Book 12 Chapter 308 | |
1 | yudhiṣṭhira uvāca |
1 | aparityajya gārhasthyaṃ kururājarṣisattama
kaḥ prāpto vinayaṃ buddhyā mokṣatattvaṃ vadasva me |
2 | saṃnyasyate yathātmāyaṃ saṃnyastātmā yathā ca yaḥ
paraṃ mokṣasya yac cāpi tan me brūhi pitāmaha |
3 | bhīṣma uvāca |
3 | atrāpy udāharantīmam itihāsaṃ purātanam
janakasya ca saṃvādaṃ sulabhāyāś ca bhārata |
4 | saṃnyāsaphalikaḥ kaś cid babhūva nṛpatiḥ purā
maithilo janako nāma dharmadhvaja iti śrutaḥ |
5 | sa vede mokṣaśāstre ca sve ca śāstre kṛtāgamaḥ
indriyāṇi samādhāya śaśāsa vasudhām imām |
6 | tasya vedavidaḥ prājñāḥ śrutvā tāṃ sādhuvṛttatām
lokeṣu spṛhayanty anye puruṣāḥ puruṣeśvara |
7 | atha dharmayuge tasmin yogadharmam anuṣṭhitā
mahīm anucacāraikā sulabhā nāma bhikṣukī |
8 | tayā jagad idaṃ sarvam aṭantyā mithileśvaraḥ
tatra tatra śruto mokṣe kathyamānas tridaṇḍibhiḥ |
9 | sā susūkṣmāṃ kathāṃ śrutvā tathyaṃ neti sasaṃśayā
darśane jātasaṃkalpā janakasya babhūva ha |
10 | tataḥ sā viprahāyātha pūrvarūpaṃ hi yogataḥ
abibhrad anavadyāṅgī rūpam anyad anuttamam |
11 | cakṣur nimeṣamātreṇa laghvastragatigāminī
videhānāṃ purīṃ subhrūr jagāma kamalekṣaṇā |
12 | sā prāpya mithilāṃ ramyāṃ samṛddhajanasaṃkulām
bhaikṣacaryāpadeśena dadarśa mithileśvaram |
13 | rājā tasyāḥ paraṃ dṛṣṭvā saukumāryaṃ vapus tathā
keyaṃ kasya kuto veti babhūvāgatavismayaḥ |
14 | tato 'syāḥ svāgataṃ kṛtvā vyādiśya ca varāsanam
pūjitāṃ pādaśaucena varānnenāpy atarpayat |
15 | atha bhuktavatī prītā rājānaṃ mantribhir vṛtam
sarvabhāṣyavidāṃ madhye codayām āsa bhikṣukī |
16 | sulabhā tv asya dharmeṣu mukto neti sasaṃśayā
sattvaṃ sattvena yogajñā praviveśa mahīpate |
17 | netrābhyāṃ netrayor asya raśmīn saṃyojya raśmibhiḥ
sā sma saṃcodayiṣyantaṃ yogabandhair babandha ha |
18 | janako 'py utsmayan rājā bhāvam asyā viśeṣayan
pratijagrāha bhāvena bhāvam asyā nṛpottamaḥ |
19 | tad ekasminn adhiṣṭhāne saṃvādaḥ śrūyatām ayam
chatrādiṣu vimuktasya muktāyāś ca tridaṇḍake |
20 | bhagavatyāḥ kva caryeyaṃ kṛtā kva ca gamiṣyasi
kasya ca tvaṃ kuto veti papracchaināṃ mahīpatiḥ |
21 | śrute vayasi jātau ca sadbhāvo nādhigamyate
eṣv artheṣūttaraṃ tasmāt pravedyaṃ satsamāgame |
22 | chatrādiṣu viśeṣeṣu muktaṃ māṃ viddhi sarvaśaḥ
sa tvāṃ saṃmantum icchāmi mānārhāsi matā hi me |
23 | yasmāc caitan mayā prāptaṃ jñānaṃ vaiśeṣikaṃ purā
yasya nānyaḥ pravaktāsti mokṣe tam api me śṛṇu |
24 | pārāśaryasagotrasya vṛddhasya sumahātmanaḥ
bhikṣoḥ pañcaśikhasyāhaṃ śiṣyaḥ paramasaṃmataḥ |
25 | sāṃkhyajñāne tathā yoge mahīpālavidhau tathā
trividhe mokṣadharme 'smin gatādhvā chinnasaṃśayaḥ |
26 | sa yathāśāstradṛṣṭena mārgeṇeha parivrajan
vārṣikāṃś caturo māsān purā mayi sukhoṣitaḥ |
27 | tenāhaṃ sāṃkhyamukhyena sudṛṣṭārthena tattvataḥ
śrāvitas trividhaṃ mokṣaṃ na ca rājyād vicālitaḥ |
28 | so 'haṃ tām akhilāṃ vṛttiṃ trividhāṃ mokṣasaṃhitām
muktarāgaś carāmy ekaḥ pade paramake sthitaḥ |
29 | vairāgyaṃ punar etasya mokṣasya paramo vidhiḥ
jñānād eva ca vairāgyaṃ jāyate yena mucyate |
30 | jñānena kurute yatnaṃ yatnena prāpyate mahat
mahad dvaṃdvapramokṣāya sā siddhir yā vayotigā |
31 | seyaṃ paramikā buddhiḥ prāptā nirdvaṃdvatā mayā
ihaiva gatamohena caratā muktasaṅginā |
32 | yathā kṣetraṃ mṛdūbhūtam adbhir āplāvitaṃ tathā
janayaty aṅkuraṃ karma nṛṇāṃ tadvat punarbhavam |
33 | yathā cottāpitaṃ bījaṃ kapāle yatra tatra vā
prāpyāpy aṅkurahetutvam abījatvān na jāyate |
34 | tadvad bhagavatā tena śikhāproktena bhikṣuṇā
jñānaṃ kṛtam abījaṃ me viṣayeṣu na jāyate |
35 | nābhiṣajjati kasmiṃś cin nānarthe na parigrahe
nābhirajyati caiteṣu vyarthatvād rāgadoṣayoḥ |
36 | yaś ca me dakṣiṇaṃ bāhuṃ candanena samukṣayet
savyaṃ vāsyā ca yas takṣet samāv etāv ubhau mama |
37 | sukhī so 'ham avāptārthaḥ samaloṣṭāśmakāñcanaḥ
muktasaṅgaḥ sthito rājye viśiṣṭo 'nyais tridaṇḍibhiḥ |
38 | mokṣe hi trividhā niṣṭhā dṛṣṭā pūrvair maharṣibhiḥ
jñānaṃ lokottaraṃ yac ca sarvatyāgaś ca karmaṇām |
39 | jñānaniṣṭhāṃ vadanty eke mokṣaśāstravido janāḥ
karmaniṣṭhāṃ tathaivānye yatayaḥ sūkṣmadarśinaḥ |
40 | prahāyobhayam apy etaj jñānaṃ karma ca kevalam
tṛtīyeyaṃ samākhyātā niṣṭhā tena mahātmanā |
41 | yame ca niyame caiva dveṣe kāme parigrahe
māne dambhe tathā snehe sadṛśās te kuṭumbibhiḥ |
42 | tridaṇḍādiṣu yady asti mokṣo jñānena kena cit
chatrādiṣu kathaṃ na syāt tulyahetau parigrahe |
43 | yena yena hi yasyārthaḥ kāraṇeneha kasya cit
tat tad ālambate dravyaṃ sarvaḥ sve sve parigrahe |
44 | doṣadarśī tu gārhasthye yo vrajaty āśramāntaram
utsṛjan parigṛhṇaṃś ca so 'pi saṅgān na mucyate |
45 | ādhipatye tathā tulye nigrahānugrahātmani
rājarṣibhikṣukācāryā mucyante kena hetunā |
46 | atha satyādhipatye 'pi jñānenaiveha kevalam
mucyante kiṃ na mucyante pade paramake sthitāḥ |
47 | kāṣāyadhāraṇaṃ mauṇḍyaṃ triviṣṭabdhaḥ kamaṇḍaluḥ
liṅgāny atyartham etāni na mokṣāyeti me matiḥ |
48 | yadi saty api liṅge 'smiñ jñānam evātra kāraṇam
nirmokṣāyeha duḥkhasya liṅgamātraṃ nirarthakam |
49 | atha vā duḥkhaśaithilyaṃ vīkṣya liṅge kṛtā matiḥ
kiṃ tad evārthasāmānyaṃ chatrādiṣu na lakṣyate |
50 | ākiṃcanye na mokṣo 'sti kaiṃcanye nāsti bandhanam
kaiṃcanye cetare caiva jantur jñānena mucyate |
51 | tasmād dharmārthakāmeṣu tathā rājyaparigrahe
bandhanāyataneṣv eṣu viddhy abandhe pade sthitam |
52 | rājyaiśvaryamayaḥ pāśaḥ snehāyatanabandhanaḥ
mokṣāśmaniśiteneha chinnas tyāgāsinā mayā |
53 | so 'ham evaṃgato mukto jātāsthas tvayi bhikṣuki
ayathārtho hi te varṇo vakṣyāmi śṛṇu tan mama |
54 | saukumāryaṃ tathā rūpaṃ vapur agryaṃ tathā vayaḥ
tavaitāni samastāni niyamaś ceti saṃśayaḥ |
55 | yac cāpy ananurūpaṃ te liṅgasyāsya viceṣṭitam
mukto 'yaṃ syān na vety asmād dharṣito matparigrahaḥ |
56 | na ca kāmasamāyukte mukte 'py asti tridaṇḍakam
na rakṣyate tvayā cedaṃ na muktasyāsti gopanā |
57 | matpakṣasaṃśrayāc cāyaṃ śṛṇu yas te vyatikramaḥ
āśrayantyāḥ svabhāvena mama pūrvaparigraham |
58 | praveśas te kṛtaḥ kena mama rāṣṭre pure tathā
kasya vā saṃnisargāt tvaṃ praviṣṭā hṛdayaṃ mama |
59 | varṇapravaramukhyāsi brāhmaṇī kṣatriyo hy aham
nāvayor ekayogo 'sti mā kṛthā varṇasaṃkaram |
60 | vartase mokṣadharmeṣu gārhasthye tv aham āśrame
ayaṃ cāpi sukaṣṭas te dvitīyo 'śramasaṃkaraḥ |
61 | sagotrāṃ vāsagotrāṃ vā na veda tvāṃ na vettha mām
sagotram āviśantyās te tṛtīyo gotrasaṃkaraḥ |
62 | atha jīvati te bhartā proṣito 'py atha vā kva cit
agamyā parabhāryeti caturtho dharmasaṃkaraḥ |
63 | sā tvam etāny akāryāṇi kāryāpekṣā vyavasyasi
avijñānena vā yuktā mithyājñānena vā punaḥ |
64 | atha vāpi svatantrāsi svadoṣeṇeha kena cit
yadi kiṃ cic chrutaṃ te 'sti sarvaṃ kṛtam anarthakam |
65 | idam anyat tṛtīyaṃ te bhāvasparśavighātakam
duṣṭāyā lakṣyate liṅgaṃ pravaktavyaṃ prakāśitam |
66 | na mayy evābhisaṃdhis te jayaiṣiṇyā jaye kṛtaḥ
yeyaṃ matpariṣat kṛtsnā jetum icchasi tām api |
67 | tathā hy evaṃ punaś ca tvaṃ dṛṣṭiṃ svāṃ pratimuñcasi
matpakṣapratighātāya svapakṣodbhāvanāya ca |
68 | sā svenāmarṣajena tvam ṛddhimohena mohitā
bhūyaḥ sṛjasi yogāstraṃ viṣāmṛtam ivaikadhā |
69 | icchator hi dvayor lābhaḥ strīpuṃsor amṛtopamaḥ
alābhaś cāpy araktasya so 'tra doṣo viṣopamaḥ |
70 | mā sprākṣīḥ sadhu jānīṣva svaśāstram anupālaya
kṛteyaṃ hi vijijñāsā mukto neti tvayā mama etat sarvaṃ praticchannaṃ mayi nārhasi gūhitum |
71 | sā yadi tvaṃ svakāryeṇa yady anyasya mahīpateḥ
tattvaṃ satrapraticchannā mayi nārhasi gūhitum |
72 | na rājānaṃ mṛṣā gacchen na dvijātiṃ kathaṃ cana
na striyaṃ strīguṇopetāṃ hanyur hy ete mṛṣāgatāḥ |
73 | rājñāṃ hi balam aiśvaryaṃ brahma brahmavidāṃ balam
rūpayauvanasaubhāgyaṃ strīṇāṃ balam anuttamam |
74 | ata etair balair ete balinaḥ svārtham icchatā
ārjavenābhigantavyā vināśāya hy anārjavam |
75 | sā tvaṃ jātiṃ śrutaṃ vṛttaṃ bhāvaṃ prakṛtim ātmanaḥ
kṛtyam āgamane caiva vaktum arhasi tattvataḥ |
76 | ity etair asukhair vākyair ayuktair asamañjasaiḥ
pratyādiṣṭā narendreṇa sulabhā na vyakampata |
77 | uktavākye tu nṛpatau sulabhā cārudarśanā
tataś cārutaraṃ vākyaṃ pracakrāmātha bhāṣitum |
78 | navabhir navabhiś caiva doṣair vāgbuddhidūṣaṇaiḥ
apetam upapannārtham aṣṭādaśaguṇānvitam |
79 | saukṣmyaṃ saṃkhyākramau cobhau nirṇayaḥ saprayojanaḥ
pañcaitāny arthajātāni vākyam ity ucyate nṛpa |
80 | eṣām ekaikaśo 'rthānāṃ saukṣmyādīnāṃ sulakṣaṇam
śṛṇu saṃsāryamāṇānāṃ padārthaiḥ padavākyataḥ |
81 | jñānaṃ jñeyeṣu bhinneṣu yathābhedena vartate
tatrātiśayinī buddhis tat saukṣmyam iti vartate |
82 | doṣāṇāṃ ca guṇānāṃ ca pramāṇaṃ pravibhāgaśaḥ
kaṃ cid artham abhipretya sā saṃkhyety upadhāryatām |
83 | idaṃ pūrvam idaṃ paścād vaktavyaṃ yad vivakṣitam
kramayogaṃ tam apy āhur vākyaṃ vākyavido janāḥ |
84 | dharmārthakāmamokṣeṣu pratijñāya viśeṣataḥ
idaṃ tad iti vākyānte procyate sa vinirṇayaḥ |
85 | icchādveṣabhavair duḥkhaiḥ prakarṣo yatra jāyate
tatra yā nṛpate vṛttis tat prayojanam iṣyate |
86 | tāny etāni yathoktāni saukṣmyādīni janādhipa
ekārthasamavetāni vākyaṃ mama niśāmaya |
87 | upetārtham abhinnārthaṃ nāpavṛttaṃ na cādhikam
nāślakṣṇaṃ na ca saṃdigdhaṃ vakṣyāmi paramaṃ tava |
88 | na gurvakṣarasaṃbaddhaṃ parāṅmukhamukhaṃ na ca
nānṛtaṃ na trivargeṇa viruddhaṃ nāpy asaṃskṛtam |
89 | na nyūnaṃ kaṣṭaśabdaṃ vā vyutkramābhihitaṃ na ca
na śeṣaṃ nānukalpena niṣkāraṇam ahetukam |
90 | kāmāt krodhād bhayāl lobhād dainyād ānāryakāt tathā
hrīto 'nukrośato mānān na vakṣyāmi kathaṃ cana |
91 | vaktā śrotā ca vākyaṃ ca yadā tv avikalaṃ nṛpa
samam eti vivakṣāyāṃ tadā so 'rthaḥ prakāśate |
92 | vaktavye tu yadā vaktā śrotāram avamanyate
svārtham āha parārthaṃ vā tadā vākyaṃ na rohati |
93 | atha yaḥ svārtham utsṛjya parārthaṃ prāha mānavaḥ
viśaṅkā jāyate tasmin vākyaṃ tad api doṣavat |
94 | yas tu vaktā dvayor artham aviruddhaṃ prabhāṣate
śrotuś caivātmanaś caiva sa vaktā netaro nṛpa |
95 | tad arthavad idaṃ vākyam upetaṃ vākyasaṃpadā
avikṣiptamanā rājann ekāgraḥ śrotum arhasi |
96 | kāsi kasya kuto veti tvayāham abhicoditā
tatrottaram idaṃ vākyaṃ rājann ekamanāḥ śṛṇu |
97 | yathā jatu ca kāṣṭhaṃ ca pāṃsavaś codabindubhiḥ
suśliṣṭāni tathā rājan prāṇinām iha saṃbhavaḥ |
98 | śabdaḥ sparśo raso rūpaṃ gandhaḥ pañcendriyāṇi ca
pṛthag ātmā daśātmānaḥ saṃśliṣṭā jatukāṣṭhavat |
99 | na caiṣāṃ codanā kā cid astīty eṣa viniścayaḥ
ekaikasyeha vijñānaṃ nāsty ātmani tathā pare |
100 | na veda cakṣuś cakṣuṣṭvaṃ śrotraṃ nātmani vartate
tathaiva vyabhicāreṇa na vartante parasparam saṃśliṣṭā nābhijāyante yathāpa iha pāṃsavaḥ |
101 | bāhyān anyān apekṣante guṇāṃs tān api me śṛṇu
rūpaṃ cakṣuḥ prakāśaś ca darśane hetavas trayaḥ yathaivātra tathānyeṣu jñānajñeyeṣu hetavaḥ |
102 | jñānajñeyāntare tasmin mano nāmāparo guṇaḥ
vicārayati yenāyaṃ niścaye sādhvasādhunī |
103 | dvādaśas tv aparas tatra buddhir nāma guṇaḥ smṛtaḥ
yena saṃśayapūrveṣu boddhavyeṣu vyavasyati |
104 | atha dvādaśake tasmin sattvaṃ nāmāparo guṇaḥ
mahāsattvo 'lpasattvo vā jantur yenānumīyate |
105 | kṣetrajña iti cāpy anyo guṇas tatra caturdaśaḥ
mamāyam iti yenāyaṃ manyate na ca manyate |
106 | atha pañcadaśo rājan guṇas tatrāparaḥ smṛtaḥ
pṛthak kalāsamūhasya sāmagryaṃ tad ihocyate |
107 | guṇas tv evāparas tatra saṃghāta iti ṣoḍaśaḥ
ākṛtir vyaktir ity etau guṇau yasmin samāśritau |
108 | sukhaduḥkhe jarāmṛtyū lābhālābhau priyāpriye
iti caikonaviṃśo 'yaṃ dvaṃdvayoga iti smṛtaḥ |
109 | ūrdhvam ekonaviṃśatyāḥ kālo nāmāparo guṇaḥ
itīmaṃ viddhi viṃśatyā bhūtānāṃ prabhavāpyayam |
110 | viṃśakaś caiṣa saṃghāto mahābhūtāni pañca ca
sadasadbhāvayogau ca guṇāv anyau prakāśakau |
111 | ity evaṃ viṃśatiś caiva guṇāḥ sapta ca ye smṛtāḥ
vidhiḥ śukraṃ balaṃ ceti traya ete guṇāḥ pare |
112 | ekaviṃśaś ca daśa ca kalāḥ saṃkhyānataḥ smṛtāḥ
samagrā yatra vartante tac charīram iti smṛtam |
113 | avyaktaṃ prakṛtiṃ tv āsāṃ kalānāṃ kaś cid icchati
vyaktaṃ cāsāṃ tathaivānyaḥ sthūladarśī prapaśyati |
114 | avyaktaṃ yadi vā vyaktaṃ dvayīm atha catuṣṭayīm
prakṛtiṃ sarvabhūtānāṃ paśyanty adhyātmacintakāḥ |
115 | seyaṃ prakṛtir avyaktā kalābhir vyaktatāṃ gatā
ahaṃ ca tvaṃ ca rājendra ye cāpy anye śarīriṇaḥ |
116 | bindunyāsādayo 'vasthāḥ śukraśoṇitasaṃbhavāḥ
yāsām eva nipātena kalalaṃ nāma jāyate |
117 | kalalād arbudotpattiḥ peśī cāpy arbudodbhavā
peśyās tv aṅgābhinirvṛttir nakharomāṇi cāṅgataḥ |
118 | saṃpūrṇe navame māse jantor jātasya maithila
jāyate nāmarūpatvaṃ strī pumān veti liṅgataḥ |
119 | jātamātraṃ tu tad rūpaṃ dṛṣṭvā tāmranakhāṅguli
kaumārarūpam āpannaṃ rūpato nopalabhyate |
120 | kaumārād yauvanaṃ cāpi sthāviryaṃ cāpi yauvanāt
anena kramayogena pūrvaṃ pūrvaṃ na labhyate |
121 | kalānāṃ pṛthagarthānāṃ pratibhedaḥ kṣaṇe kṣaṇe
vartate sarvabhūteṣu saukṣmyāt tu na vibhāvyate |
122 | na caiṣām apyayo rājaṃl lakṣyate prabhavo na ca
avasthāyām avasthāyāṃ dīpasyevārciṣo gatiḥ |
123 | tasyāpy evaṃprabhāvasya sadaśvasyeva dhāvataḥ
ajasraṃ sarvalokasya kaḥ kuto vā na vā kutaḥ |
124 | kasyedaṃ kasya vā nedaṃ kuto vedaṃ na vā kutaḥ
saṃbandhaḥ ko 'sti bhūtānāṃ svair apy avayavair iha |
125 | yathādityān maṇeś caiva vīrudbhyaś caiva pāvakaḥ
bhavaty evaṃ samudayāt kalānām api jantavaḥ |
126 | ātmany evātmanātmānaṃ yathā tvam anupaśyasi
evam evātmanātmānam anyasmin kiṃ na paśyasi yady ātmani parasmiṃś ca samatām adhyavasyasi |
127 | atha māṃ kāsi kasyeti kimartham anupṛcchasi
idaṃ me syād idaṃ neti dvaṃdvair muktasya maithila kāsi kasya kuto veti vacane kiṃ prayojanam |
128 | ripau mitre 'tha madhyasthe vijaye saṃdhivigrahe
kṛtavān yo mahīpāla kiṃ tasmin muktalakṣaṇam |
129 | trivarge saptadhā vyaktaṃ yo na vedeha karmasu
saṅgavān yas trivarge ca kiṃ tasmin muktalakṣaṇam |
130 | priye caivāpriye caiva durbale balavaty api
yasya nāsti samaṃ cakṣuḥ kiṃ tasmin muktalakṣaṇam |
131 | tad amuktasya te mokṣe yo 'bhimāno bhaven nṛpa
suhṛdbhiḥ sa nivāryas te vicittasyeva bheṣajaiḥ |
132 | tāni tāny anusaṃdṛśya saṅgasthānāny ariṃdama
ātmanātmani saṃpaśyet kiṃ tasmin muktalakṣaṇam |
133 | imāny anyāni sūkṣmāṇi mokṣam āśritya kāni cit
caturaṅgapravṛttāni saṅgasthānāni me śṛṇu |
134 | ya imāṃ pṛthivīṃ kṛtsnām ekacchatrāṃ praśāsti ha
ekam eva sa vai rājā puram adhyāvasaty uta |
135 | tatpure caikam evāsya gṛhaṃ yad adhitiṣṭhati
gṛhe śayanam apy ekaṃ niśāyāṃ yatra līyate |
136 | śayyārdhaṃ tasya cāpy atra strīpūrvam adhitiṣṭhati
tad anena prasaṅgena phalenaiveha yujyate |
137 | evam evopabhogeṣu bhojanācchādaneṣu ca
guṇeṣu parimeyeṣu nigrahānugrahau prati |
138 | paratantraḥ sadā rājā svalpe so 'pi prasajjate
saṃdhivigrahayoge ca kuto rājñaḥ svatantratā |
139 | strīṣu krīḍāvihāreṣu nityam asyāsvatantratā
mantre cāmātyasamitau kuta eva svatantratā |
140 | yadā tv ājñāpayaty anyāṃs tadāsyoktā svatantratā
avaśaḥ kāryate tatra tasmiṃs tasmin guṇe sthitaḥ |
141 | svaptukāmo na labhate svaptuṃ kāryārthibhir janaiḥ
śayane cāpy anujñātaḥ supta utthāpyate 'vaśaḥ |
142 | snāhy ālabha piba prāśa juhudhy agnīn yajeti ca
vadasva śṛṇu cāpīti vivaśaḥ kāryate paraiḥ |
143 | abhigamyābhigamyainaṃ yācante satataṃ narāḥ
na cāpy utsahate dātuṃ vittarakṣī mahājanāt |
144 | dāne kośakṣayo hy asya vairaṃ cāpy aprayacchataḥ
kṣaṇenāsyopavartante doṣā vairāgyakārakāḥ |
145 | prājñāñ śūrāṃs tathaivāḍhyān ekasthāne 'pi śaṅkate
bhayam apy abhaye rājño yaiś ca nityam upāsyate |
146 | yadā caite praduṣyanti rājan ye kīrtitā mayā
tadaivāsya bhayaṃ tebhyo jāyate paśya yādṛśam |
147 | sarvaḥ sve sve gṛhe rājā sarvaḥ sve sve gṛhe gṛhī
nigrahānugrahau kurvaṃs tulyo janaka rājabhiḥ |
148 | putrā dārās tathaivātmā kośo mitrāṇi saṃcayaḥ
paraiḥ sādhāraṇā hy ete tais tair evāsya hetubhiḥ |
149 | hato deśaḥ puraṃ dagdhaṃ pradhānaḥ kuñjaro mṛtaḥ
lokasādhāraṇeṣv eṣu mithyājñānena tapyate |
150 | amukto mānasair duḥkhair icchādveṣapriyodbhavaiḥ
śirorogādibhī rogais tathaiva vinipātibhiḥ |
151 | dvaṃdvais tais tair upahataḥ sarvataḥ pariśaṅkitaḥ
bahupratyarthikaṃ rājyam upāste gaṇayan niśāḥ |
152 | tad alpasukham atyarthaṃ bahuduḥkham asāravat
ko rājyam abhipadyeta prāpya copaśamaṃ labhet |
153 | mamedam iti yac cedaṃ puraṃ rāṣṭraṃ ca manyase
balaṃ kośam amātyāṃś ca kasyaitāni na vā nṛpa |
154 | mitrāmātyaṃ puraṃ rāṣṭraṃ daṇḍaḥ kośo mahīpatiḥ
saptāṅgaś cakrasaṃghāto rājyam ity ucyate nṛpa |
155 | saptāṅgasyāsya rājyasya tridaṇḍasyeva tiṣṭhataḥ
anyonyaguṇayuktasya kaḥ kena guṇato 'dhikaḥ |
156 | teṣu teṣu hi kāleṣu tat tad aṅgaṃ viśiṣyate
yena yat sidhyate kāryaṃ tat prādhānyāya kalpate |
157 | saptāṅgaś cāpi saṃghātas trayaś cānye nṛpottama
saṃbhūya daśavargo 'yaṃ bhuṅkte rājyaṃ hi rājavat |
158 | yaś ca rājā mahotsāhaḥ kṣatradharmarato bhavet
sa tuṣyed daśabhāgena tatas tv anyo daśāvaraiḥ |
159 | nāsty asādhāraṇo rājā nāsti rājyam arājakam
rājye 'sati kuto dharmo dharme 'sati kutaḥ param |
160 | yo 'py atra paramo dharmaḥ pavitraṃ rājarājyayoḥ
pṛthivī dakṣiṇā yasya so 'śvamedho na vidyate |
161 | sāham etāni karmāṇi rājyaduḥkhāni maithila
samarthā śataśo vaktum atha vāpi sahasraśaḥ |
162 | svadehe nābhiṣaṅgo me kutaḥ paraparigrahe
na mām evaṃvidhāṃ muktām īdṛśaṃ vaktum arhasi |
163 | nanu nāma tvayā mokṣaḥ kṛtsnaḥ pañcaśikhāc chrutaḥ
sopāyaḥ sopaniṣadaḥ sopāsaṅgaḥ saniścayaḥ |
164 | tasya te muktasaṅgasya pāśān ākramya tiṣṭhataḥ
chatrādiṣu viśeṣeṣu kathaṃ saṅgaḥ punar nṛpa |
165 | śrutaṃ te na śrutaṃ manye mithyā vāpi śrutaṃ śrutam
atha vā śrutasaṃkāśaṃ śrutam anyac chrutaṃ tvayā |
166 | athāpīmāsu saṃjñāsu laukikīṣu pratiṣṭhasi
abhiṣaṅgāvarodhābhyāṃ baddhas tvaṃ prākṛto mayā |
167 | sattvenānupraveśo hi yo 'yaṃ tvayi kṛto mayā
kiṃ tavāpakṛtaṃ tatra yadi mukto 'si sarvataḥ |
168 | niyamo hy eṣa dharmeṣu yatīnāṃ śūnyavāsitā
śūnyam āvāsayantyā ca mayā kiṃ kasya dūṣitam |
169 | na pāṇibhyāṃ na bāhubhyāṃ pādorubhyāṃ na cānagha
na gātrāvayavair anyaiḥ spṛśāmi tvā narādhipa |
170 | kule mahati jātena hrīmatā dīrghadarśinā
naitat sadasi vaktavyaṃ sad vāsad vā mithaḥ kṛtam |
171 | brāhmaṇā guravaś ceme tathāmātyā gurūttamāḥ
tvaṃ cātha gurur apy eṣām evam anyonyagauravam |
172 | tad evam anusaṃdṛśya vācyāvācyaṃ parīkṣatā
strīpuṃsoḥ samavāyo 'yaṃ tvayā vācyo na saṃsadi |
173 | yathā puṣkaraparṇasthaṃ jalaṃ tatparṇasaṃsthitam
tiṣṭhaty aspṛśatī tadvat tvayi vatsyāmi maithila |
174 | yadi vāpy aspṛśantyā me sparśaṃ jānāsi kaṃ cana
jñānaṃ kṛtam abījaṃ te kathaṃ teneha bhikṣuṇā |
175 | sa gārhasthyāc cyutaś ca tvaṃ mokṣaṃ nāvāpya durvidam
ubhayor antarāle ca vartase mokṣavātikaḥ |
176 | na hi muktasya muktena jñasyaikatvapṛthaktvayoḥ
bhāvābhāvasamāyoge jāyate varṇasaṃkaraḥ |
177 | varṇāśramapṛthaktve ca dṛṣṭārthasyāpṛthaktvinaḥ
nānyad anyad iti jñātvā nānyad anyat pravartate |
178 | pāṇau kuṇḍaṃ tathā kuṇḍe payaḥ payasi makṣikāḥ
āśritāśrayayogena pṛthaktvenāśrayā vayam |
179 | na tu kuṇḍe payobhāvaḥ payaś cāpi na makṣikāḥ
svayam evāśrayanty ete bhāvā na tu parāśrayam |
180 | pṛthaktvād āśramāṇāṃ ca varṇānyatve tathaiva ca
parasparapṛthaktvāc ca kathaṃ te varṇasaṃkaraḥ |
181 | nāsmi varṇottamā jātyā na vaiśyā nāvarā tathā
tava rājan savarṇāsmi śuddhayonir aviplutā |
182 | pradhāno nāma rājarṣir vyaktaṃ te śrotram āgataḥ
kule tasya samutpannāṃ sulabhāṃ nāma viddhi mām |
183 | droṇaś ca śataśṛṅgaś ca vakradvāraś ca parvataḥ
mama satreṣu pūrveṣāṃ citā maghavatā saha |
184 | sāhaṃ tasmin kule jātā bhartary asati madvidhe
vinītā mokṣadharmeṣu carāmy ekā munivratam |
185 | nāsmi satrapraticchannā na parasvābhimāninī
na dharmasaṃkarakarī svadharme 'smi dhṛtavratā |
186 | nāsthirā svapratijñāyāṃ nāsamīkṣyapravādinī
nāsamīkṣyāgatā cāhaṃ tvatsakāśaṃ janādhipa |
187 | mokṣe te bhāvitāṃ buddhiṃ śrutvāhaṃ kuśalaiṣiṇī
tava mokṣasya cāpy asya jijñāsārtham ihāgatā |
188 | na vargasthā bravīmy etat svapakṣaparapakṣayoḥ
mukto na mucyate yaś ca śānto yaś ca na śāmyati |
189 | yathā śūnye purāgāre bhikṣur ekāṃ niśāṃ vaset
tathā hi tvaccharīre 'sminn imāṃ vatsyāmi śarvarīm |
190 | sāham āsanadānena vāgātithyena cārcitā
suptā suśaraṇā prītā śvo gamiṣyāmi maithila |
191 | ity etāni sa vākyāni hetumanty arthavanti ca
śrutvā nādhijagau rājā kiṃ cid anyad ataḥ param |