Anguttara-Nikaya of the Sutta-Pitaka, Part I. Ekanipata, Dukanipata, Tikanipata Based on the edition by R. Morris, London : Pali Text Society 1885 (second edition, revised by A.K. Warder, 1961). Input by the Dhammakaya Foundation, Thailand, 1989-1996 [GRETIL-Version vom 4.9.2014] NOTICE This file is (C) Copyright the Pali Text Society and the Dhammakaya Foundation, 2015. This work is licensed under a Creative Commons Attribution-ShareAlike 4.0 International License. These files are provided by courtesy of the Pali Text Society for scholarly purposes only. In principle they represent a digital edition (without revision or correction) of the printed editions of the complete set of Pali canonical texts published by the PTS. While they have been subject to a process of checking, it should not be assumed that there is no divergence from the printed editions and it is strongly recommended that they are checked against the printed editions before quoting. PLAIN TEXT VERSION (In order to fascilitate word search, all annotations have been remove, and the line breaks of the printed edition have been converted into floating text.) #<...># = BOLD %<...>% = ITALICS $<...>$ = UNDERLINE \<...>\ = REDLINE ___________________________________________________________________ THIS TEXT FILE IS FOR REFERENCE PURPOSES ONLY! COPYRIGHT AND TERMS OF USAGE AS FOR SOURCE FILE. Text converted to Classical Sanskrit Extended (CSX) encoding: description character =ASCII long a à 224 long A â 226 long i ã 227 long I ä 228 long u å 229 long U æ 230 vocalic r ç 231 vocalic R è 232 long vocalic r é 233 vocalic l ë 235 long vocalic l í 237 velar n ï 239 velar N ð 240 palatal n ¤ 164 palatal N ¥ 165 retroflex t ñ 241 retroflex T ò 242 retroflex d ó 243 retroflex D ô 244 retroflex n õ 245 retroflex N ö 246 palatal s ÷ 247 palatal S ø 248 retroflex s ù 249 retroflex S ú 250 anusvara ü 252 capital anusvara ý 253 visarga þ 254 long e ¹ 185 long o º 186 l underbar × 215 r underbar Ÿ 159 n underbar ­ 173 k underbar É 201 t underbar  194 Other characters of the CSX encoding table are not included. Unless indicated otherwise, accents have been dropped in order to facilitate word search. For a comprehensive list of CSX and other GRETIL encodings and formats see: http://gretil.sub.uni-goettingen.de/gretil/gretdiac.pdf and http://gretil.sub.uni-goettingen.de/gretil/gretdias.pdf For further information see: http://gretil.sub.uni-goettingen.de/gretil.htm ___________________________________________________________________ Aïguttara-Nikàya Vol. I #<[page 001]># 1 #< AðGUTTARA NIKâYA># Namo tassa bhagavato arahato sammà sambuddhassa. $< EKA-NIPâTA.>$ #< I.># 1. Evaü me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Sàvatthiyaü viharati Jetavane Anàthapiõóikassa àràme. Tatra kho Bhagavà bhikkhå àmantesi: Bhikkhavo ti. Bhadante ti te bhikkhå Bhagavato paccassosum. Bhagavà etad avoca: Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekaråpam pi samanupassàmi yaü evaü purisassa cittaü pariyàdàya tiññhati yathayidaü bhikkhave itthiråpaü. Itthiråpaü bhikkhave purisassa cittaü pariyàdàya tiññhatã ti. 2. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekasaddam pi samanupassàmi yaü evaü purisassa cittaü pariyàdàya tiññhati yathayidaü bhikkhave itthisaddo. Itthisaddo bhikkhave purisassa cittaü pariyàdàya tiññhatã ti. 3. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekagandham pi samanupassàmi yaü evaü purisassa cittaü pariyàdàya tiññhati yathayidaü bhikkhave itthigandho. Itthigandho bhikkhave purisassa cittaü pariyàdàya tiññhatã ti. #<[page 002]># %<2 RæPA-VAGGA. [I. i. 4.>% 4. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekarasam pi samanupassàmi yaü evaü purisassa cittaü pariyàdàya tiññhati yathayidaü bhikkhave itthiraso. Itthiraso bhikkhave purisassa cittaü pariyàdàya tiññhatã ti. 5. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekaphoññhabbam pi samanupassàmi yaü evaü purisassa cittaü pariyàdàya tiññhati yathayidaü bhikkhave itthiphoññhabbaü. Itthiphoññhabbaü bhikkhave purisassa cittaü pariyàdàya tiññhatã ti. 6. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekaråpam pi samanupassàmi yaü evaü itthiyà cittaü pariyàdàya tiññhati yathayidaü bhikkhave purisaråpaü. Purisaråpaü bhikkhave itthiyà cittaü pariyàdàya tiññhatã ti. 7. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekasaddam pi samanupassàmi yaü evaü itthiyà cittaü pariyàdàya tiññhati yathayidaü bhikkhave purisasaddo. Purisasaddo bhikkhave itthiyà cittaü pariyàdàya tiññhatã ti. 8. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekagandham pi samanupassàmi yaü evaü itthiyà cittaü pariyàdàya tiññhati yathayidaü bhikkhave purisagandho. Purisagandho bhikkhave itthiyà cittaü pariyàdàya tiññhatã ti. 9. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekarasam pi samanupassàmi yaü evaü itthiyà cittaü pariyàdàya tiññhati yathayidaü bhikkhave purisaraso. Purisaraso bhikkhave itthiyà cittaü pariyàdàya tiññhatã ti. 10. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekaphoññhabbam pi samanupassàmi yaü evaü itthiyà cittaü pariyàdàya tiññhati yathayidaü bhikkhave purisaphoññhabbaü. Purisaphoññhabbaü bhikkhave itthiyà cittaü pariyàdàya tiññhatã ti. Råpàdi-vaggo pañhamo.1 #<[page 003]># %% II. 1. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppanno và kàmacchando uppajjati uppanno và kàmacchando bhiyyo bhàvàya vepullàya saüvattati yathayidaü bhikkhave subha-nimittaü. Subha-nimittaü bhikkhave ayoniso manasikaroto anuppanno c' eva kàmacchando uppajjati uppanno ca kàmacchando bhiyyo bhàvàya vepullàya saüvattatã ti. 2. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppanno và vyàpàdo uppajjati uppanno và vyàpàdo bhiyyo bhàvàya veppullàya saüvattati yathayidaü bhikkhave pañigha-nimittaü. Pañighanimittaü bhikkhave ayoniso manasikaroto anuppanno c' eva vyàpàdo uppajjati uppanno ca vyàpàdo bhiyyo bhàvaya vepullàya saüvattatã ti. 3. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannaü và thãna-middhaü uppajjati uppannaü và thãnamiddhaü bhiyyo bhàvàya vepullàya saüvattati yathayidaü bhikkhave aratã-tandãvijambhikà bhatta-sammado cetaso ca lãnattam. Lãnacittassa bhikkhave anuppannaü c' eva thãnamiddhaü uppajjati uppanna¤ ca thãnamiddhaü bhiyyo bhàvàya vepullàya saüvattatã ti. 4. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannaü và uddhacca-kukkuccaü uppajjati uppannaü và uddhaccakukkuccaü bhiyyo bhàvàya vepullàya saüvattati yathayidaü bhikkhave cetaso avåpasamo. Avåpasanta-cittassa bhikkhave anuppannaü c' eva uddhaccakukkuccaü uppajjati uppanna¤ ca uddhaccakukkuccaü bhiyyo bhàvàya vepullàya saüvattatã ti. #<[page 004]># %<4 NäVARAöA-VAGGA. [I. ii. 5.>% 5. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và vicikicchà uppajjati uppannà và vicikicchà bhiyyo bhàvàya vepullàya saüvattati yathayidaü bhikkhave ayoniso manasikàro. Ayoniso bhikkhave manasikaroto anuppannà c' eva vicikicchà uppajjati uppannà ca vicikicchà bhiyyo bhàvàya vepullàya saüvattatã ti. 6. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppanno và kàmacchando n' uppajjati uppanno và kàmacchando pahãyati yathayidaü bhikkhave asubhanimittaü. Asubhanimittaü bhikkhave yoniso manasikaroto anuppanno c' eva kàmacchando n' uppajjati uppanno ca kàmacchando pahãyatã ti. 7. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppanno và vyàpàdo n' uppajjati uppanno và vyàpàdo pahãyati yathayidaü bhikkhave mettà cetovimutti. Mettaü bhikkhave ceto-vimuttiü yoniso manasikaroto anuppanno c' eva vyàpàdo n' uppajjati uppanno ca vyàpàdo pahãyatã ti. 8. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannaü và thãna-middhaü n' uppajjati uppannaü và thãna-middhaü pahãyati yathayidaü bhikkhave àrambha-dhàtu nikkama-dhàtu parakkama-dhàtu. âraddha-viriyassa bhikkhave anuppannaü c' eva thãnamiddhaü n' uppajjati uppanna¤ ca thãnamiddhaü pahãyatã ti. 9. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannaü và uddhacca-kukkuccaü n' uppajjati uppannaü và uddhaccakukkuccaü pahãyati yathayidaü bhikkhave cetaso våpasamo. Våpasanta-cittassa bhikkhave anuppannaü c' eva uddhaccakukkuccaü n' uppajjati uppanna¤ ca uddhaccakukkuccaü pahãyatã ti. 10. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và vicikicchà n' uppajjati uppannà và vicikicchà pahãyati yathayidaü bhikkhave yoniso manasikàro. #<[page 005]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yoniso bhikkhave manasikaroto anuppannà c' eva vicikicchà n' uppajjati uppannà ca vicikicchà pahãyatã ti. Nãvaraõa-pahàna-vaggo dutiyo.1 III. 1. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü abhàvitaü akammanãyaü hoti yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave abhàvitaü akammanãyaü hotã ti. 2. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü bhàvitaü kammanãyaü hoti yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave bhàvitaü kammanãyaü hotã ti. 3. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü abhàvitaü mahato anatthàya saüvatatti yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave abhàvitaü mahato anatthàya saüvattatã ti. 4. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü bhàvitaü mahato atthàya saüvattati yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave bhàvitaü mahato atthàya saüvattatã ti. 5. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü abhàvitaü apàtubhåtaü mahato anatthàya saüvattati yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave abhàvitaü mahato anatthàya saüvattatã ti. 6. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü bhàvitaü pàtubhåtaü mahato atthàya saüvattati yathayidaü cittaü. #<[page 006]># %<6 AKAMMANäYA-VAGGA. [I. iii. 7.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Cittaü bhikkhave bhàvitaü mahato atthàya saüvattatã ti. 7. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü abhàvitaü abahulãkataü mahato anatthàya saüvattati yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave abhàvitaü mahato anatthàya saüvattatã ti. 8. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü bhàvitaü bahulãkataü mahato atthàya saüvattati yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave bhàvitaü mahato atthàya saüvattatã ti. 9. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü abhàvitaü abahulãkataü dukkhàdhivàhaü hoti yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave abhàvitaü abahulãkataü dukkhàdhivàhaü hotã ti. 10. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü bhàvitaü bahulãkataü sukhàdhivàhaü hoti yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave bhàvitaü bahulãkataü sukhàdhivàhaü hotã ti. Akammanãya-vaggo tatiyo.2 IV. 1. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü {ekadhammam pi} samanupassàmi yaü evaü adantaü mahato anatthàya saüvattati yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave adantaü mahato anatthàya saüvattatã ti. 2. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü dantaü mahato atthàya saüvattati yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave dantaü mahato atthàya saüvattatã ti. 3. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü aguttaü mahato anatthàya saüvattati yathayidaü cittaü. #<[page 007]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Cittaü bhikkhave aguttaü mahato anatthàya saüvattatã ti. 4. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü guttaü mahato atthàya {saüvattati} yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave guttaü mahato atthàya saüvattatã ti. 5. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü arakkhitaü mahato anatthàya saüvattati yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave arakkhitaü mahato anatthàya saüvattatã ti. 6. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü rakkhitaü mahato atthàya saüvattati yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave rakkhitaü mahato atthàya saüvattatã ti. 7. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü asaüvutaü mahato anatthàya saüvattati yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave asaüvutaü mahato anatthàya saüvattatã ti. 8. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü saüvutaü mahato atthàya saüvattati yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave saüvutaü mahato atthàya saüvattatã ti. 9. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü adantaü aguttaü arakkhitaü asaüvutaü mahato anatthàya saüvattati yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave adantaü aguttaü arakkhitaü asaüvutaü mahato anatthàya saüvattatã ti. 10. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü dantaü guttaü rakkhitaü saüvutaü mahato atthàya saüvattati yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave dantaü guttaü rakkhitaü saüvutaü mahato atthàya saüvattatã ti. Adanta-vaggo catuttho. #<[page 008]># %<8 PAöIHITA-VAGGA. [I. v. 1.>% V. 1. Seyyathàpi bhikkhave sàlisåkaü và yavasåkaü và micchà paõihitaü hatthena và pàdena và akkantaü hatthaü và pàdaü và bhecchati lohitaü và uppàdessatã ti. N' etaü ñhànaü vijjati. Taü kissa hetu? Micchà-paõihitattà bhikkhave sàlisåkassa. Evaü eva kho bhikkhave so vata bhikkhu micchà paõihitena cittena avijjaü bhecchati vijjaü uppàdessati nibbànaü sacchikarissatã ti. N' etaü ñhànaü vijjati. Taü kissa hetu? Micchà paõihitattà bhikkhave cittassà ti. 2. Seyyathàpi bhikkhave sàlisåkaü và yavasåkaü và sammà paõihitaü hatthena và pàdena và akkantaü hatthaü và pàdaü và bhecchati lohitaü và uppàdessatã ti. òhànaü etaü vijjati. Taü kissa hetu? Sammà paõihitattà bhikkhave sàlisåkassa. Evam eva kho bhikkhave so vata bhikkhu sammà paõihitena cittena avijjaü bhecchati vijjaü uppàdessati nibbànaü sacchikarissatã ti. òhànaü etaü vijjati. Taü kissa hetu? Sammà paõihitattà bhikkhave cittassà ti. 3. Idhàhaü bhikkhave ekaccaü puggalaü paduññhacittaü evaü cetasà ceto paricca pajànàmi. Imamhi ce ayaü samaye puggalo kàlaü kareyya yathàbhataü nikkhitto evaü niraye. Taü kissa hetu? Cittaü hi 'ssa bhikkhave paduññhaü. Ceto-padosa-hetucca pana bhikkhave evam idh' ekacce sattà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjantã ti. 4. Idhàhaü bhikkhave ekaccaü puggalaü pasannacittaü evaü cetasà ceto paricca pajànàmi. Imamhi ce ayaü samaye puggalo kàlaü kareyya yathàbhataü nikkhitto evaü sagge. #<[page 009]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Taü kissa hetu? Cittaü hi 'ssa bhikkhave pasannaü. Ceto-pasàda-hetucca pana bhikkhave evam idh' ekacce sattà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjantã ti. 5. Seyyathàpi bhikkhave udakarahado àvilo luëito kalalãbhåto tattha cakkhumà puriso tãre ñhito na passeyya sippisambukam pi sakkharakañhalam pi maccha-gumbam pi carantam pi tiññhantam pi. Taü kissa hetu? âvilattà bhikkhave udakassa. Evam eva kho bhikkhave so vata bhikkhu àvilena cittena attatthaü và ¤assati paratthaü và ¤assati ubhayatthaü và ¤assati uttariü và manussadhammà alamariya¤àõa-dassanavisesaü sacchikarissatã ti. N' etaü ñhànaü vijjati. Taü kissa hetu? âvilattà bhikkhave cittassà ti. 6. Seyyathàpi bhikkhave udakarahado accho vippasanno anàvilo tattha cakkhumà puriso tãre ñhito passeyya sippisambukam pi sakkhara-kañhalam pi macchagumbam pi carantam pi tiññhantam pi. Taü kissa hetu? Anàvilattà bhikkhave udakassa. Evam eva kho bhikkhave so vata bhikkhu anàvilena cittena attatthaü và ¤assati paratthaü và ¤assati ubhayatthaü và ¤assati uttarim và manussadhammà alamariya¤àõadassanavisesaü sacchikarissatã ti. òhànaü etaü vijjati. Taü kissa hetu? Anàvilattà bhikkhave cittassà ti. 7. Seyyathàpi bhikkhave yàni kànici rukkhajàtàni candano tesaü aggam akkhàyati yadidaü mudutàya kamma¤¤atàya, evaü eva kho ahaü bhikkhave na a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü bhàvitaü bahulãkataü mudu ca hoti kamma¤¤a¤ ca yathayidaü cittaü. Cittaü bhikkhave bhàvitaü bahulãkataü mudu ca hoti kamma¤¤a¤ cà ti. #<[page 010]># %<10 PAöIHITA-VAGGA. [I. v. 8.>% 8. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmiyaü evaü lahuparivattaü yathayidaü cittaü yàva¤ c' idaü bhikkhave upamà pi na sukarà yàva lahuparivattaü cittan ti. 9. Pabhassaram idaü bhikkhave cittaü ta¤ ca kho àgantukehi upakkilesehi upakkiliññhan ti. 10. Pabhassaram idaü bhikkhave cittaü ta¤ ca kho àgantukehi upakkilesehi vippamuttan ti. Paõihita-acchanna-vaggo pa¤camo.2 VI. 1. Pabhassaram idaü bhikkhave cittaü ta¤ ca kho àgantukehi upakkilesehi upakkiliññhaü. Taü assutavà puthujjano yathàbhåtaü nappajànàti. Tasmà assutavato puthujjanassa citta-bhàvanà n' atthã ti vadàmã ti. 2. Pabhassaram idaü bhikkhave cittaü ta¤ ca kho àgantukehi upakkilesehi vippamuttaü. Taü sutavà ariyasàvako yathàbhåtaü pajànàti. Tasmà sutavato ariyasàvakassa cittabhàvanà atthã ti vadàmã ti. 3. Accharà-saïghàta-mattam pi ce bhikkhave bhikkhu mettacittaü àsevati ayaü vuccati bhikkhave bhikkhu. Arittajjhàno viharati satthu sàsanakaro ovàdapatikaro amoghaü raññhapiõóaü bhu¤jati. Ko pana vàdo ye naü bahulãkarontã ti? 4. Accharà-saïghàta-mattaü pi ce bhikkhave bhikkhu mettacittam bhàveti ayaü vuccati bhikkhave bhikkhu. Arittajjhàno viharati satthu sàsanakaro ovàdapatikaro amoghaü raññhapiõóaü bhu¤jati. Ko pana vàdo ye naü bahulãkarontã ti. #<[page 011]># %% 5. Accharà-saïghàta-mattaü pi ce bhikkhave bhikkhu mettacittaü manasikaroti ayam vuccati bhikkhave bhikkhu. Arittajjhàno viharati satthu sàsanakaro ovàdapatikaro amoghaü raññhapiõóaü bhu¤jati. Ko pana vàdo ye naü bahulãkarontã ti. 6. Ye keci bhikkhave dhammà akusalà akusalabhàgiyà akusalapakkhikà sabbe te manopubbaïgamà. Mano tesaü dhammànaü pañhamaü uppajjati anvad eva akusalà dhammà ti. 7. Ye keci bhikkhave dhammà kusalà kusalabhàgiyà kusalapakkhikà sabbe te manopubbaïgamà. Mano tesaü dhammànaü pañhamaü uppajjati anvad eva kusalà dhammà ti. 8. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và akusalà dhammà uppajjanti uppannà và kusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave pamàdo. Pamattassa bhikkhave anuppannà c' eva akusalà dhammà uppajjanti uppannà ca kusalà dhammà parihàyantã ti. 9. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và kusalà dhammà uppajjanti uppannà và akusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave appamàdo. Appamattassa bhikkhave anuppannà c' eva kusalà dhammà uppajjanti uppannà ca akusalà dhammà parihàyantã ti. 10. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và akusalà dhammà uppajjanti uppannà và kusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave kosajjaü. Kusãtassa bhikkhave anuppannà c' eva akusalà dhammà uppajjanti uppannà ca kusalà dhammà parihàyantã ti. Accharà-saïghàta-vaggo chaññho.3 #<[page 012]># %<12 VIRIYâRAMBHA-VAGGA. [I. vii. 1.>% VII. 1. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và kusalà dhammà uppajjanti uppannà và akusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave viriyàrambho. âraddhaviriyassa bhikkhave anuppannà c' eva kusalà dhammà uppajjanti uppannà ca akusalà dhammà parihàyantã ti. 2. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và akusalà dhammà uppajjanti uppannà và kusalà dhammà parihàyanti yathayidam bhikkhave mahicchatà. Mahicchassa bhikkhave anuppannà c' eva akusalà dhammà uppajjanti uppannà ca kusalà dhammà parihàyantã ti. 3. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và kusalà dhammà uppajjanti uppannà và akusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave appicchatà. Appicchassa bhikkhave anuppannà c' eva kusalà dhammà uppajjanti uppannà ca akusalà dhammà parihàyantã ti. 4. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và akusalà dhammà uppajjanti uppannà và kusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave asantuññhità. Asantuññhassa bhikkhave anuppannà c' eva akusalà dhammà uppajjanti uppannà ca kusalà dhammà parihàyantã ti. 5. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và kusalà dhammà uppajjanti uppannà và akusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave santuññhità. Santuññhassa bhikkhave anuppanà c' eva kusalà dhammà uppajjanti uppannà ca akusalà dhammà parihàyantã ti. #<[page 013]># %% 6. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và akusalà dhammà uppajjanti uppannà và kusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave ayoniso manasikàro. Ayoniso bhikkhave manasikaroto anuppannà c' eva akusalà dhammà uppajjanti uppannà ca kusalà dhammà parihàyantã ti. 7. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và kusalà dhammà uppajjanti uppannà và akusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave yoniso manasikàro. Yoniso manasikaroto bhikkhave anuppannà c' eva kusalà dhammà uppajjanti uppannà ca akusalà dhammà parihàyantã ti. 8. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và akusalà dhammà uppajjanti uppannà và kusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave asampaja¤¤aü. Asampajànassa bhikkhave anuppannà c' eva akusalà dhammà uppajjanti uppannà ca kusalà dhammà parihàyantã ti. 9. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và kusalà dhammà uppajjanti uppannà và akusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave sampaja¤¤aü. Sampajànassa bhikkhave anuppannà c' eva kusalà dhammà uppajjanti uppannà ca akusalà dhammà parihàyanti ti. 10. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và akusalà dhammà uppajjanti uppannà và kusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave pàpamittatà. Pàpamittassa bhikkhave anuppannà c' eva akusalà dhammà uppajjanti uppannà ca kusalà dhammà parihàyantã ti. Viriyàrambhàdi-vaggo sattamo.1 #<[page 014]># %<14 KALYâöAMITTâDI-VAGGA. [I. viii. 1.>% VIII. 1. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và kusalà dhammà uppajjanti uppannà và akusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave kalyàõamittatà. Kalyàõamittassa bhikkhave anuppannà c' eva kusalà dhammà uppajjanti uppannà ca akusalà dhammà parihàyantã ti. 2. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và akusalà dhammà uppajjanti uppannà và kusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave anuyogo akusalànaü dhammànaü ananuyogo kusalànaü dhammànaü. Anuyogà bhikkhave akusalànaü dhammànaü ananuyogà kusalànaü dhammànaü anuppannà c' eva akusalà dhammà uppajjanti uppannà ca kusalà dhammà parihàyantã ti. 3. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và kusalà dhammà uppajjanti uppannà và kusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave anuyogo kusalànaü dhammànaü ananuyogo akusalànaü dhammànaü. Anuyogà bhikkhave kusalà dhammà ananuyogà akusalànaü dhammànaü anuppannà c' eva kusalà dhammà uppajjanti uppannà ca akusalà dhammà parihàyantã ti. 4. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và bojjhaïgà n' uppajjanti uppannà và bojjhaïgà na bhàvanà pàripåriü gacchanti yathayidaü bhikkhave ayoniso manasikàro. Ayoniso bhikkhave, manasikaroto anuppannà c' eva bojjhaïgà n' uppajjanti uppannà ca bojjhaïgà na bhàvanà pàripåriü gacchantã ti. 5. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và bojjhaïgà uppajjanti uppannà và bojjhaïgà bhàvanà pàripåriü gacchanti yathayidaü yoniso manasikàro. #<[page 015]># %% Yoniso bhikkhave manasikaroto anuppannà c' eva bojjhaïgà uppajjanti uppannà ca bojjhaïgà bhàvanà pàripåriü gacchantã ti. 6. Appamattikà esà bhikkhave parihàni yadidaü ¤àtiparihàni. Etaü patikiññhaü bhikkhave parihànãnaü yadidaü pa¤¤à-parihànã ti. 7. Appamattikà esà bhikkhave vuddhi yadidaü ¤ativuddhi. Etad aggaü vuddhãnaü yadidaü pa¤¤à-vuddhi. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü pa¤¤à-vuddhiyà vaóóhissàmà ti evaü hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. 8. Appamattikà esà bhikkhave parihàni yadidaü bhogaparihàni. Etaü patikiññhaü bhikkhave parihànãnaü yadidaü pa¤¤à-parihànã ti. 9. Appamattikà esà bhikkhave vuddhi yadidaü bhogavuddhi. Etad aggaü bhikkhave vuddhãnaü yadidaü pa¤¤àvuddhi. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü pa¤¤à-vuddhiyà vaóóhissàmà ti evaü hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. 10. Appamattikà esà bhikkhave parihàni yadidaü yasoparihàni. Etaü patikiññhaü bhikkhave parihànãnaü yadidaü pa¤¤à-parihànã ti. Kalyàõamittàdi-vaggo aññhamo.2 IX. 1. Appamattikà esà bhikkhave vuddhi yadidaü yasovuddhi. Etad aggaü bhikkhave vuddhãnaü yadidaü pa¤¤à-vuddhi. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü pa¤¤à-vuddhiyà vaóóhissàmà ti evaü hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. #<[page 016]># %<16 PAMâDA-VAGGA. [I. ix. 2.>% 2. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yo evaü mahato anatthàya saüvattati yathayidaü bhikkhave pamàdo. Pamàdo bhikkhave mahato anatthàya saüvattatã ti. 3. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yo evaü mahato atthàya saüvattati yathayidaü bhikkhave appamàdo. Appamàdo bhikkhave mahato atthàya saüvattatã ti. [Similar Suttas follow of]: 4, 5. Kosajjaü . . . . viriyàrambho. 6, 7. Mahicchatà . . . appicchatà. 8, 9. Asantuññhità . . . santuññhità. 10, 11. Ayoniso manasikàro yoniso manasikàro. 12, 13. Asampaja¤¤aü . . . sampaja¤¤aü. 14, 15. Pàpamittatà . . . kalyàõamittatà. 16, 17. Anuyogo akusalànaü dhammànaü ananuyogo kusalànaü dhammànaü. . . . anuyogo kusalànaü dhammànam ananuyogo akusalànaü dhammànaü. Pamàdàdivaggo navamo.1 X. 1. Ajjhattikaü bhikkhave aïgan ti karitvà nतaü ekaü aïgam pi samanupassàmi yaü evaü mahato anatthàya saüvattati yathayidaü bhikkhave pamàdo. Pamàdo bhikkhave mahato anatthàya saüvattatã ti. 2. Ajjhattikaü bhikkhave aïgan ti karitvà nतaü ekaü aïgam pi samanupassàmi yaü evaü mahato atthàya saüvattati yathayidaü bhikkhave appamàdo. #<[page 017]># %% Appamàdo bhikkhave mahato atthàya saüvattatã ti. 3,4. Ajjhattikaü bhikkhave aïgan ti karitvà nतaü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü mahato anatthàya saüvattati yathayidaü bhikkhave kosajjaü . . . pe . . . viriyàrambho. 5,6. . . . pe . . . mahicchatà . . . pe . . . appicchatà. 7,8. . . . pe . . . asantuññhità . . . pe . . . santuññhità. 9,10. . . . pe . . . ayoniso manasikàro . . . pe . . . yoniso manasikàro. 11,12. . . . pe . . . asampaja¤¤aü . . . sampaja¤¤aü. 13. . . . pe . . . bàhiraü bhikkhave aïgan ti karitvà nतaü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü mahato anatthàya saüvattati yathayidaü bhikkhave pàpamittatà. Pàpamittatà bhikkhave mahato anatthàya saüvattatãti. 14. Bàhiraü bhikkhave aïgan ti karitvà nतaü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü mahato atthàya saüvattati yathayidaü bhikkhave kalyàõamittatà. Kalyàõamittatà bhikkhave mahato atthàya saüvattatãti. 15. Ajjhattikaü bhikkhave aïgan ti karitvà nतaü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü mahato anatthàya saüvattati yathayidaü bhikkhave anuyogo akusalànaü dhammànaü ananuyogo kusalànaü dhammànaü. Anuyogo bhikkhave akusalànaü dhammànaü . . . mahato anatthàya saüvattatãti. 16. Ajjhattikaü bhikkhave aïgan ti karitvà nतaü ekadhammam pi samanupassàmi yaü evaü mahato atthàya saüvattati yathayidaü bhikkhave anuyogo kusalànaü dhammànaü ananuyogo akusalànaü dhammànaü. Anuyogo bhikkhave kusalànaü dhammànaü . . . mahato atthàya saüvattatãti. 17. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yo evaü saddhammassa sammosàya antaradhànàya saüvattati yathayidaü bhikkhave pamàdo. Pamàdo bhikkhave saddhammassa sammosàya antaradhànàya saüvattatã ti. 18. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yo evaü saddhammassa ñhitiyà asammosàya anantaradhànàya saüvattati yathayidaü bhikkhave appamàdo. #<[page 018]># %<18 CATUKOòIKA-VAGGA. [I. x. 19.>% Appamàdo bhikkhave saddhammassa ñhitiyà asammosàya anantaradhànàya saüvattatãti. 19,20. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yo evaü saddhammassa sammosàya antaradhànàya saüvattati yathayidaü bhikkhave kosajjaü . . . pe . . . viriyàrambho. 21,22. . . . pe . . . mahicchatà . . . pe . . . appicchatà. 23,24. . . . pe . . . asantuññhità . . . pe . . . santuññhità. 25,26. . . . pe . . . ayoniso manasikàro . . . pe . . . yoniso manasikàro. 27,28. . . . pe . . . asampaja¤¤aü . . . pe . . . sampaja¤¤aü. 29,30. . . . pe . . . pàpamittatà . . . pe . . . kalyàõamittatà. 31,32. . . . pe . . . anuyogo akusalànaü dhammànaü ananuyogo kusalànaü dhammànaü . . . pe . . . anuyogo kusalànaü dhammànaü ananuyogo akusalànaü dhammànaü . . . pe . . . Catukoñikaü niññhitaü. 33. Ye te bhikkhave bhikkhå adhammaü dhammo ti dãpenti te bhikkhave bhikkhå bahujanàhitàya pañipannà bahujanàsukhàya bahuno janassa anatthàya ahitàya dukkhàya devamanussànaü bahu¤ ca te bhikkhave bhikkhå apu¤¤aü pasavanti te c' imaü saddhammaü antaradhàpentãti. 34. Ye te bhikkhave bhikkhå dhammaü adhammo ti dãpenti . . . pe . . . 35. Ye te bhikkhave bhikkhå avinayaü vinayo ti dãpenti . . . pe . . . 36. Ye te bhikkhave bhikkhå vinayaü avinayo ti dãpenti . . . pe . . . 37. Ye te bhikkhave bhikkhå abhàsitaü alapitaü Tathàgatena bhàsitaü lapitaü Tathàgatenà ti dãpenti . . . pe . . . #<[page 019]># %% 38. Ye te bhikkhave bhikkhå bhàsitaü lapitaü Tathàgatena abhàsitaü alapitaü Tathàgena ti dãpenti . . . pe . . . 39. Ye te bhikkhave bhikkhå anàciõõaü Tathàgatena àciõõaü Tathàgatenà ti . . . pe . . . 40. Ye te bhikkhave bhikkhå àciõõaü Tathàgatena anàciõõaü Tathàgatenà ti dãpenti . . . pe . . . 41. Ye te bhikkhave bhikkhå appa¤¤attaü Tathàgatena pa¤¤attaü Tathàgatenà ti dãpenti . . . pe . . . 42. Ye te bhikkhave bhikkhå pa¤¤attaü Tathàgatena appa¤¤attaü Tathàgatenà ti dãpenti te bhikkhave bhikkhå bahujanàhitàya pañipannà bahujanàsukhàya bahuno janassa anatthàya ahitàyà dukkhàya devamanussànaü bahu¤ ca te bhikkhave bhikkhå apu¤¤aü pasavanti te c' imaü saddhammaü antaradhàpentãti. Adhammàdi-vaggo dasamo.1 XI. 1. Ye te bhikkhave bhikkhå adhammaü adhammo ti dãpenti te bhikkhave bhikkhå bahujanahitàya pañipannà bahujanasukhàya bahuno janassa atthàya hitàya sukhàya devamanussànaü bahu¤ ca te bhikkhave bhikkhå pu¤¤aü pasavanti te c' imaü saddhammaü ñhapentã ti. 2. Ye te bhikkhave bhikkhå dhammaü dhammo ti dãpenti . . . pe . . . 3. Ye te bhikkhave bhikkhå avinayaü avinayo ti dãpenti . . . pe . . . 4. Ye te bhikkhave bhikkhå vinayaü vinayo ti dãpenti . . . pe . . . 5. Ye te bhikkhave bhikkhå abhàsitaü alapitaü Tathàgatena abhàsitaü alapitaü Tathàgatenà ti dãpenti . . . pe . . . 6. Ye te bhikkhave bhikkhå bhàsitaü lapitaü Tathàgatena bhàsitaü lapitaü Tathàgatenà ti dãpenti . . . pe . . . #<[page 020]># %<20 EKâDASAMO-VAGGA. [I. xi. 7.>% 7. Ye te bhikkhave bhikkhå anàciõõaü Tathàgatena anàciõõaü Tathàgatenà ti dãpenti . . . pe . . . 8. Ye te bhikkhave bhikkhå àciõõaü Tathàgatena àciõõaü Tathàgatenà ti dãpenti . . . pe . . . 9. Ye te bhikkhave bhikkhå appa¤¤attaü Tathàgatena appa¤¤attaü Tathàgatenà ti dãpenti . . . pe . . . 10. Ye te bhikkhave bhikkhå pa¤¤attaü Tathàgatena pa¤¤attaü Tathàgatenà ti dãpenti te bhikkhave bhikkhå bahujanahitàya pañipannà bahujanasukhàya bahuno janassa atthàya hitàya sukhàya devamanussànaü bahu¤ ca te bhikkhave bhikkhå pu¤¤aü pasavanti te c' imaü saddhammaü ñhapentãti. Ekàdasamo vaggo.2 XII. 1. Ye te bhikkhave bhikkhå anàpattiü àpattã ti dãpenti te bhikkhave bhikkhå bahujanàhitàya pañipannà bahujanàsukhàya bahuno janassa anatthàya ahitàya dukkhàya devamanussànaü bahu¤ ca te bhikkhave bhikkhå apu¤¤aü pasavanti te c' imaü saddhammaü antaradhàpentãti. 2. Ye te bhikkhave bhikkhå àpattiü anàpattã ti dãpentã . . . pe . . . 3. Ye te bhikkhave bhikkhå lahukaü àpattiü garukàpattã ti dãpenti . . . pe . . . 4. Ye te bhikkhave bhikkhå garukaü àpattiü lahukàpattã ti dãpenti . . . pe . . . 5. Ye te bhikkhave bhikkhå duññhullaü àpattiü aduññhullàpattã ti dãpenti . . . pe . . . 6. Ye te bhikkhave bhikkhå aduññhullaü àpattiü duññhullàpattã ti dãpenti . . . pe . . . 7. Ye te bhikkhave bhikkhå sàvasesaü àpattiü anavasesàpattã ti dãpenti . . . pe . . . #<[page 021]># %% 8. Ye te bhikkhave bhikkhå anavasesaü àpattiü sàvasesàpattã ti dãpenti . . . pe . . . 9. Ye te bhikkhave bhikkhå sappañikammaü àpattiü appañikammàpattã ti dãpenti . . . pe . . . 10. Ye te bhikkhave bhikkhå appañikammaü àpattiü sappañikammàpattã ti dãpenti te bhikkhave bhikkhå . . . pe . . . (ix.33) . . . antaradhàpentãti. 11. Ye te bhikkhave bhikkhå anàpattiü anàpattã ti dãpenti te bhikkhave bhikkhå bahujanahitàya pañipannà bahujanasukhàya bahuno janassa atthàya hitàya sukhàya devamanussànam bahu¤ ca te bhikkhave bhikkhå pa¤¤aü pasavanti te c' imaü saddhammaü ñhapentãti . . . pe . . . 12. Ye te bhikkhave bhikkhå àpattiü àpattã ti dãpenti . . . pe . . . 13. Ye te bhikkhave bhikkhå lahukaü àpattiü lahukàpattã ti dãpenti . . . pe . . . 14. Ye te bhikkhave bhikkhå garukaü àpattiü garukàpattã ti dãpenti . . . pe . . . 15. Ye te bhikkhave bhikkhå duññhullaü àpattiü duññhullàpattã ti dãpenti . . . pe . . . 16. Ye te bhikkhave bhikkhå aduññhullaü àpattiü aduññhullàpattã ti dãpenti . . . pe . . . 17. Ye te bhikkhave bhikkhå sàvasesaü àpattiü sàvasesàpattã ti dãpenti . . . pe . . . 18. Ye te bhikkhave bhikkhå anavasesaü àpattiü anavasesàpattã ti dãpenti . . . pe . . . 19. Ye te bhikkhave bhikkhå sappañikammaü àpattiü sappañikammàpattã ti dãpenti . . . pe . . . 20. Ye te bhikkhave bhikkhå appañikammaü àpattiü appañikammàpattã ti dãpenti te bhikkhave bhikkhå bahujanahitàya pañipannà bahujanasukhàya bahuno janassa atthàya hitàya sukhàya devamanussànaü bahu¤ ca te bhikkhave bhikkhå pu¤¤aü pasavanti te c' imaü saddhammaü ñhapentã ti. Anàpattàdivaggo dvàdasamo.1 #<[page 022]># %<22 EKAPUGGALA-VAGGA. [I. xiii. 1.>% XIII. 1. Ekapuggalo bhikkhave loke uppajjamàno uppajjati bahujanahitàya bahujanasukhàya lokànukampàya atthàya hitàya sukhàya devamanussànaü. Katamo ekapuggalo? Tathàgato arahaü sammà sambuddho. Ayaü kho bhikkhave ekapuggalo loke uppajjamàno . . . pe . . . devamanussànan ti. 2. Ekapuggalassa bhikkhave pàtubhàvo dullabho lokasmiü. Katamassa ekapuggalassa? Tathàgatassa arahato sammà sambuddhassa. Imassa kho bhikkhave ekapuggalassa pàtubhàvo dullabho lokasmin ti. 3. Ekapuggalo bhikkhave loke uppajjamàno uppajjati acchariyamanusso. Katamo ekapuggalo? Tathàgato arahaü sammà sambuddho. Ayaü kho bhikkhave ekapuggalo loke uppajjamàno uppajjati acchariyamanusso ti. 4. Ekapuggalassa bhikkhave kàlakiriyà bahuno janassa anutappà hoti. Katamassa ekapuggalassa? Tathàgatassa arahato sammà sambuddhassa. Imassa kho bhikkhave ekapuggalassa kàlakiriyà . . . pe . . . anutappà hotãti. 5. Ekapuggalo bhikkhave loke uppajjamàno uppajjati adutiyo asahàyo appañimo appañisamo appañibhàgo appañipuggalo asamo asamasamo dipadànaü aggo. Katamo ekapuggalo? Tathàgato arahaü sammà sambuddho. Ayaü kho bhikkhave ekapuggalo loke uppajjamàno . . . pe . . . dipadànaü aggo ti. 6. Ekapuggalassa bhikkhave pàtubhàvà mahato cakkhussa pàtubhàvo hoti, mahato àlokassa pàtubhàvo hoti, mahato obhàsassa pàtubhàvo hoti, channaü anuttariyànaü pàtubhàvo hoti, catunnaü pañisambhidànaü sacchikiriyà hoti, anekadhàtu-pañivedho hoti, nànàdhàtu-pañivedho hoti, vijjà-vimuttiphala-sacchikiriyà hoti, sotàpatti-phala-sacchikiriyà hoti, sakadàgàmi-phala-sacchikiriyà hoti, anàgàmi-phala-sacchikiriyà hoti, arahatta-phala-sacchikiriyà hoti. #<[page 023]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Katamassa ekapuggalassa? Tathàgatassa arahato sammà sambuddhassa. Imassa kho bhikkhave ekapuggalassa pàtubhàvà mahato cakkhussa pàtubhàvo . . . pe . . . arahattaphala-sacchikiriyà hotãti. 7. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekapuggalam pi samanupassàmi yo evaü Tathàgatena anuttaraü dhammacakkaü pavattitaü sammad eva anuppavatteti yathayidaü bhikkhave Sàriputto. Sàriputto bhikkhave Tathàgatena anuttaraü dhammacakkaü pavattitaü sammad eva anuppavattetãti. Ekapuggala-vaggo terasamo. XIV. 1. Etad aggaü bhikkhave mama sàvakànaü bhikkhånaü ratta¤¤ånaü yadidaü A¤¤àkoõóa¤¤o. mahàpa¤¤ànaü yadidaü Sàriputto. iddhimantànaü yadidaü MahàMoggallàno. dhutavàdànaü yadidaü Mahà Kassapo. dibbacakkhukànaü yadidaü Anuruddho. uccàkulikànaü yadidaü Bhaddiyo Kàligodhà-yaputto. ma¤jussarànaü yadidaü Lakuõñaka-bhaddiyo. sãhanàdikànaü yadidaü Piõóola-Bhàradvàjo. dhammakathikànaü yadidaü Puõõo Mantàni-putto. saïkhittena bhàsitas- savitthàrena atthaü vibhajantànaü yadidaü Mahà Kaccàno ti. #<[page 024]># %<24 ETADAGGA-VAGGA. [I. xiv. 2.>% 2. Etad aggaü bhikkhave mama sàvakànaü bhikkhånaü manomayaü kàyaü abhinimminantànaü yadidaü Culla-panthako. ceto-vivañña-kusalànam yadidaü Cullapanthako. sa¤¤à-vivañña-kusalànaü yadidaü Mahàpanthako. araõavihàrãnaü yadidaü Subhåti. dakkhiõeyyànaü yadidaü Subhåti. àra¤¤ikànaü yadidaü Revato Khadiravaniyo. jhàyãnaü yadidaü Kaïkhà-revato. àraddha-viriyànaü yadidaü Soõo Kolivãso. kalyàõavàkkaraõànaü yadidaü Soõo Kuñikaõõo. làbhãnaü yadidaü Sãvali. saddhàdhimuttànaü yadidaü Vakkalã ti. 3. Etad aggaü bhikkhave mama sàvakànaü bhikkhånaü sikkhàkàmànaü yadidaü Ràhulo. saddhàpabbajitànaü yadidaü Raññhapàlo. pañhamaü salàkaü gaõhantànaü yadidam Kuõóadhàno. pañibhànavantànaü yadidaü Vaïgãso. samantapàsàdikànaü yadidaü Upaseno Vaïgantaputto. senàsanapa¤¤àpakànaü yadidaü Dabbo Mallaputto. devatànaü piyamanàpànaü yadidaü Pilinda-vaccho. khippàbhi¤¤ànaü yadidaü Bàhiyo Dàrucãriyo. cittakathikànaü yadidaü Kumàra-kassapo. {pañisambhidappattà-} naü yadidaü Mahàkoññhito ti. 4. Etad aggaü bhikkhave mama sàvakànaü bhikkhånaü bahussutànaü yadidaü ânando. satimantànaü yadidaü ânando. #<[page 025]># %% gatimantànaü yadidaü ânando. dhitimantànaü yadidaü ânando. upaññhàkànaü yadidaü ânando. mahàparisànaü yadidaü Uruvela-kassapo. kulappasàdakànaü yadidaü Kàëudàyã. appàbàdhànaü yadidaü Bakkulo. pubbenivàsaü anussarantànaü yadidaü Sobhito. vinayadharànaü yadidaü Upàli. bhikkhun' ovàdakànaü yadidaü Nandako. indriyesu-gutta-dvàrànaü yadidaü Nando. bhikkhu-ovàdakànaü yadidaü Mahà-kappino. tejo-dhàtukusalànaü yadidaü Sàgato. pañibhàneyyakànaü yadidaü Ràdho. låkhacãvara-dharànaü yadidaü Mogharàjà ti. 5. Etad aggaü bhikkhave mama sàvikànaü bhikkhunãnaü ratta¤¤ånaü yadidaü Mahàpajàpatã Gotamã. mahàpa¤¤ànaü yadidaü Khemà. iddhimantànaü yadidaü Uppalavaõõà. vinayadharànaü yadidaü Pañàcàrà. dhammakathikànaü yadidaü Dhammadinnà. jhàyãnaü yadidaü Nandà. àraddhaviriyànaü yadidaü Soõà. dibbacakkhukànaü yadidaü Sakulà. khippàbhi¤¤ànaü yadidaü Bhaddà Kuõóalakesà. pubbenivàsaü anussarantãnaü yadidaü Bhaddà-kapilànã. mahàbhi¤¤appattànaü yadidaü Bhaddà Kaccànà. låkhacãvaradharànaü yadidaü Kisàgotamã. saddhàdhimuttànaü yadidaü Sigàlamàtà ti. 6. Etad aggaü bhikkhave mama sàvakànaü upàsakànaü pañhamaü saraõaü gacchantànaü yadidaü Tapassu-Bhallikà vàõijà. #<[page 026]># %<26 ETADAGGA-VAGGA. [I. xiv. 7.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ dàyakànaü yadidaü Sudatto gahapati Anàthapiõóiko. dhammakathikànaü yadidaü Citto gahapati Macchikasaõóiko. catåhi saïgaha-vatthåhi parisaü saïgaõhantànaü yadidaü Haññhako âëavako. paõãtadàyakànaü yadidaü Mahànàmo Sakko. manàpadàyakànaü yadidaü Uggo gahapati Vesàliko. saïghupaññhàkànaü yadidaü Uggato gahapati. aveccappasannànaü yadidaü Såro Ambaññho. puggalappasannànaü yadidaü Jãvako Komàrabhacco. vissàsakànaü yadidaü Nakulapità gahapati ti. 7. Etad aggaü bh- mama sàvikànaü upàsikànaü pañhamaü saraõaü gacchantãnaü yadidaü Sujàtà Senànidhãtà. dàyikànaü yadidaü Visàkhà Migàramàtà. bahussutànaü yadidaü Khujjuttarà. mettàvihàrãnaü yadidaü Sàmàvatã. jhàyãnaü yadidaü Uttarà Nandamàtà. paõãtadàyikànaü yadidaü Suppavàsà Koëiyadhãtà. gilànåpaññhàkãnaü yadidaü Suppiyà upàsikà. aveccappasannànaü yadidaü Kàtiyànã. vissàsikànaü yadidaü Nakulamàtà gahapatànã. anussavappasannànaü yadidaü Kàëã upàsikà Kurara-gharikà ti. Etad-aggo vaggo. XV. 1. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü diññhi-sampanno puggalo ka¤ci saïkhàraü niccato upagaccheyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü puthujjano ka¤ci saïkhàraü niccato upagaccheyya ñhànaü etaü vijjatãti. #<[page 027]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 2. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü diññhisampanno puggalo ka¤ci saïkhàraü sukhato upagaccheyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü puthujjano ka¤ci saïkhàraü sukhato upagaccheyya ñhànaü etaü vijjatãti. 3. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü diññhisampanno puggalo ka¤ci dhammaü attato upagaccheyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü puthujjano ka¤ci dhammaü attato upagaccheyya ñhànaü etaü vijjatãti. 4. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü diññhisampanno puggalo màtaraü jãvità voropeyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü puthujjano màtaraü jãvità voropeyya ñhànaü etaü vijjatãti. 5. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü diññhisampanno puggalo pitaraü jãvità voropeyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü puthujjano pitaraü jãvità voropeyya ñhànaü etaü vijjatãti. 6. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü diññhisampanno puggalo arahantaü jãvità voropeyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü puthujjano arahantaü jãvità voropeyya ñhànaü etaü vijjatãti. 7. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü diññhisampanno puggalo Tathàgatassa duññhena cittena lohitaü uppàdeyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü puthujjano Tathàgatassa duññhena cittena lohitaü uppàdeyya ñhànaü etaü vijjatãti. 8. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü diññhisampanno puggalo saïghaü bhindeyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü puthujjano saïghaü bhindeyya ñhànaü etaü vijjatãti. 9. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü diññhisampanno puggalo a¤¤aü satthàraü uddiseyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü puthujjano a¤¤aü satthàraü uddiseyya ñhànaü etaü vijjatãti. 10. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü ekissà lokadhàtuyà dve arahanto sammà sambuddhà apubbaü acarimaü uppajjeyyuü n' etaü ñhànaü vijjati. #<[page 028]># %<28 AòòHâNA-VAGGA. [I. xv. 11.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü ekissà lokadhàtuyà eko arahaü sammà sambuddho uppajjeyya ñhànaü etaü vijjatãti. 11. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü ekissà lokadhàtuyà dve ràjàno cakkavattã apubbam acarimaü uppajjeyyuü n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü ekissà lokadhàtuyà eko ràjà cakkavattã uppajjeyya ñhànaü etaü vijjatãti. 12. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü itthã arahaü assa sammà sambuddho n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü puriso arahaü assa sammà sambuddho ñhànaü etaü vijjatãti. 13. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü itthã ràjà assa cakkavattã n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü puriso ràjà assa cakkavattã ñhànaü etaü vijjatãti. 14-16. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü itthã Sakkattaü kàreyya . . . pe . . . Màrattaü kàreyya . . . pe . . . Brahmattaü kàreyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü puriso Sakkattaü kàreyya . . . pe . . . Màrattaü kàreyya . . . pe . . . Brahmattaü kàreyya ñhànaü etaü vijjatãti. 17. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü kàyaduccaritassa iññho kanto manàpo vipàko nibbatteyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü kàyaduccaritassa aniññho akanto amanàpo vipàko nibbatteyya ñhànaü etaü vijjatãti. 18. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü vacãduccaritassa . . . pe . . . 19. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü manoduccaritassa iññho kanto manàpo vipàko nibbatteyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü manoduccaritassa aniññho akanto amanàpo vipàko nibbatteyya ñhànaü etaü vijjatãti. 20. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü kàyasucaritassa aniññho akanto amanàpo vipàko nibbatteyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü kàyasucaritassa iññho kanto manàpo vipàko nibbatteyya ñhànaü etaü vijjatãti. #<[page 029]># %% 21. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü vacãsucaritassa . . . pe . . . 22. . . . yam manosucaritassa aniññho akanto amanàpo vipàko nibbatteyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhàna¤ ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü manosucaritassa iññho kanto manàpo vipàko nibbatteyya ñhànaü etaü vijjatãti. 23. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü kàyaduccaritasamaïgã tannidànà tappaccayà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjeyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhànaü ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü kàyaduccaritasamaïgã tannidànà tappaccayà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjeyya ñhànaü etaü vijjatãti. 24. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü vacãduccaritasamaïgã . . . pe . . . 25. . . . yaü manoduccaritasamaïgã tannidànà tappaccayà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjeyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhànaü ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü manoduccaritasamaïgã tannidànà tappaccayà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjeyya ñhànaü etaü vijjatãti. 26. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü kàyasucaritasamaïgã tannidànà tappaccayà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjeyya n' etaü ñhànam vijjati. òhànaü ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü kàyasucaritasamaïgã tannidànà tappaccayà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjeyya ñhànaü etaü vijjatãti. 27. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü vacãsucaritasamaïgã tannidànà tappaccayà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjeyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhànaü ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü vacãsucaritasamaïgã tannidànà tappaccayà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjeyya ñhànaü etaü vijjatãti. 28. Aññhànaü etaü bhikkhave anavakàso yaü manosucaritasamaïgã tannidànà tappaccayà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjeyya n' etaü ñhànaü vijjati. òhànaü ca kho etaü bhikkhave vijjati yaü manosucaritasamaïgã tannidànà tappaccayà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjeyya ñhànaü etaü vijjatãti. #<[page 030]># %<30 AòòHâNA-VAGGA. [I. xvi. 1.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Aññhànavaggo. XVI. 1. Ekadhammo bhikkhave bhàvito bahulãkato ekantanibbidàya viràgàya nirodhàya upasamàya abhi¤¤àya sambodhàya nibbànàya saüvattati. Katamo ekadhammo? Buddhànussati. Ayaü bhikkhave ekadhammo bhàvito . . . pe . . . saüvattati. 2-10. Ekadhammo bhikkhave bhàvito bahulãkato ekantanibbidàya viràgàya nirodhàya upasamàya abhi¤¤àya sambodhàya nibbànàya saüvattati. Katamo ekadhammo? Dhammànussati . . . pe . . . Saïghànussati . . . pe . . . Sãlànussati . . . pe . . . Càgànussati . . . pe . . . Devatànussati . . . pe . . . ânàpànasati . . . pe . . . Maraõasati . . . pe . . . Kàyagatàsati . . . pe . . . Upasamànussati. Ayaü kho bhikkhave ekadhammo bhàvito bahulãkato ekantanibbidàya viràgàya nirodhàya upasamàya abhi¤¤àya sambodhàya nibbànàya saüvattatãti. XVII.4 1. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và akusalà dhammà uppajjanti uppannà và akusalà dhammà bhiyyo bhàvàya vepullàya saüvattanti yathayidaü bhikkhave micchàdiññhi. Micchàdiññhikassa bhikkhave anuppannà c' eva akusalà dhammà uppajjanti uppannà ca akusalà dhammà bhiyyo bhàvàya vepullàya saüvattantãti. 2. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và kusalà dhammà uppajjanti uppannà và kusalà dhammà bhiyyo bhàvàya vepullàya saüvattanti yathayidaü bhikkhave sammàdiññhi. #<[page 031]># %% Sammàdiññhikassa bhikkhave anuppannà c' eva kusalà dhammà uppajjanti uppannà ca kusalà dhammà bhiyyo bhàvàya vepullàya saüvattantãti. 3. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và kusalà dhammà n' uppajjanti uppannà và kusalà dhammà parihàyanti yathayidam bhikkhave micchàdiññhi. Micchàdiññhikassa bhikkhave anuppannà c' eva kusalà dhammà n' uppajjanti uppannà ca kusalà dhammà parihàyantãti. 4. Nàhaü bhikkhave a¤¤am ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và akusalà dhammà n' uppajjanti uppannà và akusalà dhammà parihàyanti yathayidaü bhikkhave sammàdiññhi. Sammàdiññhikassa bhikkhave anuppannà c' eva akusalà dhammà n' uppajjanti uppannà ca akusalà dhammà parihàyantãti. 5. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và micchàdiññhi uppajjati uppannà và micchàdiññhi pavaóóhati yathayidam bhikkhave ayoniso manasikàro. Ayoniso bhikkhave manasikaroto anuppannà c' eva micchàdiññhi uppajjati uppannà ca micchàdiññhi pavaóóhatãti. 6. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yena anuppannà và sammàdiññhi uppajjati uppannà và sammàdiññhi pavaóóhati yathayidam bhikkhave yoniso manasikàro. Yoniso bhikkhave manasikaroto anuppannà c' eva sammàdiññhi uppajati uppannà ca sammàdiññhi pavaóóhatãti. 7. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yen' evaü sattà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjanti yathayidaü bhikkhave micchàdiññhi. Micchàdiññhiyà bhikkhave samannàgatà sattà kàyassa bhedà paraü maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjantãti. 8. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi yen' evaü sattà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjanti yathayidaü bhikkhave sammàdiññhi. #<[page 032]># %<32 BäJA-VAGGA. [I. xvii. 9.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Sammàdiññhiyà bhikkhave samannàgatà sattà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjantãti. 9. Micchàdiññhikassa bhikkhave purisapuggalassa ya¤ c' eva kàya-kammaü yathàdiññhisamattaü samàdinnaü ya¤ ca vacãkammaü . . . pe . . . ya¤ ca mano-kammaü yathàdiññhisamattaü samàdinnaü yà ca cetanà.. *. yà ca patthanà yo ca paõidhi ye ca saïkhàrà sabbe te dhammà aniññhàya akantàya amanàpàya ahitàya dukkhàya saüvattanti. Taü kissa hetu? Diññhi hi bhikkhave pàpikà ti. Seyyathàpi bhikkhave nimba-bãjaü và kosàtaki-bãjaü và tittaka-làbu-bãjam và allàya pañhaviyà nikkhittaü ya¤ c' eva pañhavi-rasaü upàdiyati ya¤ ca àporasaü upàdiyati sabban taü tittakattàya kañukattàya asàtattàya saüvattati. Taü kissa hetu? Bãjaü bhikkhave pàpakaü. Evam eva kho bhikkhave micchàdiññhikassa purisapuggalassa ya¤ c' eva . . . pe . . . Diññhi hi bhikkhave pàpikà ti. 10. Sammàdiññhikassa bhikkhave purisapuggalassa ya¤ c' eva kàyakammaü yathàdiññhisamattaü samàdinnaü ya¤ c' eva vacãkammaü . . . pe . . . ya¤ ca manokammaü yathàdiññhisamattaü samàdinnaü yà ca cetanà yà ca patthanà yo ca paõidhi ye ca saïkhàrà sabbe te dhammà iññhàya kantàya manàpàya hitàya sukhàya saüvattanti. Taü kissa hetu? Diññhi hi bhikkhave bhaddikà ti. Seyyathàpi bhikkhave ucchubãjaü và sàlibãjaü và muddikàbãjaü và allàya pañhaviyà nikkhittaü ya¤ c' eva pañhavirasaü upàdiyati ya¤ ca àporasam upàdiyati sabban taü madhurattàya sàtattàya asecanakattàya saüvattati. Taü kissa hetu? Bãjaü bhikkhave bhaddakaü. Evam eva kho bhikkhave sammàdiññhikassa purisapuggalassa ya¤ c' eva . . . pe . . . Diññhi hi bhikkhave bhaddikà ti. Bãja-vaggo.7 #<[page 033]># %% XVIII. 1. Ekapuggalo bhikkhave loke uppajjamàno uppajjati bahujanàhitàya bahujanàsukhàya bahuno janassa anatthàya ahitàya dukkhàya devamanussànaü. Katamo ekapuggalo?. Micchàdiññhiko hoti viparãtadassano so bahujanaü saddhammà vuññhàpetvà asaddhamme patiññhàpeti. Ayaü kho bhikkhave ekapuggalo loke uppajjamàno . . . pe . . . devamanussànanti. 2. Ekapuggalo bhikkhave loke uppajjamàno uppajjati bahujanahitàya bahujanasukhàya bahuno janassa atthàya hitàya sukhàya devamanussànaü. Katamo ekapuggalo? Sammàdiññhiko hoti aviparãtadassano so bahujanaü asaddhammà vuññhàpetvà saddhamme patiññhàpeti. Ayaü kho bhikkhave ekapuggalo loke uppajjamàno . . . pe . . . devamanussànanti. 3. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekadhammam pi samanupassàmi evaü mahàsàvajjaü yathayidaü bhikkhave micchàdiññhi. Micchàdiññhiparamàni bhikkhave mahàsàvajjànãti. 4. Nàhaü bhikkhave a¤¤aü ekapuggalam pi samanupassàmi yo evaü bahujanàhitàya pañipanno bahujanàsukhàya bahuno janassa anatthàya ahitàya dukkhàya devamanussànaü yathayidaü bhikkhave Makkhali moghapuriso. Seyyathàpi bhikkhave nadã-mukhe khipaü uóóeyya bahunnaü macchànaü ahitàya dukkhàya anayàya vyasanàya: evam eva kho bhikkhave Makkhali moghapuriso manussa-khipaü ma¤¤e loke uppanno bahunnaü sattànaü ahitàya dukkhàya anayàya vyasanàyà ti. #<[page 034]># %<34 MAKKHALI-VAGGA. [I. xviii. 5.>% 5. Durakkhàte bhikkhave dhammavinaye yo ca samàdapeti ya¤ ca samàdapeti yo ca samàdapito tathattàya pañipajjati sabbe te bahuü apu¤¤aü pasavanti. Taü kissa hetu? Durakkhàtattà bhikkhave dhammassà ti. 6. Svàkkhàte bhikkhave dhammavinaye yo ca samàdapeti ya¤ ca samàdapeti yo ca samàdapito tathattàya pañipajjati sabbe te bahuü pu¤¤aü pasavanti. Taü kissa hetu? Svàkkhàtattà bhikkhave dhammassà ti. 7. Durakkhàte bhikkhave dhammavinaye dàyakena mattà jànitabbà no pañiggàhakena. Taü kissa hetu? Durakkhàtattà bhikkhave dhammassà ti. 8. Svàkkhàte bhikkhave dhammavinaye pañiggàhakena mattà jànitabbà no dàyakena. Taü kissa hetu? Svàkkhàtattà bhikkhave dhammassà ti. 9. Durakkhàte bhikkhave dhammavinaye yo àraddhaviriyo so dukkhaü viharati. Taü kissa hetu? Durakkhàtattà bhikkhave dhammassà ti. 10. Svàkkhàte bhikkhave dhammavinaye yo kusãto so dukkhaü viharati. Taü kissa hetu? Svàkkhàtattà bhikkhave dhammassà ti. 11. Durakkhàte bhikkhave dhammavinaye yo kusãto so sukhaü viharati. Taü kissa hetu? Durakkhàtattà bhikkhave dhammassà ti. 12. Svàkkhàte bhikkhave dhammavinaye yo àraddhaviriyo so sukhaü viharati. Taü kissa hetu? Svàkkhàtattà bhikkhave dhammassà ti. 13. Seyyathàpi bhikkhave appamattako pi gåtho duggandho hoti evam eva kho ahaü bhikkhave appamattakam pi bhavaü na vaõõemi antamaso accharàsaïghàtamattam pã ti. 14. Seyyathàpi bhikkhave appamattakam pi muttaü duggandhaü hoti . . . pe . . . 15. . . . appamattako pi kheëo duggandho hoti . . . pe . . . 16. . . . appamattako pi pubbo duggandho hoti . . . pe . . . #<[page 035]># %% 17. . . . appamattakam pi lohitaü duggandhaü hoti evam eva kho ahaü bhikkhave appamattakam pi bhavaü na vaõõemi antamaso accharà-saïghàta-mattam pãti. XIX. 1. Seyyathàpi bhikkhave appamattakaü imasmiü Jambudãpe àràmaràmaõeyyakaü vanaràmaõeyyakaü bhåmiràmaõeyyakaü pokkharaõãràmaõeyyakaü, atha kho etad eva bahutaraü yadidaü ukkåla-vikålaü nadã-viduggaü khàõukaõñakàdhànaü pabbata-visamaü: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye thalajà, atha kho ete va sattà bahutarà ye odakà: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye manussesu paccàjàyanti, atha kho ete va sattà bahutarà ye a¤¤atra manussehi paccàjàyanti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye majjhimesu janapadesu paccàjàyanti, atha kho ete va sattà bahutarà ye paccantimesu janapadesu paccàjàyanti avi¤¤àtàresu milakkhesu: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye pa¤¤avanto ajaëà aneëamågà pañibalà subhàsita-dubbhàsitassa attham a¤¤àtuü, atha kho ete va sattà bahutarà ye duppa¤¤à jaëà eëamågà na pañibalà subhàsita-dubbhàsitassa atthaü a¤¤àtuü: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye ariyena pa¤¤àcakkhunà samannàgatà, atha kho ete va sattà bahutarà ye avijjàgatà sammåëhà: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye labhanti Tathàgataü dassanàya, atha kho ete va sattà bahutarà ye na labhanti Tathàgataü dassanàya: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye labhanti Tathàgatappaveditaü dhammavinayaü savanàya, atha kho ete va sattà bahutarà ye na labhanti Tathàgatappaveditaü dhammavinayaü savanàya: #<[page 036]># %<36 APPAMATTAKA-VAGGA. [I. xix. 1.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye sutvà dhammaü dhàrenti, atha kho ete va sattà bahutarà ye sutvà dhammaü na dhàrenti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye dhatànaü dhammànaü atthaü upaparikkhanti, atha kho ete va sattà bahutarà ye dhatànaü dhammànaü atthaü na upaparikkhanti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye atthaü a¤¤àya dhammam a¤¤àya dhammànudhammaü pañipajjanti, atha kho ete va sattà bahutarà ye na atthaü a¤¤àya na dhammaü a¤¤àya dhammànudhammaü na pañipajjanti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye saüvejanãyesu ñhànesu saüvijjanti, atha kho ete va sattà bahutarà ye saüvejanãyesu ñhànesu na saüvijjanti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye saüviggà yoniso padahanti, atha kho ete va sattà bahutarà ye saüviggà yoniso na padahanti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye vavassaggàrammaõaü karitvà labhanti samàdhiü labhanti cittass' ekaggataü, atha kho ete va sattà bahutarà ye vavassaggàrammaõam karitvà na labhanti samàdhiü na labhanti cittass' ekaggataü: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye annaggarasaggànaü làbhino, atha kho ete va sattà bahutarà ye annagga-rasaggànaü na làbhino u¤chena kapàlàbhatena yàpenti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye attha-rasassa dhamma-rasassa vimutti-rasassa làbhino, atha kho ete va sattà bahutarà ye attharasassa dhammarasassa vimuttirasassa na làbhino. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü attharasassa dhammarasassa vimuttirasassa làbhino bhavissàmàti. Evam hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. #<[page 037]># %% 2. Seyyathàpi bhikkhave appamattakaü imasmiü Jambudãpe àràmaràmaõeyyakaü vanaràmaõeyyakaü bhåmiràmaõeyyakaü pokkharaõãràmaõeyyakaü, atha kho etad eva bahutaraü yadidaü ukkålavikålam nadã-viduggaü khàõukaõñakàdhànaü pabbatavisamaü: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye manussà cutà manussesu paccàjàyanti, atha kho ete va sattà bahutarà ye manussà cutà niraye paccàjàyanti tiracchànayoniyà paccàjàyanti pettivisaye paccàjàyanti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye manussà cutà devesu paccàjàyanti atha kho ete va sattà bahutarà ye manussà cutà niraye paccàjàyanti tiracchànayoniyà paccàjàyanti pettivisaye paccàjàyanti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye devà cutà devesu paccàjàyanti, atha kho ete va sattà bahutarà ye devà cutà niraye paccàjàyanti tiracchànayoniyà paccàjàyanti pettivisaye paccàjàyanti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye devà cutà manussesu paccàjàyanti, atha kho ete va sattà bahutarà ye devà cutà niraye paccàjàyanti tiracchànayoniyà paccàjàyanti pettivisaye paccàjàyanti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye nirayà cutà manussesu paccàjàyanti, atha kho ete va sattà bahutarà ye nirayà cutà niraye paccàjàyanti tiracchànayoniyà paccàjàyanti pettivisaye paccàjàyanti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye nirayà cutà devesu paccàjàyanti, atha kho ete va sattà bahutarà ye nirayà cutà niraye paccàjàyanti tiracchànayoniyà paccàjàyanti pettivisaye paccàjàyanti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye tiracchànayoniyà cutà manussesu paccàjàyanti, atha kho ete va sattà bahutarà ye tiracchànayoniyà cutà niraye paccàjàyanti tiracchànayoniyà paccàjàyanti pettivisaye paccàjàyanti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye tiracchànayoniyà cutà devesu paccàjàyanti atha kho ete va sattà bahutarà ye tiracchànayoniyà cutà niraye paccàjàyanti tiracchànayoniyà paccàjàyanti pettivisaye paccàjàyanti: #<[page 038]># %<38 JHâNA-VAGGA. [I. xx. 1.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye pettivisayà cutà manussesu paccàjàyanti, atha kho ete va sattà bahutarà ye pettivisayà cutà niraye paccàjàyanti tiracchànayoniyà paccàjàyanti pettivisaye paccàjàyanti: evam eva kho bhikkhave appakà te sattà ye pettivisayà cutà devesu paccàjàyanti, atha kho ete va bahutarà ye pettivisayà cutà niraye paccàjàyanti tiracchànayoniyà paccàjàyanti pettivisaye paccàjàyanti. XX. 1. Addham idaü bhikkhave làbhànaü yadidaü àra¤¤akattaü piõóapàtikattaü paüsukålikattaü tecãvarakattaü dhammakathikattaü vinayadharakattaü bàhusaccaü thàvareyyaü àkappa-sampadà parivàra-sampadà mahàparivàratà kolaputti vaõõa-pokkharatà kalyàõavàkkaraõatà appicchatà appàbàdhatà ti. 2. Accharà-saïghàta-mattam pi ce bhikkhave bhikkhu pañhamaü jhànaü bhàveti ayam vuccati bhikkhave bhikkhu arittajjhàno viharati satthu sàsanakaro ovàdapatikaro amoghaü raññhapiõóaü bhu¤jati. Ko pana vàdo ye naü bahulãkarontãti? Accharà-saïghàta-mattam pi ce bhikkhave bhikkhu dutiyaü jhànaü bhàveti . . . pe . . . tatiyaü jhànaü bhàveti . . . pe . . . catutthaü jhànaü bhàveti . . . pe . . . mettaü ceto-vimuttiü bhàveti . . . pe . . . karuõaü cetovimuttiü bhàveti . . . pe . . . #<[page 039]># %% muditaü cetovimuttiü bhikkhave . . . pe . . . upekkhaü cetovimuttiü bhikkhave . . . pe . . . [xx.2]. 10. kàye kàyànupassã viharati àtàpã sampajàno satimà vineyya loke abhijjhàdomanassaü: . . . pe . . . vedanàsu vedanànupassã viharati . . . pe . . . citte cittànupassã viharati . . . pe . . . dhammesu dhammànupassã viharati . . . pe . . . abhijjhàdomanassam . . . pe . . . 14. Anuppannànaü pàpakànaü akusalànaü dhammànaü anuppàdàya chandaü janeti vàyamati viriyaü àrambhati cittaü paggaõhàti padahati . . . pe . . . Uppannànaü pàpakànaü akusalànaü dhammànaü pahànàya chandaü janeti vàyamati viriyaü àrambhati cittaü paggaõhàti padahati . . . pe . . . Anuppannànaü kusalànaü dhammànaü uppàdàya chandaü janeti vàyamati viriyaü àrambhati cittaü paggaõhàti padahati . . . pe . . . Uppannànaü kusalànaü dhammànaü ñhitiyà asammosàya bhiyyo bhàvàya vepullàya bhàvanàya pàripåriyà chandaü janeti vàyamati viriyaü àrambhati cittaü paggaõhàti padahati . . . pe . . . 18. Chanda-samàdhi-padhàna-saïkhàra-samannàgataü iddhipàdaü bhàveti . . . pe . . . viriya-samàdhi-padhànasaïkhàra-samannàgataü iddhipàdaü bhàveti . . . pe . . . cittasamàdhi-padhàna-saïkhàra-samannàgataü iddhipàdaü bhàveti . . . pe . . . vãmaüsàsamàdhi-padhàna-saïkhàrasamannàgataü iddhipàdaü bhàveti . . . pe . . . 22. Saddhindriyaü bhàveti . . . pe . . . viriyindriyaü bhàveti . . . pe . . . satindriyaü bhàveti . . . pe . . . samàdhindriyaü bhàveti . . . pe . . . pa¤¤indriyaü bhàveti . . . pe . . . saddhàbalaü bhàveti . . . pe . . . viriyabalaü bhàveti . . . pe . . . satibalaü bhàveti . . . pe . . . samàdhibalaü bhàveti . . . pe . . . pa¤¤àbalaü bhàveti . . . pe . . . 32. Satisambojjhaïgaü bhàveti . . . pe . . . dhammavicayasambojjhaïgaü bhàveti . . . pe . . . viriyasambojjhaïgaü bhàveti . #<[page 040]># %<40 JHâNA-VAGGA. [I. xx. 39.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ . . pe . . . pãtisambojjhaïgaü bhàveti . . . pe . . . passaddhisambojjhaïgaü bhàveti . . . pe . . . samàdhisambhojjhaïgaü bhàveti . . . pe . . . upekkhàsambhojjhaïgaü bhàveti . . . pe . . . 39. Sammà-diññhiü bhàveti . . . pe . . . sammà-saïkappaü bhàveti . . . pe . . . sammà-vàcaü bhàveti . . . pe . . . sammà-kammantaü bhàveti . . . pe . . . sammà-àjãvaü bhàveti . . . pe . . . sammà-vàyàmaü bhàveti . . . pe . . . sammà-satiü bhàveti . . . pe . . . sammà-samàdhiü bhàveti . . . pe . . . 47. Ajjhattaü råpasa¤¤ã bahiddhà råpàni passati parittàni suvaõõadubbaõõàni tàni abhibhuyya jànàmi passàmã ti evaüsa¤¤ã hoti . . . pe . . . Ajjhattaü råpasa¤¤ã bahiddhà råpàni passati appamàõàni suvaõõadubbaõõàni tàni abhibhuyya jànàmi passàmã ti evaüsa¤¤ã hoti . . . pe . . . Ajjhattaü aråpasa¤¤ã bahiddhà råpàni passati parittàni suvaõõadubbaõõàni tàni abhibhuyya jànàmi passàmã ti evaüsa¤¤ã hoti . . . pe . . . Ajjhattaü aråpasa¤¤ã bahiddhà råpàni passati appamàõàni suvaõõadubbaõõàni tàni abhibhuyya jànàmi passàmã ti evaüsa¤¤ã hoti . . . pe . . . Ajjhattaü aråpasa¤¤ã bahiddhà råpàni passati nãlàni nãlavaõõàni nãlanidassanàni nãlanibhàsàni tàni abhibhuyya jànàmi passàmã ti evaüsa¤¤ã hoti . . . pe . . . Ajjhattaü aråpasa¤¤ã bahiddhà råpàni passati pãtàni pãtavaõõàni pãtanidassanàni pitanibhàsàni tàni abhibhuyya jànàmi passàmã ti evaüsa¤¤ã hoti . . . pe . . . Ajjhattaü aråpasa¤¤ã bahiddhà råpàni passati lohitakàni lohitakavaõõàni lohitakanidassanàni lohitakanibhàsàni tàni abhibhuyya jànàmi passàmã ti evaüsa¤¤ã hoti . . . pe . . . Ajjhattaü aråpasa¤¤ã bahiddhà råpàni passati odàtàni odàtavaõõàni odàtanidassanàni odàtanibhàsàni tàni abhibhuyya jànàmi passàmã ti evaüsa¤¤ã hotãti. 55. Råpã råpàni passati . . . pe . . . #<[page 041]># %% Ajjhattaü aråpasa¤¤ã bahiddhà råpàni passati . . . pe . . . Subhan t' eva adhimutto hoti . . . pe . . . Sabbaso råpasa¤¤ànaü samatikkamma pañigha-sa¤¤ànaü atthagamà nànattasa¤¤ànaü amanasikàrà ananto àkàso ti àkàsàna¤càyatanaü upasampajja viharati . . . pe . . . Sabbaso àkàsàna¤càyatanaü samatikkamma anantaü vi¤¤àõan ti vi¤¤àõa¤càyatanaü upasampajja viharati . . . pe . . . Sabbaso vi¤¤àõa¤càyatanaü samatikkamma n' atthi ki¤cã ti àki¤ca¤¤àyatanaü upasampajja viharati . . . pe . . . Sabbaso àki¤ca¤¤àyatanaü samatikkamma nevasa¤¤ànàsa¤¤àyatanaü upasampajja viharati . . . pe . . . Sabbaso nevasa¤¤ànàsa¤¤àyatanaü samatikkamma sa¤¤àvedayitanirodhaü upasampajja viharati . . . pe . . . 63. Pañhavi-kasiõaü bhàveti: . . . pe . . . àpo-kasiõaü bhàveti: . . . pe . . . tejo-kasiõaü bhàveti: . . . pe . . . vàyo-kasiõaü bhàveti: . . . pe . . . nãla-kasiõaü bhàveti: . . . pe . . . pãta-kasiõaü bhàveti: . . . pe . . . lohita-kasiõaü bhàveti: . . . pe . . . odàta-kasiõaü bhàveti: . . . pe . . . àkàsa-kasiõaü bhàveti: . . . pe . . . vi¤¤àõa-kasiõaü bhàveti: . . . pe . . . 73. asubha-sa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . maraõasa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . àhàre pañikkåla-sa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . sabbaloke anabhirata-sa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . anicca-sa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . anicce dukkha-sa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . dukkhe anatta-sa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . pahàna-sa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . viràga-sa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . nirodha-sa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . aniccasa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . anattasa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . #<[page 042]># %<42 JHâNA-VAGGA. [I. xx. 93.>% maraõasa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . àhàre pañikkålasa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . sabbaloke anabhiratasa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . aññhikasa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . puëavakasa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . vinãlakasa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . vicchiddakasa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . uddhumàtakasa¤¤aü bhàveti: . . . pe . . . 93. Buddhànussatiü bhàveti: . . . pe . . . dhammànussatiü bhàveti: . . . pe . . . saïghànussatiü bhàveti: . . . pe . . . sãlànussatiü bhàveti: . . . pe . . . càgànussatiü bhàveti: . . . pe . . . devatànussatiü bhàveti: . . . pe . . . ànàpànasatiü bhàveti: . . . pe . . . maraõasatiü bhàveti: . . . pe . . . kàyagatàsatiü bhàveti: . . . pe . . . upasamànussatiü bhàveti: . . . pe . . . 103. Pañhamajjhàna-sahagataü saddhindriyam bhàveti: . . . pe . . . " viriyindriyaü bhàveti:. .. pe . . . " satindriyaü bhàveti:. .. pe . . . " samàdhindriyaü bhàveti: . . . pe . . . " pa¤¤indriyaü bhàveti:. .. pe . . . " saddhàbalaü bhàveti:. .. pe . . . " viriyabalaü bhàveti:. .. pe . . . " satibalaü bhàveti:. .. pe . . . " samàdhibalaü bhàveti:. .. pe . . . " pa¤¤àbalaü bhàveti:. .. pe . . . 113. dutiyajjhàna-sahagataü . . . pe . . . 123. tatiyajjhàna-sahagataü . . . pe . . . 133. catutthajjhàna-sahagataü . . . pe . . . 143. mettà-sahagataü . . . pe . . . 153. karuõà-sahagataü . . . pe . . . 163. mudità-sahagataü . . . pe . . . 173. upekkhà-sahagataü . . . pe . . . 183. saddhindriyaü bhàveti: . . . pe . . . viriyindriyaü bhàveti: . . . pe . . . #<[page 043]># %% satindriyaü bhàveti: . . . pe . . . samàdhindriyaü bhàveti: . . . pe . . . pa¤¤indriyaü bhàveti: . . . pe . . . saddhàbalaü bhàveti: . . . pe . . . viriyabalaü bhàveti: . . . pe . . . satibalaü bhàveti: . . . pe . . . samàdhibalaü bhàveti: . . . pe . . . 192. pa¤¤àbalaü bhàveti: ayaü vuccati bhikkhave bhikkhu arittajjhàno viharati satthu sàsanakaro ovàdapañikaro amoghaü raññhapiõóaü bhu¤jati. Ko pana vàdo ye naü bahulãkarontãti?. XXI. 1. Yassa kassaci bhikkhave mahàsamuddo cetasà phuño antogadhà tassa kunnadiyo yà kàci samuddaïgamà, evam eva kho bhikkhave yassa kassaci kàyagatàsati bhàvità bahulãkatà antogadhà tassa kusalà dhammà ye keci vijjàbhàgiyàti. Ekadhammo bhikkhave bhàvito bahulãkato mahato saüvegàya saüvattati mahato atthàya saüvattati mahato yogakkhemàya saüvattati satisampaja¤¤àya saüvattati ¤àõadassanapañilàbhàya saüvattati diññhadhammasukhavihàràya saüvattati vijjàvimuttiphalasacchikiriyàya saüvattati Katamo ekadhammo? Kàyagatà-sati. Ayaü kho bhikkhave ekadhammo bhàvito . . . pe . . . vijjàvimuttiphalasacchikiriyàya saüvattatãti. 9. Ekadhamme bhikkhave bhàvite bahulãkate kàyo pi passambhati cittam pi passambhati vitakka-vicàrà pi våpasammanti kevalà pi vijjàbhàgiyà dhammà bhàvanà-pàripåriü gacchanti. Katamasmiü ekadhamme? Kàyagatà-satiyà. #<[page 044]># %<44 JHâNA-VAGGA. [I. xxi. 13.>% Imasmiü kho bhikkhave ekadhamme bhàvite . . . pe . . . dhammà bhàvanàpàripåriü gacchantãti. 13. Ekadhamme bhikkhave bhàvite bahulãkate anuppannà c' eva akusalà dhammà n' uppajjanti uppannà và akusalà dhammà pahãyanti. Katamasmiü ekadhamme? Kàyagatàsatiyà. Imasmiü kho bhikkhave ekadhamme bhàvite . . . pe . . . dhammà pahãyantãti. 15. Ekadhamme bhikkhave bhàvite bahulãkate anuppannà c' eva kusalà dhammà uppajjanti uppannà kusalà dhammà bhiyyo bhàvàya vepullàya saüvattanti. Katamasmiü ekadhamme? Kàyagatà-satiyà. Imasmiü kho bhikkhave ekadhamme bhàvite . . . pe . . . saüvattantãti. 17. Ekadhamme bhikkhave bhàvite bahulãkate avijjà pahãyati vijjà uppajjati asmimàno pahãyati anusayà samugghàtaü gacchanti sa¤¤ojanà pahãyanti. Katamasmiü ekadhamme? Kàyagatà-satiyà. Imasmiü kho bhikkhave ekadhamme bhàvite . . . pe . . . sa¤¤ojanà pahãyantãti. 22. Ekadhamme bhikkhave bhàvito bahulãkato pa¤¤àpabhedàya saüvattati anupàdà-parinibbànàya saüvattati. Katamo ekadhammo? Kàyagatà-sati. Ayaü kho bhikkhave ekadhammo bhàvito . . . pe . . . saüvattatãti. 24. Ekadhamme bhikkhave bhàvite bahulãkate anekadhàtu-pañivedho hoti nànàdhàtu-pañivedho hoti anekadhàtupañisambhidà hoti. Katamasmiü ekadhamme? Kàyagatàsatiyà. Imasmiü kho bhikkhave ekadhamme bhàvite . . . pe . . . hoti. 27. Ekadhammo bhikkhave bhàvito bahulãkato sotàpattikhala-sacchikiriyàya saüvattati sakadàgàmi-phala-sacchipiriyàya saüvattati anàgàmi-phala-sacchikiriyàya saüvattati arahatta-phala-sacchikiriyàya saüvattati. #<[page 045]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Katamo ekadhammo? Kàyagatà-sati. Ayaü kho bhikkhave ekadhammo bhàvito . . . pe . . . saüvattatãti. 31. Ekadhammo bhikkhave bhàvito bahulãkato, (1.) pa¤¤à-pañilàbhàya saüvattati, (2.) pa¤¤à-vuddhiyà saüvattati, (3.) pa¤¤à-vepullàya saüvattati, (4.) mahàpa¤¤atàya saüvattati, (5.) puthu-pa¤¤atàya saüvattati, (6.) vipula-pa¤¤atàya saüvattati, (7.) gambhãra-pa¤¤atàya saüvattati, (8.) asàmanta-pa¤¤atàya saüvattati, (9.) bhåri-pa¤¤atàya saüvattati, (10.) pa¤¤à-bàhullàya saüvattati, (11.) sãgha-pa¤¤atàya saüvattati, (12.) lahu-pa¤¤atàya saüvattati, (13.) hàsu-pa¤¤atàya saüvattati, (14.) javana-pa¤¤atàya saüvattati, (15.) tikkha-pa¤¤atàya saüvattati, (16.) nibbedhika-pa¤¤atàya saüvattati. Katamo ekadhammo? Kàyagatàsati. Ayaü kho bhikkhave ekadhammo bhàvito bahulãkato pa¤¤àpañilàbhàya . . . pe . . . nibbedhika-pa¤¤atàya saüvattatãti. 47. Amatan te bhikkhave na paribhu¤janti ye kàyagatàsatiü na paribhu¤janti. Amatan te bhikkhave paribhu¤janti ye kàyagatàsatiü paribhu¤jantãti. 49. Amatan tesaü bhikkhave aparibhuttaü yesaü kàyagatàsati aparibhuttà. Amatan tesaü bhikkhave paribhuttaü yesaü kàyagatàsati paribhuttà ti. 51. Amatan tesaü bhikkhave parihãnaü yesaü kàyagatàsati parihãnà. Amatan tesaü bhikkhave aparihãnaü yesaü kàyagatàsati aparihãnà ti. 53. Amatan tesaü bhikkhave viruddhaü yesaü kàyagatàsati viruddhà. #<[page 046]># %<46 JHâNA-VAGGA. [I. xxi. 55.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Amatan tesaü àraddhaü yesaü kàyagatàsati àraddhà ti. 55. Amatan te bhikkhave pamàdiüsu ye kàyagatàsatiü pamàdiüsu. Amatan te bhikkhave na pamàdiüsu ye kàyagatàsatiü na pamàdiüsåti. 57. Amatan tesaü bhikkhave pammuññhaü yesaü kàyagatàsati pammuññhà. Amatan tesaü apammuññhaü yesaü kàyagatàsati apammuññhà ti. 59. Amatan tesaü bhikkhave anàsevitaü yesaü kàyagatàsati anàsevità. Amatan tesaü bhikkhave àsevitaü yesaü kàyagatàsati àsevità ti. 61. Amatan tesaü bhikkhave abhàvitaü yesaü kàyagatàsati abhàvità. Amatan tesaü bhikkhave bhàvitaü yesaü kàyagatàsati bhàvità ti. 63. Amatan tesaü bhikkhave abahulãkataü yesaü kàyagatàsati abahulãkatà. Amatan tesaü bhikkhave bahulãkataü yesaü kàyagatàsati bahulãkatà ti. 65. Amatan tesaü bhikkhave anabhi¤¤àtaü yesaü kàyagatàsati anabhi¤¤àtà. Amatan tesaü bhikkhave abhi¤¤àtaü yesaü kàyagatàsati abhi¤¤àtà ti. 67. Amatan tesaü bhikkhave apari¤¤àtaü . . . pe . . . Amatan tesaü bhikkhave pari¤¤àtaü . . . pe . . . 69. Amatan tesaü bhikkhave asacchikataü yesaü kàyagatàsati asacchikatà ti. 70. Amatan tesaü bhikkhave sacchikataü yesaü kàyagatàsati sacchikatà ti. Ekanipàtassa suttasahassaü samattaü. #<[page 047]># %< 47>% $< DUKA-NIPâTA.>$ I. Evaü me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Sàvatthiyaü viharati Jetavane Anàthapiõóikassa àràme. Tatra kho Bhagavà bhikkhå àmantesi: Bhikkhavo ti. Bhaddante ti te bhikkhå Bhagavato paccassosuü. Bhagavà etad avoca: Dve 'màni bhikkhave vajjàni. Katamàni dve? Diññhadhammika¤ ca vajjaü samparàyika¤ ca vajjaü. Katama¤ ca bhikkhave diññhadhammikaü vajjaü? Idha bhikkhave ekacco passati coraü àgucàriü ràjàno gahetvà vividhà kammakaraõà kàrente kasàhi pi tàëente, vettehi pi tàëente, addhadaõóakehi pi tàëente, hattham pi chindante, pàdam pi chindante, hatthapàdam pi chindante, kaõõam pi chindante, nàsam pi chindante, kaõõanàsam pi chindante, bilaïgathàlikam pi karonte, saïkhamuõóikam pi karonte, ràhumukham pi karonte, jotimàlikam pi karonte, hatthapajjotikam pi karonte, erakavattikam pi karonte, #<[page 048]># %<48 KAMMAKARAöA-VAGGA. * [II. i.].>% cãrakavàsikam pi karonte, eõeyyakam pi karonte, balisamaüsikam pi karonte, kahàpaõakam pi karonte, khàràpatacchikam pi karonte, palighaparivattikam pi karonte, palàlapãñhakam pi karonte, tattena pi telena osi¤cante, sunakhehi pi khàdàpente, jãvantam pi såle uttàsente, asinà pi sãsaü chindante. Tassa evaü hoti: yathàråpànaü kho pàpakànaü kammànaü hetu coraü àgucàriü ràjàno gahetvà vividhà kammakaraõà kàrenti kasàhi pi tàëenti . . . pe . . . asinà pi sãsaü chindanti. Aha¤ ce va kho pana evaråpaü pàpaü kammaü kareyyaü mam pi ràjàno gahetvà evaråpà vividhà kammakaraõà kàreyyuü kasàhi pi tàëeyyuü . . . pe . . . asinà pi sãsaü chindeyyun ti. So diññhadhammikassa vajjassa bhãto na paresaü pàbhataü palumpanto carati. Idaü vuccati bhikkhave diññhadhammikaü vajjaü. Katama¤ ca bhikkhave samparàyikaü vajjaü? Idha bhikkhave ekacco iti pañisa¤cikkhati: kàyaduccaritassa kho pàpako vipàko abhisamparàyaü vacãduccaritassa kho pàpako vipàko abhisamparàyaü manoduccaritassa kho pàpako vipàko abhisamparàyaü aha¤ ce va kho pana kàyena duccaritaü careyyaü vàcàya duccaritaü careyyaü manasà duccaritaü careyyaü ki¤ ca taü yenàhaü kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjeyyan ti. #<[page 049]># %% So samparàyikassa vajjassa bhãto kàyaduccaritaü pahàya kàyasucaritaü bhàveti vacãduccaritaü pahàya vacãsucaritaü bhàveti manoduccaritaü pahàya manosucaritaü bhàveti suddham attànaü pariharati. Idaü vuccati bhikkhave samparàyikaü vajjaü. Imàni kho bhikkhave dve vajjàni. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü: diññhadhammikassa vajjassa bhàyissàma samparàyikassa vajjassa bhàyissàma vajjabhãruno bhavissàma vajjabhayadassàvino ti. Evaü hi vo bhikkhave sikkhitabbaü. Vajjabhãruno bhikkhave vajja-bhayadassàvino etaü pàñikaïkhaü yaü parimu¤cissati sabbavajjehã ti. 2. Dve 'màni bhikkhave padhànàni durabhisaübhavàni lokasmiü. Katamàni dve? Ya¤ ca gihãnaü agàraü ajjhàvasaraü cãvara-piõóapàtasenàsana-gilàna-paccaya-bhesajja-parikkhàrànuppàdànatthaü padhànaü ya¤ ca agàrasmà anagàriyaü pabbajitànaü sabbåpadhi-pañinissaggatthàya padhànaü. Imàni kho bhikkhave dve padhànàni durabhisaübhavàni lokasmiü. Etad aggaü bhikkhave imesaü dvinnaü padhànànaü yadidaü sabbåpadhipañinissaggatthaü padhànaü. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü: sabbåpadhi-pañinissaggatthaü padhànaü padahissàmà ti. Evaü hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. 3. Dve 'me bhikkhave dhammà tapanãyà. Katame dve? Idha bhikkhave ekaccassa kàyaduccaritaü kataü hoti akataü hoti kàyasucaritaü: vacãduccaritam kataü hoti akataü hoti vacãsucaritaü: manoduccaritaü kataü hoti akataü hoti manosucaritaü. So kàyaduccaritaü me katan ti tappati akataü me kàyasucaritan ti tappati: vacãduccaritaü me katan ti tappati akataü me vacãsucaritan ti tappati: manoduccaritam me katan ti tappati akataü me manosucaritan ti tappati. Ime kho bhikkhave dve dhammà tapanãyà ti. 4. Dve 'me bhikkhave dhammà atapanãyà. #<[page 050]># %<50 KAMMAKARAöA-VAGGA. [II. i. 5.>% Katame dve? Idha bhikkhave ekaccassa kàyasucaritaü kataü hoti akataü hoti kàyaduccaritaü: . . . pe . . . manoduccaritam . . . pe . . . So kàyasucaritaü me katan ti na tappati akataü me kàyaduccaritan ti na tappati . . . pe . . . manos . . . pe . . . Ime kho bhikkhave dve dhammà atapanãyà ti. 5. Dvinnàhaü bhikkhave dhammànaü upa¤¤àsiü yà ca asantuññhità kusalesu dhammesu yà ca appañivàõità padhànasmiü. Appañivàõaü sudàhaü bhikkhave padahàmi -- kàmaü taco ca nahàru ca aññhi ca avasissatu sarãre upasussatu maüsalohitaü yan tam purisa-thàmena purisa-viriyena purisa-parakkamena pattabbaü na taü apàpuõitvà viriyassa saõñhànaü bhavissatã ti. Tassa mayhaü bhikkhave appamàdàdhigatà bodhi appamàdàdhigato anuttaro yogakkhemo. Tumhe ce pi bhikkhave appañivàõaü padaheyyàtha -- kàmaü taco ca nahàru ca aññhi ca avasissatu sarãre upasussatu maüsalohitaü yan taü purisa-thàmena purisaviriyena purisa-parakkamena pattabbaü na taü apàpuõitvà viriyassa saõñhànaü bhavissatã ti -- tumhe pi bhikkhave na cirass' eva yass' atthàya kulaputtà sammad eva agàrasmà anagàriyaü pabbajanti tad anuttaraü brahmacariyapariyosànaü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharissatha. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü: appañivàõaü padahissàma -- kàmaü taco ca nahàru ca aññhi ca avasissatu sarãre upasussatu maüsalohitaü yan taü purisa-thàmena purisaviriyena purisa-parakkamena pattabbaü na taü apàpuõitvà viriyassa saõñhànaü bhavissatã ti. Evaü hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. 6. Dve 'me bhikkhave dhammà. Katame dve? Yà ca sa¤¤ojaniyesu dhammesu assàdànupassità yà ca sa¤¤ojaniyesu dhammesu nibbidànupassità. Sa¤¤ojaniyesu bhikkhave dhammesu assàdànupassã viharanto ràgaü nappajahati dosaü nappajahati mohaü nappajahati. #<[page 051]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Ràgaü appahàya dosaü appahàya mohaü appahàya na parimuccati jàtiyà jaràya maraõena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upàyàsehi napparimuccati dukkhasmà ti vadàmi. Sa¤¤ojaniyesu bhikkhave dhammesu nibbidànupassã viharanto ràgam pajahati dosam pajahati moham pajahati. Ràgam pahàya dosam pahàya moham pahàya parimuccati jàtiyà jaràya maraõena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upàyàsehi parimuccati dukkhasmà ti vadàmi. Ime kho bhikkhave dve dhammà ti. 7. Dve 'me bhikkhave dhammà kaõhà. Katame dve? Ahirika¤ ca anottappa¤ ca. Ime kho bhikkhave dve dhammà kaõhà ti. 8. Dve 'me bhikkhave dhammà sukkà. Katame dve? Hiri ca ottappa¤ ca. Ime kho bhikkhave dve dhammà sukkà ti. 9. Dve 'me bhikkhave sukkà dhammà lokaü pàlenti. Katame dve? Hiri ca ottappa¤ ca. Ime kho bhikkhave dve sukkà dhammà lokaü na pàleyyuü nayidha pa¤¤àyetha màtà ti và màtucchà ti và màtulànã ti và àcariya-bhariyà ti và garånaü dàrà ti và, saübhedaü loko àgamissati yathà ajelakà kukkuña-såkarà soõa-sigàlà. Yasmà ca kho bhikkhave ime dve sukkà dhammà lokaü pàlenti tasmà pa¤¤àyati màtà ti và màtucchà ti và màtulànã ti và àcariya-bhariyà ti và garånaü dàrà ti và ti. 10. Dve 'mà bhikkhave vassåpanàyikà. Katamà dve? Purimikà ca pacchimikà ca. Ime kho bhikkhave dve vassåpanàyikà ti. Kammakaraõa-vaggo pañhamo.7 #<[page 052]># %<52 ADHIKARAöA-VAGGA. [II. ii. 1.>% Vajjappadhànà dve tapanãyà upa¤¤àsena pa¤camaü. Sa¤¤ojana¤ ca kaõha¤ ca sukka¤ ca bhariyà vassåpanàyikena vaggo. II. 1. Dve 'màni bhikkhave balàni. Katamàni dve? Pañisaïkhànabala¤ ca bhàvanà-bala¤ ca. Katama¤ ca bhikkhave pañisaïkhànabalaü? Idha bhikkhave ekacco iti pañisa¤cikkhati: kàyaduccaritassa kho pàpako vipàko diññh 'eva dhamme abhisamparàya¤ ca: vacãduccaritassa . . . pe . . .: mano-duccaritassa pàpako vipàko diññh 'eva dhamme abhisamparàya¤ cà ti. So iti pañisaïkhàya kàyaduccaritaü pahàya kàyasucaritaü bhàveti: . . . pe . . . manoduccaritaü pahàya manosucaritaü bhàveti suddhaü attànaü pariharati. Idaü vuccati bhikkhave pañisaïkhànabalaü. Katama¤ ca bhikkhave bhàvanàbalaü? Tatra bhikkhave yam idaü bhàvanàbalaü sekhànaü etaü balaü. Sekhaü hi so bhikkhave balaü àgamma ràgaü pajahati dosaü pajahati mohaü pajahati, ràgaü pahàya dosaü pahàya mohaü pahàya yaü akusalaü taü na karoti yaü pàpaü taü na sevati. Idaü vuccati bhikkhave bhàvanà-balaü. Imàni kho bhikkhave dve balànã ti. 2. Dve 'màni bhikkhave balàni. Katamàni dve? Pañisaïkhàna-bala¤ ca bhàvanà-bala¤ ca. Katama¤ ca bhikkhave pañisaïkhànabalaü? Idha . . . pe . . . (1) Idaü vuccati bhikkhave pañisaïkhànabalaü. Katama¤ ca bhikkhave bhàvanà-balaü? Idha bhikkhave bhikkhu satisaübojjhaïgaü bhàveti vivekanissitaü viràganissitaü nirodhanissitaü vossaggapariõàmiü. #<[page 053]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ dhammavicaya-sambojjhaïgaü bhàveti . . . pe . . . viriya-sambojjhaïgaü bhàveti . . . pe . . . pãti-sambojjhaïgaü bhàveti . . . pe . . . passaddhi-sambojjhaïgaü bhàveti . . . pe . . . samàdhi-sambojjhaïgaü bhàveti . . . pe . . . upekhà-sambojjhaïgaü bhàveti . . . pe . . . Idaü vuccati bhikkhave bhàvanà-balaü. Imàni kho bhikkhave dve balàni. 3. Dve 'màni bhikkhave balàni. Katamàni dve? Pañisaïkhàna-bala¤ ca bhàvanà-bala¤ ca. Katama¤ ca bhikkhave pañisaïkhàna-balaü? Idha . . . pe . . . (See 1). Katama¤ ca bhikkhave bhàvanàbalaü? Idha bhikkhave bhikkhu vivicc' eva kàmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicàraü vivekajaü pãtisukhaü pañhamajjhànaü upasampajja viharati: vitakka-vicàrànaü våpasamà ajjhattaü sampasàdanaü cetaso ekodibhàvaü avitakkaü avicàraü samàdhijaü pãtisukhaü dutiyajjhànaü upasampajja viharati: pãtiyà ca viràgà upekkhako ca viharati sato ca sampajàno sukha¤ ca kàyena pañisaüvedeti yan taü ariyà àcikkhanti upekhako satimà sukha-vihàrã ti tatiyajjhànaü upasampajja viharati: sukhassa ca pahànà dukkhassa ca pahànà pubb' eva somanassa-domanassànaü atthagamà adukkhamasukhaü upekhà-sati-pàrisuddhiü catutthajjhànaü upasampajja viharati. Idaü vuccati bhikkhave bhàvanàbalaü. Imàni kho bhikkhave dve balànã ti. 4. Dve' mà bhikkhave Tathàgatassa dhamma-desanà. Katamà dve?. Saïkhittena ca vitthàrena ca. Imà kho bhikkhave dve Tathàgatassa dhamma-desanà ti. 5. Yasmiü bhikkhave adhikaraõe àpanno ca bhikkhu codako ca bhikkhu na sàdhukaü attanà va attànaü paccavekkhanti tasm' etaü bhikkhave adhikaraõe pàñikaïkhaü dãghattàya kharattàya vàëattàya saüvattissati bhikkhå ca na phàsuü viharissantã ti. #<[page 054]># %<54 ADHIKARAöA-VAGGA. [II. ii. 5.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yasmi¤ ca kho bhikkhave adhikaraõe àpanno ca bhikkhu codako ca bhikkhu sàdhukaü attanà va attànaü paccavekkhanti tasm' etaü bhikkhave adhikaraõe pàñikaïkhaü na dãghattàya kharattàya vàëattàya saüvattissati bhikkhå ca phàsuü viharissantã ti. Katha¤ ca bhikkhave àpanno bhikkhu sàdhukaü attanà va attànaü paccavekkhati?. Idha bhikkhave àpanno bhikkhu iti pañisa¤cikkhati: Ahaü kho akusalaü àpanno ka¤cid eva desaü kàyena tam maü so bhikkhu addasa akusalaü àpajjamànaü ka¤cid eva desaü kàyena. No ce ahaü akusalaü àpajjeyyaü ka¤cid eva desaü kàyena na maü so bhikkhu passeyya akusalaü àpajjamànaü ka¤cid eva desaü kàyena. Yasmà ca kho ahaü akusalaü àpanno ka¤cid eva desaü kàyena tasmà maü so bhikkhu addasa akusalaü àpajjamànaü ka¤cid eva desaü kàyena. Disvà ca pana maü so bhikkhu akusalaü àpajjamànaü ka¤cid eva desaü kàyena anattamano ahosi: anattamano samàno anattamanavacanaü maü so bhikkhu avaca. Anattamanavacanàhan tena bhikkhunà vutto samàno anattamano ahosiü: anattamano samàno paresaü àrocesiü: iti mam eva tattha accayo accagamà suïkadàyikaü va bhaõóasmin ti. Evaü kho bhikkhave àpanno bhikkhu sàdhukaü attanà va attànaü paccavekkhati. Katha¤ ca bhikkhave codako bhikkhu sàdhukaü attanà va attànaü paccavekkhati? Idha bhikkhave codako bhikkhu iti pañisa¤cikkhati: Ayaü kho bhikkhu akusalaü àpanno ka¤cid eva desaü kàyena. Tàhaü imaü bhikkhuü addasaü akusalaü àpajjamànaü ka¤cid eva desaü kàyena. No ce ayaü bhikkhu akusalaü àpajjeyya ka¤cid eva desaü kàyena nàhaü imaü bhikkhuü passeyyaü akusalaü àpajjamànaü ka¤cid eva desaü kàyena. #<[page 055]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yasmà ca kho ayaü bhikkhu akusalaü àpanno ka¤cid eva desaü kàyena tasmà ahaü imaü bhikkhuü addasaü akusalaü àpajjamànaü ka¤cid eva desaü kàyena. Disvà ca panàhaü imaü bhikkhuü akusalaü àpajjamànaü ka¤cid eva desaü kàyena anattamano ahosiü: anattamano samàno anattamanavacanàhaü imaü bhikkhum avacaü. Anattamanavacanàyaü bhikkhu mayà vutto samàno anattamano ahosi: anattamano samàno paresaü àrocesi: iti mam eva tattha accayo accagamà suïkadàyikam va bhaõóasmin ti. Evaü kho bhikkhave codako bhikkhu sàdhukaü attanà va attànaü paccavekkhati. Yasmim bhikkhave adhikaraõe àpanno ca bhikkhu codako ca bhikkhu na sàdhukam attanà va attànaü paccavekkhanti tasm' etaü bhikkhave adhikaraõe pàñikaïkhaü dãghattàya kharattàya vàëattàya saüvattissati bhikkhå ca na phàsuü viharissanti. Yasmi¤ ca kho bhikkhave adhikaraõe àpanno ca bhikkhu codako ca bhikkhu sàdhukaü attanà va attànaü paccavekkhanti tasm' etaü bhikkhave adhikaraõe pàñikaïkhaü na dãghattàya kharattàya vàëattàya saüvattissati bhikkhå ca phàsuü viharissantã ti. 6. Atha kho a¤¤ataro bràhmaõo yena Bhagavà ten' upasaïkami upasaïkamitvà Bhagavatà saddhiü sammodi sammodanãyaü kathaü sàraõãyaü vãtisàretvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho so bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca: Ko nu kho bho Gotama hetu ko paccayo yena-m-idh' ekacce sattà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjantã ti? Adhammacariyà visamacariyà hetu kho bràhmaõa evam idh' ekacce sattà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjantã ti. Ko pana bho Gotama hetu ko paccayo yena-m-idh' ekacce sattà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjantã ti? Dhammacariyà samacariyà hetu kho bràhmaõa evam idh' ekacce sattà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjantã ti. #<[page 056]># %<56 ADHIKARAöA-VAGGA. [II. ii. 7.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Abhikkantaü bho Gotama abhikkantaü bho Gotama. Seyyathàpi bho Gotama nikkujjitaü và ukkujjeyya pañicchannaü và vivareyya måëhassa và maggaü àcikkheyya andhakàre và telapajjotaü dhàreyya cakkhumanto råpàni dakkhintã ti evam eva kho bhotà Gotamena anekapariyàyena dhammo pakàsito. Esàhaü Bhagavantaü Gotamaü saraõaü gacchàmi dhamma¤ ca bhikkhusaïgha¤ ca. Upàsakaü maü bhavaü Gotamo dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gatan ti. 7. Atha kho Jàõussoõi bràhmaõo yena Bhagavà ten' upasaïkami upasaïkamitvà Bhagavatà saddhiü sammodi . . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho Jàõussoõi bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca: Ko nu kho bho Gotama hetu ko paccayo yena-m-idh' ekacce sattà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatim vinipàtaü nirayaü uppajjantã ti. Katattà ca bràhmaõa akatattà ca evam idh' ekacce sattà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjantã ti. Ko pana bho Gotama hetu ko paccayo yena-m-idh' ekacce sattà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjantã ti?. Katattà ca bràhmaõa akatattà ca evam idh' ekacce sattà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjantã ti. Na kho ahaü imassa bhoto Gotamassa saïkhittena bhàsitassa vitthàrena atthaü avibhattassa vitthàrena atthaü àjànàmi. Sàdhu me bhavaü Gotamo tathà dhammaü desetu yathà ahaü imassa bhoto Gotamassa saïkhittena bhàsitassa vitthàrena atthaü àjàneyyan ti. Tena hi bràhmaõa suõàhi sàdhukaü manasikarohi bhàsissàmã ti. #<[page 057]># %% Evaü bho ti kho Jàõussoõi bràhmaõo Bhagavato paccassosi. Bhagavà etad avoca: Idha bràhmaõa ekaccassa kàyaduccaritaü kataü hoti akataü hoti kàyasucaritaü: vacãduccaritaü kataü hoti akataü hoti vacãsucaritaü: manoduccaritaü kataü hoti akatam hoti manosucaritaü. Evaü kho bràhmaõa katattà ca akatattà ca evam idh' ekacce sattà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjantã ti. Idha pana bràhmaõa ekaccassa kàyasucaritaü kataü hoti akataü hoti kàyaduccaritaü: vacãsucaritaü kataü hoti akataü hoti vacãduccaritaü: manosucaritaü kataü hoti akataü hoti manoduccaritaü. Evaü kho bràhmaõa katattà ca akatattà ca evam idh' ekacce sattà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjantã ti. Abhikkantaü bho Gotama . . . pe . . . Upàsakaü maü bhavaü Gotamo dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gatan ti. 8. Atha kho àyasmà ânando yena Bhagavà ten' upasaïkami upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi: ekamantaü nisinnaü kho àyasmantaü ânandaü Bhagavà etad avoca: Ekaüsenàhaü ânanda akaraõãyaü vadàmi kàyaduccaritaü vacãduccaritaü manoduccaritan ti. Yam idaü bhante Bhagavatà ekaüsena akaraõãyaü akkhàtaü kàyaduccaritaü vacãduccaritaü manoduccaritaü tasmiü akaraõãye kayiramàne ko àdãnavo pàñikaïkho ti?. Yam idaü ânanda mayà ekaüsena . . . pe . . . kayiramàne ayaü àdãnavo pàñikaïkho: attà pi attànaü upavadati anuvicca vi¤¤å garahanti pàpako kittisaddo abbhuggacchati sammåëho kàlaü karoti kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjati. Yam idaü ânanda mayà ekaüsena akaraõãyaü akkhàtaü kàyaduccaritaü vacãduccaritaü manoduccaritaü tasmiü akaraõãye kayiramàne ayaü àdãnavo pàñikaïkho. Ekaüsenàhaü ânanda karaõãyaü vadàmi kàyasucaritaü vacãsucaritaü manosucaritan ti. #<[page 058]># %<58 ADHIKARAöA-VAGGA. [II. ii. 9.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yam idaü bhante Bhagavatà ekaüsena karaõãyaü akkhàtaü kàyasucaritaü vacãsucaritaü manosucaritaü tasmiü karaõãye kayiramàne ko ànisaüso pàñikaïkho ti?. Yam idaü ânanda mayà ekaüsena karaõãyaü akkhàtaü kàyasucaritaü vacãsucaritaü manosucaritaü tasmiü karaõãye kayiramàne ayaü ànisaüso pàñikaïkho: attà pi attànaü na upavadati anuvicca vi¤¤å pasaüsanti kalyàõo kittisaddo abbhuggacchati asammåëho kàlaü karoti kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjati. Yam idaü ânanda mayà ekaüsena karaõãyaü akkhàtaü kàyasucaritaü vacãsucaritaü manosucaritaü tasmiü karaõãye kayiramàne ayaü ànisaüso pàñikaïkho ti. 9. Akusalaü bhikkhave pajahatha. Sakkà bhikkhave akusalaü pajahituü. No ce taü bhikkhave sakkà abhavissa akusalaü pajahituü nàhaü evaü vadeyyaü "akusalaü bhikkhave pajahathà" ti. Yasmà ca kho bhikkhave sakkà akusalaü pajahituü tasmàhaü evaü vadàmi "akusalaü bhikkhave pajahathà" ti. Akusala¤ ca h' idaü bhikkhave pahãnaü ahitàya dukkhàya saüvatteyya nàhaü evaü vadeyyaü "akusalaü bhikkhave pajahathà" ti. Yasmà ca kho bhikkhave akusalaü pahãnaü hitàya sukhàya saüvattati tasmàhaü evaü vadàmi "akusalaü bhikkhave pajahathà" ti. Kusalaü bhikkhave bhàvetha. Sakkà bhikkhave kusalaü bhàvetuü. No ce taü bhikkhave sakkà abhavissa kusalaü bhàvetuü nàhaü evaü vadeyyaü "kusalaü bhikkhave bhàvethà" ti. Yasmà ca kho bhikkhave sakkà kusalaü bhàvetuü tasmàham evaü vadàmi "kusalaü bhikkhave bhàvethà" ti. Kusala¤ ca h' idam bhikkhave bhàvitaü ahitàya dukkhàya saüvatteyya nàhaü vadeyyaü "kusalaü bhikkhave bhàvethà" ti. Yasmà ca kho bhikkhave kusalaü bhàvitaü hitàya sukhàya saüvattati tasmàhaü evaü vadàmi "kusalaü bhikkhave bhàvethà" ti. 10. Dve 'me bhikkhave dhammà saddhammassa sammosàya antaradhànàya saüvattanti. Katame dve? Dunnikkhitta¤ ca padavya¤janaü attho ca dunnãto. #<[page 059]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Dunnikkhitassa bhikkhave padavya¤janassa attho pi dunnayo hoti. Ime kho bhikkhave dve dhammà saddhammassa sammosàya antaradhànàya saüvattanti. Dve me bhikkhave dhammà saddhammassa ñhitiyà asammosàya anantaradhànàya saüvattanti. Katame dve?. Sunikkhitta¤ ca padavya¤janaü attho ca sunãto. Sunikkhittassa bhikkhave padavya¤janassa attho pi sunayo hoti. Ime kho bhikkhave dve dhammà saddhammassa ñhitiyà asammosàya anantaradhànàya saüvattantã ti. Adhikaraõavaggo dutiyo. III. 1. Dve 'me bhikkhave bàlà. Katame dve? Yo ca accayaü accayato na passati: yo ca accayaü desentassa yathàdhammaü na pañigaõhàti. Ime kho bhikkhave dve bàlà ti. Dve 'me bhikkhave paõóità. Katame dve?. Yo ca accayaü accayato passati: yo ca accayaü desentassa yathàdhammaü pañigaõhàti. Ime kho bhikkhave paõóità ti. 2. Dve 'me bhikkhave Tathàgataü abbhàcikkhanti. Katame dve? Duññho và dosantaro saddho và duggahãtena. Ime kho bhikkhave dve Tathàgatam abbhàcikkhanti. 3. Dve 'me bhikkhave Tathàgataü abbhàcikkhanti. Katame dve? #<[page 060]># %<60 BâLA-VAGGA. [II. iii. 4.>% Yo ca abhàsitaü alapitaü Tathàgatena bhàsitaü lapitaü Tathàgatenà ti dãpeti: yo ca bhàsitaü lapitaü Tathàgatena abhàsitaü alapitaü Tathàgatenà ti dãpeti. Ime kho bhikkhave dve Tathàgataü abbhàcikkhanti. 4. Dve 'me bhikkhave Tathàgataü nàbbhàcikkhanti. Katame dve? Yo ca abhàsitaü alapitaü Tathàgatena abhàsitaü alapitaü Tathàgatenà ti dãpeti: yo ca bhàsitaü lapitaü Tathàgatena bhikkhave lapitaü Tathàgatenà ti dãpeti. Ime kho bhikkhave dve Tathagataü nàbbhàcikkhanti. 5. Dve 'me bhikkhave Tathàgataü abbhàcikkhanti. Katame dve? Yo ca neyyatthaü suttantaü nãtattho suttanto ti dãpeti: yo ca nãtatthaü suttantaü neyyattho suttanto ti dãpeti. Ime kho bhikkhave Tathàgataü abbhàcikkhanti. 6. Dve 'me bhikkhave Tathàgataü nàbbhàcikkhanti. Katame dve? Yo ca neyyatthaü suttantaü neyyattho suttanto ti dãpito: yo ca nãtatthaü suttantaü nãtattho suttanto ti dãpeti. Ime kho bhikkhave Tathàgataü nàbbhàcikkhanti. 7. Pañicchannakammantassa bhikkhave dvinnam gatãnam a¤¤atarà gati pàñikaïkhà nirayo và tiracchànayoni và ti. Apañicchannakammantassa bhikkhave dvinnaü gatãnaü a¤¤atarà gati pàñikaïkhà devà và manussà và ti. 8. Micchàdiññhikassa bhikkhave dvinnaü gatãnaü a¤¤atarà gati pañikaïkhà nirayo và tiracchànayoni và. Sammàdiññhikassa bhikkhave dvinnaü gatãnaü a¤¤atarà gati pàñikaïkhà devà và manussà và ti. Dussãlassa bhikkhave dve pañiggahà nirayo và tiracchànayoni và. Sãlavato bhikkhave dve pañiggahà devà và manussà và tã. 9. Dvàhaü bhikkhave atthavase sampassamàno ara¤¤e vanapatthàni pantàni senàsanàni pañisevàmi. Katame dve? Attano ca diññhadhammasukhavihàraü sampassamàno pacchima¤ ca janataü anukampamàno. #<[page 061]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Ime kho ahaü bhikkhave dve atthavase sampassamàno ara¤¤e vanapatthàni pantàni senasànàni pañisevàmã ti. 10. Dve 'me bhikkhave dhammà vijjàbhàgiyà. Katame dve? Samatho ca vipassanà ca. Samatho ca bhikkhave bhàvito kam attham anubhoti? Cittaü bhàvãyati. Cittaü bhàvitaü kaü atthaü anubhoti? Yo ràgo so pahãyati. Vipassanà bhikkhave bhàvità kam atthaü anubhoti? Pa¤¤à bhàvãyati. Pa¤¤à bhàvità kam atthaü anubhoti? Yà avijjà sà pahãyati: ràgupakkiliññhaü và bhikkhave cittaü na vimuccati avijjupakkiliññhà và pa¤¤à na bhàvãyati. Imà kho bhikkhave ràgaviràgà cetovimutti avijjàviràgà pa¤¤àvimuttã ti. Bàlavaggo tatiyo. IV. 1. Asappurisabhåmi¤ ca vo bhikkhave desissàmi sappurisabhåmi¤ ca. Taü suõàtha sàdhukaü manasikarotha bhàsissàmã ti. Evaü bhante ti kho te bhikkhå Bhagavato paccassosuü. Bhagavà etad avoca: Katamà ca bhikkhave asappurisabhåmi? Asappuriso bhikkhave akata¤¤å hoti akatavedã. Asabbhi h' etaü bhikkhave upa¤¤àtaü yadidaü akata¤¤utà akatavedità. Kevalà esà bhikkhave asappurisabhåmi yadidaü akata¤¤utà akatavedità. Sappuriso ca kho bhikkhave kata¤¤å hoti katavedã. Sabbhi h' etaü bhikkhave upa¤¤àtaü yadidaü kata¤¤utà katavedità. Kevalà esà bhikkhave sappurisabhåmi yadidaü kata¤¤utà katavedità ti. 2. Dvinnàhaü bhikkhave na suppatikàraü vadàmi. Katamesaü dvinnaü? Màtucca pitucca. Ekena bhikkhave aüsena màtaraü parihareyya ekena aüsena pitaraü parihareyya vassasatàyuko vassasatajãvã. #<[page 062]># %<62 SAMACITTA-VAGGA. [II. iv. 3.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So ca tesaü ucchàdana-parimaddana-nahàpana-sambàhanena te pi tatth' eva muttakarãsaü cajeyyuü na tveva bhikkhave màtàpitunnaü kataü và hoti patikataü và. Imissà ca bhikkhave mahàpañhaviyà pahåta-sattaratanàya màtàpitaro issaràdhipacce rajje patiññhàpeyya na tveva bhikkhave màtàpitunnaü kataü và hoti patikataü và. Taü kissa hetu? Bahukàrà bhikkhave màtàpitaro puttànaü àpàdakà posakà imassa lokassa dassetàro. Yo ca kho bhikkhave màtàpitaro assaddhe saddhà-sampadàya samàdapeti niveseti patiññhàpeti dussãle sãla-sampadàya samàdapeti niveseti patiññhàpeti maccharã càga-sampadàya samàdapeti niveseti patiññhàpeti duppa¤¤e pa¤¤à-sampadàya samàdapeti niveseti patiññhàpeti ettàvatà kho bhikkhave màtàpitunnaü kata¤ ca hoti patikata¤ ca atikata¤ cà ti. 3. Atha kho a¤¤ataro bràhmaõo yena Bhagavà ten' upasaïkami upasaïkamitvà Bhagavatà saddhiü sammodi . . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho so bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca: Kiüvàdã bhavaü Gotamo kimakkhàyã ti? Kiriyavàdã càhaü bràhmaõa akiriyavàdã cà ti. Yathà kathaü pana bhavaü Gotamo kiriyavàdã ca akiriyavàdã cà ti? Akiriyaü kho ahaü bràhmaõa vadàmi. Kàyaduccaritassa vacãduccaritassa manoduccaritassa anekavihitànaü pàpakànaü akusalànaü dhammànaü akiriyaü vadàmi. Kiriya¤ ca kho ahaü bràhmaõa vadàmi. Kàyasucaritassa vacãsucaritassa manosucaritassa anekavihitànaü kusalànaü dhammànaü kiriyaü vadàmi. Evaü kho ahaü bràhmaõa kiriyavàdã ca akiriyavàdã cà ti. Abhikkantaü bho Gotama . . . pe . . . Upàsakaü maü bhavaü Gotamo dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gatan ti. 4. Atha kho Anàthapiõóiko gahapati yena Bhagavà ten' upasaïkami upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà . #<[page 063]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho Anàthapiõóiko gahapati Bhagavantaü etad avoca: Kati nu kho bhante loke dakkhiõeyyà kattha ca dànaü dàtabban ti? Dve kho gahapati loke dakkhiõeyyà sekho ca asekho ca. Ime kho gahapati dve loke dakkhiõeyyà ettha ca dànaü dàtabban ti. Idaü avoca Bhagavà idaü vatvà Sugato athàparaü etad avoca satthà: Sekho asekho ca imasmiü loke âhuõeyyà yajamànànaü honti Te ujjubhåtà kàyena vàcàya uda cetasà Khettan taü yajamànànaü ettha dinnaü mahapphalan ti. 5. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Sàvatthiyaü viharati Jetavane Anàthapiõóikassa àràme. Tena kho pana samayena àyasmà Sàriputto Sàvatthiyaü viharati Pubbàràme Migàramàtu pàsàde. Tatra kho àyasmà Sàriputto bhikkhå àmantesi:-- âvuso bhikkhavo ti. âvuso ti kho te bhikkhå àyasmato Sàriputtassa paccassosuü. âyasmà Sàriputto etad avoca: Ajjhattasa¤¤ojana¤ ca àvuso puggalaü desissàmi bahiddhàsa¤¤ojana¤ ca, taü suõàtha sàdhukaü manasikarotha bhàsissàmã ti. Evaü àvuso ti kho te bhikkhå àyasmato Sàriputtassa paccassosuü. âyasmà Sàriputto etad avoca: Katamo càvuso ajjhattasa¤¤ojano puggalo? Idhàvuso bhikkhu sãlavà hoti pàtimokkha-saüvarasaüvuto viharati àcàra-gocara-sampanno aõumattesu vajjesu bhayadassàvã samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. So kàyassa bhedà param maraõà a¤¤ataraü devanikàyaü uppajjati. So tato cuto àgàmã hoti àgantà itthattaü. Ayaü vuccati àvuso ajjhattasa¤¤ojano puggalo àgàmã àgantà itthattaü. #<[page 064]># %<64 SAMACITTA-VAGGA. [II. iv. 5.>% Katamo càvuso bahiddhàsa¤¤ojano puggalo? Idhàvuso bhikkhu sãlavà hoti pàtimokkhasaüvarasaüvuto viharati àcàragocarasampanno aõumattesu vajjesu bhayadassàvã samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. So a¤¤ataraü santaü cetovimuttiü upasampajja viharati. So kàyassa bhedà param maraõà a¤¤ataraü devanikàyaü uppajjati. So tato cuto anàgàmã hoti anàgantà itthattaü. Ayaü vuccati àvuso bahiddhàsa¤¤ojano puggalo anàgàmã anàgantà itthattaü. Puna ca paraü àvuso bhikkhu sãlavà hoti . . . pe . . . samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. So kàmànaü yeva nibbidàya viràgàya nirodhàya pañipanno hoti. So bhavànaü yeva nibbidàya viràgàya nirodhàya pañipanno hoti. So taõhakkhayàya pañipanno hoti. So lobhakkhayàya pañipanno hoti. So kàyassa bhedà param maraõà a¤¤ataraü devanikàyaü uppajjati. So tato cuto anàgàmã hoti anàgantà itthattaü. Ayaü vuccati àvuso bahiddhà-sa¤¤ojano puggalo anàgàmã anàgantà itthattaü. Atha kho sambahulà samacittà devatà yena Bhagavà ten' upasaïkamiüsu upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü aññhaüsu. Ekamantaü ñhità kho tà devatàyo Bhagavantaü etad avocuü: Eso bhante àyasmà Sàriputto Pubbàràme Migàramàtu pàsàde bhikkhånaü ajjhattasa¤¤ojana¤ ca puggalaü deseti bahiddhàsa¤¤ojana¤ ca. Haññhà bhante parisà. Sàdhu bhante Bhagavà yen' àyasmà Sàriputto ten' upasaïkamatu anukampaü upàdàyà ti. Adhivàsesi Bhagavà tuõhãbhàvena. Atha kho Bhagavà seyyathàpi nàma balavà puriso sammi¤jitaü và bàhaü pasàreyya pasàritaü và bàhaü sammi¤jeyya evam eva Jetavane antarahito Pubbàràme Migàramàtu pàsàde àyasmato Sàriputtassa pamukhe pàturahosi. Nisãdi Bhagavà pa¤¤atte àsane. âyasmà pi kho Sàriputto Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. #<[page 065]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Ekamantaü nisinnaü kho àyasmantaü Sàriputtaü Bhagavà etad avoca: Idha Sàriputta sambahulà samacittà devatà yen' àhaü ten' upasaïkamiüsu upasaïkamitvà maü abhivàdetvà ekamantaü aññhaüsu. Ekamantaü ñhità kho Sàriputta tà devatà maü etad avocuü: Eso bhante àyasmà Sàriputto Pubbàràme Migàramàtu pàsàde bhikkhånaü ajjhattaü sa¤¤ojana¤ ca puggalaü deseti bahiddhàsa¤¤ojana¤ ca. Haññhà bhante parisà. Sàdhu bhante Bhagavà yenàyasmà Sàriputto ten' upasaïkamatu anukampaü upàdàyà ti. Tà kho pana Sàriputta devatà dasa pi hutvà vãsatim pi hutvà tiüsatim pi hutvà cattàrãsam pi hutvà pa¤¤àsam pi hutvà saññhim pi hutvà àraggakoñi-nittuddanamatte pi tiññhanti na ca a¤¤ama¤¤aü vyàbàdhentã ti. Siyà kho pana te Sàriputta evaü assa:-- tattha nåna tàsaü devatànaü tathà cittaü bhàvitaü yena tà devatà dasa pi hutvà vãsatiü pi hutvà tiüsatim pi hutvà cattàrãsam pi hutvà . . . pe . . . àraggakoñinittuddanamatte pi tiññhanti na ca a¤¤ama¤¤aü vyàbàdhentã ti. Na kho pan' etaü Sàriputta evaü daññhabbaü:-- Idh' eva Sàriputta tàsaü devatànaü tathà cittaü . . . pe . . . vyàbàdhenti. Tasmàt iha Sàriputta evaü sikkhitabbaü: santindriyà bhavissàma santamànasà ti. Evaü hi vo Sàriputta sikkhitabbaü. Santindriyànaü hi vo Sàriputta santamànasànaü santaü yeva kàyakammaü bhavissati santaü vacãkammaü santaü manokammaü santaü yeva upahàraü upaharissàma sabrahmacàriså ti. Evaü hi vo Sàriputta sikkhitabbaü. Anassuü kho Sàriputta a¤¤atitthiyà paribbàjakà ye imaü dhammapariyàyaü na assosun ti. 6. Evaü me sutaü. Ekaü samayaü àyasmà Mahàkaccàyano Varaõàyaü viharati Kaddamadahatãre. #<[page 066]># %<66 SAMACITTA-VAGGA. [II. iv. 6.>% Atha kho âràmadaõóo bràhmaõo yen' àyasmà Mahàkaccàyano ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà àyasmatà Mahàkaccànena saddhiü sammodi sammodanãyaü kathaü sàraõãyaü vãtisàretvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho âràmadaõóo bràhmaõo àyasmantaü Mahàkaccànaü etad avoca:-- Ko nu kho bho Kaccàna hetu ko paccayo yena khattiyà pi khattiyehi vivadanti bràhmaõà pi bràhmaõehi vivadanti gahapatikà pi gahapatikehi vivadantã ti? Kàmaràga-vinivesa-vinibandha-paligedha-pariyuññhànajjhosàna-hetu kho bràhmaõa khattiyà pi khattiyehi vivadanti bràhmaõà pi bràhmaõehi vivadanti gahapatikà pi gahapatikehi vivadantã ti. Ko pana bho Kaccàna hetu ko paccayo yena samaõà pi samaõehi vivadantã ti? Diññhiràga-vinivesa-vinibandha-paligedha-pariyuññhànajjhosàna-hetu kho bràhmaõa samaõà pi samaõehi vivadantã ti. Atthi pana bho Kaccàna koci lokasmiü yo ima¤ c' eva kàmaràga-vinivesa-vinibandha-paligedha-pariyuññhànajjhosànaü samatikkanto. Ida¤ ca diññhiràgavinivesa . . . samatikkanto ti. Atthi bràhmaõa lokasmiü yo ima¤ c' eva kàmaràgavinivesa-vinibandha-paligedha-pariyuññhànajjhosànaü samatikkanto ida¤ ca diññhiràga-vinivesa-vinibandha-paligedhapariyuññhànajjhosànaü samatikkanto ti. Ko pana so bho Kaccàna lokasmiü yo ima¤ c' eva kàmaràgavinivesa-vinibandha-paligedha-pariyuññhànajjhosànaü samatikkanto ida¤ ca diññhiràga-vinivesa-vinibandha-paligedhapariyuññhànajjhosànaü samatikkanto ti? Atthi bràhmaõa puratthimesu janapadesu Sàvatthi nàma nagaraü. Tattha so Bhagavà etarahi viharati arahaü sammà sambuddho. So hi bràhmaõa Bhagavà ima¤ ca kàmaràgavinivesa-vinibandha-paligedha-pariyuññhànajjhosànaü samatikkanto ida¤ ca diññhiràga-vinivesa-vinibhanda-paligedha-pariyuññhànajjhosànaü samatikkanto ti. #<[page 067]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Evaü vutte âràmadaõóo bràhmaõo uññhàyàsanà ekaüsaü uttaràsaïgaü karitvà dakkhiõaü jànu-maõóalaü puthuviyaü nihantvà yena Bhagavà ten' a¤jaliü paõàmetvà tikkhattuü udànaü udànesu: Namo tassa Bhagavato arahato sammà sambuddhassa ! Namo tassa Bhagavato arahato sammà sambuddhassa ! Namo tassa Bhagavato arahato sammà sambuddhassa ! Yo hi so Bhagavà ima¤ c' eva kàmaràga-vinivesa-vinibandha-paligedha-pariyuññhànajjhosànaü samatikkanto ida¤ ca diññhiràga . . . samatikkanto ti. Abhikkantaü bho Kaccàna . . . pe . . . seyyathàpi bho Kaccàna nikkujjitaü và ukkujjeyya pañicchannaü và vivareyya måëhassa và maggaü àcikkheyya andhakàre và telapajjotaü dhàreyya cakkhumanto råpàni dakkhintã ti. Evam evaü bhotà Kaccànena anekapariyàyena dhammo pakàsito. Esàhaü bho Kaccàna taü Bhagavantaü Gotamaü saraõaü gacchàmi dhamma¤ ca bhikkhusaïgha¤ ca. Upàsakaü maü bhavaü Kaccàno dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gatan ti. 7. Ekaü samayaü àyasmà Mahàkaccàno Madhuràyaü viharati Gundàvane. Atha kho Kaõóaràyano bràhmaõo yen' àyasmà Mahàkaccàno ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà àyasmatà Mahàkaccànena saddhiü . . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho Kaõóaràyano bràhmaõo àyasmantaü Mahàkaccànaü etad avoca:-- Sutam me taü bho Kaccàna na samaõo Kaccàno bràhmaõe jiõõe vuddhe mahallake addhagate vayo-anuppatte abhivàdeti và paccuññheti và àsanena và nimantetã ti. Yadidaü bho Kaccàna tath' eva na hi bhavaü Kaccàno bràhmaõe jiõõe vuddhe mahallake addhagate vayo-anuppatte abhivàdeti và paccuññheti và àsanena và nimantetã ti tayidaü bho Kaccàna na sampannam evà ti. Atthi bràhmaõa tena Bhagavatà jànatà passatà arahatà sammà sambuddhena vuddha-bhåmi ca akkhàtà daharabhåmi ca. #<[page 068]># %<68 SAMACITTA-VAGGA. [II. iv. 8.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Vuddho ce pi bràhmaõa hoti àsãtiko và nàvutiko và vassasatiko và jàtiyà so ca kàme paribhu¤jati kàmamajjhe vasati kàmapariëàhena parióayhati kàmavitakkehi khajjati kàmapariyesanàya ussukko atha kho so bàlo thero tveva saïkhaü gacchati. Daharo ce pi bràhmaõa hoti yuvà susukàëakeso bhaddena yobbanena samannàgato pañhamena vayasà so ca na kàme paribhu¤jati na kàmamajjhe vasati na kàmapariëàhena parióayhati na kàmavitakkehi khajjati na kàmapariyesanàya ussukko atha kho so paõóito thero tveva saïkhaü gacchatã ti. Evaü vutte Kaõóaràyano bràhmaõo uññhàyàsanà ekaüsaü uttaràsaïgaü karitvà daharànaü sudaü bhikkhånaü pàde sirasà vandati: vuddhà bhavanto vuddhabhåmiyaü ñhità daharà mayaü daharabhåmiyaü ñhità ti. Abhikkantaü bho Kaccàna . . . pe . . . Upàsakaü maü bhavaü Kaccàno dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gatan ti. 8. Yasmiü bhikkhave samaye corà balavanto honti ràjàno tasmiü samaye dubbalà honti: tasmiü bhikkhave samaye ra¤¤o na phàsu hoti atiyàtuü và niyyàtuü và paccantime và janapade anusa¤¤àtuü bràhmaõa-gahapatikànam pi tasmiü samaye na phàsu hoti atiyàtuü và niyyàtum và bàhiràni và kammantàni pañivekkhituü. Evam eva kho bhikkhave yasmiü samaye pàpabhikkhå balavanto honti pesalà bhikkhå tasmiü samaye dubbalà honti: tasmiü bhikkhave samaye pesalà bhikkhå tuõhãbhåtà tuõhãbhåtà và saïgha-majjhe saïkasàyanti paccantime và janapade bhajanti: tayidaü bhikkhave hoti bahujanàhitàya bahujanàsukhàya bahuno janassa anatthàya ahitàya dukkhàya devamanussànaü. #<[page 069]># %% Yasmiü bhikkhave samaye ràjàno balavanto honti corà tasmiü samaye dubbalà honti: tasmiü bhikkhave samaye ra¤¤o phàsu hoti atiyàtuü và niyyàtuü và paccantime và janapade anusa¤¤àtuü bràhmaõagahapatikànaü pi tasmiü samaye phàsu hoti atiyàtuü và niyyàtuü và bàhiràni và kammantàni pañivekkhituü. Evam eva kho bhikkhave yasmiü samaye pesalà bhikkhå balavanto honti tasmiü samaye pàpabhikkhå dubbalà honti: tasmiü bhikkhave samaye pàpabhikkhå tuõhãbhåtà tuõhãbhåtà và saïgha-majjhe saïkasàyanti yena và pana tena papatanti: tayidaü bhikkhave hoti bahujanahitàya bahujanasukhàya bahuno janassa atthàya hitàya sukhàya devamanussànan ti. 9. Dvinnàhaü bhikkhave micchàpañipattiü na vaõõemi gihissa và pabbajitassa và. Gihã và bhikkhave pabbajito và micchàpañipanno micchà-pañipattàdhikaraõa-hetu nàràdhako hoti ¤àyaü dhammaü kusalaü. Dvinnàhaü bhikkhave sammàpañipattiü vaõõemi gihissa và pabbajitassa và. Gihã và bhikkhave pabbajito và sammàpañipanno sammàpañipattàdhikaraõa-hetu àràdhako hoti ¤àyaü dhammaü kusalan ti. 10. Ye te bhikkhave bhikkhå duggahãtehi suttantehi vya¤jana-patiråpakehi attha¤ ca dhamma¤ ca pañibàhanti te bhikkhave bhikkhå bahujanàhitàya pañipannà bahujanàsukhàya bahuno janassa anatthàya ahitàya dukkhàya devamanussànaü bahu¤ ca te bhikkhave bhikkhå apu¤¤aü pasavanti te c' imaü saddhammaü antaradhàpenti. Ye te bhikkhave bhikkhå suggahãtehi suttantehi vya¤janapatiråpakehi attha¤ ca dhamma¤ ca anulomenti te bhikkhave bhikkhå bahujanahitàya pañipannà bahujanasukhàya bahuno janassa atthàya hitàya sukhàya devamanussànaü bahu¤ ca te bhikkhave bhikkhå pu¤¤aü pasavanti te c' imaü saddhammaü ñhapentã ti. Samacitta-vaggo catuttho.4 #<[page 070]># %<70 PARISâ-VAGGA. [II. v. 1.>% V. 1. Dve 'mà bhikkhave parisà. Katamà dve? Uttànà ca parisà gambhãrà ca parisà. Katamà ca bhikkhave uttànà parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå uddhatà honti unnaëà capalà mukharà vikiõõa-vàcà muññhassatã asampajànà asamàhità vibbhanta-città pàkatindriyà -- ayaü vuccati bhikkhave uttànà parisà. Katamà ca bhikkhave gambhãrà parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå anuddhatà honti anunnaëà acapalà amukharà avikiõõa-vàcà upaññhitasatã sampajànà samàhità ekaggacittà saüvutindriyà -- ayaü vuccati bhikkhave gambhãrà parisà. Imà kho bhikkhave dve parisà. Etadaggaü bhikkhave imàsaü dvinnaü parisànaü yadidaü gambhãrà parisà ti. 2. Dve 'mà bhikkhave parisà. Katamà dve? Vaggà ca parisà samaggà ca parisà. Katamà ca bhikkhave vaggà parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå bhaõóanajàtà kalaha-jàtà vivàdàpannà a¤¤ama¤¤aü mukha-satthãhi vitudantà viharanti -- ayaü vuccati bhikkhave vaggà parisà. Katamà ca bhikkhave samaggà parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå samaggà sammodamànà avivadamànà khãrodakãbhåtà a¤¤ama¤¤aü piyacakkhåhi sampassantà viharanti -- ayaü vuccati bhikkhave samaggà parisà. Imà kho bhikkhave dve parisà. Etadaggaü bhikkhave imàsaü dvinnaü parisànaü yadidaü samaggà parisà ti. 3. Dve 'mà bhikkhave parisà. Katamà dve? Aggavatã ca parisà anaggavatã ca parisà. #<[page 071]># %% Katamà ca bhikkhave anaggavatã parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü therà bhikkhå bàhulikà honti sàthalikà vokkamane pubbaïgamà paviveke nikkhitta-dhurà na viriyaü àrabhanti appattassa pattiyà anadhigatassa adhigamàya asacchikatassa sacchikiriyàya tesaü pacchimà janatà diññhànugatiü àpajjati sà pi hoti bàhulikà sàthalikà vokkamane pubbaïgamà paviveke nikkhitta-dhurà na viriyaü àrabhati appattassa pattiyà anadhigatassa adhigamàya asacchikatassa sacchikiriyàya. Ayaü vuccati bhikkhave anaggavatã parisà. Katamà ca bhikkhave aggavatã parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü therà bhikkhå na bàhulikà honti na sàthalikà vokkamane nikkhitta-dhurà paviveke pubbaïgamà viriyaü àrabhanti appattassa pattiyà anadhigatassa adhigamàya asacchikatassa sacchikiriyàya tesaü pacchimà janatà diññhànugatiü àpajjati sà pi hoti na bàhulikà na sàthalikà vokkamane nikkhitta-dhurà paviveke pubbaïgamà viriyaü àrabhati appattassa pattiyà anadhigatassa adhigamàya asacchikatassa sacchikiriyàya. Ayaü vuccati bhikkhave aggavatã parisà. Imà kho bhikkhave dve parisà. Etadaggaü bhikkhave imàsaü dvinnaü parisànaü yadidaü aggavatã parisà ti. 4. Dve 'mà bhikkhave parisà. Katamà dve? Ariyà ca parisà anariyà ca parisà. Katamà ca bhikkhave anariyà parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå idaü dukkhan ti yathàbhåtaü nappajànanti ayaü dukkhasamudayo ti yathàbhåtaü nappajànanti ayaü dukkhanirodho ti yathàbhåtaü nappajànanti ayaü dukkhanirodha-gàminã pañipadà ti yathàbhåtaü nappajànanti -- ayaü vuccati bhikkhave anariyà parisà. Katamà ca bhikkhave ariyà parisà? Idha bhikkhave yassaü bhikkhå idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànanti ayaü dukkhasamudayo ti yathàbhåtaü pajànanti ayaü dukkhanirodho ti yathàbhåtaü pajànanti ayaü dukkhanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànanti -- ayaü vuccati bhikkhave ariyà parisà. #<[page 072]># %<72 PARISâ-VAGGA. [II. v. 5.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Imà kho bhikkhave dve parisà. Etadaggaü bhikkhave imàsaü dvinnaü parisànaü yadidaü ariyà parisà ti. 5. Dve 'mà bhikkhave parisà. Katamà dve? Parisa-kasaño ca parisa-maõóo ca. Katamo ca bhikkhave parisa-kasaño? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå chandàgatiü gacchanti dosàgatiü gacchanti mohàgatiü gacchanti bhayàgatiü gacchanti -- ayaü vuccati bhikkhave parisakasaño. Katamo ca bhikkhave parisa-maõóo? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå na chandàgatiü gacchanti na dosàgatiü gacchanti na mohàgatiü gacchanti na bhayàgatiü gacchanti -- ayaü vuccati bhikkhave parisamaõóo. Imà kho bhikkhave dve parisà. Etad aggaü bhikkhave imàsaü dvinnaü parisànaü yadidaü parisamaõóo ti. 6. Dve 'mà bhikkhave parisà. Katamà dve? Ukkàcita-vinãtà parisà no pañipucchà-vinãtà pañipucchàvinãtà parisà no ukkàcitavinãtà. Katamà ca bhikkhave ukkàcita-vinãtà parisà no pañipucchà-vinãtà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå ye te suttantà Tathàgatabhàsità gambhãrà gambhãratthà lokuttarà su¤¤atàpañisa¤¤uttà tesu bha¤¤amànesu na sussåsanti na sotaü odahanti {na} a¤¤àcittaü upaññhàpenti na ca te dhamme uggahetabbaü pariyàpuõitabbaü ma¤¤anti, ye pana te suttantà kavikatà kàveyyà cittakkharà cittavya¤janà bàhirakà sàvakabhàsità tesu bha¤¤amànesu sussåsanti sotaü odahanti a¤¤àcittaü upaññhàpenti te ca dhamme uggahetabbaü pariyàpuõitabbaü ma¤¤anti, te taü dhammaü pariyàpuõitvà na c' eva a¤¤ama¤¤aü pañipucchanti na pañivivaranti idaü kathaü imassa kvattho ti. #<[page 073]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Te avivaña¤ c' eva na vivaranti anuttànã-kata¤ ca na uttànã-karonti anekavihitesu ca kaïkhàñhànãyesu dhammesu kaïkhaü na pañivinodenti. Ayaü vuccati bhikkhave ukkàcita-vinãtà parisà no pañipucchà-vinãtà. Katamà ca bhikkhave pañipucchà-vinãtà parisà no ukkàcita-vinãtà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå ye te suttantà kavikatà kàveyyà cittakkharà citta-vya¤janà bàhirakà sàvaka-bhàsità tesu bha¤¤amànesu na sussåsanti na sotaü odahanti na a¤¤àcittaü upaññhàpenti na ca te dhamme uggahetabbaü pariyàpuõitabbaü ma¤¤anti. Ye pana te suttantà Tathàgatabhàsità gambhãrà gambhãratthà lokuttarà su¤¤atà-pañisa¤¤uttà tesu bha¤¤amànesu sussåsanti sotaü odahanti a¤¤àcittaü upaññhàpenti te ca dhamme uggahetabbaü pariyàpuõitabbaü ma¤¤anti te taü dhammaü pariyàpuõitvà a¤¤ama¤¤aü pañipucchanti pañivivaranti idaü katham imassa kvattho ti? Te avivaña¤ c' eva vivaranti anuttànãkata¤ ca uttànãkaronti anekavihitesu ca kaïkhàñhànãyesu dhammesu kaïkhaü pañivinodenti. Ayaü vuccati bhikkhave pañipucchàvinãtà parisà no ukkàcita-vinãtà. Imà kho bhikkhave dve parisà. Etadaggaü bhikkhave imàsaü dvinnaü parisànaü yadidaü pañipucchàvinãtà parisà no ukkàcita-vinãtà ti. 7. Dve 'mà bhikkhave parisà. Katamà dve? âmisagarå parisà no saddhammagarå saddhammagarå parisà no àmisagarå. Katamà ca bhikkhave àmisagarå parisà no saddhammagarå? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå gihãnaü odàtavasanànaü sammukhà a¤¤ama¤¤assa vaõõaü bhàsanti asuko bhikkhu ubhato-bhàga-vimutto asuko pa¤¤àvimutto asuko kàyasakkhã asuko diññhippatto asuko saddhàvimutto asuko dhammànusàrã asuko saddhànusàrã asuko sãlavà kalyàõadhammo asuko dussãlo pàpadhammo ti: #<[page 074]># %<74 PARISâ-VAGGA. [II. v. 8.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ te tena làbhaü labhanti te tena taü làbhaü labhitvà gathità mucchità ajjhopannà anàdãnavadassàvino anissaraõapa¤¤à paribhu¤janti. Ayaü vuccati bhikkhave àmisagarå parisà no saddhammagarå. Katamà ca bhikkhave saddhammagarå parisà no àmisagarå? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå na gihãnaü odàtavasanànaü sammukhà a¤¤ama¤¤assa vaõõaü bhàsanti asuko bhikkhu ubhato-bhàga-vimutto asuko pa¤¤àvimutto asuko kàyasakkhã asuko diññhippatto asuko saddhàvimutto asuko dhammànusàrã asuko saddhànusàrã asuko sãlavà kalyàõadhammo asuko dussãlo pàpadhammo 'ti: te tena làbhaü labhanti te taü làbham pi labhitvà agathità amucchità anajjhopannà àdãnavadassàvino nissaraõapa¤¤à paribhu¤janti. Ayaü vuccati bhikkhave saddhammagarå parisà no àmisagarå. Imà kho bhikkhave dve parisà. Etadaggaü bhikkhave imàsaü dvinnaü parisànaü yadidaü saddhammagarå parisà no àmisagarå ti. 8. Dve 'mà bhikkhave parisà. Katamà dve? Visamà ca parisà samà ca parisà. Katamà ca bhikkhave visamà parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü adhammakammàni pavattanti dhammakammàni nappavattanti avinayakammàni pavattanti vinayakammàni nappavattanti adhammakammàni dippanti dhammakammàni na dippanti avinayakammàni dippanti vinayakammàni na dippanti ayaü vuccati bhikkhave visamà parisà. Visamattà bhikkhave parisàya adhammakammàni pavattanti dhammakammàni nappavattanti avinayakammàni pavattanti vinayakammàni nappavattanti adhammakammàni dippanti dhammakammàni na dippanti avinayakammàni dippanti vinayakammàni na dippanti. #<[page 075]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Katamà ca bhikkhave samà parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü dhammakammàni pavattanti adhammakammàni nappavattanti vinayakammàni pavattanti avinayakammàni nappavattanti dhammakammàni dippanti adhammakammàni na dippanti vinayakammàni dippanti avinayakammàni na dippanti -- ayaü vuccati bhikkhave samà parisà: samattà bhikkhave parisàya dhammakammàni pavattanti adhammakammàni nappavattanti vinayakammàni pavattanti avinayakammàni nappavattanti dhammakammàni dippanti adhammakammàni na dippanti vinayakammàni dippanti avinayakammàni na dippanti. Imà kho bhikkhave dve parisà. Etadaggaü bhikkhave imàsaü dvinnaü parisànaü yadidaü samà parisà ti. 9. Dve 'mà bhikkhave parisà. Katamà dve? Adhammikà ca parisà dhammikà ca parisà . . . pe (8) . . . Imà kho bhikkhave dve parisà. Etadaggaü bhikkhave imàsaü dvinnaü parisànaü yadidaü dhammikà parisà ti. 10. Dve 'mà bhikkhave parisà. Katamà dve? Adhammavàdinã ca parisà dhammavàdinã ca parisà. Katamà bhikkhave adhammavàdinã parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå adhikaraõaü àdiyanti dhammikaü và adhammikam và te taü adhikaraõaü àdiyitvà na c' eva a¤¤ama¤¤aü sa¤¤àpenti na ca sa¤¤attiü upagacchanti na ca nijjhàpenti na ca nijjhattiü upagacchanti. Te asa¤¤attibalà anijjhattibalà appañinissaggamantino tam eva adhikaraõaü thàmasà paràmassa abhinivissa voharanti idam eva saccaü mogham a¤¤an ti #<[page 076]># %<76 PARISâ-VAGGA. [II. vi. 1.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ -- ayaü vuccati bhikkhave adhammavàdinã parisà. Katamà ca bhikkhave dhammavàdinã parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå adhikaraõaü àdiyanti dhammikaü và adhammikaü và te taü adhikaraõaü àdiyitvà a¤¤ama¤¤aü sa¤¤àpenti c' eva sa¤¤atti¤ ca upagacchanti nijjhàpenti c' eva nijjhatti¤ ca upagacchanti te sa¤¤attibalà nijjhattibalà pañinissaggamantino na tam eva adhikaraõaü thàmasà paràmassa abhinivissa voharanti idam eva saccaü mogham a¤¤an ti -- ayaü vuccati bhikkhave dhammavàdinã parisà. Imà kho bhikkhave dve parisà. Etadaggaü bhikkhave imàsaü dvinnaü parisànaü yadidaü dhammavàdinã parisà ti. Tatr' -uddànaü:-- uttànàvaggà aggavatã ariyà kasaño ca pa¤camo ukkàcita-àmisa¤ c' eva visamà adhammàdhammiyena và ti. Parisà11-vaggo pa¤camo. Pañhamo paõõàsako samatto.12 VI. 1. Dve 'me bhikkhave puggalà loke uppajjamànà uppajjanti bahujanahitàya bahujanasukhàya bahuno janassa atthàya hitàya sukhàya devamanussànaü. Katame dve? Tathàgato ca arahaü sammà sambuddho ràjà ca cakkavattã. Ime kho bhikkhave puggalà loke uppajjamànà uppajjanti bahujanahitàya bahujanasukhàya bahuno janassa atthàya hitàya sukhàya devamanussànan ti. 2. Dve 'me bhikkhave puggalà loke uppajjamànà uppajjanti acchariyamanussà. #<[page 077]># %% Katame dve? Tathàgato ca arahaü sammà sambuddho ràjà ca cakkavattã. Ime kho bhikkhave dve puggalà loke uppajjamànà uppajjanti acchariyamanussà ti. 3. Dvinnaü bhikkhave puggalànaü kàlakiriyà bahuno janassa anutappà hoti. Katamesaü dvinnaü? Tathàgatassa ca arahato sammà sambuddhassa ra¤¤o ca cakkavattissa. Imesaü kho bhikkhave dvinnaü puggalànaü kàlakiriyà bahuno janassa anutappà hotã ti. 4. Dve 'me bhikkhave thåpàrahà. Katame dve? Tathàgato ca arahaü sammà sambuddho ràjà ca cakkavattã. Ime kho bhikkhave dve thåpàrahà ti. 5. Dve 'me bhikkhave buddhà. Katame dve? Tathàgato ca arahaü sammà sambuddho paccekabuddho ca. Ime kho bhikkhave dve buddhà ti. 6. Dve 'me bhikkhave asaniyà phalantiyà na santasanti. Katame dve? Bhikkhu ca khãõàsavo hatthàjànãyo ca. Ime kho bhikkhave dve asaniyà phalantiyà na santasantã ti. 7. Dve 'me bhikkhave asaniyà phalantiyà na santasanti. Katame dve: Bhikkhu ca khãõàsavo assàjàniyo ca. Ime kho bhikkhave dve asaniyà phalantiyà na santasantã ti. 8. Dve 'me bhikkhave asaniyà phalantiyà na santasanti. Katame dve? Bhikkhu ca khãõàsavo sãho ca migaràjà. Ime kho bhikkhave dve asaniyà phalantiyà na santasantã ti. 9. Dve 'me bhikkhave atthavase sampassamànà kimpurisà mànusiü vàcaü na bhàsanti. Katame dve? Mà ca musà bhaõimhà mà ca paraü abhåtena abbhàcikkhimhà ti. Ime kho bhikkhave dve atthavase saüpassamànà kimpurisà mànusiü vàcaü na bhàsantã tã. #<[page 078]># %<78 PUGGALA-VAGGA. [II. vi. 10.>% 10. Dvinnaü bhikkhave dhammànaü atitto appañivàno màtugàmo kàlaü karoti. Katamesaü dvinnaü? Methunadhammasamàpattiyà ca vijàyanassa ca. Imesaü kho bhikkhave dvinnaü dhammànaü atitto appañivàno màtugàmo kàlaü karotã ti. 11. Asantasannivàsa¤ ca vo bhikkhave desessàmi santasannivàsa¤ ca taü suõàtha sàdhukaü manasikarotha bhàsissàmã ti. Evaü bhante ti kho te bhikkhå Bhagavato paccasosuü. Bhagavà etad avoca: Katha¤ ca bhikkhave asanta-sannivàso hoti katha¤ ca asanto sannivasanti? Idha bhikkhave therassa bhikkhuno evaü hoti: Thero pi maü na vadeyya majjhimo pi maü na vadeyya navo pi maü na vadeyya theram p' ahaü na vadeyyaü majjhimam p' ahaü na vadeyyaü navam p' ahaü na vadeyyaü. Thero ce pi maü vadeyya ahitànukampã maü vadeyya no hitànukampã no ti naü vadeyyaü viheseyyam pi naü passam pi' ssa na pañikareyyaü. Majjhimo ce pi maü vadeyya navo ce pi maü vadeyya ahitànukampã maü vadeyya no hitànukampã no ti naü vadeyyaü viheseyyam pi naü passam pi' ssa na pañikareyyaü. Majjhimassa pi bhikkhuno evaü hoti:-- pe . . . Navassa pi bhikkhuno evaü hoti: Thero pi maü na vadeyya majjhimo pi maü na vadeyya navo pi maü na vadeyya theram p' ahaü na vadeyyaü majjhimam p' ahaü na vadeyyaü navam p' ahaü na vadeyyaü. Thero ce pi maü vadeyya ahitànukampã maü vadeyya no hitànukampã no ti naü vadeyyaü viheseyyam pi naü passam pi' ssa na pañikareyyaü. #<[page 079]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Majjhimo ce pi maü vadeyya . . . navo ce pi maü vadeyya ahitànukampã maü vadeyya no hitànukampã no ti naü vadeyyaü viheseyyaü pi nam passam pi' ssa na pañikareyyaü. Evam kho bhikkhave asantasannivàso hoti eva¤ ca asanto sannivasanti. Katha¤ ca bhikkhave santasannivàso hoti? Katha¤ ca santo sannivasanti? Idha bhikkhave therassa bhikkhuno evaü hoti:. Thero pi maü vadeyya majjhimo pi maü vadeyya navo pi maü vadeyya theraü p' ahaü vadeyyaü majjhimam p' ahaü vadeyyaü navam p' ahaü vadeyyaü. Thero ce pi maü vadeyya hitànukampã maü vadeyya no ahitànukampã sadhå ti naü vadeyyaü na naü viheseyyaü passaü pi' ssa pañikareyyaü. Majjhimo ce pi maü vadeyya navo ce pi maü vadeyya hitànukampã maü vadeyya no ahitànukampã sàdhå ti naü vadeyyaü na naü viheseyyaü passam pi' ssa pañikareyyaü. Majjhimassa pi bhikkhuno evaü hoti:-- pe . . . Navassa pi bhikkhuno evaü hoti: Thero pi maü vadeyya majjhimo pi maü vadeyya navo pi maü vadeyya theram p' ahaü vadeyyaü majjhimam p' ahaü vadeyyaü navam p' ahaü vadeyyaü. Thero ce pi maü vadeyya hitànukampã maü vadeyya no ahitànukampã sàdhå ti naü vadeyyaü na naü viheseyyam passam pi' ssa pañikareyyaü. Majjhimo ce pi maü vadeyya navo ce pi maü vadeyya hitànukampã maü vadeyya no ahitànukampã sàdhå ti naü vadeyyaü na naü viheseyyam passam pi' ssa pañikareyyaü. Evaü kho bhikkhave santasannivàso hoti eva¤ ca santo sannivasantã ti. 12. Yasmiü bhikkhave adhikaraõe ubhato vacãsaüsàro diññhipaëàso cetaso àghàto appaccayo anabhiraddhi ajjhattaü avåpasantaü hoti tasm' etaü bhikkhave adhikaraõe pàñikaïkhaü dãghattàya kharattàya vàëattàya saüvattissati bhikkhå ca na phàsuü viharissanti. #<[page 080]># %<80 PUGGALA-VAGGA. [II. vii. 1.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yasmi¤ ca kho bhikkhave adhikaraõe ubhato vacãsaüsàro diññhipaëàso cetaso àghàto appaccayo anabhiraddhi ajjhattaü suvåpasanto hoti tasm' etaü bhikkhave adhikaraõe pàñikaïkhaü na dãghattàya kharattàya vàëattàya saüvattissati bhikkhå ca phàsuü viharissantã ti. Puggalavaggo chaññho.3 VII. 1. Dve 'màni bhikkhave sukhàni. Katamàni dve? Gihã-sukha¤ ca pabbajjà-sukha¤ ca. Imàni kho bhikkhave dve sukhàni. Etadaggaü bhikkhave imesaü dvinnaü sukhànaü yadidaü pabbajjàsukhan ti. 2. Dve 'màni bhikkhave sukhàni. Katamàni dve? Kàmasukha¤ ca nekkhammasukha¤ ca. Imàni kho bhikkhave dve sukhàni. Etadaggaü bhikkhave imesaü dvinnaü sukhànaü yadidaü nekkhammasukhan ti. 3. Dve 'màni bhikkhave sukhàni. Katamàni dve? Upadhisukha¤ ca nirupadhisukha¤ ca. Imàni kho bhikkhave dve sukhàni. Etadaggaü bhikkhave imesaü dvinnaü sukhànaü yadidaü nirupadhisukhan ti. 4. Dve 'màni bhikkhave sukhàni. Katamàni dve? #<[page 081]># %% Sàsava¤ ca sukhaü anàsava¤ ca sukhaü. Imàni kho bhikkhave dve sukhàni. Etadaggaü bhikkhave imesaü dvinnaü sukhànaü yadidaü anàsavasukhan ti. 5. Dve 'màni bhikkhave sukhàni. Katamàni dve? Sàmisa¤ ca sukhaü niràmisa¤ ca sukhaü. Imàni kho bhikkhave dve sukhàni. Etadaggaü bhikkhave imesaü dvinnaü sukhànaü yadidaü niràmisasukhan ti. 6. Dve 'màni bhikkhave sukhàni. Katamàni dve? Ariyasukha¤ ca anariyasukha¤ ca. Imàni kho bhikkhave dve sukhàni. Etadaggaü bhikkhave imesaü dvinnaü sukhànaü yadidaü ariyasukhan ti. 7. Dve 'màni bhikkhave sukhàni. Katamàni dve? Kàyika¤ ca sukhaü cetasika¤ ca sukhaü. Imàni kho bhikkhave dve sukhàni. Etadaggaü bhikkhave imesaü dvinnaü sukhànaü yadidaü cetasikaü sukhan ti. 8. Dve 'màni bhikkhave sukhàni. Katamàni dve? Sappãtika¤ ca sukhaü nippãtika¤ ca sukhaü. Imàni kho bhikkhave dve sukhàni. Etadaggaü bhikkhave imesaü dvinnaü sukhànaü yadidaü nippãtikaü sukhan ti. 9. Dve 'màni bhikkhave sukhàni. Katamàni dve? Sàtasukha¤ ca upekkhàsukha¤ ca. Imàni kho bhikkhave dve sukhàni. Etadaggaü bhikkhave imesaü dvinnaü sukhànaü yadidaü upekkhàsukhan ti. 10. Dve 'màni bhikkhave sukhàni. Katamàni dve? Samàdhisukha¤ ca asamàdhisukha¤ ca. Imàni kho bhikkhave dve sukhàni. Etadaggaü bhikkhave imesaü dvinnaü sukhànaü yadidaü samàdhisukhan ti. 11. Dve 'màni bhikkhave sukhàni. Katamàmi dve? Sappãtikàrammaõa¤ ca sukhaü nippãtikàrammaõa¤ ca sukhaü. #<[page 082]># %<82 SUKHA-VAGGA. [II. vii. 12.>% Imàni kho bhikkhave dve sukhàni. Etadaggaü bhikkhave imesaü dvinnaü sukhànaü yadidaü nippãtikàrammaõaü sukhan ti. 12. Dve 'màni bhikkhave sukhàni. Katamàni dve? Sàtàrammaõa¤ ca sukhaü upekkhàrammaõa¤ ca sukhaü. Imàni kho bhikkhave dve sukhàni. Etadaggaü bhikkhave imesaü dvinnaü sukhànaü yadidaü upekkhàrammaõaü sukhan ti. 13. Dve 'màni bhikkhave sukhàni. Katamàni dve? Råpàrammaõa¤ ca sukhaü aråpàrammaõa¤ ca sukhaü. Imàni kho bhikkhave dve sukhàni. Etadaggaü bhikkhave imesaü dvinnaü sukhànaü yadidaü aråpàrammaõaü sukhan ti. Sukha1-vaggo sattamo. VIII. 1. Sanimittà bhikkhave uppajjanti pàpakà akusalà dhammà no animittà. Tass 'eva nimittassa pahànà evaü te pàpakà akusalà dhammà na hontã ti. 2. Sanidànà bhikkhave uppajjanti pàpakà akusalà dhammà no anidànà. Tass 'eva nidànassa pahànà evaü te pàpakà akusalà dhammà na hontã ti. 3. Sahetukà bhikkhave uppajjanti pàpakà akusalà dhammà no ahetukà. Tass 'eva hetussa pahànà evaü te pàpakà akusalà dhammà na hontã ti. 4. Sasaïkhàrà bhikkhave uppajjanti pàpakà akusalà dhammà no asaïkhàrà. Tesaü yeva saïkhàrànaü pahànà evaü te pàpakà akusalà dhammà na hontã ti. 5. Sappaccayà bhikkhave uppajjanti pàpakà akusalà dhammà no appaccayà. Tass 'eva paccayassa pahànà evaü te pàpakà akusalà dhammà na hontã ti. #<[page 083]># %% 6. Saråpà bhikkhave uppajjanti pàpakà akusalà dhammà no aråpà. Tass 'eva råpassa pahànà evaü te pàpakà akusalà dhammà na hontã ti. 7. Savedanà bhikkhave uppajjanti pàpakà akusalà dhammà no avedanà. Tassà yeva vedanàya pahànà evaü te pàpakà akusalà dhammà na hontã ti. 8. Sasa¤¤à bhikkhave uppajjanti pàpakà akusalà dhammà no asa¤¤à. Tassà yeva sa¤¤àya pahànà evaü te pàpakà akusalà dhammà na hontã ti. 9. Savi¤¤àõà bhikkhave uppajjanti pàpakà akusalà dhammà no avi¤¤àõà. Tass 'eva vi¤¤àõassa pahànà evaü te pàpakà akusalà dhammà na hontã ti. 10. Saïkhatàrammaõà bhikkhave uppajjanti pàpakà akusalà dhammà no asaïkhatàrammaõà. Tass 'eva saïkhatassa pahànà evaü te pàpakà akusalà dhammà na hontã ti. Nimitta-vaggo aññhamo.1 IX. 1. Dve 'me bhikkhave dhammà. Katame dve? Ceto-vimutti ca pa¤¤àvimutti ca. Ime kho bhikkhave dve dhammà ti. [Similar Suttas follow of] 2. Paggàho ca avikkhepo ca. 3. Nàma¤ ca råpa¤ ca. 4. Vijjà ca vimutti ca. 5. Bhava-diññhi ca vibhavadiññhi ca. 6. Ahirika¤ ca anottappa¤ ca. 7. Hiri ca ottappa¤ ca. 8. Dovacassatà ca pàpamittatà ca. 9. Sovacassatà ca kalyàõamittatà ca. 10. Dhàtukusalatà ca manasikàrakusalatà ca. #<[page 084]># %<84 DHAMMA-VAGGA. [II. ix. 11.>% 11. Dve 'me bhikkhave dhammà. Katame dve? âpatti-kusalatà ca àpatti-vuññhàna-kusalatà ca. Ime kho bhikkhave dve dhammà ti. Dhamma-vaggo navamo.1 X. 1. Dve 'me bhikkhave bàlà. Katame dve? Yo ca anàgataü bhàraü vahati yo ca àgataü bhàraü na vahati. Ime kho bhikkhave dve bàlà ti. 2. Dve 'me bhikkhave paõóità. Katame dve? Yo ca àgataü bhàraü vahati yo ca anàgataü bhàraü na vahati. Ime kho bhikkhave dve paõóità ti. 3. Dve 'me bhikkhave bàlà. Katame dve? Yo ca akappiye kappiyasa¤¤ã yo ca kappiye akappiyasa¤¤ã. Ime kho bhikkhave dve bàlà ti. 4. Dve 'me bhikkhave paõóità. Katame dve? Yo ca akappiye akappiyasa¤¤ã yo ca kappiye kappiyasa¤¤ã. Ime kho bhikkhave dve paõóità ti. 5. Dve 'me bhikkhave bàlà. Katame dve? Yo ca anàpattiyà àpattisa¤¤ã yo ca àpattiyà anàpattisa¤¤ã. Ime kho bhikkhave dve bàlà ti. 6. Dve 'me bhikkhave paõóità. Katame dve? Yo ca anàpattiyà anàpattisa¤¤ã yo ca àpattiyà àpattisa¤¤ã. Ime kho bhikkhave dve paõóità ti. #<[page 085]># %% 7. Dve 'me bhikkhave bàlà. Katame dve? Yo ca adhamme dhammasa¤¤ã yo ca dhamme adhammasa¤¤ã. Ime kho bhikkhave dve bàlà ti. 8. Dve 'me bhikkhave paõóità. Katame dve? Yo ca adhamme adhammasa¤¤ã yo ca dhamme dhammasa¤¤ã. Ime kho bhikkhave dve paõóità ti. 9. Dve 'me bhikkhave bàlà. Katame dve? Yo ca avinaye vinayasa¤¤ã yo ca vinaye avinayasa¤¤ã. Ime kho bhikkhave dve bàlà ti. 10. Dve 'me bhikkhave paõóità. Katame dve? Yo ca avinaye avinayasa¤¤ã yo ca vinaye vinayasa¤¤ã. Ime kho bhikkhave dve paõóità ti. 11. Dvinnaü bhikkhave àsavà vaóóhanti. Katamesaü dvinnaü? Yo ca na kukkuccàyitabbaü kukkuccàyati yo ca kukkuccàyitabbaü na kukkuccàyati. Imesaü kho bhikkhave dvinnaü àsavà vaóóhantã ti. 12. Dvinnaü bhikkhave àsavà na vaóóhanti. Katamesaü dvinnaü? Yo ca na kukkuccàyitabbaü na kukkuccàyati yo ca kukkuccàyitabbaü kukkuccàyati. Imesaü kho bhikkhave dvinnaü àsavà na vaóóhantã ti. 13. Dvinnaü bhikkhave àsavà vaóóhanti. Katamesaü dvinnaü? Yo ca akappiye kappiyasa¤¤ã yo ca kappiye akappiyasa¤¤ã. Imesaü kho bhikkhave dvinnaü àsavà vaóóhantã ti. 14. Dvinnaü bhikkhave àsavà na vaóóhanti. Katamesaü dvinnaü? Yo ca akappiye akappiyasa¤¤ã yo ca kappiye kappiyasa¤¤ã. Imesaü kho bhikkhave dvinnaü àsavà na vaóóhantã ti. 15. Dvinnaü bhikkhave àsavà vaóóhanti. Katamesaü dvinnaü? #<[page 086]># %<86 BâLA-VAGGA. [II. x. 16.>% Yo ca anàpattiyà àpattiyasa¤¤ã yo ca àpattiyà anàpattiyasa¤¤ã. Imesaü kho bhikkhave dvinnaü àsavà vaóóhantã ti. 16. Dvinnaü bhikkhave àsavà na vaóóhanti. Katamesaü dvinnaü? Yo ca anàpattiyà anàpattisa¤¤ã yo ca àpattiyà àpattiyasa¤¤ã. Imesaü kho bhikkhave dvinnaü àsavà na vaóóhantã ti. 17. Dvinnaü bhikkhave àsavà vaóóhanti. Katamesaü dvinnaü? Yo ca adhamme dhammasa¤¤ã yo ca dhamme adhammasa¤¤ã. Imesaü kho bhikkhave dvinnaü àsavà vaóóhantã ti. 18. Dvinnaü bhikkhave àsavà na vaóóhanti. Katamesaü dvinnaü? Yo ca adhamme adhammasa¤¤ã yo ca dhamme dhammasa¤¤ã. Imesaü kho bhikkhave dvinnaü àsavà na vaóóhantã ti. 19. Dvinnaü bhikkhave àsavà vaóóhanti. Katamesaü dvinnaü? Yo ca avinaye vinayasa¤¤ã yo ca vinaye avinayasa¤¤ã. Imesaü kho bhikkhave dvinnaü àsavà vaóóhantã ti. 20. Dvinnaü bhikkhave àsavà na vaóóhanti. Katamesaü dvinnaü? Yo ca avinaye avinayasa¤¤ã yo ca vinaye vinayasa¤¤ã. Imesaü kho bhikkhave dvinnaü àsavà na vaóóhantã ti. Bàlavaggo dasamo.1 Dutiyo paõõàsako samatto. XI. 1. Dve 'mà bhikkhave àsà duppajahà. Katamà dve? Làbhàsà ca jãvitàsà ca. Imà kho bhikkhave dve àsà duppajahà ti. #<[page 087]># %% 2. Dve 'me bhikkhave puggalà dullabhà lokasmiü. Katame dve? Yo ca pubbakàrã yo ca kata¤¤åkatavedã. Ime kho bhikkhave dve puggalà dullabhà lokasmin ti. 3. Dve 'me bhikkhave puggalà dullabhà lokasmiü. Katame dve? Titto va tappetà ca. Ime kho bhikkhave dve puggalà dullabhà lokasmin ti. 4. Dve 'me bhikkhave puggalà duttappayà. Katame dve? Yo ca laddhaü laddhaü nikkhipati yo ca laddhaü laddhaü vissajjeti. Ime kho bhikkhave dve puggalà duttappayà ti. 5. Dve 'me bhikkhave puggalà sutappayà. Katame dve? Yo ca laddhaü laddhaü na nikkhipati yo ca laddhaü laddhaü na vissajjeti. Ime kho bhikkhave dve puggalà sutappayà ti. 6. Dve 'me bhikkhave paccayà ràgassa uppàdàya. Katame dve? Subhanimitta¤ ca ayoniso ca manasikàro. Ime kho bhikkhave dve paccayà ràgassa uppàdàyà ti. 7. Dve 'me bhikkhave paccayà dosassa uppàdàya. Katame dve? Pañigha-nimitta¤ ca ayoniso ca manasikàro. Ime kho bhikkhave dve paccayà dosassa uppàdàyà ti. 8. Dve 'me bhikkhave paccayà micchàdiññhiyà uppàdàya. Katame dve? Parato ca ghoso ayoniso ca manasikàro. Ime kho bhikkhave dve paccayà micchàdiññhiyà uppàdàyà ti. 9. Dve 'me bhikkhave paccayà sammàdiññhiyà uppàdàya. Katame dve? Parato ca ghoso yoniso ca manasikàro. Ime kho bhikkhave dve paccayà sammàdiññhiyà uppàdàyà ti. 10. Dve 'mà bhikkhave àpattiyo. {Katamà} dve? #<[page 088]># %<88 âSâ-VAGGA. [II. xi. 11.>% Lahukà ca àpatti garukà ca àpatti. Imà kho bhikkhave dve àpattiyo ti. 11. Dve 'mà bhikkhave àpattiyo. Katamà dve? Duññhullà ca àpatti aduññhullà ca àpatti. Imà kho bhikkhave dve àpattiyo ti. 12. Dve 'mà bhikkhave àpattiyo. Katamà dve? Sàvasesà ca àpatti anavasesà ca àpatti. Imà kho bhikkhave dve àpattiyo ti. âsàvaggo ekàdasamo.1 XII. 1. Saddho bhikkhave bhikkhu evaü sammà àyàcamàno àyàceyya tàdiso homi yàdisà Sàriputta-Moggallànà ti. Esà bhikkhave tulà etaü pamàõaü mama sàvakànaü bhikkhånaü yadidaü Sàriputta-Moggallànà ti. 2. Saddhà bhikkhave bhikkhunã evaü sammà àyàcamànà àyàceyya tàdisà homi yàdisà Khemà ca bhikkhunã Uppalavaõõà cà ti. Esà bhikkhave tulà etaü pamàõaü mama sàvikànaü bhikkhunãnaü yadidaü Khemà ca bhikkhunã Uppalavaõõà cà ti. 3. Saddho bhikkhave upàsako evaü sammà àyàcamàno àyàceyya tàdiso homi yàdiso Citto gahapati ca Hatthako ca âëavako ti. Esà bhikkhave tulà etaü pamàõaü mama sàvakànaü upàsakànaü yadidaü Citto ca gahapati Hatthako ca âëavako ti. 4. Saddhà bhikkhave upàsikà evaü sammà àyàcamànà àyàceyya tàdisà homi yàdisà Khujjuttarà ca upàsikà Veëukaõñakiyà ca Nandamàtà ti. #<[page 089]># %% Esà bhikkhave tulà etaü pamàõaü mama sàvikànaü upàsikànaü yadidaü Khujjuttarà ca upàsikà Veëukaõñakiyà ca Nandamàtà ti. 5. Dvãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bàlo avyatto asappuriso khataü upahataü attànaü pariharati sàvajjo ca hoti sànuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavati. Katamehi dvãhi? Ananuvicca apariyogàhetvà avaõõàrahassa vaõõaü bhàsati ananuvicca apariyogàhetvà vaõõàrahassa avaõõaü bhàsati. Imehi kho bhikkhave dvãhi dhammehi samannàgato bàlo avyatto asappuriso khataü upahataü attànaü pariharati sàvajjo ca hoti sànuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavatã ti. Dvãhi bhikkhave dhammehi samannàgato paõóito vyatto sappuriso akkhataü anupahataü attànaü pariharati anavajjo ca hoti ananuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca pu¤¤aü pasavati. Katamehi dvãhi? 1 Anuvicca pariyogàhetvà avaõõàrahassa avaõõaü bhàsati anuvicca pariyogàhetvà vaõõàrahassa vaõõaü bhàsati. Imehi kho bhikkhave dvãhi dhammehi samannàgato paõóito vyatto sappuriso akkhataü anupahataü attànaü pariharati anavajjo ca hoti ananuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca pu¤¤aü pasavatã ti. 6. Dvãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bàlo avyatto asappuriso khataü upahataü attànaü pariharati sàvajjo ca hoti sànuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavati. Katamehi dvãhi? Ananuvicca apariyogàhetvà appasàdanãye ñhàne pasàdaü upadaüseti ananuvicca apariyogàhetvà pasàdanãye ñhàne appasàdaü upadaüseti. Imehi kho bhikkhave dvãhi dhammehi samannàgato bàlo avyatto asappuriso khatam upahataü attànaü pariharati sàvajjo ca hoti sànuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavatã ti. #<[page 090]># %<90 âYâCANA-VAGGA. [II. xii. 7.>% Dvãhi bhikkhave samannàgato paõóito vyatto sappuriso akkhataü anupahatam attànaü pariharati anavajjo ca hoti ananuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca pu¤¤aü pasavati. Katamehi dvãhi? Anuvicca pariyogàhetvà appasàdanãye ñhàne appasàdaü upadaüseti anuvicca pariyogàhetvà pasàdanãye ñhàne pasàdaü upadaüseti. Imehi kho bhikkhave dvãhi dhammehi samannàgato paõóito vyatto sappuriso akkhataü anupahatam attànaü pariharati anavajjo ca hoti ananuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca pu¤¤aü pasavatã ti. 7. Dvãsu bhikkhave micchà pañipajjamàno bàlo avyatto asappuriso khataü upahataü attànaü pariharati sàvajjo ca hoti sànuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavati. Katamesu dvãsu? Màtari ca pitari ca. Imesu kho bhikkhave dvãsu micchà pañipajjamàno bàlo avyatto asappuriso khataü upahataü attànaü pariharati sàvajjo ca hoti sànuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavatã ti. Dvãsu bhikkhave sammà pañipajjamàno paõóito vyatto sappuriso akkhataü anupahataü attànaü pariharati anavajjo ca hoti ananuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca pu¤¤aü pasavati. Katamesu dvãsu? Màtari ca pitari ca. Imesu bhikkhave dvãsu sammà pañipajjamàno paõóito vyatto sappuriso akkhataü anupahataü attànaü pariharati anavajjo ca hoti ananuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca pu¤¤aü pasavatã ti. 8. Dvãsu bhikkhave micchà pañipajjamàno bàlo avyatto asappuriso khataü upahataü attànaü pariharati sàvajjo ca hoti sànuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavati. Katamesu dvãsu? Tathàgate ca Tathàgatasàvake ca. Imesu kho bhikkhave dvãsu micchà pañipajjamàno bàlo avyatto asappuriso khataü upahataü attànaü pariharati sàvajjo ca hoti sànuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavatã ti. #<[page 091]># %% Dvãsu bhikkhave sammà pañipajjamàno paõóito vyatto sappuriso akkhataü anupahataü attànaü pariharati anavajjo ca hoti ananuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca pu¤¤aü pasavati. Katamesu dvãsu? Tathàgate ca Tathàgatasàvake ca. Imesu kho bhikkhave dvãsu sammà pañipajjamàno paõóito vyatto sappuriso akkhataü anupahataü attànaü pariharati anavajjo ca hoti ananuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca pu¤¤aü pasavatã ti. 9. Dve 'me bhikkhave dhammà. Katame dve? Sacittavodàna¤ ca na ca ki¤ci loke upàdiyati. Ime kho bhikkhave dve dhammà ti. 210. Dve 'me bhikkhave dhammà. Katame dve? Kodho ca upanàho ca. Ime kho bhikkhave dve dhammà ti. 11. Dve 'me bhikkhave dhammà. Katame dve? Kodha-vinayo ca upanàha-vinayo ca. Ime kho bhikkhave dve dhammà ti. âyàcana-vaggo dvàdasamo.3 XIII. 1. Dve 'màni bhikkhave dànàni. Katamàni dve? âmisa-dàna¤ ca dhamma-dàna¤ ca. Imàni kho bhikkhave dànàni. Etad aggaü bhikkhave imesaü dvinnaü dànànaü yadidaü dhamma-dànan ti. 2. Dve 'me bhikkhave yàgà. Katame dve? âmisa-yàgo ca dhamma-yàgo ca. Ime kho . . . pe . . . dhamma-yàgo ti. #<[page 092]># %<92 DâNA-VAGGA. [II. xiii. 3.>% 3. Dve 'me bhikkhave càgà. Katame dve? âmisa-càgo ca dhamma-càgo ca. Ime kho . . . pe . . . dhamma-càgo ti. 4. Dve 'me bhikkhave pariccàgà. Katame dve? âmisa-pariccàgo ca dhamma-pariccàgo ca. Ime kho . . . pe . . . dhamma-pariccàgo. 5. Dve 'me bhikkhave bhogà. Katame dve? âmisa-bhogo ca dhamma-bhogo ca. Ime kho . . . pe . . . dhamma-bhogo ti. 6. Dve 'me bhikkhave sambhogà. Katame dve? âmisa-sambhogo ca dhamma-sambhogo ca. Ime kho . . . pe . . . dhamma-sambhogo ti. 7. Dve 'me bhikkhave saüvibhàgà. Katame dve? âmisa-saüvibhàgo ca dhamma-saüvibhàgo ca. Ime kho . . . pe . . . dhamma-saüvibhàgo ti. 8. Dve 'me bhikkhave saïgahà. Katame dve? âmisa-saïgaho ca dhamma-saïgaho ca. Ime kho . . . pe . . . dhamma-saïgaho ti. 9. Dve 'me bhikkhave anuggahà. Katame dve? âmisànuggaho ca dhammànuggaho ca. Ime kho . . . pe . . . dhammànuggaho ti. 10. Dve 'me bhikkhave anukampà. Katamà dve? âmisànukampà ca dhammànukampà ca. Imà kho . . . pe . . . dhammànukampà ti. Dànavaggo terasamo.1 #<[page 093]># %% XIV. 1. Dve 'me bhikkhave santhàrà. Katame dve? âmisa-santhàro ca dhamma-santhàro ca. Ime kho . . . pe . . . dhamma-santhàro ti. 2. Dve 'me bhikkhave pañisanthàrà. Katame dve? âmisa-pañisanthàro ca dhamma-pañisanthàro ca. Ime kho . . . pe . . . dhamma-pañisanthàro ti. 3. Dve 'mà bhikkhave esanà. Katamà dve? âmisesanà ca dhammesanà ca. Imà kho . . . pe . . . dhammesanà ti. 4. Dve 'mà bhikkhave pariyesanà. Katame dve? âmisa-pariyesanà ca dhamma-pariyesanà ca. Imà kho . . . pe . . . dhamma-pariyesanà ti. 5. Dve 'mà bhikkhave pariyeññhiyo. Katamà dve? âmisa-pariyeññhi ca dhamma-pariyeññhi ca. Imà kho . . . pe . . . dhamma-pariyeññhã ti. 6. Dve 'mà bhikkhave påjà. Katamà dve? âmisa-påjà ca dhamma-påjà ca. Imà kho . . . pe . . . dhamma-påjà ti. 7. Dve 'màni bhikkhave àtitheyyàni. Katamàni dve? âmisàtitheyya¤ ca dhammàtitheyya¤ ca. Imàni kho . . . pe . . . dhammàtitheyyan ti. 8. Dve 'mà bhikkhave iddhiyo. Katamà dve? âmisa-iddhi ca dhamma-iddhi ca. Imà kho . . . pe . . . dhamma-iddhã ti. #<[page 094]># %<94 SANTHâRA-VAGGA. [II. xiv. 9.>% 9. Dve 'mà bhikkhave vuóóhiyo. Katamà dve? âmisa-vuóóhi ca dhamma-vuóóhi ca. Imà kho . . . pe . . . dhammavuóóhã ti. 10. Dve 'màni bhikkhave ratanàni. Katamàni dve? âmisa-ratana¤ ca dhamma-ratana¤ ca. Imàni kho . . . pe . . . dhamma-ratanan ti. 11. Dve 'me bhikkhave sannicayà. Katame dve? âmisa-sannicayo ca dhamma-sannicayo ca. Ime kho . . . pe . . . dhamma-sannicayo ti. 12. Dve 'màni bhikkhave vepullàni. Katamàni dve? âmisa-vepulla¤ ca dhamma-vepulla¤ ca. Imàni kho . . . pe . . . dhamma-vepullan ti. Santhàravaggo cuddasamo.1 XV. 1. Dve 'me bhikkhave dhammà. Katame dve? Samàpatti-kusalatà ca samàpatti-vuññhànakusalatà ca. Ime kho bhikkhave dve dhammà ti. [Similar suttas follow (2-17) of --] 2. Ajjava¤ ca maddava¤ ca. 3. Khantã ca soracca¤ ca. 4. Sàkhalya¤ ca pañisanthàro va. 5. Avihiüsà ca soceyya¤ ca. 6. Indriyesu aguttadvàratà ca bhojane amatta¤¤utà ca. 7. Indriyesu guttadvàratà ca bhojane matta¤¤utà ca. 8. Pañisaïkhàna-bala¤ ca bhàvanà-bala¤ ca. 9. Sati-bala¤ ca samàdhi-bala¤ ca. #<[page 095]># %% 10. Samatho ca vipassanà ca. 11. Sãla-vipatti ca diññhi-vipatti ca. 12. Sãla-sampadà ca diññhi-sampadà ca. 13. Sãla-visuddhi ca diññhi-visuddhi ca. 14. Diññhi-visuddhi ca yathàdiññhissa ca padhànaü. 15. Asantuññhità ca kusalesu dhammesu appañivànità ca padhànasmiü. 16. Muññha-sacca¤ ca asampaja¤¤a¤ ca. 17. Sati ca sampaja¤¤a¤ ca. Samàpatti vaggo paõõarasamo. Tatiyo paõõàsako samatto. XVI. 1. Dve 'me bhikkhave dhammà. Katame dve? Kodho ca upanàho ca. Ime kho bhikkhave dve dhammà. [Similar suttas follow (2-10) of --] 2. Makkho ca paëàso ca. 3. Issà ca macchariya¤ ca. 4. Màyà ca sàñheyya¤ ca. 5. Ahirika¤ ca anottappa¤ ca. 6. Akkodho ca anupanàho ca. 7. Amakkho ca apaëàso ca. 8. Anissà ca amacchariya¤ ca. 9. Amàyà ca asàñheyya¤ ca. 10. Hirã ca ottappa¤ ca. 11. Dvãhi bhikkhave dhammehi samannàgato dukkhaü viharati. Katamehi dvãhi? Kodhena ca upanàhena ca . . . pe . . . 12. Makkhena ca paëàsena ca . . . pe . . . 13. Issàya ca macchariyena ca . . . pe . . . 14. Màyàya ca sàñheyyena ca . . . pe . . . 15. Ahirikena ca anottappena ca. #<[page 096]># %<96 KODHA-VAGGA. [II. xvi. 16.>% Imehi kho bhikkhave dvãhi dhammehi samannàgato dukkhaü viharatã ti. 16. Dvãhi bhikkhave dhammehi samannàgato sukhaü viharati. Katamehi dvãhi? Akkodhena ca anupanàhena ca . . . pe . . . 17. Amakkhena ca apaëàsena ca . . . pe . . . 18. Anissàya ca amacchariyena ca . . . pe . . . 19. Amàyàya ca asàñheyyena ca . . . pe . . . 20. Hiriyà ca ottappena ca. Ime hi kho bhikkhave dvãhi dhammehi samannàgato sukhaü viharatã ti. 21. Dve 'me bhikkhave dhammà sekhassa bhikkhuno parihànàya saüvattanti. Katame dve? Kodho ca upanàho ca . . . pe . . . 22. Makkho ca paëàso ca . . . pe . . . 23. Issà ca macchariya¤ ca . . . pe . . . 24. Màyà ca sàñheyya¤ ca . . . pe . . . 25. Ahirika¤ ca anottappa¤ ca. Ime kho bhikkhave dve dhammà sekhassa bhikkhuno parihànàya saüvattantã ti. 26. Dve 'me bhikkhave dhammà sekhassa bhikkhuno aparihànàya saüvattanti. Katame dve? Akkodho ca anupanàho ca . . . pe . . . 27. Amakkho ca apaëàso ca . . . pe . . . 28. Anissà ca amacchariya¤ ca . . . pe . . . 29. Amàyà ca asàñheyya¤ ca . . . pe . . . 30. Hirã ca ottappa¤ ca. Ime kho bhikkhave dve dhammà sekhassa bhikkhuno aparihànàya saüvattantã ti. 31-35. Dvãhi bhikkhave dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü niraye. Katamehi dvãhi? Kodhena ca upanàhena ca . . . pe . . . [II. XVI. 11-15.]. Imehi kho bhikkhave dvãhi dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü niraye. #<[page 097]># %% 36-40. Dvãhi bhikkhave dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü sagge. Katamehi dvãhi? Akkodhena ca anupanàhena ca . . . pe . . . [II. XVI. 16-20.]. Imehi kho bhikkhave dvãhi dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü sagge. 41-45. Dvãhi bhikkhave dhammehi samannàgato idh' ekacco kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjati. Katamehi dvãhi? Kodhena ca upanàhena ca . . . pe . . . [II. XVI. 11-15.]. Imehi kho bhikkhave dvãhi dhammehi . . . pe . . . uppajjatãti. 46-52. Dvãhi bhikkhave dhammehi samannàgato idh' ekacco kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjati. Katamehi dvãhi? Akkodhena ca anupanàhena ca . . . pe . . . [II. XVI. 16-20.]. Ime hi kho bhikkhave dvãhi dhammehi . . . pe . . . uppajjatãti. 51-55. Dve 'me bhikkhave dhammà akusalà . . . pe . . . [II. XVI. 1-5.] 56-60. . . . kusalà . . . pe . . . [II. XVI. 6-10.] 60-64. . . . sàvajjà . . . pe . . . [II. XVI. 1-5.] 65-70. . . . anavajjà . . . pe . . . [II. XVI. 6-10.] 70-75. . . . dukkhudrayà . . . pe . . . [II. XVI. 1-5.] 75-80. . . . sukhudrayà . . . pe . . . [II. XVI. 6-10.] 81-85. . . . dukkhavipàkà . . . pe . . . [II. XVI. 1-5.] #<[page 098]># %<98 KODHA-VAGGA. [II. xvi. 86.>% 86-90. . . . sukhavipàkà . . . pe . . . [II. XVI. 6-10.] 91-95. . . . savyàpajjhà . . . pe . . . [II. XVI. 1-5.] 96-100. . . . avyàpajjhà . . . pe . . . [II. XVI. 6-10.] Ime kho bhikkhave dve dhammà avyàpajjhà ti. Kodhavaggo soëasamo.1 XVII. 1. Dve 'me bhikkhave atthavase pañicca Tathàgatena sàvakànaü sikkhàpadaü pa¤¤attaü. Katame dve? Saïgha-suññhutàya saïgha-phàsutàya: . . . pe . . . Dummaïkånaü puggalànaü niggahàya pesalànaü bhikkhånaü phàsuvihàràya: . . . pe . . . Diññhadhammikànaü àsavànaü verànaü vajjànaü bhayànaü akusalànaü dhammànaü saüvaràya samparàyikànaü àsavànaü verànaü vajjànaü bhayànaü akusalànaü dhammànaü pañighàtàya: . . . pe . . . Gihãnaü anukampàya pàpicchànaü pakkhupacchedàya:. . . . pe . . . Appasannànaü pasàdàya pasannànaü bhiyyo bhàvàya: . . . pe . . . Saddhammaññhitiyà vinayànuggahàya. Ime kho bhikkhave dve atthavase pañicca Tathàgatena sàvakànaü sikkhàpadaü pa¤¤attan ti. 2. Dve 'me bhikkhave atthavase pañicca Tathàgatena sàvakànaü pàtimokkhaü pa¤¤attaü . . . pe . . . [II. xvii. 1.]. pàtimokkhuddesà pa¤¤attà" #<[page 099]># %% pàtimokkha-ñhapanaü pa¤¤attaü . . . pe . . . pavàraõà pa¤¤attà . . . pe . . . pavàraõa-ñhapanaü pa¤¤attaü . . . pe . . . tajjaniyakammaü pa¤¤attaü . . . pe . . . niyassakammaü pa¤¤attaü . . . pe . . . pabbàjaniyakammaü pa¤¤attaü . . . pe . . . pañisàraõãyakammaü pa¤¤attaü . . . pe . . . ukkhepanãyakammaü pa¤¤attaü . . . pe . . . parivàsadànaü pa¤¤attaü . . . pe . . . målàya pañikassanaü pa¤¤attaü . . . pe . . . mànattadànaü pa¤¤attaü . . . pe . . . abbhànaü pa¤¤attaü . . . pe . . . vosàraõiyaü pa¤¤attaü . . . pe . . . nissàraõiyaü pa¤¤attaü . . . pe . . . upasampadà pa¤¤attà . . . pe . . . ¤attikammaü pa¤¤attaü . . . pe . . . ¤attidutiyakammaü pa¤¤attaü . . . pe . . . ¤atticatutthakammaü pa¤¤attaü . . . pe . . . appa¤¤atte pa¤¤attaü . . . pe . . . pa¤¤atte anuppa¤¤attaü . . . pe . . . sammukhà-vinayo pa¤¤atto . . . pe . . . sativinayo pa¤¤atto . . . pe . . . amåëhavinayo pa¤¤atto . . . pe . . . pañi¤¤àtakaraõaü pa¤¤attaü . . . pe . . . yebhuyyasikà pa¤¤attà . . . pe . . . tassapàpiyyasikà pa¤¤attà . . . pe . . . tiõavatthàrako pa¤¤atto . . . pe . . . Katame dve? Saïgha-suññhutàya saïghaphàsutàya: . . . dummaïkånaü puggalànaü niggahàya pesalànaü bhikkhånaü phàsuvihàràya: . . . pe . . . diññhadhammikànaü {àsavànaü} saüvaràya samparàyikànaü àsavànaü pañighàtàya: . . . pe . . . diññhadhammikànaü àsavànaü verànaü vajjànaü bhayànaü akusalànaü dhammànaü saüvaràya samparàyikànaü verànaü vajjànaü bhayànaü akusalànaü dhammànam pañighàtàya: #<[page 100]># %<100 DUKANIPâTA. [II. xvii. 3.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ . . . pe . . . gihãnaü anukampàya pàpicchànaü pakkhupacchedàya: . . . appasannànaü pasàdàya pasannànaü bhiyyo bhàvàya: . . . saddhammaññhitiyà vinayànuggahàya. Ime kho bhikkhave dve atthavase pañicca Tathàgatena sàvakànaü tiõavatthàrako pa¤¤atto ti. 3. Ràgassa bhikkhave abhi¤¤àya dve dhammà bhàvetabbà. Katame dve? Samatho ca vipassanà ca. Ràgassa bhikkhave abhi¤¤àya ime dve dhammà bhàvetabbà ti. 4. Ràgassa bhikkhave pari¤¤àya . . . pe . . . parikkhayàya pahànàya khayàya vayàya viràgàya nirodhàya càgàya pañinissaggàya ime dve dhammà bhàvetabbà . . . pe . . . [II. xvii.5]. 5. Dosassa mohassa kodhassa upanàhassa makkhassa paëàsassa issàya macchariyassa màyàya sàñheyyassa thambhassa sàrambhassa mànassa atimànassa madassa pamàdassa abhi¤¤àya pari¤¤àya parikkhayàya pahànàya khayàya vayàya viràgàya nirodhàya càgàya pañinissaggàya dve dhammà bhàvetabbà. Katame dve? Samatho ca vipassanà ca . . . pe . . . Ime dve dhammà bhàvetabbà ti. Vaggo sattarasamo. Dukanipàto samatto.3 #<[page 101]># %< 101>% $< TIKA-NIPâTA.>$ 1. Evaü me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Sàvatthiyaü viharati Jetavane Anàthapiõóikassa àràme. Tatra kho Bhagavà bhikkhå àmantesi:-- Bhikkhavo ti. Bhaddante ti te bhikkhå Bhagavato paccassosuü. Bhagavà etad avoca:-Yàni kànici bhikkhave bhayàni uppajjanti sabbàni tàni bàlato uppajjanti no paõóitato. Ye keci upasaggà uppajjanti sabbe te bàlato uppajjanti no paõóitato. Ye keci upaddavà uppajjanti sabbe te bàlato uppajjanti no paõóitato. Seyyathàpi bhikkhave naëàgàrà và tiõàgàrà và aggi mukko kåñàgàràni pi dahati ullittàvalittàni nivàtàni phussitaggaëàni pihitavàtàpànàni, evam eva kho bhikkhave yàni kànici bhayàni uppajjanti sabbàni tàni bàlato uppajjanti no paõóitato, ye keci upasaggà uppajjanti sabbe te bàlato uppajjanti no paõóitato, ye keci upaddavà uppajjanti sabbe te bàlato uppajjanti no paõóitato. Iti kho bhikkhave sappañibhayo bàlo appañibhayo paõóito sa-upasaggo bàlo anupasaggo paõóito sa-upaddavo bàlo anupaddavo paõóito. N' atthi bhikkhave paõóitato bhayaü, n' atthi paõóitato upasaggo, n' atthi paõóitato upaddavo. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü: yehi tãhi dhammehi samannàgato bàlo veditabbo te tayo dhamme abhinivajjetvà, yehi tãhi dhammehi samannàgato paõóito veditabbo te tayo dhamme samàdàya vattissàmà ti. Evaü hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. #<[page 102]># %<102 BâLA-VAGGA. [III. 2.>% 2. Kammalakkhaõo bhikkhave bàlo kammalakkhaõo paõóito apadàne sobhati pa¤¤à ti. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bàlo veditabbo. Katamehi tãhi? Kàyaduccaritena, vacãduccaritena, manoduccaritena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bàlo veditabbo. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato paõóito veditabbo. Katamehi tãhi? Kàyasucaritena, vacãsucaritena, manosucaritena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato paõóito veditabbo. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü: yehi tãhi dhammehi samannàgato bàlo veditabbo te tayo dhamme abhinivajjetvà, yehi tãhi dhammehi samannàgato paõóito veditabbo te tayo dhamme samàdàya vattissàmà ti. Evaü hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. 3. Tãõ' imàni bhikkhave bàlassa bàlalakkhaõàni bàlanimittàni bàlapadànàni. Katamàni tãõi? Idha bhikkhave bàlo duccintitacintã ca hoti dubbhàsitabhàsã dukkañakammakàrã. No cedaü bhikkhave bàlo duccintitacintã ca abhavissa dubbhàsitabhàsã dukkañakammakàrã kena naü paõóità jàneyyuü bàlo ayaü bhavaü asappuriso ti. Yasmà ca kho bhikkhave bàlo duccintitacintã ca hoti dubbhàsitabhàsã dukkañakammakàrã tasmà naü paõóità jànanti bàlo ayaü bhavaü asappuriso ti. Imàni kho bhikkhave tãõi bàlassa bàlalakkhaõàni bàlanimittàni bàlapadànàni. Tãõ' imàni bhikkhave paõóitassa paõóitalakkhaõàni paõóitanimittàni paõóitapadànàni. Katamàni tãõi? Idha bhikkhave paõóito sucintitacintã ca hoti subhàsitabhàsã sukatakammakàrã. No cedaü bhikkhave paõóito sucintitacintã ca abhavissa subhàsitabhàsã sukatakammakàrã kena naü paõóità jàneyyuü paõóito ayaü bhavaü sappuriso ti. #<[page 103]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yasmà ca kho bhikkhave paõóito sucintitacintã ca hoti subhàsitabhàsã sukatakammakàrã tasmà naü paõóità jànanti paõóito ayaü bhavaü sappuriso ti. Imàni kho bhikkhave tãõi paõóitassa paõóitalakkhaõàni paõóitanimittàni paõóitapadànàni. 4. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bàlo veditabbo. Katamehi tãhi? Accayaü accayato na passati, accayaü accayato disvà yathàdhammaü nappañikaroti, parassa kho pana accayaü desentassa yathàdhammaü nappañigaõhàti. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bàlo veditabbo. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato paõóito veditabbo. Katamehi tãhi? Accayaü accayato passati, accayaü accayato disvà yathàdhammaü pañikaroti, parassa kho pana accayaü desentassa yathàdhammaü pañigaõhàti. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato paõóito veditabbo. 5. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bàlo veditabbo. Katamehi tãhi? Ayoniso pa¤haü kattà hoti, ayoniso pa¤haü vissajjetà hoti, parassa kho pana yoniso pa¤haü vissajjitaü parimaõóalehi padavya¤janehi siliññhehi upagatehi nàbbhanumodità hoti. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bàlo veditabbo. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato paõóito veditabbo. Katamehi tãhi? Yoniso pa¤haü kattà hoti, yoniso pa¤haü vissajjetà hoti, parassa kho pana yoniso pa¤haü vissajjitaü parimaõóalehi padavya¤janehi siliññhehi upagatehi abbhanumodità hoti. Imehi kho bhikkhave dhammehi samannàgato paõóito veditabbo. 6. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bàlo veditabbo. Katàmehi tãhi? #<[page 104]># %<104 BâLA-VAGGA. [III. 7.>% Akusalena kàyakammena, akusalena vacãkammena, akusalena manokammena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bàlo veditabbo. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato paõóito veditabbo. Katamehi tãhi? Kusalena kàyakammena, kusalena vacãkammena, kusalena manokammena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato paõóito veditabbo. 7. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bàlo veditabbo. Katamehi tãhi? Sàvajjena kàyakammena, sàvajjena vacãkammena, sàvajjena manokammena . . . pe . . . Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato paõóito veditabbo. Katamehi tãhi? Anavajjena kàyakammena, anavajjena vacãkammena, anavajjena manokammena . . . pe . . . 8. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bàlo veditabbo. Katamehi tãhi? Savyàpajjhena kàyakammena . . . pe . . . savyàpajjhena manokammena . . . pe . . . Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato paõóito veditabbo. Katamehi tãhi? Avyàpajjhena kàyakammena . . . pe . . . avyàpajjhena manokammena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato paõóito veditabbo. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü. Yehi tãhi dhammehi samannàgato bàlo veditabbo te tayo dhamme abhinivajjetvà yehi tãhi dhammehi samannàgato paõóito veditabbo te tayo dhamme samàdàya vattissàmà ti. Evaü hi vo sikkhitabban ti. #<[page 105]># %% 9. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bàlo avyatto asappuriso khataü upahataü attànaü pariharati sàvajjo ca hoti sànuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavati. Katamehi tãhi? Kàyaduccaritena vacãduccaritena manoduccaritena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bàlo avyatto asappuriso khataü upahataü attànaü pariharati sàvajjo ca hoti sànuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavati. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato paõóito vyatto sappuriso akkhataü anupahataü attànaü pariharati anavajjo ca hoti ananuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca pu¤¤aü pasavati. Katamehi tãhi? Kàyasucaritena . . . pe . . . manosucaritena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato paõóito vyatto sappuriso akkhataü anupahataü attànaü pariharati anavajjo ca hoti ananuvajjo vi¤¤ånaü bahu¤ ca pu¤¤aü pasavati. 10. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato tayo male appahàya yathàbhataü nikkhitto evaü niraye. Katamehi tãhi? Dussãlo ca hoti, dussãlyamala¤ c' assa appahãnaü hoti, issukã ca hoti issàmala¤ c' assa appahãnaü hoti, maccharã ca hoti maccheramala¤ c' assa appahãnaü hoti. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato ime tayo male appahàya yathàbhataü nikkhitto evaü niraye. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato tayo male pahàya yathàbhataü nikkhitto evaü sagge. Katamehi tãhi? Sãlavà ca hoti dussãlyamala¤ c' assa pahãnaü hoti, anissukã ca hoti issàmala¤ c' assa pahãnaü hoti, amaccharã ca hoti maccheramala¤ c' assa pahãnaü hoti. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato ime tayo male pahàya yathàbhataü nikkhitto evaü sagge. Bàlavaggo pañhamo. #<[page 106]># %<106 RATHAKâRA-VAGGA. [III. 11.>% 11. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato ¤àtako bhikkhu bahujanàhitàya pañipanno hoti bahujanàsukhàya bahuno janassa anatthàya ahitàya dukkhàya devamanussànaü. Katamehi tãhi? Ananulomike kàyakamme samàdapeti, ananulomike vacãkamme samàdapeti, ananulomikesu dhammesu samàdapeti. Ime kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato ¤àtako bhikkhu bahujanàhitàya pañipanno hoti bahujanàsukhàya bahuno janassa anatthàya ahitàya dukkhàya devamanussànaü. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato ¤àtako bhikkhu bahujanahitàya pañipanno hoti bahujanasukhàya bahuno janassa atthàya hitàya sukhàya devamanussànaü. Katamehi tãhi? Anulomike kàyakamme samàdapeti, anulomike vacãkamme samàdapeti, anulomikesu dhammesu samàdapeti. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato ¤àtako bhikkhu bahujanahitàya pañipanno hoti bahujanasukhàya bahuno janassa atthàya hitàya sukhàya devamanussànan ti. 12. Tãõ' imàni bhikkhave ra¤¤o khattiyassa muddhàvasittassa yàvajãvaü saraõãyàni bhavanti. Katamàni tãõi? Yasmiü bhikkhave padese ràjà khattiyo muddhàvasitto jàto hoti idaü bhikkhave pañhamaü ra¤¤o khattiyassa muddhàvasittassa yàvajãvam saraõãyaü hoti. Puna ca paraü bhikkhave yasmiü padese ràjà khattiyo muddhàvasitto hoti idaü bhikkhave dutiyaü ra¤¤o khattiyassa muddhàvasittassa yàvajãvaü saraõãyaü hoti. Puna ca paraü bhikkhave yasmiü padese ràjà khattiyo muddhàvasitto saïgàmaü abhivijinitvà vijitasaïgàmo tam eva saïgàmasãsaü ajjhàvasati idaü bhikkhave tatiyaü ra¤¤o khattiyassa muddhàvasittassa yàvajãvaü saraõãyaü hoti. Imàni kho bhikkhave tãõi ra¤¤o khattiyassa muddhàvasittassa yàvajãvaü saraõãyàni bhavanti. #<[page 107]># %% Evam eva kho bhikkhave tãõ' imàni bhikkhussa yàvajãvaü saraõãyàni bhavanti. Katamàni tãõi? Yasmiü bhikkhave padese bhikkhu kesamassuü ohàretvà kàsàyàni vatthàni acchàdetvà agàrasmà anagàriyaü pabbajito hoti idaü bhikkhave pañhamaü bhikkhussa yàvajãvaü saraõãyaü hoti. Puna ca paraü bhikkhave yasmiü padese bhikkhu idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànàti, ayaü dukkhasamudayo ti yathàbhåtaü pajànàti, ayaü dukkhanirodho ti yathàbhåtaü pajànàti, ayaü dukkhanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànàti, idaü bhikkhave dutiyaü bhikkhussa yàvajãvaü saraõãyaü hoti. Puna ca paraü bhikkhave yasmiü padese bhikkhu àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayam abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati, idaü bhikkhave tatiyaü bhikkhussa yàvajãvaü saraõãyaü hoti. Imàni kho bhikkhave tãõi bhikkhussa yàvajãvaü saraõãyàni bhavantã ti. 13. Tayo 'me bhikkhave puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Niràso, àsaüso, vigatàso. Katamo ca bhikkhave puggalo niràso? Idha bhikkhave ekacco puggalo nãce kule paccàjàto hoti caõóàlakule và nesàdakule và veõakule và rathakàrakule và pukkusakule và dalidde appannapànabhojane kasiravuttike yattha kasirena ghàsacchàdo labbhati. So ca hoti dubbaõõo duddasiko okoñimako bahvàbàdho kàõo và kuõã và kha¤jo và pakkhahato và, na làbhã annassa pànassa vatthassa yànassa màlàgandhavilepanassa seyyàvasathapadãpeyyassa. So suõàti itthannàmo kira khattiyo khattiyehi khattiyàbhisekena abhisitto ti. Tassa na evaü hoti -- kudassu nàma mam pi khattiyà khattiyàbhisekena abhisi¤cissantã ti. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo niràso. Katamo ca bhikkhave puggalo àsaüso? #<[page 108]># %<108 RATHAKâRA-VAGGA. [III. 13.>% Idha bhikkhave ra¤¤o khattiyassa muddhàvasittassa jeññho putto hoti abhiseko anabhisitto-m-acalapatto. So suõàti itthannàmo kira khattiyo khattiyehi khattiyàbhisekena abhisitto ti. Tassa evaü hoti -- kudassu nàma mam pi khattiyà khattiyàbhisekena abhisi¤cissantã ti. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo àsaüso. Katamo ca bhikkhave puggalo vigatàso? Idha bhikkhave ràjà hoti khattiyo muddhàvasitto. So suõàti itthannàmo kira khattiyo khattiyehi khattiyàbhisekena abhisitto ti. Tassa na evaü hoti -- kudassu nàma mam pi khattiyà khattiyàbhisekena abhisi¤cissantã ti. Taü kissa hetu? Yà hi 'ssa bhikkhave pubbe anabhisittassa abhisekàsà sà 'ssa pañippassaddhà. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo vigatàso. Ime kho bhikkhave tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Evam eva kho bhikkhave tayo puggalà santo saüvijjamànà bhikkhåsu. Katame tayo? Niràso, àsaüso, vigatàso. 3 Katamo ca bhikkhave puggalo niràso? 4 Idha bhikkhave ekacco puggalo dussãlo hoti pàpadhammo asucisaïkassarasamàcàro pañicchannakammanto assamaõo samaõapañi¤¤o abrahmacàrã brahmacàrãpañi¤¤o antopåtã avassuto kasambujàto. So suõàti: itthannàmo kira bhikkhu àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharatã ti. Tassa na evaü hoti: kudassu nàmàham pi àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttim pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharissàmã ti. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo niràso. Katamo ca bhikkhave puggalo àsaüso? Idha bhikkhave bhikkhu sãlavà hoti kalyàõadhammo. So suõàti: #<[page 109]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ itthannàma kira bhikkhu àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharatã ti. Tassa evaü hoti -- kudassu nàmàham pi àsavànaü khayà . . . pe . . . sacchikatvà upasampajja viharissàmã ti. Ayaü vuccati puggalo àsaüso. Katamo ca bhikkhave puggalo vigatàso? Idha bhikkhave arahaü hoti khãõàsavo. So suõàti -itthannàmo kira bhikkhu àsavànaü khayà . . . pe . . . sacchikatvà upasampajja viharatã ti. Tassa na evaü hoti -- kudassu nàmàham pi àsavànaü khayà . . . pe . . . sacchikatvà upasampajja viharissàmã ti. Taü kissa hetu? Yà hi 'ssa bhikkhave pubbe avimuttassa vimuttàsà sà 'ssa pañippassaddhà. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo vigatàso. Ime kho bhikkhave tayo puggalà santo saüvijjamànà bhikkhåså ti. 14. Yo pi so bhikkhave ràjà cakkavattã dhammiko dhammaràjà so pi na aràjakaü cakkaü vattetã ti. Evaü vutte a¤¤ataro bhikkhu Bhagavantaü etad avoca: Ko pana bhante ra¤¤o cakkavattissa dhammikassa dhammara¤¤o ràjà ti? Dhammo bhikkhå ti. Bhagavà avoca: Idha bhikkhu ràjà cakkavattã dhammiko dhammaràjà dhammaü yeva nissàya dhammaü sakkaronto dhammaü garukaronto dhammaü apacàyamàno dhammaddhajo dhammaketu dhammàdhipateyyo dhammikaü rakkhàvaraõaguttiü saüvidahati anto janasmiü. Puna ca paraü bhikkhu ràjà cakkavattã dhammiko dhammaràjà dhammaü yeva nissàya dhammaü sakkaronto dhammaü garukaronto dhammam apacàyamàno dhammaddhajo dhammaketu dhammàdhipateyyo dhammikaü rakkhàvaraõaguttiü saüvidahati khattiyesu anuyuttesu balakàyasmiü bràhmaõagahapatikesu negamajànapadesu samaõabràhmaõesu migapakkhãsu. #<[page 110]># %<110 RATHAKâRA-VAGGA. [III. 15.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Sa kho so bhikkhu ràjà cakkavattã dhammiko . . . pe . . . dhammikaü rakkhàvaraõaguttiü saüvidahitvà anto janasmiü, . . . pe . . . dhammikaü rakkhàvaraõaguttiü saüvidahitvà khattiyesu . . . pe . . . migapakkhãsu, dhammen' eva cakkaü pavatteti. Taü hoti cakkaü appañivattiyaü kenaci manussabhåtena paccatthikena pàõinà. Evaü eva kho bhikkhu Tathàgato arahaü sammàsambuddho dhammiko dhammaràjà dhammaü yeva nissàya dhammaü sakkaronto dhammaü garukaronto dhammaü apacàyamàno dhammaddhajo dhammaketu dhammàdhipateyyo dhammikaü rakkhàvaraõaguttiü saüvidahati kàyakammasmiü: evaråpaü kàyakammaü sevitabbaü evaråpaü kàyakammaü na sevitabban ti. Puna ca paraü bhikkhu Tathàgato arahaü sammàsambuddho dhammiko . . . pe . . . dhammikaü rakkhàvaraõaguttiü saüvidahati vacãkammasmiü: evaråpaü vacãkammaü sevitabbaü evaråpaü vacãkammaü na sevitabban ti . . . pe . . . manokammasmiü: evaråpaü manokammaü sevitabbaü evaråpaü manokammaü na sevitabban ti. Sa kho so bhikkhu Tathàgato arahaü sammàsambuddho dhammiko dhammaràjà dhammaü yeva nissàya dhammaü sakkaronto dhammaü garukaronto dhammaü apacàyamàno dhammaddhajo dhammaketu dhammàdhipateyyo dhammikaü rakkhàvaraõaguttiü saüvidahitvà kàyakammasmiü, . . . pe . . . vacãkammasmiü . . . pe . . . manokammasmiü, dhammen' eva anuttaraü dhammacakkaü pavatteti. Taü hoti cakkaü appañivattiyaü samaõena và bràhmaõena và devena và Màrena và Brahmanà và kenaci và lokasmin ti. 15. 1. Ekaü samayaü Bhagavà Bàraõàsiyaü viharati Isipatane Migadàye. Tatra kho Bhagavà bhikkhå àmantesi: Bhikkhavo ti. #<[page 111]># %% Bhadante ti te bhikkhå Bhagavato paccassosuü. Bhagavà etad avoca: Bhåtapubbaü bhikkhave ràjà ahosi Pacetano nàma. Atha kho bhikkhave ràjà Pacetano rathakàraü àmantesi: Ito me samma rathakàra channaü màsànaü accayena saïgàmo bhavissati, sakkhasi me samma rathakàra navaü cakkayugaü kàtun ti? Sakkomi devà ti kho bhikkhave rathakàro ra¤¤o Pacetanassa paccassosi. Atha kho bhikkhave rathakàro chahi màsehi chàrattånehi ekaü cakkaü niññhàpesi. Atha kho bhikkhave ràjà Pacetano rathakàraü àmantesi: Ito me samma rathakàra channaü divasànaü accayena saïgàmo bhavissati, niññhitaü navaü cakkayugan ti? Imehi kho deva chahi màsehi chàrattånehi ekaü cakkaü niññhitan ti. Sakkhasi pana me samma rathakàra imehi chahi divasehi dutiyaü cakkaü niññhàpetun ti? Sakkomi devà ti kho bhikkhave rathakàro ra¤¤o Pacetanassa paccassosi. 2. Atha kho bhikkhave rathakàro chahi divasehi dutiyaü cakkaü niññhàpetvà navaü cakkayugaü àdàya yena ràjà Pacetano ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà ràjànaü Pacetanaü etad avoca:-Idan te deva navaü cakkayugaü niññhitan ti. Ya¤ ca te idaü samma rathakàra cakkaü chahi màsehi niññhitaü chàrattånehi ya¤ ca te idaü cakkaü chahi divasehi niññhitaü imesaü kiü nànàkaraõaü nesaü nàhaü ki¤ci nànàkaraõaü passàmã ti. Atthi nesaü deva nànàkaraõaü passatu deva nànàkaraõan ti. Atha kho bhikkhave rathakàro yaü taü cakkaü chahi divasehi niññhitaü taü pavattesi. Taü pavattitaü samànaü yàvatikà abhisaïkhàrassa gati tàvatikaü gantvà ciïgulàyitvà bhåmiyaü papati. Yaü pana taü cakkaü chahi màsehi niññhitaü chàrattånehi taü pavattesi. #<[page 112]># %<112 RATHAKâRA-VAGGA. [III. 15. 3.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Taü pavattitaü samànaü yàvatikà abhisaïkhàrassa gati tàvatikaü gantvà akkhàhataü ma¤¤e aññhàsi. 3. Ko nu kho samma rathakàra hetu ko paccayo yam idaü cakkaü chahi divasehi niññhitaü taü pavattitaü samànaü yàvatikà abhisaïkhàrassa gati tàvatikaü gantvà ciïgulàyitvà bhåmiyaü papati? Ko pana samma rathakàra hetu ko paccayo yam idaü cakkaü chahi màsehi niññhitaü chàrattånehi taü pavattitaü samànaü yàvatikà abhisaïkhàrassa gati tàvatikaü gantvà akkhàhataü ma¤¤e aññhàsã ti. Yam idaü deva cakkaü chahi divasehi niññhitaü tassa nemã pi savaïkà sadosà sakasàvà, arà pi savaïkà sadosà sakasàvà, nàbhã pi savaïkà sadosà sakasàvà. Taü nemiyà pi savaïkattà sadosattà sakasàvattà, arànam pi savaïkattà sadosattà sakasàvattà, nàbhiyà pi savaïkattà sadosattà sakasàvattà, pavattitaü samànaü yàvatikà abhisaïkhàrassa gati tàvatikaü gantvà ciïgulàyitvà bhåmiyaü papati. Yaü pana taü deva cakkaü chahi màsehi niññhitaü chàrattånehi tassa nemã pi avaïkà adosà akasàvà, arà pi avaïkà adosà akasàvà, nàbhã pi avaïkà adosà akasàvà. Taü nemiyà pi avaïkattà adosattà akasàvattà, arànam pi avaïkatta adosattà akasàvattà, nàbhiyà pi avaïkattà adosattà akasàvattà, pavattitaü samànaü yàvatikà abhisaïkhàrassa gati tàvatikaü gantvà akkhàhataü ma¤¤e aññhàsã ti. 4. Siyà kho pana bhikkhave tumhàkaü evam assa a¤¤o nåna tena samayena so rathakàro ahosã ti. Na kho pan' etaü bhikkhave evaü daññhabbaü. Ahaü tena samayena so rathakàro ahosi. Tadà panàhaü bhikkhave kusalo dàruvaïkànaü dàrudosànaü dàrukasàvànaü. Etarahi kho panàhaü bhikkhave arahaü sammàsambuddho kusalo kàyavaïkànaü kàyadosànaü kàyakasàvànaü, kusalo vacãvaïkànaü vacãdosànaü vacãkasàvànaü, kusalo manovaïkànaü manodosànaü manokasàvànaü. 5. Yassa kassaci bhikkhave bhikkhussa và bhikkhuniyà và kàyavaïko appahãno kàyadoso kàyakasàvo, vacãvaïko appahãno vacãdoso vacãkasàvo, manovaïko appahãno manodoso manokasàvo, evaü papatità te bhikkhave imasmà dhammavinayà seyyathàpi taü cakkaü chahi divasehi niññhitaü. #<[page 113]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yassa kassaci bhikkhave bhikkhussa và bhikkhuniyà và kàyavaïko pahãno . . . pe . . . manovaïko pahãno manodoso manokasàvo, evaü patiññhità te bhikkhave imasmiü dhammavinaye seyyathàpi taü cakkaü chahi màsehi niññhitaü chàrattånehi. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbam: kàyavaïkaü pajahissàma kàyadosaü kàyakasàvam, vacãvaïkaü pajahissàma vacãdosaü vacãkasàvaü, manovaïkaü pajahissàma manodosaü manokasàvan ti. Evaü hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. 16. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bhikkhu apaõõakataü pañipadaü pañipanno hoti yoni c' assa àraddhà hoti àsavànaü khayàya. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave bhikkhu indriyesu guttadvàro hoti bhojane matta¤¤å hoti jàgariyam anuyutto hoti. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu indriyesu guttadvàro hoti? Idha bhikkhave bhikkhu cakkhunà råpaü disvà na nimittaggàhã hoti nànuvya¤janaggàhã yatvàdhikaraõam enaü cakkhundriyaü asaüvutaü viharantaü abhijjhàdomanassà pàpakà akusalà dhammà anvàsaveyyuü, tassa saüvaràya pañipajjati rakkhati cakkhundriyaü cakkhundriye saüvaraü àpajjati -- sotena saddaü sutvà . . . pe . . . ghànena gandhaü ghàyitvà . . . pe . . . jivhàya rasaü sàyitvà . . . pe . . . kàyena phoññhabbaü phusitvà . . . pe . . . manasà dhammaü vi¤¤àya na nimittaggàhã hoti nànuvya¤janaggàhã yatvàdhikaraõam enaü manindriyaü asaüvutaü viharantaü abhijjhàdomanassà pàpakà akusalà dhammà anvàsaveyyuü, tassa saüvaràya pañipajjati rakkhati manindriyaü manindriye saüvaraü àpajjati. Evaü kho bhikkhave bhikkhu indriyesu guttadvàro hoti. #<[page 114]># %<114 RATHAKâRA-VAGGA. [III. 17.>% Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu bhojane matta¤¤å hoti? Idha bhikkhave bhikkhu pañisaïkhà yoniso àhàraü àhàreti n' eva davàya na madàya na maõóanàya na vibhåsanàya, yàvad eva imassa kàyassa ñhitiyà yàpanàya vihiüsåparatiyà brahmacariyànuggahàya: iti puràõa¤ ca vedanaü pañihaïkhàmi nava¤ ca vedanaü na uppàdessàmi yàtrà ca me bhavissati anavajjatà ca phàsuvihàro cà ti. Evaü kho bhikkhave bhikkhu bhojane matta¤¤å hoti. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu jàgariyam anuyutto hoti? Idha bhikkhave bhikkhu divasaü caïkamena nisajjàya àvaraõãyehi dhammehi cittaü parisodheti, rattiyà pañhamaü yàmaü caïkamena nisajjàya àvaraõãyehi dhammehi cittaü parisodheti, rattiyà majjhimaü yàmaü dakkhiõena passena sãhaseyyaü kappeti pàde pàdaü accàdhàya sato sampajàno uññhànasa¤¤aü manasikaritvà, rattiyà pacchimaü yàmaü paccuññhàya caïkamena nisajjàya àvaraõãyehi dhammehi cittaü parisodheti. Evaü kho bhikkhave bhikkhu jàgariyaü anuyutto hoti. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu apaõõakataü pañipadaü pañipanno hoti yoni c' assa àraddhà hoti àsavànaü khayàyà ti. 17. Tayo 'me bhikkhave dhammà attavyàbàdhàya pi saüvattanti paravyàbàdhàya pi saüvattanti ubhayavyàbàdhàya pi saüvattanti. Katame tayo? Kàyaduccaritaü vacãduccaritaü manoduccaritaü. Ime kho bhikkhave tayo dhammà attavyàbàdhàya pi saüvattanti paravyàbàdhàya pi saüvattanti ubhayavyàbàdhàya pi saüvattanti. Tayo 'me bhikkhave dhammà n' eva attavyàbàdhàya pi saüvattanti na paravyàbàdhàya pi saüvattanti na ubhayavyàbàdhàya pi saüvattanti. Katame tayo? Kàyasucaritaü vacãsucaritaü manosucaritaü. Ime kho bhikkhave tayo dhammà n' eva attavyàbàdhàya pi saüvattanti na paravyàbàdhàya pi saüvattanti na ubhayavyàbàdhàya pi saüvattantã ti. #<[page 115]># %% 18. Sace vo bhikkhave a¤¤atitthiyà paribbàjakà evaü puccheyyuü:-- devalokåpapattiyà àvuso samaõo Gotamo brahmacariyaü vussatã ti. Na nu tumhe bhikkhave evaü puññhà aññiyeyyàtha haràyeyyàtha jiguccheyyàthà ti? Evaü bhante. Iti kira tumhe bhikkhave dibbena àyunà aññiyatha haràyatha jigucchatha dibbena vaõõena dibbena sukhena dibbena yasena dibbenàdhipateyyena aññiyatha haràyatha jigucchatha pag eva kho pana bhikkhave tumhehi kàyaduccaritena aññiyitabbaü haràyitabbaü jigucchitabbaü vacãduccaritena . . . manoduccaritena aññiyitabbaü haràyitabbaü jigucchitabban ti. 19. Tãhi bhikkhave aïgehi samannàgato pàpaõiko abhabbo anadhigataü và bhogaü adhigantuü adhigataü và bhogaü phàtikàtuü. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave pàpaõiko pubbaõhasamayaü na sakkaccaü kammantaü adhiññhàti, majjhantikasamayaü na sakkaccaü kammantaü adhiññhàti, sàyaõhasamayaü na sakkaccaü kammantaü adhiññhàti. Imehi kho bhikkhave tãhi aïgehi samannàgato pàpaõiko abhabbo anadhigataü và bhogaü adhigantuü adhigataü và bhogaü phàtikàtuü. Evam eva kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu abhabbo anadhigataü và kusalaü dhammaü adhigantuü adhigataü và kusalaü dhammaü phàtikàtuü. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave bhikkhu pubbaõhasamayaü na sakkaccaü samàdhinimittaü adhiññhàti, majjhantikasamayaü na sakkaccaü samàdhinimittaü adhiññhàti, sàyaõhasamayaü na sakkaccaü samàdhinimittaü adhiññhàti. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu abhabbo anadhigataü và kusalaü dhammaü adhigantuü adhigataü và kusalaü dhammaü phàtikàtun ti. #<[page 116]># %<116 RATHAKâRA-VAGGA. [III. 20>% Tãhi bhikkhave aïgehi samannàgato pàpaõiko bhabbo anadhigataü và bhogaü adhigantuü adhigataü và bhogaü phàtikàtuü. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave pàpaõiko pubbaõhasamayaü sakkaccaü kammantaü adhiññhàti, majjhantikasamayaü sakkaccaü kammantaü adhiññhàti, sàyaõhasamayaü sakkaccaü kammantaü adhiññhàti. Imehi kho bhikkhave tãhi aïgehi samannàgato pàpaõiko bhabbo anadhigataü và bhogaü adhigantuü adhigataü và bhogaü phàtikàtuü. Evam eva kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu bhabbo anadhigataü và kusalaü dhammaü adhigantuü adhigataü và kusalaü dhammaü phàtikàtuü. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave bhikkhu pubbaõhasamayaü sakkaccaü samàdhinimittaü adhiññhàti, majjhantikasamayaü . . . pe . . . sàyaõhasamayaü sakkaccaü samàdhinimittaü adhiññhàti. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu bhabbo anadhigataü và kusalaü dhammaü adhigantuü và kusalaü dhammaü phàtikàtun ti. 20. Tãhi bhikkhave aïgehi samannàgato pàpaõiko na cirass' eva mahantattaü và vepullattaü và pàpuõàti bhogesu. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave pàpaõiko cakkhumà ca hoti vidhåro ca nissayasampanno ca. Katha¤ ca bhikkhave pàpaõiko cakkhumà hoti? Idha bhikkhave pàpaõiko paõiyaü jànàti, idaü paõiyaü evaü kãtaü evaü vikkayamànaü ettakaü målaü bhavissati ettako udayo ti. Evaü kho bhikkhave pàpaõiko cakkhumà hoti. Katha¤ ca bhikkhave pàpaõiko vidhåro hoti? Idha bhikkhave pàpaõiko kusalo hoti paõiyaü ketu¤ ca vikketu¤ ca. Evaü kho bhikkhave pàpaõiko vidhåro hoti. Katha¤ ca bhikkhave pàpaõiko nissayasampanno hoti? #<[page 117]># %% Idha bhikkhave pàpaõiko ye te gahapatã và gahapatiputtà và aóóhà mahaddhanà mahàbhogà te naü evaü jànanti -- ayaü kho bhavaü pàpaõiko cakkhumà ca vidhåro ca pañibalo puttadàra¤ ca posetuü amhàka¤ ca kàlena kàlaü anuppadàtun ti. Te naü bhogehi nipatanti -- ito samma pàpaõika bhoge karitvà puttadàra¤ ca posehi amhàka¤ ca kàlena kàlaü anuppadehã ti. Evaü kho bhikkhave pàpaõiko nissayasampanno hoti. Imehi kho bhikkhave tãhi aïgehi samannàgato pàpaõiko na cirass' eva mahantattaü và vepullattaü và pàpuõàti bhogesu. Evam eva kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu na cirass' eva mahantattaü và vepullattaü và pàpuõàti kusalesu dhammesu. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave bhikkhu cakkhumà ca hoti vidhåro ca nissayasampanno ca. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu cakkhumà hoti? Idha bhikkhave bhikkhu idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànàti . . . pe . . . ayaü dukkhanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànàti. Evaü kho bhikkhave bhikkhu cakkhumà hoti. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu vidhåro hoti? Idha bhikkhave bhikkhu àraddhaviriyo viharati akusalànaü dhammànaü pahànàya kusalànaü dhammànaü upàdàya thàmavà daëhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Evam eva kho bhikkhave bhikkhu vidhåro hoti. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu nissayasampanno hoti? Idha bhikkhave bhikkhu ye te bhikkhå bahussutà àgatàgamà dhammadharà vinayadharà màtikadharà te kàlena kàlaü upasaïkamitvà paripucchati paripa¤hati. Idaü bhante kathaü imassa ko attho ti? Tassa te àyasmanto avivaña¤ c' eva vivaranti anuttànikata¤ ca uttàniü karonti anekavihitesu kaïkhaññhànãyesu dhammesu kaïkhaü pañivinodenti. Evaü kho bhikkhave bhikkhu nissayasampanno hoti. #<[page 118]># %<118 RATHAKâRA-VAGGA. [III. 21.>% Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu na cirass' eva mahantattaü và vepullattaü và pàpuõàti dhammeså ti. Rathakàravaggo dutiyo. [Pañhamabhàõavàraü niññhitaü] 21. Evaü me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Sàvatthiyaü viharati Jetavane Anàthapiõóikassa àràme. Atha kho àyasmà ca Saviññho àyasmà ca Mahàkoññhito yen' àyasmà Sàriputto ten' upasaïkamiüsu. Upasaïkamitvà àyasmatà Sàriputtena saddhiü sammodiüsu . . . pe . . . Ekamantaü nisinnaü kho àyasmantaü Saviññhaü àyasmà Sàriputto etad avoca: Tayo 'me àvuso Saviññha puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Kàyasakkhã diññhippatto saddhàvimutto. Ime kho àvuso tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Imesaü àvuso tiõõaü puggalànaü katamo te puggalo khamati abhikkantataro ca paõãtataro cà ti? Tayo 'me àvuso Sàriputta puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Kàyasakkhã diññhippatto saddhàvimutto. Ime kho àvuso tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Imesaü àvuso tiõõaü puggalànaü yvàyaü puggalo saddhàvimutto ayaü me puggalo khamati imesaü tiõõaü puggalànaü abhikkantataro ca paõãtataro ca. Taü kissa hetu? Imassa àvuso puggalassa saddhindriyaü adhimattan ti. Atha kho àyasmà Sàriputto àyasmantaü Mahàkoññhitaü etad avoca:-- Tayo 'me àvuso Koññhita puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Kàyasakkhã . . . pe . . . Ime kho àvuso tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. #<[page 119]># %% Imesaü àvuso tiõõaü puggalànaü katamo te puggalo khamati abhikkantataro ca paõãtataro cà ti? Tayo 'me àvuso Sàriputta puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Kàyasakkhã . . . pe . . . Ime kho àvuso tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Imesaü àvuso tiõõaü puggalànaü yvàyaü puggalo kàyasakkhã ayaü me puggalo khamati imesaü tiõõaü puggalànaü abhikkantataro ca paõãtataro ca. Tam kissa hetu? Imassa àvuso puggalassa samàdhindriyaü adhimattan ti. Atha kho àyasmà Mahàkoññhito àyasmantaü Sàriputtaü etad avoca:-- Tayo 'me àvuso Sàriputta puggalà . . . pe . . . Katame tayo? Kàyasakkhã . . . pe . . . Ime kho àvuso tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Imesaü àvuso tiõõaü puggalànaü katamo te puggalo khamati abhikkantataro ca paõãtataro cà ti? Tayo 'me àvuso Koññhita puggalà . . . pe . . . Katame tayo? Kàyasakkhã . . . pe . . . Ime kho àvuso tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Imesaü àvuso tiõõaü puggalànaü yvàyaü puggalo diññhippatto ayaü me puggalo khamati imesaü tiõõaü puggalànaü abhikkantataro ca paõãtataro ca. Taü kissa hetu? Imassa àvuso puggalassa pa¤¤indriyaü adhimattan ti. Atha kho àyasmà Sàriputto àyasmantaü Saviññhaü àyasmanta¤ ca Mahàkoññhitaü etad avoca: Vyàkataü kho àvuso amhehi sabbeh' eva yathà sakaü pañibhànaü, àyàm' àvuso yena Bhagavà ten' upasaïkamissàma. Upasaïkamitvà Bhagavato etam atthaü àrocessàma. Yathà no Bhagavà vyàkarissati tathà naü dhàrissàmà ti. Evaü àvuso ti kho àyasmà ca Saviññho àyasmà ca Mahàkoññhito àyasmato Sàriputtassa paccassosuü. Atha kho àyasmà ca Sàriputto àyasmà ca Saviññho àyasmà ca Mahàkoññhito yena Bhagavà ten' upasaïkamiüsu. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdiüsu. Ekamantaü nisinno kho àyasmà Sàriputto yàvatako ahosi àyasmatà ca Saviññhena àyasmatà ca Mahàkoññhitena saddhiü kathàsallàpo taü sabbaü Bhagavato àrocesi. #<[page 120]># %<120 PUGGALA-VAGGA. [III. 22.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Na khv ettha Sàriputta sukaraü ekaüsena vyàkàtuü ayaü imesaü tiõõaü puggalànaü abhikkantataro ca paõãtataro cà ti. òhànaü h' etaü Sàriputta vijjati yvàyaü puggalo saddhàvimutto svàyaü arahattàya pañipanno yvàyaü puggalo kàyasakkhã svàyaü sakadàgàmã và anàgàmã và yo càyaü puggalo diññhippatto so p' assa sakadàgàmã và anàgàmã và. Na khv ettha Sàriputta sukaraü ekaüsena vyàkàtuü ayaü imesaü tiõõaü puggalànaü abhikkantataro ca paõãtataro cà ti. òhànaü h' etaü Sàriputta vijjati yvàyaü puggalo kàyasakkhã svàyaü arahattàya pañipanno yvàyaü puggalo saddhàvimutto svàyaü sakadàgàmã và anàgàmã và yo càyaü puggalo diññhippatto so p' assa sakadàgàmã và anàgàmã và. Na khv ettha Sàriputta sukaraü ekaüsena vyàkàtuü ayam imesaü tiõõaü puggalànaü abhikkantataro ca paõãtataro cà ti. òhànaü h' etaü Sàriputta vijjati yvàyaü puggalo diññhippatto svàyaü arahattàya pañipanno yvàyaü puggalo saddhàvimutto svàyaü sakadàgàmã và anàgàmã và yo càyaü puggalo kàyasakkhã so p' assa sakadàgàmã và anàgàmã và. Na khv ettha Sàriputta sukaraü ekaüsena vyàkàtuü ayaü imesaü tiõõaü puggalànaü abhikkantataro ca paõãtataro cà ti. 22.8 Tayo 'me bhikkhave gilànà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Idha bhikkhave ekacco gilàno labhanto và sappàyàni bhojanàni alabhanto và sappàyàni bhojanàni, labhanto và sappàyàni bhesajjàni alabhanto và sappàyàni bhesajjàni, labhanto và pañiråpaü upaññhàkaü alabhanto và pañiråpaü upaññhàkaü, n' eva vuññhàti tamhà àbàdhà. #<[page 121]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Idha pana bhikkhave ekacco gilàno labhanto và sappàyàni bhojanàni alabhanto và sappàyàni bhojanàni, labhanto và sappàyàni bhesajjàni alabhanto và sappàyàni bhesajjàni, labhanto và pañiråpaü upaññhàkaü alabhanto và pañiråpaü upaññhàkaü, vuññhàti tamhà àbàdhà. Idha pana bhikkhave ekacco gilàno labhanto sappàyàni bhojanàni no alabhanto, labhanto sappàyàni bhesajjàni no alabhanto, labhanto pañiråpaü upaññhàkaü no alabhanto, vuññhàti tamhà àbàdhà. Tatra bhikkhave yvàyaü gilàno labhanto sappàyàni bhojanàni no alabhanto, labhanto sappàyàni bhesajjàni no alabhanto, labhanto pañiråpaü upaññhàkaü no alabhanto, vuññhàti tamhà àbàdhà, imaü kho bhikkhave gilànaü pañicca gilànabhattaü anu¤¤àtaü gilànabhesajjaü anu¤¤àtaü gilànåpaññhàko anu¤¤àto, ima¤ ca pana bhikkhave gilànaü pañicca a¤¤e pi gilànà upaññhàtabbà. Ime kho bhikkhave tayo gilànà santo saüvijjamànà lokasmiü. Evam eva kho bhikkhave tayo 'me gilànupamà puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Idha bhikkhave ekacco puggalo labhanto và Tathàgataü dassanàya alabhanto và Tathàgataü dassanàya, labhanto và Tathàgatappaveditaü dhammavinayaü savanàya alabhanto và Tathàgatappaveditaü dhammavinayaü savanàya, n' eva okkamati niyàmaü kusalesu dhammesu sammattaü. Idha pana bhikkhave ekacco puggalo labhanto và Tathàgataü dassanàya alabhanto và Tathàgataü dassanàya labhanto và Tathàgatappaveditaü dhammavinayaü savanàya alabhanto và Tathàgatappaveditaü dhammavinayaü savanàya, okkamati niyàmaü kusalesu dhammesu sammattaü. Idha pana bhikkhave ekacco puggalo labhanto Tathàgataü dassanàya no alabhanto, labhanto Tathàgatappaveditaü dhammavinayaü savanàya no alabhanto, okkamati niyàmaü kusalesu dhammesu sammattaü. #<[page 122]># %<122 PUGGALA-VAGGA. [III. 23.>% Tatra bhikkhave yvàyaü puggalo labhanto Tathàgataü dassanàya no alabhanto, labhanto Tathàgatappaveditaü dhammavinayaü savanàya no alabhanto, okkamati niyàmaü kusalesu dhammesu sammattaü, imaü kho bhikkhave puggalaü pañicca dhammadesanà anu¤¤àtà, ima¤ ca pana bhikkhave puggalaü pañicca a¤¤esam pi dhammo desetabbo. Ime kho bhikkhave tayo gilànupamà puggalà saüvijjamànà lokasmiü. 23. Tayo 'me bhikkhave puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Idha bhikkhave ekacco puggalo savyàpajjhaü kàyasaïkhàraü abhisaïkharoti savyàpajjhaü vacãsaïkhàraü abhisaïkharoti savyàpajjhaü manosaïkhàraü abhisaïkharoti. So savyàpajjhaü kàyasaïkhàraü abhisaïkharitvà savyàpajjhaü vacãsaïkhàraü abhisaïkharitvà savyàpajjhaü manosaïkhàraü abhisaïkharitvà savyàpajjhaü lokaü uppajjati. Tam enaü savyàpajjhaü lokaü uppannaü samànaü savyàpajjhà phassà phusanti. So savyàpajjhehi phassehi phuññho samàno savyàpajjhaü vedanaü vediyati ekantadukkhaü, seyyathàpi sattà nerayikà. Idha pana bhikkhave ekacco puggalo avyàpajjhaü kàyasaïkhàraü abhisaïkharoti . . . pe . . . avyàpajjhaü manosaïkhàraü abhisaïkharoti. So avyàpajjhaü kàyasaïkhàraü abhisaïkharitvà . . . pe . . . manosaïkhàraü abhisaïkharitvà avyàpajjhaü lokaü uppajjati. Taü enam avyàpajjhaü lokaü uppannaü samànaü avyàpajjhà phassà phusanti. So {avyàpajjhehi} phassehi phuññho samàno avyàpajjhaü vedanaü vediyati ekantasukhaü, seyyathàpi devà subhakiõõà. Idha pana bhikkhave ekacco puggalo savyàpajjham pi avyàpajjham pi kàyasaïkhàraü abhisaïkharoti . . . pe . . . savyàpajjham pi avyàpajjham pi manosaïkhàraü abhisaïkharoti. So savyàpajjham pi avyàpajjham pi kàyasaïkhàraü abhisaïkharitvà . . . pe . . . savyàpajjham pi avyàpajjham pi manosaïkhàraü abhisaïkharitvà savyàpajjham pi avyàpajjham pi lokaü uppajjati. #<[page 123]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Tam enaü savyàpajjham pi avyàpajjham pi lokaü uppannaü samànaü savyàpajjhà pi avyàpajjhà pi phassà phusanti. So savyàpajjhehi pi avyàpajjhehi pi phassehi phuññho samàno savyàpajjham pi avyàpajjham pi vedanaü vediyati vokiõõaü [saïkiõõaü] sukhadukkhaü, seyyathàpi manussà ekacce ca devà ekacce ca vinipàtikà. Ime kho bhikkhave tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmin ti. 24. Tayo 'me bhikkhave puggalà puggalassa bahukàrà. Katame tayo? Yaü bhikkhave puggalaü àgamma puggalo buddhaü saraõaü gato hoti dhammaü saraõaü gato hoti saïghaü saraõaü gato hoti, ayaü puggalo imassa puggalassa bahukàro. Puna ca paraü bhikkhave yaü puggalaü àgamma puggalo idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànàti . . . pe . . . dukkhanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànàti, ayaü bhikkhave puggalo imassa puggalassa bahukàro. Puna ca paraü bhikkhave yaü puggalaü àgamma puggalo àsavànaü khayà anàsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤à-vimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati, ayaü puggalo imassa puggalassa bahukàro. Ime kho bhikkhave tayo puggalà puggalassa bahukàrà. Imehi ca pana bhikkhave tãhi puggalehi imassa puggalassa n' atthi a¤¤o puggalo bahukàrataro ti vadàmi. Imesa¤ ca bhikkhave tiõõaü puggalànaü iminà puggalena na suppañikàraü vadàmã ti, yadidaü abhivàdana-paccuññhàna-a¤jalikamma-sàmãcikamma-cãvarapiõóapàtasenàsanagilànapaccayabhesajjaparikkhàrànuppadànenà ti. 25.7 Tayo 'me bhikkhave puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. #<[page 124]># %<124 PUGGALA-VAGGA. [III. 26.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Katame tayo? Arukåpamacitto puggalo vijjåpamacitto vajiråpamacitto. Katamo ca bhikkhave arukåpamacitto puggalo? Idha bhikkhave ekacco puggalo kodhano hoti upàyàsabahulo, appam pi vutto samàno abhisajjati kuppati vyàpajjati patiññhãyati kopa¤ ca dosa¤ ca appaccaya¤ ca pàtukaroti. Seyyathàpi nàma duññhàruko kaññhena và kañhalàya và ghaññito bhãyosomattàya àsavaü deti, evam eva kho bhikkhave idh' ekacco puggalo kodhano hoti . . . pe . . . pàtukaroti. Ayaü vuccati bhikkhave arukåpamacitto puggalo. Katamo ca bhikkhave vijjåpamacitto puggalo? Idha bhikkhave ekacco puggalo idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànàti . . . pe . . . dukkhanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànàti. Seyyathàpi bhikkhave cakkhumà puriso rattandhakàratimisàya vijjantarikàya råpàni passeyya, evam eva kho bhikkhave idh' ekacco puggalo idaü dukkhan ti . . . pe . . . dukkhanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànàti. Ayaü vuccati bhikkhave vijjåpamacitto puggalo. Katamo ca bhikkhave vajiråpamacitto puggalo? Idha bhikkhave ekacco puggalo àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati. Seyyathàpi bhikkhave vajirassa n' atthi ki¤ci abhejjaü maõi và pàsàõo và, evaü eva kho bhikkhave idh' ekacco puggalo àsavànaü khayà . . . pe . . . sacchikatvà upasampajja viharati. Ayaü vuccati bhikkhave vajiråpamacitto puggalo. Ime kho bhikkhave tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmin ti. 26.6 Tayo 'me bhikkhave puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Atthi bhikkhave puggalo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupàsitabbo, atthi bhikkhave puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupàsitabbo, atthi bhikkhave puggalo sakkatvà garukatvà sevitabbo bhajitabbo payirupàsitabbo. #<[page 125]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Katamo ca bhikkhave puggalo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupàsitabbo? Idha bhikkhave ekacco puggalo hãno hoti sãlena samàdhinà pa¤¤àya, evaråpo bhikkhave puggalo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupàsitabbo a¤¤atra anuddayà a¤¤atra anukampà. Katamo ca bhikkhave puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupàsitabbo? Idha bhikkhave ekacco puggalo sadiso hoti sãlena samàdhinà pa¤¤àya, evaråpo bhikkhave puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupàsitabbo. Taü kissa hetu? Sãlasàma¤¤agatànaü sataü sãlakathà ca no bhavissati sà ca no pavattanã bhavissati sà ca no phàsu bhavissatã ti; samàdhisàma¤¤agatànaü sataü samàdhikathà ca no bhavissati sà ca no pavattanã bhavissati sà ca no phàsu bhavissatã ti; pa¤¤àsàma¤¤agatànaü sataü . . . pe . . . phàsu bhavissatã ti. Tasmà evaråpo puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupàsitabbo. Katamo ca bhikkhave puggalo sakkatvà garukatvà sevitabbo bhajitabbo payirupàsitabbo? Idha bhikkhave ekacco puggalo adhiko hoti sãlena samàdhinà pa¤¤àya evaråpo bhikkhave puggalo sakkatvà garukatvà sevitabbo bhajitabbo payirupàsitabbo. Taü kissa hetu? Iti aparipåraü và sãlakkhandhaü paripåressàmi paripåraü và sãlakkhandhaü tattha tattha pa¤¤àya anuggahessàmi, aparipåraü và samàdhikkhandhaü paripåressàmi paripåraü và samàdhikkhandhaü tattha tattha pa¤¤àya anuggahessàmi, aparipåraü và pa¤¤akkhandhaü paripåressàmi paripåraü và pa¤¤akkhandhaü tattha tattha pa¤¤àya anuggahessàmã ti. Tasmà evaråpo puggalo sakkatvà garukatvà sevitabbo bhajitabbo payirupàsitabbo. Ime kho bhikkhave tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmin ti. #<[page 126]># %<126 PUGGALA-VAGGA. [III. 27.>% Nihãyati puriso nihãnasevã na ca hàyetha kadàci tulyasevã seññham upanamam udeti khippaü tasmà attano uttariü bhajethà ti. 27.4 Tayo 'me bhikkhave puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Atthi bhikkhave puggalo jigucchitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupàsitabbo, atthi bhikkhave puggalo ajjhupekkhitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupàsitabbo, atthi bhikkhave puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupàsitabbo. Katamo ca bhikkhave puggalo jigucchitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupàsitabbo? Idha bhikkhave ekacco puggalo dussãlo hoti pàpadhammo asucisaïkassarasamàcàro pañichannakammanto assamaõo samaõapañi¤¤o abrahmacàrã brahmacàripañi¤¤o antopåti avassuto kasambujàto. Evaråpo bhikkhave puggalo jigucchitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupàsitabbo. Taü kissa hetu? Ki¤càpi bhikkhave evaråpassa puggalassa na diññhànugatim àpajjati atha kho naü pàpako kittisaddo abbhuggacchati pàpamitto purisapuggalo pàpasahàyo pàpasampavaïko ti. Seyyathàpi bhikkhave ahi gåthagato ki¤càpi na óassati atha kho naü makkheti, evam eva kho bhikkhave ki¤càpi evaråpassa puggalassa na diññhànugatiü àpajjati atha kho naü pàpako kittisaddo . . . pe . . . pàpasampavaïko ti. Tasmà evaråpo puggalo jigucchitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupàsitabbo. Katamo ca bhikkhave puggalo ajjhupekkhitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupàsitabbo? Idha bhikkhave ekacco puggalo kodhano hoti upàyàsabahulo appaü pi vutto samàno abhisajjati kuppati vyàpajjati patitthãyati kopa¤ ca dosa¤ ca appaccaya¤ ca pàtukaroti. #<[page 127]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Seyyathàpi bhikkhave duññhàruko kaññhena và kañhalàya và ghaññito bhãyosomattàya àsavaü deti, evam eva kho bhikkhave . . . pe . . . [III.25]. Seyyathàpi bhikkhave tiõóukàlàtaü kaññhena và kañhalàya và ghaññitaü bhãyosomattàya cicciñàyati ciñiciñàyati, evam eva kho bhikkhave . . . pe . . . Seyyathàpi bhikkhave gåthakåpo kaññhena và kañhalàya và ghaññito bhãyosomattàya duggandho hoti, evam eva kho bhikkhave ekacco puggalo kodhano hoti upàyàsabahulo . . . pe . . . pàtukaroti. Evaråpo bhikkhave puggalo ajjhupekkhitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupàsitabbo. Taü kissa hetu? Akkoseyya pi maü paribhàseyya pi maü anattham pi maü kareyyà ti. Tasmà evaråpo puggalo ajjhupekkhitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupàsitabbo. Katamo ca bhikkhave puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupàsitabbo? Idha bhikkhave ekacco puggalo sãlavà hoti kalyàõadhammo. Evaråpo bhikkhave puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupàsitabbo. Taü kissa hetu? Ki¤càpi bhikkhave evaråpassa puggalassa na diññhànugatiü àpajjati atha kho naü kalyàõo kittisaddo abbhuggacchati kalyàõamitto purisapuggalo kalyàõasahàyo kalyàõasampavaïko ti. Tasmà evaråpo puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupàsitabbo. Ime kho bhikkhave tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmin ti. Nihãyati puriso nihãnasevã na ca hàyetha kadàci tulyasevã seññham upanamaü udeti khippaü tasmà attano uttariü bhajethà ti. 28.5 Tayo 'me bhikkhave puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. #<[page 128]># %<128 PUGGALA-VAGGA. [III. 29.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Katame tayo? Gåthabhàõã pupphabhàõã madhubhàõã. Katamo ca bhikkhave puggalo gåthabhàõã? Idha bhikkhave ekacco puggalo sabhaggato và parisaggato và ¤àtimajjhagato và pågamajjhagato {và} ràjakulamajjhagato và abhinãto sakkhi-puññho evam bho purisa yaü jànàsi taü vadehã ti. So ajànaü và àha jànàmã ti jànaü và àha na jànàmã ti apassaü và àha passàmã ti passaü và àha na passàmã ti iti attahetu và parahetu và àmisaki¤cikkhahetu và sampajànamusàbhàsità hoti. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo gåthabhàõã. Katamo ca bhikkhave puggalo pupphabhàõã? Idha bhikkhave ekacco puggalo sabhaggato và parisaggato và ¤àtimajjhagato và pågamajjhagato và ràjakulamajjhagato và abhinãto sakkhi-puññho -- evam bho purisa yaü jànàsi taü vadehã ti. So ajànaü và àha na jànàmã ti jànaü và àha jànàmã ti apassaü và àha na passàmã ti passaü và àha passàmã ti iti attahetu và parahetu và àmisaki¤cikkhahetu và na sampajànamusàbhàsità hoti. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo pupphabhàõã. Katamo ca bhikkhave puggalo madhubhàõã? Idha bhikkhave ekacco puggalo pharusàvàcaü pahàya pharusàya vàcàya pañivirato hoti. Yà sà vàcà neëà kaõõasukhà pemanãyà hadayaïgamà porã bahujana-kantà bahujanamanàpà tathàråpiü vàcaü bhàsità hoti. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo madhubhàõã. Ime kho bhikkhave tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmin ti. 29.3 Tayo 'me bhikkhave puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Andho, ekacakkhu, dvicakkhu. Katamo ca bhikkhave puggalo andho? Idha bhikkhave ekaccassa puggalassa tathàråpaü cakkhu na hoti yathàråpena cakkhunà anadhigataü và bhogaü adhigaccheyya adhigataü và bhogaü phàtiü kareyya, #<[page 129]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ tathàråpam pi 'ssa cakkhu na hoti yathàråpena cakkhunà kusalàkusale dhamme jàneyya sàvajjànavajje dhamme jàneyya hãnappaõãte dhamme jàneyya kaõhasukka-sappañibhàge dhamme jàneyya. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo andho. Katamo ca bhikkhave puggalo ekacakkhu? Idha bhikkhave ekaccassa puggalassa tathàråpaü cakkhu hoti yathàråpena cakkhunà anadhigataü và bhogaü adhigaccheyya adhigataü và bhogaü phàtiü kareyya, tathàråpam pi 'ssa cakkhu na hoti yathàråpena cakkhunà kusalàkusale dhamme jàneyya sàvajjànavajje dhamme jàneyya hãnappaõãte dhamme kaõhasukka-sappañibhàge dhamme jàneyya. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo ekacakkhu. Katamo ca bhikkhave puggalo dvicakkhu? Idha bhikkhave ekaccassa puggalassa tathàråpaü cakkhu hoti yathàråpena cakkhunà anadhigataü và bhogaü adhigataü và bhogaü phàtiü kareyya, tathàråpam pi 'ssa cakkhu hoti yathàråpena cakkhunà kusalàkusale dhamme jàneyya hãnappaõãte dhamme jàneyya kaõhasukka-sappañibhàge dhamme jàneyya. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo dvicakkhu. Ime kho bhikkhave tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmin ti. N[a c]' eva bhogà tathàråpà na ca pu¤¤àni kubbati Ubhayattha kaliggaho andhassa hatacakkhuno Athàparàyaü akkhàto ekacakkhu ca puggalo Dhammàdhammena saüsaññho bhogàni pariyesati Theyyena kåñakammena musàvàdena c' åbhayaü Kusalo hoti saïghàtuü kàmabhogã ca mànavo. Ito so nirayaü gantvà ekacakkhu viha¤¤ati. Dvicakkhu pana akkhàto seññho purisapuggalo Dhammaladdhehi bhogehi uññhànàdhigataü dhammaü #<[page 130]># %<130 PUGGALA-VAGGA. [III. 30.>% Dadàti seññhasaïkappo avyaggamanaso naro Upeti bhaddakaü ñhànaü yattha gantvà na socati. Andha¤ ca ekacakkhu¤ ca àrakà parivajjaye Dvicakkhuü pana sevetha seññhaü purisapuggalan ti. 30. Tayo 'me bhikkhave puggalà santo saüvijjamàno lokasmiü. Katame tayo? Avakujjapa¤¤o puggalo, ucchaïgapa¤¤o puggalo, puthupa¤¤o puggalo. Katamo ca bhikkhave avakujjapa¤¤o puggalo? Idha bhikkhave ekacco puggalo àràmaü gantà hoti abhikkhaõaü bhikkhånaü santike dhammasavanàya. Tassa bhikkhå dhammaü desenti àdi kalyàõaü majjhe kalyàõaü pariyosàna-kalyàõaü sàtthaü savya¤janaü kevalaparipuõõaü parisuddhaü brahmacariyaü pakàsenti. So tasmiü àsane nisinno tassà kathàya n' eva àdiü manasikaroti na majjhaü manasikaroti, na pariyosànaü manasikaroti, vuññhito pi tamhà àsanà tassà kathàya n' eva àdiü manasikaroti . . . pe . . . na pariyosànaü manasikaroti. Seyyathàpi bhikkhave kumbho nikkujjo tatra udakaü àsittaü vivaññati no saõñhàti, evam eva kho bhikkhave idh' ekacco puggalo àràmaü gantà hoti . . . pe . . . na pariyosànaü manasikaroti, vuññhito pi tamhà àsanà tassà kathàya n' eva àdiü manasikaroti . . . pe . . . na pariyosànaü manasikaroti. Ayaü vuccati bhikkhave avakujjapa¤¤o puggalo. Katamo ca bhikkhave ucchaïgapa¤¤o puggalo? Idha bhikkhave ekacco puggalo àràmaü gantà hoti . . . pe . . . pakàsenti. So tasmiü àsane nisinno tassà kathàya àdim pi manasikaroti . . . pe . . . pariyosànam pi manasikaroti, vuññhito ca kho tamhà àsanà tassà kathàya n' eva adim manasikaroti . . . pe . . . na pariyosànaü manasikaroti. Seyyathàpi bhikkhave purisassa ucchaïge nànàkhajjakàni àkiõõàni tilà taõóulà modakà badarà, so tamhà àsanà vuññhahanto satisammosà pakireyya, #<[page 131]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ evam eva kho bhikkhave idh' ekacco puggalo àràmaü gantà hoti . . . pe . . . na pariyosànaü manasikaroti, vuññhito ca kho tamhà àsanà tassà kathàya n' eva àdiü manasikaroti . . . pe . . . na pariyosànaü manasikaroti. Ayaü vuccati bhikkhave ucchaïgapa¤¤o puggalo. Katamo ca bhikkhave puthupa¤¤o puggalo? Idha bhikkhave ekacco puggalo àràmaü gantà hoti . . . pe . . . pakàsenti. So tasmiü àsane nisinno tassà kathàya adim pi manasikaroti . . . pe . . . pariyosànaü manasikaroti, vuññhito pi tamhà àsanà tassà kathàya àdim pi manasikaroti . . . pe . . . pariyosànaü manasikaroti. Seyyathàpi bhikkhave kumbho ukkujjo tatra udakaü àsittaü saõñhàti no vivaññati, evam eva kho bhikkhave idh' ekacco puggalo àràmaü gantà hoti . . . pe . . . pariyosànaü manasikaroti, vuññhito pi tamhà àsanà tassà kathàya àdim pi manasikaroti . . . pe . . . pariyosànam pi manasikaroti. Ayaü vuccati bhikkhave puthupa¤¤o puggalo. Ime kho bhikkhave tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmin ti. Avakujjapa¤¤o puriso dummedho avicakkhaõo Abhikkhaõam pi ce hoti gantà bhikkhånaü santike âdiü kathàya majjha¤ ca pariyosàna¤ ca tàdiso Uggahetuü na sakkoti pa¤¤à hi 'ssa na vijjati. Ucchaïgapa¤¤o puriso seyyo etena vuccati. Abhikkhaõam pi ce hoti gantà bhikkhånaü santike âdiü kathàya majjha¤ ca pariyosàna¤ ca tàdiso Nisinno àsane tasmiü uggahetvàna vya¤janaü Vuññhito na ppajànàti gahitam pi 'ssa mussati. Puthupa¤¤o ca puriso seyyo etehi vuccati Abhikkhaõam pi ce hoti gantà bhikkhånaü santike âdiü kathàya majjha¤ ca pariyosàna¤ ca tàdiso Nisinno àsane tasmiü uggahetvàna vya¤janaü Dhàreti seññhasaïkappo avyaggamanaso naro Dhammànudhammapañipanno dukkhass' antakaro siyà ti. Puggalavaggo tatiyo. #<[page 132]># %<132 DEVADæTA-VAGGA. [III. 31.>% 31. Sabrahmakàni bhikkhave tàni kulàni yesaü puttànaü màtàpitaro ajjhàgàre påjità honti, sapubbàcariyakàni bhikkhave tàni kulàni yesaü puttànaü màtàpitaro ajjhàgàre påjità honti, sàhuõeyyakàni bhikkhave tàni kulàni yesaü puttànaü màtàpitaro ajjhàgàre påjità honti. Brahmà ti bhikkhave màtàpitunnaü etaü adhivacanaü, pubbàcariyà ti bhikkhave màtàpitunnaü etaü adhivacanaü, àhuõeyyà ti bhikkhave màtàpitunnaü etaü adhivacanaü. Taü kissa hetu? Bahukàrà bhikkhave màtàpitaro puttànaü àpàdakà posakà imassa lokassa dassetàro ti. Brahmà ti màtàpitaro pubbàcariyà ti vuccare âhuõeyyà ca puttànaü pajàya cànukampakà Tasmà hi te namasseyya sakkareyyàtha paõóito Annena atha pànena vatthena sayanena ca Ucchàdanena nhàpanena pàdànaü dhovanena ca Nàya naü paricariyàya màtàpitusu paõóità Idh' eva naü pasaüsanti pecca sagge pamodatã ti. 32. 1. Atha kho àyasmà ânando yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho àyasmà ânando Bhagavantaü etad avoca: Siyà nu kho bhante bhikkhuno tathàråpo samàdhipañilàbho yathà imasmi¤ ca savi¤¤àõake kàye ahaïkàra-mamaïkàramànànusayà nàssu, bahiddhà ca sabbanimittesu ahaïkàramamaïkàra-mànànusayà nàssu, ya¤ ca cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü upasampajja viharato ahaïkàra-mamaïkàra-mànànusayà na honti ta¤ ca cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü upasampajja vihareyyà ti? Siyà ânanda bhikkhuno tathàråpo samàdhipañilàbho . . . pe . . . upasampajja vihareyyà ti. Yathàkathaü pana bhante siyà bhikkhuno tathàråpo samàdhipañilàbho . . . pe . . . upasampajja vihareyyà ti. #<[page 133]># %% Idh' ânanda bhikkhuno evaü hoti:-- etaü santaü etaü paõãtaü yadidaü sabbasaïkhàrasamatho sabbåpadhi-pañinissaggo taõhakkhayo viràgo nirodho nibbànan ti. Evaü kho ânanda siyà bhikkhuno tathàråpo samàdhipañilàbho . . . pe . . . upasampajja vihareyyà ti. Ida¤ ca pana me taü ânanda sandhàya bhàsitaü Pàràyane Puõõakapa¤he: Saïkhàya lokasmiü parovaràni Yass' i¤jitaü n' atthi kuhi¤ci loke Santo vidhåmo anigho niràso Atàri so jàtijaran ti bråmã ti. 2. Atha kho àyasmà Sàriputto yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho àyasmantaü Sàriputtaü Bhagavà etad avoca: Saïkhittena pi kho ahaü Sàriputta dhammaü deseyyaü vitthàrena pi kho ahaü Sàriputta dhammaü deseyyaü saïkhittavitthàrena pi kho ahaü Sàriputta dhammaü deseyyaü, a¤¤àtàro ca dullabhà ti. Etassa Bhagavà kàlo etassa Sugata kàlo yaü Bhagavà saïkhittena pi dhammaü deseyya vitthàrena pi dhammaü deseyya saïkhittavitthàrena pi dhammaü deseyya, bhavissanti dhammassa a¤¤àtàro ti. Tasmàt iha Sàriputta evaü sikkhitabbaü:-- Imasmi¤ ca savi¤¤àõake kàye ahaïkàra-mamaïkàra-mànànusayà na bhavissanti, bahiddhà ca sabbanimittesu ahaïkàra-mamaïkàramànànusayà na bhavissanti, ya¤ ca cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü upasampajja viharato ahaïkàra-mamaïkàra-mànànusayà na honti ta¤ ca cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü upasampajja viharissàmà ti. Evaü hi vo Sàriputta sikkhitabbaü. Yato kho Sàriputta bhikkhuno imasmiü savi¤¤àõake kàye ahaïkàra-mamaïkàra-mànànusayà na honti bahiddhà ca sabbanimittesu ahaïkàra-mamaïkàra-mànànusayà na honti, #<[page 134]># %<134 DEVADæTA-VAGGA. [III. 33.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ ya¤ ca cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü upasampajja viharato ahaïkàra-mamaïkàra-mànànusayà na honti ta¤ ca cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü upasampajja viharati. Ayaü vuccati Sàriputta bhikkhu acchecchi taõhaü vàvattayi saüyojanaü sammà mànàbhisamayà antam akàsi dukkhassa. Ida¤ ca pana me taü Sàriputta sandhàya bhàsitaü Pàràyane Udayapa¤he. Pahànaü kàmacchandànaü domanassàna c' åbhayaü Thãnassa ca panådanaü kukkuccànaü nivàraõaü Upekkhàsatisaüsuddhaü dhammatakkapurejavaü A¤¤àvimokkhaü pabråmi avijjàya ppabhedanan ti. 33. 1. Tãõ' imàni bhikkhave nidànàni kammànaü samudayàya. Katamàni tãõi? Lobho nidànaü kammànaü samudayàya, doso nidànaü kammànaü samudayàya, moho nidànaü kammànaü samudayàya. Yaü bhikkhave lobhapakataü kammaü lobhajaü lobhanidànaü lobhasamudayaü yatth' assa attabhàvo nibbattati tattha taü kammaü vipaccati, yattha taü kammaü vipaccati tattha tassa kammassa vipàkaü pañisaüvedeti diññh' eva dhamme uppajje và apare và pariyàye. Yaü bhikkhave dosapakataü kammaü dosajaü dosanidànaü dosasamudayaü yatth' assa attabhàvo nibbattati tattha taü kammaü vipaccati, yattha taü kammaü vipaccati tattha tassa kammassa vipàkaü pañisaüvedeti diññh' eva dhamme uppajje và apare và pariyàye. Yaü bhikkhave mohapakataü kammaü mohajaü mohanidànaü mohasamudayaü yatth' assa attabhàvo nibbattati tattha taü kammaü vipaccati, yattha taü kammaü vipaccati tattha tassa kammassa vipàkaü pañisaüvedeti diññh' eva dhamme uppajje và apare và pariyàye. #<[page 135]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Seyyathàpi bhikkhave bãjàni akkhaõóàni apåtãni avàtàtapahatàni sàradàni sukhasayitàni sukhette suparikammatàya bhåmiyà nikkhittàni devo ca sammà dhàraü anuppaveccheyya ev' assu tàni bhikkhave bãjàni vuóóhiü viråëhiü vepullaü àpajjeyyuü. Evam eva kho bhikkhave yaü lobhapakataü kammaü . . . pe . . . uppajje và apare và pariyàye yaü dosapakataü kammaü . . . pe . . . uppajje và apare và pariyàye; yaü mohapakataü kammaü mohajaü mohanidànaü mohasamudayaü yatth' assa attabhàvo nibbattati tattha tam kammaü vipaccati, yattha taü kammaü vipaccati tattha tassa kammassa vipàkaü pañisaüvedeti diññh' eva dhamme uppajje và apare và pariyàye. Imàni kho bhikkhave tãõi nidànàni kammànaü samudayàya. 2. Tãõ' imàni bhikkhave nidànàni kammànaü samudayàya. Katamàni tãõi? Alobho nidànaü kammànaü samudayàya, adoso nidànaü kammànaü samudayàya, amoho nidànaü kammànaü samudayàya. Yaü bhikkhave alobhapakataü kammaü alobhajaü alobhanidànaü alobhasamudayaü lobhe vigate evaü taü kammaü pahãnaü hoti ucchinnamålaü tàlàvatthukataü anabhàvakataü àyatiü anuppàdadhammaü. Yaü bhikkhave adosapakataü kammaü adosajaü adosanidànaü adosasamudayaü dose vigate evaü taü kammaü pahãnaü hoti ucchinnamålaü tàlàvatthukataü anabhàvakataü àyatiü anuppàdadhammaü. Yaü bhikkhave amohapakataü kammaü amohajaü amohanidànaü amohasamudayaü mohe vigate evaü taü kammaü pahãnaü hoti ucchinnamålaü tàlàvatthukataü anabhàvakataü àyatiü anuppàdadhammaü. Seyyathàpi bhikkhave bãjàni akkhaõóàni apåtãni avàtàtapahatàni sàradàni sukhasayitàni tàni puriso agginà daheyya agginà óahitvà masiü kareyya masiü karitvà mahàvàte và opuneyya nadiyà và sãghasotàya pavàheyya ev' assu tàni bhikkhave bãjàni ucchinnamålàni tàlàvatthukatàni anabhàvakatàni àyatiü anuppàdadhammàni, #<[page 136]># %<136 DEVADæTA-VAGGA. [III. 34.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ evam eva kho bhikkhave yaü alobhapakataü kammaü . . . pe . . . anuppàdadhammaü: yaü adosapakataü kammaü . . . pe . . . anuppàdadhammaü: yaü amohapakataü kammaü amohajaü amohanidànaü amohasamudayaü mohe vigate evaü taü kammaü pahãnaü hoti ucchinnamålaü tàlàvatthukataü anabhàvakataü àyatiü anuppàdadhammaü. Imàni kho bhikkhave tãõi nidànàni kammànaü samudayàya ti. Lobhajaü dosaja¤ c' eva mohaja¤ càpi 'viddasu Yaü tena pakataü kammaü appaü và yadi và bahuü Idh' eva taü vedanãyaü vatthuü a¤¤aü na vijjati Tasmà lobha¤ ca dosa¤ ca moha¤ càpi 'viddasu Vijjaü uppàdayaü bhikkhu sabbà duggatiyo jahe ti. 34. Evaü me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà âëaviyaü viharati Gomagge Siüsapàvane paõõasanthàre. Atha kho Hatthako âëavako jaïghàvihàraü anucaïkamàno anuvicaramàno addasa Bhagavantaü Gomagge Siüsapàvane paõõasanthàre nisinnaü, disvà yena Bhagavà ten' upasaïkami, upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Hatthako âëavako Bhagavantaü etad avoca: Kacci bhante Bhagavà sukham asayitthà ti. Evaü kumàra sukhaü asayitthaü. Ye ca pana loke sukhaü senti ahaü tesaü a¤¤ataro ti. Sãtà bhante hemantikà ratti antaraññhako himapàtasamayo kharà gokaõñakahatà bhåmi tanuko paõõasanthàro viralàni rukkhassa pattàni sãtàni kàsàyàni vatthàni sãto ca verambavàto vàti. #<[page 137]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Atha ca pana Bhagavà evam àha:-- Evaü kumàra sukhaü asayitthaü. Ye ca pana loke sukhaü senti ahaü tesaü a¤¤ataro ti. Tena hi kumàra taü yeva ettha pañipucchissàmi yathà te khameyya tathà naü vyàkareyyàsi. Taü kiü ma¤¤asi kumàra? Idh' assa gahapatissa và gahapatiputtassa và kåñàgàraü ullitàvalittaü nivàtaü phussitaggaëaü pihitavàtapànaü, tatr' assa pallaïko goõakatthato pañikatthato pañalikatthato kadalimigapavarapaccattharaõo sa-uttaracchado ubhatolohitakåpadhàno, telappadãpo c' ettha jhàyeyya catasso ca pajàpatiyo ca manàpamanàpena paccupaññhitàssu. Taü kiü ma¤¤asi kumàra sukhaü và so sayeyya no và kathaü và te ettha hotã ti? Sukhaü so bhante sayeyya. Ye ca pana loke sukhaü senti so tesaü a¤¤ataro ti. Taü kiü ma¤¤asi kumàra? Api nu tassa gahapatissa và gahapatiputtassa và uppajjeyyuü ràgajà pariëàhà kàyikà và cetasikà và yehi so ràgajehi pariëàhehi parióayhamàno dukkhaü sayeyyà ti? Evaü bhante. Yehi kho so kumàra gahapati và gahapatiputto và ràgajehi pariëàhehi parióayhamàno dukkhaü sayeyya, so ràgo Tathàgatassa pahãno ucchinnamålo tàlàvatthukato anabhàvakato àyatiü anuppàdadhammo. Tasmàhaü sukhaü asayitthaü. Taü kiü ma¤¤asi kumàra? Api nu tassa gahapatissa và gahapatiputtassa và uppajjeyyuü dosajà pariëàhà . . . pe . . . mohajà pariëàhà kàyikà và cetasikà và yehi so mohajehi pariëàhehi parióayhamàno dukkhaü sayeyyà ti? Evaü bhante. Yehi kho so kumàra gahapati và gahapatiputto và mohajehi pariëàhehi parióayhamàno dukkhaü sayeyya, so moho Tathàgatassa pahãno ucchinnamålo tàlàvatthukato anabhàvakato àyatiü anuppàdadhammo. #<[page 138]># %<138 DEVADæTA-VAGGA. [III. 35.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Tasmàhaü sukhaü asayitthan ti. Sabbadà ve sukhaü seti bràhmaõo parinibbuto Yo na lippati kàmesu sãtibhåto niråpadhi Sabbà àsattiyo chetvà vineyya hadaye daraü Upasanto sukhaü seti santiü pappuyya cetaso ti 35. 1. Tãõ' imàni bhikkhave devadåtàni. Katamàni tãõi? Idha bhikkhave ekacco kàyena duccaritaü carati vàcàya duccaritaü carati manasà duccaritaü carati. So kàyena duccaritaü caritvà vàcàya duccaritaü caritvà manasà duccaritaü caritvà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjati. Tam enaü bhikkhave nirayapàlà nànà bàhàsu gahetvà Yamassa ra¤¤o dassenti:-- Ayaü deva puriso ametteyyo apetteyyo asàma¤¤o abrahma¤¤o na kule jeññhàpacàyã, imassa devo daõóam paõetå ti. Taü enaü bhikkhave Yamo ràjà pañhamaü devadåtaü samanuyu¤jati samanugàhati samanubhàsati:-- Ambho purisa, na tvam addasa manussesu pañhamaü devadåtaü pàtubhåtan ti? So evam àha:-- Nàddasaü bhante ti. Tam enaü bhikkhave Yamo ràjà evam àha:-- Ambho purisa, na tvam addasa manussesu itthiü và purisaü và asãtikaü và navutikaü và vassasatikaü và jàtiyà jiõõaü gopànasivaïkaü bhoggaü daõóaparàyanaü pavedhamànaü gacchantaü àturaü gatayobbanaü khaõóadantaü palitakesaü vilånaü khalitaü sirovalitaü tilakàhatagattan ti. So evam àha:-- Addasaü bhante ti. Tam enaü bhikkhave Yamo ràjà evam àha:-- Ambho purisa, tassa te vi¤¤ussa sato mahallakassa na etad ahosi -aham pi kho 'mhi jaràdhammo jaram anatãto, handàhaü kalyàõaü karomi kàyena vàcàya manasà ti? #<[page 139]># %% So evam àha:-- Nàhaü sakkhissaü bhante pamàdassaü bhante ti. Tam enaü bhikkhave Yamo ràjà evam àha:-- Ambho purisa, pamàdavatàya na kalyàõam akàsi kàyena vàcàya manasà. Taggha tvaü, ambho purisa, tathà karissanti yathà taü pamattaü. Taü kho pan' etaü pàpakammaü n' eva màtarà kataü, na pitarà kataü, na bhàtarà kataü, na bhaginiyà kataü, na mittàmaccehi kataü, na ¤àtisàlohitehi kataü, na devatàhi kataü, na samaõabràhmaõehi kataü, atha kho tayà' vetaü pàpakammaü kataü, tvaü yeva tassa vipàkaü pañisaüvediyasã ti. 2. Tam enaü, bhikkhave, Yamo ràjà pañhamaü devadåtaü samanuyu¤jitvà samanugàhitvà samanubhàsitvà dutiyaü devadåtaü samanuyu¤jati samanugàhati samanubhàsati:-Ambho purisa, na tvaü addasa manussesu dutiyaü devadåtaü pàtubhåtan ti? So evam àha:-- Nàddasaü bhante ti. Tam enaü bhikkhave Yamo ràjà evam àha:-- Ambho purisa, na tvam addasa manussesu itthiü và purisaü và àbàdhikaü dukkhitaü bàëhagilànaü sake muttakarãse palipannaü semànaü a¤¤ehi ca vuññhàpiyamànaü a¤¤ehi saüvesiyamànan ti. So evam àha:-- Addasaü bhante ti. Tam enaü bhikkhave Yamo ràjà evam àha:-- Ambho purisa, tassa te vi¤¤ussa sato mahallakassa na etad ahosi -Aham pi kho 'mhi vyàdhidhammo vyàdhim anatãto handàhaü kalyàõaü karomi kàyena vàcàya manasà ti? So evam àha:-- Nàhaü sakkhissaü bhante pamàdassaü bhante ti. Tam enaü bhikkhave Yamo ràjà evam àha:-- Ambho purisa, pamàdavatàya na kalyàõam akàsi kàyena vàcàya manasà. #<[page 140]># %<140 DEVADæTA-VAGGA. [III. 35.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Taggha tvaü, ambho purisa, tathà karissanti yathà taü pamattaü. Taü kho pan' etaü pàpakammaü n' eva màtarà kataü, na pitarà kataü, na bhàtarà kataü, na bhaginiyà kataü, na mittàmaccehi kataü, na ¤àtisàlohitehi kataü, na devatàhi kataü, na samaõabràhmanehi kataü, atha kho tayà ve taü pàpakammaü kataü, tvaü yeva tassa vipàkaü pañisaüvediyasã ti. 3. Tam enaü bhikkhave Yamo ràjà . . . tatiyaü devadåtaü samanuyu¤jati samanugàhati samanubhàsati:-- Ambho purisa, na tvaü addasa manussesu tatiyaü devadåtaü pàtubhåtaõ ti? So evam àha:-- Nàddasaü bhante ti. Tam enaü bhikkhave Yamo ràjà evam àha:-- Ambho purisa, na tvam addassa manussesu itthiü và purisaü và ekàhamataü và dvãhamataü và tãhamataü và uddhumàtakaü vinãlakaü vipubbakajàtan ti? So evam àha:-- Addasaü bhante ti. Tam enaü bhikkhave Yamo ràjà evam àha:-- Ambho purisa, tassa te vi¤¤ussa sato mahallakassa na etad ahosi: Aham pi kho 'mhi maraõadhammo maraõam anatãto, handàhaü kalyàõaü karomi kàyena vàcàya manasà ti? So evam àha:-- Nàhaü sakkhissaü pamàdassaü bhante ti. Tam enaü bhikkhave Yamo ràjà evam àha:-- Ambho purisa, pamàdavatàya na kalyàõam akàsi kàyena vàcàya manasà. Taggha tvam ambho purisa tathà karissanti yathà taü pamattaü. Taü kho pan' etaü pàpakammaü n' eva màtarà kataü, na pitarà kataü, na bhàtarà kataü, na bhaginiyà kataü, na mittàmaccehi kataü, na ¤àtisàlohitehi kataü, . . . atha kho tayà ve taü pàpakammaü kataü tvaü yeva tassa vipàkaü pañisaüvediyasã ti. 4. Tam enaü bhikkhave Yamo ràjà tatiyaü devadåtaü samanuyu¤jitvà samanugàhitvà samanubhàsitvà tuõhã hoti. #<[page 141]># %% Tam enaü bhikkhave nirayapàlà pa¤cavidhabandhanaü nàma karaõaü kàronti, tattaü ayokhãlaü hatthe gamenti tattaü ayokhãlaü dutiyasmiü hatthe gamenti tattaü ayokhãlaü pàde gamenti tattaü ayokhãlaü dutiyasmiü pàde gamenti tattaü ayokhãlaü majjhe urasmiü gamenti. So tattha dukkhà tibbà kharà kañukà vedanà vediyati, na ca tàva kàlaü karoti yàva na taü pàpakammaü vyantihoti. Tam enaü bhikkhave nirayapàlà saüvesitvà kuñhàrãhi tacchanti. So tattha dukkhà tibbà kharà kañukà vedanà vediyati, na ca tàva kàlaü karoti yàva na taü pàpakammaü vyantihoti. Tam enaü bhikkhave nirayapàlà uddhaü pàdaü adho siraü ñhapetvà vàsãhi tacchanti . . . pe . . . Tam enaü bhikkhave nirayapàlà rathe yojetvà àdittàya bhåmiyà sampajjalitàya sajotibhåtàya sàrenti pi paccàsàrenti . . . pe . . . Tam enaü bhikkhave nirayapàlà mahantaü aïgàrapabbataü àdittaü sampajjalitaü sajotibhåtaü àropenti pi oropenti pi . . . pe . . . Tam enaü bhikkhave nirayapàlà uddhaü pàdaü adho siraü gahetvà tattàya lohakumbhiyà pakkhipanti àdittàya sampajjalitàya sajotibhåtàya. So tattha phenuddehakaü paccati, so tattha phenuddehakaü paccamàno sakim pi uddhaü gacchati sakim pi adho gacchati sakim pi tiriyaü gacchati. So tattha dukkhà tibbà kharà kañukà vedanà vediyati, na ca tàva kàlaü karoti yàva na taü pàpakammaü vyantihoti. Tam enaü bhikkhave nirayapàlà mahàniraye pakkhipanti. So kho pana bhikkhave mahànirayo Catukaõõo catudvàro vibhatto bhàgaso mito Ayopàkàrapariyanto ayasà pañikujjito #<[page 142]># %<142 DEVADæTA-VAGGA. [III. 36.>% Tassa ayomayà bhåmi jalità tejasà yutà Samantà yojanasataü pharitvà tiññhati sa[bba]dà ti. 5. Bhåtapubbaü bhikkhave Yamassa ra¤¤o etad ahosi:-Ye kira bho loke pàpakàni kammàni karonti te evaråpà vividhà kammakaraõà karãyanti, aho vatàhaü manussattaü labheyyaü Tathàgato ca loke uppajjeyya arahaü sammàsambuddho, ta¤ càhaü Bhagavantaü payirupàseyyaü, so ca me Bhagavà dhammaü deseyya, tassa càhaü Bhagavato dhammaü àjàneyyan ti. Taü kho panàhaü bhikkhave na a¤¤assa samaõassa và bràhmaõassa và sutvà evaü vadàmi, api ca kho bhikkhave yad eva me sàma¤ ¤àtaü sàmaü diññhaü sàmaü viditaü tad evàhaü vadàmã ti. 6. Codità devadåtehi ye pamajjanti màõavà Te dãgharattaü socanti hãnakàyåpagà narà Ye ca kho devadåtehi santo sappurisà idha Codità nappamajjanti ariyadhamme kudàcanaü Upàdàne bhayaü disvà jàtimaraõasambhave Anupàdà vimuccanti jàtimaraõasaïkhaye Te khemappattà sukhità diññhadhammàbhinibbutà Sabbaverabhayàtãtà sabbadukkhaü upaccagun ti. 36. Aññhamiyaü bhikkhave pakkhassa catunnaü mahàràjànaü amaccà pàrisajjà imaü lokaü anuvicaranti, kacci bahå manussà manussesu metteyyà petteyyà sàma¤¤à brahma¤¤à kule jeññhàpacàyino uposathaü upavasanti pañijàgarenti pu¤¤àni karontã ti. Càtuddasã bhikkhave pakkhassa catunnaü mahàràjànaü puttà imaü lokaü anuvicaranti, kacci bahå manussà manussesu metteyyà petteyyà sàma¤¤à brahma¤¤à kule jeññhàpacàyino uposathaü upavasanti pañijàgarenti pu¤¤àni karontã ti. #<[page 143]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Tad ahu bhikkhave uposathe paõõarase cattàro mahàràjàno sàmaü yeva imaü lokaü anuvicaranti, kacci bahå manussà manussesu metteyyà petteyyà sàma¤¤à brahma¤¤à kule jeññhàpacàyino uposathaü upavasanti pañijàgarenti pu¤¤àni karontã ti. Sace bhikkhave appakà honti manussà manussesu metteyyà petteyyà sàma¤¤à brahma¤¤à kule jeññhàpacàyino uposathaü upavasanti pañijàgarenti pu¤¤àni karontã ti. Tam enaü bhikkhave cattàro mahàràjàno devànaü Tàvatiüsànaü sudhammàyaü sabhàyaü sannisinnànaü sannipatitànaü àrocenti:-- Appakà kho màrisà manussà manussesu metteyyà petteyyà sàma¤¤à brahma¤¤à kule jeññhàpacàyino uposathaü upavasanti pañijàgarenti pu¤¤àni karontã ti. Tena hi bhikkhave devà Tàvatiüsà anattamanà honti:-- dibbà vata bho kàyà parihàyissanti paripårissanti asurakàyà ti. Sace pana bhikkhave bahå honti manussà manussesu metteyyà petteyyà sàma¤¤à brahma¤¤à kule jeññhàpacàyino uposathaü upavasanti pañijàgarenti pu¤¤àni karontã ti. Tam enaü bhikkhave cattàro mahàràjàno devànaü Tàvatiüsànaü sudhammàyaü sabhàyaü sannisinnànaü sannipatitànaü àrocenti:-- bahå kho màrisà manussà manussesu metteyyà petteyyà sàma¤¤à brahma¤¤à kule jeññhàpacàyino uposathaü upavasanti pañijàgarenti pu¤¤àni karontã ti. Tena hi bhikkhave devà Tàvatiüsà attamanà honti:-- dibbà vata bho kàyà paripårissanti parihàyissanti asurakàyà ti. 37. Bhåtapubbaü bhikkhave Sakko devànaü indo deve Tàvatiüse anunayamàno tàyaü velàyaü imaü gàtham abhàsi: #<[page 144]># %<144 DEVADæTA-VAGGA. [III. 37.>% Càtuddasã pa¤cadasã yàva pakkhassa aññhamã Pàñihàriyapakkha¤ ca aññhaïgasusamàgataü Uposathaü upavaseyya yo p' assa màdiso naro ti Sà kho pan' esà bhikkhave Sakkena devànaü indena. gàthà duggãtà na sugãtà dubbhàsità na subhàsità. Taü kissa hetu? Sakko bhikkhave devànaü indo avãtaràgo avãtadoso avãtamoho. Yo ca kho so bhikkhave bhikkhu arahaü khãõàsavo vusitavà katakaraõãyo ohitabhàro anuppatta-sadattho parikkhãõabhavasaüyojano sammada¤¤àvimutto, tassa kho etaü bhikkhave bhikkhuno kallaü vacanàya. Càtuddasã pa¤cadasã yàva pakkhassa aññhamã Pàñihàriyapakkha¤ ca aññhaïgasusamàgataü Uposathaü upavaseyya yo p' assa màsido naro ti. Taü kissa hetu? So hi bhikkhave bhikkhu vãtaràgo vãtadoso vãtamoho ti. Bhåtapubbaü bhikkhave Sakko devànaü indo deve Tàvatiüse anunayamàno tàyaü velàyaü imaü gàthaü abhàsi: Càtuddasã pa¤cadasã yàva pakkhassa aññhamã Pàñihàriyapakkha¤ ca atthaïgasusamàgataü Uposathaü upavaseyya yo p' assa màdiso naro ti. Sà kho pan' esà bhikkhave Sakkena devànaü indena gàthà duggãtà na sugãtà dubbhàsità na subhàsità. Taü kissa hetu? Sakko hi bhikkhave indo devànaü aparimutto jàtiyà jaràya maraõena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upàyàsehi aparimutto dukkhasmà ti vadàmi. Yo ca kho so bhikkhave bhikkhu arahaü khãõàsavo vusitavà katakaraõãyo ohitabhàro anuppattasadattho parikkhãõabhavasaüyojano sammada¤¤àvimutto, tassa kho etaü bhikkhave bhikkhuno kallaü vacanàya. Càtuddasã pa¤cadasã yàva pakkhassa aññhamã Pàñihàriyapakkha¤ ca aññhaïgasusamàgataü Uposathaü upavaseyya yo p' assa màdiso naro ti. #<[page 145]># %% Taü kissa hetu? So bhikkhave bhikkhu parimutto jàtiyà jaràyà maraneõa sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upàyàsehi parimutto dukkhasmà ti vadàmi. 38. 1. Sukhumàlo ahaü bhikkhave paramasukhumàlo accantasukhumàlo. Mama sudaü bhikkhave pitu nivesane pokkharaõãyo kàrità honti, ekattha sudaü uppalaü pupphati ekattha padumaü ekattha puõóarãkaü yàvad eva mama atthàya. Na kho pan' assàhaü bhikkhave akàsikaü candanaü dhàremi, kàsikaü su me taü bhikkhave veñhanaü hoti kàsikà ka¤cukà kàsikaü nivàsanaü kàsiko uttaràsaïgo. Rattindivaü kho pana su me taü bhikkhave setacchattaü dhàriyati, mà naü phussi sãtaü và uõhaü và rajo và tiõaü và ussàvo và ti. Tassa mayhaü bhikkhave tayo pàsàdà ahesuü, eko hemantiko eko gimhiko eko vassiko. So kho ahaü bhikkhave vassike pàsàde vassike cattàro màse nippurisehi turiyehi parivàriyamàno na heññhà pàsàdaü orohàmi. Yathà kho pana bhikkhave a¤¤esaü nivesanesu dàsakammakaraporisassa kaõajakaü bhojanaü diyyati bilaïgadutiyaü evaü evassu me bhikkhave pitu nivesane dàsakammakaraporisassa sàlimaüsodano diyyati. 2. Tassa mayhaü bhikkhave evaråpàya iddhiyà samannàgatassa evaråpena ca accantasukhumàlena etad ahosi:-assutavà kho puthujjano attanà jaràdhammo samàno jaraü anatãto paraü jiõõaü disvà aññiyati haràyati jigucchati attànaü yeva atisitvà. Aham pi kho 'mhi jaràdhammo jaraü anatãto, aha¤ c' eva kho pana jaràdhammo samàno jaraü anatãto paraü jiõõaü disvà aññiyeyyaü haràyeyyaü jiguccheyyaü. #<[page 146]># %<146 DEVADæTA-VAGGA. [III. 39.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Na me taü assa pañiråpan ti. Tassa mayhaü bhikkhave iti pañisa¤cikkhato yo yobbane yobbanamado so sabbaso pahiyyi. Assutavà kho puthujjano attanà vyàdhidhammo samàno vyàdhiü anatãto paraü vyàdhitaü disvà aññiyati haràyati jigucchati attànaü yeva atisitvà. Aham pi kho 'mhi vyàdhidhammo vyàdhiü anatãto, aha¤ c' eva kho pana vyàdhidhammo samàno vyàdhiü anatãto paraü vyàdhitaü disvà aññiyeyyaü haràyeyyaü jiguccheyyaü. Na me taü assa pañiråpan ti. Tassa mayhaü bhikkhave iti pañisa¤cikkhato yo àrogye àrogyamado so sabbaso pahiyyi. Assutavà kho puthujjano attanà maraõadhammo samàno maraõaü anatãto paraü mataü disvà aññiyati haràyati jigucchati attànaü yeva atisitvà. Aham pi kho 'mhi maraõadhammo maraõaü anatãto, aha¤ c' eva kho pana maraõadhammo samàno maraõaü anatãto paraü mataü disvà aññiyeyyaü haràyeyyaü jiguccheyyaü. Na me taü assa pañiråpan ti. Tassa mayhaü bhikkhave iti pañisa¤cikkhato yo jãvite jãvitamado so sabbaso pahiyyã ti. 39. 1. Tayo 'me bhikkhave madà. Katame tayo? Yobbanamado àrogyamado jãvitamado. Yobbanamadamatto và bhikkhave assutavà puthujjano kàyena duccaritaü carati vàcàya duccaritaü carati manasà duccaritaü carati. So kàyena duccaritaü caritvà vàcàya . . . pe . . . manasà duccaritaü caritvà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjati. ârogyamadamatto và bhikkhave assutavà puthujjano kàyena duccaritaü carati vàcàya . . . pe . . . manasà duccaritaü carati. So kàyena duccaritaü caritvà vàcàya . . . pe . . . manasà duccaritaü caritvà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjati. Jãvitamadamatto và bhikkhave assutavà puthujjano kàyena duccaritaü carati vàcàya . . . pe . . . manasà duccaritaü carati. #<[page 147]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So kàyena duccaritaü caritvà vàcàya . . . pe . . . manasà duccaritaü caritvà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjati. Yobbanamadamatto và bhikkhave bhikkhu sikkhaü paccakkhàya hãnàyàvattati. ârogyamadamatto và bhikkhave bhikkhu . . . pe . . . Jãvitamadamatto và bhikkhave bhikkhu sikkhaü paccakkhàya hãnàyàvattatã ti. 2. Vyàdhidhammà jaràdhammà atho maraõadhammino Yathà dhammà tathà santà jigucchanti puthujjanà Aha¤ ce taü jiguccheyyaü evaü dhammesu pàõisu Na me taü pañiråpassa mama evaü vihàrino So 'ham evaü viharanto ¤atvà dhammaü niråpadhiü ârogye yobbanasmi¤ ca jãvitasmi¤ ca yo mado Sabbe made abhibho 'smi nekkhammaü daññhu khemato Tassa me àhu ussàho nibbànaü abhipassato Nàhaü bhabbo etarahi kàmàni pañisevituü Anivatti bhavissàmi brahmacariyaparàyano ti. 40. 1. Tãõ' imàni bhikkhave àdhipateyyàni. Katamàni tãõi? Attàdhipateyyaü lokàdhipateyyaü dhammàdhipateyyaü. Katamaü ca bhikkhave attàdhipateyyaü? Idha bhikkhave bhikkhu ara¤¤agato và rukkhamålagato và su¤¤àgàragato và iti pañisa¤cikkhati:-- na kho panàhaü cãvarahetu agàrasmà anagàriyaü pabbajito na piõóapàtahetu na senàsanahetu na itibhavàbhavahetu agàrasmà anagàriyaü pabbajito. Api ca kho 'mhi otiõõo jàtiyà jaràya maraõena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upàyàsehi dukkhotiõõo dukkhapareto appeva nàma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyà pa¤¤àyethà ti. Aha¤ c' eva kho pana yàdisake và kàme ohàya agàrasmà anagàriyaü pabbajito tàdisake và kàme pariyeseyyaü tato và pàpiññhatare, na me tam assa pañiråpan ti. #<[page 148]># %<148 DEVADæTA-VAGGA. [III. 40. 2.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So iti pañisa¤cikkhati:-- àraddhaü kho pana me viriyaü bhavissati asallãnaü upaññhità sati asammuññhà passaddho kàyo asàraddho samàhitaü cittaü ekaggan ti. So attànaü yeva àdhipateyyaü karitvà akusalaü pajahati kusalaü bhàveti sàvajjaü pajahati anavajjaü bhàveti suddhaü attànaü pariharati. Idaü vuccati bhikkhave attàdhipateyyaü. 2. Katama¤ ca bhikkhave lokàdhipateyyaü? Idha bhikkhave bhikkhu ara¤¤agato và rukkhamålagato và su¤¤àgàragato và iti pañisa¤cikkhati:-- na kho panàhaü cãvarahetu agàrasmà anagàriyaü pabbajito na piõóapàtahetu na senàsanahetu na iti bhavàbhavahetu agàrasmà anagàriyaü pabbajito. Api ca kho 'mhi otiõõo jàtiyà jaràya maraõena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upàyàsehi dukkhotiõõo dukkhapareto appeva nàma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyà pa¤¤àyethà ti. Aha¤ c' eva kho pana evaü pabbajito samàno kàmavitakkaü và vitakkeyyaü vyàpàdavitakkaü và vitakkeyyaü vihiüsàvitakkaü và vitakkeyyaü. Mahà kho panàyaü lokasannivàso. Mahantasmiü kho pana lokasannivàse santi samaõabràhmaõà iddhimanto dibbacakkhukà paracittaviduno. Te dårato pi passanti àsannà pi na dissanti cetasà pi cittaü jànanti. Te pi mam evaü jàneyyuü -- passatha bho imaü kulaputtaü saddhà agàrasmà anagàriyaü pabbajito samàno vokiõõo viharati pàpakehi akusalehi dhammehã ti. Devatà pi kho santi iddhimantiniyo dibbacakkhukà paracittaviduniyo. Tà dårato pi passanti àsannà pi na dissanti cetasà pi cittaü jànanti. Tà pi mam evaü jàneyyuü -- passatha bho imaü kulaputtaü saddhà agàrasmà anagàriyaü pabbajito samàno vokiõõo viharati pàpakehi akusalehi dhammehã ti. So iti pañisa¤cikkhati:-- âraddhaü kho pana me viriyaü bhavissati asallãnaü upaññhità sati asammuññhà passaddho kàyo asàraddho hoti samàhitaü cittaü ekaggan ti. #<[page 149]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So lokaü yeva àdhipateyyaü karitvà akusalaü pajahati kusalaü bhàveti sàvajjaü pajahati anavajjaü bhàveti suddhaü attànaü pariharati. Idaü vuccati bhikkhave lokàdhipateyyaü. 3. Katama¤ ca bhikkhave dhammàdhipateyyaü? Idha bhikkhave bhikkhu ara¤¤agato và rukkhamålagato và su¤¤àgàragato và iti pañisa¤cikkhati:-- Na kho panàhaü cãvarahetu agàrasmà anagàriyaü pabbajito na piõóapàtahetu na senàsanahetu na itibhavàbhavahetu agàrasmà anagàriyaü pabbajito. Api ca kho 'mhi otiõõo jàtiyà jaràya maraõena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upàyàsehi dukkhotiõõo dukkhapareto appeva nàma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyà pa¤¤àyethà ti. Svàkkhàto Bhagavatà dhammo sandiññhiko akàliko ehipassiko opanayiko paccattaü veditabbo vi¤¤åhi. Santi kho pana me sabrahmacàrã jànaü passaü viharanti. Aha¤ c' eva kho pana evaü svàkkhàte dhammavinaye pabbajito samàno kusãto vihareyyaü pamatto na me taü assa pañiråpan ti. So iti pañisa¤cikkhati:-àraddhaü kho pana me viriyaü bhavissati asallãnaü upaññhità sati asammuññhà passaddho kàyo asàraddho samàhitaü cittaü ekaggan ti. So dhammaü yeva àdhipateyyaü karitvà akusalaü pajahati . . . pe . . . anavajjaü bhàveti suddhaü attànaü pariharati. Idaü vuccati bhikkhave dhammàdhipateyyaü. Imàni kho bhikkhave tãõi àdhipateyyànã ti. 4. N' atthi loke raho nàma pàpakammaü pakubbato Attà te purisa jànàti saccaü và yadi và musà Kalyàõaü vata bho sakkhi attànaü atima¤¤asi Yo santaü attanã pàpaü attànaü parigåhasi. #<[page 150]># %<150 DEVADæTA-VAGGA. [III. 41.>% Passanti devà ca Tathàgatà ca lokasmiü bàlaü visamaü carantaü Tasmà hi attàdhipako sato care lokàdhipo ca nipako ca jhàyã Dhammàdhipo ca anudhammacàrã na hãyati saccaparakkamo muni Pasayha Màraü abhibhuyya antakaü yo ca phusã jàtikkhayaü padhànavà Sa tàdiso lokavidå sumedho sabbesu dhammesu atammayo munã ti. Devadåtavaggo catuttho. 41. Tiõõaü bhikkhave sammukhãbhàvà saddho kulaputto bahuü pu¤¤aü pasavati. Katamesaü tiõõaü? Saddhàya bhikkhave sammukhãbhàvà saddho kulaputto bahuü pu¤¤aü pasavati. Deyyadhammassa bhikkhave sammukhãbhàvà saddho kulaputto bahuü pu¤¤aü pasavati. Dakkhiõeyyànaü bhikkhave sammukhãbhàvà saddho kulaputto bahuü pu¤¤aü pasavati. Imesaü kho bhikkhave tiõõaü sammukhãbhàvà saddho kulaputto bahuü pu¤¤aü pasavatã ti. 42. Tãhi bhikkhave ñhànehi saddho pasanno veditabbo. Katamehi tãhi? Sãlavataü dassanakàmo hoti saddhammaü sotukàmo hoti vigatamalamaccherena cetasà agàraü ajjhàvasati muttacàgo payatapàõi vossaggarato yàcayogo dànasaüvibhàgarato. Imehi kho bhikkhave tãhi ñhànehi saddho pasanno veditabbo ti. Dassanakàmo sãlavataü saddhammaü sotum icchati vineyya maccheramalaü sa ve saddho ti vuccatã ti. #<[page 151]># %% 43. Tayo bhikkhave atthavase sampassamànena alam eva paresaü dhammaü desetuü. Katame tayo? Yo dhammaü deseti so attha-pañisaüvedã ca hoti dhammapañisaüvedã ca, yo dhammaü suõàti so atthapañisaüvedã ca hoti dhammapañisaüvedã ca, yo c' eva dhammaü deseti yo ca dhammaü suõàti ubho atthapañisaüvedino ca honti dhammapañisaüvedino ca. Ime kho bhikkhave tayo atthavase sampassamànena alaü eva paresaü dhammaü desetun ti. 44. Tãhi bhikkhave ñhànehi kathà pavattanã hoti? Katamehi tãhi? Yo dhammaü deseti so atthapañisaüvedã ca hoti dhammapañisaüvedã ca, yo dhammaü suõàti so atthapañisaüvedã ca hoti dhammapañisaüvedã ca, yo c' eva dhammaü deseti yo ca dhammaü suõàti ubho atthapañisaüvedino ca honti dhammapañisaüvedino ca. Imehi tãhi bhikkhave ñhànehi kathà pavattanã hotã ti. 45. Tãõ' imàni bhikkhave paõóitapa¤¤attàni sappurisapa¤¤attàni. Katamàni tãõi? Dànaü bhikkhave paõóitapa¤¤attaü sappurisapa¤¤attaü, pabbajjà bhikkhave paõóitapa¤¤attà sappurisapa¤¤attà, màtàpitunnaü bhikkhave upaññhànaü paõóitapa¤¤attaü sappurisapa¤¤attaü. Imàni kho bhikkhave tãõi paõóitapa¤¤attàni sappurisapa¤¤attàni. Sabbhi dànaü upa¤¤attaü ahiüsà sa¤¤amo damo Màtàpitu upaññhànaü santànaü brahmacàrinaü Satam etàni ñhànàni yàni sevetha paõóito Ariyo dassanasampanno sa lokaü bhajate sivan ti. 46. Yaü bhikkhave sãlavanto pabbajità gàmaü và nigamaü và upanissàya viharanti tattha manussà tãhi ñhànehi bahuü pu¤¤aü pasavanti. Katamehi tãhi? #<[page 152]># %<152 CæìA-VAGGA. [III. 47.>% Kàyena vàcàya manasà. Yaü bhikkhave sãlavanto pabbajità gàmaü và nigamaü và upanissàya viharanti tattha manussà imehi tãhi ñhànehi bahuü pu¤¤aü pasavantã ti. 47. Tãõ' imàni bhikkhave saïkhatassa saïkhatalakkhaõàni. Katamàni tãõi? Uppàdo pa¤¤àyati vayo pa¤¤àyati ñhitassa a¤¤athattaü pa¤¤àyati. Imàni kho bhikkhave tãõi saïkhatassa saïkhatalakkhaõànã ti. Tãõ' imàni bhikkhave asaïkhatassa asaïkhatalakkhaõàni. Katamàni tãõi? Na uppàdo pa¤¤àyati na vayo pa¤¤àyati na ñhitassa a¤¤athattaü pa¤¤àyati. Imàni kho bhikkhave tãõi asaïkhatassa asaïkhatalakkhaõànã ti. 48. Himavantaü bhikkhave pabbataràjaü nissàya mahàsàlà tãhi ca vaóóhãhi vaóóhanti. Katamehi tãhi? Sàkhàpattapalàsena vaóóhanti tacapapañikàya vaóóhanti pheggusàrena vaóóhanti. Himavantaü bhikkhave pabbataràjaü nissàya mahàsàlà imàhi tãhi vaóóhãhi vaóóhanti. Evam eva kho bhikkhave saddhaü kulapatiü nissàya antojano tãhi vaóóhãhi vaóóhati. Katamehi tãhi? Saddhàya vaóóhati sãlena vaóóhati pa¤¤àya vaóóhati. Saddhaü bhikkhave kulapatiü nissàya antojano imàhi tãhi vaóóhãhi vaóóhatã ti. Yathà pi pabbato selo ara¤¤asmiü brahàvane Taü rukkhaü upanissàya vaóóhante te vanaspati Tath' eva sãlasampannaü saddhaü kulapatim idha Upanissàya vaóóhanti puttadàrà ca bandhavà Amaccà ¤àtisaïghà ca ye c' assa anujãvino #<[page 153]># %% Tyàssa sãlavato sãlaü càgaü sucaritàni ca Passamànànukubbanti ye bhavanti vicakkhaõà Idha dhammaü caritvàna maggaü sugatigàminaü Nandino devalokasmiü modanti kàmakàmino ti. 49. Tãhi bhikkhave ñhànehi àtappaü karaõãyaü. Katamehi tãhi? Anuppannànaü pàpakànaü akusalànaü dhammànaü anuppàdàya àtappaü karaõãyaü, anuppannànaü kusalànaü dhammànaü uppàdàya àtappaü karaõãyaü, uppannànaü sàrãrikànaü vedanànaü dukkhànaü tibbànaü kharànaü kañukànaü asàtànaü amanàpànaü pàõaharànaü adhivàsanàya àtappaü karaõãyaü. . Yato kho bhikkhave bhikkhu anuppannànaü pàpakànaü akusalànaü dhammànaü anupàdàya àtappaü karoti, anuppannànaü kusalànaü dhammànaü uppàdàya àtappaü karoti, uppannànaü sàrãrikànaü vedanànaü dukkhànaü tibbànaü kharànaü kañukànaü asàtànaü amanàpànaü pàõaharànaü adhivàsanàya àtappaü karoti. Ayaü vuccati bhikkhave bhikkhu àtàpã nipako sato sammà dukkhassa antakiriyàyà ti. 50. Tãhi bhikkhave aïgehi samannàgato mahàcoro sandhim pi chindati nillopam pi harati ekàgàrikam pi karoti paripanthe pi tiññhati. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave mahàcoro visamanissito ca hoti gahaõanissito ca hoti balavanissito ca hoti. Katha¤ ca bhikkhave mahàcoro visamanissito hoti? Idha bhikkhave mahàcoro nadãviduggaü và nissito hoti pabbatavisamaü và. Evaü kho bhikkhave mahàcoro visamanissito hoti. Katha¤ ca bhikkhave mahàcoro gahaõanissito hoti? Idha bhikkhave mahàcoro tiõagahaõaü và nissito hoti rukkhagahaõaü và gedhaü và mahàvanasaõóaü và. #<[page 154]># %<154 CæìA-VAGGA. [III. 50.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Evaü kho bhikkhave mahàcoro gahaõa-nissito hoti. Katha¤ ca bhikkhave mahàcoro balavanissito hoti? Idha bhikkhave mahàcoro ràjànaü và ràjamahàmattànaü và nissito hoti, tassa evaü hoti:-- Sace maü koci ki¤ci vakkhati ime me ràjàno và ràjamahàmattà và pariyodhàya atthaü bhaõissantã ti. Sace naü koci ki¤ci àha tyàssa ràjàno và ràjamahàmattà và pariyodhàya atthaü bhaõanti. Evaü kho bhikkhave mahàcoro balavanissito hoti. Imehi kho bhikkhave tãhi aïgehi samannàgato mahàcoro sandhim pi chindati nillopam pi harati ekàgàrikam pi karoti paripanthe pi tiññhati. 2. Evam eva kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato pàpabhikkhu khataü upahataü attànaü pariharati sàvajjo ca hoti sànuvajjo ca vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavati. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave pàpabhikkhu visamanissito ca hoti gahaõanissito ca balavanissito ca. Katha¤ ca bhikkhave pàpabhikkhu visamanissito hoti? Idha bhikkhave pàpabhikkhu visamena kàyakammena samannàgato hoti visamena vacãkammena samannàgato hoti visamena manokammena samannàgato hoti. Evaü kho bhikkhave pàpabhikkhu visamanissito hoti. Katha¤ ca bhikkhave pàpabhikkhu gahaõanissito hoti? Idha bhikkhave pàpabhikkhu micchàdiññhiko hoti antaggàhikàya diññhiyà samannàgato hoti. Evaü kho bhikkhave pàpabhikkhu gahaõanissito hoti. Katha¤ ca bhikkhave pàpabhikkhu balavanissito hoti? Idha bhikkhave pàpabhikkhu ràjànaü và ràjamahàmattànaü và nissito hoti, tassa evaü hoti:-- Sace maü koci ki¤ci vakkhati ime me ràjàno và ràjamahàmattà và pariyodhàya atthaü bhaõissantã ti. Sace naü koci ki¤ci àha tyàssa ràjàno và ràjamahàmattà và pariyodhàya atthaü bhaõanti. Evaü kho bhikkhave pàpabhikkhu balavanissito hoti. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato pàpabhikkhu khataü upahataü attànaü pariharati sàvajjo ca hoti sànuvajjo ca vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavatã ti. #<[page 155]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Cåëavaggo pa¤camo. Pañhamo pa¤¤àsako samatto. 51. Atha kho dve bràhmaõà jiõõà vuóóhà mahallakà addhagatà vayo-anuppattà vãsaüvassasatikà jàtiyà yena Bhagavà ten' upasaïkamiüsu . . . pe . . . Ekamantaü nisinnà kho te bràhmaõà Bhagavantaü etad avocuü: Mayam assu bho Gotama bràhmaõà jiõõà vuóóhà mahallakà addhagatà vayo-anuppattà vãsaüvassasatikà jàtiyà te c' amhà akatakalyàõà akatakusalà akatabhãruttàõà, ovadatu no bhavaü Gotamo anusàsatu no bhavaü Gotamo yaü amhàkaü assa dãgharattaü hitàya sukhàyà ti. Taggha tumhe bràhmaõà jiõõà vuóóhà mahallakà addhagatà vayo-anuppattà vãsaüvassasatikà jàtiyà te c' attha akatakalyàõà akatakusalà akatabhãruttàõà. Upanãyati kho ayaü bràhmaõà loko jaràya vyàdhinà maraõena, evaü upanãyamàne kho bràhmaõà loke jaràya vyàdhinà maraõena yo 'dha kàyena saüyamo vàcàya saüyamo manasà saüyamo taü tassa petassa tàõa¤ ca lena¤ ca dãpa¤ ca saraõa¤ ca paràyana¤ cà ti. Upanãyati jãvitaü appam àyu Jaråpanãtassa na santi tàõà Etaü bhayaü maraõe pekkhamàno Pu¤¤àni kayiràtha sukhàvahànã ti Yo 'dha kàyena sa¤¤amo vàcàya uda cetasà Taü tassa petassa sukhàya hoti Yaü jãvamàno pakaroti pu¤¤an ti. #<[page 156]># %<156 BRâHMAöA-VAGGA. [III. 52.>% 52. Atha kho dve bràhmaõà jiõõà vuóóhà mahallakà addhagatà vayo-anuppattà vãsaüvassasatikà jàtiyà yena Bhagavà ten' upasaïkamiüsu . . . pe . . . Ekamantaü nisinnà kho te bràhmaõà Bhagavantaü etad avocuü: Mayaü assu bho Gotama bràhmaõà jiõõà vuóóhà mahallakà addhagatà vayo-anuppattà vãsaüvassasatikà jàtiyà te c' amhà akatakalyàõà akatakusalà akatabhãruttàõà, ovadatu no bhavaü Gotamo anusàsatu no bhavaü Gotamo yaü amhàkaü assa dãgharattaü hitàya sukhàyà ti. Taggha tumhe bràhmaõà jiõõà vuddhà mahallakà addhagatà vayo-anuppattà vãsaüvassasatikà jàtiyà te c' attha akatakalyàõà akatakusalà akatabhãruttàõà. âditto kho ayaü bràhmaõà loko jaràya vyàdhinà maraõena, evaü àditte bràhmaõà loke jaràya vyàdhinà maraõena yo 'dha kàyena saüyamo vàcàya saüyamo manasà saüyamo taü tassa petassa tàõa¤ ca lena¤ ca dãpa¤ ca saraõa¤ ca paràyana¤ cà ti. âdittasmim agàrasmiü yaü nãharati bhàjanaü Taü tassa hoti atthàya no ca yaü tattha óayhati Evam àdãpito loko jaràya maraõena ca Nãhareth' eva dànena dinnaü hoti sunãhataü. Yo 'dha kàyena sa¤¤amo vàcàya uda cetasà Taü tassa petassa sukhàya hoti Yaü jãvamàno pakaroti pu¤¤an ti. 53. Atha kho a¤¤ataro bràhmaõo yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavatà saddhiü . . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho so bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca:-- Sandiññhiko dhammo ti bho Gotama vuccati. Kittàvatà nu kho bho Gotama sandiññhiko dhammo hoti akàliko ehipassiko opanayiko paccattaü veditabbo vi¤¤åhã ti? Ratto kho bràhmaõa ràgena abhibhåto pariyàdinnacitto attavyàbàdhàya pi ceteti paravyàbàdhàya pi ceteti ubhayavyàbàdhàya pi ceteti cetasikam pi dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. #<[page 157]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Ràge pahãne n' eva attavyàbàdhàya pi ceteti na paravyàbàdhàya pi ceteti na ubhayavyàbàdhàya pi ceteti na cetasikaü dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Evam pi kho bràhmaõa sandiññhiko dhammo hoti . . . pe . . . Duññho kho bràhmaõa dosena abhibhåto pariyàdinnacitto attavyàbàdhàya pi ceteti paravyàbàdhàya pi ceteti ubhayavyàbàdhàya pi ceteti cetasikam pi dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Dose pahãne n' eva attavyàbàdhàya pi ceteti na paravyàbàdhàya pi ceteti na ubhayavyàbàdhàya pi ceteti na cetasikaü dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Evaü kho bràhmaõa sandiññhiko dhammo hoti . . . pe . . . Måëho kho bràhmaõa mohena abhibhåto pariyàdinnacitto attavyàbàdhàya pi ceteti paravyàbàdhàya pi ceteti ubhayavyàbàdhàya pi ceteti cetasikam pi dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Mohe pahãne n' eva attavyàbàdhàya pi ceteti na paravyàbàdhàya pi ceteti na ubhayavyàbàdhàya pi ceteti na cetasikaü dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Evam pi kho bràhmaõa sandiññhiko dhammo hoti akàliko ehipassiko opanayiko paccattaü veditabbo vi¤¤åhã ti. Abhikkantaü bho Gotama . . . pe . . . Upàsakaü maü bhavaü Gotamo dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gatan ti. 54. Atha kho a¤¤ataro bràhmaõo paribbàjako yena Bhagavà ten' upasaïkami . . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho bràhmaõo paribbàjako Bhagavantaü etad avoca:-- Sandiññhiko dhammo ti bho Gotama vuccati. Kittàvatà nu kho bho Gotamo sandiññhiko dhammo hoti akàliko ehipassiko opanayiko paccattaü veditabbo vi¤¤åhã ti? Ratto kho bràhmaõa ràgena abhibhåto pariyàdinnacitto attavyàbàdhàya . . . pe (53) . . . pañisaüvedeti. Ràge pahãne n' eva . . . pe (53) . . . pañisaüvedeti. #<[page 158]># %<158 BRâHMAöA-VAGGA. [III. 55.>% Ratto kho bràhmaõa ràgena abhibhåto pariyàdinnacitto kàyena duccaritaü carati vàcàya . . . pe . . . manasà duccaritaü carati. Ràge pahãne n' eva kàyena duccaritaü carati na vàcàya . . . pe . . . na manasà duccaritaü carati. Ratto kho bràhmaõa ràgena abhibhåto pariyàdinnacitto attattham pi yathàbhåtaü nappajànàti parattham pi . . . pe . . . ubhayattham pi yathàbhåtam pi nappajànàti. Ràge pahãne attattham pi yathàbhåtaü pajànàti parattham pi . . . pe . . . ubhayattham pi yathàbhåtaü pajànàti. Evam pi kho bràhmaõa sandiññhiko dhammo hoti . . . pe . . . Duññho kho bràhmaõa dosena . . . pe . . . Måëho kho bràhmaõa mohena abhibhåto pariyàdinnacitto attavyàbàdhàya pi ceteti . . . pe . . . ubhayavyàbàdhàya pi ceteti cetasikaü pi dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Mohe pahãne n' eva attavyàbàdhàya pi ceteti . . . pe . . . na ubhayavyàbàdhàya pi ceteti na cetasikaü dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Måëho kho bràhmaõa mohena abhibhåto pariyàdinnacitto kàyena duccaritaü carati vàcàya . . . pe . . . manasà duccaritaü carati. Mohe pahãne na kàyena duccaritaü na vàcàya . . . pe . . . na manasà duccaritaü carati. Måëho kho bràhmaõa mohena abhibhåto pariyàdinnacitto attattham pi yathàbhåtaü nappajànàti parattham pi . . . pe . . . ubhayattham pi yathàbhåtam pi nappajànàti. Mohe pahãne attattham pi yathàbhåtaü pajànàti parattham pi . . . pe . . . ubhayattham pi yathàbhåtaü pajànàti. Evaü kho bràhmaõa sandiññhiko dhammo hoti akàliko ehipassiko opanayiko paccattaü veditabbo vi¤¤åhã ti. Abhikkantaü bho Gotama . . . pe . . . Upàsakaü maü bhavaü Gotamo dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gatan ti. 55. Atha kho Jàõussoõi bràhmaõo yena Bhagavà ten' upasaïkami . . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho Jàõussoõi bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca: Sandiññhikaü nibbànan ti bho Gotama vuccati. Kittàvatà bho Gotama sandiññhikaü nibbànaü hoti akàlikaü ehipassikaü opanayikaü paccattaü veditabbaü vi¤¤åhã ti? #<[page 159]># %% Ratto kho bràhmaõa ràgena abhibhåto pariyàdinnacitto attavyàbàdhàya pi ceteti . . . pe (54) . . . ubhayavyàbàdhàya pi ceteti cetasikam pi dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Ràge pahãne n' eva attavyàbàdhàya pi ceteti . . . pe (53) . . . na ubhayavyàbàdhàya pi ceteti na cetasikaü dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Evaü kho bràhmaõa sandiññhikaü nibbànaü hoti . . . pe . . . Duññho kho bràhmaõa dosena . . . pe . . . Måëho kho bràhmaõa mohena abhibhåto pariyàdinnacitto attavyàbàdhàya pi ceteti . . . pe . . . ubhayavyàbàdhàya pi ceteti cetasikam pi dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Mohe pahãne n' eva attavyàbàdhàya pi ceteti . . . pe . . . na ubhayavyàbàdhàya pi ceteti na cetasikaü dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Evaü kho bràhmaõa sandiññhikaü nibbànaü hoti . . . pe (54) . . . Yato kho ayaü bràhmaõa anavasesaü ràgakkhayaü pañisaüvedeti anavasesaü dosakkhayaü pañisaüvedeti anavasesaü mohakkhayaü pañisaüvedeti. Evaü kho bràhmaõa sandiññhikaü nibbànaü hoti akàlikaü ehipassikaü opanayikaü paccattaü veditabbaü vi¤¤åhã ti. Abhikkantaü bho Gotama . . . pe . . . Upàsakaü maü bhavaü Gotamo dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gatan ti. 56. Atha kho a¤¤ataro bràhmaõo mahàsàlo yena Bhagavà ten' upasaïkami . . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho so bràhmaõo mahàsàlo Bhagavantaü etad avoca: Sutaü me taü bho Gotama pubbakànaü bràhmaõànaü vuóóhànaü mahallakànaü àcariyapàcariyànaü bhàsamànànaü pubb' assudaü ayaü loko avãci ma¤¤e phuño ahosi manussehi kukkuñasampàtikà gàmanigamaràjadhàniyo ti. Ko nu kho bho Gotama hetu ko paccayo yen' etarahi manussànaü khayo hoti tanuttaü pa¤¤àyati gàmà pi agàmà honti nigamà pi anigamà honti nagarà pi anagarà honti janapadà pi ajanapadà hontã ti? #<[page 160]># %<160 BRâHMAöA-VAGGA. [III. 57. 1.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Etarahi bràhmaõa manussà adhammaràgarattà visamalobhàbhibhåtà micchàdhammaparetà. Te adhammaràgarattà visamalobhàbhibhåtà micchàdhammaparetà tiõhàni satthàni gahetvà a¤¤ama¤¤assa jãvità voropenti. Tena bahå manussà kàlaü karonti. Ayam pi kho bràhmaõa hetu ayaü paccayo yen' etarahi manussànaü khayo hoti tanuttaü pa¤¤àyati gàmà pi agàmà honti nigamà pi anigamà honti nagarà pi anagarà honti janapadà pi ajanapadà honti. Puna ca paraü bràhmaõa etarahi manussà adhammaràgarattà visamalobhàbhibhåtà micchàdhammaparetà. Tesaü adhammaràgarattànaü visamalobhàbhibhåtànaü micchàdhammaparetànaü devo na sammà dhàraü anuppavecchati. Tena dubbhikkhaü hoti dussassaü setaññhikaü salàkàvuttaü tena bahå manussà kàlaü karonti. Ayam pi kho bràhmaõa hetu ayaü paccayo yen' etarahi manussànaü khayo hoti tanuttaü pa¤¤àyati gàmà pi agàmà honti nigamà pi anigamà honti nagarà pi anagarà honti janapadà pi ajanapadà honti. Puna ca paraü bràhmaõa etarahi manussà adhammaràgarattà visamalobhàbhibhåtà micchàdhammaparetà. Tesaü adhammaràgarattànaü visamalobhàbhibhåtànaü micchàdhammaparetànaü yakkhà vàëe amanusse ossajjanti. Tena bahå manussà kàlaü karonti. Ayam pi kho bràhmaõa hetu ayaü paccayo yen' etarahi manussànaü khayo hoti tanuttaü pa¤¤àyati gàmà pi agàmà honti nigamà pi anigamà honti nagarà pi anagarà honti janapadà pi ajanapadà honti. Abhikkantaü bho Gotama . . . pe . . . Upàsakaü maü bhavaü Gotamo dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gatan ti. 57. 1. Atha kho Vacchagotto paribbàjako yena Bhagavà ten' upasaïkami . . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho Vacchagotto paribbàjako Bhagavantaü etad avoca:-- Sutaü me taü bho Gotama samaõo Gotamo evaü àha:-- Mayham eva dànaü dàtabbaü na a¤¤esaü dànaü dàtabbaü, #<[page 161]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ mayham eva sàvakànaü dànaü dàtabbaü na a¤¤esaü sàvakànaü dànaü dàtabbaü, mayham eva dinnaü mahapphalaü na a¤¤esaü dinnaü mahapphalaü, mayham eva sàvakànaü dinnaü mahapphalaü na a¤¤esaü sàvakànaü dinnaü mahapphalan ti. Ye te bho Gotama evam àhaüsu samaõo Gotamo evam àha:-- Mayham eva dànaü . . . pe . . . mahapphalan ti, kacci te bhoto Gotamassa vuttavàdino na ca bhavantaü Gotamaü abhåtena abbhàcikkhanti dhammassa cànudhammaü vyàkaronti. Na ca koci sahadhammiko vàdànupàto gàrayhaü ñhànam àgacchati, anabbhakkhàtukàmà hi mayaü bhavantaü Gotaman ti. Ye te Vaccha evam àhaüsu samaõo Gotamo evam àha:-Mayham eva dànaü . . . pe . . . mahapphalan ti, na me te vuttavàdino abbhàcikkhanti ca pana maü te asatà abhåtena. Yo kho Vaccha paraü dànaü dadantaü vàreti so tiõõaü antaràyakaro hoti tiõõaü pàripanthiko. Katamesaü tiõõaü? Dàyakassa pu¤¤antaràyakaro hoti, pañiggàhakànaü làbhantaràyakaro hoti, pubb' eva kho pan' assa attà khato ca hoti upahato ca. Yo kho Vaccha paraü dànaü dadantaü vàreti so imesaü tiõõaü antaràyakaro hoti tiõõaü pàripanthiko. Ahaü kho pana Vaccha evaü vadàmi:-ye pi te candanikàya và oëigalle và pàõà tatra pi yo thàlidhovanaü và saràvadhovanaü và chaóóeti -- ye tattha pàõà te yena yàpentå ti -- tatonidànaü pàhaü Vaccha pu¤¤assa àgamaü vadàmi, ko pana vàdo manussabhåte. Api càhaü Vaccha sãlavato dinnaü mahapphalaü vadàmi no tathà dussãle. So ca hoti pa¤caïgavippahãno pa¤caïgasamannàgato. Katamàni pa¤caïgàni pahãnàni honti? Kàmacchando pahãno hoti vyàpàdo pahãno hoti thãnamiddhaü pahãnaü hoti uddhaccakukkuccaü pahãnaü hoti vicikicchà pahãnà hoti. #<[page 162]># %<162 BRâHMAöA-VAGGA. [III. 57. 2.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Imàni pa¤caïgàni pahãnàni honti. Katamehi pa¤caïgehi samannàgato hoti? Asekhena sãlakkhandhena samannàgato hoti, asekhena samàdhikkhandhena samannàgato hoti, asekhena pa¤¤akkhandhena samannàgato hoti, asekhena vimuttikkhandhena samannàgato hoti, asekhena vimutti¤àõadassanakkhandhena samannàgato hoti. Imehi pa¤caïgehi samannàgato hoti. Iti pa¤caïgavippahãne pa¤caïgasamannàgate dinnaü mahapphalaü vadàmã ti. 2. Iti kaõhàsu setàsu rohiõãsu harãsu và Kammàsàsu saråpàsu gosu pàrevatàsu và Yàsu kàsu ca etàsu danto jàyati puïgavo Dhorayho balasampanno kalyàõajavanikkamo Tam eva bhàre yu¤janti nàssa vaõõaü parikkhare Evam eva manussesu yasmin kasmi¤ ca jàtiyaü Khattiye bràhmaõe vesse sudde caõóàlapukkuse Yàsu kàsu ca etàsu danto jàyati subbato Dhammaññho sãlasampanno saccavàdã hirãmano Pahãnajàtimaraõo brahmacariyassa kevalã Pannabhàro visaüyutto katakicco anàsavo Pàragå sabbadhammànaü anupàdàya nibbuto Tasmiü yeva viraje khette vipulà hoti dakkhiõà Bàlà ca avijànantà dummedhà assutàvino Bahiddhà dadanti dànà na hi sante upàsare Ye ca sante upàsenti sappa¤¤e dhãrasammate Saddhà ca tesaü sugate målajàtà patiññhità Devaloka¤ ca te yanti kule và idha jàyare Anupubbena nibbànaü adhigacchanti paõóità ti. #<[page 163]># %% 58. 1. Atha kho Tikaõõo bràhmaõo yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü saddhiü . . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho Tikaõõo bràhmaõo Bhagavato sammukhà tevijjànaü sudaü bràhmaõànaü vaõõaü bhàsati: -- Evam pi tevijjà bràhmaõà, iti pi tevijjà bràhmaõà ti. Yathàkathaü pana bràhmaõa bràhmaõà bràhmaõaü tevijjaü pa¤¤àpentã ti? Idha bho Gotama bràhmaõo ubhato sujàto hoti màtito ca pitito ca saüsuddhagahaõiko yàva sattamà pitàmahàyugà akkhitto anupakkuññho jàtivàdena ajjhàyako mantadharo tiõõaü vedànaü pàragå sanighaõóukeñubhànaü sàkkharappabhedànaü itihàsapa¤camànaü padako veyyàkaraõo lokàyatamahàpurisalakkhaõesu anavayo ti. Evaü kho bho Gotama bràhmaõà bràhmaõaü tevijjaü pa¤¤àpentã ti. A¤¤athà kho bràhmaõa bràhmaõà bràhmaõaü tevijjaü pa¤¤àpenti, a¤¤athà ca pana ariyassa vinaye tevijjo hotã ti. Yathàkathaü pana bho Gotama ariyassa vinaye tevijjo hoti. Sàdhu me bhavaü Gotamo tathà dhammaü desetu yathà ariyasse vinaye tevijjo hotã ti. Tena hi bràhmaõa suõàhi sàdhukaü manasikarohi bhàsissàmã ti. 2. Evaü bho ti kho Tikaõõo bràhmaõo Bhagavato paccassosi. Bhagavà etad avoca: Idha bràhmaõa bhikkhu vivicc' eva kàmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicàraü vivekajaü pãtisukhaü pañhamajjhànaü upasampajja viharati, vitakkavicàrànaü våpasamà ajjhattaü sampasàdanaü cetaso ekodibhàvaü avitakkaü avicàraü samàdhijaü pãtisukhaü dutiyajjhànaü upasampajja viharati, pãtiyà ca viràgà upekhako ca viharati sato sampajàno sukha¤ ca kàyena pañisaüvedeti yaü taü ariyà àcikkhanti upekhako satimà sukhavihàrã ti tatiyajjhànaü upasampajja viharati, sukhassa ca pahànà dukkhassa ca pahànà pubb' eva somanassadomanassànaü atthagamà adukkhamasukhaü upekhàsatiparisuddhiü catutthajjhànaü upasampajja viharati. #<[page 164]># %<164 BRâHMAöA-VAGGA. [III. 58. 3.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 3. So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudubhåte kammanãye ñhite ànejjappatte pubbenivàsànussati¤àõàya cittaü abhininnàmeti. So anekavihitaü pubbenivàsaü anussarati -- seyyathãdaü ekam pi jàtiü dve pi jàtiyo tisso pi jàtiyo catasso pi jàtiyo pa¤ca pi jàtiyo dasa pi jàtiyo vãsati pi jàtiyo tiüsati pi jàtiyo cattàrãsam pi jàtiyo pa¤¤àsam pi jàtiyo jàtisatam pi jàtisahassam pi jàtisatasahassam pi aneke pi saüvaññakappe aneke pi vivaññakappe aneke saüvaññavivaññakappe -- amutràsiü evaünàmo evaügotto evaüvaõõo {evamàhàro} evaüsukhadukkhapañisaüvedã evamàyupariyanto, so tato cuto amutra udapàdiü tatràpàsiü evaünàmo evaügotto evaüvaõõo evamàhàro evaüsukhadukkhapañisaüvedã evamàyupariyanto, so tato cuto idhåpapanno ti. Iti sàkàraü sa-uddesaü anekavihitaü pubbenivàsaü anussarati. Ayam assa pañhamà vijjà adhigatà hoti, avijjà vigatà vijjà uppannà, tamo vigato àloko uppanno, yathà taü appamattassa àtàpino pahitattassa viharato. 4. So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudubhåte kammanãye ñhite ànejjappatte sattànaü cutupapàta¤àõàya cittaü abhininnàmeti. So dibbena cakkhunà visuddhena atikkantamànusakena satte passati cavamàne upapajjamàne. Hãne paõãte suvaõõe dubbaõõe sugate duggate yathàkammåpage satte pajànàti -ime và pana bhonto sattà kàyaduccaritena samannàgatà vacãduccaritena samannàgatà manoduccaritena samannàgatà ariyànaü upavàdakà micchàdiññhikà micchàdiññhikammasamàdànà, te kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü upapannà -- ime và pana bhonto sattà kàyasucaritena samannàgatà vacãsucaritena samannàgatà manosucaritena samannàgatà ariyànaü anupavàdakà sammàdiññhikà sammàdiññhikammasamàdànà, #<[page 165]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ te kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü upapannà ti; so iti dibbena cakkhunà visuddhena atikkantamànusakena satte passati cavamàne upapajjamàne. Hãne paõãte suvaõõe dubbaõõe sugate duggate yathàkammåpage satte pajànàti. Ayam assa dutiyà vijjà adhigatà hoti avijjà vigatà vijjà uppannà tamo vigato àloko uppanno yathà taü appamattassa àtàpino pahitattassa viharato. 5. So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudubhåte kammanãye ñhite ànejjappatte àsavànaü khaya¤àõàya cittaü abhininnàmeti. So idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànàti ayaü dukkhasamudayo ti . . . ayaü dukkhanirodho ti . . . ayaü dukkhanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànàti, ime àsavà ti yathàbhåtaü pajànàti . . . pe . . . ayaü àsavanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànàti. Tassa evaü jànato evaü passato kàmàsavà pi cittaü vimuccati bhavàsavà pi cittaü vimuccati avijjàsavà pi cittaü vimuccati, vimuttasmiü vimuttam iti ¤àõaü hoti, khãõà jàti vusitaü brahmacariyaü kataü karaõãyaü nàparaü itthattàyà ti pajànàti. Ayam assa tatiyà vijjà adhigatà hoti, avijjà vigatà vijjà uppannà, tamo vigato àloko uppanno, yathà taü appamattassa àtàpino pahitattassa viharato ti. 6. Anuccàvacasãlassa nipakassa ca jhàyino. Cittaü yassa vasãbhåtaü ekaggaü susamàhitaü Taü ve tamonudaü dhãraü tevijjaü maccuhàyinaü Hitaü devamanussànaü àhu saccapahàyinaü Tãhi vijjàhi sampannaü asammåëhavihàrinaü Buddham antimasarãraü taü namassanti Gotamaü Pubbenivàsaü yo vedã saggàpàya¤ ca passati Atho jàtikkhayaü patto abhi¤¤àvosito muni Etàhi tãhi vijjàhi tevijjo hoti bràhmaõo Tam ahaü vadàmi tevijjaü nतaü lapitalàpanan ti. #<[page 166]># %<166 BRâHMAöA-VAGGA. [III. 59. 1.>% Evaü kho bràhmaõa ariyassa vinaye tevijjo hotã ti. A¤¤athà bho Gotama bràhmaõànaü tevijjo a¤¤athà ca pana ariyassa vinaye tevijjo hoti. Imassa ca bho Gotama ariyassa vinaye tevijjassa bràhmaõànaü tevijjo kalaü nàgghati soëasiü. Abhikkantaü bho Gotama . . . pe . . . Upàsakaü maü bhavaü Gotamo dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gatan ti. 59. 1. Atha kho Jàõussoõi bràhmaõo yena Bhagavà ten' upasaïkami . . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho Jàõussoõi bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca: Yass' assu bho Gotama ya¤¤o và saddhaü và thàlipàko và deyyadhammaü và tevijjesu bràhmaõesu dànaü dadeyyà ti? Yathàkathaü pana bràhmaõa bràhmaõà bràhmaõaü tevijjaü pa¤¤àpentã ti. Idha pana bho Gotama bràhmaõo ubhato sujàto hoti màtito ca pitito ca saüsuddhagahaõiko yàva sattamà pitàmahàyugà akkhitto anupakkuññho jàtivàdena ajjhàyako mantadharo tiõõaü vedànaü pàragå sanighaõóukeñubhànaü sàkkharappabhedànaü itihàsapa¤camànaü padako veyyàkaraõo lokàyatamahàpurisalakkhaõesu anavayo ti. Evaü kho bho Gotama bràhmaõà bràhmaõaü tevijjaü pa¤¤àpentã ti. A¤¤athà bho bràhmaõa bràhmaõà bràhmaõaü tevijjaü pa¤¤àpenti a¤¤athà ca pana ariyassa vinaye tevijjo hotã ti. Yathàkathaü bho Gotama ariyassa vinaye tevijjo hoti. Sàdhu me bhavaü Gotamo tathà dhammaü desetu yathà ariyassa vinaye tevijjo hotã ti. Tena hi bràhmaõa suõàhi. Sàdhukaü manasikarohi bhàsissàmã ti. Evaü bho ti kho Jàõussoõi bràhmaõo Bhagavato paccassosi. Bhagavà etad avoca: 2. Idha pana bràhmaõa bhikkhu vivicc' eva kàmehi . . . pe . . . catutthajjhànaü upasampajja viharati. So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudubhåte kammanãye ñhite ànejjappatte pubbenivàsànussati¤àõàya cittaü abhininnàmeti. #<[page 167]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So anekavihitaü pubbenivàsaü anussarati -- seyyathãdaü ekam pi jàtiü dve pi jàtiyo . . . pe . . . Iti sàkàraü sa-uddesaü anekavihitaü pubbenivàsaü anussarati. Ayam assa pañhamà vijjà adhigatà hoti avijjà vigatà vijjà uppannà tamo vigato àloko uppanno yathà taü appamattassa àtàpino pahitattassa viharato. 3. So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudubhåte kammanãye ñhite ànejjappatte sattànaü cutupapàta¤àõàya cittaü abhininnàmeti. So dibbena cakkhunà visuddhena atikkantamanussakena . . . pe . . . yathàkammåpage satte pajànàti. Ayam assa dutiyà vijjà adhigatà hoti avijjà vigatà vijjà uppannà tamo vigato àloko uppanno yathà taü appamattassa àtàpino pahitattassa viharato. 4. So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudubhåte kammanãye ñhite ànejjappatte àsavànaü khaya¤àõàya cittaü abhininnàmeti. So idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànàti . . . pe . . . ayaü dukkhanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànàti. Tassa evaü jànato evaü passato kàmàsavà pi cittaü vimuccati bhavàsavà pi cittaü vimuccati avijjàsavà pi cittaü vimuccati, vimuttasmiü vimuttam iti ¤àõaü hoti, khãõà jàti vusitaü brahmacariyaü kataü karaõãyaü nàparaü itthattàyà ti pajànàti. Ayam assa tatiyà vijjà adhigatà hoti avijjà vigatà vijjà uppannà tamo vigato àloko uppanno yathà taü appamattassa àtàpino pahitattassa viharato ti. Yo sãlabbatasampanno pahitatto samàhito Cittaü yassa vasãbhåtaü ekaggaü susamàhitaü Pubbenivàsaü yo vedã saggàpàya¤ ca passati Atho jàtikkhayaü patto abhi¤¤àvosito muni #<[page 168]># %<168 BRâHMAöA-VAGGA. [III. 60. 1.>% Etàhi tãhi vijjàhi tevijjo hoti bràhmaõo Tam ahaü vadàmi tevijjaü nतaü lapitalàpanan ti. Evam eva kho bràhmaõa ariyassa vinaye tevijjo hotã ti. A¤¤athà bho Gotama bràhmaõànaü tevijjo a¤¤athà ca pana ariyassa vinaye tevijjo hoti. Imassa ca bho Gotama ariyassa vinaye tevijjassa bràhmaõànaü tevijjo kalaü nàgghati soëasiü. Abhikkantaü bho Gotama . . . pe . . . Upàsakaü bhavaü Gotamo dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gatan ti. 60. 1. Atha kho Saïgàravo bràhmaõo yena Bhagavà ten' upasaïkami . . . pe . . . Ekamantaü nisinno Saïgàravo bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca: Mayam assu bho Gotama bràhmaõà nàma ya¤¤aü yajàma pi yajàpema pi. Tatra bho Gotama yo c' eva yajati yo ca yajàpeti sabbe te anekasàrãrikaü pu¤¤apañipadaü pañipannà honti yadidaü ya¤¤àdhikaraõaü. Yo panàyaü bho Gotama yassa và tassa và kulà agàrasmà anagàriyaü pabbajito ekam attànaü dameti ekam attànaü sameti ekam attànaü parinibbàpeti. Evam assàyaü ekasàrãrikaü pu¤¤apañipadaü pañipanno hoti yadidaü pabbajjàdhikaraõan ti. Tena hi bràhmaõa taü yev' ettha pañipucchissàmi, yathà te khameyya tathà naü vyàkareyyàsi. Taü kiü ma¤¤asi bràhmaõa? Idha Tathàgato loke uppajjati arahaü sammàsambuddho vijjàcaraõasampanno sugato lokavidå anuttaro purisadammasàrathi satthà devamanussànaü buddho Bhagavà. So evam àha -- ethàyaü maggo ayaü pañipadà yathà pañipanno aham anuttaraü brahmacariyogadhaü sayam abhi¤¤à sacchikatvà pavedemi. Etha tumhe pi tathà pañipajjatha yathà pañipannà tumhe pi anuttaraü brahmacariyogadhaü sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharissathà ti. Iti ayaü c' eva satthà dhammaü deseti pare ca tathattàya pañipajjanti. #<[page 169]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Tàni kho pana honti anekàni pi satàni anekàni pi sahassàni anekàni pi satasahassàni. Taü kiü ma¤¤asi bràhmaõa? Iccàyaü evaü sante ekasàrãrikà và pu¤¤apañipadà hoti anekasàrãrikà và yadidaü pabbajjàdhikaraõan ti? Iccàyam pi bho Gotama evaü sante anekasàrãrikà pu¤¤apañipadà hoti yadidaü pabbajjàdhikaraõan ti. 2. Evaü vutte àyasmà ânando Saïgàravaü bràhmaõam etad avoca:-- Imàsaü te bràhmaõa dvinnaü pañipadànaü katamà pañipadà khamati appaññhatarà ca appasamàrambhatarà ca mahapphalatarà ca mahànisaüsatarà cà ti? Evaü vutte Saïgàravo bràhmaõo àyasmantaü ânandaü etad avoca:-- Seyyathàpi bhavaü Gotamo bhava¤ c' ânando ete me pujjà ete me pàsaüsà ti. Dutiyam pi kho àyasmà ânando Saïgàravaü bràhmaõaü etad avoca:-- Na kho tyàhaü bràhmaõa evaü pucchàmi -ke và te pujjà ke và te pàsaüsà ti. Eva¤ ca kho tyàhaü bràhmaõa pucchàmi -- imàsaü te bràhmaõa dvinnaü pañipadànaü katamà pañipadà khamati appaññhatarà ca appasamàrambhatarà ca mahapphalatarà ca mahànisaüsatarà cà ti? Dutiyam pi kho Saïgàravo bràhmaõo àyasmantaü ânandaü etad avoca:-- Seyyathàpi bhavaü Gotamo bhava¤ c' ânando ete me pujjà ete me pàsaüsà ti. Tatiyam pi kho àyasmà ânando Saïgàravaü bràhmaõaü etad avoca:-- Na kho tyàhaü bràhmaõa evaü pucchàmi -- ke và te pujjà ke và te pàsaüsà ti. Eva¤ ca kho tyàhaü bràhmaõa pucchàmi -- imàsan te bràhmaõa dvinnaü pañipadànaü katamà pañipadà khamati appaññhatarà ca appasamàrambhatarà ca mahàpphalatarà ca mahànisaüsatarà cà ti? Tatiyam pi kho Saïgàravo bràhmaõo àyasmantaü ânandaü etad avoca:-- Seyyathàpi bhavaü Gotamo bhava¤ c' ânando ete me pujjà ete me pàsaüsà ti. #<[page 170]># %<170 BRâHMAöA-VAGGA. [III. 60. 3.>% 3. Atha kho Bhagavato etad ahosi:-- Yàva tatiyam pi kho Saïgàravo bràhmaõo ânandena sahadhammikaü pa¤haü puññho saüsàdeti no vissajjeti, yan nånàhaü parimoceyyan ti. Atha kho Bhagavà Saïgàravaü bràhmaõaü etad avoca. Kà nu 'jja bràhmaõa ràjantepure ràjaparisàyaü sannisinnànaü sannipatitànaü antarà kathà udapàdã ti? Ayaü khvajja bho Gotama ràjantepure ràjaparisàyaü sannisinnànaü sannipatitànaü antarà kathà udapàdi -Pubbassudaü appatarà c' eva bhikkhå ahesuü bahutarà ca uttarimanussadhammà iddhipàñihàriyaü dassesuü, etarahi kho bahutarà c' eva bhikkhå appatarà ca uttarimanussadhammà iddhipàñihàriyaü dassentã ti. Ayaü khvajja bho Gotama ràjantepure ràjaparisàyaü sannisinnànaü sannipatitànaü antarà kathà udapàdã ti. 4. Tãõi kho imàni bràhmaõa pàñihàriyàõi. Katamàni tãõi? Iddhipàñihàriyaü àdesanàpàñihàriyaü anusàsanãpàñihàriyaü. Katama¤ ca bràhmaõa iddhipàñihàriyaü? Idha bràhmaõa ekacco anekavihitaü iddhividhaü paccanubhoti -- eko pi hutvà bahudhà hoti, bahudhà pi hutvà eko hoti, àvibhàvaü tirobhàvaü, tirokuóóaü tiropàkàraü tiropabbataü asajjamàno va gacchati seyyathàpi àkàse, pañhaviyà pi ummujja-nimujjaü karoti seyyathàpi udake, udake pi abhijjamàno gacchati seyyathàpi pañhaviyaü, àkàse pi pallaïkena kamati seyyathàpi pakkhisakuõo, ime pi candimasuriye evaü mahiddhike evaü mahànubhàve pàõinà parimasati parimajjati, yàva brahmalokà pi kàyena vasaü vatteti. Idaü vuccati bràhmaõa iddhipàñihàriyaü. 5. Katama¤ ca bràhmaõa àdesanàpàñihàriyaü? Idha bràhmaõa ekacco nimittena àdisati, evam pi te mano ittham pi te mano iti pi te cittan ti. So bahu¤ ce pi àdisati, tath' eva taü hoti no a¤¤athà. Idha pana bràhmaõa ekacco na h' eva kho nimittena àdisati, api ca kho manussànaü và amanussànaü và devatànaü và saddaü sutvà àdisati, #<[page 171]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ evam pi te mano ittham pi te mano iti pi te cittan ti. So bahu¤ ce pi àdisati tath' eva taü hoti no a¤¤athà. Idha pana bràhmaõa ekacco na h' eva kho nimittena àdisati na pi manussànaü và amanussànaü và devatànaü và saddaü sutvà àdisati, api ca kho vitakkayato vicàrayato vitakkavipphàrasaddaü sutvà àdisati, evam pi kho te mano ittham pi te mano iti pi te cittan ti. So bahu¤ ce pi àdisati tath' eva taü hoti no a¤¤athà. Idha pana bràhmaõa ekacco na h' eva kho nimittena àdisati na pi manussànaü và amanussànaü và devatànaü và saddaü sutvà àdisati na pi vitakkayato na pi vicàrayato na vitakkavipphàrasaddaü sutvà àdisat, api ca kho avitakkaü avicàraü samàdhiü samàpannassa citasà ceto paricca pajànàti, yathà imassa bhoto manosaïkhàre paõihità imassa cittassa anantarà amun nàma vitakkaü vitakkissatã ti. So bahu¤ ce pi àdisati tath' eva taü hoti no a¤¤athà. Idaü vuccati bràhmaõa àdesanàpàñihàriyaü. 6. Katama¤ ca bràhmaõa anusàsanãpàñihàriyaü? Idha bràhmaõa ekacco evam anusàsati:-- Evaü vitakketha mà evaü vitakkayittha, evaü manasikarotha mà evaü manasàkattha, idaü pajahatha idaü upasampajja viharathà ti. Idaü vuccati bràhmaõa anusàsanãpàñihàriyaü. Imàni kho bràhmaõa tãõi pàñihàriyàni. Imesan te bràhmaõa tiõõaü pàñihàriyànaü katamaü pàñihàriyaü khamati abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ cà ti? Tatra bho Gotama yaü idaü pàñihàriyaü -- idh' ekacco anekavihitaü iddhividhaü paccanubhoti . . . pe . . . yàva brahmalokà kàyena vasaü vatteti -- idaü bho Gotama pàñihàriyaü yo ca naü karoti so ca naü pañisaüvedeti, yo ca naü karoti tassa c' eva taü hoti. Idam eva bho Gotama pàñihàriyaü màyàsahadhammaråpaü viya khàyati. Yam pi idaü bho Gotama pàñihàriyaü -- idh' ekacco nimittena àdisati . . . pe . . . devatànaü saddaü sutvà . . . pe . . . vitakkavipphàrasaddaü sutvà . . . pe . . . cetasà ceto paricca pajànàti . . . pe . . . idam pi bho Gotama pàñihàriyaü yo ca naü karoti so ca naü pañisaüvedeti, #<[page 172]># %<172 BRâHMAöA-VAGGA. [III. 60. 7.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ yo ca naü karoti tassa c' eva taü hoti. Idam pi bho Gotama pàñihàriyaü màyàsahadhammaråpaü viya khàyati. Ya¤ ca kho idaü bho Gotama pàñihàriyaü -- idh' ekacco evaü anusàsati . . . pe . . . viharathà ti -- idaü me bho Gotama pàñihàriyaü khamati imesaü tiõõaü pàñihàriyànaü abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. Acchariyaü bho Gotama abbhutaü bho Gotama yàva subhàsitaü c' idaü bhotà Gotamena. Imehi ca mayaü tãhi pàñihàriyehi samannàgataü bhavantaü Gotamaü dhàrema. Bhava¤ hi Gotamo anekavihitaü iddhividhaü paccanubhoti . . . pe . . . yàva brahmalokà pi kàyena vasaü vatteti. Bhava¤ hi Gotamo avitakkaü avicàraü samàdhiü samàpannassa cetasà ceto paricca pajànàti yathà imassa bhoto manosaïkhàrà paõihità imassa cittassa anantarà amun nàma vitakkaü vitakkissatã ti. Bhava¤ hi Gotamo evaü anusàsati evaü vitakketha mà evaü vitakkayittha evaü manasikarotha mà evaü manasàkattha idaü pajahatha idaü upasampajja viharathà ti. 7. Addhà kho tyàhaü bràhmaõa àsajja upanãya-vàcà bhàsità, api ca tyàhaü vyàkarissàmi. Ahaü hi bràhmaõa anekavihitaü iddhividhaü paccanubhomi . . . pi . . . yàva brahmalokà pi kàyena vasaü vattemi. Ahaü hi bràhmaõa avitakkaü avicàraü samàdhiü samàpannassa cetasà ceto paricca pajànàmi yathà imassa bhoto manosaïkhàrà paõihità imassa cittassa anantarà amun nàma vitakkaü vitakkissatã ti. Ahaü bràhmaõa evaü anusàsàmi:-- evaü vitakketha mà evaü vitakkayittha evaü manasikarotha mà evaü manasàkattha idaü pajahatha idaü upasampajja viharathà ti. Atthi pana bho Gotama a¤¤o ekabhikkhu pi yo imehi tãhi pàñihàriyehi samannàgato a¤¤atra bhotà Gotamenà ti? Na kho bràhmaõa ekaü yeva sataü na dve satàni na tãõi satàni na cattàri satàni na pa¤ca satàni atha kho bhiyyo va ye bhikkhå imehi tãhi pàñihàriyehi samannàgatà ti. Kahaü pana bho Gotama etarahi te bhikkhå viharantã ti? #<[page 173]># %% Imasmiü yeva kho bràhmaõa bhikkhusaïghe ti. Abhikkantaü bho Gotama abhikkantaü bho Gotama. Seyyathàpi bho Gotama nikkujjitaü và ukkujjeyya pañicchannaü và vivareyya måëhassa và maggaü àcikkheyya andhakàre và telapajjotaü dhàreyya cakkhumanto råpàni dakkhintãti, evam eva bhotà Gotamena anekapariyàyena dhammo pakàsito. Esàhaü bhavantaü Gotamaü saraõaü gacchàmi dhamma¤ ca bhikkhusaïgha¤ ca. Upàsakaü maü bhavaü Gotama dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gatan ti. Bràhmaõavaggo pañhamo. 61. 1. Tãõ' imàni bhikkhave titthàyatanàni yàni paõóitehi samanuyu¤jiyamànàni samanugàhiyamànàni samanubhàsiyamànàni param pi gantvà akiriyàya saõñhahanti. Katamàni tãõi? Santi bhikkhave eke samaõabràhmaõà evaüvàdino evaüdiññhino -- yaü ki¤càyaü purisapuggalo pañisaüvedeti sukhaü và dukkhaü và adukkhamasukhaü và sabbaü taü pubbe katahetå ti. Santi bhikkhave eke samaõabràhmaõà evaüvàdino evaüdiññhino -- yaü ki¤càyaü purisapuggalo pañisaüvedeti sukhaü và dukkhaü và adukkhamasukhaü và sabbaü taü issaranimmànahetå ti. Santi bhikkhave eke samaõabràhmaõà evaüvàdino evaüdiññhino -- yaü ki¤càyaü purisapuggalo pañisaüvedeti sukhaü và dukkhaü và adukkhamasukhaü và sabbaü taü ahetu-appaccayà ti. 2. Tatra bhikkhave ye te samaõabràhmaõà evaüvàdino evaüdiññhino -- yaü ki¤càyaü purisapuggalo pañisaüvedeti sukhaü và dukkhaü và adukkhamasukhaü và sabbaü taü pubbe katahetå ti -- tyàhaü upasaïkamitvà evaü vadàmi:-Saccaü kira tumhe àyasmanto evaüvàdino evaüdiññhino yaü ki¤càyaü purisapuggalo pañisaüvedeti sukhaü và dukkhaü và adukkhamasukhaü và sabbaü taü pubbe katahetå ti? Te ce me evaü puññhà àmà ti pañijànanti. #<[page 174]># %<174 MAHâ-VAGGA. [III. 61. 3.>% Tyàhaü evaü vadàmi:-- Tena h' àyasmanto pàõàtipàtino bhavissanti pubbe katahetu, adinnàdàyino bhavissanti pubbe katahetu, abrahmacàrino bhavissanti pubbe katahetu, musàvàdino bhavissanti pubbe katahetu, pisuõàvàcà bhavissanti pubbe katahetu, pharusàvàcà bhavissanti pubbe katahetu, samphappalàpino bhavissanti pubbe katahetu, abhijjhàluno bhavissanti pubbe katahetu, vyàpannacittà bhavissanti pubbe katahetu, micchàdiññhikà bhavissanti pubbe katahetu. Pubbe kataü kho pana bhikkhave sàrato paccàgacchataü na hoti chando và vàyàmo và idaü và karaõãyaü idaü và akaraõãyan ti. Iti karaõãyàkaraõãye kho pana saccato thetato anupalabbhiyamàne muññhasatãnaü anàrakkhànaü viharataü na hoti paccattaü sahadhammiko samaõavàdo. Ayaü kho me bhikkhave tesu samaõabràhmaõesu evaüvàdãsu evaüdiññhãsu pañhamo sahadhammiko niggaho hoti. 3. Tatra bhikkhave ye te samaõabràhmaõà evaüvàdino evaüdiññhino -- yaü ki¤càyaü purisapuggalo pañisaüvedeti sukhaü và dukkhaü và adukkhamasukhaü và sabbaü taü issaranimmànahetå ti tyàhaü upasaïkamitvà evaü vadàmi: -- Saccaü kira tumhe àyasmanto evaüvàdino evaüdiññhino -- yaü ki¤càyaü purisapuggalo pañisaüvedeti sukhaü và dukkhaü và adukkhamasukhaü và sabbaü taü issaranimmànahetå ti? Te ce me evaü puññhà àmà ti pañijànanti. Tyàhaü evaü vadàmi:-- Tena h' àyasmanto pàõàtipàtino bhavissanti issaranimmànahetu . . . pe . . . micchàdiññhino bhavissanti issaranimmànahetu. Issaranimmànànaü kho pana bhikkhave sàrato paccàgacchataü na hoti chando và vàyàmo và idaü và karaõãyaü idaü và akaraõãyan ti. Iti karaõãyàkaraõãye kho pana saccato thetato anupalabbhiyamàne muññhasatãnaü anàrakkhànaü viharataü na hoti paccattaü sahadhammiko samaõavàdo. Ayaü kho me bhikkhave tesu samaõabràhmaõesu evaüvàdãsu evaüdiññhãsu dutiyo sahadhammiko niggaho hoti. #<[page 175]># %% 4. Tatra bhikkhave ye te samaõabràhmaõà evaüvàdino evaüdiññhino -- yaü ki¤càyaü purisapuggalo pañisaüvedeti sukhaü và dukkhaü và adukkhamasukhaü và sabbaü taü ahetu-appaccayà ti -- tyàhaü upasaïkamitvà evaü vadàmi:-Saccaü kira tumhe àyasmanto evaüvàdino evaüdiññhino -yaü ki¤càyaü purisapuggalo pañisaüvedeti sukhaü và dukkhaü và asukhamadukkhaü và sabbaü taü ahetuappaccayà ti? Te ce me evaü puññhà àmà ti pañijànanti. Tyàhaü evaü vadàmi:-- tena h' àyasmanto pàõàtipàtino bhavissanti ahetu-appaccayà . . . pe . . . micchàdiññhino bhavissanti ahetu-appaccayà. Ahetu-appaccayà kho pana bhikkhave sàrato paccàgacchataü na hoti chando và vàyàmo và idaü và karaõãyaü idaü và akaraõãyan ti. Iti karaõãyàkaraõãye kho pana saccato thetato anupalabbhiyamàne muññhasatãnaü anàrakkhànaü viharataü na hoti paccattaü sahadhammiko samaõavàdo. Ayaü kho me bhikkhave tesu samaõa-bràhmaõesu evaüvàdãsu evaüdiññhãsu tatiyo sahadhammiko niggaho hoti. Imàni kho bhikkhave tãõi titthàyatanàni yàni tàni paõóitehi samanuyu¤jiyamànàni samanugàhiyamànàni samanubhàsiyamànàni param pi gantvà akiriyàya saõñhahanti. 5. Ayaü kho pana bhikkhave mayà dhammo desito aniggahãto asaïkiliññho anupavajjo appañikuññho samaõehi bràhmaõehi vi¤¤åhi. Katamo ca bhikkhave mayà dhammo desito aniggahãto asaïkiliññho anupavajjo appañikuññho samaõehi bràhmaõehi vi¤¤åhi? Imà cha dhàtuyo ti bhikkhave mayà dhammo desito . . . pe . . . vi¤¤åhi. Imàni cha phassàyatanànã ti bhikkhave mayà dhammo desito . . . pe . . . vi¤¤åhi. Ime aññhàrasa manopavicàrà ti bhikkhave mayà dhammo desito . . . pe . . . vi¤¤åhi. Imàni cattàri ariyasaccànã ti bhikkhave mayà dhammo desito . . . pe . . . vi¤¤åhi. 6. Imà cha dhàtuyo ti bhikkhave mayà dhammo desito . . . pe . . . samaõehi bràhmaõehi vi¤¤åhã ti -- iti kho pan' etaü vuttaü. Ki¤ c' etaü pañicca vuttaü? Cha-y-imà bhikkhave dhàtuyo: #<[page 176]># %<176 MAHâ-VAGGA. [III. 61. 7.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ -- pañhavãdhàtu àpodhàtu tejodhàtu vàyodhàtu àkàsadhàtu vi¤¤àõadhàtu. Imà cha dhàyuto ti bhikkhave mayà dhammo desito aniggahãto asaïkiliññho anupavajjo appañikuññho samaõehi bràhmaõehi vi¤¤åhã ti -iti yaü taü vuttaü idaü etaü pañicca vuttaü. 7. Imàni cha phassàyatanànã ti bhikkhave mayà dhammo desito . . . pe . . . vi¤¤åhã ti -- iti kho pan' etaü vuttaü. Ki¤ c' etaü pañicca vuttaü? Cha-y-imàni bhikkhave phassàyatanàni:-- cakkhuphassàyatanaü sotaphassàyatanaü ghànaphassàyatanaü jivhàphassàyatanaü kàyaphassàyatanaü manophassàyatanaü. Imàni cha phassàyatanànã ti bhikkhave mayà dhammo desito . . . pe . . . vi¤¤åhã ti -- iti yan taü vuttaü idaü etaü pañicca vuttaü. 8. Ime aññhàrasa manopavicàrà ti bhikkhave mayà dhammo desito . . . pe . . . vi¤¤åhã ti -- iti kho pan' etaü vuttaü. Ki¤ c' etaü pañicca vuttaü? Cakkhunà råpaü disvà somanassaññhànãyaü råpaü upavicarati domanasaññhànãyaü råpaü upavicarati upekhàñhànãyaü råpaü upavicarati, sotena saddaü sutvà . . . pe . . . ghànena gandhaü ghàyitvà . . . pe . . . jivhàya rasaü sàyitvà . . . pe . . . kàyena phoññhabbaü phussitvà . . . pe . . . manasà dhammaü vi¤¤àya . . . pe . . . somanassaññhànãyaü dhammaü upavicarati domanassaññhànãyaü dhammaü upavicarati upekhàñhànãyaü dhammaü upavicarati. Ime aññhàrasa manopavicàrà ti bhikkhave mayà dhammo desito . . . pe . . . vi¤¤åhã ti -- iti yan taü vuttaü idam etaü pañicca vuttaü. 9. Imàni cattàri ariyasaccànã ti bhikkhave mayà dhammo desito . . . pe . . . vi¤¤åhã ti -- iti kho pan' etaü vuttaü. Ki¤ c' etaü pañicca vuttaü? Channaü bhikkhave dhàtånaü upàdàya gabbhassàvakkanti hoti okkantiyà sati nàmaråpaü, nàmaråpapaccayà saëàyatanaü, saëàyatanapaccayà phasso, phassapaccayà vedanà. Vediyamànassa kho panàhaü bhikkhave idaü dukkhan ti pa¤¤àpemi ayaü dukkhasamudayo ti pa¤¤àpemi ayaü dukkhanirodho ti pa¤¤àpemi ayaü dukkhanirodhagàminã pañipadà ti pa¤¤àpemi. 10. Katama¤ ca bhikkhave dukkhaü ariyasaccaü? Jàti pi dukkhà jarà pi dukkhà vyàdhi pi dukkhà maraõaü pi dukkhaü sokaparidevadukkhadomanassåpàyàsà pi dukkhà yam p' icchaü na labhati tam pi dukkhaü saïkhittena pa¤c' upàdànakkhandhà dukkhà. #<[page 177]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Idaü vuccati bhikkhave dukkhaü ariyasaccaü. 11. Katama¤ ca bhikkhave dukkhasamudayaü ariyasaccaü? Avijjà-paccayà saïkhàrà, saïkhàrà-paccayà vi¤¤àõaü, vi¤¤àõa-paccayà nàmaråpaü, nàmaråpa-paccayà saëàyatanaü, salàyatana-paccayà phasso, phassa-paccayà vedanà, vedanà-paccayà taõhà, taõhà-paccayà upàdànaü, upàdànapaccayà bhavo, bhava-paccayà jàti, jàti-paccayà jaràmaraõaü sokaparidevadukkhadomanassåpàyàsà sambhavanti. Evam etassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. Idaü vuccati bhikkhave dukkhasamudayaü ariyasaccaü. 12. Katama¤ ca bhikkhave dukkhanirodhaü ariyasaccaü? Avijjàya tveva asesaviràganirodhà saïkhàranirodho, saïkhàranirodhà vi¤¤àõanirodho, vi¤¤àõanirodhà nàmaråpanirodho, nàmaråpanirodhà saëàyatananirodho, saëàyatananirodhà phassanirodho, phassanirodhà vedanànirodho, vedanànirodhà taõhànirodho, taõhànirodhà upàdànanirodho, upàdànanirodhà bhavanirodho, bhavanirodhà jàtinirodho, jàtinirodhà jaràmaraõaü sokaparidevadukkhadomanassåpàyàsà nirujjhanti. Evaü etassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti. Idaü vuccati bhikkhave dukkhanirodhaü ariyasaccaü. 13. Katama¤ ca bhikkhave dukkhanirodhagàminã pañipadà ariyasaccaü? Ayam eva ariyo aññhaïgiko maggo seyyathãdaü sammàdiññhi sammàsaïkappo sammàvàcà sammàkammanto sammààjãvo sammàvàyàmo sammàsati sammàsamàdhi. Idaü vuccati bhikkhave dukkhanirodhagàminã pañipadà ariyasaccaü. Imàni cattàri ariyasaccànã ti bhikkhave mayà dhammo desito aniggahãto asaïkiliññho anupavajjo appañikuññho samaõehi bràhmaõehi vi¤¤åhã ti -- iti yaü taü vuttaü idaü etaü pañicca vuttan ti. #<[page 178]># %<178 MAHâ-VAGGA. [III. 62. 1.>% 62. 1. Tãõ' imàni bhikkhave amàtàputtikàni bhayànã ti assutavà puthujjano bhàsati. Katamàni tãõi? Hoti so bhikkhave samayo yaü mahà-aggidàho vuññhàti. Mahà-aggidàhe kho pana bhikkhave vuññhite tena gàmà pi óayhanti nigamà pi óayhanti nagarà pi óayhanti. Gàmesu pi óayhamànesu nigamesu pi óayhamànesu nagaresu pi óayhamànesu tattha màtà pi puttaü na pañilabhati putto pi màtaraü na pañilabhati. Idaü bhikkhave pañhamaü amàtàputtikaü bhayan ti assutavà puthujjano bhàsati. 2. Puna ca paraü bhikkhave hoti so samayo yaü mahàmegho vuññhàti. Mahàmeghe kho pana bhikkhave vuññhite mahà-udakavàhako sa¤jàyati. Mahà-udakavàhake sa¤jàte tena gàmà pi vuyhanti nigamà pi vuyhanti nagarà pi vuyhanti. Gàmesu pi vuyhamànesu nigamesu pi vuyhamànesu nagaresu pi vuyhamànesu tattha màtà pi puttaü na pañilabhati putto pi màtaraü na pañilabhati. Idam bhikkhave dutiyaü amàtàputtikaü bhayan ti assutavà puthujjano bhàsati. 3. Puna ca paraü bhikkhave hoti so samayo yaü bhayaü hoti añavi-saïkhepo cakkasamàråëhà janapadà pariyàyanti. Bhaye kho pana bhikkhave sati añavisaïkhepe cakkasamàråëhesu janapadesu pariyàyantesu tattha màtà pi puttaü na pañilabhati putto pi màtaraü na pañilabhati. Idaü bhikkhave tatiyaü amàtàputtikaü bhayan ti assutavà puthujjano bhàsati. Imàni kho bhikkhave tãõi amàtàputtikàni bhayànã ti assutavà puthujjano bhàsati. 4. Tàni kho pan' imàni bhikkhave tãõi samàtàputtikàni yeva bhayàni amàtàputtikàni yeva bhayànã ti assutavà puthujjano bhàsati. Katamàni tãõi? Hoti so bhikkhave samayo yaü mahà-aggidàho vuññhàti. Mahà-aggidàhe kho pana bhikkhave vuññhite tena gàmà pi óayhanti nigamà pi óayhanti nagarà pi óayhanti. Gàmesu pi óayhamànesu nigamesu pi óayhamànesu nagaresu pi óayhamànesu hoti so samayo yaü kadàci karahaci màtà pi puttaü pañilabhati putto pi màtaraü pañilabhati. #<[page 179]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Idaü bhikkhave pañhamaü samàtàputtikaü yeva bhayaü amàtàputtikaü yeva bhayan ti assutavà puthujjano bhàsati. Puna ca paraü bhikkhave hoti so samayo yaü mahàmegho vuññhàti . . . pe (2) . . . nagaresu pi vuyhamànesu hoti so samayo yaü kadàci karahaci màtà pi puttaü pañilabhati putto pi màtaraü pañilabhati. Idaü kho pana bhikkhave dutiyaü samàtàputtikaü yeva bhayaü amàtàputtikaü bhayanti assutavà puthujjano bhàsati. Puna ca paraü bhikkhave hoti so samayo yaü bhayaü hoti añavisaïkhepo cakkasamàråëhà janapadà pariyàyanti. Bhaye kho pana bhikkhave sati añavisaïkhepe cakkasamàråëhesu janapadesu pariyantesu hoti so samayo yaü kadàci karahaci màtà pi puttaü pañilabhati putto pi màtaraü pañilabhati. Idaü bhikkhave tatiyaü samàtàputtikaü yeva bhayaü amàtàputtikaü bhayan ti assutavà puthujjano bhàsati. Imàni kho bhikkhave tãõi samàtàputtikàni yeva bhayàni amàtàputtikàni bhayànã ti assutavà puthujjano bhàsati. 5. Tãõ' imàni bhikkhave amàtàputtikàni bhayàni. Katamàni tãõi? Jaràbhayaü vyàdhibhayaü maraõabhayaü. Na bhikkhave màtà puttaü jãramànaü evaü labhati:-Ahaü jãràmi mà me putto jãrã ti. Putto và pana màtaraü jãramànaü na evaü labhati:-- Ahaü jãràmi mà me màtà jãrã ti. Na bhikkhave màtà puttaü vyàdhiyamànam evaü labhati: -- Ahaü vyàdhiyyàmi mà me putto vyàdhiyyã ti. Putto và pana màtaraü vyàdhiyamànaü na evaü labhati:-- ahaü vyàdhiyyàmi mà me màtà vyàdhiyyã ti. Na bhikkhave màtà puttaü miyyamànaü evaü labhati:-Ahaü miyyàmi mà me putto miyyã ti. Putto và pana màtaraü miyyamànaü na evaü labhati:-- ahaü miyyàmi mà me màtà miyyã ti. Imàni kho bhikkhave tãõi amàtàputtikàni bhayànã ti. #<[page 180]># %<180 MAHâ-VAGGA. [III. 62. 6.>% 6. Atthi bhikkhave maggo atthi pañipadà imesa¤ ca tiõõaü samàtàputtikànaü bhayànaü imesa¤ ca tiõõaü amàtàputtikànaü bhayànaü pahànàya samatikkamàya saüvattanti. Katamo ca bhikkhave maggo katamà pañipadà imesa¤ ca tiõõaü samàtàputtikànaü bhayànaü imesa¤ ca tiõõaü amàtàputtikànaü bhayànaü pahànàya samatikkamàya saüvattanti? Ayam eva maggo aññhaïgiko maggo seyyathãdaü sammàdiññhi sammàsaïkappo sammàvàcà sammàkammanto sammààjãvo sammàvàyàmo sammàsati sammàsamàdhi. Ayaü kho bhikkhave maggo ayaü pañipadà imesa¤ ca tiõõaü samàtàputtikànaü bhayànaü imesa¤ ca tiõõaü amàtàputtikànaü bhayànaü pahànàya samatikkamàya saüvattantã ti. 63. 1. Ekaü samayaü Bhagavà Kosalesu càrikaü caramàno mahatà bhikkhusaïghena saddhiü yena Venàgapuraü nàma Kosalànaü bràhmaõagàmo tad avasari. Venàgapurikà bràhmaõagahapatikà samaõo khalu bho Gotamo Sakyaputto Sakyakulà pabbajito Venàgapuram anuppatto. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyàõo kittisaddo abbhuggato -- iti pi so Bhagavà arahaü sammàsambuddho vijjàcaraõasampanno sugato lokavidå anuttaro purisadammasàrathi satthà devamanussànaü Buddho Bhagavà. So imaü lokaü sadevakaü samàrakaü sabrahmakaü sassamaõabràhmaõiü pajaü sadevamanussaü sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedeti. So dhammaü deseti àdi kalyàõaü majjhe kalyàõaü pariyosànakalyàõaü sàtthaü savya¤janaü kevalaparipuõõaü parisuddhaü brahmacariyaü pakàseti. Sàdhu kho pana tathàråpànaü arahataü dassanaü hotã ti. 2. Atha kho Venàgapurikà bràhmaõa-gahapatikà yena Bhagavà ten' upasaïkamiüsu. Upasaïkamitvà appekacce Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdiüsu, appekacce Bhagavatà saddhiü sammodiüsu sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekamantaü nisãdiüsu, #<[page 181]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ appekacce yena Bhagavà ten' a¤jaliü paõàmetvà ekamantaü nisãdiüsu, appekacce nàmagottaü sàvetvà ekamantaü nisãdiüsu, appekacce tuõhãbhåtà ekamantaü nisãdiüsu. Ekamantaü nisinno kho Venàgapuriko Vacchagotto bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca:-- 3. Acchariyaü bho Gotama abbhutaü bho Gotama yàva¤ c' idaü bhoto Gotamassa vippasannàni indriyàni parisuddho chavivaõõo pariyodàto. Seyyathàpi bho Gotama sàradaü bhadarapaõóuü parisuddhaü hoti pariyodàtaü evam eva bhoto Gotamassa vippasannàni indriyàni parisuddho chavivaõõo pariyodàto. Seyyathàpi bho Gotama tàlapakkaü sampati-bandhanà muttaü parisuddhaü hoti pariyodàtaü evam eva bhoto Gotamassa vippasannàni indriyàni parisuddho chavivaõõo pariyodàto. Seyyathàpi bho Gotama nekkhaü jambonadaü dakkhakammàraputtasuparikammakataü kusalasampahaññhaü paõóukambale nikkhittaü bhàsate ca tapate ca virocati ca, evam eva bhoto Gotamassa vippasannàni indriyàni parisuddho chavivaõõo pariyodàto. Yàni nåna tàni bho Gotam a uccàsayanamahàsayanàni -- seyyathãdaü àsandi pallaïko goõako cittakà pañikà pañalikà tålikà vikatikà uddalomã ekantalomã kaññhissaü koseyyaü kuttakaü hatthattharaü assattharaü rathattharaü ajinappaveõi kadalimigapavarapaccattharaõaü sa-uttaracchadaü ubhatolohitakåpadhànaü -- evaråpànaü nåna bhavaü Gotamo uccàsayanamahàsayanànaü nikàmalàbhã akicchalàbhã akasiralàbhã ti. 4. Yàni kho pana tàni bràhmaõa uccàsayanamahàsayanàni, seyyathãdaü àsandi . . . pe . . . ubhatolohitakåpadhànaü, dullabhàni tàni pabbajitànaü laddhà ca na kappanti. Tãõi kho imàni bràhmaõa uccàsayanamahàsayanàni yesàhaü etarahi nikàmalàbhã akicchalàbhã akasiralàbhã. Katamàni tãõi? #<[page 182]># %<182 MAHâ-VAGGA. [III. 63. 5.>% Dibbaü uccàsayanamahàsayanaü brahmaü uccàsayanamahàsayanaü ariyaü uccàsayanamahàsayanaü. Imàni kho bràhmaõa tãõi uccàsayanamahàsayanàni yesàhaü etarahi nikàmalàbhã akicchalàbhã akasiralàbhã ti. 5. Katamaü pana taü bho Gotama dibbaü uccàsayanamahàsayanaü yassa bhavaü Gotamo etarahi nikàmalàbhã akicchalàbhã akasiralàbhã ti. Idhàhaü bràhmaõa yaü gàmaü và nigamaü và upanissàya viharàmi so pubbaõhasamayaü nivàsetvà pattacãvaram àdàya tam eva gàmaü và nigamaü và piõóàya pavisàmi. So pacchàbhattaü piõóapàtapañikkanto vanaütaü yeva pacàrayàmi. So yad eva tattha honti tiõàni và paõõàni và tàni ekajjhaü saüharitvà nisãdàmi pallaïkaü àbhu¤jitvà ujuü kàyaü paõidhàya parimukhaü satiü upaññhapetvà. So vivicc' eva kàmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicàraü vivekajaü pãtisukhaü pañhamajjhànaü upasampajja viharàmi. Vitakkavicàrànaü våpasamà ajjhattaü sampasàdanaü cetaso ekodibhàvaü avitakkaü avicàraü samàdhijaü pãtisukhaü dutiyajjhànaü upasampajja viharàmi. Pãtiyà ca viràgà upekhako ca viharàmi sato sampajàno sukha¤ ca kàyena pañisaüvedemi yan taü ariyà àcikkhanti upekhako satimà sukhavihàrã ti tatiyajjhànaü upasampajja viharàmi. Sukhassa ca pahànà dukkhassa ca pahànà pubb' eva somanassadomanassànaü atthagamà adukkhamasukhaü upekhà-sati-parisuddhaü catutthajjhànaü upasampajja viharàmi. So ce ahaü bràhmaõa evaübhåto caïkamàmi dibbo me eso tasmiü samaye caïkamo hoti. So ce ahaü bràhmaõa evaübhåto tiññhàmi dibbaü me etaü tasmiü samaye ñhànaü hoti. So ce ahaü bràhmaõa evaübhåto nisãdàmi dibbaü me etaü tasmiü samaye àsanaü hoti. So ce ahaü bràhmaõa evaübhåto seyyaü kappemi dibbaü me etaü tasmiü samaye uccàsayanamahàsayanaü hoti. Idaü kho taü bràhmaõa dibbaü uccàsayanamahàsayanaü yassàhaü etarahi nikàmalàbhã akicchalàbhã akasiralàbhã ti. #<[page 183]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Acchariyaü bho Gotama abbhutaü bho Gotama! Ko c' a¤¤o evaråpassa dibbassa uccàsayanamahàsayanassa nikàmalàbhã bhavissati akicchalàbhã akasiralàbhã a¤¤atra bhotà Gotamena? 6. Katamaü pana taü bho Gotama brahmaü uccàsayanamahàsayanaü yassa bhavaü Gotamo etarahi nikàmalàbhã akicchalàbhã akasiralàbhã ti? Idhàhaü bràhmaõa yaü gàmaü và nigamaü và upanissàya viharàmi so pubbaõhasamayaü nivàsetvà pattacãvaram àdàya tam eva gàmaü và nigamaü và piõóàya pavisàmi. So pacchàbhattaü piõóapàtapañikkanto vanaütaü yeva pacàrayàmi. So yad eva tattha honti tiõàni và paõõàni và tàni ekajjhaü saüharitvà nisãdàmi pallaïkaü àbhu¤jitvà ujuü kàyaü paõidhàya parimukhaü satiü upaññhapetvà, so mettàsahagatena cetasà ekaü disaü pharitvà viharàmi tathà dutiyaü tathà tatiyaü tathà catutthiü. Iti uddham adho tiriyaü sabbadhi sabbattatàya sabbàvantaü lokaü mettàsahagatena cetasà vipulena mahaggatena appamàõena averena avyàpajjhena pharitvà viharàmi. Karuõàsahagatena cetasà ekaü disaü . . . pe . . . muditàsahagatena cetasà ekaü disaü . . . pe . . . upekhàsahagatena cetasà ekaü disaü pharitvà viharàmi tathà dutiyaü tathà tatiyaü tathà catutthaü. Iti uddham adho tiriyaü sabbadhi sabbattatàya sabbàvantaü lokaü upekhà-sahagatena cetasà vipulena mahaggatena appamàõena averena avyàpajjhena pharitvà viharàmi. So ce ahaü bràhmaõa evaübhåto caïkamàmi brahmo me eso tasmiü samaye caïkamo hoti. So ce ahaü bràhmaõa evaübhåto tiññhàmi . . . pe . . . nisãdàmi . . . pe . . . seyyaü kappemi brahmaü me etaü tasmiü samaye uccàsayanamahàsayanaü hoti. Idaü kho taü bràhmaõa brahmaü uccàsayanamahàsayanaü yassàhaü etarahi nikàmalàbhã akicchalàbhã akasiralàbhã ti. #<[page 184]># %<184 MAHâ-VAGGA. [III. 63. 7.>% Acchariyaü bho Gotama abbhutaü bho Gotama! Ko c' a¤¤o evaråpassa brahmassa uccàsayanamahàsayanassa nikàmalàbhã bhavissati akicchalàbhã akasiralàbhã a¤¤atra bhotà Gotamena? 7. Katamaü pana taü bho Gotama ariyaü uccàsayanamahàsayanaü yassa bhavaü Gotamo etarahi nikàmalàbhã akicchalàbhã akasiralàbhã ti? Idha bràhmaõa yaü gàmaü và nigamaü và upanissàya viharàmi so pubbaõhasamayaü nivàsetvà pattacãvaram àdàya tam eva gàmaü và nigamaü và piõóàya pavisàmi. So pacchàbhattaü piõóapàtapañikkanto vanaütaü yeva pacàrayàmi. So yad eva tattha honti tiõàni và paõõàni và tàni ekajjhaü saüharitvà nisãdàmi pallaïkaü àbhu¤jitvà ujuü kàyaü paõidhàyà parimukhaü satiü upaññhapetvà. So evaü pajànàmi -- ràgo me pahãno ucchinnamålo tàlàvatthukato anabhàvakato àyatiü anuppàdadhammo, doso me pahãno ucchinnamålo tàlàvatthukato anabhàvakato àyatiü anuppàdadhammo, moho me pahãno ucchinnamålo tàlàvatthukato anabhàvakato àyatiü anuppàdadhammo. So ce ahaü bràhmaõa evaübhåto caïkamàmi ariyo me eso tasmiü samaye caïkamo hoti. So ce ahaü bràhmaõa evaübhåto tiññhàmi . . . pe . . . nisãdàmi . . . pe . . . seyyaü kappemi ariyaü me etaü tasmiü samaye uccàsayanamahàsayanaü hoti. Idaü kho taü bràhmaõa ariyam uccàsayanamahàsayanaü yassàhaü etarahi nikàmalàbhã akicchalàbhã akasiralàbhã ti. Acchariyaü bho Gotama abbhutaü bho Gotama! Ko c' a¤¤o evaråpassa ariyassa uccàsayanamahàsayanassa nikàmalàbhã bhavissati akicchalàbhã akasiralàbhã a¤¤atra bhotà Gotamena? Abhikkantaü bho Gotama abhikkantaü bho Gotama. Seyyathàpi bho Gotama nikkujjitaü và ukkujjeyya pañicchannaü và vivareyya måëhassa và maggaü àcikkheyya andhakàre và telapajjotaü dhàreyya cakkhumanto råpàni dakkhintã ti, evam eva bhotà Gotamena anekapariyàyena dhammo pakàsito. Ete mayaü bhavantaü Gotamaü saraõaü gacchàma dhamma¤ ca bhikkhusaïgha¤ ca. #<[page 185]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Upàsake no bhavaü Gotamo dhàreti ajjatagge pàõupete saraõaü gate ti. 64. 1. Evaü me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Ràjagahe viharati Gijjhakåñe pabbate. Tena kho pana samayena Sarabho nàma paribbàjako acirapakkanto hoti imasmà dhammavinayà. So Ràjagahe parisatiü evaü vàcaü bhàsati -- a¤¤àto mayà samaõànaü Sakyaputtiyànaü dhammo: a¤¤àya ca panàhaü samaõànaü Sakyaputtiyànaü dhammaü evàhaü tasmà dhammavinayà apakkanto ti. 2. Atha kho sambahulà bhikkhå pubbaõhasamayaü nivàsetvà pattacãvaram àdàya Ràjagahaü piõóàya pavisiüsu. Assosuü kho te bhikkhå Sarabhassa paribbàjakassa Ràjagahe parisatiü evaü vàcaü bhàsamànassa -- a¤¤àto mayà samaõànaü Sakyaputtiyànaü dhammo: a¤¤àya ca panàhaü samaõànaü Sakyaputtiyànaü dhammaü evàhaü tasmà dhammavinayà apakkanto ti. Atha kho te bhikkhå Ràjagahe piõóàya caritvà pacchàbhattaü piõóapàtapañikkanto yena Bhagavà ten' upasaïkamiüsu. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdiüsu. Ekamantaü nisinnà kho te bhikkhå Bhagavantaü etad avocuü: Sarabho nàma bhante paribbàjako acirapakkanto imasmà dhammavinayà. So Ràjagahe parisatiü evaü vàcaü bhàsati -- a¤¤àto mayà samaõànaü Sakyaputtiyànaü dhammo: a¤¤àya ca panàhaü samaõànaü Sakyaputtiyànaü dhammaü evàhaü tasmà dhammavinayà apakkanto ti. Sàdhu bhante Bhagavà yena Sappinikàtãraü yena paribbàjakàràmo yena Sarabho paribbàjako ten' upasaïkamatu anukampaü upàdàyà ti. Adhivàseti Bhagavà tuõhãbhàvena. 3. Atha kho Bhagavà sàyaõhasamayaü pañisallàõà vuññhito yena Sappinikàtãraü yena paribbàjakàràmo yena Sarabho paribbàjako ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà pa¤¤atte àsane nisãdi, #<[page 186]># %<186 MAHâ-VAGGA. [III. 64. 4.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ nisajja kho Bhagavà Sarabhaü paribbàjakaü etad avoca: Saccaü kira tvaü Sarabha evaü vadesi -- a¤¤àto mayà samaõànaü Sakyaputtiyànaü dhammo: a¤¤àya ca panàhaü samaõànaü Sakyaputtiyànaü dhammaü evàhaü tasmà dhammavinayà apakkanto ti. Evaü vutte Sarabho paribbàjako tuõhã ahosi. Dutiyam pi kho Bhagavà Sarabhaü paribbàjakaü etad avoca:-- Vadehi Sarabha kinti te a¤¤àto samaõànaü Sakyaputtiyànaü dhammo. Sace te aparipåraü bhavissati ahaü paripåressàmi. Sace pana te paripåraü bhavissati ahaü anumodissàmã ti. Dutiyam pi kho Sarabho paribbàjako tuõhã ahosi. Tatiyam pi kho Bhagavà Sarabhaü paribbàjakaü etad avoca:-- Mayà kho Sarabha pa¤¤àyati samaõànaü Sakyaputtiyànaü dhammo. Vadehi Sarabha kinti te a¤¤àto samaõànaü Sakyaputtiyànaü dhammo. Sace te aparipåraü bhavissati ahaü paripåressàmi. Sace pana te paripåraü bhavissati ahaü anumodissàmã ti. Tatiyam pi kho Sarabho paribbàjako tuõhã ahosi. 4. Atha kho te paribbàjakà Ràjagahakà Sarabhaü paribbàjakaü etad avocuü:-- Yad eva kho tvaü àvuso samaõaü Gotamaü yàceyyàsi tad eva te samaõo Gotamo pavàreti. Vadeh' àvuso Sarabha kinti te a¤¤àto samaõànaü Sakyaputtiyànaü dhammo. Sace te aparipåraü bhavissati samaõo Gotamo paripåressati. Sace pana te paripåraü bhavissati samaõo Gotamo anumodissatã ti. Evaü vutte Sarabho paribbàjako tuõhãbhåto maïkubhåto pattakkhandho adhomukho pajjhàyanto appañibhàno nisãdi. 5. Atha kho Bhagavà Sarabhaü paribbàjakaü tuõhãbhåtaü maïkubhåtaü pattakkhandhaü adhomukhaü pajjhàyantaü appañibhànaü viditvà te paribbàjake etad avoca: Yo kho maü paribbàjakà evaü vadeyya -- sammàsambuddhassa te pañijànato ime dhammà anabhisambuddhà ti -- #<[page 187]># %% tam ahaü tattha sàdhukaü samanuyu¤jeyyaü samanugàheyyaü samanubhàseyyaü. So vata mayà sàdhukaü samanuyu¤jiyamàno samanugàhiyamàno samanubhàsiyamàno aññhànam etaü anavakàso yaü so tiõõaü ñhànànaü nतataraü ñhànaü nigaccheyya -- a¤¤ena và a¤¤aü pañicarissati bahiddhà kathaü apanàmessati kopa¤ ca dosa¤ ca appaccaya¤ ca pàtukarissati, tuõhãbhåto và maïkubhåto và pattakkhandho adhomukho pajjhàyanto appañibhàno nisãdissati seyyathàpi Sarabho paribbàjako. Yo kho maü paribbàjakà evaü vadeyya -- khãõàsavassa te pañijànato ime àsavà aparikkhãõà ti -- taü ahaü tattha sàdhukaü samanuyu¤jeyyaü samanugàheyyaü samanubhàseyyaü. So vata mayà sàdhukaü samanuyu¤jiyamàno samanugàhiyamàno samanubhàsiyamàno aññhànam etaü anavakàso yaü so tiõõaü ñhànànaü nतataraü ñhànaü nigaccheyya -- a¤¤ena và a¤¤aü pañicarissati bahiddhà kathaü apanàmessati kopa¤ ca dosa¤ ca appaccaya¤ ca pàtukarissati tuõhãbhåto và maïkubhåto và pattakkhandho adhomukho pajjhàyanto appañibhàno nisãdissati seyyathàpi Sarabho paribbàjako. Yo kho maü paribbàjakà evaü vadeyya -- yassa kho pana te atthàya dhammo desito so na niyyàti takkarassa sammà dukkhakkhayàyà ti -- tam ahaü tattha sàdhukaü samanuyu¤jeyyaü samanugàheyyaü samanubhàseyyaü. So vata mayà sàdhukaü samanuyu¤jiyamàno samanugàhiyamàno samanubhàsiyamàno aññhànam etaü anavakàso yaü so tiõõaü ñhànànaü nतataraü ñhànaü nigaccheyya -- a¤¤ena và a¤¤aü pañicarissati bahiddhà kathaü apanàmessati kopa¤ ca dosa¤ ca appaccaya¤ ca pàtukarissati, tuõhãbhåto và maïkubhåto và pattakkhandho adhomukho pajjhàyanto appañibhàno nisãdissati seyyathàpi Sarabho paribbàjako ti. Atha kho Bhagavà Sappinikà-tãre paribbàjakàràme tikkhattuü sãhanàdaü naditvà vehàsaü pakkàmi. 6. Atha kho te paribbàjakà acirapakkantassa Bhagavato Sarabhaü paribbàjakaü samantato vàcàya sannitodakena sa¤jambhariü akaüsu. Seyyathàpi àvuso Sarabha brahàra¤¤e jarasigàlo sãhanàdaü nadissàmã ti segàlakaü yeva nadati bheraõóakaü yeva nadati, evam eva kho tvaü àvuso Sarabha, a¤¤atr' eva samaõena Gotamena sãhanàdaü nadissàmã ti, #<[page 188]># %<188 MAHâ-VAGGA. [III. 65. 1.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ segàlakaü yeva nadasi bheraõóakaü yeva nadasi. Seyyathàpi àvuso Sarabha ambakamaddarã phussakaravitaü ravissàmã ti ambakamaddariravitaü yeva ravati, evam eva kho taü àvuso Sarabho a¤¤atr' eva samaõena Gotamena phussakaravitaü ravissàmã ti ambakamaddariravitaü yeva ravasi. Seyyathàpi àvuso Sarabha usabho su¤¤àya gosàlàya gambhãraü naditabbaü ma¤¤ati, evam eva kho tvaü àvuso Sarabha a¤¤atr' eva samaõena Gotamena gambhãraü naditabbaü ma¤¤asã ti. Atha kho te paribbàjakà Sarabhaü paribbàjakaü samantato vàcàya sannitodakena sa¤jambharim akaüså ti. 65. 1. Evaü me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Kosalesu càrikaü caramàno mahatà bhikkhusaïghena saddhiü yena Kesaputtaü nàma Kàlàmànaü nigamo tad avasari. Assosuü kho Kesaputtiyà Kàlàmà samaõo khalu bho Gotamo Sakyaputto Sakyakulà pabbajito Kesaputtaü anupatto. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyàõo kittisaddo abbhuggato -- iti pi so Bhagavà arahaü sammàsambuddho vijjàcaraõasampanno . . . pe . . . pakàseti. Sàdhu kho pana tathàråpànaü arahataü dassanaü hotã ti. Atha kho Kesaputtiyà Kàlàmà yena Bhagavà ten' upasaïkamiüsu. Upasaïkamitvà appekacce Bhagavantaü abhivadetvà ekamantaü nisãdiüsu, appekacce Bhagavatà saddhiü sammodiüsu sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekamantaü nisãdiüsu, appekacce yena Bhagavà ten' a¤jaliü paõàmetvà ekamantaü nisãdiüsu, appekacce nàmagottaü sàvetvà ekamantaü nisãdiüsu, appekacce tuõhãbhåtà ekamantaü nisãdiüsu. Ekamantaü nisinnà kho Kesaputtiyà Kàlàmà Bhagavantaü etad avocuü:-. Santi bhante eke samaõabràhmaõà Kesaputtaü àgacchanti. Te sakaü yeva vàdaü dãpenti jotenti, paravàdaü pana khuüsenti vambhenti paribhavanti opapakkhiü karonti. Apare pi bhante eke samaõabràhmaõà Kesaputtaü àgacchanti. #<[page 189]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Te pi sakaü yeva vàdaü dãpenti jotenti paravàdaü pana khuüsenti vambhenti paribhavanti opapakkhiü karonti. Tesaü no bhante amhàkam hot' eva kaïkhà hoti vicikicchà -- ko si nàma imesaü bhavantànaü samaõànaü saccaü àha ko musà ti? 3. Alaü hi vo Kàlàmà kaïkhituü alaü vicikicchituü. Kaïkhàniye va pana vo ñhàne vicikicchà uppannà. Etha tumhe Kàlàmà mà anussavena mà paramparàya mà itikiràya mà piñakasampadànena mà takkahetu mà nayahetu mà àkàraparivitakkena mà diññhinijjhànakkhantiyà mà bhavyaråpatàya mà samaõo no garå ti, yadà tumhe Kàlàmà attanà va jàneyyàtha -- ime dhammà akusalà ime dhammà sàvajjà ime dhammà vi¤¤ugarahità ime dhammà samattà samàdinnà ahitàya dukkhàya saüvattantã ti -- atha tumhe Kàlàmà pajaheyyàtha. 4. Taü {kiü} ma¤¤atha Kàlàmà -- lobho purisassa ajjhattaü uppajjamàno uppajjati hitàya và ahitàya và ti? Ahitàya bhante. Luddho panàyaü Kàlàmà purisapuggalo lobhena abhibhåto pariyàdinnacitto pàõaü pi hanti adinnam pi àdiyati paradàram pi gacchati musà pi bhaõati param pi tathattàya samàdapeti yaü 'sa hoti dãgharattaü ahitàya dukkhàyà ti. Evam bhante. 5. Taü kiü ma¤¤atha Kàlàmà -- doso purisassa ajjhattaü uppajjamàno uppajjati hitàya và ahitàya và ti? Ahitàya bhante. Duññho panàyaü Kàlàmà purisapuggalo dosena abhibhåto pariyàdinnacitto pàõam pi hanti adinnam pi àdiyati paradàram pi gacchati musà pi bhaõati param pi tathattàya samàdapeti yaü 'sa hoti dãgharattaü ahitàya dukkhàyà ti. Evam bhante. 6. Taü kiü ma¤¤atha Kàlàmà -- moho purisassa ajjhattaü uppajjamàno uppajjati hitàya và ahitàya và ti. Ahitàya bhante. #<[page 190]># %<190 MAHâ-VAGGA. [III. 65. 7.>% Måëho panàyaü Kàlàmà purisapuggalo mohena abhibhåto pariyàdinnacitto pàõam pi hanti adinnam pi àdiyati paradàram pi gacchati musà pi bhaõati param pi tathattàya samàdapeti yaü 'sa hoti dãgharattaü ahitàya dukkhàyà ti. Evam bhante. 7. Taü kiü ma¤¤atha Kàlàmà -- ime dhammà kusalà và akusalà và ti? Akusalà bhante. Sàvajjà và anavajjà và ti? Sàvajjà bhante. Vi¤¤ugarahità và vi¤¤uppasatthà và ti? Vi¤¤ugarahità bhante. Samattà samàdinnà ahitàya dukkhàya saüvattanti no và kathaü và ettha hotã ti? Samattà bhante samàdinnà ahitàya dukkhàya saüvattanti evaü no ettha hotã ti. 8. Iti kho Kàlàmà yaü tam avocumha -- Etha tumhe Kàlàmà mà anussavena mà paramparàya mà itikiràya mà piñakasampadànena mà takkahetu mà nayahetu mà àkàraparivitakkena mà diññhinijjhànakkhantiyà mà bhavyaråpatàya mà samaõo no garå ti, yadà tumhe Kàlàmà attanà va jàneyyàtha -- ime dhammà akusalà ime dhammà sàvajjà ime dhammà vi¤¤ugarahità ime dhammà samattà samàdinnà ahitàya dukkhàya saüvattantã ti -- atha tumhe Kàlàmà pajaheyyàthà ti -- iti yaü taü vuttaü idam etaü pañicca vuttaü. 9. Etha tumhe Kàlàmà mà anussavena mà parampàraya . . . pe . . . garå ti, yadà tumhe Kàlàmà attanà va jàneyyàtha -- ime dhammà kusalà ime dhammà anavajjà ime dhammà vi¤¤uppasatthà ime dhammà samattà samàdinnà hitàya sukhàya saüvattantã ti -- atha tumhe Kàlàmà upasampajja vihareyyàtha. 10. Taü kiü ma¤¤atha Kàlàmà -- alobho purisassa ajjhattaü uppajjamàno uppajjati hitàya và ahitàya và ti? Hitàya bhante. Aluddho panàyaü Kàlàmà purisapuggalo lobhena anabhibhåto apariyàdinnacitto n' eva pàõaü hanti na adinnam àdiyati na paradàraü gacchati na musà bhaõati paraü pi tathattàya samàdapeti yaü 'sa hoti dãgharattaü hitàya sukhàyà ti? #<[page 191]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Evaü bhante ti. 11. Taü kiü ma¤¤atha Kàlàmà -- adoso purisassa ajjhattaü uppajjamàno uppajjati hitàya và ti ahitàya và ti? Hitàya bhante. Aduññho panàyaü Kàlàmà purisapuggalo dosena anabhibhåto apariyàdinnacitto n' eva pàõaü hanti . . . na musà bhaõati param pi tathattàya samàdapeti yaü 'sa hoti dãgharattaü hitàya sukhàyà ti. Evam bhante ti. 12. Taü kiü ma¤¤atha Kàlàmà -- amoho purisassa ajjhattaü uppajjamàno uppajjati hitàya và ahitaya và ti? Hitàya bhante. Amåëho panàyaü kàlàmà purisapuggalo mohena anabhibhåto apariyàdinnacitto n' eva pàõaü hanti na adinnam àdiyati na paradàraü gacchati na musà bhaõati param pi tathattàya samàdapeti yaü 'sa hoti yaü dãgharattaü hitàya sukhàyà ti? Evaü bhante. 13. Taü kiü ma¤¤atha Kàlàmà -- ime dhammà kusalà và akusalà và ti? Kusalà bhante. Sàvajjà và anavajjà và ti? Anavajjà bhante. Vi¤¤ugarahità và vi¤¤uppasatthà và ti? Vi¤¤uppasatthà bhante. Samattà samàdinnà sukhàya saüvattanti, no và kathaü và ettha hotã ti? Samattà bhante samàdinnà hitàya sukhàya saüvattanti evaü no ettha hotã ti. 14. Iti kho Kàlàmà yaü taü avocumha -- etha tumhe Kàlàmà mà anussavena mà paramparàya mà itikiràya mà piñakasampadànena mà takkahetu mà nayahetu mà àkàraparivitakkena mà diññhinijjhànakkhantiyà mà bhavyaråpatàya mà samaõo no garå ti, yadà tumhe Kàlàmà attanà va jàneyyàtha -- ime dhammà kusalà ime dhammà anavajjà ime dhammà vi¤¤uppasatthà ime dhammà samattà samàdinnà hitàya sukhàya saüvattantã ti -- atha tumhe Kàlàmà upasampajja vihareyyàthà ti #<[page 192]># %<192 MAHâ-VAGGA. [III. 65. 15.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ -- iti yan taü vuttaü idam etaü pañicca vuttaü. 15. Sa kho so Kàlàmà ariyasàvako evaü vigatàbhijjho vigatavyàpàdo asammåëho sampajàno patissato mettàsahagatena cetasà . . . karuõàsahagatena cetasà . . . muditàsahagatena cetasà . . . upekhàsahagatena cetasà . . . ekaü disaü pharitvà viharati tathà dutiyaü tathà tatiyaü tathà catuññhiü. Iti uddham adho tiriyaü sabbadhi sabbattatàya sabbàvantaü lokaü upekhàsahagatena cetasà vipulena mahaggatena appamàõena averena avyàpajjhena pharitvà viharati. Sa kho so Kàlàmà ariyasàvako evaü averacitto evaü avyàpajjhacitto evaü asaïkiliññhacitto evaü visuddhacitto, tassa diññh' eva dhamme cattàro assàsà adhigatà honti. 16. Sace kho pana atthi paraloko atthi sukañadukkañànaü kammànaü phalaü vipàko ñhànam ahaü kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjissàmã ti. Ayam assa pañhamo assàso adhigato hoti. Sace kho pana n' atthi paraloko n' atthi sukañadukkañànaü kammànaü phalaü vipàko idhàhaü diññh' eva dhamme averaü avyàpajjhaü anãghaü sukhiü attànaü pariharàmã ti. Ayam assa dutiyo assàso adhigato hoti. Sace kho pana karoto karãyati pàpaü na kho panàhaü kassaci pàpaü cetemi akarontaü kho pana maü pàpaü kammaü kuto dukkhaü phusissatã ti. Ayam assa tatiyo assàso adhigato hoti. Sace kho pana karoto na karãyati pàpaü idhàhaü ubhayen' eva visuddhaü attànaü samanupassàmã ti. Ayam assa catuttho assàso adhigato hoti. Sa kho so ariyasàvako Kàlàmà evaü averacitto evaü avyàpajjhacitto evaü asaïkiliññhacitto evaü visuddhacitto tassa diññh' eva dhamme ime cattàro assàsà adhigatà hontã ti. 17. Evam etaü Bhagavà evam etaü Sugata. Sa kho so bhante ariyasàvako evaü averacitto evaü avyàpajjhacitto evaü asaïkiliññhacitto evaü visuddhacitto tassa diññh' eva dhamme cattàro assàsà adhigatà honti. #<[page 193]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Sace kho pana atthi paraloko atthi sukañadukkañànaü kammànaü phalaü vipàko ñhànam ahaü kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjissàmã ti. Ayam assa pañhamo assàso adhigato hoti. Sace kho pana n' atthi paraloko n' atthi sukañadukkañànaü kammànaü phalaü vipàko idhàham diññh' eva dhamme averaü avyàpajjhaü anãghaü sukhiü attànaü pariharàmã ti. Ayaü assa dutiyo assàso adhigato hoti. Sace kho pana karoto karãyati pàpaü na kho panàhaü kassaci pàpaü cetemi akarontaü kho pana maü pàpaü kammaü kuto dukkhaü phusissatã ti. Ayam assa tatiyo assàso adhigato hoti. Sace kho pana karoto na karãyati pàpaü idhàhaü ubhayen' eva visuddhaü attànaü samanupassàmã ti. Ayam assa catuttho assàso adhigato hoti. Sa kho so bhante ariyasàvako evaü averacitto evaü avyàpajjhacitto evaü asaïkiliññhacitto evaü visuddhacitto tassa diññh' eva dhamme ime cattàro assàsà adhigatà hontã ti. Abhikkantaü bhante . . . pe . . . Ete mayaü bhante Bhagavantaü saraõaü gacchàma dhamma¤ ca bhikkhusaïgha¤ ca. Upàsake no bhante Bhagavà dhàretu ajjatagge pàõupete saraõaü gate ti. 66. 1. Evaü me sutaü. Ekaü samayaü àyasmà Nandako Sàvatthiyaü viharati Pubbàràme Migàramàtu pàsàde. Atha kho Sàëho ca Migàranattà Rohaõo ca Pekhuõiyanattà yen' àyasmà Nandako ten' upasaïkamiüsu. Upasaïkamitvà àyasmantaü Nandakaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdiüsu. Ekamantaü nisinnaü kho Sàëhaü Migàranattàraü àyasmà Nandako etad avoca: 2. Etha tumhe Sàëhà mà anussavena mà paramparàya mà itikiràya mà piñakasampadànena mà takkahetu mà nayahetu mà àkàraparivitakkena mà diññhinijjhànakkhantiyà mà bhavyaråpatàya mà samaõo no garå ti, yadà tumhe Sàëhà attanà va jàneyyàtha #<[page 194]># %<194 MAHâ-VAGGA. [III. 66. 3.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ -- ime dhammà akusalà ime dhammà sàvajjà ime dhammà vi¤¤ågarahità ime dhammà samattà samàdinnà ahitàya dukkhàya saüvattantã ti -- atha tumhe Sàëhà pajaheyyàtha. 3. Taü kiü ma¤¤atha Sàëhà -- atthi lobho ti? Evam bhante. Abhijjhà ti kho ahaü Sàëhà etam atthaü vadàmi. Luddho kho ayaü Sàëhà abhijjhàlu pàõam pi hanti adinnam pi àdiyati paradàram pi gacchati musà pi bhaõati param pi tathattàya samàdapeti yaü 'sa hoti dãgharattaü ahitàya dukkhàyà ti? Evaü bhante. 4. Taü kiü ma¤¤atha Sàëhà -- atthi doso ti? Evaü bhante. Vyàpàdo ti kho ahaü Sàëhà etam atthaü vadàmi. Duññho kho ayaü Sàëhà vyàpannacitto pàõam pi hanti . . . pe . . . musà pi bhaõati param pi tathattàya samàdapeti yaü 'sa hoti dãgharattaü ahitàya dukkhàyà ti? Evaü bhante. 5. Taü {kiü} ma¤¤atha Sàëhà -- atthi moho ti? Evaü bhante. Avijjà ti kho ahaü Sàëhà etam atthaü vadàmi. Måëho kho ayaü Sàëhà avijjàgato pàõam pi hanti adinnam pi àdiyati paradàram pi gacchati musà pi bhaõati param pi tathattàya samàdapeti yaü 'sa hoti dãgharattaü ahitàya dukkhàyà ti? Evaü bhante. 6. Taü kiü ma¤¤atha Sàëhà -- ime dhammà kusalà và akusalà và ti? Akusalà bhante. Sàvajjà và anavajjà và ti? Sàvajjà bhante. Vi¤¤ågarahità và vi¤¤uppasatthà và ti? Vi¤¤ågarahità bhante. Samattà samàdinnà ahitàya dukkhàya saüvattanti no và kathaü và ettha hotã ti? #<[page 195]># %% Samattà bhante samàdinnà ahitàya dukkhàya saüvattantã ti evaü no ettha hotã ti. 7. Iti kho Sàëhà yaü taü avocumha: Etha tumhe Sàëhà mà anussavena mà paramparàya mà itikiràya mà piñakasampadànena mà vitakkahetu mà nayahetu mà àkàraparivitakkena mà diññhinijjhànakkhantiyà mà bhavyaråpatàya mà samaõo no garå ti, yadà tumhe Sàëhà attanà va jàneyyàtha -- ime dhammà akusalà ime dhammà sàvajjà ime dhammà vu¤¤ågarahità ime dhammà samattà samàdinnà ahitàya dukkhàya saüvattantã ti -- atha tumhe Sàëhà pajaheyyàthà ti -- iti yaü taü vuttaü, idam etaü pañicca vuttaü. Evam tumhe Sàëhà mà anussavena mà paramparàya mà itikiràya mà piñakasampadànena mà takkahetu mà nayahetu mà àkàraparivitakkena mà diññhinijjhànakkhantiyà mà bhavyaråpatàya mà samaõo no garå ti -- yadà tumhe Sàëhà attanà va jàneyyàtha -- ime dhammà kusalà ime dhammà anavajjà ime dhammà vi¤¤uppasatthà ime dhammà samattà samàdinnà hitàya sukhàya saüvattantã ti -- atha tumhe Sàëhà upasampajja vihareyyàtha. 8. Taü {kiü} ma¤¤atha Sàëhà -- atthi alobho ti? Evaü bhante. Anabhijjhà ti kho ahaü Sàëhà etam atthaü vadàmi. Aluddho kho {ayaü} Sàëhà anabhijjhàlu n' eva pàõaü hanti na adinnaü àdiyati na paradàraü gacchati na musà bhaõati param pi tathattàya samàdapeti yaü 'sa hoti dãgharattaü hitàya sukhàyà ti? Evaü bhante. 9. Taü kiü ma¤¤atha Sàëhà -- atthi adoso ti? Evaü bhante. Avyàpàdo ti kho ahaü Sàëhà etam atthaü vadàmi. Aduññho kho ayaü Sàëhà avyàpannacitto n' eva pàõaü hanti . . . pe . . . na musà bhaõati na param pi tathattàya samàdapeti yaü 'sa hoti dãgharattaü hitàya sukhàyà ti? Evaü bhante. 10. Taü {kiü} ma¤¤atha Sàëhà -- atthi amoho ti? Evaü bhante. Vijjà ti kho ahaü Sàëhà etam atthaü vadàmi. Amåëho kho ayaü Sàëhà vijjàgato n' eva pàõaü hanti . #<[page 196]># %<196 MAHâ-VAGGA. [III. 66. 11.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ . . pe . . . na musà bhaõati na param pi tathattàya samàdapeti yaü 'sa hoti dãgharattaü hitàya sukhàyà ti? Evaü bhante. 11. Taü {kiü} ma¤¤atha Sàëhà -- ime dhammà kusalà và akusalà và ti? Kusalà bhante. Sàvajjà và anavajjà và ti? Anavajjà bhante. Vi¤¤ågarahità và vi¤¤uppasatthà và ti? Vi¤¤uppasatthà bhante. Samattà samàdinnà hitàya sukhàya saüvattanti no và kathaü và ettha hotã ti? Samattà bhante samàdinnà hitàya sukhàya saüvattanti evaü no ettha hotã ti. 12. Iti kho Sàëhà yaü taü avocumha -- etha tumhe Sàëhà mà anussavena mà paramparàya mà itikiràya mà piñakasampadànena mà takkahetu mà nayahetu mà àkàraparivitakkena mà diññhinijjhànakkhantiyà mà bhavyaråpatàya mà samaõo no garå ti, yadà tumhe Sàëhà attanà va jàneyyàtha -- ime dhammà kusalà ime dhammà anavajjà ime dhammà vi¤¤uppasatthà ime dhammà samattà samàdinnà hitàya sukhàya saüvattantã ti -- atha tumhe Sàëhà upasampajja vihareyyàthàti -- iti yaü taü vuttaü, idam etaü pañicca vuttaü. 13. Sa kho so Sàëhà ariyasàvako evaü vigatàbhijjho vigatavyàpàdo asammåëho sampajàno patissato mettàsahagatena cetasà . . . pe . . . karuõà . . . mudità . . . upekhàsahagatena cetasà ekaü disaü pharitvà viharati tathà dutiyaü tathà tatiyaü tathà catutthiü. Iti uddham adho tiriyaü sabbadhi sabbattatàya sabbàvantaü lokaü upekhàsahagatena cetasà vipulena mahaggatena appamàõena averena avyàpajjhena pharitvà viharati. So evaü pajànàti atthi idaü atthi hãnaü atthi paõãtaü atthi imassa sa¤¤àgatassa uttariü nissaraõan ti. Tassa evam jànato evaü passato kàmàsavà pi cittaü vimuccati bhavàsavà pi cittaü vimuccati avijjàsavà pi cittaü vimuccati vimuttasmiü vimuttam iti ¤àõaü hoti khãõà jàti vusitaü brahmacariyaü kataü karaõãyaü nàparaü itthattàyà ti pajànàti. #<[page 197]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So evaü pajànàti ahu pubbe lobho tad ahu akusalaü so etarahi n' atthi icc' etaü kusalaü, ahu pubbe doso . . . pe . . . ahu pubbe moho tad ahu akusalaü, so etarahi n' atthi icc' etaü kusalan ti. Iti so diññh' eva dhamme nicchàto nibbuto sãtibhåto sukhapañisaüvedã brahmabhåtena attanà viharatã ti. 67. 1. Tãõ' imàni bhikkhave kathàvatthåni. Katamàni tãõi? Atãtaü và bhikkhave addhànaü àrabbha kathaü katheyya -- evaü ahosi atãtam addhànan ti -- anàgataü và bhikkhave addhànaü àrabbha kathaü katheyya -- evaü bhavissati anàgatam addhànan ti -- etarahi và bhikkhave paccuppannaü addhànaü àrabbha kathaü katheyya -- evaü etarahi paccuppannan ti. 2. Kathà-sampayogena bhikkhave puggalo veditabbo yadi và kaccho yadi và akaccho ti. Sacàyaü bhikkhave puggalo pa¤haü puññho samàno ekaüsa-vyàkaraõãyaü pa¤haü na ekaüsena vyàkaroti, vibhajja-vyàkaraõãyaü pa¤haü na vibhajjavyàkaroti, pañipucchà-vyàkaraõãyaü pa¤haü na pañipucchà-vyàkaroti, ñhapanãyaü pa¤haü na ñhapeti, evaü santàyaü bhikkhave puggalo akaccho hoti. Sace panàyaü bhikkhave puggalo pa¤haü puññho samàno ekaüsa-vyàkaraõãyaü pa¤haü ekaüsena vyàkaroti, vibhajjavyàkaraõãyaü pa¤haü vibhajjavyàkaroti, pañipucchà-vyàkaraõãyaü pa¤haü pañipucchà-vyàkaroti, ñhapanãyaü pa¤haü ñhapeti, evaü santàyaü bhikkhave puggalo kaccho hoti. 3. Kathà-sampayogena bhikkhave puggalo veditabbo yadi và kaccho yadi và akaccho ti. Sacàyaü bhikkhave puggalo pa¤haü puññho samàno ñhànàññhàne na saõñhàti parikappe na saõñhàti a¤¤avàde na saõñhàti pañipadàya na saõñhàti, #<[page 198]># %<198 MAHâ-VAGGA. [III. 67. 4.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ evaü santàyaü bhikkhave puggalo akaccho hoti. Sace panàyaü bhikkhave puggalo pa¤haü puññho samàno ñhànàññhàne saõñhàti parikappe saõñhàti a¤¤avàde saõñhàti pañipadàya saõñhàti, evaü santàyaü bhikkhave puggalo kaccho hoti. 4. Kathàsampayogena bhikkhave puggalo veditabbo yadi và kaccho yadi và akaccho ti. Sacàyaü bhikkhave puggalo pa¤haü puññho samàno a¤¤enतaü pañicarati bahiddhà kathaü apanàmeti kopa¤ ca dosa¤ ca appaccaya¤ ca pàtukaroti, evaü santàyaü bhikkhave puggalo akaccho hoti. Sace panàyaü bhikkhave puggalo pa¤haü puññho samàno nतenतaü pañicarati na bahiddhà kathaü apanàmeti na kopa¤ ca dosa¤ ca appaccaya¤ ca pàtukaroti, evam santàyaü bhikkhave puggalo kaccho hoti. 5. Kathàsampayogena bhikkhave puggalo veditabbo yadi và kaccho yadi và akaccho ti. Sacàyaü bhikkhave puggalo pa¤haü puññho samàno abhiharati abhimaddati anupajagghati khalitaü gaõhàti, evaü santàyaü bhikkhave puggalo akaccho hoti. Sace panàyaü bhikkhave pa¤haü puññho samàno na abhiharati na abhimaddati na anupajagghati na khalitaü gaõhàti, evaü santàyaü bhikkhave puggalo kaccho hoti. 6. Kathàsampayogena bhikkhave puggalo veditabbo yadi và sa-upaniso yadi và anupaniso ti. Anohitasoto bhikkhave anupaniso hoti ahitasoto sa-upaniso hoti. So sa-upaniso samàno abhijànàti ekaü dhammaü parijànàti ekaü dhammaü pajahati ekaü dhammaü sacchikaroti ekaü dhammaü. So abhijànanto ekaü dhammaü parijànanto ekaü dhammaü pajahanto ekaü dhammaü sacchikaronto ekaü dhammaü sammàvimuttiü phusati. Etadatthà bhikkhave kathà etadatthà mantanà etadatthà upanisà etadatthaü sotàvadhànaü yadidaü anupàdà cittassa vimokho ti. #<[page 199]># %% 7. Ye viruddhà sallapanti viniviññhà samussità. Anariyaguõaü àsajja a¤¤ama¤¤aü vivaresino Dubbhàsitaü vikkhalitaü sampamohaü paràjayaü A¤¤ama¤¤assàbhinandanti tadariyo kathanàcare Sace c' assa kathàkàmo kàlam a¤¤àya paõóito Dhammaññhapañisaüyuttà yà ariyacarità kathà Taü kathaü kathaye dhãro aviruddho anussito Anupàdiõõena manasà apalàso asàhaso Anusuyy<ày>amàno sammada¤¤àya bhàsati Subhàsitaü anumodeyya dubbhaññhe nàvasàdaye Upàrambhaü na sikkheyya khalita¤ ca na gàhaye Nàbhihare nàbhimadde na vàcaü payutaü bhaõe A¤¤àõatthaü pasàdatthaü sataü ve hoti mantanà Evaü kho ariyà mantenti esà ariyàna mantanà Etad a¤¤àya medhàvã na samusseyya mantaye ti. 68. 1. Sace bhikkhave a¤¤atitthiyà paribbàjakà evaü puccheyyuü:-- Tayo 'me àvuso dhammà. Katame tayo? Ràgo doso moho. Ime kho àvuso tayo dhammà. Imesaü àvuso tiõõaü dhammànaü ko viseso ko adhippàyàso kiü nànàkaraõan ti? Evaü puññhà tumhe bhikkhave tesaü a¤¤atitthiyànaü paribbàjakànaü kinti vyàkareyyàthà ti? Bhagavaü-målakà no bhante dhammà Bhagavaü-nettikà Bhagavaü-pañisaraõà. Sàdhu vata bhante Bhagavantaü yeva pañibhàtu etassa bhàsitassa attho, Bhagavato sutvà bhikkhå dhàressantã ti. Tena hi bhikkhave suõàtha, sàdhukaü manasikarotha bhàsissàmã ti. Evaü bhante ti kho bhikkhå Bhagavato paccassosuü. Bhagavà etad avoca: Sace bhikkhave a¤¤atitthiyà paribbàjakà evaü puccheyyuü:-- tayo 'me àvuso dhammà. Katame tayo? Ràgo doso moho. Ime kho àvuso tayo dhammà. Imesaü àvuso tiõõaü dhammànaü ko viseso ko adhippàyy<às>o kiü nànàkaraõan ti? #<[page 200]># %<200 MAHâ-VAGGA. [III. 68. 2.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Evaü puññhà tumhe bhikkhave tesaü a¤¤atitthiyànaü paribbàjakànaü evaü vyàkareyyàtha:-Ràgo kho àvuso appasàvajjo dandhaviràgã, doso mahàsàvajjo khippaviràgã, moho mahàsàvajjo dandhaviràgã ti. 2. Ko panàvuso hetu ko paccayo yena anuppanno và ràgo uppajjati uppanno và ràgo bhiyyobhàvàya vepullàya saüvattatã ti? Subhanimittan ti 'ssa vacanãyaü. Tassa subhanimittaü ayoniso manasikaroto anuppanno c' eva ràgo uppajjati uppanno ca ràgo bhiyyobhàvàya vepullàya saüvattatã ti. Ayaü kho àvuso hetu ayaü paccayo yena anuppanno và ràgo uppajjati uppanno và ràgo bhiyyobhàvàya vepullàya saüvattatã ti. 3. Ko panàvuso hetu ko paccayo yena anuppanno và doso uppajjati uppanno và doso bhiyyobhàvàya vepullàya saüvattatã ti? Pañighanimittan ti' ssa vacanãyaü. Tassa pañighanimittaü ayoniso manasikaroto anuppanno c' eva doso uppajjati uppanno ca doso bhiyyobhàvàya vepullàya saüvattatã ti. Ayaü kho àvuso hetu ayaü paccayo yena anuppanno và doso uppajjati uppanno và doso bhiyyobhàvàya vepullàya saüvattatã ti. 4. Ko panàvuso hetu ko paccayo yena anuppanno và moho uppajjati uppanno và moho bhiyyobhàvàya vepullàya saüvattatã ti? Ayoniso manasikàro ti 'ssa vacanãyaü. Tassa ayoniso manasikaroto anuppanno c' eva moho uppajjati uppanno ca moho bhiyyobhàvàya vepullàya saüvattatã ti. Ayaü kho àvuso hetu ayaü paccayo yena anuppanno và moho uppajjati uppanno và moho bhiyyobhàvàya vepullàya saüvattatã ti. 5. Ko panàvuso hetu ko paccayo yena anuppanno và ràgo n' uppajjati uppanno và ràgo pahãyatã ti? Asubhanimittan ti 'ssa vacanãyaü. Tassa asubhanimittaü yoniso manasikaroto anuppanno c' eva ràgo n' uppajjati uppanno ca ràgo pahãyatã ti. #<[page 201]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Ayaü kho àvuso hetu ayaü paccayo yena anuppanno và ràgo n' uppajjati uppanno và ràgo pahãyatã ti. 6. Ko panàvuso hetu ko paccayo yena anuppanno và doso n' uppajjati uppanno và doso pahãyatã ti? Mettà cetovimuttã ti 'ssa vacanãyaü. Tassa mettaü cetovimuttiü yoniso manasikaroto anuppanno c' eva doso n' uppajjati uppanno ca doso pahãyatãti. Ayaü kho àvuso hetu ayaü paccayo yena anuppanno và doso n' uppajjati uppanno và doso pahãyatã ti. 7. Ko panàvuso hetu ko paccayo yena anuppanno và moho n' uppajjati uppanno và moho pahãyatã ti? Yoniso manasikàro ti 'ssa vacanãyaü. Tassa yoniso manasikaroto anuppanno c' eva moho n' uppajjati uppanno ca moho pahãyatã ti. Ayaü kho àvuso hetu ayaü paccayo yena anuppanno và moho n' uppajjati uppanno và moho pahãyatã ti. 69. 1. Tãõ' imàni kho bhikkhave akusalamålàni. Katamàni tãõi? Lobho akusalamålaü, doso akusalamålaü, moho akusalamålaü. Yad api bhikkhave lobho tad api akusalaü, yad api luddho abhisaïkharoti kàyena vàcàya manasà tad api akusalaü, yad api luddho lobhena abhibhåto pariyàdinnacitto parassa asatà dukkhaü upadahati vadhena và bandhena và jàniyà và garahàya và pabbàjanàya và balav' amhi balattho iti pi tad api akusalaü. Iti 'ssa 'me lobhajà lobhanidànà lobhasamudayà lobhappaccayà aneke pàpakà akusalà dhammà sambhavanti. 2. Yad api bhikkhave doso tad api akusalaü, yad api duññho abhisaïkharoti kàyena vàcàya manasà tad api akusalaü, yad api duññho dosena abhibhåto pariyàdinnacitto parassa asatà dukkhaü upadahati vadhena và bandhena và jàniyà và garahàya và pabbàjanàya và balav' amhi balattho iti pi tad api akusalaü. #<[page 202]># %<202 MAHâ-VAGGA. [III. 69. 3.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Iti 'ssa 'me dosajà dosanidànà dosasamudayà dosappaccayà aneke pàpakà akusalà dhammà sambhavanti. 3. Yad api bhikkhave moho tad api akusalaü, yad api måëho abhisaïkharoti kàyena vàcàya manasà tad api akusalaü, yad api måëho mohena abhibhåto pariyàdinnacitto parassa asatà dukkhaü upadahati vadhena và bandhena và jàniyà và garahàya và pabbàjanàya và balav' amhi balattho iti pi tad api akusalaü. Iti 'ssa 'me mohajà mohanidànà mohasamudayà mohappaccayà aneke pàpakà akusalà dhammà sambhavanti. 4. Evaråpo càyaü bhikkhave puggalo vuccati akàlavàdã ti pi abhåtavàdã ti pi anatthavàdã ti pi adhammavàdã ti pi avinayavàdã ti pã ti. Kasmà càyaü bhikkhave evaråpo puggalo vuccati akàlavàdã ti pi abhåtavàdã ti pi anatthavàdã ti pi adhammavàdã ti pi avinayavàdã ti pã ti. Tathà h' ayaü bhikkhave puggalo parassa asatà dukkhaü upadahati vadhena và bandhena và jàniyà và garahàya và pabbàjanàya và balav' amhi balattho. Iti pi bhåtena kho pana vuccamàno avajànàti no pañijànàti abhåtena vuccamàno na àtappaü karoti tassa nibbeñhanàya iti p' etaü atacchaü iti p' etaü abhåtan ti. Tasmà evaråpo puggalo vuccati akàlavàdã ti pi abhåtavàdã ti pi anatthavàdã ti pi adhammavàdã ti pi avinayavàdã ti pã ti. Evaråpo bhikkhave puggalo lobhajehi pàpakehi akusalehi dhammehi abhibhåto pariyàdinnacitto diññh' eva dhamme dukkhaü viharati savighàtaü sa-upàyàsaü sapariëàhaü kàyassa bhedà param maraõà duggati pàtikaïkhà, dosajehi . . . pe . . . mohajehi pàpakehi akusalehi dhammehi abhibhåto pariyàdinnacitto diññh' eva dhamme dukkhaü viharati savighàtaü sa-upàyàsaü sa-pariëàhaü kàyassa bhedà param maraõà duggati pàñikaïkhà. 5. Seyyathàpi bhikkhave sàlo và dhavo và phandano và tãhi màluvàlatàhi uddhasto pariyonaddho anayaü àpajjati vyasanaü àpajjati anayavyasanaü àpajjati, evam eva kho bhikkhave evaråpo puggalo lobhajehi pàpakehi akusalehi dhammehi abhibhåto pariyàdinnacitto diññh' eva dhamme dukkhaü viharati savighàtaü sa-upàyàsaü sa-pariëàhaü kàyassa bhedà param maraõà duggati pàñikaïkhà, #<[page 203]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ dosajehi . . . pe . . . mohajehi pàpakehi akusalehi dhammehi abhibhåto pariyàdinnacitto diññh' eva dhamme dukkhaü viharati savighàtaü sa-upàyàsaü sa-pariëàhaü kàyassa bhedà param maraõà duggati pàñikaïkhà. Imàni kho bhikkhave tãõi akusalamålànã ti. 6. Tãõ' imàni bhikkhave kusalamålàni. Katamàni tãõi? Alobho kusalamålaü, adoso kusalamålaü, amoho kusalamålaü. Yad api bhikkhave alobho tad api kusalaü, yad api aluddho abhisaïkharoti kàyena vàcàya manasà tad api kusalaü, yad api aluddho lobhena anabhibhåto apariyàdinnacitto na parassa asatà dukkhaü upadahati vadhena và bandhena và jàniyà và garahàya và pabbàjanàya và balav' amhi balattho iti pi tad api kusalaü. Iti 'ssa 'me alobhajà alobhanidànà alobhasamudayà alobhappaccayà aneke kusalà dhammà sambhavanti. 7. Yad api bhikkhave adoso tad api kusalaü, yad api aduññho abhisaïkharoti kàyena vàcàya manasà tad api kusalaü, yad api aduññho dosena anabhibhåto apariyàdinnacitto na parassa asatà dukkhaü upadahati vadhena và bandhena và jàniyà và pabbàjanàya và balav' amhi balattho iti pi tad api kusalaü. Iti 'ssa 'me adosajà adosanidànà adosasamudayà adosappaccayà aneke kusalà dhammà sambhavanti. 8. Yad api bhikkhave amoho tad api kusalaü, yad api amåëho abhisaïkharoti kàyena vàcàya manasà tad api kusalaü, yad api amåëho mohena anabhibhåto apariyàdinnacitto na parassa asatà dukkhaü upadahati vadhena và bandhena và jàniyà và garahàya va pabbàjanàya và balav' amhi balattho iti pi tad api kusalaü. Iti 'ssa 'me amohajà amohanidànà amohasamudayà amohapaccayà aneke kusalà dhammà sambhavanti. #<[page 204]># %<204 MAHâ-VAGGA. [III. 69. 9.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 9. Evaråpo càyaü bhikkhave puggalo vuccati kàlavàdã ti pi bhåtavàdã ti pi atthavàdã ti pi dhammavàdã ti pi vinayavàdã ti pã ti. Kasmà càyaü bhikkhave evaråpo puggalo vuccati kàlavàdã ti pi bhåtavàdã ti pi atthavàdã ti pi dhammavàdã ti pi vinayavàdã ti pã ti. Yathà h' ayaü bhikkhave puggalo na parassa asatà dukkhaü upadahati vadhena và bandhena và jàniyà và garahàya và pabbàjanãyà và balav' amhi balattho iti pi bhåtena kho pana vuccamàno pañijànàti no avajànàti abhåtena vuccamàno àtappaü karoti tassa nibbeñhanàya iti p' etaü tacchaü iti p' etaü bhåtaü, tasmà evaråpo puggalo vuccati kàlavàdã ti pi bhåtavàdã ti pi atthavàdã ti pi vinayavàdã ti pã ti. 10. Evaråpassa bhikkhave puggalassa lobhajà pàpakà akusalà dhammà pahãnà ucchinnamålà tàlàvatthukatà anabhàvakatà àyatiü anuppàdadhammà diññh' eva dhamme sukhaü viharati avighàtaü anupàyàsaü apariëàhaü diññh' eva dhamme parinibbàyati: dosajà . . . pe . . . mohajà pàpakà akusalà dhammà pahãnà . . . anuppàdadhammà diññh' eva dhamme sukhaü viharati avighàtaü anupàyàsaü apariëàhaü diññh' eva dhamme parinibbàyati. 11. Seyyathàpi bhikkhave sàlo và dhavo và phandano và tãhi màluvàlatàhi uddhasetà pariyonaddho. Atho puriso àgaccheyya kuddàlapiñakaü va àdàya. So taü màluvàlataü måle chindeyya måle chetvà palikhaõeyya palikhaõitvà målàni uddhareyya antamaso usãranàlamattàni pi. So taü màluvàlataü khaõóàkhaõóikaü chindeyya, khaõóàkhaõóikaü chetvà phàleyya, phàletvà sakalikaü sakalikaü kareyya, sakalikaü sakalikaü karitvà vàtàtàpe visoseyya, vàtàtàpe visosetvà agginà daheyya, agginà dahetvà masiü kareyya, #<[page 205]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ masiü karitvà mahàvàte và opuneyya nadiyà và sãghasotàya pavàheyya, evam assa tà bhikkhave màluvàlatà ucchinnamålà tàlàvatthukatà anabhàvakatà àyatiü anuppàdadhammà. Evam eva kho bhikkhave evaråpassa puggalassa lobhajà pàpakà akusalà dhammà pahãnà ucchinnamålà tàlàvatthukatà anabhàvakatà àyatiü anuppàdadhammà diññh' eva dhamme sukhaü viharati avighàtaü anupàyàsaü apariëàhaü diññh' eva dhamme parinibbàyati, dosajà . . . pe . . . mohajà pàpakà akusalà dhammà pahãnà ucchinnamålà tàlàvatthukatà anabhàvakatà àyatiü anuppàdadhammà diññh' eva dhamme sukhaü viharati avighàtaü anupàyàsaü apariëàhaü diññh' eva dhamme parinibbàyati. Imàni kho bhikkhave tãõi kusalamålànã ti. 70. 1. Evaü me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Sàvatthiyaü viharati Pubbàràme Migàramàtu pàsàde. Atha kho Visàkhà Migàramàtà tad ah' uposathe yena Bhagavà tena upasaïkami, upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho Visàkhaü Migàramàtaraü Bhagavà etad avoca:-- Handa kuto nu tvaü Visàkhe àgacchasi divàdivassà ti. Uposathàhaü bhante ajja upavasàmã ti. Tayo kho 'me Visàkhe uposathà. Katame tayo? Gopàlakåposatho, nigaõñhåposatho, ariyåposatho. 2. Katha¤ ca Visàkhe gopàlakåposatho hoti? Seyyathàpi Visàkhe gopàlako sàyaõhasamayaü sàmikànaü gàvo niyyàdetvà iti pañisa¤cikkhati:-- ajja kho gàvo amusmi¤ ca amusmi¤ ca padese cariüsu amusmi¤ ca amusmi¤ ca padese pàniyàni apaüsu, sve dàni gàvo amusmi¤ ca amusmi¤ ca padese carissanti amusmi¤ ca amusmi¤ ca padese pàniyàni pivissantã ti. Evam eva kho Visàkhe idh' ekacco uposathiko iti pañisa¤cikkhati:-- ahaü khvajja ida¤ c' ida¤ ca khàdaniyaü khàdiü ida¤ c' ida¤ ca bhojaniyaü bhu¤jiü, sve dànàhaü ida¤ c' ida¤ ca khàdaniyaü khàdissàmi ida¤ c' ida¤ ca bhojaniyaü bhu¤jissàmã ti. #<[page 206]># %<206 MAHâ-VAGGA. [III. 70. 30.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So tena lobhena abhijjhàsahagatena cetasà divasaü atinàmeti. Evaü kho Visàkhe gopàlakåposatho hoti. Evaü upavuttho kho Visàkhe gopàlakåposatho na mahapphalo hoti na mahànisaüso na mahàjutiko na mahàvipphàro. 3. Katha¤ ca Visàkhe Nigaõñhåposatho hoti? Atthi Visàkhe Nigaõñhà nàma samaõajàtikà, te sàvakaü evaü samàdapenti -- ehi tvaü ambho purisa ye puratthimàya disàya pàõà paraü yojanasataü tesu daõóaü nikkhipàhi, ye pacchimàya disàya pàõà paraü yojanasataü tesu daõóaü nikkhipàhi, ye uttaràya disàya pàõà paraü yojanasataü tesu daõóaü nikkhipàhi, ye dakkhiõàya disàya pàõà paraü yojanasataü tesu daõóaü nikkhipàhã ti. Iti ekaccànaü pàõànaü anuddayàya anukampàya samàdapenti. Ekaccànaü pàõànaü nànuddayàya na anukampàya samàdapenti. Te tadah' uposathe sàvakaü evaü samàdapenti:-- ehi tvaü ambho purisa sabbacelàni nikkhipitvà evaü vadehi -- nàhaü kvaci kassaci ki¤canaü tasmiü, na ca mama kvaci kassaci ki¤canaü n' atthã ti. Jànanti kho pan' assa màtàpitaro ayaü amhàkaü putto ti, so pi jànàti ime mayhaü màtàpitaro ti. Jànàti kho pan' assa puttadàro ayaü mayhaü bhattà ti, so pi jànàti ayaü mayhaü puttadàro ti. Jànanti kho pan' assa dàsakammakaraporisà ayaü amhàkaü ayyo ti, so pi jànàti ime mayhaü dàsakammakaraporisà ti. Iti yasmiü samaye sacce samàdapetabbà musàvàde tasmiü samaye samàdapenti. Idam assa musàvàdasmiü vadàmi. So tassà rattiyà accayena te bhoge adinnaü yeva paribhu¤jati. Idam assa adinnàdànasmiü vadàmi. Evaü kho Visàkhe Nigaõñhåposatho hoti, evaü upavuttho kho Visàkhe Nigaõñhåposatho na mahapphalo hoti na mahànisaüso na mahàjutiko na mahàvipphàro. 4. Katha¤ ca Visàkhe ariyåposatho hoti? #<[page 207]># %% Upakkiliññhassa Visàkhe cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti? Idha Visàkhe ariyasàvako Tathàgataü anussarati -- iti pi so Bhagavà arahaü sammàsambuddho vijjàcaraõasampanno sugato lokavidå anuttaro purisadammasàrathi satthà devamanussànaü Buddho Bhagavà ti. Tassa Tathàgataü anussarato cittaü pasãdati pàmujjaü uppajjati, ye cittassa upakkilesà te pahãyanti, seyyathàpi Visàkhe upakkiliññhassa sãsassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa sãsassa upakkamena pariyodapanà hoti? Kakka¤ ca pañicca mattika¤ ca pañicca udaka¤ ca pañicca purisassa ca tajjaü vàyàmaü pañicca, evaü kho Visàkhe upakkiliññhassa sãsassa upakkamena pariyodapanà hoti. Evam eva kho Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti? Idha Visàkhe ariyasàvako Tathàgataü anussarati:-- iti pi so Bhagavà . . . pe . . . satthà devamanussànaü buddho Bhagavà ti. Tassa Tathàgataü anussarato cittaü pasãdati pàmojjaü uppajjati, ye cittassa upakkilesà te pahãyanti. Ayaü vuccati Visàkhe ariyasàvako brahmåposathaü upavasati Brahmunà saddhiü saüvasati Brahma¤ c' assa àrabbha cittaü pasãdati pàmojjaü uppajjati, ye cittassa upakkilesà te pahãyanti. Evaü kho Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. 5. Upakkiliññhassa Visàkhe cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti? Idha Visàkhe ariyasàvako dhammaü anussarati -- svàkkhàto Bhagavatà dhammo sandiññhiko akàliko ehipassiko opanayiko paccattaü veditabbo vi¤¤åhã ti. Tassa dhammaü anussarato cittaü pasãdati pàmujjaü uppajjati, ye cittassa upakkilesà te pahãyanti, #<[page 208]># %<208 MAHâ-VAGGA. [III. 70. 6.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ seyyathàpi Visàkhe upakkiliññhassa kàyassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa kàyassa upakkamena pariyodapanà hoti? Sotti¤ ca pañicca cuõõa¤ ca pañicca udaka¤ ca pañicca purisassa ca tajjaü vàyàmaü pañicca. Evaü kho Visàkhe upakkiliññhassa kàyassa upakkamena pariyodapanà hoti. Evam eva kho Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti? Idha Visàkhe ariyasàvako dhammaü anussarati -- svàkkhàto Bhagavatà dhammo . . . pe (6) . . . paccattaü veditabbo vi¤¤åhã ti. Tassa dhammaü anussarato cittaü pasãdati pàmujjaü uppajjati, ye cittassa upakkilesà te pahãyanti. Ayaü vuccati Visàkhe ariyasàvako dhammåposathaü upavasati dhammena saddhiü saüvasati dhamma¤ c' assa àrabbha cittaü pasãdati pàmujjaü uppajjati, ye cittassa upakkilesà te pahãyanti. Evaü kho Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. 6. Upakkiliññhassa Visàkhe cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti? Idha Visàkhe ariyàsavako saïghaü anussarati -- supañipanno Bhagavato sàvakasaïgho ujupañipanno . . . pe . . . ¤àyapañipanno . . . pe . . . sàmãcipañipanno Bhagavato sàvakasaïgho yadidaü cattàri purisayugàni aññha purisapuggalà esa Bhagavato sàvakasaïgho àhuneyyo pàhuneyyo dakkhiõeyyo a¤jalikaraõiyyo anuttaraü pu¤¤akkhettaü lokassà ti. Tassa saïghaü anussarato cittaü pasãdati pàmujjaü uppajjati, ye cittassa upakkilesà te pahãyanti, seyyathàpi Visàkhe upakkiliññhassa vatthassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa vatthassa upakkamena pariyodapanà hoti? #<[page 209]># %% æsa¤ ca pañicca khàra¤ ca pañicca gomaya¤ ca pañicca udaka¤ ca pañicca purisassa ca tajjaü vàyàmaü pañicca. Evaü kho Visàkhe upakkiliññhassa vatthassa upakkamena pariyodapanà hoti. Evam eva kho Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti? Idha Visàkhe ariyasàvako saïghaü anussarati -- supañipanno Bhagavato sàvakasaïgho . . . pe . . . anuttaraü pu¤¤akkhettaü lokassà ti. Tassa saïghaü anussarato cittaü pasãdati pàmujjaü uppajjati, ye cittassa upakkilesà te pahãyanti. Ayaü vuccati Visàkhe ariyasàvako saïghåposathaü upavasati saïghena saddhiü saüvasati saïgha¤ c' assa àrabbha cittaü pasãdati pàmujjaü uppajjati ye cittassa upakkilesà te pahãyanti. Evaü kho Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. 7. Upakkiliññhassa Visàkhe cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti? Idha Visàkhe ariyasàvako attano sãlàni anussarati -- akhaõóàni acchiddàni asabalàni akammàsàni bhujissàni vi¤¤uppasatthàni aparàmaññhàni samàdhi-saüvattanikàni. Tassa sãlaü anussarato cittaü pasãdati pàmujjaü uppajjati ye cittassa upakkilesà te pahãyanti, seyyathàpi Visàkhe upakkiliññhassa àdàsassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa àdàsassa upakkamena pariyodapanà hoti? Tela¤ ca pañicca chàrika¤ ca pañicca vàlaõóuka¤ ca pañicca purisassa ca tajjaü vàyàmaü pañicca. Evaü kho Visàkhe upakkiliññhassa àdàsassa upakkamena pariyodapanà hoti. Evam eva kho Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti? #<[page 210]># %<210 MAHâ-VAGGA. [III. 70. 8.>% Idha Visàkhe ariyasàvako attano sãlàni anussarati -- akhaõóàni . . . pe . . . samàdhisaüvattanikàni. Tassa sãlaü anussarato cittaü pasãdati . . . pe . . . pahãyanti. Ayaü vuccati Visàkhe ariyasàvako sãlåposathaü upavasati sãlena saddhiü saüvasati sãla¤ c' assa àrabbha cittaü pasãdati pàmujjaü uppajjati ye cittassa upakkilesà te pahãyanti. Evaü kho Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. 8. Upakkiliññhassa Visàkhe cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti? Idha Visàkhe ariyasàvako devatànussarati -- santi devà Càtummahàràjikà, santi devà Tàvatiüsà, santi devà Yàmà, santi devà Tusità, santi devà Nimmànaratino, santi devà Paranimmitavasavattino, santi devà Brahmakàyikà, santi devà tatuttariü. Yathàråpàya saddhàya samannàgatà tà devatà ito cutà tatth' uppannà mayham pi tathàråpà saddhà saüvijjati, yathàråpena sãlena samannàgatà tà devatà ito cutà tatth' uppannà mayham pi tathàråpaü sãlaü saüvijjati, yathàråpena sutena samannàgatà tà devatà ito cutà tatth' uppannà mayham pi tathàråpaü sutaü saüvijjati, yathàråpena càgena samannàgatà tà devatà ito cutà tatth' uppannà mayham pi tathàråpo càgo saüvijjati, yathàråpàya pa¤¤àya samannàgatà tà devatà ito cutà tatth' uppannà mayham pi tathàråpà pa¤¤à saüvijjatã ti. Tassa attano ca tàsa¤ ca devatànaü saddha¤ ca sãla¤ ca suta¤ ca càga¤ ca pa¤¤a¤ ca anussarato cittaü pasãdati pàmujjaü uppajjati, ye cittassa upakkilesà te pahãyanti, seyyathàpi Visàkhe upakkiliññhassa jàtaråpassa upakkamena pariyodapanà hoti. Katha¤ ca Visàkhe upakkiliññhassa jàtaråpassa upakkamena pariyodapanà hoti? Ukka¤ ca pañicca loõa¤ ca pañicca geruka¤ ca pañicca nàëika¤ ca pañicca saõóàsa¤ ca pañicca purisassa ca tajjaü vàyàmaü pañicca. Evaü kho Visàkhe upakkiliññhassa jàtaråpassa upakkamena pariyodapanà hoti. Evam eva kho Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. #<[page 211]># %% Katha¤ca Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti? Idha Visàkhe ariyasàvako devatànussarati -- santi devà Càtummahàràjikà, santi devà Tàvatiüsà . . . pe . . . santi devà tatuttariü. Yathàråpàya saddhàya samannàgatà tà devatà ito cutà tatth' uppannà mayham pi tathàråpà saddhà saüvijjati, yathàråpena sãlena . . . sutena . . . càgena . . . pa¤¤àya samannàgatà tà devatà ito cutà tatth' uppannà mayham pi tathàråpà pa¤¤à saüvijjatã ti. Tassa attano tàsa¤ ca devatànaü saddha¤ ca sãla¤ ca suta¤ ca càga¤ ca pa¤¤a¤ ca anussarato cittaü pasãdati pàmujjaü uppajjati ye cittassa upakkilesà te pahãyanti. Ayaü vuccati ariyasàvako devatåposathaü upavasati devatàhi saddhiü saüvasati, devatà c' assa àrabbha cittaü pasãdati pàmujjaü uppajjati, ye cittassa upakkilesà te pahãyanti. Evaü kho Visàkhe upakkiliññhassa cittassa upakkamena pariyodapanà hoti. 9. Sa kho so Visàkhe ariyasàvako iti pañisa¤cikkhati -yàvajãvaü arahanto pàõàtipàtaü pahàya pàõàtipàtà pañiviratà nihitadaõóà nihitasatthà lajjã dayàpannà sabbapàõabhåtahitànukampino viharanti, ahaü p' ajja ima¤ ca rattiü ima¤ ca divasaü pàõàtipàtaü pahàya pàõàtipàtà pañivirato nihitadaõóo nihitasattho lajjã dayàpanno sabbapàõabhåtahitànukampã viharàmi. Iminà pi aïgena arahataü anukaromi uposatho ca me upavuttho bhavissati. 10. Yàvajãvaü arahanto adinnàdànaü pahàya adinnàdànà pañiviratà dinnàdàyã dinnapàñikaïkhã athenena sucibhåtena attanà viharanti, aham p' ajja ima¤ ca rattiü ima¤ ca divasaü adinnàdànaü pahàya adinnàdànà pañivirato dinnàdàyã dinnapàñikaïkhã athenena sucibhåtena attanà viharàmi. Iminà pi aïgena arahataü anukaromi uposatho ca me upavuttho bhavissati. 11. Yàvajãvaü arahanto abrahmacariyaü pahàya brahmacàrã àràcàrã viratà methunà gàmadhammà, aham p' ajja ima¤ ca rattiü ima¤ ca divasaü abrahmacariyaü pahàya brahmacàrã àràcàrã virato methunà gàmadhammà. Iminà pi aïgena arahataü anukaromi uposatho ca me upavuttho bhavissati. #<[page 212]># %<212 MAHâ-VAGGA. [III. 70. 12.>% 12. Yàvajãvaü arahanto musàvàdaü pahàya musàvàdà pañiviratà saccavàdã saccasandhà thetà paccayikà avisaüvàdakà lokassa, ahaü p' ajja ima¤ ca rattiü ima¤ ca divasaü musàvàdaü pahàya musàvàdà pañivirato saccavàdã saccasandho theto paccayiko avisaüvàdako lokassa. Iminà pi aïgena arahataü anukaromi uposatho ca me upavuttho bhavissati. 13. Yàvajãvaü arahanto suràmerayamajjapamàdaññhànaü pahàya suràmerayamajjapamàdaññhànà pañiviratà, ahaü pi ajja ima¤ ca rattiü ima¤ ca divasaü suràmerayamajjapamàdaññhànaü pahàya suràmerayamajjapamàdaññhànà pañivirato viharàmi. Iminà pi aïgena arahataü anukaromi uposatho ca me upavuttho bhavissati. 14. Yàvajãvaü arahanto ekabhattikà rattåparatà viratà vikàlabhojanà, aham p' ajja ima¤ ca rattiü ima¤ ca divasaü ekabhattiko rattåparato virato vikàlabhojanà. Iminà pi aïgena arahataü anukaromi uposatho ca me upavuttho bhavissati. 15. Yàvajãvaü arahanto naccagãtavàditavisåkadassanàmàlàgandhavilepanadhàraõamaõóanavibhåsanaññhànà pañiviratà, aham p' ajja ima¤ ca rattiü ima¤ ca divasaü naccagãtavàditavisåkadassanàmàlàgandhavilepanadhàraõamaõóanavibhåsanaññhànà pañivirato. Iminà pi aïgena arahataü anukaromi uposatho ca me upavuttho bhavissati. 16. Yàvajãvaü arahanto uccàsayana-mahàsayanaü pahàya uccàsayanamahàsayanà pañiviratà nãcaseyyaü kappenti ma¤cake và tiõasanthàrake và, aham p' ajja ima¤ ca rattiü ima¤ ca divasaü uccàsayanamahàsayanaü pahàya uccàsayanamahàsayanà pañivirato nãcaseyyaü kappemi ma¤cake và tiõasanthàrake và. Iminà pi aïgena arahataü anukaromi uposatho ca me upavuttho bhavissatã ti. Evaü kho Visàkhe ariyåposatho hoti, evaü upavuttho kho Visàkhe ariyåposatho mahapphalo hoti mahànisaüso mahàjutiko mahàvipphàro. 17. Kãva mahapphalo hoti, kãva mahànisaüso, kãva mahàjutiko, kãva mahàvipphàro? Seyyathàpi Visàkhe yo imesaü soëasannaü mahàjanapadànaü pahåtamahàsattaratanànaü issaràdhipaccaü rajjaü kareyya, #<[page 213]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ seyyathãdaü Aïgànaü Magadhànaü Kàsãnaü Kosalànaü Vajjãnaü Mallànaü Cetãnaü Vaïgànaü Kurånaü Pa¤càlàõaü Macchànaü Surasenànaü Assakànaü Avantãnaü Gandhàrànaü Kambojànaü, aññhaïgasamannàgatassa uposathassa ekaü kalaü nàgghati soëasiü. Taü kissa hetu? Kapaõaü Visàkhe mànusakaü rajjaü dibbaü sukhaü upanidhàya. 18. Yàni Visàkhe mànusakàni pa¤¤àsa vassàni Càtummahàràjikànaü devànaü eso eko rattindivo, tàya rattiyà tiüsarattiyo màso, tena màsena dvàdasa màsiyo saüvaccharo, tena saüvaccharena dibbàni pa¤ca vassa-satàni Càtummahàràjikànaü devànaü àyuppamàõaü. òhànaü kho pan' etaü Visàkhe vijjati yaü idh' ekacco itthã và puriso và aññhaïgasamannàgataü uposathaü upavasitvà kàyassa bhedà param maraõà Càtummahàràjikànaü devànaü sahavyataü uppajjeyya. Idaü kho pan' etam Visàkhe sandhàya bhàsitaü kapaõaü mànusakaü rajjaü dibbaü sukhaü upanidhàya. 19. Yaü Visàkhe mànusakaü vassasataü Tàvatiüsànaü devànaü eso eko rattindivo tàya rattiyà tiüsa rattiyo màso tena màsena dvàdasa màsiyo saüvaccharo, tena saüvaccharena dibbaü vassasahassaü Tàvatiüsànaü devànaü àyuppamàõaü. òhànaü kho pan' etaü Visàkhe vijjati yaü idh' ekacco itthã và puriso và aññhaïgasamannàgataü uposathaü upavasitvà kàyassa bhedà param maraõà Tàvatiüsànaü devànaü sahavyataü uppajjeyya. Idaü kho pan' etaü Visàkhe sandhàya bhàsitaü kapaõaü mànusakaü rajjaü dibbaü sukhaü upanidhàya. 20. Yàni Visàkhe mànusakàni dve vassasatàni Yàmànaü devànaü eso eko rattindivo tàya rattiyà tiüsa rattiyo màso, tena màsena dvàdasa màsiyo saüvaccharo, tena saüvaccharena dibbàni dve vassa-sahassàni Yàmànaü devànaü àyuppamàõaü. òhànaü kho pan' etaü Visàkhe vijjati yaü idh' ekacco itthã và puriso và aññhaïgasamannàgataü uposathaü upavasitvà kàyassa bhedà param maraõà Yàmànaü devànaü sahavyataü uppajjeyya. Idaü kho pan' etaü Visàkhe sandhàya bhàsitaü kapaõaü mànusakaü rajjaü dibbaü sukhaü upanidhàya. #<[page 214]># %<214 MAHâ-VAGGA. [III. 70. 21.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 21. Yàni Visàkhe mànusakàni cattàri vassasatàni Tusitànaü devànaü eso eko rattindivo tàya rattiyà tiüsa rattiyo màso, tena màsena dvàdasa màsiyo saüvaccharo, tena saüvaccharena dibbàni cattàri vassasahassàni Tusitànaü devànaü àyuppamàõaü. òhànaü kho pan' etaü Visàkhe vijjati yaü idh' ekacco itthã và puriso và aññhaïgasamannàgataü uposathaü upavasitvà kàyassa bhedà param maraõà Tusitànaü devànaü sahavyataü uppajjeyya. Idaü kho pan' etaü Visàkhe sandhàya bhàsitaü kapaõaü mànusakaü rajjaü dibbaü sukhaü upanidhàya. 22. Yàni Visàkhe mànusakàni aññha vassasatàni Nimmànaratãnaü devànaü eso eko rattindivo tàya rattiyà tiüsa rattiyo màso, tena màsena dvàdasa màsiyo saüvaccharo, tena saüvaccharena dibbàni aññha vassasahassàni Nimmànaratãnaü devànaü àyuppamàõaü. òhànaü kho pan' etaü Visàkhe vijjati yaü idh' ekacco itthã và puriso và aññhaïgasamannàgataü uposathaü upavasitvà kàyassa bhedà param maraõà Nimmànaratãnaü devànaü sahavyataü uppajjeyya. Idaü kho pan' etaü Visàkhe sandhàya bhàsitaü kapaõaü mànusakaü rajjaü dibbaü sukhaü upanidhàya. 23. Yàni Visàkhe mànusakàni soëasa vassasatàni Paranimmitavasavattãnaü devànaü eso eko rattindivo tàya rattiyà tiüsa rattiyo màso, tena màsena dvàdasa màsiyo saüvaccharo, tena saüvaccharena dibbàni soëasa vassasahassàni Paranimmitavasavattãnaü devànaü àyuppamàõaü. òhànaü kho pan' etaü Visàkhe vijjati yaü idh' ekacco itthã và puriso và aññhaïga-samannàgataü uposathaü upavasitvà kàyassa bhedà param maraõà Paranimmitavasavattãnaü devànaü sahavyataü uppajjeyya. Idaü kho pan' etaü Visàkhe sandhàya bhàsitaü kapaõaü mànusakaü rajjaü dibbaü sukhaü upanidhàyà ti. 24. Pàõaü na hàne na càdinnam àdiye. Musà na bhàse na ca majjapo siyà #<[page 215]># %% Abrahmacariyà virameyya methunà Rattiü na bhu¤jeyya vikàlabhojanaü. Màlaü na dhàr[ay]e na ca gandham àcare Ma¤ce chamàyaü va sayetha santhate Etaü hi aññhaïgikam àhåposathaü Buddhena dukkhantaguõaü pakàsitaü. Cando ca suriyo ca ubho sudassanà Obhàsayaü anu[pari]yanti yàvatà Tamonudà te pana antalikkhagà Nabhe pabhàsanti disà virocanà Etasmiü yaü vijjati antare dhanaü Muttaü maõiü veëuriya¤ ca bhaddakaü Siïgisuvaõõaü athavà pi ka¤canaü Yaü jàtaråpaü hàñakan ti vuccati Aññhaïgåpetassa uposathassa Kalam pi te nànubhavanti soëasiü Candappabhà tàragaõà ca sabbe Tasmà hi nàrã ca naro ca sãlavà Aññhaïgåpetaü upavassåposathaü Pu¤¤àni katvàna sukhudrayàni Anindità saggam upenti ñhànan ti. Mahàvaggo dutiyo samatto. 71. 1. Sàvatthi nidànaü. Atha kho Channo paribbàjako yen' àyasmà ânando ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà àyasmatà ânandena saddhiü sammodi sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Channo paribbàjako àyasmantaü ânandaü etad avoca: Tumhe pi àvuso ânanda ràgassa pahànaü pa¤¤àpetha dosassa . . . pe . . . mohassa pahànaü pa¤¤àpethà ti. Mayaü kho àvuso ràgassa pahànaü pa¤¤àpema dosassa . . .x pe . . . mohassa pahànaü pa¤¤àpemà ti. #<[page 216]># %<216 âNANDA-VAGGA. [III. 71. 2.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Kiü pana tumhe àvuso ràge àdãnavaü disvà ràgassa pahànaü pa¤¤àpetha . . . pe . . . kiü mohe àdãnavaü disvà mohassa pahànaü pa¤¤àpethà ti? 2. Ratto kho àvuso ràgena abhibhåto pariyàdinnacitto attavyàbàdhàya pi ceteti para . . . pe . . . ubhayavyàbàdhàya pi ceteti cetasikam pi dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Ràge pahãne n' eva attavyàbàdhàya ceteti na para . . . pe . . . na ubhaya . . . pe . . . na cetasikaü dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Ratto kho àvuso ràgena abhibhåto pariyàdinnacitto kàyena duccaritaü carati, vàcàya . . . pe . . . manasà duccaritaü carati. Ràge pahãne n' eva kàyena duccaritaü carati na vàcàya . . . na manasà duccaritaü carati. Ratto kho àvuso ràgena abhibhåto pariyàdinnacitto attattham pi yathàbhåtaü nappajànàti parattham pi . . . pe . . . {ubhayattham pi} yathàbhåtaü nappajànàti. Ràge pahãne attattham pi yathàbhåtaü pajànàti parattham pi . . . pe . . . ubhayattham pi yathàbhåtaü pajànàti. Ratto kho àvuso andhakaraõo acakkhukaraõo a¤¤àõakaraõo pa¤¤ànirodhiko vighàtapakkhiko anibbànasaüvattaniko. Duññho kho àvuso dosena . . . pe . . . Måëho kho àvuso mohena abhibhåto pariyàdinnacitto attavyàbàdhàya pi ceteti para . . . pe . . . ubhayavyàbàdhàya pi ceteti cetasikam pi dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Mohe pahãne n' eva attavyàbàdhàya ceteti na para . . . pe . . . na ubhaya . . . na cetasikaü dukkhaü domanassaü pañisaüvedeti. Måëho kho àvuso mohena abhibhåto pariyàdinnacitto kàyena duccaritaü carati vàcàya . . . pe . . . manasà duccaritaü carati. Mohe pahãne n' eva kàyena duccaritaü carati na vàcàya . . . pe . . . na manasà duccaritaü carati. Måëho kho àvuso mohena abhibhåto pariyàdinnacitto attattham pi yathàbhåtaü nappajànàti parattham pi . . . pe . . . ubhayattham pi yathàbhåtaü nappajànàti. Mohe pahãne attattham pi yathàbhåtaü pajànàti parattham pi . #<[page 217]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ . . ubhayattham pi yathàbhåtaü pajànàti. Moho kho àvuso andhakaraõo acakkhukaraõo a¤¤àõakaraõo pa¤¤ànirodhiko vighàtapakkhiko anibbànasaüvattaniko. Idaü kho mayaü àvuso ràge àdãnavaü disvà ràgassa pahànaü pa¤¤àpema, idaü dose àdãnavaü disvà dosassa pahànaü pa¤¤àpema, idaü mohe àdãnavaü disvà mohassa pahànaü pa¤¤àpemà ti. 3. Atthi pan' àvuso maggo atthi pañipadà etassa ràgassa dosassa mohassa pahànàyà ti? Atth' àvuso maggo atthi pañipadà etassa ràgassa dosassa mohassa pahànàyà ti. Katamo pan' àvuso maggo katamà pañipadà etassa ràgassa dosassa mohassa pahànàyà ti? Ayam eva ariyo aññhaïgiko maggo seyyathãdaü sammàdiññhi . . . pe . . . sammàsamàdhi. Ayaü kho àvuso maggo ayaü pañipadà etassa ràgassa dosassa mohassa pahànàyà ti. Bhaddako àvuso maggo bhaddikà pañipadà etassa ràgassa dosassa mohassa pahànàyà ti. Ala¤ ca pan' àvuso ânanda appamàdàyà ti. 72. 1. Ekaü samayaü àyasmà ânando Kosambiyaü viharati Ghositàràme. Atha kho a¤¤ataro àjãvakasàvako gahapati yen' àyasmà ânando ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà àyasmantaü ânandaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho so àjãvakasàvako gahapati àyasmantaü ânandaü etad avoca: Kesan no bhante ânanda dhammo svàkkhàto, ke loke supañipannà, ke loke sugatà ti? Tena hi gahapati tvaü yeva ettha pañipucchissàmi, yathà te khameyya tathà naü vyàkareyyàsi. Taü kiü ma¤¤asi gahapati -- Ye ràgassa pahànàya dhammaü desenti dosassa pahànàya dhammaü desenti mohassa pahànàya dhammaü desenti tesaü dhammo svàkkhàto no và kathaü và te ettha hotã ti? #<[page 218]># %<218 âNANDA-VAGGA. [III. 72. 2.>% Ye bhante ràgassa pahànàya dhammaü desenti dosassa . . . pe . . . mohassa pahànàya dhammaü desenti tesaü dhammo svàkkhàto -- evam me ettha hotã ti. 2. Taü kiü ma¤¤asi gahapati -- Ye ràgassa pahànàya pañipannà dosassa . . . mohassa pahànàya pañipanà te loke supañipannà no và kathaü và te ettha hotã ti? Ye bhante ràgassa pahànàya pañipannà dosassa . . . mohassa pahànàya pañipannà te loke supañipannà -- evam me ettha hotã ti. 3. Taü kiü ma¤¤asi gahapati -- Yesaü ràgo pahãno ucchinnamålo tàlàvatthukato anabhàvakato àyatiü anuppàdadhammo, yesaü doso pahãno . . . pe . . . yesaü moho pahãno ucchinnamålo tàlàvatthukato anabhàvakato àyatiü anuppàdadhammo te loke sugatà no và kathaü và te ettha hotã ti? Yesaü bhante ràgo pahãno ucchinnamålo tàlàvatthukato anabhàvakato àyatiü anuppàdadhammo, yesaü doso pahãno . . . pe . . . yesaü moho pahãno ucchinnamålo tàlàvatthukato anabhàvakato àyatiü anuppàdadhammo te loke sugatà -evam me ettha hotã ti. 4. Iti kho tayà c' etaü vyàkataü -- ye bhante ràgassa pahànàya dhammaü desenti dosassa . . . pe . . . mohassa pahànàya dhammaü desenti tesaü dhammo svàkkhàto ti. Tayà c' etaü vyàkataü -- ye bhante ràgassa pahànàya pañipannà dosassa . . . pe . . . mohassa pahànàya pañipannà te loke supañipannà ti. Tayà c' etaü vyàkataü -- yesaü bhante ràgo pahãno ucchinnamålo tàlàvatthukato anabhàvakato àyatiü anuppàdadhammo, yesaü doso pahãno . . . pe . . . yesaü moho pahãno ucchinnamålo tàlàvatthukato anabhàvakato àyatiü anuppàdadhammo te loke sugatà ti. Acchariyaü bhante abbhutaü bhante. Na c' eva nàma sadhammukkaüsanà bhavissati na paradhammàpasàdanà àyatane va dhammadesanà attho ca vutto attà ca anupaõãto. 5. Tumhe bhante ânanda ràgassa pahànàya dhammaü desetha dosassa pahànàya . . . pe . . . mohassa pahànàya dhammaü desetha, #<[page 219]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ tumhàkaü bhante dhammo svàkkhàto. Tumhe bhante ânanda ràgassa pahànàya pañipannà dosassa . . . pe . . . mohassa pahànàya pañipannà, tumhe loke supañipannà. Tumhàkaü bhante ânanda ràgo pahãno ucchinnamålo tàlàvatthukato anabhàvakato àyatiü anuppàdadhammo, tumhàkaü doso . . . pe . . . tumhàkaü moho pahãno ucchinnamålo tàlàvatthukato anabhàvakato àyatiü anuppàdadhammo, tumhe loke sugatà. 6. Abhikkantaü bhante abhikkantaü bhante. Seyyathàpi bhante nikkujjitaü và ukkujjeyya pañicchannaü và vivareyya måëhassa và maggaü àcikkheyya andhakàre và telapajjotaü dhàreyya cakkhumanto råpàni dakkhintãti, evam evaü ayyena ânandena anekapariyàyena dhammo pakàsito. Esàhaü bhante ânanda Bhagavantaü saraõaü gacchàmi dhamma¤ ca bhikkhusaïgha¤ ca. Upàsakam maü ayyo ânando dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gatan ti. 73. 1. Ekaü samayaü Bhagavà Sakkesu viharati Kapilavatthusmiü Nigrodhàràme. Tena kho pana samayena Bhagavà gilànà vuññhito hoti aciravuññhito gela¤¤à. Atha kho Mahànàmo Sakko yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivadetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Mahànàmo Sakko Bhagavantaü etad avoca:-- Dãgharattàhaü bhante Bhagavatà evaü dhammaü desitaü àjànàmi samàhitassa ¤àõaü no asamàhitassà ti. Samàdhi nu kho bhante pubbe pacchà ¤àõaü udàhu ¤àõaü pubbe pacchà samàdhã ti? 2. Atha kho àyasmato ânandassa etad ahosi:-- Bhagavà kho gilànà vuññhito aciravuññhito gela¤¤à, aya¤ ca Mahànàmo Sakko Bhagavantaü atigambhãraü pa¤haü pucchati. Yannånàhaü Mahànàmaü Sakkaü ekamantaü apanetvà dhammaü deseyyan ti? Atha kho àyasmà ânando Mahànàmaü Sakkaü bàhàyaü gahetvà ekamantaü apanetvà Mahànàmaü Sakkaü etad avoca: 3. Sekham pi kho Mahànàma sãlaü vuttaü Bhagavatà asekhaü pi sãlaü vuttaü Bhagavatà, sekho pi samàdhi vutto Bhagavatà asekho pi samàdhi vutto Bhagavatà, #<[page 220]># %<220 âNANDA-VAGGA. [III. 73. 4.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ sekhà pi pa¤¤à vuttà Bhagavatà asekhà pi pa¤¤à vuttà Bhagavatà. 4. Katama¤ ca Mahànàma sekhaü sãlaü? Idha Mahànàma bhikkhu sãlavà hoti pàtimokkha . . . pe (II.4.5) . . . samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. Idam vuccati Mahànàma sekhaü sãlaü. Idha Mahànàma bhikkhu vivicc' eva kàmehi . . . pe . . . catutthajjhànaü upasampajja viharati. Ayaü vuccati Mahànàma sekho samàdhi. 6. Katamà ca Mahànàma sekhà pa¤¤à? Idha Mahànàma bhikkhu idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànàti . . . pe . . . ayaü dukkhanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànàti. Ayaü vuccati Mahànàma sekhà pa¤¤à. Sa kho so Mahànàma ariyasàvako evaü sãlasampanno evaü samàdhisampanno evaü pa¤¤àsampanno àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati. Evaü kho Mahànàma sekham pi sãlaü vuttaü Bhagavatà asekham pi sãlaü vuttaü Bhagavatà sekho pi samàdhi vutto Bhagavatà asekho pi samàdhi vutto Bhagavatà sekhà pi pa¤¤à vuttà Bhagavatà asekhà pi pa¤¤à vuttà Bhagavatà ti. 74. 1. Ekaü samayaü àyasmà ânando Vesàliyaü viharati Mahàvane Kåñàgàrasàlàyaü. Atha kho Abhayo ca Licchavi Paõóitakumàrako ca Licchavi yen' àyasmà ânando ten' upasaïkamiüsu. Upasaïkamitvà àyasmantaü ânandaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdiüsu. Ekamantaü nisinno kho Abhayo Licchavi àyasmantaü ânandaü etad avoca: Nigaõñho bhante Nàthaputto sabba¤¤å sabbadassàvã aparisesaü ¤àõadassanaü pañijànàti -- carato ca me tiññhato ca suttassa ca jàgarassa ca satataü samitaü ¤àõadassanaü paccupaññhitan ti. So puràõànaü kammànaü tapasà vyantibhàvaü pa¤¤àpeti, navànaü kammànaü akaraõà setughàtaü. #<[page 221]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Iti kammakkhayà dukkhakkhayo dukkhakkhayà vedanakkhayo vedanakkhayà sabbaü dukkhaü nijjiõõaü bhavissati. Evam etissà sandiññhikàya nijjarà visuddhiyà samatikkamo hoti. Idha bhante Bhagavà kim àhà ti. 2. Tisso kho imà Abhaya nijjarà visuddhiyo tena Bhagavatà jànatà passatà arahatà sammàsambuddhena sammadakkhàtà sattànaü visuddhiyà sokapariddavànaü samatikkamàya dukkhadomanassànaü atthagamàya ¤àyassa adhigamàya nibbànassa sacchikiriyàya. Katamà tisso? Idha Abhaya bhikkhu sãlavà hoti pàtimokkha- . . . pe (II.4.5) . . . samàdàya sikkhati sikkhàpadesu so nava¤ ca kammaü na karoti puràõa¤ ca kammaü phussa phussa vyantikaroti sandiññhikà nijjarà akàlikà ehipassikà opanayikà paccattam veditabbà vi¤¤åhã ti. Sa kho so Abhaya bhikkhu evaü sãlasampanno vivicc' eva kàmehi . . . pe . . . catuññhajjhànaü upasampajja viharati. So nava¤ ca kammaü na karoti puràõa¤ ca kammaü phussa phussa vyantikaroti sandiññhikà nijjarà akàlikà ehipassikà opanayikà paccattaü veditabbà vi¤¤åhã ti. Sa kho so Abhaya bhikkhu evaü sãlasampanno . . . pe . . . àsavànaü khayà anàsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati. So nava¤ ca kammaü na karoti puràõa¤ ca kammaü phussa phussa vyantikaroti sandiññhikà nijjarà akàlikà ehipassikà opanayikà paccattaü veditabbà vi¤¤åhã ti. Imà kho Abhaya tisso nijjarà visuddhiyo tena Bhagavatà jànatà passatà arahatà sammàsambuddhena sammadakkhàtà sattànaü visuddhiyà sokapariddavànaü samatikkamàya dukkhadomanassànaü atthagamàya ¤àyassa adhigamàya nibbànassa sacchikiriyàyà ti. 3. Evaü vutte Paõóitakumàrako Licchavi Abhayaü Licchaviü etad avoca: Kiü pana tvaü samma Abhaya àyasmato ânandassa subhàsitaü subhàsitato nàbbhanumodasã ti? Kyàhaü samma àyasmato ânandassa subhàsitaü subhàsitato nàbbhanumodissàmi. #<[page 222]># %<222 âNANDA-VAGGA. [III. 75. 1.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Muddhà pi tassa vipateyya yo àyasmato ânandassa subhàsitaü subhàsitato nàbbhanumodeyyà ti. 75. 1. Atha kho àyasmà ânando yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho àyasmantaü ânandaü Bhagavà etad avoca: Yaü ânanda anukampeyyàtha ye ca sotabbaü ma¤¤eyyuü mittà và amaccà và ¤àtã và sàlohità và te vo ânanda tãsu ñhànesu samàdapetabbà nivesetabbà patiññhàpetabbà. Katamesu tãsu? 2. Buddhe aveccappasàde samàdapetabbà nivesetabbà patiññhàpetabbà -- iti pi so Bhagavà arahaü sammàsambuddho vijjàcaraõasampanno sugato lokavidå anuttaro purisadammasàrathi satthà devamanussànaü buddho Bhagavà ti. Dhamme aveccappasàde samàdapetabbà nivesetabbà patiññhàpetabbà -svàkhyàto Bhagavatà dhammo sandiññhiko akàliko ehipassiko opanayiko paccattaü veditabbo vi¤¤åhã ti. Saïghe aveccappasàde samàdapetabbà nivesetabbà patiññhàpetabbà -- supañipanno Bhagavato sàvakasaïgho . . . [¤àyappañipanno Bhagavato sàvakasaïgho sàmãcippañipanno Bhagavato sàvakasaïgho yadidaü cattàri purisayugàni aññhapurisapuggalà esa Bhagavato sàvakasaïgho àhuneyyo pàhuneyyo dakkhiõeyyo a¤jalikaraõãyo] anuttaraü pu¤¤akkhettaü lokassà ti. 3. Siyà ânanda catunnaü mahàbhåtànaü a¤¤athattaü pañhavãdhàtuyà àpodhàtuyà tejodhàtuyà vàyodhàtuyà, na tveva buddhe aveccappasàdena samannàgatassa ariyasàvakassa siyà a¤¤athattaü. Tatr' idaü a¤¤athattaü. So vat' ânanda buddhe aveccappasàdena samannàgato ariyasàvako nirayaü và tiracchànayoniü và pettivisayaü và uppajjissatã ti n' etaü ñhanaü vijjati. #<[page 223]># %% 4. Siyà ânanda catunnaü mahàbhåtànaü a¤¤athattaü pañhavãdhàtuyà àpodhàtuyà tejodhàtuyà vàyodhàtuyà na tveva dhamme . . . pe . . . na tveva saïghe aveccappasàdena samannàgatassa ariyasàvakassa siyà a¤¤athattaü. Tatr' idaü a¤¤athattaü. So vat' ânanda saïghe aveccappasàdena samannàgato ariyasàvako nirayaü và tiracchànayoniü và pettivisayaü và uppajjati ti n' etaü ñhànaü vijjati. 5. Yaü ânanda anukampeyyàtha ye ca sotabbaü ma¤¤eyyuü mittà và amaccà và ¤àtã và sàlohità và te vo ânanda imesu tãsu ñhànesu samàdapetabbà nivesetabbà patiññhàpetabbà ti. 76. 1. Atha kho àyasmà ânando yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho àyasmà ânando Bhagavantaü etad avoca: Bhavo bhavo ti bhante vuccati. Kittàvatà nu kho bhante bhavo hotã ti? Kàmadhàtuvepakka¤ ca ânanda kammaü nàbhavissa api nu kho kàmabhavo pa¤¤àyethà ti? No h' etaü bhante. Iti kho ânanda kammaü khettaü vi¤¤àõaü bãjaü taõhà sineho avijjànãvaraõànaü sattànaü taõhàsaüyojanànaü hãnàya dhàtuyà vi¤¤àõaü patiññhitaü. Evaü àyatiü punabbhavàbhinibbatti hoti. Evaü kho ânanda bhavo hotã ti. 2. Råpadhàtuvepakka¤ ca ânanda kammaü nàbhavissa api nu kho råpabhavo pa¤¤àyethà ti? No h' etaü bhante. Iti kho ânanda kammaü khettaü vi¤¤àõaü bãjaü taõhà sineho avijjànãvaraõànaü sattànaü taõhàsaüyojanànaü majjhimàya dhàtuyà vi¤¤àõaü patiññhitaü. Evaü àyatiü punabbhavàbhinibbatti hoti. 3. Aråpadhàtuvepakka¤ ca {ânanda} kammaü nàbhavissa api nu kho aråpabhavo pa¤¤àyethà ti? #<[page 224]># %<224 âNANDA-VAGGA. [III. 77. 1.>% No h' etaü bhante. Iti kho ânanda kammaü khettaü vi¤¤àõaü bãjaü taõhà sineho avijjànãvaraõànaü sattànaü taõhàsaüyojanànaü paõãtàya dhàtuyà vi¤¤àõaü patiññhitaü. Evaü àyatiü punabbhavàbhinibbatti hoti. Evaü kho ânanda bhavo hotã ti. 77. 1. Atha kho àyasmà ânando yena Bhagavà ten' upasaïkami . . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho àyasmà ânando Bhagavantaü etad avoca: Bhavo bhavo ti bhante vuccati. Kittàvatà nu kho bhante bhavo hotã ti? Kàmadhàtuvepakka¤ ca ânanda kammaü nàbhavissa api nu kho kàmabhavo pa¤¤àyethà ti? No h' etaü bhante. Iti kho ânanda kammaü khettaü vi¤¤àõaü bãjaü taõhà sineho avijjànãvaraõànaü sattànaü taõhàsaüyojanànaü hãnàya dhàtuyà cetanà patiññhità patthanà patiññhità. Evaü àyatiü punabbhavàbhinibbatti hoti. 2. Råpadhàtuvepakka¤ ca ânanda kammaü nàbhavissa api nu kho råpabhavo pa¤¤àyethà ti? No h' etaü bhante. Iti kho ânanda kammaü khettaü vi¤¤àõaü bãjaü taõhà sineho avijjànãvaraõànaü sattànaü taõhàsaüyojanànaü majjhimàya dhàtuyà cetanà patiññhità patthanà patiññhità. Evaü àyatiü punabbhavàbhinibbatti hoti. 3. Aråpadhàtuvepakka¤ ca ânanda kammaü nàbhavissa api nu kho aråpabhavo pa¤¤àyethà ti? No h' etaü bhante. Iti kho ânanda kammaü khettaü vi¤¤àõaü bãjaü taõhà sineho avijjànãvaraõànaü sattànaü taõhàsaüyojanànaü paõãtàya dhàtuyà cetanà patiññhità patthanà patiññhità. Evaü àyatiü punabbhavàbhinibbatti hoti. Evaü kho ânanda bhavo hotã ti. #<[page 225]># %% 78. Taü yeva nidànaü . . . pe . . . Ekamantaü nisinnaü kho àyasmantaü ânandaü Bhagavà etad avoca: Sabbaü nu kho ânanda sãlabbataü jãvitaü brahmacariyaü upaññhànasàraü saphalan ti? Na kho 'ttha bhante ekaüsenà ti. Tena h' ânanda vibhajasså ti. Yaü hi 'ssa bhante sãlabbataü jãvitaü brahmacariyaü upaññhànasàraü sevato akusalà dhammà abhivaóóhanti kusalà dhammà parihàyanti, evaråpaü sãlabbataü jãvitaü brahmacariyaü upaññhànasàraü aphalaü. Ya¤ ca khvàssa bhante sãlabbataü jãvitaü brahmacariyaü upaññhànasàraü sevato akusalà dhammà parihàyanti kusalà dhammà abhivaóóhanti, evaråpaü sãlabbataü jãvitaü brahmacariyaü upaññhànasàraü saphalan ti. Idam avoca àyasmà ânando samanu¤¤o satthà ahosi. Atha kho àyasmà ânando samanu¤¤o me satthà ti uññhàyàsanà Bhagavantaü abhivàdetvà padakkhiõaü katvà pakkàmi. Atha kho Bhagavà acirapakkante àyasmante ânande bhikkhå àmantesi:-- Sekho bhikkhave ânando, na ca pan' assa sulabharåpo samasamo pa¤¤àyà ti. 79. 1. Atha kho àyasmà ânando yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho àyasmà ânando Bhagavantaü etad avoca: Tãõ' imàni bhante gandhajàtàni yesaü anuvàtaü yeva gandho gacchati no pañivàtaü. Katamàni tãõi? Målagandho, sàragandho, pupphagandho. Imàni kho bhante tãõi gandhajàtàni yesaü anuvàtaü yeva gandho gacchati no pañivàtaü. Atthi nu kho bhante ki¤ci gandhajàtaü yassa anuvàtam pi gandho gacchati pañivàtam pi gandho gacchati anuvàtapañivàtam pi gandho gacchatã ti? Atth' ânanda gandhajàtaü yassa anuvàtam pi gandho gacchati pañivàtam pi gandho gacchati anuvàta-pañivàtaü pi gandho gacchatã ti. #<[page 226]># %<226 âNANDA-VAGGA. [III. 79. 2.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 2. Katamaü pana taü bhante gandhajàtaü yassa anuvàtam pi gandho gacchati pañivàtam pi gandho gacchati anuvàtapañivàtam pi gandho gacchatã ti? Idh' ânanda yasmiü gàme và nigame và itthã và puriso và buddhaü saraõaü gato hoti, dhammaü saraõaü gato hoti, saïghaü saraõaü gato hoti, pàõàtipàtà pañivirato hoti, adinnàdànà pañivirato hoti, kàmesu micchàcàrà pañivirato hoti, musàvàdà pañivirato hoti, suràmerayamajjapamàdaññhànà pañivirato hoti, sãlavà hoti kalyàõadhammo, vigatamalamaccherena cetasà agàraü ajjhàvasati, muttacàgo payatapàõã vossaggarato yàcayogo dànasaüvibhàgarato. Tassa disàsu samaõabràhmaõà vaõõaü bhàsanti:-- asukasmiü nàma gàme và nigame và itthã và puriso và buddhaü saraõaü gato dhammaü saraõaü gato saïghaü saraõaü gato pàõàtipàtà pañivirato adinnàdànà pañivirato kàmesu micchàcàrà pañivirato musàvàdà pañivirato suràmerayamajjapamàdaññhànà pañivirato sãlavà kalyàõadhammo vigatamalamaccherena cetasà agàraü ajjhàvasati muttacàgo payatapàõã vossaggarato yàcayogo dànasaüvibhàgarato ti. Devatà pi' ssa amanussà vaõõaü bhàsanti:-- asukasmiü nàma gàme và nigame và itthã và puriso và buddhaü saraõaü gato hoti . . . pe . . . dànasaüvibhàgarato ti. Idaü kho taü ânanda gandhajàtaü yassa anuvàtaü pi gandho gacchati pañivàtam pi gandho gacchati anuvàtapañivàtam pi gandho gacchatã ti. 3. Na pupphagandho pañivàtam eti. Na candanaü taggaramallikà và Sata¤ ca gandho pañivàtam eti. Sabbà disà sappuriso pavàtã ti. 80. 1. Atha kho àyasmà ânando yena Bhagavà ten' upasasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. #<[page 227]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Ekamantaü nisinno kho àyasmà ânando Bhagavantaü etad avoca: Sammukhà me taü Bhagavato sutaü sammukhà pañiggahãtaü Bhagavato. ânanda Sikhissa Abhibhå nàma sàvako brahmaloke ñhito sahassãlokadhàtuü sarena vi¤¤àpesã ti. Bhagavà pana bhante arahaü sammàsambuddho kãvatakaü pahoti sarena vi¤¤àpetun ti? Sàvako so ânanda, appameyyà Tathàgatà ti. Dutiyam pi kho àyasmà ânando Bhagavantaü etad avoca:-- Sammukhà me taü bhante Bhagavato sutaü sammukhà pañiggahãtaü Bhagavato. ânanda Sikhissa Abhibhå nàma sàvako brahmaloke ñhito sahassãlokadhàtuü sarena vi¤¤àpesã ti. Bhagavà pana bhante arahaü sammàsambuddho kãvatakaü pahoti sarena vi¤¤àpetun ti? Sàvako so ânanda appameyyà Tathàgatà ti. 2. Tatiyam pi kho àyasmà ânando Bhagavantaü etad avoca:-- Sammukhà me taü bhante Bhagavato sutaü sammukhà pañiggahãtaü Bhagavato. ânanda Sikhissa Abhibhå nàma sàvako brahmaloke ñhito sahassãlokadhàtuü sarena vi¤¤àpesã ti. Bhagavà pana bhante arahaü sammàsambuddho kãvatakaü pahoti sarena vi¤¤àpetun ti? Sutaü te ânanda sahassã cåëanikà lokadhàtå ti? Etassa Bhagavà kàlo etassa Sugata kàlo yaü Bhagavà bhàseyya, Bhagavato sutvà bhikkhå dhàreyyantã ti. Tena h' ânanda suõàhi sàdhukaü manasikarohi bhàsissàmã ti. Evaü bhante ti kho àyasmà ânando Bhagavato paccassosi. Bhagavà etad avoca: 3. Yàvatà ânanda candimasuriyà pariharanti disà 'bhanti virocanà tàva sahassadhà loko. Tasmiü sahassaü candànaü sahassaü suriyànaü sahassaü Sinerupabbataràjànaü sahassaü Jambudãpànaü sahassaü Aparagoyànànaü sahassaü Uttarakurånaü sahassaü Pubbavidehànaü cattàri mahàsamuddasahassàni cattàri mahàràjasahassàni sahassaü Càtummahàràjikànaü sahassaü Tàvatiüsaü sahassaü Yàmànaü sahassaü Tusitànaü sahassaü Nimmànaratãnaü sahassaü Parinimmitavasavattãnaü sahassaü Brahmalokànaü. #<[page 228]># %<228 âNANDA-VAGGA. [III. 80. 4.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Ayaü vuccat' ânanda sahassã cåëanikà lokadhàtu. Yàvat' ânanda sahassã cåëanikà lokadhàtu tàva sahassadhà loko ayaü vuccat' ânanda dvi-sahassã majjhimikà lokadhàtu. Yàvatà c' ânanda dvi-sahassã majjhimikà lokadhàtu tàva sahassadhà loko ayaü vuccat' ânanda ti-sahassã mahàsahassãlokadhàtu. âkaïkhamàno ânanda Tathàgato ti-sahassã mahàsahassã-lokadhàtuü sarena vi¤¤àpeyya yàvatà pana àkaïkheyyà ti. 4. Yathàkatham pana bhante Bhagavà tisahassã-mahàsahassã-lokadhàtuü sarena vi¤¤àpeyya yàvatà pana àkaïkheyyà ti? Idh' ânanda Tathàgato tisahassã-mahàsahassã-lokadhàtuü obhàsena phareyya yadà te sattà naü àlokaü sa¤jàneyyuü. atha Tathàgato ghosaü kareyya saddam anussàveyya. Evaü kho ânanda Tathàgato tisahassã-mahàsahassã-lokadhàtuü sarena vi¤¤àpeyya yàvatà pana àkaïkheyyà ti. 5. Evaü vutte àyasmà ânando [àyasmantaü Udàyim] etad avoca:-- Làbhà vata me suladdhaü vata me yassa me satthà evaü mahiddhiko evaü mahànubhàvo ti. Evaü vutte àyasmà Udàyi àyasmantaü ânandaü etad avoca:-- Kiü tuyh' ettha àvuso ânanda yadi te satthà evaü mahiddhiko evaü mahànubhàvo ti. Evaü vutte Bhagavà àyasmantaü Udàyiü etad avoca:-Mà h' evaü Udàyi mà h' evaü Udàyi. Sace Udàyi ânando avãtaràgo kàlaü kareyya tena cittappasàdena sattakkhattuü devesu devarajjaü kareyya sattakkhattuü imasmiü yeva Jambudãpe mahàrajjaü kareyya. Api c' Udàyi ânando diññh' eva dhamme parinibbàyissatã ti. ânandavaggo tatiyo. #<[page 229]># %% 81. 1. Tãõ' imàni bhikkhave samaõassa samaõakaraõãyàni. Katamàni tãõi? Adhisãla-sikkhà-samàdànaü, adhicitta-sikkhà-samàdànaü, adhipa¤¤à-sikkhà-samàdànaü. Imàni kho bhikkhave tãõi samaõassa samaõakaraõãyàni. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü:-- tibbo no chando bhavissati adhisãlasikkhàsamàdàne, tibbo chando bhavissati adhicittasikkhàsamàdàne, tibbo chando bhavissati adhipa¤¤àsikkhàsamàdàne ti. Evaü hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. 2. Seyyathàpi bhikkhave gadrabho gogaõaü piññhito piññhito anubaddho hoti aham pi amhà aham pi amhà ti. Tassa na tàdiso vaõõo hoti seyyathàpi gunnaü, na tàdiso saro hoti seyyathàpi gunnaü, na tàdisaü padaü hoti seyyathàpi gunnaü. So gogaõaü yeva piññhito piññhito anubaddho hoti aham pi amhà aham pi amhà ti. Evam eva kho bhikkhave idh' ekacco bhikkhu bhikkhusaïghaü piññhito piññhito anubaddho hoti, aham pi bhikkhu aham pi bhikkhå ti. Tassa na tàdiso chando hoti adhisãlasikkhàsamàdàne, seyyathàpi a¤¤esaü bhikkhånaü, na tàdiso chando hoti adhicittasikkhàsamàdàne seyyathàpi a¤¤esaü bhikkhånaü, na tàdiso chando hoti adhipa¤¤àsikkhàsamàdàne seyyathàpi a¤¤esaü bhikkhånaü. So bhikkhusaïghaü yeva piññhito piññhito anubaddho hoti aham pi bhikkhu aham pi bhikkhå ti. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü -- tibbo no chando bhavissati adhisãlasikkhàsamàdàne, tibbo chando bhavissati adhicittasikkhàsamàdàne, tibbo chando bhavissati adhipa¤¤àsikkhàsamàdàne ti. Evaü hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. 82. 1. Tãõ' imàni bhikkhave kassakassa gahapatissa pubbe karaõãyàni. Katamàni tãõi? Idha bhikkhave kassako gahapati pañigacc' eva khettaü sukaññhaü karoti sumatikataü, pañigacc' eva khettaü sukaññhaü karitvà sumatikataü kàlena bãjàni patiññhàpeti, kàlena bãjàni patiññhàpetvà samayena udakaü abhineti pi apaneti pi. #<[page 230]># %<230 SAMAöA-VAGGA. [III. 82. 2.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Imàni kho bhikkhave tãõi kassakassa gahapatissa pubbe karaõãyàni. 2. Evam eva kho bhikkhave tãõ' imàni bhikkhussa pubbe karaõãyàni. Katamàni tãõi? Adhisãlasikkhàsamàdànaü, adhicitasikkhàsamàdànaü, adhipa¤¤àsamàdànaü. Imàni kho bhikkhave tãõi bhikkhussa pubbe karaõãyàni. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü -- tibbo no chando bhavissati adhisãlasikkhàsamàdàne, tibbo chando bhavissati adhicittasikkhàsamàdàne, tibbo chando bhavissati adhipa¤¤àsikkhàsamàdàne ti. Evaü hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. 83. 1. Evaü me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Vesàliyaü viharati Mahàvane Kåñàgàrasàlàyaü. Atha kho a¤¤ataro Vajji-puttako bhikkhu yena Bhagavà ten' upasaïkami . . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho so Vajjiputtako bhikkhu Bhagavantaü etad avoca: Sàdhikaü idaü bhante diyaóóhasikkhàpadasataü anvaddhamàsaü uddesaü àgacchati nàhaü bhante ettha sakkomi sikkhitun ti. Sakkhasi pana tvaü bhikkhu tãsu sikkhàsu sikkhituü -adhisãlasikkhàya adhicittasikkhàya adhipa¤¤àsikkhàyà ti? Sakkom' ahaü bhante tãsu sikkhàsu sikkhitum adhisãlasikkhàya adhicittasikkhàya adhipa¤¤àsikkhàyà ti. 2. Tasmàt iha tvaü bhikkhu tãsu sikkhàsu sikkhassu adhisãlasikkhàya adhicittasikkhàya adhipa¤¤àsikkhàya. Yato kho tvaü bhikkhu adhisãlam pi sikkhissasi adhicittam pi sikkhissasi adhipa¤¤am pi sikkhissasi, tasmà tuyhaü bhikkhu adhisãlam pi sikkhato adhicittam pi sikkhato adhipa¤¤am pi sikkhato ràgo pahãyissati doso pahãyissati moho pahãyissati. So tvaü ràgassa pahànà dosassa pahànà mohassa pahànà yaü akusalaü taü na karissasi yam pàpaü tvaü na sevissasã ti. 3. Atha kho so bhikkhu aparena samayena adhisãlam pi sikkhi adhicittam pi sikkhi adhipa¤¤am pi sikkhi. Tassa adhisãlam pi sikkhato adhicittam pi sikkhato adhipa¤¤am pi sikkhato ràgo pahiyyi doso pahiyyi moho pahiyyi. #<[page 231]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So ràgassa pahànà dosassa pahànà mohassa pahànà yaü akusalaü taü na kàsi yaü pàpaü taü na sevã ti. 84. 1. Atha kho a¤¤ataro bhikkhu yena Bhagavà ten' upasaïkami . . . pe . . . Ekamantaü nisinno kho so bhikkhu Bhagavantaü etad avoca: Sekho sekho ti bhante vuccati. Kittàvatà nu kho bhante sekho hotã ti? Sikkhatã ti kho bhikkhu tasmà sekho ti vuccati. Ki¤ ca sikkhati? Adhisãlam pi sikkhati adhicittam pi sikkhati adhipa¤¤am pi sikkhatã ti, so kho bhikkhu tasmà sekho ti vuccatã ti. Sekhassa sikkhamànassa ujumaggànusàrino Khayasmiü pañhamaü ¤àõaü tato a¤¤à anantarà Tato a¤¤àvimuttassa ¤àõaü ve hoti tàdino Akuppà me vimuttã ti bhavasa¤¤ojanakkhaye ti 85. 1. Sàdhikam idaü bhikkhave diyaóóha-sikkhàpadasataü anvaddhamàsaü uddesaü àgacchati yattha atthakàmà kulaputtà sikkhanti. Tisso imà bhikkhave sikkhà yatth' etaü sabbaü samodhànaü gacchati. Katamà tisso? Adhisãlasikkhà, adhicittasikkhà, adhipa¤¤àsikkhà. Imà kho bhikkhave tisso sikkhà yatth' etaü sabbaü sabbaü samodhànaü gacchati. 2. Idha bhikkhave bhikkhu sãlesu paripårakàrã hoti samàdhismiü mattaso kàrã pa¤¤àya mattaso kàrã. So yàni tàni khuddànukhuddakàni sikkhàpadàni tàni àpajjati pi vuññhàti pi. Taü kissa hetu? Na hi m' ettha bhikkhave abhabbatà vuttà. Yàni kho tàni sikkhàpadàni àdibrahmacariyikàni brahmacariyasàruppàni tattha dhuvasãlo ca hoti ñhita-sãlo ca samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. So tiõõaü saüyojanànaü parikkhayà sotàpanno hoti avinipàtadhammo niyato sambodhiparàyano. #<[page 232]># %<232 SAMAöA-VAGGA. [III. 85. 3.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 3. Idha pana bhikkhave bhikkhu sãlesu paripårakàrã hoti samàdhismiü mattaso kàrã pa¤¤àya mattaso kàrã. So yàni tàni khuddànukhuddakàni sikkhàpadàni tàni àpajjati pi vuññhàti pi. Taü kissa hetu? Na hi m' ettha bhikkhave abhabbatà vuttà. Yàni ca kho tàni sikkhàpadàni àdibrahmacariyikàni brahmacariyasàruppàni tattha dhuvasãlo ca hoti ñhitasãlo ca samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. So tiõõaü saüyojanànaü parikkhayà ràgadosamohànaü tanuttà sakadàgàmã hoti sakid eva imaü lokaü àgantvà dukkhassa antaü karoti. 4. Idha pana bhikkhave bhikkhu sãlesu paripårakàrã hoti samàdhismiü paripårakàrã pa¤¤àya mattaso kàrã. So yàni tàni khuddànukhuddakàni sikkhàpadàni tàni àpajjati pi vuññhàti pi. Taü kissa hetu? Na hi m' ettha bhikkhave abhabbatà vuttà. Yàni ca kho tàni sikkhàpadàni àdibrahmacariyikàni brahmacariyasàruppàni, tattha dhuvasãlo ca hoti ñhitasãlo ca samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. So pa¤cannaü orambhàgiyànaü saüyojanànaü parikkhayà opapàtiko hoti, tattha-parinibbàyã anàvattidhammo tasmà lokà. 5. Idha pana bhikkhave bhikkhu sãlesu paripårakàrã hoti samàdhismiü paripårakàrã pa¤¤àya paripårakàrã. So yàni tàni khuddànukhuddakàni sikkhàpadàni tàni àpajjati pi vuññhàti pi. Taü kissa hetu? Na hi m' ettha bhikkhave abhabbatà vuttà. Yàni ca kho tàni sikkhàpadàni àdibrahmacariyikàni brahmacariyasàruppàni tattha dhuvasãlo ca hoti ñhitasãlo ca samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. So àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati. Iti kho bhikkhave padesaü padesakàrã àràdheti paripåraü paripårakàrã. Ava¤jhàni tvevàhaü bhikkhave sikkhàpadàni vadàmã ti. 86. 1. Sàdhikam idaü bhikkhave diyaóóhasikkhàpadasataü anvaddhamàsaü uddesaü àgacchati yattha atthakàmà kulaputtà sikkhanti. #<[page 233]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Tisso imà bhikkhave sikkhà yatth' etaü sabbaü samodhànaü gacchati. Katamà tisso? Adhisãlasikkhà, adhicittasikkhà, adhipa¤¤àsikkhà. Imà kho bhikkhave tisso sikkhà yatth' etaü sabbaü samodhànaü gacchati. 2. Idha bhikkhave bhikkhu sãlesu paripårakàrã hoti samàdhismiü mattasokàrã pa¤¤àya mattaso kàrã. So yàni tàni khuddànukhuddakàni sikkhàpadàni tàni àpajjati pi vuññhàti pi. Taü kissa hetu? Na hi m' ettha bhikkhave abhabbatà vuttà. Yàni ca kho tàni sikkhàpadàni àdibrahmacariyikàni brahmacariyasàruppàni tattha dhuvasãlo ca hoti ñhitasãlo ca samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. So tiõõaü saüyojanànaü parikkhayà sattakkhattuparamo hoti sattakkhattuparamaü deve ca mànuse ca sandhàvitvà saüsàritvà dukkhassa antaü karoti. So tiõõaü saüyojanànaü parikkhayà kolaïkolo hoti dve và tãõi và kulàni sandhàvitvà saüsàritvà dukkhassa antaü karoti. So tiõõaü saüyojanànaü parikkhayà ekabãjã hoti ekaü yeva mànusakaü bhavaü nibbattetvà dukkhassa antaü karoti. So tiõõaü saüyojanànaü parikkhayà ràgadosamohànaü tanuttà sakadàgàmã hoti sakid eva imaü lokaü àgantvà dukkhassa antaü karoti. 3. Idha pana bhikkhave bhikkhu sãlesu paripårakàrã hoti samàdhismiü paripårakàrã pa¤¤àya mattasokàrã. So yàni tàni khuddànukhuddakàni sikkhàpadàni tàni àpajjati pi vuññhàti pi. Taü kissa hetu? Na hi m' ettha bhikkhave abhabbatà vuttà. Yàni ca kho tàni sikkhàpadàni àdibrahmacariyikàni brahmacariyasàruppàni tattha dhuvasãlo ca hoti ñhitasãlo ca samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. So pa¤cannaü orambhàgiyànaü saüyojanànaü parikkhayà uddhaüsoto hoti akaniññhagàmã. So pa¤cannaü orambhàgiyànaü saüyojanànaü parikkhayà sasaïkhàra-parinibbàyã hoti. So pa¤cannaü orambhàgiyànaü saüyojanànaü parikkhayà asaïkhàraparinibbàyã hoti. So pa¤cannaü orambhàgiyànaü saüyojanànaü parikkhayà upahaccaparinibbàyã hoti. So pa¤cannaü orambhàgiyànaü saüyojanànaü parikkhayà antaràparinibbàyã hoti. 4. Idha pana bhikkhave bhikkhu sãlesu paripårakàrã hoti samàdhismiü paripårakàrã pa¤¤àya paripårakàrã. So yàni tàni khuddànukhuddakàni sikkhàpadàni tàni àpajjati pi vuññhàti pi. #<[page 234]># %<234 SAMAöA-VAGGA. [III. 87. 1.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Taü kissa hetu? Na hi m' ettha bhikkhave abhabbatà vuttà. Yàni ca kho tàni sikkhàpadàni àdibrahmacariyikàni brahmacariyasàruppàni tattha dhuvasãlo ca hoti ñhitasãlo ca samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. So àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati. Iti kho bhikkhave padesaü padesakàrã àràdheti paripåraü paripårakàrã. Ava¤jhàni tvevàhaü bhikkhave sikkhàpadàni vadàmã ti. 87. 1. Sàdhikam idaü bhikkhave diyaóóha-sikkhàpadasataü anvaddhamàsaü uddesaü àgacchati yattha atthakàmà kulaputtà sikkhanti. Tisso imà bhikkhave sikkhà yatth' etaü sabbaü samodhànaü gacchati. Katamà tisso? Adhisãlasikkhà, adhicittasikkhà, adhipa¤¤àsikkhà. Imà kho bhikkhave tisso sikkhà yatth' etaü sabbaü samodhànaü gacchati. 2. Idha bhikkhave bhikkhu sãlesu paripårakàrã hoti samàdhismiü paripårakàrã pa¤¤àya paripårakàrã. So yàni tàni khuddànukhuddakàni sikkhàpadàni tàni àpajjati pi vuññhàti pi. Taü kissa hetu? Na hi m' ettha bhikkhave abhabbatà vuttà. Yàni ca kho tàni sikkhàpadàni àdi-brahmacariyikàni brahmacariyasàruppàni tattha dhuvasãlo ca hoti ñhitasãlo ca samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. So àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati. 3. Taü và pana anabhisambhavaü appañivijjhaü pa¤cannaü orambhàgiyànaü saüyojanànaü parikkhayà antaràparinibbàyã hoti. Taü và pana anabhisambhavaü appañivijjhaü pa¤cannaü orambhàgiyànaü saüyojanànaü parikkhayà upahaccà-parinibbàyã hoti . . . pe . . . asaïkhàraparinibbàyã hoti . . . sasaïkhàra-parinibbàyã hoti . . . uddhaüsoto hoti . . . akaniññhagàmã. Taü và pana anabhisambhavaü appañivijjhaü tiõõaü saüyojanànaü parikkhayà ràgadosamohànaü tanuttà sakadàgàmã hoti sakid eva imaü lokaü àgantvà dukkhassa antaü karoti. #<[page 235]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Taü và pana anabhisambhavaü appañivijjhaü tiõõaü saüyojanànaü parikkhayà ekabãjã hoti ekaü yeva mànusakaü bhavaü nibbattetvà dukkhassa antaü karoti. Taü và pana anabhisambhavaü appañivijjhaü tiõõaü saüyojanànaü parikkhayà kolaïkolo hoti dve và tãõi và kulàni sandhàvitvà saüsàritvà dukkhassa antaü karoti. Taü và pana anabhisambhavaü tiõõaü saüyojanànaü parikkhayà sattakkhattuparamo hoti sattakkhattuparamaü deve ca mànuse ca sandhàvitvà saüsàritvà dukkhassa antaü karoti. Iti kho bhikkhave paripåraü paripårakàrã àràdheti padesaü padesakàrã. Ava¤jhàni tvevàhaü bhikkhave sikkhàpadàni vadàmã ti. 88. 1. Tisso imà bhikkhave sikkhà. Katamà tisso? Adhisãlasikkhà, adhicittasikkhà, adhipa¤¤àsikkhà. Katamà ca bhikkhave adhisãlasikkhà? Idha bhikkhave bhikkhu sãlavà hoti . . . pe (II.4,5) . . . samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. Ayaü vuccati bhikkhave adhisãlasikkhà. Katamà ca bhikkhave adhicittasikkhà? Idha bhikkhave bhikkhu vivicc' eva kàmehi . . . pe . . . catuññhajjhànaü upasampajja viharati. Ayaü vuccati bhikkhave adhicittasikkhà. Katamà ca bhikkhave adhipa¤¤àsikkhà? Idha bhikkhave bhikkhu idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànàti . . . pe . . . ayaü dukkhanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànàti. Ayaü vuccati bhikkhave adhipa¤¤àsikkhà. Imà kho bhikkhave tisso sikkhà ti. 89. 1. Tisso imà bhikkhave sikkhà. Katamà tisso? Adhisãlasikkhà, adhicittasikkhà, adhipa¤¤àsikkhà. Katamà ca bhikkhave adhisãlasikkhà? Idha bhikkhave bhikkhu sãlavà hoti . . . pe (II.4.5) . . . samàdàya sikkhati sikkhàpadesu. Ayaü vuccati bhikkhave adhisãlasikkhà. Katamà ca bhikkhave adhicittasikkhà? Idha bhikkhave bhikkhu vivicc' eva kàmehi . . . pe . . . #<[page 236]># %<236 SAMAöA-VAGGA. [III. 89. 2.>% catutthajjhànaü upasampajja viharati. Ayaü vuccati bhikkhave adhicittasikkhà. Katamà ca bhikkhave adhipa¤¤àsikkhà? Idha bhikkhave bhikkhu àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati. Ayaü vuccati bhikkhave adhipa¤¤àsikkhà. Imà kho bhikkhave tisso sikkhà ti. 2. Adhisãlaü adhicitta¤ ca adhipa¤¤a¤ ca viriyavà. Thàmavà dhitimà jhàyã sato guttindriyo care Yathà pure tathà pacchà yathà pacchà tathà pure Yathà adho tathà uddhaü yathà uddhaü tathà adho Yathà divà tathà rattiü yathà rattiü tathà divà Abhibhuyya disà sabbà appamàõasamàdhinà Tam àhu sekhaü pañipadaü atho saüsuddhacàraõaü Tam àhu loke sambuddhaü dhãraü pañipadantaguü Vi¤¤àõassa nirodhena taõhakkhayavimuttino Pajjotass' eva nibbànaü vimokho hoti cetaso ti. 90. 1. Ekaü samayaü Bhagavà Kosalesu càrikaü caramàno mahatà bhikkhusaïghena saddhiü yena Païkadhà nàma Kosalànaü nigamo tad avasari. Tatra sudaü Bhagavà Païkhadhàyaü viharati. Païkadhà nàma Kosalànaü nigamo. Tena kho pana samayena Kassapagotto nàma bhikkhu Païkadhàyaü àvàsiko hoti. Tatra sudaü Bhagavà sikkhàpadapañisaüyuttàya dhammiyà kathàya bhikkhå sandasseti samàdapeti samuttejeti sampahaüseti. Atha kho Kassapagottassa bhikkhuno Bhagavatà sikkhàpadapañisaüyuttàya dhammiyà kathàya bhikkhå sandassente samàdapente samuttejente sampahaüsente ahud eva akkhanti ahu appaccayo adhisallikhat' evàyaü samaõo ti. 2. Atha kho Bhagavà Païkadhàyaü yathàbhirantaü viharitvà yena Ràjagahaü tena càrikaü pakkàmi anupubbena càrikaü caramàno yena Ràjagahaü tad avasari. #<[page 237]># %% Tatra sudaü Bhagavà Ràjagahe viharati Gijjhakåñe pabbate. Atha kho Kassapagottassa bhikkhuno acirapakkantassa Bhagavato ahud eva kukkuccaü ahu vippañisàro -- Alàbhà vata me na vata me làbhà dulladdhaü vata me na vata me suladdhaü, yassa me Bhagavatà sikkhàpadapañisaüyuttàya dhammiyà kathàya bhikkhå sandassente samàdapente samuttejente sampahaüsente ahud eva akkhanti ahu appaccayo adhisallikhat' evàyaü samaõo ti. Yan nånàhaü yena Bhagavà ten' upasaïkameyyaü, upasaïkamitvà Bhagavato santike accayaü accayato deseyyan ti? 3. Atha kho Kassapagotto bhikkhu senàsanaü saüsàmetvà pattacãvaraü àdàya yena Ràjagahaü tena pakkàmi anupubbena yena Ràjagahaü Gijjhakåño pabbato yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Kassapagotto bhikkhu Bhagavantaü etad avoca: Ekam idaü bhante samayaü Bhagavà Païkadhàyaü viharati. Païkadhà nama Kosalànaü nigamo. Tatra sudaü Bhagavà sikkhàpadapañisamyuttàya dhammiyà kathàya bhikkhå sandassesi samàdapesi samuttejesi sampahaüsesi. Tassa mayhaü bhante Bhagavatà sikkhàpadapañisaüyuttàya dhammiyà kathàya bhikkhå sandassente samàdapente samuttejente sampahaüsente ahud eva akkhanti ahu appaccayo adhisallikhat' evàyaü samaõo ti. Atha kho Bhagavà Païkadhàyaü yathàbhirantaü viharitvà yena Ràjagahaü tena càrikaü pakkàmi. Tassa mayhaü bhante acirapakkantassa Bhagavato ahud eva kukkuccaü ahu vippañisàro -- Alàbhà vata me na vata me làbhà dulladdhaü vata me na vata me suladdhaü, yassa me Bhagavatà sikkhàpadapañisaüyuttàya dhammiyà kathàya bhikkhå sandassente samàdapente samuttejente sampahaüsente ahud eva akkhanti ahud appaccayo adhisallikhat' evàyaü samaõo ti. Yan nånàhaü yena Bhagavà ten' upasaïkameyyaü, upasaïkamitvà Bhagavato santike accayaü accayato deseyyan ti? Accayo maü bhante accagamà yathàbàlaü yathàmåëhaü yathà-akusalaü, #<[page 238]># %<238 SAMAöA-VAGGA. [III. 90. 4.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ yassa me Bhagavatà sikkhàpadapañisaüyuttàya dhammiyà kathàya bhikkhå sandassente samàdapente samuttejente sampahaüsente ahud eva akkhanti ahu appaccayo adhisallikhat' evàyaü samaõo ti. Tassa me bhante Bhagavà accayaü accayato pañiganhàtu àyatiü saüvaràyà ti. 4. Taggha tvaü Kassapa accayo accagamà yathàbàlaü yathàmåëhaü yathà-akusalaü, yassa te mayà sikkhàpadapañisaüyuttàya dhammiyà kathàya bhikkhå sandassente samàdapente samuttejente sampahaüsente ahud eva akkhanti ahu appaccayo adhisallikhat' evàyaü samaõo ti. Yato ca kho tvaü Kassapa accayaü accayato disvà yathàdhammaü pañikarosi taü te mayaü pañigaõhàma. Vuddhi h' esà Kassapa ariyassa vinaye yo accayaü accayato disvà yathàdhammaü pañikaroti àyatiü saüvaraü àpajjati. 5. Thero ce pi Kassapa bhikkhu hoti na sikkhàkàmo sikkhàsamàdànassa na vaõõavàdã, ye c' a¤¤e bhikkhå na sikkhàkàmà te ca pana sikkhàya na samàdapeti, ye c' a¤¤e bhikkhå sikkhàkàmà tesa¤ ca na vaõõaü bhaõati bhåtaü tacchaü kàlena, evaråpassàhaü Kassapa therassa bhikkhuno na vaõõaü bhaõàmi. Taü kissa hetu? Satthà hi 'ssa vaõõaü bhaõatã ti a¤¤e naü bhikkhuü bhajeyyuü. Ye naü bhajeyyuü tyàssa diññhànugatiü àpajjeyyuü. Yàssa diññhànugatiü àpajjeyyuü tesaü taü assa dãgharattaü ahitàya dukkhàyà ti. Tasmàhaü Kassapa evaråpassa therassa bhikkhuno na vaõõaü bhaõàmi. 6. Majjhimo ce pi Kassapa bhikkhu hoti . . . pe . . . Navo ce pi Kassapa bhikkhu hoti na sikkhàkàmo sikkhàsamàdànassa na vaõõavàdã, ye c' a¤¤e bhikkhå na sikkhàkàmà te ca pana sikkhàya na samàdapeti, ye c' a¤¤e bhikkhå sikkhàkàmà tesa¤ ca na vaõõaü bhaõati bhåtaü tacchaü kàlena, evaråpassàhaü Kassapa navassa bhikkhuno na vaõõaü bhaõàmi. Tam kissa hetu? Satthà hi 'ssa vaõõaü bhaõatã ti a¤¤e naü bhikkhuü bhajeyyuü. Ye naü bhajeyyuü tyàssa diññhànugatiü àpajjeyyuü. #<[page 239]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yassa diññhànugatiü àpajjeyyuü tesaü taü assa dãgharattaü ahitàya dukkhàyà ti. Tasmàhaü Kassapa evaråpassa navassa bhikkhuno na vaõõaü bhaõàmi. 7. Thero ce pi Kassapa bhikkhu hoti sikkhàkàmo sikkhàsamàdànassa vaõõavàdã, ye c' a¤¤e bhikkhå na sikkhàkàmà te ca sikkhàya samàdapeti, ye c' a¤¤e bhikkhå sikkhàkàmà tesa¤ ca vaõõaü bhaõati bhåtaü tacchaü kàlena, evaråpassa Kassapa therassa bhikkhuno vaõõaü bhaõàmi. Taü kissa hetu? Satthà hi 'ssa vaõõaü bhaõatã ti a¤¤e naü bhikkhuü bhajeyyuü. Ye naü bhajeyyuü tyàssa diññhànugatiü àpajjeyyuü. Yàssa diññhànugatiü àpajjeyyuü tesaü taü assa dãgharattaü hitàya sukhàyà ti. Tasmàhaü Kassapa evaråpassa therassa bhikkhuno vaõõaü bhaõàmi. 8. Majjhimo ce pi Kassapa bhikkhu hoti . . . navo ce pi Kassapa bhikkhu hoti sikkhàkàmo sikkhàpamàdànassa vaõõavàdã, ye c' a¤¤e bhikkhå na sikkhàkàmà te ca sikkhàya samàdapeti, ye c' a¤¤e bhikkhå sikkhàkàmà tesa¤ ca vaõõaü bhaõati bhåtaü tacchaü kàlena, evaråpassa Kassapa navassa bhikkhuno vaõõaü bhaõàmi. Taü kissa hetu? Satthà hi 'ssa vaõõaü bhaõatã ti a¤¤e naü bhikkhuü bhajeyyuü. Ye naü bhajeyyuü tyàssa diññhànugatiü àpajjeyyuü. Yàssa diññhànugatiü àpajjeyyuü tesaü taü assa dãgharattaü hitàya sukhàyà ti. Tasmàhaü Kassapa evaråpassa navassa bhikkhuno vaõõaü bhaõàmã ti. Samaõavaggo catuttho. 91. 1. Tãõ' imàni bhikkhave kassakassa gahapatissa accàyikàni karaõãyàni. Katamàni tãõi? Idha bhikkhave kassako gahapati sãghasãghaü khettaü sukaññhaü karoti sumatikataü sãghasãghaü khettaü sukaññhaü karitvà sumatikataü sãghasãgham pi bãjàni patiññhàpeti, sãghasãghaü bãjàni patiññhàpetvà sãghasãghaü udakaü abhineti pi apaneti pi. #<[page 240]># %<240 LOöAPHALA-VAGGA. [III. 91. 2.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Imàni kho bhikkhave tãõi kassakassa gahapatissa accàyikàni karaõãyàni. Tassa kho taü bhikkhave kassakassa gahapatissa n' atthi sà iddhi và ànubhàvo và ajj' eva me dha¤¤àni jàyantu sv' eva gabbhiniyo hontu uttarass' eva paccantå ti. Atha kho bhikkhave hoti so samayo yaü tassa kassakassa gahapatissa tàni dha¤¤àni utupariõàmini jàyanti pi gabbhinã pi honti paccanti pi. 2. Evam eva kho bhikkhave tãõ' imàni bhikkhussa accàyikàni karaõãyàni. Katamàni tãõi? Adhisãlasikkhàsamàdànaü, adhicittasikkhàsamàdànaü, adhipa¤¤àsikkhàsamàdànaü. Imàni kho bhikkhave tãõi bhikkhussa accàyikàni karaõãyàni. Tassa kho taü bhikkhave bhikkhuno n' atthi sà iddhi và ànubhàvo và, ajj' eva me anupàdàya àsavehi cittaü vimuccatu sve và uttarass' evà ti. Atha kho bhikkhave hoti so samayo yaü tassa bhikkhuno adhisãlam pi sikkhato adhicittam pi sikkhato adhipa¤¤am pi sikkhato anupàdàya àsavehi cittaü vimuccati. Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü -- tibbo no chando bhavissati adhisãlasikkhàsamàdàne . . . pe . . . tibbo no chando bhavissati adhipa¤¤àsikkhàsamàdàne ti. Evaü hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. 92. 1. Tãõ' imàni bhikkhave a¤¤atitthiyà paribbàjakà pavivekàni pa¤¤àpenti. Katamàni tãõi? Cãvarapavivekaü, piõóapàtapavivekaü, senàsanapavivekan ti. Tatr' idaü bhikkhave a¤¤atitthiyà paribbàjakà cãvarapavivekasmiü pa¤¤àpenti -- sàõàni pi dhàrenti masàõàni pi dhàrenti chavadussàni pi dhàrenti paüsukålàni pi dhàrenti tirãñakàni pi dhàrenti ajinàni pi dhàrenti ajinakkhipam pi dhàrenti kusacãram pi dhàrenti vàkacãram pi dhàrenti phalakacãram pi dhàrenti kesakambalam pi dhàrenti vàlakambalam pi dhàrenti ulåkapakkhikam pi dhàrenti. #<[page 241]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Idaü kho bhikkhave a¤¤atitthiyà paribbàjakà cãvarapavivekasmiü pa¤¤àpenti. Tatr' idaü bhikkhave a¤¤atitthiyà paribbàjakà piõóapàtapavivekasmiü pa¤¤àpenti -- sàkabhakkhà pi honti sàmàkabhakkhà pi honti nãvàrabhakkhà pi honti daddulabhakkhà pi honti hañabhakkhà pi honti kaõabhakkhà pi honti àcàmabhakkhà pi honti pi¤¤àkabhakkhà pi honti tiõabhakkhà pi honti gomayabhakkhà pi honti vanamålaphalàhàrà yàpenti pavattaphalabhojã. Idaü kho bhikkhave a¤¤atitthiyà paribbàjakà piõóapàtapavivekasmiü pa¤¤àpenti. Tatr' idaü bhikkhave a¤¤atitthiyà paribbàjakà senàsanapavivekasmiü pa¤¤àpenti -- ara¤¤aü rukkhamålaü susànaü vanapanthaü abbhokàsaü palàlapu¤jaü bhusàgàraü. Idaü kho bhikkhave a¤¤atitthiyà paribbàjakà senàsanapavivekasmiü pa¤¤àpenti. Imàni kho bhikkhave tãõi a¤¤atitthiyà paribbàjakà pavivekàni pa¤¤àpenti. 2. Tãõi kho imàni bhikkhave imasmiü dhammavinaye bhikkhuno pavivekàni. Katamàni tãõi? Idha bhikkhave bhikkhu sãlavà ca hoti dussãlya¤ c' assa pahãnaü hoti tena ca vivitto hoti, sammàdiññhiko hoti micchàdiññhi c' assa pahãnà hoti tàya ca vivitto hoti, khãõàsavo ca hoti àsavà c' assa pahãnà honti tehi ca vivitto hoti. Yato kho bhikkhave bhikkhu sãlavà hoti dussãlya¤ c' assa pahãnaü hoti tena ca vivitto hoti sammàdiññhiko hoti micchàdiññhi c' assa pahãnà hoti tàya ca vivitto hoti khãõàsavo ca hoti àsavà c' assa pahãnà honti tehi ca vivitto hoti -- ayaü vuccati bhikkhave bhikkhu aggappatto sàrappatto suddho sàre patiññhito. 3. Seyyathàpi bhikkhave kassakassa gahapatissa sampannaü sàlikkhettaü. Taü enaü kassako gahapati sãghasãghaü vapàpeyya, sãghasãghaü vapàpetvà sãghasãghaü saïgharàpeyya, sãghasãghaü saïgharàpetvà sãghasãghaü ubbahàpeyya, #<[page 242]># %<242 LOöAPHALA-VAGGA. [III. 92. 4.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ sãghasãghaü ubbahàpetvà sãghasãghaü pu¤jaü kàràpeyya, sãghasãghaü pu¤jaü kàràpetvà sãghasãghaü maddàpeyya, sãghasãghaü maddàpetvà sãghasãghaü palàlàni uddharàpeyya, sãghasãghaü palàlàni uddharàpetvà sãghasãghaü bhusikaü uddharàpeyya, sãghasãghaü bhusikaü uddharàpetvà sãghasãghaü opunàpeyya, sãghasãghaü opunàpetvà sãghasãghaü atiharàpeyya, sãghasãghaü atiharàpetvà sãghasãghaü koññàpeyya, sãghasãghaü koññàpetvà sãghasighaü thusàni uddharàpeyya, evam assu tassa bhikkhave kassakassa gahapatissa tàni dha¤¤àni aggappattàni sàrappattàni suddhàni sàre patiññhitàni. Evam eva kho bhikkhave bhikkhu sãlavà ca hoti dussãlya¤ c' assa pahãnaü hoti tena ca vivitto hoti sammàdiññhiko ca hoti micchàdiññhi c' assa pahãnà hoti tàya ca vivitto hoti khãõàsavo ca hoti àsavà c' assa pahãnà honti tehi ca vivitto hoti -- ayaü vuccati bhikkhave bhikkhu aggappatto sàrappatto suddho sàre patiññhito ti. 4. Seyyathàpi bhikkhave saradasamaye viddhe vigatavalàhake deve àdicco nabhaü abbhussukkamàno sabbaü àkàsagataü tamaü abhivihacca bhàsate ca tapate ca virocati ca, evam eva kho bhikkhave yato ariyasàvakassa virajaü vãtamalaü dhammacakkhuü udapàdi sahadassanuppàdà bhikkhave ariyasàvakassa tãõi saüyojanàni pahãyanti sakkàyadiññhi vicikicchà sãlabbata-paràmàso, athàparaü dvãhi dhammehi niyyàti abhijjhàya ca vyàpàdena ca. So vivicc' eva kàmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicàraü vivekajaü pãtisukhaü pañhamajjhànaü upasampajja viharati. Tasmiü bhikkhave samaye ariyasàvako kàlaü kareyya n' atthi taü saüyojanaü yena saüyojanena saüyutto ariyasàvako puna imaü lokaü àgaccheyyà ti. 93.5 1. Tisso imà bhikkhave parisà. Katamà tisso? Aggavatã parisà, vaggà parisà, samaggà parisà. #<[page 243]># %% Katamà va bhikkhave aggavatã parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü therà bhikkhå na bàhulikà honti na sàthalikà vokkamane nikkhittadhurà paviveke pubbaïgamà, viriyaü àrabbhanti appattassa pattiyà anadhigatassa adhigamàya asacchikatassa sacchikiriyàya -- tesaü pacchimà janatà diññhànugatiü àpajjati, sà pi hoti na bàhulikà na sàthalikà vokkamane nikkhittadhurà paviveke pubbaïgamà, viriyaü àrabbhati appattassa pattiyà anadhigatassa adhigamàya asacchikatassa sacchikiriyàya. Ayaü vuccati bhikkhave aggavatã parisà. 2. Katamà ca bhikkhave vaggà parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå bhaõóanajàtà kalahajàtà vivàdàpannà a¤¤ama¤¤aü mukhasattãhi vitudantà viharanti -- ayaü vuccati bhikkhave vaggà parisà. 3. Katamà ca bhikkhave samaggà parisà? Idha bhikkhave yassaü parisàyaü bhikkhå samaggà sammodamànà avivadamànà khãrodakãbhåtà a¤¤ama¤¤aü piyacakkhåhi sampassantà viharanti -- ayaü vuccati bhikkhave samaggà parisà. 4. Yasmiü bhikkhave samaye bhikkhå samaggà sammodamànà khãrodakãbhåtà a¤¤ama¤¤aü piyacakkhåhi sampassantà viharanti bahuü bhikkhave bhikkhå tasmiü samaye pu¤¤aü pasavanti, brahmaü bhikkhave vihàraü tasmiü samaye bhikkhå viharanti -- yadidaü muditàya cetovimuttiyà pamuditassa pãti jàyati, pãtimanassa kàyo passambhati, passaddhakàyo sukhaü vediyati, sukhino cittaü samàdhiyati. 5. Seyyathàpi bhikkhave upari pabbate thulla-phusitake deve vassante taü udakaü yathàninnaü pavattamànaü pabbatakandarapadarasàkhà paripåreti, pabbatakandarapadarasàkhà paripårà kussubbhe paripårenti, kussubbhà paripårà mahàsobbhe paripårenti, mahàsobbhà paripårà kunnadiyo paripårenti, kunnadiyo paripårà mahànadiyo paripårenti, mahànadiyo paripårà samuddam paripårenti, evam eva kho bhikkhave yasmiü samaye bhikkhå samaggà sammodamànà avivadamànà khãrodakãbhåtà a¤¤ama¤¤aü piyacakkhåhi sampassantà viharanti bahuü bhikkhave tasmiü samaye pu¤¤aü pasavanti, #<[page 244]># %<244 LOöAPHALA-VAGGA. [III. 94. 1.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ brahmaü bhikkhave vihàraü tasmiü samaye bhikkhå viharanti -- yadidaü muditàya cetovimuttiyà, pamuditassa pãti jàyati pãtimanassa kàyo passambhati passaddhakàyo sukhaü vediyati sukhino cittaü samàdhiyati. Imà kho bhikkhave tisso parisà. 94. 1. Tãhi bhikkhave aïgehi samannàgato ra¤¤o bhaddo assàjànãyo ràjàraho hoti ràjabhoggo ra¤¤o aïgan t' eva saïkhaü gacchati. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave ra¤¤o bhaddo assàjànãyo vaõõasampanno ca hoti balasampanno ca javasampanno ca. Imehi kho bhikkhave tãhi aïgehi samannàgato ra¤¤o bhaddo assàjànãyo ràjàraho hoti ràjabhoggo ra¤¤o aïgan t' eva saïkhaü gacchati. 2. Evam eva kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu àhuneyyo hoti pàhuneyyo dakkhiõeyyo a¤jalikaraõãyo anuttaraü pu¤¤akkhettaü lokassà ti. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave bhikkhu vaõõasampanno ca hoti balasampanno ca javasampanno ca. 3. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu vaõõasampanno hoti? Idha bhikkhave bhikkhu sãlavà hoti pàtimokkhasaüvarasaüvuto viharati àcàragocarasampanno aõumattesu vajjesu bhayadassàvã samàdàya sikkhati sikkhàpadesu, evaü kho bhikkhave bhikkhu vaõõasampanno hoti. 4. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu balasampanno hoti? Idha bhikkhave bhikkhu àraddhaviriyo viharati, akusalànaü dhammànaü pahànàya kusalànaü dhammànaü upasampadàya thàmavà daëhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu, evaü kho bhikkhave bhikkhu balasampanno hoti. 5. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu javasampanno hoti? Idha bhikkhave bhikkhu idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànàti ayaü dukkhasamudayo ti yathàbhåtaü pajànàti . . .x pe . . . ayaü dukkhanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànàti, #<[page 245]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ evaü kho bhikkhave bhikkhu javasampanno hoti. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu àhuneyyo hoti . . . pe . . . anuttaraü pu¤¤akkhettaü lokassà ti. 95. 1. Tãhi bhikkhave aïgehi samannàgato ra¤¤o bhaddo assàjànãyo ràjàraho hoti ràjabhoggo ra¤¤o aïgan t' eva saïkhaü gacchati. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave ra¤¤o bhaddo assàjànãyo vaõõasampanno ca hoti balasampanno ca javasampanno ca. Imehi kho bhikkhave tãhi aïgehi samannàgato ra¤¤o bhaddo assàjànãyo ràjàraho hoti ràjabhoggo ra¤¤o aïgan t' eva saïkhaü gacchati. 2. Evam eva kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu àhuneyyo hoti . . . pe . . . anuttaraü pu¤¤akkhettaü lokassà ti. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave bhikkhu vaõõasampanno ca hoti balasampanno ca javasampanno ca. 3. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu vaõõasampanno hoti? Idha bhikkhave bhikkhu sãlavà hoti . . . pe . . . samàdàya sikkhati sikkhàpadesu, evaü kho bhikkhave bhikkhu vaõõasampanno hoti. 4. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu balasampanno hoti? Idha bhikkhave bhikkhu àraddhaviriyo viharati akusalànaü dhammànaü pahànàya kusalànaü dhammànaü upasampadàya thàmavà daëhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu, evaü kho bhikkhave bhikkhu balasampanno hoti. 5. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu javasampanno hoti? Idha bhikkhave bhikkhu pa¤cannaü orambhàgiyànaü saüyojanànaü parikkhayà opapàtiko hoti tatthaparinibbàyã anàvattidhammo tasmà lokà, evaü kho bhikkhave bhikkhu javasampanno hoti . . . Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu àhuneyyo . . . pe . . . anuttaraü pu¤¤akkhettaü lokassà ti. 96. 1. Tãhi bhikkhave aïgehi samannàgato ra¤¤o bhaddo assàjànãyo ràjàraho hoti ràjabhoggo ra¤¤o aïgan t' eva saïkhaü gacchati. Katamehi tãhi? #<[page 246]># %<246 LOöAPHALA-VAGGA. [III. 96. 2.>% Idha bhikkhave ra¤¤o bhaddo assàjànãyo vaõõasampanno ca hoti balasampanno ca javasampanno ca. Imehi kho bhikkhave tãhi aïgehi samannàgato ra¤¤o bhaddo assàjànãyo ràjàraho hoti ràjabhoggo ra¤¤o aïgan t' eva saïkhaü gacchati. 2. Evam eva bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu àhuneyyo . . . pe . . . anuttaraü pu¤¤akkhettaü lokassà ti. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave bhikkhu vaõõasampanno ca hoti balasampanno ca javasampanno ca. 3. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu vaõõasampanno hoti? Idha bhikkhave bhikkhu sãlavà hoti pàtimokkhasaüvarasaüvuto viharati . . . pe . . . samàdàya sikkhati sikkhàpadesu, evaü kho bhikkhave bhikkhu vaõõasampanno hoti. 4. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu balasampanno hoti? Idha bhikkhave bhikkhu àraddhaviriyo hoti . . . pe . . . thàmavà daëhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu, evaü kho bhikkhave bhikkhu balasampanno hoti. 5. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu javasampanno hoti? Idha bhikkhave bhikkhu àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati, evaü kho bhikkhave bhikkhu javasampanno hoti. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu àhuneyyo hoti . . . pe . . . anuttaraü pu¤¤akkhettaü lokassà ti. 97. 1. Navo pi bhikkhave potthako dubbaõõo ca hoti dukkhasamphasso ca appaggho ca. Majjhimo pi bhikkhave potthako dubbaõõo ca hoti dukkhasamphasso ca appaggho ca. Jiõõo pi bhikkhave potthako dubbaõõo ca hoti dukkhasamphasso ca appaggho ca. Jiõõam pi bhikkhave potthakaü ukkhaliparimaddanaü và karonti saïkàrakåñe và naü chaóóenti. 2. Evam eva kho bhikkhave navo ce pi bhikkhu hoti dussãlo pàpadhammo idaü assa dubbaõõatàya vadàmi. #<[page 247]># %% Seyyathàpi so bhikkhave potthako dubbaõõo tathåpamàhaü bhikkhave imaü puggalaü vadàmi. Ye kho pan' assa sevanti bhajanti payirupàsanti diññhànugatiü àpajjanti tesaü taü hoti dãgharattaü ahitàya dukkhàya. Idam assa dukkhasamphassatàya vadàmi. Seyyathàpi so bhikkhave potthako dukkhasamphasso tathåpamàhaü bhikkhave imaü puggalaü vadàmi. Yesaü kho pana pañigaõhàti cãvarapiõóapàtasenàsanagilànapaccayabhesajjaparikkhàraü tesan taü na mahapphalaü hoti na mahànisaüsaü. Idam assa appagghatàya vadàmi. Seyyathàpi so bhikkhave potthako appaggho tathåpamàhaü bhikkhave imaü puggalaü vadàmi. 3. Majjhimo ce pi bhikkhave hoti . . . pe . . . Thero ce pi bhikkhave bhikkhu hoti dussãlo pàpadhammo idam assa dubbaõõatàya vadàmi. Seyyathàpi so bhikkhave potthako dubbaõõo tathåpamàhaü bhikkhave imaü puggalaü vadàmi. Ye kho pan' assa sevanti bhajanti payirupàsanti diññhànugatiü àpajjanti tesaü taü hoti dãgharattaü ahitàya dukkhàya. Idam assa dukkhasamphassatàya vadàmi. Seyyathàpi so bhikkhave potthako dukkhasamphasso tathåpamàhaü bhikkhave imaü puggalaü vadàmi. Yesaü kho pana pañigaõhàti cãvarapiõóapàtasenàsanagilànapaccayabhesajjaparikkhàraü tesaü taü na mahapphalaü hoti na mahànisaüsaü. Idam assa appagghatàya vadàmi. Seyyathàpi so bhikkhave potthako appaggho tathåpamàhaü bhikkhave imaü puggalaü vadàmi. 4. Evaråpo càyaü bhikkhave thero bhikkhu saïghamajjhe bhaõati. Tam enaü bhikkhå evaü àhaüsu:-- kiü kho tuyhaü bàlassa avyattassa bhaõitena tvam pi nàma bhaõitabbaü ma¤¤asã ti. So kupito anattamano tathàråpiü vàcaü nicchàreti yathàråpàya vàcàya saïgho taü ukkhipati saïkàrakåñe 'va naü potthakaü. 98.2 1. Navam pi bhikkhave kàsikaü vatthaü vaõõavanta¤ c' eva hoti sukhasamphassa¤ ca mahaggha¤ ca. Majjhimam pi bhikkhave kàsikaü vatthaü vaõõavanta¤ c' eva hoti sukhasamphassa¤ ca mahaggha¤ ca. #<[page 248]># %<248 LOöAPHALA-VAGGA. [III. 98. 2.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Jiõõam pi bhikkhave kàsikaü vatthaü vaõõavanta¤ c' eva hoti sukhasamphassa¤ ca mahaggha¤ ca. Jiõõam pi bhikkhave kàsikaü vatthaü ratanapaliveñhanaü và karonti gandhakaraõóake và naü nikkhipanti. 2. Evam eva kho bhikkhave navo ce pi bhikkhu hoti sãlavà kalyàõadhammo idam assa suvaõõatàya vadàmi. Seyyathàpi taü bhikkhave kàsikaü vatthaü vaõõavantaü tathåpamàhaü bhikkhave imaü puggalaü vadàmi. Ye kho pan' assa sevanti bhajanti payirupàsanti diññhànugatiü àpajjanti tesaü taü hoti dãgharattaü hitàya sukhàya. Idam assa sukhasamphassatàya vadàmi. Seyyathàpi taü bhikkhave kàsikaü vatthaü sukhasamphassaü tathåpamàhaü bhikkhave imaü puggalaü vadàmi. Yesaü kho pana pañiganhàti cãvarapiõóapàtasenàsanagilànapaccayabhesajjaparikkhàraü tesaü taü mahapphalaü hoti mahànisaüsaü. Idam assa mahagghatàya vadàmi. Seyyathàpi taü bhikkhave kàsikaü vatthaü mahagghaü tathåpamàhaü bhikkhave imaü puggalaü vadàmi. 3. Majjhimo ce pi bhikkhave bhikkhu hoti . . . pe . . . Thero ce pi bhikkhave bhikkhu hoti sãlavà kalyàõadhammo idam assa suvaõõatàya vadàmi. Seyyathàpi taü bhikkhave kàsikaü vatthaü vaõõavantaü tathåpamàhaü bhikkhave imaü puggalaü vadàmi. Ye kho pan' assa sevanti bhajanti payirupàsanti diññhànugatiü àpajjanti, tesaü taü hoti dãgharattaü hitàya sukhàya. Idam assa sukhasamphassatàya vadàmi. Seyyathàpi taü bhikkhave kàsikaü vatthaü sukhasamphassaü tathåpamàhaü bhikkhave imaü puggalaü vadàmi. Yesaü kho pan' assa pañigaõhàti cãvara . . . parikkhàraü tesaü taü mahapphalaü hoti mahànisaüsaü. Idaü assa mahagghatàya vadàmi. Seyyathàpi bhikkhave taü kàsikaü vatthaü mahagghaü tathåpamàhaü bhikkhave imaü puggalaü vadàmi. 4. Evaråpo càyaü bhikkhave thero bhikkhu saïghamajjhe bhaõati taü enaü bhikkhå evaü àhaüsu #<[page 249]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ -- appasaddà àyasmanto hotha, thero bhikkhu dhamma¤ ca vinaya¤ ca bhaõatã ti. [Tassa taü vacanaü àdheyyaü gacchati gandha-karaõóake va naü kàsikavatthaü nikkhipanti.] Tasmàt iha bhikkhave evaü sikkhitabbaü kàsikavatthåpamà bhavissàma na potthakåpamà ti. Evaü hi vo bhikkhave sikkhitabban ti. 99. 1. Yo bhikkhave evaü vadeyya -- yathà yathàyaü puriso kammaü karoti tathà tathà taü pañisaüvediyatã ti -- evaü santaü bhikkhave brahmacariyavàso na hoti okàso na pa¤¤àyati sammà dukkhassa antakiriyàya. Yo ca kho bhikkhave evaü vadeyya -- yathà yathà vedanãyaü ayaü puriso kammaü karoti tathà tathàssa vipàkaü pañisaüvediyatã ti -evaü santaü bhikkhave brahmacariyavàso hoti okàso pa¤¤àyati sammà dukkhassa antakiriyàya. Idha bhikkhave ekaccassa puggalassa appamattakam pi pàpaü kammaü kataü tam enaü nirayaü upaneti. Idha pana bhikkhave ekaccassa puggalassa tàdisaü yeva appamattakaü pàpaü kammaü kataü diññhadhamme c' eva vedanãyaü hoti nàõu pi khàyati bahud eva? 2. Kathaüråpassa bhikkhave puggalassa appamattakam pi pàpaü kammaü kataü tam enaü nirayaü upaneti? Idha bhikkhave ekacco puggalo abhàvitakàyo hoti abhàvitasãlo abhàvitacitto abhàvitapa¤¤o paritto appàtumo appadukkhavihàrã. Evaråpassa bhikkhave puggalassa appamattakam pi pàpaü kammaü kataü tam enaü nirayaü upaneti. Kathaüråpassa bhikkhave puggalassa tàdisaü yeva appamattakaü pàpaü kammaü kataü diññhadhammavedanãyaü hoti nàõu pi khàyati bahud eva? Idha bhikkhave ekacco puggalo bhàvitakàyo hoti bhàvitasãlo bhàvitacitto bhàvitapa¤¤o aparitto mahattà appamàõavihàrã. Evaråpassa bhikkhave puggalassa tàdisaü yeva appamattakaü pàpaü kammaü kataü diññhadhammavedanãyaü hoti nàõu pi khàyati bahud eva? #<[page 250]># %<250 LOöAPHALA-VAGGA. [III. 99. 3.>% 3. Seyyathàpi bhikkhave puriso loõaphalaü paritte udakamallake pakkhipeyya. Taü kiü ma¤¤atha bhikkhave. Api nu taü parittaü udakamallake udakaü amunà loõaphalena loõaü assa apeyyan ti? Evaü bhante. Taü kissa hetu? Aduü hi bhante parittaü udakamallake udakaü. Taü amunà loõaphalena loõam assa apeyyan ti. Seyyathàpi bhikkhave puriso loõaphalaü Gaïgàya nadiyà pakkhipeyya. Taü kiü ma¤¤atha bhikkhave. Api nu sà Gaïgà nadã amunà loõaphalena loõaü assa apeyyà ti? No h' etaü bhante. Taü kissa hetu? Asu hi bhante Gaïgàya nadiyà mahà udakakkhandho. So amunà loõaphalena loõo assa apeyyo ti. Evam eva kho bhikkhave idh' ekaccassa puggalassa appamattakam pi pàpaü kataü tam enaü nirayaü upaneti. Idha pana bhikkhave ekaccassa puggalassa tàdisaü yeva appamattakaü pàpaü kammaü kataü diññhadhammavedanãyaü hoti nàõu pi khàyati bahud eva? 4. Kathaüråpassa bhikkhave puggalassa appamattakam pi pàpaü kammaü kataü tam enaü nirayaü upaneti? Idha bhikkhave ekacco puggalo abhàvitakàyo . . . pe . . . appàtumo appadukkhavihàrã. Evaråpassa bhikkhave puggalassa appamattakam pi pàpaü kammaü kataü tam enaü nirayaü upaneti. Kathaüråpassa bhikkhave puggalassa tàdisaü yeva appamattakam pi pàpaü kammaü kataü diññhadhammavedanãyaü hoti nàõu pi khàyati bahud eva? Idha bhikkhave ekacco puggalo bhàvitakàyo . . . pe . . . mahattà appamàõavihàrã. Evaråpassa bhikkhave puggalassa tàdisaü yeva appamattakaü pàpaü kammaü kataü diññhadhammavedanãyaü hoti nàõu pi khàyati bahud eva? 5. Idha bhikkhave ekacco addhakahàpanena pi bandhanaü nigacchati kahàpanena pi bandhanaü nigacchati kahàpanasatena pi bandhanaü nigacchati. #<[page 251]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Idha pana bhikkhave ekacco addhakahàpanena pi na bandhanaü nigacchati kahàpanena pi na bandhanaü nigacchati kahàpanasatena pi na bandhanaü nigacchati. Kathaüråpo bhikkhave addhakahàpanena pi bandhanaü nigacchati kahàpanena pi bandhanaü nigacchati kahàpanasatena pi bandhanaü nigacchati? Idha bhikkhave ekacco daëiddo hoti appassako appabhogo. Evaråpo bhikkhave addhakahàpanena pi bandhanaü nigacchati kahàpanena pi bandhanaü nigacchati kahàpanasatena pi bandhanaü nigacchati. Kathaüråpo bhikkhave addhakahàpanena pi na bandhanaü nigacchati kahàpanena pi na bandhanaü nigacchati kahàpanasatena pi na bandhanaü nigacchati? Idha bhikkhave ekacco aóóho hoti mahaddhano mahàbhogo. Evaråpo bhikkhave addhakahàpanena pi na bandhanaü nigacchati kahàpanena pi na bandhanaü nigacchati kahàpanasatena pi na bandhanaü nigacchati. Evam eva kho bhikkhave idh' ekaccassa puggalassa appamattakam pi pàpaü kammaü kataü tam enaü nirayaü upaneti. Idha pana bhikkhave ekaccassa puggalassa tàdisaü yeva appamattakaü pàpaü kammaü kataü diññhadhammavedanãyaü hoti nàõu pi khàyati bahud eva. 6. Kathaüråpassa bhikkhave puggalassa appamattakam pi pàpaü kammaü kataü tam enaü nirayaü upaneti? Idha bhikkhave ekacco puggalo abhàvitakàyo . . . pe . . . appàtumo appadukkhavihàrã. Evaråpassa bhikkhave puggalassa appamattakam pi pàpaü kammaü kataü tam enaü nirayaü upaneti. Kathaüråpassa bhikkhave puggalassa tàdisaü yeva appamattakaü pàpaü kammaü kataü diññhadhammavedanãyaü hoti nàõu pi khàyati bahud eva? Idha bhikkhave ekacco puggalo bhàvitakàyo . . . mahattà appamàõavihàrã. Evaråpassa bhikkhave puggalassa tàdisaü yeva appamattakaü pàpaü kammaü kataü diññhadhammavedanãyaü hoti nàõu pi khàyati bahud eva. 7. Seyyathàpi bhikkhave orabbhiko và urabbhaghàtako và appekaccaü urabbhaü adinnaü àdiyamànaü pahoti hantuü và bandhituü và jhàpetuü và yathàpaccayaü và kàtuü, #<[page 252]># %<252 LOöAPHALA-VAGGA. [III. 99. 8.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ appekaccaü urabbhaü adinnaü àdiyamànaü nappahoti hantuü và bandhituü và jhàpetuü và yathàpaccayaü và kàtuü. Kathaüråpaü bhikkhave orabbhiko và urabbhaghàtako và urabbhaü adinnaü àdiyamànaü pahoti hantuü và bandhituü và jhàpetuü và yathàpaccayaü và kàtuü? Idha bhikkhave ekacco daëiddo hoti appassako appabhogo. Evaråpaü bhikkhave orabbhiko và urabbhaghàtako và urabbhaü adinnaü àdiyamànaü pahoti hantuü và bandhituü và jhàpetuü và yathàpaccayaü và kàtuü. Kathaüråpaü bhikkhave orabbhiko và urabbhaghàtako và urabbhaü adinnaü àdiyamànaü nappahoti hantuü và bandhituü và jhàpetuü và yathàpaccayaü và kàtuü? Idha bhikkhave ekacco aóóho hoti mahaddhano mahàbhogo ràjà và ràjamahàmatto và. Evaråpaü bhikkhave orabbhiko và urabbhaghàtako và urabbhaü adinnaü àdiyamànaü nappahoti hantuü và bandhituü và jhàpetuü và yathàpaccayaü và kàtuü. A¤¤adatthu pa¤jaliko va naü yàcati dehi me màrisa urabbhaü và urabbhadhanaü và ti. Evam eva kho bhikkhave idh' ekaccassa puggalassa appamattakam pi pàpaü kammaü kataü tam enaü nirayaü upaneti. Idha pana bhikkhave ekaccassa puggalassa tàdisaü yeva appamattakaü pàpaü kammaü kataü diññhadhammavedanãyaü hoti nàõu pi khàyati bahud eva. 8. Kathaüråpassa bhikkhave puggalassa appamattakam pi pàpaü kammaü kataü tam enaü nirayaü upaneti? Idha bhikkhave ekacco puggalo abhàvitakàyo hoti . . . pe . . . appàtumo appadukkhavihàrã. Evaråpassa bhikkhave puggalassa appamattakam pi pàpaükammaü kataü tam enaü nirayaü upaneti. #<[page 253]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Kathaüråpassa bhikkhave puggalassa tàdisaü yeva appamattakaü pàpaü kammaü kataü diññhadhammavedanãyaü hoti nàõu pi khàyati bahud eva. Idha bhikkhave ekacco puggalo bhàvitakàyo hoti . . . pe . . . mahattà appamàõavihàrã. Evaråpassa bhikkhave puggalassa tàdisaü yeva appamattakaü pàpaü kammaü kataü . . . pe . . . nàõu pi khàyati bahud eva. Yo bhikkhave evaü vadeyya -- yathà yathà h' ayaü puriso kammaü karoti tathà tathà taü pañisaüvediyatã ti -- evaü santaü bhikkhave brahmacariyavàso na hoti okàso na pa¤¤àyati sammà dukkhassa antakiriyàya. Yo ca bhikkhave evaü vadeyya -- yathà yathà vedanãyaü ayaü puriso kammaü karoti tathà tathà assa vipàkaü pañisaüvediyatã ti -- evaü santaü bhikkhave brahmacariyavàso hoti okàso pa¤¤àyati sammà dukkhassa antakiriyàyà ti. 100. 1. Santi bhikkhave jàtaråpassa oëàrikà upakkilesà paüsuvàlikà sakkharakañhalà. Tam enaü paüsudhovako và paüsudhovakantevàsã và doõiyaü àkiritvà dhovati sandhovati niddhovati. Tasmiü pahãne tasmiü vyantikate santi jàtaråpassa majjhima-sahagatà upakkilesà sukhumasakkharà thålavàlikà. Tam enaü paüsudhovako và paüsudhovakantevàsã và dhovati sandhovati niddhovati. Tasmiü pahãne tasmiü vyantikate santi jàtaråpassa sukhuma-sahagatà upakkilesà sukhumavàlikà kàlijallikà. Tam enaü paüsudhovako và paüsudhovakantevàsã và dhovati sandhovati niddhovati. Tasmiü pahãne tasmiü vyantikate athàparaü suvaõõasikatà 'vasissanti. 2. Tam enaü suvaõõakàro và suvaõõakàrantevàsã và taü jàtaråpaü musàyaü pakkhipitvà dhamati sandhamati [na] niddhamati. #<[page 254]># %<254 LOöAPHALA-VAGGA. [III. 100. 3.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Taü hoti jàtaråpaü dhantaü sandhantaü aniddhantaü anihitaü aninnãtakasàvaü, na c' eva muduü hoti na ca kammanãyaü na ca pabhassaraü pabhaïgu ca, na ca sammà upeti kammàya. Hoti so bhikkhave samayo yaü so suvaõõakàro và suvaõõakàrantevàsã và taü jàtaråpaü dhamati sandhamati niddhamati. Taü hoti jàtaråpaü dhantaü sandhantaü niddhantaü nihitaü ninnãtakasàvaü, mudu¤ ca hoti kammanãya¤ ca pabhassara¤ ca, na ca pabhaïgu, sammà upeti kammàya. Yassà yassà ca pilandhanavikatiyà àkaïkhati, yadi paññakàya yadi kuõóalàya yadi gãveyyake yadi suvaõõamàlàya, ta¤ c' assa atthaü anubhoti. 3. Evam eva kho bhikkhave santi adhicittamanuyuttassa bhikkhuno oëàrikà upakkilesà kàyaduccaritaü vacãduccaritaü manoduccaritaü. Tam enaü sacetaso bhikkhu dabbajàtiko pajahati vinodeti vyantikaroti anabhàvaü gameti. Tasmiü pahãne tasmiü vyantikate santi adhicittamanuyuttassa bhikkhuno majjhimasahagatà upakkilesà kàmavitakko vyàpàdavitakko vihiüsàvitakko. Tam enaü sacetaso bhikkhu dabbajàtiko pajahati vinodeti vyantikaroti anabhàvaü gameti. Tasmiü pahãne tasmiü vyantikate santi adhicittamanuyuttassa bhikkhuno sukhumasahagatà upakkilesà jàtivitakko janapadavitakko anava¤¤atti-pañisaüyutto vitakko. Tam enaü sacetaso bhikkhu dabbajàtiko pajahati vinodeti vyantikaroti anabhàvaü gameti. Tasmiü pahãne tasmiü vyantikate athàparaü dhammavitakkà' vasissanti. 4. So hoti samàdhi na c' eva santo nappaõãto nappañipassaddhaladdho na ekodibhàvàdhigato sasaïkhàra-niggayhavàrita-vato. Hoti so bhikkhave samayo yaü taü cittaü ajjhattaü yeva santiññhati sannisãdati ekodihoti samàdhiyati. So hoti samàdhi santo paõãto pañipassaddhaladdho ekodibhàvàdhigato na sasaïkhàra-niggayha-vàrita-vato, yassa yassa ca abhi¤¤àsacchikaraõãyassa dhammassa cittaü abhininnàmeti abhi¤¤àsacchikiriyàya tatra tatr' eva sakkhibhabbataü pàpuõàti sati sati àyatane. #<[page 255]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 5. So sace àkaïkhati -- anekavihitaü iddhividhaü paccanubhaveyyaü, eko pi hutvà bahudhà assaü, bahudhà pi hutvà eko assaü, àvibhàvaü tirobhàvaü tirokuóóaü tiropàkàraü tiropabbataü asajjamàno gaccheyyaü seyyathàpi àkàse, pañhaviyà pi ummujjanimujjaü kareyyaü seyyathàpi udake, udake pi abhijjamàno gaccheyyaü seyyathàpi pañhaviyaü, àkàse pi pallaïkena kameyyaü {seyyathàpi} pakkhã sakuõo, ime pi candima-suriye evaü mahiddhike evaü mahànubhàve pàõinà parimaseyyaü parimajjeyyaü, yàva brahmalokà pi kàyena vasaü vatteyyan ti -- tatra tatr' eva sakkhibhabbataü pàpuõàti sati sati àyatane. 6. So sace àkaïkhati -- dibbàya sotadhàtuyà visuddhàya atikkantamànusikàya ubho sadde suõeyyaü dibbe ca mànuse ca ye dåre và santike và ti -- tatra tatr' eva sakkhibhabbataü pàpuõàti sati sati àyatane. 7. So sace àkaïkhati -- parasattànaü parapuggalànaü cetasà ceto paricca pajàneyyaü, saràgaü và cittaü saràgaü cittan ti pajàneyyaü, vãtaràgaü và cittaü vãtaràgaü cittan ti pajàneyyaü, sadosaü và cittaü . . . pe . . . vãtadosaü và cittam . . . pe . . . samohaü và cittaü . . . vãtamohaü và cittaü . . . saïkhittaü và cittaü . . . vikkhittaü và cittaü . . . mahaggataü và cittaü . . . amahaggataü và cittaü . . . sa-uttaraü và cittaü . . . anuttaraü và cittaü . . . samàhitaü và cittaü . . . asamàhitaü và cittaü . . . avimuttaü và cittaü avimuttaü cittan ti pajàneyyaü, vimuttaü và cittaü vimuttaü cittan ti pajàneyyan ti -tatra tatr' eva sakkhibhabbataü pàpuõàti sati sati àyatane. 8. So sace àkaïkhati -- anekavihitaü pubbenivàsaü anussareyyaü seyyathãdaü ekam pi jàtiü, dve pi jàtiyo, tisso pi jàtiyo, catasso pi jàtiyo . . . pe . . . jàtisatam pi jàtisahassam pi jàtisatasahassam pi, aneke pi saüvaññakappe aneke pi vivaññakappe aneke pi saüvatta-vivaññakappe, amutràsiü evaünàmo evaügotto evaüvaõõo evamàhàro evaüsukhadukkha-pañisaüvedã evamàyupariyanto, #<[page 256]># %<256 LOöAPHALA-VAGGA. [III. 100. 9.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ so tato cuto amutra uppàdiü, tatràpàsiü evaünàmo evaügotto evaüvaõõo evamàhàro evaüsukhadukkhapañisaüvedã evamàyupariyanto, so tato cuto idh' upapanno ti, iti sàkàraü sa-uddesaü anekavihitaü pubbenivàsaü anussareyyan ti -- tatra tatr' eva sakkhibhabbataü pàpuõàti sati sati àyatane. 9. So sace àkaïkhati -- dibbena cakkhunà visuddhena atikkantamànusakena satte passeyyaü cavamàne uppajjamàne hãne paõãte suvaõõe dubbaõõe sugate duggate yathàkammåpage satte pajàneyyaü -- ime vata bhonto sattà kàyaduccaritena samannàgatà vacãduccaritena samannàgatà manoduccaritena samannàgatà ariyànaü upavàdakà micchàdiññhikà micchàdiññhikammasamàdànà, te kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppannà, ime và pana bhonto sattà kàyasucaritena samannàgatà vacãsucaritena samannàgatà manosucaritena samannàgatà ariyànaü anupavàdakà sammàdiññhikà sammàdiññhikammasamàdànà, te kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppannà ti. Iti dibbena cakkhunà visuddhena abhikkantamànusakena satte passeyyaü cavamàne uppajjamàne hãne paõãte suvaõõe dubbaõõe sugate duggate yathàkammåpage satte pajàneyyan ti -- tatra tatr' eva sakkhibhabbataü pàpuõàti sati sati àyatane. 10. So sace àkaïkhati -- àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja vihareyyan ti -- tatra tatr' eva sakkhibhabbataü pàpuõàti sati sati àyatane ti. 11. Adhicittamanuyuttena bhikkhave bhikkhunà tãõi nimittàni kàlena kàlaü manasikàtabbàni -- kàlena kàlaü samàdhinimittaü manasikàtabbaü, kàlena kàlaü paggàhanimittaü manasikàtabbaü, kàlena kàlaü upekhànimittaü manasikàtabbaü. 12. Sace bhikkhave adhicittamanuyutto bhikkhu ekantaü samàdhinimittaü yeva manasikareyya ñhànaü taü cittaü kosajjàya saüvatteyya. Sace bhikkhave adhicittamanuyutto bhikkhu ekantaü paggàhanimittaü yeva manasikareyya ñhànaü taü cittaü uddhaccàya saüvatteyya. Sace bhikkhave adhicittamanuyutto bhikkhu ekantaü upekhànimittaü yeva manasikareyya ñhànaü taü cittaü na sammà samàdhiyeyya àsavànaü khayàya. #<[page 257]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yato ca kho bhikkhave adhicittamanuyutto bhikkhu kàlena kàlaü samàdhinimittaü manasikaroti, kàlena kàlaü paggàhanimittaü manasikaroti, kàlena kàlaü upekhànimittaü manasikaroti, taü hoti cittaü mudu¤ ca kammanãya¤ ca pabhassara¤ ca na ca pabhaïgu sammà samàdhiyati àsavànaü khayàya. 13. Seyyathàpi bhikkhave suvaõõakàro và suvaõõakàrantevàsã và ukkaü bandhati ukkaü bandhitvà ukkàmukhaü àlimpeti ukkàmukhaü àlimpetvà saõóàsena jàtaråpaü gahetvà ukkàmukhe pakkhipitvà kàlena kàlaü abhidhamati, kàlena kàlaü udakena paripphoseti, kàlena kàlaü ajjhupekkhati. Sace bhikkhave suvaõõakàro và suvaõõakàrantevàsã và taü jàtaråpaü ekantaü abhidhameyya ñhànaü taü jàtaråpaü óaheyya. Sace bhikkhave suvaõõakàro và suvaõõakàrantevàsã và taü jàtaråpaü ekantaü udakena paripphoseyya ñhànaü taü jàtaråpaü nibbàpeyya. Sace bhikkhave suvaõõakàro và suvaõõakàrantevàsã và taü jàtaråpaü ekantaü ajjhupekkheyya ñhànaü taü jàtaråpaü na sammà paripàkaü gaccheyya. Yato ca kho bhikkhave suvaõõakàro và suvaõõakàrantevàsã và taü jàtaråpaü kàlena kàlaü abhidhamati, kàlena kàlaü udakena paripphoseti, kàlena kàlaü ajjhupekkhati, taü hoti jàtaråpaü mudu¤ ca kammanãya¤ ca pabhassara¤ ca na ca pabhaïgu sammà upeti kammàya, yassà yassà ca pilandhanavikatiyà àkaïkhati, yadi paññakàya yadi kuõóalàya yadi gãveyyake yadi suvaõõamàlàya, ta¤ c' assa atthaü anubhoti. 14. Evam eva kho bhikkhave adhicittamanuyuttena bhikkhunà tãõi nimittàni kàlena kàlaü manasikàtabbàni:-kàlena kàlaü samàdhinimittaü manasikàtabbaü, kàlena kàlaü paggàhanimittaü manasikàtabbaü, kàlena kàlaü upekkhànimittaü manasikàtabbaü. Sace bhikkhave adhicittamanuyutto bhikkhu ekantaü samàdhinimittaü yeva manasikareyya ñhànaü taü cittaü kosajjàya saüvatteyya. #<[page 258]># %<258 LOöAPHALA-VAGGA. [III. 100. 15.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Sace bhikkhave adhicittamanuyutto bhikkhu ekantaü paggàhanimittaü yeva manasikareyya ñhànaü taü cittaü uddhaccàya saüvatteyya. Sace bhikkhave adhicittamanuyutto bhikkhu ekantaü upekhànimittaü yeva manasikareyya ñhànaü taü cittaü na sammà samàdhiyeyya àsavànaü khayàya. Yato ca kho bhikkhave adhicittamanuyutto bhikkhu kàlena kàlaü samàdhinimittaü manasikaroti, kàlena kàlaü paggàhanimittaü manasikaroti, kàlena kàlam upekhànimittaü manasikaroti, taü hoti cittaü mudu¤ ca kammanãya¤ ca pabhassara¤ ca na ca pabhaïgu sammà samàdhiyati àsavànaü khayàya, yassa yassa ca abhi¤¤àsacchikaraõãyassa dhammassa cittaü abhininnàmeti abhi¤¤àsacchikiriyàya -- tatra tatr' eva sakkhibhabbataü pàpuõàti sati sati àyatane. 15. So sace àkaïkhati -- anekavihitaü iddhividhaü paccanubhaveyyaü . . . pe (100.5) . . . chaëabhi¤¤àcittaü ¤àtabbaü . . . pe . . . àsavànaü khayà . . . pe (100.10) . . . sacchikatvà upasampajja vihareyyan ti -- tatra tatr' eva sakkhibhabbataü pàpuõàti sati sati àyatane ti. Loõaphalavaggo pa¤camo. Mahàpa¤¤àsako samatto dutiyo. 101. 1. Pubbe va me bhikkhave sambodhà anabhisambuddhassa bodhisattass' eva sato etad ahosi:-- Ko nu kho loke assàdo ko àdãnavo kiü nissaraõan ti? Tassa mayhaü bhikkhave etad ahosi:-- Yaü kho loke pañicca uppajjati sukhaü somanassaü ayaü loke assàdo, yaü loke anicco dukkho vipariõàmadhammo ayaü loke àdãnavo, yaü loke chandaràgavinayo chandaràgapahànaü idaü loke nissaraõan ti. 2.6 Yàvakãva¤ càhaü bhikkhave evaü lokassa assàda¤ ca assàdato àdãnava¤ ca àdãnavato nissaraõa¤ ca nissaraõato yathàbhåtaü na abbha¤¤àsiü n' eva tàvàhaü bhikkhave sadevake loke samàrake sabrahmake sassamaõabràhmaõiyà pajàya sadevamanussàya anuttaraü sammàsambodhiü abhisambuddho pacca¤¤àsiü. #<[page 259]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yato ca kho ahaü bhikkhave evaü lokassa assàda¤ ca assàdato àdãnava¤ ca àdãnavato nissaraõa¤ ca nissaraõato yathàbhåtaü abbha¤¤àsiü athàhaü bhikkhave sadevake loke samàrake sabrahmake sassamaõabràhmaõiyà pajàya sadevamanussàya anuttaraü sammàsambodhiü abhisambuddho pacca¤¤àsiü, ¤àõa¤ ca pana me dassanaü udapàdi -- akuppà me cetovimutti ayaü antimà jàti n' atthi dàni punabbhavo ti. 3. Lokassàhaü bhikkhave assàdapariyesanaü àcariü yo loke assàdo tad ajjhagamaü yàvatako loke assàdo pa¤¤àya me so sudiññho. Lokassàhaü bhikkhave àdãnavapariyesanaü àcariü yo loke àdãnavo tad ajjhagamaü yàvatako loke àdãnavo pa¤¤àya me so sudiññho. Lokassàhaü bhikkhave nissaraõapariyesanaü àcariü yaü loke nissaraõaü tad ajjhagamaü yàvatakaü loke nissaraõaü pa¤¤àya me etaü sudiññhaü. 4. Yàvakãva¤ càhaü bhikkhave lokassa assàda¤ ca assàdato àdãnava¤ ca àdãnavato nissaraõa¤ ca nissaraõato yathàbhåtaü nàbbha¤¤àsiü n' eva tàvàhaü bhikkhave sadevake loke samàrake sabrahmake sassamaõabràhmaõiyà pajàya sadevamanussàya anuttaraü sammàsambodhim abhisambuddho pacca¤¤àsiü. Yato ca khvàhaü bhikkhave lokassa assàda¤ ca assàdato àdãnava¤ ca àdãnavato nissaraõa¤ ca nissaraõato yathàbhåtaü abbha¤¤àsiü, athàhaü bhikkhave sadevake loke samàrake sabràhmake sassamaõabràhmaõiyà pajàya sadevamanussàya anuttaraü sammàsambodhiü abhisambuddho pacca¤¤àsiü, ¤àõa¤ ca pana me dassanaü udapàdi -akuppà me cetovimutti ayaü antimà jàti n' atthi dàni punabbhavo ti. #<[page 260]># %<260 SAMBODHI-VAGGA. [III.102.>% 102. No ce taü bhikkhave loke assàdo abhavissa na-y-idaü sattà loke sàrajjeyyuü, yasmà ca kho bhikkhave atthi loke assàdo tasmà sattà loke sàrajjanti. No ce taü bhikkhave loke àdãnavo abhavissa na-y-idaü sattà loke nibbindeyyuü, yasmà ca kho bhikkhave atthi loke àdãnavo tasmà sattà loke nibbindanti. No ce taü bhikkhave lokamhà nissaraõaü abhavissa na-y-idaü sattà loke nissareyyuü, yasmà ca kho bhikkhave atthi loke nissaraõaü tasmà sattà lokamhà nissaranti. Yàvakãva¤ ca bhikkhave sattà lokassa assàda¤ ca assàdato àdãnava¤ ca àdãnavato nissaraõa¤ ca nissaraõato yathàbhåtaü na abha¤¤àsuü n' eva tàva bhikkhave sattà sadevakà lokà samàrakà sabrahmakà sassamaõabràhmaõiyà pajàya sadevamanussàya nissañà visaüyuttà vippamuttà vimariyàdikatena cetasà vihariüsu. Yato ca kho bhikkhave sattà lokassa assàda¤ ca assàdato àdãnava¤ ca àdãnavato nissaraõa¤ ca nissaraõato yathàbhåtaü abbha¤¤àsuü atha bhikkhave sattà sadevakà lokà . . . nissañà visaüyuttà vippamuttà vimariyàdikatena cetasà viharantã ti. Ye hi keci bhikkhave samaõà và bràhmaõà và lokassa assàda¤ ca assàdato àdãnava¤ ca àdãnavato nissaraõa¤ ca nissaraõato yathàbhåtaü nappajànanti na me te kho bhikkhave samaõà và bràhmaõà và samaõesu và samaõasammatà bràhmaõesu và bràhmaõasammatà, na ca pana te àyasmanto sàma¤¤atthaü và bràhma¤¤atthaü và diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharanti. Ye ca kho keci bhikkhave samaõà và bràhmaõà và lokassa assàda¤ ca assàdato àdãnava¤ ca àdãnavato nissaraõa¤ ca nissaraõato yathàbhåtaü pajànanti te kho bhikkhave samaõà và bràhmaõà và samaõesu và samaõasammatà và bràhmaõesu và bràhmaõasammatà, te ca pan' àyasmanto sàma¤¤attha¤ ca bràhma¤¤attha¤ ca diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharissantã ti. #<[page 261]># %% 103. Ruõõam idaü bhikkhave ariyassa vinaye yadidaü gãtaü, ummattakam idaü bhikkhave ariyassa vinaye yadidaü naccaü, komàrakam idaü bhikkhave ariyassa vinaye yadidaü ativelaü dantavidaüsakaü hasitaü. Tasmàt iha bhikkhave setughàto gãte, setughàto nacce, alaü vo dhammapamoditànaü sataü sitaü sitamattàyà ti. 104. Tiõõaü bhikkhave pañisevanàya n' atthi titti. Katamesaü tiõõaü? Soppassa bhikkhave pañisevanàya n' atthi titti, suràmerayapànassa bhikkhave pañisevanàya n' atthi titti, methunadhammasamàpattiyà bhikkhave pañisevanàya n' atthi titti. Imesaü kho bhikkhave tiõõaü pañisevanàya n' atthi tittã ti. 105. Atha kho Anàthapiõóako gahapati yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho Anàthapiõóakaü gahapatiü Bhagavà etad avoca: Citte gahapati arakkhite kàyakammam pi arakkhitaü hoti vacãkammam pi arakkhitaü hoti manokammam pi arakkhitaü hoti. Tassa arakkhitakàyakammantassa arakkhitavacã-kammantassa arakkhitamanokammantassa kàyakammam pi avassutaü hoti . . . manokammam pi avassutaü hoti. Tassa avassutakàyakammantassa . . . avassutamanokammantassa kàyakammam pi påtikaü hoti . . . pe . . . manokammam pi påtikaü hoti. Tassa påtikàyakammantassa . . . pe . . . påtimanokammantassa na bhaddakaü maraõaü hoti na bhaddikà kàlakiriyà. Seyyathàpi gahapati kåñàgàre ducchanne kåñam pi arakkhitaü hoti gopàõasiyo pi arakkhità honti bhitti pi arakkhità hoti kåñam pi avassutaü hoti gopàõasiyo pi avassutà honti bhitti pi avassutà hoti kåñam pi påtikaü hoti gopàõasiyo pi påtikà honti bhitti pi påtikà hoti, evam eva kho gahapati citte arakkhite kàyakammam pi arakkhitaü hoti . #<[page 262]># %<262 SAMBODHI-VAGGA. [III. 106.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ . . pe . . . na bhaddikà kàlakiriyà. Citte gahapati rakkhite kàyakammam pi rakkhitaü hoti . . . pe . . . manokammam pi rakkhitaü hoti. Tassa rakkhitakàyakammantassa . . . pe . . . rakkhitamanokammantassa kàyakammam pi anavassutaü hoti . . . pe . . . manokammam pi anavassutaü hoti. Tassa anavassutakàyakammantassa . . . pe . . . anavassutamanokammantassa kàyakammam pi apåtikaü hoti . . . pe . . . manokammam pi apåtikaü hoti. Tassa apåtikàyakammantassa . . . pe . . . apåtimanokammantassa bhaddakaü maraõaü hoti bhaddikà kàlakiriyà. Seyyathàpi gahapati kåñàgàre succhanne kåñam pi rakkhitaü hoti gopàõasiyo pi rakkhità honti bhitti pi rakkhità hoti kåñam pi anavassutaü hoti gopàõasiyo pi anavassutà honti bhitti pi anavassutà hoti kåñam pi apåtikaü hoti gopàõasiyo pi apåtikà honti bhitti pi apåtikà hoti, evaü eva kho gahapati citte rakkhite kàyakammam pi rakkhitaü hoti . . . pe . . . bhaddikà kàlakiriyà ti. 106. 1. Ekamantaü nisinnaü kho Anàthapiõóikaü gahapatiü Bhagavà etad avoca:-- Citte gahapati vyàpanne kàyakammam pi vyàpannaü hoti . . . pe . . . manokammaü pi vyàpannaü hoti. Tassa vyàpannakàyakammantassa . . . pe . . . vyàpannamanokammantassa na bhaddakaü maraõaü hoti na bhaddikà kàlakiriyà. 2. Seyyathàpi gahapati kåñàgàre ducchanne kåñam pi vyàpannaü hoti gopàõasiyo pi vyàpannà honti, bhitti pi vyàpannà hoti, evam eva kho gahapati citte vyàpanne kàyakammam pi vyàpannaü hoti . . . pe . . . manokammam pi vyàpannaü hoti. Tassa vyàpannakàyakammantassa . . . pe . . . vyàpannamanokammantassa na bhaddakaü maraõaü hoti na bhaddikà kàlakiriyà. 3. Citte gahapati avyàpanne kàyakammam pi avyàpannaü hoti . . . manokammam pi avyàpannaü hoti. Tassa avyàpannakàyakammantassa . . . avyàpannamanokammantassa bhaddikaü maraõaü hoti bhaddikà kàlakiriyà. Seyyathàpi gahapati kåñàgàre succhanne kåñam pi avyàpannaü hoti gopàõasiyo pi avyàpannà honti bhitti pi avyàpannà hoti, #<[page 263]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ evam eva kho gahapati citte avyàpanne kàyakammam pi avyàpannaü hoti . . . manokammam pi avyàpannaü hoti. Tassa avyàpannakàyakammantassa . . . avyàpannamanokammantassa bhaddakaü maraõaü hoti bhaddikà kàlakiriyà ti. 107. Tãõ' imàni bhikkhave nidànàni kammànaü samudayàya. Katamàni tãõi? Lobho nidànaü kammànaü samudayàya, doso nidànaü . . . samudayàya, moho nidànaü kammànaü samudayàya. Yaü bhikkhave lobhapakataü kammaü lobhajaü lobhanidànaü lobhasamudayaü taü kammaü akusalaü taü kammaü sàvajjaü taü kammaü dukkhavipàkaü taü kammaü kammasamudayàya saüvattati na taü kammaü kammanirodhàya saüvattati. Yaü bhikkhave dosapakataü kammaü . . . pe . . . Yaü bhikkhave mohapakataü kammaü mohajaü mohanidànaü mohasamudayaü taü kammaü akusalaü taü kammaü sàvajjaü taü kammaü dukkhavipàkaü taü kammaü kammasamudayàya saüvattati na taü kammaü kammanirodhàya saüvattati. Imàni kho bhikkhave tãõi nidànàni kammànaü samudayàyà ti. 108. Tãõ' imàni nidànàni kammànaü samudayàya. Katamàni tãõi? Alobho nidànaü kammànaü samudayàya, adoso nidànaü kammànaü samudayàya, amoho nidànaü kammànaü samudayàya. Yaü bhikkhave alobhapakataü kammaü alobhajaü alobhanidànaü alobhasamudayaü taü kammaü kusalaü taü kammaü anavajjaü taü kammaü sukhavipàkaü taü kammaü kammanirodhàya saüvattati na taü kammaü kammasamudayàya saüvattati. Yaü bhikkhave adosapakataü kammaü . . . pe . . . Yaü bhikkhave amohapakataü kammaü amohajaü amohanidànaü amohasamudayaü taü kammaü kusalaü taü kammaü anavajjaü taü kammaü sukhavipàkaü taü kammaü kammanirodhàya saüvattati na taü kammaü kammasamudayàya saüvattati. Imàni kho bhikkhave tãõi nidànàni kammànaü samudayàyà ti. #<[page 264]># %<264 SAMBODHI-VAGGA. [III.109. 1.>% 109. 1. Tãõ' imàni bhikkhave nidànàni kammànaü samudayàya. Katamàni tãõi? Atãte bhikkhave chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando jàyati, anàgate bhikkhave chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando jàyati, paccuppanne bhikkhave chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando jàyati. 2. Katha¤ ca bhikkhave atãte chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando jàyati? Atãte bhikkhave chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha cetasà anuvitakketi anuvicàreti. Tassa atãte chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha cetasà anuvitakkayato anuvicàrayato chando jàyati, chandajàto tehi dhammehi sa¤¤utto hoti. Etàhaü bhikkhave sa¤¤ojanaü vadàmi, yo cetaso sàràgo. Evaü kho bhikkhave atãte chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando jàyati. 3. Katha¤ ca bhikkhave anàgate chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando jàyati? Anàgate bhikkhave chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha cetasà anuvitakketi anuvicàreti. Tassa anàgate chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha cetasà anuvitakkayato anuvicàrayato chando jàyati, chandajàto tehi dhammehi sa¤¤utto hoti. Etàhaü bhikkhave sa¤¤ojanaü vadàmi, yo cetaso sàràgo. Evaü kho bhikkhave anàgate chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando jàyati. 4. Katha¤ ca bhikkhave paccuppanne chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando jàyati? Paccuppanne bhikkhave chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha cetasà anuvitakketi anuvicàreti. Tassa paccuppanne chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha cetasà anuvitakkayato anuvicàrayato chando jàyati, chandajàto tehi dhammehi sa¤¤utto hoti. Etàhaü bhikkhave sa¤¤ojanaü vadàmi, yo cetaso sàràgo. Evaü kho bhikkhave paccuppanne chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando jàyati. Imàni kho bhikkhave tãõi nidànàni kammànaü samudayàya. #<[page 265]># %% 110.1 1. Tãõ' imàni bhikkhave nidànàni kammànaü samudayàya. Katamàni tãõi? Atãte bhikkhave chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando na jàyati, anàgate bhikkhave chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando na jàyati, paccuppanne bhikkhave chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando na jàyati. 2. Katha¤ ca bhikkhave atãte chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando na jàyati? Atãtànam bhikkhave chandaràgaññhànãyànaü dhammànaü àyatiü vipàkaü pajànàti, àyatiü vipàkaü viditvà tad abhinivaddheti, tad abhinivaddhetvà cetasà abhiviràjetvà pa¤¤àya ativijjha passati. Evaü kho bhikkhave atãte chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando na jàyati. 3. Katha¤ ca bhikkhave anàgate chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando na jàyati? Anàgatànaü bhikkhave chandaràgaññhànãyànaü dhammànaü àyatiü vipàkaü pajànàti, àyatiü vipàkaü viditvà tad abhinivaddheti, tad abhinivaddhetvà cetasà abhiviràjetvà pa¤¤àya ativijjha passati. Evaü kho bhikkhave anàgate chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando na jàyati. 4. Katha¤ ca bhikkhave paccuppanne chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando na jàyati? Paccuppannànaü bhikkhave chandaràgaññhànãyànaü dhammànaü àyatiü vipàkaü pajànàti, àyatiü vipàkaü viditvà tad abhinivaddheti, tad abhinivaddhetvà cetasà abhiviràjetvà pa¤¤àya ativijjha passati. Evaü kho bhikkhave paccuppanne chandaràgaññhànãye dhamme àrabbha chando na jàyati. Imàni kho bhikkhave tãõi nidànàni kammànaü samudayàyà ti. Sambodhi-vaggo pañhamo. 111. Tayo 'me bhikkhave àpàyikà nerayikà idam appahàya. Katame tayo? #<[page 266]># %<266 âPâYIKA-VAGGA. [III. 112.>% Yo ca abrahmacàrã brahmacàrãpañi¤¤o, yo ca suddhaü brahmacàriü parisuddham brahmacariyaü carantaü amålakena abrahmacariyena anuddhaüseti, yo càyaü evaüvàdã evaüdiññhi n' atthi kàmesu doso ti, so kàmesu pàtavyataü àpajjati. Ime kho bhikkhave tayo àpàyikà nerayikà idam appahàyà ti. 112. Tiõõaü bhikkhave pàtubhàvo dullabho lokasmiü. Katamesaü tiõõaü? Tathàgatassa bhikkhave arahato sammàsambuddhassa pàtubhàvo dullabho lokasmiü. Tathàgatappaveditassa dhammavinayassa desetà puggalo dullabho lokasmiü. Kata¤¤å katavedã puggalo dullabho lokasmiü. Imesaü bhikkhave tiõõaü pàtubhàvo dullabho lokasmin ti. 113.4 Tayo 'me bhikkhave puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Suppameyyo, duppameyyo, appameyyo. Katamo ca bhikkhave puggalo suppameyyo? Idha bhikkhave ekacco puggalo uddhato hoti unnaëo capalo mukharo vikiõõavàco muññhassati asampajàno asamàhito vibbhantacitto pàkatindriyo. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo suppameyyo. Katamo ca bhikkhave puggalo duppameyyo? Idha bhikkhave ekacco puggalo anuddhato hoti anunnaëo acapalo amukharo avikiõõavàco upaññhitasati sampajàno samàhito ekaggacitto saüvutindriyo. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo duppameyyo. Katamo ca bhikkhave puggalo appameyyo? Idha bhikkhave bhikkhu arahaü hoti khãõàsavo. Ayaü vuccati bhikkhave puggalo appameyyo. Ime kho bhikkhave tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmin ti. #<[page 267]># %% 114. 1. Tayo 'me bhikkhave puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Idha bhikkhave ekacco puggalo sabbaso råpasa¤¤ànaü samatikkamà, pañighasa¤¤ànaü atthagamà, nànattasa¤¤ànaü amanasikàrà ananto àkàso ti àkàsàna¤càyatanaü upasampajja viharati. So tad assàdeti tan nikàmeti tena ca vittiü àpajjati. Tatra ñhito tad adhimutto tabbahulavihàrã aparihãno kàlaü kurumàno àkàsàna¤càyatanåpagànaü devànaü sahavyataü uppajjati. âkàsàna¤càyatanåpagànaü bhikkhave devànaü vãsatiü kappasahassàni àyuppamàõaü. Tatra puthujjano yàvatàyukaü ñhatvà yàvatakaü tesaü devànaü àyuppamàõaü taü sabbaü khepetvà nirayam pi gacchati tiracchànayonim pi gacchati pettivisayam pi gacchati. Bhagavato pana sàvako tattha yàvatàyukaü ñhatvà yàvatakaü tesaü devànaü àyuppamàõaü taü sabbaü khepetvà tasmiü yeva bhave parinibbàyati. Ayaü kho bhikkhave viseso ayaü adhippàyoso idaü nànàkaraõaü sutavato ariyasàvakassa assutavatà puthujjanena yadidaü gatiyà uppattiyà sati. 2. Puna ca paraü bhikkhave idh' ekacco puggalo sabbaso àkàsàna¤càyatanaü samatikkamma anantaü vi¤¤àõan ti vi¤¤àõa¤càyatanaü upasampajja viharati. So tad assàdeti tan nikàmeti tena ca vittiü àpajjati. Tatra ñhito tad adhimutto tabbahulavihàrã aparihãno kàlaü kurumàno vi¤¤àõa¤càyatanåpagànaü devànaü sahavyataü uppajjati. Vi¤¤àõa¤càyatanåpagànaü bhikkhave devànaü cattàrãsaü kappasahassàni àyuppamàõaü. Tattha puthujjano yàvatàyukaü ñhatvà yàvatakaü tesaü devànaü àyuppamàõaü taü sabbaü khepetvà nirayam pi gacchati tiracchànayonim pi gacchati pettivisayam pi gacchati. Bhagavato pana sàvako tattha yàvatàyukaü ñhatvà yàvatakaü tesaü devànaü àyuppamànaü taü sabbaü khepetvà tasmiü yeva bhave parinibbàyati. Ayaü kho bhikkhave viseso ayaü adhippàyoso idaü nànàkaraõaü sutavato ariyasàvakassa assutavatà puthujjanena yadidaü gatiyà uppattiyà sati. #<[page 268]># %<268 âPâYIKA-VAGGA. [III. 114. 3.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 3. Puna ca paraü bhikkhave idh' ekacco puggalo sabbaso vi¤¤àõa¤càyatanaü samatikkamma n' atthi ki¤cã ti àki¤ca¤¤àyatanaü upasampajja viharati. So tad assàdeti tan nikàmeti tena ca vittiü àpajjati. Tatra ñhito tad adhimutto tabbahulavihàrã aparihãno kàlaü kurumàno àki¤ca¤¤àyatanåpagànaü devànaü sahavyataü uppajjati. âki¤ca¤¤àyatanåpagànaü bhikkhave devànaü saññhiü kappasahassàni àyuppamàõaü. Tattha puthujjano yàvatàyukaü ñhatvà yàvatakaü tesaü devànaü àyuppamàõaü taü sabbaü khepetvà nirayam pi gacchati tiracchànayonim pi gacchati pettivisayam pi gacchati. Bhagavato pana sàvako tattha yàvatàyukaü ñhatvà yàvatakaü tesaü devànaü àyuppamàõaü taü sabbaü khepetvà tasmiü yeva bhave parinibbàyati. Ayaü kho bhikkhave viseso ayaü adhippàyoso idaü nànàkaraõaü sutavato ariyasàvakassa assutavatà puthujjanena yadidaü gatiyà uppattiyà sati. Ime kho bhikkhave tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmin ti. 115. 1. Tisso imà bhikkhave vipattiyo. Katamà tisso? Sãlavipatti, cittavipatti, diññhivipatti. Katamà ca bhikkhave sãlavipatti? Idha bhikkhave ekacco pàõàtipàtã hoti adinnàdàyã hoti kàmesu micchàcàrã hoti musàvàdã hoti pisuõàvàco hoti pharusàvàco hoti samphappalàpã hoti. Ayaü vuccati bhikkhave sãlavipatti. 2. Katamà ca bhikkhave cittavipatti? Idha bhikkhave ekacco abhijjhàlu hoti vyàpannacitto. Ayaü vuccati bhikkhave cittavipatti. 3. Katamà ca bhikkhave diññhivipatti? Idha bhikkhave ekacco micchàdiññhiko hoti viparãtadassano -- n' atthi dinnaü n' atthi yiññhaü n' atthi hutaü, n' atthi sukañadukkañànaü kammànaü phalaü vipàko, #<[page 269]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ n' atthi ayaü loko, n' atthi paro loko, n' atthi màtà, n' atthi pità, n' atthi sattà opapàtikà, n' atthi loke samaõabràhmaõà samaggatà sammàpañipannà ye ima¤ ca lokaü para¤ ca lokaü sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedentã ti. Ayaü vuccati bhikkhave diññhivipatti. 4. Sãlavipattihetu và bhikkhave sattà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjanti, cittavipattihetu và bhikkhave sattà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjanti, diññhivipattihetu và bhikkhave sattà kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjanti. Imà kho bhikkhave tisso vipattiyo ti. 5. Tisso imà bhikkhave sampadà. Katamà tisso? Sãlasampadà, cittasampadà, diññhisampadà. Katamà ca bhikkhave sãlasampadà? Idha bhikkhave ekacco pàõàtipàtà pañivirato hoti adinnàdànà pañivirato hoti kàmesu micchàcàrà pañivirato hoti musàvàdà pañivirato hoti pisuõàya vàcàya pañivirato hoti pharusàya vàcàya pañivirato hoti samphappalàpà pañivirato hoti. Ayaü vuccati bhikkhave sãlasampadà. 6. Katamà ca bhikkhave cittasampadà? Idha bhikkhave ekacco anabhijjhàlu hoti avyàpannacitto. Ayaü vuccati bhikkhave cittasampadà. 7. Katamà ca bhikkhave diññhisampadà? Idha bhikkhave ekacco sammàdiññhiko hoti aviparãtadassano -- atthi dinnaü, atthi yiññhaü, atthi hutaü, atthi sukañadukkañànaü kammànaü phalaü vipàko, atthi ayaü loko, atthi paraloko, atthi màtà, atthi pità, atthi sattà opapàtikà, atthi loke samaõabràhmaõà samaggatà sammàpañipannà ye ima¤ ca lokaü para¤ ca lokaü sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedentã ti. Ayaü vuccati bhikkhave diññhisampadà. #<[page 270]># %<270 âPâYIKA-VAGGA. [III. 115. 8.>% 8. Sãlasampadà-hetu và bhikkhave sattà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjanti, cittasampadà-hetu và bhikkhave sattà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjanti, diññhisampadàhetu và bhikkhave sattà kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppajjanti. Imà kho bhikkhave tisso sampadà ti. 116. 1. Tisso imà bhikkhave vipattiyo. Katamà tisso? Sãlavipatti, cittavipatti, diññhivipatti . . . pe . . . [115.1-4 repeated]. 2. Seyyathàpi bhikkhave apaõõako maõi uddhaü khitto yena yen' eva patiññhàti suppatiññhitaü yeva patiññhàti, evam eva kho bhikkhave sãlavipatti-hetu và sattà . . . uppajjanti, cittavipatti-hetu và . . . diññhivipatti-hetu và . . . uppajjanti. Imà kho bhikkhave tisso vipattiyo. 3. Tisso imà bhikkhave sampadà. Katamà tisso? Sãlasampadà . . . pe [115.5-8] . . . 4. Seyyathàpi bhikkhave apaõõako maõi uddhaü khitto yena yen' eva patiññhàti, suppatiññhitaü yeva patiññhàti, evaü eva kho bhikkhave sãlasampadà-hetu và . . . uppajjanti, cittasampadà-hetu và . . . uppajjanti, diññhisampadà-hetu và . . . uppajjanti. Imà kho bhikkhave tisso sampadà ti. 117. 1. Tisso imà bhikkhave vipattiyo. Katamà tisso? Kammantavipatti, àjãvavipatti, diññhivipatti. Katamà ca bhikkhave kammantavipatti? Idha bhikkhave ekacco pàõàtipàtã hoti . . . pe (115.1) . . . samphappalàpã hoti. Ayaü vuccati bhikkhave kammantavipatti. 2. Katamà ca bhikkhave àjãvavipatti? Idha bhikkhave ekacco micchà-àjãvo hoti micchààjãvena jãvikaü kappeti. Ayaü vuccati bhikkhave àjãvavipatti. 3. Katamà ca bhikkhave diññhivipatti? #<[page 271]># %% Idha bhikkhave ekacco micchàdiññhiko viparãtadassano -n' atthi dinnaü, n' atthi yiññhaü . . . pe (115.3) . . . ye ima¤ ca lokaü para¤ ca lokaü sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedenti. Ayaü vuccati bhikkhave diññhivipatti. Imà kho bhikkhave tisso vipattiyo ti. 4. Tisso imà bhikkhave sampadà. Katamà tisso? Kammantasampadà, àjãvasampadà, diññhisampadà. Katamà ca bhikkhave kammantasampadà? Idha bhikkhave ekacco pàõàtipàtà pañivirato hoti . . . pe (115.5) . . . samphappalàpà pañivirato hoti. Ayaü vuccati bhikkhave kammantasampadà. 5. Katamà ca bhikkhave àjãvasampadà? Idha bhikkhave ekacco sammà-àjãvo hoti sammààjãvena jãvikaü kappeti. Ayaü vuccati bhikkhave àjãvasampadà. 6. Katamà ca bhikkhave diññhisampadà? Idha bhikkhave ekacco sammàdiññhiko hoti aviparãtadassano -- atthi dinnaü, atthi yiññhaü . . . pe (115.7) . . . ye ima¤ ca lokaü para¤ ca lokaü sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedenti. Ayaü vuccati bhikkhave diññhisampadà. Imà kho bhikkhave tisso sampadà. 118. Tãõ' imàni bhikkhave soceyyàni. Katamàni tãõi? Kàyasoceyyaü, vacãsoceyyaü, manosoceyyaü. Katama¤ ca bhikkhave kàyasoceyyaü? Idha bhikkhave ekacco pàõàtipàtà pañivirato hoti adinnàdànà pañivirato hoti kàmesu micchàcàrà pañivirato hoti. Idaü vuccati bhikkhave kàyasoceyyaü. Katama¤ ca bhikkhave vacãsoceyyaü? Idha bhikkhave ekacco musàvàdà pañivirato hoti . . . pisuõàya vàcàya pañivirato hoti pharusàya vàcàya pañivirato hoti samphappalàpà pañivirato hoti. Idaü vuccati bhikkhave vacãsoceyyaü. Katama¤ ca bhikkhave manosoceyyaü? Idha bhikkhave ekacco anabhijjhàlu hoti avyàpannacitto sammàdiññhiko. #<[page 272]># %<272 âPâYIKA-VAGGA. [III. 119.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Idaü vuccati bhikkhave manosoceyyaü. Imàni kho bhikkhave tãõi soceyyànãti. 119. 1. Tãõ' imàni bhikkhave soceyyàni. Katamàni tãõi? Kàyasoceyyaü, vacãsoceyyaü, manosoceyyaü. 2. Katama¤ ca bhikkhave kàyasoceyyaü? Idha bhikkhave bhikkhu pàõàtipàtà pañivirato hoti adinnàdànà pañivirato hoti abrahmacariyà pañivirato hoti. Idaü vuccati bhikkhave kàyasoceyyaü. 3. Katama¤ ca bhikkhave vacãsoceyyaü? Idha bhikkhave bhikkhu musàvàdà pañivirato hoti pisuõàya vàcàya pañivirato hoti pharusàya vàcàya pañivirato hoti samphappalàpà pañivirato hoti. Idaü vuccati bhikkhave vacãsoceyyaü. 4. Katama¤ ca bhikkhave manosoceyyaü? Idha bhikkhave bhikkhu santaü và ajjhattaü kàmacchandaü atthi me ajjhattaü kàmacchando ti pajànàti, asantaü và ajjhattaü kàmacchandaü n' atthi me ajjhattaü kàmacchando ti pajànàti. Yathà ca anuppannassa kàmacchandassa uppàdo hoti ta¤ ca pajànàti, yathà ca uppannassa kàmacchandassa pahànaü hoti ta¤ ca pajànàti, yathà ca pahãnassa kàmacchandassa àyatiü anuppàdo hoti ta¤ ca pajànàti. 5. Santaü và ajjhattaü vyàpàdaü atthi me ajjhattaü vyàpàdo ti pajànàti, asantaü và ajjhattaü vyàpàdaü n' atthi me ajjhattaü vyàpàdo ti pajànàti. Yathà ca anuppannassa vyàpàdassa uppàdo hoti ta¤ ca pajànàti, yathà ca uppannassa vyàpàdassa pahànaü hoti ta¤ ca pajànàti, yathà ca pahãnassa vyàpàdassa àyatiü anuppàdo hoti ta¤ ca pajànàti. 6. Santaü và ajjhattaü thãnamiddhaü atthi me ajjhattaü thãnamiddhan ti pajànàti, asantaü và ajjhattaü thãnamiddhaü n' atthi me ajjhattaü thãnamiddhan ti pajànàti. Yathà ca anuppannassa thãnamiddhassa uppàdo hoti ta¤ ca pajànàti, yathà ca uppannassa thãnamiddhassa pahànaü hoti ta¤ ca pajànàti, yathà ca pahãnassa thãnamiddhassa àyatiü anuppàdo hoti ta¤ ca pajànàti. 7. Santaü và ajjhattaü uddhaccakukkuccaü atthi me ajjhattaü uddhaccakukkuccan ti pajànàti, asantaü và ajjhattaü uddhaccakukkuccaü n' atthi me ajjhattaü uddhaccakukkuccan ti pajànàti. #<[page 273]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yathà ca anuppannassa uddhaccakukkuccassa uppàdo hoti ta¤ ca pajànàti, yathà ca uppannassa uddhaccakukkuccassa pahànaü hoti ta¤ ca pajànàti, yathà ca pahãnassa uddhaccakukkuccassa àyatiü anuppàdo hoti ta¤ ca pajànàti. 8. Santaü và ajjhattaü vicikicchaü atthi me ajjhattaü vicikicchà ti pajànàti, asantaü và ajjhattaü vicikicchaü n' atthi me ajjhattaü vicikicchà ti pajànàti. Yathà ca anuppannàya vicikicchàya uppàdo hoti ta¤ ca pajànàti, yathà ca uppannàya vicikicchàya pahànaü hoti ta¤ ca pajànàti, yathà ca pahãnàya vicikicchàya àyatiü anuppàdo hoti ta¤ ca pajànàti. Idaü vuccati bhikkhave manosoceyyaü. Imàni kho bhikkhave tãõi soceyyànã ti. 9. Kàyasuciü vàcàsuciü cetosuciü anàsavaü Suciü soceyyasampannaü àhu ninhàtapàpakan ti. 120. Tãõ' imàni bhikkhave moneyyàni. Katamàni tãõi? Kàyamoneyyaü, vacãmoneyyaü, manomoneyyaü. Katama¤ ca bhikkhave kàyamoneyyaü? Idha bhikkhave bhikkhu pàõàtipàtà pañivirato hoti adinnàdànà pañivirato hoti kàmesu micchàcàrà pañivirato hoti. Idaü vuccati bhikkhave kàyamoneyyaü. Katama¤ ca bhikkhave vacãmoneyyaü? Idha bhikkhave bhikkhu musàvàdà pañivirato hoti pisuõàya vàcàya pañivirato hoti pharusàya vàcàya pañivirato hoti samphappalàpà pañivirato hoti. Idaü vuccati bhikkhave vacãmoneyyaü. Katama¤ ca bhikkhave manomoneyyaü? Idha bhikkhave bhikkhu àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati. Idaü vuccati bhikkhave manomoneyyaü. Imàni kho bhikkhave tãõi moneyyàni. Kàyamuniü vàcàmuniü cetomuniü anàsavaü Muniü moneyyasampannaü àhu sabbappahàyinan ti. âpàyikavaggo dutiyo. #<[page 274]># %<274 KUSINâRA-VAGGA. [III. 121.>% 121. Ekaü samayaü Bhagavà Kusinàràyam viharati Baliharaõe vanasaõóe. Tatra kho Bhagavà bhikkhå àmantesi:-Bhikkhavo ti. Bhaddante ti te bhikkhå Bhagavato paccassosuü. Bhagavà etad avoca: Idha bhikkhave bhikkhu a¤¤ataraü gàmaü và nigamaü và upanissàya viharati. Tam enaü gahapati và gahapatiputto và upasaïkamitvà svàtanàya bhattena nimanteti. âkaïkhamàno bhikkhave bhikkhu adhivàseti. So tassà rattiyà accayena pubbaõhasamayaü nivàsetvà pattacãvaram àdàya yena tassa gahapatissa và gahapatiputtassa và nivesanaü ten' upasaïkamati. Upasaïkamitvà pa¤¤atte àsane nisãdati. Tam enaü so gahapati và gahapatiputto {và paõãtena} khàdaniyena bhojaniyena sahatthà santappeti sampavàreti. Tassa evaü hoti:-- Sàdhu vata màyaü gahapati và gahapatiputto và paõãtena khàdaniyena bhojaniyena sahatthà santappeti sampavàretã ti. Evam pi 'ssa hoti:-- aho vata myàyaü gahapati và gahapatiputto và àyatim pi evaråpena paõãtena khàdaniyena bhojaniyena sahatthà santappeyya sampavàreyyà ti. So taü piõóapàtaü gathito mucchito ajjhopanno anàdãnavadassàvã anissaraõapa¤¤o paribhu¤jati. So tattha kàmavitakkam pi vitakketi vyàpàdavitakkam pi vitakketi vihiüsàvitakkam pi vitakketi. Evaråpassàhaü bhikkhave bhikkhuno dinnaü na mahapphalan ti vadàmi. Taü kissa hetu? Pamatto hi bhikkhave bhikkhu viharati. Idha pana bhikkhave bhikkhu a¤¤ataraü gàmaü và nigamaü và upanissàya viharati. Tam enaü gahapati và gahapatiputto và upasaïkamitvà svàtanàya bhattena nimanteti. âkaïkhamàno bhikkhave bhikkhu adhivàseti. So tassà rattiyà accayena pubbaõhasamayaü nivàsetvà pattacãvaraü àdàya yena tassa gahapatissa và gahapatiputtassa và nivesanaü ten' upasaïkamati. Upasaïkamitvà pa¤¤atte àsane nisãdati. Tam enaü so gahapati và gahapatiputto và paõãtena khàdaniyena bhojaniyena sahatthà santappeti sampavàreti. Tassa na evaü hoti -- sàdhu vata màyaü gahapati và gahapatiputto và paõãtena khàdaniyena bhojaniyena sahatthà santappeti sampavàretã ti. #<[page 275]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Evam pi' ssa na hoti -aho vata màyaü gahapati và gahapatiputto và àyatiü pi evaråpena paõãtena khàdaniyena bhojaniyena sahatthà santappeyya sampavàreyyà ti. So taü piõóapàtaü agathito amucchito anajjhopanno àdãnavadassàvã nissaraõapa¤¤o paribhu¤jati. So tattha nekkhammavitakkam pi vitakketi avyàpàdavitakkam pi vitakketi avihiüsàvitakkam pi vitakketi. Evaråpassàhaü bhikkhave bhikkhuno dinnaü mahapphalan ti vadàmi. Taü kissa ketu? Appamatto hi bhikkhave bhikkhu viharatã ti. 122. Yassaü bhikkhave disàyaü bhikkhå bhaõóanajàtà kalahajàtà vivàdàpannà a¤¤ama¤¤aü mukhasattãhi vitudantà viharanti manasikàtum pi me esà bhikkhave disà na phàsu hoti, pageva gantuü. Niññhaü ettha gacchàmi -- addhà te àyasmanto tayo dhamme pajahiüsu tayo dhamme bahulã-m-akaüsu. Katame tayo dhamme pajahiüsu? Nekkhamma-vitakkaü, avyàpàda-vitakkaü, avihiüsàvitakkaü. Ime tayo dhamme pajahiüsu. Katame tayo dhamme bahulã-m-akaüsu? Kàma-vitakkaü vyàpàda-vitakkaü vihiüsà-vitakkaü. Ime tayo dhamme bahulã-m-akaüsu. Yassaü bhikkhave disàyaü bhikkhå bhaõóanajàtà kalahajàtà vivàdàpannà a¤¤ama¤¤aü mukhasattãhi vitudantà viharanti manasikàtuü pi me esà bhikkhave disà na phàsu hoti, pageva gantuü. Niññham ettha gacchàmi -- addhà te àyasmanto ime tayo dhamme pajahiüsu ime tayo dhamme bahulã-m-akaüsu. Yassaü bhikkhave disàyaü bhikkhå samaggà sammodamànà avivadamànà khãrodakãbhåtà a¤¤ama¤¤am piyacakkhåhi sampassantà viharanti gantum pi me esà bhikkhave disà phàsu hoti, pageva manasikàtuü. Niññhaü ettha gacchàmi -- addhà te àyasmanto ime tayo dhamme pajahiüsu ime tayo dhamme bahulã-m-akaüsu. Katame tayo dhamme pajahiüsu? #<[page 276]># %<276 KUSINâRA-VAGGA. [III. 123.>% Kàmavitakkaü, vyàpàdavitakkaü, vihiüsàvitakkaü. Ime tayo dhamme pajahiüsu. Katame tayo dhamme bahulã-m-akaüsu? Nekkhammavitakkaü . . . pe . . . bahulã-m-akaüsu. Yassaü bhikkhave disàyaü bhikkhå samaggà . . . viharanti gantum pi me esà bhikkhave disà phàsu hoti, pageva manasikàtuü. Niññhaü ettha gacchàmi -- addhà te àyasmanto ime tayo dhamme pajahiüsu ime tayo dhamme bahulã-m-akaüså ti. 123. Ekaü samayaü Bhagavà Vesàliyaü viharati Gotamake cetiye. Tatra kho Bhagavà bhikkhå àmantesi:-- Bhikkhavo ti. Bhaddante ti te bhikkhå Bhagavato paccassosuü. Bhagavà etad avoca: Abhi¤¤àyàhaü bhikkhave dhammaü desemi na anabhi¤¤àya, sanidànàhaü bhikkhave dhammaü desemi no anidànaü, sappàñihàriyàhaü bhikkhave dhammaü desemi no appàñihàriyaü. Tassa mayhaü bhikkhave abhi¤¤àya dhammaü desayato no anabhi¤¤àya, sanidànaü dhammaü desayato no anidànaü sappàñihàriyaü dhammaü desayato no appàñihàriyaü, karaõãyo ovàdo karaõiyà anusàsanã. Ala¤ ca pana vo bhikkhave tuññhiyà alam attamanatàya alaü somanassàya -- sammàsambuddho Bhagavà svàkkhàto Bhagavatà dhammo supañipanno saïgho ti. Idaü avoca Bhagavà. Attamanà te bhikkhå Bhagavato bhàsitaü abhinandun ti. Imasmi¤ ca pana veyyàkaraõasmiü bha¤¤amàne sahassãlokadhàtu akampitthà ti. 124. 1. Ekaü samayaü Bhagavà Kosalesu càrikaü caramàno yena Kapilavatthu tad avasari. Assosi kho Mahànàmo Sakko Bhagavà kira Kapilavatthum anuppatto ti. Atha kho Mahànàmo Sakko yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü aññhàsi. Ekamantaü ñhitaü kho Mahànàmaü Sakkaü Bhagavà etad avoca: Gaccha Mahànàma Kapilavatthusmiü tathàråpaü àvasathaü jàna, yatth' ajja mayaü ekarattiü vihareyyàmà ti. #<[page 277]># %% Evaü bhante ti kho Mahànàmo Sakko Bhagavato pañissutvà Kapilavatthuü pavisitvà kevalakappaü Kapilavatthuü anvàhiõóanto na addasa Kapilavatthusmiü tathàråpaü àvasathaü yattha Bhagavà ekarattiü vihareyya. Atha kho Mahànàmo Sakko yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü etad avoca: 2. N' atthi bhante Kapilavatthusmiü tathàråpo àvasatho yatth' ajja Bhagavà ekarattiü vihareyya. Ayaü bhante Bharaõóu Kàlàmo Bhagavato puràõasabrahmacàrã. Tass' ajja Bhagavà assame ekarattiü viharatå ti. Gaccha Mahànàma santharaü pa¤¤àpehã ti. Evaü bhante ti kho Mahànàmo Sakko Bhagavato pañissutvà yena Bharaõóukassa Kàlàmassa assamo ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà santharaü pa¤¤àpetvà udakaü ñhapetvà pàdànaü dhovanàya yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü etad avoca: Santhato bhante santharo udakaü ñhapitaü pàdànaü dhovanàya. Yassa dàni bhante Bhagavà kàlaü ma¤¤atã ti. 3. Atha kho Bhagavà yena Bharaõóukassa Kàlàmassa assamo ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà pa¤¤atte àsane nisãdi, nisajja pàde pakkhàlesi. Atha kho Mahànàmassa Sakkassa etad ahosi: Akàlo kho ajja Bhagavantaü payirupàsituü, kilanto Bhagavà, sve dànàhaü Bhagavantaü payirupàsissàmã ti. Bhagavantaü abhivàdetvà padakkhiõaü katvà pakkàmi. Atha kho Mahànàmo Sakko tassà rattiyà accayena yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho Mahànàmaü Sakkaü Bhagavà etad avoca: 4. Tayo kho 'me Mahànàma satthàro santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Idha Mahànàma ekacco satthà kàmànaü pari¤¤aü pa¤¤àpeti na råpànaü pari¤¤aü pa¤¤àpeti na vedanànaü pari¤¤aü pa¤¤àpeti. Idha pana Mahànàma ekacco satthà kàmànaü pari¤¤aü pa¤¤àpeti råpànaü pari¤¤aü pa¤¤àpeti na vedanànaü pari¤¤aü pa¤¤àpeti. #<[page 278]># %<278 KUSINâRA-VAGGA. [III. 124. 5.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Idha pana Mahànàma ekacco satthà kàmànaü pari¤¤aü pa¤¤àpeti råpànaü pari¤¤aü pa¤¤àpeti vedanànaü pari¤¤aü pa¤¤àpeti. Ime kho Mahànàma tayo satthàro santo saüvijjamànà lokasmiü. Imesaü Mahànàma tiõõaü satthàrànaü ekà niññhà udàhu puthu niññhà ti? 5. Evaü vutte Bharaõóu Kàlàmo Mahànàmaü Sakkaü etad avoca:-- Ekà ti Mahànàma vadehã ti. Evaü vutte Bhagavà Mahànàmaü Sakkaü etad avoca. Nànà ti Mahànàma vadehã ti. Dutiyam pi kho Bharaõóu Kàlàmo Mahànàmaü Sakkaü etad avoca:-- Ekà ti Mahànàma vadehã ti. Dutiyam pi kho Bhagavà Mahànàmaü Sakkaü etad avoca:-- Nànà ti Mahànàma vadehã ti. Tatiyam pi kho Bharaõóu Kàlàmo Mahànàmaü Sakkaü etad avoca:-- Ekà ti Mahànàma vadehã ti. Tatiyam pi kho Bhagavà Mahànàmaü Sakkaü etad avoca:-Nànà ti Mahànàma vadehã ti. 6. Atha kho Bharaõóukassa Kàlàmassa etad ahosi: Mahesakkhassa vat' amhi Mahànàmassa Sakkassa sammukhà samaõena Gotamena yàva tatiyakaü apasàdito. Yannånàhaü Kapilavatthumhà pakkameyyan ti. Atha kho Bharaõóu Kàlàmo Kapilavatthumhà pakkàmi, yaü Kapilavatthumhà pakkàmi tadà pakkanto va ahosi na puna pacchàga¤chã ti. 125. 1. Ekaü samayaü Bhagavà Sàvatthiyaü viharati Jetavane Anàthapiõóikassa àràme. Atha kho Hatthako devaputto abhikkantàya rattiyà abhikkantavaõõà kevalakappaü Jetavanaü obhàsetvà yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavato purato ñhassàmã ti osãdati c' eva saüsãdati c' eva na sakkoti saõñhàtuü. Seyyathàpi nàma sappi và telaü và vàlikàya àsittaü osãdati saüsãdati na saõñhàti, evam eva Hatthako devaputto Bhagavato purato ñhassàmã ti osãdati c' eva saüsãdati c' eva na sakkoti saõñhàtuü. #<[page 279]># %% 2. Atha kho Bhagavà Hatthakaü devaputtaü etad avoca:-- Oëàrikaü Hatthaka attabhàvaü abhinimminàhã ti. Evaü bhante ti kho Hatthako devaputto Bhagavato pañissutvà oëàrikaü attabhàvaü abhinimminitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü aññhàsi. Ekamantaü ñhitaü kho Hatthakaü devaputtaü Bhagavà etad avoca: Ye te Hatthaka dhammà pubbe manussabhåtassa pavattino ahesuü api nu te te dhammà etarahi pavattino ti? Ye ca me bhante Bhagavà dhammà pubbe manussabhåtassa pavattino ahesuü te ca me dhammà etarahi pavattino, ye ca me bhante dhammà pubbe manussabhåtassa nappavattino ahesuü te ca me dhammà etarahi pavattino. Seyyathàpi bhante Bhagavà etarahi àkiõõo viharati bhikkhåhi bhikkhunãhi upàsakehi upàsikàhi ra¤¤àhi ràjamahàmattehi titthiyehi titthiyasàvakehi, evam eva kho ahaü bhante àkiõõo viharàmi devaputtehi; dårato pi bhante devaputtà àgacchanti Hatthakassa devaputtassa santike dhammaü sossàmà ti. Tiõõàhaü bhante dhammànaü atitto appañivàno kàlakato. Katamesaü tiõõaü? Bhagavato ahaü bhante dassanàya atitto appañivàno kàlakato, saddhammasavanassàhaü bhante atitto appañivàno kàlakato, saïghassàhaü bhante upaññhànassa atitto appañivàno kàlakato. Imesaü kho ahaü bhante tiõõaü dhammànaü atitto appañivàno kàlakato ti. [Nàhaü] Bhagavato dassanassa tittiü ajjha kudàcanaü Saïghassa upaññhànassa saddhammasavanassa ca Adhisãle sikkhamàno saddhammasavane rato Tiõõaü dhammànaü atitto Hatthako Avihaü gato ti. 126. 1. Ekaü samayaü Bhagavà Bàràõasiyaü viharati Isipatane Migadàye. Atha kho Bhagavà pubbaõhasamayaü nivàsetvà pattacãvaram àdàya Bàràõasiyaü piõóàya pàvisi. #<[page 280]># %<280 KUSINâRA-VAGGA. [III. 126. 2.>% Addasà kho Bhagavà Goyogapilakkhasmiü piõóàya caramàno a¤¤ataraü bhikkhuü rittassàdaü bàhirassàdaü sammuññhassatiü asampajànaü asamàhitaü vibbhantacittaü pàkatindriyaü. Disvà taü bhikkhuü etad avoca:-- Bhikkhu bhikkhu mà kho tvaü attànaü kañuviyam akàsi. Taü vata bhikkhu kañuviyakataü attànaü àmagandhe avassutaü makkhikà nànupatissanti nànvassavissantã ti n' etaü thànaü vijjatã ti. 2. Atha kho so bhikkhu Bhagavatà iminà ovàdena ovadito saüvegaü àpàdi. Atha kho Bhagavà Bàràõasiyaü piõóàya caritvà pacchàbhattaü piõóapàta-pañikkanto bhikkhå àmantesi: Idhàhaü bhikkhave pubbaõhasamayaü nivàsetvà pattacãvaram àdàya Bàràõasiyaü piõóàya pàvisiü. Addasaü kho ahaü bhikkhave Goyogapilakkhasmiü piõóàya caramàno a¤¤ataraü bhikkhuü rittassàdaü bàhirassàdaü sammuññhassatiü asampajànaü asamàhitaü vibbhantacittaü pàkatindriyaü. Disvà taü bhikkhuü etad avoca:. Bhikkhu bhikkhu mà kho tvaü attànaü kañuviyam akàsi. Taü vata bhikkhu kañuviyakataü attànaü àmagandhe avassutaü makkhikà nànupatissanti nànvassavissantã ti n' etaü ñhànaü vijjatã ti. Atha kho bhikkhave so bhikkhu mayà iminà ovàdena ovadito saüvegaü àpàdã ti. 3. Evaü vutte a¤¤ataro bhikkhu Bhagavantaü etad avoca:-- Kinnu kho bhante kañuviyaü ko àmagandho kà makkhikà ti? Abhijjhà kho bhikkhu kañuviyaü, vyàpàdo àmagandho, pàpakà akusalà vitakkà makkhikà. Taü vata bhikkhu kañuviyakataü attànaü àmagandhe avassutaü makkhikà nànupatissanti nànvassavissantã ti n' etaü ñhànaü vijjatã ti. #<[page 281]># %% Aguttaü cakkhusotasmiü indriyesu asaüvutaü Makkhikà 'nupatissanti saïkappà ràganissità Kañuviyakato bhikkhu àmagandhe avassuto ârakà hoti nibbànà vighàtass' eva bhàgavà Gàme và yadi và 'ra¤¤e và aladdhà samam attano Pareti bàlo dummedho makkhikàhi purakkhato Ye ca sãlena sampannà pa¤¤àyåpasame ratà Upasantà sukhaü senti nàsayitvàna makkhikà ti. 127. 1. Atha kho àyasmà Anuruddho yena Bhagavà ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho àyasmà Anuruddho Bhagavantaü etad avoca: Idhàhaü bhante dibbena cakkhunà visuddhena atikkantamànusakena yebhuyyena passàmi màtugàmaü kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjamànaü. Katãhi nu kho bhante dhammehi samannàgato màtugàmo kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjatã ti? 2. Tãhi kho Anuruddha dhammehi samannàgato màtugàmo kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjati. Katamehi tãhi? Idha Anuruddha màtugàmo pubbaõhasamayaü maccheramalapariyuññhitena cetasà agàraü ajjhàvasati, majjhantikaü samayaü issàpariyuññhitena cetasà agàraü ajjhàvasati, sàyaõha-samayaü kàmaràgapariyuññhitena cetasà agàraü ajjhàvasati. Imehi kho Anuruddha tãhi dhammehi samannàgato màtugàmo kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatim vinipàtaü nirayaü uppajatã ti. 128. 1. Atha kho àyasmà Anuruddho yen' àyasmà Sàriputto ten' upasaïkami. Upasaïkamitvà àyasmatà Sàriputtena saddhiü sammodi sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekamantaü nisãdi. #<[page 282]># %<282 KUSINâRA-VAGGA. [III. 128. 2.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Ekamantaü nisinno kho àyasmà Anuruddho àyasmantaü Sàriputtaü etad avoca: Idhàhaü àvuso Sàriputta dibbena cakkhunà visuddhena atikkantamànusakena sahassaü lokaü olokemi. âraddhaü kho pana me viriyaü asallãnaü upaññhità sati asammuññhà passaddho kàyo asàraddho samàhitaü cittaü ekaggaü. Atha ca pana me na anupàdàya àsavehi cittaü vimuccatã ti. 2. Yaü kho te àvuso Anuruddha evaü hoti -- ahaü dibbena cakkhunà visuddhena atikkantamànusakena sahassaü lokaü olokemã ti, idan te mànasmiü. Yam pi te àvuso Anuruddha evam hoti -- àraddhaü kho pana me viriyaü asallãnaü upaññhità sati asammuññhà passaddho kàyo asàraddho samàhitaü cittaü ekaggan ti, idan te uddhaccasmiü. Yam pi te àvuso Anuruddha evam hoti -- atha ca pana me na anupàdàya àsavehi cittaü vimuccatã ti, idan te kukkuccasmiü. Sàdhu vat' àyasmà Anuruddho ime tayo dhamme pahàya ime tayo dhamme amanasikaritvà amatàya dhàtuyà cittaü upasaüharatå ti. 3. Atha kho àyasmà Anuruddho aparena samayena ime tayo dhamme pahàya ime tayo dhamme amanasikaritvà amatàya dhàtuyà cittaü upasaühàsi. Atha kho àyasmà Anuruddho eko våpakaññho appamatto àtàpã pahitatto viharanto na cirass' eva yass' atthàya kulaputtà sammad eva agàrasmà anagàriyaü pabbajanti tad anuttaraü brahmacariyapariyosànaü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja vihàsi, khãõà jàti vusitaü brahmacariyaü kataü karaõãyaü nàparaü itthattàyà ti abbha¤¤àsi. A¤¤ataro ca pan' àyasmà Anuruddho arahataü ahosã ti. 129. 1. Tãõ' imàni bhikkhave pañicchannàni vahanti no vivañàni. Katamàni tãõi? Màtugàmo bhikkhave pañicchanno vahati no vivaño, bràhmaõànaü bhikkhave mantà pañicchannà vahanti no vivañà, #<[page 283]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ micchàdiññhi bhikkhave pañicchannà vahati no vivañà. Imàni kho bhikkhave tãõi pañicchannàni vahanti no vivañànã ti. 2. Tãõ' imàni bhikkhave vivañàni virocanti no pañicchannàni. Katamàni tãõi? Candamaõóalaü bhikkhave vivañaü virocati no pañicchannaü, suriyamaõóalaü bhikkhave vivañaü virocati no pañicchannaü, Tathàgatappavedito dhammavinayo bhikkhave vivaño virocati no pañicchanno. Imàni kho vivañàni virocanti no pañicchannànã ti. 130. 1. Tayo 'me bhikkhave puggalà santo saüvijjamànà lokasmiü. Katame tayo? Pàsàõalekhåpamo puggalo, pañhavilekhåpamo puggalo, udakalekhåpamo puggalo. Katamo ca bhikkhave pàsàõalekhåpamo puggalo? Idha bhikkhave ekacco puggalo abhiõhaü kujjhati, so ca khvassa kodho dãgharattaü anuseti. Seyyathà pi bhikkhave pàsàõe lekhà na khippaü lujjati vàtena và udakena và ciraññhitikà hoti, evam eva kho bhikkhave idh' ekacco puggalo abhiõhaü kujjhati so ca khvassa kodho dãgharattaü anuseti. Ayaü vuccati bhikkhave pàsàõalekhåpamo puggalo. 2. Katamo ca bhikkhave pañhavilekhåpamo puggalo? Idha bhikkhave ekacco puggalo abhiõhaü kujjhati, so ca khvassa kodho na dãgharattaü anuseti. Seyyathàpi bhikkhave pañhaviyaü lekhà khippaü lujjati vàtena và udakena và na ciraññhitikà hoti, evam eva kho bhikkhave idh' ekacco puggalo abhiõhaü kujjhati so ca khvassa kodho na dãgharattaü anuseti. Ayaü vuccati bhikkhave pañhavilekhåpamo puggalo. 3. Katamo ca bhikkhave udakalekhåpamo puggalo? Idha bhikkhave ekacco puggalo àgàëhena pi vuccamàno pharusena pi vuccamàno amanàpena pi vuccamàno sandhãyati c' eva saüsandati c' eva sammodati c' eva. #<[page 284]># %<284 KUSINâRA-VAGGA. [III. 131. 1.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Seyyathàpi bhikkhave udake lekhà khippaü yeva pañigacchati na ciraññhitikà hoti, evam eva kho bhikkhave idh' ekacco puggalo àgàëhena pi vuccamàno pharusena pi vuccamàno amanàpena pi vuccamàno sandhãyati c' eva saüsandati c' eva sammodati c' eva. Ayaü vuccati bhikkhave udakalekhåpamo puggalo. Ime kho bhikkhave tayo puggalà santo saüvijjamànà lokasmin ti. Kusinàravaggo tatiyo. 131. 1. Tãhi bhikkhave aïgehi samannàgato yodhàjãvo ràjàraho hoti ràjabhoggo ra¤¤o aïgan t' eva saïkhaü gacchati. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave yodhàjãvo dåre-pàtã ca hoti akkhaõavedhã ca mahato ca kàyassa padàletà. Imehi kho bhikkhave tãhi aïgehi samannàgato yodhàjãvo ràjàraho hoti ràjabhoggo ra¤¤o aïgan t' eva saïkhaü gacchati. 2. Evam eva kho bhikkhave tãhi aïgehi samannàgato bhikkhu àhuneyyo hoti . . . pe . . . anuttaraü pu¤¤akkhettaü lokassa. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave bhikkhu dåre-pàtã ca hoti akkhaõavedhã ca mahato ca kàyassa padàletà. 3. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu dåre-pàtã? Idha bhikkhave bhikkhu yaü ki¤ci råpaü atãtànàgatapaccuppannaü ajjhattaü và bahiddhà và oëàrikaü và sukhumaü và hãnaü và paõãtaü và yaü dåre và santike và sabbaü råpaü -- n' etaü mama n' eso 'haü asmi na m' eso attà ti -- evam etaü yathàbhåtaü sammappa¤¤àya passati. Yà kàci vedanà atãtànàgata-paccuppannà ajjhattaü và bahiddhà và oëàrikà và sukhumà và hãnà và paõãtà và yà dåre santike và sabbà vedanà -- n' etaü mama n' eso 'haü asmi na m' eso attà ti #<[page 285]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ -- evam etaü yathàbhåtaü sammappa¤¤àya passati. Yà kàci sa¤¤à atãtànàgata-paccuppannà ajjhattaü và bahiddhà và oëàrikà và sukhumà và hãnà và paõãtà và yà dåre santike và sabbà sa¤¤à -- n' etaü mama n' eso 'haü asmi na m' eso attà ti -- evam etaü yathàbhåtaü sammappa¤¤àya passati. Ye keci saïkhàrà atãtànàgatapaccuppannà ajjhattaü và bahiddhà và oëàrikà và sukhumà và hãnà và paõãtà và ye dåre santike và sabbe saïkhàrà -- n' etaü mama n' eso 'haü asmi na m' eso attà ti, -- evam etaü yathàbhåtaü sammappa¤¤àya passati. Yaü ki¤ci vi¤¤àõaü atãtànàgatapaccuppannaü ajjhattaü và bahiddhà và oëàrikaü và sukhumaü và hãnaü và paõãtaü và yaü dåre santike và sabbaü vi¤¤àõaü -- n' etaü mama n' eso 'haü asmi na m' eso attà ti, -- evam etaü yathàbhåtaü sammappa¤¤àya passati. Evaü kho bhikkhave bhikkhu dåre-pàtã hoti. 4. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu akkhaõavedhã hoti? Idha bhikkhave bhikkhu idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànàti . . . pe . . . ayaü dukkhanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànàti. Evaü kho bhikkhave bhikkhu akkhaõavedhã hoti. 5. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu mahato kàyassa padàletà hoti? Idha bhikkhave bhikkhu mahantaü avijjàkhandhaü padàleti. Evaü kho bhikkhave bhikkhu mahato kàyassa padàletà hoti. Ime hi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu àhuneyyo hoti . . . pe . . . anuttaraü pu¤¤akkhettaü lokassà ti. 132. Tisso imà bhikkhave parisà. Katamà tisso? Ukkàcitavinãtà parisà, paripucchàvinãtà parisà, yàvatajjhàvinãtà parisà. Imà kho bhikkhave tisso parisà ti. #<[page 286]># %<286 YODHâJäVA-VAGGA. [III. 133.>% 133. Tãhi bhikkhave aïgehi samannàgato mitto sevitabbo. Katamehi tãhi? Idha bhikkhave bhikkhu duddadaü dadàti dukkaraü karoti dukkhamaü khamati. Imehi kho bhikkhave tãhi aïgehi samannàgato mitto sevitabbo ti. 134. 1. Uppàdà và bhikkhave Tathàgatànaü anuppàdà và Tathàgatànaü ñhità 'va sà dhàtudhammaññhitatà dhammaniyàmatà sabbe saïkhàra aniccà. Taü Tathàgato abhisambujjhati abhisameti abhisambujjhitvà abhisametvà àcikkhati deseti pa¤¤àpeti paññhapeti vivarati vibhajati uttànãkaroti sabbe saïkhàrà aniccà ti. 2. Uppàdà và bhikkhave Tathàgatànaü anuppàdà và Tathàgatànaü ñhità 'va sà dhàtu dhammaññhitatà dhammaniyàmatà sabbe saïkhàrà dukkhà. Taü Tathàgato abhisambujjhati abhisameti abhisambujjhitvà abhisametvà àcikkhati pa¤¤àpeti paññhapeti vivarati vibhajati uttànãkaroti sabbe saïkhàrà dukkhà ti. 3. Uppàdà và bhikkhave Tathàgatànaü anuppàdà và Tathàgatànaü ñhità 'va sà dhàtu dhammaññhitatà dhammaniyàmatà sabbe dhammà anattà. Taü Tathàgato abhisambujjhati abhisameti abhisambujjhitvà abhisametvà àcikkhati deseti pa¤¤àpeti paññhapeti vivarati vibhajati uttànãkaroti sabbe dhammà anattà ti. 135. 1. Seyyathàpi bhikkhave yàni kànici tantàvutànaü vatthànaü kesakambalo tesaü pañikiññho akkhàyati. Kesakambalo bhikkhave sãte sãto uõhe uõho dubbaõõo duggandho dukkhasamphasso, evam eva kho bhikkhave yàni kànici puthu samaõappavàdànaü Makkhalivàdo tesaü pañikiññho akkhàyati. Makkhali bhikkhave moghapuriso evaüvàdã evaüdiññhi -n' atthi kammaü, n' atthi kiriyaü, n' atthi viriyan ti. #<[page 287]># %% 2. Ye pi te bhikkhave ahesuü atãtaü addhànaü arahanto sammàsambuddhà te pi Bhagavanto kammavàdà c' eva ahesuü kiriyavàdà ca viriyavàdà ca. Te pi bhikkhave Makkhali moghapuriso pañibàhati -- n' atthi kammaü, n' atthi kiriyaü, n' atthi viriyan ti. 3. Ye pi te bhikkhave bhavissanti anàgataü addhànaü arahanto sammàsambuddhà te pi Bhagavanto kammavàdà c' eva bhavissanti kiriyavàdà ca viriyavàdà ca. Te pi bhikkhave Makkhali moghapuriso pañibàhati -- n' atthi kammaü, n' atthi kiriyaü, n' atthi viriyan ti. Aham pi bhikkhave etarahi arahaü sammàsambuddho kammavàdo kiriyavàdo viriyavàdo. Mam pi bhikkhave Makkhali moghapuriso pañibàhati -- n' atthi kammaü, n' atthi kiriyaü, n' atthi viriyanti. 5. Seyyathàpi bhikkhave nadã-mukhe khipaü uóóeyya bahunnaü macchànaü ahitàya dukkhàya anayàya vyasanàya, evam eva kho bhikkhave Makkhali moghapuriso manussakhipaü ma¤¤e loke uppanno bahunnaü sattànaü ahitàya dukkhàya anayàya vyasanàyàti. 136. Tisso imà bhikkhave sampadà. Katamà tisso? Saddhàsampadà, sãlasampadà, pa¤¤àsampadà. Imà kho bhikkhave tisso sampadà ti. Tisso imà bhikkhave vuddhiyo. Katamà tisso? Saddhàvuddhi, sãlavuddhi pa¤¤àvuddhi. Imà kho bhikkhave tisso vuddhiyo. 137. 1. Tayo ca bhikkhave assakhaëuïke desessàmi, tayo ca purisakhaëuïke desessàmi. Taü suõàtha, sàdhukaü manasikarotha, bhàsissàmã ti. Evaü bhante ti kho [bhikkhave] bhikkhå Bhagavato paccassosuü. Bhagavà etad avoca: Katame ca bhikkhave tayo assakhaëuïkà? #<[page 288]># %<288 YODHâJäVA-VAGGA. [III. 137. 2.>% Idha bhikkhave ekacco assakhaëuïko javasampanno hoti na vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno. Idha pana bhikkhave ekacco assakhaëuïko javasampanno hoti vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno. Idha pana bhikkhave ekacco assakhaëuïko javasampanno ca hoti vaõõasampanno ca àrohapariõàhasampanno ca. Ime kho bhikkhave tayo assakhaëuïkà. Katame ca bhikkhave tayo purisakhaëuïkà? Idha bhikkhave ekacco purisakhaëuïko javasampanno hoti na vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno. Idha pana bhikkhave ekacco purisakhaëuïko javasampanno hoti vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno. Idha pana bhikkhave ekacco purisakhaëuïko javasampanno ca hoti vaõõasampanno ca àrohapariõàhasampanno ca. 2. Katha¤ ca bhikkhave purisakhaëuïko javasampanno hoti na vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno? Idha bhikkhave bhikkhu idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànàti . . . pe . . . ayaü dukkhanirodhagàminã pañipadà ti yathàbhåtaü pajànàti. Idam assa javasmiü vadàmi. Abhidhamme kho pana abhivinaye pa¤haü puññho saüsàdeti no vissajjeti. Idam assa na vaõõasmiü vadàmi. Na kho pana làbhã hoti cãvarapiõóapàtasenàsanagilànapaccayabhesajjaparikkhànaü. Idam assa na àrohapariõàhasmiü vadàmi. Evaü kho bhikkhave purisakhaëuïko javasampanno hoti na vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno. 3. Katha¤ ca bhikkhave purisakhaëuïko javasampanno hoti vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno? Idha bhikkhave bhikkhu idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànàti . . . pe . . . ayaü dukkhanirodhagàminã pañipadà ti pajànàti. Idam assa javasmiü vadàmi. Abhidhamme kho pana abhivinaye pa¤haü puññho vissajjeti no saüsàdeti. Idam assa vaõõasmiü vadàmi. Na kho pana làbhã hoti cãvarapiõóapàtasenàsanagilànabhesajjaparikkhànaü. Idam assa na àrohapariõàhasmiü vadàmi. Evaü kho bhikkhave purisakhaëuïko javasampanno hoti vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno. #<[page 289]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 4. Katha¤ ca bhikkhave purisakhaëuïko javasampanno ca hoti vaõõasampanno ca àrohapariõàhasampanno ca? Idha bhikkhave bhikkhu idaü dukkhan ti yathàbhåtaü pajànàti . . . pe . . . ayaü dukkhanirodhagàminã pañipadà ti pajànàti. Idaü assa javasmiü vadàmi. Abhidhamme kho pana abhivinaye pa¤haü puññho vissajjeti no saüsàdeti. Idam assa vaõõasmiü vadàmi. Làbhã kho pana hoti cãvarapiõóapàtasenàsanapaccayabhesajjaparikkhànaü. Idam assa àrohapariõàhasmiü vadàmi. Evaü kho bhikkhave purisakhaëuïko javasampanno ca hoti vaõõasampanno ca àrohapariõàhasampanno ca. Ime kho bhikkhave tayo purisakhaëuïkà. 138. 1. Tayo ca bhikkhave assasadasse desessàmi tayo ca purisasadasse. Taü suõàtha, sàdhukaü manasikarotha bhàsissàmã ti. Evaü bhante ti kho te bhikkhå Bhagavato paccassosuü. Bhagavà etad avoca:-- Katame bhikkhave tayo assasadassà? Idha bhikkhave ekacco assasadasso javasampanno hoti na vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno. Idha pana bhikkhave ekacco assasadasso javasampanno hoti vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno. Idha pana bhikkhave ekacco assasadasso javasampanno ca hoti vaõõasampanno ca àrohapariõàhasampanno ca. Ime kho bhikkhave tayo assasadassà. 2. Katame ca bhikkhave tayo purisasadassà? Idha bhikkhave ekacco purisasadasso javasampanno hoti na vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno. Idha pana bhikkhave ekacco purisasadasso javasampanno hoti vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno. Idha pana bhikkhave ekacco purisasadasso javasampanno ca hoti vaõõasampanno ca àrohapariõàhasampanno ca. #<[page 290]># %<290 YODHâJäVA-VAGGA. [III. 138. 3.>% 3. Katha¤ ca bhikkhave purisasadasso javasampanno hoti na vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno? Idha bhikkhave bhikkhu pa¤cannaü orambhàgiyànaü saüyojanànaü parikkhayà opapàtiko hoti tattha-parinibbàyã anàvattidhammo tasmà lokà. Idam assa javasmiü vadàmi. Abhidhamme kho pana abhivinaye pa¤haü puññho saüsàdeti no vissajjeti. Idam assa na vaõõasmiü vadàmi. Na kho pana làbhã hoti cãvarapiõóapàtasenàsanagilànabhesajjaparikkhànaü. Idam assa na àrohapariõàhasmiü vadàmi. Evaü kho bhikkhave purisasadasso javasampanno hoti na vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno. 4. Katha¤ ca bhikkhave [bhikkhu] purisasadasso javasampanno hoti vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno? Idha bhikkhave bhikkhu pa¤cannaü orambhàgiyànaü saüyojanànaü parikkhayà opapàtiko hoti tatha-parinibbàyã anàvattidhammo tasmà lokà. Idam assa javasmim vadàmi. Abhidhamme kho pana abhivinaye pa¤haü puññho vissajjeti no saüsàdeti. Idam assa vaõõasmiü vadàmi. Na kho pana làbhã hoti cãvara . . . parikkhànaü. Idam assa na àrohapariõàhasmiü vadàmi. Evaü kho bhikkhave purisasadasso javasampanno hoti vaõõasampanno na àrohapariõàhasampanno. 5. Katha¤ ca bhikkhave purisasadasso javasampanno ca hoti vaõõasampanno ca àrohapariõàhasampanno ca? Idha bhikkhave bhikkhu pa¤cannaü orambhàgiyànaü . . . pe . . . anàvattidhammo tasmà lokà. Idam assa javasmiü vadàmi. Abhidhamme kho pana abhivinaye pa¤haü puññho vissajjeti no saüsàdeti. Idam assa vaõõasmiü vadàmi. Làbhã kho pana hoti cãvara . . . parikkhànaü. Idam assa àrohapariõàhasmiü vadàmi. Evaü kho bhikkhave purisasadasso javasampanno ca hoti vaõõasampanno ca àrohapariõàhasampanno ca. Ime kho bhikkhave tayo purisasadassà ti. 139. 1. Tayo ca bhikkhave bhadde assàjànãye desessàmi tayo ca bhadde purisàjànãye. Taü suõàtha sàdhukaü manasikarotha bhàsissamã ti. #<[page 291]># %% Katame ca bhikkhave tayo bhaddà assàjànãyà? Idha bhikkhave ekacco bhaddo assàjànãyo . . . pe . . . javasampanno ca hoti vaõõasampanno ca àrohapariõàhasampanno ca. Ime kho bhikkhave tayo bhaddà assàjànãyà. Katame ca bhikkhave tayo bhaddà purisàjànãyà? Idha bhikkhave ekacco bhaddo purisàjànãyo . . . pe . . . javasampanno ca hoti vaõõasampanno ca àrohapariõàhasampanno ca. 2. Katha¤ ca bhikkhave bhaddo purisàjànãyo javasampanno ca hoti vaõõasampanno ca àrohapariõàhasampanno ca? Idha bhikkhave bhikkhu àsavànaü khayà anàsavaü cetovimuttiü pa¤¤àvimuttiü diññh' eva dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati. Idam assa javasmiü vadàmi. Abhidhamme kho pana abhivinaye pa¤haü puññho vissajjeti no saüsàdeti. Idam assa vaõõasmiü vadàmi. Làbhã kho pana hoti cãvarapiõóapàtasenàsanagilànapaccayabhesajjaparikkhàrànaü. Idam assa àrohapariõàhasmiü vadàmi. Evaü kho bhikkhave bhaddo purisàjànãyo javasampanno ca hoti vaõõasampanno ca àrohapariõàhasampanno ca. Ime kho bhikkhave tayo bhaddà purisàjànãyà ti. 140. 1. Ekaü samayaü Bhagavà Ràjagahe viharati Moranivàpe paribbàjakàràme. Tatra kho Bhagavà bhikkhå àmantesi:-Bhikkhavo ti. Bhaddante ti te bhikkhå Bhagavato paccassosuü. Bhagavà etad avoca: Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bhikkhu accantaniññho hoti accantayogakkhemã accantabrahmacàrã accantapariyosàno seññho devamanussànaü. Katamehi tãhi? Asekhena sãlakkhandhena, asekhena samàdhikkhandhena, asekhena pa¤¤àkkhandhena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu accantaniññho hoti accantayogakkhemã accantabrahmacàrã accantapariyosàno seññho devamanussànan ti. 2. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bhikkhu accantaniññho hoti . . . pe . . . seññho devamanussànaü. Katamehi tãhi? #<[page 292]># %<292 YODHâJäVA-VAGGA. [III. 140. 3.>% Iddhipàñihàriyena, àdesanàpàñihàriyena, anusàsanapàñihàriyena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bhikkhu accantaniññho hoti accantayogakkhemã accantabrahmacàrã accantapariyosàno seññho devamanussànan ti. 3. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bhikkhu accantaniññho hoti . . . pe . . . seññho devamanussànaü. Katamehi tãhi? Sammàdiññhiyà, sammà¤àõena, sammàvimuttiyà. Imehi kho bhikkhave dhammehi samannàgato bhikkhu accantaniññho hoti . . . pe . . . seññho devamanussànan ti. Yodhàjãvavaggo catuttho.2 141. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü niraye. Katamehi tãhi? Akusalena kàyakammena, akusalena vacãkammena, akusalena manokammena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü niraye. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü sagge. Katamehi tãhi? Kusalena kàyakammena, kusalena vacãkammena, kusalena manokammena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü sagge. 142. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü niraye. Katamehi tãhi? Sàvajjena kàyakammena, sàvajjena vacãkammena, sàvajjena manokammena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü niraye. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü sagge. Katamehi tãhi? Anavajjena kàyakammena, anavajjena vacãkammena, anavajjena manokammena. Imehi kho bhikkhave . . . pe . . . evaü sagge. #<[page 293]># %% 143. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato . . . pe . . . visamena kàyakammena, visamena vacãkammena, visamena manokammena. Imehi kho bhikkhave . . . pe . . . evaü niraye. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato . . . pe . . . samena kàyakammena, samena vacãkammena, samena manokammena . . . 144. . . . pe . . . asucinà kàyakammena, asucinà vacãkammena, asucinà manokammena . . . . . . pe . . . sucinà kàyakammena, sucinà vacãkammena, sucinà manokammena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü sagge ti. 145. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato bàlo avyatto asappuriso khataü upahataü attànaü pariharati sàvajjo hoti sànuvajjo ca vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavati. Katamehi tãhi? Akusalena kàyakammena . . . pe . . . akusalena manokammena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato bàlo avyatto asappuriso khataü upahataü attànaü pariharati sàvajjo ca hoti sànuvajjo ca vi¤¤ånaü bahu¤ ca apu¤¤aü pasavati. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato paõóito vyatto sappuriso akkhataü anupahataü attànaü pariharati anavajjo ca hoti ananuvajjo ca vi¤¤ånaü bahu¤ ca pu¤¤aü pasavati. Katamehi tãhi? Kusalena kàyakammena, kusalena vacãkammena, kusalena manokammena . . . 146. . . . pe . . . Sàvajjena kàyakammena, sàvajjena vacãkammena, sàvajjena manokammena . . . . . . pe . . . anavajjena kàyakammena, anavajjena vacãkammena, anavajjena manokammena . . . 147. x. . . pe . . . Visamena kàyakammena, visamena vacãkammena, visamena manokammena . . . #<[page 294]># %<294 MAðGALA-VAGGA. [III. 148.>% x. . . pe . . . samena kàyakammena, samena vacãkammena, samena manokammena . . . 148. x. . . pe . . . asucinà kàyakammena, asucinà vacãkammena, asucinà manokammena . . . x. . . pe . . . sucinà kàyakammena, sucinà vacãkammena, sucinà manokammena. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato paõóito vyatto sappuriso akkhataü anupahataü attànaü pariharati anavajjo ca hoti ananuvajjo ca vi¤¤ånaü bahu¤ ca pu¤¤aü pasavatã ti. 149. Tisso imà bhikkhave vandanà. Katamà tisso? Kàyena, vàcàya, manasà. Imà kho bhikkhave tisso vandanà ti. 150. Ye hi bhikkhave sattà pubbaõhasamayaü kàyena sucaritaü caranti, vàcàya sucaritaü caranti, manasà sucaritaü caranti supubbaõho bhikkhave tesaü sattànaü, ye bhikkhave majjhantikasamayaü kàyena sucaritaü caranti . . . pe . . . manasà sucaritaü caranti sumajjhantiko bhikkhave tesaü sattànaü, ye bhikkhave sattà sàyaõhasamayaü kàyena sucaritaü caranti . . . pe . . . manasà sucaritaü caranti susàyaõho bhikkhave tesaü sattànan ti. Sunakkhattaü sumaïgalaü suppabhàtaü suvuññhitaü Sukhaõo sumuhutto ca suyiññhaü brahmacàrisu Padakkhiõaü kàyakammaü vàcàkammaü padakkhiõaü Padakkhiõaü manokammaü paõidhãyo padakkhiõà Padakkhiõàni katvàna labhat' atthe padakkhiõe Te atthaladdhà sukhità viråëhà buddhasàsane ârogà sukhità hotha saha sabbehi ¤àtibhã ti. Maïgalavaggo pa¤camo. Khuddakapa¤¤àsako samatto tatiyo.8 #<[page 295]># %% 151. 1. Tisso imà bhikkhave pañipadà. Katamà tisso? âgàëhà pañipadà, nijjhàmà pañipadà, majjhimà pañipadà. Katamà ca bhikkhave àgàëhà pañipadà? Idha bhikkhave ekacco evaüvàdã hoti evaüdiññhi -- n' atthi kàmesu doso so kàmesu pàtavyataü àpajjati. Ayaü vuccati bhikkhave àgàëhà pañipadà. 2. Katamà ca bhikkhave nijjhàmà pañipadà? Idha bhikkhave ekacco acelako hoti muttàcàro hatthàvalekhano na ehibhadantiko na tiññhabhadantiko nàbhihataü na uddissakataü na nimantanaü sàdiyati. So na kumbhimukhà pañigaõhàti na kaëopi-mukhà pañigaõhàti na eëakamantaraü na daõóamantaraü na musalamantaraü na dvinnaü bhu¤jamànànaü na gabbhiniyà na pàyamànàya na purisantaragatàya na saïkittisu na yattha sà upaññhito hoti na yattha makkhikà saõóacàrinã, na macchaü na maüsaü na suraü na merayaü na thusodakaü pivati. So ekàgàriko và hoti ekàlopiko dvàgàriko và hoti dvàlopiko . . . pe . . . sattàgàriko và hoti satàlopiko, ekissàpi dattiyà yàpeti dvãhi pi dattãhi yàpeti . . . pe . . . sattahi pi dattãhi yàpeti, ekàhikam pi àhàraü àhàreti dvãhikam pi àhàraü àhàreti . . . pe . . . sattàhikam pi àhàraü àhàreti iti evaråpaü aóóhamàsikam pi pariyàyabhattabhojanànuyogam anuyutto viharati, so sàkabhakkho pi hoti sàmàkabhakkho pi hoti nãvàrabhakkho pi hoti daddulabhakkho pi hoti hañabhakkho pi hoti kaõabhakkho pi hoti àcàmabhakkho pi hoti pi¤¤àkabhakkho pi hoti tiõabhakkho pi hoti gomayabhakkho pi hoti, vanamålaphalàhàro yàpeti pavattaphalabhojã: so sàõàni pi dhàreti masàõàni pi dhàreti chavadussàni pi dhàreti paüsukålàni pi dhàreti tirãñàni pi dhàreti ajinàni pi dhàreti ajinakkhipam pi dhàreti kusacãram pi dhàreti vàkacãram pi dhàreti phalakacãram pi dhàreti kesakambalam pi dhàreti vàlakambalaü pi dhàreti ulåkapakkhikam pi dhàreti; #<[page 296]># %<296 ACELAKA-VAGGA. [III. 151. 3.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ kesamassulocano kesamassulocanànuyogam anuyutto ubhaññhako pi hoti àsanapañikkhitto, ukkuñiko pi hoti ukkuñikappadhànam anuyutto pi hoti, kaõñakàpassayiko pi hoti kaõñakàpassaye seyyaü kappeti, sàyaü tatiyakam pi udakorohanànuyogam anuyutto viharati, iti evaråpaü anekavihitaü kàyassa àtàpanaparitàpanànuyogam anuyutto viharati. Ayaü vuccati bhikkhave nijjhàmà pañipadà. 3. Katamà ca bhikkhave majjhimà pañipadà? Idha bhikkhave bhikkhu kàye kàyànupassã viharati àtàpã sampajàno satimà vineyya loke abhijjhàdomanassaü, citte, vedanàsu . . . pe . . . dhammesu dhammànupassã viharati àtàpã sampajàno satimà vineyya loke abhijjhàdomanassaü. Ayaü vuccati bhikkhave majjhimà pañipadà. Imà kho bhikkhave tisso pañipadà. 152. Tisso imà bhikkhave pañipadà. Katamà tisso? âgàëhà pañipadà, nijjhàmà pañipadà, majjhimà pañipadà. Katamà ca bhikkhave àgàëhà pañipadà? . . . pe [151.1] . . . Ayaü vuccati bhikkhave àgàëhà8 pañipadà. Katamà ca bhikkhave nijjhàmà pañipadà? . . . pe [151.2] . . . Ayaü vuccati bhikkhave nijjhàmà pañipadà. Katamà ca bhikkhave majjhimà pañipadà? Idha bhikkhave bhikkhu anuppannànaü pàpakànaü akusalànaü dhammànaü anuppàdàya chandaü janeti vàyamati viriyaü àrabhati cittaü paggaõhàti padahati, uppannànaü pàpakànaü akusalànaü dhammànaü pahànàya chandaü janeti vàyamati viriyaü àrabhati cittaü paggaõhàti padahati, anuppannànaü kusalànaü dhammànaü uppàdàya chandaü janeti vàyamati viriyaü àrabhati cittaü paggaõhàti padahati, uppannànaü kusalànaü dhammànaü ñhitiyà asammosàya bhiyyobhàvàya vepullàya bhàvanàya pàripåriyà chandaü janeti vàyamati viriyaü àrabhati cittaü paggaõhàti padahati . #<[page 297]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ . . pe . . . chandapadhànasaïkhàrasamannàgataü iddhipàdaü bhàveti viriyasamàdhi-cittasamàdhi-vãmaüsàsamàdhi-padhàna-saïkhàrasamannàgataü iddhipàdaü bhàveti . . . pe . . . saddhindriyaü bhàveti viriyindriyaü bhàveti satindriyaü bhàveti samàdhindriyaü bhàveti pa¤¤indriyaü bhàveti . . . pe . . . saddhàbalaü bhàveti viriyabalaü bhàveti samàdhibalaü bhàveti pa¤¤àbalaü bhàveti satisambojjhaïgaü bhàveti dhammavicayasambojjhaïgaü bhàveti viriyasambojjhaïgaü bhàveti pãtisambojjhaïgaü bhàveti passaddhisambojjhaïgaü bhàveti samàdhisambojjhaïgaü bhàveti upekhàsambojjhaïgaü bhàveti sammàdiññhiü bhàveti sammàsaïkappaü bhàveti sammàvàcaü bhàveti sammàkammantaü bhàveti sammà-àjãvaü bhàveti sammàvàyàmaü bhàveti sammàsatiü bhàveti sammàsamàdhiü bhàveti. Ayaü vuccati bhikkhave majjhimà pañipadà. Imà kho bhikkhave tisso pañipadà ti. 153. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü niraye. Katamehi tãhi? Attanà ca pàõàtipàtã hoti para¤ ca pàõàtipàte samàdapeti pàõàtipàte ca samanu¤¤o hoti. Imehi kho bhikkhave tãhi dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü niraye. Tãhi bhikkhave dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü sagge. Katamehi tãhi? Attanà ca pàõàtipàtà pañivirato hoti para¤ ca pàõàtipàtà veramaõiyà samàdapeti pàõàtipàtà veramaõiyà ca samanu¤¤o hoti . . . 154. . . . pe . . . Attanà ca adinnàdàyã hoti para¤ ca adinnàdàne samàdapeti adinnàdàne ca samanu¤¤o hoti . . . pe . . . Attanà ca adinnàdànà pañivirato para¤ ca . . . pe . . . adinnàdànà veramaõiyà ca samanu¤¤o hoti . . . 155. . . . pe . . . Attanà ca kàmesu micchàcàrã hoti para¤ ca kàmesu micchàcàre samàdapeti kàmesu micchàcàre ca samanu¤¤o hoti . #<[page 298]># %<298 ACELAKA-VAGGA. [III. 156.>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ . . pe . . . Attanà ca kàmesu micchàcàrà pañivirato hoti para¤ ca kàmesu micchàcàrà veramaõiyà samàdapeti kàmesu micchàcàrà veramaõiyà ca samanu¤¤o hoti . . . 156. . . . pe . . . Attanà ca musàvàdã hoti para¤ ca musàvàde samàdapeti musàvàde ca samanu¤¤o hoti . . . pe . . . Attanà ca musàvàdà pañivirato hoti para¤ ca musàvàdà veramaõiyà samàdapeti musàvàdà veramaõiyà ca samanu¤¤o hoti . . . 157. . . . pe . . . Attanà ca pisuõàvàco hoti para¤ ca pisuõàya vàcàya samàdapeti pisuõàya vàcàya ca samanu¤¤o hoti . . . pe . . . Attanà ca pisuõàya vàcàya pañivirato hoti para¤ ca pisuõàya vàcàya veramaõiyà samàdapeti pisuõàya vàcàya veramaõiyà ca samanu¤¤o hoti . . . 158. . . . pe . . . Attanà ca pharusàvàco hoti para¤ ca pharusàya vàcàya samàdapeti pharusàya vàcàya ca samanu¤¤o hoti . . . pe . . . Attanà ca pharusàya vàcàya pañivirato hoti para¤ ca pharusàya vàcàya veramaõiyà samàdapeti pharusàya vàcàya veramaõiyà ca samanu¤¤o hoti . . . 159. . . . pe . . . Attanà ca samphappalàpã hoti para¤ ca samphappalàpe samàdapeti samphappalàpe ca samanu¤¤o hoti . . . pe . . . Attanà ca samphappalàpà pañivirato hoti para¤ ca samphappalàpà veramaõiyà samàdapeti samphappalàpà veramaõiyà ca samanu¤¤o hoti . . . 160. . . . pe . . . Attanà ca abhijjhàlu hoti para¤ ca abhijjhàya samàdapeti abhijjhàya ca samanu¤¤o hoti . . . pe . . . Attanà ca anabhijjhàlu hoti para¤ ca anabhijjhàya samàdapeti anabhijjhàya ca samanu¤¤o hoti . . . #<[page 299]># %% 161. . . . pe . . . Attanà ca vyàpannacitto hoti para¤ ca vyàpàde samàdapeti vyàpàde ca samanu¤¤o hoti . . . pe . . . Attanà ca avyàpannacitto hoti para¤ ca avyàpàde samàdapeti avyàpàde ca samanu¤¤o hoti . . . 162. . . . pe . . . Attanà ca micchàdiññhiko hoti para¤ ca micchàdiññhiyà samàdapeti micchàdiññhiyà ca samanu¤¤o hoti . . . pe . . . Attanà ca sammàdiññhiko hoti para¤ ca sammàdiññhiyà samàdapeti sammàdiññhiyà ca samanu¤¤o hoti. Imehi kho tãhi dhammehi samannàgato yathàbhataü nikkhitto evaü sagge ti. 163. Ràgassa bhikkhave abhi¤¤àya tayo dhammà bhàvetabbà. Katame tayo? Su¤¤ato samàdhi, animitto samàdhi, appaõihito samàdhi. Ràgassa bhikkhave abhi¤¤àya ime tayo dhammà bhàvetabbà. Ràgassa bhikkhave pari¤¤àya parikkhayàya pahànàya khayàya vayàya viràgàya nirodhàya càgàya pañinissaggàya ime tayo dhammà bhàvetabbà. Dosassa . . . pe . . . mohassa kodhassa upanàhassa makkhassa paëàsassa issàya macchariyassa màyàya sàñheyyassa thambhassa sàrambhassa mànassa atimànassa madassa pamàdassa abhi¤¤àya pari¤¤àya parikkhayàya pahànàya khayàya vayàya viràgàya nirodhàya càgàya pañinissaggàya ime tayo dhammà bhàvetabbà ti. Idam avoca Bhagavà. Attamanà te bhikkhå Bhagavato bhàsitaü abhinandun ti. Ekanipàti ca Dukanipàti ca Tikanipàti ca samatti. #<[page 300]># %<300 UDDâNA I.>% Aïguttaranikàyavare sabba¤¤utaparamavisuddhadassanà nipàtà ekàdasa yeva pavattità uddànato te nisàmetha àdito: I. Itthiråpaü purisaråpaü pa¤ca nãvaraõàni ca akammaniyàdikaü pa¤ca pa¤ca cittaü anatthato (i.-iv.). Såkaü paduññharahado candano lahu pabhassaro àsave bhavamanasà bhàgãhi apare duve (v.-vi.6). Uppajjanti parihàni anatthàya asammosà catukoñikà mukha ete caturo sabbavatthità (vi.7-x.32). Adhammà vinayo ca bhàsitàciõõaü pa¤¤atti pa¤camaü àpatti lahu duññhulyaü sàvasesarakamena ca (x. 33 - xii.). Puggalo Sàriputto ca etadagge tath' eva ca aññhàna¤ ca nibbidàdasampadà (xiii. - xvi.). Anuppa¤¤a¤ ca kusalaü micchàdiññhi pavaóóhati yen' eva sattà asaddhammavuññhànena (xvii.- xviii. 2). Pare sàvajjakhipaü durakhàte ca nadvassaü manussesu majjhimà vi¤¤àtariyena cakkhunà (xvii.3 - xviii.16). Dassanà savanà dhàraõà upaparikkhaõà attham a¤¤àya dassaü saggo saüviggena vassaggàrammaõena ca. Annena ca ye vuttà ye attharasena ca dve manussà dve devà nirayena apare duve. Dve tiracchànayoniyo dve pettivisayà Jambudãpesu yojaye (xix.). Ara¤¤e piõóapàtaü paüsukåladhammakathikà vinayena ca bahusaccathàvareyya-àkappà dve ca honti (xx.1). Parivàrajjhànamettà upaññhànaü padhàna-indriyabalabojjhaïgamaggo abhibhàyatanavimokkhakasiõena ca (xx. 2 - xx. 63). #<[page 301]># %< UDDâNA II. 301>% Dve sa¤¤à anussate jhànà sahagatehi yojaye accharà ca mahà-samuddo saüvegà passaddhi akusalaü kusalena ca (xx.63-xxi.16). Avijjà pa¤¤à pabhedo ca pañivedho pañisambhidà caturo phalena pañilàbho vuóóhi vepullatàya ca (xxi.17-xxi.31-4). Mahàputhuvepulla¤ ca gambhãraü asamantabhåri¤ ca bàhu-sã-lahu-hàsu-java-tikkha-nibbedhena ca (xxi. 31-5 - xxi. 31-16). Bhu¤janti bhattà parihãnaü viraddhaü pamadiüsu te muññhàsevanabhàvanabahulà abhi¤¤à-pari¤¤àya ca atho sacchikiriyàya (xxi.17-70). Pañhamo nipàto. II. Vajjappadhànatapanãyà atho pi uppa¤¤àsiü sa¤¤ojana¤ ca kaõha¤ ca sukkam athavassam upagacche balabojjhaïgajhànena desanà-vikaraõena ca adhamma-cariyà akatattà ekaüsaü akusalaü atho pi sammosà (i.-ii.). Bàlo ca duññho bhàsita¤ ca neyatthà pañichanna-diññhisãlena vijjabhàgiyena ca (iii.). Bhåmi duppañikàro kiüvàdi dakkhiõeyyà sa¤¤ojanasamacittà caraõakacoro pañipatti vya¤janena ca (iv.). Uttànavaggà aggavatã ariyakasañena pa¤camaü ukkàcitaàmisa-garuvisama-adhammikà adhammàdã ti (v.). Hita-accherakaü anutappa-thåpàrahà atho pi dve buddhà asanã tayo kimpurisavijàyanam atha sannivàsasaüsàrena cà ti (vi.). Gihã ca kàma-upadhi-àsavasàmisa¤ ca ariyena kàyapãtisàtasamàdhinivatti ca (vii.). Nidàna¤ ca hetusaïkhàrapaccayaråpaü vedayitaü sa¤¤aü vi¤¤àõam ya¤ ca saïkhataü vimuttipaggaho nàmaü (viii.). #<[page 302]># %<302 UDDâNA III.>% Vijjà bhavesu diññhi ahiri hiri dovacassam atha dhàtuyo àpatti-vuññhàna-kusalatà (ix.). Bàlà ca kappiyàpatti adhammavinayena ca kukkuccakappiyàpatti adhammavinayena ca (x.). Puggalo subhanimitta¤ ca ceto bàlena pa¤camaü pa¤¤à asokapubbakàrã ca vitthogo duttappa-paccaya¤ ca vuttagarukà lahukà duññhullena cà ti (xi.). âyàcani cattàro khatehi ca durapari-sacittako và vinaye càgaü pariccàgaü bhogà sambhogà saüvibhàgà saïgàhamanuggàham atho pi anukampena cà ti (xii.-xiii.). Santhàrà pañisanthàrà esanà pariyesanà pariyeññhiyo påjà àtitheyya-iddhi-vuóóhi-ratana-sannicayà (xiv.). Samàpatti ajjava¤ ca khanti sàkalyaü avihiüsà dve indriyapañisaïkhànasati samatho vipatti-sampadà-visuddhidiññhi-asantuññha-muññhasaccena ca pa¤¤àsako (xv.). Dve dhammà sekho ta¤ ca kaveyyaü kusalànavajja¤ ca sukhudraya¤ ca vivekaü vyàpajjhasataü dukkhena ca tayo ca. Sammukhà dve pavàraõà tajjaniyaü niyassa¤ ca pabbajaniya¤ ca sàràõaü ukkhepo parivàso ca målamànattaabbhànaü (xvi.-xvii.). Dutiyo nipàto. III. Bàla-lakkhaõacittà accayaü ayonisena ca akusalasàvajja-savyàpajjha-duccarita-malena ca (1-10). Nàtako sàràõãyo niràso cakkavatti Pacetaõo apaõõakataü [attà] devà pàpaõikà apara duve (11-20). #<[page 303]># %< UDDâNA III. 303>% Kàyasakkhã gilàno saïkhàro bahukàro aråko àsevitabbo jegucchi-pupphabhàõã andho avakujjena ca (21-30). Sabrahmak' ânanda-Sàriputta-nidànam âëavakena ca devadåtà dve ràjà sukhumàlàdhipatiyena ca vagga (31-40). Sammukhiññhànaparesa-pavattanã paõóito sãlavà saïkhataü pabbatàtappa-mahàcorena te dasa [pa¤¤àsako] (41-50). Dve janà bràhmaõa-paribbàjakà nibbànamahàsàlena ca Vacchagottena ca Tikaõõo Jànussoõi-Saïgàravena ca (51-60). Titthaü bhaya¤ ca Venàgo Sarabho Kesaputtiyà Sàëho ca kathà-vatthuü a¤¤atitthiyà akusulamåla-uposathaïgena te dasa (61-70). Channo àjãvako Sakko nigaõñhasamàdapetabbena ca bhava-cetanà-patthanà-upaññhàna-gandha-abhibhåna saha <ânandavaggo (71-80).> Samaõà ca yaü sukhettaü Vajjiputtaü sekhena pa¤ca masàyo ca sàdhikà vuttà dve sikkhà atha Païkadhàyena ca (81-90). Accàyika¤ ca pavivekaü aggavatiparisà ca tayo àjànãyo vatthaü atha potthakaü loõaphalena paüsudhovakasuvaõõakàrena ca paõõàsako (91-100). Pubbe pariyesanà assàdo ruõõo tiõõaü atitti dve kåñà dve nidànàni apare duve (101-110). #<[page 304]># %<304 UDDâNA.>% Apàyikà dullabho appameyyo àna¤càyatanena vipattiyo apaõõako kammantaü dve soceyyà moneyyena ca vaggo (111-120). Kusinàra-bhaõóana-Gotamakà Bharaõóu-Hatthakena ca kañuviyaü dve Anuruddhà pañichanna-pàsàõalekhena te dasa (121-130). Yodhà parisà mitto uppàdakesakambalasampadà vuddhi tayo ca assakhaëuïka tayo ca moranivàpena vaggo (131-140). Akusalà sàvajjà visama-asucinà saha khato ca honti cattàri vandana-sukha-pubbaõhena vaggo (141-150). Tikanipàto samatto.