Digha-Nikaya of the Sutta-Pitaka, Vol. II; Mahavagga, Suttantas 14-23. Based on the edition by T.W. Rhys Davids and J.E. Carpenter, London : Pali Text Society 1903. Input by the Dhammakaya Foundation, Thailand, 1989-1996 [GRETIL-Version vom 2.10.2014] NOTICE This file is (C) Copyright the Pali Text Society and the Dhammakaya Foundation, 2015. This work is licensed under a Creative Commons Attribution-ShareAlike 4.0 International License. These files are provided by courtesy of the Pali Text Society for scholarly purposes only. In principle they represent a digital edition (without revision or correction) of the printed editions of the complete set of Pali canonical texts published by the PTS. While they have been subject to a process of checking, it should not be assumed that there is no divergence from the printed editions and it is strongly recommended that they are checked against the printed editions before quoting. ANNOTATED VERSION #<...># = BOLD %<...>% = ITALICS *<...>* = SUPERSCRIPT \<...>\ = REDLINE ___________________________________________________________________ THIS TEXT FILE IS FOR REFERENCE PURPOSES ONLY! COPYRIGHT AND TERMS OF USAGE AS FOR SOURCE FILE. Text converted to Classical Sanskrit Extended (CSX) encoding: description character =ASCII long a ā 224 long A â 226 long i ã 227 long I ä 228 long u å 229 long U æ 230 vocalic r į 231 vocalic R č 232 long vocalic r é 233 vocalic l ë 235 long vocalic l í 237 velar n ī 239 velar N đ 240 palatal n ¤ 164 palatal N Ĩ 165 retroflex t ņ 241 retroflex T ō 242 retroflex d ķ 243 retroflex D ô 244 retroflex n õ 245 retroflex N ö 246 palatal s ÷ 247 palatal S ø 248 retroflex s ų 249 retroflex S ú 250 anusvara ü 252 capital anusvara ũ 253 visarga ū 254 long e š 185 long o ē 186 l underbar × 215 r underbar Ÿ 159 n underbar ­ 173 k underbar É 201 t underbar  194 Other characters of the CSX encoding table are not included. Unless indicated otherwise, accents have been dropped in order to facilitate word search. For a comprehensive list of CSX and other GRETIL encodings and formats see: http://gretil.sub.uni-goettingen.de/gretil/gretdiac.pdf and http://gretil.sub.uni-goettingen.de/gretil/gretdias.pdf For further information see: http://gretil.sub.uni-goettingen.de/gretil.htm ___________________________________________________________________ Dãgha-Nikāya Vol. II #<[page 001]># %< 1>% NAMO TASSA BHAGAVATO ARAHATA SAMMâ SAMBUDDHASSA [Dãgha Nikāya. xiv. Mahāpadāna-Suttanta.] 1.1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Sāvatthiyaü viharati Jetavane Anāthapiõķikassa ārāme\<*<1>*>/ Kareri-kuņikāyaü.\<*<2>*>/ Atha kho sambahulānaü bhik- khånaü pacchā-bhattaü piõķapāta-paņikkantānaü Kareri-maõķala-māëe\<*<3>*>/ sannisinnānaü sannipatitānaü pubbe-nivāsa-paņisaüyuttā dhammã\<*<4>*>/ kathā udapādi: `Iti pubbe-nivāso iti {pubbe-}nivāso ti.' 2. Assosi kho Bhagavā dibbāya sota-dhātuyā visuddhāya atikkanta-mānusikāya tesaü bhikkhånaü imaü kathā- sallāpaü. Atha kho Bhagavā uņņhāy' āsanā yena Kareri- maõķala-māëo ten' upasaükami, upasaükamitvā pa¤¤atte\<*<5>*>/ āsane nisãdi. Nisajja kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: `Kāya nu 'ttha bhikkhave etarahi kathāya sannisinnā, kā ca pana vo antarā kathā vippakatā ti?' Evaü vutte te bhikkhå Bhagavantaü etad avocuü: `Idha bhante amhākaü pacchā-bhattaü piõķapāta- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K Anāthapãõķikassārāme (spells -pãõķ-, and below pãõķapāta, &c.) 2 Bm Karerã, and so always. Scd Karerå here, Kareri in 2; K Kareri throughout. Sum Kareru- thrice, kareri once. 3 K always, Bm mostly, SS frequently māëe (SS here Kareri-). 4 Bm dhammi, and onwards. 5 K pa¤¤attāsane. >/ #<[page 002]># %<2 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 1. 2.>% paņikkantānaü Kareri-maõķala-māëe\<*<1>*>/ sannisinnānaü sannipatitānaü pubbe-nivāsa-paņisaüyuttā dhammã kathā udapādi: "Iti pubbe-nivāso iti {pubbe-}nivāso ti." Ayaü kho no bhante antarā kathā vippakatā atha Bhagavā anuppatto ti.' 3. `Iccheyyātha no tumhe bhikkhave pubbe-nivāsa- paņisaüyuttaü dhammiü kathaü sotun ti?' `Etassa Bhagavā kālo, etasa Sugata kālo, yaü bhagavā pubbe-nivāsa-paņisaüyuttaü dhammiü kathaü kareyya, Bhagavato\<*<2>*>/ sutvā bhikkhå dhāressantãti.' `Tena hi bhikkhave suõātha, sādhukaü manasikarotha, bhāsissāmãti.' `Evaü bhante' ti kho te bhikkhå Bhagavato paccas- sosuü. Bhagavā etad avoca: 4. `Ito so bhikkhave eka-navuto kappo\<*<3>*>/ yaü Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho loke udapādi. Ito so bhikkhave eka-tiüso kappo\<*<4>*>/ yaü Sikhã bhagavā arahaü sammā-sambuddho loke udapādi. Tasmiü yeva kho bhikkhave eka-tiüse kappe Vessabhå bhagavā arahaü sammā-sambuddho loke udapādi. Imasmiü yeva\<*<5>*>/ kho bhikkhave bhadda-kappe Kakusandho bhagavā arahaü sammā-sambuddho loke udapādi. Imasmiü yeva kho bhikkhave bhadda-kappe Konāgamano\<*<6>*>/ bhagavā arahaü sammā-sambuddho loke udapādi. Imasmiü yeva kho bhikkhave bhadda-kappe Kassapo bhagavā arahaü sammā-sambuddho loke udapādi. Imasmiü yeva kho bhikkhave bhadda-kappe ahaü etarahi arahaü sammā- sambuddho loke uppanno. 5. `Vipassã bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sam- buddho khattiyo jātiyā ahosi, khattiya-kule udapādi. Sikhã bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sambuddho \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So all MSS. 2 K adds vacanaü. 3 So SS and K; Bm eka-navuti-kappe. Comp. Jāt. i. 41, and below 3.29 and 31. 4 Sc eka-tiüsa-kappe, Bm tiüse kappe. 5 SS omit. 6 So Scd K; Fausboll prints Koõā-, So S Bm. Sc Bm add nāma. >/ #<[page 003]># %% khattiyo jātiyā ahosi, khattiya-kule udapādi. Vessabhå bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sambuddho khattiyo jātiyā ahosi, khattiya-kule udapādi. Kakusandho bhik- khave bhagavā arahaü sammā-sambuddho brāhmaõo jātiyā ahosi, brāhmaõa-kule udapādi. Konāgamano bhik- khave bhagavā arahaü {sammā-}sambuddho brāhmaõo jātiyā ahosi, brāhmaõa-kule udapādi. Kassapo bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sambuddho brāhmaõo jātiyā ahosi, brāhmaõa-kule udapādi. Ahaü bhikkhave etarahi arahaü sammā-sambuddho khattiyo jātiyā ahosiü,\<*<1>*>/ khat- tiya-kule uppanno. 6. `Vipassã bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sam- buddho Koõķa¤¤o gottena ahosi. Sikhã bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sambuddho Koõķa¤¤o gottena ahosi. Vessabhå bhikkhave bhagavā arahaü sammā- sambuddho Koõķa¤¤o gottena ahosi. Kakusandho bhik- khave bhagavā arahaü sammā-sambuddho Kassapo gottena ahosi. Konāgamano bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sambuddho Kassapo gottena ahosi. Kassapo bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sambuddho Kassapo gottena ahosi. Ahaü bhikkhave etarahi arahaü sammā- sambuddho Gotamo gottena\<*<2>*>/. 7. `Vipassissa bhikkhave bhagavato arahato sammā- sambuddhassa asãtiü\<*<3>*>/ vassa-sahassāni āyuppamāõaü ahosi. Sikhissa bhikkhave bhagavato arahato sammā- sambuddhassa sattati\<*<4>*>/ vassa-sahassāni āyuppamāõaü ahosi. Vessabhussa bhikkhave bhagavato arahato sammā- sambuddhassa saņņhi\<*<5>*>/ vassa-sahassāni āyuppamāõaü ahosi. Kakusandhassa bhikkhave bhagavato arahato sammā- sambuddhassa cattārãsaü\<*<6>*>/ vassa-sahassāni āyuppamāõaü ahosi. Konāgamanassa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa tiüsa vassa-sahassāni āyuppamā- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm ahosi. 2 K adds ahosiü; Sc Bm add ahosi. 3 Bm K asiti. 4 So all four MSS. and K. Jāt. i. 42 satta-tiüsa. 5 St saņņhiü. 6 Bm cattālãsa; K -ëãsa. >/ #<[page 004]># %<4 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 1. 7.>% õaü ahosi. Kassapassa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa vãsatiü\<*<1>*>/ vassa-sahassāni āyuppamā- õaü ahosi. Mayhaü bhikkhave etarahi appakaü āyuppamāõaü parittaü lahusaü,\<*<2>*>/ yo ciraü jãvati so vassa- sataü appaü vā bhiyyo. 8. `Vipassã bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sam- buddho pāņaliyā måle abhisambuddho. Sikhã bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sambuddho puõķarãkassa\<*<3>*>/ måle abhisambuddho. Vessabhå bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sambuddho sālassa måle abhisambuddho. Kaku- sandho bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sambuddho sirãsassa\<*<4>*>/ måle abhisambuddho. Konāgamano bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sambuddho udumbarassa måle abhisambuddho. Kassapo bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sambuddho nigrodhassa måle abhisambuddho Ahaü bhikkhave etarahi arahaü sammā-sambuddho assatthassa måle abhisambuddho. 9. `Vipassissa bhikkhave bhagavato arahato sammā- sambuddhassa Khaõķa-Tissaü nāma sāvaka-yugaü ahosi aggaü bhadda-yugaü. Sakhissa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa Abhibhå-Sambhavaü nāma sāvaka-yugaü ahosi aggaü bhadda-yugaü. Vessabhussa bhikkhave bhagavato arahato sammā- sambuddhassa Soõ-Uttaraü\<*<5>*>/ nāma sāvaka-yugaü ahosi aggaü bhadda-yugaü. Kakusandhassa bhikkhave bha- gavato arahato sammā-sambuddhassa Vidhåra-Sa¤jãvaü\<*<6>*>/ nāma sāvaka-yugaü ahosi aggaü bhadda-yugaü. Konā- gamanassa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sam- buddhassa Bhiyyos-Uttaraü\<*<7>*>/ nāma sāvaka-yugaü ahosi \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K vãsati. 2 So Sum. and Scdt here and in 3. 30; Bm K lahukaü. 3 Bm puõķarik-. 4 Bm sãrisassa. 5 K Sc Sonuttaraü. 6 SS Bm Vidhura, and so Trenckner at M. i. 333; K Vidhåra. So also S ii. 191, Bp at M. i. 333, Jāt. i. 42, and Sum. 7 Scd Bhãyosuttaraü. >/ #<[page 005]># %% aggaü bhadda-yugaü. kassapassa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa Tissa-Bhāradvājaü nāma sāvaka-yugaü ahosi aggaü bhadda-yugaü. Mayhaü bhikkhave etarahi Sāriputta-Moggallānaü nāma sāvaka- yugaü ahosi\<*<1>*>/ aggaü bhadda-yugaü. 10. `Vipassissa bhikkhave bhagavato arahato sammā- sambuddhassa tayo sāvakānaü sannipātā ahesuü. Eko sāvakānaü sannipāto ahosi aņņha-saņņhi-{bhikkhu-sata}- sahassaü. Eko sāvakānaü sannipāto ahosi {bhikkhu-sata}- sahassaü. Eko sāvakānaü sannipāto ahosi asãti-bhikkhu- sahassāni. Vipassissa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa ime tayo sāvakānaü sannipātā ahesuü sabbesaü yeva khãõāsavānaü. `Sikhissa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sam- buddhassa tayo sāvakānaü sannipātā ahesuü. Eko sāvakānaü sannipāto ahosi bhikkhu-sata-{sahassaü}.\<*<2>*>/ Eko sāvakānaü sannipāto ahosi asãtiü\<*<3>*>/ bhikkhu-sahassāni. Eko sāvakānaü sannipāto ahosi sattati bhikkhu- sahassāni. Sikhissa bhikkhave bhagavato arahato sammā- sambuddhassa ime tayo sāvakānaü sannipātā ahesuü sabbesaü yeva khãõāsavānaü. `Vessabhussa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sam- buddhassa tayo sāvakānaü sannipātā ahesuü. Eko sāvakānaü sannipāto ahosi asãtiü\<*<4>*>/ bhikkhu-sahassāni. Eko sāvakānaü sannipāto ahosi {sattati}bhikkhu-sahassāni. Eko sāvakānaü sannipāto ahosi saņņhi bhikkhu-sahassāni. Vessabhussa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sam- buddhassa ime tayo sāvakānaü sannipātā ahesuü sabbesaü yeva khãõāsavānaü. `Kakusandhassa bhikkhave bhagavato arahato sammā- sambuddhassa eko sāvakānaü sannipāto ahosi cattārãsaü\<*<5>*>/ bhikkhu-sahassāni. Kakusandhassa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa ayaü eko sāvakānaü sannipāto ahosi sabbesaü yeva khãõāsavānaü. `Konāgamanassa bhikkhave bhagavato arahato sammā- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So all MSS. and K. 2 Sc sahassāni. 3 Bm Kasãti. 4 Bm K asãti. 5 Bm cattālãsa; K -ëãsa. >/ #<[page 006]># %<6 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 1. 10.>% sambuddhassa eko sāvakānaü sannipāto ahosi tiüsa bhikkhu-sahassāni. Konāgamanassa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa ayaü eko sāvakānaü sannipāto ahosi sabbesaü yeva khãõāsavānaü. `Kassapassa bhikkhave Bhagavato arahato sammā-sam- buddhassa eko sāvakānaü sannipāto ahosi vãsatiü\<*<1>*>/ bhikkhu-sahassāni. Kassapassa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa ayaü eko sāvakānaü sannipāto ahosi sabbesaü yeva khãõāsavānaü. `Mayhaü bhikkhave etarahi eko sāvakānaü sannipāto ahosi aķķha-teëasāni\<*<2>*>/ bhikkhu-satāni. Mayhaü bhik- khave ayaü eko {sāvakānaü} sannipāto ahosi sabbesaü yeva {khãõāsavānaü}. 11. `Vipassissa bhikkhave bhagavato arahato sammā- sambuddhassa Asoko nāma bhikkhu upaņņhāko ahosi aggupaņņhāko. Sikhissa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa Khemaükaro\<*<3>*>/ nāma bhikkhu upaņņhāko ahosi aggupaņņhāko. Vessabhussa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa Upasannako\<*<4>*>/ nāma bhikkhu upaņņhāko ahosi aggupaņņhāko. Kaku- sandhassa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sam- buddhassa Buddhijo\<*<5>*>/ nāma bhikkhu upaņņhāko ahosi aggupaņņhāko. Konāgamanassa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa Sotthijo nāma bhikkhu upaņņhāko ahosi aggupaņņhāko. Kassapassa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa Sabbamitto nāma bhikkhu upaņņhāko ahosi aggupaņņhāko. Mayhaü bhikkhave etarahi ânando bhikkhu upaņņhāko\<*<6>*>/ aggu- paņņhāko. 12. `Vipassissa bhikkhave bhagavato arahato sammā- sambuddhassa Bandhumā nāma rājā pitā ahosi, Ban- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K vãsati. 2 Scdt telasāni here, but ë in 30. Sum. has l. 3 K Khemaīk-. 4 K Bm and Jāt. i. 42 Upasanto: but K gives Upasannako also as the Sinhalese reading. 5 K Vuķķhijo. 6 All MSS. and K add ahosi: but see Sum. >/ #<[page 007]># %% dhumatã nāma devã mātā ahosi janettã. Bandhumassa ra¤¤o Bandhumatã nāma nagaraü rāja-dhānã ahosi. `Sikhissa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sam- buddhassa Aruõo nāma rājā pitā ahosi, Pabhāvatã nāma devã mātā ahosi janettã. Aruõāssa ra¤¤o Aruõavatã nāma nagaraü rāja-dhānã ahosi. `Vessabhussa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sam- buddhassa Suppatãto\<*<1>*>/ nāma rājā pitā ahosi, Yasavatã nāma devã mātā ahosi janettã. Suppatãtassa ra¤¤o Ano- pamaü\<*<2>*>/ nāma nagaraü rāja-dhānã ahosi. `Kakusandhassa bhikkhave bhagavato arahato sammā- sambuddhassa Aggidatto nāma Brāhmaõo pitā ahosi, Visākhā nāma Brāhmaõã mātā ahosi janettã. Tena kho pana bhikkhave samayena Khemo nāma rāja ahosi. Khemassa ra¤¤o Khemavavatã\<*<3>*>/ nāma nagaraü rājā-dhānã ahosi. `Konāgamanassa bhikkhave bhagavato arahato sammā- sambuddhassa Ya¤¤adatto\<*<4>*>/ nāma Brāhmaõo pitā ahosi, Uttarā nāma Brāhmaõã mātā ahosi janettã. Tena kho pana bhikkhave samayena Sobho nāma rājā ahosi. Sob- hassa ra¤¤o Sobhavatã nāma nagaraü rājā-dhānã ahosi. `Kassapassa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sam- buddhassa Brahmadatto nāma Brāhmaõo pitā ahosi, Dhanavatã nāma Brāhmaõã mātā ahosi janettã. Tena kho pana bhikkhave samayena Kikã\<*<5>*>/ nāma rājā ahosi. Kikissa ra¤¤o Bārāõasã nāma nagaraü rājā-dhānã ahosi. `Mayhaü bhikkhave etarahi Suddhodano nāma rājā pitā ahosi, Māyā devã mātā\<*<6>*>/ janettã, Kapilavatthu\<*<7>*>/ nagaraü rāja-dhānã\<*<8>*>/ ti.' Idam avoca Bhagavā. Idaü vatvā\<*<9>*>/ Sugato uņņhāy' āsanā vihāraü pāvisi.\<*<10>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm -tito. 2 St Ahonāpamaü, Bm K Anomaü. 3 Jāt. i. 42 Khemaü. 4 Sdt Sa¤¤adattho. 5 K Kiükã, and Kiükissa below. 6 K mātā ahosi. 7 Bm adds nāma: K vatthuü nāma. 8 K ahosãti. 9 Bm K vatvāna. 10 Bm pāvãsi. >/ #<[page 008]># %<8 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 1. 13.>% 13. Atha kho tesaü bhikkhånaü acira-pakkantassa Bhagavato ayam antarā kathā udapādi: `Acchariyaü āvuso abbhutaü\<*<1>*>/ āvuso Tathāgatassa mahiddhikatā mahānubhāvatā, yatra hi nāma Tathāgato atãte Buddhe parinibbute chinna-papa¤ce chinna-vaņume pariyādinna\<*<2>*>/-vaņņe sabba-dukkha-vãtivatte jātito pi anus- sarissati,\<*<3>*>/ nāmato pi anussarissati, gottato pi anussarissati, āyuppamāõato pi anussarissati, sāvaka-yugato pi anus- sarissati, sāvaka-sannipātato pi anussarissati -- "Evaü- jaccā te Bhagavanto ahesuü iti pi, evaü-nāmā evaü-gottā evaü-sãlā evaü-dhammā evaü-pa¤¤a evaü-vihārã evaü- vimuttā te Bhagavato ahesuü iti pãti." Kin\<*<4>*>/ nu kho āvuso? Tathāgatass' eva nu kho esā dhamma-dhātu suppaņividdhā \<*<5>*>/yassā dhamma-dhātuyā suppaņividdhattā\<*<5>*>/ Tathāgato atãte Buddhe parinibbute chinna-papa¤ce chinna-vaņume pariyādinna\<*<6>*>/-vaņņe sabba-dukkha-vãtivatte\<*<7>*>/ jātito pi anussarati, nāmato pi anussarati, gottato pi anussarati, āyuppamāõato pi anussarati, sāvaka-yugato pi anussarati, sāvaka-sannipātato pi anussarati "Evaü- jaccā te Bhagavanto\<*<8>*>/ ahesuü iti pi, evaü-nāmā, evaü- gottā, evaü-sãlā, evaü-dhammā, evaü-pa¤¤ā, evaü-vihārã, {evaü-vimuttā} te Bhagavanto ahesuü iti pãti"? Udāhu devatā\<*<9>*>/ Tathāgatassa etam atthaü ārocesuü\<*<10>*>/ yena Tathāgato atãte Buddhe parinibbute chinna-papa¤ce chin- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K abbhåtaü, and so always. 2 Bm pariyādiõõa. See M. ii. 172, iii. 118. 3 So Sum. Sc anussarissarissati, Sd anussarati. Comp. 14, and the future at M. iii. 118. 4 K Kiü. 5-5 Sc tassā dhammā dhatu supaņividhattā; Sd omits. Text as in 14. Bm agrees with text. St omits suppaņividdhā yassā dhamma-dhātuyā. 6 St -diõõa, so Bm (and Bm below). 7 Bm viti-. 8 Scd Bhagavato. 9 Scdt here add hi, but omit in 14. 10 Sc āroceyyuü; but in 16 ārocesuü. >/ #<[page 009]># %% na-vaņume pariyādinna-vaņņe sabba-dukkha-vãtivatte jātito pi anussarati, nāmato pi anussarati, gottato pi anussarati, āyuppamāõato pi anussarati, sāvaka-yugato pi anussarati, sāvaka-sannipātato pi anussarati: "Evaü-jaccā te Bhagavanto\<*<1>*>/ ahesuü iti pi, evaü-nāmā {evaü-gottā} evaü- sãtā evaü-dhammā evaü-pa¤¤ā evaü-vihārã evaü- vimuttā te Bhagavanto ahesuü iti pãti"?' Aya¤ ca h' idaü\<*<2>*>/ tesaü bhikkhånaü antarā kathā vippakatā\<*<3>*>/ hoti. 14. Atha kho Bhagavā sāyaõhā-samayaü {paņisallānā} vuņņhito yena Kareri\<*<4>*>/-maõķala-māëo ten' upasaükami, upasaükamitvā pa¤¤atte āsane nisãdi. Nisajja kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: `Kāya nu 'ttha bhikkhave etarahi kathāya sannisinnā, kā ca pana vo antarā kathā vippakatā ti?' Evaü vutte te bhikkhå Bhagavantaü etad avocuü: `Idha bhante amhākaü acira-pakkantassa Bhagavato ayaü antarā kathā udapādi: "Acchariyaü āvuso abbhu- taü āvuso Tathāgatassa mahiddhikata mahānubhāvātā, yatra hi nāma Tathāgato atãte Buddhe parinibbute chinna-papa¤ce chinna-vaņume pariyādinna-vaņņe sabba- dukkha-vãtivatte jātito pi anussarati, nāmato pi anussarati, gottato pi anussarati, āyuppamāõato pi anussarati, sāvaka- yugato pi anussarati, sāvaka-sannipātato pi anussarati: `Evaü-jaccā te Bhagavanto ahesuü iti pi, evaü-nāmā, evaü-gottā, evaü-sãlā, evaü-dhammā, evaü-pa¤¤ā, evaü- vihāri, evaü-vimuttā te Bhagavanto ahesuü iti pãti." Kin nu kho āvuso? Tathāgatass' eva nu kho esā dhamma- dhātu suppaņividdhā yassā dhamma-dhātuyā suppaņivid- dhattā Tathāgato atãte Buddhe parinibbute chinna- papa¤ce chinna-vaņume pariyādinna-vaņņe sabba-dukkha- vãtivatte jātito pi anussarati, nāmato pi anussarati, gottato pi anussarati, āyuppamāõato pi anussarati, sāvaka-yugato pi anussarati, sāvaka-sannipātato pi anussarati: Evaü- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd Bhagavante. 2 K hi, om. idaü. 3 Sdt -kathā. 4 St kāreri (for the first time), Bm karerã. >/ #<[page 010]># %<10 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 1. 14.>% jaccā te Bhagavanto ahesuü iti pi, evaü-nāmā, evaü- {gottā}, evaü-sãlā, evaü-dhammā, evaü-pa¤¤ā, evaü- vihāri, evaü-vimuttā te Bhagavanto ahesuü iti pãti"? Udāhu devatā {Tathāgatassa} etam atthaü ārocesuü yena Tathāgato atãte Buddhe parinibbute chinna-papa¤ce chinna-vaņume pariyādinna-vaņņe sabba-dukkha-vãtivatte jātito pi anussarati, nāmato pi anussarati, gottato pi anussarati, āyuppamāõato pi anussarati, sāvaka-yugato pi anussarati, sāvaka-sannipātato pi anussarati: Evaü- jaccā te Bhagavanto ahesuü iti pi, {evaü-nāmā} evaü-gottā evaü-sãlā evaü-dhammā evaü-pa¤¤ā evaü- vihārã evaü-vimuttā te Bhagavanto ahesuü iti pãti"?' `Ayaü kho no bhante antarā kathā vippakatā\<*<1>*>/ atha bhagavā anuppatto ti.' 15. `Tathāgatass' ev' esā bhikkhave dhamma-dhāti suppaņividdhā yassā dhamma-dhātuyā suppaņividdhattā Tathāgato atãte Buddhe parinibbute chinna-papa¤ce chinna-vaņume pariyādinna-vaņņe sabba-dukkha-vãtivatte jātito pi anussarati, nāmato pi anussarati, gottato pi anussarati, āyuppamāõato pi anussarati, sāvaka-yugato pi anussarati, sāvaka-sannipātato pi anussarati: "Evaü- jaccā te Bhagavanto ahesuü iti pi, evaü-nāmā, evaü- gottā, evaü-sãlā, evaü-dhammā, evaü-pa¤¤ā, evaü-vihārã, evaü-vimuttā te Bhagavanto ahesuü iti pãti." Devatā pi Tathāgatassa etam atthaü ārocesuü\<*<2>*>/ yena Tathāgato atãte Buddhe parinibbute chinna-papa¤ce chinna-vaņume pariyādinna-vaņņe sabba-dukkha-vãtivatte jātito pi anus- sarati, nāmato pi anussarati, gottato pi anussarati, āyu- ppamāõato pi anussarati, sāvaka-yugato pi anussarati, sāvaka-sannipātato pi anussarati: "Evaü-jāccā te Bha- gavanto ahesuü iti pi, evaü-nāmā, evaü-gottā, evaü- sãlā, evaü-dhammā, evaü-pa¤¤ā,evaü-vihārã, evaü- vimuttā te Bhagavanto ahesuü iti pãti." `Iccheyyātha no tumhe bhikkhave bhiyyoso mattāya \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm adds hoti. 2 Sc āroceyyuü. >/ #<[page 011]># %% pubbe-nivāsa-paņisaüyuttaü dhamimiü\<*<1>*>/ kathaü sotun ti?' `Etassa Bhagavā kālo, etassa Sugata kālo. Yaü Bhagavā bhiyyoso mattāya pubbe-nivāsa-paņisaüyuttaü dhammiü kathaü kareyya, Bhagavato sutvā bhikkhå dhāressantãti.' `Tena hi bhikkhave suõātha, sādhukaü manasikarotha, bhāsissāmãti.' `Evaü bhante' ti kho te bhikkhå Bhagavato paccas- sosuü. Bhagavā etad avoca: 16. `Ito so bhikkhave eka-\<*<2>*>/navuto kappo\<*<2>*>/ yaü Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho loke udapādi. Vi- passã bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sambuddho khattiyo jātiyā ahosi, khattiya-kule udapādi. Vipassã bhikkhave bhagavā arahaü sammā-sambuddho Koõķa¤¤o gottena ahosi. Vipassissa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa asãti-vassa-sahassāni āyuppamāõaü ahosi. Vipassã bhikkhave bhagavā arahaü sammā- sambuddho pāņaliyā måle abhisambuddho. Vipassissa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa Khaõķa-Tissaü\<*<3>*>/ nāma sāvaka-yugaü ahosi aggaü bhadda-yugaü. Vipassissa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa tayo sāvakānaü sannipātā ahesuü. Eko sāvakānaü sannipāto ahosi aņņha-saņņhi\<*<4>*>/-bhikkhu- sata-sahassaü. Eko sāvakānaü sannipāto ahosi bhikkhu- sata-sahassaü. Eko sāvakānaü sannipāto ahosi asãti-\<*<5>*>/ {bhikkhu-sahassāni}. Vipassissa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa ime tayo sāvakānaü san- nipātā {ahesuü} sabbesaü yeva khãõāsavānaü. Vipassissa bhikkhave bhagavato arahato sammā-sambuddhassa Asoko nāma bhikkhu upaņņhāko ahosi aggupaņņhāko. Vipassissa bhikkhave bhagavato arahato sammā-saübud- dhassa Bandhumā nāma rājā pitā ahosi, Bandhumatã \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd Bm and below dhammi-; St dhammã-. 2-2 St Bm navute kappe. 3 Sc Khaõķa-Tissa, Sd Khaõaccan-Tissaü. 4 Scd attha-satthiü. 5 Scdt asãtiü. >/ #<[page 012]># %<12 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 1. 16.>% nāma devã mātā ahosi janettã. Bandhumassa ra¤¤o Bandhumatã nāma nagaraü rāja-dhānã ahosi. 17. `Atha kho bhikkhave Vipassã Bodhisatto Tusitā\<*<1>*>/ kāyā cavitvā sato sampajāno mātu-kucchiü okkami. Ayam ettha dhammatā. `Dhammatā esā bhikkhave, yadā Bodhisatto Tusitā kāyā cavitvā mātu kucchiü okkamati atha sadevake loke samārake sabrahmake sassamaõa-brāhmaõiyā pajāya sadeva-manussāya appamāõo uëāro\<*<2>*>/ obbāso\<*<3>*>/ pātubhavati atikkamma\<*<4>*>/ devānaü devānubhāvaü. Yā pi\<*<5>*>/ tā lokan- tarikā aghā asaüvutā andhakārā andhakāra-timisā, yāttha pi 'me candima-suriyā\<*<6>*>/ evaü mahiddhikā evaü mahānu- bhāvā ābhāya nānubhonti, tattha pi appamāõo uëāro obhāso pātubhavati atikkamm'\<*<7>*>/ eva devānaü devānu- bhāvaü. Ye pi tattha sattā upapannā, te pi ten' obhāsena a¤¤aü a¤¤aü sa¤jānanti: "A¤¤e pi kira bho santi sattā idhåpapannā ti." Aya¤ ca dasa-sahassã loka- dhātu saükampati sampakampati sampavedhati.\<*<8>*>/ Ap- pamāõo ca uëāro obhāso loke pātubhavati atikkamm' eva\<*<9>*>/ devānaü devānubhāvaü. Ayam ettha dhammatā. 17. `Dhammatā esā bhikkhave, yadā Bodhisatto mātu kucchiü okkanto hoti, cattāro naü\<*<10>*>/ deva-puttā catud- disaü\<*<11>*>/ rakkhāya upagacchanti: "Mātaü\<*<12>*>/ Bodhisattaü vā Bodhisatta-mātaraü vā manusso vā amanusso vā koci vā viheņhesãti."\<*<13>*>/ Ayam ettha dhammatā. 18. `Dhammatā esā bhikkhave, yadā Bodhisatto mātu kucchiü okkanto hoti, pakatiyā sãlavatã Bodhisatta-mātā hoti, viratā pāõātipātā, viratā adinnādānā, viratā kāmesu \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm Tussitā, and below. Cp. Acchariyabbhuta-Suttaü, M. iii. 119. 2 K oë- throughout and in 30. 3 K adds loke. 4 So SS and M. iii. 120. Bm K atikamm' eva; and so below. 5 Bm omits here, but not in 30. 6 Bm sår- here and in 30. 7 Sd atikamm'. 8 K here and in 30 -vedheti. 9 Sd atikamma ca. 10 K omits. 11 K cātud-. 12 Bm K naü. 13 Sct vihethessasãti. >/ #<[page 013]># %% micchācārā, viratā musā-vādā, viratā surā-meraya-majja- pamādaņņhānā. Ayam ettha dhammatā. 19. `Dhammatā esā bhikkhave, yadā Bodhisatto mātu kucchiü okkanto hoti, na Bodhisatta\<*<1>*>/-mātu purisesu mānasaü uppajjati kāma-guõåpasaühitaü, anatikka- maniyā ca Bodhisatta\<*<2>*>/-mātā hoti kenaci purisena ratta- cittena. Ayam ettha dhammatā. 20. `Dhammatā esā bhikkhave, yadā Bodhisatto mātu kucchiü okkanto\<*<3>*>/ hoti, lābhinã Bodhisatta-mātā hoti pa¤cannaü kāma-guõānaü, sā pa¤cahi kāma-guõehi samappitā samaīgibhåtā parivāreti. Ayam ettha dham- matā. 21. `Dhammatā esā bhikkhave, yadā Bodhisatto mātu kucchiü okkanto hoti, na Bodhisatta-mātu kocid eva ābādho uppajjati, sukhinã Bodhisatta-mātā hoti akilanta- kāyā, Bodhisatta¤ ca Bodhisatta-mātā tiro-kucchi-gataü passati sabbaīga-paccaīgiü abhinindriyaü.\<*<4>*>/ `Seyyathā pi bhikkhave maõi {veëuriyo} subho jātimā aņņhaüso suparikamma-kato accho vippasanno sabbākāra- sampanno. Tatra 'ssa\<*<5>*>/ suttaü āvutaü nãlaü vā pãtaü vā lohitaü\<*<6>*>/ vā odātaü vā paõķu-suttaü vā. Tam enaü cakkhumā puriso hatthe\<*<7>*>/ karitvā {paccavekkheyya}: "Ayaü kho maõi {veëuriyo} subho jātimā {aņņhaüso} supari- kamma-kato accho vippasanno sabbākāra-sampanno Tatr' idaü\<*<8>*>/ suttaü āvutaü nãlaü vā pãtaü vā lohitaü vā odātaü vā paõķu-suttaü vā ti."\<*<9>*>/ Evam eva kho bhikkhave yadā Bodhisatto mātu kucchiü okkanto hoti, na Bodhisatta-mātu kocid eva ābādho uppajjati, sukhinã Bodhisatta-mātā hoti akilanta-kāyā, Bodhisatta¤ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS Bodhisattassa. 2 Scd Bodhisattassa. 3 Sc okkamanto. 4 K ahãnindriyaü Bm ahin-. See ii. 85; Sum, on the passage, i. 222; M. iii. 121. 5 Bm yaü. See ii. 84; M. iii. 121. 6 Bm lohitakaü, and below. 7 Bm K hatthesu. 8 K tatr' assa. 9 K omits ti. >/ #<[page 014]># %<14 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 1. 21.>% ca Bodhisatta-mātā tiro-kucchi-gataü passati sabbaīga- paccaīgiü abhinindriyaü. Ayam ettha dhammatā. 22. `Dhammatā esā bhikkhave, sattāha-jāte Bodhisatte Bodhisatta-mātā kālaü karoti, Tusitaü\<*<1>*>/ kāyaü uppajjati. Ayam ettha dhammatā. 23. `Dhammatā esā bhikkhave, yathā a¤¤ā itthikā nava vā dasa vā māse gabbhaü kucchinā pariharitvā vijāyanti, na h' evaü Bodhisattaü Bodhisatta-mātā vijāyati, das eva māsāni\<*<2>*>/ Bodhisattaü Bodhisatta-mātā kucchinā pariharitvā vijāyati. Ayam ettha dhammatā. 24. `Dhammatā esā bhikkhave, yathā a¤¤ā itthikā nisinnā vā nipannā vā vijāyanti, na h' evaü Bodhisattaü Bodhisatta-mātā vijāyati, ņhitā va Bodhisattaü Bodhisatta- mātā vijāyati. Ayam ettha dhammatā. 25. `Dhammatā esā bhikkhave, yadā Bodhisatto mātu kucchismā\<*<3>*>/ nikkhamati, devā paņhamaü paņiggaõhanti, pacchā manussā. Ayam ettha dhammatā. 26. `Dhammatā esā bhikkhave, yadā Bodhisatto mātu kucchismā nikkhamati appatto va\<*<4>*>/ Bodhisatto paņhaviü hoti, cattāro naü deva-puttā {paņiggahetvā} mātu purato ņhapenti: "Attamanā devã hohi, Mahesakkho te putto uppanno ti." Ayam ettha dhammatā. 27. `Dhammatā esā bhikkhave, yadā Bodhisatto mātu kucchismā nikkhamati, visado va nikkhamati, amakkhito uddena amakkhito semhena amakkhito ruhirena\<*<5>*>/ amak- khito kenaci asucinā, suddho visado.\<*<6>*>/ `Seyyathā pi bhikkhave maõi-ratanaü Kāsike vatthe nikkhittaü, n' eva maõi-ratanaü Kāsikaü vatthaü mak- kheti, na pi Kāsikaü vatthaü maõi-ratanaü makkheti -- tam kissa hetu? ubhinnaü suddhattā -- evam eva kho bhikkhave yadā Bodhisatto mātu kucchismā nikkhamati, visado va nikkhamati, amakkhito uddena amakkhito \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm Tussitaü. 2 Bm māse. 3 Bm kucchimhā, and so throughout. 4 Sdt K ca; Sc omits; Bm and M. iii. 122 va. 5 SS here, but only Sd in the repetition, rudhirena. 6 K visuddho; Jāt. i. 53 visado. >/ #<[page 015]># %% semhena amakkhito ruhirena amakkhito kenaci asucinā, suddho visado.\<*<1>*>/ Ayam ettha dhammatā. 28. `Dhammatā esā bhikkhave. Yadā Bodhisatto mātu kucchismā nikkhamati, dve udakassa dhārā\<*<2>*>/ antalikkhā pātubhavanti, ekā sãtassa ekā uõhassa, yena Bodhisattassa udaka-kiccaü karonti mātucca.\<*<3>*>/ Ayam ettha dhammatā. 29. `Dhammatā esā bhikkhave. Sampati-jāto Bodhi- satto samehi pādehi patiņņhahitvā uttarābhimukho\<*<4>*>/ satva- pada-vãtihārena gacchati, setamhi chatte anuhãramāne\<*<5>*>/ sabbā ca disā viloketi\<*<6>*>/ āsabhi¤ ca vācaü bhāsati: "Aggo 'ham asmi lokassa, jeņņho 'ham asmi lokkassa, seņņho 'ham asmi lokassa, ayam anitimā\<*<7>*>/ jāti, n' atthi {dāni} punabbhavo ti." Ayam ettha dhammatā. 30. `Dhammatā esā bhikkhave. Yadā Bodhisatto mātu kucchismā\<*<8>*>/ nikkhamati, atha sadevake loke sammā- rake sabrahmake sassamaõa\<*<9>*>/-brāhmaõiyā pajāya sadeva- manussāya appamāõo uëāro obhāso pātubhavati, atik- kamm' eva devānaü devānubhāvaü. Yā pi tā lokan- tarikā aghā asaüvutā andhakārā andhakārā-timisā, yattha pi 'me {candima-suriyā} evaü mahiddhikā evaü mahānu- bhāvā ābhāya nānubhonti, tattha pi appamāõo uëāro obhāso pātubhavati atikkamm' eva devānaü devānu- bhāvaü. Ye pi tattha sattā upapannā, te pi ten' obhāsena a¤¤am a¤¤aü sa¤jānanti: "A¤¤e pi kira bho santi sattā idhåpapannā ti." Aya¤ ca dasa-sahassã loka- dhātu saükampati sampakampati sampavedhati. Ap- pamāõo ca uëāro obhāso loke pātubhavati atikkamm, eva devānaü devānubhāvaü. Ayam ettha dhammatā. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K visuddho (as above). 2 K and Sum. udakassa. SS and Jāt. i. 53 udaka. 3 Sd mātucchā; Bm K mātu ca, and so M. iii. 123. 4 MSS. and K uttarenābhimukho, but see M. iii. 123 quoted Sum. i. 60. 5 Scd Sum. anuhãramāne; St anubhiramāne; Bm anudhārayamāne; K anudhāriyamāne. See Trencker's Pāli Misc. 79. 6 Bm K and Sum. i. 60 anuvil-. 7 K adds me. 8 Bm -imhā. 9 Bm sasam-. >/ #<[page 016]># %<16 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 1. 30.>% 31. `Jāte kho pana bhikkhave Vipassimhi kumāre, Bandhumato ra¤¤o paņivedesuü: "Putto\<*<1>*>/ te deva\<*<1>*>/ jāto, taü devo passatåti." Addasā kho bhikkhave Bandhumā rājā Vipassã\<*<2>*>/-kumāraü, disvā nemitte brāhmaõe āmantā- petvā etad avoca: Passantu bhonto nemittā brāhmaõā kumāran ti." Addasāsuü\<*<3>*>/ kho bhikkhave\<*<4>*>/ nemittā brāhmaõā Vipassã\<*<5>*>/-kumāraü, disvā Bandhumaü\<*<6>*>/ rājā- naü etad avocuü: "Attamano deva hohi, {mahesakkho} te deva\<*<7>*>/ putto uppanno. Lābhā te Mahārāja, suladdhaü te Mahārāja, yassa te kule evaråpo putto uppanno. Ayaü hi deva kumāro dvattiüsa Mahāpurisa-lakkhaõehi sa- mannāgato, yehi samannāgatassa Mahāpurisassa dve\<*<8>*>/ gatiyo bhavanti ana¤¤ā. Sace agāraü ajjhāvasati, rājā hoti cakka-vatti dhammiko dhamma-rājā cāturanto vijitāvã janapadatthāvariyappatto\<*<9>*>/ satta-ratana-samannāgato. Tass' imāni satta ratanāni bhavanti, seyyathãdaü cakka- ratanaü hatthi-ratanaü assa-ratanaü maõi-ratanaü itthi- ratanaü gahapati-ratanaü pariõāyaka-ratanam eva satta- maü. {Paro-}sahassaü kho pan' assa puttā bhavanti sårā vãraīga-råpā parasenappamaddanā. So imaü paņhaviü sāgara-pariyantaü adaõķena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasati. Sace kho pana agārasmā anagāriyaü pabbajati, arahaü hoti {sammā-sambuddho} loke vivattacchaddo\<*<10>*>/. 32. "`Katamehi cāyaü deva kumāro dvattiüsa Mahā- purisa-lakkhaõehi samannāgato yehi {samannāgatassa} Mahāpurisassa dve gatiyo bhavanti ana¤¤ā? Sace agāraü ajjhāvasati, rājā hoti cakka-vatti dhammiko dhamma-rājā cāturanto vijitāvã janapadatthāvariyappatto\<*<11>*>/ satta-ratana-samannāgato. Tass' imāni satta ratanāni \<-------------------------------------------------------------------------- 1-1 Bm deva te. 2 So SS, Bm K -siü, and below 3 So Sdt, Sc addasāsu, Bm K addasaüsu. 4 K adds naü. 5 Bm K -siü. 6 Bm K -mantaü. 7 Bm K te only, SS deva only. 8 Bm K add va; SS and Sum. omit. 9 K -ņņhāv-. 10 K vivaņņhachado. 11 K -ņņhāv-. >/ #<[page 017]># %% bhavanti, seyyathãdaü cakka-ratanaü hatthi-ratanaü assa-ratanaü maõi-ratanaü itthi-ratanaü gahapati- ratanaü pariõāyaka-ratanam eva sattamaü. {Paro-}sahas- saü kho pan' assa puttā bhavanti sårā vãraīga-råpā parasenappamaddanā. So imaü paņhaviü sāgara- pariyantaü adaõķena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasati. Sace kho pana agārasmā anagāriyaü pab- bajati, arahaü hoti {sammā-}sambuddho loke vivatta- cchaddo. "`Ayaü hi deva kumāro suppatiņņhita-pādo. Yam pāyaü deva kumāro suppatiņņhita-pādo, idam pi 'ssa\<*<1>*>/ Mahāpurisassa Mahāpurisa-lakkhaõaü bhavati. "`Imassa deva kumārassa {heņņhā}-pāda-talesu cakkāni jātāni sahassārāni sanemikāni sanābhikāni sabbākāra- paripårāni. Yam pi deva imassa kumārassa {heņņhā}-pāda- talesu cakkāni jātāni sahassārāni sanemikāni sanābhikāni sabbākāra-paripårāni, idam pi 'ssa Mahāpurisassa Mahā- purisa-lakkhaõaü bhavati. "`Ayaü hi deva kumāro āyata-paõhã . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro dãghaīgulã . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro mudu-taluõa-hattha-pādo . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro jāla-hattha-pādo . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro ussaīkha-pādo . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro eõi-jaīgho . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro ņhitako va anonamanto ubho- hi pāõi-talehi jannukāni\<*<2>*>/ parimasati\<*<3>*>/ parimajjati . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro kosohita-vatthaguyho . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro suvaõõa-vaõõo ka¤cana- {sannibha-ttaco}\<*<4>*>/ . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro sukhumacchavã\<*<5>*>/ sukhu- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm p'imassa, and below. 2 St Bm jaõõuk-. 3 Sc param-; Bm parām-. 4 Bm K sannibhataco. 5 Scd Bm sukhumachavi. >/ #<[page 018]># %<18 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 1. 32.>% mattā chaviyā rajojallaü kāye na upalimpati\<*<1>*>/ . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro ekeka-lomo ekekāni lomāni loma-kåpesu jātāni . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro uddhagga-lomo uddhaggāni lomāni jātāni nãlāni a¤jana-vaõõāni kuõķala\<*<2>*>/-vattāni dak- khiõāvattaka-jātāni . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro brahmujju-gatto\<*<3>*>/ . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro sattussado . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro sãha-pubbaddhakāyo . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro citantaraüso\<*<4>*>/ . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro nigrodha-parimaõķalo, {yāva- takv assa} kāyo tāvatakvassa vyāmo, {yāvatakv assa} vyāmo tāvatakvassa kāyo . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro {samavatta-kkhandho}\<*<5>*>/ . . . "`Ayaü hi deva kumāro {rasaggas-aggã} . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro sãha-hanu . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro cattālãsa-danto . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro sama-danto . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro avivara\<*<6>*>/-danto . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro susukka-dāņho . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro pahåta-jivho . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro Brahmassaro karavãka\<*<7>*>/-bhāõã . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro abhinãla-netto . . . pe . . . "`Ayaü hi deva kumāro go-pakhumo . . . pe . . . "`Imassa deva kumārassa uõõā bhamukantare jātā odātā mudu-tåla-sannibhā. Yam pi deva imassa kumā- rassa uõõā bhamukantare jātā odātā mudu-tåla-sannibhā, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd uparimpati; St upalippati. 2 Bm K -lā. 3 K -åju- 4 Sc citaütaraüso; K pittantaraüso. 5 Sd samavata-; St samavata- corrected to -vatta; Bm K samavaņņa. 6 Bm K aviraëa. 7 St karavãkara; Bm K karavika. >/ #<[page 019]># %% idam pi 'ssa Mahāpurisassa Mahāpurisa-lakkhaõaü bhavati. "`Ayaü hi deva kumāro uõhãsa\<*<1>*>/-sãso. Yam pāyaü deva kumāro uõhãsa-sãso, idam pi 'ssa Mahāpurisassa Mahāpurisa-lakkhaõaü bhavati. 33. "`Imehi kho ayaü deva kumāro dvattiüsa Mahā- purisa-lakkhaõehi samannāgato, yehi samannāgatassa Mahāpurisassa dve gatiyo bhavanti ana¤¤ā. Sace agāraü ajjhāvasati, rājā hoti cakkavatti dhammiko dhamma-rājā cāturanto vijitāvã janapadatthāvariyappatto satta-ratana- samannāgato. Tass' imāni satta-ratanāni bhavanti: sey- yathãdaü cakka-ratanaü hatthi-ratanaü assa-ratanaü maõi-ratanaü itthi-ratanaü gahapati-ratanaü pariõāyaka- ratanam eva sattamaü. Paro-sahassaü kho pan' assa puttā bhavanti sårā vãraīga-råpā {parasenappamaddanā}. So imaü paņhaviü sāgara-pariyantaü adaõķena asat- thena dhammena\<*<2>*>/ abhivijiya ajjhāvasati. Sace kho pana agārasmā anagāriyaü pabbajati, arahaü hoti {sammā-} sambuddho loke vivattacchaddo ti."\<*<3>*>/ `Atha kho bhikkhave Bandhumā rājā nemitte brāh- maõe ahatehi\<*<4>*>/ vatthehi acchādāpetvā\<*<5>*>/ sabba-kāmehi santappesi. 34. `Atha kho bhikkhave Bandhumā rājā Vipassissa kumārassa dhātiyo upaņņhāpesi. A¤¤ā sudaü\<*<6>*>/ pāyenti, a¤¤ā nahāpenti,\<*<7>*>/ a¤¤ā dhārenti, a¤¤ā aīkena pariharanti. Jātassa kho pana bhikkhave Vipassissa kumārassa seta- cchattaü dhārayittha divā c' eva ratti¤ ca: "mā naü sãtaü vā uõhaü vā tiõaü vā rajo vā ussāvo vā {bādhā} ti."\<*<8>*>/ Jāto kho pana bhikkhave Vipassã kumāro bahuno janassa piyo ahosi manāpo. Seyyathā pi bhikkhave uppalaü vā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm uīhissa twice. 2 K adds samena here, but not in 31. 3 Bm -cchado; K vivaņacchado hoti. 4 Bm āhatehi. 5 K acchādetvā. 6 Bm K khãraü. 7 Bm nhāp-. So K in text, but nahāpenti in note. 8 Bm bādhayitthāti; K ti only (without verb). A. i. 145 has phussi after mā naü, and omits bādha. >/ #<[page 020]># %<20 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 1. 34.>% padumaü vā puõķarãkaü vā bahuno janassa piyaü manāpaü, evam eva kho bhikkhave Vipassã kumāro bahuno janassa piyo ahosi manāpo. Svāssudaü\<*<1>*>/ aīken' eva aīkaü\<*<2>*>/ pariharãyati. 35. `Jāto kho pana bhikkhave Vipassã kumāro ma¤ju- ssaro ca\<*<3>*>/ ahosi vaggu-ssaro ca madhura-ssaro ca pema- nãya-ssaro ca. Seyyathā pi bhikkhave Himavante pabbate karavãkā nāma sakuõa-jāti ma¤jussarā ca vaggu\<*<4>*>/-{madhu- ra-ssarā} ca pemanãyassarā ca, evam eva kho bhikkhave Vipassã kumāro ma¤jussaro ca ahosi {vaggu-ssaro} ca madhurassaro ca pemanãyassaro ca. 36. `Jātassa kho pana bhikkhave Vipassissa kumārassa kamma-vipākajaü dibbaü cakkhuü\<*<5>*>/ pātur ahosi, yena sudaü\<*<6>*>/ samantā yojanaü passati divā c' eva ratti¤ ca. 37. `Jāto kho pana bhikkhave Vipassã kumāro animi- santo\<*<7>*>/ pekkhati, seyyathā pi\<*<8>*>/ devā\<*<9>*>/ Tāvatiüsā. "Animi- santo\<*<10>*>/ kumāro\<*<11>*>/ pekkhatãti"\<*<12>*>/ kho\<*<13>*>/ bhikkhave Vipas- sissa kumārassa "Vipassã Vipassã"\<*<14>*>/ tveva sama¤¤ā uda- pādi. Atha kho bhikkhave Bandhumā rājā attha-karaõe\<*<15>*>/ nisinno, Vipassi\<*<16>*>/-kumāraü aīke\<*<17>*>/ nisãdāpetvā atthe\<*<18>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm svassudaü; SS here So sudam; Sum svāsudaü. 2 Bm aīgen' eva aīgaü. 3 Sd brahmassaro ma¤jussaro ca; Bm brahmassaro ca ma¤juro ca; Sct K Sum omit. 4 K vaggussarā ca madhurassarā ca. 5 SS dibbaü cakkhuü; Bm dibba-cakkhu; K dibbacakkhuü. 6 K dåraü. 7 Bm animmisanto, and below; K animmissanto, and below. 8 K adds bhikkhave. 9 K devatā. 10 K animmissantā. 11 Bm K omit. 12 Bm pekkhati; K pekkhanti. 13 Bm jātassa kho pana; K evam eva kho bhikkhave Vipassã kumāro animmissanto pekkhati. Jātassa kho pana. 14 Sd K omit. 15 Sd -karaõo; Bm aņņha-kar-; K aņņakaraõe. 16 Bm K Vipassiü. 17 Bm aīge, and below. 18 K aņņe. >/ #<[page 021]># %% anusāsati. Tatra sudaü bhikkhave Vipassã kumāro pitu aīke nisinno viceyya viceyya atthe panāyati ¤āyena.\<*<1>*>/ "Viceyya viceyya kumāro atthe\<*<2>*>/ panāyati ¤āyenāti"\<*<3>*>/ \<*<4>*>/ kho bhikkhave Vipassissa\<*<5>*>/ kumārassa bhiyyoso mattāya "Vipassã\<*<6>*>/ Vipassã" tveva sama¤¤ā udapādi. 38. `Atha kho bhikkhave Bandhumā rājā Vipassissa kumārassa tayo pāsāde kārāpesi, ekaü vassikaü ekaü hemantikaü ekaü gimhikaü, pa¤ca kāma-guõāni upa- ņņhāpesi. Tatra sudaü bhikkhave Vipassã kumāro vassike pāsāde vassike\<*<7>*>/ cattāro māse nippurisehi\<*<8>*>/ turiyehi parivārayamāno\<*<9>*>/ na heņņhā pāsādaü orohati.\<*<10>*>/ 11 Jāti-khaõķaü niņņhitaü.\<*<11>*>/ 2.1. `Atha kho bhikkhave Vipassã kumāro bahunnaü vassānaü bahunnaü vassa-satānaü bahunnaü vassa- sahassānaü accayena sārathiü āmantesi: "`Yojehi samma sārathi bhaddāni bhaddāni\<*<12>*>/ yānāni, uyyāna-bhumiü gacchāma {bhåmiü}\<*<13>*>/ dassanāyāti. "`Evaü devāti" kho bhikkhave sārathi Vipassissa kumārassa paņissutvā bhaddāni bhaddāni yānāni yojā- petvā Vipassissa\<*<14>*>/ kumārassa paņivedesi: "Yuttāni kho te deva bhaddāni bhaddāni yānāni, yassa {dāni} kālaü ma¤¤asãti." `Atha kho bhikkhave Vipassã kumāro bhaddaü\<*<15>*>/ yānaü abhiruhitvā bhaddehi bhaddehi yānehi uyyāna- bhumiü niyyāsi.\<*<16>*>/ 2. `Addasā kho bhikkhave Vipassã kumāro uyyāna- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K ¤āõena. 2 K aņņe. 3 K ¤āõenāti. 4 K adds atha. 5 Sc Vipassã-. 6 K omits second Vipassã. 7 K omits vassike, but see A i. 145. 8 Bm nipur-. 9 Bm paricāriya-. 10 K orohatãti. 11-11 Bm K Paņhama-bhāõavāraü. 12 Sct omit first and third, but not second time. 13 Sc K subhåmiü; Bm subhåmi. 14 K Vipassi-. 15 Bm bhaddaü bhaddaü; K bhadraü, See pp. 28, 41. 16 Sd Bm niyyāti. See p. 41. >/ #<[page 022]># %<22 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 2. 2.>% bhåmiü niyyanto purisaü jiõõaü gopānasi-vaīkaü bhoggaü\<*<1>*>/ daõķa-parāyanaü pavedhamānaü gacchantaü āturaü gata-yobbanaü. Disvā sārathiü āmantesi: "`Ayam pana samma sārathi puriso kiü kato, kesā pi 'ssa na yathā a¤¤esaü, kāyo pi 'ssa na yathā a¤¤esan ti?" "`Eso kho deva jiõõo nāmāti. "`Kim pan' eso samma sārathi jiõõo nāmāti?" "`Eso kho deva jiõõo nāma: Na dāni tena ciraü jãvitabbaü bhavissatãti." "`Kim pana samma sārathi aham pi jarā-dhammo jaraü anatãtā ti.?" "`Tva¤ ca deva maya¤ c' amhā\<*<2>*>/ sabbe jarā-dhammā jaraü anatãtā ti." "`Tena hi samma sārathi alan dān' ajja uyyāna-bhå- miyā, ito va antepuraü paccaniyyāhãti."\<*<3>*>/ "`Evaü devāti" kho bhikkhave sārāthi Vipassissa kumārassa paņissutvā tato va antepuraü paccaniyyāsi. Tatra sudaü bhikkhave Vipassã kumāro antepura\<*<4>*>/-gato dukkhã dummano pajjhāyati: "{Dhi-r-\<*<5>*>/ atthu} kira bho jāti nāma,\<*<6>*>/ yatra hi nāma jātassa jarā pa¤¤āyissatãti." 3. `Atha kho bhikkhave Bandhumā rājā sārathiü āmantāpetvā etad avoca: "`Kacci samma sārathi kumāro uyyāna-bhåmiyā abhi- ramittha, kacci samma sārathi kumāro uyyāna-bhåmiyā attamano ahosãti?" "`Na kho deva kumāro uyyāna-bhåmiyā abhiramittha, na kho deva kumāro uyyāna-bhåmiyā attamano ahosãti. "`Kim pana samma sārathi addasa kumāro uyyāna- bhåmiü niyyanto ti?" \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K bhaggaü. See A. i. 138; M. i. 88; Dhp. A. 315; and Jāt. i. 59. 2 SS often amha. 3 SS Bm always pacca-; K at first pacca-, towards the end paccā. St -nåy-; Scd -nåyy-. 4 Bm K -raü. 5 Bm dhã. 6 So SS Bm K and below; Jāt. i. 59 jātiyā. >/ #<[page 023]># %% "`Addasā\<*<1>*>/ kho deva kumāro uyyāna-bhåmiü niyyanto purisaü jiõõaü gopānasi-vaükaü bhoggaü daõķa-parāya- naü pavedhamānaü gacchantaü āturaü-gata-yobbanaü. Disvā maü etad avoca: `Ayam pana samma sārathi puriso kiü kato, kesā pi 'ssa na yathā a¤¤esaü, kāyo pi 'ssa na yathā a¤¤esan ti?' `Eso kho deva jiõõo nāmāti.' `Kim pana so samma sārathi jiõõo nāmāti?' `Eso kho deva jiõõo nāma: na dāni tena ciraü jãvitabbaü bhavis- satãti.' `Kim pana samma sārathi aham pi jarā-dhammo jaraü anatãto ti?' `Tva¤ ca deva maya¤ c' amhā sabbe jarā-dhammā jaraü anatãtā ti.' `Tena hi samma sārathi alan dān' ajja uyyāna-bhåmiyā, ito va antepuram pacca- niyyāhãti.' `Evaü devāti' kho ahaü deva Vipassissa kumārassa paņissutvā tato va antepuraü paccaniyyāsiü. So kho deva kumāro antepura-gato dukkhã dummano pajjhāyati: `Dhi-r-atthu kira bho jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā pa¤¤āyissatãti.' " 4. `Atha kho bhikkhave Bandhumassa ra¤¤o etad ahosi: "Mā h' eva kho Vipassã kumāro na rajjaü kāresi, mā h' eva Vipassã kumāro agārasmā anagāriyaü pabbaji, mā h' eva nemittānaü brāhmaõānaü saccaü assa vacanan ti." `Atha kho bhikkhave Bandhumā rājā Vipassissa kumārassa bhiyyoso mattāya pa¤ca kāma-guõāni upa- ņņhāpesi yathā Vipassã kumāro rajjaü kāreyya,\<*<2>*>/ yathā Vipassã kumāro na agārasmā anagāriyaü pabbajeyya, yathā nemittānaü brāhmaõānaü micchā assa vacanaü.\<*<3>*>/ Tatra sudaü bhikkhave Vipassã kumāro pa¤cahi kāma- guõehi samappito samaīgi-bhåto\<*<4>*>/ parivāreti.\<*<5>*>/ 5. `Atha kho bhikkhave Vipassã kumāro bahunnaü vassānaü . . . pe (1) . . . \<-------------------------------------------------------------------------- 1 All MSS. addasa in the question, addasā in the answer. 2 Bm kareyya. (So Sc here, but not afterwards.) 3 SS Bm vacanan ti. 4 Sc Bm samaīgã- 5 So SS; Bm paricāreti. >/ #<[page 024]># %<24 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 2. 6.>% 6. `Addasā kho bhikkhave Vipassã kumāro uyyāna- bhåmiü niyyanto purisaü ābādhikaü dukkhitaü\<*<1>*>/ bāëha-gilānaü sake mutta-karãse palipannaü semānaü\<*<2>*>/ a¤¤ehi vuņņhāpiyamānaü a¤¤ehi saüvesiyamānaü. Disvā sārathiü āmantesi: "Ayam pana samma sārathi puriso kiü kato, akkhãni pi 'ssa na yathā a¤¤esaü, saro\<*<3>*>/ pi 'ssa na yathā a¤¤esan ti?" "`Eso kho deva vyādhito\<*<4>*>/ nāmāti. "`Kim pana eso samma sārathi vyādhito nāmāti?" "`Eso kho deva vyādhito nāma: app eva nāma tamhā ābādhā vuņņhaheyyāti. "`Kim pana samma sārathi aham pi vyādhi-dhammo vyādhiü anatãto ti?" "`Tva¤ ca deva maya¤ c' amhā sabbe vyādhi-dhammā vyādhiü anatãtā ti. "`Tena hi samma sārathi alan dān' ajja uyyāna- ahåmiyā, ito va antepuraü paccaniyyāhãti." "`Evaü devāti" kho bhikkhave sārathi Vipassissa kumārassa paņissutvā tato va antepuraü paccaniyyāsi. Tatra sudaü bhikkhave Vipassã kumāro antepura-gato dukkhã dummano pajjhāyati: "Dhi-r-atthu kira bho jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā pa¤¤āyissati vyādhi pa¤¤āyissatãti." 7. `Atha kho bhikkhave Bandhumā rājā sārathiü āmantāpetvā etad avoca: "`Kacci samma sārathi kumāro uyyāna-bhåmiyā abhi- ramittha, kacci samma sārathi kumāro uyyāna-bhåmiyā attamano ahosãti?" "`Na kho deva kumāro uyyāna-bhåmiyā abhiramittha, na kho deva kumāro uyyāna-bhåmiyā attamano ahosãti. "`Kim pana samma sārathi addasa kumāro uyyāna- bhåmiü niyyanto ti?" "`Addasā kho deva kumāro uyyāna-bhåmiü niyyanto purisaü ābādhikaü dukkhitaü bāëha-gilānaü sake mutta- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St dukkhaü; Sd dukkhiü (see M. i. 88, A. i. 139). 2 St sopānaü; Bm K sayamānaü. 3 K siro. 4 Bm K byādhito, and throughout. >/ #<[page 025]># %% karãse palipannaü semānaü a¤¤ehi vuņņhāpiyamānaü a¤¤ehi saüvesiyamānaü. Disvā maü etad avoca: `Ayam pana samma sārathi puriso kiü kato, akkhãni pi 'ssa na yathā a¤¤esaü, saro pi 'ssa na yathā a¤¤esan ti?' `Eso kho deva vyādhito nāmāti.' `Kim pan' eso samma sārathi vyādhito nāmāti?' `Eso kho deva vyādhito nāma: app eva nāma tamhā ābādhā vuņņhaheyyāti.' `Kim pana samma sārathi aham pi vyādhi-dhammo vyādhiü anatãto ti?' `Tva¤ ca deva maya¤ c' amhā sabbe vyādhi-dhammā vyādhiü anatãtā ti.' `Tena hi samma sārathi alan dān' ajja uyyāna-bhåmiyā, ito va antepuraü paccaniyyāhãti.' `Evaü devāti' kho ahaü deva Vipassissa kumārassa paņissutvā tato va antepuraü paccaniyyāsiü. So kho\<*<1>*>/ deva kumāro antepura-gato dukkhã dummano pajjhāyati: Dhi-r-atthu kira bho jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā pa¤¤āyissati vyādhi pa¤¤āyissatãti.' " 8. `Atha kho bhikkhave Bandhumassa ra¤¤o etad ahosi: "Mā h' eva kho Vipassã kumāro na rajjaü' kāresi, mā h' eva Vipassã kumāro agārasmā anagāriyaü pabbaji, mā h' eva nemittānaü brāhmaõānaü saccaü assa vacanan ti." `Atha kho bhikkhave Bandhumā rājā Vipassissa kumā- rassa bhiyyoso mattāya pa¤ca kāma-guõāni upaņņhāpesi, yathā Vipassã kumāro rajjaü kāreyya, yathā Vipassã kumāro na agārasmā anagāriyaü pabbajeyya, yathā nemittānaü brāhmaõānaü micchā assa vacanaü. Tatra sudaü bhikkhave Vipassã kumāro pa¤cahi kāma-guõehi samappito samaīgi-bhåto parivāreti. 9. . . . pe [1] . . . 10. `Addasā kho bhikkhave Vipassã kumāro uyyāna- bhåmiü niyyanto mahājana-kāyaü sannipatitaü nānā- rattāna¤ ca dussānaü milātaü\<*<2>*>/ kayiramānaü. Disvā sārathiü āmantesi: "`Kin nu kho so samma sārathi mahājana-kāyo sanni- patito nānārattāna¤ ca dussānaü milātaü kayiratãti?"\<*<3>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K eso. 2 Bm K vilātam, and below. 3 K kariyatãti. >/ #<[page 026]># %<26 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 2. 10.>% "`Eso kho deva kālakato\<*<1>*>/ nāmāti. "`Tena hi samma sārathi yena so kālakato tena rathaü pesehãti." "`Evaü devāti" kho bhikkhave sārathi vipassissa kumārassa paņissutvā yena so kālakato tena rathaü pe- sesi. Addasā kho bhikkhave Vipassã kumāro\<*<2>*>/ petaü kālakataü. Disvā sārathiü āmantesi: "`Kim panāyaü\<*<3>*>/ samma sārathi kālakato nāmāti?" "`Eso kho deva kālakato nāma: na dāni taü dak- khinti\<*<4>*>/ mātā vā pitā vā a¤¤e vā {¤āti}-sālohitā, so pi na dakkhissati mātaraü vā pitaraü vā a¤¤e vā ¤āti-sālohite ti." "`Kim pana samma sārathi aham pi maraõa-dhammo maraõaü anatãto ti? Mam pi na dakkhinti devo vā devã vā {a¤¤e} vā ¤āti-sālohitā, aham pi na dakkhissāmi devaü vā deviü vā a¤¤e vā ¤āti-sālohite ti?" "`Tva¤ ca deva maya¤ c' amhā sabbe maraõa-dhammā maraõaü anatãtā. Tam pi na dakkhinti devo vā devã vā a¤¤e vā ¤āti-sālohitā. Tvam pi na dakkhissasi devaü vā deviü vā a¤¤e vā ¤āti-sālohite ti. "`Tena hi samma sārathi alan dān' ajja uyyāna- bhåmiyā, ito va antepuraü paccaniyyāhãti." "`Evaü devāti kho bhikkhave sārathi Vipassissa kumārassa paņissutvā tato va antepuraü paccaniyyāsi. Tatra sudaü bhikkhave Vipassã kumāro antepura-gato dukkhã dummano pajjhāyati: "Dhi-r-atthu kira bho jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā pa¤¤āyissati, vyādhi pa¤¤āyissati, maraõaü pa¤¤āyissatãti." \<*<11>*>/. `Atha kho bhikkhave Bandhumā rājā sārathiü āmantāpetvā etad avoca: "`Kacci samma sārathi kumāro uyyāna-bhåmiyā abhiramittha, kacci samma sārathi kumāro uyyāna- bhåmiyā attamano ahosãti?" \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm kālaü, and so always. 2 In the repetition Bm K insert purisaü, but not here. 3 SS pana. 4 Sc dakkhissanti; K Bm dakkhanti. See i. 46; ii. 41. >/ #<[page 027]># %% "`Na kho deva kumāro uyyāna-bhåmiyā abhira- mittha, no kho deva kumāro uyyāna-{bhåmiyā} attamano ahosãti." "`Kim pana samma sārathi addasa kumāro uyyāna- bhåmiü niyyanto ti?" "`Addasā kho deva kumāro uyyāna-bhåmiü niyyanto mahājana-kāyaü sannipatitaü nānārattāna¤ ca dussānaü milātaü kayiramānaü. Disvā maü etad avoca: `Kin nu kho so samma sārathi mahājana-kāyo sannipatito nānārattāna¤ ca dussānaü milātaü kayiratãti?' `Eso kho deva kālakato nāmāti.' `Tena hi samma sārathi yena so kālakato tena rathaü pesehãti.' `Evaü devāti' kho ahaü deva Vipassissa kumārassa paņissutvā yena so kālakato tena rathaü pesesiü. Addasā kho deva kumāro petaü kālakataü. Disvā maü etad avoca: `Kim pan- āyaü samma sārathi kālakato nāmāti?' `Eso kho deva kālakato nāma: na dāni taü dakkhinti mātā vā pitā vā a¤¤e vā ¤āti-sālohitā. So pi na dakkhissati mātaraü vā pitaraü vā a¤¤e vā ¤āti-sālohite ti.' `Kim pana samma sārathi aham pi maraõa-dhammo maraõaü anatãto? Mam pi na dakkhinti\<*<1>*>/ devo vā devã vā a¤¤e vā ¤ati-sālo- hitā, aham pi na dakkhissāmi devaü vā deviü vā a¤¤e vā ¤āti-sālohite ti?' `Tva¤ ca deva maya¤ c' amhā sabbe maraõa-dhammā maraõaü anatãtā. Tam pi na dakkhinti devo vā devã vā a¤¤e vā ¤āti-sālohitā. Tvam pi na dakkhissasi devaü vā deviü vā a¤¤e vā ¤āti-sālohite ti.' `Tena hi samma sārathi alan dān' ajja uyyāna-bhåmiyā, ito va antepuraü paccaniyyāhãti.' `Evaü devāti' kho ahaü deva Vipassissa kumārassa paņissutvā tato va ante- puraü paccaniyyāsiü. So kho deva kumāro antepura- gato dukkhã dummano pajjhāyati: `Dhi-r-atthu kira bho jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā pa¤¤āyissati, vyādhi pa¤¤āyissati, maraõaü pa¤¤āyissatãti.' 12 `Atha dho bhikkhave bandhumassa ra¤¤o etad ahosi: "Mā h' eva kho Vipassã kumāro na rajjaü kāresi, mā h' eva Vipassã kumāro agārasmā anagāriyaü pabbaji, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K Bm dakkhaõti, and below. >/ #<[page 028]># %<28 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 2. 12.>% mā h' eva nemittānaü brāhmaõānaü saccaü assa vacanan ti." `Atha kho bhikkhave Bandhumā rājā Vipassissa kumā- rassa bhiyyoso mattāya pa¤ca kāma-guõāni upaņņhāpesi, yathā Vipassã kumāro rajjaü kāreyya, yathā Vipassã kumāro na agārasmā anagāriyaü pabbajeyya, yathā nemittānaü brāhmaõānaü micchā assa vacanaü. Tatra sudaü bhikkhave Vipassã kumāro pa¤cahi kāma- guõehi samappito samaīgi-bhåto parivāreti. 13. `Atha kho bhikkhave Vipassã kumāro bahunnaü vassānaü bahunnaü vassa-satānaü bahunnaü vassa- sahassānaü accayena sārathiü āmantesi: "`Yojehi samma sārathi bhaddāni bhaddāni yānāni, uyyāna-bhåmiü gacchāma bhåmiü dassanāyāti." "`Evaü devāti" kho bhikkhave sārathi Vipassissa kumārassa paņissutvā bhaddāni bhaddāni yānāni yojāpetvā Vipassissa kumārassa paņivedesi: "`Yuttāni kho te deva bhaddāni bhaddāni yānāni, yassa dāni kālaü ma¤¤asãti." `Athā kho bhikkhave Vipassã kumāro bhaddaü\<*<1>*>/ yānaü abhiruhitvā bhaddehi bhaddehi yānehi uyyāna-bhåmiü niyyāsi. 14. `Addasā kho bhikkhave Vipassã kumāro uyyāna- bhåmiü niyyanto purisaü bhaõķuü pabbajitaü kāsāya- vasanaü. Disvā sārathiü āmantesi: "`Ayam pana samma sārathi puriso kiü kato, sãsam pi 'ssa na yathā a¤¤esaü, vatthāni pi 'ssa na yathā a¤¤esan ti?" "`Eso kho deva pabbajito nāmāti." "`Kim pan' eso samma sārathi pabbajito nāmāti?" "`Eso kho deva pabbajito nāma: sādhu dhamma- cariyā sādhu sama-cariyā\<*<2>*>/ sādhu kusala-kiriyā\<*<3>*>/ sādhu pu¤¤a-kiriyā sādhu avihiüsā sādhu bhåtānukampā ti." "`Sādhu kho so samma sārathi pabbajito nāma, sādhu \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm bhaddaü bhaddaü; K bhadraü. See pp. 21, 41. 2 Bm samma- and below. 3 K cariyā, with kiriyā as the Ceylon reading in note. >/ #<[page 029]># %% hi\<*<1>*>/ samma sārathi dhamma-cariyā sādhu sama-cariyā sādhu kusala-kiriyā sādhu pu¤¤ā-kiriyā sādhu avihiüsā sādhu bhåtānukampā.\<*<2>*>/ Tena hi samma sārathi yena so pabbajito tena ratham pesehiti. `Evaü devāti kho bhikkhave sārathi Vipassissa kumārassa paņissutvā yena so pabbajito tena rathaü pesesi. Atha kho bhikkhave Vipassã kumāro taü pabba- jitaü etad avoca: "`Tvaü pana samma kiü kato, sãsam pi te na yathā a¤¤esaü, vatthāni pi te na yathā a¤¤esan ti?" "`Ahaü kho deva pabbajito nāmāti. "`Kiü pana tvaü samma pabbajito nāmāti?" "`Ahaü kho deva pabbajito nāma: sādhu dhamma- cariyā sādhu sama-cariyā sādhu kusala-kiriyā sādhu pu¤¤a-kiriyā sādhu avihiüsā sādhu bhåtānukampā ti." "`Sādhu kho tvaü samma pabbajito nāma, sādhu hi samma dhamma-cariyā sādhu sama-cariyā sādhu kusala- kiriyā sādhu pu¤¤a-kiriyā sādhu avihiüsā sādhu bhåtānu- kampā ti." 15. `Atha kho bhikkhave Vipassã kumāro sārathiü āmantesi: "`Tena hi samma sārathi rathaü ādāya ito va\<*<3>*>/ ante- puraü paccaniyyāhi. Ahaü pana idh' eva kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāri- yaü\<*<4>*>/ pabbajissāmãti." "`Evam devāti" kho sārathi Vipassissa kumārassa paņissutvā, rathaü ādāya tato va\<*<5>*>/ antepuraü pacca- niyyāsi. Vipassã pana kumāro tatth' eva kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāri- yaü pabbaji. 16. `Assosi kho bhikkhave Bandhumatiyā rājadhāniyā mahā-jana-kāyo caturāsãti-pāõa-sahassāni: "Vipassã kira kumāro kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K omit. 2 Bm adds ti. 3 Sct ca; Bm K va; Sd omits. 4 Bm anāg-, and below. 5 So SS; Bm va; K ca. >/ #<[page 030]># %<30 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 2. 16.>% acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajito ti." Sut- vāna tesaü etad ahosi: "Na hi\<*<1>*>/ nåna so orako dhamma- vinayo, na sā orikā\<*<2>*>/ pabbajjā, yattha Vipassã kumāro kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajito. Vipassã pi nāma kumāro kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajissati, kim aīga pana na\<*<3>*>/ mayan ti?" Atha kho so\<*<4>*>/ bhikkhave mahā-jana- kāyo\<*<5>*>/ caturāsãti-pāõa-sahassāni\<*<9>*>/ kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā Vipassiü Bodhisattaü agārasmā anagāriyaü pabbajitaü anupabbajiüsu. Tāya sudaü bhikkhave parisāya parivuto Vipassã Bodhisatto gāma-nigama\<*<6>*>/-rājadhānãsu cārikaü carati. 17. `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisatassa raho- gatassa paņisallãnassa evaü cetaso parivitakko udapādi: "`Na kho me taü\<*<7>*>/ {paņiråpaü} yo 'haü ākiõõo viha- rāmi. Yan nånāhaü eko gaõasmā\<*<8>*>/ våpakaņņho viha- reyyan ti." `Atha kho bhikkhave Vipassã Bodhisatto aparena sama- yena eko gaõasmā våpakaņņho vihāsi. A¤¤en' eva tāni caturāsãti-{pabbajita}-sahassāni\<*<9>*>/ agamaüsu, a¤¤ena\<*<10>*>/ Vi- passã Bodhisatto. 18. `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa vāsupagatassa\<*<11>*>/ rahogatassa paņisallãnassa evaü cetaso parivitakko udapādi: "`Kicchaü vatāyam loko āpanno, jāyati ca jãyati ca mãyati ca cavati ca uppajjati ca. Atha ca pan' imassa duk- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct ha; Sd hā; Bm K hi. See p. 42 and Vin. i. 19. 2 K orikā. SS here oraka; 3.14 orikā. 3 Sct kim pana; Sd kimaīgaü pana; St kimaīga pana na; Bm kim aīgaü pana; K kimaīga pana na. So also in 3. 14. 4 K omits. 5 K -kāyā. 6 Bm K insert janapada. 7 Bm K kho pan etaü. 8 Bm K gaõamhā, twice. 9 SS -āsãtiü; Bm K -ti. 10 Bm adds maggena. 11 K vāsåp-. >/ #<[page 031]># %% khassa nissaraõaü nappajānāti jarā-maraõassa, kudāssu\<*<1>*>/ nāma imassa dukkhassa nissaraõaü pa¤¤āyissati jarā- maraõassāti?" `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho sati jarā-maraõaü hoti, kim-pac- cayā jarā-maraõan ti?" Atha kho bhikkhave Vipas- sissa Bodhisattassa yoniso-manasikārā ahu\<*<2>*>/ pa¤¤āya abhisamayo: "Jātiyā kho sati jarā-maraõaü hoti, jāti- paccayā jarā-maraõan ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho sati jāti hoti, kim-paccayā jātãti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa yoniso- manasikārā ahu pa¤¤āya abhisamayo: "Bhave kho sati jāti hoti bhava-paccayā jātãti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho sati bhavo hoti, kim-paccayā bhavo ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisat- tassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisamayo: "Upādāne kho sati bhavo hoti, upādāna-paccayā bhavo ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho sati upādānaü {hoti}, kim-paccayā upādānan ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhi- sattassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisamayo: "Taõhāya kho sati upādānaü hoti, taõhā-paccayā upādānan ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho sati taõhā hoti, kim-paccayā taõhā ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisat- tassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisamayo: "Vedanāya kho sati taõhā hoti, vedanā-paccayā taõhā ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho sati vedanā hoti, kim-paccayā vedanā ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisat- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So St; Sc kadussu; Sd kudussu; Bm K kudassu. 2 SS vary between ahu and āhu. >/ #<[page 032]># %<32 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 2. 18.>% tassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisamayo: "Phasse kho sati vedanā hoti, phassa-paccayā vedanā ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho sati phasso hoti, kim-paccatā phasso ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisat- tassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisamayo: "Saëāyatane kho sati phasso hoti, saëāyatana-paccayā phasso ti?" `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho sati saëāyatanaü hoti, kim-pac- cayā saëāyatanan ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤aya abhisa- mayo: "Nāme-råpe kho sati saëāyatanaü hoti, nāmaråpa paccayā saëāyatanan ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho sati nāma-råpaü hoti, kim-pac- cayā nāma-råpan ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisa- mayo: "Vi¤¤āõe kho sati nāma-råpaü hoti, vi¤¤āõa- paccayā nāma-råpan ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho sati vi¤¤āõaü hoti, kim-paccayā vi¤¤āõan ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisat- tassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisamayo: "Nāma-råpe kho\<*<1>*>/ sati vi¤¤āõaü hoti, nāmaråpa-paccayā vi¤¤āõan ti." 19. `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Paccudāvattati kho idaü vi¤¤āõaü nāma- råpamhā, nāparaü gacchati. Ettāvatā jāyetha vā jãyetha\<*<2>*>/ vā mãyetha\<*<3>*>/ vā cavetha\<*<4>*>/ vā uppajjetha\<*<5>*>/ vā, yadidaü\<*<6>*>/ nāmaråpa-paccayā vi¤¤āõaü, vi¤¤āõa-paccayā nāma- råpaü, nāmaråpa-paccayā saëāyatanaü, saëāyatana-pac- cayā phasso, phassa-paccayā vedanā, vedanā-paccayā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit. 2 Bm jiyyetha. 3 Bm miyyetha. 4 K cayetha. 5 Bm K upapaj-. 6 SS yadisaü, but yadidaü in 21. >/ #<[page 033]># %% taõhā, taõhā-paccayā upādānaü, upādāna-paccayā bhavo, bhava-paccayā jāti, jāti-paccayā jarā-maraõaü soka-parideva-dukkha-domanass-upāyāsā sambhavanti, evam etassa kevalassa dukkha-kkhandhassa samudayo hoti. "`Samudayo samudayo" ti kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuü udapādi, nāõaü udapādi, pa¤¤ā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi. 20. `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho asati jarā-maraõaü na hoti, kissa nirodhā jarā-maraõa-nirodho ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisamayo: "Jāriyā kho asati jarā-maraõaü na hoti, jāti-nirodhā jarā-maraõa-nirodho ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi\<*<1>*>/ nu kho asati jāti na hoti, kissa nirodhā jāti-nirodho ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhi- sattassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisamayo: "Bhave kho asati jāti na hoti, bhave-nirodhā jāti-nirodho ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho asati bhavo na hoti, kissa nirodhā bhava-nirodho ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisa- mayo: "Upādāne kho asati bhavo na hoti, upādāna- nirodhā bhava-nirodho ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho asati upādānaü na hoti, kissa nirodhā upādāna-nirodho ti?" Atha kho bhikkhave Vipas- sissa Bodhisattassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhi- samayo: "Taõhāya kho asati upādānaü na hoti, taõhā- nirodhā upādāna-nirodho ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho asati taõhā na hoti, kissa nirodhā taõhā-nirodho ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhi- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS here only kismiü. >/ #<[page 034]># %<34 MAHAPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 2. 20.>% samayo: "Vedanāya kho asati taõhā na hoti, {vedanā-} nirodhā taõhā-nirodho ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho asati vedanā na hoti, kissa nirodhā vedanā-nirodho ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisa- mayo: "Phasse kho asati vedanā na hoti, phassa-nirodhā vedanā-nirodho ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho asati phasso na hoti, kissa nirodhā phassa-nirodho ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisa- mayo: "Saëāyatane kho asati phasso na hoti, saëāyatana- nirodhā phassa-nirodho ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho asati saëāyatanaü na hoti, kissa nirodhā saëāyatana-nirodho ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisamayo: "Nāma-råpe kho asati saëāyatanaü na hoti, nāma-råpa-nirodhā saëāyatana-nirodho ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho asati nāma-råpaü na hoti, kissa nirodhā nāma-råpa-nirodho ti?" Atha kho bhikkhave Vipassissa {Bodhisattissa} yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhisamayo: "Vi¤¤āõe kho asati nāma-råpaü na hoti, vi¤¤āõa-nirodhā nāma-råpa-nirodho ti." `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Kimhi nu kho asati vi¤¤āõaü na hoti, kissa nirodhā vi¤¤āõa-nirodho ti?" Atha kho bhikkhave Vipas- sissa Bodhisattassa yoniso-manasikārā ahu pa¤¤āya abhi- samayo: "Nāmaråpe kho asati vi¤¤āõaü na hoti, nāma- råpa-nirodhā vi¤¤āõa-nirodho {ti}" 21. `Atha kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa etad ahosi: "Adhigato kho myāyaü\<*<1>*>/ vipassanā\<*<2>*>/-maggo bo- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So Sum, and K here. SS me ayaü, and so K, SS at p. 36. 2 From Sum. MSS. and K omit. >/ #<[page 035]># %% dhāya,\<*<1>*>/ yadidaü nāmaråpa-nirodhā vi¤¤āõa-nirodho, vi¤- ¤āõa-nirodhā nāmaråpa-nirodho, nāmaråpa-nirodhā saë- āyatana-nirodho, saëāyatana-nirodhā phassa-nirodho, phassa-nirodhā vedanā-nirodho, vedanā-nirodhā taõhā- nirodho, taõhā-nirodhā upādāna-nirodho, upādāna-nirodhā bhava-nirodho, bhava-nirodhā jāti-nirodho, jāti-nirodhā jarā-maraõaü soka-parideva-dukkha-domanass-upāyāsā nirujjhanti, evam etassa kevalassa dukkha-kkhandhassa nirodho hoti. "`Nirodho nirodho ti" kho bhikkhave Vipassissa Bodhisattassa pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuü udapādi, ¤āõaü udapādi, pa¤¤ā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi. 22. `Atha kho bhikkhave Vipassã Bodhisatto aparena samayena pa¤cas'\<*<2>*>/ upādāna-kkhandhesu udaya-vyay- ānupassã\<*<3>*>/ vihāsi: "Iti råpaü, iti råpassa samudayo, iti råpassa atthagamo\<*<4>*>/; Iti vedanā, iti vedanāya samudayo, iti vedanāya atthagamo; iti sa¤¤ā, iti sa¤¤āya samudayo iti sa¤¤āya atthagamo; iti saükhārā, iti saükhārānaü samudayo, iti saükhārānaü atthagamo; iti vi¤¤āõaü, iti vi¤¤āõassa samudayo, iti vi¤¤āõassa atthagamo ti." `Tassa pa¤cas' upādāna-{kkhandhesu} udaya-vyayānupas- sino viharato na cirass' eva anupādāya āsavehi cittaü vimucci.\<*<5>*>/ Dutiyaka-Bhāõavāraü Niņņhitaü.\<*<6>*>/ 3.1. `Atha kho bhikkhave Vipassissa bhagavato ara- hato sammā-sambuddhassa etad ahosi: "Yannånāhaü dhammaü deseyyan ti."\<*<7>*>/ 8 "Atha kho bhikkhave Vipassissa bhagavato arahato \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc bodhā; Sd Bm sambodhāya; St K badhāya. 2 K pa¤casu and below. 3 Bm K udayabbayānup-. 4 Bm K atthaīgamo throughout. 5 Bm K vimuccãti. 6 Sd omits niņņhitaü. Bm K Dutiya-Bhāõavāraü (omit niņņh-). 7 Sc repeats this whole sentence. 8 Comp. Vin. i. p. 4, Mahāvagga, i. 5. 2. >/ #<[page 036]># %<36 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 3. 1.>% sammā-sambuddhassa etad ahosi: "Adhigato kho\<*<1>*>/ me ayaü\<*<1>*>/ dhammo gambhãro duddaso duranubodho santo paõãto atakkāvacaro nipuõo paõķita-vedanãyo. âlaya- rāmā kho panāyaü pajā ālaya-ratā ālaya-sammuditā.\<*<2>*>/ âlaya-rāmāya kho pana pajāya ālaya-ratāya ālaya-sam- muditāya duddasaü idaü {ņhānaü} yadidaü ida-paccayatā paņiccasamuppādo. Idam pi kho ņhānaü duddasaü,\<*<3>*>/ yadidaü sabba-saükhāra-samatho sabbåpadhi-paņinis- saggo taõhakkhayo virāgo nirodho nibbānaü. Aha¤ c' eva kho pana dhammaü deseyyaü pare ca me na ājāney- yuü, so mam' assa kilamatho, sā mam' assa vihesā ti." 2. `Api 'ssu\<*<4>*>/ bhikkhave Vipassiü bhagavantaü ara- hantaü sammā-sambuddhaü imā anacchariyā gāthā\<*<5>*>/ paņibhaüsu pubbe assuta-pubbā: "Kicchena me adhigataü halan dāni pakāsituü, Rāga-dosa-paretehi nāyaü dhammo susambuddho. Paņisota-gāmiü\<*<6>*>/ nipuõaü gambhãraü duddasaü aõuü Rāga-rattā na dakkhinti\<*<7>*>/ tamokkhandhena āvaņā\<*<8>*>/ ti." `Iti ha bhikkhave Vipassissa bhagavato arahato sammā- sambuddhassa paņisa¤cikkhato\<*<9>*>/ {appossukkatāya}\<*<10>*>/ cittaü nami\<*<11>*>/ no dhamma-desanāya. Atha kho bhikkhave a¤¤a- tarassa Mahā-brahmuno Vipassissa bhagavato arahato sammā-sambuddhassa cetasā ceto-parivitakkam a¤¤āya\<*<12>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1-1 Bm myāyaü. 2 SS samuditā. 3 Old. sududdasaü. 4 Bm apissudaü here and in 4; so K in text, but apissu in note. 5 So SS K and Sum. Old. gāthāyo, so Bm (here and in 4). 6 So SS Bm K and Sum. Old. -gāmi. 7 Bm K dakkhanti. 8 So SS and Sum. Old. āvuņā; so Bm; K āvutā, and so in 4. 9 Sc paņissaü-. 10 Bm apposukko, and onwards. 11 So Bm K Sum. and Mil. 232. SS and Old. namati. 12 SS Bm K here and in 7 parivitakkama¤¤āya. >/ #<[page 037]># %% etad ahosi: "Nassati vata bho loko, vinassati vata bho loko, yatra hi nāma Vipassissa bhagavato arahato sammā- sambuddhassa appossukkatāya cittaü namati,\<*<1>*>/ no dhamma-desanāyāti." 3. `Atha kho so bhikkhave Mahā-brahmā, seyyathā pi nāma balavā puriso sammi¤jitaü vā bāhaü pasāreyya, pasāritaü vā bāhaü sammi¤jeyya, evam eva Brahma- loke antarahito Vipassissa bhagavato arahato sammā- sambuddhassa purato pātur ahosi. Atha kho so\<*<2>*>/ bhikkhave Mahā-brahmā ekaüsaü uttarāsaīgaü karitvā dakkhiõaü jānu-maõķalaü paņhaviyaü nihantvā\<*<3>*>/, yena Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho ten' a¤jaliü paõāmetvā Vipassiü bhagavantaü arahantaü sammāsambuddhaü etad avoca: "Desetu bhante bhagavā dhammaü, desetu sugato dhammaü, santi sattā appa-rajakkha-jātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa a¤¤ā- tāro ti." 4. `Evaü vutte\<*<4>*>/ bhikkhave Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho\<*<5>*>/ Mahā-brahmānaü etad avoca: "`Mayham pi kho Brahme etad ahosi: `Yannånāhaü dhammaü deseyyan ti.' Tassa mayhaü Brahme etad ahosi: `Adhigato kho me ayaü dhammo gambhãro duddaso duranubodho santo paõãto atakkāvacaro nipuõo paõķita-vedanãyo. âlaya-rāmā kho panāyaü pajā ālaya- ratā ālaya-sammuditā. âlaya-rāmāya kho {pana} pajāya ālaya-ratāya {ālaya-}sammuditāya duddasaü idaü ņhānaü yadidaü idappaccayatā {paņiccasamuppādo}. Idam pi kho ņhānam duddasaü, yadidam sabba-saükhāra- samatho sabbåpadhi-paņinissaggo tahakkhayo virāgo nirodho nibbānaü. Aha¤ c' eva kho pana dhammaü deseyyaü, pare ca me na ājāneyyuü, so mam' assa kilamatho, sā mam' assa vihesā ti.' Api 'ssu maü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K nami. 2 So St Bm; Scd K omit. 3 K nidahanto. 4 Bm atha kho for evaü vutte (see 7). 5 Bm adds taü (so SS, 7, p. 39). >/ #<[page 038]># %<38 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 3. 4.>% Brahme imā anacchariyā gāthā paņibhaüsu pubbe assuta- pubbā: `Kicchena me adhigataü halan dāni pakāsituü Rāga-dosa-paretehi nāyaü dhammo susambuddho. Paņisota-gāmiü nipuõaü gambhãraü duddasaü aõuü Rāga-rattā na dakkhinti {tamokkhandhena} āvaņā ti.' "`Iti ha me Brahme paņisa¤cikkhato appossukkatāya cittaü nami no dhamma-desanāyāti." 5. `Dutiyam pi kho bhikkhave so Mahā-brahmā . . . pe . . . 6. `Tatiyam pi kho bhikkhave so Mahā-brahmā Vipas- siü Bhagavantaü arahantaü sammā-sambuddhaü etad avoca: "`Desetu bhante bhagavā dhammaü, desetu sugato dhammaü, santi sattā appa-rajakkha-jātikā assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa a¤¤ātāro ti.' `Atha kho bhikkhave Vipassã bhagavā arahaü sammā- sambuddho Brahmuno ca ajjhesanaü viditvā sattesu ca kāru¤¤atam {paņicca} buddha-cakkhunā lokaü volokesi. Addasā kho bhikkhave Vipassã bhagavā arahaü sammā- sambuddho buddha-cakkhunā lokaü volokento, satte appa-rajakkhe mahā-rajakkhe tikkhindriye mudindriye svākāre dvākāre suvi¤¤āpaye duvi¤¤āpaye\<*<1>*>/ {app ekacce} paraloka-vajja-bhaya-dassāvino viharante. {Seyyatha pi} nāma uppaliniyaü vā paduminiyaü vā puõķarãkiniyaü vā {app ekaccāni} uppalāni vā padumāni vā puõķarãkāni vā udake jātāni udake saüvaķķhāni udakānuggatāni\<*<2>*>/ anto-nimugga-posãni, {app ekaccāni} uppalāni vā padumāni vā puõķarãkāni vā udake jātāni udake saüvaķķhāni\<*<3>*>/ samodakaü\<*<4>*>/ ņhitāni, {app ekaccāni} uppalāni vā padumāni vā puõķarãkāni vā udake jātāni udake {saüvaķķhāni}\<*<5>*>/ udakā\<*<6>*>/ accuggamma ņhanti\<*<7>*>/ anupalittāni udakena, -- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm omits; K adds bhabbe abhabbe, and below. 2 K -ānugatāni. 3 Sct saüvaņņāni. 4 K -ka. 5 Sct saüvaņņāni. 6 Bm udakaü, SS K -ka. 7 So Sct and Sum; Sct ņhitāni; Bm K tiņņhanti, and so Feer at S. i. 138. >/ #<[page 039]># %% evam eva kho bhikkhave Vipassã bhagavā arahaü sammā- sambuddho buddha-cakkhunā lokaü volokento addasa satte appa-rajakkhe mahā-rajakkhe tikkhindriye mud- indriye svākāre dvākāre suvi¤¤āpaye duvi¤¤āpaye {app ekacce} paraloka-vajja-bhaya-dassāvino viharante. 7. `Atha kho so bhikkhave Mahā-brahmā Vipassissa bhagavato arahato {sammā}-sambuddhassa cetasā ceto- parivitakkam a¤¤āya Vipassiü bhagavantaü arahantaü sammā-sambuddhaü gāthāhi ajjhabhāsi: "`Sele yathā pabbata-muddhaniņņhito\<*<1>*>/ yathā pi passe janataü samantato, Tathåpamaü dhammamayaü Sumedha pāsādam āruyha samanta-cakkhu, Sokāvatiõõaü janataü apeta-soko avekkhassu jāti- jarābhibhåtaü, Uņņhehi vãra vijita-saügāma sattha-vāha anaõa\<*<2>*>/ vicara\<*<3>*>/ loke. Desetu bhagavā dhammaü, a¤¤ātāro bhavissantãti." `Atha kho\<*<4>*>/ bhikkhave Vipassã bhagavā arahaü sammā- sambuddho taü Mahā-brahmānaü gāthāya paccabhāsi.\<*<5>*>/ "`Apārutā tesaü\<*<6>*>/ amatassa dvārā\<*<7>*>/ Ye sotavanto pamu¤cantu saddhaü\<*<8>*>/ Vihiüsa-sa¤¤ã paguõam n' abhāsiü\<*<9>*>/ Dhammaü paõãtaü manujesu Brahme ti." `Atha kho so\<*<10>*>/ bhikkhave Mahā-brahmā "Katāvakāso kho 'mhi Vipassinā bhagavatā arahatā sammā-sambud- dhena dhamma-desanāyāti" Vipassiü bhagavantaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So SS Bm K and Sum. Also at Itiv. 33, and at S. i. 137, 234. Old. muddhini ņhito. 2 Scd anana; St aõaõa. 3 K vivara. 4 K evaü vutte for atha kho. 5 Sd ajjhabhāsi; so K Old. 6 K te. 7 SS add Brahme. 8 Sc saccaü; Sd sabbaü. 9 So Scd B K; St Old. bhāsi. 10 K omits. >/ #<[page 040]># %<40 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 3. 7.>% arahantaü sammā-sambuddhaü abhivādetvā padak- khiõaü katvā tatth' ev'\<*<1>*>/ antaradhāyi. 8. `Atha kho bhikkhave Vipassissa bhagavato arahato sammā-sambuddhassa etad ahosi: "Kassa nu kho ahaü paņhamaü dhammaü deseyyaü, ko imaü dhammaü khippam eva ājānissatãti?" `Atha kho bhikkhave Vipassissa bhagavato arahato sammā-sambuddhassa etad ahosi: "Ayaü kho Khaõķo ca rāja-putto Tisso ca purohita-putto Bandhumatiyā rāja-dhāniyā paņivasanti paõķitā vyattā\<*<2>*>/ medhāvino dãgha-rattaü apparajakkha-jātikā. Yannånāhaü Khaõķ- assa ca rāja-puttassa Tissassa ca purohita-puttassa paņha- maü dhammaü deseyyaü, te imaü dhammaü khippam eva ajānissantãti." `Atha kho bhikkhave Vipassã bhagavā arahaü sammā- sambuddho, seyyathā pi nāma balavā puriso sam- mi¤jitaü vā bāhaü pasāreyya, pasāritaü vā bāhaü sammi¤jeyya, evam eva kho bodhi-rukkha-måle antara- hito Bandhumatiyā rāja-dhāniyā Kheme miga-dāye {pātur ahosi}. 9. `Atha kho bhikkhave Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho dāya-pālaü\<*<3>*>/ āmantesi: "`Ehi tvaü samma dāya-pāla, Bandhumatiü rāja- dhāniü pavisitvā Khaõķa¤ ca rāja-puttaü Tissaü ca purohita-puttaü evaü vadehi: `Vipassã bhante bhagavā arahaü sammā-sambuddho Bandhumatiü rāja-dhāniü anuppatto Kheme miga-dāye viharati. So tumhākaü dassana-kāmo ti.' " "`Evaü bhante" ti kho bhikkhave dāya-pālo Vipassissa bhagavato arahato sammā-sambuddhassa paņissutvā Bandhumatiü rāja-dhāniü pavisitvā Khaõķa¤ ca rāja- puttaü. Tissa¤ ca purohita-puttaü etad avoca: "`Vipassã bhante bhagavā arahaü sammā-sambuddho Bandhumatiü rāja-dhāniü anuppatto Kheme miga-dāye viharati. So tumhākaü dassana-kāmo ti." 10. `Atha kho bhikkhave Khaõķo ca rāja-putto Tisso \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K eva. 2 K viy-. 3 K migadāya- throughout. >/ #<[page 041]># %% ca purohita-putto bhaddāni bhaddāni yānāni yojāpetvā bhaddaü\<*<1>*>/ yānaü abhiruhitvā bhaddehi bhaddehi yānehi Bandhumatiyā rāja-dhāniyā nãyiüsu,\<*<2>*>/ yena Khemo miga- dāyo tena pāyaüsu,\<*<3>*>/ yāvatikā yānassa bhåmi yānena gantvā yānā paccorohitvā pattikā va yena Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho ten' upasaükamiüsu. Upasaükamitvā Vipassiü bhagavantaü arahantaü sammā-sambuddhaü abhivādetvā ekamantaü nisãdiüsu. 11. `Tesaü Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho ānupubbi-kathaü\<*<4>*>/ kathesi, seyyathãdaü dāna-kathaü sãla-kathaü sagga-kathaü kāmānaü ādãnavaü okāraü saükilesaü nekkhamme ānisaüsaü pakāsesi. Yadā te bhagavā a¤¤āsi kalla-citte mudu-citte vinãvaraõa-citte udagga-citte pasanna-citte, atha yā Buddhānaü {sāmukkaü- sikā} dhamma-desanā tam pakāsesi, dukkhaü samudayaü nirodhaü maggaü. Seyyathā pi nāma suddhaü vatthaü apagata-kāëakaü sammad eva rajanaü paņigaõheyya,\<*<5>*>/ evam eva Khaõķassa ca rāja-puttassa Tissassa ca purohita- puttassa tasmiü yeva āsane virajaü vãtamalaü dhamma- cakkhuü udapādi: "Yaü ki¤ci samudaya -- dhammaü, sabban taü nirodha-dhamman ti." 12. `Te diņņha-dhammā patta-dhammā vidita-dhammā pariyogāëha-dhammā tiõõa-vicikicchā vigata-kathaü- kathā vesārajja-ppattā apara-ppaccayā satthu sāsane Vipassiü bhagavantaü arahantaü sammā-sambuddhaü etad avocuü: "`Abhikkantaü bhante, abhikkantaü bhante! Sey- yathā pi bhante nikkujjitaü vā ukkujjeyya, paņicchannaü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andha- kāre vā tela-pajjotaü dhāreyya `cakkhumanto råpāni dakkhintãti,'\<*<6>*>/ evam eva Bhagavatā anekka-pariyāyena dhammo pakāsito. Ete mayaü bhante Bhagavantaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K bhaddaü bhaddaü. 2 Sc rājadhāniyiüsu; Sd nãyaüsu; St nisãdiüsu; Bm niyyiüsu; K nãy-. 3 So SS; Bm K pāyiüsu. 4 So SS Sum i. 277, 308; D. i. 110; M. i. 379; Jāt. i. 8, 30. Old. at Vin. i. 15, 18; ii. 156, anu-. K anupubbã-. 5 K paņigg-. 6 Bm K dakkhanti. >/ #<[page 042]># %<42 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 3. 12.>% saraõaü gacchāma, dhamma¤ ca. Labheyyāma mayaü bhante Bhagavato santike pabbajjaü, labheyyāma upasampadan ti." 13. `Alatthuü kho bhikkhave Khaõķo ca rāja-putto Tisso ca purohita-putto Vipassissa bhagavato arahato sammā-sambuddhassa santike pabbajjaü, {alatthuü} upasampadaü. Te Vipassã bhagavā arahaü sammā- sambuddho dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaīsesi, saükhārānaü ādãnavaü okāraü saükilesaü nibbāne\<*<1>*>/ ānisaüsaü pakāsesi. Tesaü Vipassinā bhagavatā arahatā sammā-sambudd- hena dhammiyā kathāya sandassiyamānānaü samā- dapiyamānānaü samuttejiyamānānaü sampahaīsiya- mānānaü na cirass' eva anupādāya āsavehi cittāni vimuc- ciüsu. 14. `Assosi kho bhikkhave Bandhumatiyā rāja-dhāniyā mahā-jana-kāyo caturāsãti-pāõa-sahassāni: "Vipassã kira bhagavā arahaü sammā-sambuddho Bandhumatiü rāja- dhāniü anuppatto Kheme miga-dāye viharati. Khaõķo ca kira rāja-putto Tisso ca purohita-putto Vipassissa bhagavato arahato sammā-sambuddhassa santike kesa- massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajitā ti." Sutvāna tesaü\<*<2>*>/ etad ahosi: "Na hi\<*<3>*>/ nåna so orako dhamma-vinayo, na sā orikā pabbajjā, yattha Khaõķo ca rāja-putto Tisso ca purohita- putto kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajitā. Khaõķo ca hi nāma rāja- putto, Tisso ca purohita-putto Vipassissa bhagavato arahato sammā-sambuddhassa santike kesa-massuü {ohāretvā} kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāri- yaü pabbajissanti, kim aīga pana na mayan ti?" `Atha kho so bhikkhave mahā-jana-kāyo {caturāsãti}- pāõa-sahassāni Bandhumatiyā rāja-dhāniyā nikkhamitvā yena Khemo miga-dāyo yena Vipassã bhagavā arahaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K nekkhamme, as in 11. See 17. 2 Bm K nesaü. 3 SS ha. See p. 3o, 2. 16. Bm hi. >/ #<[page 043]># %% sammā-sambuddho ten' upakamiüsu, upasaükamitvā Vipassiü bhagavantaü arahantaü sammā-sambuddhaü abhivādetvā ekamantaü nisãdiüsu. 15. `Tesaü Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho ānupubbi-kathaü kathesi, seyyathãdaü dāna-kathaü sãla- kathaü sagga-kathaü kāmānaü ādãnavaü okāraü saükilesaü nekkhamme ānisaīsaü pakāsesi. Yadā te bhagavā a¤¤āsi kalla-citte mudu-citte vinãvaraõa-citte udagga-citte pasanna-citte, atha yā Buddhānaü sāmuk- {kaüsikā} dhamma-desanā taü pakāsesi dukkhaü samudayaü nirodhaü maggaü. Seyyathā pi nāma suddhaü vatthaü apagata-kāëakaü sammad eva rajanaü paņigaõheyya, evam eva tesaü caturāsãti-pāõa- sahassānaü tasmiü yeva āsane virajaü vãtamalaü dhamma-cakkhuü udapādi: "Yaü ki¤ci samudaya- dhammaü sabban taü nirodha-dhamman ti." 16. `Te diņņha-dhammā patta-dhammā vidita-dhammā pariyogāëha-dhammā tiõõa-vicikicchā vigata-kathaü- kathā vesārajja-ppattā apara-ppaccayā satthu sāsane Vipassiü bhagavantaü arahantaü sammā-sambuddhaü etad avocuü: "`Abhikkantaü bhante, abhikkantaü bhante! Sey- yathā pi bhante nikkujjitaü vā {ukkujjeyya}, paņicchannaü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andha- kāre vā tela-pajjotaü dhāreyya `cakkhumanto råpāni dakkhintãti,' evam eva Bhagavatā aneka-pariyāyena dhammo pakāsito. Ete mayaü bhante Bhagavantaü saraõaü gacchāma dhamma¤ ca.\<*<1>*>/ Labheyyāma mayaü bhante Bhagavato santike pabbajjaü, labheyyāma upasampadan ti." 17. `Alatthuü kho bhikkhave tāni caturāsãti-pāõa- sahassāni Vipassissa bhagavato arahato sammā-sambud- dhassa santike {pabbajjaü}, alatthuü upasampadaü. Te Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi saüpahaüsesi, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd adds bhikkhu-saügha¤ ca. See 2o. So K Bm here, and in 20, but not in 12. Comp. Vin. i. 15. >/ #<[page 044]># %<44 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 3. 17.>% saükhārānaü ādãnavaü okāraü saükilesaü nibbāne\<*<1>*>/ ānisaüsaü pakāsesi. Tesaü Vipassinā bhagavatā arahatā sammā-sambuddhena dhammiyā kathāya sandassiyamānānaü samādapiyamānānaü samuttejiya- mānānaü sampahaīsiyamānānaü na cirass' eva anupādāya āsavehi cittāni vimucciüsu. 18. `Assosuü kho bhikkhave tāni purimāni caturāsã- tiü\<*<2>*>/ pabbajita-sahassāni: "Vipassã kira bhagavā arahaü sammā-sambuddho Bandhumatiü rāja-dhāniü anuppatto Kheme miga-dāye viharati, dhamma¤ ca kira desetãti." Atha kho bhikkhave tāni caturāsãti pabbajita-sahassāni yena Bandhumati rāja-dhānã yena Khemo miga-dāyo yena Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvā Vipassiü bhagavan- taü arahantaü sammā-sambuddhaü abhivādetvā ekamantaü nisãdiüsu. 19. `Tesaü Vipassã bhagavā arahaü sammā-sam- buddho ānupubbi-kathaü kathesi, seyyathãdaü dāna- kathaü sãla-kathaü sagga-kathaü kāmānaü ādãnavaü okāraü saükilesaü nekkhamme ānisaüsaü pakāsesi. Yadā te bhagavā a¤¤āsi kalla-citte mudu-citte vinãvaraõa- citte udagga-citte pasanna-citte, atha yā Buddhānaü sāmukkaüsikā dhamma-desanā, taü pakāsesi dukkhaü samudayaü nirodhaü maggaü. Seyyathā pi nāma suddhaü vatthaü apagata-kāëakaü sammad eva rajanaü paņigaõheyya, evam eva\<*<3>*>/ tesaü caturāsãtiü\<*<4>*>/ pabbajita- sahassānaü tasmiü yeva āsane virajaü vãtamalaü dhamma-cakkhuü udapādi: "Yaü ki¤ci samudaya- dhammaü sabban taü nirodha-dhamman ti." 20. `Te diņņha-dhammā patta-dhammā vidita-dhammā pariyogāëha-dhammā tiõõa-vicikicchā vigata-kathaü- kathā vesārajja-ppattā apara-ppaccayā satthu sāsane Vipassiü bhagavantaü arahantaü sammā-sambuddhaü etad avocuü: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K in note nekkhamme ti pi pāņhena bhavitabbaü. 2 So SS. Bm K -sãti. 3 So SS. See 15. 4 Bm K -sãti. >/ #<[page 045]># %% "`Abhikkantaü bhante, abhikkantaü bhante! Sey- yathā pi bhante nikkujjitaü vā {ukkujjeyya}, paņicchannaü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andha- kāre vā tela-pajjotaü dhāreyya "cakkhumanto råpāni dakkhintãti," evam eva Bhagavatā aneka-pariyāyena dhammo pakāsito. Ete mayaü bhante Bhagavantaü saraõaü gacchāma dhamma¤ ca bhikkhu-saügha¤ ca.\<*<1>*>/ Labheyyāma mayaü bhante Bhagavato santike pabbajjaü, labheyyāma upasampadan ti." 21. `Alatthuü kho bhikkhave tāni caturāsãtiü pabba- jita-sahassāni Vipassissa bhagavato arahato sammā-sam- buddhassa santike pabbajjaü, alatthuü upasampadaü. Te Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaī- sesi, saükhārānaü ādãnavaü okāraü saükilesaü nibbāne\<*<2>*>/ ānisaüsaü pakāsesi. Tesaü Vipassinā bhagavatā arahatā sammā-sambuddhena dhammiyā kathāya sandassiyamā- nānaü samādapiyamānānaü samuttejiyamānānaü sam- pahaīsiyamānānaü na cirass' eva anupādāya āsavehi cittāni {vimucciüsu}. 22. `Tena kho pana bhikkhave samayena Bandhuma- tiyā rāja-dhāniyā mahā-bhikkhu-saügho paņivasati aņņha- saņņhiü\<*<3>*>/ bhikkhu-sata-sahassaü.\<*<4>*>/ Atha kho bhikkhave Vipassissa bhagavato arahato sammā-sambuddhassa {rahogatassa} paņisallãnassa evaü cetaso parivitakko udapādi: "`Mahā kho etarahi bhikkhu-saügho Bandhumatiyā rāja-dhāniyā paņivasati aņņha-saņņhiü bhikkhu-sata-sahas- sam. Yannånāhaü bhikkhå anujāneyyaü:\<*<5>*>/ `Caratha bhikkhave cārikaü bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampāya\<*<6>*>/ atthāya hitāya sukhāya devamanus- sānaü. Mā ekena dve agamittha,\<*<7>*>/ desetha bhik- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc omits. 2 K nekkhamme. 3 Bm K saņņhi- 4 So SS, Bm K. See below. 5 See S. i. 105=Vin. i. 21. 6 SS -pakāya. 7 SS all five times agamattha. >/ #<[page 046]># %<46 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 3. 22.>% khave dhammaü ādi-kalyāõaü majjhe kalyāõaü pariyo- sāna-kalyāõaü sāttham savya¤janaü kevala-paripuõõaü parisuddham brahmacariyaü pakāsetha. Santi\<*<1>*>/ sattā appa-rajakkha-jātikā assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa a¤¤ātāro. Api ca channaü channaü vassānaü accayena Bandhumatã rāja-dhānã upasaükamitabbā pātimokkhuddesāyāti.' " 23. `Atha kho bhikkhave a¤¤ataro Mahā-brahmā Vipassissa bhagavato arahato sammā-sambuddhassa cetasā ceto-parivitakkam a¤¤āya, seyyathā pi nāma balavā puriso sammi¤jitaü\<*<2>*>/ vā bāhaü pasāreyya, pasā- ritaü vā bāhaü sammi¤jeyya, evam eva Brahma-loke antarahito Vipassissa bhagavato arahato sammā-sam- buddhassa purato pātur ahosi. Atha kho bhikkhave Mahā- brahmā ekaüsaü uttarāsaīgaü karitvā yena Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho ten' a¤jalim paõā- metvā Vipassiü bhagavantaü arahantaü sammā-sam- buddhaü etad avoca: "`Evam etaü Bhagavā evam etaü Sugata! Mahā kho bhante etarahi bhikkhu-saügho Bandhumatiyā rāja- dhāniyā paņivasati aņņha-saņņhiü\<*<3>*>/ bhikkhu-saka-sahassaü, anujānātu bhante Bhagavā bhikkhå: `Caratha bhikkhave cārikaü bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukam- pāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānaü. Mā ekena dve agamittha, desetha bhikkhave dhammaü ādi- kalyāõaü majjhe kalyāõaü pariyosāna-kalyāõaü sātthaü savya¤janaü kevala-paripuõõaü parisuddhaü brahma- cariyaü pakāsetha. Santi sattā appa-rajakkha-jātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dham- massa {a¤¤ātāro}. Api ca bhante mayaü tathā karissāma yathā bhikkhå channaü channaü vassānaü accayena Bandhumatiü rāja-dhāniü upasaükamissanti pātimok- khuddesāyāti." `Idam avoca bhikkhave so Mahā-brahmā. Idaü vatvā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K santãdha throughout. 2 Bm throughout sami¤j. 3 Bm K saņņhi. >/ #<[page 047]># %% Vipassiü bhagavantaü arahantaü sammā-sambuddhaü abhivādetvā {padakkhiõaü} katvā tatth' ev' antaradhāyi. 24. `Atha kho bhikkhave Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho sāyaõha-samaye {paņisallānā} vuņņhito bhikkhå āmantesi: "`Idha mayhaü bhikkhave {rahogatassa} {paņisallãnassa} evaü cetaso parivitakko udapādi: `Mahā kho etarahi bhikkhu-saügho Bandhumatiyā rāja-dhāniyā paņivasati aņņha-saņņhiü bhikkhu-sata-sahassaü. Yannånāhaü bhikkhu anujāneyyaü: "Caratha bhikkhave cārikaü bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampāya atthā- ya hitāya sukhāya deva-manussānaü. Mā ekena dve agamittha, desetha bhikkhave dhammaü ādi-kalyāõaü majjhe kalyāõaü pariyosāna-kalyāõaü sātthaü savya¤- janaü kevala-paripuõõaü parisuddhaü brahmacariyaü pakāsetha. Santi sattā appa-rajakkha-jātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa a¤¤ātāro. Api ca channaü channaü vassānaü accayena Bandhu- matã rāja-dhānã upasaükamitabbā pātimokkhuddesā- yāti."' 25. "`Atha kho bhikkhave a¤¤ataro Mahā-brahmā mama cetaso ceto-parivitakkam a¤¤āya, seyyathā pi nāma balavā puriso sammi¤jitaü vā bāhaü pasāreyya, pasā- ritaü vā bāhaü sammi¤jeyya, evam eva Brahma-loke antarahito mama purato pātur ahosi. Atha kho so bhikkhave Mahā-brahmā ekaüsaü uttarāsaīgaü karitvā yenāhaü ten' a¤jalim paõāmetvā maü etad avoca: `Evam etaü Bhagavā, evam etaü Sugata! Mahā kho bhante etarahi bhikkhu-saügho Bandhumatiyā {rāja}-dhāniyā paņi- vasati {aņņha-}saņņhiü bhikkhu-sata-sahassaü, anujānātu bhante Bhagavā bhikkhå: "Caratha bhikkhave cārikaü bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānaü. Mā ekena dve agamittha, desetha bhikkhave dhammaü ādi-kalyāõaü majjhe kalyāõaü pariyosāna-kalyāõaü sātthaü savya¤- janaü kevala-paripuõõaü parisuddhaü brahmacariyaü pakāsetha. Santi sattā appa-rajakkha-jātika, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa a¤¤ātāro. \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 048]># %<48 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 3. 25.>% Api ca bhante mayaü tathā karissāma, yathā bhikkhå channaü channaü vassānaü accayena Bandhumatiü rāja-dhāniü upasaükamissanti pātimokkhuddesāyāti.' Idam avoca so bhikkhave Mahā-brahmā. Idaü vatvā maü abhivādetvā {padakkhiõaü} katvā tatth' ev' antara- dhāyi. 26. "`Anujānāmi bhikkhave! Caratha cārikaü bahu- jana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānaü. Mā ekena dve aga- mittha, desetha bhikkhave dhammaü ādi-kalyāõaü majjhe kalyāõaü pariyosāna-kalyāõaü sātthaü savya¤- janaü kevala-paripuõõaü parisuddhaü brahmacariyaü pakāsetha. Santi sattā apparajakkha-jātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa a¤¤ātāro. Api ca\<*<1>*>/ bhikkhave channaü channaü vassānaü accayena Bandhumatã rāja-dhānã upasaükamitabbā pātimokkh- uddesāyāti." `Atha kho te\<*<2>*>/ bhikkhave bhikkhå yebhuyyena ekāhen' eva janapada-cārikaü pakkamiüsu. 27. `Tena kho pana bhikkhave samayena Jambudãpe caturāsãtiü āvāsa-sahassāni honti. Ekamhi vasse nik- khante devatā saddam anussāvesuü: "Nikkhantaü kho mārisā ekaü vassaü, pa¤ca dāni vassāni sesāni. Pa¤can- naü vassānaü accayena Bandhumatã rāja-dhānã upasaü- kamitabbā pātimokkhuddesāyāti." \<*<3>*>/Dvãsu vassesu nikkhantesu devatā saddam anussā- vesuü: "Nikkhantāni kho mārisā dve vassāni, cattāri dāni vassāni sesāni. Catunnaü vassānaü accayena Bandhumatã rāja-dhānã upasaükamitabbā pātimokkh- uddesāyāti. Tãsu vassesu nikkhantesu devatā saddam anussāvesuü: "Nikkhantani kho mārisā tãõi vassāni, tãõi dāni vassāni \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K mayaü tathā karissāma yathā channaü &c. 2 Sc Bm K omit. 3 Bm dvãsu vassesu nikkhantesu, tãsu vassesu nikkhantesu, catåsu vassesu nikkhantesu, pa¤casu vassesu nikkhantesu devatā, &c., as below. >/ #<[page 049]># %% sesāni. Tiõõaü vassānaü accayena Bandhumatã rāja- dhānã upasaükamitabbā pātimokkhuddesāyāti." `Catusu vassesu nikkhantesu devatā saddam anussāve- suü: "Nikkhantāni kho mārisā cattāri vassāni, dve dāni vassāni sesāni. Dvinnaü vassānaü accayena Bandhu- matã rāja-dhānã upasaükamitabbā pātimokkhuddesāyāti." `Pa¤casu vassesu nikkhantesu devatā saddam anussāve- suü: "Nikkhantāni kho mārisā pa¤ca vassāni, ekaü dāni vassaü sesaü. Ekassa vassassa accayena Bandhu- mati rāja-dhānã upasaükamitabbā pātimokkhuddesāyāti." `Chasu vassesu nikkhantesu devatā saddam anussāvesuü: "Nikkhantāni kho mārisā cha vassāni,\<*<1>*>/ samayo dāni Bandhumatiü\<*<2>*>/ rāja-dhāniü\<*<3>*>/ {upasaükamituü}\<*<4>*>/ pātimok- khuddesāyāti." `Atha kho te bhikkhave bhikkhå, app ekacce saken' eva\<*<5>*>/ iddhānubhāvena app ekacce devānaü\<*<6>*>/ iddhānubhā- vena, ekāhen' eva Bandhumatiü rāja-dhāniü upasaüka- miüsu pātimokkhuddesāyāti\<*<7>*>/. 28. `Tatra sudaü bhikkhave Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho bhikkhu-saüghe evaü pātimokkhaü uddisati\<*<8>*>/: \<*<9>*>/ "`Khantã paramaü tapo titikkhā\<*<10>*>/ Nibbānaü paramaü vadanti Buddhā. Na hi pabbajito paråpaghāti, \<*<11>*>/ Samaõo hoti paraü viheņhayanto. "`Sabba-pāpassa akaraõaü, kusalassa upasampadā, Sacitta-pariyodapanaü, etaü Buddhāna sāsanaü. "`Anupavādo\<*<12>*>/ anupaghāto\<*<13>*>/ pātimokkhe ca saüvaro, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K chabbassāni. 2 Sdt K -matã. 3 Sdt K -dhānã 4 K -tabbā. 5 Bm K sakena. 6 Bm K devatānaü. 7 So SS, Bm. 8 Bm K uddissati. 9 Dhp. 184, 183, 185. 10 K tãt-. 11 Bm insert na: so also Sum (perhaps). SS and K omit. 12 Sc K anåp-; St anåvādo. 13 Sc K anåp-. >/ #<[page 050]># %<50 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 3. 28.>% Matta¤¤utā ca bhattasmiü panta¤ ca sayanāsanaü, Adhicitte ca āyogo, etaü Buddhāna sāsanan" ti. 29. `Ekam idāhaü bhikkhave samayaü Ukkaņņhāyaü viharāmi Subhaga\<*<1>*>/-vane sāla-rāja-måle. Tassa mayhaü bhikkhave rahogatassa paņisallãnassa\<*<2>*>/ evaü cetaso parivi- takko udapādi: "Na kho so\<*<3>*>/ sattāvāso\<*<4>*>/ sulabha-råpo yo\<*<5>*>/ mayā anāvuttha\<*<6>*>/-pubbo iminā dãghena addhunā a¤¤atra suddhāvāsehi devehi. Yan nånāhaü yena Suddhāvāsā devā ten' {upasaükameyyan} ti." `Atha kho ahaü\<*<7>*>/ {bhikkhave} seyyathā pi nāma balavā puriso sammi¤jitaü vā bāhaü pasāreyya, pasāritaü vā bāhaü sammi¤jeyya, evam eva Ukkaņņhāyaü Subhaga- vane sāla-rāja-måle antarahito Avihesu\<*<8>*>/ devesu pātur {ahosiü}.\<*<9>*>/ Tasmiü\<*<10>*>/ bhikkhave deva-nikāye 'nekāni\<*<11>*>/ deva- tā-sahassāni yenāhaü ten' upasaükamiüsu, upasaüka- mitvā maü abhivādetvā ekamantaü aņņhaüsu. Ekaman- taü ņhitā kho bhikkhave tā devatā maü etad avocuü: "`Ito so mārisa eka-navute\<*<12>*>/ kappe yaü Vipassã bhagavā arahaü sammā-sambuddho loke udapādi. Vipassã mārisa bhagavā arahaü sammā-sambuddho Khattiyo jātiyā ahosi, Khattiya-kule udapādi. Vipassã mārisa bhagavā arahaü sammā-{sambuddho} Koõķa¤¤o gottena ahosi. Vipassissa mārisa bhagavato arahato sammā- sambuddhassa asãti-vassa-sahassāni āyuppamāõaü ahosi. Vipassã mārisa bhagavā arahaü sammā-sambuddho pāņa- liyā måle abhisambuddho. Vipassissa bhagavato arahato sammā-sambuddhassa Khaõķa-Tissaü nāma sāvaka- yugaü ahosi aggaü bhadda-yugaü. Vipassissa mārisa \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K Subha, and so below, but see M. i. 326, ii. 200, Kathā-Vatthu 559. 2 Bm paņisallinassa. 3 Bm na so kho. 4 SS sattavāso. 5 Scd so. 6 Bm anacchāvuņņha. 7 K 'haü. 8 M. i. 289. 9 SS Bm ahosi. 10 K adds yeva kho. 11 Bm K anek-. K inserts devatāsatāni anekāni. 12 So SS. See 1, 4. Bm navuti. >/ #<[page 051]># %% bhagavato arahato sammā-sambuddhassa tayo sāvakānaü sannipātā ahesuü, eko sāvakānaü sannipāto ahosi aņņha- saņņhi-bhikkhu-sata-sahassaü, eko sāvakānaü sannipāto ahosi bhikkhu-sata-sahassaü, eko sāvakānaü sannipāto ahosi asãti-bhikkhu-sata-sahassāni. Vipassissa mārisa bhagavato arahato sammā-sambuddhassa ime tayo sāva- kānaü sannipātā ahesuü sabbesaü yeva khãõāsavānaü. Vipassissa mārisa bhagavato arahato sammā-sambud- dhassa Asoko nāma bhikkhu upaņņhāko ahosi aggupaņņhā- ko. Vipassissa mārisa bhagavato arahato sammā-sam- buddhassa Bandhumā nāma rājā pitā ahosi, Bandhumatã nāma devã mātā ahosi janettã, Bandhumassa ra¤¤o Bandhumatã nāma rāja\<*<1>*>/-nagaraü rājadhānã ahosi. Vipassissa mārisa bhagavato arahato sammā-sambud- dhassa evaü abhinikkhamanaü ahosi, evaü pabbajjā, evaü padhānaü, evaü abhisambodhi, evaü dhamma- cakka-pavattanaü. Te mayaü mārisa Vipassimhi bha- gavati brahmacariyaü caritvā kāmesu kāmacchandaü virājetvā idh' uppannā\<*<2>*>/ ti." 30. `Tasmiü yeva kho bhikkhave deva-nikāye 'nekāni\<*<3>*>/ devatā-sahassāni . . . pe\<*<4>*>/ . . .' nekāni devatā-satāni\<*<5>*>/ yenāhaü ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvā maü abhivādetvā ekamantaü aņņhaüsu. Ekamantaü ņhitā kho bhikkhave tā devatā maü etad avocuü\<*<6>*>/: "`Imasmiü yeva kho mārisa bhadda-kappe bhagavā etarahi\<*<7>*>/ arahaü sammā-sambuddho loke uppanno. Bha- gavā mārisa Khattiyo jātiyā\<*<8>*>/ Khattiya-kule uppanno. Bhagavā mārisa Gotamo gottena. Bhagavato mārisa \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K omit. 2 Bm K åpapannā, and so in 30. 3 Bm anekāni, and below. K anekāni devatā-satāni anekāni, &c. 4 Bm K omit. 5 Sc devatāni, Bm devatā-sata-sahassāni. 6 K inserts Ito so mārisa ekatiüso kappo yaü Sikhã bhagavā . . . pe . . . te mayaü mārisa Sikhimhi Bhagavati . . . pe . . . Tasmiü &c., as in Bm 32 pe; and at imasmiü yeva &c = 30. 7 Sc omits. 8 Sd inserts ahosi, but omits it in the repetition. >/ #<[page 052]># %<52 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 3. 30.>% appakaü āyuppamāõaü parittaü lahusaü,\<*<1>*>/ yo ciraü jãvati so vassa-sataü appaü vā bhiyyo. Bhagavā mārisa assatthassa måle abhisambuddho. Bhagavato mārisa Sāriputta-Moggallānā\<*<2>*>/ sāvaka-yugaü\<*<3>*>/ aggaü bhadda- yugaü. Bhagavato mārisa eko sāvakānaü sannipāto ahosi aķķhateëasāni bhikkhu-satāni. Bhagavato mārisa ayaü eko sāvakānaü sannipāto ahosi sabbesaü yeva khãõāsavānaü. Bhagavato mārisa ânando\<*<4>*>/ bhikkhu upaņņhāko ahosi\<*<5>*>/ aggupaņņhāko. Bhagavato mārisa Suddhodano rājā pitā, Māyā\<*<6>*>/ devã mātā janettã, Kapila- vatthu-nagaraü rājadhānã. Bhagavato mārisa evaü abhinikkhamanaü ahosi, evaü pabbajjā, evaü padhānaü, evaü abhisambodhi, evaü dhammacakka-pavattanaü. Te mayaü mārisa Bhagavati brahmacariyaü caritvā kāmesu kāmacchandaü virājetvā idh' uppannā ti." 31. `Atha kho 'haü bhikkhave Avihehi devehi saddhiü yena Atappā devā ten' {upasaükamiü}.\<*<7>*>/ Atha khvāhaü\<*<8>*>/ bhikkhave Avihehi\<*<9>*>/ ca devehi Atappehi ca devehi saddhiü yena Sudassā devā ten' upasaükamiü. Atha khvāhaü bhikkhave Avihehi ca devehi Atappehi ca devehi\<*<10>*>/ Sudas- sehi ca devehi saddhiü yena Sudassã devā ten'{upasaü- kamiü.} Atha khvāhaü bhikkhave Avihehi ca devehi Atappehi ca devehi Sudassehi ca devehi Sudassãhi ca devehi saddhiü yena Akaniņņhā devā ten' upasaükamiü. Tasmiü\<*<11>*>/ bhikkhave deva-nikāye nekāni\<*<12>*>/ devatā- sahassāni\<*<13>*>/ yenāhaü ten' upasaükamiüsu, upasaü- kamitvā maü abhivādetvā ekamantaü aņņhaüsu. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So SS, Bm lahukaü. 2 Sd -na; so SS in the repetition; Bm K Moggallānaü; K adds nāma. 3 K adds ahosi. 4 K adds nāma. 5 So Bm; SS K omit. 6 K adds nāma. 7 Bm inserts pa. 8 K as before kho 'haü. 9 Sc avã-. 10 Sct insert saddhiü. 11 K inserts yeva kho. 12 Bm anekāni. 13 Bm adds anekāni devatā sata-sahassāni; K anekāni devatā-satāni anekāni &c. >/ #<[page 053]># %% Ekamantaü ņhitā kho bhikkhave tā devatā maü etad avocuü: "`Ito so mārisa\<*<1>*>/ eka-navute kappe\<*<1>*>/ yaü Vipassã bhagavā arahaü {sammā-}sambuddho loke udapādi . . . pe\<*<2>*>/ 32. `Tasmiü yeva kho bhikkhave deva-nikāye\<*<3>*>/ nekāni devatā-sahassāni . . . pe\<*<4>*>/ . . . nekāni devatā satāni\<*<5>*>/ yenāhaü ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvā maü abhivādetvā ekamantaü aņņhaüsu. Ekamantaü ņhitā kho bhikkhave tā devatā maü etad {avocuü}\<*<6>*>/: "`Imasmiü yeva kho mārisa bhadda-kappe bhagavā etarahi arahaü sammā-sambuddho loke uppanno. pe.\<*<7>*>/ 33. `Iti kho bhikkhave Tathāgatass' ev' esā\<*<8>*>/ dhammad- hātu suppaņividdhā yassā dhamma-{dhātuyā} suppaņivid- dhattā Tathāgato atãte Buddhe parinibbute chinna-papa¤ce chinna-vaņume {pariyādinna}-vaņņe sabba-dukkha-vãti- vatte jātito pi anussarati, nāmato pi anussarati, gottato \<-------------------------------------------------------------------------- 1-1 So SS. See ante, 29. Bm eka-navuti kappe; K ekanavuto kappo. 2 Not in SS; here repeat as in 29, down to idh' uppannā ti. 3 K inserts anekāni devatā satāni. 4 Bm K omit. 5 Bm sata-sahassāni. K omits this clause. 6 Bm Ito kho mārisa ekatiüse (K -so) kappe (K -po) yaü Sikhã bhagavā . . . pa . . . Te mayaü mārisa Sikhimhi bhagavati . . . pa . . . Tasmiü yeva kho mārisa ekatiüse kappe Vessabhå bhagavā . . . pa . . . Te mayaü mārisa Vessabhumhi bhagavati . . . pa . . . Imasmiü yeva kho mārisa bhadda-kappe Kakusandho, Koõāgamano, Kassapo bhagavā . . . pa . . . Te mayaü mārisa Kakusandhamhi, Koõāgamanamhi, Kassapamhi bhagavati brāhmacariyaü caritvā kāmesu kāmacchandaü virājetvā idhåpapannā ti. Tasmiü yeva kho bhikkhave (as at beginning of 32). 7 Not in SS; repeat as in 30. 8 Bm Sum eva sā. >/ #<[page 054]># %<54 MAHâPADâNA-SUTTANTA. [D. xiv. 3. 33.>% pi anussarati, āyuppamāõato pi anussarati, sāvaka-yugato pi anussarati, sāvaka-sannipātato pi anussarati: "{Evaü- jaccā} te Bhagavanto ahesuü iti pi, evaü-nāmā evaü- gottā evaü-sãlā evaü-dhammā evaü-pa¤¤ā evaü-vihārã evaü-vimuttā te Bhagavanto ahesuü iti pãti."'\<*<1>*>/ Idam avoca Bhagavā. Attamanā te bhikkhå Bhagavato bhāsitaü abhinandun ti. MAHâPADâNA-SUTTANTAũ SAMATTAũ.\<*<2>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K add: Devatā pi Tathāgatassa etam atthaü ārocesuü, yena Tathāgato atãte pubbe3 parinibbute chinnapapa¤ce chinna-vaņume pariyādiõõa-vaņņe sabba-dukkhavãtivatte jātito pi anussarati, nāmato pi anussarati, gottato pi anussarati, āyuppamāõato pi anussarati, sāvaka-yugato pi anussarati, sāvaka-sannipātato pi anussarati: "Evaü jaccā te Bhagavanto ahesuü iti pi, evaü-nāmā, evaügottā, evaü-sãlā, evaü-dhammā, evaü-pa¤¤ā evaü-vihārã, evaü-vimuttā te Bhagavanto ahesuü iti pãti. 2 So St; Scd Mahā-Padhāna; Sd (by accident) Mahā - Nidāna; Bm Mahā-Padhāna-suttaü niņņhitaü. K Mahāpadāna-Suttaü niņņhitaü paņhamaü. Old. Buddha, p. 418, Mahāpadhāna, referring to Jāt. i. 59 which has Mahāpadāna. 3 K Buddhe. >/ #<[page 055]># %< 55>% [xv. Mahā-Nidāna Suttanta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Kuråsu viharati, Kammāssa- dhammaü\<*<1>*>/ nāma Kurånaü nigamo. Atha kho āyasmā ânando yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. Ekam- antaü nisinno kho āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Acchariyaü bhante abbhutaü bhante yāva gambhãro cāyaü bhante paņicca-samuppādo gambhãrāvabhāso ca. Atha ca pana me uttānakuttānako viya khāyatãti.' `Mā h' evaü ânanda avaca, mā h' evaü ânanda avaca. Gambhãro cāyaü ânanda\<*<2>*>/ paņicca-samuppādo gambhãr- āvabhāso ca. Etassa ânanda dhammassa ananubodhā appaņivedhā evam ayaü pajā tantākulaka-jātā gulā- guõņhika-jātā\<*<3>*>/ mu¤ja-babbaja\<*<4>*>/-bhåtā apāyaü duggatiü vinipātaü saüsāraü nātivattati. 2. "`Atthi idappaccayā jarā-maraõan ti?" iti puņņhena satā ânanda, "Atthãti"' ssa vacanãyaü.\<*<5>*>/ "Kim paccayā jarā-maraõan ti"? iti ce vadeyya, "Jāti-paccayā jarā- maraõan ti" icc assa vacanãyaü. "`Atthi idappaccayā jātãti?" iti puņņhena satā ânanda, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS and Sum Kammāssa-; Bm K Kammāsa-. St Sum Bm and K in note -dham-; Scd K -dam-. See M. i. 532; S. ii. 92, 107; A. v. 29; Thig. A. 87, 89; Divy. 515. 2 K omits. 3 Bm kulā-; K guõa-gaõņhika-jātā. 4 Sd Bm pabbaja; K (text) pabbaja; note, bab-. 5 Bm vacaniyaü always; Sd often vacaniyyaü. >/ #<[page 056]># %<56 MAHâ-NIDâNA SUTTANTA. [D. xv. 2.>% "Atthãti"' ssa vacanãyaü. "Kim paccayā jātãti?" iti ce vadeyya, "Bhava-ppaccayā jātãti" icc assa vacanãyaü. "`Atthi {idappaccayā} bhavo ti?" iti puņņhena satā ânanda, "Atthãti"' ssa vacanãyaü. "Kim paccayā bhavo ti?" iti ce vadeyya, "Upādāna-paccayā bhavo ti" icc assa vacanãyaü. "`Atthi idappaccayā upādānan ti?" iti puņņhena satā ânanda, "Atthãti"' ssa vacanãyaü. "Kim paccayā upā- dānan ti?" iti ce vadeyya, "Taõhā-paccayā upādānan ti" icc assa vacanãyaü. "`Atthi idappaccayā upādānan ti?" iti puņņhena satā ânanda, "Atthãti"' ssa vacanãyaü. "Kim paccayā taõhā ti?" iti ce vadeyya, "Vedanā-paccayā taõhā ti" icc assa vacanãyaü. "`Atthi idappaccayā vedanā ti?" iti puņņhena satā ânanda, "Atthãti"' ssa vacanãyaü. "Kim paccayā vedanā ti?" iti ce vadeyya, "Phassa-paccayā vedanā ti" icc assa vacanãyaü. "`Atthi idappaccayā phasso ti?" iti puņņhena satā ânanda Atthãti"' ssa vacanãyaü. Kim paccayā phasso ti?" iti ce vadeyya, Nāmaråpa-paccayā\<*<1>*>/ phasso ti" icc assa vacanãyaü. "`Atthi idappaccayā nāma-råpan ti?" iti puņņhena satā ânanda "Atthãti"' ssa vacanãyaü. "Kim paccayā nāma-råpan ti?" iti ce vadeyya, "Vi¤¤āõa-paccayā nāma- råpan ti" icc assa vacanãyaü. "`Atthi idappaccayā vi¤¤āõan ti?" iti puņņhena satā ânanda "Atthãti"' ssa vacanãyaü. "Kim paccayā vi¤¤āõan ti?" iti ce vadeyya, "Nāmaråpa-paccayā vi¤¤ā- õan ti" icc assa vacanãyaü. 3. `Iti kho ânanda nāmaråpa-paccayā vi¤¤āõaü, vi¤¤ā- õa-paccayā nāmaråpaü, nāmaråpa-paccayā phasso, phassa- paccayā vedanā, vedanā-paccayā taõhā, taõhā-paccayā upādānaü, upādāna-paccayā bhavo, bhava-paccayā jāti, jāti-paccayā jarā-maraõaü, jarā-maraõa-paccayā\<*<2>*>/ soka- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So SS Bm K Ds and Sum omitting saëayatana. 2 Bm K Gr omit. >/ #<[page 057]># %% parideva-dukkha-domanassupāyāsā sambhavanti. Evam etassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. 4. "`Jāti-paccayā jarā-maraõan ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü yathā jāti-paccayā jarā-maraõaü. Jāti va hi\<*<1>*>/ ânanda nābhavissa\<*<2>*>/ sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci kimhici, seyyathãdaü devānaü vā devattāya, gandhabbā- naü vā gandhabbattāya, yakkhānaü vā yakkhattāya, bhåtānaü vā bhåtattāya, manussānaü vā manussattāya, catuppadānam vā catuppadattāya, pakkhãnaü vā pakkhat- tāya, siriüsapānaü vā siriüsapattāya,\<*<3>*>/ tesaü tesaü va\<*<4>*>/ hi ânanda sattānaü tathattāya jāti nābhavissa, sabbaso jātiyā asati jāti-nirodhā api nu kho jarā-maraõaü pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo jarā-maraõassa, yadidaü jāti. 5. "`Bhava-paccayā {jātãti}" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü yathā bhava-paccayā jāti. Bhavo va hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci kimhici, seyya- thãdaü kāma-bhavo råpa-bhavo aråpa-bhavo vā,\<*<5>*>/ sabbasso bhave asati bhava-nirodhā api nu kho jāti pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo jātiyā, yadidaü bhavo. 6. "`Upādāna-paccayā bhavo ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü yathā upādāna-paccayā bhavo. Upādānaü va hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K Gr jāti ca hi throughout, and so Sd sometimes. 2 Sd frequently na bhavissa. 3 Bm sarisapānaü vā sarisapattāya; Gr sãrisapānaü vā sãrisap-. 4 Bm K ca throughout. 5 Bm K have vā after each bhavo. >/ #<[page 058]># %<58 MAHâ-NIDâNA SUTTANTA. [D. xv. 6.>% kimhici, seyyathãdaü kāmåpādanaü\<*<1>*>/ vā diņņhåpādānaü vā sãlabbatåpādānaü vā attavādåpādānaü vā, sabbaso upādāne asati upādāna-nirodhā api nu kho bhavo pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo bhavassa, yadidaü upādānaü. 7. "`Taõhā-paccayā upādānan ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü yathā taõhā-paccayā upādānaü. Taõhā va hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci kimhici, seyyathãdaü råpa-taõhā sadda-taõhā gandha- taõhā rasa-taõhā phoņņhabba-taõhā dhamma-taõhā, sab- baso taõhāya asati taõhā-nirodhā api nu kho upādānaü pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo upādānassa, yadidaü taõhā. 8. "`Vedanā-paccayā taõhā ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü yathā vedanā-paccayā taõhā. Vedanā va hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü {sabbathā} sabbaü kassaci kimhici, seyyathãdaü cakkhu-samphassajā vedanā, sota- samphassajā vedanā ghāna-samphassajā vedanā jivhā- samphassajā vedanā kāya-samphassajā vedanā mano- samphassajā vedanā, sabbaso vedanāya asati vedanā- nirodhā api nu kho taõhā pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo taõhāya, yadidaü vedanā. 9. `Iti kho\<*<2>*>/ ânanda vedanaü paņicca taõhā, taõhaü paņicca pariyesanā, pariyesanaü paņicca lābho, lābhaü paņicca vinicchayo, vinicchayaü paņicca chanda-rāgo, chanda-rāgaü paņicca ajjhosānaü, ajjhosānaü paņicca pariggaho, pariggahaü paņicca macchariyaü, macchariyaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sdt Bm Gr kāmup-, diņņhup-, &c. 2 Bm Gr K add pan' etaü. >/ #<[page 059]># %% paņicca ārakkho,\<*<1>*>/ ārakkhādhikaraõaü daõķādāna-satthā- dāna-kalaha-viggaha-vivāda-tuvaütuva-pesu¤¤a-musā- vādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti. 10. "`{ârakkhādhikaraõaü} daõķādāna-satthādāna-kala- ha-viggaha-vivāda-tuvaütuva-pesu¤¤a-musā-vādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavantãti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena vedi- tabbaü, yathā ārakkhādhikaraõaü daõķādāna-satthādāna- kalaha-viggaha-vivāda-tuvaütuva-pesu¤¤a-musā-vādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti. ârakkho va hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci kimhici, sabbaso ārakkhe asati ārakkha-nirodhā api nu kho daõķādāna-satthādāna-kalaha-viggaha-vivāda- tuvaütuva-pesu¤¤a-musāvādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhaveyyun ti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo daõķādāna-satthādāna-kalaha- viggaha-vivāda-tuvaütuva-pesu¤¤a-musāvādānaü aneke- saü pāpakānaü akusalānaü dhammānaü sambhavāya, yadidaü ārakkho. 11. "`Macchariyaü paņicca ārakkho ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü, yathā macchariyaü paņicca ārakkho. Mac- chariyaü va hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci kimhici, sabbaso macchariye asati macchariya-nirodhā api nu kho ārakkho pa¤¤ā- yethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo ārakkhassa, yadidaü maccha- riyaü. 12. "`Pariggahaü paņicca macchariyan ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü, yathā pariggahaü paņicca macchariyaü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K adds ārakkhaü paticca, and runs on as at 10, omitting all the first passage. 2 Sd tvaütva. >/ #<[page 060]># %<60 MAHâ-NIDâNA SUTTANTA. [D. xv. 12.>% Pariggaho va hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci kimhici, sabbaso pariggahe asati pariggaha-nirodhā api nu kho macchariyaü pa¤¤ā- yethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo macchariyassa, yadidaü parig- gaho. 13. "`Ajjhosānaü paņicca pariggaho ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena vedi- tabbaü, yathā ajjhosānaü paņicca pariggaho. Ajjhosā- naü va\<*<1>*>/ hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci kimhici, sabbaso ajjhosāne asati ajjho- sāna-nirodhā api nu kho pariggaho pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo pariggahassa, yadidaü ajjhosānaü. 14. "`Chanda-rāgaü paņicca ajjhosānan ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü, yathā chanda-rāgaü paņicca ajjhosānaü. Chanda-rāgo va hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci kimhici, sabbaso chanda-rāge asati chanda-rāga-nirodhā api nu kho ajjhosānaü pa¤¤ā- yethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo ajjhosānassa, yadidaü chanda- rāgo. 15. "`Vinicchayaü paņicca chanda-rāgo ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü, yathā vinicchayaü paņicca chanda-rāgo. Vinicchayo va\<*<2>*>/ hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci kimhici, sabbaso vinicchaye asati vinicchaya-nirodhā api nu kho chanda-rāgo pa¤¤ā- yethāti?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd Gr omit va; Bm ca; K -na¤ ca. 2 Bm Gr K ca. >/ #<[page 061]># %% `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo chanda-rāgassa, yadidaü vinic- chayo. 16. "`Lābhaü paņicca vinicchayo ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü, yathā lābhaü paņicca vinicchayo. Lābho va hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci kimhici, sabbaso lābhe asati lābha-nirodhā api nu kho vinicchayo pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo vinicchayassa, yadidaü lābho. 17. "`Pariyesanaü paņicca lābho ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü, yathā pariyesanaü paņicca lābho. Pariyesanā va hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci kimhici, sabbaso pariyesanāya asati pariyesanā- nirodhā api nu kho lābho pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo lābhassa, yadidaü pariyesanā. 18. "`Taõhaü paņicca pariyesanā ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditab- baü, yathā taõhaü paņicca pariyesanā. Taõhā va hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci kimhici, seyyathãdaü kāma-taõhā bhava-taõhā vibhava-taõhā, sabbaso taõhāya asati taõhā-nirodhā api nu kho pariyesanā pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu esaü nidānaü esa samudayo esa paccayo pariyesanāya, yadidaü taõhā. `Iti kho ânanda ime dve\<*<1>*>/ dhammā dvayena\<*<2>*>/ vedanāya eka-samosaraõā\<*<3>*>/ bhavanti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm omits. 2 Sc corrected from dveyena; Sdt dveyena. 3 Sc -õaü. >/ #<[page 062]># %<62 MAHâ-NIDâNA SUTTANTA. [D. xv. 19.>% 19. "`Phassa-paccayā vedanā ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditab- baü, yathā phassa-paccayā vedanā. Phasso va hi ânanda nābhavissa sabbena sabbaü sabbathā sabbaü kassaci kimhici, seyyathãdaü cakkhu-samphasso sota-samphasso ghāna-samphasso jivhā-samphasso kāya-samphasso mano- samphasso, sabbaso phasse asati phassa-nirodhā api nu kho vedanā pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo vedanāya yadidaü phasso. 20. "`Nāmaråpa-paccayā phasso ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü, yathā nāmaråpa-paccayā phasso. Yehi ânanda ākārehi yehi liīgehi yehi nimittehi yehi uddesehi nāma-kāyassa pa¤¤atti hoti, tesu ākāresu tesu liīgesu tesu nimittesu tesu uddesesu asati, api nu kho råpa-kāye adhivacana- samphasso pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Yehi ânanda ākārehi yehi liīgehi yehi nimittehi yehi uddesehi råpa-kāyassa pa¤¤atti hoti, {tesu} ākāresu tesu liīgesu tesu nimittesu tesu uddesesu asati, api nu kho nāma-kāye paņigha-samphasso pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Yehi ânanda ākārehi yehi liīgehi yehi nimittehi yehi uddesehi nāma-kāyassa ca råpa-kāyassa ca pa¤¤atti hoti, tesu ākāresu tesu liīgesu tesu nimittesu tesu uddesesu asati, api nu kho adhivacana-samphasso vā paņigha- samphasso vā pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Yehi ânandā ākārehi yehi liīgehi yehi nimittehi yehi uddesehi nāma-råpassa pa¤¤atti hoti, tesu ākāresu tesu liīgesu tesu nimittesu tesu uddesesu asati, api nu kho phasso pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo phassassa, yadidaü nāma-råpaü. 21. "`Vi¤¤āõa-paccayā nāma-råpan ti" iti kho pan' \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 063]># %% etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü yathā vi¤¤āõa-paccayā nāma-råpaü. Vi¤¤ā- õaü va hi ânanda mātu kucchiü\<*<1>*>/ na okkamissatha, api nu kho nāma-råpaü mātu kucchismiü samucchissa- thāti?' `No h' etaü bhante.' `Vi¤¤āõaü va hi ânanda mātu kucchiü\<*<2>*>/ okkamitvā vokkamissatha, api nu kho nāma-råpaü itthattāya abhi- nibbattissathāti?' `No h' etaü bhante.' `Vi¤¤āõaü va hi ânanda daharass' eva sato vocchij- jissatha kumārassa\<*<3>*>/ vā kumārikāya vā, api nu kho nāma-råpam vuddhiü\<*<4>*>/ viråëhiü vepullaü āpajjissa- thāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo nāma-råpassa, yadidaü vi¤¤āõaü. 22. "`Nāmaråpa-paccayā vi¤¤āõan ti" iti kho pan' etaü vuttaü, tad ânanda iminā p' etaü pariyāyena veditabbaü, yathā nāmaråpa-paccayā vi¤¤āõaü. Vi¤¤ā- õaü va hi ânanda nāma-råpe patiņņhaü nālabhissatha,\<*<5>*>/ api nu kho āyati\<*<6>*>/ jāti-jarā-maraõa\<*<7>*>/-dukkha-samudaya\<*<8>*>/- sambhavo pa¤¤āyethāti?' `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda es' eva hetu etaü nidānaü esa samudayo esa paccayo vi¤¤āõassa, yadidaü nāmaråpaü. `Ettāvatā kho ânanda jāyetha\<*<9>*>/ vā jãyetha\<*<10>*>/ vā mã- yetha\<*<11>*>/ vā cavetha vā uppajjetha\<*<12>*>/ vā, ettāvatā\<*<13>*>/ adhiva- cana-patho, ettāvatā nirutti-patho, ettāvatā pa¤¤atti- patho, ettāvatā pa¤¤āvacaraü, ettāvatā vaņņaü vaņņati \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So SS. Bm Gr K kucchismiü. 2 Bm Gr K kucchismiü. 3 K kumārakassa. 4 K vuķķhiü. 5 Bm na labh-. 6 Bm K āyatiü 7 Bm Gr maraõaü. 8 Sc Gr samudayo. 9 Sc jāyatha jāyatha. 10 Sd jãye; Bm jiyetha. 11 Bm miyetha. 12 Bm upapajjetha. 13 K adds kho. >/ #<[page 064]># %<64 MAHâ-NIDâNA SUTTANTA. [D. xv. 22.>% itthattaü pa¤¤āpanāya, yadidaü nāma-råpaü saha vi¤¤ā- õena\<*<1>*>/. 23. `Kittāvatā ca ânanda attānaü pa¤¤āpento\<*<2>*>/ pa¤¤ā- peti? {Råpiü} vā hi ânanda parittaü attānaü pa¤¤ā- pento, pa¤¤āpeti "Råpã me paritto attā ti." Råpiü vā hi ânanda anantaü attānaü pa¤¤āpento, pa¤¤āpeti "Råpã me ananto attā ti." Aråpiü vā hi ânanda parittaü attā- naü pa¤¤āpento, pa¤¤āpeti "Aråpã me paritto attā ti"; aråpiü vā hi ânanda anantaü attānaü pa¤¤āpento, pa¤¤āpeti "Aråpã me ananto attā ti." 24. `Tatr' ânanda yo so råpiü parittaü attānaü pa¤¤āpento pa¤¤āpeti, etarahi vā so råpiü parittaü attā- naü pa¤¤āpento pa¤¤āpeti, tattha\<*<3>*>/-bhāviü vā so råpiü parittaü attānaü pa¤¤āpento pa¤¤āpeti, "Atathaü va pana santaü tathattāya upakappessāmãti iti vā pan' assa hoti. Evaü santaü kho ânanda råpiü\<*<4>*>/ parittattānudiņ- ņhi anusetãti icc alaü\<*<5>*>/ vacanāya. `Tatr' ânanda yo so råpiü anantaü attānaü pa¤¤ā- pento pa¤¤āpeti, etarahi vā so råpiü anantaü attānaü pa¤¤āpento {pa¤¤āpeti}, tattha-bhāviü vā so råpiü anan- taü attānaü pa¤¤āpento pa¤¤āpeti, "Atathaü vā pana santaü tathattāya upakappessāmãti" iti vā pan' assa hoti. Evaü santaü kho ânanda råpiü anantattānudiņņhi anu- setãti icc alaü vacanāya. `Tatr' ânanda yo so aråpiü parittaü attānaü pa¤¤ā- pento pa¤¤āpeti, etarahi vā so aråpim parittaü attānaü pa¤¤āpento pa¤¤āpeti, tattha-bhāviü vā so aråpiü parit- taü attānaü pa¤¤āpento pa¤¤āpeti . . . pe . . . tattha-bhāviü vā so aråpiü anantaü attānaü pa¤¤āpento pa¤¤āpeti, "Ata- thaü vā pana santaü tathattāya upakappessāmãti" iti vā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc adds a¤¤ama¤¤aü paccayatāya vattati; Bm adds a¤¤ama¤¤a paccayatā pavattati. 2 K pannap- throughout. 3 K tathā throughout. 4 Bm råpã (aråpã) throughout. 5 Bm K iccālaü throughout. >/ #<[page 065]># %% pan' assa hoti. Evaü santaü kho ânanda aråpiü anan- tattānudiņņhi anusetãti icc alaü vacanāya. `Ettāvatā kho ânanda attānaü pa¤¤āpento pa¤¤ā- peti. 25. `Kittāvatā ca ânanda attānaü na pa¤¤āpento na pa¤¤āpeti? Råpiü vā hi ânanda parittaü attānaü na pa¤¤āpento na pa¤¤āpeti "Råpã me paritto attā ti"; råpiü vā hi ânanda anantaü attānaü na pa¤¤āpento na pa¤¤āpeti "Råpã me ananto attā ti"; aråpiü vā hi ânanda parittaü attānaü na pa¤¤āpento na pa¤¤āpeti "Aråpã me paritto attā ti"; aråpiü vā hi ânanda anantaü attānaü na pa¤¤āpento na pa¤¤āpeti "Aråpã me ananto attā ti." 26. `Tatr' ânanda yo so råpiü parittaü attānaü na pa¤¤āpento na pa¤¤āpeti, etarahi vā so råpiü parittaü attānaü na pa¤¤āpento na pa¤¤āpeti, tattha-bhāviü vā so råpiü parittaü attānaü na pa¤¤āpento na pa¤¤āpeti, "Atathaü vā pana santaü tathattāya upakappessāmãti" iti vā pan' assa na hoti. Evaü santaü kho ânanda råpiü parittattānudiņņhi nānusetãti icc alaü vacanāya. `Tatr' ânanda yo so råpiü anantaü attānaü na pa¤¤ā- pento na pa¤¤āpeti, etarahi vā so råpiü anantaü attānaü na pa¤¤āpento na pa¤¤āpeti, tattha-bhāviü vā so råpiü anantaü attānaü na pa¤¤āpento na pa¤¤āpeti, "Atathaü vā pana santaü tathattāya upakappessāmãti" iti vā pan' assa na hoti. Evaü santaü kho ânanda råpiü anantattā- nudiņņhi nānusetãti icc alaü vacanāya. `Tatr' ânanda yo so aråpiü anantaü attanaü na pa¤¤ā- pento na pa¤¤āpeti, etarahi vā so aråpiü parittaü attānaü na pa¤¤āpento na pa¤¤āpeti, tattha-bhāviü vā so aråpiü anantaü attānaü na pa¤¤āpento na pa¤¤āpeti, "Atathaü vā pana santaü tathattāya upakappessāmãti" iti vā pan' \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 066]># %<66 MAHâ-NIDâNA SUTTANTA. [D. xv. 26.>% assa na hoti. Evaü santaü kho ânanda aråpiü anantat- tānudiņņhi nānusetãti icc alaü vacanāya. `Ettāvatā kho ânanda attānaü na pa¤¤āpento na pa¤¤āpeti. 27. `Kittāvatā ca ânanda attānaü samanupassamāno samanupassati? Vedanaü vā hi ânanda attānaü samanu- passamāno samanupassati. "Vedanā me attā" ti. "Na h' eva kho me vedanā attā, appaņisaüvedano me attā" ti, iti vā hi ânanda attānaü samanupassamāno samanu- passati. "Na h' eva kho me vedanā attā, no pi appaņi- saüvedano me\<*<1>*>/ attā, attā me vediyati\<*<2>*>/ vedanā-dhammo hi me attā" ti iti vā hi ânanda attānaü samanupassamāno samanupassati. 28. `Tatr' ânanda yo so evam āha "Vedanā me attā" ti, so evam assa vacanãyo "Tisso kho imā āvuso vedanā, sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhā-m-asukhā vedanā. Imāsaü tvaü\<*<3>*>/ tissannaü vedanānaü katamaü attano samanupassasãti\<*<4>*>/?" `Yasmiü ânanda samaye sukhaü vedanaü vedeti, n' eva tasmiü samaye dukkhaü vedanaü vedeti, na aduk- kha-m-asukhaü vedanaü vedeti, sukhaü yeva tasmiü samaye vedanaü vedeti, n' eva tasmiü samaye duk- khaü vedanaü vedeti, n' eva tasmiü samaye sukhaü vedanaü vedeti, na adukkha-m-asukhaü vedanaü vedeti, dukkhaü yeva tasmiü samaye vedanaü vedeti. Yasmiü ânanda samaye adukkha-m-asukhaü vedanaü vedeti, n' eva tasmiü samaye sukhaü vedanaü vedeti, na duk- khaü vedanaü vedeti, adukkha-m-asukhaü yeva tasmiü samaye vedanaü vedeti. 29. `Sukhā pi kho ânanda vedanā aniccā saükhatā {paņiccasamuppannā} khāya-dhammā vaya-dhammā virāga- dhammā nirodha-dhammā. Dukkhā pi kho ânanda vedanā aniccā saükhatā {paņiccasamuppannā} khaya- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct omit. So do SS in the repetition, 31. 2 K vedayati throughout. 3 Bm Gr K imāsaü kho tvaü; Scd omit tvam. 4 Scdt -passatãti. >/ #<[page 067]># %% dhammā vaya-dhammā virāga-dhammā nirodha-dhammā. Adukkha-m-asukhā pi kho ânanda vedanā aniccā saü- khatā {paņiccasamupannā} khaya-dhammā vaya-dhammā virāga-dhammā nirodha-dhammā. Tassa sukhaü veda- naü vediyamānassa\<*<1>*>/ "Eso me attā" ti hoti, tassā yeva sukhāya vedanāya nirodhā "Vyāgā\<*<2>*>/ me attā" ti hoti. Dukkhaü vedanaü vediyamānassa "Eso me attā ti" hoti, tassā yeva dukkhāya vedanāya nirodhā "Vyāgā me attā" ti hoti. Adukkha-m-asukhaü vedanaü vediya- mānassa "Eso me attā" ti hoti, tassā yeva adukkha-m- asukhāya vedanāya nirodhā "Vyāgā me attā" ti hoti. `Iti so diņņhe va dhamme aniccaü sukha-dukkha- vokiõõaü uppāda-vaya-dhammaü attānaü samanupassa- māno samanupassati yo so evam āha "Vedanā me attā" ti. Tasmāt ih' ânanda etena p' etaü nakkhamati "Ve- danā me attā" ti samanupassituü. 30. `Tatr' ânanda yo so evam āha "Na h' eva kho me vedanā attā, appaņisaüvedano me attā" ti, so evam assa vacanãyo "Yattha pan' āvuso sabbaso vedayitaü n' atthi,\<*<3>*>/ api nu kho tattha `Asmãti' siyāti?" `No h' etaü bhante.'\<*<4>*>/ `Tasmāt ih' ânanda etena p' etaü nakkhamati "Na h' eva kho me\<*<5>*>/ vedanā attā, appaņisaüvedano me attā" ti samanupassituü. 31. `Tatr' ânanda yo so evam āha "Na h' eva kho me vedanā attā, no pi appaņisaüvedano me\<*<6>*>/ attā, attā me vediyati, vedanā-dhammo hi me attā" ti, so evam assa vacanãyo "Vedanā va hi āvuso sabbena sabbaü sabbathā sabbaü aparisesā nirujjheyyuü, sabbaso vedanāya asati vedanā-nirodhā, api nu kho tattha `Ayam\<*<7>*>/ aham asmãti' siyāti?" `No h' etaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda etena p' etaü nakkhamati "Na \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K vedaya-. 2 Bm K byāgā. 3 K atthi 4 So all MSS. K Sum. 5 Scd omit. 6 SS omit (see 27). 7 K omits ayam. >/ #<[page 068]># %<68 MAHâ-NIDâNA SUTTANTA. [D. xv. 31.>% h' eva kho me vedanā attā, no pi appaņisaüvedano\<*<1>*>/ attā, attā me vediyati, vedanā-dhammo hi me attā" ti samanu- passituü. 32. `Yato kho ânanda bhikkhu n' eva vedanaü attānaü samanupassati, no pi appaņisaüvedanaü attānaü samanu- passati, no pi "Attā me\<*<2>*>/ vediyati, vedanā-dhammo hi me attā" ti samanupassati, so evaü asamanupassanto\<*<3>*>/ na\<*<4>*>/ ki¤ci loke upādiyati,\<*<5>*>/ anupādiyaü\<*<6>*>/ na paritassati, aparitassaü paccattaü yeva parinibbāyati,\<*<7>*>/ "Khãõā jāti, vusitaü brahmacariyaü, kataü karaõãyaü, nāparaü itthattāyāti" pajānāti. Evaü-vimutta-cittaü\<*<8>*>/ kho ânanda bhikkhuü yo evaü vadeyya "Hoti Tathāgato param maraõā" ti,\<*<9>*>/ iti 'ssa\<*<10>*>/ diņņhãti tad akallaü. "Na hoti Tathāgato param maraõā ti\<*<9>*>/ iti 'ssa diņņhãti tad akal- laü. "Hoti ca na ca hoti Tathāgato param maraõā" ti,\<*<9>*>/ iti 'ssa diņņhãti tad akallaü. "N' eva hoti na na hoti Tathāgato param maraõā" ti,\<*<9>*>/ iti 'ssa {diņņhãti} tad akalaü. 11 Taü kissa hetu? Yāvat' ânanda adhivacanaü yāvatā adhivacana-patho,\<*<12>*>/yāvatā nirutti\<*<12>*>/ yāvatā nirutti-patho, yāvatā pa¤¤atti yāvatā pa¤¤atti-patho, yāvatā pa¤¤ā\<*<13>*>/ yāvatā pa¤¤āvacaraü, yāvatā vaņņaü\<*<14>*>/ yāvatā vaņņaü\<*<15>*>/ vaņņati,\<*<16>*>/ tad abhi¤¤ā vimutto bhikkhu, tad abhi¤¤ā vimutto bhikkhu\<*<17>*>/ na jānāti na passati iti 'ssa diņņhãti tad akallaü. 33. \<*<18>*>/ `Satta kho imā ânanda vi¤¤āõaņņhitiyo, dve ca āyatanāni. Katamā satta? Sant' ânanda sattā nānatta- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm inserts me. 2 MSS K. omit me. 3 Bm na sam-. 4 St Bm add ca. 5 K upādãy-. 6 K -ya¤ ca. 7 Bm -yissati. 8 SS vimuttaü; K omits cittaü. 9 Bm K omit ti. 10 K omits sā, and onwards. 11 Sd Bm Gr K taü kissa. 12-12 K omits. 13 K pa¤¤āpanaü. 14 Sd vaddhaü, K omits yāv-ņaü. 15 Sc. Bm omit; Sd vaddhaü. 16 Sd vaddhati; K adds tāvatā vaņņaü vaņņati. 17 MSS. -ttaü bhikkhuü. 18 See A. iv. 39. >/ #<[page 069]># %% kāyā nānatta-sa¤¤ino, seyyathā pi manussā ekacce ca devā ekacce ca vinipātikā. Ayaü paņhamā vi¤¤āõaņņhiti. `Sant' ânanda sattā nānatta-kāyā ekatta-sa¤¤ino, sey- yathā pi devā Brahma-kāyikā paņhamābhinibbattā.\<*<1>*>/ Ayaü dutiyā vi¤¤āõaņņhiti. `Sant' ânanda sattā ekatta-kāyā nānatta-sa¤¤ino, sey- yathā pi devā âbhassarā. Ayaü tatiyā vi¤¤āõaņņhiti. `Sant' ânanda sattā ekatta-kāyā nānatta-sa¤¤ino, sey- yathā pi devā Subhakiõõā.\<*<2>*>/ Ayaü catutthā\<*<3>*>/ vi¤¤āõa- ņņhiti. `Sant' ânanda {sattā} sabbaso {råpa-sa¤¤ānaü} samatik- kamā\<*<4>*>/ paņigha-sa¤¤ānaü atthagamā\<*<5>*>/ nānatta-sa¤¤ānaü amanasikārā "Ananto ākāso" ti ākāsāna¤cāyatanåpagā. Ayaü pa¤camã vi¤¤āõaņņhiti. `Sant' ânanda sattā sabbaso ākāsāna¤cāyatanaü sam- atikkamma\<*<6>*>/ "Anantaü vi¤¤āõan" ti vi¤¤āõa¤cāyatanå- pagā. Ayaü chaņņhā\<*<7>*>/ vi¤¤āõaņņhiti. `Sant' ânanda sattā sabbaso vi¤¤āõa¤cāyatanaü sam- atikkhamma "N' atthi ki¤cãti" āki¤ca¤¤āyatanåpagā. Ayaü sattamã\<*<8>*>/ vi¤¤āõaņņhiti. `Asa¤¤asattāyatanaü\<*<9>*>/ {n'eva-sa¤¤ā}-nāsa¤¤āyatanam eva dutiyaü. 34. `Tatr' ânanda yāyaü paņhamā vi¤¤āõaņņhiti nānatta-kāyā nānatta-sa¤¤ino, seyyathā pi manussā ekacce ca devā ekacce ca vinipātikā, yo nu kho ânanda ta¤ ca pajānāti, tassā ca samudayaü pajānāti, tassā ca atthaga- maü pajānāti, tassā ca assādaü pajānāti, tassā ca ādãna- vaü pajānāti, tassā ca nissaraõaü pajānāti, kallaü nu kho\<*<10>*>/ tena tad abhinanditun ti?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K adds catu-apāyikā sattā ca. 2 K -kiõhā. So A. ii. 233; iv. 40; -kiõõā at M. i. 2, 289, 329. 3 Bm -tthã. 4 So SS Bm Gr K; A. iv. 40 -kamma. 5 Bm K A. iv. 40 attha¤g- (and below). 6 So SS Bm Gr K. 7 Bm chaņhã. 8 K -mā. 9 Sdt Gr asa¤¤ā-; Kasa¤¤i-, with asa¤¤a- in note. 10 Sct K omit. >/ #<[page 070]># %<70 MAHâ-NIDâNA SUTTANTA. [D. xv. 34.>% `No h' etaü bhante.' . . . pe\<*<1>*>/ . . . `Tatr' ânanda yāyaü sattamã vi¤¤āõaņņhiti sabbaso vi¤¤āõa¤cāyatanaü samatikkamma\<*<2>*>/ "N' atthi ki¤cãti" āki¤ca¤¤āyatanåpagā, yo nu kho ânanda ta¤ ca pajānāti, tassā ca samudayaü pajānāti, tassā ca atthagamaü pajā- nāti, tassā ca assādaü pajānāti, tassā ca ādãnavaü pajā- nāti, tassā ca nissaraõaü pajānāti, kallaü nu kho\<*<3>*>/ tena tad abhinanditun ti?' `No h' etaü bhante.' `Tatr' ânanda yam idaü asa¤¤asattāyatanaü,\<*<4>*>/ yo nu kho ânanda ta¤ ca pajānāti, tassa ca samudayaü pajānāti, tassa ca atthagamaü pajānāti, tassa ca assādaü pajānāti, tassa ca ādãnavaü pajānāti, tassa ca nissaraõaü pajānāti, kallaü nu kho\<*<5>*>/ tena tad abhinanditun ti?' `No h' etaü bhante.' `Tatr' ânanda yam idaü {n'eva-sa¤¤ā}-nāsa¤¤āyatanaü, yo nu kho ânanda ta¤ ca pajānāti, tassa ca samudayaü pajānāti, tassa ca atthagamaü pajānāti, tassa ca assādaü pajānāti, tassa ca ādãnavaü pajānāti, tassa ca nissaraõaü pajānāti, kallaü nu kho\<*<6>*>/ tena tad abhinanditun ti?' `No h' etaü bhante.' `Yato kho ânanda bhikkhu imāsa¤ ca sattannaü vi¤- ¤āõaņņhitãnaü imesa¤ ca dvinnaü āyatanānaü samu- daya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissara- õa¤ ca yathābhåtaü viditvā anupādā vimutto hoti, ayaü vuccati ânanda\<*<7>*>/ bhikkhu pa¤¤ā-vimutto. 35. `Aņņha kho ime ânanda, vimokhā.\<*<8>*>/ Katame aņņha? Råpã råpāni passati. Ayaü paņhamo vimokho. `Ajjhattaü aråpa-sa¤¤ã bahiddhā råpāni passati. Ayaü dutiyo vimokho. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm pa down to tatr' ânanda yam idaü (next par.). 2 Sct Gr -kamā. 3 SS Gr omit. 4 Sd asa¤¤i-; St Gr asa¤¤ā-. 5 SS omit. 6 SS K omit. 7 Bm K vuccatānanda throughout. 8 Bm Gr K vimokkhā, and throughout; SS only kh. Cp. xvi. 3, 33. >/ #<[page 071]># %% `Subhan' t' eva adhimutto hoti. Ayaü tatiyo vimokho. `Sabbaso råpa-sa¤¤ānaü samatikkamā\<*<1>*>/ paņigha-sa¤¤ā- naü atthagamā nānatta-sa¤¤ānaü amanasikārā "Ananto ākāso" ti ākāsāna¤cāyatanaü upasampajja viharati. Ayaü catuttho vimokho. `Sabbaso ākāsāna¤cāyatanaü samatikkamma "Anan- taü vi¤¤āõan" ti vi¤¤āõa¤cāyatanaü upasampajja viha- rati. Ayaü pa¤camo vimokho. `Sabbaso vi¤¤āõa¤cāyatanaü samatikkamma "N' atthi ki¤cãti" āki¤ca¤¤āyatanaü upasampajja viharati. Ayaü chaņņho vimokho. `Sabbaso āki¤ca¤¤āyatanaü samatikkamma {n'eva-sa¤¤ā}- nāsa¤¤āyatanaü upasampajja viharati. Ayaü sattamo vimokho. `Sabbaso {n'eva-sa¤¤ā}-nāsa¤¤āyatanaü samatikkamma sa¤¤ā\<*<2>*>/-vedayita\<*<3>*>/-nirodhaü upasampajja viharati. Ayaü aņņhamo vimokho. Ime kho ânanda aņņha vimokhā. 36. `Yato kho ânanda bhikkhu ime aņņha vimokhe anulomam pi samāpajjati, paņilomam pi samāpajjati, anu- loma-paņilomam pi samāpajjati, yatth' icchakaü yad icchakaü yāvad\<*<4>*>/ icchakaü samāpajjati pi vuņņhāti pi,\<*<5>*>/ āsavāna¤ ca khayā anāsavaü cetovimuttiü pa¤¤ā-vimut- tiü diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upa- sampajja viharati, ayaü vuccati ânanda bhikkhu ubhato- bhāga-vimutto, imāya ca ânanda ubhato-bhāga-vimuttiyā a¤¤ā ubhato-bhāga-vimutti uttaritarā vā paõãtatarā vā n' atthãti.' Idam avoca Bhagavā. Attamano āyasmā ânando Bhagavato bhāsitaü abhinandãti. MAHA-NIDâNA-SUTTANTAũ.\<*<6>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc K -kamma; Sdt Childers, M. P. S. p. 30, Bm Gr -kamā (Gr in note -kamma). 2 SS sa¤¤aü; Child. Bm K sa¤¤ā. 3 St K vedayitaü. 4 Bm K yāvat. 5 Sd samāpajjatãpi uņņhātãpi; Bm vuņhāya tiņhati pi. 6 Bm adds niņhitam dutiyaü; K -suttaü niņņhitaü dutiyaü. >/ #<[page 072]># %< 72>% [xvi. Mahā-Parinibbāna-Suttanta.\<*<1>*>/] 1.1. \<*<2>*>/ Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Rājagahe viharati Gijjhakåņe pabbate. Tena kho pana samayena rājā Māgadho Ajāta- sattu Vedehiputto Vajjã\<*<3>*>/ abhiyātu-kāmo hoti. So evam āha: `âha¤hi' me\<*<4>*>/ Vajjã evaü-mahiddhike evaü-mahānu- bhāve, ucchejjāmi\<*<5>*>/ Vajjã\<*<3>*>/ vināsessāmi Vajjã\<*<3>*>/ anaya- vyasanaü āpādessāmi Vajjã\<*<6>*>/ ti.' 2. Atha kho rājā Māgadho Ajātasattu Vedehiputto Vassakāraü brāhmaõaü Magadha-mahāmattaü āmantesi: `Ehi tvaü brāhmaõa yena Bhagavā ten' upasaükama, upasaükamitvā mama vacanena Bhagavato pāde sirasā vandāhi, appābādham appātaīkaü {lahu-ņņhānaü} balaü phāsu-vihāraü puccha: "Rājā bhante Māgadho Ajāta- sattu Vedehiputto Bhagavato pāde sirasā vandati, ap- pābādhaü appātaīkaü {lahu-ņņhānaü} balaü phāsu-vihāraü pucchatãti," eva¤ ca vadehi: "Rājā bhante Māgadho Ajātasattu Vedehiputto Vajjã abhiyātu-kāmo. So evam āha: `âha¤hi 'me Vajjã evaü-mahiddhike evaü-mahānu- bhāve, ucchejjāmi Vajjã vināsessāmi Vajjã anaya- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 The full apparatus criticus, omitted by Childers in his separate edition of this Suttanta, can still be consulted in the J. R. A. S. for 1874. 2 1-5= A. iv. 17 foll. 3 K Vajjiü. 4 Bm K ahaü hi me; SS Childers and Hardy ahaü ime. Comp. A. iv.; 17 note 16; M. i. 545; Vin. i. 363; J. iv. 395. 5 Sdt ucchecchāmi; Bm uccijjāmi (Sc K and Sum ucchejjami), here and below. 6 K Vajjin. >/ #<[page 073]># %% vyasanaü āpādessāmi Vajjã ti' "; yathā ca te Bhagavā vyākaroti taü sādhukaü uggahetvā mamaü āroceyyāsi, na hi Tathāgatā vitathaü bhaõantãti. 3. `Evaü bho ti' kho Vassakāro brāhmaõo Magadha- mahāmatto ra¤¤o Māgadhassa Ajātasattussa Vedehi- puttassa paņissutvā, bhaddāni bhaddāni yānāni yojāpetvā,\<*<1>*>/ bhaddaü\<*<2>*>/ yānaü abhiråhitvā, bhaddehi bhaddehi yānehi Rājagahamhā niyyāsi, yena Gijjhakåņo pabbato tena pāyāsi, yāvatikā yānassa bhåmi yānena gantvā yānā paccoro- hitvā pattiko va yena\<*<3>*>/ Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavatā saddhiü sammodi, sammo- danãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Vassakāro brāhmaõo Magadha- mahāmatto Bhagavantaü etad avoca: `Rājā bho Gotama Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto bhoto Gotamassa pāde sirasā vandati, appābādham ap- pātaīkaü lahuņņhānaü balaü phāsu-vihāraü pucchati.\<*<4>*>/ Rājā bho Gotama Māgadho Ajātasattu Vedehiputto Vajjã abhiyātu-kāmo. So evam āha: "âha¤hi 'me Vajjã evaü-mahiddhike evaü-mahānubhāve, ucchejjāmi Vajjã vināsessāmi Vajjã anaya-vyasanaü āpādessāmi Vajjã ti." 4. Tena kho pana samayena āyasmā ânando Bhagavato piņņhito ņhito hoti Bhagavantaü vãjamāno.\<*<5>*>/ Atha kho Bhagavā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Kin ti te ânanda sutaü, Vajjã {abhiõhaü-}\<*<6>*>/ sannipātā sannipāta-bahulā ti?' `\<*<7>*>/Sutaü me taü\<*<7>*>/ bhante Vajjã {abhiõhaü-} sannipātā sannipāta-bahulā ti.' `Yāvakãva¤\<*<8>*>/ ca ânanda Vajjã {abhiõhaü-} sannipātā sannipāta-bahulā bhavissanti, vuddhi yeva ânanda Vajjãnaü pāņikaīkhā no parihāni. Kin ti te ânanda \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So SS; Bm K yojetvā. 2 Bm K bhaddaü bhaddaü. 3 Hardy omits from the first bhaddāni down to yena. 4 SS add eva¤ ca vadeti. 5 Bm vãjayamāno; K vãjiyamāno. 6 K abhiõhā. 7-7 Bm sutam etaü, and below. 8 Bm -kiv-, and below. >/ #<[page 074]># %<74 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 1. 4.>% sutaü, Vajjã samaggā sannipatanti samaggā vuņņhahanti samaggā Vajjã-karaõãyāni karontãti?' `Sutaü me taü bhante Vajjã samaggā sannipatanti samaggā vuņņhahanti samaggā Vajjã-karaõãyāni karontãti. `Yāvakãva¤ ca ânanda Vajjã samaggā sannipatissanti samaggā vuņņhahissanti samaggā Vajji-karaõãyāni karis- santi, vuddhi yeva ânanda Vajjãnaü pāņikaīkhā no parihāni. Kin ti te ânanda sutaü Vajjã appa¤¤attam na pa¤¤āpenti, pa¤¤attaü na samucchindanti, {yathā-}pa¤- ¤atte porāõe Vajji-dhamme samādāya vattantãti?' `Sutaü me taü bhante Vajjã appa¤¤attaü na pa¤¤ā- penti, pa¤¤attaü na samucchindanti, {yathā-}pa¤¤atte porāõe Vajji-dhamme samādāya vattantãti.' `Yāvakãva¤ ca ânanda Vajjã appa¤¤attaü na pa¤- ¤āpessanti, pa¤¤attaü na samucchindissanti, {yathā-} pa¤¤atte porāõe Vajji-dhamme samādāya vattissanti, vuddhi yeva ânanda Vajjãnaü pāņikaīkhā no parihāni. Kin ti te ânanda sutaü Vajjã ye te Vajjãnaü Vajji- mahallakā te sakkaronti garukaronti mānenti påjenti tesa¤ ca sotabbaü ma¤¤antãti?' `Sutaü me taü bhante Vajjã ye te Vajjãnaü Vajji- mahallakā te sakkaronti garukaronti mānenti påjenti tesa¤ ca sotabbaü ma¤¤antãti.' `Yāvakãva¤ ca ânanda Vajjã ye te Vajjãnaü Vajjã- mahallakā te sakkarissanti garukarissanti mānessanti påjessanti tesa¤ ca sotabbaü ma¤¤issanti, vuddhi yeva ânanda Vajjãnaü pāņikaīkhā no parihāni. Kin ti te ânanda sutaü Vajjã yā tā kulitthiyo kula-kumāriyo tā na okkassa pasayha vāsentãti?' `Sutaü me taü bhante Vajjã yā tā kulitthiyo kula- kumāriyo tā na okkassa pasayha vāsentãti.' `Yāvakãva¤ ca ânanda Vajjã yā tā kulitthiyo kula- kumāriyo tā na okkassa pasayha vāsessanti, vuddhi yeva ânanda Vajjãnaü pāņikaīkhā no parihāni. Kin ti te ânanda sutaü Vajjã yāni tāni Vajjãnaü Vajji-cetiyāni abbhantarāni c' eva bāhirāni ca tāni sakkaronti garu- karonti mānenti påjenti tesa¤ ca dinna-pubbaü kata- pubbaü dhammikaü baliü no parihāpentãti?' \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 075]># %% `Sutaü me taü bhante Vajjã yāni tāni Vajjãnaü Vajji- cetiyāni, abbhantarāni c' eva bāhirāni ca, tāni sakkaronti garukaronti mānenti påjenti, tesa¤ ca dinna-pubbaü kata-pubbaü dhammikaü baliü no parihāpentãti.' `Yāvakãva¤ ca ânanda Vajjã yāni tāni Vajjãnaü Vajji- cetiyāni, abbhantarāni c' eva bāhirāni ca, tāni sakkaris- santi garukarissanti mānessanti påjessanti, tesa¤ ca dinna-pubbaü kata-pubbaü dhammikaü baliü no pari- hāpessanti, vuddhi yeva ânanda Vajjãnaü pāņikaīkhā no parihāni. Kin ti te ânanda sutaü Vajjãnaü arahantesu dhammikārakkhāvaraõa-gutti susaüvihitā, kin ti anāgatā ca arahanto vijitaü āgaccheyyuü āgatā ca arahanto vijite phāsuü\<*<1>*>/ vihareyyun ti?' `Sutaü me taü bhante Vajjãnaü arahantesu dham- mikārakkhāvaraõa-gutti susaüvihitā, kin ti anāgatā ca arahanto vijitaü āgaccheyyuü āgatā ca arahanto vijite phāsuü vihareyyun ti.' `Yāvakãva¤ ca ânanda Vajjãnaü arahantesu dham- mikārakkhāvaraõa-gutti susaüvihitā bhavissati,\<*<2>*>/ kin ti anāgatā ca arahanto vijitaü āgaccheyyuü āgatā ca arahanto vijite phāsuü vihareyyun ti, vuddhi yeva ânanda Vajjãnaü pāņikaīkhā no parihānãti.' 5. Atha kho Bhagavā Vassakāraü brāhmaõaü Maga- dha-mahāmattaü āmantesi: `Ekam idāhaü brāhmaõa samayaü Vesāliyaü vi- harāmi Sārandade cetiye, tatrāhaü Vajjãnaü ime satta aparihāniye dhamme desesiü, yāvakãva¤ ca brāhmaõa ime satta aparihāniyā dhammā Vajjãsu ņhassanti, imesu ca sattasu aparihāniyesu dhammesu Vajjã sandissanti, vuddhi yeva brāhmaõa Vajjãnaü pāņikaīkhā no pari- hānãti.' Evaü vutte Vassakāro Brāhmaõo Magadha-mahāmatto Bhagavantaü etad avoca: `Ekamekena pi bho Gotama aparihāniyena dhammena samannāgatānaü Vajjãnaü vuddhi yeva pāņikaīkhā no \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd Bm -su, and below. 2 Scd Bm -santi. >/ #<[page 076]># %<76 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 1. 5.>% parihāni, ko pana vādo sattahi aparihāniyehi dhammehi? Akaraõãyā va\<*<1>*>/ bho Gotama Vajjã ra¤¤ā Māgadhena Ajātasattunā Vedehiputtena yadidaü yuddhassa a¤¤atra upalāpanāya a¤¤atra mithu-bhedā.\<*<2>*>/ Handa ca dāni mayaü bho Gotama gacchāma, bahukiccā mayaü bahu- karaõãyā ti.' `Yassa dāni tvaü brāhmaõa kālaü ma¤¤asãti.' Atha kho Vassakāro brāhmaõo Magadha-mahāmatto Bhagavato bhāsitaü abhinanditvā anumoditvā uņņhāy' āsanā pakkāmi. 6. Atha kho Bhagavā acira-pakkante Vassakāre brāhmaõe Magadha-mahāmatte āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Gaccha tvaü ânanda yāvatikā bhikkhå Rājagahaü upanissāya viharanti, te sabbe upaņņhāna- sālāyaü sannipātehãti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paņissutvā yāvatikā bhikkhå Rājagahaü upanissāya vi- haranti te sabbe upaņņhāna-sālāyaü sannipātetvā yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü aņņhāsi, ekamantaü ņhito kho āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Sannipatito bhante bhikkhu-saügho, yassa dāni bhante Bhagavā kālaü ma¤¤asãti.' Atha kho Bhagavā uņņhāy' āsanā yena upaņņhāna-sālā ten' upasaükami, upasaükamitvā pa¤¤atte āsane nisãdi, nisajja kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: 3 `Satta vo bhikkhave aparihāniye dhamme desessāmi,\<*<4>*>/ taü suõātha sādhukaü manasi-karotha bhāsissāmãti.' `Evaü bhante' ti kho te bhikkhå Bhagavato pac- cassosuü. Bhagavā etad avoca: `Yāvakãva¤ ca\<*<5>*>/ bhikkhave bhikkhå {abhiõhaü-} sanni- pātā sannipāta-bahulā bhavissanti, vuddhi yeva bhik- khånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå samaggā sannipatis- santi samaggā vuņņhahissanti samaggā saīgha-karaõãyāni \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K ca. 2 Bm K -dāya. 3 = A. iv. 21. 4 Scd Bm sometimes desissāmi. 5 Scd add kho. >/ #<[page 077]># %% karissanti, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå appa¤¤attaü na pa¤¤āpessanti, pa¤¤attaü na samucchindissanti, yathā- pa¤¤attesu sikkhā-padesu samādāya vattissanti, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå ye te bhikkhå therā {ratta¤¤å} cira\<*<1>*>/-pabbajitā saīgha-pitaro\<*<2>*>/ saīgha-{pariõāyakā} te sakkarissanti garukarissanti\<*<3>*>/ mānessanti påjessanti tesa¤ ca sotabbaü ma¤¤issanti, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå uppannāya taõhāya ponobhavikāya\<*<4>*>/ na vasaü gacchanti,\<*<5>*>/ vuddhi yeva bhik- khave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå āra¤¤akesu\<*<6>*>/ senā- sanesu sāpekhā bhavissanti, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå paccattaü yeva satiü upaņņhāpessanti,\<*<7>*>/ kin ti anāgatā ca pesalā sabrahmacārã āgaccheyyuü āgatā ca pesalā sabrahmacārã phāsuü\<*<8>*>/ vihareyyun ti, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņi- kaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave ime satta aparihāniyā dhammā bhikkhåsu ņhassanti imesu ca sattasu aparihāniyesu dhammesu bhikkhå sandissanti, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. 7. `Apare pi kho\<*<9>*>/ bhikkhave satta aparihāniye dhamme desessāmi, taü suõātha, sādhukaü manasi-karotha, bhāsissāmãti.' `Evaü bhante' {ti} kho te bhikkhu Bhagavato paccas- sosuü, Bhagavā etad avoca: 10 `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå na kammārāmā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc ciraü. 2 Bm omits. 3 Bm garuü kar-. 4 Bm K ponobbhavikāya. 5 K gacchissanti. 6 Scd ar-. 7 Bm upaņhap-; K upaņņhap-. 8 Bm phāsu. 9 K vo; A. iv.22 satta vo bh- ap- (so throughout). 10 A. iv. 22; comp. iii. 309, 310, 329. >/ #<[page 078]># %<78 MAHâ-PARINIBBANA-SUTTANTA. [D. xvi. 1. 7.>% bhavissanti na kamma-ratā na kammārāmataü anuyuttā, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå na bhassārāmā bhavissanti na bhassa-ratā na bhassārāmataü anuyuttā, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå na niddārāmā bha- vissanti na niddā-ratā na niddārāmataü anuyuttā, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhu na saīgaõikārāmā bhavissanti na saīgaõikā-ratā na saīgaõikārāmataü anuyuttā, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå na pāpicchā bhavis- santi na pāpikānaü icchānaü vasaü gatā, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå na pāpa-mittā bhavis- santi na pāpa-sahāyā na pāpa-sampavaīkā,\<*<1>*>/ vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå na oramattakena visesādhigamena antarā vosānaü āpajjissanti, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakiva¤ ca bhikkhave ime satta aparihāniyā dhammā bhikkhåsu ņhassanti imesu ca sattasu aparihāniyesu dhammesu bhikkhå sandissanti, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. 8. `Apare pi kho bhikkhave satta aparihāniye dhamme desessāmi, taü suõātha sādhukaü manasikarotha, bhā- sissāmãti.' `Evaü bhante' ti kho te bhikkhå Bhagavato paccas- sosuü, Bhagavā etad avoca: 2 `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå saddhā bhavissanti,\<*<3>*>/ hirimanā\<*<4>*>/ bhavissanti, ottāpã\<*<5>*>/ bhavissanti, bahussutā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm -vaīkatā; K -vaīkarā. 2 = A. iv. 23. 3 Bm adds pa. 4 Sd hirãmanā; K . . . pe . . . hirimatā. 5 Bm K ottappã. >/ #<[page 079]># %% bhavissanti, āraddha-viriyā bhavissanti, upaņņhita-satã\<*<1>*>/ bhavissanti, pa¤¤āvanto\<*<2>*>/ bhavissanti, vuddhi yeva bhik- khave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave ime satta aparihāniyā dhammā bhikkhåsu ņhassanti, imesu ca sattasu aparihāniyesu dhammesu bhikkhå sandissanti, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. 9 `Apare pi kho bhikkhave satta aparihāniye dhamme desessāmi, taü suõātha, {sādhukaü} manasikarotha, bhāsissāmãti.' `Evaü bhante' ti kho te bhikkhå Bhagavato paccas- sosuü, Bhagavā etad avoca: 3 `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå sati-sambojjhaīgaü bhāvessanti,\<*<4>*>/ dhammavicaya-sambojjhaīgaü bhāvessanti, viriya-sambojjhaīgaü bhāvessanti, pãti-sambojjhaīgaü bhāvessanti, passaddhi-sambojjhaīgaü bhāvessanti, sa- mādhi-sambojjhaīgaü bhāvessanti, upekhā-samboj- jhaīgaü\<*<5>*>/ bhāvessanti, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave ime satta aparihāniyā dhammā bhikkhåsu ņhassanti imesu ca sattasu aparihāniyesu dhammesu bhikkhå sandissanti, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. 10. `Apare pi kho bhikkhave satta aparihāniye dhamme desessāmi, taü suõātha sādhukaü manasikarotha, bhāsis- sāmãti.' `Evaü bhante' ti kho te bhikkhå Bhagavato paccas- sosuü, Bhagavā etad avoca: 6 `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå anicca-sa¤¤aü bhāvessanti,\<*<7>*>/ anatta-sa¤¤aü bhāvessanti, asubha-sa¤¤aü bhāvessanti, ādãnava-sa¤¤aü bhāvessanti, pahāna-sa¤¤aü bhāvessanti, virāga-sa¤¤aü bhāvessanti, nirodha-sa¤¤aü bhāvessanti, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņi- kaīkhā no parihāni. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 A. satimanto. 2 Bm K A. pa¤¤av-. 3 A. iv. 23. 4 Bm inserts pa. K pe. 5 Bm K upekkhā- 6 A. iv. 24. 7 Bm adds pa; K pe. >/ #<[page 080]># %<80 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi.1.10.>% Yāvakãva¤ ca bhikkhave ime satta aparihāniyā dhammā bhikkhåsu ņhassanti, imesu ca sattasu aparihāniyesu dhammesu bhikkhå sandissanti, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. 11. `Cha bhikkhave\<*<1>*>/ aparihāniye dhamme desessāmi, taü suõātha sādhukaü manasikarotha, bhāsissāmãti,' `Evaü bhante' ti kho te bhikkhå Bhagavato paccas- sosuü, Bhagavā etad avoca: `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå mettaü kāya- kammaü paccupaņņhāpessanti sabrahmacārãsu āvã\<*<2>*>/ c' eva raho ca, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå mettaü vacã-kammaü paccupaņņhāpessanti sabrahmacārãsu . . . pe . . . mettaü mano-kammaü paccupaņņhāpessanti sabrahmacārãsu āvã c' eva raho ca, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņi- kaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå ye te lābhā dhammikā dhamma-laddhā antamaso patta-pariyāpanna-mattam pi tathāråpehi lābhehi appaņivibhatta-bhogã\<*<3>*>/ bhavissanti sãlavantehi sabrahmacārãhi sādhāraõa-bhogã,\<*<4>*>/ vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå yāni tāni sãlāni akhaõ- ķāni acchiddāni asabalāni akammāsāni bhujissāni vi¤¤å- pasatthāni aparāmaņņhāni samādhi-saüvattanikāni tathā- råpesu sãlesu sãla-sāma¤¤a-gatā viharissanti sabrahma- cārãhi āvã c' eva raho ca, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhå- naü pāņikaīkhā no parihāni. `Yāvakãva¤ ca bhikkhave bhikkhå yā 'yaü diņņhi ariyā niyyānikā niyyāti takkarassa sammā-dukkhakkhayāya\<*<5>*>/ tathāråpāya diņņhiyā diņņhi-sāma¤¤a-gatā viharissanti sabrahmacārãhi āvã c' eva raho ca, vuddhi yeva bhikkhave bhikkhånaü pāņikaīkhā no parihāni. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K apare pi vo bh- cha. 2 Scd K āvi; St Bm āvã. 3 Sc bhogã; Sd appaņivittabhogi; Bm apaņi--bhogi; St -bhoji; K na appaņi-. 4 Bm -gi. 5 Sd Sammādukkakkhayā. >/ #<[page 081]># %% `Yāvakãva¤ ca bhikkhave ime cha aparihāniyā dhammā bhikkhåsu ņhassanti imesu ca chasu aparihāniyesu dham- mesu bhikkhå sandissanti, vuddhi yeva bhikkhave bhik- khånaü pāņikaīkhā no parihānãti.' 12. Tatra sudaü Bhagavā Rājagahe viharanto Gijjha- kåņe pabbate etad eva bahulaü bhikkhånaü dhammiü kathaü karoti: Iti sãlaü iti samādhi iti pa¤¤ā, sãla- paribhāvito samādhi mahapphalo hoti mahānisaüso, samādhi-paribhāvitā pa¤¤ā mahapphalā hoti mahāni- saüsā, pa¤¤ā-paribhāvitaü cittaü sammad eva āsavehi vimuccati, seyyathãdaü kāmāsavā bhavāsavā diņņhāsavā\<*<1>*>/ avijjāsavā ti. 13. Atha kho Bhagavā Rājagahe yathābhirantaü viharitvā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `âyām' ânanda yena Ambalaņņhikā ten' upasaükamissāmāti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato pac- cassosi. Atha kho Bhagavā mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü yena Ambalaņņhikā tad avasari. 14. Tatra sudaü Bhagavā Ambalaņņhikāyaü viharati Rājāgārake. Tatra pi\<*<2>*>/ sudaü Bhagavā Ambalaņņhi- kāyaü viharanto Rājāgārake etad eva bahulaü bhikkhå- naü dhammiü kathaü karoti: Iti sãlaü iti samādhi iti pa¤¤ā, sãla-paribhāvito samādhi mahapphalo hoti mahāni- saüso, samādhi-paribhāvitā pa¤¤ā mahapphalā hoti mahānisaüsā, pa¤¤ā-paribhāvitaü cittaü sammad eva āsavehi vimuccati seyyathãdaü kāmāsavā bhavāsavā diņņhāsavā avijjāsavā ti. 15. Atha kho Bhagavā Ambalaņņhikāyaü yathā- bhirantaü viharitvā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `âyām' ânanda yena Nāëandā ten' upasaükamissāmāti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paccassosi. Atha kho Bhagavā mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü yena Nāëandā tad avasari. Tatra sudaü Bhagavā Nāëandāyaü viharati Pāvārikambavane. 16. Atha kho āyasmā Sāriputto yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K omits, but gives in a note. 2 Sd K omit. See 18 and p. 91. >/ #<[page 082]># %<82 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 1. 16.>% ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho āyasmā Sāriputto Bhagavantaü etad avoca: `Evaü-pasanno ahaü bhante Bhagavati na cāhu na ca bhavissati na c' etarahi vijjati a¤¤o samaõo vā brāhmaõo vā Bhagavatā bhiyyo 'bhi¤¤ataro\<*<1>*>/ yadidaü sambodhiyan' ti. `Uëārā kho te ayaü Sāriputta āsabhã\<*<2>*>/ vācā bhāsitā, ekaüso gahito sãha-nādo nadito: "Evaü-pasanno ahaü bhante Bhagavati na cāhu na ca bhavissati na c' etarahi vijjati a¤¤o samaõo vā brāhmaõo vā Bhagavatā bhiyyo 'bhi¤¤ataro yadidaü sambodhiyan" ti. Kin nu Sāriputta ye te ahesuü atãtam addhānaü arahanto sammā- sambuddhā, sabbe te Bhagavanto cetasā ceto paricca viditā Evaü-sãlā te Bhagavanto ahesuü iti pi, evaü- dhammā evaü-pa¤¤ā evaü-vihārã evaü-vimuttā te Bhagavanto ahesuü iti pãti?"' `No h' etaü bhante.' Kiü pana Sāriputta ye te bhavissanti anāgatam addhānaü arahanto sammā-sambuddhā, sabbe te Bhaga- vanto cetasā ceto paricca viditā "Evaü-sãlā te Bhaga- vanto bhavissanti iti pi, evaü-dhammā evaü-pa¤¤ā evaü-vihārã evaü-vimuttā te Bhagavanto bhavissanti iti pãti?"' `No h' etaü bhante.' `Kiü pana Sāriputta ahaü te\<*<3>*>/ etarahi arahaü sammā- sambuddho cetasā ceto paricca vidito "Evaü-sãlo Bhagavā iti pi, evaü-dhammo evaü-pa¤¤o evaü-vihārã evaü- vimutto Bhagavā iti pãti?"' `No h' etaü bhante.' `Etth' eva hi\<*<4>*>/ te Sāriputta atãtānāgata-paccuppannesu arahantesu sammā-sambuddhesu ceto-pariya\<*<5>*>/-¤āõaü n' atthi. Atha ki¤ carahi\<*<6>*>/ te ayaü Sāriputta uëārā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K bhiyyobhi¤¤ātaro. 2 Bm asambhã, and below; K āsabhi-. 3 Bm omits; K te ahaü. 4 Bm ettha carahi; K ettha ca hi. 5 Bm pariyāya, and below; K -pari¤¤āya. 6 K ki¤cetarahi. >/ #<[page 083]># %% āsabhã vācā bhāsitā ekaüso gahito sãha-nādo nadito, "Evaü-pasanno ahaü bhante Bhagavati na cāhu na ca bhavissati na c' etarahi vijjati a¤¤o samaõo vā brāhmaõo vā Bhagavatā bhiyyo 'bhi¤¤ataro yadidaü sambodhiyan" ti?' 17. `Na kho me bhante atãtānāgata-paccuppannesu arahantesu sammā-sambuddhesu ceto-pariya-¤āõaü atthi. Api ca dhammanvayo vidito. Seyyathā pi bhante ra¤¤o paccantimaü nagaraü daëhuddāpaü\<*<1>*>/ {daëha}-pākāra- toraõaü eka-dvāraü, tatr' assa dovāriko paõķito viyatto medhāvã a¤¤ātānaü nivāretā ¤ātānaü pavesetā. So tassa nagarassa samantā anupariyāya pathaü anukkamamāno na passeyya pākāra-sandhiü vā pākāra-vivaraü vā anta- maso biëāra-nissakkana-mattam\<*<2>*>/ pi. Tassa evam assa, ye kho keci oëārikā pāõā imaü nagaraü pavisanti vā nikkhamanti vā, sabbe te iminā va\<*<3>*>/ dvārena pavisanti vā nikkhamanti vā ti. Evam eva kho me bhante dhamm- anvayo vidito. Ye te bhante ahesuü atãtam addhānaü arahanto sammā-sambuddhā, sabbe te\<*<4>*>/ Bhagavanto pa¤ca nãvaraõe pahāya cetaso upakkilese pa¤¤āya dubbalãkaraõe\<*<5>*>/ catusu\<*<6>*>/ satipaņņhānesu supatiņņhita-cittā satta bojjhaīge yathābhåtaü bhāvetvā anuttaraü sammā-sambodhiü abhisambujjhiüsu. Ye pi te bhante bhavissanti anāgataü addhānaü arahanto sammā-sambuddhā, sabbe te Bhaga- vanto pa¤ca nãvaraõe pahāya cetaso upakkilese pa¤¤āya dubbalãkaraõe catusu satipaņņhānesu supatiņņhita-cittā satta bojjhaīge yathābhåtaü bhāvetvā anuttaraü sammā- sambodhiü abhisambujjhissanti. Bhagavā pi bhante etarahi arahaü sammā-sambuddho pa¤ca nãvaraõe pahāya cetaso upakkilese pa¤¤āya dubbalãkaraõe catusu sati- paņņhānesu supatiņņhita-citto satta bojjhaīge yathābhåtaü bhāvetvā anuttaraü sammā-sambodhiü abhisambuddho' ti. 18. Tatra pi\<*<7>*>/ sudaü Bhagavā Nāëandāyaü viharanto \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K daëhadvāraü. 2 Bm K nikkhamana. 3 Scd ca; K omits. 4 Bm vata. 5 Sc Bm dubbalik-. 6 Bm K catåsu. 7 SS omit, but Bm K have the pi here. See 14. >/ #<[page 084]># %<84 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 1. 18.>% Pāvārikambavane etad eva bahulaü bhikkhånaü dham- miü kathaü karoti: Iti sãlaü iti samādhi iti pa¤¤ā, sãla- paribhāvito samādhi mahapphalo hoti mahānisaüso, samādhi-paribhāvitā pa¤¤ā mahapphalā hoti mahāni- saüsā, pa¤¤ā-paribhāvitaü cittaü sammad eva āsavehi vimuccati seyyathãdaü kāmāsavā bhavāsavā diņņhāsavā avijjāsavā ti. 19. Atha kho Bhagavā Nāëandāyaü yathābhirantaü viharitvā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `âyām' ânanda yena Pāņaligāmo ten' upasaükamissāmāti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato pac- cassosi. Atha kho Bhagavā mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü yena Pāņaligāmo tad avasari. 20. \<*<1>*>/Assosuü kho {Pāņaligāmiyā} upāsakā `Bhagavā kira Pāņaligāmaü anuppatto' ti. Atha kho Pāņaligāmiyā upāsakā yena Bhagavā ten' upasaükamiüsu, upasaü- kamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdiüsu. Ekamantaü nisinnā kho Pāņaligāmiyā upāsakā Bhaga- vantaü etad avocuü: `Adhivāsetu no\<*<2>*>/ bhante Bhagavā āvasathāgāran' ti. Adhivāsesi Bhagavā tuõhã-bhāvena. 21. Atha kho Pāņaligāmiyā upāsakā Bhagavato adhivā- sanaü viditvā, uņņhāy' āsanā, Bhagavantaü abhivādetvā, {padakkhiõaü} katvā, yena āvasathāgāraü ten' upasaü- kamiüsu, upasaükamitvā sabba-santhariü āvasathā- gāraü santharitvā āsanāni pa¤¤āpetvā udaka-maõiü\<*<3>*>/ patiņņhāpetvā telappadãpaü āropetvā yena Bhagavā ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivā- detvā ekamantam aņņhaüsu. Ekamantaü ņhitā kho Pāņaligāmiyā upāsakā Bhagavantaü etad avocuü: `Sabba-santhariü santhataü bhante āvasathāgāraü, āsanāni pa¤¤attāni, udaka-maõiko patiņņhāpito, tela- ppadãpo āropito, yassa dāni bhante Bhagavā kālaü ma¤¤atãti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 From here to the end of the chapter = Udāna viii. 6 = Vin. i. 226. Comp. also M i. 354; S iv. 183. 2 Scd omit. 3 Bm K Ud. maõikaü; cp. below. >/ #<[page 085]># %% 22. Atha kho Bhagavā\<*<1>*>/ nivāsetvā patta-cãvaraü ādāya saddhiü bhikkhu-saüghena yena āvasathāgāraü ten' upasaükami, upasaükamitvā pāde pakkhāletvā āvasa- thāgāraü pavisitvā majjhimaü thambhaü nissāya puratthābhimukho\<*<2>*>/ nisãdi. Bhikkhu-saügho pi kho pāde pakkhāletvā āvasathāgāraü pavisitvā pacchimaü bhittiü nissāya puratthābhimukho nisãdi Bhagavantaü yeva purakkhatvā.\<*<3>*>/ Pāņaligāmiyā pi kho upāsakā pāde pakkhā- letvā āvasathāgāraü pavisitvā puratthimaü bhittiü nissāya pacchābhimukhā\<*<4>*>/ nisãdiüsu Bhagavantaü yeva purakkhatvā. 23. Atha kho Bhagavā Pāņaligāmiye upāsake āmantesi: `Pa¤c' ime gahapatayo ādãnavā dussãlassa sãla-vipattiyā. Katame pa¤ca? `Idha gahapatayo dussãlo sãla-vipanno pamādādhika- raõaü mahatiü bhoga-jāniü nigacchati.\<*<5>*>/ Ayaü paņhamo ādãnavo dussãlassa sãla-vipattiyā. `Puna ca paraü gahapatayo dussãlassa sãla-vipannassa pāpako kitti-saddo abbhuggacchati. Ayaü dutiyo ādãnavo dussãlassa sãla-vipattiyā. `Puna ca paraü gahapatayo dussãlo sãla-vipanno yaü yad eva parisaü upasaükamati, yadi khattiya-parisaü yadi brāhmaõa-parisaü yadi gahapati-parisaü yadi samaõa-{parisaü}, avisārado upasaükamati maīku-bhåto. Ayaü tatiyo ādãnavo dussãlassa sãla-vipattiyā. `Puna ca paraü gahapatayo dussãlo sãla-vipanno sam- måëho kālaü karoti. Ayaü catuttho ādãnavo dussãlassa såla-vipattiyā. `Puna ca paraü gahapatayo dussãlo sãla-vipanno kāyassa bhedā param maraõā apāyaü duggatiü vinipātaü nira- yaü uppajjati.\<*<6>*>/ Ayaü pa¤camo ādãnavo dussãlassa sãla- vipattiyā. Ime kho gahapatayo pa¤ca ādãnavā dussãlassa sãla-vipattiyā. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm adds sāyaõha-samaye; K and Ud. add pubbaõhasamayaü. 2 Bm puratthimābhi-, and below. 3 Bm -khitvā, and below. 4 Bm pacchimābhi-. 5 Bm gacchati. 6 Bm K Ud. upap-, and below. >/ #<[page 086]># %<86 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 1. 24.>% 24. `Pa¤c' ime gahapatayo ānisaüsā sãlavato sãla- sampadāya. Katame pa¤ca? `Idha gahapatayo sãlavā sãla-sampanno appamādā- dhikaraõaü mahantaü bhogakkhandhaü adhigacchati. Ayaü paņhamo ānisaüso sãlavato sãla-sampadāya. `Puna ca paraü gahapatayo sãlavato sãla-sampannassa kalyāõo kitti-saddo abbhuggacchati. Ayaü {dutiyo} āni- saüso sãlavato sãla-sampadāya. `Puna ca paraü gahapatayo sãlavā sãla-sampanno yaü yad eva parisaü upasaükamati, yadi khattiya-parisaü yadi brāhmaõa-parisaü yadi gahapati-parisaü yadi samaõa-parisaü, visārado upasaükamati amaīku-bhåto. Ayaü tatiyo ānisaüso sãlavato sãla-sampadāya. `Puna ca paraü gahapatayo sãlavā sãla-sampanno asam- måëho kālaü karoti. Ayaü catuttho ānisaüso sãlavato sãla-sampadāya. `Puna ca paraü gahapatayo sãlavā sãla-sampanno kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppajjati. Ayaü pa¤camo ānisaüso sãlavato sãla-sampa- dāya. Ime kho gahapatayo pa¤ca ānisaüsā sãlavato sãla- sampadāyāti.' Atha kho Bhagavā Pāņaligāmiye upāsake bahud eva rattiü dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaüsetvā uyyojesi, `Abhikkantā kho gahapatayo ratti, yassa dāni\<*<1>*>/ kālaü ma¤¤athāti.' `Evam bhante' ti kho Pāņaligāmiyā upāsakā Bhagavato paņis- sutvā\<*<2>*>/ uņņhāy' āsanā Bhagavantaü abhivādetvā padak- khiõaü katvā pakkamiüsu. Atha kho Bhagavā acira- pakkantesu Pāņaligāmiyesu\<*<3>*>/ upāsakesu su¤¤āgāraü pāvisi. 26. Tena kho pana samayena Sunãdha\<*<4>*>/-Vassakārā Magadha-mahāmattā Pāņaligāme nagaraü māpenti Vajjã- naü paņibāhāya. Tena kho pana\<*<5>*>/ samayena sambahulā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K add tumhe. 2 Vin. paņisuõitvā. 3 Bm -kesu. 4 K Vin. Sunidha. 5 Bm omits kho pana. Vin. omits From tena to parigaõhanti, and puts the following sentences into 27. Ud. has them in both . >/ #<[page 087]># %% devatāyo sahassass' eva Pāņaligāme vatthåni parigaõ- hanti.\<*<1>*>/ Yasmiü padese mahesakkhā devatā vatthåni parigaõhanti, mahesakkhānaü tattha ra¤¤aü\<*<2>*>/ rāja-mahā- mattānaü cittāni namanti nivesanāni māpetuü. Yas- miü padese majjhimā devatā vatthåni parigaõhanti, majjhimānaü tattha ra¤¤aü rāja-mahāmattānaü cittāni namanti nivesanāni māpetuü. Yasmiü padese nãcā devatā vatthåni parigaõhanti, nãcānaü tattha ra¤¤aü rāja-mahāmattānaü cittāni namanti nivesanāni mā- petuü. 27. Addasā kho Bhagavā dibbena cakkhunā visuddhena atikkanta-mānusakena\<*<3>*>/ tā devatāyo sahassass' eva Pāņaligāme vatthåni parigaõhantiyo. Atha kho Bhagavā rattiyā {paccåsa-}samayaü paccuņņhāya āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Ko\<*<4>*>/ nu kho ânanda Pāņaligāme nagaraü māpetãti?' `Sunãdha-Vassakārā bhante Magadha-mahāmattā Pāņaligāme nagaraü māpenti Vajjãnaü paņibāhāyāti.' 28. `Seyyathā pi ânanda devehi Tāvatiüsehi saddhiü mantetvā, evam eva kho ânanda Sunãdha-Vassakārā Magadha-mahāmattā Pāņaligāme nagaraü māpenti Vaj- jãnaü paņibāhāya. Idhāhaü\<*<5>*>/ ânanda addasaü dibbena cakkhunā visuddhena atikkanta-mānusakena sambahulā devatāyo sahassass' eva Pāņaligāme vatthåni parigaõhan- tiyo. Yasmiü padese mahesakkhā devatā vatthåni pari- gaõhanti, mahesakkhānaü tattha ra¤¤aü rāja-mahāmat- tānaü cittāni namanti nivesanāni māpetuü. Yasmiü padese majjhimā devatā vatthåni parigaõhanti, majjhimā- naü tattha ra¤¤aü rāja-mahāmattānaü cittāni namanti nivesanāni māpetuü. Yasmiü padese nãcā devatā vatthåni parigaõhanti, nãcānaü tattha ra¤¤aü rāja- mahāmattānaü cittāni namanti nivesanāni māpetuü. Yāvatā ânanda ariyaü āyatanaü yāvatā vaõippatho\<*<6>*>/ idaü agga-nagaraü bhavissati Pāņaliputtaü puņa-bheda- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K parigg- and below. 2 Vin. rajånaü thrice. 3 Bm mānuss-. 4 Vin. ke . . . māpentãti. 5 Scdt Childers imāhaü. 6 Sd vanipphato. >/ #<[page 088]># %<88 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 1. 28.>% naü. Pāņaliputtassa kho ânanda tayo antarāyā bhavis- santi, aggito vā udakato vā mithubhedā\<*<1>*>/ vā' ti. 29. Atha kho Sunãdha-Vassakārā Magadha-mahāmattā yena Bhagavā ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvā Bhagavatā saddhiü sammodiüsu, sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü aņņhaüsu. Ekaman- taü ņhitā kho Sunãdha-Vassakārā Magadha-mahāmattā Bhagavantaü etad avocuü: `Adhivāsetu no bhavaü Gotamo ajjatanāya bhattaü saddhiü bhikkhu-saüghenāti.' Adhivāsesi Bhagavā tuõhã-bhāvena. 30. Atha kho Sunãdha-Vassakārā Magadha-mahāmattā Bhagavato adhivāsanaü viditvā\<*<2>*>/ yena sako āvasatho ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvā sake āvasathe\<*<2>*>/ paõãtaü khādaniyaü bhojaniyaü {paņiyādāpetvā} Bhagavato kālaü ārocāpesuü `Kālo bho Gotama niņņhitaü bhattan ti.' 27. Atha kho Bhagavā pubbaõha-samayaü nivāsetvā patta-cãvaram ādāya saddhiü bhikkhu-saüghena yena Sunãdha-Vassakārānaü Magadha-mahāmattānaü āva- satho\<*<3>*>/ ten' upasaükami, upasaükamitvā pa¤¤atte āsane nisãdi.\<*<4>*>/ Atha kho Sunãdha-Vassakārā Magadha-mahā- mattā Buddha-pamukhaü bhikkhu-saüghaü paõãtena khādaniyena bhojaniyena sahatthā santappesuü sam- pavāresuü. Atha kho Sunãdha-Vassakārā Magadha- mahāmattā Bhagavantaü bhuttāviü oõãta-patta-pāõiü a¤¤ataraü nãcaü āsanaü gahetvā ekamantaü nisãdiüsu. 31. Ekamantaü nisinne kho Sunãdha-Vassakāre Magadha-mahāmatte Bhagavā imāhi gāthāhi anumodi: Yasmiü padese kappeti vāsaü paõķita-jātiko\<*<5>*>/ Sãlavant' ettha bhojetvā sa¤¤ate brahmacārayo,\<*<6>*>/ Yā tattha devatā assu\<*<7>*>/ tāsaü dakkhiõam ādise, Tā påjitā påjayanti mānitā mānayanti naü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc bhedato; Sd bhedo; Vin. abbhantarato mithubhedā. 2-2 Vin. omits. 3 Vin. parivesanā. 4 Vin. adds saddhiü bhikkhusaüghena. 5 Bm K Vin. Ud. -yo. 6 Sd K -riyo; Bm Vin. -riye. 7 Bm K Vin. Ud. āsum. >/ #<[page 089]># %% Tato naü anukampanti\<*<1>*>/ mātā puttaü va orasaü Devatānukampito poso sadā bhadrāni passatãti.' Atha kho Bhagavā Sunãdha-Vassakāre Magadha-mahā- matte imāhi gāthāhi anumoditvā uņņhāy' āsanā pakkāmi. 32. Tena kho pana samayena Sunãdha-Vassakārā Magadha-mahāmattā Bhagavantaü piņņhito piņņhito anu- baddhā honti, `Yen' ajja samaõo Gotamo dvārena nikkhamissati taü Gotama-dvāraü nāma bhavissati, yena titthena Gaīgaü nadiü tarissati taü Gotama- titthaü bhavissatãti.' Atha kho Bhagavā yena dvārena nikkhami taü Gotama-dvāraü nāma ahosi. 33. Atha kho Bhagavā yena Gaīgā nadã ten' {upasaü- kami}. Tena kho pana samayena Gaīgā nadã pårā hoti samatittikā\<*<2>*>/ kākapeyyā. App ekacce manussā\<*<3>*>/ nāvaü pariyesanti app ekacce uëumpaü pariyesanti app ekacce kullaü bandhanti aparāparaü\<*<4>*>/ gantu-kāmā. Atha kho Bhagavā seyyathā pi nāma balavā puriso sammi¤jitaü vā bāhaü pasāreyya pasāritaü vā bāhaü sammi¤jeyya, evam evaü Gaīgāya nadiyā orima-tãre antarahito pārima- tãre\<*<5>*>/ paccuņņhāsi saddhiü {bhikkhu-saüghena}. 34. Addasā kho Bhagavā te manusse app ekacce nāvaü pariyesante app ekacce uëumpaü pariyesante app ekacce kullaü bandhante aparāparaü gantu-kāme.\<*<6>*>/ Atha kho Bhagavā etam atthaü viditvā, tāyaü velāyaü imaü udānaü udānesi: `Ye taranti aõõavaü\<*<7>*>/ saraü setuü katvāna\<*<8>*>/ visajja pallalāni, Kullaü hi jano pabandhati,\<*<9>*>/ tiõõā\<*<10>*>/ medhāvino janā\<*<11>*>/' ti. PAōHAMAKA-BHâöAVâRAũ.\<*<12>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm -penti. 2 Scd tiyā; Bm Vin. -titthikā. 3 Vin. Manussā a¤¤e n. p. a¤¤e u. p. a¤¤e k. b. orā pāraü. 4 K pārā pāraü, with aparāparaü in a note. 5 K orime t. a. pārime tãre. 6 Vin. omits this sentence. 7 Sc annāvaü. 8 Bm katvā. 9 Sc sambandhati; K kullaü jano ca bandhati; Vin. k. hi j. bandhati. 10 Bm nittiõõā. 11 Sc jātā. 12 Bm K paņhama-. >/ #<[page 090]># %<90 CHAPTER II.>% 2.1. Atha kho Bhagavā āyasmantaü ânandaü āman- tesi: `âyām' ânanda yena Koņigāmo ten' upasaükamissā- māti.' `Evaü bhante ti' kho āyasmā ânando Bhagavato paccassosi. Atha kho Bhagavā mahatā bhikkhu-saü- ghena saddhiü yena Koņigāmo tad avasari. Tatra sudaü Bhagavā {Koņigāme} viharati. 2. Tatra kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: `Catunnaü bhikkhave ariya-saccānaü ananubodhā ap- paņivedhā evam idaü dãgham addhānaü sandhāvitaü saüsaritaü mama¤ c' eva tumhāka¤ ca. Katamesaü catunnaü? Dukkhassa bhikkhave ariya-saccassa an- anubodhā appaņivedhā evam idaü dãgham addhānaü sandhāvitaü saüsaritaü mama¤ c' eva tumhāka¤ ca. `Dukkha-samudayassa bhikkhave ariya-saccassa ananu- bodhā appaņivedhā evam idaü dãgham addhānaü sandhā- vitaü saüsaritaü mama¤ c' eva tumhāka¤ ca. `Dukkha-nirodhassa bhikkhave ariya-saccassa . . . pe . . . Dukkha-nirodha-gāminiyā paņipadāya bhikkhave ariya-saccassa ananubodhā appaņivedhā evam idaü dãgham addhānaü sandhāvitaü saüsaritaü mama¤ c' eva tum- hāka¤ ca. Tayidaü bhikkhave dukkhaü ariya-saccaü anubuddhaü paņividdhaü, dukkha-samudayaü ariya- saccaü anubuddhaü paņividdhaü, dukkha-nirodhaü ariya-saccaü anubuddhaü paņividdhaü, dukkha-nirodha- gāminã paņipadā ariya-saccaü anubuddhaü paņividdhaü, ucchinnā bhava-taõhā, khãõā bhava-netti, n' atthi dāni punabbhavo' ti. 3. {Idam avoca} Bhagavā, idaü vatvā\<*<1>*>/ Sugato athāparaü etad avoca Satthā: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K vatvāna. 90 No footnote. >/ #<[page 091]># %% `Catunnaü ariya-saccānaü yathābhåtaü adassanā Saüsitaü\<*<1>*>/ dãgham addhānaü tāsu tās' eva\<*<2>*>/ jātisu. Tāni\<*<3>*>/ etāni diņņhāni bhava-netti\<*<4>*>/ samåhatā Ucchinnaü\<*<5>*>/ målaü dukkhassa n' atthi dāni punabbhavo' ti.\<*<6>*>/ 4. Tatra pi sudaü Bhagavā Koņigāme viharanto etad eva bahulaü bhikkhånaü dhammiü kathaü karoti:\<*<7>*>/ Iti sãlaü iti samādhi iti pa¤¤ā, sãla-paribhāvito samādhi mahapphalo hoti mahānisaüso, samādhi-paribhāvitā pa¤¤ā mahapphalā hoti mahānisaüsā, pa¤¤ā-paribhā- vitaü cittaü sammad eva āsavehi vimuccati seyyathãdaü kāmāsavā bhavāsavā diņņhāsavā\<*<8>*>/ avijjāsavā ti. 5. Atha kho Bhagavā Koņigāme yathābhirantaü viharitvā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `âyām' ânanda yena Nādikā\<*<9>*>/ ten' upasaükamis- sāmāti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paccassosi. Atha kho Bhagavā mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü yena Nādikā tad avasari. Tatra\<*<10>*>/ sudaü Bhagavā Nādike viharati Gi¤jakāvasathe. 6. Atha kho āyasmā ânando yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Sāëho nāma bhante bhikkhu Nādike kālakato,\<*<11>*>/ tassa kā gati ko abhisamparāyo? \<*<12>*>/ Nandā nāma bhante bhik- khunã Nādike kālakatā, tassā kā gati ko abhisamparāyo? \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K saüsaritaü. 2 Bm K Feer Old. tāsveva. 3 Sd bhagavanteti; St bhavanteti. 4 Feer, yāni. 5 SS ucchinna-. 6 = S v. 431 = Vin. i. 231. 7 SS here only katheti. See 1. 12; 2. 10, 20. 8 St K omit. 9 So all MSS K and Sum. See 6, 7. 10 Bm adds pi. 11 Bm kālaü kato, and onwards. 12 Comp. Vin. i. 293. >/ #<[page 092]># %<92 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 2. 6.>% Sudatto nāma bhante upāsako Nādike kālakato, tassa kā gati ko abhisamparāyo? Sujātā nāma bhante upāsikā Nādike kālakatā, tassā kā gati ko abhisamparāyo? Kakudho\<*<1>*>/ nāma bhante upāsako Nādike kālakato, tassa kā gati ko abhisamparāyo? {Kāliīgo}\<*<2>*>/ nāma bhante upāsako . . . pe . . . Nikaņo nāma bhante upāsako . . . Kaņissabho nāma bhante upāsako . . . Tuņņho nāma bhante upāsako . . . Santuņņho nāma bhante upāsako . . . Bhaddo\<*<3>*>/ nāma bhante upāsako . . . Subhaddo\<*<4>*>/ nāma bhante upāsako Nādike kālakato, tassa kā gati ko abhisamparāyo' ti? 7. `Sāëho ânanda bhikkhu āsavānaü khayā anāsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤ā-vimuttiü diņņhe 'va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja vihāsi. Nandā ânanda bhikkhunã pa¤cannaü orambhāgiyānaü saüyojanānaü parikkhayā opapātikā tattha-parinibbāyinã anāvatti- dhammā tasmā lokā.\<*<5>*>/ Sudatto {ânanda} upāsako tiõõaü saüyojanānaü parikkhayā rāga-dosa-mohānaü tanuttā sakadāgāmã sakid eva imaü lokaü āgantvā dukkhass' antaü karissati. Sujātā ânanda upāsikā tiõõaü saüyo- janānaü parikkhayā sotāpannā avinipāta-dhannā niyatā sambodhi-parāyanā. Kakudho ânanda upāsako pa¤can- naü orambhāgiyānaü saüyojanānaü parikkhayā opapā- tiko tattha-parinibbāyã anāvatti-dhammo tasmā lokā. Kāliīgo ânanda upāsako . . . pe . . . Nikaņo ânanda upāsako . . . Kaņissabho ânanda upāsako . . . Tuņņho ânanda upāsako . . . Santuņņho ânanda upāsako . . . Bhaddo ânanda upāsako . . . Subhaddo ânanda upāsako pa¤cannaü orambhāgiyānaü saüyojanānaü parikkhayā opapātiko tattha-parinibbāyã anāvatti-dhammo tasmā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct K Kakudho; Sd Kakudo here, but Kakudho in 7; Bm Kukkuņo (and so below). 2 Bm Kālimbo; K Kāraëimbo (Kāliīgo as a various reading). So also in 7. 3 K Bhaņo (Bhaddo as var. read.). 4 K Subhaņo (Subhaddo as var. read.). 5 Scdt insert pe. >/ #<[page 093]># %% lokā. Paro-pa¤¤āsa\<*<1>*>/ ânanda Nādike upāsakā kālakatā pa¤cannaü orambhāgiyānaü saüyojanānaü parikkhayā opapātikā tattha-parinibbāyino anāvatti-dhammā tasmā lokā. Sādhikā navuti ânanda Nādike upāsakā kālakatā tiõõaü saüyojanānaü parikkhayā rāga-dosa-mohānaü tanuttā sakadāgāmino sakid eva imaü lokaü āgantvā dukkhass' antaü karissanti. Sātirekāni\<*<2>*>/ ânanda pa¤ca- satāni Nādike upāsakā kālakatā tiõõaü saüyojanānaü parikkhayā sotāpannā avinipātā-dhammā niyatā sambodhi- parāyanā. 8. `Anacchariyaü kho pan' etaü ânanda yaü manussa- bhåto kālaü kareyya, tasmiü tasmiü ce\<*<3>*>/ kālakate Tathā- gatam upasaükamitvā etam atthaü pucchissatha, vihesā v' esā ânanda Tathāgatassa. Tasmāt ih' ânanda Dham- mādāsaü nāma dhamma-pariyāyaü desessāmi yena samannāgato ariya-sāvako ākaīkhamāno attanā va attānaü vyākareyya: "Khãõa-nirayo 'mhi khãõa- tiracchāna-yoniyo\<*<4>*>/ khãõa-petti-visayo khãõāpāya-duggati- vinipāto, sotāpanno 'ham asmi avinipāta-dhammo niyato sambodhi-parāyano" ti. 9. `Katamo ca so ânando Dhammādāso dhamma- pariyāyo yena samannāgato ariya-sāvako ākaīkhamāno attanā va attānaü vyākareyya "Khãõa-mirayo 'mhi khãõa- tiracchāna-yoniyo khãõa-petti-visayo khãõāpāya-duggati- vinipāto, sotāpanno 'ham asmi avinipāta-dhammo niyato sambodhi-parāyano" ti? Idh' ânanda ariya-sāvako Buddhe aveccappasādena samannāgato hoti: "Iti pi so Bhagavā arahaü sammā-sambuddho vijjā-caraõa-sam- panno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma-sārathi satthā deva-manussānaü Buddho Bhagavā" ti. Dhamme aveccappasādena samannāgato hoti: "Svākkhāto Bhaga- vatā dhammo sandiņņhiko akāliko ehi-passiko opanayiko paccattaü veditabbo vi¤¤åhãti." Saüghe aveccappasā- dena samannāgato hoti: "Supaņipanno Bhagavato sāvaka- saügho, uju-paņipanno Bhagavato sāvaka-saügho, ¤āya- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm -saü. 2 K dasātir-. 3 Bm yeva; K kho. 4 Bm K yoni, and below. >/ #<[page 094]># %<94 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 2. 9.>% paņipanno Bhagavato sāvaka-saügho, {sāmãci}-paņipanno\<*<1>*>/ Bhagavato sāvaka-saügho, yadidaü cattāri purisa-yugāni aņņha purisa-puggalā, esa Bhagavato sāvaka-saügho āhuneyyo pāhuõeyyo\<*<2>*>/ dakkhiõeyyo a¤jali-karaõãyo anut- taraü {pu¤¤a-kkhettaü} lokassāti." Ariya-kantehi sãlehi samannāgato hoti akhaõķehi\<*<3>*>/ acchiddehi asabalehi akam- māsehi bhujissehi\<*<4>*>/ vi¤¤uppasatthehi\<*<5>*>/ aparāmaņņhehi samādhi-saüvattanikehi. `Ayaü kho so ânanda dhammādāso dhamma-pariyāyo yena samannāgato ariya-sāvako ākaīkhamāno attanā va attānaü vyākareyya "Khãõa-nirayo 'mhi, khãõa-tiracchāna- yoniyo,\<*<6>*>/ khãõa-petti-visayo, khãõāpāya-duggati-vinipāto, sotāpanno 'haü asmi avinipāta-dhammo niyato sambodhi- parāyano"' ti. 10. Tatra\<*<7>*>/ sudaü Bhagavā Nādike\<*<8>*>/ viharanto Gi¤ja- kāvasathe\<*<9>*>/ etad eva bahulaü bhikkhånaü dhammiü kathaü karoti: Iti sãlaü iti samādhi iti pa¤¤ā . . . pe . . . seyyathãdaü kāmāsavā bhavāsavā diņņhāsavā\<*<10>*>/ avijjāsavā ti. 11. Atha kho Bhagavā Nādike yathābhirantaü viharitvā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `âyām' ânanda yena Vesāli ten' upasaükamissāmāti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato pac- cassosi. Atha kho Bhagavā mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü yena Vesāli tad avasari. Tatra sudaü Bhagavā Vesāliyaü viharati Ambapāli-vane. 12. Tatra kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: `Sato bhikkhave bhikkhu vihareyya sampajāno, ayaü vo\<*<11>*>/ amhākaü anusāsanã. `Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu sato hoti? Idha bhik- khave bhikkhu kāye kāyānupassã viharati ātāpã sampajāno \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm sāmici-. 2 St K pāhun-. 3 K akkh-. 4 Bm bhåj-. 5 Bm pasaņhehi; K vi¤¤åpasatthehi. 6 Bm K yoni. 7 Bm K insert pi. 8 Bm Nātike. 9 Sd Gijjhak-; St Gijjha¤jak-. 10 St K om. 11 Scdt kho; K te. >/ #<[page 095]># %% satimā vineyya loke abhijjhā-domanassaü vedanāsu . . . pe . . . citte . . . pe . . . dhammesu dhammānupassã viharati, ātāpã sampajāno satimā vineyya loke abhijjhā- domanassaü, evaü kho bhikkhave bhikkhu sato hoti. 13. `Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu sampajāno hoti? Idha bhikkhave bhikkhu abhikkante paņikkante sampajāna- kārã hoti, ālokite vilokite sampajāna-kārã hoti, sammi¤jite pasārite sampajāna-kārã hoti, saüghāņi-patta-cãvara- dhāraõe sampajāna-kārã hoti, asite pãte khāyite sāyite sampajāna-kārã hoti, uccāra-passāva-kamme sampajāna- kārã hoti, gate ņhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuõhã- bhāve sampajāna-kārã hoti. Evaü kho bhikkhave bhikkhu sampajāno hoti. Sato bhikkhave bhikkhu vihareyya sampajāno, ayaü vo\<*<1>*>/ amhākaü anusāsanã' ti. 14. Assosi kho Ambapālã gaõikā `Bhagavā kira Vesā- liyaü\<*<2>*>/ anuppatto Vesāliyaü viharati mayhaü {ambavane}' ti. Atha kho Ambapālã gaõikā bhaddāni bhaddāni yānāni yojāpetvā, bhaddaü\<*<3>*>/ yānaü abhiråhitvā bhaddehi bhad- dehi yānehi Vesāliyā niyyāsi, yena sako ārāmo tena pāyāsi. Yāvatikā yānassa bhåmi yānena gantvā yānā paccorohitvā pattikā va yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. Ekaman- taü nisinnaü kho Ambapāliü gaõikaü Bhagavā dham- miyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampa- haüsesi. Atha kho {Ambabāli}-gaõikā Bhagavatā dhammiyā ka- thāya sandassitā samādapitā samuttejitā sampahaüsitā Bhagavantaü etad avoca: `Adhivāsetu me bhante Bhagavā svātanāya bhattaü saddhiü bhikkhu-saüghenāti.' Adhivāsesi Bhagavā tuõhã-bhāvena. Atha kho Amba- {pāligaõikā} Bhagavato adhivāsanaü viditvā {uņņhāy'} āsanā Bhagavantaü abhivādetvā padakkhiõaü katvā pakkāmi. 15. Assosuü kho Vesālikā Licchavã `Bhagavā kira \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sctd kho; K te. 2 Bm K Vesāliü, against Scdt and Ch. 3 Bm K add bhaddaü. >/ #<[page 096]># %<96 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 2. 15.>% Vesāliü\<*<1>*>/ anuppatto Vesāliyaü viharati Ambapāli-vane' ti. Atha kho te Licchavã bhaddāni bhaddāni yānāni yojāpetvā bhaddaü\<*<2>*>/ yānaü abhiråhitvā bhaddehi bhad- dehi yānehi Vesāliyā niyyiüsu.\<*<3>*>/ Tatr' ekacce Licchavã nãlā honti nãla-vaõõā nãla-vatthā nãlālaīkārā, ekacce Lic- chavã pãtā honti pãta-vaõõā pãta-vatthā pãtālaīkārā, ekacce Licchavã lohitakā\<*<4>*>/ honti lohita-vaõõā lohita-vatthā lohitā- laīkārā, ekacce Licchavã odātā honti odāta-vaõõā odāta- vatthā odātālaīkārā. 16. Atha kho {Ambapāli}gaõikā daharānaü daharānaü Licchavãnaü akkhena akkhaü cakkena cakkaü yugena yugaü paņivaņņesi.\<*<5>*>/ Atha kho Licchavã Ambapāliü gaõikaü etad avocuü: `Ki¤ je Ambapāli daharānaü daharānaü Licchavãnaü akkhena akkhaü cakkena cakkaü yugena yugaü paņi- vaņņesãti?' `Tathā hi pana me ayyaputtā Bhagavā nimantito svāta- nāya bhattaü saddhiü bhikkhu-saüghenāti.' `Dehi je Ambapāli etaü bhattaü sata-sahassenāti.' `Sace pi me ayyaputta Vesāliü sāhāraü dassatha evaü- mahantaü bhattaü na dassāmãti.' Atha kho te Licchavã aīgulã\<*<6>*>/ poņhesuü,\<*<7>*>/ `Jit' amhā vata bho ambakāya, va¤cit'\<*<8>*>/ amhā vata bho ambakāyāti.' Atha kho te Licchavã yena Ambapāli-vanaü tena pāy- iüsu. 17. Addasā kho Bhagavā te Licchavã dårato va āgac- chante, disvā bhikkhå āmantesi: `Yesaü bhikkhave bhikkhånaü devā Tāvatiüsā adiņ- ņhā,\<*<9>*>/ oloketha bhikkhave Licchavi\<*<10>*>/-parisaü, avaloketha \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS Vesāliyaü. Comp. vol. i. 87, 111, 127. 2 Bm K add bhaddaü. 3 Sd niyyaüsu; St niyyumsu; Bm niyiüsu. Vin. i. 231 niyyāsuü bhagavantaü dassanāya. 4 Bm -tā. 5 Vin. i. 231, 3 differs in this and the following clauses. 6 Sc -ņhosuü. 7 Bm aīguliü, and so below 18. 8 Bm jit'. 9 K and Vin. i. 232, adiņņha-pubbā. Comp. Mahāvastu i. 262; Sum. i. 310; Rockhill 63. 10 Bm -vã and onwards. >/ #<[page 097]># %% bhikkhave Licchavi-parisaü, upasaüharatha bhikkhave Licchavi-parisaü Tāvatiüsa-parisan' ti. 18. Atha kho te Licchavã yāvatikā yānassa bhåmi yānena gantvā yānā paccorohitvā, pattikā va yena Bha- gavā ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdiüsu. Ekamantaü nisinne kho te Licchavã Bhagavā dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaüsesi. Atha kho te Licchavã Bhagavatā dhammiyā kathāya sandassitā samādapitā samuttejitā sampahaüsitā Bhaga- vantaü etad avocuü: `Adhivāsetu no bhante Bhagavā svātanāya bhattaü saddhiü bhikkhu-saüghenāti.' 1 `Adhivutthaü kho me Licchavã svātanāya Ambapāli- gaõikāya\<*<2>*>/ bhattan' ti. Atha kho te Licchavã aīgulã poņhesuü: `Jit' amhā vata bho ambakāya, va¤cit' amhā vata bho ambakāyāti.' Atha kho te Licchavã Bhagavato bhāsitaü abhinanditvā anumoditvā uņņhāy' āsanā Bhagavantaü abhivādetvā padakkhiõaü katvā pakkamiüsu. 19. Atha kho {Ambapāli}gaõikā tassā rattiyā accayena sake ārāme {paõãtaü} khādaniyaü bhojaniyaü paņiyādā- petvā Bhagavato kālaü ārocāpesi: `Kālo bhante niņņhi- taü bhattan' ti. Atha kho Bhagavā pubbaõha-samayaü nivāsetvā patta-{cãvaraü} ādāya saddhiü bhikkhu-saüghena yena Ambapāli-gaõikāya parivesanā\<*<3>*>/ ten' upasaükami, upasaükamitvā pa¤¤atte āsane nisãdi. Atha kho {Ambapāli} gaõikā Buddha-pamukhaü bhikkhu-saüghaü paõãtena khādaniyena bhojaniyena sahatthā santappesi sampavā- resi. Atha kho {Ambapāli}gaõikā Bhagavantaü bhuttāviü oõãta-patta-pāõiü a¤¤ataraü nãcaü āsanaü gahetvā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 B inserts atha kho Bhagavā te Licchavã etad avoca. K for adhivutthaü reads adhivāsitaü. Vin. has adhivuttho 'mhi. 2 Bm -liyā- throughout. 3 Bm nivesanaü; K parivesanaü. >/ #<[page 098]># %<98 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 2. 19.>% ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnā kho Ambapāli- gaõikā Bhagavantaü etad avoca: `Imāhaü bhante ārāmaü\<*<1>*>/ Buddha-pamukhassa bhik- khu-saüghassa dammãti.' Paņiggahesi Bhagavā ārāmaü. Atha kho Bhagavā Ambapāli-gaõikaü dhammiyā kathāya sandassetvā samā- dapetvā samuttejetvā sampahaüsetvā uņņhāy' āsanā pakkāmi. 20. Tatra pi\<*<2>*>/ sudaü Bhagavā Vesāliyaü viharanto Ambapāli-vane etad eva bahulaü bhikkhånaü dhammiü kathaü karoti: Iti sãlaü iti samādhi iti pa¤¤ā, sãla- paribhāvito samādhi mahapphalo hoti mahānisaüso, samādhi-paribhāvitā pa¤¤ā mahapphalā hoti mahāni- saüsā, pa¤¤ā-paribhāvitaü cittaü sammad eva āsavehi vimuccati seyyathãdaü kāmāsavā bhavāsavā diņņhāsavā\<*<3>*>/ avijjāsavā ti. 21. Atha kho Bhagavā Ambapāli-vane yathābhirantaü viharitvā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `âyām' ânanda yena Beluva-gāmako\<*<4>*>/ ten' upasaü- kamissāmāti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato pac- cassosi. Atha kho Bhagavā mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü yena Beluva-gāmako tad avasari. Tatra sudaü Bhagavā Beluva-gāmake viharati. 22. \<*<5>*>/Tatra kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: `Etha tumhe bhikkhave, samantā Vesāliü\<*<6>*>/ yathā- mittaü\<*<7>*>/ yathā-sandiņņhaü yathā-sambhattaü vassaü upetha, ahaü pana idh' eva Beluva-gāmake vassaü upagacchāmãti.' `Evaü bhante' ti kho te bhikkhå {Bhagavato} paņissutvā samantā Vesāliü\<*<8>*>/ yathā-mittaü yathā-sandiņņhaü yathā- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Vin. i. 233 Ambapālivanaü(!). 2 Sd K om. 3 K omits. 4 Bm K Veëuva-(and below). 5 Saüyutta v. 152-4. 6 Scd -liyaü; Feer -liyā. 7 Sc mattaü, and below, Sdt khittaü and below. K yathāmittam in text, yathākhittam in note. 8 Sc -liyaü as above. >/ #<[page 099]># %% sambhattaü vassaü {upaga¤chuü,}\<*<1>*>/ Bhagavā pana tatth' eva Beluva-gāmake vassaü upaga¤chi.\<*<2>*>/ 23. Atha kho Bhagavato vassåpagatassa kharo ābādho uppajji, bāëhā\<*<3>*>/ vedanā vattanti\<*<4>*>/ māraõantikā. Tā\<*<5>*>/ sudaü Bhagavā sato sampajāno adhivāseti\<*<6>*>/ aviha¤¤a- māno. Atha kho Bhagavato etad ahosi: `Na kho me taü {paņiråpaü} yo 'haü\<*<7>*>/ anāmantetvā upaņņhāke anapaloketvā bhikkhu-saüghaü parinibbāyeyyaü. Yan {nånāhaü} imaü ābādhaü viriyena paņippaõāmetvā jãvita-saükhāraü adhiņņhāya vihareyyan' ti. Atha kho Bhagavā taü ābādhaü viriyena paņippaõā- metvā jãvita-saükhāraü adhiņņhāya vihāsi. Atha kho Bhagavato so ābādho paņippassambhi\<*<8>*>/. 24. Atha kho Bhagavā gilānā vuņņhito acira-vuņņhito gela¤¤ā vihārā nikkhamma vihāra-pacchāyāyaü\<*<9>*>/ pa¤¤atte āsane nisãdi. Atha kho āyasmā ânando yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Diņņhā\<*<10>*>/ me bhante Bhagavato phāsu, diņņhaü me bhante Bhagavato khamanãyaü.\<*<11>*>/ Api hi\<*<12>*>/ me bhante madhuraka-jāto viya kāyo, disā pi me na pakkhāyanti, dhammā pi maü na paņibhanti Bhagavato gela¤¤ena, api ca me bhante ahosi kācid eva assāsamattā, "na tāva Bhagavā parinibbāyissati na yāva Bhagavā bhikkhu- saüghaü ārabbha ki¤cid eva udāharatãti."' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm upagacchiüsu; K upagacchuü. 2 Bm K upagacchi. 3 SS pabāëhā as at 4. 20. 4 Bm vattati. 5 St Bm K tatra. 6 Bm K -sesi. 7 Bm yvāhaü. 8 The Saüyutta omits this sentence. 9 K vihārapp-; Feer, nikkhamitvā vihārapacchā chāyāyaü. 10 Bm diņho. Both Bm and K omit me both times. 11 Feer has Diņņhā bhante khamanãyaü, diņņhā bhante Bhagavato yāpanãyaü. 12 Bm K ca; Feer omits. >/ #<[page 100]># %<100 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 2. 25.>% 25. `Kim pan' ânanda bhikkhu-saügho mayi paccā- siüsati? \<*<1>*>/ Desito ânanda mayā dhammo anantaraü abāhiram karitvā, na tatth'\<*<2>*>/ ânanda Tathāgatassa dham- mesu ācariya-muņņhi. Yassa nåna ânanda evam assa "Ahaü bhikkhu-saüghaü pariharissāmãti" vā "Mam' uddesiko bhikkhu-saügho" ti vā, so nåna ânanda bhikkhu-saüghaü ārabbha ki¤cid eva udāhareyya. Tathāgatassa kho ânanda na evaü hoti "Ahaü bhikkhu- saüghaü pariharissāmãti" vā "Mam' uddesiko bhikkhu- saügho" ti vā. Kiü\<*<3>*>/ ânanda Tathāgato bhikkhu- saüghaü ārabbha ki¤cid eva udāharissati? Ahaü kho pan' ânanda etarahi\<*<4>*>/ jiõõo vuddho mahallako addha-gato vayo anuppatto, asãtiko me vayo\<*<5>*>/ vattati. Seyyathā pi ânanda jara\<*<6>*>/-sakaņaü vegha\<*<7>*>/-missakena yāpeti, evam eva kho ânanda vegha-missakena ma¤¤e\<*<8>*>/ Tathāgatassa kāyo yāpeti. Yasmiü ânanda samaye Tathāgato sabba- nimittānaü {amanasikārā} ekaccānaü vedanānaü nirodhā animittaü ceto-samādhiü upasampajja viharati, phāsu- kato\<*<9>*>/ ânanda tasmiü samaye Tathāgatassa kāyo hoti. 26. `Tasmāt ih' ânanda atta-dãpā viharatha atta-saraõā ana¤¤a-saraõā, dhamma-dãpā dhamma-saraõā ana¤¤a- saraõā. Katha¤ c' ânanda bhikkhu atta-dãpo viharati atta-saraõo ana¤¤a-saraõo, dhamma-dãpo dhamma-saraõo ana¤¤a-saraõo? `Idh' ânanda bhikkhu kāye kāyānupassã viharati ātāpã sampajāno satimā vineyya loke abhijjhā-domanassaü, vedanāsu . . . pe . . . citte . . . pe . . ., dhammesu dhammānupassã viharati ātāpã sampajāno satimā vineyya loke abhijjhā-domanassaü, evaü kho ânanda bhikkhu atta-dãpo viharati atta-saraõo ana¤¤a-saraõo, dhamma- dãpo dhamma-saraõo ana¤¤a-saraõo. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm -sãsati. 2 Bm K Feer, n' atth' for na tatth'. 3 K sakiü. 4 Feer, Etarahi kho panāham ânanda. 5 Bm Feer vasso; SS K vayo. 6 Sc jarā; Bm jajjara. 7 Bm vekha; K veëu; Feer vedha. 8 St inserts na. 9 Bm K -karo. Feer phāsutaraü and omits kāyo. >/ #<[page 101]># %% `Ye hi keci ânanda etarahi vā mamaü vā accayena\<*<1>*>/ atta-dãpā viharissanti atta-saraõā ana¤¤a-saraõā, dhamma- dãpā dhamma-saraõā ana¤¤a-saraõā, tamatagge me te\<*<2>*>/ ânanda bhikkhå bhavissanti ye keci sikkhā-kāmā' ti. Dutiyaka-Bhāõavāraü niņņhitaü.\<*<3>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K mama vā accayena; Feer, mamaccayena vā. 2 Bm p' ete, for me te. 3 Bm Dutiya-bhāõavāro; K Mahā-Parinibbāne Gāma. Kaõķaü samattaü dutiya-bhāõavāraü. >/ #<[page 102]># %<102 CHAPTER III.>% 3.1. \<*<1>*>/Atha kho Bhagavā pubbaõha-samayaü nivāsetvā patta-cãvaram ādāya Vesāliü\<*<2>*>/ piõķāya pāvisi, Vesāliyaü\<*<2>*>/ piõķāya caritvā\<*<3>*>/ pacchābhattaü {piõķapāta}-paņikkanto āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Gaõhāhi ânanda nisãdanaü. Yena Cāpālaü cetiyaü ten' upasaükamissāmi\<*<4>*>/ divā-vihārāyāti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paņissutvā nisãdanaü ādāya Bhagavantaü piņņhito piņņhito anubandhi. 2. Atha kho Bhagavā yena Cāpālaü cetiyaü ten' upa- saükami, upasaükamitvā pa¤¤atte āsane nisãdi. âyasmā pi kho ânando Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho āyasmantaü ânandaü Bhagavā etad avoca: `Ramaõãyā\<*<5>*>/ ânanda Vesālã, ramaõãyaü Udenaü\<*<6>*>/ cetiyaü, ramaõãyaü Gotamakaü cetiyaü, ramaõãyaü Sattambakaü\<*<7>*>/ cetiyaü, ramaõãyaü Bahuputtaü cetiyaü, ramaõãyaü Sārandadaü\<*<8>*>/ cetiyaü, ramaõãyaü Cāpālaü cetiyaü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 In the Saüyutta v. 259 foll.; in the Aīguttara iv. 308 foll., and in the Udāna vi. Comp. Divy. 200-208, and Windisch, `Māra and Buddha,' 35 foll. 2 Sct Ud. -liü both times; Sd Feer Vesāliyaü both times. 3 All MSS. add pannatte āsane nisãdi. But K and all the other texts omit. 4 Bm K Hardy -ssāma. 5 Bm rammaõiyā, and in 5 (with mm, and 1). 6 Bm Udena-, Gotamaka-, etc. , and so in 5. 7 Bm Feer Sattamba-, K -baü and so in 5. 8 Bm Sānandara, and so in 5. >/ #<[page 103]># %% 3. `Yassa kassaci ânanda cattāro iddhipādā bhāvitā bahulã-katā yāni-katā\<*<1>*>/ vatthu-katā anuņņhitā paricitā susamāraddhā, so {ākaīkhamāno} kappaü vā tiņņheyya kappāvasesaü vā. Tathāgatassa kho ânanda cattāro iddhipādā bhāvitā bahulã-katā yāni-katā vatthu-katā anuņņhitā paricitā susamāraddhā. So\<*<2>*>/ ākaīkhamāno ânanda Tathāgato kappaü vā tiņņheyya kappāvasesaü vā' ti. 4. Evam pi kho āyasmā ânando Bhagavatā oëārike nimitte kayiramāne oëārike obhāse kayiramāne nāsakkhi paņivijjhituü, na Bhagavantaü yāci: `Tiņņhatu bhante Bhagavā kappaü, tiņņhatu Sugato kappaü bahujana- hitāya bahujana-sukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānan' ti, yathā taü Mārena pari- yuņņhita\<*<3>*>/-citto. 5. Dutiyam pi kho Bhagavā . . . pe . . . Tatiyam pi kho Bhagavā āyasmantam ânandaü āmantesi: `Ramaõãyā ânanda Vesālã, ramaõãyaü Udenaü cetiyaü ramaõãyaü Gotamakaü cetiyaü, ramaõãyaü Sattamba- kaü cetiyaü, ramaõãyaü Bahuputtaü cetiyaü, ra- maõãyaü Sārandadaü cetiyaü, ramaõãyaü Cāpālaü cetiyaü. `Yassa kassaci ânanda cattāro iddhipādā bhāvitā bahulã-katā yāni-katā vatthu-katā anuņņhitā paricitā susa- māraddhā, so {ākaīkhamāno} kappaü vā tiņņheyya kappā- vasesaü vā. Tathāgatassa kho ânanda cattāro iddhipādā bhāvitā bahulã-katā yāni-katā vatthu-katā anuņņhitā pari- citā {susamāraddhā,} so {ākaīkhamāno} ânanda Tathāgato kappaü vā tiņņheyya kappāvasesaü vā' ti. Evam pi kho āyasmā ânando Bhagavatā oëārike nimitte kayiramāne oëārike obhāse kayiramāne nāsakkhi paņi- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm yanã-katā. S. i. 116, Jāt. ii. 61, Mil. 198 all -ni. 2 Childers, p. 34, says this word should be struck out, having crept in from previous sentence; and so Windisch, p. 44. Scd Bm K all have it. Steinthal, Feer, and Hardy omit it. Comp. 2. 25, and below 3. 41. 3 Sd here and Scd below parivuņņhitaü. >/ #<[page 104]># %<104 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 3. 5.>% vijjhituü, na Bhagavantaü yāci: `Tiņņhatu bhante Bha- gavā kappaü, tiņņhatu Sugato kappaü bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānan' ti, yathā taü Mārena pariyuņņhita- citto. 6. Atha kho Bhagavā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Gaccha tvaü ânanda, yassa dāni kālaü ma¤¤asãti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paņissutvā uņņhāy' āsanā Bhagavantaü abhivādetvā padakkhiõaü katvā avidåre a¤¤atarasmiü rukkha-måle nisãdi. 7. Atha kho Māro pāpimā acira-pakkante āyasmante ânande yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā ekamantaü aņņhāsi. Ekamantaü ņhito kho Māro pāpimā Bhagavantaü etad avoca: `Parinibbātu dāni bhante Bhagavā, parinibbātu Sugato, parinibbāna-kālo dāni bhante Bhagavato. {Bhāsitā} kho pan' esā bhante Bhagavatā vācā: "Na tāvāhaü pāpima\<*<1>*>/ parinibbāyissāmi yāva me bhikkhå na sāvakā bhavissanti viyattā vinãtā visāradā\<*<2>*>/ bahussutā dhamma-dharā dhammā- nudhamma-paņipannā sāmãci-paņipannā anudhamma-cā- rino,\<*<3>*>/ sakaü ācariyakaü uggahetvā ācikkhissanti desessan- {ti}\<*<4>*>/ pa¤¤āpessanti paņņhapessanti vivarissanti vibhajissanti uttāni\<*<5>*>/-karissanti, uppannaü parappavādaü saha dham- mena suniggahãtaü\<*<6>*>/ niggahetvā sappāņihāriyaü dham- maü desessantãti." 8. `Etarahi kho pana bhante\<*<7>*>/ bhikkhå Bhagavato sāvakā viyattā vinãtā visāradā bahussutā dhamma-dharā dham- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc always; Sd twice pāpimā. 2 Windisch, Hardy, and Feer (who says BB omit it) add throughout pattayogakkhemā. Steinthal has visāradappattā yogakkhemā. Divy. omits. 3 Windisch p. 47 adds ye 4 Hardy, Feer, and Steinthal, desissanti throughout (but desenti). 5 Bm -iü, and below; K -nã. 6 Bm K -hitam. 7 Hardy, Etarahi bhante. Feer, Steinthal, Santi kho pana bhante etarahi (throughout). >/ #<[page 105]># %% mānudhamma-paņipannā sāmãci-paņipannā anudhamma- cārino sakaü ācariyakaü uggahetvā ācikkhanti desenti pa¤¤āpenti paņņhapenti vivaranti vibhajanti uttāni-karonti, uppannaü parappavādaü saha dhammena suniggahãtaü niggahetvā sappāņihāriyaü dhammaü desenti. Parinib- bātu dāni bhante Bhagavā, parinibbātu Sugato, pari- nibbāna-kālo dāni bhante Bhagavato. `Bhāsitā kho pan' esā bhante Bhagavatā vācā: "Na tāvāhaü pāpima parinibbāyissāmi yāva me bhikkhuniyo na sāvikā bhavissanti viyattā vinãtā . . . pe . . . yāva me upāsakā na sāvakā bhavissanti viyattā vinãtā visāradā bahussutā dhamma-dharā dhammānudhamma-paņipannā sāmãci-paņipannā anudhamma-cārino, sakaü ācariyakaü uggahetvā ācikkhissanti desessanti pa¤¤āpessanti paņņha- pessanti vivarissanti vibhajissanti uttāni-karissanti, up- pannaü parappavādaü saha dhammena niggahãtaü nigga- hetvā sappāņihāriyaü dhammaü desessantãti." Etarahi kho pana bhante upāsakā Bhagavato sāvakā viyattā vinãtā visāradā bahussutā dhamma-dharā dhammānudhamma- paņipannā sāmãci-paņipannā anudhamma-cārino sakaü ācariyakaü uggahetvā ācikkhanti desenti pa¤¤āpenti paņņhapenti vivaranti vibhajanti uttāni-karonti, uppannaü parappavādaü saha dhammena suniggahãtaü niggahetvā sappāņihāriyaü dhammaü desenti. Parinibbātu dāni bhante Bhagavā, parinibbātu Sugato, parinibbāna-kālo dāni bhante Bhagavato. `Bhāsitā kho pan' esā bhante Bhagavatā vācā: "Na tāvāhaü pāpima parinibbāyissāmi yāva me upāsikā na sāvikā bhavissanti viyattā vinãtā vinãtā visāradā bahussutā dhamma-dharā dhammānudhamma-paņipannā sāmãci-paņi- pannā anudhamma-cāriniyo, sakaü ācariyakaü uggahetvā {ācikkhissanti} desessanti pa¤¤āpessanti paņņhapessanti vivarissanti vibhajissanti uttāni-karissanti, uppannaü parappavādaü saha dhammena suniggahãtaü niggahetvā sappāņihāriyaü dhammaü desessantãti." Etarahi kho pana bhante upāsikā Bhagavato sāvikā viyattā vinãtā visāradā bahussutā dhamma-dharā dhammānudhamma- paņipannā {sāmãci}-paņipannā anudhamma-cāriniyo, sakaü \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 106]># %<106 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 3. 8.>% ācariyakaü uggahetvā ācikkhanti desenti pa¤¤āpenti paņņhapenti vivaranti vibhajanti uttāni-karonti, uppannaü parappavādaü saha dhammena suniggahãtaü niggahetvā sappāņihāriyaü dhammaü desenti. Parinibbātu dāni bhante Bhagavā, parinibbātu Sugato, parinibbāna-kālo dāni bhante Bhagavato. `Bhāsitā kho pan' esā bhante Bhagavatā vācā: "Na tāvāhaü pāpima parinibbāyissāmi yāva me idaü\<*<1>*>/ brahma- cariyaü na iddha¤ c' eva bhavissati phãta¤\<*<2>*>/ ca vitthārikaü bāhu-ja¤¤aü puthu-bhåtaü, yāvad eva manussehi\<*<3>*>/ suppa- kāsitan" ti. Etarahi kho pana bhante Bhagavato\<*<4>*>/ brahmacariyaü iddha¤ c' eva phãta¤ ca vitthārikaü bāhu- ja¤¤aü puthu-bhåtaü yāvad eva manussehi suppakāsitaü. Parinibbātu dāni bhante Bhagavā, parinibbātu Sugato, parinibbāna-kālo dāni bhante Bhagavato' ti. 9. Evaü vutte Bhagavā Māraü pāpimantaü etad avoca: `Appossukko tvaü pāpima hohi, na ciraü Tathāgatassa parinibbānaü bhavissati, ito tiõõaü māsānaü accayena Tathāgato parinibbāyissatãti.' 10. Atha kho Bhagavā Cāpāle cetiye sato sampajāno āyu-saükhāraü ossaji,\<*<5>*>/ ossaņņhe ca\<*<6>*>/ Bhagavato\<*<7>*>/ āyu- saükhāre mahā-{bhåmi-cālo} ahosi bhiüsanako lomahaü- sano,\<*<8>*>/ deva-dundubhiyo ca phaliüsu.\<*<9>*>/ Atha kho Bha- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm Hardy, Feer, and Steinthal and SS below 36, etc. idaü; SS here imaü. 2 Scd pãta¤; Bm phita¤, and below. 3 So all MSS. and K, and Feer and Steinthal. Hardy, deva-manussehi. Divy. deva-manusyebhyah. 4 K inserts imaü. Hardy, Etarahi bhante Bh. br. Feer, Tayidaü bhante Bh. br. Steinthal = Dãgha. 5 K Ud. and Wind. ossajji. 6 Hardy omits. Feer, pana. 7 Bm K Hardy and Feer, -tā. 8 Bm Hardy and SS twice below salomahaüso; K, Feer, Steinthal, lomahaüso, SS here lomahaüsano. 9 Feer, caliüsu, and so Sc the second time only. >/ #<[page 107]># %% gavā etam atthaü viditvā tāyaü velāyaü imam udānaü udānesi: `Tulam atula¤\<*<1>*>/ ca sambhavaü bhava-saükhāram avassajã\<*<2>*>/ munã,\<*<3>*>/ Ajjhattarato samāhito abhida\<*<4>*>/ kavacam iv' atta-sam- bhavan' ti. 11. Atha kho āyasmato ânandassa etad ahosi: `Accha- riyaü vata bho abbhutaü vata bho mahā vatāyaü bhåmi- cālo sumahā vatāyaü bhåmi-cālo bhiüsanako saloma- haüso,\<*<5>*>/ deva-dundubhiyo ca phaliüsu. Ko nu kho hetu ko paccayo mahato bhåmi-cālassa pātubhāvāyāti?'\<*<6>*>/ 12. Atha kho āyasmā ânando yena Bhagavā ten' upasaü- kami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekam- antaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Acchariyaü bhante abbhutaü bhante mahā vatāyaü bhante bhåmi-cālo sumahā vatāyaü bhante bhåmi-cālo bhiüsanako saloma-haüso,\<*<7>*>/ deva-dundubhiyo ca pha- liüsu. Ko nu kho bhante hetu ko paccayo mahato bhåmi- cālassa pātubhāvāyāti?' 13. `Aņņha kho\<*<8>*>/ ime ânanda hetå aņņha paccayā mahato bhåmi-cālassa pātubhāvāya. Katame aņņha? Ayaü ânanda mahā-paņhavã udake patiņņhitā, udakaü vāte patiņņhitaü, vāto ākāsaņņho hoti. So kho\<*<8>*>/ {ânanda} samayo yaü mahā-vātā vāyanti, mahā-vātā vāyantā udakaü kampenti, udakaü kampitaü paņhaviü kampeti. Ayaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So all MSS. and K, A S and Udāna. but Bm in the Udāna has å . . . å. Wind. 5O. 2 St oss-; Scd -khāra ossaji; K. Steinthal, avassajji; Bm Sum. Hardy and Feer, avassaji. 3 Bm K Hardy and Feer, muni. 4 Bm abhinda. K Hardy and Feer, abhindi. 5 St lomahaüsano; K lomahaüso. 6 Scd pātubhāvāya deva-dundhubhãna¤ ca phālitun ti; St pātubhāvā deva-dundhubhãna¤ ca phālitun. 7 K lomahaüso. 8 Aīg. iv. 312 omits. >/ #<[page 108]># %<108 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 3. 13.>% paņhamo hetu paņhamo paccayo mahato bhåmi-cālassa pātubhāvāya. 14. `Puna ca paraü ânanda samaõo vā hoti brāhmaõo vā iddhimā cetovasippatto, devatā\<*<1>*>/ vā mahiddhikā\<*<2>*>/ ma- hānubhāvā,\<*<2>*>/ yassa\<*<3>*>/ parittā paņhavi\<*<4>*>/-sa¤¤ā bhāvitā hoti appamāõā āpo-sa¤¤ā, so imaü paņhaviü kampeti saü- kampeti sampakampeti sampavedheti. Ayaü dutiyo hetu dutiyo paccayo mahato bhåmi-cālassa pātubhāvāya. 15. `Puna ca paraü ânanda yadā Bodhisatto Tusitā kāyā cavitvā sato sampajāno mātu-kucchiü okkamati, tadā 'yaü paņhavã kampati saükampati sampavedhati. Ayaü tatiyo hetu tatiyo paccayo mahato bhåmi-cālassa pātubhāvāya. 16. `Puna ca paraü ânanda yadā Bodhisatto sato sampajāno mātu-kucchismā nikkhamati, tadā 'yaü paņhavã kampati saükampati sampakampati sampavedhati. Ayaü catuttho hetu catuttho paccayo mahato bhåmi-cālassa pātubhāvāya. 17. `Puna ca paraü ânanda yadā Tathāgato anuttaraü sammā-sambodhiü abhisambujjhati, tadā 'yaü paņhavã kampati saükampati sampakampati sampavedhati. Ayaü pa¤camo hetu pa¤camo paccayo mahato bhåmi-cālassa pātubhāvāya. 18. `Puna ca paraü ânanda yadā Tathāgato anuttaraü dhamma-cakkaü pavatteti, tadā 'yaü paņhavã kampati saükampati sampakampati sampavedhati. Ayaü chaņņho hetu chaņņho paccayo mahato bhåmi-cālassa pātubhāvāya. 19. `Puna ca paraü ânanda yadā Tathāgato sato sampajāno āyu-saīkhāraü ossajjati, tadā 'yaü paņhavã kampati saükampati sampakampati sampavedhati. Ayaü sattamo hetu sattamo paccayo mahato bhåmi-cālassa pātubhāvāya. 20. `Puna ca paraü ânanda yadā Tathāgato anupā- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K devo. 2 Bm K -o. 3 Bm Hardy, tassa; so K, with yassa in note. 4 St Bm -vã. >/ #<[page 109]># %% disesāya nibbāna-dhātuyā parinibbāyati, tadā 'yaü paņhavã kampati saükampati sampakampati sampavedhati. Ayaü aņņhamo hetu aņņhamo paccayo mahato bhåmi-cālassa pātubhāvāya.\<*<1>*>/ Ime kho ânanda aņņha hetå aņņha paccayā mahato bhåmi-cālassa pātubhāvāyāti. 21. \<*<2>*>/ `Aņņha kho imā ânanda parisā. Katamā aņņha? Khattiya-parisā brāhmaõa-parisā gahapati-parisā samaõa- parisā Cātummahārājika-parisā Tāvatiüsa-parisā Māra- parisā Brahma-parisā. 22. `Abhijānāmi kho panāhaü ânanda aneka-sataü khattiya-parisaü upasaükamitvā,\<*<3>*>/ tatra pi mayā sanni- sinna-pubba¤ c' eva sallapita-pubba¤ ca sākacchā ca samā- pajjita-pubbā. Tattha yādisako tesaü vaõõo hoti tādisako mayhaü vaõõo hoti, yādisako tesaü saro hoti tādisako mayhaü saro hoti, dhammiyā ca kathāya sandassemi samādapemi samuttejemi sampahaüsemi. Bhāsamāna¤ ca maü na jānanti "Ko nu kho ayaü bhāsati devo vā manusso vā" ti? Dhammiyā ca kathāya sandassetvā sa- mādapetvā samuttejetvā sampahaüsetvā antaradhāyāmi, antarahita¤ ca maü na jānanti "Ko nu kho ayaü antara- hito devo vā manusso vā" ti? 23. `Abhijānāmi kho panāhaü ânanda aneka-sataü brāhmaõa-parisaü . . . pe . . . gahapati-parisaü samaõa- parisaü . . . Cātummahārājika-parisaü . . . Tāvatiüsa- parisaü . . . Māra-parisaü . . . Brahma-parisaü upa- saükamitvā, tatra pi mayā sannisinna-pubba¤ c' eva sallapita-pubba¤ ca sākacchā ca samāpajjita-pubbā, tattha yādisako tesaü vaõõo hoti tādisako mayhaü vaõõo hoti, yādisako tesaü saro hoti tādisako mayhaü saro hoti, dhammiyā ca kathāya sandassemi samādapemi samutte- jemi sampahaüsemi. Bhāsamāna¤ ca maü na jānanti "Ko nu kho ayaü bhāsati devo vā manusso vā" ti? \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS have -āyāti. 2 Also in Aīguttara iv. 307-8, and partly in Majjhima i. 72. 3 K (note) upasaükamitātipi pāņho. So the Majjhima and Bp in A. >/ #<[page 110]># %<110 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 3. 23.>% Dhammiyā ca kathāya sandassetvā samādapetvā samutte- jetvā sampahaüsetvā antaradhāyāmi, antarahita¤ ca maü na jānanti "Ko nu kho ayaü antarahito devo vā manusso vā" ti? Imā kho ânanda aņņha parisā. 24. \<*<1>*>/ `Aņņha kho\<*<2>*>/ imāni ânanda abhibhāyatanāni. Katamāni aņņha? 25. `Ajjhattaü råpa-sa¤¤ã eko bahiddhā-{råpāni} passati parittāni suvaõõa-dubbaõõāni, "Tāni abhibhuyya jānāmi passāmãti" evaü-sa¤¤ã hoti, idaü paņhamaü abhibhāya- tanaü. 26. `Ajjhattaü råpa-sa¤¤ã eko {bahiddhā-råpāni} passati appamāõāni suvaõõa-dubbaõõāni, "Tāni abhibhuyya jā- nāmi passāmãti" evaü-sa¤¤ã hoti, idaü dutiyaü abhibhā- yatanaü. 27. `Ajjhattaü aråpa-sa¤¤ã eko bahiddhā-råpāni passati parittāni suvaõõa-dubbaõõāni, "Tāni abhibhuyya jānāmi passāmãti" evaü-sa¤¤ã hoti, idaü tatiyaü abhibhāya- tanaü. 28. `Ajjhattaü aråpa-sa¤¤ã eko bahiddhā-råpāni passati appamāõāni suvaõõa-dubbaõõāni, "Tāni abhibhuyya jānāmi passāmãti" evaü-sa¤¤ã hoti, idaü catutthaü abhibhāyatanaü. 29. `Ajjhattaü aråpa-sa¤¤ã eko bahiddhā-råpāni passati nãlāni\<*<3>*>/ nãla-vaõõāni nãla-nidassanāni nãla-nibhāsāni -- seyyathā pi nāma ummā-pupphaü nãlaü nãla-vaõõaü nãla-nidassanaü nãla-nibhāsaü -- seyyathā\<*<4>*>/ vā pana taü vatthaü Bārāõaseyyakaü ubhato-bhāga-vimaņņhaü nãlaü nãla-vaõõaü nãla-nidassanaü nãla-nibhāsaü -- evam eva ajjhattaü aråpa-sa¤¤ã eko bahiddhā-råpāni passati nãlāni nãla-vaõõāni nãla-nidassanāni nãla-nibhāsāni, "Tāni abhi- bhuyya jānāmi passāmãti" evaü-sa¤¤ã hoti, idaü pa¤ca- maü abhibhāyatanaü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Recurs Aīguttara iv. 305, 348; Majjhima ii. 13. Comp. Saüyutta iv. 77. 2 Sct me; Sd omits. 3 Scd often spell nil-; and so Bm throughout. St K nãl throughout. 4 Sc adds pi (erased here, but still left in below). >/ #<[page 111]># %% 30. `Ajjhattaü aråpa-sa¤¤ã eko bahiddhā-råpāni passati pãtāni\<*<1>*>/ pãta-vaõõāni pãta-nidassanāni pãta-nibhāsāni -- seyyathā pi nāma kaõikāra\<*<2>*>/-pupphaü pãtaü pãta-vaõõaü pãta-nidassanaü pãta-nibhāsaü -- seyyathā vā pana taü vatthaü Bārāõaseyyakaü ubhato-bhāga-vimaņņhaü pãtaü pãta-vaõõaü pãta-nidassanaü pãta-nibhāsaü -- evam eva ajjhattaü aråpa-sa¤¤ã eko bahiddhā-råpāni passati pãtāni pãta-vaõõāni pãta-nidassanāni pãta-nibhāsāni, "Tāni abhi- bhuyya jānāmi passāmãti" evaü-sa¤¤ã hoti, idaü chaņņhaü abhibhāyatanaü. 31. `Ajjhattaü aråpa-sa¤¤ã eko bahiddhā-råpāni passati lohitakāni lohitaka-vaõõāni lohitaka-nidassanāni lohitaka- nibhāsāni -- seyyathā pi nāma {bandhu-jãvaka}-pupphaü lohi- takaü lohitaka-vaõõaü lohitaka-nidassanaü lohitaka-nib- hāsaü -- seyyathā vā pana taü vatthaü Bārāõaseyyakaü ubhato-bhāga-vimaņņhaü lohitakaü lohitaka-vaõõaü lohitaka-nidassanaü lohitaka-nibhāsaü -- evam eva ajjhat- taü aråpa-sa¤¤ã eko bahiddhā-råpāni passati lohitakāni lohitaka-vaõõāni lohitaka-nidassanāni lohitaka-nibhāsāni, "Tāni abhibhuyya jānāmi passāmãti" evaü-sa¤¤ã hoti, idaü sattamaü abhibhāyatanaü. 32. `Ajjhattaü aråpa-sa¤¤ã eko bahiddhā-råpāni passati odātāni odāta-vaõõāni odāta-nidassanāni odāta-nibhāsāni -- seyyathā pi nāma osadhi-tārakā odātā odāta-vaõõā odāta-nidassanā odāta-nibhāsā -- seyyathā vā pana taü vatthaü Bārāõaseyyakaü ubhato-bhāga-vimaņņhaü odā- taü odāta-vaõõaü odāta-nidassanaü odāta-nibhāsaü -- evam eva ajjhattaü aråpa-sa¤¤ã eko bahiddhā-råpāni passati odātāni odāta-vaõõāni odāta-nidassanāni odāta- nibhāsāni, "Tāni abhibhuyya jānāmi passāmãti" evaü- sa¤¤ã hoti, idaü aņņhamaü abhibhāyatanaü. Imāni kho ânanda aņņha abhibhāyatanāni. 33. \<*<3>*>/ `Aņņha kho ime ânanda vimokhā. Katame aņņha? `Råpã {råpāni} passati, ayaü paņhamo vimokho. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm pitāni, and so throughout. 2 K kaõõ-. 3 See ante xv. 35, Aīguttara iv. 306, 349. >/ #<[page 112]># %<112 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 3. 33.>% `Ajjhattaü aråpa-sa¤¤ã bahiddhā-råpāni passati, ayaü dutiyo vimokho. "`Subhan" t' eva adhimutto hoti, ayaü tatiyo vimokho. `Sabbaso råpa-sa¤¤ānaü samatikkamā paņigha-sa¤¤ā- naü atthagamā,\<*<1>*>/ nānatta-sa¤¤ānaü amanasikārā, "Ananto ākāso" ti ākāsāna¤cāyatanaü upasampajja viharati, ayaü catuttho vimokho. `Sabbaso ākāsāna¤cāyatanaü samatikkamma "Anantaü vi¤¤ānan" ti vi¤¤āõa¤cāyatanaü upasampajja viharati, ayaü pa¤camo vimokho. `Sabbaso vi¤¤āõa¤cāyatanaü samatikkamma "N' atthi ki¤cãti" āki¤ca¤¤āyatanaü upasampajja viharati, ayaü chaņņho vimokho. `Sabbaso āki¤ca¤¤āyatanaü samatikkamma {n'eva-sa¤¤ā}- {nāsa¤¤āyatanaü} upasampajja viharati, ayaü sattamo vimokho. `Sabbaso {n'eva-sa¤¤ā}-nāsa¤¤āyatanaü samatikkamma sa¤¤ā-vedayita-nirodhaü upasampajja viharati, ayaü aņņhamo vimokho. `Ime kho ânanda aņņha vimokhā. 34. `Ekaü idāhaü ânanda samayaü Uruvelāyaü\<*<2>*>/ vihar- āmi najjā Nera¤jarāya tãre Ajapāla-nigrodhe\<*<3>*>/ paņhamābhi- sambuddho. Atha kho ânanda Māro pāpimā yenāhaü ten' upasaükami, upasaükamitvā ekamantaü aņņhāsi. Ekam- antaü ņhito kho ânanda Māro pāpimā maü etad avoca: "Parinibbātu dāni bhante Bhagavā, parinibbātu Sugato, parinibbāna-kālo dāni bhante Bhagavato" ti. 35. `Evaü vutte ahaü ânanda Māraü pāpimaü etad avocaü: "`Na tāvāhaü pāpima parinibbāyissāmi yāva me bhikkhå na sāvakā bhavissanti viyattā vinãtā visāradā bahussutā dhamma-dharā dhammānudhamma-paņipannā sāmãci-paņipannā anudhamma-cārino, sakaü ācariyakaü uggahetvā ācikkhissanti desessantã\<*<4>*>/ pa¤¤āpessanti paņ- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc -āya; Bm K Hardy, -aīgamā. 2 Sc ær-. 3 Sc nigrodha-måle. But see Kathā Vatthu 559. 4 Sct desiss-; Sd desess- corrected to desiss-. >/ #<[page 113]># %% ņhapessanti vivarissanti vibhajissanti uttāni-karissanti, uppannaü parappavādaü saha dhammena suniggahãtaü niggahetvā sappāņihāriyaü dhammaü desessanti. "`Na tāvāhaü pāpima parinibbāyissāmi yāva me bhik- khuniyo na sāvikā bhavissanti viyattā vinãtā visāradā bahussutā dhamma-dharā dhammānudhamma-paņipannā sāmãci-paņipannā anudhamma-cāriniyo, sakaü ācariyakaü uggahetvā ācikkhissanti desessanti pa¤¤āpessanti paņ- ņhapessanti vivarissanti vibhajissanti uttāni-karissanti, uppannaü parappavādaü saha dhammena suniggahãtaü niggahetvā sappāņihāriyaü dhammaü desessanti. "`Na tāvāhaü pāpima parinibbāyissāmi yāva me upā- sakā na {sāvakā} bhavissanti viyattā vinãtā visāradā bahus- sutā dhamma-dharā dhammānudhamma-paņipannā sāmãci- paņipannā anudhamma-cārino, sakaü ācariyakaü ugga- hetvā ācikkhissanti desessanti pa¤¤āpessanti paņņhapes- santi vivarissanti vibhajissanti uttāni-karissanti, uppan- naü parappavādaü saha dhammena suniggahãtaü niggahetvā sappāņihāriyaü dhammaü desessanti. "`Na tāvāhaü pāpima parinibbāyissāmi yāva me upāsikā na sāvikā bhavissanti viyattā vinãtā visāradā bahussutā dhamma-dharā dhammānudhamma-paņipannā sāmãci-paņipannā anudhamma-cāriniyo, sakaü ācariyakaü uggahetvā ācikkhissanti desessanti pa¤¤āpessanti paņņha- pessanti vivarissanti vibhajissanti uttāni-karissanti, uppannaü parappavādaü saha dhammena suniggahãtaü niggahetvā sappāņihāriyaü dhammaü desessanti. "`Na tāvāhaü pāpima parinibbāyissāmi yāva me idaü brahmacariyaü na iddha¤ c' eva bhavissati phãta¤ ca vitthārikaü bāhuja¤¤aü puthu-bhåtaü, yāvad eva manus- sehi suppakāsitan" ti. 36. `Idāni c' eva kho ânanda ajja Cāpāle cetiye Māro pāpimā yenāhaü ten' upasaükami, upasaükamitvā ekamantaü aņņhāsi. Ekamantaü ņhito kho ânanda Māro pāpimā maü etad avoca: "`Parinibbātu dāni bhante Bhagavā, parinibbātu Sugato, parinibbāna-kālo dāni bhante Bhagavato. Bhāsitā kho pan' esā bhante Bhagavatā vācā: `Na tāvāhaü \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 114]># %<114 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 3. 36.>% pāpima parinibbāyissāmi yāva me bhikkhå na sāvakā bhavissanti\<*<1>*>/ viyattā vinãtā visāradā bahussutā dhamma- dharā dhammānudhamma-paņipannā sāmãci-paņipannā anudhamma-cārino, sakaü ācariyakaü uggahetvā ācik- khissanti desessanti pa¤¤āpessanti paņņhapessanti vivaris- santi vibhajissanti uttāni-karissanti, uppannaü para- ppavādaü saha dhammena suniggahãtaü niggahetvā sappāņihāriyaü dhammaü desessantãti.' Etarahi kho pana bhante bhikkhå Bhagavato sāvakā viyattā vinãtā visāradā bahussutā dhamma-dharā dhammānudhamma- paņipannā sāmãci-paņipannā anudhamma-cārino, sakaü ācariyakaü uggahetvā ācikkhanti desenti pa¤¤āpenti paņņhapenti vivaranti vibhajanti uttāni-karonti, uppannaü parappavādaü saha dhammena suniggahãtaü niggahetvā sappāņihāriyaü dhammaü desenti. Parinibbātu dāni bhante Bhagavā, parinibbātu Sugato, parinibbāna-kālo dāni bhante Bhagavato. Bhāsitā kho pan' esā bhante Bhagavatā vācā: `Na tāvāhaü pāpima parinibbāyissāmi yāva me bhikkhuniyo . . . pe . . . yāva me upāsakā . . . yāva me upāsikā . . . yāva me idaü brahma- cariyaü na iddha¤ c' eva bhavissati phãta¤ ca vitthārikaü bāhuja¤¤aü puthu-bhåtaü, yāvad eva manussehi suppa- kāsitan' ti. Etarahi kho pana bhante Bhagavato brahma- cariyaü iddha¤ c' eva phãta¤ ca vitthārikaü bāhuja¤¤aü puthu-bhåtaü, yāvad eva manussehi suppakāsitaü. Parinibbātu dāni bhante Bhagavā, parinibbātu Sugato, parinibbāna-kālo dāni bhante Bhagavato" ti. 37. `Evaü vutte ahaü ânanda Māraü pāpimantaü etad avocaü: "Appossukko tvaü pāpima hohi, na ciraü Tathāgatassa parinibbānaü bhavissati, ito tiõõaü māsānaü accayena Tathāgato parinibbāyissatãti." `Idān' eva kho ânanda ajja Cāpāle cetiye Tathāgatena satena sampajānena āyu-saīkhāro ossaņņho' ti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K abbreviates without pe, goes on yāva me bhikkhuniyo na sāvikā bhavissanti. Yāva me upāsakā na sāvakā bhavissanti. Yāva me upasikā na sāvikā bhavissanti. Yāva me idaü brahmacariyaü, &c. >/ #<[page 115]># %% 38. Evaü vutte āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Tiņņhatu bhante Bhagavā kappaü, tiņņhatu Sugato kappaü, bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukam- pāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānan' ti. `Alaü dāni\<*<1>*>/ ânanda, mā Tathāgataü yāci, akālo dāni ânanda Tathāgataü yācanāyāti.' 39. Dutiyam pi kho āyasmā ânando . . . pe . . . Tatiyam pi kho āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Tiņņhatu bhante Bhagavā kappaü, tiņņhatu Sugato kappaü, bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānu- kampāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānan' ti. `Saddahasi tvaü ânanda Tathāgatassa bodhin' ti? `Evam bhante.' `Atha ki¤ carahi tvaü ânanda Tathāgataü yāva-{tati}- yakaü abhinippãëesãti' ? 40. `Sammukhā me taü bhante Bhagavato sutaü sammukhā paņiggahãtaü: "Yassa kassaci ânanda cattāro {iddhipādā} bhāvitā bahulã-katā yāni-katā vatthu-katā anuņņhitā paricitā susamāraddhā, so ākaīkhamāno kappaü vā tiņņheyya kappāvasesaü vā. Tathāgatassa kho ânanda cattāro iddhipādā . . . pe . . . kappāvasesaü vā ti."' `Saddahasi tvaü ânandāti?' `Evaü bhante.' `Tasmāt ih' ânanda tuyh' ev' etaü dukkataü, tuyh' ev' etaü aparaddhaü, yaü tvaü Tathāgatena evaü oëārike nimitte kayiramāne, oëārike obhāse kayiramāne, nāsakkhi paņivijjhituü, na Tathāgataü yāci: "Tiņņhatu Bhagavākappaü, tiņņhatu Sugato {kappaü}, bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānan" ti. {Sace} tvaü ânanda Tathāgataü yāceyyāsi, dve va te vācā Tathāgato paņikkhipeyya, atha tatiyakaü adhivāseyya. Tasmāt ih' ânanda tuyh' ev' etaü dukkataü, tuyh' ev' etaü aparaddhaü. 41. `Ekam idāhaü ânanda samayaü Rājagahe viharāmi Gijjha-kåņe pabbate. Tatrāpi kho tāhaü ânanda āman- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scdt omit. >/ #<[page 116]># %<116 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 3. 41.>% tesiü: "Ramaõãyaü ânanda Rājagahaü, ramaõãyo Gijjha-kåņo pabbato. Yassa kassaci ânanda cattāro iddhipādā bhāvitā bahulã-katā yāni-katā vatthu-katā anuņņhitā paricitā susamāraddhā, so ākaīkhamāno kappaü vā tiņņheyya kappāvasesaü vā. Tathāgatassa kho ânanda cattāro iddhipādā bhāvitā bahulã-katā yāni-katā vatthu- katā anuņņhitā paricitā susamāraddhā. âkaīkhamāno ânanda Tathāgato kappaü vā tiņņheyya kappāvasesaü vā" ti. Evam pi kho tvaü ânanda Tathāgatena oëārike nimitte kayiramāne,\<*<1>*>/ oëārike obhāse kayiramāne,\<*<2>*>/ nāsakkhi paņivijjhituü, na Tathāgataü yāci: "Tiņņhatu Bhagavā kappaü, tiņņhatu Sugato kappaü, bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānan" ti. Sace tvaü ânanda Tathāgataü yāceyyāsi, dve va te vācā Tathāgato paņikkhipeyya, atha tatiyakaü adhivāseyya. Tasmāt ih' ânanda tuyh' ev' etaü dukkataü, tuyh' ev' etaü aparaddhaü. 42. `Ekam idāhaü ânanda {samayaü tatth'} eva Rājagahe viharāmi Nigrodhārāme\<*<3>*>/ . . . pe . . . tatth' eva Rājagahe viharāmi Cora-papāte\<*<4>*>/ . . . tatth' eva Rājagahe viharāmi Vebhāra-passe Sattapaõõi- guhāyaü\<*<5>*>/ . . . . tatth' eva Rājagahe viharāmi Isigili- passe Kāëa-silāyaü . . . . tatth' eva Rajagahe viharāmi Sãta-vane Sappasoõķika-pabbhāre . . . . tatth' eva Rājagahe viharāmi Tapodārāme . . . . tatth' eva Rāja- gahe viharāmi Veëuvane Kalandaka-nivāpe . . . . tatth' eva Rājagahe viharāmi Jãvakambavane . . . . tatth' eva Rājagahe viharāmi Maddakucchismiü migadāye. 43. `Tatrāpi kho tāhaü ânanda āmantesiü: "Rama- õãyaü ânanda Rājagahaü, ramaõãyo Gijjha-kåņo pabbato, ramaõãyo Gotama-nigrodho, ramaõãyo Cora-papāto, ramaõãyā Vebhāra-passe Sattapaõõi-guhā, ramaõãyā Isigili-passe Kāëa-silā, ramaõãyo Sãta-vane Sappasoõķika- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm kariyam-. 2 Bm kariyam-. 3 Bm K Gotamanigrodhe, as below. 4 Sc corappāte; K corappapāte. 5 Bm Tattapaõõiguhāraü; Sdt H Sattapaõõa-. >/ #<[page 117]># %% pabbhāro, ramaõãyo Tapodārāmo, ramaõãyo {Veëuvane} Kalandaka-nivāpo, ramaõãyo Jãvakambavanaü, ramaõãyo Maddakucchismiü migadāyo. 44. "`Yassa kassaci ânanda cattāro iddhipādā bhāvitā bahulã-katā yāni-katā vatthu-katā anuņņhitā paricitā susamāraddhā, so ākaīkhamāno kappaü vā tiņņheyya kappāvasesaü vā. Tathāgatassa kho ânanda cattāro iddhipādā bhāvitā bahulã-katā yāni-katā vatthu-katā anuņņhitā paricitā susamāraddhā. âkaīkhamāno ânanda Tathāgato kappaü vā {tiņņheyya} kappāvasesaü vā" ti. Evam pi kho tvaü ânanda Tathāgatena oëārike nimitte kayiramāne, oëārike obhāse kayiramāne, nāsakkhi paņivij- jhituü, na Tathāgataü yāci: "Tiņņhatu Bhagavā kappaü, tiņņhatu Sugato kappaü, bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānan" ti. Sace tvaü ânanda Tathāgataü yāceyyāsi, dve va te vācā Tathāgato paņikkhipeyya, atha tatiyakaü adhivā- seyya. Tasmāt ih' ânanda tuyh' ev' etaü dukkataü, tuyh' ev' etaü aparaddhaü. 45. `Ekam idāhaü ânanda samayaü idh' eva Vesāliyaü viharāmi Udene cetiye. Tatrāpi kho tāhaü ânanda āmantesiü: "Ramaõãyā ânanda Vesālã, ramaõãyaü Udenaü cetiyaü. Yassa kassaci ânanda cattāro iddhi- pādā bhāvitā bahulã-katā yāni-katā vatthu-katā anuņņhitā paricitā susamāraddhā, so ākaīkhamāno kappaü vā tiņņheyya kappāvasesaü vā. Tathāgatassa kho ânanda cattāro iddhipādā bhāvitā bahulã-katā yāni-katā vatthu- katā anuņņhitā paricitā susamāraddhā. âkaīkhamāno ânanda Tathāgato kappaü vā tiņņheyya kappāvasesaü vā" ti. Evam pi kho tvaü ânanda Tathāgatena oëārike nimitte kayiramāne, oëārike obhāse kayiramāne, nāsakkhi paņivijjhituü, na Tathāgataü yāci: "Tiņņhatu Bhagavā kappaü, tiņņhatu Sugato kappaü, bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānan" ti. Sace tvaü ânanda Tathāgataü {yāceyyāsi}, dve va te vācā Tathāgato {paņikkhippeyya}, atha tatiyakaü adhivāseyya. Tasmāt ih' ânanda tuyh' ev' etaü dukkataü, tuyh' ev' etaü aparaddhaü. \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 118]># %<118 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 3. 46>% 46. `Ekam idāhaü ânanda samayaü idh' eva Vesāliyaü viharāmi Gotamake cetiye . . . . pe . . . . idh' eva Vesāliyaü viharāmi Sattamba-cetiye . . . . idh' eva Vesāliyaü viharāmi Bahuputte cetiye . . . . idh' eva Vesāliyaü viharāmi Sārandade cetiye. . . . 47. `Idān' eva kho tāhaü ânanda ajja Cāpāle cetiye āmantesiü: "Ramaõãyā ânanda Vesālã, ramaõãyaü Udenaü cetiyaü, ramaõãyaü Gotamakaü cetiyaü, ramaõãyaü Sattambaü cetiyaü, ramaõãyaü Bahuputtaü cetiyaü, ramaõãyaü Sārandadaü cetiyaü, ramaõãyaü Cāpālaü cetiyaü. Yassa kassaci ânanda cattāro iddhipādā bhāvitā bahulã-katā yāni-katā vatthu-katā anuņņhitā paricitā susamāraddhā, so ākaīkhamāno kappam. vā tiņņheyya kappāvasesaü vā. Tathāgatassa kho ânanda cattāro iddhipādā bhāvitā bahulã-katā yāni-katā vatthu- katā anuņņhitā paricitā susamāraddhā. âkaīkhamāno ânanda Tathāgato kappaü vā tiņņheyya kappāvasesaü vā" ti. Evam pi kho tvaü ânanda Tathāgatena oëārike nimitte kayiramāne, oëārike obhāse kayiramāne, nāsakkhi paņivijjhituü, na Tathāgataü yāci: "Tiņņhatu Bhagavā kappaü, tiņņhatu Sugato kappaü, bahujana-hitāya bahu- jana-sukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānan" ti. Sace tvaü ânanda Tathāgataü yāceyyāsi, dve va te vācā Tathāgato paņikkhipeyya, atha tatiyakaü adhivāseyya. Tasmāt ih' ânanda tuyh' ev' etaü dukkataü, tuyh' ev' etaü aparaddhaü. 48. `Na nu evaü ânanda mayā paņigacc' eva akkhātaü, sabbeh' eva piyehi manāpehi nānā-bhāvo vinā-bhāvo a¤¤athā-bhāvo? Taü kut' ettha ânanda labbhā?\<*<1>*>/ Yaü taü jātaü bhåtaü saīkhataü paloka-dhammaü taü vata mā palujjãti n' etaü ņhānam vijjati.\<*<2>*>/ Yaü kho pan' etaü ânanda Tathāgatena cattaü vantaü muttaü pahãnaü paņinissaņņhaü, ossaņņho āyu-saīkhāro. Ekaüsena vācā Tathāgatena\<*<3>*>/ bhāsitā: "Na ciraü Tathāgatassa parinib- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K puts comma at a¤¤athābhāvo, and full stop here. 2 Bm vijjatãti. 3 Bm K om. >/ #<[page 119]># %% bānaü bhavissati, ito tiõõaü māsānaü accayena Tathāgato parinibbāyissatãti." Taü vacanaü\<*<1>*>/ Tathāgato jãvita-hetu puna paccāvamissatãti,\<*<2>*>/ n' etaü ņhānaü vijjati. `âyām' ânanda yena Mahā-vanaü {Kåņāgāra-sālā} ten' upasaükamissāmāti.'\<*<3>*>/ `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paccassosi. 49. Atha kho Bhagavā āyasmatā ânandena saddhiü yena Mahā-vanaü Kåņāgāra-sālā ten' upasaükami. Upasaükamitvā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Gaccha tvaü ânanda, yāvatikā bhikkhå Vesāliü upanissāya viharanti, te sabbe upaņņhāna-sālāyaü\<*<4>*>/ san- nipātehãti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paņissutvā, yāvatikā bhikkhå Vesāliü upanissāya viharanti, te sabbe upaņņhāna-sālāyaü sannipātetvā, yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivā- detvā ekamantaü aņņhāsi. Ekamantaü ņhito kho āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Sannipatito bhante bhikkhu-saügho. Yassa dāni bhante Bhagavā kālaü ma¤¤atãti.' 50. Atha kho Bhagavā yena upaņņhāna-sālā ten' upasaükami, upasaükamitvā pa¤¤atte āsane nisãdi. Nisajja kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: `Tasmāt iha bhikkhave ye vo\<*<5>*>/ mayā dhammā abhi¤- ¤āya\<*<6>*>/ desitā, te vo sādhukaü uggahetvā āsevitabbā bhāvetabbā bahulã-kātabbā, yathayidaü\<*<7>*>/ brahmacariyaü addhaniyaü assa ciraņņhitikaü, tad assa bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānaü. Katame ca te bhikkhave dhammā mayā abhi¤¤āya desitā, ye vo\<*<8>*>/ sādhukaü uggahetvā āsevitabbā bhāvetabbā bahulã-kātabbā yathayidaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K om.; K has ta¤ca for taü. 2 Sc paccāmis-; Bm K paccāgam-. Sum has paccāv-. 3 Sc -māti corrected to -mãti. 4 Bm sālaü. See 1. 6. 5 K te. 6 Bm K -¤ā, and below always. 7 Bm yathāyidaü always. 8 Bm inserts bhikkhå. >/ #<[page 120]># %<120 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 3. 51.>% brahmacariyaü addhaniyaü assa ciraņņhitikaü, tad assa bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānaü? Seyyathãdaü cattāro satipaņņhānā, cattāro {samma-ppadhāna}, cattāro iddhipādā, pa¤c' indriyāni, pa¤ca balāni, satta bojjhaīgā, ariyo aņņhaīgiko maggo. Ime kho\<*<1>*>/ bhikkhave dhammā mayā abhi¤¤āya desitā,\<*<2>*>/te vo sādhukaü uggahetvā āsevitabbā bhāvetabbā bahulã-kātabbā yathayidaü brahmacariyaü addhaniyaü assa ciraņņhitikaü, tad assa bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānan' ti. 51. Atha kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: `Handa dāni bhikkhave āmantayāmi vo, vaya-dhammā saīkhārā, appamādena sampādetha, na ciraü Tathāga- tassa parinibbānaü bhavissati, ito tiõõaü māsānaü accayena Tathāgato parinibbāyissatãti.' Idam avoca Bhagavā, idaü vatvā\<*<3>*>/ Sugato athāparaü etad avoca Satthā:\<*<4>*>/ `Paripakko vayo mayhaü, parittaü mama jãvitaü, Pahāya\<*<5>*>/ vo gamissāmi, katam me saraõam attano, Appamattā satãmanto susãlā hotha bhikkhavo Susamāhita-saükappā sacittam anurakkhatha. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K add te. 2 K ye te. 3 Bm K vatvāna. 4 K here inserts as note, ito paraü Sãhaëa-poņņhake `Paripakko vayo . . . karissatãti' dissati, and in the text before these verses places the followling: Daharā pi ca ye vuķķhā ye bālā ye ca paõķitā Aķķhā c' evā daëiddā ca sabbe maccu-parāyanā. Yathā pi kumbhakārassa kataü mattika-bhājanaü, Khuddaka¤ ca mahanta¤ ca yaü [K ya¤ca] pakkaü ya¤ ca āmakaü, Sabbaü bheda-pariyantaü evaü maccāna jãvitaü. Athāparaü etad avoca Satthā Paripakko, &c. 5 Sd pahāvayo. >/ #<[page 121]># %% Yo imasmiü dhamma-vinaye appamatto vihessati\<*<1>*>/ \<*<2>*>/ Pahāya jāti-saüsāraü dukkhass' antaü karissatãti.' Tatiyaka-Bhāõavāraü Niņņhitaü.\<*<3>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K viharissati, vihessati in foot note. 2 Bm pahāyajāyajāyatiyaüsaüsāraü. 3 Bm Bhāõavāraü tatiyaü; K tatiya-bhāõavāraü. >/ #<[page 122]># %<122 CHAPTER IV.>% 4.1. Atha kho Bhagavā pubbaõha-samayaü nivāsetvā patta-cãvaram ādāya Vesāliü piõķāya pāvisi, Vesāliyaü piõķāya caritvā pacchā-bhattaü piõķapāta-paņikkanto\<*<1>*>/ nāgāpalokitaü Vesālim apaloketvā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Idaü pacchimakaü ânanda Tathāgatassa Vesāli- dassanaü bhavissati, āyām' ânanda yena Bhaõķagāmo ten' upasaükamissāmāti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paccassosi. Atha kho Bhagavā mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü yena Bhaõķagāmo tad avasari. Tatra sudaü Bhagavā Bhaõķagāme viharati. 2. \<*<2>*>/Tatra kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: `Catunnaü bhikkhave dhammānaü ananubodhā appaņi- vedhā evam idaü dãgham addhānaü sandhāvitaü saü- saritaü mama¤ c' eva tumhāka¤ ca: katamesaü catunnaü? Ariyassa bhikkhave sãlassa ananubodhā appaņivedhā evam idaü dãgham addhānaü sandhāvitaü saüsaritaü mama¤ c' eva tumhāka¤ ca. Ariyassa bhikkhave samādhissa ananubodhā appaņivedhā evam idaü dãgham addhānaü sandhāvitaü saüsaritaü mama¤ c' eva tumhāka¤ ca. Ariyāya bhikkhave pa¤¤āya ananubodhā appaņivedhā evam idaü dãgham addhānaü sandhāvitaü saüsaritaü mama¤ c' eva tumhāka¤ ca. Ariyāya bhikkhave vimut- tiyā ananubodhā appaņivedhā evam idaü dãgham addhānaü sandhāvitaü saüsaritaü mama¤ c' eva tum- hāka¤ ca. Tayidaü bhikkhave ariyaü sãlam anubud- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So all MSS. 2 Recurs Aīguttara ii. 1. Comp. Saüyutta v. 431. >/ #<[page 123]># %% dhaü paņividdhaü, ariyo samādhi anubuddho paņividdho, ariyā pa¤¤ā anubuddhā paņividdhā, ariyā vimutti anubud- dhā paņividdhā, ucchinnā bhava-taõhā khãõā bhava-netti, n' atthi dāni punabbhavo' ti. 3. Idam avoca Bhagavā, idaü vatvā Sugato athāparaü etad avoca Satthā: `Sãlaü samādhi pa¤¤ā ca vimutti ca anuttarā, Anubuddhā ime dhammā Gotamena yasassinā. Iti Buddho abhi¤¤āya dhammam akkhāsi bhik- khunaü, Dukkhass' anta-karo Satthā cakkhumā parinibbuto' ti\<*<1>*>/. 4. Tatrāpi sudaü Bhagavā Bhaõķagāme viharanto etad eva bahulaü bhikkhånaü dhammiü kathaü karoti: Iti sãlaü iti samādhi iti pa¤¤ā, sãla-paribhāvito samādhi mahapphalo hoti mahānisaüso, samādhi-paribhāvitā pa¤¤ā mahapphalā hoti mahānisaüsā, pa¤¤ā-paribhā- vitaü cittaü sammad eva āsavehi vimuccati, seyyathãdaü kāmāsavā bhavāsavā diņņhāsavā\<*<2>*>/ avijjāsavā ti. 5. Atha kho Bhagavā Bhaõķagāme yathābhirantaü viharitvā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `âyām' ânanda yena {Hatthi-gāmo} . . . pe\<*<3>*>/ . . . Amba- gāmo . . . Jambugāmo . . . yena Bhoganagaraü ten' upasaükamissāmāti.' 6. `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paccassosi. Atha kho Bhagavā mahatā bhikkhu-saü- ghena saddhiü yena Bhoganagaraü tad avasari. 7. Tatra sudaü Bhagavā Bhoganagare viharati ânande cetiye. Tatra kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: 4 `Cattāro 'me bhikkhave mahā-padese desessāmi,\<*<5>*>/ taü suõātha sādhukaü manasi-karotha bhāsissāmãti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Quoted Kathā Vatthu 115. 2 K omits. 3 Bm has no pe, but puts yena before each name. K has neither pe nor yena. 4 Recurs Aīguttara ii. 167 foll. 5 Scdt desiss-. >/ #<[page 124]># %<124 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 4. 7.>% `Evaü bhante' ti kho te bhikkhå Bhagavato paccas- sosuü. Bhagavā etad avoca: 8. `Idha bhikkhave bhikkhu evaü vadeyya: "Sam- mukhā me taü āvuso Bhagavato sutaü sammukhā paņiggahãtaü, ayaü Dhammo ayaü Vinayo idaü Satthu sāsanan" ti, tassa bhikkhave bhikkhuno bhāsitaü n' eva abhinanditabbaü na paņikkositabbaü. Anabhinanditvā appaņikkositvā tāni pada-vya¤janāni sādhukaü uggahetvā Sutte otāretabbāni Vinaye sandassetabbāni. Tāni ce Sutte otāriyamānāni Vinaye sandassiyamānāni na c' eva Sutte otaranti na Vinaye sandissanti, niņņham ettha gantabbaü: "Addhā idaü na c' eva tassa Bhagavato vacanaü,\<*<1>*>/ imassa ca bhikkhuno duggahãtan" ti, iti h' etaü bhikkhave chaķķeyyātha.\<*<2>*>/ Tāni ce Sutte otāri- yamānāni Vinaye sandassiyamānāni Sutte c' eva otaranti Vinaye ca sandissanti, niņņham ettha gantabbaü: "Addhā idaü tassa Bhagavato vacanaü imassa ca bhikkhuno suggahãtan" ti. Idaü bhikkhave paņhamaü mahā-padesaü dhāreyyātha. 9. `Idha pana bhikkhave bhikkhu evaü vadeyya: "Amukasmiü nāma āvāse saügho viharati satthero sapāmokkho. Tassa me saüghassa sammukhā sutaü sammukhā paņiggahãtaü, ayaü Dhammo ayaü Vinayo idaü Satthu sāsanan" ti, tassa bhikkhave bhikkhuno bhāsitaü n' eva abhinanditabbaü na\<*<3>*>/ paņikkositabbaü. Anabhinanditvā appaņikkositvā tāni pada-vya¤janāni sādhukaü uggahetvā Sutte otāretabbāni Vinaye sandas- setabbāni. Tāni ce Sutte otāriyamānāni Vinaye sandas- siyamānāni {na} c' eva Sutte otaranti na Vinaye sandis- santi, niņņham ettha gantabbaü: "Addhā idaü na c' eva tassa Bhagavato vacanaü, tassa ca saüghassa duggahãtan" ti, iti h' etaü bhikkhave chaķķeyyātha. Tāni ce Sutte otāriyamānāni Vinaye sandissayamānāni Sutte c' eva otaranti Vinaye ca sandissanti, niņņham ettha gantabbaü: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Aīg. adds sammāsambuddhassa (throughout). 2 Aīg. repeats from Idha down to sandassetabbāni (and so always). 3 K throughout nappaņi-. >/ #<[page 125]># %% "Addhā idaü tassa Bhagavato vacanaü, tassa ca saüghassa suggahãtan" ti. Idaü bhikkhave dutiyaü mahā-padesaü dhāreyyātha. 10. `Idha pana bhikkhave bhikkhu evaü vadeyya: "Amukasmiü nāma āvāse sambahulā therā bhikkhå viharanti bahussutā āgatāgamā dhamma-dharā vinaya- dharā mātikā-dharā. Tesaü me therānaü sammukhā sutaü sammukhā paņiggahãtaü, ayaü Dhammo ayaü Vinayo ayaü Satthu sāsanan" ti, tassa bhikkhave bhikkhuno bhāsitaü n' eva abhinanditabbaü na paņikko- sitabbaü. Anabhinanditvā appaņikkositvā tāni pada- vya¤janāni sādhukaü uggahetvā Sutte otāretabbāni Vinaye sandassetabbāni. Tāni ce Sutte otāriyamānāni Vinaye sandassiyamānāni na c' eva Sutte otaranti na Vinaye sandissanti, niņņham ettha gantabbaü: "Addhā idaü na c' eva tassa Bhagavato vacanaü, tesa¤ ca therānaü duggahãtan" ti, iti h' etaü bhikkhave chaķ- {ķeyyātha}. Tāni ce Sutte otāriyamānāni Vinaye sandassi- yamānāni Sutte c' eva otaranti Vinaye ca sandissanti, niņņham ettha gantabbaü: "Addhā idaü tassa Bhagavato vacanaü, tesa¤ ca therānaü suggahãtan" ti. Idaü bhikkhave tatiyaü mahā-padesaü dhāreyyātha. 11. Idha pana bhikkhave bhikkhu evaü vadeyya: "Amukasmiü nāma āvāse eko thero bhikkhu viharati bahussuto āgatāgamo dhamma-dharo vinaya-dharo mātikā-dharo. Tassa me therassa sammukhā sutaü sammukhā paņiggahãtaü, ayaü Dhammo ayaü Vinayo idaü Satthu sāsanan" ti, tassa bhikkhave {bhikkhuno} bhāsitaü n' eva abhinanditabbaü na paņikkositabbaü. Anabhinanditvā appaņikositvā tāni pada-vya¤janāni sādhu- kaü uggahetvā Sutte otāretabbāni Vinaye sandassetab- bāni. Tāni ce Sutte otāriyamānāni Vinaye sandassiya- mānāni na c' eva Sutte otaranti na Vinaye sandissanti, niņņham ettha gantabbaü: "Addhā idaü na c' eva tassa Bhagavato vacanaü, tassa ca therassa duggahãtan" ti, iti h' etaü bhikkhave chaķķeyyātha. Tāni ce Sutte otāriyamānāni Vinaye sandassiyamānāni Sutte c' eva otaranti Vinaye ca sandissanti, niņņham ettha gantabbaü: \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 126]># %<126 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 4. 11.>% "Addhā idaü tassa Bhagavato vacanaü, tassa ca therassa suggahãtan" ti. Idaü bhikkhave {catutthaü} mahā- padesaü dhāreyyāthāti. `Ime kho bhikkhave cattāro mahā-padese dhāreyyā- thāti.' 12. Tatra pi sudaü Bhagavā Bhoganagare viharanto ânande\<*<1>*>/ cetiye etad eva bahulaü bhikkhånaü dhammiü kathaü karoti: Iti sãlaü iti samādhi iti pa¤¤ā, sãla- paribhāvito samādhi mahapphalo hoti mahānisaüso, samādhi-paribhāvitā pa¤¤ā mahapphalā hoti mahāni- saüsā, pa¤¤ā-paribhāvitaü cittaü sammad eva āsavehi vimuccati, seyyathãdaü kāmāsavā bhavāsavā diņņhāsavā avijjāsavā ti. 13. Atha kho Bhagavā Bhoganagare yathābhirantaü viharitvā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `{âyām'} ânanda yena Pāvā ten' upasaükamissāmāti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paccassosi. \<*<2>*>/Atha kho Bhagavā mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü yena Pāvā tad avasari. Tatra sudaü Bhagavā Pāvāyaü viharati Cundassa kammāra-puttassa ambavane. 14. Assosi kho Cundo kammāra-putto: `Bhagavā kira Pāvaü anuppatto\<*<3>*>/ Pāvāyaü viharati mayhaü amba- vane' ti. Atha kho Cundo kammāra-putto yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivā- detvā ekamantaü nisãdi, ekamantaü nisinnaü kho Cundaü kammāra-puttaü Bhagavā dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaüsesi. 15. Atha kho Cundo kammāra-putto Bhagavatā dham- miyā kathāya sandassito samādapito samuttejito sampa- haüsito Bhagavantaü etad avoca: `Adhivāsetu me bhante Bhagavā svātanāya bhattaü saddhiü bhikkhu- saüghenāti.' Adhivāsesi Bhagavā tuõhã-bhāvena. 16. Atha kho Cundo kammāra-putto Bhagavato adhi- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So Scd K : St Bm -ya. 2 Recurs in Udāna viii. 5 3 SS omit Pāvaü anuppatto. Bm pāripāpaü anuppatto Pāvāraü viharati. Udāna adds a clause. >/ #<[page 127]># %% vāsanaü viditvā, uņņhāy' āsanā Bhagavantaü abhivādetvā padakkhiõaü katvā pakkāmi. 17. Atha kho Cundo kammāra-putto tassā rattiyā accayena sake nivesane {paõãtaü} khādaniyaü bhojaniyaü paņiyādāpetvā pahåta¤ ca såkara-maddavaü Bhagavato kālaü ārocāpesi: `Kālo bhante niņņhitaü bhattan' ti. 18. Atha kho Bhagavā pubbaõha-samayaü nivāsetvā patta-cãvaram ādāya saddhiü bhikkhu-saüghena yena Cundassa kammāra-puttassa nivesanaü ten' upasaükami, upasaükamitvā pa¤¤atte āsane nisãdi, nisajja kho Bha- gavā Cundaü kammāra-puttaü āmantesi: `Yan te Cunda såkara-maddavaü paņiyattaü, tena maü parivisa, yaü pan' a¤¤aü khādaniyaü bhojaniyaü {paņiyattaü}, tena bhikkhu-saüghaü parivisāti.' `Evaü bhante' ti kho Cundo kammāra-putto Bhaga- vato paņissutvā, yaü ahosi såkara-maddavaü {paņiyattaü}, tena Bhagavantaü parivisi, yaü pan' a¤¤aü khādaniyaü bhojaniyaü paņiyattaü tena bhikkhu-saüghaü parivisi. 19. Atha kho Bhagavā Cundaü kammāra-puttaü āmantesi: `Yan te Cunda såkara-maddavaü avasiņņhaü, taü sobbhe nikhaõāhi, nāhan taü Cunda passāmi sadevake loke samārake sabrahmake sassamaõa-brāhmaõiyā pajāya sadeva-manussāya yassa taü paribhuttaü sammā- pariõāmaü gaccheyya a¤¤atra Tathāgatassāti.' `Evaü bhante' ti kho Cundo kammāra-putto Bhaga- vato paņissutvā, yaü ahosi såkara-maddavaü avasiņņhaü taü sobbhe nikhaõitvā, yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi, ekamantaü nisinnaü kho Cundaü kammāra- puttaü Bhagavā dhammiyā kathāya sandassetvā samāda- petvā samuttejetvā sampahaüsetvā uņņhāy' āsanā pak- kāmi. 20. Atha kho Bhagavato Cundassa kammāra-puttassa bhattaü bhuttāvissa kharo ābādho uppajji lohita-pak- khandikā pabāëhā\<*<1>*>/ vedanā vattanti māraõantikā. Tā\<*<2>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm bāëhā; K sab-. Compare 2. 23. 2 Sc om.; Sd tatra; K tāpi. >/ #<[page 128]># %<128 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 4. 20.>% sudaü Bhagavā sato sampajāno adhivāsesi aviha¤¤amāno. Atha kho Bhagavā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `âyām' ânanda yena Kusinārā ten' upasaükamissāmāti.' `Evam bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paccassosi. Cundassa bhattaü bhu¤jitvā kammārassāti me sutaü âbādhaü samphusã\<*<1>*>/ dhãro pabāëhaü\<*<2>*>/ māraõanti- kaü. Bhuttassa ca\<*<3>*>/ såkara-maddavena {Vyādhi ppabāëhā} udapādi Satthuno. Viriccamāno\<*<4>*>/ Bhagavā avoca Gacchām' ahaü Kusināraü\<*<5>*>/ nagaran ti. 6 21. Atha kho {Bhagavā} maggā okkamma yen' a¤¤a- taraü rukkha-målaü ten' upasaükami, upasaükamitvā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Iīgha me tvaü ânanda catugguõaü saüghāņiü pa¤¤āpehi, kilanto 'smi ânanda, nisãdissāmãti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paņissutvā catugguõaü saüghāņiü pa¤¤āpesi. 22. Nisãdi Bhagavā pa¤¤atte āsane, nisajja kho Bhagavā āyasmantaü ânandaü āmantesi, `Iīgha me tvaü ânanda pānãyaü āhara, pipāsito 'smi, ânanda, pivissāmãti.' Evaü vutte āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Idāni bhante pa¤camattāni sakaņa-satāni atikkantāni, {taü} {cakka-cchinnaü} udakaü parittaü luëitaü āvilaü sandati. Ayaü bhante Kakutthā\<*<7>*>/ nadã avidåre acchodikā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc phusayatã; Sd phusati; St phusati: Bm saüphusati. 2 K sab-. 3 Ce. 4 K virec-. 5 K kusinaraü. 6 Here K inserts in brackets in the text (imā gāthāyo Saīgãti-kāle Saīgãti-kārakehi vuttā), with footnote Sãhaëapotthake ime gāņhā na dissanti. 7 Sc kuk-; Bm K kakuķha (throughout). >/ #<[page 129]># %% sātodikā sãtodikā\<*<1>*>/ setakā supatitthā ramaõãyā. Ettha Bhagavā pānãya¤ ca pivissati, gattāni ca sãtaü karis- satãti.' 23. Dutiyam pi kho Bhagavā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Iīgha me tvaü ânanda pānãyaü āhara, pipāsito 'smi ânanda, pivissāmãti.' Dutiyam pi kho āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Idāni bhante pa¤camattāni sakaņa-satāni atikkantāni. Taü {cakka-cchinnaü} udakaü parittaü luëitaü āvilaü sandati. Ayaü bhante Kakutthā nadã avidåre acchodikā sātodikā sãtodikā setakā supatitthā ramaõãyā. Ettha Bhagavā pānãya¤ ca pivissati, gattāni ca sãtaü\<*<2>*>/ karis- satãti.' 24. Tatiyam pi kho Bhagavā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Iīgha me tvaü ânanda pānãyaü āhara, pipāsito 'smi ânanda, pivissāmãti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paņissutvā pattaü gahetvā yena sā nadikā ten' upasaü- kami. Atha kho sā nadikā {cakka-cchinnā} parittā luëitā āvilā sandamānā āyasmante ânande upasaükamante acchā vippasannā anāvilā sandittha\<*<3>*>/. 25. {Atha} kho āyasmato ânandassa etad ahosi: "Accha- riyaü vata bho, abbhutaü vata bho, Tathāgatassa mahiddhikatā mahānubhāvatā! Ayaü hi sā nadikā cakkacchinnā parittā luëitā āvilā sandamānā, mayi upasaükamante acchā vippasannā anāvilā sandatãti!' Pattena pānãyaü ādāya yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü etad avoca: `Acchariyaü bhante abbhutaü bhante Tathāgatassa mahiddhikatā mahānubhāvatā! Idāni sā bhante nadikā cakkacchinnā parittā luëitā āvilā sandamānā, mayi upa- saükamante acchā vippasannā anāvilā sandittha! Pivatu Bhagavā pānãyaü, pivatu Sugato pānãyan' ti. Atha kho Bhagavā pānãyaü apāyi.\<*<4>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K -akā. 2 St sãtim; K sãtã. 3 Bm K sandati. 4 Sc apāsi; Bm pāniyaü mapāsi. >/ #<[page 130]># %<130 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 4. 26.>% 26. Tena kho pana samayena Pukkuso Malla-putto âëārassa Kālāmassa sāvako Kusinārāya Pāvaü addhāna- magga-paņipanno hoti. Addasā kho Pukkuso Malla-putto Bhagavantaü a¤¤a- tarasmiü rukkha-måle nisinnaü, disvā yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivā- detvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Pukkuso Malla-putto Bhagavantaü etad avoca: `Acchariyaü bhante, {abbhutaü} bhante, santena vata bhante pabbajitā vihārena viharanti! 27. `Bhåta-pubbaü bhante âëāro Kālāmo addhāna- magga-paņipanno maggā okkamma avidåre a¤¤atarasmiü rukkha-måle divā-vihāre nisãdi. Atha kho bhante pa¤ca- mattāni sakaņa-satāni âëāraü Kālāmaü nissāya nissāya\<*<1>*>/ atikkamiüsu. Atha kho bhante a¤¤ataro puriso tassa sakaņa-satthassa\<*<2>*>/ piņņhito\<*<3>*>/ āgacchanto yena âëāro Kālāmo ten' upasaükami, upasaükamitvā âëāraü Kālā- maü etad avoca: "`Api bhante pa¤camattāni sakaņa-satāni atikkaman- tāni addasāti?" "`Na kho ahaü āvuso addasan" ti. "`Kim pana bhante saddaü assosãti?" "`Na kho ahaü āvuso saddaü assosin" ti. "`Kim pana bhante sutto ahosãti?" "`Na kho ahaü āvuso sutto ahosin" ti. "`Kim pana bhante sa¤¤ã ahosãti?" "`Evam āvuso" ti. `So tvaü bhante sa¤¤ã samāno jāgaro pa¤camattāni {sakaņa}-satāni nissāya nissāya atikkamantāni n' eva addasa na pana saddaü assosi, api hi te bhante saüghāņi rajena okiõõā' ti. `Evam āvuso' ti. `Atha kho bhante tassa purisassa etad ahosi: "Accha- riyaü vata bho, abbhutaü vata bho! Santena vata bho pabbajitā vihārena viharanti yatra hi nāma sa¤¤ã \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc Bm K omit here, but not in the repetition. 2 Sc satassa; Bm tassa. 3 K piņhito piņhito. >/ #<[page 131]># %% samāno jāgaro pa¤camattāni sakaņa-satāni nissāya nissāya atikkamantāni n' eva dakkhiti\<*<1>*>/ na pana saddaü sos- satãti."\<*<2>*>/ âëāre Kālāme uëāraü pasādaü pavedetvā pakkāmãti.' 28. `Taü kiü ma¤¤asi Pukkusa? Kataman nu kho dukkarataraü vā durabhisambhavataraü vā. yo sa¤¤ã samāno jāgaro pa¤camattāni sakaņa-satāni nissāya nissāya atikkamantāni n' eva passeyya na pana saddaü suõeyya, yo vā sa¤¤ã samāno jāgaro deve vassante deve gaëagaëā- yante vijjutāsu niccharantãsu asaniyā phalantiyā n' eva passeyya na pana saddaü suõeyyāti?' 29. `Kiü hi\<*<3>*>/ bhante tāni karissanti pa¤ca vā sakaņa- satāni cha vā sakaņa-satāni satta vā sakaņa-satāni aņņha vā sakaņa-satāni nava vā sakaņa-satāni dasa vā sakaņa- satāni sakaņa-sataü vā sakaņa-sahassaü vā? Atha kho etad eva dukkarataraü c' eva durabhisambhavatara¤ ca yo sa¤¤ã samāno jāgaro deve vassante deve gaëagaëāyante vijjutāsu niccharantãsu asaniyā phalantiyā n' eva passeyya na saddaü suõeyyāti.' 30. `Ekaü idāhaü Pukkusa samayaü âtumāyaü viharāmi Bhusāgāre. Tena kho pana samayena deve vassante deve gaëagaëāyante vijjutāsu niccharantãsu asaniyā phalantiyā Bhusāgārassa dve kassakā bhātaro hatā cattāro ca balivaddā. Atha kho Pukkusa âtumāya\<*<4>*>/ mahā-jana-kāyo nikkhamitvā yena te dve kassakā bhātaro hatā cattāro ca balivaddā ten' upasaükami. 31. Tena kho panāhaü Pukkusa samayena Bhusāgārā nikkhamitvā Bhusāgāra-dvāre abbhokāse caükamāmi. Atha kho Pukkusa a¤¤ataro puriso tamhā mahā-jana- kāyā yenāhaü ten' upasaükami, upasaükamitvā maü abhivādetvā ekamantaü aņņhāsi, ekamantaü ņhitaü kho ahaü Pukkusa taü purisaü etad avocaü: 32. "`Kin nu kho so āvuso mahā-jana-kāyo sanni- patito"? ti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd -iti; K dakkhati; Bm atikkantāni n' eva akkhasi. 2 Bm assositi. 3 Sc om. 4 Sc -mayā; Sdt -māyā; Bm Pukkuasāhumāyaü; K -yaü. >/ #<[page 132]># %<132 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 4. 32.>% "`Idāni bhante deve vassante deve gaëagaëāyante vijju- tāsu niccharantãsu asaniyā phalantiyā dve kassakā bhātaro hatā cattāro ca balivaddā. Etth' eso\<*<1>*>/ mahā-jana-kāyo sannipatito, tvaü pana bhante kva\<*<2>*>/ ahosãti?" "`Idh' eva kho ahaü āvuso ahosin" ti. "`Kim pana bhante addasāti?" "`Na kho āvuso addasan" ti. "`Kim pana bhante saddaü assosãti?" "`Na kho ahaü āvuso saddaü assosin" ti. "`Kim pana bhante sutto ahosãti?" "`Na kho ahaü āvuso sutto ahosin" ti. "`Kim pana bhante sa¤¤ã ahosãti"? "`Evam āvuso" ti. "`So tvaü bhante sa¤¤ã samāno jāgaro deve vassante deve gaëagaëāyante vijjutāsu niccharantãsu asaniyā phalan- tiyā n' eva addasa na pana saddaü assosãti." "`Evam āvuso" ti. 33. `Atha kho Pukkusa tassa purisassa etad ahosi: "Acchariyaü vata bho, abbhutaü vata bho! Santena vata bho pabbajitā vihārena viharanti yatra hi nāma sa¤¤ã samāno jāgaro deve vassante deve gaëagaëāyante vijjutāsu niccharantãsu asaniyā phalantiyā n' eva dakkhiti\<*<3>*>/ na pana saddaü sossatãti."\<*<4>*>/ Mayi uëāraü pasādaü pavedetvā maü abhivādetvā padakkhiõaü katvā pak- kāmãti.' 34. Evaü vutte Pukkuso Malla-putto Bhagavantaü etad avoca: `Esāhaü bhante yo me\<*<5>*>/ âëāre Kāëāme pasādo taü mahā-vāte vā opunāmi sãgha-sotāya vā nadiyā pavāhemi. Abhikkantaü bhante abhikkantaü bhante! Seyyathā pi bhante nikkujjitaü vā ukkujjeyya, paņicchannaü vā viva- reyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andhakāre vā tela-pajjotam dhāreyya cakkhumanto råpāni dakkhintãti, evam eva Bhagavatā aneka-pariyāyena dhammo pakā- sito! Esāhaü bhante Bhagavantaü saraõaü gacchāmi \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K ettha so. 2 Scdt kuhiü; Bm omits. 3 Scdt K dakkhissati. 4 K suõissatãti. 5 K om. >/ #<[page 133]># %% Dhamma¤ ca Bhikkhu-Saügha¤ ca. Upāsakaü maü Bhagavā dhāretu ajjat' agge pāõupetaü saraõaü gatan' ti. 35. Atha kho Pukkuso Malla-putto a¤¤ataraü purisaü āmantesi: `Iīgha me tvaü bhaõe siīgi-vaõõaü yugaü\<*<1>*>/ maņņaü dhāraõãyaü āharāti.' `Evaü bhante' ti kho so puriso Pukkusassa Malla-put- tassa paņissutvā taü siīgi-vaõõaü yugaü maņņaü dhāra- õãyaü āhari\<*<2>*>/. Atha kho Pukkuso Malla-putto taü siīgi-vaõõaü yugaü maņņaü dhāraõãyaü Bhagavato upanāmesi: `Idaü bhante siīgi-vaõõaü yugaü maņņaü dhāraõãyaü, tam me bhante Bhagavā paņigaõhātu anukampaü upā- dāyāti.' `Tena hi Pukkusa ekena maü acchādehi ekena ânan- dan' ti. `Evaü bhante' ti kho Pukkuso Malla-putto Bhagavato paņissutvā ekena Bhagavantaü acchādesi, ekena āyasman- taü ânandaü. 36. Atha kho Bhagavā Pukkusaü Malla-puttaü dham- miyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampa- haüsesi. Atha kho Pukkuso Malla-putto Bhagavatā dhammiyā kathāya sandassito samādapito samuttejito sampahaüsito uņņhāy' āsanā Bhagavantaü abhivādetvā padakkhiõaü katvā pakkāmi. 37. Atha kho āyasmā ânando acira-pakkante Pukkuse Malla-putte taü siīgi-vaõõaü yugaü maņņaü dhāraõã- yaü Bhagavato kāyaü upanāmesi, taü Bhagavato kāyaü upanāmitaü vãtaccikaü\<*<3>*>/ viya khāyati. Atha kho āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Acchariyaü bhante, abbhutaü bhante, yāva parisud- dho bhante Tathāgatassa chavi-vaõõo pariyodāto! Idaü bhante siīgi-vaõõaü yugaü maņņaü dhāraõãyaü Bhaga- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K yuga-, and below. 2 Sct adāsi; Sd adāsiü 3 Sc vit-; Sd vitāsikaü; St vãtasikaü; Bm satacchitaü; K hatacchikaü and below. >/ #<[page 134]># %<134 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 4. 37.>% vato kāyaü upanāmesiü, taü Bhagavato kāyaü upanā- mitaü vãtaccikaü\<*<1>*>/ viya khāyatãti' ! `Evam etaü ânanda. Dvãsu kho ânanda kālesu ativi- ya Tathāgatassa parisuddho hoti chavi-vaõõo pariyodāto. Katamesu dvãsu? Ya¤ ca ânanda rattiü Tathāgato anuttaraü sammāsambodhiü abhisambujjhati, ya¤ ca rattiü anupādisesāya nibbāna-dhātuyā parinibbāyati, imesu kho {ânanda} dvãsu kālesu ativiya Tathāgatassa parisuddho hoti chavi-vaõõo pariyodāto. 38. `Ajja kho pan' ânanda rattiyā pacchima-yāme Kusinārāyaü Upavattane Mallānaü sāla-vane antarena yamaka-sālānaü Tathāgatassa parinibbānaü bhavissati. âyām' ânanda yena Kakutthā\<*<2>*>/ nadã ten' upasaükamissā- māti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paccassosi. Siīgi-vaõõa-yugaü\<*<3>*>/ maņņam Pukkuso abhihārayi. Tena acchādito Satthā hema-vaõõo asobhathāti. 39. Atha kho Bhagavā mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü yena Kakutthā nadã ten' upasaükami, upasaü- kamitvā Kakutthaü nadiü {ajjhogāhetvā} {nahatvā\<*<4>*>/} ca pivitvā ca paccuttaritvā yena Ambavanaü ten' upa- saükami, upasaükamitvā āyasmantaü Cundakaü āman- tesi: `Iīgha me tvaü Cundaka catugguõaü {saüghāņiü} pa¤- ¤āpehi, kilanto 'smi Cundaka, nipajjissāmãti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā {Cundako} Bhagavato paņissutvā catugguõaü saüghāņiü pa¤¤āpesi. 40. Atha kho Bhagavā dakkhiõena passena sãha-seyyaü kappesi, pāde pādaü accādhāya,\<*<5>*>/ sato sampajāno uņņhāna- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc vitasikaü; Sdt vãtasikaü; Bm haticchitaü. 2 Sct kuk-; Bm kakuma; K kakudha, and below. 3 Bm K siīgivaõõaü yuga-. 4 Bm nhatvā. 5 Sc acchādāya; Sd accādāya. >/ #<[page 135]># %% sa¤¤aü manasikaritvā. âyasmā pana Cundako tatth' eva Bhagavato purato nisãdi. 41. Gantvāna Buddho nadiyaü\<*<1>*>/ Kakutthaü\<*<2>*>/ Acchodi-sātodika-vippasannaü,\<*<3>*>/ Ogāhi Satthā sukilanta\<*<4>*>/-råpo Tathāgato appaņimo va loke. Nahatvā pitvā c' udatāri\<*<5>*>/ Satthā\<*<6>*>/ Purakkhato bhikkhu-gaõassa majjhe. Satthā pavattā\<*<7>*>/ Bhagavā 'dha dhamme Upāgami {Ambavanaü} mahesi. âmantayi Cundakaü nāma bhikkhuü, `Catugguõaü patthara\<*<8>*>/ me nipajjaü.'\<*<9>*>/ So modito\<*<10>*>/ bhāvitattena Cundo Catugguõaü patthari\<*<11>*>/ khippam eva. {Nipajji} Satthā sukilanta\<*<12>*>/-råpo Cundo pi tattha pamukhe\<*<13>*>/ nisãdãti. 42. Atha kho Bhagavā āyasmantaü ânandaü āman- tesi: `Siyā kho pan' ânanda Cundassa kammāra-puttassa koci vippaņisāraü upadaheyya: "Tassa te āvuso Cunda alābhā, tassa te dulladdhaü, yassa te Tathāgato pacchi- maü piõķapātaü bhu¤jitvā parinibbuto" ti. Cundassa ânanda kammāra-puttassa evaü vippaņisāro paņivine- tabbo: "`Tassa te āvuso lābhā, tassa te suladdhaü, yassa te Tathāgato pacchimaü piõķapātaü bhu¤jitvā parinibbuto. Sammukhā me taü āvuso Cunda Bhagavato sutaü sammukhā paņiggahãtaü, dve 'me piõķapātā samasama- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K -ikaü. 2 Scdt kuk-; Bm K kakudhaü. 3 Sct acchodikaü; Scdt sātodikaü; Bm K acchodakaü sātodakaü. 4 Bm K akilanta- 5 SS K pivitvā; Bm K cudakāni. 6 K sutvā. 7 Bm sattāpiv-. 8 Bm santara; K santhari. 9 K -jiü. 10 Sc Bm K codito. 11 Bm santari; K santhari. 12 Bm K ak-. 13 Sc -kho va; St -kho. >/ #<[page 136]># %<136 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 4. 42.>% phalā samasama-vipākā ativiya a¤¤ehi piõķapātehi mahap- phalatarā ca mahānisaüsatarā ca. Katame dve? Ya¤ ca piõķapātaü bhu¤jitvā Tathāgato anuttaraü sammā- sambodhiü abhisambujjhati, ya¤ ca piõķapātaü bhu¤jitvā Tathāgato anupādisesāya nibbāna-dhātuyā parinibbāyati. Ime dve piõķapātā samasama-phalā samasama-vipākā ativiya a¤¤ehi piõķapātehi mahapphalatarā ca mahāni- saüsatarā ca.\<*<1>*>/ âyu-saüvattanikaü āyasmatā Cundena kammāra-puttena kammaü upacitaü, vaõõa-saüvattani- kaü āyasmatā Cundena kammāra-puttena kammaü upacitaü, sukha-saüvattanikaü āyasmatā Cundena kam- māra-puttena kammaü upacitaü, yasa-saüvattanikaü āyasmatā Cundena kammāra-puttena kammaü upacitaü, sagga-saüvattanikaü āyasmatā Cundena kammāra- puttena kammaü upacitaü, ādhipateyya-saüvattanikaü āyasmatā Cundena kammāra-puttena kammaü upaci- tan" ti. `Cundassa ânanda kammāra-puttassa evaü vippāņisāro paņivinetabbo' ti. 43. Atha kho Bhagavā etam atthaü viditvā tāyaü velāyaü imam udānaü udānesi: Dadato pu¤¤aü pavaķķhati, saüyamato veraü na cãyati,\<*<2>*>/ Kusalo ca jahāti\<*<3>*>/ pāpakaü, {rāga-dosa-moha-kkhayā} sa\<*<4>*>/ nibbuto ti. âëāra-vedalla-Bhāõavāraü Niņņhitaü Catutthaü\<*<5>*>/. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 See Mil. 174. 2 Sc ciyyati; St cãyy-; Bm veraõana viyayati. 3 Bm va hoti; K omits ca. 4 K om. 5 K catuttha-bhāõavāraü; Bm bhāõavāraü catutthaü. >/ #<[page 137]># %< 137>% CHAPTER V. 5.1. Atha kho Bhagavā āyasmantaü ânandaü āman- tesi: `âyām' ânanda yena Hira¤¤avatiyā nadiyā pārima\<*<1>*>/- tãraü yena {Kusinārā} Upavattanaü Mallānaü sāla-vanaü ten' upasaükamissāmāti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato pac- cassosi. Atha kho Bhagavā mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü yena Hira¤¤avatiyā nadiyā pārima-tãraü yena {Kusinārā} Upavattanaü Mallānaü sāla-vanaü ten' upasaükami, upasaükamitvā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Iīgha me tvaü ânanda antarena yamaka-{sālānaü} uttara-sãsakaü ma¤cakaü pa¤¤āpehi, kilanto 'smi ânanda, nipajjissāmãti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paņissutvā antarena yamaka-sālānaü uttara-sãsakaü ma¤cakaü pa¤¤āpesi. Atha kho Bhagavā dakkhiõena passena sãha-seyyaü kappesi pāde\<*<2>*>/ pādaü accādhāya\<*<3>*>/ sato sampajāno. 2. Tena kho pana samayena yamaka-sālā sabba-phāli- phullā\<*<4>*>/ honti akāla-pupphehi. Te Tathāgatassa sarãraü okiranti ajjhokiranti abhippakiranti Tathāgatassa påjāya. Dibbāni pi mandārava-pupphāni antalikkhā papatanti,\<*<5>*>/ tāni Tathāgatassa sarãraü okiranti ajjhokiranti abhippa- kiranti Tathāgatassa påjāya. Dibbāni pi candana-cuõ- õāni antalikkhā papatanti,\<*<6>*>/ tāni Tathāgatassa sarãraü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm -maü, and so below; K pāriman. 2 Bm K pādena. 3 Sc Bm acchādāya; Sd accādhāraya. 4 Scd pāli-; Bm pālipullā. 5 Bm patanti, and below. 6 Bm patanti; K sampat-. >/ #<[page 138]># %<138 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 5. 2.>% okiranti ajjhokiranti abhippakiranti Tathāgatassa påjāya. Dibbāni pi turiyāni antalikkhe vajjenti\<*<1>*>/ Tathāgatassa påjāya. Dibbāni pi saīgãtāni antalikkhe vattanti Tathāga- tassa påjāya. 3. Atha kho Bhagavā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Sabba-phāliphullā kho\<*<2>*>/ ânanda yamaka-sālā akāla- pupphehi\<*<3>*>/ Tathāgatassa sarãraü okiranti ajjhokiranti abhippakiranti Tathāgatassa påjāya. Dibbāni pi man- dārava-pupphāni antalikkhā papatanti, tāni Tathāgatassa sarãraü okiranti ajjhokiranti abhippakiranti Tathāgatassa påjāya, dibbāni pi candana-cuõõāni antalikkhā papatanti,\<*<4>*>/ tāni\<*<5>*>/ Tathāgatassa sarãraü\<*<6>*>/ okiranti ajjhokiranti abhip- pakiranti Tathāgatassa påjāya. Dibbāni pi turiyāni anta- likkhe vajjenti Tathāgatassa påjāya. Dibbāni pi saīgã- tāni antalikkhe vattanti\<*<7>*>/ Tathāgatassa påjāya. `Na kho ânanda ettāvatā Tathāgato sakkato vā hoti garukato vā mānito vā påjito vā apacito vā. Yo\<*<8>*>/ kho ânanda bhikkhu vā bhikkhunã vā upāsako vā upāsikā vā dhammānudhamma-paņipanno viharati {sāmãci}-paņipanno\<*<9>*>/ anudhamma-cārã, so Tathāgataü sakkaroti garukaroti māneti påjeti paramāya påjāya. Tasmāt ih' ânanda "dhammānudhamma-paņipannā viharissāma {sāmãci}-paņi- pannā anudhamma-cārino" ti, evaü\<*<10>*>/ hi vo ânanda sikkhitabban' ti. 4. Tena kho pana samayena āyasmā Upavāõo\<*<11>*>/ Bhaga- vato purato ņhito hoti Bhagavantaü vãjamāno. Atha kho Bhagavā āyasmantaü Upavāõaü apasādesi:\<*<12>*>/ `Apehi bhikkhu, mā me purato aņņhāsãti.' Atha kho āyasmato ânandassa etad ahosi: `Ayaü kho \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K -anti and below. 2 Sc pāliphålako; Sd phāliphullakokhā; Bm phālipullā kho. 3 Bm adds te. 4 Bm pat-, but K papat-. 5 Bm tānitāni. 6 Bm sariyaü (a second time). 7 Bm patt-. 8 Scdt ye; Bm K yo. 9 Bm paņippannā. 10 Bm K -¤. 11 Scd -no throughout; St -vaõo, afterwards -vāõo. 12 Bm -sāreti; K -sādeti (throughout). >/ #<[page 139]># %% āyasmā Upavāõo dãgha-rattaü Bhagavato upaņņhāko santikāvacaro samãpa-cārã. Atha ca pana\<*<1>*>/ Bhagavā pacchime kāle āyasmantaü Upavāõaü apasādesi: "Apehi bhikkhu, mā me purato aņņhāsãti." Ko nu kho hetu ko paccayo yaü Bhagavā āyasmantaü Upavāõaü apasādesi: "Apehi bhikkhu, mā me purato aņņhāsãti?"' 5. Atha kho āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Ayaü bhante āyasmā Upavāõo dãgha-rattaü Bhaga- vato upaņņhāko santikāvacaro samãpa-cārã, atha ca pana Bhagavā pacchime kāle āyasmantaü Upavāõaü apasādeti: "Apehi bhikkhu, mā me purato aņņhāsãti." Ko nu kho bhante hetu ko paccayo yaü Bhagavā āyasmantaü Upa- vāõaü apasādesi: "Apehi bhikkhu mā me purato {aņņhā- sãti}"?' `Yebhuyyena ânanda dasasu loka-dhātusu devatā san- nipatitā Tathāgataü dassanāya. Yāvatā ânanda {Kusi- nārā} Upavattanaü Mallānaü sāla-vanaü\<*<2>*>/ {samantato} dvādasa yojanāni n' atthi so padeso vālagga-koņi-nittud- {anamatto}\<*<3>*>/ pi mahesakkhāhi devatāhi apphuņo.\<*<4>*>/ Devatā ânanda ujjhāyanti\<*<5>*>/: "Dårā\<*<6>*>/ vat' amhā āgatā Tathā- gataü\<*<7>*>/ dassanāya. Kadāci karahaci\<*<8>*>/ Tathāgatā\<*<9>*>/ loke uppajjanti\<*<10>*>/ arahanto sammā-sambuddhā, ajja ca\<*<11>*>/ rattiyā pacchima-yāme Tathāgatassa parinibbānaü bhavissati, aya¤ ca mahesakkho bhikkhu Bhavagato purato ņhito ovārento, na mayaü labhāma pacchime kāle Tathāgataü dassanāyāti" devatā ânanda ujjhāyantãti.'\<*<12>*>/ 6. `Kathaü-bhåtā pana bhante Bhagavā devatā man- asikarotãti' ? \<*<13>*>/ `Sant' ânanda devatā ākāse paņhavi-sa¤¤iniyo, kese pakiriya kandanti, bāhā paggayha kandanti, chinna-papā- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm om. 2 Bm upavattanasālavanaü omitting Kus- and Mall-. 3 Bm nituddhana-. (See Aīguttara i. 65.) 4 Bm apuņo. 5 Bm upajjh-. 6 Bm inserts ca. 7 K -tassa. 8 Sc -hāci; so Sd corrected to -haci; Bm karassaci. 9 Bm K -to. 10 K -jati arahaü -ddho (Bm -o). 11 Bm ajj' eva. 12 K omits dev-tãti. 13 K karontãti. >/ #<[page 140]># %<140 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 5. 6.>% taü\<*<1>*>/ papatanti āvaņņanti\<*<2>*>/ vivaņņanti: "Atikhippaü Bhagavā parinibbāyissati, atikhippaü Sugato parinibbā- yissati, atikhippaü cakkhuü\<*<3>*>/ loke antaradhāyissatãti!" `Sant' ânanda devatā paņhaviyā paņhavi-sa¤¤iniyo, kese pakiriya kandanti, bāhā paggayha kandanti, chinna-papā- {taü} papatanti āvaņņanti vivaņņanti: "Atikhippaü Bhaga- vā parinibbāyissati, atikhippaü Sugato parinibbāyissati, atikhippaü cakkhuü loke antaradhāyissatãti!" Yā pana tā devatā vãta-rāgā, tā satā sampajānā adhivāsenti: "Aniccā saükhārā, taü kut' ettha labbā?"\<*<4>*>/ ti.' 7. `Pubbe bhante disāsu vassaü vutthā bhikkhå āgac- chanti Tathāgataü dassanāya, te mayaü labhāma mano- bhāvanãye\<*<5>*>/ bhikkhå dassanāya labhāma payirupāsanāya. Bhagavato pana mayaü bhante accayena na labhissāma manobhāvanãye bhikkhå dassanāya na labhissāma payiru- pāsanāyāti.' 8. `Cattār' imāni ânanda saddhassa kula-puttassa dassanãyāni\<*<6>*>/ saüvejanãyāni\<*<7>*>/ ņhānāni. Katamāni cat- tāri? "`Idha Tathāgato jāto" ti ânanda saddhassa kula- puttassa dassanãyaü saüvejanãyaü ņhānaü. "`Idha Tathāgato anuttaraü sammā-sambodhiü abhi- sambuddho" ti ânanda saddhassa kula-puttassa dassa- nãyaü saüvejanãyaü ņhānaü. "`Idha Tathāgatena anuttaraü dhamma-cakkaü pavat- titan" ti ânanda saddhassa kula-puttassa dassanãyaü saüvejanãyaü ņhānaü. "`Idha Tathāgato anupādisesāya nibbāna-dhātuyā parinibbuto" ti ânanda saddhassa kula-puttassa dassanã- yaü saüvejanãyaü ņhānaü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K chinna-pātaü viya, and below; Bm chinna-pātaü papat-. 2 Scdt -ņenti, and below; Bm K -ņanti. 3 K cakkhumā (text), cakkhuü (note), and below. 4 Cp. 3. 63; 6. 39. 5 K -nãye; SS all -niye here; but in Sum -nãye. 6 Sct throughout i; so at first Sd. K throughout ã. 7 Sct throughout i; so at first Sd. K throughout ã. >/ #<[page 141]># %% `Imāni kho ânanda cattāri saddhassa kula-puttassa dassanãyāni saüvejanãyāni ņhānāni. âgamissanti kho ânanda saddhā bhikkhu\<*<1>*>/-bhikkhuniyo upāsaka\<*<2>*>/-upāsi- kāyo "Idha Tathāgato jāto" ti pi, "`Idha Tathāgato anuttaraü sammā-sambodhiü abhisambuddho" ti pi, "Idha Tathāgatena anuttaraü dhamma-cakkaü pavat- titan" ti pi, "Idha Tathāgato anupādisesāya nibbāna- dhātuyā parinibbuto" ti pi. `Ye hi keci ânanda cetiya-cārikaü āhiõķantā pasanna- cittā kālaü karissanti, sabbe te kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppajjissantãti.' 9. `Kathaü mayaü bhante mātugāme paņipajjāmāti?' `Adassanaü ânandāti.' `Dassane Bhagavā sati kathaü paņipajjitabban?' ti. `Anālāpo ânandāti.' `âlapantena pana bhante kathaü paņipajjitabban?' ti. `Sati ânanda upaņņhāpetabbā' ti. 10. `Kathaü mayaü bhante Tathāgatassa sarãre {paņi- pajjāmāti}?' `Avyāvaņā tumhe ânanda hotha Tathāgatassa sarãra- {påjāya}, iīgha tumhe ânanda sadatthe ghaņatha, sadat- tham\<*<3>*>/ anuyu¤jatha, sadatthe appamattā ātāpino pahitattā viharatha. Sant' ânanda khattiya-paõķitā pi brāhmaõa- paõķitā pi gahapati-paõķitā pi Tathāgate abhippasannā,\<*<4>*>/ te Tathāgatassa sarãra-påjaü karissantãti.' 11. `Kathaü pana bhante Tathāgatassa sarãre {paņipaj- jitabban}?' ti. `Yathā kho ânanda ra¤¤o cakkavattissa sarãre paņipaj- janti,\<*<5>*>/ evaü Tathāgatassa sarãre paņipajjitabban' ti. `Kathaü pana bhante ra¤¤o cakkavattissa sarãre {paņi- pajjantãti}' ? `Ra¤¤o ânanda cakkavattissa sarãraü ahatena\<*<6>*>/ vat- thena veņhenti. Ahatena vatthena veņhetvā vihatena kap- pāsena veņhenti, vihatena kappāsena veņhetvā ahatena vat- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K -khå. 2 Bm K -kā. 3 Bm -ttho; K -tthe. See Mil. 408. 4 Bm atitapas-. 5 Bm paņipajjitabbanti. 6 Bm āhatena always. >/ #<[page 142]># %<142 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 5. 11.>% thena veņhenti. Etena upāyena pa¤cahi yuga-satehi ra¤¤o cakkavattissa sarãraü\<*<1>*>/ veņhetvā ayasāya\<*<2>*>/ tela-doõiyā pak- khipitvā a¤¤issā ayasāya doõiyā paņikujjetvā sabba- gandhānaü citakaü karitvā ra¤¤o cakkavattissa sarãraü jhāpenti, cātummahāpathe\<*<3>*>/ ra¤¤o cakkavattissa thåpaü karonti. Evaü kho ânanda ra¤¤o cakkavattissa sarãre paņipajjanti. `Yathā kho ânanda ra¤¤o cakkavattissa sarãre paņipaj- janti evaü Tathāgatassa sarãre paņipajjitabbaü. Cātum- mahāpathe Tathāgatassa thåpo kātabbo. Tattha ye mālaü vā gandhaü vā vaõõakaü\<*<4>*>/ vā āropessanti abhivā- dessanti vā, cittaü vā pasādessanti,\<*<5>*>/ tesaü taü bhavissati dãgharattaü hitāya sukhāya. 12. `Cattāro 'me ânanda thåpārahā. Katame cattāro? 6 `Tathāgato Arahaü Sammā-Sambuddho thåpāraho, Pacceka-Buddho thåpāraho, Tathāgata-sāvako\<*<7>*>/ thåpāraho, rājā cakkavattã thåpāraho. `\<*<8>*>/Katama¤ c' ânanda\<*<8>*>/ attha-vasaü paņicca Tathāgato Arahaü Sammā-Sambuddho thåpāraho? "Ayaü tassa Bhagavato arahato Sammā-Sambuddhassa thåpo" ti ânanda bahujano cittaü pasādeti,\<*<9>*>/ te tattha cittaü pasā- detvā kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppajjanti.\<*<10>*>/ Idaü kho ânanda attha-vasaü paņicca Tathāgato Arahaü Sammā-Sambuddho thåpāraho. `\<*<11>*>/ Katama¤ c' ânanda\<*<11>*>/ attha-vasaü paņicca Pacceka- Sambuddho thåpāraho? "Ayaü tassa Bhagavato Pac- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K -re. 2 Bm āyasāya corrected to -saya. 3 Bm catumahāpate. 4 Bm K cuõõakaü. See below 6. 17; Vin. iv. 341. 5 Bm pasādevāssanti. 6 Recurs Aīguttara ii. 245. 7 Bm K Tathāgatassa sāvako, and so below. 8-8 Scdt Katamānanda; K Ki¤cān- (text): in a note, Katamācān-. In each subsequent par. Ki¤cān-. 9 Bm K bahujanā . . . pasādenti throughout. Bm inserts te after cittaü. 10 Bm K upap-, and below. 11-11 St Ka¤cānanda; St Katamānanda; so each in next par. Bm K Ki¤cān-, and below. >/ #<[page 143]># %% ceka-Sambuddhassa thåpo" ti ânanda bahu-jano cittaü pasādeti, te tattha cittaü pasādetvā kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppajjanti. Idaü kho ânanda attha-vasaü paņicca Pacceka-Sambuddho thåpāraho. `Katama¤ c' ânanda attha-vasaü paņicca Tathāgata- sāvako thåpāraho? "Ayaü tassa Bhagavato Arahato Sammā-Sambuddhassa sāvaka-thåpo" ti ânanda bahu- jano cittaü pasādeti, te tattha cittaü pasādetvā kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppajjanti. Idaü kho ânanda attha-vasaü paņicca Tathāgata-sāvako thåpāraho. `\<*<1>*>/ Katama¤ c' ânanda\<*<1>*>/ attha-vasaü paņicca rājā cak- kavattã thåpāraho? "Ayaü tassa dhammikassa dhamma- ra¤¤o thåpo" ti ânanda bahu-jano cittaü pasādeti, te tattha cittaü pasādetvā kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppajjanti. Idaü kho ânanda attha-vasaü paņicca rājā cakkavattã thåpāraho. `Ime\<*<2>*>/ kho ânanda cattāro thåpārahā' ti. 13. Atha kho āyasmā ânando vihāraü pavisitvā kapisã- saü\<*<3>*>/ ālambitvā rodamāno aņņhāsi: "{Aha¤} ca vat' amhi sekho\<*<4>*>/ sakaraõãyo, Satthu ca me parinibbānaü bhavis- sati\<*<5>*>/ yo\<*<6>*>/ mamaü anukampako' ti. Atha kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: `Kahan nu kho bhikkhave ânando'? ti. `Eso bhante āyasmā ânando vihāraü pavisitvā kapi- sãsaü ālambitvā rodamāno ņhito: "Aha¤ ca vat' amhi sekho sakaraõãyo, Satthu ca me parinibbānaü bhavissati yo mamaü anukampako" ti.' Atha kho Bhagavā a¤¤ataraü bhikkhuü āmantesi: `Ehi tvaü bhikkhu, mama vacanena ânandam āmantehi: "Satthā taü āvuso ânanda āmantetãti."' \<-------------------------------------------------------------------------- 1-1 Sc katamāncān-; Sdt katamānanda; Bm ki¤cāpinanda. 2 Scdt iti; Bm K ime. 3 See Jāt. iii. 23.; Vin. ii. 121. 4 K sekkho. See Thera-Gāthā 1045. 5 Scdt om., and below. 6 Scdt so, and below. >/ #<[page 144]># %<144 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 5. 13.>% `Evaü bhante' ti kho so bhikkhu Bhagavato paņissutvā yen' āyasmā ânando ten' upasaükami, upasaükamitvā āyasmantaü ânandaü etad avoca: `Satthā taü āvuso ânanda āmantetãti.' `Evaü āvuso' ti kho āyasmā ânando tassa bhikkhuno paņissutvā yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaüka- mitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. 14. Ekamantaü nisinnaü kho āyasmantaü ânandaü Bhagavā etad avoca: `Alaü ânanda mā soci\<*<1>*>/ mā paridevi.\<*<2>*>/ Na nu etaü ânanda mayā {paņigacc' eva} akkhātaü, sabbeh' eva piyehi manāpehi nānā-bhāvo vinā-bhāvo a¤¤athā-bhāvo? Taü kut' ettha ânanda labbhā? yan taü jātaü bhåtaü saīkhataü paloka-dhammaü, taü vata mā palujjãti\<*<3>*>/ n' etaü ņhānaü vijjati. Dãgha-rattaü kho te ânanda Tathāgato paccupaņņhito mettena kāya-kammena hitena sukhena advayena appamāõena, mettena vacã-kammena . . . pe . . . mettena mano-kammena hitena sukhena advayena appamāõena. Katapu¤¤o 'si tvaü ânanda. Padhānaü anuyu¤ja khippaü hohisi\<*<4>*>/ anāsavo' ti. 15. Atha kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: `Ye pi te bhikkhave ahesuü atãtam addhānaü arahanto sammā-sambuddhā, tesam pi Bhagavantānaü eta-paramā\<*<5>*>/ yeva upaņņhākā ahesuü seyyathā pi mayhaü ânando Ye pi te bhikkhave bhavissanti anāgatam addhānaü arahanto sammā-sambuddhā, tesam pi Bhagavantānaü eta-paramā yeva upaņņhākā bhavissanti seyyathā pi may- haü ânando. `Paõķito kho\<*<6>*>/ bhikkhave ânando, jānāti: "Ayaü kālo Tathāgataü dassanāya upasaükamituü bhikkhå- naü,\<*<7>*>/ ayaü kālo bhikkhunãnaü, ayaü kālo upāsakānaü, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm soca. 2 Bm -vā. 3 Bm taü vata Tathāgatassāpi sariraü (sic) mā palujjitaü. 4 Scdt hosi; K hohipi. See Sum i. 10. 5 Bm ekapparamā, and below. See S. v. 164. 6 Bm K om. 7 Bm K repeat ayaü kālo before bhikkhånaü. >/ #<[page 145]># %% ayaü kālo upāsikānaü,\<*<1>*>/ ayaü kālo ra¤¤o rāja-mahāmat- tānaü titthiyānaü\<*<2>*>/ titthiya-sāvakānan" ti. 16. `Cattāro 'me bhikkhave acchariyā abbhutā\<*<3>*>/ dham- mā ânande. Katame cattāro? `Sace bhikkhave bhikkhu-parisā ânandaü dassanāya upasaükamati, dassanena sā attamanā hoti, tatra ce ânando dhammaü bhāsati bhāsitena pi sā attamanā hoti, atittā 'va bhikkhave bhikkhu-parisā hoti atha\<*<4>*>/ ânando tuõhã hoti. `Sace bhikkhave bhikkhunã-parisā . . .\<*<5>*>/ upāsaka-parisā . . . upāsikā-parisā ânandaü dassanāya upasaükamati, dassanena sā attamanā hoti, tatra ce ânando dham- maü bhāsati bhāsitena pi sā attamanā hoti, atittā 'va bhikkhave {upāsikā}-parisā hoti atha ânando tuõhã hoti\<*<6>*>/. `Cattāro 'me bhikkhave acchariyā abbhutā dhammā ra¤¤e cakkavattimhi\<*<7>*>/. `Sace bhikkhave khattiya-parisā\<*<8>*>/ . . . brāhmaõa-pa- risā . . . gahapati-parisā . . . samaõa-parisā rājānaü cakkavattiü dassanāya upasaükamati, dassanena sā atta- manā hoti, tatra ce rājā cakkavattã bhāsati bhāsitena pi sā attamanā hoti, atittā 'va bhikkhave samaõa-parisā hoti atha rājā cakkavattã tuõhã hoti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm omits this phrase. 2 K has ayaü kālo before both last terms; and Bm omits titthiyānaü. 3 K abbhåta, and below: Bm here abbhudhā but abbhåta below. See Aīguttara ii. 132. 4 Bm adds kho, and so below. 5 K Bm repeat the previous sentence with each of the other three parisās. 6 Bm K add Ime kho bhikkhave cattāro acchariyā abbhåta-dhammā ânande. 7 The usual link katame cattāro is not in SS Bm or K. It is in the Aīguttara ii. 133. 8 K places rājānaü . . . hoti here first; and continues Sace bhikkhave brāhmaõa-parisā . . . gahapati-parisā . . . samaõa-parisā rājānaü . . . hoti. Bm has it twice, for Khattiyas and Samaõas. >/ #<[page 146]># %<146 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 5. 16.>% `Evam eva kho bhikkhave cattāro acchariyā abbhutā dhammā ânande. Sace bhikkhave bhikkhu-parisā\<*<1>*>/ bhik- khunã-parisā . . . upāsaka-parisā . . . upāsikā-parisā ânandaü dassanāya upasaükamati, dassanena pi\<*<2>*>/ sā attamanā hoti, tatra ce ânando dhammaü bhāsati bhāsi- tena pi sā attamanā hoti, atittā 'va bhikkhave upāsikā- parisā hoti atha ânando tuõhã hoti. `Ime kho bhikkhave cattāro acchariyā abbhutā dhammā ânande' ti. 17. Evaü vutte āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Mā bhante Bhagavā imasmiü kuķķa-nagarake\<*<3>*>/ uj- jaīgala-nagarake sākha-nagarake\<*<4>*>/ parinibbāyatu.\<*<5>*>/ Santi hi\<*<6>*>/ bhante a¤¤āni mahā-nagarāni seyyathãdaü Campā Rājagahaü Sāvatthi Sāketaü Kosambi Bārāõasi. Ettha Bhagavā parinibbāyatu, ettha bahå khattiya-mahāsālā brāhmaõa-{mahāsālā} gahapati-mahāsālā Tathāgate abhip- pasannā, te Tathāgatassa sarãra-påjaü karissantãti.' `Mā h' evaü ânanda avaca, mā h' evaü ânanda avaca kuķķa-nagarakaü\<*<7>*>/ ujjaīgala-nagarakaü sākha\<*<8>*>/-nagara- kan ti. 18. `Bhåta-pubbaü ânanda Rājā Mahā-Sudassano nāma ahosi cakkavattã dhammiko dhamma-rājā cāturanto vijitāvã\<*<9>*>/ janapadatthāvariyappatto\<*<10>*>/ satta-ratana-saman- nāgato. Ra¤¤o ânanda Mahā-Sudassanassa ayaü Kusi- nārā Kusāvātã nāma rājadhānã ahosi, puratthimena ca pacchimena ca dvādasa yojanāni āyāmena uttarena ca dakkhiõena ca satta yojanāni vitthārena. `Kusāvatã ânanda rājadhānã iddhā c' eva ahosi phãtā\<*<11>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K arranges this par. like the preceding. 2 Bm K omit. 3 Sc kuķķha-; Bm K khuddaka-. Comp. J. v. 102, 105, 106, and below, p. 169. 4 Sd K sākhā-. 5 Bm K -bāyi. 6 Sc Bm K om. 7 Sct khudda-; Bm K khuddaka-. 8 Bm sābharaõa. 9 Bm jivijitāvi. 10 Bm -ttāpariya-. 11 Scdt pãtā; St pitātā; afterwards Scdt always pãtā, Bm pãtā. See ante, p. 106, below p. 170, and J. i. 29(verse 212). >/ #<[page 147]># %% ca bahu-janā ca ākiõõa-manussā ca subhikkhā ca. Sey- yathā pi ânanda devānaü âëakamandā\<*<1>*>/ nāma rājadhānã iddhā\<*<2>*>/ c' eva\<*<3>*>/ phãtā ca bahu-janā ca ākiõõa-yakkhā ca subhikkhā ca, evam eva kho ânanda Kusāvatã rājadhānã iddhā c' eva ahosi phãtā ca bahu-janā ca ākiõõa-manussā ca subhikkhā ca. `Kusāvatã ânanda rājadhānã dasahi saddehi avivittā\<*<4>*>/ ahosi divā c' eva rattã\<*<5>*>/ ca, seyyathãdaü hatthi-saddena assa-saddena ratha-saddena bheri-saddena mutiīga\<*<6>*>/-sad- dena vãõā-saddena gãta-saddena\<*<7>*>/ samma-saddena tāla-\<*<8>*>/ saddena asnātha\<*<9>*>/-pivatha-khādathāti dasamena saddena. 19. `Gaccha tvaü ânanda, Kusinārāyaü\<*<10>*>/ pavisitvā Kosinārakānaü Mallānaü ārocehi: "Ajja kho Vāseņņhā\<*<11>*>/ rattiyā pacchime yāme Tathāgatassa parinibbānaü bhavissati. Abhikkhamatha Vāseņņhā! {abhikkamatha} Vāseņņhā! mā pacchā vippaņisārino ahuvattha: Am- hāka¤ ca no gāmakkhette Tathāgatassa parinibbānaü ahosi, na mayaü labhimhā pacchime kāle Tathāgataü dassanāyāti."' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paņissutvā nivāsetvā patta-cãvaraü ādāya atta-dutiyo\<*<12>*>/ Kusinārāyaü pāvisi. 20. Tena kho pana samayena Kosinārakā Mallā san- thāgāre sannipatitā honti kenacid eva karaõãyena. Atha kho āyasmā ânando yena Kosinārakānaü Mallānaü santhāgāraü ten' upasaükami, upasaükamitvā Kosinā- rakānaü Mallānaü ārocesi: `Ajja kho Vāseņņhā rattiyā pacchime yāme Tathāga- tassa parinibbānaü bhavissati. {Abhikkamatha} Vāseņ- ņhā! {abhikkamatha} Vāseņņhā! mā pacchā {vippaņisārino} ahuvattha: `Amhāka¤ ca no gāmakkhette Tathāgatassa \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm -manta. 2 Bm attha. 3 Bm K hoti. 4 Bm avitvā. See J. i. 3. Asl. 319. 5 Bm K -ti¤. 6 Bm K mud-; Bp adds aõava-s-. 7 Bm saīkha-s-. 8 Bm pāõi. 9 Bm K asatha. 10 Sc -nāraü. 11 K Vāsiņņhā in text, and at 6. 12: in note Vāseņņhā. 12 K adutiyo (text): attadutiyo (note). >/ #<[page 148]># %<148 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 5. 20.>% parinibbānaü ahosi, na mayaü labhimhā pacchime kāle Tathāgataü dassanāyāti.' 21. Idam āyasmato ânandassa sutvā Mallā ca Malla- puttā ca Malla-suõisā ca Malla-pajāpatiyo ca aghāvino dummanā ceto-dukkha-samappitā app ekacce kese pakiriya kandanti, bāhā paggayha kandanti, chinna-papā- taü\<*<1>*>/ papatanti āvaņņanti\<*<2>*>/ vivaņņanti\<*<2>*>/: `Atikhippam Bhagavā parinibbāyissati, atikhippaü Sugato parinib- bāyissati, atikhippaü cakkhuü\<*<3>*>/ loke antaradhāyissatãti.' Atha kho Mallā Malla-puttā ca Malla-suõisā ca Malla- pajāpatiyo ca aghāvino dummanā ceto-dukkha-samappitā yena Upavattanaü\<*<4>*>/ Mallānaü sāla-vanaü yen' āyasmā ânando ten' upasaükamiüsu. 22. Atha kho āyasmato ânandassa etad ahosi: `Sace kho ahaü Kosinārake Malle ekam-ekaü Bhaga- vantaü vandāpessāmi, avandito Bhagavā Kosinārakehi Mallehi bhavissati athāyaü ratti vibhāyissati. Yan nånā- haü Kosinārake Malle kula-parivattaso kula-parivattaso ņhapetvā Bhagavantaü vandāpeyyaü: "Itthannāmo bhante Mallo saputto sabhariyo sapariso sāmacco Bhaga- vato pāde sirasā vandatãti."' Atha kho āyasmā ânando Kosinārake Malle kula-pari- vattaso kula-parivattaso ņhapetvā Bhagavantaü vandāpesi: `Itthannāmo bhante Mallo saputto sabhariyo sapariso sāmacco Bhagavato pāde sirasā vandatãti.' Atha kho āyasmā ânando etena upāyena paņhamen' eva yāmena Kosinārake\<*<5>*>/ Malle Bhagavantaü vandāpesi. 23. Tena kho pana samayena Subhaddo nāma parib- bājako Kusinārāyaü paņivasati. Assosi kho Subhaddo paribbājako: `Ajj' eva\<*<6>*>/ kira rattiyā pacchime yāme samaõassa Gotamassa parinibbānaü bhavissatãti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K chinna-pātaü viya, cp. 6 and vi. 24. 2 Scdt -ņenti, cp. 6, ante: K -ņanti, om. viv-. 3 K cakkhumā (without note). 4 Scdt -tān-. 5 K Kos- as above; SS Ch Kus-. 6 Scdt ajja; Bm K ajj' eva. >/ #<[page 149]># %% Atha kho Subhaddassa paribbājakassa etad ahosi: `Sutaü kho pana me taü paribbājakānaü vuddhānaü mahallakānaü ācariya-pācariyānaü bhāsamānānaü: "Kadāci karahaci Tathāgatā loke uppajjanti Arahanto Sammā-Sambuddhā"\<*<1>*>/ ti. Ajja ca rattiyā pacchime yāme samaõassa Gotamassa parinibbānaü bhavissati. Atthi ca me ayaü kaīkhā-dhammo uppanno, evaü pasanno ahaü samaõe Gotame,\<*<2>*>/ pahoti me samaõo Gotamo tathā dhammaü desetuü yathā ahaü imaü kaīkhā-dhammaü pajaheyyan' ti. 24. Atha kho Subhaddo paribbājako yena Upavattanaü Mallānaü sālavanaü yen' āyasmā ânando ten' upasaü- kami, upasaükamitvā āyasmantaü ânandaü etad avoca: `Sutaü me taü bho ânanda paribbājakānaü vuddhā- naü mahallakānaü ācariya-pācariyānaü bhāsamānānaü: "Kadāci karahaci Tathāgatā loke uppajjanti Arahanto Sammā-Sambuddhā" ti. Ajja ca rattiyā pacchime yāme samaõassa Gotamassa parinibbānaü bhavissati. Atthi ca me ayaü kaīkhā-dhammo uppanno, evaü pasanno ahaü samaõe Gotame, pahoti me samaõo Gotamo tathā dhammaü desetuü yathā ahaü imaü kaīkhā-dhammaü pajaheyyaü. Svāhaü\<*<3>*>/ bho ânanda labheyyaü sama- õaü Gotamaü dassanāyāti.' Evaü vutte āyasmā ânando Subhaddaü paribbājakaü etad avoca: `Alaü āvuso Subhadda, mā Tathāgataü viheņhesi. Kilanto Bhagavā' ti. Dutiyam pi kho Subhaddo paribbājako . . . pe . . . Tatiyam pi kho Subhaddo paribbājako āyasmantaü ânandaü etad avoca: `Sutaü me taü bho ânanda paribbājakānaü vuddhā- naü mahallakānaü ācariya-pācariyānaü bhāsamānānaü: "Kadāci karahaci Tathāgatā loke uppajjanti Arahanto Sammā-Sambuddhā" ti. Ajja ca rattiyā pacchime yāme \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc Tathāgato loke uppanno arahaü sammāsambuddho; Sdt pl. as in text; Scdt K omit ti, here and below in 24. Comp. vi. 28 (below p. 168). 2 Sct samaõo Gotamo. 3 K sādhāhaü (with svāhaü in note). >/ #<[page 150]># %<150 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 5. 24.>% samaõassa Gotamassa parinibbānaü bhavissati. Atthi ca me ayaü kaīkhā-{dhammo} uppanno, evaü pasanno ahaü samaõe Gotame, pahoti me samaõo Gotamo tathā dhammaü desetuü yathā ahaü imaü kaīkhā- dhammaü pajaheyyaü. Svāhaü bho ânanda labheyyaü samaõaü Gotamaü dassanāyāti.' Tatiyam pi kho āyasmā ânando Subhaddaü paribbāja- kaü etad avoca: `Alaü āvuso Subhadda, mā Tathāgataü viheņhesi. Kilanto Bhagavā' ti. 25. Assosi kho Bhagavā āyasmato ânandassa Subhad- dena paribbājakena saddhiü imaü kathā-sallāpaü. Atha kho Bhagavā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Alaü ânanda, mā Subhaddaü vāresi, labhataü ânanda Subhaddo Tathāgataü dassanāya. Yaü ki¤ci maü Subhaddo pucchissati, sabban taü a¤¤ā-pekho\<*<1>*>/ 'va pucchissati no vihesā\<*<2>*>/-pekho, ya¤ c' assāhaü puņņho vyākarissāmi taü khippam eva ājānissatãti.' Atha kho āyasmā ânando Subhaddaü paribbājakaü etad avoca: `Gacch' āvuso Subhadda, karoti te Bhagavā okāsan' ti. 26. Atha kho Subhaddo paribbājako yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavatā saddhiü sam- modi, sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Subhaddo paribbājako Bhagavantaü etad avoca: 3 `Ye ' me bho Gotama samaõa-brāhmaõā saüghino gaõino gaõācariyā ¤ātā yasassino titthakarā sādhu-sam- matā ca\<*<4>*>/ bahu-janassa, seyyathãdaü Påraõo Kassapo, Makkhali Gosālo, Ajita-Kesakambalã,\<*<5>*>/ Pakudho\<*<6>*>/ Kac- cāyano, Sa¤jayo Belaņņhi\<*<7>*>/-putto, Nigaõņho Nātha-putto, sabbe te sakāya paņi¤¤āya abbha¤¤aüsu, sabbe 'va na \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K pekkho, and in next clause. 2 So Sd K; Sc viheņham; St viheņho. 3 Recurs Majjhima i. 198. 4 Sdt va; M omits. 5 M. and D. i. p. 48 Ajito; K -kambalo (with -lã in footnote). 6 Sdt kak-. 7 K Velaņņha (with Velaņņhi in note). See M. i. 547. >/ #<[page 151]># %% abbha¤¤aüsu, ekacce abbha¤¤aüsu ekacce na abbha¤- ¤aüsåti' ? 1 `Alaü Subhadda! Tiņņhat' etaü "Sabbe te sakāya paņi¤¤āya abbha¤¤aüsu, sabbe va na abbha¤¤aüsu, udāhu ekacce abbha¤¤aüsu ekacce na abbha¤¤aüsåti?" Dhammaü te Subhadda desessāmi, taü suõāhi, sādhu- kaü manasi-karohi, bhāsissāmãti.' `Evaü bhante' ti kho Subhaddo paribbājako Bhaga- vato paccassosi, Bhagavā etad avoca: 27. \<*<2>*>/ `Yasmiü kho Subhadda dhamma-vinaye Ariyo Aņņhaīgiko Maggo na upalabbhati, samaõo pi tattha na upalabbhati, dutiyo pi tattha samaõo na upalabbhati, tatiyo pi tattha samaõo na upalabbhati, catuttho pi tattha samaõo na upalabbhati. Yasmi¤ ca kho Subhadda dhamma-vinaye Ariyo Aņņhaīgiko Maggo upalabbhati, samaõo pi tattha upalabbhati, dutiyo pi tattha samaõo upalabbhati, tatiyo pi tattha samaõo upalabbhati, catut- tho pi tattha samaõo upalabbhati. Imasmiü kho Subhadda dhamma-vinaye Ariyo Aņņhaīgiko Maggo upalabbhati,\<*<3>*>/ idh' eva Subhadda samaõo, idha dutiyo samaõo, idha tatiyo samaõo, idha catuttho samaõo. Su¤¤ā parappavādā samaõehi a¤¤e, ime ca\<*<4>*>/ Subhadda bhikkhå sammā vihareyyuü, asu¤¤o loko\<*<5>*>/ arahantehi assa. Ekånatiüso\<*<6>*>/ vayasā Subhadda Yaü pabbajiü\<*<7>*>/ kiü-kusalānuesã. Vassāni {pa¤¤āsa samādhikāni} Yato ahaü pabbajito Subhadda, Ĩāyassa\<*<8>*>/ dhammassa padesa-vattã. Ito bahiddhā samaõo pi n' atthi, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Quoted Saddhamma Pakāsinã 15. 2 Quoted Kathā Vatthu 601. 3 Two lines here recur at Majjhima i. 63 and at Aīguttara ii. 238. 4 Scdt idheva both here and below. See Sum. and Mil. 130. 5 Scdt lokehi. 6 K -sa (with -so in footnote). 7 Sdt -ji. 8 Sum. ¤aõassa. But see Aīg. v. 184. >/ #<[page 152]># %<152 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 5. 27.>% dutiyo pi samaõo n' atthi, tatiyo pi samaõo n' atthi, catuttho pi samaõo n' atthi. Su¤¤ā parappavādā samaõehi a¤¤e, ime ca Subhadda bhikkhå sammā vihareyyuü, asu¤¤o loko arahantehi assāti.' 28. Evaü vutte Subhaddo paribbājako Bhagavantaü etad avoca: `Abhikkantaü bhante, abhikkantaü bhante! Seyyathā pi bhante nikkujjitaü vā ukkujjeyya, paņicchan- naü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andhakāre vā telappajotaü dhāreyya cakkhumanto råpāni dakkhintãti, evam eva Bhagavatā aneka-pariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaü bhante Bhagavantaü sara- õaü gacchāmi dhamma¤ ca bhikkhu-saügha¤ ca. Labheyyāhaü\<*<1>*>/ Bhagavato santike pabbajjaü, labheyyaü\<*<2>*>/ upasampadan' ti. 3 `Yo kho Subhadda a¤¤a-titthiya-pubbo imasmiü dhamma-vinaye ākaīkhati pabbajjaü, ākaīkhati upasam- padaü, so cattāro māse parivasati. Catunnaü māsānaü accayena āraddha-cittā bhikkhå pabbājenti upasampā- denti bhikkhu-bhāvāya. Api ca m' ettha puggala-vemat- tatā viditā' ti. 29. `Sace bhante a¤¤a-titthiya-pubbā {imasmiü} dhamma-vinaye ākaīkhantā pabbajjaü, ākaīkhantā upasampadaü, cattāro māse parivasanti, catunnaü māsā- naü accayena āraddha-cittā bhikkhå pabbājenti upasam- pādenti bhikkhu-bhāvāya, ahaü cattāri vassāni pariva- sissāmi, catunnaü vassānaü accayena āraddha-cittā bhikkhå pabbājentu upasampādentu bhikkhu-bhāvāyāti.' Atha kho Bhagavā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Tena h' ânanda Subhaddaü pabbājethāti.' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânando Bhagavato paccassosi. 30. Atha kho Subhaddo paribbājako āyasmantaü ânan- daü etad avoca: `Lābhā vo āvuso ânanda, suladdhaü vo āvuso ânanda, ye\<*<4>*>/ ettha Satthārā\<*<5>*>/ sammukhā antevāsābhisekena abhisittā'\<*<6>*>/ ti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc K insert bhante. 2 Sd -yāhaü. 3 Recurs D. i. 176; M. i. 391, 494; S. ii. 21, &c. 4 Scdt yo. 5 Scdt Satthari. 6 Sc -to; Sd abhipitto. >/ #<[page 153]># %% Alattha kho Subhaddo paribbājako Bhagavato santike pabbajjaü, alattha upasampadaü. Aciråpasampanno kho pan' āyasmā Subhaddo eko våpakaņņho appamatto ātāpã pahitatto {viharanto Na} cirass' eva yass' atthāya kula- puttā sammad eva agārasmā anagāriyaü pabbajanti, tad anuttaraü brahmacariya-pariyosānaü diņņhe 'va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja vihāsi: `Khãõā jāti, vusitaü brahmacariyaü, kataü karaõãyaü, nāparaü itthattāyāti' abbha¤¤āsi. A¤¤ataro kho pan' āyasmā Subhaddo arahataü ahosi. So Bhagavato pacchimo sakkhi-sāvako ahosãti. Hira¤¤avatiya-Bhāõavāraü Niņņhitaü Pa¤camaü. \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 154]># %<154 CHAPTER VI.>% 6.1. Atha kho Bhagavā āyasmantaü ânandaü āmantesi: `Siyā kho pan' ânanda tumhākam evam assa: "Atãta- satthukaü pāvacanaü, n' atthi no Satthā" ti. Na kho pan' etaü ânanda evaü daņņhabbaü. Yo vo ânanda mayā Dhammo ca Vinayo ca desito pa¤¤atto, so vo mam' accayena Satthā. 2. `Yathā kho pan' ânanda etarahi bhikkhå a¤¤am- a¤¤aü āvuso-vādena samudācaranti, na vo mam' acca- yena evaü samudācaritabbaü. Theratarena ânanda bhikkhunā navakataro bhikkhu nāmena vā gottena vā āvuso-vādena vā\<*<1>*>/ samudācaritabbo, navakatarena bhik- khunā therataro bhikkhu "bhante" ti vā "āyasmā" ti vā samudācaritabbo. 3. \<*<2>*>/ `âkaīkhamāno ânanda saügho mam' accayena khuddānukhuddakāni sikkhāpadāni samåhantu. 4. `Channassa ânanda bhikkhuno mam' accayena brahma-daõķo kātabbo' ti. `Katamo pana bhante brahma-daõķo' ti? `Channo ânanda bhikkhu yaü iccheyya taü vadeyya, so bhikkhåhi n' eva vattabbo na ovaditabbo na anusāsi- tabbo' ti. 5. Atha Bhagavā bhikkhå āmantesi: \<*<3>*>/ `Siyā kho pana bhikkhave eka-bhikkhussa pi kaīkhā vā vimati\<*<4>*>/ vā Buddhe vā dhamme vā saüghe vā magge vā paņipadāya vā. Pucchatha bhikkhave. Mā pacchā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sdt om. 2 Quoted Mil. 142 (reading samåhanatu). 3 Recurs Aīg. ii. 79, 80. 4 SS vary between i and ã. >/ #<[page 155]># %% vippaņisārino ahuvattha: "Sammukhã-bhåto no Satthā ahosi, na mayaü sakkhimha\<*<1>*>/ Bhagavantaü sammukhā paņipucchitun"' ti. Evaü vutte te bhikkhå tuõhã ahesuü. Dutiyam pi kho Bhagavā. . . . Tatiyam pi kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: `Siyā kho pana bhikkhave eka-bhikkhussa pi kaīkhā vā vimati vā Buddhe vā dhamme vā saüghe vā magge vā paņipadāya vā. Pucchatha bhikkhave. Mā pacchā vippaņisārino ahuvattha: "Sammukhã-bhåto no Satthā ahosi, na mayaü sakkhimha Bhagavantaü sammukhā paņipucchitun"' ti. Tatiyam pi kho te bhikkhå tuõhã ahesuü. Atha kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: `Siyā kho pana bhikkhave Satthu-gāravena pi\<*<2>*>/ na puccheyyātha. Sahāyako pi\<*<3>*>/ bhikkhave sahāyakassa ārocetåti.' Evaü vutte te bhikkhå tuõhã ahesuü. 6. Atha kho āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Acchariyaü bhante abbhutaü\<*<4>*>/ bhante! Evaü pasanno ahaü bhante imasmiü bhikkhu-saüghe, n' atthi eka-bhikkhussa\<*<5>*>/ pi kaīkhā vā vimati vā Buddhe vā dhamme vā saüghe vā magge vā\<*<6>*>/ paņipadāya vā' ti. `Pasādā kho tvaü ânanda vadesi. {Ĩāõam} eva h' ettha ânanda Tathāgatassa: "N' atthi imasmiü bhikkhu- saüghe, n' atthi eka-bhikkhussa pi kaīkhā vā vimati vā Buddhe vā dhamme vā saüghe vā magge vā paņipadāya vā. Imesaü hi ânanda pa¤cannaü bhikkhu-satānaü yo pacchimako bhikkhu so sotāpanno avinipāta-dhammo niyato sambodhi-parāyano' ti. 7. Atha kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K -hā; Aīg. nāsakkhimha (omitting mayaü). 2 So all MSS. and K and Aīg. 3 Scdt omit; K Sum and Aīg. have it. 4 K abbhåtaü. 5 K n' atthi imasmiü bhikkhu-saüghe eka-bhikkhussāpi. Aīg. also adds im- bh-. 6 Scdt omit magge vā. >/ #<[page 156]># %<156 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 6. 7.>% `Handa dāni bhikkhave āmantayāmi vo: "Vaya- dhammā saükhārā, appamādena sampādethāti." Ayaü Tathāgatassa pacchimā vācā. 8. Atha kho Bhagavā paņhamajjhānaü samāpajji. Pa- ņhamajjhānā vuņņhahitvā dutiyajjhānaü samāpajji. Dutiyajjhānā vuņņhahitvā tatiyajjhānaü samāpajji. Tatiyajjhānā vuņņhahitvā catutthajjhānaü samāpajji. Catutthajjhānā vuņņhahitvā ākāsāna¤cāyatanaü samā- pajji. {âkāsāna¤cāyatana}-samāpattiyā vuņņhahitvā vi¤- ¤āõa¤cāyatanaü samāpajji. Vi¤¤āõa¤cāyatana-samāpat- tiyā vuņņhahitvā āki¤ca¤¤āyatanaü samāpajji. âki¤ca¤- ¤āyatana-samāpattiyā vuņņhahitvā {n'eva-sa¤¤ā}-nāsa¤¤āya- tanaü samāpajji. {N'eva-sa¤¤ā}-nāsa¤¤āyatana-samāpattiyā vuņņhahitvā sa¤¤ā-vedayita-nirodhaü samāpajji\<*<1>*>/. Atha kho āyasmā ânando {āyasmantaü} Anuruddhaü etad avoca: `Parinibbuto bhante Anuruddha Bhagavā' ti. `Na āvuso ânanda Bhagavā parinibbuto, sa¤¤ā-veda- yita-nirodhaü samāpanno' ti. 9. Atha kho Bhagavā sa¤¤ā-vedayita-nirodha-sampat- tiyā vuņņhahitvā {n'eva-sa¤¤ā}-nāsa¤¤āyatanaü samāpajji. {N'eva-sa¤¤ā}-nāsa¤¤āyatana-samāpattiyā vuņņhahitvā āki¤- ca¤¤āyatanaü samāpajji. âki¤ca¤¤āyatana-samāpattiyā vuņņhahitvā vi¤¤āõa¤cāyatanaü samāpajji. Vi¤¤āõa¤cā- yatana-samāpattiyā vuņņhahitvā ākāsāna¤cāyatanaü samāpajji. âkāsāna¤cāyatana-samāpattiyā vuņņhahitvā catutthajjhānaü samāpajji. Catutthajjhānā vuņņhahitvā tatiyajjhānaü samāpajji. Tatiyajjhānā vuņņhahitvā dutiyajjhānaü samāpajji. Dutiyajjhānā vuņņhahitvā paņhamajjhānaü samāpajji. Paņhamajjhānā vuņņha- hitvā dutiyajjhānaü samāpajji. Dutiyajjhānā vuņņhahitvā tatiyajjhānaü samāpajji. Tatiyajjhānā vuņņhahitvā catut- thajjhānaü samāpajji. Catutthajjhānā vuņņhahitvā samanantarā Bhagavā parinibbāyi. 10. Parinibbute Bhagavati saha parinibbānā mahā- {bhåmi-cālo} ahosi bhiüsanako lomahaüso deva-dundubhiyo ca phaliüsu. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Comp. Ang. iv. 410-448 on these 9 anupubba-vihāras. >/ #<[page 157]># %% Parinibbute Bhagavati saha parinibbānā Brahmā Sahampati imaü gāthaü abhāsi: `Sabbe 'va\<*<1>*>/ nikkhipissanti bhåtā loke samussayaü, Yathā etādiso Satthā loke appaņipuggalo Tathāgato balappatto sambuddho parinibbuto' ti. Parinibbute Bhagavati saha parinibbānā Sakko de- vānam indo imaü gāthaü abhāsi: `Aniccā vata saükhārā uppāda-vaya-dhammino, Uppajjitvā nirujjhanti, tesaü vupasamo sukho' ti. Parinibbute Bhagavati saha parinibbānā āyasmā Anuruddho imā gāthāyo abhāsi: `Nāhu assāsa-passāso ņhita-cittassa tādino. Anejo santim ārabbha yaü kālam akarã munã Asallãnena cittena vedanaü\<*<2>*>/ ajjhavāsayi: Pajjotass' eva nibbānaü vimokho cetaso ahåti.'\<*<3>*>/ Parinibbute Bhagavati saha parinibbānā āyasmā ânando imaü gāthaü abhāsi: `Tadā 'si yaü bhiüsanakaü tadā 'si loma-haüsanaü {Sabbākāra}-varåpete Sambuddhe parinibbute' ti\<*<4>*>/. Parinibbute Bhagavati tattha ye te bhikkhå avãta-rāgā {app ekacce} bāhā paggayha kandanti, chinna-papātaü\<*<5>*>/ papatanti āvaņņanti\<*<6>*>/ vivaņņanti\<*<7>*>/: `Atikhippaü Bhagavā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scdt om. va. 2 Sd vedhanaü. 3 Thera-Gathā 905, 6. 4 Thera-Gathā 1046. 5 K chinnapātaü viya. 6 Sdt āvaņņanti, here and onwards, in 5.12 -enti; Sc -enti. 7 Sdt vivaņņanti, here and onwards. Sc -enti (Sd enti corrected to anti). >/ #<[page 158]># %<158 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 6. 10.>% parinibbuto, atikhippaü Sugato parinibbuto, atikhippaü cakkhuü loke antarahitan' ti. Ye pana te bhikkhå vãta-rāgā te satā sampajānā adhivā- senti, `Aniccā saükhārā, taü kut' ettha labbhā' ti. 11. Atha kho āyasmā Anuruddho bhikkhå āmantesi: `Alaü āvuso mā socittha mā paridevittha. Na nu etaü āvuso Bhagavatā paņigacc' eva akkhātaü, sabbeh' eva piyehi manāpehi nānā-bhāvo vinā-bhāvo a¤¤athā- bhāvo? Taü kut' ettha āvuso labbhā? Yan taü jātaü bhåtaü saükhataü paloka-dhammaü {taü} vata mā palujjãti n' etaü ņhānaü vijjati. Devatā āvuso ujjhā- yantãti.'\<*<1>*>/ 2 `Kathaü-bhåtā pana bhante āyasmā Anuruddho devatā manasikarotãti?' `Sant' āvuso ânanda devatā ākāse paņhavi-sa¤¤iniyo kese pakiriya kandanti, bāhā paggayha kandanti, chinna- papātaü papatanti āvaņņanti vivaņņanti: "Atikhippaü Bhagavā parinibbuto, atikhippaü Sugato parinibbuto, atikhippaü cakkhuü loke antarahitan" ti. `Sant' āvuso {ânando} devatā paņhaviyā paņhavi-sa¤- ¤iniyo kese pakiriya kandanti, bāhā paggayha kandanti, chinna-papātaü\<*<3>*>/ papatanti āvaņņanti vivaņņanti: "Ati- khippaü Bhagavā parinibbuto, atikhippaü Sugato parinib- buto, atikhippaü cakkhuü loke antarahitan" ti. `Yā pana devatā vãta-rāgā tā satā sampajānā adhivā senti, "Aniccā saükhārā, taü kut' ettha labbhā"' ti. 12. Atha kho āyasmā ca Anuruddho āyasmā ca ânando taü rattāvasesaü dhammiyā kathāya vãtināmesuü. Atha kho āyasmā Anuruddho āyasmantaü ânandaü āman- tesi: `Gacch' āvuso ânanda, Kusināraü pavisitvā Kosināra- kānaü Mallānaü ārocehi: "Parinibbuto Vāseņņhā Bha- gavā, yassa dāni kālaü ma¤¤athāti."' `Evaü bhante' ti kho āyasmā ânanda āyasmato Anuruddhassa paņissutvā pubbaõha-samayaü nivāsetvā patta-cãvaraü ādāya atta-dutiyo Kusināraü pāvisi. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St vijjhāyantãti. 2 See 5. 12. 3 K pātaü viya. >/ #<[page 159]># %% Tena kho pana samayena Kosinārakā Mallā santhāgāre sannipatitā honti ten' eva karaõãyena. Atha kho āyasmā ânando yena Kosinārakānaü Mallānaü santhāgāraü ten' upasaükami, upasaükamitvā Kosinārakānaü Mallānaü ārocesi: `Parinibbuto Vāseņņhā Bhagavā, yassa dāni kālaü ma¤¤athāti.' Idam āyasmato ânandassa sutvā Mallā ca Malla-puttā ca Malla-suõisā\<*<1>*>/ ca Malla-pajāpatiyo ca aghāvino dum- manā ceto-dukkha-samappitā app ekacce kese pakiriya kandanti, bāhā paggayha kandanti, chinna-papātam\<*<2>*>/ papatanti āvaņņanti vivaņņanti: `Atikhippaü Bhagavā parinibbuto, atikhippaü Sugato parinibbuto, atikhippaü cakkhuü loke antarahitan' ti. 13. Atha kho Kosinārakā Mallā purise āõāpesuü:\<*<3>*>/ `Tena hi bhaõe Kusinārāyaü gandha-māla¤ ca sabba¤ ca tāëāvacaraü\<*<4>*>/ sannipātethāti.' Atha kho Kosinārakā Mallā gandha-māla¤ ca sabba¤ ca tāëāvacaraü\<*<5>*>/ pa¤ca ca dussa-yuga-satāni ādāya yena Upavattanaü\<*<6>*>/ Mallānaü sāla-vanaü yena Bhagavato sarãraü ten'{upasaükamiüsu}, upasaükamitvā Bhagavato sarãraü naccehi gãtehi vāditehi mālehi gandhehi sakka- rontā garukarontā mānentā påjentā cela-vitānāni karontā maõķala-mālāni paņiyādentā evaü taü divasaü vãti- nāmesuü. Atha kho Kosinārakānaü Mallānaü etad ahosi: "Ativikālo kho ajja Bhagavato sarãraü jhāpetuü. Sve dāni mayaü Bhagavato sarãraü jhāpessāmāti.' Atha kho Kosinārakā Mallā Bhagavato sarãraü naccehi gãtehi vāditehi mālehi gandhehi sakkarontā garukarontā mānentā påjentā cela-vitānāni karontā maõķala-mālāni paņiyādentā dutiyam pi divasaü vãtināmesuü, tatiyam pi divasaü vãtināmesuü, catuttham pi divasaü vãtināmesuü, pa¤ca- mam pi divasaü vãtināmesuü, chaņņham pi divasaü vãtināmesuü. 14. Atha kho sattamaü divasaü Kosinārakānaü Mal- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scdt suni-. 2 K pātaü viya. See v. 21. 3 Sdt ānā-. 4 Sct tal-. 5 Scdt tāl-. 6 Scdt -tān-. >/ #<[page 160]># %<160 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 6. 14.>% lānaü etad ahosi: `Mayaü Bhagavato sarãraü naccehi gãtehi vāditehi mālehi gandhehi sakkarontā garukarontā {mānentā} påjentā, dakkhiõena dakkhiõaü nagarassa haritvā bāhirena bāhiraü dakkhiõato nagarassa Bhaga- vato sarãraü jhāpessāmāti.' Tena kho pana samayena aņņha Malla-pāmokkhā sãsaü nahātā\<*<1>*>/ ahatāni vatthāni nivatthā: `Mayaü Bhagavato sarãraü uccāressāmāti,' na sakkonti uccāretuü. Atha kho Kosinārakā Mallā āyasmantaü Anuruddhaü etad avocum: `Ko nu kho bhante hetu ko paccayo yena 'me\<*<2>*>/ aņņha Malla-pāmokkhā sãsaü nahātā ahatāni vat- thāni nivatthā, "Mayaü Bhagavato sarãraü uccāressā- māti," na sakkonti uccāretun'? ti. `A¤¤athā kho Vāseņņhā tumhākaü adhippāyo, a¤¤athā devatānaü adhippāyo' ti. 15. `Kathaü pana bhante devatānaü adhippāyo'? ti. `Tumhākaü kho Vāseņņhā adhippāyo: "Mayaü Bha- gavato sarãraü naccehi gãtehi vāditehi mālehi gandhehi sakkarontā garukarontā mānentā påjentā, dakkhiõena dakkhiõaü nagarassa haritvā, bāhirena bāhiraü dakkhi- õato nagarassa Bhagavato sarãraü jhāpessāmāti." Deva- tānaü kho Vāseņņhā adhippāyo: "Mayaü Bhagavato sarãraü dibbehi naccehi gãtehi vāditehi mālehi gandhehi sakkarontā garukarontā mānentā påjentā, uttarena uttaraü nagarassa haritvā, uttarena dvārena nagaraü pavesetvā, majjhena majjhaü nagarassa haritvā, purat- thimena dvārena nikkhamitvā puratthimato nagarassa Makuņa-bandhanaü nāma Mallānaü cetiyaü, ettha Bhagavato sarãraü jhāpessāmāti."' `Yathā bhante devatānaü adhippāyo, tathā hotåti.' 16. Tena kho pana samayena Kusinārā yāva sandhi- samala-saīkaņãrā\<*<3>*>/ jannu\<*<4>*>/-mattena odhinā mandārava- pupphehi santhatā hoti. Atha kho devatā ca Kosinārakā ca Mallā Bhagavato sarãraü dibbehi ca mānusakehi ca \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd nhāta; K sãsanhātā (and so below, but in 21 adds sãsaü in a note). 2 K yen' ime, and so at 21. 3 K sakaņirā. 4 Ch jaõõu. >/ #<[page 161]># %% naccehi gãtehi vāditehi mālehi gandhehi sakkarontā garu- karontā mānentā påjentā, uttarena uttaraü nagarassa haritvā, uttarena dvārena nagaraü pavesetvā, majjhena majjhaü nagarassa haritvā, puratthimena dvārena nik- khamitvā -- puratthimato nagarassa Makuņa-bandhanaü nāma Mallānaü cetiyaü -- ettha Bhagavato sarãraü nikkhipiüsu. 17. Atha kho Kosinārakā Mallā āyasmantaü ânandaü etad avocum: `Kathaü mayaü bhante ânanda Tathāga- tassa sarãre paņipajjāmāti?' `Yathā kho Vāseņņhā ra¤¤o cakkavattissa sarãre paņi- pajjanti, evaü Tathāgatassa sarãre paņipajjitabban' ti. `Kathaü pana bhante ânanda ra¤¤o cakkavattissa sarãre paņipajjantãti?' `Ra¤¤o Vāseņņhā cakkavattissa sarãraü ahatena vat- thena veņhenti, ahatena vatthena veņhetvā vihatena kappāsena veņhenti, vihatena kappāsena veņhetvā ahatena vatthena veņhenti, etena upāyena pa¤cahi yuga-satehi ra¤¤o cakkavattissa sarãraü veņhetvā ayasāya tela-doõiyā pakkhipitvā, a¤¤issā ayasāya doõiyā paņikujjitvā, sabba- gandhānaü citakaü karitvā ra¤¤o cakkavattissa sarãraü jhāpenti, cātummahāpathe ra¤¤o cakkavattissa thåpaü karonti. Evaü kho Vāseņņhā ra¤¤o cakkavattissa sarãre paņipajjanti. `Yathā kho Vāseņņhā ra¤¤o cakkavattissa sarãre paņi- pajjanti, evaü Tathāgatassa sarãre paņipajjitabbaü. Cātummahāpathe Tathāgatassa thåpo kātabbo. Tattha ye mālaü vā gandhaü vā vaõõakaü\<*<1>*>/ vā āropessanti,\<*<2>*>/ abhivādessanti vā, cittaü vā pasādessanti, tesaü taü bhavissati dãgharattaü hitāya sukhāyāti.' 18. Atha kho Kosinārakā Mallā purise āõāpesuü, `Tena hi bhaõe Mallānaü vihataü kappāsaü sanni- pātethāti.' Atha kho Kosinārakā Mallā Bhagavato sarãraü ahatena vatthena veņhesuü, ahatena vatthena veņhetvā vihatena kappāsena veņhesuü, vihatena kappāsena veņhetvā ahatena \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc vaõõaü; K cuõõakaü. See 5. 11. 2 K adds vā. >/ #<[page 162]># %<162 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 6. 18.>% vatthena veņhesuü, etena upāyena pa¤cahi yuga-satehi Bhagavato sarãraü veņhetvā ayasāya tela-doõiyā pakkhi- pitvā a¤¤issā ayasāya doõiyā paņikujjitvā sabba-gandhā- naü citakaü karitvā Bhagavato sarãraü citakaü āropesuü. 19. Tena kho pana samayena āyasmā Mahā-Kassapo Pāvāya Kusināraü addhāna-magga-paņipanno hoti mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤camattehi bhikkhu-satehi. Atha kho āyasmā Mahā-Kassapo maggā okkamma\<*<1>*>/ a¤¤atarasmiü rukkhamåle nisãdi. Tena kho pana {samayena} a¤¤ataro ājãvako Kusinārāya mandārava-pupphaü gahetvā Pāvaü addhāna-magga- paņipanno hoti. Addasā kho āyasmā Mahā-Kassapo\<*<2>*>/ ājãvakaü dårato 'va āgacchantaü. Disvā tam ājãvakaü etad avoca: `Ap' āvuso amhākaü Satthāraü jānāsãti.' `âma āvuso jānāmi. Ajja sattāha-parinibbuto samaõo Gotamo. Tato me idaü mandārava-pupphaü gahitan' ti. Tattha ye te bhikkhå avãta-rāgā app ekacce bāhā paggayha kandanti, chinna-papātaü\<*<3>*>/ papatanti āvaņņanti vivaņņanti: `Atikhippaü Bhagavā parinibbuto, atikhip- paü Sugato parinibbuto, atikhippam cakkhuü loke anta- rahitan' ti. Ye pana te bhikkhå vãta-rāgā, te satā sampajānā adhi- vāsenti: `Aniccā saükhārā, taü kut' ettha labbhā?' ti. 20. Tena kho pana samayena Subhaddo nāma buķķha- pabbajito tassaü parisāyaü nisinno hoti. Atha kho Subhaddo buķķha-pabbajito te bhikkhå etad avoca: `Alaü āvuso mā socittha mā paridevittha. Sumuttā mayaü tena mahā-samaõena. {Upaddutā} ca homa "Idaü vo\<*<4>*>/ kappati, idaü vo na kappatãti," idāni pana mayaü yaü icchissāma taü karissāma, yaü na icchissāma taü na\<*<5>*>/ karissāmāti.' Atha kho āyasmā Mahā-Kassapo bhikkhå āmantesi: `Alaü āvuso mā socittha mā paridevittha. Nanu \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scdt uk-. 2 K inserts taü. 3 K (as before) pātaü viya. 4 K (text) te; (note) vo. 5 Sct na taü. >/ #<[page 163]># %% etaü āvuso Bhagavatā paņigacc' eva akkhātaü: "Sabbeh' eva piyehi manāpehi nānā-bhāvo vinā-bhāvo {a¤¤athā}- bhāvo, taü kut' ettha āvuso labbhā? yan taü jātaü bhåtaü saükhataü paloka-dhammaü, taü vata mā paluj- jãti n' etaü ņhānaü vijjatãti."' 21. Tena kho pana samayena cattāro Malla-pāmokkhā sãsaü nahātā\<*<1>*>/ ahatāni vatthāni nivatthā: `Mayaü Bhaga- vato citakaü ālimpessāmāti' na sakkonti ālimpetuü. Atha kho Kosinārakā Mallā āyasmantaü Anuruddhaü etad avocuü: `Ko nu kho bhante Anuruddha hetu ko paccayo yena 'me\<*<2>*>/ cattāro Malla-pāmokkhā sãsaü nahātā \<*<3>*>/ahatāni {vatthāni}\<*<3>*>/ nivatthā `Mayaü Bhagavato citakaü ālimpes- sāmāti' na sakkonti ālimpetun?' ti. `A¤¤athā kho Vāseņņhā devatānaü adhippāyo' ti. `Kathaü pana bhante devatānaü adhippāyo'? ti. `Devatānaü kho Vāseņņhā adhippāyo: "Ayaü āyasmā Mahā-Kassapo Pāvāya Kusināraü addhāna-magga-paņi- panno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤camattehi bhikkhu-satehi, na tāva Bhagavato citako pajjalissati yāv' āyasmā Mahā-Kassapo Bhagavato \<*<4>*>/pāde sirasā na vandissatãti\<*<4>*>/."' `Yathā bhante devatānaü adhippāyo tathā hotåti.' 22. Atha kho āyasmā Mahā-Kassapo yena {Kusinārā} Makuņa-bandhanaü\<*<5>*>/ Mallānaü cetiyaü yena Bhagavato citako ten' upasaükami, upasaükamitvā ekaüsaü cãva- raü katvā {a¤jaliü} paõāmetvā tikkhattuü citakaü padak- khiõaü katvā, pādato vivaritvā Bhagavato pāde sirasā vandi. Tāni pi kho pa¤ca bhikkhu-satāni ekaüsaü cãvaraü katvā a¤jalim paõāmetvā tikkhattuü citakaü padakkhi- õaü katvā Bhagavato pāde sirasā vandiüsu. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K sãsanhātā (and below); K Sã sãsaü nah-. See pp.160, 172. 2 K yen' ime as at 14. 3-3 Ch. ahatena vatthena. 4-4 Sdt pāde na sahatthā vandissatãti; so Sc K, omitting the na. 5 K Kusinārāyaü Mak-. >/ #<[page 164]># %<164 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 6. 22.>% Vandite ca pan' āyasmatā Mahā-Kassapena tehi ca pa¤cahi bhikkhu-satehi, sayam eva Bhagavato citako pajjali. 23. Jhāyamānassa\<*<1>*>/ pana Bhagavato sarãrassa, yaü ahosi chavãti vā camman ti vā maüsan ti vā nahāråti vā lasikā ti vā tassa n' eva chārikā pa¤¤āyittha na masi, sarãrān' eva avasissiüsu. Seyyathā pi nāma sappissa vā telassa vā jhāyamānassa n' eva chārikā pa¤¤āyati na masi, evam eva\<*<2>*>/ Bhagavato sarãrassa jhāyamānassa yaü ahosi chavãti vā camman ti vā maüsan ti vā nahāråti vā lasikā ti vā tassa n' eva chārikā pa¤¤āyittha na masi, sarãrān' eva avasissiüsu. Tesa¤ ca pa¤cannaü dussa-yuga-satānaü dve va dussāni ķayhiüsu ya¤ ca sabba-abbhantarimaü ya¤ ca bāhiraü. Daķķhe kho pana Bhagavato sarãre antalikkhā udaka- dhārā pātu bhavitvā Bhagavato citakaü nibbāpesi,\<*<3>*>/udaka- sālato pi\<*<3>*>/ abbhunnamitvā Bhagavato citakaü nibbāpesi. Kosinārakā pi Mallā sabba-gandhodakena Bhagavato cita- kaü nibbāpesuü. Atha kho Kosinārakā Mallā Bhagavato sarãrāni sattā- haü santhāgāre satti-pa¤jaraü karitvā dhanu-pākāraü parikkhipitvā naccehi gãtehi vāditehi mālehi gandhehi sakkariüsu parikariüsu mānesuü påjesuü. 24. Assosi kho Rājā Māgadho Ajāta-sattu Vedehi-putto: `Bhagavā kira Kusinārāyaü parinibbuto' ti. Atha kho Rājā Māgadho Ajāta-sattu Vedehi-putto Kosi- nārakānaü Mallānaü dåtaü pāhesi: `Bhagavā pi khat- tiyo {aham} pi khattiyo. Aham pi arahāmi Bhagavato sarãrānaü bhāgaü, aham pi Bhagavato sarãrānaü thåpa¤ ca maha¤ ca karissāmãti.' Assosuü kho Vesālikā Licchavã: `Bhagavā kira Kusinārāyaü parinibbuto' ti. Atha kho Vesālikā Licchavã Kosinārakānaü Mallānaü dåtaü pāhesuü: `Bhagavā pi khattiyo mayam pi khattiyā. Mayam pi arahāma Bhaga- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K inserts kho. Comp. udāna viii. 9. 2 SS evaü. 3-3 Sct omit udaka-sālato pi; Sd omits down to nibbāpesi (continues Kosin-); K udakaü sālato pi; Sum-sālake. >/ #<[page 165]># %% vato sarãrānaü bhāgaü, mayam pi Bhagavato sarãrānaü thåpa¤ ca maha¤ ca karissāmāti.' Assosuü kho Kāpilavatthavā Sakyā: `Bhagavā kira Kusinārāyaü {parinibbuto}' ti. Atha kho Kāpilavatthavā Sakyā Kosinārakānaü Mallānaü dåtaü pāhesuü: `Bhagavā amhākaü ¤āti-seņņho. Mayam pi arahāma Bhagavato sarãrānaü bhāgaü, mayam pi Bhagavato sarãrānaü thåpa¤ ca maha¤ ca karissāmāti.' Assosuü kho Allakappakā\<*<1>*>/ Bulayo\<*<2>*>/: `Bhagavā {kira} Kusinārāyaü parinibbuto' ti. Atha kho Allakappakā Bulayo Kosinārakānaü Mallānaü dåtaü pahesuü: `Bha- gavā pi khattiyo mayam pi khattiyā. Mayam pi arahāma Bhagavato sarãrānaü bhāgaü, mayam pi Bhagavato sarã- rānaü thåpa¤ ca maha¤ ca karissāmāti.' Assosuü kho Rāmagāmakā Koliyā:\<*<3>*>/ `Bhagavā kira Kusinārāyaü parinibbuto' ti. Atha kho Rāmagāmakā Koliyā Kosinārakānaü Mallānaü dåtaü pāhesuü: `Bhagavā pi khāttiyo mayam pi khattiyā. Mayam pi arahāma Bhagavato sarãrānaü bhāgaü, mayam pi Bhagavato sarãrānaü thåpa¤ ca maha¤ ca karissāmāti.' Assosi kho Veņhadãpako\<*<4>*>/ brāhmaõo: `Bhagavā kira Kusinārāyaü parinibbuto' ti. Atha kho Veņhadãpako brāhmaõo Kosinārakānaü Mallānaü dåtaü pāhesi: `Bhagavā pi khattiyo, aham asmi brāhmaõo. Aham pi arahāmi Bhagavato sarãrānaü bhāgaü, aham pi Bhaga- vato sarãrānaü thåpa¤ ca maha¤ ca karissāmãti.' Assosuü kho Pāveyyakā Mallā: `Bhagavā kira Kusinā- {rāyaü} parinibbuto' ti. Atha kho Pāveyyakā Mallā Kosi- nārakānaü Mallānaü dåtam pahesuü: `Bhagavā pi khattiyo mayam pi khattiyā. Mayam pi arahāma Bha- gavato sarãrānaü bhāgaü, mayam pi Bhagavato sarãrā- naü thåpa¤ ca maha¤ ca karissāmāti.' 25. Evaü vutte Kosinārakā Mallā te saüghe gaõe etad avocuü: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct adds pi; Sd allakappakapilayo. 2 K Bhålayo (text), Bulayo (note), and below, 27. 3 K koë- always. 4 K Veņņhad-, and below, 27. >/ #<[page 166]># %<166 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 6. 25.>% `Bhagavā amhākaü gāma-kkhette parinibbuto. Na mayaü dassāma Bhagavato sarãrānaü bhāgan' ti. Evaü vutte Doõo brāhmaõo te saüghe gaõe etad avoca: Suõantu bhonto mama eka-vākyaü. Amhākaü Buddho ahu khanti-vādo. Na hi sādhu yaü\<*<1>*>/ uttama-puggalassa Sarãra-bhaīge\<*<2>*>/ siya\<*<3>*>/ sampahāro. Sabbe {va} bhonto sahitā samaggā Sammodamānā karom' aņņha bhāge, Vitthārikā\<*<4>*>/ hontu disāsu thåpā Bahujjano\<*<5>*>/ cakkhumato pasanno' ti. `Tena hi brāhmaõa tvaü yeva\<*<6>*>/ Bhagavato sarãrāni aņņhadhā samaü suvibhattaü vibhajāhãti.' `Evaü bho' ti\<*<7>*>/ kho Doõo brāhmaõo tesaü saüghānaü gaõānaü paņissutvā Bhagavato sarãrāni aņņhadhā samaü suvibhattaü vibhajitvā te saüghe gaõe etad avoca: `Imaü me bhonto kumbhaü\<*<8>*>/ dadantu,\<*<9>*>/ aham pi kumbhassa thåpa¤ ca maha¤ ca karissāmãti.' Adaüsu kho te Doõassa brāhmaõassa kumbhaü. 26. Assosuü kho Pipphalivaniyā Moriyā: `Bhagavā kira Kusinārāyaü parinibbuto' ti. Atha kho Pipphaliva- niyā Moriyā Kosinārakānaü Mallānaü dåtaü pāhesuü: `Bhagavā pi khattiyo mayam pi khattiyā. Mayam pi arahāma Bhagavato sarãrānaü {bhāgaü}, mayam pi Bhaga- vato sarãrānaü thåpa¤ ca maha¤ ca karissāmāti.' `N' atthi Bhagavato {sarãrānaü} bhāgo, vibhattāni\<*<10>*>/ Bha- gavato sarãrāni, ito aīgāraü harathāti.' Te tato {aīgāraü} hariüsu.\<*<11>*>/ 27. Atha kho Rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto Rājagahe Bhagavato sarãrānaü thåpa¤ ca {maha¤} ca akāsi. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sdt sādhayaü: so K. 2 K bhāge. 3 SS siyā. 4 St -tā; Sc -ko. 5 K bahå janā. 6 K tva¤ceva. SS tva¤¤eva. 7 K `evaü bhoti' twice. 8 K tumbaü, and below. 9 K dentu. 10 Scdt vibhatti. 11 K āhar-. >/ #<[page 167]># %% Vesālikā pi Licchavã Vesāliyaü Bhagavato sarãrānaü thåpa¤ ca maha¤ ca akaüsu. Kāpilavatthavā pi Sakyā kapila-vatthusmiü Bhagavato sarãrānaü thåpa¤ ca maha¤ ca akaüsu. Allakappakā pi Bulayo\<*<1>*>/ {Allakappe} Bhagavato sarãrā- naü thåpa¤ ca maha¤ ca akaüsu. Rāmagāmakā pi Koliyā Rāmagāme Bhagavato sarãrā- naü thåpa¤ ca maha¤ ca akaüsu. Veņhadãpako pi brāhmaõo Veņhadãpe Bhagavato sarãrā- naü thåpa¤ ca maha¤ ca akāsi. Pāveyyakā pi Mallā Pāvāyaü Bhagavato sarãrānaü thåpa¤ ca maha¤ ca akaüsu. Kosinārakā pi Mallā Kusinārāyaü Bhagavato sarãrānaü thåpa¤ ca maha¤ ca akaüsu. Doõo pi brāhmaõo kumbhassa\<*<2>*>/ thåpa¤ ca maha¤ ca akāsi. Pipphalivaniyā pi Moriyā Pipphalivane aīgārānaü thåpa¤ ca maha¤ ca akaüsu. Iti aņņh' assa\<*<3>*>/ sarãra-thåpā navamo kumbha\<*<4>*>/-thåpo dasamo aīgāra-thåpo. Evam etaü bhåta-pubban ti. 28. Aņņha-doõaü cakkhumato sarãraü, satta-doõaü {Jambudãpe} mahenti, Eka¤ ca doõaü purisa-varuttamassa Rāmagāme nāga- rājā mahenti. Ekā pi dāņhā Tidivehi påjitā, ekā pana Gandhāra-pure mahãyati, Kāliīga-ra¤¤o vijite pun' ekaü, ekaü puna nāga-rājā mahenti\<*<5>*>/. Tass' eva tejena ayaü vasundharā āyāga-seņņhehi mahã alaükatā. Evam imaü cakkhumato sarãraü susakkataü sakkata- sakkatehi. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K Bhålayo; Sd Buëayo (here only). 2 K tumbassa. 3 K omits: (text) aņņha sarãratthåpā; (note) aņņhasarãatthåpāna¤ca. 4 K tumba. 5 See Buddha Vaüsa 68. >/ #<[page 168]># %<168 MAHâ-PARINIBBâNA-SUTTANTA. [D. xvi. 6. 28.>% Devinda-nāginda-narinda-påjito manussa-seņņhehi tath' eva påjito Taü vandatha pa¤jalikā bhavitvā, Buddho\<*<1>*>/ have kappa- satehi dullabho\<*<2>*>/ ti.] Mahā-Parinibbāna-Suttantaü Niņņhitaü.\<*<3>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct K Buddhā . . . dullabhā. Comp. v. 23. 2 K and Bp add: Cattāëãsa-samā dantā kesā lomā ca sabbaso, Devā hariüsu ekekaü cakkhavāëa-param parā ti. 3 So Scd; St Nibbāna-Suttaütaü Niņņhitaü; K MahāParinibbāna Suttam Niņ-. >/ #<[page 169]># %< 169>% [xvii. Mahā-Sudassana-Suttanta.] 1.1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Kusinārāyaü viharati Upavattane Mallānaü sāla-vane antarena yamaka-sālānaü\<*<1>*>/ parinibbāna-samaye. 2. Atha kho āyasmā ânando yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho āyasmā ânando {Bhagavantaü} etad avoca: `Mā bhante Bhagavā imasmiü kuķķa\<*<2>*>/-nagarake ujjaīgala-nagarake sākha-nagarake\<*<3>*>/ parinibbāyi. Santi bhante a¤¤āni mahā-nagarāni seyyathãdaü Campā Rājagahaü Sāvatthi Sāketaü\<*<4>*>/ Kosambi\<*<5>*>/ Bārāõasi,\<*<6>*>/ ettha Bhagavā parinibbāyatu. Ettha bahå khattiya- mahāsālā brāhmaõa-mahāsālā, gahapati-mahāsālā Tathā- gate abhippasannā, te Tathāgatassa {sarãra}-påjaü karis- {santãti.} 3. `Mā h' evaü ânanda avaca "kuķķa-nagarakaü\<*<7>*>/ ujjaīgala-nagarakaü sākha-nagarakan\<*<8>*>/ ti." Bhåta-pub- baü ânanda rājā Mahā-sudassano nāma ahosi khattiyo muddhāvasitto\<*<9>*>/ cāturanto vijitāvã janapadatthāvariyap- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm antare yamaka-sālānaü; Bp antare yatapakasāla. 2 So Sdt; Sc kuķķha; Bm K khuddaka (so Bp below); Bp kudda. See xvi. 5. 17, p. 146. 3 K usākhā. 4 SS Saketaü. 5 SS Kosambi; Bm K bã. 6 SS Bārāõasi; Bm K sã. 7 So Sdt; Sc kuķķha; Bmp K khuddaka. 8 Bm sākhā-, but sākha- above; K sākhā-. 9 So SS K; Bm muddhābhis-; Bp muddhābhis-, but in 7 muddhāvas-. >/ #<[page 170]># %<170 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 1. 3.>% patto. Ra¤¤o ânanda Mahā-sudassanassa ayaü Kusi- nārā Kusāvatã nāma rājadhāni\<*<1>*>/ ahosi. \<*<2>*>/Sā kho ânanda Kusāvatã\<*<2>*>/ pacchimena ca puratthimena\<*<3>*>/ ca dvādasa- yojanāni ahosi\<*<4>*>/ āyāmena, uttarena ca dakkhiõena ca satta-yojanāni vitthārena. Kusāvatã ânanda rājadhāni iddhā c' eva ahosi phãtā ca bahu-janā ca ākiõõa-manussā ca subhikkhā ca. Seyyathā pi ânanda devānaü âëaka- mandā\<*<5>*>/ nāma rājadhāni iddhā c' eva\<*<6>*>/ phãtā ca bahu-janā ca ākiõõa-yakkhā ca subhikkhā ca,\<*<7>*>/ evam eva kho ânanda Kusāvatã rājadhāni iddhā c' eva ahosi phãtā ca bahu-janā ca ākiõõa-manussā ca subhikkhā ca. Kusāvatã ânanda rājadhāni dasahi saddehi avivittā ahosi divā c' eva rattã\<*<8>*>/ ca, seyyathãdaü hatthi-saddena assa-saddena\<*<9>*>/ ratha- saddena bheri-saddena mutiīga-saddena\<*<10>*>/ vãõā-saddena gãta-saddena samma-saddena tāëa-saddena "asnātha\<*<11>*>/ pivatha khādathāti" dasamena saddena. 4. `Kusāvatã ânanda rājadhāni sattahi pākārehi parik- khittā ahosi. Tattha\<*<12>*>/ eko pākāro sovaõõamayo, eko råpimayo,\<*<13>*>/ eko veëuriyamayo, eko phalikamayo, eko lohitaīkamayo,\<*<14>*>/ eko masāragallamayo, eko sabbaratana- mayo. 5. `Kusāvatiyā ânanda rājadhāniyā catunnaü vaõõā- naü dvārāni ahesuü. Ekaü dvāraü sovaõõamayaü, ekaü råpimayaü, ekaü veëuriya-mayam, ekaü phalika- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS -dhāni, and so throughout; K -dhānã; Bm -ņhānã; Bp ņhāni, throughout. 2-2 Bmp K Ch omit. 3 Bm puratthimena ca pacchimena ca. 4 Sd Bmp Ch omit. 5 SS K âla-. 6 K adds ahosi. 7 SS omit subhikkhā ca. 8 So SS and Ch Bm ratti¤; K rattiü. 9 Sd omits. 10 Bmp K mudiīga; Scd and St (corrected for mutiīgasaddena repeated) add panava-saddena. Comp. Dh. S. 621; Asl. 319; Jāt. i. 3. 11 K asatha. 12 Sd ettha, Bm K omit. 13 Bmp K throughout råpiyamayo. 14 Bm aīga, and onwards. >/ #<[page 171]># %% mayaü. Ekam-ekasmiü\<*<1>*>/ dvāre satta\<*<2>*>/ esikā nikhātā ahesuü ti-porisaīgā catu-porisā\<*<3>*>/ ubbedhena. Ekā esikā sovaõõamayā, ekā råpimayā, ekā veëuriyamayā, ekā phalikamayā,\<*<4>*>/ ekā lohitaīkamayā, ekā masāragallamayā, ekā sabbaratana\<*<5>*>/ mayā. 6. `Kusāvatã ânanda rājadhāni sattahi tāla-pantãhi parikkhittā ahosi. Ekā tāla-panti sovaõõamayā ekā råpimayā, ekā veëuriyamayā, ekā phalikamayā, ekā lohi- taīkamayā, ekā masāragallamayā, ekā sabbaratanamayā. Sovaõõamayassa tālassa sovaõõamayo khandho ahosi, {råpimayāni} pattāni ca phalāni ca. Råpimayassa tālassa råpimayo khandho ahosi sovaõõamayāni pattāni ca phalāni ca. Veëuriyamayassa tālassa veëuriyamayo khandho ahosi phalikamayāni pattāni ca phalāni ca. Phalikamayassa tālassa phalikamayo khandho ahosi veëuriyamayāni pattāni ca phalāni ca. Lohitaīkamayassa tālassa lohitaīkamayo khandho ahosi masāragallamayāni pattāni ca phalāni ca. Masāragallamayassa tālassa masā- ragallamayo khandho ahosi lohitaīkamayāni pattāni ca phalāni ca. Sabbaratanamayassa tālassa sabbaratanamayo khandho ahosi sabbaratana-mayāni pattāni ca phalāni ca. Tāsaü kho pan' ânanda tāla-pantãnaü vāteritānaü saddo ahosi vaggu ca rajanãyo ca kamanãyo\<*<6>*>/ ca madanãyo ca. Seyyathā pi ânanda pa¤caīgikassa turiyassa suvinã- tassa suppaņipatālitassa\<*<7>*>/ kusalehi\<*<8>*>/ samannāhatassa\<*<9>*>/ saddo hoti vaggu ca rajanãyo ca kamanãyo ca madanãyo \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm ekekasmiü. 2 Sc sattā; Sd sattha; St satthahi; Bmp K satta satta. 3 Sct porisa; then Sct add nikhātā dasa porisā; Bmp K read for the whole, ti-porisaīga-tiporisā. 4 SS omit. 5 SS sattaratana. 6 K kammaniyo; BB and K spell these words with -niyo, Cp. 29, 32. 7 So St Sc suppaņikālitassa; Sd suppaņipatulitassa; Bm suppaņitāli-; Bp supatāëi-; K suppaņitāëi-. But see 29, 32. 8 Bm sukusalehi. 9 K sus-; K Sã susamannāg-; SS samannāg-. >/ #<[page 172]># %<172 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 1. 6.>% ca, evam eva kho ânanda tāsaü tāla-pantãnaü vāteri- tānaü saddo ahosi vaggu ca rajanãyo ca kamanãyo ca madanãyo ca. Ye kho pan' ânanda tena\<*<1>*>/ samayena Kusāvatiyā rājadhāniyā dhuttā ahesuü {soõķā} pipāsā, te tāsaü tāla-pantãnaü vāteritānaü saddena paricāresuü\<*<2>*>/. 7. `Rājā\<*<3>*>/ ânanda Mahā-sudassano sattahi ratanehi samannāgato ahosi catåhi ca iddhãhi. Katamehi sattahi? Idh' ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa tadahu 'posathe paõõarase sãsaü nahātassa\<*<4>*>/ uposathikassa upari-pāsāda- vara-gatassa dibbaü cakka-ratanaü pātur ahosi sahas- sāraü sanemikaü sanābhikaü sabbākāra-paripåraü. Disvā {ra¤¤o} Mahā-sudassanassa etad ahosi: "Sutaü kho pana m' etaü\<*<5>*>/: `Yassa ra¤¤o khattiyassa mud- dhāvasittassa\<*<6>*>/ tadahu 'posathe paõõarase sãsaü nahā- tassa uposathikassa upari-pāsāda-vara-gatassa dibbaü {cakka-ratanaü} pātu bhavati sahassāraü sanemikaü\<*<7>*>/ sanā- bhikaü sabbākāra-paripåraü, so hoti rājā cakkavattãti. Assaü nu kho ahaü rājā cakkavattãti." 8. `Atha kho ânanda rājā Mahā-sudassano uņņhāy' āsanā, ekaüsaü uttarāsaīgaü karitvā, vāmena hatthena bhiīkāraü\<*<8>*>/ gahetvā,\<*<9>*>/ dakkhiõena hatthena cakka- ratanaü abbhukkiri\<*<10>*>/: "Pavattatu bhavaü cakka- ratanaü, abhivijinātu bhavaü cakka-ratanan ti." Atha kho taü ânanda cakka-ratanaü puratthimaü disaü pavatti,\<*<11>*>/ anvad\<*<12>*>/ eva rājā Mahā-sudassano saddhiü caturaīginiyā senāya. Yasmiü kho pan' ânanda padese \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS add kho pana. 2 Sc here and at parivār-; So Sdt at 3 7 foll. in M. iii., 172 foll. 4 Bmp nātassa, and below. See above p. 163. 5 Bmp K pan' etaü; K (Sã) pana metaü. 6 So here Bm. 7 Bp sanemikkaü. 8 Bm K insert suvaõõa9 Bp adds dakkhiõena hatthena siīgāraü gahetvā. 10 Bp abbhåkiri (Bm K agree with SS). 11 Bm pavattati. 12 Sc anvād; Bp anud, but Bm anvad; K anu deva; K (Sã) anvadeva, and so Sum. >/ #<[page 173]># %% cakka-ratanaü patiņņhāsi, tattha rājā Mahā-sudassano vāsaü upagacchi\<*<1>*>/ saddhiü caturaīginiyā senāya. 9. `Ye kho pan' ânanda puratthimāya disāya paņirājāno te rājānaü Mahā-sudassanaü upasaükamitvā evam āhaüsu: "`Ehi kho Mahārāja, sāgataü\<*<2>*>/ Mahārāja, sakan te Mahārāja, anusāsa Mahārājāti." `Rājā Mahā-sudassano evam āha: "Pāõo na hantabbo. Adinnaü n' ādātabbaü. Kāmesu micchā na caritabbā. Musā na bhāsitabbā.\<*<3>*>/ Majjaü na pātabbaü. Yatha- bhutta¤ ca bhu¤jathāti." `Ye kho pan' ânanda puratthimāya disāya paņirājāno te\<*<4>*>/ ra¤¤o Mahā-sudassanassa anuyuttā\<*<5>*>/ ahesuü. 10. `Atha kho taü ânanda cakka-ratanaü puratthimaü samuddaü\<*<6>*>/ ajjhogahetvā\<*<7>*>/ paccuttaritvā dakkhiõaü disaü pavatti\<*<8>*>/ . . . pe . . . dakkhiõaü samuddaü ajjhogahetvā paccuttaritvā pacchimaü disaü pavatti . . . pe\<*<9>*>/ . . . pacchimaü samuddaü ajjhogahetvā paccuttaritvā\<*<10>*>/ utta- raü disaü pavatti, anvad eva rājā Mahā-sudassano sad- dhiü caturaīginiyā senāya. Yasmiü kho pan' ânanda padese cakka-ratanaü paņiņņhāsi, tattha rājā Mahā- sudassano vāsaü upagacchi saddhiü caturaīginiyā senāya. `Ye kho pan' ânanda uttarāya disāya paņirājāno, te rājānaü Mahā-sudassanaü upasaükamitvā evam āhaüsu: "`Ehi kho Mahārāja, sāgataü Mahārāja, sakan te Mahārāja, anusāsa Mahārājāti." `Rājā Mahā-sudassano eva āha: "Pāõo na hantabbo. Adinnaü n' ādātabbaü. Kāmesu micchā na caritabbā. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sdt upaga¤chi. 2 St sāgata; Bm svāgatan te; Bp K svāgataü here and below. 3 Bm bhaõitabbā, and below. 4 SS tesaü. 5 Bm anuyantā; K anuyantā (Sã) anuyuttā. 6 Sd sudassanaü, Bp samuddhaü. 7 Bp K -gāhetvā, and below. 8 Bm K pavattati, and below. 9 Scd Bp omit pe. 10 SS omit. >/ #<[page 174]># %<174 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 1. 10.>% Musā na bhāsitabbā. Majjaü na pātabbaü. Yathā- bhutta¤ ca {bhu¤jathāti}." `Ye kho pan' ânanda uttarāya disāya paņirājāno, te ra¤¤o Mahā-sudassanassa anuyuttā ahesuü. 11. `Atha kho taü ânanda cakka-ratanaü samudda- pariyantaü paņhaviü abhivijinitvā Kusāvatiü\<*<1>*>/ {rājadhāniü} paccāgantvā ra¤¤o Mahā-sudassanassa antepura-dvāre attha-karaõa-pamukhe\<*<2>*>/ akkhāhataü\<*<3>*>/ ma¤¤e aņņhāsi ra¤¤o Mahā-sudassanassa ante-puraü upasobhayamānaü. {Ra¤¤o} ânanda Mahā-sudassanassa evaråpaü cakka- ratanaü pātur ahosi. 12. `Puna ca paraü ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa hatthi-ratanaü pātur ahosi, sabba-seto sattappatiņņho iddhimā vehāsaü-gamo Uposatho nāma nāga-rājā. Disvā\<*<4>*>/ ra¤¤o Mahā-sudassanassa cittaü pasãdi: "Bhaddakaü vata bho hatthi-yānaü sace damathaü upeyyāti." Atha kho tam\<*<5>*>/ ânanda hatthi-ratanaü seyyathā pi nāma bhaddo hatthājānãyo\<*<6>*>/ dãgha-rattaü suparidanto evam evaü\<*<7>*>/ damathaü\<*<8>*>/ upagacchi. Bhåta-pubbaü ânanda rājā Mahā-sudassano tam eva hatthi-ratanaü {vãmaüsamāno} pubbaõha-samayaü abhiråhitvā samudda-pariyantaü paņhaviü anusaüsāyitvā\<*<9>*>/ Kusāvatiü rājadhāniü pac- cāgantvā pātarāsaü akāsi. Ra¤¤o ânanda Mahā-sudas- sanassa evaråpaü hatthi-ratanaü pātur ahosi. 13. `Puna ca paraü ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa assa-ratanaü pātur ahosi, sabba-seto kāka-sãso\<*<10>*>/ mu¤jakeso iddhimā vehāsaü-gamo Valāhako nāma assa-rājā. Disvā\<*<11>*>/ ra¤¤o Mahā-sudassanassa cittaü pasãdi: "Bhaddakaü vata bho assa-yānaü sace damathaü upeyyāti." Atha \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd -vati; St -vati. 2 Bp mukhe. 3 Sd akkhātaü. 4 Bmp taü disvā. 5 SS omit. 6 Bp gandhatthajāniyo. 7 Bmp K eva. 8 Bp damataü, and below. 9 Sc asaüsāyitvā; St Bmp K anusāyitvā; see below. 10 Bm Kāla-siso [for kāëa-]. Sum kāka-gãvā viya . . . kāëa-vaõõena sãsena. 11 Bmp insert taü before disvā. >/ #<[page 175]># %% kho taü\<*<1>*>/ ânanda assa-ratanaü seyyathā pi nāma bhaddo assājānãyo\<*<2>*>/ dãgha-rattaü suparidanto evam evaü da- mathaü upagacchi.\<*<3>*>/ Bhåta-pubbaü ânanda rājā Mahā- sudassano tam eva assa-ratanaü {vãmaüsamāno} pubbaõha- samayaü abhiråhitvā samudda-pariyantaü paņhaviü anusāyitvā\<*<4>*>/ Kusāvatiü rājadhāniü paccāgantvā pāta- rāsam akāsi. Ra¤¤o ânanda Mahā-sudassanassa evarå- paü assa-ratanaü pātur ahosi. 14. `Puna ca paraü ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa maõi-ratanaü pātur ahosi.\<*<5>*>/ So ahosi\<*<5>*>/ maõi-veëuriyo subho jātimā {aņņhaüso} suparikamma-kato accho vip- pasanno sabbākāra-sampanno. Tassa kho pan' ânanda maõi-ratanassa ābhā samantā yojanaü phuņā ahosi. Bhåta-pubbaü ânanda rājā Mahā-sudassano tam eva maõi-ratanaü {vãmaüsamāno} caturaīgini\<*<6>*>/-senaü san- nayhitvā maõi-dhajaggaü\<*<7>*>/ āropetvā rattandhakāra- timisāyaü pāyāti.\<*<8>*>/ Ye kho pan' ânanda samantā gāmā ahesuü, te ten' obhāsena kammante payojesuü "Divā te" ma¤¤amānā. Ra¤¤o ânanda Mahā-sudassanassa {evarå- paü} maõi-ratanaü pātur ahosi. 15. `Puna ca paraü ânanda ra¤¤o Mahā-Sudas- sanassa itthi-ratanaü pātur ahosi, abhiråpā dassanãyā pāsādikā paramāya vaõõa-pokkharatāya samannāgatā, {nātidãghā} nātirassā nātikisā {nātithålā} nātikāëã\<*<9>*>/ nāccodātā, atikkantā mānusaü\<*<10>*>/ vaõõaü appattā dibbaü\<*<11>*>/ vaõõaü. Tassa kho pan' ânanda itthi-ratanassa evaråpo kāya- samphasso hoti, seyyathā pi nāma tåla-picuno vā kappāsa- picuno vā. Tassa kho pan' ânanda itthi-ratanassa sãte uõhāni gattāni honti, uõhe sãtāni. Tassa kho pan' ânanda itthi-ratanassa kāyato candana-gandho vāyati, mukhato uppala-gandho. Taü kho pan' ânanda itthi- ratanaü ra¤¤o Mahā-Sudassanassa pubbuņņhāyinã ahosi \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit. 2 Bm assājāniyo; Bp assajāniyo. 3 Sc upaga¤chi. 4 Sc anusāyāyitvā; Bp anusāritvā. 5-5 K om. 6 Bm K niü. 7 Bm K maõiü dhajjaggaü. 8 Bmp K pāyāsi. 9 Sc kāli; Sdt kālã; Bmp K kāëikā. 10 Sc mānusa; Bm si; K manussã. 11 Bm K dibba. >/ #<[page 176]># %<176 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 1. 15.>% pacchā-nipātinã kiükāra-paņissāvinã\<*<1>*>/ manāpa-cārinã piya- vādinã.\<*<2>*>/ Taü kho pan' ânanda itthi-ratanaü\<*<3>*>/ rājānaü Mahā-sudassanaü manasā pi no {aticāri}, kuto pana kāyena. Ra¤¤o\<*<4>*>/ ânanda Mahā-sudassanassa evaråpaü itthi-ratanaü pātur ahosi. 16. `Puna ca paraü ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa gahapati-ratanaü pātur ahosi. Tassa kamma-vipākajaü dibba\<*<5>*>/-cakkhuü pātur ahosi yena nidhiü passati sas- sāmikam\<*<6>*>/ pi assāmikam\<*<7>*>/ pi. So rājānaü Mahā-sudas- sanaü upasaükamitvā evam āha: "Appossukko\<*<8>*>/ tvaü deva hohi, ahaü te dhanena dhana-karaõãyaü karis- sāmãti." `Bhåta-pubbaü ânanda rājā Mahā-sudassano tam eva gahapati-ratanaü {vãmaüsamāno} nāvaü abhiråhitvā majjhe Gaīgāya nadiyā sotaü ogāhetvā\<*<9>*>/ gahapati- ratanaü etad avoca: "`Attho me gahapati hira¤¤a\<*<10>*>/-suvaõõenāti." "`Tena hi mahā-rāja ekaü\<*<11>*>/ va\<*<12>*>/ tãraü\<*<13>*>/ nāvā\<*<14>*>/ upetåti." "`Idh' eva me gahapati attho hira¤¤a\<*<15>*>/-suvaõ- õenāti." `Atha kho taü ânanda gahapati-ratanaü ubhohi hatthehi udakaü omasitvā\<*<16>*>/ påraü hira¤¤a-suvaõõassa kumbhiü uddharitvā rājānaü Mahā-sudassanaü etad avoca: "Alam ettāvatā mahā-rāja, katam ettāvatā\<*<17>*>/ mahā-rājāti?" `Rājā Mahā-sudassano evam āha: "Alam ettāvatā gahapati, katam ettāvatā gahapati, påjitam ettāvatā gahapatãti." \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc paņissavãni; Bp K paņisāvinã. 2 Sc Bp omit. 3 SS omit. 4 Bm K insert pan'. 5 Sdt dibbaü. 6 Bmp sasāmikaü. 7 Bm asām-. 8 Bp sabbosukko; Bm apposukko. 9 Bm K ogāhitvā. 10 Scd hira¤¤e. 11 K eka- 12 Bm K omit. SS vā. 13 Sd tarãnaü; St tarãtaü. 14 Sc K nāvaü. 15 SS hira¤¤e. 16 Bp omaõsitvā. 17 Bp adds mahā-rāja, påjitam ettāvatā. >/ #<[page 177]># %% `Ra¤¤o ânanda Mahā-sudassanassa evaråpaü gahapati- ratanaü pātur ahosi. 17. `Puna ca paraü ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa pariõāyaka-ratanaü pātur ahosi, paõķito viyatto\<*<1>*>/ medhāvã paņibalo rājānaü Mahā-sudassanaü upayāpetabbaü\<*<2>*>/ upayāpetuü\<*<2>*>/ apayāpetabbaü\<*<3>*>/ apayāpetuü\<*<4>*>/ ņhapetabbaü ņhapetuü. So rājānaü Mahā-sudassanaü upasaükamitvā evam āha: "Appossukko tvaü deva hohi, aham anusāsis- sāmãti."\<*<5>*>/ `Ra¤¤o ânanda Mahā-sudassanassa evaråpaü pari- õāyaka-ratanaü pātur ahosi. `Rājā ânanda Mahā-sudassano imehi sattahi\<*<6>*>/ ratanehi samannāgato ahosi. 18. `\<*<7>*>/Puna ca paraü\<*<7>*>/ ânanda rājā\<*<8>*>/ Mahā-sudassano catåhi iddhãhi samannāgato ahosi. Katamāhi\<*<9>*>/ catåhi iddhãhi? Idh' ânanda rājā Mahā-sudassano abhiråpo ahosi dassanãyo pāsādiko paramāya vaõõa-pokkharatāya samannāgato ativiya a¤¤ehi manussehi. Rājā ânanda Mahā-sudassano imāya paņhamāya\<*<10>*>/ iddhiyā samannāgato ahosi. 19. `Puna ca paraü ânanda rājā Mahā-sudassano dãghāyuko ahosi ciraņņhitiko ativiya a¤¤ehi manussehi. Rājā ânanda Mahā-sudassano imāya dutiyāya iddhiyā samannāgato ahosi. 20. `Puna ca paraü ânanda rājā Mahā-{sudassano} appābādho ahosi appātaīko sama-vepākiniyā gahaõiyā samannāgato nātisãtāya nāccuõhāya ativiya a¤¤ehi manussehi. Rājā ânanda Mahā-sudassano imāya tatiyāya iddhiyā samannāgato ahosi. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St vyatto. 2 K upeyyāp-. 3 K apeyyāp-. 4 Bp aparāyāpetuü; K upeyyāp- (where up- must be a misprint for ap-). 5 Sc Bp anussā-; Sd anusissamãti; St anuham. 6 SS satta- 7-7 Bmp omit. 8 SS omit. 9 SS katamehi. (In 21 SS have imāhi.) 10 SS omit. >/ #<[page 178]># %<178 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 1. 21.>% 21. `Puna ca paraü ânanda rājā Mahā-sudassano brāhmaõa-gahapatikānaü piyo ahosi manāpo. Seyyathā pi ânanda pitā puttānaü piyo hoti manāpo, evam eva kho ânanda rājā Mahā-sudassano brāhmaõa-gahapatikā- naü piyo ahosi manāpo. Ra¤¤o pi ânanda Mahā-sudas- sanassa brāhmaõa-gahapatikā piyā ahesuü manāpā. Sey- yathā pi ânanda pitu puttā piyā honti manāpā, evam eva kho ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa brāhmaõa-gahapa- tikā piyā ahesuü manāpā. Bhåta-pubbaü ânanda rājā Mahā-sudassano caturaīginiyā senāya uyyāna-bhåmiü niyyāsi. Atha kho ânanda brāhmaõa-gahapatikā rājā- naü Mahā-sudassanaü upasaükamitvā evam āhaüsu: "Ataramāno deva yāhi yathā taü mayaü cirataraü pas- seyyāmāti." Rājā pi ânanda Mahā-sudassano sārathiü āmantesi: "Ataramāno sārathi rathaü pesehi yathā ahaü\<*<1>*>/ brāhmaõa-gahapatike cirataraü passeyyan ti." Rājā ânanda Mahā-sudassano imāya catutthāya\<*<2>*>/ iddhiyā samannāgato ahosi. `Rājā ânanda Mahā-sudassano imāhi catåhi iddhãhi samannāgato ahosi. 22. `Atha kho ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa etad ahosi: "Yan\<*<3>*>/ nånāhaü imāsu tālantarikāsu dhanu-sate dhanu-sate pokkharaõãyo\<*<4>*>/ māpeyyan ti." `Māpesi kho\<*<5>*>/ ânanda rājā Mahā-sudassano tāsu tālan- tarikāsu dhanu-sate dhanu-sate pokkharaõãyo. Tā kho pan' ânanda pokkharaõãyo catunnaü vaõõānaü {iņņhakāhi} citā ahesuü, ekā {iņņhakā}\<*<6>*>/ sovaõõamayā,\<*<7>*>/ ekā råpi mayā,\<*<8>*>/ ekā veëuriyamayā, ekā phalikamayā. Tāsu kho pan' ânanda pokkharaõãsu cattāri cattāri\<*<9>*>/ sopānāni ahesuü catunnaü vaõõānaü, ekaü sopānaü sovaõõa- mayaü, ekaü råpimayaü, ekaü veëuriyamayaü, ekaü phalikamayaü Sovaõõamayassa sopānassa sovaõõa- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS yathāhaü. 2 Bm -tthiyā. 3 Bmp yaü. 4 Bm K -õiyo (and onwards). 5 Sdt insert pana. 6 Sc itthakāyā; Sd -kāyo. 7 Sct suv-. 8 Bm K råpiyamayā, and onwards. 9 K omits. >/ #<[page 179]># %% mayā thambhā ahesuü, råpimayā såciyo\<*<1>*>/ ca uõhãsa¤ ca; råpimayassa sopānassa råpimayā thambhā ahesuü, sovaõõamayā såciyo ca uõhãsa¤ ca; veëuriyamayassa sopānassa veëuriyamayā thambhā ahesuü, phalikamayā såciyo ca uõhãsa¤ ca; phalikamayassa sopānassa phalika- mayā thambhā ahesuü, veëuriyamayā såciyo ca {uõhãsa¤} ca. Tā kho pan' ânanda pokkharaõãyo dvãhi vedikāhi parikkhittā ahesuü, ekā vedikā sovaõõamayā ekā råpi- mayā; sovaõõamayāya vedikāya sovaõõamayā thambhā ahesuü råpimayā såciyo ca uõhãsa¤ ca; råpimayāya vedikāya råpimayā thambhā ahesuü sovaõõamayā såciyo ca uõhãsa¤ ca. 23. `Atha kho ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa etad ahosi: "Yan nånāhaü imāsu pokkharaõãsu {evaråpaü} mālaü ropāpeyyaü\<*<2>*>/ uppalaü padumaü\<*<3>*>/ kumudaü puõ- ķarãkaü sabbotukaü sabba-janassa anācāran\<*<4>*>/ ti." Ropā- pesi kho ânanda rājā Mahā-sudassano tāsu pokkharaõãsu evaråpaü mālaü uppalaü padumaü kumudaü puõķa- rãkaü sabbotukaü {sabba-janassa} anācāraü.\<*<5>*>/ `Atha kho ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa etad ahosi: "Yan nånāhaü imāsaü pokkharaõãnaü tãre nahā- pake\<*<6>*>/ purise ņhapeyyaü ye āgatāgataü janaü nahāpes- santãti." ōhapesi kho ânanda rājā Mahā-sudassano tāsaü pokkharaõãnaü tãre nahāpake purise ye āgatāgataü janaü nahāpeyyuü. `Atha kho ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa etad ahosi: "Yan nånāhaü imāsaü pokkharaõãnaü tãre eva- råpaü dānaü paņņhapeyyaü, annaü annatthikassa pānaü pānatthikassa vatthaü vatthatthikassa {yānaü} yānatthi- kassa sayanaü sayanatthikassa itthiü itthatthikassa\<*<7>*>/ hira¤¤aü hira¤¤atthikassa suvaõõaü suvaõõatthikassāti." \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS Bmp suciyo here, but såciyo below. 2 SS ropāpeyya. 3 Sc uppala-paduma-. 4 SS anācavan; Bmp K anāvaņņan. 5 Sc anācariü; Bm K anāvaņņaü; Bp anāvaņņa. 6 Bmp K nhā-, and below. 7 Bm K itthitthik-, and below. >/ #<[page 180]># %<180 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 1. 23.>% Paņņhapesi kho ânanda rājā Mahā-sudassano tāsaü pok- kharaõãnaü tãre evaråpaü dānaü, annaü annatthikassa pānaü pānatthikassa vatthaü vatthatthikassa yānaü yā- natthikassa sayanaü sayanatthikassa itthiü itthatthikassa hira¤¤aü hira¤¤atthikassa suvaõõaü suvaõõatthikassa\<*<1>*>/. 24. `Atha kho ânanda brāhmaõa-gahapatikā pahåtaü sāpateyyaü ādāya rājānaü Mahā-sudassanaü upasaüka- mitvā evam {āhaüsu}: "Idaü deva pahåtaü sāpateyyaü devaü yeva\<*<2>*>/ uddissa āhataü,\<*<3>*>/ taü devo {paņigaõhatåti}." "`Alaü bho, mama\<*<4>*>/ pi\<*<5>*>/ pahåtaü sāpateyyaü dham- mikena balinā abhisaükhataü. Taü vo hotu, ito ca bhãyo harathāti." "Te ra¤¤ā paņikkhittā ekamantaü apakkamma evaü samacintesuü: "Na kho etaü\<*<6>*>/ amhākaü paņiråpaü yaü mayaü\<*<7>*>/ imāni sāpateyyāni punad eva sakāni gha- rāni paņihārāma.\<*<8>*>/ Yan nåna mayaü ra¤¤o Mahā-sudas- sanassa nivesanaü māpeyyāmāti." `Te rājānaü Mahā-sudassanaü upasaükamitvā evaü āhaüsu: "Nivesanaü te deva māpessāmāti." "`Adhivāsesi kho ânanda rājā Mahā-sudassano tuõhã- bhāvena." 25. `Atha kho ânanda Sakko devānaü indo ra¤¤o Mahā-sudassanassa cetasā ceto-parivitakkam a¤¤āya Vissa- kammaü\<*<9>*>/ deva-puttaü āmantesi: "Ehi tvaü samma\<*<10>*>/ Vissakamma ra¤¤o Mahā-sudassanassa nivesanaü mā- pehi Dhammaü\<*<11>*>/ nāma pāsādan ti." "`Evaü bhaddan tavāti"\<*<12>*>/ kho ânanda Vissakammo \<-------------------------------------------------------------------------- 1 All MSS. and K -kassāti as above. 2-2 Bmp K -devass' eva. 3 SS K āhataü; Bm ābhata; Bp ābhātaü. See p. 245. 4 Sc mam; K mamam. 5 Bmp p' idaü; K idaü. 6 Bp K evaü. 7 K omits. 8 Bmp paņihareyyāmāti; K paņihāreyyāma. 9 Bmp Visukamma, and below. 10 Bp omits; SS mama. 11 Sdt dhammikaü. 12 Sd bhadantevāti; Sc bhaddante vā ti; Bmp bhaddantavāti; K bhaddaü tavāti. >/ #<[page 181]># %% deva-putto Sakkassa devānam indassa paņissutvā, seyyathā pi nāma balavā puriso sammi¤jitaü\<*<1>*>/ vā bāhaü pasāreyya pasāritaü vā bāhaü sammi¤jeyya, evam eva\<*<2>*>/ devesu Tāvatiüsesu antarahito ra¤¤o Mahā-sudassanassa purato pātur ahosi. Atha kho ânanda Vissakammo deva-putto rājānaü Mahā-sudassanaü etad avoca: "Nivesanan te deva māpessāmi\<*<3>*>/ Dhammaü nāma pāsādan ti." `Adhivāsesi kho ânanda rājā Mahā-sudassano tuõhã- bhāvena. Māpesi kho ânanda Vissakammo deva-putto ra¤¤o Mahā-sudassanassa nivesanaü Dhammaü nāma pāsādaü. 26. `Dhammo ânanda pāsādo puratthimena ca pacchi- mena ca yojanaü āyāmena ahosi, uttarena ca dakkhiõena ca addha-yojanaü vitthārena. `Dhammassa ânanda pāsādassa ti-porisaü uccatta- nena\<*<4>*>/ vatthuü\<*<5>*>/ citaü ahosi catunnaü vaõõānaü iņņha- kāhi, ekā iņņhakā {sovaõõamayā}, ekā råpimayā,\<*<6>*>/ ekā veëu- riyamayā, ekā phalikamayā. `Dhammassa ânanda pāsādassa caturāsãti-thambha- sahassāni ahesuü catunnaü vaõõānaü, eko thambho sovaõõamayo, eko råpimayo, eko veëuriyamayo, eko phali- kamayo. `Dhammo ânanda pāsādo catunnaü vaõõānaü phalake- hi santhato ahosi, ekaü phalakaü sovaõõamayaü, ekaü råpimayaü, ekaü veëuriyamayaü, ekaü phalikamayaü. `Dhammassa ânanda pāsādassa catu-vãsati sopānāni ahesuü catunnaü vaõõānaü, ekaü sopānaü sovaõõama- yaü, ekaü råpimayaü, ekaü veëuriyamayaü, ekaü phali- kamayaü. Sovaõõamayassa sopānassa sovaõõamayā thambhā ahesuü, råpimayā såciyo\<*<7>*>/ ca uõhãsa¤ ca; råpi- mayassa sopānassa råpimayā thambhā ahesuü, sovaõõa- mayā såciyo ca uõhãsa¤ ca; veëuriyamayassa sopānassa \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp sammi¤citaü. 2 SS evaü. 3 SS Bmp māpessāmãti. 4 Sc uccasatanena; Bmp K uccatarena. 5 Bm vatthu. 6 Bm K råpiyamayā, and below. So also in 85. 7 Sc suciyo, and below. >/ #<[page 182]># %<182 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 1. 26.>% veëuriyamayā thambhā ahesuü, phalikamayā såciyo ca uõhãsa¤ ca; phalikamayassa sopānassa phalikamayā thambhā ahesuü, veëuriyamayā såciyo ca unhãsa¤ ca. `Dhamme ânanda pāsāde\<*<1>*>/ caturāsãti-kåņāgāra-sahassāni ahesuü catunnaü vaõõānaü; ekaü kåņāgāraü sovaõ- õamayaü, ekaü råpimayaü, ekaü veëuriyamayaü, ekaü phalikamayaü. Sovaõõamaye kåņāgāre råpimayo pallaüko pa¤¤atto ahosi; råpimaye kåņāgāre sovaõõa- mayo pallaüko pa¤¤atto ahosi; veëuriyamaye kåņāgāre dantamayo pallaüko pa¤¤atto ahosi; phalikamaye kåņā- gāre sāramayo\<*<2>*>/ pallaüko pa¤¤atto ahosi. Sovaõõama- yassa kåņāgārassa dvāre råpimayo tālo ņhito ahosi; tassa råpimayo khandho sovaõõamayāni pattāni ca phalāni ca. Råpimayassa kåņāgārassa dvāre sovaõõamayo tālo ņhito ahosi; tassa sovaõõamayo khandho råpimayāni pattāni ca phalāni ca. Veëuriyamayassa kåņāgārassa dvāre phalikamayo tālo ņhito ahosi; tassa phalikamayo khan- dho veëuriyamayāni pattāni ca phalāni ca. Phalikama- yassa kåņāgārassa dvāre veëuriyamayo tālo ņhito ahosi; tassa veëuriyamayo khandho phalikamayāni pattāni ca phalāni ca. 27. `Atha kho ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa etad ahosi: "Yan nånāhaü Mahā-vyåhassa\<*<3>*>/ kåņāgārassa\<*<4>*>/ dvāre sabba-sovaõõamayaü tāla-vanaü māpeyyaü yattha divā vihāraü nisãdissāmãti." `Māpesi kho ânanda rājā Mahā-sudassano mahā-vyå- hassa {kåņāgārassa} dvāre sabba-sovaõõamayaü tāla-vanaü, yattha divā vihāraü nisãdi\<*<5>*>/. 28. `Dhammo ânanda pāsādo dvãhi vedikāhi parik- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc adds va. 2 Bm Sum K (Sã) sāramayo; SS Bp K masāragallamayo. Comp. ii. 12. 3 Sc mahābyuhassa; Sdt Mahāsuhassa, afterwards -vyåhassa or -våhassa; Bm K viyåhassa; Bp -viyuhassa, afterwards mahāvyuhassa (never æ). 4 SS usually spell kut-; BB and K kåt-. 5 Sc nisãdãti; Sdt nisãdati. >/ #<[page 183]># %% khitto ahosi, ekā vedikā sovaõõamayā ekā råpimayā; so- vaõõamayāya vedikāya sovaõõamayā thambhā ahesuü, råpimayā såciyo\<*<1>*>/ ca uõhãsa¤ ca; råpimayāya vedikāya råpimayā thambhā ahesuü, sovaõõamayā såciyo ca uõ- hãsa¤ ca. 29. `Dhammo ânanda pāsādo dvãhi kiīkiõika-jālāhi\<*<2>*>/ parikkhitto ahosi, ekaü jālaü sovaõõamayaü ekaü jālaü\<*<3>*>/ råpimayaü; sovaõõamayassa jālassa råpimayā kiīkiõiyo\<*<4>*>/ ahesuü, råpimayassa jālassa sovaõõamayā kiī- kiõiyo ahesuü. Tesaü kho pan' ânanda kiīkiõika-jālā- naü vāteritānaü saddo ahosi vaggu ca rajanãyo\<*<5>*>/ ca kamanãyo\<*<6>*>/ ca madanãyo\<*<7>*>/ ca. Seyyathā pi ânanda pa¤caī- gikassa turiyassa suvinãtassa suppaņipatālitassa kusalehi samannāhatassa saddo hoti vaggu ca rajanãyo ca kamanãyo ca madanãyo ca, evam eva kho ânanda tesaü kiīkiõika- jālānaü vāteritānaü saddo ahosi vaggu ca rajanãyo ca kamanãyo ca madanãyo ca. Ye kho pan' ânanda tena samayena Kusāvatiyā rājadhāniyā dhuttā ahesuü soõķā pipāsā, te tesaü kiīkiõika-jālānaü vāteritānaü saddena paricāresuü\<*<8>*>/. 30. `Niņņhito kho pan' ânanda Dhammo pāsādo dudik- kho\<*<9>*>/ ahosi musati cakkhåni. Seyyathā pi ânanda vassā- naü pacchime māse sarada-samaye viddhe\<*<10>*>/ vigata-valā- hake deve ādicco nabhaü abbhussukkamāno\<*<11>*>/ dudikkho \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc suciyo, and below. 2 SS kiīkinika; Bmp K kiīkanika throughout; Bm K jālehi. 3 Sc Bm K omit, cp. vedikā above. 4 Bm K kiīkaõiyo. 5 Bm K rajaniyo. 6 Bm khamaniyo; K khammaniyo, and below, cp. 6. 7 K -niyo. 8 Sct parivārayiüsu; Sd parivāresuü; Bmp K paricāresuü. 9 Bmp K duddikkho, and below. 10 Bmp viddhe; K visuddhe upaviddhe. SS here viņņhe; at A. i. 242, S. i. 65, It. 2O viddhe. See J. P. T. S. 1891, 73. 11 Bmp abbhuggamamāno; K abbhassak-. >/ #<[page 184]># %<184 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 1. 30.>% hoti musati cakkhåni, evam eva kho ânanda Dhammo pāsādo dudikkho ahosi musati cakkhåni. 31. `Atha kho ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa etad ahosi: "Yan {nånāhaü} Dhammassa pāsādassa purato Dhammaü nāma pokkharaõiü māpeyyan ti." `Māpesi kho ânanda rājā Mahā-sudassano Dhammassa pāsādassa purato Dhammaü nāma pokkharaõiü. `Dhammo\<*<1>*>/ ânanda pokkharaõã puratthimena ca\<*<2>*>/ pac- chimena ca yojanaü āyāmena ca\<*<3>*>/ ahosi, uttarena ca\<*<4>*>/ dakkhiõena ca addha\<*<5>*>/-yojanaü vitthārena. `Dhammo\<*<6>*>/ ânanda pokkharaõã catunnaü vaõõānaü iņņhakāhi citā ahosi, ekā iņņhakā sovaõõamayā, ekā råpi- mayā, ekā {veëuriyamayā}, ekā phalikamayā. `Dhammāya ca\<*<7>*>/ ânanda pokkharaõiyā catu-vãsati- sopānāni ahesuü catunnaü vaõõānaü, ekaü sopānaü sovaõõamayaü, ekaü råpimayaü, ekaü veëuriyamayaü, ekaü phalikamayaü. Sovaõõamayassa sopānassa sovaõ- õamayā thambhā ahesuü råpimayā såciyo ca uõhãsa¤ ca; råpimayassa sopānassa råpimayā thambhā ahesuü sovaõ- õamayā såciyo ca uõhãsa¤ ca; {veëuriyamayassa} sopā- nassa {veëuriyamayā} thambhā ahesuü phalikamayā såciyo ca uõhãsa¤ ca; phalikamayassa sopānassa phalikamayā thambhā ahesuü veëuriyamayā såciyo ca uõhãsa¤ ca. `Dhammo ânanda pokkharaõã dvãhi vedikāhi parik- khittā ahosi, ekā vedikā sovaõõamayā ekā råpimayā; sovaõõamayāya vedikāya sovaõõamayā thambhā ahesuü råpimayā såciyo ca uõhãsa¤ ca; råpimayāya vedikāya råpimayā thambhā ahesuü sovaõõamayā såciyo ca uõ- hãsa¤ ca. 32. `Dhammo ânanda pokkharaõã sattahi tāla-pantãhi parikkhittā ahosi, ekā tāla-panti sovaõõamayā, ekā råpi- mayā, ekā veëuriyamayā, ekā phalikamayā, ekā lohi- taīkamayā, ekā masāragallamayā, ekā sabbaratanamayā. Sovaõõamayassa tālassa sovaõõamayo khandho ahosi \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K dhamamā. 2 Bm omits. 3 Bm omits. 4 K omits. 5 Bm aķķha. 6 Bm K dhammā, and twice below. 7 Bm K omits. >/ #<[page 185]># %% råpimayāni pattāni ca phalāni ca. Råpimayassa tālassa råpimayo khandho ahosi sovaõõamayāni pattāni ca phalāni ca. Veëuriyamayassa tālassa veëuriyamayo khandho ahosi phalikamayāni pattāni ca phalāni ca. Phalikamayassa tālassa phalikamayo khandho ahosi veëuriyamayāni pat- tāni ca phalāni ca. Lohitaīkamayassa tālassa lohitaīka- mayo khandho ahosi masāragallamayāni pattāni ca phalāni ca. Masāragallamayassa tālassa masāragallamayo khan- dho ahosi lohitaīkamayāni pattāni ca phalāni ca. Sab- baratanamayassa tālassa sabbaratanamayo khandho ahosi sabbaratanamayāni pattāni ca phalāni ca. Tāsaü kho pan' ânanda tāla-pantãnaü vāteritānaü saddo ahosi vaggu ca rajanãyo ca kamanãyo\<*<1>*>/ ca madanãyo ca. Seyyathā pi ânanda pa¤caīgikassa turiyassa suvi- nãtassa suppaņipatālitassa kusalehi samannāhatassa saddo hoti vaggu ca rajanãyo ca kamanãyo ca madanãyo ca, evam eva kho ânanda tāsaü tāla-pantãnaü vāteritānaü saddo ahosi vaggu ca rajanãyo ca kamanãyo ca madanãyo ca. Ye kho pan' ânanda tena samayena Kusāvatiyā rajadhāniyā dhuttā ahesuü soõķā pipāsā, te tāsaü tāla-pantãnaü vāteritānaü saddena paricāresuü\<*<2>*>/. 33. `Niņņhite kho pan' ânanda Dhamme ca\<*<3>*>/ pāsāde\<*<4>*>/ Dhammāya ca\<*<5>*>/ pokkharaõiyā, rājā Mahā-sudassano ye\<*<6>*>/ tena samayena samaõesu vā samaõa-sammatā brāh- maõesu vā brāhmaõa-sammatā te sabba-kāmehi santap- petvā Dhammaü pāsādaü abhiråhi\<*<7>*>/. Paņhamaka\<*<8>*>/-Bhāõavāraü. 2.1. `Atha kho ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa etad ahosi: "Kissa nu kho me idaü\<*<9>*>/ kammassa phalaü, kissa kammassa vipāko, yenāhaü etarahi evaü mahid- dhiko evaü mahānubhāvo ti?" \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm khamaniyo; K khammaniyo, and below. 2 SS parivāresum. 3 Sd va; Bm K omits. 4 Bm inserts niņhitāya; K niņņhitāya ca. 5 K omits. 6 Bmp K add kho pan' ânanda. 7 K -hãti. 8 Bm paņhama-. 9 Scd imaü. >/ #<[page 186]># %<186 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 2. 1.>% `Atha kho ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa etad ahosi: "Tiõõaü kho me idaü kammānaü phalaü, tiõ- õaü kammānaü vipāko, yenāhaü etarahi evaü mahid- dhiko evaü mahānubhāvo, seyyathãdaü dānassa damassa saüyamassāti."\<*<1>*>/ 2. `Atha kho ânanda rājā Mahā-sudassano yena Mahā- vyåhaü kåņāgāraü ten' upasaükami, upasaükamitvā Mahā-vyåhassa kåņāgārassa dvāre ņhito udānaü udānesi: "Tiņņha kāma-vitakka! Tiņņha vyāpāda-vitakka! Tiņņha vihiüsā-vitakka! Ettāvatā kāma-vitakka! Ettāvatā vyāpāda-vitakka! Ettāvatā vihiüsā-vitakkāti!" 3. `Atha kho ânanda rājā Mahā-sudassano Mahā- vyåhaü {kåņāgāraü} pavisitvā sovaõõamaye pallaīke nisinno, vivicc' eva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicāraü vivekajaü pãti-sukhaü paņhamaj- jhānaü\<*<2>*>/ upasampajja vihāsi. {Vitakka}-vicārānaü våpa- samā ajjhattaü sampasādanaü cetaso ekodibhāvaü avitak- kaü avicāraü samādhijaü {pãti}-sukhaü dutiyajjhānaü upasampajja vihāsi. Pãtiyā ca virāgā upekhako ca vihāsi sato\<*<3>*>/ sampajāno sukha¤ ca kāyena paņisaüvedeti yan taü ariyā ācikkhanti "upekhako satimā sukha-vihārã" ti tatiyajjhānaü upasampajja vihāsi. Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubb' eva somanassa-domanassānaü atthagamā\<*<4>*>/ {adukkha-ü-asukhaü} upekhā-sati-pārisuddhiü catutthajjhānaü upasampajja vihāsi. 4. `Atha kho ânanda rājā Mahā-sudassano Mahā- vyåhā kåņāgārā nikkhamitvā sovaõõamayaü kåņāgāraü pavisitvā råpimaye pallaīke nisinno mettā-sahagatena cetasā ekaü disaü pharitvā vihāsi, tathā dutiyaü, tathā tatiyaü, tathā catutthaü. Iti uddham adho tiriyaü sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaü lokaü mettā-saha- gatena cetasā vipulena mahaggatena appamāõena averena avyāpajjhena pharitvā vihāsi . . . karuõā-sahagatena cetasā . . . muditā-sahagatena cetasā . . . upekhā- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K sa¤¤amassāti. 2 BB always paņhamaü jhānaü, &c. 3 Bmp add ca. 4 Bmp K atthaīgamā. >/ #<[page 187]># %% sahagatena cetasā ekaü disaü pharitvā vihāsi, tathā dutiyaü tathā tatiyaü, tathā catutthaü. Iti uddham adho tiriyaü sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaü lokaü upekhā-sahagatena cetasā vipulena mahaggatena appa- māõena averena avyāpajjhena pharitvā vihāsi. 5. `Ra¤¤o ânanda Mahā-sudassanassa caturāsãti- nagara-sahassāni\<*<1>*>/ ahesuü Kusāvatã-rājadhāni-pamukhāni; `Caturāsãti-pāsāda-sahassāni ahesuü Dhamma-pāsāda- pamukhāni; `Caturāsãti-{kåņāgāra}-sahassāni ahesuü Mahā-vyåha- {kåņāgāra}-pamukhāni; `Caturāsãti-pallaīka-sahassāni ahesuü sovaõõamayāni råpimayāni dantamayāni sāramayāni\<*<2>*>/ {goõakatthatāni}\<*<3>*>/ paņalikatthatāni\<*<4>*>/ kadali-miga\<*<5>*>/-paccattharaõāni sa-uttara- cchadanāni\<*<6>*>/ ubhato lohitakåpadhānāni\<*<7>*>/; `{Caturāsãti}-nāga-sahassāni ahesuü sovaõõālaīkārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Uposatha- nāgarāja-pamukhāni; `Caturāsãti-assa-sahassāni ahesuü sovaõõālaīkārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Valāhaka- assarāja-pamukhāni; `Caturāsãti-ratha-sahassāni ahesuü sãha-camma-pari- vārāni vyaggha-camma-parivārāni\<*<8>*>/ dãpi-camma-parivārāni paõķu-kambala-parivārāni sovaõõālaīkārāni sovaõõa- dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Vejayanta-ratha-pamu- khāni; `Caturāsãti-maõi-sahassāni ahesuü maõi-ratana-pamu- khāni; `Caturāsãti-itthi-sahassāni ahesuü Subhadda-devã- pamukhāni; \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc often, and Sdt occasionally asãtiü. See p. 3. 2 K masāragallamayāni. 3 K inserts paņikatthatāni; so Bm which, however omits paņalik-. 4 Bp paņilakkhatāni. 5 Bm K add pavara. 6 Bmp K cchadāni. 7 Sdt Bm lohitakupa-. 8 Bmp K throughout byaggha. >/ #<[page 188]># %<188 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 2. 5.>% `Caturāsãti-gahapati-sahassāni ahesuü gahapati-ratana- pamukhāni; `Caturāsãti-khattiya-sahassāni ahesuü anuyuttāni\<*<1>*>/ pariõāyaka-ratana-pamukhāni; `Caturāsãti-dhenu-sahassāni ahesuü dukåla\<*<2>*>/-sandanāni\<*<3>*>/ {kaüsåpadhāraõāni}\<*<4>*>/; `Caturāsãti-vattha-koņi-sahassāni ahesuü khoma- sukhumānaü kappāsika-sukhumānaü\<*<5>*>/ koseyya-sukhumā- naü\<*<6>*>/ kambala-sukhumānaü; `\<*<7>*>/Caturāsãti-thālipāka-sahassāni ahesuü sāyapātaü\<*<8>*>/ bhattābhihāro abhihariyittha\<*<9>*>/. 6. `Tena kho pan' ânanda samayena ra¤¤o Mahā- sudassanassa caturāsãti-nāga-sahassāni sāyapātaü upaņ- ņhānaü āgacchanti.\<*<10>*>/ Atha kho ânanda ra¤¤o Mahā- sudassanassa etad ahosi: "Imāni kho me caturāsãti- nāga-sahassāni sāyapātaü upaņņhānaü āgacchanti. Yan nåna\<*<11>*>/ vassa-satassa vassa-satassa accayena dve cattā- rãsaü\<*<12>*>/ nāga-sahassāni\<*<13>*>/ dve cattārãsaü nāga-sahassāni\<*<13>*>/ sakiü sakiü upaņņhānaü āgaccheyyun ti." `Atha kho ânanda rājā Mahā-sudassano pariõāyaka- ratanaü āmantesi: "Imāni kho me samma pariõāyaka- ratana caturāsãti-nāga-sahassāni sāyapātaü upaņņhānaü āgacchanti, tena hi samma pariõāyaka-ratana vassa-satassa vassa-satassa accayena dve cattārãsaü \<*<14>*>/nāga-sahassāni\<*<14>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bmp K anuyantāni throughout; K (Sã) anuyuttāni. 2 Sc dukula; Bmp K duha; K (Sã) dukula. 3 Sc saüsandanāni 4 Sc kiīsupadhāranāni; K (Sã) kaīsåpasandanāni. 5 St omits. 6 Sd omits. 7 Bmp K insert Ra¤¤o ânanda Mahā-Sudassanassa. 8 Bmp K always and St occasionally sāyaü pātaü. 9 Scd abhihāriy-; St abhihārãy-; Bp abhihariy-; K abhiharay-. 10 SS gacchanti. 11 SS nånāhaü. 12 Bm K cattāëãsaü. 13-13 Sc omits, but not in the repetitions; Bm omits; K omits the first nāgasahassāni. 14-14 Bm K omit, and below. >/ #<[page 189]># %% dve cattārãsaü nāga-sahassāni sakiü sakiü upaņņhānaü āgacchantåti." "`Evaü devāti" kho ânanda pariõāyaka-ratanaü ra¤¤o Mahā-sudassanassa paccassosi. Atha kho ânanda ra¤¤o Mahā-sudassanassa aparena samayena vassa-satassa vassa-satassa accayena dve cattārãsaü nāga-sahassāni dve cattārãsaü nāga-sahassāni sakiü sakiü upaņņhānaü āgamaüsu. 7. `Atha kho ânanda Subhaddāya deviyā bahunnaü vassānaü bahunnaü vassa-satānaü bahunnuü vasa-sata- sahassānaü\<*<1>*>/ accayena etad ahosi: "Cira-diņņho kho\<*<2>*>/ me rājā Mahā-sudassano, yan nånāhaü rājānaü Mahā- sudassanaü dassanāya upasaükameyyan ti." `Atha kho ânanda Subhaddā devã itthāgāraü āmantesi: "Etha tumhe sãsāni nahāyatha\<*<3>*>/ pãtāni vatthāni pārå- patha,\<*<4>*>/ cira-diņņho\<*<5>*>/ no rājā Mahā-sudassano, rājānaü Mahā-sudassanaü dassanāya upasaükamissāmāti." "`Evaü ayye\<*<6>*>/ ti" kho ânanda itthāgāraü Subhaddāya deviyā paņissutvā\<*<7>*>/ sãsaü\<*<8>*>/ nahāyitvā\<*<9>*>/ pãtāni vatthāni pāråpitvā yena subhaddā devã ten' upasaükami. `Atha kho ânanda Subhaddā devã pariõāyaka-ratanaü āmantesi: "Kappehi samma pariõāyaka-ratana caturaī- giniü senaü. Cira-diņņho no rājā Mahā-sudassano, rājānaü Mahā-sudassanaü dassanāya upasaükamissā- māti." "`Evaü devã" ti kho ânanda pariõāyaka-ratanaü Subhaddāya deviyā paņissutvā caturaīginiü senaü kap- pāpetvā Subhaddāya deviyā paņivedesi: "Kappitā kho te devi caturaīgini-senā, yassa dāni kālaü ma¤¤asãti." \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K omit sata. 2 Bmp K ciraü; Sc -diņņhi kho; Sdt -diņņhiko; Bm K diņņho kho; Bp ņhito kho. In the repetition all MSS. diņņho. 3 Sc nahāyata; Bp nāyataü; Bm nhāyatha; K sãsanhāyatha (and below). 4 K pārup- (and below). 5 Bm K ciraü. 6 Sdt ayyā. 7 Bp paņisutvā; K paņissuõitvā. 8 Bmp sãsani. 9 Bm nhāy-; Bp nāyitvā. >/ #<[page 190]># %<190 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 2. 8.>% 8. `Atha kho ânanda Subhaddā devã caturaīginiyā senāya saddhiü itthāgārena yena Dhammo pāsādo ten' upasaükami, upasaükamitvā Dhammaü pāsādaü abhirå- hitvā yena Mahā-vyåhaü kåņāgāraü ten' upasaükami, upasaükamitvā Mahā-vyåhassa kåtāgārassa dvāra-bāhaü ālambitvā aņņhāsi. `Atha kho ânanda rājā Mahā-sudassano\<*<1>*>/: "Kin nu kho\<*<2>*>/ mahato viya jana-kāyassa saddo?" ti Mahā- vyåhā kåņāgārā nikkhamanto addasa Subhaddaü deviü dvāra-bāhaü ālambitvā ņhitaü. Disvā Subhaddaü deviü etad avoca: "Etth' eva devi\<*<3>*>/ tiņņha, mā pāvisãti."\<*<4>*>/ 9. `Atha kho ânanda\<*<5>*>/ rājā Mahā-sudassano a¤¤ataraü purisaü āmantesi: "Ehi tvaü ambho purisa Mahā-vyåhā kåņāgārā sovaõõamayaü pallaīkaü nãharitvā\<*<6>*>/ sabba- sovaõõamaye tāla-vane pa¤¤āpehãti."\<*<7>*>/ "`Evaü devāti" kho ânanda so puriso ra¤¤o Mahā- sudassanassa paņissutvā Mahā-vyåhā kåņāgārā sovaõõa- mayaü pallaīkaü nãharitvā sabba-sovaõõamaye tāla-vane pa¤¤āpesi. `Atha kho ânanda rājā Mahā-sudassano dakkhiõena passena sãha-seyyaü kappesi pāde\<*<8>*>/ pādaü accādhāya\<*<9>*>/ sato sampajāno. 10. `Atha kho ânanda Subhaddāya deviyā etad ahosi: "Vippasannāni kho ra¤¤o Mahā-sudassanassa indriyāni, parisuddho\<*<10>*>/ chavi-vaõõo pariyodāto, mā h' eva kho rājā Mahā-sudassano kālam akāsãti." `Rājānaü Mahā-sudassanaü etad avoca: "Imāni kho\<*<11>*>/ te\<*<12>*>/ deva caturāsãti-nagara-sahassāni Kusāvatã-rājadhāni- pamukhāni, ettha deva chandaü janehi, jãvite apekhaü\<*<13>*>/ karohi. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB and K add saddaü sutvā. 2 K adds so. 3 Bm devã. 4 Bm pāvãsãti. 5 SS omit. 6 Bm niharitvā, and below. 7 Bm K pa¤¤ap-. 8 Bmp K pādena. 9 Sd accādāya; Bp acchādhāya. 10 K parisuddhāni. 11 Bm K omit. 12 Sd Bp omit. 13 Sd occasionally apekhakaü; St āpekhaü, and so afterwards; Bmp K throughout apekkhaü. >/ #<[page 191]># %% "`Imāni te deva caturāsãti-pāsāda-sahassāni Dhamma- pāsāda-pamukhāni, ettha deva chandaü janehi, jãvite apekhaü karohi. "`Imāni te deva caturāsãti-kåņāgāra-sahassāni Mahā- vyåha-kåņāgāra-pamukhāni, ettha deva chandaü janehi, jãvite apekhaü karohi. "`Imāni te deva caturāsãti-pallaīka-sahassāni sovaõõa- mayāni råpimayāni dantamayāni sāramayāni goõakat- thatāni paņalikatthatāni kadali-miga-paccattharaõāni sa- uttaracchadanāni ubhato lohitakåpadhānāni, ettha deva chandaü janehi, jãvite apekhaü karohi. "`Imāni te deva caturāsãti-nāga-sahassāni sovaõõālaī- kārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Uposatha- nāgarāja-pamukhāni, ettha deva chandaü janehi jãvite apekhaü karohi. "`Imāni te deva caturāsãti-assa-sahassāni {sovaõõālaī}- kārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Valāhaka- assarāja-pamukhāni, ettha deva chandaü janehi, jãvite apekhaü karohi. "`Imāni te deva caturāsãti-ratha-sahassāni sãha-camma- parivārāni vyaggha-camma-parivārāni dãpi-camma- parivārāni paõķu-kambala-parivārāni sovaõõālaīkārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Vejayanta-ratha- pamukhāni, ettha deva chandaü janehi, jãvite apekhaü karohi. "`Imāni te deva caturāsãti-maõi-sahassāni Maõi-ratana- pamukhāni, ettha deva chandaü janehi, jãvite apekhaü karohi. "`Imāni te deva caturāsãti-itthi-sahassāni Itthi-ratana- pamukhāni, ettha deva chandaü janehi, jãvite apekhaü karohi. "`Imāni te deva caturāsãti-gahapati-sahassāni Gahapati- ratana-pamukhāni, ettha deva chandaü janehi, jãvite apekhaü karohi. "`Imāni te deva caturāsãti-khattiya-sahassāni anuyut- tāni pariõāyaka-ratana-pamukhāni, ettha deva chandaü janehi, jãvite apekhaü karohi. "`Imāni te deva caturāsãti-dhenu-sahassāni dukåla- \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 192]># %<192 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 2. 10.>% sandanāni {kaüsåpadhārāni}, ettha deva chandaü janehi, jãvite apekhaü karohi. "`Imāni te deva caturāsãti-vattha-koņi-sahassāni khoma- sukhumānaü kappāsika-sukhumānaü koseyya-sukhumā- naü kambala-sukhumānaü, ettha deva chandaü janehi, jãvite apekhaü karohi. "`Imāni te deva thālipāka-sahassāni sāyapātaü bhattābhihāro abhihariyittha,\<*<1>*>/ ettha deva chandaü janehi, jãvite apekhaü kārohãti." 11. `Evaü vutte ânanda\<*<2>*>/ rājā Mahā-sudassano Su- bhaddaü\<*<3>*>/ deviü\<*<4>*>/ etad avoca: "Dãgha-rattaü kho maü\<*<5>*>/ tvaü\<*<6>*>/ devi iņņhehi\<*<7>*>/ kantehi manāpehi\<*<8>*>/ samudācaritvā,\<*<9>*>/ atha ca pana maü tvaü pacchime kāle aniņņhehi akantehi\<*<10>*>/ amanāpehi samudācarasãti." "`Katha¤ carahi taü deva samudācarāmãti?" "`Evaü kho maü tvaü devi samudācara: Sabbeh' eva deva\<*<11>*>/ piyehi manāpehi nānā-bhāvo vinā-bhāvo a¤¤athā-bhāvo. Mā kho tvaü deva\<*<12>*>/ sāpekho kālam akāsi. Dukkhā sāpekhassa kāla-kiriyā,\<*<13>*>/ garahitā ca sāpekhassa kāla-kiriyā. "`Imāni te deva caturāsãti-nagara-sahassāni Kusāvatã- rājadhāni-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü\<*<14>*>/ \<*<15>*>/mā akāsi\<*<15>*>/. "`Imāni te deva caturāsãti-pāsāda-sahassāni\<*<16>*>/ Dhamma- pāsāda-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd abhihāriyittha; St abhihārãyittha; Bp atihariyati; Bm abhihariyati; K abhiharayittha. 2 SS omit. 3 Sc Subhadda. 4 Sc deviü. 5 Sc man; St pana. 6 Sc taü. 7 Sc iddhehi; Sdt idhehi; Bmp iņhehi. 8 Sdt omit; Bm pãyehi man-. 9 Bmp samudācarittha. 10 Bm inserts apãyehi. 11 K omits (here only). 12 Sc āve; Sdt ânanda deva. 13 Bmp kālaü, and below 14 K apekkhaü (and onwards). 15-15 Scd Bm mākāsi throughout; St in the first two clauses mā karohi, afterwards mākāsi. 16 K pa down to mā akāsi. >/ #<[page 193]># %% "`Imāni te deva caturāsãti-kåņāgāra-sahassāni\<*<1>*>/ Mahā- vyåha-kåņāgāra-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva caturāsãti-pallaīka-sahassāni sovaõõa- mayāni råpimayāni dantamayāni sāramayāni goõakat- thatāni paņalikatthatāni kadali-miga-paccattharaõāni sa- uttaracchadanāni ubhato lohitakåpadhānāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva {caturāsãti-}nāga-sahassāni, sovaõõ- ālaīkārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Uposatha-nāgarāja-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva {caturāsãti-}assa-sahassāni sovaõõ- ālaīkārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Valā- haka-assarāja-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva {caturāsãti-}ratha-sahassāni sãha-camma- parivārāni vyaggha-camma-parivārāni paõķu-kambala- parivārāni sovaõõālaīkārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla- paņicchannāni Vejayanta-ratha-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva {caturāsãti-}maõi-sahassāni Maõi- ratana-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva {caturāsãti-}itthi-sahassāni Subhaddā- devi-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva caturāsãti-gahapati-sahassāni Gaha- pati-{ratana-}pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva caturāsãti-khattiya-sahassāni anu- yuttāni Pariõāyaka-ratana-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva caturāsãti-dhenu-sahassāni dukåla- sandanāni {kaüsåpadhāraõāni}, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K pa down to the first mā akāsi. >/ #<[page 194]># %<194 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 2. 11.>% "`Imāni te deva caturāsãti-vattha-koņi-sahassāni khoma- sukhumānaü kappāsika-sukhumānaü koseyya-sukhumā- naü kambala-sukhumānaü, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva caturāsãti-thālipāka-sahassāni sāya- pātaü bhattābhihāro abhihariyittha,\<*<1>*>/ ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsãti." 12. `Evaü vutte ânanda Subhaddā devã parodi assåni\<*<2>*>/ pavattesi. Atha kho ânanda Subhaddā devã assåni pamajjitvā\<*<3>*>/ {rājānaü} Mahā-{sudassanaü} etad avoca: "Sabbeh' eva deva piyehi manāpehi nānā-bhāvo vinā- bhāvo a¤¤athā-bhāvo. Mā kho tvaü deva sāpekho kālam akāsi. Dukkhā sāpekhassa kāla-kiriyā, garahitā ca sāpekhassa kāla-kiriyā. "`Imāni te deva caturāsãti-nagara-sahassāni Kusāvatã- rājadhāni-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva caturāsãti-pāsāda-sahassāni Dhamma- pāsāda-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā {akāsi}. "`Imāni te deva caturāsãti-kåņāgāra-sahassāni {Mahā-} vyåha-kåņāgāra-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva caturāsãti-pallaīka-sahassāni sovaõõa- mayāni råpimayāni dantamayāni sāramayāni goõakat- thatāni paņalikatthatāni kadali-miga-paccattharaõāni sa- uttaracchadanāni ubhato lohitakåpadhānāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva {caturāsãti-}nāga-sahassāni, sovaõõ- ālaīkārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Uposatha-nāgarāja-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva {caturāsãti-}assa-sahassāni sovaõõ- ālaīkārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Valā- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc abhiharãyittha; Bm abhihariyati; K abhiharayittha. See p. 197. 2 Sdt Bp both times assuni. 3 Sum pamacchitvā; Bm pu¤jitvā. >/ #<[page 195]># %% haka-assarāja-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva {caturāsãti-}ratha-sahassāni sãha- camma-parivārāni vyaggha-camma-parivārāni paõķu- kambala-parivārāni sovaõõālaīkārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Vejayanta-ratha-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva {caturāsãti-}maõi-sahassāni Maõi- ratana-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva {caturāsãti-}itthi-sahassāni Subhaddā- devi-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva caturāsãti{-gahapati-}sahassāni Gahapati- {ratana-}pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva caturāsãti-khattiya-sahassāni anu- yuttāni Pariõāyaka-ratana-pamukhāni, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva caturāsãti-dhenu-sahassāni dukåla- sandanāni {kaüsåpadhāraõāni}, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva caturāsãti-vattha-koņi-sahassāni khoma- sukhumānaü kappāsika-sukhumānaü koseyya-sukhumā- naü kambala-sukhumānaü, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsi. "`Imāni te deva caturāsãti-thālipāka-sahassāni sāya- pātaü bhattābhihāro abhihariyittha, ettha deva chandaü pajaha, jãvite apekhaü mā akāsãti."\<*<1>*>/ 13. `Atha kho ânanda rājā Mahā-sudassano na cirass'\<*<2>*>/ eva kālam akāsi. Seyyathā pi ânanda gahapatissa vā gahapati-puttassa vā manu¤¤aü {bhojanaü} bhuttāvissa bhatta-sammado hoti, evam eva kho\<*<3>*>/ ra¤¤o Mahā- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 MSS. akāsi. 2 So Sct Bp; Sd cirassen'; K ciraü yeva; K (Sã) cirass' eva. 3 Bm K insert ânanda. >/ #<[page 196]># %<196 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 2. 13.>% sudassanassa māraõantikā\<*<1>*>/ vedanā ahosi. Kāla-kato\<*<2>*>/ ânanda rājā Mahā-sudassano sugatiü brahma-lokaü uppajji.\<*<3>*>/ Rājā ânanda Mahā-sudassano caturāsãti-vassa- sahassāni kumāra-kãëikaü\<*<4>*>/ kãëi,\<*<5>*>/ caturāsãti-vassa-sahassāni oparajjaü kāresi, caturāsãti-vassa-sahassāni rajjaü kāresi caturāsãti-vassa-sahassāni gihã\<*<6>*>/-bhåto Dhamme\<*<7>*>/ pāsāde\<*<8>*>/ brahmacariyaü cari.\<*<9>*>/ So cattāro brahma-vihāre bhāvetvā kāyassa bhedā\<*<10>*>/ param maraõā\<*<10>*>/ Brahmalokåpago ahosi. 14. `Siyā\<*<11>*>/ kho \<*<12>*>/pana te ânanda\<*<12>*>/ evam assa\<*<13>*>/: "A¤¤o nåna tena samayena rājā Mahā-sudassano ahosãti." Na kho \<*<14>*>/pana taü\<*<14>*>/ ânanda evaü daņņhabbaü. Ahaü tena samayena rājā Mahā-sudassano ahosiü\<*<15>*>/. `Mama tāni caturāsãti-nagara-sahassāni Kusāvatã- rājadhāni-pamukhāni; `Mama tāni caturāsãti-pāsāda-sahassāni Dhamma- pāsāda-pamukhāni; `Mama tāni caturāsãti-{kåņāgāra}-sahassāni Mahāvyåha- {kåņāgāra}-pamukhāni; `Mama tāni caturāsãti-pallaīka-sahassāni sovaõ- õamayāni {råpimayāni} dantamayāni sāramayāni {goõak- atthatāni} paņalikatthatāni kadali-miga-paccattharaõāni sa-uttaracchadanāni ubhato lohitakåpadhānāni; `Mama tāni caturāsãti-nāga-sahassāni sovaõõālaī- kārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Uposa- tha-nāgarāja-pamukhāni; `Mama tāni caturāsãti-assa-sahassāni sovaõõālaī- kārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Valā- haka-assarāja-pamukhāni; `Mama tāni caturāsãti-ratha-sahassāni sãha-camma- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd māran-; K mar-. 2 Sct add vā; K ca. 3 Bmp K upapajji. 4 SS kãlikaü; K kãëim. 5 SS kãli; Bm kili. 6 Sc Bm K gihi; Sd gãhã; St gihã; Bp gãhi. 7 Sd dhammo. 8 Sd pāsāda. 9 Bp acari; K ācari. 10-10 Bp rammaõā. 11 K adds nu. 12-12 sdt panete ânanda; Bp panatenananda; K pan Ananda. 13 Sd eva tassa corrected to etassa. 14-14 Bmp K pan' etaü. 15 SS Bmp ahosin ti. >/ #<[page 197]># %% parivārāni vyaggha-camma-parivārāni dãpi-camma- parivārāni paõķu-kambala-parivārāni sovaõõālaīkārāni sovaõõa-dhajāni hema-jāla-paņicchannāni Vejayanta-ratha- pamukhāni; `Mama tāni caturāsãti-maõi-sahassāni maõi-ratana- pamukhāni; `Mama tāni caturāsãti-itthi-sahassāni Subhadda-devã- pamukhāni; `Mama tāni caturāsãti-gahapati-sahassāni gahapati- ratana-pamukhāni; `Mama tāni caturāsãti-khattiya-sahassāni anuyuttāni pariõāyaka-ratana-pamukhāni; `Mama tāni caturāsãti-dhenu-sahassāni dukåla-sanda- nāni {kaüsåpadhāraõāni}; `Mama tāni caturāsãti-vattha-koņi-sahassāni khoma- sukhumānaü kappāsika-sukhumānaü koseyya-sukhumā- nam kambala-sukhumānaü; `Mama tāni caturāsãti-thālipāka-sahassāni sāyapātaü bhattābhihāro abhihariyittha\<*<1>*>/. 15. `Tesaü kho pan' ânanda caturāsãti-nagara-sahas- {sānaü} ekaü yeva\<*<2>*>/ taü nagaraü hoti yan tena samayena ajjhāvasāmi, yadidaü Kusāvatã rāja-dhānã. `Tesaü kho pan' ânanda caturāsãti-pāsāda-sahassānaü eko yeva so pāsādo hoti yan tena samayena ajjhāvasāmi yadidaü Dhammo pāsādo. `Tesaü kho pan' ânanda caturāsãti-{kåņāgāra}-sahas- sānaü ekaü yeva taü {kåņāgāraü} hoti, yan tena samayena ajjhāvasāmi, yadidaü Mahā-vyåhaü {kåņāgāraü}. `Tesaü kho pan' ânanda caturāsãti-pallaīka-sahas- sānaü, eko yeva so pallaīko hoti yan tena samayena paribhu¤jāmi yadidaü sovaõõamayo vā råpimayo vā dantamayo vā sāramayo vā. `Tesaü kho pan' ânanda caturāsãti-nāga-sahassānaü eko yeva so nāgo hoti yan tena samayena abhiråhāmi\<*<3>*>/ yadidaü Uposatho nāga-rājā. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So Scd Bp -hāray-; St -hāriyittha; Bm K -harayittha. 2 K eka¤¤eva. 3 Sc K abhiruhāmi, and below. >/ #<[page 198]># %<198 MAHâ-SUDASSANA-SUTTANTA. [D. xvii. 2. 15.>% `Tesaü kho pan' ânanda caturāsãti-assa-{sahassānaü}, eko yeva asso hoti yan tena samayena abhiråhāmi, yadidaü Valāhako\<*<1>*>/ assa-rājā. `Tesaü kho pan' ânanda caturāsãti-ratha-sahassānaü eko yeva so ratho hoti yan tena samayena abhiråhāmi, yadidaü {Vejayanta-}ratho. `Tesaü kho pan' ânanda caturāsãti-itthi-sahassānaü ekā yeva sā itthi hoti yā maü\<*<2>*>/ tena samayena paccupaņ- ņhāti {khattiyānã}\<*<3>*>/ vā {velāmikānã} vā\<*<4>*>/. `Tesaü kho pan' ânanda caturāsãti-vattha-koņi-sahas- sānaü ekaü yeva taü dussa-yugaü hoti yan tena samayena paridahāmi khoma-sukhumaü vā kappāsika- sukhumaü vā koseyya-sukhumaü vā kambala-sukhumaü vā. `Tesaü kho pan' ânanda {caturāsãti-}thālipāka-sahas- sānaü eko yeva so thālipāko hoti yato nāëikodana- paramaü bhu¤jāmi tadåpiya¤\<*<5>*>/ ca såpeyyaü. 16. `Pass' ânanda sabbe te saükhārā atãtā niruddhā vipariõatā. Evaü aniccā kho ânanda saükhārā, evaü addhuvā kho ânanda saükhārā, evaü anassāsikā kho ânanda saükhārā, yāva¤ c' idaü ânanda alam eva sabba- saükhāresu nibbindituü, alaü virajjituü alaü vimuc- cituü. 17. `Chakkhattuü\<*<6>*>/ kho panāhaü ânanda abhijānāmi imasmiü padese sarãraü nikkhipitaü, ta¤ ca kho rājā vasamāno cakkavattã dhammiko dhamma-rājā cāturanto vijitāvã janapadatthāvariyappatto satta-ratana-saman- nāgato, ayaü sattamo sarãra-nikkhepo. Na kho panāhaü ânanda taü padesaü samanupassāmi sadevake loke \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc Valāho. 2 Sd ma; Bmp K omit. 3 Sc khattiyāni, Bp khattiyāyini; Bm khattiyinã; K -yāyinã. 4 Sc Velamikāneva; Bp soyini vā; Bm Vessinã vā; K Vessāyinã vā; K (Sã) Khattiyāyinã vā Velānimikānã vā. 5 Sc Bm K tadupiya¤. 6 Sc chakkhattu; Sd chakkattuü; Bp chakkattu; K chakkhittum. >/ #<[page 199]># %% samārake sabrahmake sassamaõa-brāhmaõiyā pajāya sa- deva-manussāya yattha Tathāgato aņņhamaü sarãraü nikkhipeyyāti.' Idam avoca Bhagavā. Idaü vatvā\<*<1>*>/ Sugato athāparaü etad avoca Satthā: `Aniccā vata saükhārā uppādavaya-dhammino, Uppajjitvā nirujjhanti, tesaü våpasamo sukho ti.' Mahā-Sudassana-Suttantaü Niņņhitaü.\<*<2>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K vatvāna. 2 Bp K -suttaü catutthaü; Bm suttaü niņhitaü catutthaü. >/ #<[page 200]># %< 200>% [xviii. Janavasabha Suttanta.] Evam me sutaü. 1. Ekaü samayaü Bhagavā Nādike\<*<1>*>/ viharati Gi¤ja- kāvasathe. Tena kho pana samayena Bhagavā parito parito janapadesu paricārake abbhatãte\<*<2>*>/ kālakate uppat- tãsu\<*<3>*>/ vyākaroti Kāsi-Kosalesu Vajji-Mallesu Ceti\<*<4>*>/-{Vaüsesu} Kuru-Pa¤cālesu Maccha\<*<5>*>/-Sårasenesu:\<*<6>*>/ `Asu amutra uppanno,\<*<7>*>/asu amutra uppanno.\<*<7>*>/ Paro-pa¤¤āsa Nādikiyā\<*<8>*>/ paricārakā abbhatãtā\<*<9>*>/ kālakatā pa¤cannaü orambhāgiyānaü saüyojanānaü parikkhayā opapātikā, tattha parinibbāyino anāvatti-dhammā tasmā lokā. Sādhikā\<*<10>*>/ navuti Nādikiyā paricārakā abbhatãtā kālakatā tiõõaü saüyojanānaü parikkhayā rāga-dosa-mohānaü tanuttā sakadāgāmino, sakid eva imaü lokaü āgantvā dukkhass' antaü karissanti. Sātirekāni pa¤ca-satāni Nādikiyā paricārakā abbhatãtā kālakatā tiõõaü saüyoja- nānaü parikkhayā sotāpannā avinipāta-dhammā niyatā sambodhi-parāyanā' ti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm Nātike. 2 Sct abbhatite; Oldenberg, MV. i. 23, 5, abbhatitaü. 3 Sdt -tisu: Bm K upapattãsu, and below 2, 3. 4 Bm Cetiya, and below. 5 Bm majjha, and below. 6 Scd Bm K sura-; St såra-; and below. 7-7 Sc omits; St inserts by correction; Bm K upapanno, each time; Bm adds ti after repetition. 8 SS nadikā; Bm nātikiyā (and below); K pa¤¤āsā nād-. 9 So SS Bm. 10 SS sādhita; below sādhika; Bm K sādhikā cp. xvi. 2, 7. >/ #<[page 201]># %% 2. Assosuü kho Nādikiyā paricārakā: `Bhagavā kira parito parito janapadesu paricārake abbhatãte kāla-kate uppattãsu vyākaroti Kāsi-Kosalesu Vajji-Mallesu {Ceti-vaü- sesu} Kuru-Pa¤cālesu Maccha-Sårasenesu: `Asu amutra uppanno, asu amutra uppanno.\<*<1>*>/ Paro-pa¤¤āsa Nādikiyā paricārakā abbhatãtā kāla-katā pa¤cannaü orambhāgiyā- naü saüyojanānaü parikkhayā opapātikā, tattha parinib- bāyino anāvatti-dhammā tasmā lokā. Sādhikā navuti Nādikiyā paricārakā abbhatãtā kālakatā tiõõaü saüyo- janānaü parikkhayā rāga-dosa-mohānaü tanuttā saka- dāgāmino, sakid eva imaü lokaü āgantvā dukkhass' antaü karissanti. Sātirekāni pa¤ca-satāni Nādikiyā paricārakā abbhatãtā kālakatā tiõõaü saüyojanānaü parikkhayā sotāpannā, avinipāta-dhammā niyatā sam- bodhi-parāyanā"' ti. Tena ca Nādikiyā paricārakā attamanā ahesuü pamuditā {pãti-somanassa}-jātā Bhagavato {pa¤ha\<*<2>*>/-}veyyākaraõaü\<*<3>*>/ sutvā. 3. Assosi kho āyasmā ânando: `Bhagavā kira parito parito janapadesu paricārake abbhatãte kālakate uppattãsu\<*<4>*>/ vyākaroti Kāsi-Kosalesu Vajji-Mallesu {Ceti-vaüsesu} Kuru- Pa¤cālesu Maccha-Sårasenesu: `Asu amutra uppanno asu amutra uppanno. Paro-pa¤¤āsa Nādikiyā paricārakā abbhatãtā kāla-katā {pa¤cannaü} orambhāgiyānaü saüyojanānaü parikkhayā opapātikā, tattha parinibbāyino anāvatti-dhammā tasmā lokā. Sādhikā navuti Nādikiyā paricārakā abbhatãtā kālakatā tiõõaü saüyojanānaü parikkhayā rāga-dosa-mohānaü tanuttā sakadāgāmino, sakid eva imaü lokaü āgantvā dukkhass' antaü karis- santi. Sātirekāni pa¤ca satāni Nādikiyā paricārakā abbha- tãtā kālakatā tiõõaü saüyojanānaü parikkhayā sotāpannā avinipāta-dhammā niyatā sambodhi-parāyanā" ti. Tena ca Nādikiyā paricārakā attamanā ahesuü pamuditā pãti- somanassa-jātā Bhagavato pa¤ha\<*<5>*>/-veyyākaraõaü sutvā' ti. 4. Atha kho āyasmato ânandassa etad ahosi: `Ime \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm adds ti, and below. 2 Sc pa¤haü; K pa¤hā. 3 St veyyākk-. 4 SS -isu. 5 K pa¤hā. >/ #<[page 202]># %<202 JANAVASABHA SUTTANTA. [D. xviii. 4.>% kho \<*<1>*>/pana pi\<*<1>*>/ ahesuü Māgadhakā\<*<2>*>/ paricārakā bahå {c' eva} ratta¤¤å ca abbhatãtā kālakatā, su¤¤ā ma¤¤e Aīga- Magadhā\<*<3>*>/ Māgadhakehi\<*<4>*>/ paricārakehi abbhatãtehi kāla- katehi. Te\<*<5>*>/ kho pana pi ahesuü Buddhe pasannā Dhamme pasannā Saüghe pasannā, sãlesu paripårakārino.\<*<6>*>/ Te abbhatãtā kālakatā Bhagavatā avyākatā, tesam p' assa\<*<7>*>/ sādhu veyyākaraõaü, bahujano pasãdeyya, tato gaccheyya {sugatiü}. Ayaü kho pana pi ahosi rājā Māgadho Seniyo Bimbisāro dhammiko dhamma-rājā hito brāhmaõa-gahapatikānaü negamāna¤ c' eva jānapadāna¤ ca. Api ssudaü manussā kittayamāna\<*<8>*>/-råpā viharanti: "Evaü no so dhammiko dhamma-rājā sukhāpetvā kāla- kato, evaü\<*<9>*>/ mayaü tassa dhammikassa dhamma-ra¤¤o vijite phāsu\<*<10>*>/ viharimhāti." So kho pana pi ahosi Buddhe pasanno Dhamme pasanno Saüghe pasanno sãlesu pari- pårakārã. Api ssudaü manussā evam āhaüsu: "Yāva maraõa-kālā pi rājā Māgadho Seniyo Bimbisāro Bhaga- vantaü kittayamāna-råpo kālakato" ti. So abbhatãto kālakato Bhagavatā avyākato, tassa p' assa sādhu vey- yākaraõaü, bahujano pasãdeyya, tato gaccheyya sugatiü. Bhagavato kho pana sambodhi Magadhesu.\<*<11>*>/ Yattha kho pana Bhagavato sambodhi Magadhesu, kathaü tattha Bhagavā Māgadhake paricārake abbhatãte kālakate up- pattãsu na vyākareyya? Bhagavā ce kho pana Māga- dhake paricārake abbhatãte kālakate uppattãsu na vyā- kareyya dãnamānā\<*<12>*>/ tena 'ssu Māgadhakā paricārakā. \<-------------------------------------------------------------------------- 1-1 Bm K panāpi, and below. 2 K Māgadhikā, and below; note, Māgadhakātipi pāņho. 3 Sc Māgadhā. 4 Bm Aīga-Māg-; K -ikehi, and below. 5 K tena, and below 6. 6 K paripårãk-, and below. 7 Bm K pi 'ssa, and below. 8 Sc kittayamayāmāna, Sd kittasamāna, St Bm K kittiya-. 9 SS eva. 10 So SS Bm (below, Sdt phāsuü); K phāsukaü. 11 So SS but afterwards Māg-. 12 Sc dinamānā; Bm dinamanā; K ninnamanā; K (Sã) dãnamānā; and below. >/ #<[page 203]># %% Yena kho pana 'ssu dãnamānā Māgadhakā paricārakā, kathaü taü\<*<1>*>/ Bhagavā na vyākareyyāti?' 5. Idam āyasmā ânando Māgadhake paricārake ārabbha eko raho anuvicintetvā, rattiyā paccåsa-samayaü paccuņ- ņhāya, yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. Ekaman- taü nisinno kho āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Sutaü\<*<2>*>/ me taü bhante: Bhagavā kira parito parito janapadesu paricārake abbhatãte kālakate uppattãsu vyā- karoti Kāsi-Kosalesu Vajji-Mallesu Ceti-Vaüsesu Kuru- Pa¤cālesu Maccha-Sårasenesu: "Asu amutra uppanno, asu amutra uppanno. Paro-pa¤¤āsa Nādikiyā pari- cārakā abbhatãtā kālakatā pa¤cannaü orambhāgiyānaü saüyojanānaü parikkhayā opapātikā, tattha parinibbāyino anāvatti-dhammā tasmā lokā. Sādhikā navuti Nādikiyā paricārakā abbhatãtā {kālakatā} tiõõaü, saüyojanānaü parikkhayā rāga-dosa-mohānaü tanuttā sakadāgāmino sakid eva imaü lokaü āgantvā dukkhass' antaü karis- santi. Sātirekāni pa¤ca satāni Nādikiyā paricārakā ab- bhatãtā kālakatā tiõõaü saüyojanānaü parikkhayā sotā- pannā, avinipāta-dhammā niyatā sambodhi-parāyanā" ti. Tena ca Nādikiyā paricārakā attamanā\<*<3>*>/ pamuditā pãti- somanassa-jātā Bhagavato pa¤ha-veyyākaraõaü sutvā\<*<4>*>/. 6. `Ime kho pana pi bhante ahesuü Māgadhakā pari- cārakā bahå c' eva ratta¤¤å ca abbhatãtā {kālakatā}. Su¤¤ā ma¤¤e Aīga-Magadhā\<*<5>*>/ Māgadhakehi paricārakehi abbhatãtehi kālakatehi. Te\<*<6>*>/ kho pana pi bhante ahesuü Buddhe pasannā Dhamme pasannā Saüghe pasannā, sãlesu paripårakārino. Te abbhatãtā kālakatā Bhagavatā avyākatā. Tesaü p' assa sādhu veyyākaraõaü, bahujano pasãdeyya, tato gaccheyya sugatiü. Ayaü kho pana pi bhante ahosi rājā Māgadho Seniyo Bimbisāro dhammiko dhamma-rājā hito brāhmaõa-gahapatikānaü negamāna¤ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K te. 2 Bm sutametaü. 3 SS omit ahesuü: K attamanā ahesuü. 4 Bm adds ti. 5 Bm inserts aīga. 6 K tena, as in 4. >/ #<[page 204]># %<204 JANAVASABHA SUTTANTA. [D. xviii. 6.>% c' eva {janapadāna¤}\<*<1>*>/ ca. Api ssudaü manussā kittaya- māna-råpā viharanti: "Evaü no so\<*<2>*>/ dhammiko dhamma- rājā sukhāpetvā kālakato, evaü mayaü tassa dhammi- kassa dhamma-ra¤¤o vijite phāsu viharimhāti." So kho pana pi bhante\<*<3>*>/ ahosi Buddhe pasanno Dhamme pasanno Saüghe pasanno, sãlesu paripårakārã. Api ssudaü manussā evam āhaüsu: "Yāva maraõa-kālā pi rājā Māgadho Seniyo Bimbisāro Bhagavantaü kittayamāna- råpo kālakato" ti. So abbhatãto kālakato Bhagavatā avyākato, tassa p' assa sādhu veyyākaraõaü, bahujano pasãdeyya, tato gaccheyya sugatiü. Bhagavato kho pana bhante sambodhi Magadhesu.\<*<4>*>/ Yattha kho pana bhante Bhagavato sambodhi Magadhesu, kathaü tattha Bhagavā Māgadhake paricārake abbhatãte kālakate uppattãsu na vyākareyya? Bhagavā ce kho pana bhante Māgadhake paricārake abbhatãte kālakate uppattãsu na vyākareyya, dãnamānā tena 'ssu Māgadhakā paricārakā. Yena kho pana 'ssu bhante\<*<5>*>/ dãnamānā Māgadhakā paricārakā, kathaü taü\<*<6>*>/ Bhagavā na\<*<7>*>/ vyākareyyāti?' Idam āyasmā ânando Māgadhake paricārake ārabbha Bhagavato sammukhā parikathaü katvā uņņhāy' āsanā Bhagavantaü abhivādetvā padakkhiõaü katvā pakkāmi. 7. Atha kho Bhagavā acira-pakkante {āyasmato}\<*<8>*>/ ânande pubbaõha-samayaü nivāsetvā patta-cãvaraü ādāya Nādikaü piõķāya pāvisi. Nādike piõķāya caritvā pacchā- bhattaü piõķapāta-paņikkanto pāde pakkhāletvā Gi¤jakā- vasathaü pavisitvā Māgadhake paricārake ārabbha aņņhi- katvā manasikatvā sabba-cetaso\<*<9>*>/ samannāharitvā pa¤¤atte āsane nisãdi: `Gatiü tesaü jānissāmi abhisamparāyaü, yaü-gatikā te bhavanto yam-abhisamparāyā' ti. Addasā kho Bhagavā Māgadhake paricārake yaü-gatikā te \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K jāna-. 2 SS omit evaü no so, 4. 3 K omits. 4 SS Māg-, but in 4 SS Mag-. 5 K omits. 6 Bm K te. 7 SS omit na; but St has an imperfect n after kathaü before taü. 8 Bm K āyasmante. 9 Bm sabbaü cetasā; K sabbaü cetaso, and in 9. >/ #<[page 205]># %% bhavanto yam-abhisamparāyā.\<*<1>*>/ Atha kho Bhagavā sāyaõha-samayaü patisallānā vuņņhito Gi¤jakāvasathā nikkhamitvā vihāra\<*<2>*>/-pacchāyāyaü\<*<3>*>/ pa¤¤atte āsane nisãdi. 8. Atha kho āyasmā ânando yena Bhagavā ten' upa- saükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Upasantappadisso\<*<4>*>/ bhante Bhagavā, bhāti-r-iva Bhagavato mukha-vaõõo pasannattā\<*<5>*>/ indriyānaü. Santena nån' ajja bhante Bhagavā vihārena vihāsãti.' 9. `Yad eva kho me tvaü ânanda Māgadhake paricā- rake ārabbha\<*<6>*>/ sammukhā parikathaü katvā, uņņhāy' āsanā pakkanto, tad evāhaü Nādike piõķāya caritvā pacchā- bhattaü {piõķapāto} paņikkanto pāde pakkhāletvā Gi¤ja- kāvasathaü pavisitvā Māgadhake\<*<7>*>/ paricārake ārabbha aņņhikatvā manasikatvā sabba-cetaso\<*<8>*>/ samannāharitvā pa¤¤atte āsane nisãdiü: "Gatiü tesaü jānissāmi abhisam- parāyaü, yaü-gatikā te bhavanto yam-abhisamparāyā ti." Addasaü kho ahaü ânanda Māgadhake paricārake yaü-gatikā te bhavanto yam-abhisamparāyā.\<*<9>*>/ Atha kho ânanda antarahito yakkho saddam anussāvesi: "Janava- sabho ahaü Bhagavā, Janavasabho ahaü Sugatāti." Abhijānāsi no tvaü ânanda ito pubbe evaråpam nāma- dheyyaü sutvā\<*<10>*>/ yadidaü Janavasabho ti?' `Na kho ahaü bhante abhijānāmi ito pubbe evaråpaü nāma-dheyyaü sutvā yadidaü Janavasabho ti. Api hi\<*<11>*>/ me bhante lomāni naņņhāni "Janavasabho" ti nāma- dheyyaü sutvā. Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Na \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm adds ti. 2 Sd vihāraü. 3 K cchāyayaü. 4 Sd upasampassadisso; Bm upasantapatiso; K upasantapatisso; K (Sã) upasantappadisso. 5 Bm K vippasannattā. 6 So Bm K, SS omit. 7 K Māgadhike. 8 Bm sabbaü cetasā; K sabbaü cetaso, and below. 9 Bm adds ti. 10 Sct sutaü, but below sutvā; Bm K sutaü, and below. 11 Bm K ca. >/ #<[page 206]># %<206 JANAVASABHA SUTTANTA. [D. xviii. 9.>% ha nåna\<*<1>*>/ so orako yakkho bhavissati {yass' idaü}\<*<2>*>/ evaråpaü nāma-dheyyaü\<*<3>*>/ yadidaü Janavasabho ti."' 10. `Anantarā\<*<4>*>/ kho ânanda sadda\<*<5>*>/-pātubhāvā\<*<6>*>/ uëāra- vaõõo so\<*<7>*>/ me\<*<8>*>/ yakkho sammukhe\<*<9>*>/ pātur ahosi. Dutiya- kam pi saddam\<*<10>*>/ anussāvesi: "Bimbisāro ahaü Bhagavā, Bimbisāro ahaü Sugata.\<*<11>*>/ Idaü sattamaü kho ahaü bhante Vessavaõassa mahārājassa sahavyataü uppajjāmi. So\<*<12>*>/ tato cuto manussa-rājā, amanussa-rājā\<*<13>*>/ divi homi\<*<13>*>/. Ito satta tato satta saüsārāni catuddasa Nivāsam abhijānāmi yattha me vusitaü pure. "`Dãgha-rattaü kho ahaü bhante avinipāto avinipātaü sa¤jānāmi, āsā ca pana me santiņņhati sakadāgāmitāyāti." `Acchariyam idaü āyasmato Janavasabhassa yak- khassa, abbhutam\<*<14>*>/ idaü āyasmato Janavasabhassa yak- khassa: `Dãgha-rattaü kho ahaü bhante avinipāto avini- pātaü sa¤jānāmãti' ca vadesi,\<*<15>*>/ `âsā ca pana me santiņ- ņhati sakadāgāmitāyāti' ca vadesi. Kuto nidānaü pan' āyasmā Janavasabho yakkho evaråpaü uëāraü\<*<16>*>/ visesā- dhigamaü sa¤jānātãti?' 11. "`Na a¤¤attha\<*<17>*>/ Bhagavā tava sāsanā, na a¤¤attha Sugata tava sāsanā. Yad-agge ahaü bhante Bhagavati ekantagato\<*<18>*>/ abhipasanno,\<*<19>*>/ tad-agge ahaü bhante dãgha- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So Scdt K (Sã); Bm na hi nuna; K na hi nåna. 2 Bm K yadidaü. 3 Bm K insert supa¤¤attaü. 4 K antarā. 5 K saddassa. 6 K -bhāvo. 7 Bm K omit. 8 SS ma. 9 Sct pamukhe; Sd pamukho. 10 K All MSS. saddham. 11 Bm -āti. 12 K So ito cuto manussesu rājā bhavituü pahomi; K (Sã) So tato cuto manussā rājā amanussā rājā divi homi. 13-13 Bm bhavituü pahomi. 14 Sd abhibhåtam; K abbhåtam. 15 K pavedesi, and in the next clause. 16 K uëāra-. 17 K a¤¤atra, and in the next clause. 18 SS ekantigato; Bm kato; K ekantato; K (Sã) ekantagato. 19 K abhippasanno. >/ #<[page 207]># %% rattaü avinipāto avinipātaü sa¤jānāmi, āsā ca pana me santiņņhati sakadāgāmitāya. Idhāhaü bhante Vessa- vaõena\<*<1>*>/ mahārājena pesito Viråëhakassa mahārājassa santike kenacid eva karaõãyena addasaü Bhagavantaü antarā magge Gi¤jakāvasathaü pavisitvā Māgadhake paricārake ārabbha aņņhikatvā manasikatvā sabba-cetaso samannāharitvā nisinnaü: `Gatiü tesaü jānissāmi abhisamparāyaü, yaü-gatikā te bhavanto yam-abhisam- parāyāti.' Anacchariyaü kho pan' etaü bhante yaü Vessavaõassa mahārājassa yaü\<*<2>*>/ parisāyaü bhāsato sam- mukhā\<*<3>*>/ sutaü sammukhā\<*<3>*>/ paņiggahitaü `{yaü-gatikā} te bhavanto yam-abhisaüparāyā {ti}.' Tassa mayhaü bhante etad ahosi: `Bhagavanta¤ ca dakkhāmi ida¤ ca Bhagava- to āroceyyāmãti.' Ime kho\<*<4>*>/ bhante dve paccayā Bhaga- vantaü dassanāya pakkamituü\<*<5>*>/. 12. Purimāni bhante divasāni purimatarāni tadahu 'posathe paõõarase vassåpanāyikāya puõõāya\<*<6>*>/ puõõamāya rattiyā kavalakappā ca deva Tāvatiüsā Sudhammāyaü sabhāyaü sannisinnā honti sannipatitā, mahatã ca dibbā\<*<7>*>/ parisā samantato nisinnā\<*<8>*>/ honti,\<*<9>*>/ cattāro ca mahārājā\<*<10>*>/ catuddisā nisinnā honti. Puratthimāya disāya Dhata- raņņho mahārājā pacchāmukho\<*<11>*>/ nisinno hoti deve\<*<12>*>/ purakkhatvā. Dakkhiõāya disāya Viråëhako mahārājā uttarābhimukho nisinno hoti deve purakkhatvā. Pacchi- māya disāya Viråpakkho mahārājā puratthimābhimukho\<*<13>*>/ nisinno hoti deve purakkhatvā. Uttarāya disāya Vessa- vaõo mahārājā dakkhiõābhimukho nisinno hoti deve \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS -vanena; and subsequently. 2 Bm K tassaü. 3-3 K omits. 4 Bm K insert me. 5 Bm upasaükamituü. 6 K omits. 7 Km K dibba-, and below. 8 Bm sannisinnā. 9 Sc hoti; Bm adds sannipatitā. 10 Bm K -jāno, and below. 11 Bm pacchābhimukho; K pacchimābhimukho. 12 K devehi, and subsequently. 13 So K; St Bm purattābhimukho. >/ #<[page 208]># %<208 JANAVASABHA SUTTANTA. [D. xviii. 12.>% purakkhatvā. Yadā bhante kevalakappā ca devā Tāvatiüsā {Sudhammāyaü} sabhāyaü sannisinnā\<*<1>*>/ honti sannipatitā, mahatã ca dibbā parisā samantato nisinnā\<*<2>*>/ honti\<*<3>*>/ cattāro ca\<*<4>*>/ mahārājā catuddisā nisinnā honti, idaü tesaü hoti āsanasmiü. Atha pacchā amhākaü āsanaü hoti. Ye te bhante devā Bhagavati brahma- cariyaü caritvā adhunuppannā Tāvatiüsakāyaü, te a¤¤e deve atirocanti\<*<5>*>/ vaõõena c' eva yasasā ca. Tena sudaü bhante devā Tāvatiüsā attamanā honti pamuditā pãti- somanassa-jātā: "Dibbā vata bho kāyā paripårenti hāyanti {asura-kāyāti}' \<*<6>*>/. 13. Atha kho\<*<7>*>/ bhante Sakko devānam Indo devānaü Tāvatiüsānaü sampasādaü viditvā imāhi gāthāhi anumodi: `Modanti vata bho devā Tāvatiüsā sahindakā,\<*<8>*>/ Tathāgataü namassantā Dhammassa ca sudhammataü. Nave va deve\<*<9>*>/ passantā vaõõavante yasassino Sugatasmiü brahmacaryaü\<*<10>*>/ caritvāna idhāgate, Te a¤¤e\<*<11>*>/ atirocanti vaõõena yasasāyunā Sāvakā Bhåri-pa¤¤assa visesåpagatā idha. Idaü disvāna nandanti Tāvatiüsā sahindakā\<*<12>*>/ Tathāgataü namassantā Dhammassa ca sudhammatan' ti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K nisinnā. 2 Bm sannisinnā. 3 Bm adds sannipatitā. 4 Scd omit. 5 K ativirocanti. 6 Sc asukārāyāti; Sd K asurakāyāti; St asurakāyāyāti; Bm asurākāyāti. 7 Bm K kho, SS omit. 8 SS sa-indakā. See p. 221. 9 So Sdt K; Sc nave ca deve; Bm nave deve ca, and so at 18. At 18 SS nave va deve; K nave ca deve. 10 MSS. and K -cariyaü. 11 Sc te vaõõa here but sabbe te at 18; Sdt te v' a¤¤e here but te a¤¤e at 18. 12 Sc Bm sa-y-; K sah- and so Bm K twice at 18 and SS at 21. >/ #<[page 209]># %% Tena sudaü bhante devā Tāvatiüsā bhãyoso mattāya attamanā honti pamuditā pãti-somanassa-jātā: `Dibbā vata bho kāyā paripårenti, hāyanti asura-kāyā' ti. 14. Atha\<*<1>*>/ bhante yen' atthena devā Tāvatiüsā Su- dhammāyaü sabhāyaü sannisinnā honti sannipatitā, taü atthaü cintayitvā taü atthaü mantayitvā, vutta-vacanā pi taü\<*<2>*>/ cattāro mahārājā tasmiü atthe honti, pacca- nusiņņha-vacanā pi taü\<*<3>*>/ cattāro mahārājā tasmiü atthe honti sakesu\<*<4>*>/ āsanesu ņhitā avipakkantā. Te vutta-vākyā rājāno paņigayhānusāsaniü\<*<5>*>/ Vippasanna-manā santā aņņhaüsu samhi āsane ti. 15. Atha kho bhante uttarāya disāya uëāro āloko sa¤jāyi, obhāso pātur ahosi, atikkamm' eva devānam devānubhāvaü. Atha\<*<6>*>/ bhante Sakko devānam indo deve Tāvatiüse āmantesi: `Yathā\<*<7>*>/ kho mārisā nimittā dis- santi\<*<8>*>/ āloko sa¤jāyati obhāso pātu bhavati Brahmā pātu bhavissati, Brahmuno\<*<9>*>/ etaü pubba-nimittaü pātubhāvāya yadidaü āloko sa¤jāyati obhāso pātu bhavatãti.' Yathā nimittā dissanti Brahmā pātu bhavissati, Brahmuno h' etaü nimittaü\<*<10>*>/ obhāso vipulo mahā ti. 16. Atha kho bhante devā Tāvatiüsā\<*<11>*>/ sakesu āsanesu nisãdiüsu: `Obhāsam etaü ¤assāma\<*<12>*>/ {yaü-vipāko} bhavissati, sacchikatvā va naü gamissāmāti.' Cattāro pi mahārājā yathā sakesu āsanesu nisãdiüsu: `Obhāsam etaü ¤assāma {yaü-vipāko} bhavissati, sacchi- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K add kho. 2 Bm nām' idaü; K agrees with SS. 3 Bm nām' idaü. 4 Bm K sakesu sakesu. 5 Sd pariggay-; St paggay-; Bm K paņigg-. See p. 225. 6 Bm adds kho, but not K. 7 Sd yatho; Sct yato; but see i. 220; ii. 225. 8 Bm inserts uëāro. 9 Bm adds h' (from the verse). 10 MSS. and K pubba-nimittaü. 11 Bm adds yathā. 12 K yassāma, and below. >/ #<[page 210]># %<210 JANAVASABHA SUTTANTA. [D. xviii. 16.>% katvā va naü gamissāmāti.' Idaü sutvā devā\<*<1>*>/ Tāvatiüsā ekaggā samāpajjiüsu: `Obhāsam etaü ¤assāma {yaü-vipāko} bhavissati, sacchikatvā va naü gamissāmāti.' 17. Yadā bhante Brahmā Sanaükumāro devānaü Tāvatiüsānaü pātu bhavati, oëārikaü attabhāvaü abhinimminitvā\<*<2>*>/ pātu bhavati. Yo kho pana bhante Brahmuno pakati-vaõõo anabhisambhavanãyo so devānaü Tāvatiüsānaü cakkhu-pathasmiü. Yadā bhante Brahmā Sanaükumāro devānaü Tāvatiüsānaü pātu bhavati, so a¤¤e deve atãrocati vaõõena c' eva yasasā ca. Seyyathā pi bhante sovaõõa-viggaho manussa-viggahaü\<*<3>*>/ atirocati,\<*<4>*>/ evam eva kho bhante yadā Brahmā Sanaükumāro devānaü Tāvatiüsānaü pātu bhavati, so a¤¤e deve atirocati vaõõena c' eva yasasā ca. Yadā bhante Brahmā Sanaükumāro devānaü Tāvatiüsānaü pātu bhavati, na tassa\<*<5>*>/ parisāyaü koci devo abhivādeti vā paccuņņheti vā āsanena vā nimanteti. Sabbe va tuõhã-bhåtā pa¤jalikā\<*<6>*>/ pallaīke na\<*<7>*>/ nisãdanti `Yassa dāni devassa icchissati Brahmā Sanaükumāro, tassa devassa pallaīke nisãdis- satãti.'\<*<8>*>/ Yassa kho pana bhante devassa Brahmā Sanaü- kumāro pallaīke\<*<9>*>/ nisãdati,\<*<10>*>/ uëāraü so labhati devo veda-paņilābhaü, uëāraü so labhati devo somanassa- paņilābhaü. Seyyathā pi bhante rājā khattiyo muddhā- vasitto adhunābhisitto\<*<11>*>/ rajjena, uëāraü so labhati veda- paņilābhaü, uëāraü so labhati somanassa-paņilābhaü, evam eva kho bhante yassa devassa Brahmā Sanaü- kumāro pallaīke nisãdati, uëāraü so labhati devo veda- paņilābhaü, uëāraü so labhati devo somanassa-paņilā- bham. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So K; SS Bm omit. 2 K abhinimmitvā. 3 Bm K mānusaü. 4 Bm atiroceti. 5 Bm K tassaü. 6 Sc a¤jalikā, Sd pajalikā. 7 So SS which vary afterwards; K pallaīke, but in 18 -kena. 8 K nisãdissati. 9 Sct add na. 10 SS nisãdissati. 11 K adhunāvasitto, and in note adhunābhisitto ti pi pāņno. >/ #<[page 211]># %% 18. Atha bhante Brahmā Sanaükumāro oëārikaü attabhāvaü abhinimminitvā\<*<1>*>/ kumāra-vaõõã\<*<2>*>/ hutvā Pa¤casikho devānaü Tāvatiüsānaü pātur ahosi. So vehāsaü abbhuggantvā ākāse antalikkhe pallaīkena nisãdi. Seyyathā pi bhante balavā puriso supaccatthate vā pallaīke same vā bhåmi-bhāge pallaīkena nisãdeyya, evam eva kho bhante Brahmā Sanaükumāro vehāsaü abbhuggantvā ākāse antalikkhe pallaīkena nisãditvā devānaü Tāvatiüsānaü sampasādaü viditvā imāhi gāthāhi anumodi: `Modanti vata bho devā Tāvatiüsā sahindakā, Tathāgataü namassantā Dhammassa ca sudhammataü, Nave va deve passantā vaõõavante yasassino,\<*<3>*>/ Sugatasmiü\<*<4>*>/ brahmacariyaü caritvāna idhāgate. Te a¤¤e atirocanti vaõõena yasasāyunā Sāvakā Bhåri-pa¤¤assa visesåpagatā idha. Idaü disvāna nandanti Tāvatiüsā sahindakā, Tathāgataü namassantā Dhammassa ca sudhammatan' ti. 19. Idam atthaü bhante Brahmā Sanaükumāro abhāsittha.\<*<5>*>/ Idam atthaü bhante Brahmuno Sanaü- kumārassa bhāsato aņņhaīga-samannāgato saro\<*<6>*>/ hoti vissaņņho ca vi¤¤eyyo ca ma¤jå ca savanãyo ca bindu\<*<7>*>/ ca avisārã ca gambhãro ca ninnādã ca. Yathā parisaü kho pana bhante Brahmā Sanaükumāro sarena\<*<8>*>/ vi¤¤āpeti, na c' assa bahiddhā parisāya ghoso niccharati. Yassa kho pana bhante evaü aņņhaīga-samannāgato saro hoti, so vuccati Brahmassaro ti. 20. Atha kho bhante Brahmā Sanaükumāro tettiüse attabhāve abhinimminitvā\<*<9>*>/ devānaü Tāvatiüsānaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K abhinimmitvā. 2 K -vaõõo. 3 Sct Bm yasassine. 4 K Sagatasmi. 5 Sc rāhāsittha; Sdt Bm bhāsittha here and in 21. 6 Sdt omit. 7 Sd bandu, St bindå. 8 K inserts ca. 9 K abhinimmitvā. >/ #<[page 212]># %<212 JANAVASABHA SUTTANTA. [D. xviii. 20.>% pacceka-pallaīkesu\<*<1>*>/ pallaīkena nisãditvā deve Tāvatiüse āmantesi: `Taü kiü ma¤¤anti bhonto devā Tāvatiüsā? Yāva\<*<2>*>/ ca\<*<3>*>/ so Bhagavā bahujana-hitāya paņipanno bahujana- sukhāya lokānukampakāya\<*<4>*>/ atthāya hitāya sukhāya deva- manussānaü. Ye hi keci bho\<*<5>*>/ Buddhaü saraõaü gatā dhammaü saraõaü gatā saüghaü saraõaü gatā sãlesu paripårakārino, te kāyassa bhedā param maraõā app ekacce Parinimmita-Vasavattãnaü devānaü sahavyataü uppajjanti, app ekacce {Nimmānaratãnaü} devānaü sahavyataü uppajjanti, app ekacce Tusitānaü devānaü \<*<6>*>/ . . . Yāmānaü devānaü . . . Tāvatiüsānaü devānaü . . . {Cātummahārājikānaü} devānaü sahavyataü uppaj- janti. Ye sabbanihãnaü kāyaü paripårenti, te gandhabba- kāyaü paripårentãti.' 21. Idam atthaü bhante Brahmā Sanaükumāro abhāsittha. Idam atthaü bhante Brahmuno\<*<7>*>/ Sanaü- kumārassa bhāsato ghoso\<*<8>*>/ yeva\<*<9>*>/ devo\<*<10>*>/ ma¤¤ati\<*<11>*>/ `Yo 'yaü\<*<12>*>/ mama pallaīke, {so 'yaü}\<*<13>*>/ eko va\<*<14>*>/ bhāsatãti.' Ekasmiü bhāsamānasmiü sabbe bhāsanti nimmitā, Ekasmiü tuõhãm āsãne sabbe tuõhã bhavanti te. Tadā su devā ma¤¤anti Tāvatiüsā sahindakā, Yo ayaü\<*<15>*>/ mama pallaīke\<*<16>*>/ so 'yaü\<*<17>*>/ eko va\<*<18>*>/ bhāsatãti. 22. Atha kho bhante Brahmā Sanaükumāro ekante\<*<19>*>/ attānaü upasaühāsi,\<*<20>*>/ ekante attānaü upasaüharitvā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm inserts pacceka-; K omits paccekapallaīkesu, but follows with paccekapallaīke. 2 Bm K yāva¤. 3 K ce. 4 K -kampāya. 5 K bhonto. 6 Bm K repeat the whole clause. 7 SS -na; K brahmāsanaük-. 8 Sc so, Sd soso. 9 Sc yevā. 10 Sc omits; Bm K devā. 11 Bm K -nti. 12 Bm yvāyaü. 13 Bm K svāyaü. 14 K ca. 15 SS yoyaü, K yvāyaü. 16 K pallaīkasmiü. 17 K svāyaü. K yvāyaü. 18 K ca. 19 Bm K ekattena, and below. 20 K -saüharati. >/ #<[page 213]># %% Sakkassa devānam indassa pallaīkena\<*<1>*>/ nisãditvā deve Tāvatiüse āmantesi: `Taü kiü ma¤¤anti bhonto devā Tāvatiüsā? Yāva suppa¤¤attā v'\<*<2>*>/ ime tena Bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena cattāro iddhipādā iddhi- pahutāya\<*<3>*>/ iddhi-visavitāya\<*<4>*>/ iddhi-vikubbanatāya. Katame cattāro? Idha bho bhikkhu chanda-samādhi-padhāna- saükhāra-samannāgataü iddhipādaü bhāveti, viriya- samādhi\<*<5>*>/ . . . citta-samādhi . . . vãmaüsā-samādhi- padhāna-saükhāra-samannāgataü iddhipādaü bhāveti. Ime kho bho tena Bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena cattāro iddhipādā pa¤¤attā iddhi- pahutāya iddhi-visavitāya iddhi-vikubbanatāya. Ye hi\<*<6>*>/ keci bho atãtam addhānam samaõā vā brāhmaõā vā aneka- vihitaü\<*<7>*>/ iddhi-vidhaü paccanubhosuü, sabbe te imesaü yeva catunnaü iddhipādānaü bhāvitattā bahulã-katattā. Ye hi pi\<*<8>*>/ keci bho anāgatam addhānaü {samaõā} vā brāhmaõā aneka-vihitaü iddhi-vidhaü paccanubhossanti, sabbe te imesaü yeva catunnaü iddhipādānaü bhāvitattā. bahulã-katattā. Ye hi pi\<*<9>*>/ keci bho etarahi samaõā vā brāhmaõā vā aneka-vihitaü iddhi-vidhaü paccanubhonti, sabbe te imesaü yeva catunnaü iddhipādānaü bhāvitattā bahulã-katattā. Passanti no bhonto devā Tāvatiüsā mama pi naü\<*<10>*>/ evaråpaü iddhānubhāvan' ti? `Evaü Brahme'\<*<11>*>/ ti. `Aham pi kho bho imesaü yeva catunnaü iddhi- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St Bm pallaīke pallaīkena; K pallaīke. 2 Bm c'; K p'; cp. 20. 3 K bahulãkatāya and below; K (note) iddhipahutāyāti pāņhena bhaviņabbaü. 4 K visevitāya, and below note iddhi-āsavitāyāti vā iddhivisatāyāti vā pāņho. 5 Bm K repeat the clause after each. 6 K pi (but in 20 hi). 7 SS omit here only. 8 Bm K pi hi and below. 9 Bm pi hi. 10 Bm maü; K prints mama pimaü; K (Sã) mamapi naü. 11 Bm K Mahā-Brāhme. >/ #<[page 214]># %<214 JANAVASABHA SUTTANTA. [D. xviii. 22.>% pādānaü bhāvitattā bahulã-katattā evam mahiddhiko evam mahānubhāvo' ti. 23. Idam atthaü bhante Brahmā Sanaükumāro abhāsittha. Idam atthaü bhante Brahmā Sanaükumāro bhāsitvā deve Tāvatiüse āmantesi: `Taü {kiü} ma¤¤anti bhonto devā Tāvatiüsā? Yāva¤ c' idaü tena Bhagavatā jānatā passatā arahatā sammā sambuddhena tayo okāsādhigamā anubuddhā sukhassā- dhigamāya. Katame tayo? `Idha bho ekacco saüsaņņho viharati kāmehi, saüsaņņho akusalehi dhammehi. so aparena samayena ariyaü dhammaü suõāti, yoniso manasikaroti, dhammānu- dhammaü paņipajjati. So ariya-dhamma-savanaü āgamma yoniso manasikāraü dhammānudhamma- paņipattiü\<*<1>*>/ {asaüsaņņho} viharati kāmehi, asaüsaņņho akusalehi dhammehi. Tassa asaüsaņņhassa kāmehi asaüsaņņhassa akusalehi dhammehi uppajjati sukhaü, sukhā bhãyo\<*<2>*>/ somanassaü. Seyyathā pi bho mudā\<*<3>*>/ pāmujjaü\<*<4>*>/ jāyetha, evam eva kho bho asaüsaņņhassa kāmehi asaüsaņņhassa akusalehi dhammehi uppajjati sukhaü, sukhā bhãyo somanassaü. Ayaü kho bho tena Bhagavatā jānatā passatā arahatā sammā-sambuddhena paņhamo okāsādhigamo anubuddho sukhassādhigamāya. 24. `Puna ca paraü bho idh' ekaccassa oëārikā kāya- saükhārā appaņippassaddhā honti, oëārikā vacã-saükhārā . . . pe\<*<5>*>/ . . . citta-saükhārā {appaņippassaddhā} honti. So aparena samayena ariya-dhammaü suõāti, yoniso manasikaroti, dhammānudhammaü paņipajjati. Tassa ariya-dhamma-savanaü āgamma yoniso-manasikāraü dhammānudhamma-paņipattiü\<*<6>*>/ oëārikā kāya-saükhārā paņippassambhanti, oëārikā vacã-saükhārā . . . pe\<*<7>*>/ . . . \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K Dhammānudhammaü paņipajjati, and below. 2 K bhiyyo and below. 3 K pamudā, and below. 4 K pāmojjaü and below; K note pāmujjantãti vā pāņho. 5 K repeats appaņippassaddhā honti. 6 K dhammānudhammaü paņipajjantassa. 7 Not in SS; K repeats the clause. >/ #<[page 215]># %% citta-saükhārā paņippassambhanti. Tassa oëārikānaü kāya-saükhārānaü paņippassaddhiyā, oëārikānaü vacã- saükhārānaü . . . citta-saükhārānaü paņippassaddhiyā uppajjati sukhaü, sukhā bhãyo somanassaü. Seyyathā pi bho mudā\<*<1>*>/ pāmujjam\<*<2>*>/ jāyetha, evam eva kho\<*<3>*>/ bho oëārikānaü kāya-saükhārānaü paņippassaddhiyā oëāri- kānaü vacã-saükhārānaü . . . citta\<*<2>*>/-saükhārānaü paņi- ppassaddhiyā uppajjati sukhaü, sukhā bhãyo somanassaü. Ayaü kho bho tena Bhagavatā jānatā passatā arahatā sammā-sambuddhena dutiyo okāsādhigamo anubuddho sukhassādhigamāya. 25. `Puna ca paraü bho idh' ekacco `idaü kusalan' ti yathābhåtaü {na ppajānāti}, `idaü akusalan' ti yathā- bhåtaü nappajānāti, `idaü sāvajjaü\<*<4>*>/ idaü anavajjaü, idaü sevitabbaü idaü na sevitabbaü, idaü hãnaü idaü paõãtaü, idaü kaõha-sukka-sappaņibhāgan' ti yathā- bhåtaü nappajānāti. So aparena samayena ariyaü dhammam suõāti, {yoniso} manasikaroti, {dhammānu- dhammaü} paņipajjati. So ariya-dhamma-savanaü āgamma yoniso-manasikāraü dhammānudhamma-paņi- pattiü, `idaü kusalan' ti yathābhåtaü pajānāti, `idaü akusalan' ti yathābhåtaü pajānāti, `idaü sāvajjaü idaü anavajjaü, idaü sevitabbaü idaü na sevitabbaü, idaü {hãnaü} idaü paõãtaü, idaü kaõha-sukka-sappaņi- bhāgan' ti {yathābhåtaü} pajānāti. Tassa evaü jānato evaü passato avijjā pahãyati, vijjā uppajjati. Tass' avijjā- virāgā\<*<5>*>/ vijjuppādā uppajjati sukhaü, sukhā bhãyo somanassaü. Seyyathā pi bho mudā\<*<6>*>/ pāmujjaü jāyetha, evam eva kho bho\<*<7>*>/ avijjā-virāgā\<*<8>*>/ vijjuppādā uppajjati sukhaü, sukhā bhãyo somanassaü. Ayaü kho bho tena Bhagavatā jānatā passatā arahatā sammā-sambuddhena tatiyo okāsādhigamo anubuddho sukhassādhigamāya. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm pamudā. 2 Sd pāmojjaü. 3 So Bm K; SS omit. 4 K sāvajjan ti yathābhåtam nappajānāti, and so throughout. 5 Bm avijjāvitarāgā, and below. 6 Bm K pamudā. 7 Bm omits, but not K. 8 Bm vitar-. >/ #<[page 216]># %<216 JANAVASABHA SUTTANTA. [D. xviii. 25.>% `Ime kho bho tena Bhagavatā jānatā passatā arahatā sammā-sambuddhena tayo okāsādhigamā anubuddhā sukhassādhigamāyāti.' 26. Idam atthaü bhante Brahmā Sanaükumāro abhāsittha. Idam atthaü bhante Brahmā sanaükumāro bhāsitvā deve Tāvatiüse āmantesi: `Taü {kiü} ma¤¤anti bhonto devā Tāvatiüsā? Yāva suppa¤¤attā v'\<*<1>*>/ ime tena Bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena cattāro satipaņņhānā kusalassādhigamāya. Katame cattāro? Idha bho bhikkhu ajjhattaü kāye kāyānupassã viharati ātāpã sampajāno satimā vineyya loke abhijjhā domanassaü. Ajjhattaü kāye kāyānupassã viharanto tattha sammā samādhiyati sammā vippasãdati. So tattha sammā samāhito sammā vippasanno bahiddhā para-kāye ¤āõa-dassanaü abhinib- batteti. Ajjhattaü vedanāsu . . . pe . . . citte . . . pe . . . dhammesu dhammānupassã viharati ātāpã sam- pajāno satimā vineyya loke abhijjhā domanassaü. Ajjhattaü dhammesu dhammānupassã viharanto tattha sammā samādhiyatã sammā vippasãdati. So tattha sammā {samāhito} sammā vippasanno bahiddhā para- dhammesu ¤āõadassanaü abhinibbatteti. `Ime kho bho tena Bhagavatā jānatā passatā arahatā sammā-sambuddhena cattāro satipaņņhānā pa¤¤attā kusalassādhigamāyāti.' 27. Idam atthaü bhante Brahmā Sanaükumāro abhāsittha. Idam atthaü bhante Brahmā Sanaükumāro bhāsitvā deve Tāvatiüse āmantesi: `Taü {kiü} ma¤¤anti bhonto devā Tāvatiüsā? Yāva suppa¤¤attā v' ime\<*<2>*>/ tena Bhagavatā jānatā passatā ara- hatā sammā-sambuddhena satta samādhi-parikkhārā\<*<3>*>/ sammā-samādhissa bhāvanāya\<*<4>*>/ samādhissa\<*<5>*>/ pāripåriyā. Katame satta? Seyyathãdaü sammā-diņņhi, sammā- saükappo, sammā-vācā, sammā-kammanto, sammā- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm c'; K p'. 2 Bm cime; K pime. 3 Ang. iv. 40; comp. M. i. 301, Asl. 305. 4 Bm pari bhāv-. 5 Bm K omit. >/ #<[page 217]># %% ājãvo, sammā-vāyāmo, sammā-sati. Yā kho bho imehi satta\<*<1>*>/ aīgehi cittass' ekaggatā parikkhatā,\<*<2>*>/ ayaü vuccati bho ariyo sammā-samādhi sa-upaniso iti pi saparikkhāro iti pi.\<*<3>*>/ Sammā-diņņhissa bho sammā-saü- kappo pahoti,\<*<4>*>/ sammā-saükappassa sammā-vācā pahoti, sammā-vācassa sammā-kammanto pahoti, sammā-kam- mantassa sammā-ājãvo pahoti, sammā-ājãvassa sammā- vāyāmo pahoti, sammā-vāyāmassa sammā-sati pahoti, sammā-satissa sammā-samādhi pahoti, sammā-samā- dhissa sammā-¤āõaü pahoti, sammā-¤āõassa sammā- vimutti pahoti. `Yaü hi taü bho {sammā} vadamāno vadeyya: "Svāk- khāto Bhagavatā\<*<5>*>/ dhammo sandiņņhiko akāliko ehipas- siko opanayiko\<*<6>*>/ paccattaü veditabbo vi¤¤åhãti,\<*<7>*>/ Apāråtā\<*<8>*>/ amatassa dvārā\<*<9>*>/ ti" idam eva taü {sammā} vadamāno vadeyya.\<*<10>*>/ Svākkhāto hi bho\<*<11>*>/ Bhagavatā dhammo sandiņņhiko akāliko ehipassiko opanayiko pac- cattaü veditabbo vi¤¤åhi,\<*<12>*>/ apāråtā\<*<13>*>/ amatassa dvārā.\<*<14>*>/ `Ye hi keci bho Buddhe aveccappasādena samannāgatā, Dhamme aveccappasādena samannāgatā, Saüghe avecca- ppasādena samannāgatā, ariya-kantehi sãlehi samannā- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St sattahi corrected to satta; Bm K Hardy sattah'. 2 SS Bm parikkhattā; K parikkhatā; Sum. parikhārā. 3 Sc omits the second iti pi. 4 K ca hoti, and onwards. 5 Sd Bhagavato. 6 Sd omits; Bm opaneyyiko and below. 7 Bm vi¤¤åhi, and below. It looks as if the sentence may have once ended with vi¤¤uhãti, as on p. 222 and often elsewhere. 8 Sc apāyutā, corrected to apāråyutā; Sd apāråpātā, corrected to apāråtā; K apārutā. 9 Sc dvāra, omits ti. 10 Sc omits idam . . . vadeyya; Bm idam etaü, etc.; K Idam eva taü Sammā-sambuddhe aveccappasādena samannāgataü, etc. 11 K omits. 12 SS vinnåhãti; Bm -¤åhi; so K here. 13 Sd apāråpā; K apārutā. 14 Sc dvāra; Bm add ti. >/ #<[page 218]># %<218 JANAVASABHA SUTTANTA. [D. xviii. 27.>% gatā, ye hi\<*<1>*>/ kec' ime opapātikā dhamma\<*<2>*>/-vinãtā\<*<3>*>/ sātirekāni catu-vãsati-sata-sahassāni Māgadhakā paricā- rakā abbhatãtā kālakatā\<*<4>*>/ tiõõaü saüyojanānaü parik- khayā sotāpannā avinipāta-dhammā niyatā sambodhi- parāyanā,\<*<5>*>/ atthi c' ev' ettha sakadāgāmino, Athāyaü itarā pajā Pu¤¤ābhāgā\<*<6>*>/ ti me mano\<*<7>*>/ Saīkhātuü no pi\<*<8>*>/ sakkomi Musā-vādassa ottappan\<*<9>*>/ ti.' 28. Idam atthaü bhante Brahmā Sanaükumāro abhā- sittha. Idam atthaü bhante Brahmuno Sanaükumārassa bhāsato {Vessavaõassa} Mahārājassa evaü cetaso parivi- takko udapādi: `Acchariyaü vata bho, abbhutaü vata bho, evaråpo pi {nāma}\<*<10>*>/ uëāro satthā bhavissati, evaråpaü uëāraü dhammakkhānaü, evaråpā uëārā visesādhigamā pa¤¤āyissantãti.' Atha bhante Brahmā Sanaükumāro {Vessavaõassa} Mahārājassa cetasā ceto-parivitakkam a¤¤āya {Vessavaõaü} Mahārājaü etad avoca: `Taü {kiü} ma¤¤ati bhavaü {Vessavaõo} Mahārājā? Atãtam pi addhānaü evaråpo uëāro satthā ahosi, evarå- paü uëāraü dhammakkhānaü, evaråpā uëārā visesādhi- gamā pa¤¤āyiüsu. Anāgatam pi addhānaü evaråpo uëāro satthā bhavissati, evaråpaü uëāraü dhammakkhā- naü, evaråpā uëārā visesādhigamā pa¤¤āyissantãti.' 29. Idam atthaü\<*<11>*>/ Brahmā Sanaükumāro devānaü Tāvatiüsānaü abhāsi. Idam atthaü {Vessavaõo} Mahā- rājā Brahmuno Sanaükumārassa devānaü Tāvatiüsānaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd omits ye hi; St omits hi; K Bm ye cime. 2 Sc dhammā; K dhamme. 3 Bm vinitā. 4 Bm kālaīk-. 5 Sd Atth' ime 'v' ettha. 6 Sc bhāga. 7 K pu¤¤abhāgāti mama me. 8 K omits no pi. 9 Bm ottapan. 10 Sc omits pi nāma 11 Sd Bm K insert bhante. >/ #<[page 219]># %% bhāsato sammukhā sutvā sammukhā paņiggahetvā\<*<1>*>/ sapa- risāyaü\<*<2>*>/ ārocesi. Idam atthaü Janavasabho yakkho {Vessavaõassa} Mahārājassa\<*<3>*>/ parisāyaü bhāsato sam- mukhā sutvā sammukhā paņiggahetvā Bhagavato ārocesi. Idam atthaü Bhagavā Janavasabhassa yakkhassa sam- mukhā sutvā sammukhā paņiggahetvā sāma¤ ca abhi¤- ¤āya\<*<4>*>/ āyasmato ânandassa ārocesi. Idam atthaü āyasmā ânando Bhagavato sammukhā sutvā sammukhā paņigga- hetvā ārocesi bhikkhånaü {bhikkhunãnaü} upāsakānaü {upāsikānaü}. Tayidaü brahmacariyaü iddha¤ c' eva phãta¤ ca vitthāritaü bāhuja¤¤aü puthubhåtaü yāvad eva manussehi suppakāsitan ti\<*<5>*>/. Janavasabha-Suttantaü Niņņhitaü.\<*<6>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K sutaü sammukhā patiggahitaü (twice, but not the third and fourth times); K (Sã) sutvā sammukhā paņiggahetvā. 2 Sd yaü; Bm sayaü; K sāyaü parisāyaü; K (Sã) saparisāyaü. 3 Sd inserts saü; Bm sayaü; K sāyaü. 4 Sd pa¤¤a (corrected to pa¤ca) abhi¤¤ā; Sct pa¤ca abhi¤¤āya. 5 = XVI. 3, 35, 36 (above pp. 113, 114). 6 Bm K Janavasabha-Suttaü pa¤camaü. >/ #<[page 220]># %< 220>% [xix. Mahā-Govinda Suttanta.] 1 Evam me sutaü. 1. Ekaü samayaü Bhagavā Rājagahe viharati Gijjha- kåņe pabbate. Atha kho Pa¤casikho Gandhabba-putto abhikkantāya rattiyā abhikkanta-vaõõo\<*<2>*>/ {kevalakappaü} Gijjhakåņaü\<*<3>*>/ obhāsetvā yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü aņņhāsi. Ekamantaü ņhito kho Pa¤casikho Gandhabba- putto Bhagavantaü etad avoca: `Yam me bhante devānaü Tāvatiüsānaü sammukhā sutaü sammukhā {paņiggahãtaü},\<*<4>*>/ ārocem' etaü bhante\<*<5>*>/ Bhagavato ti.' `ârocehi me tvaü Pa¤casikhāti,' Bhagavā avoca. 2. Purimāni bhante divasāni purimatarāni, tadahu 'posathe paõõarase pavāraõāya puõõamāya rattiyā keva- lakappā ca devā Tāvatiüsā Sudhammāyaü sabhāyaü sannisinnā honti sannipatitā, mahatã ca dibbā\<*<6>*>/ parisā samantato nisinnā hoti, cattāro ca {Mahārājā}\<*<7>*>/ cātuddisā nisinnā honti. Puratthimāya disāya Dhataraņņho Mahā- rājā pacchābhimukho\<*<8>*>/ nisinno hoti deve\<*<9>*>/ purakkhatvā.\<*<10>*>/ Dakkhiõāya disāya Viråëhako Mahārājā uttarābhimukho nisinno hoti deve purakkhatvā. Pacchimāya disāya \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Referred to as a Jātaka at Jāt. i. 45, 46. See also iii. 469. Compare Mahāvastu iii. 197-240. 2 Sc Bm vaõõā. 3 Bm -kuņapabbataü. 4 Bm K -hitaü. 5 Bm K omit. 6 Bm K dibba-. 7 Bm K rājāno, and below. 8 Bm pacchāmukho, and so throughout. 9 Bm deva; K devehi, and so throughout. 10 Bm pårakkhitvā, and below. >/ #<[page 221]># %% Viråpakkho Mahārājā puratthābhimukho nisinno hoti deve purakkhatvā. Uttarāya disāya Vessavaõo Mahārājā dakkhiõābhimukho nisinno hoti deve purakkhatvā. Yadā bhante kevalakappā ca devā Tāvatiüsā Sudhammāyaü sabhāyaü sannisinnā honti sannipatitā, mahatã ca dibbā parisā samantato nisinnā honti,\<*<1>*>/ cattāro ca mahārājā catuddisā nisinnā honti, idaü tesaü\<*<2>*>/ hoti āsanasmiü, atha pacchā amhākaü āsanaü hoti. Ye te bhante devā Bhagavati brahmacariyaü caritvā adhun-uppannā\<*<3>*>/ Tāva- tiüsa-kāyā,\<*<4>*>/ te a¤¤e deve atirocanti vaõõena c' eva yasasā\<*<5>*>/ ca. Tena sudaü bhante devā Tāvatiüsā atta- manā honti pamuditā pãti\<*<6>*>/-somanassa-jātā: "Dibbā vata bho kāyā paripårenti,\<*<7>*>/ hāyanti asura-kāyā ti." 3. Atha\<*<8>*>/ bhante Sakko devānam Indo devānaü Tāva- tiüsānaü pāsādaü\<*<9>*>/ viditvā imāhi gāthāhi anumodi: `Modanti vata bho devā Tāvatiüsā sahindakā,\<*<10>*>/ Tathāgataü namassantā dhammassa ca sudhammataü,\<*<11>*>/ Nave va\<*<12>*>/ deve passantā\<*<13>*>/ vaõõavante yasassino,\<*<14>*>/ Sugatasmiü brahmacariyaü caritvāna idhāgate. Te a¤¤e atirocanti\<*<15>*>/ vaõõena yasasāyunā,\<*<16>*>/ Sāvakā Bhåri-pa¤¤assa visesåpagatā idha. Idaü disvāna nandanti Tāvatiüsā sahindakā, Tathāgataü namassantā dhammassa ca sudhammatan ti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm hoti. 2 Scd Bm nesaü. 3 Bm K addhunåpap-. 4 Bm K -kāyaü. 5 Bm atiro centi deve nave yasasā. 6 Bm omits pãti, and so in 4, but not in 12. 7 SS paripåranti here; -purenti in 3. 8 Bm K insert kho. 9 Bm K sappasādaü. 10 So SS at pp. 212, 227, Sd here, and Bm K always. St here sayindakā. Sc here and SS at p. 211 sa-indakā. See Jāt. 5, 223, compared with 123; Mahāvastu iii. 203 has sasakrakā. 11 Bm dhammataü. 12 Bm naceca. 13 Sd pasannā; St passante. 14 Sct Bm -ine. 15 Bm -centi. 16 Scd Bm -yunā; St -yutā. >/ #<[page 222]># %<222 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix.3.>% Tena sudaü bhante devā Tāvatiüsā bhãyoso mattāya attamanā honti pamuditā pãti-somanassa-jātā: "Dibbā vata bho kāyā paripårenti, hāyanti asura-kāyā ti." 4. Atha\<*<1>*>/ bhante Sakko devānam indo devānaü Tāva- tiüsānaü sampasādaü viditvā deve Tāvatiüse āmantesi: "Iccheyyātha no tumhe mārisā tassa Bhagavato aņņha yathā-bhucce vaõõe sotun ti?" "Iccheyyāma mayaü mārisa tassa Bhagavato aņņha yathā-bhucce vaõõe sotun ti." Atha bhante Sakko devānam indo devānaü Tāva- ņiüsānaü Bhagavato aņņha yathā-bhucce vaõõe payiru- dāhāsi\<*<2>*>/. 5. "Taü {kiü} ma¤¤anti bhonto devā Tāvatiüsā? Yāva c'\<*<3>*>/ assa so Bhagavā bahujana-hitāya paņipanno bahujana- sukhāya lokānukampakāya\<*<4>*>/ atthāya hitāya sukhāya deva- manussānaü, evaü bahujana-hitāya paņipannaü bahu- jana-sukhāya lokānukampakāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānaü, iminā p' aīgena samannāgataü sat- thāraü, n' eva atãtaüse samanupassāma, na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhagavatā. 6. "Svākkhāto kho pana tassa Bhagavato dhammo\<*<5>*>/ sandiņņhiko akāliko\<*<6>*>/ ehipassiko opanayiko\<*<7>*>/ paccattaü veditabbo vi¤¤åhi.\<*<8>*>/ Evam opanayikassa dhammassa desetāraü, iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü, n' eva atãtaüse samanupassāma, na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhagavatā. 7. "Idaü kusalan ti kho pana\<*<9>*>/ tena Bhagavatā suppa¤¤attaü, idam akusalan ti suppa¤¤attaü,\<*<10>*>/ idaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm adds kho. 2 Bm pariyud-; SS sometimes payiråpādāhāsi and payirudābhāsi. See 12, 19. 3 Sd yāvam; Bm yava¤cabhogavā (the ā after bh being apparently crossed out); K yāva¤ceso Bhagavā. 4 Sd sukhānukampakāya; Bm -kampāya, and below, and at 13. 5 Bm dhammā. 6 Sdt omits. 7 Bm opaneyiko. 8 SS vi¤¤åhãti. See pp. 217, 228. 9 Bm omits. 10 Bm K supa¤-. >/ #<[page 223]># %% sāvajjaü idam anavajjaü, idaü sevitabbaü idaü na sevitabbaü, idaü hãnaü idaü paõãtaü, idaü kaõha- sukka-sappaņibhāgan ti suppa¤¤attaü. Evaü kusalā- kusala-sāvajjānavajja\<*<1>*>/-sevitabbāsevitabba-hãnappaõãta- kaõhasukka-sappaņibhāgānaü dhammānaü pa¤¤āpetā- raü,\<*<2>*>/ iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü, n' eva atãtaüse samanupassāma, na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhagavatā. 8. "Suppa¤¤attā kho pana tena Bhagavatā sāvakā- naü nibbāna-gāminã paņipadā, saüsandati nibbāna¤ ca paņipadā ca. Seyyathā pi nāma Gaīgodakaü Yamu- nodakena saüsandati sameti,\<*<3>*>/ evam eva suppa¤¤attā tena Bhagavatā sāvakānam nibbāna-gāminã paņipadā, saüsandati nibbāna¤ ca paņipadā ca.{Evaü} nibbāna- gāmini\<*<4>*>/-paņipadāya pa¤¤āpetāraü iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü n' eva atãtaüse samanupas- sāma, na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhagavatā. 9. \<*<5>*>/ "Laddha-sahāyo kho pana so Bhagavā sekhāna¤ c' eva paņipadānaü khãõāsavāna¤ ca vusitavataü,\<*<6>*>/ te\<*<7>*>/ Bhagavā apanujja\<*<8>*>/ ekārāmataü anuyutto viharati. Evaü ekārāmataü anuyuttaü iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü n' eva atãtaüse samanupassāma, na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhagavatā. 10. "Abhinippanno\<*<9>*>/ kho pana tassa Bhagavato lābho, abhinippanno siloko, yāva ma¤¤e\<*<10>*>/ khattiyā sampiyāya- māna-råpā viharanti, vigata-mado kho pana so Bhagavā āhāraü\<*<11>*>/ āhāreti. Evaü vigata-madaü āhāraü āhari- yamānaü iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü n' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K -ānāvajja (see 22). 2 Bm pa¤apet-; K pa¤¤apet-. 3 Jāt. v. 496. 4 Bm K gāminiyā. 5 Bm places this section after 10 (as at p. 229). 6 Sd Bm vusitaü vataü. 7 Bm K tena. 8 Bm apanajja; Scdt anupajja. See 24. 9 K abhinipphanno; K (note) abhinippanno ti vā pāņho. 10 Bm pa¤¤e (in 25 a¤¤e without p'). 11 Bm āhāraü āhāraü (but not at 25). >/ #<[page 224]># %<224 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 10.>% eva atãtaüse samanupassāma, na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhagavatā. 11. "Yathā-vādã kho pana so Bhagavā tathā-kārã, yathā-kārã tathā-vādã. Iti yathā-vādã tathā-kārã {yathā}- kārã tathā-vādã evaü dhammānudhamma-paņipannaü iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü n' eva atãtaüse samanupassāma, na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhagavatā. 12. "Tiõõa-vicikiccho kho pana so Bhagavā vigata- kathaükatho pariyosita-saükappo ajjhāsayaü ādi-brah- macariyaü. Evaü tiõõa-vicikicchaü vigata-kathaī- kathaü pariyosita-saükappaü ajjhāsayaü ādi-brahma- cariyaü iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü n' eva atãtaüse samanupassāma, na pan' etarahi {a¤¤atra} tena Bhagavatā" ti. Ime kho bhante Sakko devānam indo devānaü Tāvatiüsānaü Bhagavato aņņha yathā-bhucce vaõõe payirudāhāsi.\<*<1>*>/ Tena sudaü bhante devā Tāvatiüsā bhãyoso mattāya attamanā honti, pamuditā pãti-soma- nassa-jātā Bhagavato aņņha yathā-bhucce vaõõe sutvā. 13. Tatra kho\<*<2>*>/ bhante ekacce devā evam āhaüsu:-- "Aho vata mārisā cattāro Sammā-sambuddhā loke uppajjeyyuü, dhamma¤ ca deseyyuü, yathariva Bhagavā. Tad assa bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukam- pakāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānan" ti. Ekacce devā evam āhaüsu:-- "Tiņņhantu mārisā cattāro sammā-sambuddhā. Aho vata mārisā tayo sammā-sambuddhā loke uppajjeyyuü dhamma¤ ca deseyyuü, yathariva Bhagavā. Tad assa bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampakāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānan" ti. Ekacce devā evam āhaüsu:-- "Tiņņhantu mārisā tayo sammā-sambuddhā. Aho vata mārisā dve sammā-sambuddhā loke uppajjeyyuü, dhamma¤ ca deseyyuü, yathariva Bhagavā. Tad assa bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampakāya atthāya hitāya sukhāya deva-manussānan" ti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm parirådāhāsi. See p. 222. 2 Bm K omit. >/ #<[page 225]># %% 14. Evaü vutte bhante Sakko devānam indo deve Tāvatiüse etad avoca:-- "Aņņhānaü kho etaü\<*<1>*>/ mārisā anavakāso yaü ekissā loka-dhātuyā dve arahanto sammā-sambuddhā apubbaü acarimaü uppajjeyyuü. N' etaü ņhānaü vijjati. Aho vata mārisā so\<*<2>*>/ Bhagavā appābādho appātaīko ciraü\<*<3>*>/ dãgham addhānaü tiņņheyya. Tad assa bahujana-hitāya bahujana-sukhāya lokānukampakāya atthāya hitāya su- khāya deva-manussānan" ti. Atha bhante yen' atthena devā Tāvatiüsā Sudham- māya\<*<4>*>/ sabhāyaü sannisinnā honti sannipatitā, taü atthaü cintayitvā taü atthaü mantayitvā vutta-vacanā pi taü\<*<5>*>/ cattāro Mahārājā\<*<6>*>/ {tasmiü} atthe honti, paccanu- siņņha-vacanā pi taü cattāro Mahārājā tasmiü atthe honti sakesu\<*<7>*>/ āsanesu ņhitā avippakantā\<*<8>*>/. Te vutta-vākyā\<*<9>*>/ rājāno {paņiggayhānusāsaniü} Vippasanna\<*<10>*>/-manā santā aņņhaüsu\<*<11>*>/ samhi āsane ti. 15. Atha\<*<12>*>/ bhante uttarāya disāya uëāro āloko sa¤jāyi\<*<13>*>/ obhāso pātur ahosi atikamm' eva devānaü devānubhā- vaü. Atha bhante Sakko devānam indo deve Tāvatiüse āmantesi: 14 "Yathā kho mārisā nimittā dissanti āloko sa¤jāyati obhāso pātu bhavati Brahmā pātu bhavissati. Brahmuno etaü pubba-nimittaü pātubhāvāya yadidaü āloko sa¤jāyati obhāso pātu bhavatãti. Yathā nimittā dissanti, Brahmā pātu bhavissati, Brahmuno h' etaü nimittaü\<*<15>*>/ obhāso vipulo mahā ti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K panetaü. 2 K adds ca. 3 Bm cãra. 4 Bm K -āyaü. 5 SS c' idaü; Bm p' idaü, and so below. See xviii. 15. 6 Bm K -jāno, and below. 7 Bm K sakesu sakesu. 8 Sc avipakkantā; Sd avikappakkantā (one p perhaps erased). 9 Sc vākyaü; St Bm vākya. 10 Bm -nā. 11 SS here aņņhāsu. 12 K adds kho. 13 K sa¤jāyati (as in D i. 220). 14 D. i. 220; ii. 209. 15 All MSS. pubba-n-. >/ #<[page 226]># %<226 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 15.>% Atha bhante devā Tāvatiüsā yathā sakesu āsanesu nisãdiüsu: "Obhāsam etaü ¤assāma, {yaü\<*<1>*>/-vipāko}\<*<2>*>/ bhavissati, sacchikatvā va naü gamissāmāti." Cattāro ca Mahārājā\<*<3>*>/ yathā sakesu āsanesu nisãdiüsu: "Obhāsam etaü ¤assāma, yaü vipāko bhavissati, sacchikatvā va naü gamissāmāti." Idaü sutvā\<*<4>*>/ devā\<*<5>*>/ Tāvatiüsā ekaggatā\<*<6>*>/ {samāpajjiüsu:} "Obhāsam etaü ¤assāma, {yaü-vipāko} bhavissati, sacchikatvā va naü gamissāmāti." 16. Yadā bhante Brahmā\<*<7>*>/ Sanaükumāro devānaü\<*<8>*>/ Tāvatiüsānaü pātu bhavati, {oëārikaü} attabhāvaü abhi- nimminitvā\<*<9>*>/ pātu bhavati. Yo\<*<10>*>/ kho pana bhante Brahmuno pakati-vaõõo anabhisambhavanãyo, so devā- naü Tāvatiüsānaü cakkhu-pathasmiü. Yadā bhante Brahmā Sanaükumāro devānaü Tāvatiüsānaü pātu bhavati, so a¤¤e deve atirocati\<*<11>*>/ vaõõena c' eva yasasā ca. Seyyathā pi bhante sovaõõo viggaho mānusaü viggahaü atirocati, evam eva kho bhante yadā Brahmā Sanaüku- māro devānaü Tāvatiüsānaü pātu bhavati, so a¤¤e deve atirocativaõõena c' eva yasasā ca. Yadā bhante Brahmā Sanaükumāro devānaü Tāvatiüsānaü pātu bhavati, na tassa parisāyaü koci devo\<*<12>*>/ abhivādeti vā paccuņņheti vā āsanena nimanteti vā.\<*<13>*>/ Sabbe\<*<14>*>/ tuõhã-bhåtā pa¤jalikā pallaīkena nisãdanti: "Yassa dāni devassa icchissati Brahmā Sanaükumāro, tassa devassa pallaīke nisãdissa- tãti." Yassa\<*<15>*>/ kho pana bhante devassa Brahmā Sanaüku- māro pallaīke\<*<16>*>/ nisãdati,\<*<17>*>/ uëāraü so labhati devo veda- paņilābhaü,\<*<17>*>/ uëāraü so labhati devo\<*<18>*>/ somanassa-paņilā- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc Bm ya. 2 Sc visåko; Sdt omit; Bm K vipāko. 3 Bm K pi mahārājāno. 4 Bm disvā. 5 SS omit devā, see note8. 6 ? ekaggataü: Bm K SS omit. 7 So Bm K; SS omit. 8 So Bm K; SS omit. 9 K -nimmitvā. 10 Bm K yo; SS so. 11 K ativirocati, and below. 12 SS devā. 13 Bm vā manteti; K vā nimanteti. 14 Bm K add va. 15 Sct yasmā; Sd tasmā. 16 So SS, Bm K. 17-17 Bm omits. 18 Bm devā. >/ #<[page 227]># %% bhaü. Seyyathā pi bhante rājā khattiyo muddhāvasitto adhunābhisitto\<*<1>*>/ rajjena, uëāraü so labhati veda\<*<2>*>/-paņilā- bhaü, uëāraü so labhati somanassa-paņilābhaü, evam eva kho bhante yassa devassa Brahmā Sanaükumāro pallaīke nisãdati, uëāraü so labhati devo veda\<*<3>*>/-paņilābhaü, uëāraü so labhati devo somanassa-paņilābhaü. 17. Atha bhante Brahmā Sanaükumāro devānaü Tāvatiüsānaü sampasādaü viditvā antarahito imāhi gāthāhi anumodi: Modanti vata bho devā Tāvatiüsā sahindakā, Tathāgatam namassantā dhammassa ca sudhamma- taü, Nave va deve passantā vaõõavante yasassino, Sugatasmiü brahmacariyaü caritvāna idhāgate.\<*<4>*>/ Te a¤¤e atirocanti vaõõena yasasāyunā Sāvakā Bhåri-pa¤¤assa visesåpagatā\<*<5>*>/ idha. Idaü disvāna nandanti Tāvatiüsā sahindakā, Tathāgataü namassantā dhammassa ca sudhammatan ti. 18. Idam atthaü\<*<6>*>/ bhante Brahmā Sanaükumāro abhāsittha, idam atthaü bhante Brahmuno Sanaükumā- rassa bhāsato aņņhaīga-samannāgato saro hoti vissaņņho ca vi¤¤eyyo ca ma¤ju ca savanãyo ca bindu\<*<7>*>/ ca avisārã ca gambhãro ca ninnādã ca. Yathā-parisaü kho pana bhante Brahmā Sanaükumāro sarena vi¤¤āpeti, na c' assa bahiddhā parisāya ghoso niccharati. Yassa kho pana bhante evaü aņņhaīga-samannāgato saro hoti, so vuccati Brahmassaro ti. 19. Atha\<*<8>*>/ bhante devā Tāvatiüsā Brahmā-Sanaü- kumāraü\<*<9>*>/ etad avocuü: "Sādhu Brahme,\<*<10>*>/ etad eva mayaü saīkhāya modāma, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K adhunāvasitto. 2 Bm devada-. 3 Bm deva. 4 Bm āgato. 5 Sdt Bm visesup-. 6 Bm imattaü. 7 So Sdt; Sc bhindu. 8 Bm K add kho. 9 Bm K Brahmānaü San-. 10 Bm Brahmo; K mahābrahme. >/ #<[page 228]># %<228 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 19.>% atthi ca Sakkena devānam indena\<*<1>*>/ tassa Bhagavato aņņha yathābhuccā vaõõā bhāsitā, te ca mayaü saīkhāya modā- māti." Atha kho\<*<2>*>/ bhante Brahmā Sanaükumāro Sakkaü devānam indaü etad avoca:-- "Sādhu {devānam} inda, mayam pi tassa Bhagavato aņņha yathābhucce vaõõe suõeyyāmāti." "Evaü Mahā-Brahme" ti kho bhante Sakko devānam indo Brahmuno Sanaükumārassa Bhagavato aņņha yathā- bhucce {vaõõe} payirudāhāsi. 20. "Taü {kiü} ma¤¤ati bhavaü Mahā-Brahmā? Yāva ca so\<*<3>*>/ Bhagavā bahujana-hitāya paņipanno bahujana- sukhāya lokānukampakāya atthāya hitāya sukhāya deva- manussānaü, evaü bahujana-hitāya paņipannaü bahujana- sukhāya lokānukampakāya atthāya hitāya sukhāya\<*<4>*>/ deva- manussānaü iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü n' eva atãtaüse samanupassāma, na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhagavatā. 21. "Svākkhāto kho pana tassa Bhagavato dhammo sandiņņhiko akāliko ehipassiko opanayiko paccattaü vedi- tabbo vi¤¤åhi.\<*<5>*>/ Evaü opanayikassa\<*<6>*>/ dhammassa dese- tāraü iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü n' eva atãtaüse samanupassāma na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhagavatā. 22. "Idaü kusalan ti kho pana tena Bhagavatā suppa¤¤attaü, idaü akusalan ti suppa¤¤attaü, idaü sāvajjaü idaü anavajjaü, idaü sevitabbaü idaü na sevitabbaü, idaü hãnaü idaü paõãtaü, idaü kaõha- sukka-sappaņibhāgan ti suppa¤¤attaü. Evaü kusalā- kusala-sāvajjānavajja\<*<7>*>/-sevitabbāsevitabba\<*<8>*>/-hãnappaõãta- kaõhasukka-sappaņibhāgānaü dhammānaü pa¤¤āpe- tāraü, iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü, n' eva \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS indakena. 2 Bm omits. 3 Bm yāva¤caso; K yāva¤ceso. 4 SS omit sukhāya. 5 SS K vi¤¤åhãti; Bm vi¤uhiti. See pp. 181, 222. 6 Bm opaneyyikassa. 7 K -ānāvajja. See 7. 8 Sc -baü. >/ #<[page 229]># %% atãtaüse samanupassāma na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhagavatā. 23. "Suppa¤¤attā kho pana tena Bhagavatā\<*<1>*>/ sāva- kānaü nibbāna-{gāminã} paņipadā, saüsandati nibbāna¤ ca paņipadā ca. Seyyathā pi nāma Gaīgodakaü Yamuno- dakena saüsandati sameti, evam eva suppa¤¤attā tena Bhagavatā sāvakānaü nibbāna-gāminã paņipadā, saüsan- dati nibbāna¤ ca paņipadā ca. Evaü nibbāna-gāmini- paņipadāya pa¤¤āpetāraü iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü n' eva atãtaüse samanupassāma, na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhagavatā. 24. \<*<2>*>/ "Laddha-sahāyo kho pana so Bhagavā sekhāna¤ c' eva {paņipadānaü} khãõāsavāna¤ ca vusitavataü,\<*<3>*>/ te Bhagavā apanujja\<*<3>*>/ ekārāmataü anuyutto viharati. Evaü ekārāmataü anuyuttaü iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü n' eva atãtaüse samanupassāma, na pan' etarahi {a¤¤atra} tena Bhagavatā. 25. "Abhinippanno\<*<4>*>/ kho pana tassa Bhagavato lābho, abhinippanno siloko, yāva ma¤¤e\<*<5>*>/ khattiyā sampiyāya- māna-råpā viharanti, vigata-mado kho pana so Bhagavā āhāraü āhāreti. Evaü vigata-madaü āhāraü āhariya- mānaü iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü n' eva atãtaüse samanupassāma, na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhagavatā. 26. "Yathā-vādã kho pana so Bhagavā tathā-kārã, yathā-kārã tathā-vādã. Iti yathā-vādã tathā-kārã, yathā- kārã tathā-vādã evaü dhammānudhamma-paņipannaü iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü n' eva atãtaüse samanupassāma, na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhagavatā. 27. "Tiõõa-vicikiccho kho pana so Bhagavā vigata- kathaīkatho pariyosita-saükappo ajjhāsayaü ādi-brahma- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit these opening words; Bm supa¤attā kho pana Bhagavatā. 2 Bm places this after 25. 3-3 Bm so Bhagavā aparajja; K tena Bhagavā apanujja; SS te Bh- anuppajja. See p. 223. 4 K abhinipphanno, and below. See 10. 5 Bm a¤¤e. >/ #<[page 230]># %<230 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 27.>% cariyaü. Evaü tiõõa-vicikicchaü vigata-kathaīkathaü pariyosita-saükappaü ajjhāsayaü ādi-brahmacariyaü iminā p' aīgena samannāgataü satthāraü n' eva atãtaüse samanupassāma, na pan' etarahi a¤¤atra tena Bhaga- vatā" ti. Ime\<*<1>*>/ kho bhante Sakko devānam indo Brahmuno Sanaükumārassa Bhagavato aņņha yathā-bhucce vaõõe payirudāhāsi. Tena sudaü bhante Brahmā Sanaüku- māro attamano hoti pamudito pãti-somanassa-jāto Bhaga- vato aņņha yathā-bhucce vaõõe sutvā. 28. Atha bhante Brahmā Sanaükumāro {oëārikaü} attabhāvaü abhinimminitvā\<*<2>*>/ kumāra-vaõõã\<*<3>*>/ hutvā Pa¤ca- sikho devānaü Tāvatiüsānaü pātur ahosi\<*<4>*>/ vehāsaü\<*<5>*>/ abbhuggantvā ākāse antalikkhe pallaīkena\<*<6>*>/ nisãditvā.\<*<7>*>/ Seyyathā pi bhante balavā puriso supaccatthate vā pallaīke same vā bhåmi-bhāge pallaīkena\<*<8>*>/ nisãdeyya, evam eva kho bhante Brahmā Sanaükumāro vehāsaü abbhuggantvā ākāse antalikkhe pallaīkena\<*<9>*>/ nisãditvā deve Tāvatiüse āmantesi:-- 29. Taü {kiü} ma¤¤anti bhonto\<*<10>*>/ devā Tāvatiüsā? Yāva dãgha-rattaü mahā-pa¤¤o ca so Bhagavā ahosi. Bhåta-pubbaü bho rājā Disampatã\<*<11>*>/ nāma ahosi. Disampatissa ra¤¤o Govindo nāma brāhmaõo purohito ahosi. Disampatissa ra¤¤o Reõu nāma kumāro putto ahosi. Govindassa brāhmaõassa Jotipālo nāma māõavo putto ahosi. Iti Reõu ca rājaputto Jotipālo ca māõavo a¤¤e ca chakkhattiyā\<*<12>*>/ icc ete aņņha sahāyā ahesuü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc icc eva. 2 K abhinimmitvā. 3 K vaõõo; K (Sã) vaõõã. 4 Bm K add so, beginning a new sentence. 5 Sc vebhāraü; Sd vebhāsaü. 6 Sdt Bm pallaīke. 7 Bm K nisãdi. 8 So Bm here. 9 Sd pallaīke. 10 Sdt bhante. 11 Sct Disampatti, and Sc frequently afterwards. 12 Sd omits chak-; Bm K chakhattiyā. See p. 232. >/ #<[page 231]># %% Attha kho\<*<1>*>/ ahorattānaü accayena Govindo brāhmaõo kālam akāsi. Govinde\<*<2>*>/ brāhmaõe\<*<3>*>/ kālakate\<*<4>*>/ rājā Disam- patã paridevesi:-- `Yasmiü vata bho mayaü\<*<5>*>/ samaye Govinde\<*<6>*>/ brāh- maõe\<*<7>*>/ sabba-kiccāni {sammavossajjitvā} pa¤cahi kāma-guõehi samappitā samaīgi-bhåtā paricārema,\<*<8>*>/ tasmiü samaye Govindo brāhmaõo kālakato' ti. Evaü vutte bho Reõu rājaputto rājānaü Disampatiü etad avoca:-- `Mā kho tvaü deva Govinde brāhmaõe kālakate ati- bāëhaü paridevesi. Atthi deva Govindassa brāhmaõassa Jotipālo nāma māõavo putto paõķitataro c' eva pitarā alamatthadasataro {c' eva} pitarā.\<*<9>*>/ Ye pi 'ssa\<*<10>*>/ pitā atthe anusāsi, te pi Jotipālass' eva māõavassa anusāsaniyā'\<*<11>*>/ ti. `Evaü kumārāti' ? `Evaü devāti.' 30. Atha kho bho rājā Disampati a¤¤ataraü purisaü āmantesi:-- `Ehi tvaü ambho purisa, yena Jotipālo\<*<12>*>/ māõavo ten' upasaükama, upasaükamitvā Jotipālaü\<*<13>*>/ māõavaü evaü vadehi: Bhavam atthu bhavantaü Jotipālaü māõavaü, rājā Disampati bhavantaü Jotipālaü māõavaü āmanta- yati. Rājā Disampati bhoto Jotipālassa māõavassa dassana-kāmo' ti. `Evaü devāti' bho so puriso Disampatissa ra¤¤o paņissutvā yena Jotipālo māõavo ten' upasaükami, upa- saükamitvā Jotipāla-māõavaü etad avoca:-- `Bhavam atthu bhavantaü Jotipālaü māõavaü. Rājā Disampati bhavantaü Jotipālaü māõavaü āmanta- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K add bho. 2 Sct -o. 3 Scd -o; St -o corrected to -e. 4 Sc -o. 5 Bm mayasmiü. 6 SS Govindo; see Mahāvastu iii. 204. 7 SS Brāhmaõo. 8 SS parivārema. 9 Bm ca, omitting eva pitarā. 10 K tassa. 11 Sd K -ãyā. 12 Bm K add nāma. 13 SS Bm usually Jotipāla; Bm thrice omits mānavaü. >/ #<[page 232]># %<232 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 30.>% yati. Rājā Disampati bhoto Jotipālassa māõavassa dassa- na-kāmo' ti. `Evaü bho' ti kho bho Jotipālo māõavo tassa purisassa paņissutvā yena rājā Disampati ten' upasaükami, upa- saükamitvā Disampatinā ra¤¤ā saddhiü sammodi, sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho bho Jotipālaü māõa- vaü rājā Disampati etad avoca:-- `Anusāsatu no bhavaü Jotipālo māõavo, mā\<*<1>*>/ bhavaü Jotipālo anusāsaniyā paccavyāhāsi.\<*<2>*>/ Pettike\<*<3>*>/ taü ņhāne ņhapayissāmi,\<*<4>*>/ Govindiye abhisi¤cissāmãti.' `Evaü bho' ti kho bho\<*<5>*>/ Jotipālo māõavo Disampatissa ra¤¤o paccassosi. 31. Atha kho bho\<*<6>*>/ rājā Disampati Jotipālaü māõavaü Govindiye abhisi¤ci, pettike ņhāne ņhapesi. Abhisitto Jotipālo māõavo Govindiye pettike ņhāne ņhapito ye pi 'ssa pitā atthe anusāsi, te\<*<7>*>/ atthe anusāsati; ye pi 'ssa pitā atthe nānusāsi, te pi atthe nānusāsati. Ye pi 'ssa pitā kammante abhisambhosi, te pi kammante abhisam- bhoti; ye pi 'ssa pitā kammante nābhisambhosi te pi kammante nābhisambhoti. Tam enaü manussā evam āhaüsu: `Govindo vata bho brāhmaõo, mahā Govindo vata bho brāhmaõo' ti. Iminā kho etaü\<*<8>*>/ bho pariyāyena Jotipālassa māõavassa Mahā-Govindo\<*<9>*>/ Mahā-Govindo tv eva\<*<10>*>/ sama¤¤ā udapādi. 32. Atha kho bho\<*<11>*>/ Mahā-Govindo brāhmaõo yena te chakkhattiyā\<*<12>*>/ ten' upasaükami, upasaükamitvā te chakkhattiye\<*<13>*>/ etad avocā:-- `Disampati\<*<14>*>/ bho rājā jiõõo vuddho mahallako addha- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St adds nava; Bm adds ne; K adds no. 2 Sd paccayyābhāsi; St paccavyābhāsi. See 37. 3 Bm vet-. 4 Bm K ņhapessāmi. 5 Sc omits. 6 Bm omits. 7 Bm K add pi. 8 Bm eva; K evaü. 9 Bm omits mahā; K omits the second Mahā-Govindo. See A. 3. 373. Mhvst. 206. 10 Bm teva. 11 Bm omits. 12 Sd K cha khattiyā; Bm khattiyā omitting cha, and so all below 33. 13 Bm sakhattiyā. 14 Bm K add kho. >/ #<[page 233]># %% gato vayo-anuppatto. Ko nu kho pana\<*<1>*>/ bho\<*<2>*>/ jānāti jãvitānaü? ōhānaü kho pan' etaü vijjati yaü Disampa- timhi ra¤¤e kālakate, rāja-kattāro Reõuü rāja-puttaü rajje abhisi¤ceyyuü. âyantu bho\<*<3>*>/ bhonto, yena Reõu rāja-putto ten' upasaükamatha, upasaükamitvā Reõuü\<*<4>*>/ rāja-puttaü evaü vadetha: "Mayaü\<*<5>*>/ bhoto Reõussa sahāyā piyā manāpā appaņikkålā,\<*<6>*>/ {yaü-sukho} bhavaü {taü-sukhā} mayaü,\<*<7>*>/ {yaü\<*<8>*>/-dukkho}\<*<9>*>/ bhavaü,\<*<10>*>/ {taü-dukkhā} mayaü.\<*<7>*>/ Disampati\<*<11>*>/ bho rājā jiõõo vuddho mahallako addha-gato vayo-anuppatto. Ko nu kho pana bho jānāti jãvitānaü? ōhānaü kho pan' etaü vijjati yaü Disampa- timhi ra¤¤e kālakate rāja-kattāro bhavantaü Reõuü rajje abhisi¤ceyyuü. Sace bhavaü Reõu rajjaü labhetha, saüvibhajetha no rajjenāti."' 33. `Evaü bho' ti kho bho te {chakkhattiyā} Mahā- Govindassa Brāhmaõassa paņissutvā yena Reõu rāja-putto ten' {upasaükamiüsu}, upasaükamitvā Reõuü rāja-puttaü etad avocuü:-- `Mayaü\<*<12>*>/ bhoto Reõussa sahāyā piyā manāpā appaņi- kkålā, {yaü-sukho} bhavaü {taü-sukhā} mayaü, {yaü-dukkho} bhavaü {taü-dukkhā} mayaü. Disampati kho bho rājā jiõõo vuddho mahallako addha-gato vayo-anuppatto. Ko nu kho bho pana jānāti jãvitānaü? ōhānaü kho pan' etaü vijjati yaü Disampatimhi {ra¤¤e} kālakate rāja- kattāro bhavantaü Reõuü rajje abhisi¤ceyyuü. Sace bhavaü {Reõu} rajjaü labhetha, saüvibhajetha no rajjenāti.' `Ko no kho bho a¤¤o mama vijite sukham\<*<13>*>/ edheyy- ātha\<*<14>*>/ a¤¤atra bhavantehi? Sacāhaü bho rajjaü labhissāmi, saüvibhajissāmi vo rajjenāti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm omits. 2 Bm inserts rā (as if rājā, &c.). 3 So SS; Bm K omit. 4 Scd Renu. 5 Bm K insert kho. 6 St Bm apaņikkulā; SS below 33 appaņikk-, but Bm appatik-. In 37 all have appaņikkålo. 7-7 Sc omits. 8 St omits. 9 Sdt dukkhā. 10 Sdt bhavan. 11 Bm K add kho; So SS below. 12 Bm K add kho. 13 Bm sukho. 14 Bm bhavetha; K bhaveyyātha; K (Sã) sumedheyyātha. See Dhp. 193; Jāt. i. 223; Vim. xvi. 4. >/ #<[page 234]># %<234 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 34.>% 34. Atha kho bho ahorattānaü accayena rājā Dis- ampati kālam akāsi. Disampatimhi ra¤¤e kālakate rāja- kattāro Reõuü rāja-puttaü rajje\<*<1>*>/ abhisi¤ciüsu. Abhisitto Reõu rajjena pa¤cahi kāma-guõehi samappito samaīgi- bhåto paricāreti. Atha kho bho Mahā-Govindo brāhmaõo yena te chakkhattiyā\<*<2>*>/ ten' upasaükami, upasaükamitvā te chakkhattiye\<*<3>*>/ etad avoca:-- `Disampati kho bho rājā kālakato, abhisitto bhavaü Reõu rajjena\<*<4>*>/ pa¤cahi kāma-guõehi samappito samaīgi- bhåto paricāreti. Ko nu kho pana bho jānāti? Madanãyā kāmā.\<*<5>*>/ âyantu bhonto, yena Reõu rājā ten' upasaü- kamatha, upasaükamitvā Reõuü rājānaü evaü vadetha: "Disampati kho bho rājā kālakato, abhisitto bhavaü Reõu rajjena, sarati bhavan tam vacanan" ti?' `Evaü bho' ti kho bho te chakkhattiyā Mahā- Govindasa Brāhmaõassa paņissutvā yena Reõu rājā ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvā Reõuü rājānaü etad avocuü:-- `Disampati kho bho rājā kālakato, abhisitto bhavaü Reõu rajjena, sarati bhavan taü vacanan' ti? `{Sarām'} ahaü bho taü vacanaü. Ko nu kho bho pahoti imaü mahā-paņhaviü uttarena āyataü dakkhiõena sakaņamukhaü\<*<6>*>/ sattadhā\<*<7>*>/ samaü suvibhattaü vibhaj- itun' ti? `Ko nu kho bho a¤¤o pahoti a¤¤atra Mahā-Govindena brāhmaõenāti?' 35. Atha kho bho Reõu rājā a¤¤ataraü purisaü āmantesi:-- `Ehi tvaü ambho purisa yena Mahā\<*<8>*>/-Govindo brāh- maõo ten' {upasaükama},\<*<9>*>/ upasaükamitvā Mahā-Govin- daü brāhmaõaü evaü vadehi: "Rājā taü bhante\<*<10>*>/ Reõu āmantetãti."' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit. 2 Bm sakhattiyā; K chakhattiyā. 3 Sd khatiye. 4 Bm inserts so. 5 SS kālā. Sum. gives both. See Mahāvastu iii. 207. 6 Ibid. iii. 208. 7 Sdt sattayā; Bm sattata. 8 Bm omits Mahā. 9 SS Bm mi. 10 Bm kaü Bhagavanta. >/ #<[page 235]># %% `Evaü devo' ti kho bho\<*<1>*>/ so puriso Reõussa ra¤¤o paņis- sutvā yena Mahā-Govindo brāhmaõo ten' upasaükami, upasaükamitvā Mahā-Govindaü brāhmaõaü etad avoca: `Rājā taü bhante\<*<2>*>/ Reõu āmantetãti.' `Evaü bho' ti kho bho\<*<3>*>/ Mahā-Govindo brāhmaõo tassa purisassa paņissutvā yena Reõu rājā ten' upasaü- kami, {upasaükamitvā} Reõunā ra¤¤ā saddhiü sammodi, sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho\<*<4>*>/ Mahā-Govindaü brāhmaõaü Reõu rājā etad avoca: `Etu bhavaü Govindo imaü mahā-paņhaviü uttarena\<*<5>*>/ āyataü dakkhiõena sakaņamukhaü sattadhā samaü suvibhattaü vibhajatåti\<*<6>*>/. `Evaü bho' ti kho\<*<7>*>/ Mahā-Govindo brāhmaõo Reõussa ra¤¤o paņissutvā, imaü mahā-paņhaviü uttarena āyataü dakkhiõena sakaņamukhaü sattadhā samaü suvibhattaü vibhaji, sabbāni sakaņamukhāni aņņhapesi\<*<8>*>/. 36. Tatra sudaü majjhe Reõussa ra¤¤o janapado hoti. Dantapuraü Kāliīgānaü\<*<9>*>/ Assakāna¤ ca {Potanaü}\<*<10>*>/ Māhissatã\<*<11>*>/ Avantãnaü Sovãrāna¤\<*<12>*>/ ca Rorukaü\<*<13>*>/ Mithilā\<*<14>*>/ ca Videhānaü Campā Aīgesu māpitā, Bārāõasã ca Kāsãnaü, ete Govinda-māpitā ti\<*<15>*>/. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm omits. 2 Bm bhavantaü. 3 Bm omits. 4 K adds bho. 5 Sc antarena. 6 Bm vijabhajituti; K vibhajetåti. 7 Bm K add bho. 8 Bm K paņņhapesi. 9 Sdt kal-. 10 Sd Potakā; St Potanā; Bm K Potanaü; Mahāvastu iii. 208 Yotanaü; Jāt. iii.3 (comp. ii. 155) Potali; V. V. A., 259, Pota; Old. (Buddha, 408) Potamaü. 11 Bm māyayati; Old. Mahãyata; see Sö. 1011 and Mahāvastu iii. 208. 12 K Socirāna¤. 13 Sdt Roråkaü; Bm Roruõaü; Jāt. iii. 470 Roruvaü; see Divy. 545. 14 SS Mithila¤; Mahāvastu iii. 209 Mithilāü. 15 Comp. Vimāna Vatthu Com. 82. >/ #<[page 236]># %<236 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 36.>% Atha kho bho te chakkhattiyā yathā sakena lābhena attamanā ahesuü paripuõõa-saükappā: `Yaü vata no ahosi icchitaü yaü ākaīkhitaü yaü adhippetaü yaü adhipatthitaü, taü no laddhan ti. Sattabhå Brahmadātto ca Vessabhå Bharato saha,\<*<1>*>/ Reõu dve ca\<*<2>*>/ Dhataraņņhā\<*<3>*>/ tadāsuü\<*<4>*>/ satta Bhār- atā\<*<5>*>/ ti. Paņhama-bhāõavāraü niņņhitaü.\<*<6>*>/ 37. Atha kho bho te chakkhattiyā yena Mahā-Govindo Brāhmaõo ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvā Mahā- Govindaü Brāhmaõaü etad avocuü: `Yathā\<*<7>*>/ bhavaü Govindo Reõussa ra¤¤o sahāyo piyo manāpo appaņikkålo, evam eva\<*<8>*>/ bhavam Govindo amhākaü pi sahāyo piyo manāpo appaņikkålo. Anusāsatu no bhavaü Govindo,\<*<9>*>/ mā no\<*<10>*>/ bhavaü Govindo anusāsaniyā paccavyāhā- sãti\<*<11>*>/. `Evaü bho' ti kho bho Mahā-Govindo Brāhmaõo tesaü channaü khattiyānaü paccassosi. Atha kho bho Mahā- Govindo Brāhmaõo satta ca rājāno khattiye muddhā- vasitte\<*<12>*>/ rajje anusāsi, satta ca brāhmaõa-{mahāsāle}\<*<13>*>/ satta ca nahātaka-satāni\<*<14>*>/ mante vācesi. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc sahā. 2 St va; K omits, but adds ca after Dhataraņņhā. 3 Sc Dhataraņņho; Sd gadharaņņhā; Bm Dhajataņhā. 4 Sc Dāsuü; Bm tadāsu; St dasad-, corrected from datad-. 5 Sc bhātarā; St bhārathā; Sd bārāthā; Bm bhāradhāti; K bhāravāti. 6 In Bm, K only. See Sum. 7 Bm K add kho. 8 Bm K eva kho. 9 Sc omits. 10 SS bho. 11 Sc paccayavyasãti; Sd paccayāsãti; Bm paccabyāhāsiti (sic); K paccabyāhāsãti. See p. 232. 12 St muddhādhasitte corrected to muddhābhisitte. 13 Sc Brāhmaõo mahāsālo; Bm Brāhmaõa-sāle. 14 Sd nahātasatāni; Bm K nhātaka-. >/ #<[page 237]># %% 38. Atha kho bho Mahā-Govindassa Brāhmaõassa aparena samayena evaü kalyāõo kittisaddo abbhug- ga¤chi\<*<1>*>/: `Sakkhã Mahā-Govindo brāhmaõo Brahmānaü passati, sakkhã Mahā-Govindo brāhmaõo Brahmunā sākaccheti sallapati mantetãti.' Atha kho bho Mahā- Govindassa brāhmaõassa etad ahosi: `Mayhaü kho evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: Sakkhã Mahā-Govindo brāhmaõo Brahmānaü passati, sakkhã Mahā-Govindo brāhmaõo Brahmunā sākaccheti sallapati mantetãti. Na kho panāhaü Brahmānaü passāmi, na Brahmunā sākacchemi, na Brahmånā sallapāmi, na Brahmunā mantemi. Sutaü kho pana m' etaü brāhmaõānaü vud- dhānaü mahallakānaü ācariya-pācariyānaü bhāsamānā- nam: Yo vassike cattāro māse patisallãyati,\<*<2>*>/ karuõaü jhānaü jhāyati, so Brahmānaü passati Brahmunā sākac- cheti sallapati mantetãti. {Yannånāhaü} vassike cattāro māse patisallãyeyyaü\<*<3>*>/ karuõaü jhānaü jhāyeyyan' ti. 39. Atha kho bho Mahā-Govindo Brāhmaõo yena Reõu rājā ten' upasaükami, upasaükamitvā Reõuü rājānaü etad avoca: `Mayhaü kho bho evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: Sakkhã Mahā-Govindo brāhmaõo Brah- mānaü passati, sakkhã Mahā-Govindo brāhmaõo Brah- munā sākaccheti sallapati mantetãti. Na kho panāhaü bho Brahmānaü passāmi, na Brahmunā sākacchemi, na Brahmunā sallapāmi, na Brahmunā mantemi. Sutaü kho pana m' etaü brāhmaõānaü vuddhānaü mahallakā- naü ācariya-pācariyānaü bhāsamānānaü: Yo vassike cattāro māse patisallãyati karuõaü jhānaü jhāyati, so Brahmānaü passati, Brahmunā sākaccheti sallapati mantetãti. Icchām' ahaü bho vassike cattāro māse patisallãyituü, karuõaü jhānaü jhāyituü. N' amhi ke- naci upasaükamitabbo a¤¤atra ekena bhattābhihārenāti.' `Yassa dāni bhavaü Govindo kālaü ma¤¤atãti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K abbhuggacchi. 2 SS and Childers s.v. pati-; Bm and K paņi-. 3 Sc twice and St thrice kāruõa-. >/ #<[page 238]># %<238 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 40.>% 40. Atha kho Mahā-Govindo Brāhmaõo yena te chak- khattiyā ten' upasaükami, upasaükamitvā te chak- khattiye etad avoca: `Mayhaü kho evaü kalyāõo kittis- addo abbhuggato: Sakkhã Mahā-Govindo brāhmaõo Brahmānaü passati, {sakkhã} Mahā-Govindo brāhmaõo Brahmunā sākaccheti sallapati mantetãti. Na kho panā- haü Brahmānaü passāmi, na Brahmunā sākacchemi, na Brahmunā sallapāmi, na Brahmunā mantemi. Sutaü kho pana m' etaü Brāhmaõānaü vuddhānaü mahalla- kānaü ācariya-pācariyānaü bhāsamānānaü: Yo vassike cattāro māse patisallãyati, karuõaü jhānaü jhāyati, so Brahmānaü passati Brahmunā sākaccheti sallapati man- tetãti. Icchām' ahaü bho vassike cattāro māse patis- allãyituü, karuõaü jhāyaü jhāyituü. {N' amhi} kenaci upasaükamitabbo a¤¤atra ekena bhattābhihārenāti. `Yassa dāni bhavaü Govindo kālaü ma¤¤atãti.' 41. Atha kho bho Mahā-Govindo Brāhmaõo yena satta ca Brāhmaõa-mahā-sālā satta ca nahātaka-satāni ten' upasaükami, upasaükamitvā satta ca Brāhmaõa-mahāsāle satta ca nahātaka-satāni etad avoca:-- `Mayhaü kho bho evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: Sakkhã Mahā-Govindo brāhmaõo Brahmānaü passati, sakkhã Mahā-Govindo brāhmaõo Brahmunā sākaccheti sallapati mantetãti. Na kho panāhaü kho Brahmānaü passāmi, na Brahmunā sākacchemi, na Brahmunā salla- pāmi, na Brahmunā mantemi. Sutaü kho pana m' etaü brāhmaõānaü vuddhānaü mahallakānaü ācariya-pācariy- ānaü bhāsamānānaü: Yo vassike cattāro māse patisal- lãyati, karuõaü jhānaü jhāyati, so Brahmunā sākaccheti sallapati mantetãti. Tena hi bho yathā sute yathā pariyatte mante vitthārena sajjhāyaü karotha, a¤¤am a¤¤a¤ ca mante vācetha. Icchām' ahaü bho vassike cattāro māse patisallãyituü karuõaü jhānaü jhāyituü. {N' amhi} kenaci upasaükamitabbo a¤¤atra ekena bhattā- bhihārenāti.'\<*<1>*>/ `Yassa dāni bhavaü Govindo kālaü ma¤¤atãti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS Bm and K bhattāharenāti here only. >/ #<[page 239]># %% 42. Atha kho bho Mahā-Govindo brāhmaõo yena cattārãsā bhariyā sādisiyo\<*<1>*>/ ten' upasaükami, upasaü- kamitvā {cattārãsā} bhariyā sādisiyo etad avoca: `Mayhaü kho {bhoti} evaü kalyāõo kittisaddo {abbhuggato}: Sakkhã Mahā-Govindo brāhmaõo Brahmānaü passati, sakkhã Mahā-Govindo brāhmaõo Brahmunā sākaccheti sallapati mantetãti. Na kho panāhaü bhoti Brahmānaü passāmi, na Brahmunā sākacchemi, na Brāhmunā sallapāmi, na Brahmunā mantemi. Sutaü kho pana m' etaü brāh- maõānaü vuddhānaü mahallakānaü ācariya-pācariyānaü bhāsamānānaü: Yo vassike cattāro māse {paņisallãyati} karuõaü jhānaü jhāyati, so Brahmānaü passati, Brah- munā sākaccheti sallapati mantetãti. Icchām' ahaü bho- ti vassike cattāro māse {patisallãyituü} karuõaü jhānaü jhāyituü. {N' amhi} kenaci upasaükamitabbo a¤¤atra ekena bhattābhihārenāti.'\<*<2>*>/ `Yassa dāni bhavaü Govindo kālaü ma¤¤atãti.' 43. Atha kho bho Mahā-Govindo brāhmaõo puratthi- mena nagarassa navaü santhāgāraü\<*<3>*>/ kārāpetvā vassike cattāro māse {patisallãyi}, karuõaü jhānaü jhāyi, nāssuda\<*<4>*>/ koci upasaükami a¤¤atra ekena bhattābhihārena. Atha kho bho Mahā-Govindassa brāhmaõassa catunnaü mās- ānaü accayena\<*<5>*>/ ahud eva ukkaõņhanā ahu paritassanā\<*<6>*>/: Sutaü kho pana m' etaü\<*<7>*>/ Brāhmaõānaü vuddhānaü mahallakānaü ācariya-pācariyānaü {bhāsamānānaü}: Yo vassike cattāro māse patisallãyati karuõaü jhāyaü jhāyati, so Brahmānaü passati, Brahmunā sākaccheti sallapati mantetãti. Na kho panāhaü Brahmānaü passāmi, na Brahmunā sākacchemi, na Brahmunā sallapāmi, na Brahmunā mantemãti. 44. Atha kho bho Brahmā Sanaükumāro Mahā- Govindassa Brāhmaõassa cetasā {ceto-}parivitakkam a¤¤ā- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc sādiso. 2 So SS bhattābhih- here and below. 3 Bm chanāgāraü. 4 Scd nāssudha; Bm nassudha; K nāssa; K (Sã) nassu ca. 5 Bm chadhaccayena. 6 Sc parisattanā; St omits. 7 St taü. >/ #<[page 240]># %<240 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 44.>% ya, seyyathā pi nāma balavā puriso sammi¤jitaü vā bā- haü pasāreyya, pasāritaü vā bāhaü sammi¤jeyya, evam eva Brahma-loke antarahito Mahā-Govindassa brāhmaõ- assa pamukhe pātur ahosi. Atha kho bho Mahā- Govindassa brāhmaõassa ahud eva bhayaü ahu cham- bhitattaü ahu lomahaüso yathā taü adiņņha-pubbaü råpaü disvā. Atha kho bho Mahā-Govindo brāhmaõo bhãto saüviggo loma-haņņha-jāto Brahmānaü Sanaü- kumāraü gāthāya ajjhabhāsi:-- `Vaõõavā\<*<1>*>/ yasavā sirimā,\<*<2>*>/ ko nu tvam asi\<*<3>*>/ mārisa? Ajānantā tam\<*<4>*>/ pucchāma\<*<5>*>/ kathaü jānemu taü mayaü?'\<*<6>*>/ `Maü\<*<7>*>/ ve kumāraü jānanti Brahma-loke sanan- tanaü,\<*<8>*>/ Sabbe jānanti maü devā, evaü Govinda jānahi.'\<*<9>*>/ `âsanaü udakaü pajjaü madhu-pāka¤ ca brahmuno, Agghe\<*<10>*>/ Bhavantaü pucchāma. Agghaü\<*<11>*>/ kurutu\<*<12>*>/ no Bhavaü.' `{Paņigaõhāma}\<*<13>*>/ te agghaü yaü tvaü Govinda bhāsasi\<*<14>*>/. Diņņha-dhamma-hitatthāya\<*<15>*>/ samparāya-sukhāya\<*<16>*>/ ca, Katāvakāso puccha ssu yaü ki¤ci abhipatthitan' ti. 45. Atha kho bho Mahā-Govindassa brāhmaõassa etad ahosi: `Katāvakāso kho 'mhi Brahmunā Sanaüku- mārena. Kin nu kho ahaü Brahmānaü Sanaükumāraü puccheyyaü diņņha-dhammikaü vā atthaü samparāyikaü vā ti?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sdt add si. See Mhvst. iii. p. 211. 2 Sd sãrãmā. 3 Sc āsi; St asiri; Bm asa. 4 Bm naütaü; Scdt na or ta. 5 Sc -mi. 6 Bm K mayan ti. 7 Bm ma. 8 Bm sanantica. 9 Bm jānāhi. 10 Sc aggo; Sd Bm agge; St K agghe. 11 Mahāvastu (iii. 211) agraü (twice). 12 Bm K kurutu, always; SS often kuråtu. 13 Bm K paņigg-. 14 Sc bhasayi; Sd sã. 15 K diņņhe dhamme hit-. 16 Bm hitāya. >/ #<[page 241]># %% Atha kho bho Mahā-Govindassa brāhmaõassa etad ahosi: `Kusalo kho ahaü diņņha-dhammikānaü atthā- naü. A¤¤e pi maü diņņha-dhammikaü atthaü pucchanti. Yannånāhaü Brahmānaü Sanaükumāraü samparāyikaü yeva atthaü puccheyyan' ti. Atha kho bho Mahā-Govindo brāhmaõo Brahmānaü Sanaükumāraü gāthāya ajjhabhāsi: `Pucchāmi Brahmānaü\<*<1>*>/ Sanaükumāraü Kaīkhã\<*<2>*>/ akaīkhiü\<*<3>*>/ paravediyesu\<*<4>*>/ Katthaņņhito kimhi ca\<*<5>*>/ sikkhamāno Pappoti macco amataü Brahma-lokan ti?'\<*<6>*>/ `Hitvā mamattaü manujesu brahme\<*<7>*>/ Ekodibhåto karuõādhimutto Nirāmagandho virato methunasmā Etthaņņhito\<*<8>*>/ ettha ca sikkhamāno Pappoti macco amataü Brahma-lokan ti.' 46. `Hitvā mamattaü tāhaü\<*<9>*>/ bhoto ājānāmi.\<*<10>*>/ Idh' ekacco appaü vā bhogakkhandhaü pahāya mahantaü vā bhogakkhandhaü pahāya appaü vā ¤āti-parivaņņaü pahāya mahantaü vā ¤ati-parivaņņaü pahāya kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāri- yaü pabbajati. Iti hitvā mamattaü tāhaü\<*<11>*>/ bhoto ājānāmi. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sdt Brahmā. 2 St Bm -khi. 3 Sc omits; Sd Bm -khi; St -khã. 4 Bm pavarevediyesu. 5 SS Kimhi ci. 6 Scan macco 'mata' Brahmalokan. 7 So all MS and K. See Jāt. ii. 346; vi. 525, 531; and above p. 240. 8 SS khippaņņhito. 9 Scd mamatta tāhaü; Bm K hitvā mamattanti ahaü; K (Sã) mamattaütāhaü. 10 Scd aj-, and so SS often below. 11 Bm mamattanti bhahaü; K mamattanti sahaü; K (Sã) mamattaütāhaü; mamattaütipadanti pana pāņhena bhavitabbaü. >/ #<[page 242]># %<242 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 46.>% `Ekodibhåto ti cāhaü\<*<1>*>/ bhoto ājānāmi. Idh' ekacco vivittaü senāsanaü bhajati ara¤¤aü rukkha-målaü pab- bataü kandaraü giri-guhaü susānaü vana-patthaü\<*<2>*>/ abbhokāsaü palāla-pu¤jaü.\<*<3>*>/ Iti ekodibhåto ti p' ahaü\<*<4>*>/ bhoto ājānāmi. `Karuõādhimutto ti p' ahaü\<*<5>*>/ bhoto ājānāmi. Idh' ekacco karuõā-sahagatena cetasā ekaü\<*<6>*>/ disaü pharitvā viharati, tathā dutiyaü\<*<7>*>/ tathā tatiyaü tathā catutthaü. Iti uddham adho tiriyaü sabbadhi\<*<8>*>/ sabbattatāya\<*<9>*>/ sabbā- vantaü lokaü karuõā-sahagatena cetasā vipulena mahag- gatena appamāõena averena\<*<10>*>/ avyāpajjhena\<*<11>*>/ pharitvā viharati. Iti karuõādhimutto ti p' ahaü\<*<12>*>/ bhoto ājānāmi. `âmagandhe va kho ahaü bhoto bhāsamānassa na\<*<13>*>/ ājānāmi. `Ke āmagandhā manujesu Brahme? Ete avidvā\<*<14>*>/ idha bråhi dhãra. Ken' āvaņā\<*<15>*>/ vāti pajā kuruņņharå\<*<16>*>/ âpāyikā nãvuta-brahmalokā\<*<17>*>/ ti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm dāhaü; K sahaü; K (note) ekodibhåtotipadanti pāņhena bhavitabbaü. 2 St vanaspatiü; Bm -pattaü; K pathaü. See 1. 71; M. 1. 16. 3 K adds paņisantãyati. 4 Bm omits p'; K sahaü. 5 Bm Karuõedhimutto ti ahaü; K sahaü. 6 Sd evaükaü. 7 Sd duti āgametu tãõi māsāni āgametu, see 54. The intervening passage occurs later, at end of 61. 8 Bm omits. 9 Sd Bm sabbatthatāya. 10 Bm omits. 11 Bm abyāpajjh-; K abyāpajh-. 12 Bm karuõedhimutto ti ahaü; K sahaü. 13 SS and Bm omit; K na ca. 14 Bm aviddhāra; K aviddhā. 15 Sd āvaņhā; K āvuņā. 16 Sd kuruņņha; Bm kurutu; K kururå (K Sã kuruņņharå). 17 All MSS. nivuta-; (and so at the end); K nãvuta. >/ #<[page 243]># %% `Kodho mosa-vajjaü\<*<1>*>/ nikatã ca dobho\<*<2>*>/ Kadariyatā\<*<3>*>/ atimāno usuyyā\<*<4>*>/ Icchā vicikicchā para-heņhanā ca Lobho ca doso ca mado ca moho Etesu yuttā anirāmagandhā âpāyikā nãvuta-brahmalokā ti.' `Yathā kho ahaü bhoto āmagandhe bhāsamānassa ājānāmi, te na sunimmadayā\<*<5>*>/ agāraü ajjhāvasatā, pab- bajissām' ahaü bho agārasmā anagāriyan' ti. `Yassa dāni bhavaü Govindo kālaü ma¤¤atãti.' 47. Atha kho bho Mahā-Govindo brāhmaõo yena Reõu rājā ten' upasaükami, upasaükamitvā Reõu-{rājānaü} etad avoca: `A¤¤aü dāni bhavaü purohitaü pariyesatu, yo bhoto rajjaü anusāsissati. Icchām' ahaü bho agārasmā anagāriyaü pabbajituü. Yathā kho pana me sutaü Brahmuno āmagandhe bhāsamānassa te na sunimmadayā agāraü ajjhāvasatā, pabbajissām' ahaü bho agārasmā anagāriyan' ti. `âmantayāmi rājānaü Reõuü bhåmi-patiü ahaü, Tvaü pajānassu rajjena, nāhaü porohacce\<*<6>*>/ rame.' `Sace te\<*<7>*>/ ånaü kāmehi ahaü paripårayāmi te, Yo taü hiüsati vāremi bhåmi-senāpatã\<*<8>*>/ ahaü, Tvaü pitā 'si\<*<9>*>/ ahaü putto\<*<10>*>/ mā no Govinda pājahi.'\<*<11>*>/ `Na m' atthi\<*<12>*>/ ånaü kāmehi hiüsitā\<*<13>*>/ me na vijjati Amanussa-vaco\<*<14>*>/ sutvā tasmā 'haü na gahe\<*<15>*>/ rame.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS -vajja. 2 So Scdt; Bm K dobbho. 3 Sd Bm kadariyathā. 4 Sd usåyā; Bm ussuyyā; K ussuyā. 5 Bm te nimmadayā. 6 Bm porohicce. 7 St naü; Sc taü. 8 Bm bhummi. 9 Sct K omit. 10 K adds ca. 11 Sc pajāhi; Sd pajahi; Bm pajahati. 12 SS nacatthi; Bm namatti; K na matthi. 13 St Bm hisitā; Scd hiüsikā; K hiüsito. 14 Bm -dhaco. 15 Bm gehe. >/ #<[page 244]># %<244 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 47.>% `Amanusso kathaü-vaõõo,\<*<1>*>/ kan\<*<2>*>/ te atthaü abhāsatha, Yaü\<*<3>*>/ sutvā pajāhāsi\<*<4>*>/ no gehe amhe ca kevale.'\<*<5>*>/ `Upavutthassa me pubbe yatthu-kāmassa\<*<6>*>/ me sato Aggi pajjalito āsi kusapatta-paritthato. Tato me Brahmā pātur ahu Brahma-lokā Sanantano, So me pa¤haü viyākāsi taü sutvā na gahe rame.' `Saddahāmi ahaü bhoto yaü tvaü Govinda bhāsasi, Amanussa-vaco sutvā kathaü vattetha a¤¤athā, Te taü anuvattissāma\<*<7>*>/ satthā Govinda no bhava. Maõi yathā veëuriyo akāco\<*<8>*>/ vimalo subho, Evaü suddhā carissāma Govindassānusāsane ti.' `Sace bhavaü Govindo agārasmā anagāriyaü pabbajis- sati, aham\<*<9>*>/ pi agārasmā anagāriyaü pabbajissāmi.\<*<10>*>/ Atha yā te gati sā no gati bhavissatãti.' 48. Atha kho bho Mahā-Govindo brāhmaõo yena te chakkhattiyā\<*<11>*>/ ten' upasaükami, upasaükamitvā\<*<12>*>/ chak- khattiye etad avoca: `A¤¤aü dāni\<*<13>*>/ bhavanto purohitaü pariyesantu, yo bhavantānaü rajje anusāsissati. Icchām' ahaü bho agārasmā anagāriyaü pabbajituü. Yathā kho pana me sutaü Brahmuno āmagandhe bhāsamānassa te na sunimmadayā agāraü ajjhāvasatā, pabbajissām' ahaü bho agārasmā anagāriyan' ti. Atha kho bho chakkhattiyā ekamantaü apakkamma \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St vaõõe; Sd vanno. 2 Sd Bm kin. 3 Bm K ya¤ ca. 4 St jahāti; Sd Bm K jahāsi; Sc jāhāsi. 5 Bm kevalaü. 6 Scd yaüsukhāmassa; St yaüsukāmassa; Bm yiņhakāmassa; K yiņņhakāmassa. 7 SS anupabbajissāma, and so K and Sum as v. 1. 8 Sc ako; Sd akākho; St akokho; Bm akāce; K akāse. 9 Bm K mayam. 10 Bm K pabbajissāma. 11 Bm K cha khattiyā. 12 Bm K insert te. 13 Bm repeats a¤¤aü dāni; K inserts kho. >/ #<[page 245]># %% evaü samacintesuü: `Ime kho\<*<1>*>/ brāhmaõā nāma dhana- luddhā, yan nåna mayaü Mahā-Govindaü brāhmaõaü dhanena sikkheyyāmāti.' Te Mahā-Govindaü brāhmaõaü upasaükamitvā evam āhaüsu: `Saüvijjati\<*<2>*>/ kho bho imesu sattasu rajjesu pahåtaü sāpateyyaü. Tato bhoto yāvatakena attho tāvatakaü āhareyyatan ti\<*<3>*>/. `Alaü bho! Mama p' idaü pahåtaü sāpateyyaü bhavantānaü yeva vāhasā, tam\<*<4>*>/ ahaü yasaü\<*<5>*>/ pahāya agārasmā anagāriyaü pabbajissāmi. Yathā kho pana me sutaü Brahmuno āmagandhe bhāsamānassa, te na sunimmadayā agāraü ajjhāvasatā, pabbajissām' ahaü bho agārasmā anagāriyan' ti. 49. Atha kho bho te chakkhattiyā ekamantaü apak- kamma evaü\<*<6>*>/ samacintesuü: `Ime kho brāhmaõā nāma itthi-luddhā. Yan nåna mayaü Mahā-Govindaü brāh- maõaü itthãhi sikkheyyāmāti?' Te Mahā-Govindaü brāhmaõaü upasaükamitvā evam āhaüsu: `{Saüvijjante}' kho bho imesu sattasu rajjesu pahåtā itthiyo. Tato bhoto yāvatikāhi attho, tāvatikā āniyyatan'\<*<8>*>/ ti. `Alaü bho! mama p' imā\<*<9>*>/ {cattārãsā} bhariyā sādisiyo. Tā p' ahaü\<*<10>*>/ sabbā pahāya agārasmā anagāriyaü pabba- jissāmi. Yathā kho pana me sutaü Brahmuno āmagandhe bhāsamānassa, te na sunimmadayā agāraü ajjhāvasatā, pabbajissām' ahaü bho agārasmā anagāriyan' ti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K adds kho. 2 So Bm K; SS -vijjanti. 3 Bm āhariyanti; K āharãyatanti. 4 For vāhasā tam St has vātam; Bm vā hotu tam; K tathā sāpateyyaü. See Mil. 379, 430; vin. iv. 158. 5 Bm K sabbaü. 6 Sd apakkamm' imaü; St apakkammamimaü. 7 Sd yaüvijjanto; Bm K -janti. 8 St āniyya-; Sc an-; Bm aniyatanti; K ānãyatāti. 9 St maü cichama tā; Sd maü machamā tā; St maü cajamānā; Bm mama pi tā. 10 Bm K tāpāhaü; K (Sã) tāpahaü. >/ #<[page 246]># %<246 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 50.>% 50. `Sace bhavaü Govindo agārasmā anagāriyaü pabbajissati, mayam pi agārasmā anagāriyaü pabba- jissāma, atha yā te gati sā no gati bhavissatãti.' `Sace jahātha\<*<1>*>/ kāmāni yattha satto puthujjano ârabhavho\<*<2>*>/ daëhā hotha khanti-bala-samāhitā. Esa maggo uju maggo esa\<*<3>*>/ maggo anuttaro Saddhammo sabbhi rakkhito Brahmalokåpapattiyā ti.' 51. `Tena hi bhavaü Govindo satta vassāni āgametu, sattannaü vassānaü accayena mayam pi agārasmā anagāriyaü pabbajissāma, atha yā te gati sā no gati bhavissatãti.' `Aticiraü kho bho satta vassāni. Nāhaü sakkomi bhavante satta vassāni āgametuü. Ko kho\<*<4>*>/ pana bho jānāti jãvitānaü. Gamanãyo samparāyo, mantāya {bodhab- baü},\<*<5>*>/ kattabbaü kusalaü, caritabbaü brahmacari- yaü, n' atthi jātassa amaraõaü. Yathā kho pana me sutaü Brahmuno āmagandhe bhāsamānassa te na sunim- madayā agāraü ajjhāvasatā, pabbajissām' ahaü bho agārasmā anagāriyan' ti. 52. `Tena hi bhavaü Govindo cha vassāni āgametu . . . pe . . . pa¤ca vassāni āgametu . . . [pe] . . . cattāri vassāni āgametu . . . [pe] . . . tãõi vassāni āgametu . . . [pe] . . . dve vassāni āgametu . . . [pe] . . . ekaü vassaü āgametu. Eka-vassassa\<*<6>*>/ accayena mayam pi agārasmā anagāriyaü pabbajissāma, atha yā te gati sā no gati bhavissatãti? 53. `Aticiraü kho bho ekaü vassaü. Nāhaü sakkomi \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd chatha; Bm hetha; K pajahatha. 2 Sctd apabhavho; Bm ārambhavo; K ārambho. 3 SS visa. 4 SS me; Bm K nu kho; in the repetition 54-55, ko kho pana. So Sum here. 5 Sd bodhabbaü; Sc boddhabbaü; St Bm bhoddhabbaü; K voņņhabbaü. See A. iv. 136, 137. 6 Bm K ekassa vassassa. >/ #<[page 247]># %% bhavante ekaü vassaü āgametuü. Ko\<*<1>*>/ kho pana bho jānāti jãvitānaü. Gamanãyo samparāyo, mantāya bodhabbaü, kattabbaü kusalaü, caritabbaü brahma- cariyaü, n' atthi jātassa amaraõaü. Yathā kho pana me sutaü Brahmuno āmagandhe bhāsamānassa te na sunimmadayā {agāraü} ajjhāvasatā, pabbajissām' ahaü bho agārasmā anagāriyan' ti. `Tena hi bhavaü Govindo satta māsāni āgametu. Sattannaü māsānaü accayena mayam pi agārasmā anagā- riyaü pabbajissāma, atha yā te gati sā no gati bha- vissatãti.' 54. `Aticiraü kho bho satta māsāni. Nāhaü sakkomi bhavante\<*<2>*>/ satta māsāni āgametuü. Ko\<*<3>*>/ kho pana bho jānāti jãvitānaü? Gamanãyo samparāyo, mantāya bodhabbaü, kattabbaü kusalaü, caritabbaü brahma- cariyaü, n' atthi jātassa amaraõaü. Yathā kho pana me sutaü Brahmuno āmagandhe bhāsamānassa te na sunim- madayā agāraü ajjhāvasatā, pabbajissām' ahaü bho agārasmā anagāriyan' ti. `Tena hi bhavaü Govindo cha māsāni āgametu . . . pe . . . pa¤ca māsāni āgametu . . . [pe] . . . cattāri māsāni āgametu . . . [pe] . . . tãõi māsāni āgametu . . . [pe] . . . dve māsāni āgametu . . . [pe] . . . māsaü āgametu . . . [pe] . . . addha-māsaü\<*<4>*>/ āga- metu. Addha-māsassa accayena mayam pi agārasmā anagāriyaü pabbajissāma, atha yā te gati sā no gati {bhavissatãti.} 55. `Aticiraü kho bho addhamāso. Nāhaü sakkomi bhavante addhamāsam āgametuü. Ko kho pana bho jānāti jãvitānaü? \<*<5>*>/ Gamanãyo samparāyo, mantāya {bodhabbaü}, kattabbaü kusalaü, caritabbaü brahma- cariyaü, n' atthi jātassa amaraõaü. Yathā kho pana me sutaü Brahmuno āmagandhe {bhāsamānassa} te na sunimmadayā agārasmā ajjhāvasatā, pabbajissām' aham bho agārasmā anagāriyan' ti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K add nu. 2 Sc bhavanto. 3 Bm K add nu. 4 K (note) aķķhamāsan ti pi pāņho. 5 So all MSS. and K. >/ #<[page 248]># %<248 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 55.>% `Tena hi bhavaü\<*<1>*>/ Govindo sattāhaü āgametu yāva mayaü sake putta-\<*<2>*>/ bhātaro rajje anusāsāma.\<*<3>*>/ Sattāhassa accayena mayam pi agārasmā anagāriyaü pabbajissāma, atha yā te gati sā no gati bhavissatãti.' `Na ciraü kho bho sattāhaü,\<*<4>*>/ āgamissām' ahaü bhavante sattāhan' ti. 56. Atha kho bho Mahā-Govindo brāhmaõo yena te satta brāhmaõā mahā-sālā satta ca nahātaka-satāni ten' upasaükami, upasaükamitvā satta brāhmaõa-mahāsāle satta ca nahātaka-satāni etad avoca: `A¤¤aü dāni\<*<5>*>/ bhavanto ācariyaü pariyesantu,\<*<6>*>/ yo bhavantānaü mante vācessati. Icchām' ahaü bho agārasmā anagāriyaü pabbajituü. Yathā kho pana me sutaü Brahmuno āmagandhe bhāsamānassa te na sunim- madayā agāraü ajjhāvasatā, pabbajissām' ahaü bho agārasmā anagāriyan' ti. `Mā bhavaü Govindo agārasmā anagāriyaü pabbaji,\<*<7>*>/ pabbajjā bho appesakkhā ca appalābhā ca, brahma¤¤aü\<*<8>*>/ mahesakkha¤ ca mahālābha¤ cāti.' `Mā bhavanto evaü avacuttha\<*<9>*>/: "Pabbajjā appe- sakkhā ca appalābhā ca, brahma¤¤aü mahesakkha¤ ca mahālābha¤ cāti." Ko nu kho bho a¤¤o\<*<10>*>/ mayā mahe- sakkhataro vā mahālābhataro vā. Ahaü hi bho\<*<11>*>/ etarahi rājā ca ra¤¤aü Brahmā ca brāhmaõānaü devatā ca gahapatikānaü, taü p' ahaü sabbaü pahāya agārasmā anagāriyaü pabbajissāmi. Yathā kho pana me sutaü Brahmuno āmagandhe bhāsamānassa te na sunimmadayā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc omits; Bm bhava. 2 SS putte. 3 Bm K anusāsissāma. 4 SS insert bho again. 5 Sd a¤¤ad-; St a¤¤āni dāni. 6 SS ācariyapācariyesantu; Bm ācariyapari-. 7 SS pabbajito bho pabbajjā 8 SS and Bm sometimes brahma¤¤ā and put the adjectives in ā. 9 St avuttha. Bm K repeat the whole clause. 10 Bm K a¤¤atra; K (note) a¤¤o ti vā pāņho. 11 So SS Bm; K ahaü vo; K (Sã) ahaü hi bho. >/ #<[page 249]># %% agāraü ajjhāvasatā, pabbajissām' ahaü bho agārasmā anagāriyan' ti. `Sace bhavaü Govindo agārasmā anagāriyaü pabba- jissati, mayam pi agārasmā anagariyaü pabbajissāma, atha yā te gati sā no gati bhavissatãti.' 57. Atha kho bho Mahā-Govindo brāhmaõo yena cattārãsā\<*<1>*>/ bhariyā sādisiyo ten' {upasaükami}, upasaü- kamitvā cattārãsā bhariyā sādisiyo etad avoca: `Yā bhoti naü\<*<2>*>/ icchati sakāni va\<*<3>*>/ ¤āti-kulāni gacchatu,\<*<4>*>/ a¤¤aü\<*<5>*>/ bhattāraü pariyesatu.\<*<6>*>/ Icchām' ahaü bhoti agārasmā anagāriyaü pabbajituü.\<*<7>*>/ Yathā kho pana me sutaü Brahmuno āmagandhe bhāsamānassa te na sunimmadayā agāraü ajjhāvasatā, pabbajissām' ahaü bhoti agārasmā anagāriyan' ti. `Tvaü yeva no ¤āti ¤āti-kāmānaü. Tvaü pana bhattā bhattu-kāmānaü. Sace bhavaü Govindo agārasmā anagāriyaü pabbajissati, mayam pi agārasmā anagāriyaü pabbajissāma, atha yā te gati sā no gati bhavissatãti.' 58. Atha kho bho Mahā Govindo brāhmaõo tassa sattā- hassa accayena kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyam pabbaji. Pabbajita¤\<*<8>*>/ ca pana Mahā-Govindaü brāhmaõaü satta ca rājāno khat- tiyā muddhāvasittā satta ca brāhmaõa-mahāsālā satta ca nahātaka-satāni cattārãsā ca bhariyā sādisiyo anekāni ca khattiya-sahassāni anekāni ca brāhmaõa-sahassāni anekāni ca gahapati-sahassāni anekā\<*<9>*>/ ca itthāgārehi\<*<10>*>/ itthikāyo\<*<11>*>/ kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā Mahā-Govindaü brāhmaõaü agārasmā anagāriyaü pabbajitaü anupabbajiüsu. Tāya sudaü bho parisāya parivuto Mahā-Govindo brāhmaõo gāma-nigama-rāja- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc -risa; St Bm K -risā. 2 MSS. na. 3 SS pa¤; Bm omits; K vā. 4 Scd gacchati; K gacchantu (Bm gacchatu). 5 Bm K add vā. 6 SS K -santu; Bm -satu. 7 Sc pabbajissituü; Sdt -jissatu. 8 SS ta¤. 9 SS anekāni; Bm anekahi. 10 So SS Bm; K itthāgārā. 11 Bm K itthiyo. >/ #<[page 250]># %<250 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 58.>% dhānãsu cārikaü carati. Yaü kho pana bho tena sama- yena Mahā-Govindo brāhmaõo gāmaü vā nigamaü vā upasaükamati, tattha rājā va hoti ra¤¤aü Brahmā va brāhmaõānaü devatā va gahapatikānaü. Ye ca\<*<1>*>/ kho pana bho tena samayena manussā khipanti\<*<2>*>/ vā upak- kha\<*<4>*>/lanti\<*<3>*>/ vā, te evam {āhaüsu}: `Nam' atthu Mahā- Govindassa {brāhmaõassa}, nam' atthu satta-purohitassāti.' 59. Mahā-Govindo bho\<*<4>*>/ brāhmaõo mettā-sahagatena cetasā\<*<5>*>/ ekaü disaü pharitvā vihāsi, tathā dutiyaü, tathā tatiyaü, tathā catutthaü. Iti uddham adho tiriyaü sabbadhi sabbattatāya\<*<6>*>/ sabbāvantaü lokaü mettā- sahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāõena averena avyāpajjhena pharitvā vihāsi. Karuõā-sahaga- tena cetasā . . . muditā-sahagatena cetasā . . . upekhā-sahagatena cetasā\<*<7>*>/ ekaü disaü pharitvā vihāsi tathā dutiyaü tathā tatiyaü tathā catut- thaü. Iti udham adho tiriyaü sabbadhi sabbattatāya\<*<8>*>/ sabbāvantaü lokaü upekhā-sahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāõena averena avyāpajjhena pharitvā vihāsi, sāvakāna¤ ca Brahmaloka\<*<9>*>/-sahavyatāya maggaü desesi. 60. Ye kho pana bho tena samayena Mahā-Govin- dassa brāhmaõassa sāvakā sabbena sabbaü sāsanaü ājāniüsu,\<*<10>*>/ te kāyassa bhedā param maraõā sugatiü Brahma-lokaü upapajjiüsu. Ye na sabbena sabbaü sāsanaü ājāniüsu, te kāyassa bhedā param maraõā app ekacce Paranimmita-Vasavattãnaü devānaü sahavyataü uppajjiüsu, app ekacce Nimmāna-ratãnaü devānaü sahavyataü uppajjiüsu, app ekacce Tusitānaü devānaü sahavyataü {uppajjiüsu}, app ekacce Yāmānaü devānaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K omit. 2 St khippanti. 3 Sc ukkhalanti. 4 Bm K omit. 5 K inserts averena abyāpajjhena. 6 So Sc corrected to -atthatāya; Sd Bm -atthatāya (as at p. 242). 7 Bm K pa to the end of the section. 8 So Sc, again corrected as above, note6. 9 Sd -loke. 10 St jāniüsu; Scd aj-. >/ #<[page 251]># %% sahavyataü uppajjiüsu, app ekacce Tāvatiüsānaü de- vānaü sahavyataü uppajjiüsu, app ekacce Cātumma- hārājikānaü devānaü sahavyataü uppajjiüsu. Ye sabbe sabba-nihãna-kāyaü paripåresuü te gandhabba-kāyaü paripåresuü. Iti kho bho\<*<1>*>/ sabbesaü yeva tesaü kula-puttānaü amoghā pabbajjā ahosi ava¤jhā\<*<2>*>/ saphalā sa-uddisā ti.\<*<3>*>/ 61. `Sarati taü\<*<4>*>/ Bhagavā ti?' `Sarām'\<*<5>*>/ ahaü\<*<6>*>/ Pa¤casikha. Ahaü tena samayena Mahā-Govindo brāhmaõo ahosiü.\<*<7>*>/ Ahaü tesaü sāvakānaü Brahmaloka-sahavyatāya maggaü desesiü.\<*<8>*>/ Taü kho pana Pa¤casikha brahmacariyaü na nibbidāya na virāgāya na nirodhāya na upasamāya na abhi¤¤āya na sambodhāya na {nibbānāya} saüvattati, yāvad eva Brah- malokåpapattiyā. Idaü kho pana me Pa¤casikha brahmacariyaü ekanta-nibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhi¤¤āya sambodhāya nibbānāya saüvattati,\<*<9>*>/ ayaü eva ariyo aņņhaīgiko Maggo, seyyathãdaü sammā- diņņhi sammā-saükappo sammā-vācā sammā-kammanto sammā-ājãvo sammā-vāyāmo sammā-sati sammā-samādhi. Idaü kho taü Pa¤casikha brahmacariyaü ekanta- nibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhi¤¤āya sambodhāya nibbānāya saüvattati. 62. `Ye kho pana me Pa¤casikha sāvakā sabbena sabbaü sāsanaü ājānanti, te {āsavānaü} khayā anāsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤ā-vimuttiü diņņhe va dhamme sayaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K pana. 2 Bm K avajjā; K (note) ava¤jhāti vā avajjhāti vā pāņho. 3 St sa-uddiyā; Bm sa-uddrayā; K sa-udrayā. 4 Sd kaü. 5 Sc sārām. 6 Bm K insert bho. 7 Sdt ahosi. 8 Sct desesi. 9 Bm K insert katama¤ ca taü Pa¤casikha brahmacariyaü ekanta-nibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhi¤¤āya sambodhāya nibbānāya saüvattati? >/ #<[page 252]># %<252 MAHâ-GOVINDA SUTTANTA. [D. xix. 62.>% abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharanti. Ye na sab- bena sabbaü sāsanaü\<*<1>*>/ ājānanti {app ekacce} pa¤cannaü orambhāgiyānaü saüyojanānaü parikkhayā opapātikā honti, tattha parinibbāyino anāvatti-dhammā tasmā lokā. Ye na sabbena sabbaü sāsanaü ājānanti app ekacce tiõõam saüyojanānaü parikkhayā rāga-dosa-mohānaü tanuttā sakadāgāmino honti sakid eva imaü lokaü āgantvā dukkhass' antaü karonti.\<*<2>*>/ Ye na sabbena sabbaü sāsanaü ājānanti app ekacce tiõõaü saüyoja- nānaü parikkhayā sotāpannā honti avinipāta-dhammā niyatā sambodhi-parāyanā. Iti kho Pa¤casikha sabbesaü yeva imesaü kula-puttānaü amoghā pabbajjā ava¤jhā\<*<3>*>/ saphalā sa-uddisā' ti.\<*<4>*>/ Idam avoca Bhagavā. Attamano Pa¤casikho Gandhab- baputto Bhagavato bhāsitaü abhinanditvā anumoditvā Bhagavantaü abhivādetvā padakkhiõaü katvā tatth' ev' antaradhāyãti. MAHâ-GOVINDA-SUTTANTAũ\<*<5>*>/ NIōōHITAũ.\<*<6>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K te. 2 Bm K karissanti. 3 Bm K avajjā. 4 Scd sariddāyati; St as before 60; Bm K sa-udrayā. 5 MSS and K Suttaü. 6 Bm adds chaņņhaü; K chaņņham for niņņhitaü. >/ #<[page 253]># %< 253>% [xx. Mahā-Samaya Suttanta.\<*<1>*>/] 1. \<*<2>*>/ Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Sakkesu viharati Kapilavat- thusmiü Mahāvane mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi sabbeh' eva arahantehi, dasahi ca loka-dhātåhi\<*<3>*>/ devatā yebhuyyena sannipatitā honti Bhagavantaü dassanāya bhikkhu-saügha¤ ca. 2. Atha kho catunnaü Suddhāvāsakāyikānaü devānaü etad ahosi: `Ayaü kho Bhagavā Sakkesu viharati Kapila-vatthus- miü Mahāvane mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi sabbeh' eva arahantehi, dasahi ca loka-dhātåhi devatā yebhuyyena sannipatitā honti Bhagavantaü dassanāya bhikkhu-saügha¤ ca. Yan nåna mayam pi yena Bhagavā ten' upasaükamey- yāma, upasaükamitvā Bhagavato santike pacceka-gāthaü\<*<4>*>/ bhāseyyāmāti.' 3. Atha kho tā devatā seyyathā pi nāma balavā puriso sammi¤jitaü vā bāhaü pasāreyya, pasāritaü vā bāhaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Edited by Grimblot, Septs Suttas Pālis, Paris, 1876, pp. 280-88, = Gr; by Frankfurter, Handbook of Pali, London, 1883, pp. 112-118=F; Anonymously in Colombo, 1891= Col; by Takakusu, Pali Chrestomathy, Tokyo, 1900= Tak. 2 1-3 in S. 1. 26. 3 Col -dhātuhi. 4 Sc -ekagāthā; Sd -ekagātha; Gr F Tak. and Feer (S. i. 26 in note), -ekaü gātham; K (note) pāyato evaü; paccekagāthātipi pāņhena panabhavitabbam. >/ #<[page 254]># %<254 MAHâ-SAMAYA SUTTANTA. [D. xx. 3.>% sammi¤jeyya, evam evaü\<*<1>*>/ Suddhāvāsesu devesu an- tarahitā Bhagavato purato pātur ahaüsu.\<*<2>*>/ Atha kho tā devatā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü {aņņhaüsu}, ekamantaü ņhitā kho ekā devatā Bhagavato santike imaü gāthaü abhāsi:-- `Mahā-samayo pavanasmiü, deva-kāyā samāgatā, âgat' amha\<*<3>*>/ imaü dhamma-samayaü dakkhitāye\<*<4>*>/ aparājita-saüghan ti.' Atha kho aparā devatā Bhagavato santike imaü gāthaü abhāsi:-- `Tatra\<*<5>*>/ bhikkhavo samādahaüsu cittaü\<*<6>*>/ attano ujukam akaüsu, Sārathi\<*<7>*>/ va nettāni\<*<8>*>/ gahetvā indriyāni rakkhanti paõķitā ti.' Atha kho aparā devatā Bhagavato santike imaü gāthaü abhāsi:-- `Chetvā khilaü\<*<9>*>/ chetvā palighaü\<*<10>*>/ inda-khãlaü åhacca-m-anejā,\<*<11>*>/ Te caranti suddhā vimalā cakkhumatā sudantā susu- nāgā ti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm eva. SS F Col evam evaü, and so Trenckner always (except M. 1. 205.); Bm Gr Tak K evam eva. 2 Gr Tak ahosuü. 3 Bm F Gr Tak amhā and so all MSS. at D. i. 18. 4 Sd -āhe; Bm Gr -tāya, note -tāye; K dakkhitā yeva. 5 St adds kho. 6 Sd ttā. 7 Sd sar-; St K -thã. 8 Bm nattāni; Gr nethāni (note nettāni). 9 SS Bm Gr Col khilaü; Gr (note) F Tak K khãlaü. 10 K palãghaü. 11 K and Feer S i. 27, ohacca; Gr F Tak Col uhacca. See Sö. 1119 (quoted Kathā Vatthu 64). >/ #<[page 255]># %% Atha kho aparā devatā Bhagavato santike imaü gāthaü abhāsi:-- `Ye keci Buddhaü saraõaü gatāse na te gamissanti {apāyaü},\<*<1>*>/ Pahāya mānusaü dehaü deva-kāyaü paripåressantãti.' 4. Atha kho Bhagavā bhikkhå āmantesi:-- `Yebhuyyena bhikkhave dasasu loka-dhātusu devatā sannipatitā\<*<2>*>/ Tathāgatam dassanāya bhikkhu-saügha¤ ca. Ye pi te bhikkhave ahesuü atãtam addhānaü arahanto sammā-sambuddhā, tesam pi Bhagavantānaü eta-paramā yeva devatā sannipatitā ahesuü seyyathā pi mayhaü etarahi. Ye pi te bhikkhave bhavissanti anāgatam ad- dhānaü arahanto sammāsambuddhā, tesam pi Bhagavan- tānaü eta-paramā yeva devatā sannipatitā bhavissanti seyyathā pi mayhaü etarahi. âcikkhissāmi bhikkhave devakāyānaü nāmāni, kittayissāmi bhikkhave deva- kāyānaü nāmāni, desissāmi bhikkhave devakāyānaü nāmāni. Taü suõātha sādhukaü manasikarotha, bhāsissāmãti.' `Evaü bhante ti' kho te bhikkhå Bhagavato paccas- sosuü. Bhagavā etad avoca:-- 5. `Silokam anukassāmi; yattha\<*<3>*>/ bhummā tad assitā, Ye sitā giri-gabbharaü\<*<4>*>/ pahitattā samāhitā Puthå sãhā va sallãnā lomahaüsābhisambhuno Odāta-manasā suddhā vippasannā-m-anāvilā\<*<5>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So SS, all MSS. at Sum i. 233, and Bm Gr F Col Tak; K and Feer apāyabhåmim; K (note) sabbapotthakesu pāyato apāyanti pāņho dissati. Divy, p. 195, has durgatiü. 2 Bm K add honti. SS Gr F Col Tak omit it. 3 Gr Fr Tak yathā. 4 Bm Col Gr gabbhāraü; Scdt Tak Fr K gabbharaü. 5 So Sct Sum Gr; Sd K Col Tak Gr note vippasannam-; F vippassanaü; Bm omits m. >/ #<[page 256]># %<256 MAHâ-SAMAYA SUTTANTA. [D. xx. 5.>% Bhãyyo\<*<1>*>/ pa¤ca-sate ¤atvā vane Kāpilavatthave.' Tato āmantayi Satthā sāvake sāsane rate: `Deva-kāyā abhikkantā te vijānātha bhikkhavo.' Te ca ātappam akaruü sutvā Buddhassa sāsanaü. 6. Tesaü pātur ahå\<*<2>*>/ ¤āõaü amanussāna dassanaü App eke satam addakkhuü sahassaü atha sattatiü\<*<3>*>/ Sataü eke sahassānaü amanussānam addasuü\<*<4>*>/ App eke 'nantam addakkhuü, disā sabbā phuņā\<*<5>*>/ ahå. Ta¤ ca sabbaü abhi¤¤āya vavakkhitvāna\<*<6>*>/ cakkhumā Tato āmantayi Satthā sāvake sāsane rate: `Deva-kāyā abhikkantā te vijānātha bhikkhavo, Ye vo 'haü kittayissāmi girāhi anupubbaso. 7. Satta sahassā va\<*<7>*>/ yakkhā bhummā Kāpilavatthavā Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. Cha-sahassā Hemavatā yakkhā nānatta-vaõõino, Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino, Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. Sātāgirā ti-sahassā yakkhā nānatta-vaõõino, Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino, Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. Icc ete soëasa-sahassā yakkhā nānatta-vaõõino, Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd Col bhãyyo; Bm K bhiyyo; Gr F Tak bhãyo. 2 Sc āhuü; Sd F Tak āhu; St Col ahå; Bm Gr K ahu. 3 Sc K sattariü; Bm and Col in note sattari; Gr F Tak sattati (note sattharu¤ and sattatiü). 4 St F Tak addaüsu. 5 Sd Sum Bm puņā; Col and Gr in note phuņhā. 6 Bm and Col in note pavekkhitvāna; K (note) vavatthitvānāti vā pāņho; Fr Tak pavakkhitvāna. 7 Gr te; F and Tak omit, and put ca after yakkhā. >/ #<[page 257]># %% 8. Vessāmittā pa¤ca-satā yakkhā nānatta-vaõõino, Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino, Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. Kumbhãro Rājagahiko Vepullassa nivesanaü, Bhiyyo naü sata-sahassaü yakkhānaü\<*<1>*>/ payirupāsati, Kumbhãro Rājagahiko so p' āga samitiü vanaü. 9. Purima¤ ca disaü rājā Dhataraņņho\<*<2>*>/ pasāsati, Gandhabbānaü ādhipati\<*<3>*>/ Mahārājā yasassi so. Puttā pi tassa bahavo Inda-nāmā mahabbalā,\<*<4>*>/ Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino, Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. Dakkhiõa¤ ca disaü rājā Viråëho taü\<*<5>*>/ pasāsati, Kumbhaõķānaü ādhipati Mahārājā yasassi so. Puttā pi tassa bahavo Inda-nāmā mahabbalā, Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino, Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. Pacchima¤ ca disaü rājā Viråpakkho pasāsati, Nāgānaü va\<*<6>*>/ ādhipati Mahārājā yasassi so. Puttā pi tassa bahavo Inda-nāmā mahabbalā, Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino, Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. Uttara¤ ca disaü rājā Kuvero taü pasāsati\<*<7>*>/ Yakkhānaü va ādhipati Mahārājā yasassi so. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm yakkhā. 2 All MSS. and editions except Bm Gr K add taü both here and in the Viråpakkha verse. 3 Bm Gr (in note) F Tak adhipati, and so below. 4 K (note) aņņhakathāyaü sabbavāresu mahābalāti pāņho. So Sum, on the recurrence of the phrase in Viråëha's section. 5 Sum Bm Gr taü here; K tappasāsati. 6 Gr Fr Tak ca. All MSS., K and Col omit. In next stanza all omit it. 7 So SS Bm Gr; K tappasāsati. >/ #<[page 258]># %<258 MAHâ-SAMAYA SUTTANTA. [D. xx. 9.>% Puttā pi tassa bahavo Inda-nāmā mahabbalā, Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino, Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. Purimaü disaü Dhataraņņho dakkhiõena Viråëhako Pacchimena Viråpakkho Kuvero uttaraü disaü. Cattāro te Mahārājā samantā caturo disā, Daddallamānā\<*<1>*>/ aņņhaüsu vane Kāpilavatthave. 10. Tesaü māyāvino dāsā āgu\<*<2>*>/ va¤canikā saņhā Māyā\<*<3>*>/ Kuņeõķu Veņeõķu\<*<4>*>/ Viņuc ca\<*<5>*>/ Viņucco\<*<6>*>/ saha Candano Kāmaseņņho ca Kinnughaõķu Nighaõķu ca Panādo Opama¤¤o ca devasåto ca Mātali. Cittaseno ca gandhabbo Nalo\<*<7>*>/ rājā Janesabho âgu\<*<8>*>/ Pa¤casikho c' eva Timbarå Suriyavaccasā\<*<9>*>/. Ete c' a¤¤e ca rājāno gandhabbā saha rājubhi Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. 11. Ath' āgu Nābhasā nāgā Vesālā\<*<10>*>/ saha Tacchakā, Kambalassatarā\<*<11>*>/ āgu Pāyāgā saha ¤ātibhi. Yāmunā Dhataraņņhā ca āgu nāgā yasassino, {Erāvaõo} mahā-nāgo so p' āga samitiü vanaü. Ye nāga-rāje\<*<12>*>/ sahasā haranti Dibbā dijā\<*<13>*>/ pakkhi visuddha-cakkhå \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm daddaëamānā; K note dadaëhamānātipi pāņho. See Vim. V. p. 85 and Hardy V. V. A. 48. 2 K āgå, and below. 3 Sd Bm mayā. 4 St Veteõķu and so Sum as v. l. 5 K Viņå ca (Sum eko Viņu nāma). 6 Bm Viņuto; K Viņuņo. 7 Sum Bm Gr K Naëo; SS Fr Tak Nala-. 8 Fr Tak āguü; Gr Col āga. 9 Bm K -vacchasā; K (note Sã) suriyavaccasā (see p. 265). 10 Gr text Fr Tak Vesalā; Gr note Vesālā and Vesāli. 11 Sd -narā. 12 Sd rājā; Bm naga-; Gr nāgā raje. 13 Gr dvijā. >/ #<[page 259]># %% Vehāsayā te vana-majjha-pattā Citrā\<*<1>*>/ Supaõõā iti tesaü nāmaü. Abhayan tadā nāga-rājānam āsi,\<*<2>*>/ Supaõõato khemam akāsi Buddho. Saõhāhi vācāhi upavhayantā Nāgā Supaõõā saraõaü agaüsu\<*<3>*>/ Buddhaü\<*<4>*>/. 12. Jitā Vajira-hatthena samuddaü Asurā sitā Bhātaro Vāsavass' ete iddhimanto yasassino Kālaka¤jā mahābhiüsā\<*<5>*>/ asurā Dānaveghasā Vepacitti Sucitti ca Pahārādo Namucã saha Sata¤ ca Bali-puttānaü sabbe Veroca-nāmakā Sannayhitvā baliü senaü Rāhubhaddam upāgamuü: `Samayo dāni bhaddan te bhikkhånaü samitiü vanaü.' 13. âpo ca devā\<*<6>*>/ Paņhavã\<*<7>*>/ Tejo Vāyo tad āgamuü, Varuõā Vāruõā\<*<8>*>/ devā Somo ca Yasasā saha,\<*<9>*>/ Mettā-karuõā-kāyikā āgu devā yasassino. Das' ete dasadhā kāyā sabbe nānatta-vaõõino Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. 14. Veõhå\<*<10>*>/ ca devā Sahaëã ca Asamā ca duve Yamā, Candassåpanisā\<*<11>*>/ devā Candam āgu purakkhatvā,\<*<12>*>/ Suriyassåpanisā devā Suriyam āgu purakkhatvā,\<*<13>*>/ Nakkhattāni purakkhatvā\<*<14>*>/ āgu Manda-valāhakā,\<*<15>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm Gr cittā; Gr note citra. 2 Gr note K āsã. 3 Bm Gr note akaüsu. 4 Bm Buddhi. 5 Sd Bm Gr note K -bhismā. 6 Bm devo. 7 All MSS. and Sum add ca. 8 Sd varuõāvaruõā. 9 Sd yasasasasā. 10 Sd dvenhu. 11 Gr Fr Tak upanissā. See A. iv. 351; Sö. p. 135. 12 Bm pårekkhatvā; Gr purakkhitvā (note -khatvā); K purakkhitā twice, but not the third time. 13 K -itā. 14 So K here. 15 Sd āgucchandavalāhakā. >/ #<[page 260]># %<260 MAHâ-SAMAYA SUTTANTA. [D. xx. 14.>% Vasånaü Vāsavo seņņho Sakko p' āga purindado. Das' ete dasadhā kāyā sabbe nānatta-vaõõino Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. 15. Ath' āgu Sahabhå\<*<1>*>/ devā jalam aggi-sikhā-r-iva, Ariņņhakā ca Rojā ca ummā-puppha-nibhāsino, Varuõā Saha-dhammā ca Accutā ca Anejakā, Såleyya-rucirā\<*<2>*>/ āgu,\<*<3>*>/āgu Vāsavanesino. Das' ete dasadhā kāyā sabbe nānatta-vaõõino Iddhimanto jutãmanto\<*<4>*>/ vaõõavanto yasassino Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. 16. Samānā Mahā-samānā Mānusā Mānusuttamā Khiķķā-padåsikā\<*<5>*>/ āgu, āgu Mano-padåsikā, Ath' āgu Harayo devā ye ca Lohita-vāsino Pāragā Mahā-pāragā āgu devā yasassino. Das' ete dasadhā kāyā sabbe nānatta-vaõõino Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. 17. Sukkā Karumhā Aruõā\<*<6>*>/ āgu Veghanasā saha, Odāta-gayhā\<*<7>*>/ pāmokkhā āgu devā Vicakkhaõā,\<*<8>*>/ Sadāmattā Hāragajā Missakā ca yasassino, Thanayaü āga\<*<9>*>/ Pajjunno yo disā abhivassati. Das' ete dasadhā kāyā sabbe nānatta-vaõõino Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc -bhu. 2 Sd Sul-. 3 K always āgå. 4 Col. nearly always jutãmanto. 5 Sd -dus; Bm -dos-. See vol. i. p. 19. 6 K aråõā. 7 Bm odātavhayā. 8 Scdt vicakkhanā, but Col. has the õ. 9 Sct aga; Sd bhāga; Bm Gr Col. āgu; K āgā, note yebhuyyena āgåti pāņho dissati. See next page, note8. >/ #<[page 261]># %% 18. Khemiyā Tusitā Yāmā Kaņņhakā\<*<1>*>/ ca yasassino, Lambãtakā\<*<2>*>/ Lāma-seņņhā Joti-nāmā ca âsavā, Nimmāna-ratino āgu, ath' āgu Paranimmitā. Das' ete dasadhā kāyā sabbe nānatta-vaõõino Iddhimanto jutãmanto vaõõavanto yasassino Modamānā abhikkāmuü bhikkhånaü samitiü vanaü. 19. Saņņh' ete deva-nikāyā sabbe nānatta-vaõõino, Nāmanvayena āga¤chuü ye c' a¤¤e sadisā saha. `Pavuttha-jātiü akhilaü\<*<3>*>/ ogha-tiõõaü anāsavaü Dakkhem' ogha-taraü nāgaü candaü va asitātigaü.'\<*<4>*>/ 20. Subrahmā Paramatto ca puttā iddhimato saha Sanaü-kumāro Tisso ca so p' āga samitiü vanaü. Sahassa-Brahmalokānaü\<*<5>*>/ Mahā-Brahmā 'bhitiņņhati, Upapanno jutãmanto bhismā-kāyo yasassi so.\<*<6>*>/ Das' ettha issarā āgu pacceka-vasavattino, \<*<7>*>/Tesa¤ ca majjhato\<*<7>*>/ āga\<*<8>*>/ Hārito parivārito. 21. Te ca sabbe abhikkante sa-Inda-\<*<9>*>/deve sa-Brahmake,\<*<10>*>/ Māra-senā\<*<11>*>/ abhikkāmi,\<*<12>*>/ passa Kaõhassa mandi- yaü\<*<13>*>/. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sum (according to a note in K) Kathakā. 2 Bm Gr K Lambitakā. 3 K -jātimakkhãlaü. 4 K asitātitaü; K note asitātiganti vā pāņho. 5 Col. sahassaü. 6 Sct tyasassino. 7-7 So Sc corrected from tesamajjhato; Sd tesamajjhagato; St tesaü majjhato. 8 Bm Gr āgu; Gr note āga; K āgā; K note pāyato āgåti pāņho dissatã. 9 St Col. sa-Inde; Bm Inda; Gr sa-Inda; Gr note sa-Inde; K sinde. 10 Bm sabrahmaõe. 11 Sct senām; Sd senaü; Bm Gr K senā. 12 Col. abhikkāmuü. 13 Sc -yā; Sd candisā; St Bm Gr K mandivaü. >/ #<[page 262]># %<262 MAHâ-SAMAYA SUTTANTA. [D. xx. 21.>% `Etha gaõhatha bandhatha\<*<1>*>/ rāgena baddham\<*<2>*>/ atthu ve Samantā parivāretha mā vo mu¤cittha\<*<3>*>/ koci naü.' Iti tattha Mahā-seno Kaõha-senaü apesayi, Pāõinā talam\<*<4>*>/ āhacca saraü katvāna bheravaü. Yathā pāvussako megho thanayanto savijjuko, Tadā so paccudāvatti saükuddho asayaüvasã\<*<5>*>/. 22. Ta¤ ca sabbaü abhi¤¤āya vavakkhitvāna cakkhumā Tato āmantayi Satthā sāvake sāsane rate: `Māra-senā abhikkantā, te vijānātha bhikkhavo.' Te ca ātappam akaruü sutvā Buddhassa sāsanaü. Vãta-rāgehi pakkāmuü na saü lomaü pi\<*<6>*>/ i¤jayuü. Sabbe vijita-saügāmā bhayātãtā yasassino Modanti saha bhåtehi sāvakā te jane sutā ti. MAHâ-SAMAYA-{SUTTANTAũ}7 NIōōHITAũ. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St bandatha. 2 St Bm Gr K bandham. 3 Bm mu¤catha; Sum gives a v. l. mu¤cetha. 4 Col. thalaü. 5 Sd Bm -vasi; Gr note -vasi and -vase; K -vase. 6 Sd sanaülomaühi; Sc nasaülomaühi; st Col saülomam pi; Bm K nesaü lomam pi. The Sanna takes saü as belonging to i¤jayuü. 7 Bm K Col Suttaü (but the Sanna in Col has såtrānta, three lines below.) >/ #<[page 263]># %< 263>% [xxi. Sakka-Pa¤ha Suttanta.] 1.1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Magadhesu\<*<1>*>/ viharati, pācãnato\<*<2>*>/ Rājagahassa Ambasaõķā\<*<3>*>/ nāma brāhmaõa- gāmo, tass' uttarato Vediyake pabbate Indasāla-guhāyaü.\<*<4>*>/ Tena kho pana samayena Sakkassa devānam indassa ussukkam udapādi Bhagavantaü dassanāya. Atha kho Sakkassa devānam indassa etad ahosi: `Kahan\<*<5>*>/ nu kho Bhagavā etarahi viharati arahaü sammā- sambuddho ti?' Addasā kho Sakko devānam indo Bhagavantaü Magadhesu viharantaü, pācãnato Rājaga- hassa Ambasaõķā nāma brāhmaõa-gāmo, tass' uttarato Vediyake pabbate Indasāla-guhāyaü. Disvā\<*<6>*>/ deve Tāvatiüse āmantesi: `Ayaü mārisā Bhagavā Magadhesu viharati, pācãnato Rājagahassa Ambasaõķā nāma brāhmaõagāmo, tass' uttarato Vediyake pabbate Indasāla-guhāyaü. Yadi pana mārisā mayan taü Bhagavantaü dassanāya upasaükameyyāma arahantaü sammā-sambuddhan ti.' `Evaü bhaddan tavāti' kho devā Tāvatiüsā Sakkassa devānam indassa paccassosuü. 2. Atha kho Sakko devānam indo {Pa¤casikhaü} Gan- dhabba-puttaü āmantesi: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd Māg-, see vol. i. p. 127. 2 Bm pācin- and below. 3 So SS Sum; Bm here Ambasaõķo below usually Sambasaõķo; K throughout Ambasaõķo. 4 See Fa-Hian, chap. xxviii. and Yuan Chwang chap. ix. Julien, "Memories," ii. 58, conjectures Indracilagouha; and Beal, `Records,' ii. 180, Indasailaguhā. 5 St Bm K kahaü. 6 Bm disvānaü; K disvāna. >/ #<[page 264]># %<264 SAKKA-PAĨHA SUTTANTA. [D. xxi. 1. 2.>% `Ayaü tāta Pa¤casikha Bhagavā Magadhesu viharati, pācãnato Rājagahassa Ambasaõķā nāma brāhmaõa-gāmo, tass' uttarato Vediyake pabbate Indasāla-guhāyaü. Yadi pana tāta Pa¤casikha mayan taü Bhagavantaü dassanāya upasaükameyyāma arahantaü sammā-sambuddhan ti.' `Evaü bhaddan tavāti' kho Pa¤casikho Gandhabba- putto Sakkassa devānam indassa paņissutvā beluva-paõķu- {vãõaü}\<*<1>*>/ ādāya Sakkassa devānam indassa anucariyaü\<*<2>*>/ upāgami. Atha kho Sakko devānam indo devehi Tāvatiüsehi parivuto Pa¤casikhena Gandhabba-puttena purakkhato, seyyathā pi nāma balavā puriso sammi¤jitaü vā bāhaü pasāreyya pasāritaü vā bāhaü sammi¤jeyya, evam evaü\<*<3>*>/ devesu Tāvatiüsesu antarahito Magadhesu, pācãnato Rājagahassa Ambasaõķā nāma brāhmaõa-gāmo, tass' uttarato Vediyake pabbate paccuņņhāsi. 3. Tena kho pana samayena Vediyako pabbato atiriva\<*<4>*>/ obhāsa-jāto hoti, Ambasaõķā ca\<*<5>*>/ brāhmaõa-gāmo, yathā taü devānaü devānubhāvena. Api 'ssudaü parito gāmesu manussā evam āhaüsu: `âditt' assu {nām'} ajja Vediyako pabbato, pajjhāyit'\<*<6>*>/ assu nām' ajja Vediyako pabbato, jalit' assu\<*<7>*>/ nām' ajja Vediyako pabbato.\<*<8>*>/ Kiü su nām' ajja Vediyako pabbato\<*<9>*>/ atiriva\<*<10>*>/ obhāsa-jāto, Ambasaõķā ca brāhmaõa-gāmo' ti saüviggā lomahaņņha-jātā\<*<11>*>/ ahesuü. 4. Atha kho Sakko devānam indo Pa¤casikhaü Gan- dhabba-puttaü āmantesi: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd veluva pācãnaü; Sc beluva-paõķu-vãnā; Bm beluva-paõķu-vinaü; K veëuva (so M. B. V. p. 31. See S. i. 122=Dhp. A. 255.) 2 Scdt anucciyaü. 3 Bm eva; K eva kho. 4 St atãva. 5 Bm va. 6 SS pajjhāyati sajju; Bm jhāyati; K jhāyatassu. 7 Sd jalita su; Bm jalatissu; K jalatassu; K (note); jhāyitassu . . . jalitassåtipi pāņhadvayena bhavitabbaü. 8 K omits. 9 Bm omits. 10 St atiriv'; Bm atiriya. 11 St lomahaņņhā jātā. >/ #<[page 265]># %% `Durupasaükamā kho tāta Pa¤casikha Tathāgatā mādisena,\<*<1>*>/ jhāyã jhāna-ratā\<*<2>*>/ tadanantaraü\<*<3>*>/ patisallãnā.\<*<4>*>/ Yadi pana\<*<5>*>/ tāta Pa¤casikha Bhagavantaü {paņhamaü} pasādeyyāsi, tayā tāta paņhamaü pasāditaü pacchā mayaü taü Bhagavantaü dassanāya upasaükameyyāma arahantaü sammā-sambuddhan ti.' `Evaü bhaddan tavāti' kho Pa¤casikho Gandhabbaputto Sakkassa devānam indassa paņissutvā beluva-paõķu-vãõaü ādāya yena Indasāla-guhā ten' upasaükami. Upasaü- kamitvā: `Ettāvatā me Bhagavā n' eva atidåre bhavissati\<*<6>*>/ na accāsanne,\<*<7>*>/ sadda¤ ca kho sossatãti' ekamantaü aņņhāsi. Ekamantaü ņhito kho Pa¤casikho Gandhabba- putto beluva-paõķu-vãõaü assāvesi imā ca gāthā\<*<8>*>/ abhāsi Buddhåpasaühitā dhammåpasaühitā\<*<9>*>/ arahantåpasaühitā kāmåpasaühitā: 5. `Vande te pitaraü bhadde Timbaruü Suriya-vaccase,\<*<10>*>/ Yena jātā 'si kalyāõi\<*<11>*>/ ānanda-jananã mama. Vāto va\<*<12>*>/ sedakaü\<*<13>*>/ kanto pānãyaü\<*<14>*>/ va pipāsino\<*<15>*>/ Aīgãrasã\<*<16>*>/ piyā me 'si dhammo arahatām iva,\<*<17>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc omits; Sd jhādisena. 2 Scdt -vataü. 3 Sc udantarāja; Sdt udantaraü; Bm tadantaraü. 4 K paņisallãnā (see D. i. 134; M. i. 526; S. v. 12, 13; A. iv. 120). 5 Bm K add tvaü. 6 K kho vasati. 7 Bm nāccāsanne; K nāccāsane. 8 K gāthāyo as Bm at end of 6. 9 Bm K add saüghåpasaühitā; K (Sã) saüghåpasaühitāti pāņho na dissati. 10 Bm såriyavacchase; K suriyavacchase; K (Sã) suriyavaccase. See D. i. 114, and ii. 258. 11 SS kalyāõi (all five times); Bm twice ã. K ã throughout. 12 SS Pāto ca. 13 So all MSS. and K; Sum sedanaü (for sedānaü.) 14 Sc adds yaü; Bm pāniyaü. 15 Bm K pipāsato. 16 Bm aīgãrasmiü; K angãraüsã. 17 Sct arahām iva; Bm arahataümiva; K arahataü iva. >/ #<[page 266]># %<266 SAKKA-PAĨHA SUTTANTA. [D. xxi. 1. 5.>% âturass'\<*<1>*>/ eva bhesajjaü, bhojanaü va jighacchato,\<*<2>*>/ Parinibbāpaya\<*<3>*>/ bhadde jalantam iva\<*<4>*>/ varinā. Sãtodakiü pokkharaõiü yuttaü\<*<5>*>/ ki¤jakkha-reõunā Nāgo ghammābhitatto\<*<6>*>/ va ogahe te thanådaraü\<*<7>*>/. Accaīkuso va nāgo ca jitaü me tutta-tomaraü,\<*<8>*>/ Kāraõaü nappajānāmi sammatto lakkhaõårasā\<*<9>*>/. Tayi gathita-citto\<*<10>*>/ 'smi cittaü vipariõāmitaü, Paņigantuü\<*<11>*>/ na sakkomi vaīka-ghasto\<*<12>*>/ va ambujo. Vāmurå\<*<13>*>/ saja maü bhadde saja maü {manda-locane},\<*<14>*>/ Palissaja\<*<15>*>/ maü kalyāõi etam me abhipatthitaü. Appako vata me santo kāmo vellita-kesiyā\<*<16>*>/ Aneka-bhāgo\<*<17>*>/ sampādi ārahante va dakkhiõā. Yam me atthi kataü pu¤¤aü arahantesu tādisu, Tam me sabbaīga-kalyāõi tayā saddhiü vipaccataü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm ātår-. 2 Bm jighacchito. 3 Sc -pasaü; Bm -paya maü; K -payi. 4 Sc vārito; Bm K vārinā. 5 St yutaü; Bm K yattaü. 6 Sd gam-. 7 Sd ogahetatthenudaraü; St ogahetethahådaraü; Bm ogāhe te samanuddaraü; K -thanådaraü. 8 See Car. Pit. p. 95; M. iii., 133. 9 St åsarā; Bm lakkhaõuråhā; K lakkhaõåruyā; Sum. årasā in text, åruyā in explanation. Comp. Th. i. 27, 233; Jāt. ii. 275. 10 Sd gacita-; Sc ganita-; Bm K gadhitā. 11 K paņiggantuü. 12 Sd vaükaghasto va; St vaükagattho va; Sc taü paņigghasto va; Bm vaükaghaso va; K vaükaghatto va; vaükaghasovātipi pāņho. Sum -ghasto, with -ghaso as v. l. 13 St Bm K vāmåru. See Jāt. ii. 443. 14 So Bm K; Sdt Sajja maü mandā mocane (St -da). 15 Sc palassaja; Sd palissajaü. See Jāt. v. 158. 16 Sc vellitarosiyā; Sd vellãtarosiyā; St vellātarosiyā. 17 St -pāgo; Bm K -bhāvo; K (note) anekabhāgotipi pāņho. >/ #<[page 267]># %% Yam me atthi kataü pu¤¤aü asmiü puthuvi- maõķale,\<*<1>*>/ Tam me sabbaīga-kalyāõi tayā saddhiü vipacca- taü. Sakya-putto va jhānena ekodi\<*<2>*>/ nipako\<*<3>*>/ sato Amataü muni jigiüsāno\<*<4>*>/ tam ahaü\<*<5>*>/ Suriya- vaccase\<*<6>*>/. Yathā pi muni nandeyya patvā sambodhim uttamaü, Evaü nandeyya\<*<7>*>/ kalyāõi missã-bhavaü\<*<8>*>/ gato tayā. Sakko ca\<*<9>*>/ me varaü dajjā\<*<10>*>/ Tāvatiüsānam issaro, Tāhaü\<*<11>*>/ bhadde\<*<12>*>/ vareyyāhe evaü kāmo daëho mama. Sālaü va na\<*<13>*>/ ciraü phullaü pitaraü te sumedhase Vandamāno namassāmi yassa s' etādisã\<*<14>*>/ pajā ti.' 6. Evaü vutte Bhagavā Pa¤casikhaü Gandhabbaput- taü etad avoca: `Saüsandati kho pana\<*<15>*>/ te Pa¤casikha tantissaro gãtas- sarena gãtassaro ca tantissarena, na ca pana te Pa¤casikha tantissaro ativaõõati gãtassaraü, gãtassaro vā tantissa- raü. Kadā saüyåëhā\<*<16>*>/ pana te\<*<17>*>/ Pa¤casikha imā gāthā Buddhåpasaühitā dhammåpasaühitā\<*<18>*>/ arahantåpasaü- hitā kāmåpasaühitā ti?' `Ekam ida\<*<19>*>/ bhante samayaü Bhagavā Uruvelāyaü viharati najjā Nera¤jarāya tãre Ajapāla-nigrodha-måle\<*<20>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm pathavi-; K paņhavi. See Jāt. v. 156. 2 SS eko va. 3 Bm nipakā. 4 Sc jiüsāno; Bm jigisāgino. 5 Bm ahã. 6 Sdt vaccaye; Bm K vacchase. 7 Bm K nandeyyaü. 8 SS Bm missi-; K missa-. See Jāt. ii. 330, iv. 471. 9 Bm K ce. 10 Sd dajja. 11 Sc tasaü. 12 Bm bhaddena. 13 Sc K sālavanaü. 14 Sdt yetādãsi; Bm sethādisi. 15 Bm K omit. 16 Sd saüsul-; St sasål-; Bm samyuëā. See M. i. 386, 562. 17 SS tā; Bm panāte. 18 Bm K add saüghåpasaühitā (see end of 4). 19 Sct Bm K idāhaü; St idaü. See 9. 20 Bm K nigrodhe. >/ #<[page 268]># %<268 SAKKA-PAĨHA SUTTANTA. [D. xxi. 1. 6.>% paņhamābhisambuddho. Tena kho panāhaü bhante samayena, Bhaddā\<*<1>*>/ nāma Suriya-vaccasā\<*<2>*>/ Timbaruno Gandhabba-ra¤¤o dhãtā, tam abhikaükhāmi.\<*<3>*>/ Sā\<*<4>*>/ kho pana bhante bhaginã\<*<5>*>/ {para-kāminã} hoti, Sikhaddhi\<*<6>*>/ nāma Mātalissa saīgāhakassa\<*<7>*>/ putto, tam abhikaükhati.\<*<8>*>/ Yato kho ahaü bhante taü bhaginiü nālatthaü kenaci pariyā- yena, athāhaü beluva-paõķu-vãõaü ādāya yena Timba- runo Gandhabba-ra¤¤o nivesanaü ten' upasaükamiü, upasaükamitvā beluva-paõķu-vãõaü assāvesiü, imā ca\<*<9>*>/ gāthā\<*<10>*>/ abhāsiü Buddhåpasaühitā dhammåpasaühitā\<*<11>*>/ arahantåpasaühitā kāmåpasaühitā:-- 7. `Vande te pitaraü bhadde Timbaruü\<*<12>*>/ Suriya- vaccase\<*<13>*>/ Yena jātā {'si} {kalyāõi} ānanda-jananã mama. . . . pe . . . Sālaü va na\<*<14>*>/ ciraü phullaü pitaraü te sumedhase Vandamāno namassāmi yassa s' etādisã pajā ti.' `Evaü vutte bhante Bhaddā Suriya-vaccasā maü etad avoca: "`Na kho me mārisa so Bhagavā sammukhā diņņho, api ca suto yeva me so Bhagavā devānaü Tāvatiüsānaü Sudhammāyaü sabhāyaü upanaccantiyā. Yato kho tvaü mārisa taü Bhagavantaü kittesi, hotu no ajja samāgamo ti." \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St gandada; Scd handadā. 2 Sd -vaccasaü; Bm såriyacchesā; K -vacchasā. 3 Sd abhikkhāmi; Bm K ābhikaīkhāmi. 4 Scd sa; K prints sakho. 5 SS -ni; Bm bhagãni. 6 St Sakh-. 7 See A. iv. 90, 470; Jāt. ii, 257, iv. 63. 8 Sd abhikkhati; St abhikaükhanti; Bm K tamābhik-. 9 K omits. 10 Bm gāthāyo, as K at end of 4. 11 Bm K add saüghåpasaühitā. 12 SS -ru. 13 Bm K vacchase. 14 Sdt Bm vana; K sālavanaü. >/ #<[page 269]># %% `So yeva no bhante tassā\<*<1>*>/ bhaginiyā saddhiü samā- gamo ahosi, na ca dāni, tato pacchā ti.' 8. Atha kho Sakkassa devānam indassa etad ahosi: `Paņisammodati kho\<*<2>*>/ Pa¤casikho Gandhabba-putto Bhagavatā, Bhagavā ca Pa¤casikhenāti.' Atha kho Sakko devānam indo Pa¤casikhaü Gandhab- ba-puttaü āmantesi: `Abhivādehi me tvaü tāta Pa¤casikha Bhagavantaü: Sakko bhante devānam indo sāmacco saparijano Bha- gavato pāde sirasā vandatãti. `Evaü bhaddan tavāti' kho Pa¤casikho Gandhabba- putto Sakkassa devānam indassa paņissutvā Bhagavantaü abhivādesi: `Sakko bhante devānam Indo sāmacco saparijano Bhagavato pāde sirasā vandatãti.' `\<*<3>*>/Sukhã hotu Pa¤casikha Sakko devānam indo sāmacco saparijano, sukha-kāmā hi deva manussā Asurā Nāgā Gandhabbā ye c' a¤¤e santi puthu-kāyā ti.' Eva¤ ca pana Tathāgatā evaråpe\<*<4>*>/ mahesakkhe\<*<5>*>/ abhi- vadanti. Abhivādito\<*<6>*>/ Sakko devānam indo Bhagavato Indasāla-guhaü pavisitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü aņņhāsi, devā pi Tāvatiüsā Indasāla- guhaü pavisitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü aņņhaüsu, Pa¤casikho pi Gandhabba-putto Indasāla- guhaü pavisitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü aņņhāsi. 9. Tena kho pana samayena Indasāla-guhā visamā {santã} samā\<*<7>*>/ sampādi,\<*<8>*>/ sambādhā\<*<9>*>/ {santã} urundā\<*<10>*>/ sam- pādi,\<*<11>*>/ andha-kāra-guhāyaü\<*<12>*>/ āloko udapādi, yathā taü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm tāya. 2 Bm omits. 3 Bm inserts evaü. 4 Bm K add yakkhe. 5 SS evape. 6 St K -vadito; Scd -vadato. 7 Sd repeats. 8 Bm K samapādi both times. 9 SS sambādha; Bm -bādā; K -bādhā. 10 St urunda; K santi uruddhā; K (Sã) urundā. 11 Bm K sampādi. 12 Bm K -kāro g-; Bm adds antadhāyi; K antaradhāyi. >/ #<[page 270]># %<270 SAKKA-PAĨHA SUTTANTA. [D. xxi. 1. 9.>% devānaü devānubhāvena. Atha kho Bhagavā Sakkaü devānaü indaü etad avoca: `Acchariyam idaü āyasmato Kosiyassa, abbhutam idaü āyasmato Kosiyassa, tāva\<*<1>*>/ {bahu-kiccassa} {bahu-karaõãyassa}, yad idaü idhāgamanan ti?' `Cira-paņikāhaü\<*<2>*>/ bhante Bhagavantaü dassanāya upasaükamitu-kāmo, api ca devānaü Tāvatiüsānaü kehici kehici\<*<3>*>/ kicca-karaõãyehi vyāvaņo\<*<4>*>/ evāhaü\<*<5>*>/ nāsak- khiü\<*<6>*>/ Bhagavantaü dassanāya upasaükamituü. Ekam ida\<*<7>*>/ bhante samayaü Bhagavā Sāvatthiyaü viharati Salaëāgārake.\<*<8>*>/ Atha kho 'ham bhante Sāvatthiyaü\<*<9>*>/ agamāsiü Bhagavantaü dassanāya. 10. `Tena kho pana bhante samayena Bhagavā a¤¤a- tareõa samādhinā nisinno hoti, {Bhu¤jatã}\<*<10>*>/ ca nāma Vessa- vaõassa\<*<11>*>/ paricārikā Bhagavantaü paccupaņņhitā hoti pa¤jalikā namassamānā.\<*<12>*>/ Atha kho 'haü bhante Bhu¤- jatiü etad avocaü\<*<13>*>/: "Abhivādehi\<*<14>*>/ tvaü me bhagini Bhagavantaü: Sakko bhante devānam indo sāmacco saparijano Bhagavato pāde sirasā vandatãti." `Evaü vutte\<*<15>*>/ Bhu¤jatã maü etad avoca: "Akālo kho mārisa Bhagavantaü dassanāya, patisallãno Bhagavā ti." \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K tava. 2 Sc cirapatik-; Sd cirapathikāhaü; St viråpaņik-; Bm -paņikāyaü; K paņikāhaü; Sum cirapaņi 'ham. See S. iii. 120. 3 K omits. 4 Sct vāvaņo; Bm K byāvaņo. See D. ii. 141. 5 Sd evaü. 6 Sd Bm nāsakkhi. 7 SS Bm K idaü. See 6. 8 Sd Saladāg-; St Saladag-; Bm K Sum Salaëāgārake. See S. v. 200. 9 Bm K Sāvatthiü. 10 Bm K Bhujati; K (Sã) Bhu¤jati; K omits ca. 11 Bm -vaõõassa; K -vaõassa; Bm K add mahārājassa. 12 Bm K add tiņņhati. 13 SS Bm avoca. 14 St -vāti; Scd -vadeti. 15 Bm K add bhante sā. >/ #<[page 271]># %% "`Tena hi bhagini yadā Bhagavā tamhā samādhimhā vuņņhito hoti, atha mama vacanena Bhagavantaü abhivā- dehi: Sakko bhante devānam indo sāmacco saparijano Bhagavato pāde sirasā vandatãti." Kacci\<*<1>*>/ me sā bhante bhaginã Bhagavantaü abhivādesi, sarati Bhagavā tassā bhaginiyā vacanan ti?' `Abhivādesi maü sā devānam inda bhaginã. Sarām' ahaü tassā bhaginiyā vacanaü. Api cāhaü āyasmato ca nemi-saddena\<*<2>*>/ tamhā\<*<3>*>/ samādhimhā vuņņhito ti.' 11. `Ye te bhante devā amhehi paņhamataram Tāva- tiüsa-kāyaü uppannā,\<*<4>*>/ tesam me sammukhā sutaü sammukhā paņiggahãtaü: "Yadā Tathāgatā loke uppaj- janti arahanto sammā-sambuddhā, dibbā\<*<5>*>/ kāyā paripå- renti, hāyanti asura-kāyā\<*<6>*>/ ti." Tam me idaü bhante sakkhi-diņņhaü yato Tathāgato loke uppanno arahaü sammā-sambuddho, dibbā kāyā paripårenti hāyanti asura- kāyā ti. Idh' eva bhante Kapilavatthusmiü Gopikā nāma Sakya-dhãtā ahosi Buddhe pasannā dhamme pasannā saüghe pasannā sãlesu paripårakārinã. Sā itthi- cittaü\<*<7>*>/ virājetvā purisa-cittaü\<*<8>*>/ bhāvetvā kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppannā devānaü Tāvatiüsānam sahavyataü, amhākaü puttattaü ajjhåpa- gatā. Tatra pi\<*<9>*>/ naü evaü jānanti: Gopako deva-putto Gopako deva-putto ti. A¤¤e pi bhante tayo bhikkhå Bhagavati brahmacariyaü caritvā hãnaü Gandhabba- kāyaü uppannā.\<*<10>*>/ Te pa¤cahi kāma-guõehi samappitā samaīgi-bhåtā paricārayamānā amhākaü upaņņhānaü āgacchanti amhākaü pāricariyaü. Te amhākaü upaņ- ņhānaü āgate amhākaü pāricariyaü Gopako deva-putto \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St ka; Bm kicci. 2 Bm K cakka-nemi. 3 St tasmā. 4 Bm K upapannā. 5 Sc K dibbā; Sdt Bm dibba-(but below, SS Bm K dibbā. And so above, p. 208). 6 Bm asåra-kāyā. 7 Bm itthittaü, but itthi-cittaü below. 8 Bm pårisattaü, but purisa-cittaü below. 9 Bm K tatrāpi. 10 Bm K upapannā throughout. >/ #<[page 272]># %<272 SAKKA-PAĨHA SUTTANTA. [D. xxi. 1. 11.>% paņicodesi: "Kuto-mukhā nāma tumhe mārisā tassa Bhagavato dhammaü assutvā? \<*<1>*>/ Ahaü hi\<*<2>*>/ itthikā samānā Buddhe pasannā dhamme pasannā saüghe pa- sannā sãlesu paripårakārinã itthi-cittaü virājetvā purisa- cittaü bhāvetvā kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppannā, devānaü Tāvatiüsānaü saha- vyataü Sakkassa devānam Indassa puttattaü ajjhåpagatā. Idha pi\<*<3>*>/ maü evaü jānanti: Gopako deva-putto Gopako deva-putto ti. Tumhe pana mārisā Bhagavati brahma- cariyaü caritvā hãnaü Gandhabba-kāyaü uppannā. Dud- diņņha-råpaü vata addasāma, ye mayaü addasāma sahadhammike hãnaü Gandhabba-kāyaü uppanne ti." Tesaü bhante Gopakena deva-puttena paņicoditānaü dve devā diņņhe va dhamme satiü paņilabhiüsu kāyaü Brahma- purohitaü. Eko pana devo te va\<*<4>*>/ kāme ajjhāvasi.' 12. `Upāsikā cakkhumato ahosiü nāmam pi mayhaü ahu Gopikā ti, Buddhe ca dhamme ca abhippasannā saügha¤ c' upaņ- ņhāsiü\<*<5>*>/ pasanna-cittā. Tass' eva Buddhassa sudhammatāya Sakkassa putto 'mhi mahānubhāvo Mahā-jutiko\<*<6>*>/ Tidivåpapanno, jānanti pi maü idha\<*<7>*>/ Gopako ti. Ath'\<*<8>*>/ addasaü bhikkhavo diņņha-pubbe Gandhabba-kāyå- pagate vasãne,\<*<9>*>/ Ime hi te\<*<10>*>/ Gotama-sāvakāse\<*<11>*>/ ye ca mayaü pubbe manussa-bhåtā Annena pānena upaņņhahimhā pādåpasaügayha\<*<12>*>/ sake nivesane. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St asutvā; K āyåhittha. 2 Sc omits; Bm K add nāma. 3 Bm K idhāpi. 4 Bm K omit te va. 5 SS saügham up-; Bm -āsi. 6 Sct -jutãko. See below, p. 273. 7 Bm idha pi. 8 Sd K (but not Bm) omit. 9 Bm K vasine. 10 Sc so; Sd omits. 11 Sd Bm K -se; Sct -so. 12 Sc mahānubhāvo pādåpamaggayha; St pādåpamaggayhā; Bm pādåpasamghe (sic). >/ #<[page 273]># %% Kuto-mukhā nāma ime bhavanto Buddhassa dhammaü na\<*<1>*>/ paņiggahesuü. Paccattaü veditabbo hi\<*<2>*>/ dhammo sudesito\<*<3>*>/ cakkhumatā- nubuddho. Aham pi tumhe ca\<*<4>*>/ upāsamānā sutvāna\<*<5>*>/ ariyāna su- bhāsitāni,\<*<6>*>/ Sakkassa putto 'mhi mahānubhāvo mahājutiko\<*<7>*>/ Tidivå- papanno. Tumhe pana seņņham upāsamānā anuttare\<*<8>*>/ brahmacari- yaü caritvā, Hãna-kāyaü upapannā\<*<9>*>/ bhavanto anānulomā\<*<10>*>/ bhavatå- papatti\<*<11>*>/. Duddiņņharåpaü vata addasāma sadhammike\<*<12>*>/ hãna-kāyå- papanne, Gandhabba-kāyåpagatā bhavanto devānam āgacchatha pāricariyaü. Agāre\<*<13>*>/ vasato mayhaü idaü passa visesataü, Itthi hutvā svajja\<*<14>*>/ pumo\<*<15>*>/ 'mhi devo dibbehi kāmehi samaīgibhåto.' Te coditā Gotama-sāvakena saüvegam āpādu\<*<16>*>/ samecca\<*<17>*>/ Gopakaü: `Handa vitāyāma\<*<18>*>/ viyāyamāma\<*<19>*>/ mā no mayaü para- pessā ahumha.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd dhammāhi; Sct dhammāni (or -ti). 2 Sc omits. 3 SS desito. 4 Bm K va. 5 Bm sutvā. 6 Bm adds naü. 7 St jutãko. See above, p. 272 note6. 8 Bm anuttaraü. 9 SS uppannā. 10 Sd Bm ananulomā. 11 So St Bm K; Scd -uppatti. 12 Bm K sahadhammike. 13 Sct agārā; Sd agāra. 14 K svājja. 15 St pume. 16 Sc adu; St āduü. 17 Bm samacca. 18 Sd vacãtā-; St ha¤citāyāma; Bm vihāyāma; K handa vigāyāma. 19 Sd vidhāyamāma; St idhāyāmāma; Bm byāyāma; K viyāyamāma. >/ #<[page 274]># %<274 SAKKA-PAĨHA SUTTANTA. [D. xxi. 1. 12.>% Tesaü duve vãriyam\<*<1>*>/ ārabhiüsu, anussarā\<*<2>*>/ Gotama- sāsanāni Idh' eva cittāni virājayitvā kāmesu ādãnavam adda- siüsu. Te kāma-saüyojana\<*<3>*>/-bandhanāni pāpima\<*<4>*>/-yogāni durac- cayāni Nāgo va sandāna-guõāni\<*<5>*>/ bhetvā\<*<6>*>/ deve Tāvatiüse atik- kamiüsu. Sa-Inda-devā\<*<7>*>/ sa-Pajāpatãkā sabbe Sudhammāya sabhāy' uviņņhā\<*<8>*>/. Te sannisinnānam atikkamiüsu vãrā virāgā\<*<9>*>/ virajaü karontā. Te disvā saüvegam akāsi Vāsavo devābhibhå\<*<10>*>/ deva- gaõassa majjhe: `Ime hi te hãna\<*<11>*>/-kāyåpapannā deve Tāvatiüse atikka- manti.' Saüvega-jātassa vaco\<*<12>*>/ nisamma so\<*<13>*>/ Gopako Vāsavaü ajjhabhāsi: `Buddho pan' Ind' atthi manussa-loke kāmābhibhå Sakya- munãti ¤āyati, Tass' ete\<*<14>*>/ puttā satiyā vihãnā cåtā\<*<15>*>/ mayā te sati\<*<16>*>/ paccalatthuü\<*<17>*>/. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc viriya; Sdt Bm viriyaü. 2 Sd Bm K -raü. 3 Sc sa¤¤o; Sdt saü¤o. 4 Bm K pāpimato. 5 All MSS. and K sandāni; Sum sandāna-. 6 Sd bhotvā; Bm K chetvā; K (Sã) bhetvā. 7 Bm Sanandā devā. 8 Sd uyiņņhā; Bm K upaviņņhā. 9 Sd virāvirājā; St virāgāvirāgā; Bm cãrāvirāgā; K vãrā virāgā. 10 Sc debhibhåta; Sdt -bhåtā. 11 Sc imehi te hãna-; Sd imehitehina-; St idha me hi te hãna-. See p. 272. 12 So SS Bm; K va te. 13 K omits. 14 Bm K eva te. 15 St cåtā; Scd cutā; Bm vuditā; K cuditā. 16 Bm satiü. 17 SS -tthu. >/ #<[page 275]># %% Tiõõaü tesaü avasãn' ettha\<*<1>*>/ eko Gandhabba-kāyåpagato\<*<2>*>/ vasãno\<*<3>*>/ Dve c' eva\<*<4>*>/ sambodhi-pathānusārino\<*<5>*>/ deve pi hãëenti\<*<6>*>/ samāhitattā. Etādisã dhamma-pakāsan' ettha na tattha kiü kaükhati koci sāvako. Nittiõõa-oghaü\<*<7>*>/ vicikiccha-chinnaü Buddhaü namas- sāma jinaü janindaü, Yan te dhammaü idh' a¤¤āya visesaü ajjhagaüsu te Kāyaü brahma-purohitaü duve tesaü visesagå. Tassa\<*<8>*>/ dhammassa pattiyā āgat' amhāse\<*<9>*>/ mārisa, Katokāsā\<*<10>*>/ Bhagavatā pa¤haü pucchemu mārisāti.' 13. Atha kho Bhagavato etad ahosi: `Dãgha-rattaü visuddho kho ayaü Sakko. Yaü ki¤ci maü\<*<11>*>/ pa¤haü pucchissati sabbaü taü attha-saühitaü yeva pucchis- sati no anattha-saühitaü, yam\<*<12>*>/ assāhaü puņņho vyākaris- sāmi taü khippam eva ājānissatãti.' Atha kho Bhagavā Sakkaü devānam indaü gāthāya ajjhabhāsi:-- `Puccha Vāsava maü pa¤haü yaü ki¤ci manas' icchasi, Tassa tass' eva pa¤hassa ahaü antaü karomi te ti.' PAōHAMAKA-BHâöAVâRAũ.\<*<13>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd Bm K avasinettha. 2 Sd -kāyāpahato; Sct -kāyāpāgato. 3 Sc sãno. 4 Bm K dve va. 5 Bm pasānusārino; K padānusārino. 6 SS jālenti; Bm (much overwritten) hi uëenti; K hiëenti. 7 Bm K nitiõõa-. 8 SS and Sum have mayam pi before Tassa (perhaps an old gloss). 9 SS amhāsi; K amhāpi. 10 SS tāvakāsā; Bm K katāvakāsā. 11 Bm omits. 12 Bm K ya¤ ca. 13 Bm omits; K Paņhama-bhāõavāraü. >/ #<[page 276]># %< 276>% CHAPTER II. 2.1. Katāvakāso Sakko devānam indo Bhagavantaü\<*<1>*>/ imaü\<*<2>*>/ paņhamaü pa¤haü pucchi: `Kiü-saüyojanā nu kho mārisa devā manussā asurā nāgā gandhabbā ye c' a¤¤e santi puthukāyā, te: averā adaõķā asapattā avyāpajjhā\<*<3>*>/ viharemu averino ti iti ce nesaü\<*<4>*>/ hoti atha ca pana saverā sadaõķā sasapattā savyā- pajjhā viharanti verino\<*<5>*>/ ti?' Itthaü\<*<6>*>/ Sakko devānam indo Bhagavantaü imaü paņhamaü\<*<7>*>/ pa¤haü apucchi.\<*<8>*>/ Tassa Bhagavā pa¤haü puņņho vyākāsi: `Issā-macchariya-saüyojanā kho devānam inda devā manussā asurā nāgā gandhabbā ye c' a¤¤e santi puthukāyā te averā adaõķā asapattā avyāpajjhā viharemu averino ti iti ce nesaü\<*<9>*>/ hoti atha ca pana saverā sadaõķā sasapattā savyāpajjhā viharanti verino ti.' Itthaü Bhagavā Sakkassa devānam indassa pa¤haü puņņho vyākāsi. Attamano Sakko devānam indo Bhaga- vato bhāsitaü abhinandi anumodi: `Evam etaü Bhagavā evam etaü Sugata, tiõõā m' ettha kaükhā vigatā kathaü- kathā Bhagavato pa¤ha-veyyākaraõaü sutvā ti.' 2. Iti ha\<*<10>*>/ Sakko devānaü indo Bhagavato bhāsitaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K Bhagavatā. 2 Bm K add Bhagavantaü. 3 Bm abyāpajjā (and below). 4 K ca tesaü (and below). 5 Bm K saverino (and below). 6 Bm imam atthaü (and below, attaü for atthaü). 7 Bm K omit imaü paņhamaü. 8 Sc pucchi, and adds tassa Bhagavā pa¤haü pucchi. 9 Bm here ca nesaü. 10 Sc throughout itãha. >/ #<[page 277]># %% abhinanditvā anumoditvā Bhagavantaü uttariü pa¤haü apucchi: `Issā\<*<1>*>/-macchariyaü pana mārisa kiü-nidānaü kiü- samudayaü kiü-jātikaü\<*<2>*>/ kiü-pabhavaü, kismiü\<*<3>*>/ sati issā-macchariyaü hoti, kismiü\<*<4>*>/ asati issā-macchariyaü na hotãti?' `Issā-macchariyaü kho devānam inda piyāppiya-nidā- naü piyāppiya-samudayaü piyāppiya-jātikaü piyāppiya- pabhavaü, piyāppiye hi\<*<5>*>/ sati issā-macchariyaü hoti, piyāppiye asati issā-macchariyaü na hotãti.' `Piyāppiyaü pana\<*<6>*>/ mārisa kiü-nidānaü kiü-samuda- yaü kiü-jātikaü kiü-pabhavaü, kismiü sati piyāppiyaü hoti, kismiü asati piyāppiyaü na hotãti.' `Piyāppiyaü kho devānam inda chanda-nidānaü chanda-samudayaü chanda-jātikaü chanda-ppabhavaü, chande sati piyāppiyaü hoti chande asati piyāppiyaü na hotãti.' `Chando pana mārisa kiü-nidāno kiü-samudayo kiü- jātiko kiü-pabhavo, kismiü sati chando hoti, kismiü asati chando na hotãti?' `Chando kho devānam inda vitakka-nidāno vitakka- samudayo vitakka-jātiko vitakka-pabhavo, vitakke sati chando hoti, vitakke asati chando na hotãti.' `Vitakko pana mārisa kiü-nidāno kiü-samudayo kiü-jātiko kiü-pabhavo, kismiü sati vitakko hoti, kis- miü asati vitakko na hotãti?' `Vitakko kho devānam inda papa¤ca-sa¤¤ā-saīkhā- nidāno papa¤ca-sa¤¤ā-saīkhā-samudayo papa¤ca-sa¤¤ā- saīkhā-jātiko papa¤ca-sa¤¤ā-saīkhā-pabhavo, papa¤ca- sa¤¤ā-saīkhāya sati vitakko hoti, papa¤ca-sa¤¤ā-saīkhāya asati vitakko na hotãti.' 3. `Kathaü-paņipanno pana mārisa bhikkhu papa¤ca- sa¤¤ā-saīkhā-nirodha-sāruppa-gāmini-paņipadaü paņi- panno hotãti?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc icchassa; Sd icchā, and onwards. 2 Sc jāti. 3 K adds hi. 4 K adds hi. 5 Bm K omit. 6 St omits pana. >/ #<[page 278]># %<278 SAKKA-PAĨHA SUTTANTA. [D. xxi. 2. 3.>% `Somanassaü p' ahaü\<*<1>*>/ devānam inda duvidhena vadāmi, sevitabbaü pi asevitabbam pi. Domanassaü p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi, sevitabbam pi asevitabbam pi. Upekhaü p' ahaü devānam inda duvi- dhena vadāmi, sevitabbam pi asevitabbam pi. "Somanassaü p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi, sevitabbam pi asevitabbam pãti," iti kho pan' etaü {vuttaü}. Ki¤ c' etaü {paņicca} vuttaü? \<*<2>*>/ Tattha yaü ja¤¤ā soma- nassaü: Imaü kho me somanassaü sevato akusalā dhammā abhivāķķhanti kusalā dhammā parihāyantãti, evaråpam somanassaü na sevitabbam. Tattha yaü ja¤¤ā somanassaü: Imaü kho me somanassaü sevato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaķķhantãti, evaråpaü somanassaü sevitabbaü. Tattha\<*<3>*>/ ya¤ ce savitakkaü savicāraü, ya¤ ce avitakkaü avicāraü, ye avitakke avicāre se\<*<4>*>/ paõãtatare. "Somanassaü p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi sevitabbam pi asevitabbam pãti" iti yan taü vuttaü idam etaü {paņicca} vuttaü. "Domanassaü p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi sevitabbam pi asevitabbam pãti," iti kho pan' etaü vuttaü. Ki¤ c' etaü\<*<5>*>/ {paņicca} vuttaü? Tattha yaü ja¤¤ā domanassaü: Imaü kho me domanassaü sevato akusalā dhammā abhivaķķhanti kusalā dhammā parihāyantãti, evaråpaü domanassaü na sevitabbaü. Tattha yaü ja¤¤ā domanassaü: Imaü kho me domanassaü sevato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaķķhantãti, evaråpaü domanassaü sevitabbaü. Tattha ya¤ ce savitakkaü savicāraü, ya¤ ce avitakkaü avicāraü, ye avitakke avicāre se paõãtatare. "Domanassaü p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K cāhaü; K (Sã) sabbavāresu pahanti pāņho dissati (and onwards). 2 See A. iv. 366. 3 St omits tattha. 4 So Sct and Sum; Sd ye; Bm te; K omits (and so throughout). 5 K kiccetaü. >/ #<[page 279]># %% sevitabbam pi asevitabbam pãti" iti yan taü vuttaü idam etaü {paņicca} vuttaü. "Upekhaü\<*<1>*>/ p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi, sevitabbam pi asevitabbam pãti" iti kho pan' etaü vuttaü ki¤ c' etaü paņicca vuttaü? Tattha yaü ja¤¤ā upekhaü: Imaü kho me upekhaü sevato akusalā dhammā abhivaķķhanti kusalā dhammā parihāyantãti, evaråpā upekhā na sevitabbā. Tattha yaü ja¤¤ā upe- khaü: Imaü kho me upekhaü sevato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaķķhantãti, evaråpā upekhā sevitabbā. Tattha ya¤ ce savitakkaü savicāraü, ya¤ ce avitakkaü avicāraü, ye avitakke avicāre se paõãtatare. "Upekhaü p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi sevitabbam pi asevitabbam pãti" iti yan taü vuttaü idaü etaü paņicca vuttaü. "Evaü paņipanno kho devānam inda bhikkhu papa¤ca- sa¤¤ā-saīkhā-nirodha\<*<2>*>/-sāruppa-gāmini-paņipadaü paņi- panno hotãti." Itthaü Bhagavā Sakkassa devānam indassa pa¤haü puņņho vyākāsi. Attamano Sakko devānam Indo Bha- gavato bhāsitaü abhinandi anumodi: `Evam etaü Bhagavā evam etaü Sugata, tiõõā m' ettha kaīkhā vigatā kathaīkathā Bhagavato pa¤ha-veyyākaraõaü sutvā ti.' 4. Iti ha Sakko devānam indo Bhagavato bhāsitaü abhinanditvā anumoditvā Bhagavantaü uttariü pa¤haü apucchi: `Kathaü-paņipanno pana mārisa bhikkhu pātimokkha- saüvarāya paņipanno hotãti?' `Kāya-{samācāraü} p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi, sevitabbam pi asevitabbam pi. Vacã-samā- cāraü p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi, sevitabbam pi asevitabbam pi. Pariyesanaü p' ahaü devānaü inda duvidhena vadāmi, sevitabbam pi asevitabbam pi. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K upekkam throughout. 2 SS (here only) nisedha- (St -dhā-). >/ #<[page 280]># %<280 SAKKA-PAĨHA SUTTANTA. [D. xxi. 2. 4.>% "Kāya-samācāraü p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi, sevitabbam pi asevitabbam pãti," iti kho pan' etaü vuttaü. Ki¤ c' etaü paņicca vuttaü? Tattha yaü ja¤¤ā kāya-samācāraü: Imaü kho me kāya-samācāraü sevato akusalā dhammā abhivaķķhanti, kusalā dhammā parihāyantãti, evaråpo kāya-samācāro na sevitabbo. Tattha yaü ja¤¤ā kāya-samācāraü: Imaü kho me kāya-samācāraü sevato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaķķhantãti, evaråpo kāya-samācāro sevitabbo. "Kāya-samācāraü p' ahaü devānam inda duvidhena vādāmi sevitabbam pi asevitabbam pãti" iti yan taü vuttaü idam etaü paņicca vuttaü. "Vacã-{samācāraü} p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi, sevitabbam pi asevitabbam pãti," iti kho pan' etaü vuttaü. Ki¤ c' etaü paņicca vuttaü? Tattha yaü ja¤¤ā vacã-samācāraü: Imaü kho me vacã-samācāraü sevato akusalā dhammā abhivaķķhanti, kusalā dhammā parihāyantãti, evaråpo vacã-samācāro na sevitabbo. Tattha yaü ja¤¤ā vacã-samācāraü: Imaü kho me vacã-samācāraü sevato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā {abhivaķķhantãti}, evaråpo vacã-samācāro sevitabbo. "Vacã-samācāraü p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi sevitabbam pi asevitabbam pãti" iti yan taü vuttaü idam etaü paņicca vuttaü. "Pariyesanaü p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi, sevitabbam pi asevitabbam pãti" iti kho pan' etaü vuttaü. Ki¤ c' etaü paņicca vuttaü? Tattha yaü ja¤¤ā pariye- sanaü: Imaü kho me pariyesanaü sevato akusalā dhammā abhivaķķhanti kusalā dhammā parihāyantãti, evaråpā pariyesanā na sevitabbā. Tattha yaü ja¤¤ā pariyesanaü: Imaü kho me pariyesanaü sevato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaķ- ķhantãti, evaråpā pariyesanā sevitabbā. "Pariyesanaü p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi, sevitabbam pi asevitabbam pãti" iti yan taü vuttaü idam etaü paņicca vuttaü. \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 281]># %% "Evaü paņipanno kho devānam inda bhikkhu pātimok- kha-saüvarāya paņipanno hotãti.' \<*<1>*>/ Itthaü Bhagavā Sakkassa devānam Indassa pa¤haü puņņho vyākāsi. Attamano Sakko devānam Indo Bhaga- vato bhāsitaü abhinandi anumodi: `Evam etaü Bhagavā, evam etaü Sugata, tiõõā m' ettha kaīkhā vigatā kathaī- kathā Bhagavato pa¤ha-veyyākaraõaü sutvā ti.' 5. Iti ha Sakko devānam indo Bhagavato bhāsitaü abhinanditvā anumoditvā Bhagavantaü uttariü pa¤haü apucchi: `Kathaü-paņipanno pana mārisa bhikkhu indriya- {saüvarāya} paņipanno hotãti?' `Cakkhu-vi¤¤eyyaü råpaü p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi, sevitabbam pi asevitabbam pi. Sota- vi¤¤eyyaü saddaü p' ahaü devānam inda . . . pe . . . Ghāna-vi¤¤eyyaü gandhaü p' ahaü devānam inda . . . pe\<*<2>*>/ . . . Jivhā-vi¤¤eyyaü rasaü p' ahaü devānam inda . . . pe . . . Kāya-vi¤¤eyyaü phoņņhabbaü p' ahaü devānam inda . . . pe . . . Mano-vi¤¤eyyaü dhammaü p' ahaü devānam inda duvidhena vadāmi, sevitabbam pi asevitabbam pãti.' Evaü vutte Sakko devānam indo Bhagavantaü etad avoca: `Imassa kho ahaü bhante Bhagavatā saükhittena bhāsitassa evaü {vitthārena} atthaü ājānāmi. Yathārå- paü\<*<3>*>/ bhante cakkhu-vi¤¤eyyaü råpaü\<*<4>*>/ sevato akusalā dhammā abhivaķķhanti kusalā dhammā parihāyanti, evaråpaü cakkhu-vi¤¤eyyaü råpaü na sevitabbaü; yathāråpa¤ ca kho bhante cakkhu-vi¤¤eyyaü råpaü sevato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaķķhanti, evaråpaü cakkhu-{vi¤¤eyyaü} råpaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm itthaü Bhagavā||la||kathaü paņipanno; K omits the whole down to apucchi. 2 SS omit throughout all the pe's after the first. 3 Bm K -råpa¤ ca kho. 4 SS omit råpaü here, but insert it regularly below; so Bm K here. >/ #<[page \<*<282>*>/]># %<\<*<282>*>/ SAKKA-PAĨHA SUTTANTA. [D. xxi. \<*<2>*>/. \<*<5>*>/.>% sevitabbaü. Yathāråpaü ca kho\<*<1>*>/ bhante sota-vi¤¤ey- yaü saddaü sevato . . . pe . . . ghāna-vi¤¤eyyaü gandhaü sevato . . . pe . . . jivhā-vi¤¤eyyaü rasaü sevato . . . pe . . . kāya-vi¤¤eyyaü phoņņhabbaü sevato . . . pe . . . mano-vi¤¤eyyaü dhammaü sevato akusalā dhammā abhivaķķhanti kusalā dhammā parihāyanti, evaråpo mano-vi¤¤eyyo dhammo na sevitabbo. Yathā- råpa¤ ca kho bhante mano-vi¤¤eyyaü dhammaü sevato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaķ- ķhanti, evaråpo mano-vi¤¤eyyo dhammo sevitabbo -- Imassa kho me bhante Bhagavatā saükhittena bhāsitassa evaü {vitthārena} atthaü ājānato\<*<2>*>/ tiõõā m' ettha kaīkhā vigatā kathaīkathā Bhagavato pa¤ha-veyyākaraõaü sutvā ti.' 6. Iti ha Sakko devānam indo Bhagavato {bhāsitaü} abhinanditvā anumoditvā Bhagavantaü uttariü pa¤haü apucchi: `Sabbe va nu kho mārisa samaõa-brāhmaõā ekanta- vādā ekanta-sãlā ekanta-chandā ekanta-ajjhosānā ti?' `Na kho devānam inda sabbe samaõa-brāhmaõā ekanta- vādā ekanta-sãlā ekanta-chandā ekanta-ajjhosānā ti.' `Kasmā pana mārisa na sabbe samaõa-brāhmaõā ekanta-vādā ekanta-sãlā ekanta-chandā ekanta-ajjhosānā ti?' `Aneka-dhātu nānā-dhātu kho devānam inda loko. Tasmiü {aneka-dhātu}\<*<3>*>/-{nānā-dhātusmiü} loke yaü yad eva\<*<4>*>/ sattā dhātuü abhinivisanti taü tad eva\<*<5>*>/ thāmasā parāmassa\<*<6>*>/ abhinivissa\<*<7>*>/ voharanti: "Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti." Tasmā na sabbe samaõa-brāhmaõā ekanta-vādā ekanta-sãlā ekanta-chandā ekanta-ajjhosānā ti.' `Sabbe va nu kho mārisa samaõa-brāhmaõā accanta- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit here. 2 SS ajānato; Bm ājānato; K ājānanto. 3 K anekadhātusmiü. 4 K yaü yaü deva. 5 K taü taü deva. 6 Sd ap-; Bm K parāmāsā. 7 So SS, Sc corrects to -vessa. >/ #<[page 283]># %% niņņhā accanta-yogakkhemã accanta-brahmacārã accanta- pariyosānā ti?' `Na kho devānam inda samaõa-brāhmaõā accanta- niņņhā accanta-yogakkhemã accanta-brahmacārã accanta- pariyosānā ti.' `Kasmā pana mārisa na sabbe samaõa-brāhmaõā accanta-niņņhā accanta-yogakkhemã accanta-brahmacārã accanta-pariyosānā ti?' `Ye kho te\<*<1>*>/ devānam inda samaõa-brāhmaõā\<*<2>*>/ taõhā- saīkhaya-vimuttā, te accanta-niņņhā accanta-yogakkhemã accanta-brahmacārã accanta-pariyosānā.\<*<3>*>/ Tasmā na sabbe samaõa-brāhmaõā accanta-niņņhā accanta-yogakkhemã accanta-brahmacārã accanta-pariyosānā ti.' Itthaü Bhagavā Sakkassa devānam indassa pa¤haü puņņho vyākāsi. Attamano Sakko devānam Indo Bhaga- vato bhāsitaü abhinandi anumodi: `Evam etaü Bhagavā, evam etaü Sugata, tiõõā m' ettha kaīkhā, vigatā kathaī- kathā, Bhagavato pa¤ha-veyyākaraõaü sutvā ti.' 7. Iti ha Sakko devānam indo Bhagavato bhāsitaü abhinanditvā anumoditvā Bhagavantaü etad avoca: `Ejā bhante rogo ejā gaõķo ejā sallaü ejā imaü purisaü parikaķķhati\<*<4>*>/ tassa tass' eva bhavassa abhinipphattiyā,\<*<5>*>/ tasmā ayaü puriso uccāvacam āpajjati. Yesāhaü bhante pa¤hānaü ito bahiddhā a¤¤esu samaõa-brāhmaõesu okāsa- kammam pi nālatthaü, te me Bhagavatā vyākatā dãgha- rattānusayino,\<*<6>*>/ ya¤ ca pana me vicikicchā-kathaīkathā- sallaü ta¤ ca Bhagavatā abbåëhan\<*<7>*>/ ti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct omit. 2 Sct omit. The Samyutta (iii. 13), when twice quoting this sentence, has it, but not kho nor devānam inda. 3 S. iii. 13, adds each time seņņhā deva-manussānaü. 4 St anti. 5 Sd Bm abhnippattiyā; K abhinibbattiyā; K (note) abhinipphattiyā ti vā pāņho. 6 Sdt Bm -ānusayi; Sc -ānusaüyi; K -ānupassatā. 7 Scd asammåëhan. See Sö. 593,779; M. i. 139 = A. iii. 84; Vim. Vatthu 83. 9, 10. >/ #<[page 284]># %<284 SAKKA-PAĨHA SUTTANTA. [D. xxi. 2. 7.>% `Abhijānāsi no tvaü devānam inda ime pa¤he a¤¤e samaõa-brāhmaõe pucchittho ti?'\<*<1>*>/ "Abhijānām' ahaü bhante ime pa¤he a¤¤e samaõa- brāhmaõe pucchitā ti.' `Yathā-kathaü pana te\<*<2>*>/ devānam inda vyākaüsu,\<*<3>*>/ sace te agaru, bhāsassåti.' `Na kho me bhante garu yatth' assa Bhagavā nisinno Bhagavanta-råpā vā ti.'\<*<4>*>/ `Tena hi devānam inda bhāsassåti.' `Ye sāhaü\<*<5>*>/ bhante ma¤¤āmi samaõa-brāhmaõe:\<*<6>*>/ "āra¤¤akā panta\<*<7>*>/-senāsanā" ti\<*<8>*>/ tyāhaü upasaükamitvā ime pa¤he pucchāmi. Te mayā puņņhā na sampāyanti, asampāyantā mamaü yeva paņipucchanti: "Ko nāmo āyasmā ti?" Tesāhaü puņņho vyākaromi: "Ahaü kho mārisa Sakko devānam indo ti." Te mamaü yeva uttariü paņipucchanti: "Kim pan' āyasmā devānam indo\<*<9>*>/ kammaü katvā imaü ņhānaü patto ti?" Te- sāhaü yathā-sutaü yathā-pāriyattaü dhammaü desemi. Te tāvaken'\<*<10>*>/ eva attamanā honti: "Sakko ca no devānam indo diņņho, ya¤ ca no apucchimhā ta¤ ca no vyākāsãti." Te a¤¤adatthu mamaü yeva sāvakā sampajjanti, na cāhaü tesaü, ahaü kho pana bhante Bhagavato sāvako, sotāpanno avinipāta-dhammo niyato sambodhi-parāyano ti.' `Abhijānāsi no tvaü devānam inda ito pubbe evaråpaü veda-paņilābhaü somanassa-paņilābhan ti?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc pucchittāti corrected to pucchitthāti; St Bm pucchitāti; K pucchitoti. See D. i. 51; Sum 158. 2 Scd omit; St me. See Sum 159. 3 Sd vyākariüsu; Bm byākaüsu; K byākariüsu. See D. i. 51. 4 Bm K -råpo cāti. 5 St yesahaü; Sum yassāhaü (=sandhi for ye assu ahaü). See 9. 6 Bm K brāhmaõā. 7 St Paõõa; Scd Pantha-; Bm santa-. 8 SS senāsanānãti. 9 Bm K inda. 10 Sc tāvyāken'; Bm K tāvataken'. >/ #<[page 285]># %% `Abhijānām' ahaü bhante ito pubbe evaråpaü veda- paņilābhaü somanassa-paņilābhan ti.' `Yathā-kathaü pana tvaü devānam inda abhijānāsi ito pubbe evaråpaü veda-paņilābhaü somanassa-paņilābhan ti?' `Bhåtapubbaü bhante devāsura-saügāmo {samupab- båëho}\<*<1>*>/ ahosi. Tasmiü kho pana bhante saügāme devā jiniüsu, asurā parājiüsu. Tassa mayhaü bhante taü saügāmaü abhivijinitvā\<*<2>*>/ vijita-saügāmassa etad ahosi: "Yā c' eva dāni dibbā ojā,\<*<3>*>/ yā va\<*<4>*>/ asura-ojā,\<*<5>*>/ ubhayam\<*<6>*>/ etaü\<*<7>*>/ devā paribhu¤jissantãti." Yo kho pana me bhante veda-paņilābho somanassa-paņilābho sadaõķāvacaro sa- satthāvacaro na nibbidāya na virāgāya na nirodhāya na upasamāya na abhi¤¤āya na sambodhāya na nibbānāya saüvattati. Yo kho pana me ayaü bhante Bhagavato dhammaü sutvā veda-paņilābho somanassa-paņilābho, so adaõķāvacaro asatthāvacaro ekanta-nibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhi¤¤āya sambodhāya nibbānāya {saüvattatãti}.' 8. `Kim pana tvaü devānam inda atthavasaü sampas- samāno\<*<8>*>/ evaråpaü veda-paņilābhaü somanassa-paņilā- bhaü pavedesãti?' `Cha kho ahaü bhante atthavase sampassamāno evaråpaü veda-paņilābhaü somanassa-paņilābhaü pave- demi. `Idh' eva tiņņhamānassa deva-bhåtassa me sato Punar\<*<9>*>/ āyu ca\<*<10>*>/ me laddho evaü jānāhi mārisāti. `Imaü kho ahaü bhante paņhamaü atthavasaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So SS Sum; Bm K samåpabyuëho; K (Sã) samåpabbuëho. But see M. 1. 253; S. i. 98. 2 Scd abhivijitvā. 3 Sc mijā; Sd jā. 4 Bm K ca. 5 Sc asurambajā; Sd K asurā ojā; Bm asåra ojā. 6 Sc ubhayacetaü. 7 Bm K ettha; K (Sã) etaü. 8 Scd vary, with samphass-. 9 K pun' ev'. 10 St K va. >/ #<[page 286]># %<286 SAKKA-PAĨHA SUTTANTA. [D. xxi. 2. 8.>% sampassamāno evaråpaü veda-paņilābhaü somanassa- paņilābhaü pavedemi. `Cutāhaü diviyā kāyā āyuü hitvā amanusaü, Amåëho\<*<1>*>/ gabbham issāmi\<*<2>*>/ yattha me\<*<3>*>/ ramatã\<*<4>*>/ mano ti. `Imaü kho ahaü bhante dutiyaü atthavasaü sampas- samāno evaråpaü veda-paņilābhaü somanassa-paņilābhaü pavedemi. `So 'haü\<*<5>*>/ amåëha-pa¤h' assu viharaü sāsane rato, Ĩāyena\<*<6>*>/ viharissāmi sampajāno paņissato ti. `Imaü kho ahaü bhante tatiyaü atthavasaü saü- passamāno evaråpaü veda-paņilābhaü somanassa-paņilā- bhaü pavedemi. `Ĩāyena ca me carato\<*<7>*>/ sambodhi ce bhavissati, A¤¤ātā\<*<8>*>/ viharissāmi sveva\<*<9>*>/ anto bhavissatãti\<*<10>*>/. `Imaü kho ahaü bhante catutthaü atthavasaü sam- passamāno evaråpaü veda-paņilābhaü somanassa-paņilā- bhaü pavedemi. `Cutāhaü mānusā\<*<11>*>/ kāyā āyuü hitvāna mānusaü, Puna devo bhavissāmi deva-lokasmiü uttamo ti. `Imaü kho ahaü bhante pa¤camaü atthavasaü sam- passamāno evaråpaü veda-paņilābhaü somanassa-paņilā- bhaü pavedemi. `Te paõãtatarā\<*<12>*>/ devā Akaniņņhā yasassino,\<*<13>*>/ Antime vattamānamhi\<*<14>*>/ so nivāso bhavissatãti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc -ëhe. 2 Bm K essāmi. 3 St omits. 4 SS K -tã; Bm -ti. 5 Sdt so ahaü; Bm K svāhaü. 6 SS kāyena (twice). 7 St caraõo; K parato. 8 Scd a¤¤atāvi; St a¤¤atā. 9 SS seva; Bm svevam. 10 Bm bhavidassati. 11 Sc man-. 12 St -ro. 13 Sc -sano. 14 Sc vattha-. >/ #<[page 287]># %% `Imaü kho ahaü bhante chaņņhaü atthavasaü sam- passamāno evaråpaü veda-paņilābhaü somanassa-paņilā- bhaü pavedemi. `Ime kho ahaü bhante cha atthavase sampassamāno evaråpaü veda-paņilābhaü somanassa-paņilābhaü pave- demi. 9. `Apariyosita\<*<1>*>/-saükappo vicikicchã\<*<2>*>/ kathaükathã, Vicarã\<*<3>*>/ dãgham addhānaü anvesanto Tathāgataü. Y' assu\<*<4>*>/ ma¤¤āmi samaõe\<*<5>*>/ pavivitta-vihārino Sambuddho iti ma¤¤āno\<*<6>*>/ gacchāmi te\<*<7>*>/ upāsituü.\<*<8>*>/ Kathaü ārādhanā hoti kathaü hoti virādhanā,\<*<9>*>/ Iti puņņhā na sambhonti magge paņipadāsu ca. Tyāssu\<*<10>*>/ yadā maü jānanti Sakko devānam āgato, Tyāssu\<*<11>*>/ mam eva pucchanti kiü katvā pāpuõã\<*<12>*>/ idaü.\<*<13>*>/ Tesaü yathā sutaü dhammaü desayāmi\<*<14>*>/ jane sutaü, Ten' ass' attamanā\<*<15>*>/ honti {diņņho} no Vāsavo ti ca. Yadā ca Buddhaü\<*<16>*>/ addakkhiü\<*<17>*>/ vicikicchā\<*<18>*>/-vitā- raõaü, So 'mhi vãtabhayo ajja sambuddhaü {payirupāsiya}.\<*<19>*>/ Taõhā-sallassa hantāraü Buddhaü appaņipuggalaü, Ahaü vande mahāvãraü {vandām'}20 ādicca-bandhunaü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St aparisoyi. 2 Sc -aü; St -iü; Bm -ccho; K -cchā. 3 Bm vicari; K vicaraü. 4 All MSS. and K and Sum yassa (see page 284, note5). 5 Scd samaõo. 6 St ma¤¤āne; K ma¤¤amāno. 7 K (Sã) no. 8 Bm upāsidatuü. 9 Sc -na; St naü. 10 Sd K tyassa; Bm (apparently) tåssu; and below. 11 Scd K tyassa. 12 Sc papuõiü; Sd pāpunā; St pāpuõaü; Bm pāpuõi; K pāpuõã. 13 So MSS and K. 14 Sd desissāmi; Bm desiyāmi. 15 Sd tenasantamanā; St tenassattamaõā; Bm K tena attamanā. 16 K Sambuddhaü. 17 Sc Bm -khi. 18 SS vicikiccha. 19 So SS; Bm -sayi; K -sayiü. 20 Bm K Buddham. >/ #<[page 288]># %<288 SAKKA-PAĨHA SUTTANTA. [D. xxi. 2. 9.>% Yaü karomase\<*<1>*>/ {Brahmuno} samaü\<*<2>*>/ devehi mārisa Tad ajja tuyhaü kassāma\<*<3>*>/ handa sāmaü karoma te\<*<4>*>/. Tuvam ev' asi\<*<5>*>/ sambuddho tuvaü satthā anuttaro, Sadevakasmiü lokasmiü n' atthi te paņipuggalo ti.' 10. Atha kho Sakko devānam indo Pa¤casikhaü gan- dhabba-puttaü āmantesi: `Bahåpakāro kho me\<*<6>*>/ 'si tvaü, tāta Pa¤casikha, yaü tvaü Bhagavantaü paņhamaü pasādesi. Tayā tāta paņhamaü pasāditaü\<*<7>*>/ pacchā mayaü\<*<8>*>/ Bhagavantaü dassanāya upasaükamimha\<*<9>*>/ arahantaü sammā-sambud- dhaü. Pettike ņhāne ņhapayissāmi, Gandhabba-rājā bhavissasi, Bhadda¤ ca\<*<10>*>/ te Suriya\<*<11>*>/-vaccasaü\<*<12>*>/ dammi, sā hi te abhipatthitā\<*<13>*>/ ti.' Atha kho Sakko devānam indo pāõinā paņhaviü parā- masitvā tikkhattuü udānaü udānesi: `Namo tassa Bhagavato arahato sammā-sambuddhassa! Namo tassa Bhagavato arahato sammā-sambuddhassa! Namo tassa Bhagavato arahato sammā-sambud- dhassāti!'\<*<14>*>/ Imasmi¤ ca pana veyyākaraõasmiü bha¤¤amāne Sak- kassa devānam indassa virajaü vãtamalaü dhamma- cakkhuü udapādi: `Yaü ki¤ci samudaya-dhammaü sabban taü nirodha-dhamman' ti, a¤¤esa¤ ca asãtiyā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS Bm karomasi. 2 SS sama. 3 Bm K dassāma. 4 Sd karomato; St kamate. 5 Bm tvamevapasi; K tvameva sivaü. 6 Sc omits. 7 Sd -tā; Bm -dikaü. 8 Bm K add taü. 9 K -imhā. 10 Sct add se; Sd adds ye. 11 Bm såriya. 12 Bm K vacchasaü. 13 Sc abhippattā, omits ti; St abhipattito, corrected to -pattitā; Bm -pattitā. 14 This third repetition omitted in SS. >/ #<[page 289]># %% devatā-sahassānaü. Iti ha\<*<1>*>/ Sakkena devānam indena ajjhittā\<*<2>*>/ pa¤hā puņņhā, te Bhagavatā vyākatā. Tasmā imassa veyyākaraõassa Sakka-pa¤ho t' eva\<*<3>*>/ adhivacanan ti. SAKKA-PAĨHA-SUTTANTAũ NIōōHITAũ.\<*<4>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K add ye. 2 SS acchariya; Bm ajjhiņņhāyhā; K ajjhiņņha-. 3 Bm tve; K tveva. 4 Bm K suttaü aņņhamaü. >/ #<[page 290]># %< 290>% [xxii. Mahā-Satipaņņhāna Suttanta.]* Evam me sutaü. 1. Ekaü samayaü Bhagavā Kuråsu viharati. Kam- māssadhammaü\<*<1>*>/ nāma Kurånaü nigamo. Tatra kho Bhagavā bhikkhå āmantesi `Bhikkhavo' ti. `Bhadante'\<*<2>*>/ ti te bhikkhå Bhagavato paccassosuü. Bhagavā etad avoca: \<*<3>*>/Ekāyano ayaü bhikkhave maggo sattānaü visuddhiyā soka-pariddavānaü\<*<4>*>/ samatikkamāya dukkha-domanas- sānaü atthagamāya\<*<5>*>/ ¤āyassa\<*<6>*>/ adhigamāya nibbānassa\<*<7>*>/ sacchikiriyāya, yadidaü cattāro satipaņņhānā. Katame cattāro? Idha bhikkhave bhikkhu kāye kāy- ānupassã viharati ātāpã sampajāno satimā, vineyya loke\<*<8>*>/ abhijjhā-domanassaü -- vedanāsu vedanānupassã viharati ātāpã sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhā-domanassaü -- citte cittānupassã viharati ātāpã sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhā-domanassaü -- dhammesu dham- mānupassã viharati ātāpã sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhā-domanassaü\<*<9>*>/. \<-------------------------------------------------------------------------- * Edited at Colombo, 1883, by Baņuwan Tuķāwa, with the old Sanna by Daramiņipola = Col. Compare also Trenckner's edition of the corresponding text in the Majjhima (i. 55 foll.) = Mt. 1 Sd Col Kammāssad-; Sct Mt Kammāssadh-; Bm Kammāsadh-; K Kammāsadam-. (See above, p. 55 and M. i. 532.) 2 Bm bhaddante. 3 Quoted Kathā Vatthu 158. 4 Bm K paridevānaü (and so K. V.) See M. i. 532. 5 K atthaīg- (and so K. V.) 6 Bm ¤ay-. 7 Col nibbāõ-. 8 Col prints ātāpãsampajāno satimāvineyyaloke. 9 Bm adds Uddeso niņhito; K uddesa-vāra-kathā niņņhitā; Col. Uddesa-vāram. >/ #<[page 291]># %% 2. Katha¤ ca\<*<1>*>/ bhikkhave bhikkhu kāye kāyānupassã viharati? Idha bhikkhave bhikkhu ara¤¤a-gato vā rukkha-måla- gato vā su¤¤āgāra-gato vā nisãdati\<*<2>*>/ pallaīkaü ābhujitvā\<*<3>*>/ ujuü kāyaü paõidhāya parimukhaü satiü upaņņhapetvā. So sato va assasati, sato\<*<4>*>/ passasati. Dãghaü vā assasanto `Dãghaü assasāmãti' pajānāti, {dãghaü} vā passasanto `Dãghaü passasāmãti' pajānāti. Rassaü vā assasanto `Rassaü assasāmãti' pajānāti, rassaü vā passasanto `Rassaü passasāmãti' pajānāti. `Sabba-kāya-paņisaüvedi assasissāmãti' sikkhati `Sabba-kāya-paņisaüvedã passasis- sāmãti' sikkhati. `Passambhayaü kāya-saükhāraü assasissāmãti' sikkhati, `passambhayaü kāya-saü- khāraü passasissāmãti' sikkhati\<*<5>*>/. Seyyathā pi bhikkhave dakkho bhamakāro vā bhamakārantevāsã vā dãghaü vā a¤chanto\<*<6>*>/ `Dãghaü a¤chāmãti' pajānāti, rassaü vā a¤chanto `Rassaü {a¤chāmãti}' pajānāti, evam eva kho bhikkhave bhikkhu dãghaü vā assasanto `Dãghaü assasāmãti' pajānāti, dãghaü vā passasanto `Dãghaü passasāmãti' pajānāti, rassaü vā assasanto `Rassaü assasāmãti' pajānāti, rassaü vā passasanto `Rassaü passasāmãti' pajānāti.\<*<7>*>/ `Sabba- kāya-paņisaüvedã {assasissāmãti}' sikkhati, `sabbakāya- paņisaüvedã passasissāmãti' sikkati. `Passambhayaü kāya-saükhāraü assasissāmãti' sikkati, `passambhayaü kāya-saükhāraü passasissāmãti' sikkhati. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm inserts pana. 2 From nisãdati down to rassaü passasāmãti pajā¤ati quoted Yog. Man. p. 5. 3 Bm ābhu¤jitvā. 4 Sc Bm Vin. iii. 70 add va. 5 Vin. iii. 71 adds thirteen similar clauses. 6 Sc Bm K Col Mt a¤ch- throughout; K (note) a¤janto ti pi acchanto ti pi pāņho; Sdt a¤j- (but comp. Jāt 1. 192 last lines). The Sanna, p. 12, explains dãrgha mahat bhāõķayan liyana kala dingu kirãmen dik koņa adane. 7 Mt p. 56 has pe for the rest of this paragraph. So St here. Scd Bm Col. K. have it in full. >/ #<[page 292]># %<292 MAHâ-SATIPAōōHâNA SUTTANTA. [D. xxii. 2.>% `Iti ajjhattaü vā kāye kāyānupassã viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati, ajjhatta-bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati. Samudaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, samudaya-vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati. `Atthi kāyo' ti vā pan' assa sati paccu- paņņhitā hoti yāvad eva ¤āõa-mattāya patissati-mattāya.\<*<1>*>/ Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādiyati. Evam pi\<*<2>*>/ bhikkhave bhikkhu kāye kāyānupassã viha- rati\<*<3>*>/. 3. Puna ca paraü bhikkhave bhikkhu gacchanto vā `Gacchāmãti' pajānāti, ņhito vā `ōhito 'mhãti' pajānāti, nisinno vā `Nisinno 'mhãti' pajānāti, sayāno vā `Sayā- no 'mhãti' pajānāti. Yathā yathā vā pan' assa kāyo paõihito hoti, tathā tathā naü pajānāti. Iti ajjhattaü vā kāye kāyānupassã viharati, bahiddhā vā kāye {kāyānupassã} viharati, ajjhatta-bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati. Samudaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, samudaya-vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati. `Atthi kāyo' ti vā pan' assa sati paccupaņņhitā hoti yāvad eva ¤āõa-mattāya patissati-mattāya. Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādiyati. Evam pi\<*<4>*>/ bhik- khave bhikkhu kāye kāyānupassã viharati\<*<5>*>/. 4. Puna ca paraü bhikkhave bhikkhu abhikkante paņikkante sampajāna-kārã hoti. âlokite vilokite sampa- jāna-kārã hoti. Sammi¤jite\<*<6>*>/ pasārite sampajāna-kārã hoti. Saīghāņi-patta-cãvara-dhāraõe sampajāna-kārã hoti. Asite pãte khāyite sāyite sampajāna-kārã hoti. Uccāra-passāva- kamme sampajāna-kārã hoti. Gate ņhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuõhã-bhāve sampajāna-kārã hoti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K paņissati-; and onwards, 5-12. 2 Bm adds kho. 3 Bm K add ânāpāna-pabbaü niņņhitaü. Col has ânāpāna-sati-kaõķaü. 4 Bm adds kho. 5 Bm K add Iriyāpatha-pabbaü niņņhitaü; Col Iriyāpatha-kaõķaü. 6 Bm sami¤jite. >/ #<[page 293]># %% Iti ajjhattaü vā\<*<1>*>/ kāye kāyānupassã viharati bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati, ajjhatta-bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati. Samudaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, samudaya-vaya-{dhammānupassã} vā kāyasmiü viharati. `Atthi kāyo' ti vā pan' assa sati paccupaņņhitā hoti yāvad eva ¤āõa-mattāya patissati-mattāya. Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādiyati. Evam pi bhikkhave bhikkhu kāye kāyānupassã viharati\<*<2>*>/. 5. Puna ca paraü bhikkhave bhikkhu imam eva kāyaü uddhaü pādatalā\<*<3>*>/ adho kesa-matthakā taca-pariyantaü påraü\<*<4>*>/ nānappakārassa asucino paccavekkhati: `Atthi imasmiü kāye kesā lomā nakhā dantā taco maüsaü nahārå aņņhã\<*<5>*>/ aņņhi-mi¤jā\<*<6>*>/ vakkaü hadayaü yakanaü kilomakaü pihakaü papphāsaü antaü anta-guõaü udariyaü karãsaü pittaü semhaü pubbo lohitaü sedo medo assu vasā kheëo\<*<7>*>/ siīghāõikā\<*<8>*>/ lasikā muttan ti.'\<*<9>*>/ Seyyathā pi bhikkhave ubhato-mukhā mutoli\<*<10>*>/ pårā nānā-vihitassa dha¤¤assa, seyyathãdaü sālãnaü vãhãnaü muggānaü māsānaü tilānaü taõķulānaü, tam enaü cakkhumā puriso mu¤citvā paccavekkheyya: `Ime sālã, ime vãhã, ime muggā, ime māsā, ime tilā, ime taõķulā ti' -- evam eva kho bhikkhave bhikkhu imam eva kāyaü uddhaü pādatalā adho kesa-matthakā taca-pariyantaü påraü nānappakārassa asucino paccavekkhati: `Atthi imasmiü kāye kesā lomā\<*<11>*>/ nakhā dantā taco maüsaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm omits the rest of the repetition and adds Sampajāna-pabbaü niņņhitaü. 2 K adds sampaja¤¤a-pabbaü niņņhitaü; Col Catusampaja¤¤a-kaõķaü. 3 Col pāpādatalā. 4 K Mt påran. 5 Bm aņņhi. 6 Bm K mi¤jaü, and below. 7 Col khelo, and below. 8 Col siīghānikā, below siīghāõ-; Bm siīghan-. 9 Khuddaka Pāņha 3 adds matthake matthalungaü. This is not in the quotation at S. iv. 111. 10 Bm Mt -oëi-; Col K -olã-; K (note) påtolã ti pi pāņho. 11 Bm . . . pa . . . muttan ti. >/ #<[page 294]># %<294 MAHâ-SATIPAōōHâNA SUTTANTA. [D. xxii. 5.>% nahārå aņņhã aņņhi-mi¤jā vakkaü hadayaü yakanaü kilo- makaü pihakaü papphāsaü antaü anta-guõaü udariyaü karãsaü pittaü semhaü pubbo lohitaü sedo medo assu vasā kheëo siīghāõikā lasikā muttan ti.' Iti ajjhattaü vā\<*<1>*>/ kāye kāyānupassã viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati, ajjhatta-bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati. Samudaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, samudaya-vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati. `Atthi {kāyo} ti' vā pan' assa sati paccupaņņhitā hoti yāvad eva ¤āõa-mattāya patissati-mattāya. Anissito ca viharati, na ca ki¤ci loke upādiyati. Evam pi bhikkhave bhikkhu kāye kāyānupassã viharati\<*<2>*>/. 6. Puna ca paraü bhikkhave bhikkhu imam eva kāyaü yathā-ņhitaü yathā-paõihitaü dhātuso\<*<3>*>/ paccavekkhati: `Atthi imasmiü kāye paņhavã-dhātu āpo-dhātu tejo-dhātu vāyo-dhātåti.' Seyyathāpi bhikkhave dakkho {goghātako} vā goghātak- antevāsã vā gāviü vadhitvā cātummahāpathe bilaso\<*<4>*>/ paņi- vibhajitvā\<*<5>*>/ nisinno assa, evam eva kho bhikkhave bhikkhu imam eva kāyaü yathā-{ņhitaü} yathā-paõihitaü dhātuso paccavekkhati: `Atthi imasmiü kāye paņhavã-dhātu āpo- dhātu tejo-dhātu vāyo-dhātåti.' Iti ajjhattaü vā\<*<6>*>/ kāye kāyānupassã viharati,\<*<7>*>/ bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati, ajjhatta-bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati. Samudaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm omits from here as before, and adds Paņikålamanasikāra-pabbaü niņņhitaü. 2 K adds Paņikåla-manasikāra-pabbaü niņņhitaü; Col Paņikkula-manasikāra-kaõķaü. 3 So SS. 4 K vil-. 5 Sct paņibhajitvā; Bm vibhajjitvā (sic). 6 K here inserts pe, down to viharati, and then adds Dhātu, &c. as in Bm. 7 Bm closes the section here, Dhātu-manasikāra-pabbaü niņņhitaü. >/ #<[page 295]># %% viharati, samudaya-vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati. `Atthi kāyo ti' vā pan' assa sati paccuņņhitā hoti yāvad eva ¤āõa-mattāya patissati-mattāya. Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādiyati. Evam pi bhikkhave bhikkhu kāye kāyānupassã viharati\<*<1>*>/. 7. Puna ca paraü bhikkhave bhikkhu seyyathā pi pas- seyya sarãraü sãvathikāya chaķķitaü ekāhamataü vā dvãhamataü vā tãhamataü vā uddhumātakaü vinãlakaü vipubbaka-jātaü, so imam eva kāyaü upasaüharati: `Ayam pi kho kāyo evaü-dhammo evaü-bhāvã etaü\<*<2>*>/ anatãto ti.' Iti ajjhattaü vā\<*<3>*>/ kāye kāyānupassã viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati, ajjhatta-bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati. Samudaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, samudaya-vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati. `Atthi kāyo ti' vā pan' assa sati paccupaņņhitā hoti yāvad eva ¤āõa-mattāya patissati-mattāya. Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādiyati. Evam pi bhikkhave bhikkhu kāye kāyānupassã viharati\<*<4>*>/. 8. Puna ca paraü bhikkhave bhikkhu seyyathā pi passeyya sarãraü sãvathikāya {chaķķitaü} kākehi vā khaj- jamānaü kulalehi vā khajjamānaü gijjhehi vā khajja- mānaü supāõehi\<*<5>*>/ vā khajjamānaü sigālehi vā khajja- mānaü vividhehi\<*<6>*>/ vā pāõaka-jātehi khajjamānaü, so imam eva kāyaü upasaüharati: `Ayam pi kho kāyo evaü- dhammo evaü-bhāvã etaü anatãto ti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Col Dhātu-manasikāra-kaõķaü. 2 Sd (here only); Bm M. iii. 91 evam; Sc evam corrected to etaü. 3 Bm K omit the rest, but adds no title to the section. 4 Col adds Paņhamaü sãvathikaü. 5 SS Col supānehi; Sky at M. iii. 91 supāõehi; Bm kaīkhehi; K M. iii. 91 suvānehi. 6 Bm adds Sunakhehi vā khajjamānaü, byagghehi vā khajjamānaü, dipãhi (sic) vā khajjamānaü. Comp. Yog. Man. 55. >/ #<[page 296]># %<296 MAHâ-SATIPAōōHâNA SUTTANTA. [D. xxii. 8.>% Iti ajjhattaü vā\<*<1>*>/ kāye kāyānupassã viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati, ajjhatta-bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati. Samudaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, samudaya-vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati. `Atthi kāyo ti' vā pan' assa {sati paccupaņņhitā} hoti yāvad eva ¤āõa-mattāya patissati-mattāya. Anissito ca viharati, na ca ki¤ci loke upādiyati. Evam pi bhik- khave bhikkhu kāye kāyānupassã viharati. 9. Puna ca paraü bhikkhave bhikkhu seyyathā pi passeyya sarãraü sãvathikāya chaķķitaü aņņhi-saīkhali- kaü\<*<2>*>/ sa-maüsa-lohitaü nahāru\<*<3>*>/-{sambandhaü},\<*<4>*>/ . . . pe . . . aņņhi-saīkhalikaü nimmaüsaü lohitamakkhitaü\<*<5>*>/ nahāru-sambandhaü,\<*<6>*>/ . . . pe . . . aņņhi-saīkhalikaü\<*<7>*>/ apagata-maüsa-lohitaü nahāru-sambandhaü\<*<8>*>/ . . . pe . . . {aņņhikāni} apagata-sambandhāni\<*<9>*>/ disā-vidisāsu\<*<10>*>/ vikkhittāni a¤¤ena hatthaņņhikaü a¤¤ena pādaņņhikaü\<*<11>*>/ a¤¤ena jaī- ghaņņhikaü a¤¤ena åraņņhikaü\<*<12>*>/ a¤¤ena kaņaņņhikaü\<*<13>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm omits to close of section. 2 Sc Col K aņņhi-; so SS below; Scd (here only) Mt, M. iii. 91, Bm aņhika-. 3 Bm nhāru, and below. 4 Col completes "so imam," &c., and then has a fresh beginning and close for each succeeding clause. Bm inserts pa; K pe. 5 All MSS. and editions nimmaüsa-; Col lohitamakkhittam. Comp. M. i. 364. 6 Bm inserts pa; K pe. 7 Bm Mt aņņhika-. 8 Bm inserts pa; K pe. 9 St sambandhanāni; K apagatanahārusambandhāni. K (Sã) apagatasambandhāni, imasmi¤ ca pabbe hatthaņņhikaü pādaņņhikaü jaīghaņņhikaü uraņņhikaü kaņhaņņhikaü piņņhikaõņakanti evaü pāņhakkamo dissati. 10 So Sdt Col M. iii. 92; Sc vidisā corrected to vidisāsu; K Mt vidisā. 11 Bm inserts a¤¤ena goppakaņthikaü [? intended for gopphak-]. 12 So SS Mt Col; Bm K åruņņhikaü. 13 M. iii. 92 and Bm kaņiņņhikam; Bm adds a¤¤ena phāsukaņņhikaü; K kaņhaņņhikaü. >/ #<[page 297]># %% a¤¤ena piņņhi-kaõņakaü\<*<1>*>/ a¤¤ena sãsa-kaņāhaü, so imam eva kāyaü upasaüharati: `Ayam pi kho kāyo evaü- dhammo evaü-bhāvã etaü\<*<2>*>/ anatãto ti.' Iti ajjhattaü vā\<*<3>*>/ kāye kāyānupassã viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati, ajjhatta-bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati. Samudaya-dhammānupassã vā kāyas- miü viharati, vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, samudaya-vaya-dhammānupassã kāyasmiü viharati. `Atthi kāyo' ti' vā pan' assa sati paccupaņņhitā hoti yāvad eva ¤āõa-mattāya patissati-{mattāya}. Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādiyati. Evam pi bhikkhave bhikkhu kāye kāyānupassã viharati. 10. Puna ca paraü bhikkhave bhikkhu seyyathā pi passeyya sarãraü {sãvathikāya} chaķķitaü aņņhikāni setāni saīkha-vaõõåpanibhāni,\<*<4>*>/ . . . pe . . . aņņhikāni pu¤ja- kitāni\<*<5>*>/ terovassikāni,\<*<6>*>/ . . . pe . . . aņņhikāni påtãni\<*<7>*>/ cuõõaka-jātāni, so imam eva kāyaü upasaüharati: `Ayam pi kho kāyo evaü-dhammo evaü-bhāvã etaü anatãto ti.' Iti ajjhattaü vā kāye kāyānupassã viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassã viharati, ajjhatta-bahiddhā vā kāye \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So St Col Mt Scd kaõņhakam; Bm piņņhiņņhikaü, and adds a¤¤ena khandhaņņhikaü a¤¤ena gãvaņņhikaü a¤¤ena hanukaņņhikaü a¤¤ena dantaņņhikaü; K piņņhaņņikaü, and adds a¤¤ena kaõņakaņņhikaü a¤¤ena phāsukaņņhikaü a¤¤ena uraņņhikaü a¤¤ena aüsaņņhikaü a¤¤ena bāhuņņhikaü a¤¤ena gãvaņņhikaü a¤¤ena hanukaņņhikaü a¤¤ena dantaņņhikaü. 2 Sdt Col etaü, so Tr; Sc evaü corrected to etaü; Bm evaü. 3 Bm omits the rest. 4 Col vaõõåpaõibhāni so imam, &c.; Bm vaõõapaņibhāgāni . . . pa . . .; K saīkhavaõõasannikāni . . . pe . . .; K (Sã)-vaõõåpanibhāni; K (Cy)= Bm. 5 So Col Mt Bm K; Scdt -katāni; M. iii. 92 -pu¤jakajātāni. 6 So Mt Bm K Sd, M. iii. 92, S. iv. 185; Sct Col S. iv. 161 therovassikāni. 7 Sdt påtikāni. >/ #<[page 298]># %<298 MAHâ-SATIPAōōHâNA SUTTANTA. [D. xxii. 10.>% kāyānupassã viharati. Samudaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati, samudaya-vaya-dhammānupassã vā kāyasmiü viharati. `Atthi kāyo ti' vā pan' assa sati paccupaņņhitā hoti yāvad eva ¤āõa-mattāya patissati-mattāya. Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādayati. Evaü kho bhik- khave bhikkhu kāye kāyānupassã viharati\<*<1>*>/. 11. Katha¤ ca\<*<2>*>/ bhikkhave bhikkhu vedanāsu vedanā- nupassã viharati? Idha bhikkhave bhikkhu sukhaü\<*<3>*>/ vedanaü vediya- māno\<*<4>*>/ `Sukhaü vedanaü vediyāmãti' pajānāti, dukkhaü\<*<5>*>/ vedanaü vediyamāno `Dukkhaü vedanaü vediyāmãti' pajānāti. {Adukkha-m-asukhaü}\<*<6>*>/ vedanaü vediyamāno `{Adukkha-m-asukhaü} vedanaü vediyāmãti' pajānāti. Sāmisaü vā sukhaü vedanaü vediyamāno `Sāmisaü sukhaü vedanaü vediyāmãti' pajānāti. Nirāmisaü vā sukhaü vedanaü vediyamāno `Nirāmi- saü sukhaü vedanaü vediyāmãti' pajānāti. Sāmisaü vā dukkhaü vedanaü vediyamāno `Sāmisaü dukkhaü vedanaü vediyānãti' pajānāti. Nirāmisaü vā dukkhaü vedanaü vediyamāno `Nirāmisaü dukkhaü vedanaü vediyāmãti' pajānāti. Sāmisaü vā {adukkha-m-asukhaü} vedanaü vediyamāno `Sāmisaü {adukkha-m-asukhaü vedanaü vediyāmãti' pajānāti. Nirāmisaü vā {aduk- kha-m-asukhaü} vedanaü vediyamāno `Nirāmisaü {adukkha-m-asukhaü} vedanaü vediyāmãti' pajānāti. Iti ajjhattaü vā vedanāsu vedanānupassã viharati, bahiddhā vā vedanāsu vedanānupassã viharati, ajjhatta- bahiddhā vā vedanāsu vedanānupassã viharati. Samu- daya-dhammānupassã vā vedanāsu viharati, vaya- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm adds Nava-sivathika-pabbaü niņņhitaü. Cuddasa kāyānupassanā niņņhitā. K adds Navasãvathikāpabbaü niņņhitaü Kāyānupassanā niņņhitā. Col. Navamaü sãvathikaü. Kāyānupassanā-satipaņņhānām. 2 Bm adds pana. 3 Bm K add vā. 4 Bm K vedayamāno, and so onwards. 5 Bm K add vā. 6 Bm K add vā. >/ #<[page 299]># %% dhammānupassã vā vedanāsu viharati, samudaya-vaya- dhammānupassã vā vedanāsu viharati. `Atthi vedanā ti' vā pan' assa sati paccupaņņhitā hoti yāvad eva ¤aõa- mattāya patissati-mattāya. Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādiyati. Evaü\<*<1>*>/ kho bhikkhave bhikkhu vedanāsu vedanānupassã viharati\<*<2>*>/. 12. Katha¤ ca\<*<3>*>/ bhikkhave bhikkhu citte cittānupassã viharati? Idha bhikkhave bhikkhu\<*<4>*>/ sarāgaü vā cittaü `sarāgaü cittan ti' pajānāti, vãtarāgaü\<*<5>*>/ vā cittaü `vãtarāgaü cittan ti' pajānāti, sadosaü vā cittaü `sadosaü cittan ti' pajānāti, vãtadosaü vā cittaü `vãtadosaü cittan ti' pajānāti, samohaü vā cittaü `samohaü cittan ti' pajānāti, vãtamohaü vā cittaü `vãtamohaü cittan ti' pajānāti, saükhittaü vā cittaü `saükhittaü cittan ti' pajānāti, vikkhittaü vā cittaü `vikkhittaü cittan ti' pajānāti, mahaggataü vā cittaü `mahaggataü cittan ti' pajānāti, amahaggataü vā cittaü `amahaggataü cittan ti' pajānāti, sa-uttaraü vā cittaü `sa-uttaraü cittan ti' pajānāti, anuttaraü vā cittaü `anuttaraü cittan ti' pajānāti, samāhitaü vā cittaü `samāhitaü cittan ti' pajānāti, asamāhitaü vā cittaü `asamāhitaü cittan ti' pajānāti, vimuttaü vā cittaü `vimuttaü cittan ti' pajānāti, avimuttaü vā cittaü `avimuttaü cittan ti' pajānāti. Iti ajjhattaü vā citte cittānupassã viharati, bahiddhā vā citte cittānupassã viharati, ajjhatta-bahiddhā vā citte cittānupassã viharati. Samudaya-dhammānupassã vā cittasmiü viharati, vaya-dhammānupassã vā cittasmiü viharati, samudaya-vaya-dhammānupassã vā cittasmiü viharati. `Atthi cittan ti' vā pan' assa sati paccupaņņhitā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm adds pi. 2 Bm K add Vedanānupassanā niņņhitā. Col. adds Vedanānupassanā-satipaņņhānaü. 3 Bm adds pana. 4 See Vol. i. p. 80. 5 Bm vita-. >/ #<[page 300]># %<300 MAHâ-SATIPAōōHâNA SUTTANTA. [D. xxii. 12.>% hoti yāvad eva ¤āõa-mattāya patissati-mattāya. Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādiyati. Evaü\<*<1>*>/ kho bhikkhave bhikkhu citte cittānupassã viharati\<*<2>*>/. 13. Katha¤ ca\<*<3>*>/ bhikkhave bhikkhu dhammesu dham- mānupassã viharati? Idha bhikkhave bhikkhu dhammesu dhammānupassã viharati pa¤casu nãvaraõesu. Katha¤ ca\<*<4>*>/ bhikkhave bhikkhu dhammesu dhammā- nupassã viharati pa¤casu nãvaraõesu? Idha bhikkhave bhikkhu santaü vā ajjhattaü kāma- cchandaü `Atthi me ajjhattaü kāmacchando ti' pajā- nāti, asantaü vā ajjhattaü kāmacchandaü `N' atthi me ajjhattaü kāmacchando ti' pajānāti. Yathā ca anup- pannassa kāmacchandassa uppādo hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca uppannassa kāmacchandassa pahānaü hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca pahãnassa kāmacchandassa āyatiü anuppādo hoti ta¤ ca pajānāti. Santaü vā ajjhattaü vyāpādaü\<*<5>*>/ `Atthi me ajjhattaü vyāpādo ti' pajānāti, asantaü vā ajjhattaü vyāpādaü `N' atthi me ajjhattaü vyāpādo ti' pajānāti. Yathā ca anuppannassa vyāpādassa uppādo hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca uppannassa vyāpādassa pahānaü hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca pahãnassa vyāpādassa āyatiü anuppādo hoti ta¤ ca pajānāti. Santaü vā ajjhattaü thãna-middhaü `Atthi me ajjhattaü thãna-middhan ti' pajānāti, asantaü vā ajjhattaü thãna-middham `N' atthi me ajjhattaü thãna- middhan ti' pajānāti. Yathā ca anuppannassa thãna- middhassa uppādo hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca uppan- nassa thãna-middhassa pahānaü hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca pahãnassa thãna-middhassa āyatiü anuppādo hoti ta¤ ca pajānāti. Santaü vā ajjhattaü uddhacca-kukkuccaü `Atthi me \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm adds pi. 2 Bm K add Cittānupassanā niņņhitā. Col adds Cittānupassanā satipaņņhānaü. 3 Bm adds pana. 4 Bm adds pana. 5 Bm K Mt byāpādaü. >/ #<[page 301]># %% ajjhattaü uddhacca-kukkuccan ti' pajānāti, asantaü vā ajjhattaü uddhacca-kukkuccaü `N' atthi me ajjhattaü uddhacca-kukkuccan ti' pajānāti. Yathā ca anuppan- nassa uddhacca-kukkuccassa uppādo hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca uppannassa uddhacca-kukkucassa pahānaü hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca pahãnassa uddhacca-kukkuccassa āyatiü anuppādo hoti ta¤ ca pajānāti. Santaü vā ajjhattaü vicikiccahaü `Atthi me ajjhat- taü vicikicchā ti' pajānāti, asantaü vā ajjhattaü vici- kicchaü `N' atthi me ajjhattaü vicikicchā ti' pajānāti. Yathā ca anuppannāya vicikicchāya uppādo hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca uppannāya vicikicchāya pahānaü hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca pahãnāya vicikicchāya āyatiü anuppādo hoti ta¤ ca pajānāti. Iti ajjhattaü vā dhammesu dhammānupassã viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassã viharati, ajjhatta- bahiddhā vā dhammesu dhammānupassã viharati. Samu- daya-dhammānupassã vā dhammesu viharati, vaya-dham- mānupassã vā dhammesu viharati, samudaya-vaya-dham- mānupassã vā dhammesu viharati. `Atthi\<*<1>*>/ dhammā ti' vā pan' assa sati paccupaņņhitā hoti yāvad eva ¤āõa- mattāya patissati-mattāya. Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādiyati. Evaü\<*<2>*>/ kho bhikkhave bhikkhu dhammesu dhammānupassã viharati pa¤casu nãvaraõesu\<*<3>*>/. 14. Puna ca paraü bhikkhave bhikkhu dhammesu dhammānupassã viharati pa¤cas'\<*<4>*>/ upādānakkhandhesu. Katha¤ ca bhikkhave bhikkhu dhammesu dhammānu- passã viharati pa¤cas' upādānakkhandhesu? Idha bhikkhave bhikkhu `Iti råpaü, iti råpassa samudayo, iti råpassa atthagamo\<*<5>*>/ -- iti vedanā, iti veda- nāya samudayo, iti vedanāya atthagamo -- iti sa¤¤ā, iti sa¤¤āya samudayo, iti sa¤¤āya atthagamo -- iti saükhārā, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St ati. 2 Bm K add pi. 3 Bm adds Nivaraõa-pabbaü niņņhitaü. K adds Nãv-. pabbaü niņņhitaü. Col adds Nãvaraõa-niddesaü. 4 So SS Mt Col throughout; Bm K pa¤casu throughout. 5 Bm K atthaīgamo throughout. >/ #<[page 302]># %<302 MAHâ-SATIPAōōHâNA SUTTANTA. [D. xxii. 14>% iti {saükhārānaü} samudayo, iti {saükhārānaü} atthagamo -- iti vi¤¤āõaü, iti vi¤¤āõassa samudayo, iti vi¤¤āõassa atthagamo ti,'\<*<1>*>/ Iti ajjhattaü vā dhammesu dham- mānupassã viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānu- passã viharati, ajjhatta-bahiddhā vā dhammesu dham- mānupassã viharati. Samudaya-dhammānupassã vā dhammesu viharati, vaya-dhammānupassã vā dhammesu viharati, samudaya-vaya-dhammānupassã vā dhammesu viharati. `Atthi dhammā ti' vā pan' assa sati pac- cupaņņhitā hoti yāvad eva ¤āõa-mattāya patissati- mattāya. Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādiyati. Evaü\<*<2>*>/ kho bhikkhave bhikkhu dhammesu dham- mānupassã viharati pa¤cas' upādānakkhandhesu\<*<3>*>/. 15. Puna ca paraü bhikkhave bhikkhu dhammesu dhammānupassã viharati chasu ajjhattika-bāhiresu āyatanesu. Katha¤ ca\<*<4>*>/ bhikkhave bhikkhu dhammesu dham- mānupassã viharati chasu ajjhattika-bāhiresu āyatanesu? Idha bhikkhave bhikkhu cakkhu¤ ca pajānāti, råpe ca pajānāti, ya¤ ca tad ubhayaü paņicca uppajjati saüyoja- naü\<*<5>*>/ ta¤ ca pajānāti, yathā ca anuppannassa saüyo- janassa uppādo hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca uppannassa saüyojanassa pahānaü hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca pahã- nassa saüyojanassa āyatiü anuppādo hoti ta¤ ca pajā- nāti . . . sota¤ ca pajānāti, sadde ca pajānāti . . . pe\<*<6>*>/ . . . ghāna¤\<*<7>*>/ ca pajānāti, gandhe ca pajānāti . . . pe . . . jivha¤ ca pajānāti, rase ca pajānāti . . . pe . . . kāya¤ ca pajānāti, phoņņhabbe ca pajānāti . . . pe . . . mana¤ ca pajānāti, dhamme ca pajānāti, ya¤ ca tad \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct Bm omit ti. 2 Sdt evam eva; Sc has the eva corrected to pi. 3 Bm K add khandha-pabbaü niņņhitaü. Col khandhaniddesaü. 4 Bm adds pana. 5 K sa¤¤oj-, and onwards. 6 Scd Col Bm repeat ya¤ ca tad ubhayaü, &c.; and so on in succession. Pe not in SS. 7 Col ghāõa¤. >/ #<[page 303]># %% ubhayaü {paņicca} uppajjati saüyojanaü ta¤ ca pajānāti, yathā ca anuppannassa saüyojanassa uppādo hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca uppannassa saüyojanassa pahānaü hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca pahãnassa saüyojanassa āyatim anuppādo hoti ta¤ ca pajānāti. Iti ajjhattaü vā dhammesu dhammānupassã viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassã viharati, ajjhatta- bahiddhā vā dhammesu dhammānupassã viharati. Samu- daya-dhammānupassã vā dhammesu viharati, vaya-dham- mānupassã vā dhammesu viharati, samudaya-vaya-dham- mānupassã vā dhammesu viharati. `Atthi dhammā ti' vā pan' assa sati {paccupaņņhitā} hoti yāvad eva ¤āõa- mattāya patissati-mattāya. Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādiyati. Evaü kho bhikkhave bhikkhu dhammesu dhammānupassã viharati ajjhattika-bāhiresu āyatanesu\<*<1>*>/. 16. Puna ca paraü bhikkhave bhikkhu dhammesu dhammānupassã viharati sattasu bojjhaīgesu. Katha¤ ca\<*<2>*>/ bhikkhave bhikkhu dhammesu dhammā- nupassã viharati sattasu bojjhaīgesu? Idha bhikkhave bhikkhu santaü vā ajjhattaü sati- sambojjhaīgaü `Atthi me ajjhattaü sati-sambojjhaīgo {ti} pajānāti. Asantaü vā ajjhattaü sati-sambojjhaīgaü `N' atthi me ajjhattaü sati-sambojjhaīgo ti' pajānāti. Yathā ca anuppannassa sati-sambojjhaīgassa uppādo hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca uppannassa sati-sambojjhaīgassa bhāvanāya\<*<3>*>/ pāripårã hoti ta¤ ca pajānāti. . . . santaü vā ajjhattaü dhamma-vicaya-samboj- jhaīgaü . . . pe\<*<4>*>/ . . . . . . santaü vā ajjhattaü viriya-sambojjhaīgaü . . . pe . . . . . . santaü vā ajjhattaü pãti-sambojjhaīgaü . . . pe . . . \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K add âyatana-pabbaü niņņhitaü. Col adds âyatana-niddesaü. 2 Bm adds pana. 3 K Mt bhāvanāpāripåri, and below. 4 Bm Col repeat the whole clause. >/ #<[page 304]># %<304 MAHâ-SATIPAōōHâNA SUTTANTA. [D. xxii. 16.>% . . . santaü vā ajjhattaü passaddhi-sambojjhaī- gaü . . . pe . . . . . . santaü vā ajjhattaü samādhi-sambojjhaī- gaü . . . pe . . . . . . santaü vā ajjhattaü upekhā\<*<1>*>/-sambojjhaīgaü `Atthi me ajjhattaü upekhā-sambojjhaīgo ti' pajānāti. Asantaü vā ajjhattaü upekhā-sambojjhaīgaü `N' atthi me ajjhattaü upekhā-sambojjhaīgo ti' pajānāti. Yathā ca anuppannassa upekhā-sambojjhaīgassa uppādo hoti ta¤ ca pajānāti, yathā ca uppannassa upekhā-sambojjhaī- gassa bhāvanāya pāripårã hoti ta¤ ca pajānāti. Iti ajjhattaü vā dhammesu dhammānupassã viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassã viharati, ajjhatta- bahiddhā vā dhammesu dhammānupassã viharati. Samu- daya-dhammānupassã vā dhammesu viharati, vaya-dham- mānupassã vā dhammesu viharati, samudaya-vaya-dham- mānupassã vā dhammesu viharati. `Atthi dhammā ti' vā pan' assa sati {paccuppaņņhitā} hoti yāvad eva ¤āõa- mattāya patissati-mattāya. Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādiyati. Evaü\<*<2>*>/ kho bhikkhave bhikkhu dham- mesu dhammānupassã viharati sattasu sambojjhaīgesu\<*<3>*>/. 17. Puna ca paraü bhikkhave bhikkhu dhammesu dhammānupassã viharati catusu\<*<4>*>/ ariya-saccesu. Katha¤ ca\<*<5>*>/ bhikkhave bhikkhu dhammesu dhammā- nupassã viharati catusu\<*<6>*>/ ariya-saccesu? Idha bhikkhave bhikkhu `Idaü dukkhan ti' yathā- bhåtaü pajānāti, `Ayaü dukkha-samudayo ti' yathā- bhåtaü pajānāti, `Ayaü dukkha-nirodho ti' yathābhå- taü pajānāti, `Ayaü dukkha-nirodha-gāminã\<*<7>*>/ paņipadā ti' yathābhåtaü pajānāti\<*<8>*>/. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K upekkhā. 2 Bm K evampi. 3 Bm K add Bojjhaīga-pabbaü niņņhitam. K further adds Paņhama-bhāõavāro. Col adds Bojjhaīga-niddesaü. Paņhamaka-bhānavāraü (sic). 4 Bm K catåsu. 5 Bm adds pana. 6 Bm catåsu. 7 SS often gāmini; Bm gāmiõi. 8 Bm adds Paņhama-Bhāõavāraü niņņhitaü. >/ #<[page 305]># %% 18. \<*<1>*>/ Katama¤ ca bhikkhave dukkhaü ariya-saccaü? Jāti pi dukkhā, jarā pi dukkhā [vyādhi pi dukkhā],\<*<2>*>/ maraõam pi dukkhaü, soka-parideva-dukkha-domanass- upāyāsā pi dukkhā,\<*<3>*>/ yam p' icchaü na labhati tam pi dukkhaü, saükhittena {pa¤cupādāna-kkhandhā} dukkhā\<*<4>*>/. Katamā ca bhikkhave jāti? Yā tesaü tesaü sattānaü tamhi tamhi satta-nikāye jāti sa¤jāti okkanti\<*<5>*>/ abhinib- batti khandānaü pātu-bhāvo āyatanānaü paņilābho, ayaü vuccati bhikkhave jāti. Katamā ca bhikkhave jarā? Yā tesaü tesaü {sattā- naü} tamhi tamhi satta-nikāye jarā jãraõatā\<*<6>*>/ khaõķiccaü pāliccaü valittacatā\<*<7>*>/ āyuno saühāni\<*<8>*>/ indriyānaü pari- pāko, ayaü vuccati bhikkhave jarā. Katama¤ ca bhikkhave maraõaü? Yam\<*<9>*>/ tesaü tesaü sattānaü tamhā tamhā satta-nikāyā cuti cavanatā bhedo antaradhānaü maccu maraõaü kāla-kiriyā khandhānaü bhedo kaëebarassa\<*<10>*>/ nikkhepo,\<*<11>*>/ idaü vuccati bhikkhave maraõaü. Katamo ca bhikkhave soko? Yo kho bhikkhave a¤¤atara¤¤atarena vyasanena\<*<12>*>/ samannāgatassa a¤¤atar- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 The following sections are not in the Majjhima. 2 Bm K omit. It is also omitted in the questions below, and in M. iii. 249. Perhaps inserted here, by mistake, from the Dhammacakkappavattana Sutta (S. v. 421). 3 Bm adds apiyehi sampayogo dukkho, piyehi vippayogo dukkho (= S. v. 421). K adds appiyahi (sic) sampayogo pi dukkho, piyehi vippayogo pi dukkho. 4 Sd Bm pi dukkhā; Sct Col K omit pi. 5 K adds nibbatti. So M. iii. 249. 6 Bm jir-. 7 K valitacatā. K (note) valittacatātipi pāņho. 8 Sd saühānã. So M. iii. 249; Sct Col K -ni. So M. i. 49; S. ii. 2, 42; Dh. S. 644. 9 K yā. 10 Scd kalebarassa; Bm K kaëevarassa. See M. i. 49, iii. 1, 249; A. ii.48 = S. i. 62; Jāt. ii. 437. 11 Bm adds jãvitindriyass' upacchedo. 12 Bm K M iii. 149 byas- and below S. >/ #<[page 306]># %<306 MAHâ-SATIPAōōHâNA SUTTANTA. [D. xxii. 18.>% a¤¤atarena dukkha-dhammena phuņņhassa soko socanā socitattaü anto-soko anto-parisoko, ayaü vuccati bhikkhave soko. Katamo ca bhikkhave paridevo? Yo kho bhikkhave a¤¤atara¤¤atarena vyasanena samannāgatassa a¤¤atar- a¤¤atarena dukkha-dhammena phuņņhassa ādevo pari- devo\<*<1>*>/ ādevanā paridevanā\<*<1>*>/ ādevitattaü paridevitattaü, ayaü vuccati bhikkhave paridevo. Katama¤ ca bhikkhave dukkhaü? Yaü kho bhik- khave kāyikaü dukkhaü kāyikaü asātaü kāya-sam- phassajaü dukkhaü asātaü vedayitaü, idaü vuccati bhikkhave dukkhaü. Katama¤ ca bhikkhave domanassaü? Yaü kho bhikkhave cetasikaü dukkhaü cetasikaü asātaü mano- samphassajaü\<*<2>*>/ dukkhaü asātaü vedayitaü, idaü vuccati bhikkhave domanassaü. Katamo ca bhikkhave upāyāso? Yo kho bhikkhave a¤¤atara¤¤atarena vyasanena samannāgatassa a¤¤atar- a¤¤atarena dukkha-dhammena phuņņhassa āyāso upāyāso āyāsitattaü upāyāsitattaü, ayaü vuccati bhikkhave upāyāso\<*<3>*>/. \<-------------------------------------------------------------------------- 1-1 Bm omits, and so Sky at M. iii. 250. 2 K (note) cetosamphassajanti vā pāņho. M. (iii. 250) omits these two words. 3 Bm K add katamo ca bhikkhave apiyehi1 sampayogo dukkho? Idha yassa te honti aniņņhā akantā amanāpā råpā saddā gandhā rasā phoņņhabbā dhammā,2 ye vā pan' assa te3 honti anattha-kāmā ahita-kāmā aphāsuka-kāmā ayogakkhema-kāmā, yā tehi saddhiü saīgati4 samāgamo samodhānaü missã-bhāvo, ayaü vuccati bhikkhave apiyehi sampayogo dukkho. Katamo ca bhikkhave piyehi vippayogo dukkho? Idha yassa te honti iņņhā kantā manāpā råpā saddā gandhā rasā phoņņhabbā dhammā,4 ye vā pan' assa te4 honti attha-kāmā hitakāmā phāsuka-kāmā yogakkhema-kāmā, mātā vā pitā vā bhātā vā bhaginã vā 5kaniņņhā vā5 mittā vā amaccā vā ¤āti-sālohitā vā, 6yā tehi saddhiü6 asaīgati asamāgamo asamodhānaü amissã-bhāvo, ayaü vuccati bhikkhave piyehi vippayogo dukkho. ---------------------------------- 1 K appiy-, and below. 2 K omits. 3 K omits. 4 K -kāmā tesaü saīgati. 4-4 K omits. 5-5 K omits. 6-6 K tesaü. >/ #<[page 307]># %% Katama¤ ca bhikkhave yam p' icchaü na labhati tam pi dukkhaü? Jāti-dhammānaü bhikkhave sattānaü evaü icchā uppajjati: `Aho vata mayaü na jāti\<*<1>*>/-dhammā assāma, na ca vata no jāti āgaccheyyāti.' Na kho pan' etaü icchāya pattabbaü. Idam pi yam p' icchaü na labhati tam pi dukkhaü. Jarā-dhammānaü bhikkhave sattānaü . . . pe\<*<2>*>/ . . . vyādhi\<*<3>*>/-dhammānaü bhikkhave sattānaü . . . pe . . . maraõa-dhammānaü bhikkhave sattānaü . . . pe . . . soka-parideva-dukkha-domanass- upāyāsa-dhammānaü\<*<4>*>/ bhikkhave sattānaü evaü icchā uppajjati: `Aho vata mayaü na soka-parideva-dukkha- domanassa-upāyāsa-dhammā\<*<5>*>/ assāma, na ca vata no soka-parideva-dukkha-domanassa-upāyāsā āgaccheyyun ti.' Na kho pan' etaü icchāya pattabbaü. Idam pi yam p' icchaü na labhati tam pi dukkhaü. Katame\<*<6>*>/ ca bhikkhave saükhittena {pa¤cupādāna-k- khandhā}\<*<7>*>/ dukkhā? Seyyathãdaü {råpåpādāna-kkhandho}\<*<8>*>/ {vedanåpādāna-kkhandho} {sa¤¤åpādāna-kkhandho} {saükhārå- pādāna-kkhandho} {vi¤¤āõåpādānakkhandho}, ime vuc- canti bhikkhave saükhittena {pa¤cupādāna-kkhandhā}\<*<9>*>/ dukkhā. Idaü vuccati bhikkhave dukkhaü ariya-saccaü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd jānāti. 2 Not in SS or K; Col Bm repeat the whole; so below. 3 Bm K M. iii. 250 byādhi. 4 Col repeats the whole for each term, sokadhammānaü, paridevadhammānaü, &c. 5 K M. iii. 250 read -domanassupāyāsa-; Bm and Col repeat separately. 6 SS katamo; Bm K Col M. iii. 250 katame. 7 Bm adds pi. 8 St pa¤cåp-; Scd Bm K råpåp-. 9 Bm adds pi. >/ #<[page 308]># %<308 MAHâ-SATIPAōōHâNA SUTTANTA. [D. xxii. 19.>% 19. Katama¤ ca bhikkhave dukkha-samudayaü\<*<1>*>/ ariya-saccaü? Yāyaü taõhā ponobhavikā\<*<2>*>/ nandi-rāga-sahagatā tatra tatrābhinandinã, seyyathãdaü kāma-taõhā bhava-taõhā vibhava-taõhā. Sā kho pan' esā bhikkhave taõhā kattha uppajjamānā uppajjati, kattha nivisamānā\<*<3>*>/ nivisati\<*<3>*>/? Yaü\<*<4>*>/ loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Ki¤ci\<*<5>*>/ loke piya-råpaü sāta-råpaü? Cakkhuü\<*<6>*>/ loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Sotaü loke . . . pe . . . Ghānaü\<*<7>*>/ loke . . . pe . . . Jivhā loke . . . pe . . . Kāyo loke . . . pe . . . Mano loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Råpā\<*<8>*>/ loke . . . pe\<*<9>*>/ . . . Saddā loke . . . pe . . . Gandhā loke . . . pe . . . Rasā loke . . . pe . . . Phoņņhabbā loke . . . pe . . . Dhammā loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Cakkhu-vi¤¤āõaü loke . . . pe . . . Sota-vi¤¤āõaü loke . . . pe . . . Ghāna-vi¤¤āõaü loke . . . pe . . . Jivhā-vi¤- ¤āõaü loke . . . pe . . . Kāya-vi¤¤āõaü loke . . . pe . . . Mano-vi¤¤āõaü loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Cakkhu-samphasso loke . . . pe . . . Sota-samphasso loke . . . pe . . . Ghāna-samphasso loke . . . pe . . . \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K -ayo, both here and at M. iii. 250. 2 Bm K; S. iv. 421; ponobbhavikā. 3 Scd nivãs-, and below. 4 Col omits; but reads yaü in 20. 5 K ki¤ca. 6 Bm cakkhu. 7 So Scd Bm K; St (here only) Col throughout ghāõaü 8 SS Col råpam. 9 Col adds piya-råpaü . . . nivisati, and so after each successive term, in this sentence and onwards. >/ #<[page 309]># %% Jivhā-samphasso loke . . . pe . . . Kāya-samphasso loke . . . pe . . . Mano-samphasso loke piya-råpaü sāta- råpaü, etth' esā taõhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Cakkhu-samphassajā vedanā loke . . . pe . . . Sota- samphassajā vedanā loke . . . pe . . . Ghāna-samphas- sajā vedanā loke . . . pe . . . Jivhā-samphassajā vedanā loke . . . pe . . . Kāya-samphassajā vedanā loke . . . pe . . . Mano-samphassajā\<*<1>*>/ vedanā loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Råpa-sa¤¤ā loke, . . . pe . . . Sadda-sa¤¤ā loke . . . pe . . . Gandha-sa¤¤ā loke, . . . pe . . . Rasa-sa¤¤ā loke . . . pe . . . Phoņņhabba-sa¤¤ā loke . . . pe . . . Dhamma-sa¤¤ā loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Råpa-sa¤cetanā loke . . . pe . . . Sadda-sa¤cetanā loke . . . pe . . . Gandha-sa¤cetanā loke . . . pe . . . Rasa-sa¤cetanā loke . . . pe . . . Phoņņhabba-sa¤cetanā loke . . . pe . . . Dhamma-sa¤cetanā loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Råpa-taõhā loke . . . pe . . . Sadda-taõhā loke . . . pe . . . Gandha-taõhā loke . . . pe . . . Rasa-taõhā loke . . . pe . . . Phoņņhabba-taõhā loke . . . pe . . . Dhamma-taõhā loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Råpa-vitakko loke . . . pe . . . Sadda-vitakko loke . . . pe . . . Gandha-vitakko loke . . . pe . . . Rasa-vitakko loke . . . pe . . . Phoņņhabba-vitakko loke . . . pe . . . Dhamma-vitakko loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Råpa-vicāro loke . . . pe . . . Sadda-vitakko loke . . . pe . . . Gandha-vicāro loke . . . pe . . . Rasa-vicāro loke . . . pe . . . Phoņņhabba-vicāro loke . . . pe . . . Dhamma-vicāro loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc vi¤¤āõa-. >/ #<[page 310]># %<310 MAHâ-SATIPAōōHâNA SUTTANTA. [D. xxii. 19.>% taõhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Idaü vuccati bhikkhave dukkha-samudayaü\<*<1>*>/ ariya- saccaü. 20. Katama¤ ca bhikkhave\<*<2>*>/ dukkha-nirodhaü\<*<3>*>/ ariya- saccaü? Yo tassā yeva taõhāya asesa-virāga-nirodho cāgo paņinissaggo mutti anālayo. Sā kho pan' esā bhikkhave taõhā kattha pahãyamānā pahãyati, kattha nirujjhamānā nirujjhati? Yaü\<*<4>*>/ loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā pahãyamānā pahãyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Ki¤ci\<*<5>*>/ loke piya-råpaü sāta-råpaü\<*<6>*>/? Cakkhuü\<*<7>*>/ loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā pahãyamānā pahãyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Sotaü loke . . . pe . . . Ghānaü loke . . . pe . . . Jivhā loke . . . pe . . . Kāyo loke . . . pe . . . Mano loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā pahãyamānā pahãyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Råpā\<*<8>*>/ loke . . . pe . . . Saddā loke . . . pe . . . Gandhā loke . . . pe . . . Rasā loke . . . pe . . . Phoņņhabbā loke . . . pe . . . Dhammā loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā pahãyamānā pahãyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Cakkhu-vi¤¤āõaü loke . . . pe . . . Sota-vi¤¤āõaü loke . . . pe . . . Ghāna-vi¤¤āõaü loke . . . pe . . . Jivhā-vi¤¤āõaü loke . . . pe . . . Kāya-vi¤¤āõaü loke . . . pe . . . Mano-vi¤¤āõaü loke piya-råpaü sāta- råpaü, etth' esā taõhā pahãyamānā pahãyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Cakkhu-samphasso loke . . . pe . . .\<*<9>*>/Mano-sam- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K -ayo. 2 Bm adds bhikkhu. 3 K nirodho. See S. v. 421. 4 So Col here. See ante 19. 5 K ki¤ca. 6 Col supplies in full; etth' esā . . . nirujjhati. 7 Bm cakkhu. 8 SS Col råpaü. 9 So SS. Col prints each clause in full, as before, and below also; Bm K repeat the succession sota-samphasso loke, &c., and below. >/ #<[page 311]># %% phasso loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā pahãyamānā pahãyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Cakkhu-samphassajā vedanā loke . . . pe . . . Mano- samphassajā vedanā loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā pahãyamānā pahãyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Råpa-sa¤¤ā loke . . . pe\<*<1>*>/ . . . Dhamma-sa¤¤ā loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā pahãyamānā pahãyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Råpa-sa¤cetanā loke . . . pe . . . Dhamma-sa¤cetanā loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā pahãyamānā pahãyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Råpa-taõhā loke . . . pe . . . Dhamma-taõhā loke . . . piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā pahãyamānā pahãyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Råpa-vitakko loke . . . pe . . . Sadda-vitakko loke . . . pe . . . Gandha-vitakko loke . . . pe . . . Rasa-vitakko loke . . . pe . . . Phoņņhabba-vitakko loke . . . pe . . . Dhamma-vitakko loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā pahãyamānā pahãyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Råpa-vicāro loke . . . pe . . . Sadda-vicāro loke . . . pe . . . Gandha-vicāro loke . . . pe . . . Rasa-vicāro loke . . . pe . . . Phoņņhabba-vicāro loke . . . pe . . . Dhamma-vicāro loke piya-råpaü sāta-råpaü, etth' esā taõhā pahãyamānā pahãyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Idaü vuccati bhikkhave dukkha-nirodhaü\<*<2>*>/ ariya-saccaü. 21. Katama¤\<*<3>*>/ ca bhikkhave dukkha-nirodha-gāminã- paņipadā ariya-saccaü? Ayam eva Ariyo {Aņņhaīgiko} Maggo, seyyathãdaü sammā-diņņhi sammā-saükappo sammā-vācā sammā- kammanto sammā-ājãvo sammā-vāyāmo sammā-sati sammā-samādhi. 4 `Katamā ca bhikkhave sammā-diņņhi? \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm sadda-sa¤¤ā loke, &c. 2 K -dho. 3 Sc -mo corrected to mā; Sd -ma¤; St -ma; Col Bm K M. iii. 251 -ma¤. 4 See M. iii. 251; S. v. 8. >/ #<[page 312]># %<312 MAHâ-SATIPAōōHâNA SUTTANTA. [D. xxii. 21.>% Yaü kho bhikkhave dukkhe ¤āõaü dukkha-samudaye ¤āõaü dukkha-nirodhe ¤āõaü dukkha-nirodha-gāminiyā\<*<1>*>/ paņipadāya ¤āõaü, ayaü vuccati bhikkhave sammā-diņņhi. Katamo ca bhikkhave sammā-saükappo? Nekkhamma-saükappo avyāpāda\<*<2>*>/-saükappo avihiüsā- saükappo, ayaü vuccati bhikkhave sammā-saükappo. Katamā ca bhikkhave sammā-vācā? Musā-vādā veramaõã, pisuõāya vecāya\<*<3>*>/ veramaõã, pharusāya vācāya\<*<4>*>/ veramaõã, samphappalāpā veramaõã, ayaü vuccati bhikkhave sammā-vācā. Katamo ca bhikkhave sammā-kammanto? Pāõātipātā veramaõã, adinnādānā verammaõã, kāmesu micchācārā veramaõã, ayaü vuccati bhikkhave sammā- kammanto. Katamo ca bhikkhave sammā-ājãvo? Idha bhikkhave ariya-sāvako micchā-ājãvaü pahāya sammā-ājãvena jãvikaü kappeti, ayaü vuccati bhikkhave sammā-ājãvo. Katamo ca bhikkhave sammā-vāyāmo? Idha bhikkhave bhikkhu anuppannānaü pāpakānaü akusalānaü dhammānaü anuppādāya chandaü janeti vāyamati, viriyaü ārabhati, cittaü paggaõhāti padahati.\<*<5>*>/ Uppannānaü pāpakānaü akusalānaü dhammānaü pahā- nāya chandaü janeti vāyamati, viriyaü ārabhati, cittaü paggaõhāti padahati. Anuppannānaü kusalānaü dham- mānaü uppādāya chandaü janeti vāyamati, viriyaü ārabhati, cittaü paggaõhāti padahati. Uppannānaü kusalānaü dhammānaü ņhitiyā asammosāya bhiyyo- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So Sc K Col M. and S.; Sd -gaminã-; St Bm gamini-. 2 K M. abyāpāda. 3 K M. and S. pisunāya vācāya; Col pisunā-vācā; Sc pisunāya vācāya corrected to pisunā vācā; Sdt pisuõāya vācāya; Bm pisuõā-vācā; St Bm have õ. See D. i. 4, 63; M. i. 179; K. V. 619, and below pp. 320, 323, 325. 4 So K M. and S.; SS Bm Col pharusā-vācā. 5 Sc here paj-, corrected to pad-, afterwards pad-; Sdt paj (thrice). See S. v. 8. >/ #<[page 313]># %% bhāvāya\<*<1>*>/ vepullāya bhāvanāya pāripåriyā chandaü janeti vāyamati, viriyaü ārabhati, cittaü paggaõhāti padahati. Ayaü vuccati bhikkhave sammā-vāyāmo. Katamā ca bhikkhave sammā-sati? Idha bhikkhave bhikkhu kāye kāyānupassã viharati ātāpã\<*<2>*>/ sampajāno satimā vineyya loke abhijjhā-domanas- saü, vedanāsu . . . pe\<*<3>*>/ . . . citte . . . pe . . . dham- mesu dhammānupassã viharati ātāpã sampajāno satimā vineyya loke abhijjhā-domanassaü. Ayaü vuccati bhik- khave sammā-sati. Katamo ca bhikkhave sammā-samādhi? Idha bhikkhave bhikkhu vivicc' eva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicāraü vivekajaü pãti-sukhaü paņhamajjhānaü\<*<4>*>/ upasampajja viharati. Vi- takka-vicārānaü våpasamā ajjhattaü sampasādanaü cetaso ekodi-bhāvaü avitakkaü avicāraü samādhijaü pãti-sukhaü dutiyajjhānaü\<*<5>*>/ upasampajja viharati. Pãtiyā ca virāgā\<*<6>*>/ upekhako\<*<7>*>/ viharati sato ca sampajāno, sukha¤ ca kāyena {paņisaüvedeti} yan taü ariyā ācikkhanti: `upekhako satimā sukha-vihārã ti' {tatiya\<*<8>*>/jjhānaü} upasampajja viharati. Sukhassa ca pahānā\<*<9>*>/ dukkhassa ca pahānā pubb' eva somanassa-domanassānaü attha- gamā\<*<10>*>/ {adukkha-m-asukhaü} upekhā-sati-pārisuddhiü catutthajjhānaü\<*<11>*>/ upasampajja viharati. Ayaü vuccati bhikkhave sammā-samādhi. Idaü vuccati bhikkhave dukkha-nirodha-gāminã- paņipadā ariya-saccaü\<*<12>*>/. Iti ajjhattaü vā dhammesu dhammānupassã viharati, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So Bm K M. and S. Sd Col bhãyyo-; St bhiyo-. 2 SS -pi. 3 Bm Col in full. 4 Bm K paņhamaü jhānaü. 5 Bm K dutiyaü jhānaü; K adds pa, and continues tatiyaü jhāõaü. 6 SS omit ca; Bm ca erased. 7 Bm K upekkhako ca. 8 Bm -yaü. 9 Scd Col pahāõā (twice). 10 Bm K attha¤gamā. 11 Bm K -aü jhānaü. 12 Col adds Magga-sacca-niddesaü. >/ #<[page 314]># %<314 MAHâ-SATIPAōōHâNA SUTTANTA. [D. xxii. 21.>% bahiddhā vā dhammesu dhammānupassã viharati, ajjhatta- bahiddhā vā dhammesu dhammānupassã viharati. Samu- daya-dhammānupassã vā dhammesu viharati, vaya- dhammānupassã vā dhammesu viharati, samudaya-vaya- dhammānupassã vā dhammesu viharati. "Atthi dhammā ti" vā pan' assa sati {paccuppaņņhitā} hoti yāvad eva ¤āõa- mattāya patissati-mattāya. Anissito ca viharati na ca ki¤ci loke upādiyati. Evaü kho bhikkhave bhikkhu dhammesu dhammānupassã viharati catusu\<*<1>*>/ ariya- saccesu\<*<2>*>/. 22. \<*<3>*>/ Yo hi koci bhikkhave ime cattāro satipaņņhāne evaü bhāveyya satta-vassāni, tassa dvinnaü phalānaü a¤¤ataraü phalaü pāņikaīkhaü, diņņhe va dhamme a¤¤ā sati vā upādisese anāgāmitā. Tiņņhantu bhikkhave satta- vassāni, yo hi koci bhikkhave ime {cattāro satipaņņhāne} evaü bhāveyya cha vassāni . . . pe\<*<4>*>/ . . . pa¤ca- vassāni . . . cattāri vassāni . . . tãõi vassāni . . . dve vassāni . . . ekaü\<*<5>*>/ vassaü,\<*<6>*>/ tassa\<*<7>*>/ dvinnaü phalānaü a¤¤ataraü phalaü pāņikaīkhaü, diņņhe va dhamme a¤¤ā sati vā upādisese anāgāmitā.\<*<8>*>/ Tiņņhatu bhikkhave ekaü vassaü, yo hi koci bhikkhave ime cattāro satipaņņhāne evaü bhāveyya satta-māsāni, tassa dvinnaü phalānaü a¤¤ataraü phalaü {pāņikaīkhaü} diņņhe {va dhamme} a¤¤ā sati vā upādisese anāgāmitā. Tiņņhantu bhikkhave satta- māsāni, yo hi koci bhikkhu ime cattāro satipaņņhāne evaü bhāveyya cha-māsāni . . . pe\<*<9>*>/ . . . pa¤ca-māsāni . . . cattāri māsāni . . . tãõi māsāni . . . dve māsāni . . . \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K catåsu. 2 K adds Saccapabbaü niņņhitaü. Dhammānupassanā niņņhitā. Col adds Dhammānupassanā-satipaņņhānaü. 3 22 = M. 1. 62. 4 Col repeats the whole clause with each number. 5 Bm eka. 6 Bm omits down to anāgāmitā. 7 K pa down to tiņņhatu. 8 Mt omits from tassa dvinnaü . . . anāgāmitā. 9 Col. repeats the whole clause with each number. >/ #<[page 315]># %% ekaü māsaü . . . aķķha-māsaü,\<*<1>*>/ tassa\<*<2>*>/ dvinnaü phalānaü a¤¤ataraü phalaü pāņikaīkhaü, diņņhe va dhamme a¤¤ā sati vā upādisese anāgāmitā. Tiņņhatu bhikkhave aķķha-māso, yo hi koci bhikkhave ime cattāro satipaņņhāne evaü bhāveyya sattāhaü, tassa dvinnaü phalānaü a¤¤ataraü phalaü pāņikaīkhaü, diņņhe va dhamme a¤¤ā sati vā upādisese anāgāmitā.\<*<3>*>/ `Ekāyano ayaü bhikkhave maggo sattānaü visuddhiyā soka- paridavānaü\<*<4>*>/ samatikkamāya dukkha-domanassānaü atthagamāya ¤āyassa adhigamāya\<*<5>*>/ nibbānassa sacchi- kiriyāya yad idaü cattāro satipaņņhānā ti'\<*<6>*>/ iti yan taü vuttaü,\<*<7>*>/ idam etaü paņicca vuttan ti. Idam avoca Bhagavā. Attamanā te bhikkhå Bhagavato bhāsitaü abhinandun ti. MAHâ-SATIPAōōHâNA-SUTTANTAũ NIōōHITAũ.\<*<8>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K pa, down to tiņņhatu. 2 Bm omits as before. 3 Bm adds ti. 4 Bm K paridevānaü. 5 Bm ¤ayassādhig-. 6 Col omits ti. 7 Above 2. 8 K -suttaü niņņhitaü navamaü. >/ #<[page 316]># %< 316>% [xxiii. Pāyāsi Suttanta.] Evam me sutaü. 1. Ekaü samayaü\<*<1>*>/ {āyasmā} Kumāra-kassapo Kosalesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi yena Setavyā\<*<2>*>/ nāma Kosa- lānaü nagaraü tad avasari. Tatra sudaü āyasmā Kumāra-kassapo Setavyāyaü\<*<3>*>/ viharati uttarena Setavyā\<*<4>*>/ Siüsapā-\<*<5>*>/vane. Tena kho pana samayena Pāyāsi rāja¤¤o Setavyaü ajjhāvasati sattussadaü satiõakaņņhod- akaü sadha¤¤aü\<*<6>*>/ rāja-bhoggaü ra¤¤ā Pasenadi-Kosa- lena\<*<7>*>/ dinnaü rāja-dāyaü brahma-deyyaü. 2. Tena kho pana samayena Pāyāsi-rāja¤¤assa\<*<8>*>/ eva- råpaü\<*<9>*>/ pāpakaü diņņhi-gataü uppannaü hoti: Iti pi n' atthi paraloko,\<*<10>*>/ n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukata- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 According to Dhammapāla (V. V. A. 297) this was just after the Buddha's death. 2 St -yaü; Bm K Setabyā, and below. 3 Sct -vyayaü. 4 Sc -vya, corrected to -vyayaü; Sd -vyā; St -vyā, corrected to -vya, and below; Bm K -byaü. 5 Bm Sisapā; K sãs-. See A. i. 136; V. V. A. 297. 6 K adds vā. 7 Bm K here Passenadinā, but at D. i. 87, Pasenadi- (see below, p. 342; and compare Divy. p. 620). 8 K Pāyāsissa rāja¤¤assa (so SS in 3, and Bm in 23). 9 Sc råpakaü. 10 So SS. Bm K paro loko, and below. See above vol. i. pp. 27, 58 and M. i. 402, iii. 71. >/ #<[page 317]># %% dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti. Assosuü kho Setavyakā brāhmaõa-gahapatikā: `Samaõo khalu bho Kumāra-kassapo samaõassa Gotamassa Sāvako Kosa- lesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena sad- dhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi Setavyaü anuppatto Setavyāyaü\<*<1>*>/ viharati uttarena Setavyā\<*<2>*>/ Siüsapā-vane. Taü kho pana bhavantaü\<*<3>*>/ Kumāra-kassapaü evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: "Paõķito vyatto\<*<4>*>/ medhāvãbahussuto citta-kathã kalyāõa-paņibhāno vuķķho\<*<5>*>/ c' eva arahā ca. Sādhu kho pana tathāråpānaü arahataü {dassanaü} hotãti."' Atha kho Setavyakā {brāhmaõa}-gaha- patikā Setavyāya\<*<6>*>/ nikkhamitvā saüghā\<*<7>*>/ saüghã gaõã- bhåtā uttarena-mukhā gacchanti yena Siüsapā-vanaü ten' upasaükamanti\<*<8>*>/. 3. Tena kho pana samayena Pāyāsi rāja¤¤o\<*<9>*>/ upari- pāsāde divā\<*<10>*>/-seyyaü upagato hoti. Addasā kho Pāyāsi rāja¤¤o Setavyake brāhmaõa-gahapatike Setavyāya\<*<11>*>/ nikkhamitvā {saüghā} saüghã gaõã-bhåte uttarena-mukhe\<*<12>*>/ gacchante \<*<13>*>/yena Siüsapā-vanaü ten' upasaükamante.\<*<13>*>/ Disvā khattaü āmantesi: `Kin nu kho bho khatte Setavyakā\<*<14>*>/ brāhmaõa-gahapa- tikā Setavyāya nikkhamitvā saüghā saüghã gaõã-bhåtā uttarena-mukhā gacchanti yena Siüsapā-vanan ti' ? \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So St, Sc -vyayaü; Sd -vyaü; Bm K -byāyaü. 2 Sc -yaü; Sd -yaü, corrected to -ya; St -vyā. 3 Scd bhagav-; St vabhantaü; Bm K -byaü. 4 Bm K byatto, and below. 5 Bm buddho (sic) and so in 3. 6 Sc -vyā; Sd -vya. 7 Bm K saügha-; K (Sã) saüghā-. (See vol. i. pp. 112, 128.) 8 Bm K omit tenupasaükamanti; K (note) ito paraü Sãhaëa-poņņhake `tenupasaükamantãti' dissati 9 SS ra¤¤o. 10 Scd divya-. See D. i. 112, 128. 11 Sc -vyayaü; Sd -vyāyaü; St -vyāyā. 12 SS mukho. 13-13 K omits; K (note) ito paraü Sãhaëa-poņņhake `tenupasaükamanteti' dissati. 14 K Setabyā. >/ #<[page 318]># %<318 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 3.>% `Atthi kho bho samaõo Kumāra-kassapo samaõassa Gotamassa sāvako Kosalesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu- satehi Setavyaü anuppatto Setavyāyaü\<*<1>*>/ viharati uttarena Setavyā\<*<2>*>/ Siüsapā-vane. Taü kho pana bhavantaü\<*<3>*>/ Kumāra-kassapaü evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: "Paõķito vyatto medhāvã bahussuto citta-kathã kalyāõa- paņibhāno vuķķho c' eva arahā cāti."\<*<4>*>/ Tam enaü\<*<5>*>/ bhavantaü Kumāra-kassapaü dassanāya upasaükaman- tãti.'\<*<6>*>/ `Tena hi bho khatte yena Setavyakā brāhmaõa-gaha- patikā ten' upasaükama, upasaükamitvā Setavyake brāhmaõa-gahapatike evaü vadehi: "Pāyāsi bho rāja¤¤o evam āha: âgamentu\<*<7>*>/ kira bhavanto, Pāyāsi\<*<8>*>/ rāja¤¤o samaõaü Kumāra-kassapaü dassanāya upasaükamissa- tãti." Purā samaõo Kumāra-kassapo Setavyake brāhmaõa- gahapatike bāle avyatte\<*<9>*>/ sa¤¤āpeti:\<*<10>*>/ "Iti pi atthi para- loko,\<*<11>*>/ atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti." N' atthi hi bho khatte paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukka- ņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' `Evaü bho ti' kho so khattā Pāyāsissa rāja¤¤assa paņissutvā yena Setavyakā brāhmaõa-gahapatikā ten' upasaükami, upasaükamitvā Setavyake brāhmaõa-gaha- patike etad avoca: `Pāyāsi bho rājā¤¤o evam āha: "âgamentu kira bhavanto, Pāyāsi rāja¤¤o samaõaü Kumāra-kassapaü dassanāya upasaükamissatãti."' 4. Atha kho Pāyāsi rāja¤¤o Setavyakehi brāhmaõa- gahapatikehi parivuto yena Siüsapā-vanaü yen' āyasmā Kumāra-kassapo ten' upasaükami, upasaükamitvā āyasmatā Kumāra-kassapena saddhiü sammodi sammod- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS Setavyāya. 2 SS -vyaü; Bm K -byaü. 3 Scd bhagav-. 4 K ca. 5 Sc tamono; Sdt tameno; Bm adds te; (K tam ete). 6 K upasaīkamissantãti. 7 St āgamiütu. 8 Bm adds pi. 9 St Bm K bāle avyatte (Bm aby-). 10 SS -petãti. 11 Bm K paro loko, and below. >/ #<[page 319]># %% anãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdi. Setavyakā pi kho brāhmaõa-gahapatikā {app ekacce} āyasmantaü Kumāra-kassapaü abhivādetvā ekamantaü nisãdiüsu, {app ekacce} āyasmatā Kumāra-kassapena saddhiü sammodiüsu, sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdiüsu, {app ekacce} yen' āyasmā Kumāra-kassapo ten' a¤jalim paõāmetvā ekamantaü nisãdiüsu, {app ekacce} nāma-gottaü sāvetvā ekamantaü nisãdiüsu, {app ekacce} tuõhã-bhåtā ekamantaü nisãdiüsu. 5. Ekamantaü nisinno kho Pāyāsi rāja¤¤o āyasmantaü Kumāra-kassapam etad avoca: `Ahaü hi bho Kassapa evaü-vādã evaü-diņņhã: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa- dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' `Nāhaü\<*<1>*>/ Rāja¤¤a evaü-vādiü evaü-diņņhiü\<*<2>*>/ adda- saü vā assosiü vā. Kathaü hi nāma evaü vadeyya: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü {vipāko} ti. Tena hi Rāja¤¤a taü yev' ettha paņipucchissāmi, yathā te khameyya tathā naü vyākareyyāsi. Taü kiü ma¤¤asi rāja¤¤a, ime candima-suriyā\<*<3>*>/ imasmiü\<*<4>*>/ loke parasmiü vā, devā\<*<5>*>/ te manussā vā ti?' `Ime bho Kassapa candima-suriyā parasmiü loke na imasmiü, devā te na manussā ti.' `Iminā\<*<6>*>/ kho te Rāja¤¤a pariyāyena evaü hotu: Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņ- ānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' 6. `Ki¤cāpi bhavaü Kassapo evam āha, atha kho evaü me ettha hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukatā-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' `Atthi pana Rāja¤¤a pariyāyo yena te pariyāyena evaü hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SSm nāhaü; K sohaü. 2 So Bm; SS -vādi,-diņņhi. 3 Bm -såriyā, and below. 4 K adds vā. 5 Bm adds vā; so also K, omitting te. 6 Bm adds pi. >/ #<[page 320]># %<320 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 6.>% n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti?' `Atthi bho Kassapa pariyāyo yena me pariyāyena evaü hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' `Yathā kathaü viya\<*<1>*>/ Rāja¤¤āti?' `Idha me bho Kassapa mittāmaccā ¤āti-sālohitā pāõā- tipātã adinnādāyã kāmesu micchācārã musā-vādã pisuõā- vācā pharusā-vācā\<*<2>*>/ samphappalāpã abhijjhālå\<*<3>*>/ vyāpanna-\<*<4>*>/ cittā micchā-diņņhã. Te aparena samayena ābādhikā honti dukkhitā bāëha-gilānā. Yadā 'haü jānāmi: "Na dān' ime imamhā ābādhā vuņņhahissantãti" tyāhaü upas- aükamitvā evaü {vadāmi}: "Santi kho bho eke samaõa- brāhmaõā evaü-vādino evaü-diņņhino:-- Ye te pāõātipātã adinnādāyã kāmesu micchācārã musā-vādã pisuõā-vācā pharusā-vācā samphappalāpã {abhijjālu} vyāpanna-cittā micchā-diņņhã, te kāyassa bhedā param maraõā apāyaü duggatiü vinipātaü nirayaü uppajjantãti.\<*<5>*>/ Bhavanto kho pāõātipātã adinnādāyã kāmesu {micchācārã} musā-vādã pisuõā-vācā pharusā-vācā samphappalāpã {abhijjālu} vyā- panna-cittā micchā-diņņhã. Sace tesam bhavataü\<*<6>*>/ samaõa- brāhmaõānaü saccaü vacanaü, bhavanto kāyassa bhedā param maraõā apāyaü duggatiü vinipātaü nirayaü uppajjissanti. Sace bho kāyassa bhedā param maraõā apāyaü duggatiü vinipātaü nirayaü uppajjeyyātha, yena me āgantvā āroceyyātha: Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti. Bhavanto kho pana\<*<7>*>/ me saddāyikā paccayikā, yaü bhavantehi diņņhaü\<*<8>*>/ yathā sāmaü\<*<8>*>/ diņ- ņhaü, evam etaü bhavissatãti." Te me "Sādhåti \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc katha¤cidvaya; Sd kata¤cidvaya. 2 SS pisuõā-, pharusā, twice; Bm pisuõa-, pharusa-, twice; K pisuõā- but pharusa-, twice. See D. ii. 312. 3 SS Bm jhālu (apparently), and below. 4 K byā-. 5 Bm upapajjissantãti; K upapajjantãti; Bm K upap-. throughout. 6 K bhavati. 7 SS bho. 8-8 Sc yathāssamaü; Sd yathāssassamaü. >/ #<[page 321]># %% paņissutvā n' eva āgantvā ārocenti, na pana dåtaü pahiõ- anti.\<*<1>*>/ Ayam pi kho bho Kassapa pariyāyo yena me pariyāyena evaü hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' 7. `Tena hi Rāja¤¤a taü yev' ettha paņipucchissāmi, yathā te khameyya tathā naü vyākareyyāsi. Taü kiü ma¤¤asi Rāja¤¤a? Idha te purisā coraü āgu-cāriü gahetvā dasseyyuü: "Ayan te bhante coro āgu-cārã, imassa yaü icchasi taü daõķaü paõehãti.\<*<2>*>/" Te tvaü\<*<3>*>/ evaü vadeyyāsi: "Tena hi bho imaü purisaü daëhāya rajjuyā pacchā-bāhaü gāëha-bandhanaü bandhitvā, khura- muõķaü karitvā,\<*<4>*>/ kharassarena paõavena rathiyāya rathiyaü siīghāņakena siīghāņakaü parinetvā,\<*<5>*>/ dak- khiõena dvārena nikkhamitvā,\<*<6>*>/ dakkhiõato nagarassa\<*<7>*>/ āghātane\<*<8>*>/ sãsaü chindathāti." Te "{Sādhåti}" paņisu- õitvā,\<*<9>*>/ taü purisaü daëhāya rajjuyā pacchā-bāhaü gāëha- bandhanaü bandhitvā, khura-{muõķaü}\<*<10>*>/ karitvā, kharass- arena paõavena rathiyāya rathiyaü {siīghāņakena} siīghā- takaü parinetvā, dakkhiõena dvārena nikkhamitvā, dakkhiõato nagarassa āghātane nisãdāpeyyuü. Labheyya nu kho so\<*<11>*>/ coro cora-ghātesu: "âgamentu tāva bhavanto cora-ghātā, amukasmiü\<*<12>*>/ me gāme vā nigame vā mittā- maccā ¤āti-sālohitā, yāvāhaü tesaü uddassetvā\<*<13>*>/ āgac- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K pahinanti. 2 K vadehãti; K (Sã) paõehãti. See pp. 332, 339. 3 Sc netaü; Sdt tetam; Bm K te tvaü. 4 Bm K kāretvā, and below; K (Sã) karitvā. See D. i. 98. 5 Here St paņitvā; Scd here pariggahetva; SS below parinetvā. 6 Scd Bm K -khamitvā twice; St -khāmetvā. So Jāt. i. 326. 7 St naīg-, and below. 8 All MSS. āghātena (twice). 9 Sd paņiss-; Bm K paņissutvā (and onwards). 10 Sc -akam. 11 K bho. 12 SS (here only) asukasmim (twice afterwards m). 13 SS dassetvā (thrice); Bm K uddisitvā (thrice); Sum uddassetvā. >/ #<[page 322]># %<322 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 7.>% chāmãti?" Udāhu vippalapantass' eva cora-ghātā sãsaü chindeyyun ti?' `Na hi so bho Kassapa coro labheyya cora-ghātesu: "âgamentu tāva bhavanto cora-ghātā, amukasmiü me gāme vā nigame vā mittāmaccā ¤āti-sālohitā, yāvāhaü tesaü uddassetvā āgacchāmãti." Atha kho naü {vippa- lapantass'} eva cora-ghātā sãsaü chindeyyun ti.' `So hi nāma Rāja¤¤a coro manusso manussa-bhåtesu cora-ghātesu na labhissati: "âgamentu tāva bhavanto cora-ghātā, amukasmiü me gāme vā nigame vā mittā- maccā ¤āti-sālohitā, yāvāhaü tesaü uddassetvā āgacchā- mãti." Kiü pana te mittāmaccā ¤āti-sālohitā pāõātipātã adinnādāyã kāmesu micchācārã musā-vādã {pisuõā}-vācā pharusā-vācā samphappalāpã abhijjhālå\<*<1>*>/ vyāpanna-cittā micchā-diņņhã\<*<2>*>/ kāyassa bhedā param maraõā apāyaü duggatiü vinipātaü nirayaü uppannā labhissanti niraya- pālesu: "âgamentu tāva bhavanto niraya-pālā yāva mayaü Pāyāsissa {Rāja¤¤assa} gantvā ārocema: Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti"? Iminā pi kho te Rā- ja¤¤a pariyāyena evaü hotu: Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' 8. `Ki¤cāpi bhavaü Kassapo evam āha, atha kho evam me ettha hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapā- tikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' `Atthi pana Rāja¤¤a pariyāyo yena te pariyāyena evaü hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti?' `Atthi bho Kassapa pariyāyo yena me pariyāyena evaü hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' `Yathā kathaü viya Rāja¤¤āti?' `Idha me bho Kassapa mittāmaccā ¤āti-sālohitā pāõā- tipātā paņiviratā adinnādānā paņiviratā kāmesu micchā- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sdt -jhā. 2 Bm adds te. >/ #<[page 323]># %% cārā paņiviratā musā-vādā paņiviratā {pisuõāya} vācāyā paņi- viratā pharusāya vācāya\<*<1>*>/ paņiviratā samphappalāpā paņivi- ratā anabhijjhālå avyāpanna-cittā sammā-diņņhã. Te aparena samayena ābādhikā honti dukkhitā bāëha-gilānā. Yadāhaü jānāmi: "Na dān' ime imamhā ābādhā vuņņha- hissantãti," tyāhaü upasaükamitvā evaü vadāmi: "Santi kho bho eke samaõa-brāhmaõā {evaü-}vādino {evaü-}diņņhino -- Ye te pāõātipātā paņivirātā adinnādānā paņiviratā kāmesu micchācārā paņiviratā musā-vādā paņiviratā pisuõāya vācāya\<*<2>*>/ paņiviratā pharusāya vācāya\<*<3>*>/ paņiviratā samphappalāpā paņiviratā anabhijjhālå avyāpanna-cittā sammā-diņņhã, te kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppajjantãti. Bhavanto kho pāõātipātā paņiviratā adinnādānā paņiviratā kāmesu micchācārā paņi- viratā musā-vādā paņiviratā pisuõāya vācāya paņiviratā pharusāya vācāya\<*<4>*>/ paņiviratā samphappalāpā paņiviratā anabhijjhālå avyāpanna-cittā sammā-diņņhã. Sace tesam bhavataü samaõa-brāhmaõānaü saccaü vacanaü, bhavanto kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppajjissanti. Sace bho kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppajjeyyātha, yena me āgantvā āroceyyātha: Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti. Bhavanto kho pana me saddhāyikā paccayikā, yaü bhavantehi {diņņhaü}, yathā sāmaü diņņhaü, evam etaü bhavissatãti." Te me "{Sādhåti}" paņisuõitvā n' eva āgantvā ārocenti na pana dåtaü pahiõanti. Ayam pi kho bho Kassapa pariyāyo yena me pariyāyena evaü hoti: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS pisuõā-vācā and pharusā-vacā; Bm pisuõāya vācāya and pharusāya vācāya; K pisunā-vācā and pharusavācā. 2 Sc pisunā-vācāya; Sdt K pisuõā-vācā; Bm pisuõāya vācāya. 3 Sd pharusā-vācā; Sc pharusā-vācāya,; St Bm pharusāya vācāyā; K pharusavācā (and so onwards). 4 Sct Bm pharusāya vācāya; Sd pharusā-vācā. >/ #<[page 324]># %<324 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 8.>% Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' 9. `Tena hi Rāja¤¤a upaman te karissāmi. Upamāya\<*<1>*>/ pi idh' ekacce vi¤¤å purisā bhāsitassa atthaü ājānanti.\<*<2>*>/ Seyyathā pi Rāja¤¤a puriso gåtha-kåpe sasãsako\<*<3>*>/ nimuggo assa. Atha tvaü purise āõāpeyyāsi: "Tena hi bho taü purisaü tamhā gåtha-kåpā uddharathāti." Te\<*<4>*>/ "Sādhåti" paņissuõitvā taü purisaü tamhā gåtha-kåpā uddhareyyuü. Te tvaü evaü vadeyyāsi: "Tena hi bho tassa purisassa kāyā {veëu}-pesikāhi gåthaü sunimmajjitaü nimmajja- thāti." Te "Sādhåti" paņissuõitvā tassa purisassa kāyā {veëu}-pesikāhi gåthaü sunimmajjitaü nimmajjeyyuü. Te tvaü evaü vadeyyāsi: "Tena hi bho tassa purisassa kāyaü paõķumattikāya\<*<5>*>/ tikkhattuü subbaņņitaü\<*<6>*>/ ub- baņņethāti."\<*<7>*>/ Te\<*<8>*>/ tassa purisassa kāyaü paõķumatti- kāya\<*<9>*>/ tikkhattuü subbaņņitaü\<*<10>*>/ ubbaņņeyyuü.\<*<11>*>/ Te tvaü evaü vadeyyāsi: "Tena hi bho taü purisaü telena abbha¤jitvā\<*<12>*>/ sukhumena cuõõena tikkhattuü suppa- dhotaü karothāti." Te taü purisaü telena abbha¤jitvā sukhumena cuõõena tikkhattuü suppadhotaü kareyyuü. Te tvaü evaü vadeyyāsi: "Tena hi bho tassa purisassa kesa-massuü kappethāti." Te tassa purisassa kesa- massuü kappeyyuü. Te tvaü evaü vadeyyāsi: "Tena hi bho\<*<13>*>/ tassa purisassa mahaggha¤ ca mālaü mahaggha¤ ca vilepanaü mahagghāni ca vatthāni upaharathāti." Te tassa purisassa mahaggha¤ ca mālaü mahaggha¤ ca \<-------------------------------------------------------------------------- 1 B upamāyamidhekacce; K upamāyapidhekacce (and so both throughout). 2 SS usually ajānanti. 3 St sisako; Bm sasisakaü. 4 K te te, and below. 5 Sd pa¤cupattikāya; St paccumattikāya. 6 Sc sabbavaņņitaü; Sd sabbaņņitaü; St subaņņitam; Bm supp-; K ubbaņitaü (and below). 7 Bm uppaņņ- and so Bd at Jāt. v. 89; K ubbaņethāti. See Jāt. i. 238. 8 K adds te te sādhåti paņi-. 9 St paccumattikāya; Sc paõķumattikā. 10 St subaņņ-; Bm supp-. 11 Bm upp-; K ubbaņeyyuü. 12 See Pug. P. p. 56. 13 K omits. >/ #<[page 325]># %% vilepanaü mahagghāni ca vatthāni upahareyyuü. Te tvaü evaü vadeyyāsi: "Tena hi bho taü purisaü pāsādaü āropetvā, pa¤ca kāma-guõāni upaņņhapethāti."\<*<1>*>/ Te taü purisaü pāsādaü āropetvā pa¤ca kāma-guõāni upaņņhapeyyuü. Taü {kiü} ma¤¤asi Rāja¤¤a? Api nu tassa purisassa sunahātassa\<*<2>*>/ suvilittassa kappita\<*<3>*>/-kesa- massussa āmutta-mālābharaõassa\<*<4>*>/ odāta-vattha-vasa- nassa upari-pāsāda-vara-gatassa pa¤cahi kāmaguõehi samappitassa samaīgibhåtassa paricāriyamānassa\<*<5>*>/ punad eva\<*<6>*>/ tasmiü gåtha-kåpe nimmujjitukāmatā\<*<7>*>/ assāti?' `No h' idaü bho Kassapa.' `Taü kissa hetu?' `Asuci bho Kassapa gåtha-kåpo, asuci c' eva\<*<8>*>/ asuci- saükhāto ca duggandho ca duggandha-saükhāto ca je- guccho ca jeguccha-saükhāto ca paņikkålo\<*<9>*>/ ca paņikkåla- saükhāto cāti.' `Evam eva kho Rāja¤¤a manussā devānam asucã c' eva asuci-saükhātā ca duggandhā ca duggandha-saükhātā ca jegucchā ca jeguccha-saükhātā ca paņikkålā ca paņikkåla- saükhātā ca. Yojana-sataü kho Rāja¤¤a manussa-{gandho} deve ubbāhati.\<*<10>*>/ Kim pana te mittāmaccā ¤āti-sālohitā pāõātipātā paņiviratā adinnādānā paņiviratā kāmesu micchācārā paņiviratā musā-vādā paņiviratā pisuõāya vācāya paņiviratā pharusāya vācāya\<*<11>*>/ paņiviratā sam- phappalāpā paņiviratā anabhijjhālå avyāpanna-cittā sammā-diņņhã kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppannā\<*<12>*>/ āgantvā ārocessanti: "Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm -ņhāp-, twice. 2 Sd Bm K sunhātassa; K (note) sunahātassa. 3 Bm sukappita-. 4 K maõikaraõassa. 5 Bm K paricāraya-. 6 SS add tassa. 7 Bm -kamyatā; K -kāmyatā. 8 Scd asucimeva (twice). 9 K paņikål- (four times.) 10 Bm ubbādhati. See p. 347. 11 Sd K pisuõāvācā . . . pharusāvācā. 12 Bm K upapannā te (cp. 7, p. 13, where Bm adds te, though in a different place). K puts full stop at upapannā >/ #<[page 326]># %<326 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 9.>% dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti?" Iminā pi kho te Rāja¤¤a pariyāyena evaü hotu: Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' 10. `Ki¤cāpi bhavaü Kassapo evam āha, atha kho evam me ettha hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' `Atthi pana Rāja¤¤a pariyāyo . . . pe [322] . . .' `Atthi bho Kassapa pariyāyo . . . pe . . .' `Yathā kathaü viya Rāja¤¤āti?' `Idha me bho Kassapa mittāmaccā ¤āti-sālohitā pāõā- tipātā paņiviratā adinnādānā paņiviratā kāmesu micchā- cārā paņiviratā musā-vādā paņiviratā surā-meraya-majja- pamādaņņhānā paņiviratā. Te aparena samayena ābādhikā honti dukkhitā bāëha-gilānā. Yadāhaü jānāmi: "Na idān' ime imamhā ābādhā vuņņhahissantãti," tyāhaü upasaükamitvā evaü vadāmi: "Santi kho bho eke samaõa-brāhmaõā {evaü-}vādino {evaü-}{diņņhino} -- Ye te pāõātipātā paņiviratā adinnādānā paņiviratā kāmesu micchācārā paņiviratā musā-vādā paņiviratā surā-meraya- majja-pamādaņņhānā paņiviratā, te kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppajjanti devānaü Tāvatiüsānaü sahavyatan ti. Bhavanto kho pāõātipātā paņiviratā adinnādānā paņiviratā kāmesu micchācārā paņiviratā musā-vādā paņiviratā surā-meraya-majja- pamādaņņhānā pativiratā. Sace tesaü bhavataü\<*<1>*>/ samaõa-brāhmaõānaü saccaü vacanaü, bhavanto kāyassa bhedā param maraõā sugatim saggaü lokaü uppajjissanti devānaü Tāvatiüsānaü sahavyataü. Sace\<*<2>*>/ bho kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppajjeyyātha devānaü Tāvatiüsānaü sahavyataü, yena me āgantvā āroceyyātha -- Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti. Bhavanto kho pana me saddhāyikā paccayikā, yaü bhavantehi diņņhaü, yathā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct bhavantānaü; K bhavati. 2 K inserts kho. >/ #<[page 327]># %% sāmaü diņņhaü, evam etaü bhavissatãti." Te me "Sādhåti" paņisuõitvā n' eva āgantvā ārocenti na pana dåtaü pahiõanti. Ayam pi kho Kassapa pariyāyo yena me pariyāyena evaü hoti: Iti pi n' atthi paraloko n' atthi sattā opapātikā n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' 11. `Tena hi Rāja¤¤a taü yev' ettha paņipucchissāmi, yathā te khameyya tathā naü vyākareyyāsi. Yaü kho\<*<1>*>/ Rāja¤¤a mānusakaü vassa-sataü, devānaü Tāvatiüsā- naü eso eko rattindivo.\<*<2>*>/ Tāya rattiyā tiüsa rattiyo māso, tena māsena dvādasa-māsiyo\<*<3>*>/ saüvaccharo, tena saüvaccharena dibbaü vassa-sahassaü devānaü Tāva- tiüsānaü āyuppamāõaü. Ye te mittāmaccā ¤āti-sālohi- tā pāõātipātā paņiviratā adinnādānā paņiviratā {kāmesu} micchācārā paņiviratā musā-vādā paņiviratā surā-meraya- majja-pamādaņņhānā paņiviratā, te\<*<4>*>/ kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppannā devānam Tāva- tiüsānaü sahavyataü. Sace pana tesaü evaü bhavissati: "Yāva mayaü dve vā tãõi vā rattindivāni dibbehi pa¤ca- kāma-guõehi\<*<5>*>/ samappitā samaīgibhåtā paricārema, atha mayaü Pāyāsissa Rāja¤¤assa gantvā ārocessāma\<*<6>*>/: Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa- dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti," api nu te\<*<7>*>/ āgantvā āroceyyuü\<*<8>*>/: Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti?' `No h' idaü\<*<9>*>/ bho Kassapa. Api hi mayaü bho Kassapa ciram kālakatā pi bhaveyyāma. Ko pan' etaü bhoto Kassapassa āroceti: "Atthi devā Tāvatiüsā" ti vā, "Evaü dãghāyukā devā Tāvatiüsā" ti vā. Na mayaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K kho pana. 2 Bm rattidivo (twice). 3 So SS Bm K. (Compare māsikaü at Th. 1. 283 and D. 1. 166 = M. i. 238, 342; P. P. p. 55.) 4 So Bm. SS K omit. 5 K pa¤cahi k-. 6 So SS; Bm K āroceyyāma. 7 SS api te; Bm api na te; K nu te. 8 SS Bm ārocesuü. 9 Bm etaü; K hi taü. >/ #<[page 328]># %<328 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 11.>% bhoto Kassapassa saddahāma "Atthi devā Tāvatiüsā" ti vā "Evaü {dãghāyukā} devā Tāvatiüsā" ti vā.\<*<1>*>/ `Seyyathā pi Rāja¤¤a jaccandho puriso yo\<*<2>*>/ na passeyya kaõha-sukkāni råpāni, na passeyya nãlakāni råpāni, na passeyya pãtakāni råpānã, na passeyya lohitakāni råpāni, na passeyya ma¤jiņņhikāni\<*<3>*>/ råpāni, na passeyya sama- visamaü, na passeyya tāraka-{råpāni}\<*<4>*>/ na passeyya candima-suriye.\<*<5>*>/ So evaü vadeyya: "N' atthi\<*<6>*>/ kaõha- sukkāni råpāni, n' atthi kaõha-sukkānaü råpānaü dassāvã, n' atthi nãlakāni råpāni, n' atthi nãlakānaü råpānaü dassāvã, n' atthi pãtakāni råpāni, n' atthi pãtakānaü råpānaü dassāvã, n' atthi lohitakāni råpāni, n' atthi lohitakānaü råpānaü dassāvã, n' atthi ma¤jiņņhikāni råpāni, n' atthi ma¤jiņņhikānaü råpānaü dassāvã, n' atthi sama-visamaü, n' atthi sama-visamassa dassāvã, n' atthi tāraka-{råpāni}, n' atthi tāraka-råpānaü dassāvã, n' atthi candima-suriyā,\<*<7>*>/ n' atthi candima-suriyānaü {dassāvã}.\<*<8>*>/ Aham etaü na jānāmi, aham etaü na passāmi, tasmā taü n' atthãti." Sammā nu kho so Rāja¤¤a vadamāno vadeyyāti?' `No h' idaü bho Kassapa. Atthi\<*<9>*>/ kaõha-sukkāni råpāni, atthi kaõha-sukkānaü råpānaü dassāvã, atthi nãlakāni råpāni, atthi nãlakānaü råpānaü dassāvã,\<*<10>*>/ atthi {pãtakāni} råpāni, atthi pãtakānaü råpānaü dassāvã, atthi lohita- kāni råpāni, atthi lohitakānaü råpānaü dassāvã, atthi ma¤jiņņhakāni råpāni, atthi {ma¤jiņņhakānaü} råpānaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS Bm K all omit ti; cp. p. 329. 2 Sc ye; Sd Bm K omit. 3 K ma¤jeņņhakāni (and below). See M. 1. 35, 529, and Vimāna Vatthu xxxix. 1. 4 All MSS. tāraka-råpāni thrice; K tārakāni rupāni thrice. 5 Bm -såriye. 6 Scd tattha. 7 SSo -yānaü råpāni. 8 SS insert n' atthi. 9 SS tattha. 10 Bm pa; K pe, down to atthi sama-visamaü. >/ #<[page 329]># %% dassāvã, atthi sama-visamaü, atthi sama-visamassa dassāvã, atthi tāraka-{råpāni}, atthi tāraka-råpānaü das- sāvã, atthi candima-suriyā, atthi candima-suriyānaü dassāvã.\<*<1>*>/ "Aham etaü na jānāmi, aham etaü na passāmi, tasmā taü n' atthãti," na hi so bho Kassapa sammā vadamāno vadeyyāti.' `Evam eva kho tvaü Rāja¤¤a jaccandhåpamo ma¤¤e paņibhāsi, yaü\<*<2>*>/ maü tvaü evaü vadesi\<*<3>*>/: "Ko pan' etaü\<*<4>*>/ bhoto Kassapassa āroceti: `Atthi devā Tāvatiüsā' ti vā, `Evaü dãghāyukā devā Tāvatiüsā' ti vā. Na mayaü bhoto Kassapassa saddahāma: `Atthi devā Tāvatiüsā' ti vā `Evaü dãghāyukā devā Tāvatiüsā' ti vā." `Na kho Rāja¤¤a evaü paraloko\<*<5>*>/ daņņhabbo yathā tvaü ma¤¤asi iminā maüsa-{cakkhunā}. Ye kho te Rāja¤¤a samaõa-brāhmaõā ara¤¤e\<*<6>*>/ vanapatthāni\<*<7>*>/ pantāni senāsanāni paņisevanti \<*<8>*>/appa-saddāni appa-nigghosāni,\<*<8>*>/ te tattha appamattā ātāpino pahitattā\<*<9>*>/ viharantā\<*<10>*>/ dibbaü\<*<11>*>/ cakkhuü visodhenti, te dibbena cakkhunā visuddhena atikkamanta-mānusakena imam eva\<*<12>*>/ lokaü passanti\<*<13>*>/ param eva,\<*<13>*>/ satte ca\<*<14>*>/ opapātike. Evaü\<*<15>*>/ kho Rāja¤¤a para-loko daņņhabbo,\<*<16>*>/na tveva\<*<16>*>/ yathā tvaü\<*<17>*>/ ma¤¤asi iminā maüsa-cakkhunā. Iminā pi kho te Rāja¤¤a pariyāyena evaü hotu: Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņānaü kam- mānaü phalaü vipāko ti.' 12. `Ki¤cāpi bhavaü Kassapo evam āha, atha kho \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS add atthi. 2 St omits; K yam etaü evaü vadesi. 3 Scd vadeyya. 4 Bm pana me taü. 5 K paro loko, and below. 6 Bm K ara¤¤a-. 7 Bm vanapattāni. 8-8 Bm K omit. K (Sã) ito paraü `appasaddāni appanigghosānãti' dissati. 9 Sc pahãn-; Sd pahãt-. 10 Sc -taü. 11 K dibba-. 12 Bm K ima¤ c' eva. 13-13 St purima; Bm K para¤ ca. 14 All MSS. omit ca. 15 Bm adds ca. 16-16 Sc nattheva; St na tvevaü. 17 SS omit tvaü. >/ #<[page 330]># %<330 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 12.>% evam me ettha hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' `Atthi pana Rāja¤¤a pariyāyo . . . pe [322] . . .? `Atthi bho Kassapa pariyāyo . . . pe . . . `Yathā kathaü viya Rāja¤¤āti?' `Idhāhaü bho Kassapa passāmi samaõa-brāhmaõe sãlavante kalyāõa-dhamme jãvitu-kāme amaritu-kāme sukha-kāme dukkha-paņikkåle.\<*<1>*>/ Tassa mayhaü bho Kassapa evaü hoti: Sace kho ime bhonto samaõa- brāhmaõā sãlavanto kalyāõa-dhammā evaü jāneyyum: "Ito no matānaü seyyo bhavissatãti," idān' ime bhonto samaõa-brāhmaõā sãlavanto kalyāõa-dhammā visaü vā khādeyyuü, satthaü vā āhareyyuü, ubbandhitvā\<*<2>*>/ vā kālaü kareyyuü, papāte vā papateyyuü. Yasmā ca kho ime bhonto samaõa-brāhmaõā sãlavanto kalyāõa- dhammā na evaü jānanti: "Ito no matānaü seyyo bhavissatãti," tasmā ime bhonto samaõa-brāhmaõā sãlavanto kalyāõa-dhammā jãvitu-kāmā amaritu-kāmā sukha-kāmā dukkha-paņikkålā.\<*<3>*>/ Ayam pi\<*<4>*>/ bho Kassapa pariyāyo yena me pariyāyena evaü hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukka- ņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' 13. `Tena hi Rāja¤¤a upaman te karissāmi. Upamāya idh' ekacce vi¤¤å purisā bhāsitassa atthaü ājānanti. Bhåtapubbaü Rāja¤¤a a¤¤atarassa brāhmaõassa dve pajāpatiyo ahesuü. Ekissā putto ahosi dasavassuddesiko vā dvādasavassuddesiko vā, ekā gabbhinã upavija¤¤ā, atha kho so brāhmaõo kālam akāsi. Atha kho so māõavako mātu-sapattiü\<*<5>*>/ etad avoca: "Yam idaü bhoti dhanaü vā dha¤¤aü vā rajataü vā jātaråpaü vā sabban taü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K paņikåle (and so below). 2 See Therã Gāthā 80; Jāt. i. 111, 345, 504. 3 Bm adds attānaü na mārenti. 4 K adds kho. 5 K mātusapatiü. (Note) mātusapattinti vā pāņho. >/ #<[page 331]># %% mayhaü. N' atthi tumh' ettha ki¤ci, pitu me bhoti\<*<1>*>/ dāyajjaü {niyyātehãti}." Evaü vutte sā brāhmaõã taü māõavakaü etad avoca: "{âgamehi} tāva tāta yāva vijā- yāmi. Sace kumārako bhavissati, tassa pi eka-deso bhavissati; sace kumārikā bhavissati, sā pi te opabhoggā\<*<2>*>/ bhavissatãti." `Dutiyam pi kho māõavako mātu-sapattiü etad avoca: "Yam\<*<3>*>/ idaü bhoti dhanaü vā dha¤¤aü vā rajataü vā jātaråpam vā sabban taü mayhaü. N' atthi tumh' ettha ki¤ci, pitu me\<*<4>*>/ bhoti dāyajjaü {niyyātehãti}." Dutiyam pi kho sā brāhmaõã taü māõavakaü etad avoca: "âgame- hi tāva tāta yāva vijāyāmi. Sace kumārako bhavissati tassa pi eka-deso bhavissati; sace kumārikā bhavissati, sā\<*<5>*>/ pi te opabhoggā bhavissatãti." `Tatiyam pi kho so māõavako mātu-sapattiü etad avoca: "Yam idaü hoti dhanaü vā dha¤¤aü vā raja- taü vā jātaråpaü vā sabban taü mayhaü. N' atthi tumh' ettha ki¤ci, pitu me bhoti dāyajjaü {niyyātehãti}." Atha kho sā brāhmaõã satthaü gahetvā ovarakaü pavi- sitvā\<*<6>*>/ udaraü opādesi\<*<7>*>/: "Yāva jānāmi\<*<8>*>/ yadi vā kumā- rako yadi vā kumārikā ti." Sā attāna¤ c' eva \<*<9>*>/jãvitaü gabbhaü sāpateyya¤ ca [vināsesi] \<*<9>*>/ {yathā}\<*<10>*>/ taü bālā avyattā anaya-vyasanaü āpannā, ayoniso dāyajjaü gavesantã. Evam eva kho tvaü Rāja¤¤a bālo avyatto anaya-vyasanaü āpajjissasi ayoniso paralokaü gave- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm pitu me hoti; SS tumhetta ki¤ci pi ta¤ ca hoti dāyajjaü, first time and second; but ki¤ci pitu me hoti (or bhoti) dāyajjaü the third time; K tuyhettha ki¤ci pitu me santako bhoti dāyajjaü with a note that santako is not found in Ceylon MSS. 2 K upa-. 3 Bm K yam; SS yad. 4 St pime. 5 Bm K sā; SS sabbā. 6 Bm pavãsitvā. 7 K uppādesi. 8 So SS; Bm vijāyāmi; K vijānāmi. 9-9 SS K omit vināsesi; Bm jãvita¤ ca sabba¤ ca sāpateyya¤ ca vināsesi; K jãvita¤ ca gabbha¤ ca sāpateyya¤ ca. 10 St nā; Scd omit. >/ #<[page 332]># %<332 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 13.>% santo, seyyathā pi sā\<*<1>*>/ brāhmaõã bālā avyattā anaya- vyasanaü āpannā ayoniso dāyajjaü gavesantã.\<*<2>*>/ Na kho Rāja¤¤a samaõa-brāhmaõā sãlavanto kalyāõa-dhammā apakkaü paripācenti,\<*<3>*>/ api ca paripākaü\<*<4>*>/ āgamenti paõķitā.\<*<5>*>/ Attho hi\<*<6>*>/ Rāja¤¤a samaõa-brāhmaõānaü sãlavantānaü kalyāõa-dhammānaü jãvitena. Yathā yathā kho\<*<7>*>/ Rāja¤¤a samaõa-brāhmaõā sãlavanto kalyāõa- dhammā ciraü dãgham addhānaü tiņņhanti,\<*<8>*>/ tathā tathā\<*<9>*>/ bahuü pu¤¤aü pasavanti, bahujana-hitāya ca paņipajjanti bahujana-sukhāya lokānukampakāya\<*<10>*>/ atthāya hitāya sukhāya deva-manussānaü. Iminā pi kho te\<*<11>*>/ Rāja¤¤a pariyāyena evaü hotu: Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' 14. `Ki¤cāpi bhavaü Kassapo evam āha, atha kho evam me ettha\<*<12>*>/ hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' `Atthi pana Rāja¤¤a pariyāyo . . . pe [322] . . .? `Atthi bho Kassapa pariyāyo . . . pe . . . `Kathaü viya Rāja¤¤āti?' `Idha me bho\<*<13>*>/ Kassapa purisā coraü āgu-cāriü gahetvā dassenti: "Ayaü te bhante coro āgu cārã, imassa yaü icchasi taü daõķaü paõehãti."\<*<14>*>/ Tyāhaü evaü vadāmi: "Tena hi bho imaü purisaü jãvantaü yeva kumbhiyā pakkhipitvā mukhaü pidahitvā allena cammena onandhitvā allāya mattikāya bahalāvalepanaü\<*<15>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K omits pi sā. 2 SS -ti. 3 SS pācenti. 4 St Bm K paripākaü; Scd -kā. 5 St pāsita; Bm paõķitānam (|| after āgamenti, so that paõķitānaü is thrown into the next sentence). 6 K a¤¤ehi. 7 K omits yathā kho. 8 Scd diņņhanti. 9 K omits one tathā. 10 So SS. Bm K -pāya. 11 K omits. 12 Bm ettha me. 13 Scd Ime kho; St Idha me so. 14 K vadehãti; in next dehãti. See p. 321. 15 Bm K bahalavil- (twice); K (Sã) bahalāv-. >/ #<[page 333]># %% karitvā\<*<1>*>/ uddhanaü āropetvā aggiü dethāti." Te me "{sādhåti}" paņisuõitvā\<*<2>*>/ taü purisaü jãvantaü yeva kumbhiyā pakkhipitvā mukhaü pidahitvā allena cammena onandhitvā allāya mattikāya bahalāvalepanaü karitvā\<*<3>*>/ uddhanaü āropetvā aggiü denti. Yadā mayaü jānāma: "Kālakato\<*<4>*>/ so puriso ti," atha naü\<*<5>*>/ kumbhiü oropetvā ubbhinditvā\<*<6>*>/ mukhaü vivaritvā saõikaü\<*<7>*>/ nillokema\<*<8>*>/: "App eva nām' assa jãvaü nikkhamantaü passeyyāmāti." N' ev' assa mayaü jãvaü nikkhamantaü passāma. Ayam pi kho bho Kassapa pariyāyo yena me pariyāyena evaü hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātika, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' 15. `Tena hi Rāja¤¤a taü yev' ettha paņipucchissāmi, yathā te khameyya tathā naü vyākareyyāsi. Abhijānāsi no tvaü Rāja¤¤a divā-seyyaü upagato supinakaü pas- sitvā ārāma-rāmaõeyyakaü vana-rāmaõeyyakaü bhåmi- rāmaõeyyakaü pokkharaõã-rāmaõeyyakan ti?'\<*<9>*>/ `Abhijānām' ahaü bho Kassapa divā-seyyaü upagato supinakaü passitvā ārāma-rāmaõeyyakaü vana-rāma- õeyyakan ti.' `Rakkhanti taü tamhi samaye khujjā pi vāmanikā\<*<10>*>/ pi velāmikā\<*<11>*>/ pi komārikā pãti?' `Evam pi\<*<12>*>/ bho Kassapa rakkhanti maü\<*<13>*>/ tamhi samaye khujjā pi vāmanikā pi velāmikā\<*<14>*>/ pi komārikā pãti.' `Api nu tā tumhaü\<*<15>*>/ jãvaü passanti pavisantaü\<*<16>*>/ vā nikkhamantaü vā ti?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm kāretvā. 2 K paņissutvā. 3 So Bm here. 4 Bm kāla¤kato. 5 Scd Bm naü; St K taü. 6 Bm ubbandhitvā. 7 Scd sunikaü; St sanikaü. 8 K vilokema. 9 Compare J. R. A. S. 1899, p. 77. 10 Bm K vāmanakā, and below. See M. 1. 178. 11 Sc velomikā; Sd celovikā; St velāvikā; Bm velāsikā; K celāvikā (and below). 12 K omits. 13 Sd Bm omit. 14 So Sc, Sd velāmi (and omits pi); St velācakā (omits komārikā pi); Bm velāsikā. See above, p. 198. 15 St tuyha; Bm K tuyhaü. 16 Bm pavãs-. >/ #<[page 334]># %<334 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 15.>% `No h' idaü\<*<1>*>/ bho Kassapa.' `Tā hi nāma Rāja¤¤a tumhaü\<*<2>*>/ jãvantassa jãvantiyo jãvaü na passissanti pavisantaü vā nikkhamantaü vā. Kim pana tvaü\<*<3>*>/ kālakatassa\<*<4>*>/ jãvam passissanti pavi- santaü vā nikkhamantaü vā? Iminā pi kho te Rāja¤¤a pariyāyena evaü hotu: Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' 16. `Ki¤cāpi bhavaü Kassapo evam āha, atha kho evam me\<*<5>*>/ ettha hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānam kammānaü phalaü vipāko ti?' `Atthi pana Rāja¤¤a pariyāyo . . . pe [322] . . .? `Atthi bho Kassapa pariyāyo . . . pe . . . `Yathā kathaü viya Rāja¤¤āti?' `Idha me bho Kassapa purisā coraü āgu-cāriü gahetvā dassenti: "Ayan te bhante coro āgå-cārã, imassa yaü icchasi taü daõķaü paõehãti."\<*<6>*>/ Tyāhaü evaü vadāmi: "Tena hi bho imaü purisaü jãvantaü yeva tulāya tuletvā jiyāya anassāsakaü māretvā punad eva tulāya tulethāti." Te me "Sādhåti" paņisuõitvā\<*<7>*>/ purisaü jãvantaü yeva tulāya tuletvā jiyāya anassāsakaü māretvā punad eva tulāya tulenti.\<*<8>*>/ Yadā so jãvati,\<*<9>*>/ tadā lahutaro ca hoti mudutaro ca kamma¤¤ataro ca. Yadā pana so kālakato hoti, tadā garutaro ca hoti patthãnataro\<*<10>*>/ ca akamma¤¤a- taro ca. Ayam pi kho bho Kassapa pariyāyo yena me pariyāyena evaü hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti." 17. `Tena hi Rāja¤¤a upaman te karissāmi. Upamāya \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K etaü. 2 St Bm K tuyhaü. 3 So SS Bm. 4 Bm kāla¤k-. 5 Sd eva; Bm ettha me. 6 K dehãti. 7 K paņissutvā. 8 Bm tulanti. 9 Scd jãvi. 10 Scd patthinatthiro; Bm pattinnataro; K patthinnataro (and so all below). See `Vinaya Texts,' p. ii. 206, and Asl. 307. >/ #<[page 335]># %% pi idh' ekacce vi¤¤å purisā bhāsitassa atthaü ājānanti. Seyyathā pi Rāja¤¤a puriso divasa\<*<1>*>/-santattaü ayo-guëaü ādittaü sampajjalitaü {sajoti-bhåtaü}\<*<2>*>/ tulāya toleyya,\<*<3>*>/ tam enaü aparena samayena sãtaü nibbutaü tulāya toleyya. Kadā nu kho so ayo-guëo lahutaro vā\<*<4>*>/ hoti mudutaro vā kamma¤¤ataro vā? Yadā vā āditto sampajjalito sajoti- bhåto, yadā vā sãto nibbuto ti?' `Yadā so bho Kassapa ayo-guëo tejo-sahagato ca hoti vāyo-sahagato āditto sampajjalito sajoti-bhåto, tadā lahutaro ca hoti mudutaro ca kamma¤¤ataro ca. Yadā pana so ayo-guëo n' eva tejo-sahagato hoti na vāyo- sahagato sãto nibbuto, tadā garutaro ca hoti patthãnataro ca akamma¤¤ataro cāti.' `Evam eva kho Rāja¤¤a yadā 'yaü\<*<5>*>/ kāyo āyu- sahagato ca hoti usmā-sahagato ca vi¤¤āõa-sahagato ca, tadā lahutaro ca hoti mudutaro ca kamma¤¤ataro ca.\<*<6>*>/ Yadā panāyaü kāyo n' eva āyu-sahagato ca hoti na usmā- sahagato\<*<7>*>/ na vi¤¤āõa-sahagato,\<*<8>*>/ tadā garutaro ca hoti patthãnataro ca akamma¤¤ataro ca. Iminā pi kho te Rāja¤¤a pariyāyena evaü hoti: Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' 18. `Ki¤cāpi bhavaü Kassapa evam āha, atha kho evaü me ettha\<*<9>*>/ hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' `Atthi pana Rāja¤¤a pariyāyo . . . pe [322] . . .?' `Atthi bho Kassapa pariyāyo . . . pe . . .' `Yathā kathaü viya Rāja¤¤āti?' `Idha me bho Kassapa purisā coraü āgu-cāriü gahetvā dassenti: "Ayan te bhante coro āgu-cārã, imassa yaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm -saü; K divasantattaü. 2 K sa¤joti (twice). 3 So Sdt; Sc toleyyaü; Bm K tuleyya (and below). 4 Sc cā corrected to ca. 5 K ayaü. 6 See M. i. 295; Chānd. Up. vi. 8, 6; Tait. Br. ii., 2, 9, 1. 7 K adds ca. 8 K adds ca. 9 Sc evaü me' v' ettha; Sdt evameettha. >/ #<[page 336]># %<336 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 18.>% icchasi taü daõķaü paõehãti."\<*<1>*>/ Tyāhaü evaü vadāmi: "Tena hi bho imaü purisaü anupahacca chavi¤ ca camma¤ ca maüsa¤ ca nahāru¤\<*<2>*>/ ca aņņhi¤ ca aņņhi- mi¤ja¤ ca jãvitā voropethāti."\<*<3>*>/ Te me "Sādhåti" paņisuõitvā taü purisaü anupahacca\<*<4>*>/ chavi¤ ca\<*<5>*>/ cam- ma¤ ca maüsa¤ ca nahāru¤ ca aņņhi¤ ca aņņhi- mi¤ja¤ ca jãvitā voropenti. Yadā so addhamato\<*<6>*>/ hoti, tyāhaü evaü vadāmi: "Tena hi bho imaü purisaü uttānaü nipātetha, app eva nām' assa jãvaü nikkha- mantaü passeyyāmāti." Te taü purisaü uttānaü nipātenti, n' eva assa mayaü jãvaü nikkhamantam passāma. Tyāhaü evaü vadāmi: "Tena hi bho imaü purisaü avakujjaü\<*<7>*>/ nipātetha . . . pe . . . passena nipātetha . . . dutiyena passena nipātetha . . . uddhaü ņhapetha . . . omuddhakaü ņhapetha . . . pāõinā ākoņetha . . . leķķunā\<*<8>*>/ ākoņetha . . . daõķena ākoņetha . . . satthena ākoņetha . . . {odhunātha} . . . sandhunātha . . . niddhunātha,\<*<9>*>/ app eva nām' assa jãvaü nikkha- mantaü passeyyāmāti." Te taü purisaü odhunanti\<*<10>*>/ sandhunanti\<*<11>*>/ niddhunanti,\<*<12>*>/ n' eva assa mayaü {jãvaü} nikkhamantaü passāma.\<*<13>*>/ Tassa ca\<*<14>*>/ tad eva cakkhuü\<*<15>*>/ hoti te\<*<16>*>/ råpā ta¤ c' āyatanaü nappaņisaüvedeti, tad eva sotaü hoti te saddā ta¤ c' āyatanaü nappaņisaüvedeti, tad eva ghānaü hoti te gandhā ta¤ c' āyatanaü nappaņi- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K vadehãti. 2 Bm nhāru¤. 3 Bm K voropetha, app eva nām' assa jãvaü nikkhamantuü passeyyāmāti. 4 Sd anap. 5 Bm pa, down to -mi¤ja¤ ca. 6 SS amato; Bm āmato. 7 SS, Bm K avakujja, but see below, p. 337, note11, and J. P. T. S., 1886, p. 148; M. i. 80; S v. 89; Jāt. vi. 40. 8 K leõķunā; (note) leķķunātipi pāņho. 9 Scd nibbunātha: see below. 10 Scd omunanti. 11 Sc samun-; Bm saüdhån-. 12 Sc nibbun-; Bm niddhån- (but not above). 13 K passeyyāma. 14 Bm K omit. 15 Bm cakkhu; K cakkhaü. 16 St omits. >/ #<[page 337]># %% saüvedeti, sā yeva\<*<1>*>/ jivhā hoti te rasā ta¤ c' āyatanaü nappaņisaüvedeti, so yeva\<*<2>*>/ kāyo hoti te phoņņhabbā ta¤ c' āyatanaü nappaņisaüvedeti. Ayam pi kho bho Kassapa pariyāyo yena me pariyāyena evaü hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņā- naü kammānaü phalaü vipāko ti." 19. `Tena hi Rāja¤¤a upaman te karissāmi. Upamāya p' idh' ekacce vi¤¤å purisā bhāsitassa atthaü ājānanti. Bhåtapubbaü Rāja¤¤a a¤¤ataro saīkha-dhamo saīkhaü ādāya paccantimaü janapadaü agamāsi. So yen' a¤¤ataro gāmo ten' upasaükami, upasaükamitvā majjhe gāmassa ņhito tikkhattuü saīkhaü upaëāsitvā\<*<3>*>/ saīkhaü bhåmiyaü nikkhipitvā ekamantaü nisãdi. Atha kho Rāja¤¤a tesaü paccantajānaü\<*<4>*>/ manussā- naü etad ahosi: "Kissa\<*<5>*>/ nu kho eso saddo evaü rajanãyo evaü kamanãyo\<*<6>*>/ evaü madanãyo evaü bandhanãyo evaü mucchanãyo\<*<7>*>/ ti?" Sannipatitvā taü saīkha-{dhammaü} etad avocuü: "Ambho kissa\<*<8>*>/ nu kho eso saddo evaü rajanãyo evaü kamanãyo evaü madanãyo evaü bandhanãyo evaü mucchanãyo ti?" "Eso kho bho\<*<9>*>/ saīkho nāma yass' eso\<*<10>*>/ saddo evaü rajanãyo evaü kamanãyo evaü madanãyo evaü bandhanãyo evaü muccha- nãyo ti." Te taü saīkhaü-uttānaü nipātesuü: "Vadehi bho saīkha, vadehi bho saīkhāti." N' eva so saīkho saddam akāsi. Te taü saīkhaü avakujjaü\<*<11>*>/ nipātesuü . . . passena nipātesuü . . . dutiyena passena nipātesuü . . . uddhaü ņhapesuü . . . omuddhakaü {ņhapesum} . . . \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit yeva; Bm ca. 2 K so va. 3 SS upalāsitvā; Bm upaëāpetvā; K upaëāsetvā. See Mil. p. 21 (last line), Trenckner, `Pali Miscellany,' p. 83. 4 Scd paccantarājānaü; Bm K paccanta-janapada-; K (Sã) paccantajānaü. 5 SS ambho kissa; Bm K ambho kassa. 6 So SS; Bm khamaniyo; and so onwards; K kammaniyo. Bm and K throughout -niyo. 7 K mu¤caniyo (three times). 8 Bm kassa. 9 Bm omits. 10 K yassa os. 11 So all MSS. and K. >/ #<[page 338]># %<338 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 19.>% pāõinā ākoņesuü . . . leķķunā {ākotesum} . . . daõķena ākoņesuü . . . satthena ākoņesuü . . . odhuniüsu . . . sandhuniüsu . . . niddhuniüsu: "Vadehi bho saīkha, vadehi bho saīkhāti." N' eva so saīkho saddam akāsi. Atha kho Rāja¤¤a tassa saīkha-dhamassa etad ahosi: "Yāva\<*<1>*>/ bālā ime paccantajā\<*<2>*>/ manussā! Kathaü hi nāma ayoniso saīkha-saddaü gavesissantãti!" Tesaü pekkhamānānaü saīkhaü gahetvā tikkhattuü saīkhaü upaëāsitvā\<*<3>*>/ saīkhaü ādāya pakkāmi.\<*<4>*>/ Atha kho Rāja¤¤a tesaü paccantajānaü\<*<5>*>/ manussānaü etad ahosi: "Yadā kira bho ayaü saīkho nāma purisa-sahagato ca hoti vāyāma-sahagato ca vāyo-sahagato\<*<6>*>/ ca, tadāyaü saīkho saddaü karoti. Yadā panāyaü saīkho n' eva purisa-sahagato hoti na vāyāma-sahagato na vāyo- sahagato, nāyaü saīkho saddaü karotãti." Evam eva kho Rāja¤¤a yadāyaü kāyo āyu-sahagato ca hoti usmā- sahagato ca vi¤¤āõa-sahagato ca, tadā abhikkamati pi\<*<7>*>/ paņikkamati pi tiņņhati pi nisãdati pi seyyam pi kappeti, cakkhunā pi råpaü passati, sotena pi saddaü suõāti, ghānena pi gandhaü ghāyati, jivhāya pi rasaü sāyati, kāyena pi {phoņņhabbaü} phusati, manasā pi dhammaü vijānāti. Yadā panāyaü kāyo n' eva āyu-sahagato ca hoti, na usmā-sahagato ca, na vi¤¤āõa-sahagato, tadā n' eva abhikkamati na paņikkamati na tiņņhati na nisãdati na seyyaü kappeti, cakkhunā pi råpaü na passati, sotena pi saddaü na suõāti, ghānena pi gandhaü na ghāyati, {jivhāya} pi rasaü na sāyati, kāyena pi phoņņhabbaü na phusati, manasā pi dhammaü na vijānāti. Iminā pi kho te Rāja¤¤a pariyāyena evaü hotu: Iti pi atthi paraloko, atthi sattā opapātikā, atthi sukaņa-dukkaņānaü kammā- naü phalaü vipāko ti.'\<*<8>*>/ 20. `Ki¤cāpi bhavaü Kassapo evam āha, atha kho \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K add kho. 2 Bm paccanta-janapada-; K -padā. 3 SS upalāsitvā; Bm npaëāpetvā; K upaëasetvā. 4 Bm pakkami. 5 Bm K -janapadānaü. 6 Bm vāyu-, and below. 7 Scd omit. 8 K adds Paņhama-bhāõavāraü. >/ #<[page 339]># %% evam me ettha hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' `Atthi pana Rāja¤¤a pariyāyo . . . pe [322] . . .?' `Atthi bho Kassapa pariyāyo . . . pe . . .' `Yathā kathaü viya Rāja¤¤āti?' `Idha me bho Kassapa purisā coraü āgu-cāriü gahetvā dassenti: "Ayaü te bhante coro āgu-cārã, imassa yaü icchasi taü daõķaü paõehãti."\<*<1>*>/ Tyāhaü evaü vadāmi: `Tena hi bho imassa purisassa chaviü chindatha, app eva nām' assa jãvaü passeyyāmāti." Te tassa purisassa chaviü chindanti, n' ev' assa mayaü jãvaü passāma. Tyāhaü evaü vadāmi: "Tena hi bho imassa purisassa cammaü chindatha . . . maüsaü chindatha . . . nahāruü chindatha . . . aņņhiü chinda- tha . . . aņņhi-mi¤jaü chindatha, app eva nām' assa jãvaü passeyyāmāti." Te tassa purisassa aņņhi-mi¤jaü chindanti, n' ev' assa mayaü jãvaü passāma. Ayam pi kho bho Kassapa pariyāyo yena me pariyāyena evaü hoti: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti.' 21. `Tena hi Rāja¤¤a upaman te karissāmi. Upamāya pi idh' ekacce vi¤¤å purisā bhāsitassa atthaü ājānanti. Bhåtapubbaü Rāja¤¤a\<*<2>*>/ aggiko jaņilo ara¤¤āyatane paõõa-kuņiyā\<*<3>*>/ vasati.\<*<4>*>/ Atha kho Rāja¤¤a a¤¤ataro janapada-padeso\<*<5>*>/ vuņņhāsi. Atha kho so sattho\<*<6>*>/ tassa aggikassa jaņilassa assamassa sāmantā eka-rattiü vasitvā pakkāmi.\<*<7>*>/ Atha kho Rāja¤¤a tassa aggikassa jaņilassa \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K vadehãti. See p.321. 2 Bm K insert a¤¤ataro. 3 St paņiyā. 4 Bm samati; K sammati; (Sã) vasati. 5 So SS K (Sã); Bm janapadesattho; K janapado satthavāso. 6 So St Bm; Sc satto; Sd tatta; K satthavāso. 7 Bm pakkami. >/ #<[page 340]># %<340 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 21.>% etad ahosi: "Yan nånāhaü yena so sattha-vāso\<*<1>*>/ ten' upasaükameyyaü, app eva nām' ettha ki¤ci upakaraõaü\<*<2>*>/ adhigaccheyyan ti." Atha kho so aggiko jaņilo kālass' eva vuņņhāya yena so sattha-vāso ten' upasaükami, upasaükamitvā addasa tasmiü satthavāse daharaü kumāraü mandaü\<*<3>*>/ uttāna-seyyakaü chaķķitaü. Disvān' assa\<*<4>*>/ etad ahosi: "Na kho me taü paņiråpaü yam me pekkhamānassa manussa-bhåto kālaü kareyya. Yan nånāhaü imaü dārakaü\<*<5>*>/ assamaü netvā\<*<6>*>/ āpādeyyaü poseyyaü vaķķheyyan ti." Atha kho so aggiko jaņilo taü dārakaü assamaü ānetvā\<*<7>*>/ āpādesi posesi vaķķhesi. Yadā so dārako dasavassuddesiko vā hoti dvādasavass- uddesiko vā, ath' assa\<*<8>*>/ aggikassa jaņilassa janapade ki¤cid eva karaõãyaü uppajji.\<*<9>*>/ Atha kho so aggiko jaņilo taü dārakaü etad avoca: "Icchām' ahaü tāta janapadaü\<*<10>*>/ gantuü, aggiü\<*<11>*>/ paricareyyāsi, mā ca te aggi nibbāyi. Sace va te aggi nibbāyeyya, ayaü vāsã, imāni kaņņhāni, idaü araõi\<*<12>*>/-sahitaü, aggiü nibbattetvā aggiü paricareyyāsãti." Atha kho so aggiko {jaņilo} taü dārakaü evam anusāsitvā janapadaü agamāsi. Tassa khiķķā-pasutassa aggi nibbāyi. Atha kho tassa dārakassa etad ahosi: "Pitā kho maü evaü avaca: `Aggiü tāta paricareyyāsi, mā ca te aggi nibbāyi. Sace va te aggi nibbāyeyya ayaü vāsã imāni kaņņhāni idaü araõi- sahitaü, aggiü nibbattetvā aggiü paricareyyāsãti.' Yan nånāhaü aggiü nibbattetvā aggiü paricareyyan ti." \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St here only, and Scd here and below -āvāso. SS in 17 (pp. 344, 345) sattha-vāso. 2 Scd -kannaü. 3 K maõķaü. 4 SS decidedly disvā tassa. See p. 347. 5 St idaü daharakaü. 6 Sc assaü mānetvā; Sdt Bm K assamaü netvā. 7 So SS Bm K netvā as before. 8 St atha tassa; Bm K atha kho tassa. 9 K ki¤ci deva-karanãyaü upapajji. 10 Bm nagaraü. 11 Bm K add tāta. 12 SS vary between i and ã; K always -õi; Bm always -õã. >/ #<[page 341]># %% Atha kho so dārako araõi-sahitaü vāsiyā\<*<1>*>/ tacchi: "App eva nāma aggiü adhigaccheyyan ti." N' eva so aggiü adhigacchi. Araõi-sahitaü dvidhā phālesi,\<*<2>*>/ tidhā phālesi, catudhā phālesi, pa¤cadhā phālesi, dasadhā phālesi, satadhā\<*<3>*>/ phālesi, sakalikaü sakalikaü akāsi, sakalikaü sakalikaü karitvā\<*<4>*>/ udukkhale koņņhesi,\<*<5>*>/ udukkhale koņņhetvā mahā-vāte opuni:\<*<6>*>/ "App eva nāma\<*<7>*>/ aggiü adhigaccheyyan ti." N' eva so aggiü adhigacchi. Atha kho so aggiko jaņilo janapade taü karaõãyaü tãretvā, yena sako assamo ten' upasaükami, upasaükamitvā taü dārakaü etad avoca: "Kacci te tāta aggi\<*<8>*>/ nibbuto ti?" "Idha me tāta khiķķā-pasutassa aggi nibbāyi. Tassa me etad ahosi: Pitā kho maü evaü avaca: `Aggiü tāta paricareyyāsi, mā ca te\<*<9>*>/ aggi nibbāyi. Sace va te aggi nibbāyeyya ayaü vāsã imāni kaņņhāni idaü araõi-sahitaü, aggiü nibbattetvā aggiü paricareyyāsãti.' Yan nånāhaü aggiü nibbattetvā aggiü paricareyyan ti. Atha kho ahaü tāta araõi-sahitaü vāsiyā tacchiü: `App eva nāma aggiü adhigaccheyyan ti.' N' evāhaü aggiü adhigacchiü. Araõi-sahitaü dvidhā phālesiü, tidhā phālesiü, catudhā phālesiü, pa¤cadhā phālesiü, dasadhā phālesiü, satadhā phālesim, sakalikaü sakalikaü akāsiü, sakalikaü saka- likaü karitvā udukkhale koņņhesiü, udukkhale koņņhetvā mahā-vāte opuniü: `App eva nāma aggiü adhigaccheyyan ti.' N' evāhaü aggiü adhigacchin ti." Atha kho tassa aggikassa jaņilassa etad ahosi: "Yāva bālo ayaü dārako avyatto. Kathaü hi nāma ayoniso aggiü gavesissatãti?" Tassa pekkhamānassa araõi-sahitaü gahetvā aggiü nibbattetvā taü dārakaü etad avoca: "Evaü kho tāta \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd insert taü vāsiyā. 2 Scd phālesãti; Bm phāëesi almost always. St l and ë; K always l. 3 K visatidhā; K (Sã) satadhā. 4 Bm karetvā. 5 Bm koņņesi and koņņetvā as Bd at Jāt. iv. 37 (comp. ii. 424); K koņesi and koņetva. 6 K -phuni, and below. 7 SS omit. 8 Bm adds na. 9 Bm K add tāta. >/ #<[page 342]># %<342 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 21.>% aggi nibbattetabbo, na tv eva yathā tvaü\<*<1>*>/ bālo avyatto ayoniso aggiü gavesissasãti."\<*<2>*>/ Evam eva kho tvaü Rāja¤¤a bālo avyatto ayoniso paralokaü gavesasi.\<*<3>*>/ Paņinissajj' etaü Rāja¤¤a pāpakaü diņņhi-gataü. Paņinissajj' etaü Rāja¤¤a pāpakaü diņņhi-gataü. Mā te ahosi dãgha-rattaü ahitāya dukkhāyāti.' 22. `Ki¤cāpi bhavaü Kassapo evam āha, atha kho n' evāhaü sayhāmi\<*<4>*>/ idaü pāpakaü diņņhi-gataü paņinissaj- jituü. Rājā pi maü Pasenadi\<*<5>*>/-kosalo jānāti tiro-rājāno pi: "Pāyāsi rāja¤¤o evaü-vādã evaü-diņņhã: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa- dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti." `Sacāhaü bho Kassapa imaü\<*<6>*>/ pāpakaü diņņhi-gataü {paņinissajjis- sāüi}, bhavissanti me vattāro: "Yāva bālo Pāyāsi rāja¤¤o avyatto duggahãta\<*<7>*>/-gāhã ti." Kopena pi naü harissāmi, makkhena pi naü harissāmi, paëāsena\<*<8>*>/ pi naü harissāmãti.' 23. `Tena hi Rāja¤¤a upaman te karissāmi. Upamāya\<*<9>*>/ p' idh' ekacce vi¤¤å purisā bhāsitassa atthaü ājānanti. Bhåtapubbaü Rāja¤¤a mahā sakaņa-sattho sakaņa- sahassaü puratthimā janapadā pacchimaü janapadaü agamāsi. So yena yena gacchati\<*<10>*>/ khippam eva pariyādiyati tiõa-kaņņhodakaü\<*<11>*>/ haritaka-vaõõam.\<*<12>*>/ Tasmiü kho pana satthe\<*<13>*>/ dve satthavāhā ahesuü, eko \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd taü. 2 Bm gavesãti. 3 Bm K gavesissasi. 4 Bm K sakkomi. See p. 346. 5 Bm Passenadã; K Passenadi, and so at 18. See p. 316. 6 K idaü (as above). 7 Sd Bm -gahita, and so Bm in 18. 8 Scd phalāsena; St Bm K paëāsena. See M. i. 15, 527; A. i. 79 (last line); P. P. ii. 2; Mil. 289. 9 Bm upamāyam. 10 Sdt So yena yena gacchasãti; Sc So na gacchasãti. Bm So yena gacchi; K So yeva gacchati. 11 Scd tina-; K tiõaü. 12 K -paõõaü; K (Sã) -vantaü. See Sum in loc 13 Bm satte, but then satthavāhā. >/ #<[page 343]># %% pa¤cannaü sakaņa-satānaü eko pa¤cannaü sakaņa- satānaü. Atha kho tesaü satthavāhānaü etad ahosi: "`Ayaü kho pana\<*<1>*>/ mahā sakaņa-sattho sakaņa-sahassaü. Te mayaü yena yena gacchāma khippam eva\<*<2>*>/ pariyā- diyati\<*<3>*>/ tiõa-kaņņhodakaü haritaka-vaõõaü. Yan nåna mayaü imaü satthaü dvidhā vibhajeyyāma ekato pa¤ca {sakaņa}-satāni." `Te taü satthaü dvidhā vibhajiüsu\<*<4>*>/ ekato pa¤ca sakaņa-satāni ekato pa¤ca {sakaņa-}satāni. Eko\<*<5>*>/ tāva\<*<6>*>/ satthavāho bahuü\<*<7>*>/ tiõa¤ ca kaņņha¤ ca udaka¤ ca āropetvā satthaü pāyāpesi.\<*<8>*>/ Dvãha-tãha-pāyāto\<*<9>*>/ kho pana so sattho addasa purisaü kāëaü lohitakkhiü\<*<10>*>/ apanaddha-kalāpaü\<*<11>*>/ kumuda-māliü alla-vatthaü alla- kesaü kaddama-makkhitehi cakkehi gadrabha-rathena\<*<12>*>/ paņipathaü āgacchantaü. Disvā etad avoca: "Kuto bho āgacchasãti?" "`Amukamhā janapadā ti." "`Kuhiü gamissasãti?" "`Amukaü nāma janapadan ti." "`Kacci bho purato kantāre mahā-megho abhippa- vaņņo ti?"\<*<13>*>/ "`Evaü kho\<*<14>*>/ bho purato kantāre mahā-megho abhippavaņņo, āsittodakāni vaņumāni, bahuü tiõa¤ ca \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm K omit. 2 SS khippaü yeva, as Bm K above. 3 Sd -tã. 4 SS vibhajjiüsu; Bm vibhajjesuü (sic). 5 Sc ekato; St eke. 6 Bm omits. 7 SS vary between bahu and bahuü; Bm K always bahuü. 8 SS almost always pā-. 9 Bm here dviha-tihaü payāto; Bm K always pa-. 10 St kāëalohitakkhaü; Scd kāëalohitakaü. Bm kaëaü lohitakkham; comp. Jāt. i. 102 rattanetto. See p. 344. 11 Bm asannaddhakalāpaü; K āsanu- and below. 12 Sd gaduha-; Sct gadåha- (SS below gadubha-); Bm bhaddena rathena; K bhadrena rathena. See Jāt. i. 100. 13 K abhippavuņņho; Bm abhippavuņho as Bd at Jāt. 5, 206. See M. ii. 117. 14 Bm omits. >/ #<[page 344]># %<344 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 23.>% kaņņha¤ ca udaka¤ ca, chaķķetha bho purāõāni tiõāni kaņņhāni udakāni, lahu-bhārehi sakaņehi sãghaü sãghaü\<*<1>*>/ gacchatha, mā yoggāni kilamethāti."\<*<2>*>/ `Atha kho so satthavāho satthike āmantesi: "Ayaü bho puriso evam āha: Purato kantāre mahā-megho {abhip- pavaņņo}, āsittodakāni vaņumāni, bahuü\<*<3>*>/ tiõa¤ ca kaņņha¤ ca udaka¤ ca, chaķķetha bho purāõāni tiõāni kaņņhāni udakāni, lahu-bhārehi sakaņehi sãghaü sãghaü gacchatha, mā yoggāni kilamethāti -- chaķķetha bho purāõāni tiõāni kaņņhāni udakāni, lahu-bhārehi sakaņehi satthaü pāyā- pethāti."\<*<4>*>/ "Evam bho ti" kho te satthikā tassa satthavāhassa paņissutvā, chaķķetvā purāõāni tiõāni kaņņhāni udakāni lahu-bhārehi sakaņehi satthaü pāyāpesuü.\<*<5>*>/ Te paņhame pi sattha-vāse na addasaüsu tiõaü vā kaņņhaü vā udakaü vā, dutiye pi sattha-vāse . . . tatiye pi satthavāse . . . catutthe pi sattha-vāse . . . pa¤came pi sattha-vāse . . . chaņņhe pi sattha-vāse . . . sattame pi sattha-vāse na addasaüsu tiõaü vā kaņņhaü vā udakaü vā, sabbe va anaya-vyasanaü āpajjiüsu. Ye ca\<*<6>*>/ tasmiü satthe ahesuü manussā vā paså\<*<7>*>/ vā sabbe\<*<8>*>/ so yakkho amanusso bhakkhesi, aņņhikān' eva sesesi\<*<9>*>/. `Yadā a¤¤āsi dutiyo satthavāho: "Bahu-nikkhanto\<*<10>*>/ kho dāni so sattho ti," bahuü tiõa¤ ca kaņņha¤ ca udaka¤ ca āropetvā satthaü pāyāpesi. Dvãha-tãha-pāyāto kho pan' eso sattho addasa purisaü kāëaü lohitakkhiü\<*<11>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm siīghaü siīghaü, and below. SS have sãghasãghaü the last time, and so Scd the time before. See Jāt. i. 103. 2 Sd kilamatthāti; Bm K kilamitthāti (and below). 3 See p. 343, note7. 4 Scd pāyethāti; St pāyāp-. 5 SS pay-. 6 Sc va; so K yeva (at end of previous sentence). See p. 346. 7 Sc phasu; Sdt Bm pasu. 8 K adds va. 9 Bm K sesāni; K (Sã) sesesi. 10 K bahunikkhantaro. 11 Sc kāëa-lohitakkham corrected to -lohitaü; Sdt kālalohitakkham; Bm kāëaü lohitakkhaü. See p. 343, note10. >/ #<[page 345]># %% apanaddha-kalāpaü\<*<1>*>/ kumuda-māliü\<*<2>*>/ alla-vatthaü alla- kesaü kaddama-makkhitehi cakkehi gadrabha-rathena\<*<3>*>/ paņipathaü āgacchantaü. Disvā etad avoca: "Kuto bho āgacchasãti?" "`Amukamhā janapadā ti." "`Kuhiü gamissasãti?" "`Amukaü nāma janapadan ti." "`Kacci bho purato kantāre mahā-megho abhippavaņņo\<*<4>*>/ ti?" "`Evaü bho purato kantāre mahā-megho abhippavaņņo, āsittodakāni vaņumāni, bahuü\<*<5>*>/ tiõa¤ ca kaņņha¤ ca udaka¤ ca, chaķķetha bho purāõāni tiõāni kaņņhāni udakāni, lahu-bhārehi sakaņehi sãghaü sãghaü gacchatha, mā yoggāni kilamethāti."\<*<6>*>/ `Atha kho so satthavāho satthike āmantesi: "Ayaü bho puriso evam āha -- Purato kantāre mahā-megho abhippavaņņo, āsittodakāni vaņumāni bahuü tiõa¤ ca kaņņha¤ ca udaka¤ ca, chaķķetha bho purāõāni tiõāni kaņņhāni udakāni, lahu-bhārehi sakaņehi sãgham sãghaü gacchatha, mā yoggāni kilamethāti. Ayaü kho\<*<7>*>/ bho puriso n' ev' amhākaü mitto na pi\<*<8>*>/ ¤āti-sālohito, kathaü mayaü imassa saddhāya\<*<9>*>/ gamissāma? Na kho\<*<10>*>/ chaķķe- tabbāni purāõāni tiõāni kaņņhāni udakāni, yathā-katena\<*<11>*>/ bhaõķena satthaü pāyāpetha, na vo\<*<12>*>/ purāõaü chaķķes- sāmāti." "`Evaü bho" ti kho te satthikā tassa satthavāhassa paņissutvā yathā-katena\<*<13>*>/ bhaõķena satthaü pāyāpesuü. Te paņhame pi sattha-vāse na addasaüsu tiõaü vā \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm asannaddha-. 2 K mālaü. 3 SS gadubha-rathehi; Bm bhaddena rathena; K bhadrena rathena. 4 St here and in next line -vaddho; Bm -vuņho, and below; K -vuņņho. 5 See p. 343, note7. 6 Bm K kilamitthāti, and below. 7 Bm K omit. 8 Bm K omit. 9 Bm saddāya. 10 Bm te; K vo. 11 Scd kathena. 12 K no. 13 Sct Bm -kathena; Sd -kaņena. >/ #<[page 346]># %<346 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 23.>% kaņņhaü vā udakaü vā, dutiye pi satthavāse\<*<1>*>/ . . . tatiye pi satthavāse . . . catutthe pi satthavāse . . . pa¤came pi satthavāse . . . chaņņhe pi satthavāse . . . sattame pi satthavāse na addasaüsu tiõaü vā kaņņhaü vā udakaü vā, ta¤ ca satthaü addasaüsu\<*<2>*>/ anaya-vyasanaü āpannaü. Ye va\<*<3>*>/ tasmiü satthe ahesuü manussā vā paså vā, tesa¤ ca aņņhikān' eva addasaüsu tena yakkhena amanussena bhakkhitānaü\<*<4>*>/. `Atha kho so satthavāho satthike āmantesi: "Ayaü kho bho\<*<5>*>/ so sattho anaya-vyasanaü āpanno yathā tam tena bālena satthavāhena pariõāyakena. Tena hi bho yān' asmākaü\<*<6>*>/ satthe appa-sārāni paõiyāni, tāni chaķķetvā, yāni imasmiü satthe mahā-sārāni paõiyāni tāni ādiya- thāti." "Evaü bho ti" kho te satthikā tassa sattha- vāhassa paņissutvā yāni sakasmiü satthe appa-sārāni paõiyāni tāni chaķķetvā, yāni tasmiü satthe mahā-sārāni paõiyāni tāni ādiyitvā, sotthinā taü kantāraü nittha- riüsu yathā taü paõķitena satthavāhena pariõāyakena. Evam eva kho tvaü Rāja¤¤a bālo avyatto anaya- vyasanaü āpajjissasi ayoniso paralokaü gavesanto, seyyathā pi so puriso\<*<7>*>/ satthavāho. Ye pi tava sotabbaü saddahātabbaü ma¤¤issanti, te pi anaya-vyasanaü āpajjis- santi, seyyathā pi te satthikā. Paņinissajj' etaü Rāja¤¤a pāpakaü diņņhi-gataü. Paņinissajj' etaü Rāja¤¤a pāpa- kaü diņņhi-gataü. Mā te ahosi dãgha-rattaü ahitāya dukkhāyāti.' 24. `Ki¤cāpi bhavaü Kassapo evam āha, atha kho n' evāhaü sayhāmi\<*<8>*>/ idaü pāpakaü diņņhi-gataü paņinis- sajjituü. Rājā pi maü Pasenadi-kosalo jānātãti tiro- rājāno pi: "Pāyāsi Rāja¤¤o evaü-vādã evaü-diņņhã: Iti \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Not in SS. 2 Sd -siüsu. 3 So SS; Bm ca; K yeva at end of preceding sentence. 4 K bhakkhitā. 5 Scd omit. 6 Bm K amhākaü. 7 So SS; Bm purimo. 8 Bm K sakkomi (as above, p. 342). >/ #<[page 347]># %% pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti." Sacāhaü bho Kassapa idaü\<*<1>*>/ pāpakaü diņņhi-gataü paņinissajjissāmi, bhavissanti me vattāro: "Yāva bālo Pāyāsi Rāja¤¤o avyatto duggahãta-gāhã ti," kopena pi naü harissāmi, makkhena pi naü harissāmi, paëāsena pi naü harissāmãti.' 25. `Tena hi Rāja¤¤a upaman te karissāmi. Upamāya p' idh' ekacce vi¤¤å bhāsitassa atthaü ājānanti. Bhåta- pubbaü Rāja¤¤a a¤¤ataro såkara-posako puriso sakamhā gāmā a¤¤aü gāmaü agamāsi. Tatth' addasa pahåtaü sukkha-gåthaü chaķķitaü.\<*<2>*>/ Disvān' assa etad ahosi: "Ayaü me\<*<3>*>/ bahuko\<*<4>*>/ sukkha-gåtho\<*<5>*>/ chaķķito\<*<6>*>/ mama¤ ca såkara-bhattaü.\<*<7>*>/ Yan nånāhaü ito sukkha-gåthaü hareyyan ti." So uttarā-saīgaü pattharitvā pahåtaü sukkha-gåthaü āharitvā\<*<8>*>/ bhaõķikaü\<*<9>*>/ bandhitvā sãse ubbāhetvā\<*<10>*>/ agamāsi. Tassa antarāmagge mahā akāla- megho pāvassi. So uggharantaü paggharantaü yāva agga-nakhā gåthena makkhito gåtha-bhāraü ādāya agamāsi. Tam enaü manussā disvā evam āhaüsu: "Kacci no tvaü bhaõe ummatto, kacci veceto? \<*<11>*>/ kathaü hi nāma uggharantaü paggharantaü yāva agga- nakhā gåthena makkhito gåtha-bhāraü harissasãti?"\<*<12>*>/ "Tumhe khvattha\<*<13>*>/ bhaõe ummattā tumhe vecetā\<*<14>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K imaü. 2 Bm chaņņ-. 3 Bm K kho. 4 SS bahuno; K pahåto; Bm pahuko (sic). 5 Scd sukka. 6 Bm chaņņito. 7 St mama ca dasukara-ābhattā; Sd mama¤ ca såkarabhattā. K mama såkarānaü bhakko; K (Sã) mama¤ ca såkarabhatto. 8 Bm ākiritvā. 9 Sc khaõķikam; Sd khaõķikaü taü; St Caõķ-. 10 Bm uccāropetvā; K uccoropetvā. See p. 325. 11 Bm viceto; K nu viceto. 12 K hariyassatãti; (note) harissasãtãti pāņhena bhavitabbaü. 13 Bm K khvettha. 14 Bm K vicetā. >/ #<[page 348]># %<348 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 25.>% tathā hi pana me såkara-bhattan\<*<1>*>/ ti." Evam eva kho tvaü Rāja¤¤a gåtha-hārikåpamo\<*<2>*>/ ma¤¤e paņibhāsi. Paņinissajj' etaü {Rāja¤¤a} pāpakaü diņņhi-gataü. Paņinis- sajj' etaü Rāja¤¤a pāpakaü diņņhi-gataü. Mā te ahosi dãgha-rattaü ahitāya dukkhāyāti.' 26. `Ki¤cāpi bhavaü Kassapo evam āha, atha kho n' evā- haü sayhāmi idaü pāpakaü diņņhi-gataü paņinissajjituü. Rājā pi maü Pasenadi-kosalo jānātãti tiro-rājano pi: `Payāsi Rāja¤¤o evaü-vādã {evaü}-diņņhã: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukka- ņānaü kammānaü phalaü vipāko ti. Sacāhaü bho Kassapa idaü pāpakaü diņņhi-gataü patinissajjissāmi, bhavissanti me vattāro: "Yāva bālo Pāyāsi Rāja¤¤o avyatto duggahãta-gāhã ti." Kopena pi naü harissāmi, makkhena pi naü harissāmi, paëāsena pi naü haris- sāmãti.' 27. `Tena hi Rāja¤¤a upaman te karissāmi. Upamāya p' idh' ekacce vi¤¤å purisā bhāsitassa atthaü ājānanti. Bhåtapubbaü Rāja¤¤a dve akkhadhuttā akkhehi dibbiüsu. Eko akkhadhutto āgatāgataü kaliü gilati.\<*<3>*>/ Addasā kho dutiyo akkhadhutto taü akkhadhuttaü āgatāgataü kaliü gilantaü. Disvā\<*<4>*>/ akkhadhuttaü etad avoca: "Tvaü kho samma ekantikena jināsi, dehi\<*<5>*>/ samma akkhe, pajohissāmãti."\<*<6>*>/ "Evaü sammāti" kho so akkhadhutto tassa akkhadhuttassa akkhe pādāsi.\<*<7>*>/ Atha kho so akkha- dhutto akkhe visena paribhāvetvā taü akkhadhuttaü etad avoca: "Ehi kho samma akkhehi dibbissāmāti." "Evaü sammāti" kho so akkhadhutto tassa akkhadhut- tassa paccassosi. Dutiyaü pi kho te akkhadhuttā akkhehi dibbiüsu, dutiyam pi kho so akkhadhutto \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS sukarābhattā. 2 K -bhārikåpamo. 3 Bm gãlati. 4 K adds taü. 5 Bm K add me. 6 Sc pajobhiss-; St pa¤johiss-; Bm pajjohissāmi; K pajoharissāmi and says that Sum. has the same, but the reading should be pajohissāmi. Our MSS. of Sum. have pajohissāmi, and so has Sd here. 7 Scd padāsi. >/ #<[page 349]># %% āgatāgataü kaliü gilati. Addasā kho dutiyo\<*<1>*>/ akkhadhutto taü akkhadhuttaü dutiyam pi āgatāgataü kaliü gilantaü. Disvā taü akkhadhuttaü etad avoca:-- "Littaü paramena tejasā gilam akkhaü puriso na bujjhati\<*<2>*>/ gila re gila pāpa-dhuttaka pacchā te kaņukaü\<*<3>*>/ bhavissatãti."\<*<4>*>/ `Evam eva kho tvaü Rāja¤¤a akkhadhuttåpamo\<*<5>*>/ ma¤¤e paņibhāsi. Paņinissajj' etaü Rāja¤¤a pāpakaü diņņhi-gataü, paņinissajj' etaü Rāja¤¤a pāpakaü diņņhi- gataü. Mā te ahosi dãgha-rattaü ahitāya dukkhāyāti.' 28. `Ki¤cāpi bhavaü Kassapo evam āha, atha kho n' evāhaü sayhāmi idaü pāpakaü {diņņhi}-gataü paņi- nissajjituü. Rājā pi maü Pasenadi-kosalo jānāti, tiro-rājāno pi: `Pāyāsi Rāja¤¤o evaü-vādã evaü-diņņhã: Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' at- thi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti. Sacāhaü bho Kassapa idaü pāpakaü diņņhi-gataü paņinissajjissāmi, bhavissanti me vattāro: "Yāva bālo Pāyāsi Rāja¤¤o avyatto duggahãta-gāhã ti." Kopena pi naü harissāmi, makkhena pi naü harissāmi, paëāsena pi naü harissāmãti.' 29. `Tena hi Rāja¤¤a, upaman te karissāmi. Upamāya pi idh' ekacce vi¤¤å purisā bhāsitassa atthaü ājānanti. Bhåtapubbaü Rāja¤¤a a¤¤ataro janapado vuņņhāsi. Atha kho sahāyako sahāyakaü āmantesi: "âyāma samma, yena so janapado ten' upasaükamissāma, app eva nām' ettha ki¤ci dhanaü adhigaccheyyāmāti." "Evaü sammāti" kho sahāyako sahāyakassa paccassosi. Te yena so janapado yen' a¤¤ataraü gāma-paddhanaü\<*<6>*>/ ten' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit. 2 Sc bujjhita; Sd bhujjhita; St bujjhitaü; Bm bujjhyati. 3 Bm Gili re pāpa-dh- p. te kaņukaü; K Gilare pāpadhuttā kapaõā te kaņukaü. 4 Jāt. i. 380. 5 K -dhuttākåpamo. 6 Sd paõķanaü; St paccanaü; Bm paņņam; K pajjaü. >/ #<[page 350]># %<350 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 29.>% upasaükamiüsu. Tatth' addasaüsu pahåtaü sāõaü chaķķitaü.\<*<1>*>/ Disvā sahāyako sahāyakaü āmantesi: "Idaü kho samma pahåtaü sāõaü chaķķitaü, tena hi samma tva¤ ca sāõa-bhāraü bandha,\<*<2>*>/ aha¤ ca sāõa- bhāraü bandhissāmi,\<*<3>*>/ ubho sāõa-bhāraü ādāya gamis- sāmāti." "Evaü sammāti" kho sahāyako sahāyakassa paņissutvā sāõa-bhāraü bandhi\<*<4>*>/. `Te ubho sāõa-bhāraü ādāya yen' a¤¤ataraü gāma- paddhanaü\<*<5>*>/ ten' upasaükamiüsu. Tatth' addasaüsu pahåtaü sāõa-suttaü chaķķitaü. Disvā sahāyako sahā- yakaü āmantesã: "Yassa kho samma atthāya iccheyyāma sāõaü idaü pahåtaü sāõa-suttaü chaķķitaü. Tena hi samma tva¤ ca sāõa-bhāraü chaķķehi, aha¤ ca sāõa- bhāraü chaķķessāmi, ubho sāõa-sutta-bhāraü ādāya gamissāmāti." "Ayaü kho me samma sāõa-bhāro durā- bhato\<*<6>*>/ ca susannaddho ca, alam me, tvaü\<*<7>*>/ pajānāhãti." Atha kho so sahāyako sāõa-bhāraü chaķķetvā sāõa-sutta- bhāraü ādiyi. `Te yen' a¤¤ataraü gāma-paddhanaü\<*<8>*>/ ten' upasaü- kamiüsu. Tatth'\<*<9>*>/ addasaüsu pahåtā sāõiyo chaķķitā. Disvā sahāyako sahāyakaü āmantesi: "Yassa kho samma atthāya iccheyyāma sāõaü vā sāõa-suttaü vā, imā pahåtā sāõiyo chaķķitā. Tena hi samma tva¤ ca sāõa-bhāraü chaķķehi, aha¤ ca sāõa-sutta-bhāraü chaķķessāmi, ubho sāõi-bhāraü ādāya gamissāmāti." "Ayaü kho me samma sāõa-bhāro durābhato ca susannaddho ca, alam me, tvaü pajānāhãti." Atha kho so sahāyako sāõa-sutta- bhāraü chaķķetvā sāõi-bhāraü\<*<10>*>/ ādiyi. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm chaņņ- throughout. 2 Sc bandhanaü; Sd bandhaü; K bandhi. 3 Sd adds ti; Sct -mãti. 4 Bm bandhitvā. 5 Sc pabbataü; Sd (gām) aõķanaü; St paddhanāü; Bm paņņaü; K pajjaü; (? originally paņņanaü). 6 St dår- and below; K durāgato (thrice); Bm durāhato. 7 SS alametaü. 8 So SS; Bm paņņam; K pajjaü, and below. 9 For pe; Bm K read tatth' addasaüsu, q. l. 10 Bm sāõa- >/ #<[page 351]># %% Te yen' a¤¤ataraü gāma-paddhanaü\<*<1>*>/ ten' upakamiüsu. Tatth' addasaüsu pahåtaü khomaü chaķķitaü. Disvā . . . pahåtaü khoma-suttaü chaķķitaü. Disvā . . . pahåtaü khoma-dussaü chaķķitaü. Disvā . . . pahåtaü kappāsaü chaķķitaü. Disvā . . . pahåtaü kappāsika-suttaü chaķķitam. Disvā . . . pahåtaü kap- pāsika-dussaü chaķķitaü. Disvā . . . pahåtaü ayaü\<*<2>*>/ chaķķitaü. Disvā . . . pahåtaü lohaü chaķķitaü. Disvā . . .\<*<3>*>/ pahåtaü tipuü chaķķitaü. Disvā . . . pahåtaü sãsaü chaķķitaü. Disvā . . . pahåtaü sajjhuü\<*<4>*>/ chaķķitaü. Disvā . . . pahåtaü suvaõõaü chaķķitaü. Disvā sahāyako sahāyakaü āmantesi; "Yassa kho samma atthāya iccheyyāma sāõaü vā sāõa- suttaü vā sāõiyo vā khomaü vā khoma-suttaü vā khoma-dussaü vā kappāsaü vā kappāsika-suttaü vā kappāsika-dussaü vā ayaü\<*<5>*>/ vā lohaü vā tipuü vā sãsaü vā sajjhuü vā, idaü pahåtaü suvaõõaü chaķķitaü. Tena hi samma tva¤ ca sāõa-bhāraü chaķķehi, aha¤ ca sajjhu-bhāraü\<*<6>*>/ chaķķessāmi, ubho suvaõõa-bhāraü ādāya gamissāmāti." "Ayaü kho me samma sāõa-bhāro durābhato ca susannaddho ca, alaü me, tvaü\<*<7>*>/ pajānāhãti." Atha kho sahāyako sajjhu-bhāraü\<*<8>*>/ chaķķetvā suvaõõa- bhāraü ādiyi. `Te yena sako gāmo ten' upasaükamiüsu. Tattha yo so sahāyako sāõa-bharaü ādāya agamāsi, tassa n' eva mātā-pitaro abhinandiüsu, na putta-dārā abhinandiüsu, na mittāmaccā abhinandiüsu, na ca tato-nidānaü sukhaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc pabbataü; Sd paccataü. 2 Bm K ayasaü, and below. 3 Sc inserts pahåtaü lohaü tipuü chaķķitaü disvā; Sd inserts pahåtaü lohanti tipuü chaķķitaü disvā. 4 Bm sajjhyaü, and below; K sajjhaü. 5 Bm K ayasaü. 6 St sajjhā-. 7 Sc alamebhavaü; Sd alamebhaņaü; St alam me bhavaü. 8 SS here sajjhā; Bm sajjhya as before; K sajjhu. >/ #<[page 352]># %<352 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 29.>% somanassaü adhigacchi. Yo pana so sahāyako suvaõõa- bhāraü ādāya agamāsi, tassa mātā-pitaro abhinandiüsu, putta-dārā pi {abhinandiüsu}, [mittāmaccā pi abhinan- diüsu],\<*<1>*>/ tato-nidāna¤ ca sukhaü\<*<2>*>/ somanassaü adhi- gacchati. `Evam eva kho tvaü Rāja¤¤a {sāõa-bhārakåpamo} ma¤¤e paņibhāsi. Paņinissajj' etaü Rāja¤¤a pāpakaü diņņhi- gataü, paņinissajj' etaü Rāja¤¤a pāpakaü diņņhi-gataü. Mā te ahosi dãgha-rattaü ahitāya dukkhāyāti.' 30. `Purimen' evāhaü\<*<3>*>/ opammena bhoto Kassapassa attamano abhiraddho, api cāhaü imāni vicitrāni pa¤ha- paņibhānāni\<*<4>*>/ sotu-kāmo, evāhaü bhavantaü Kassapaü paccanãkātabbaü\<*<5>*>/ ama¤¤issaü.\<*<6>*>/ Abhikkantaü bho Kas- sapa, abhikkantaü bho Kassapa! Seyyathā pi bho Kassapa nikkujjitaü vā ukkujjeyya, paņicchannaü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andha- kāre vā tela-pajjotaü dhāreyya: "cakkhumanto råpāni dakkhintãti"\<*<7>*>/ -- evam eva bhotā Kassapena aneka-pari- yāyena dhammo pakāsito. Esāhaü bho Kassapa taü\<*<8>*>/ bhagavantaü Gotamaü saraõaü gacchāmi dhamma¤ ca bhikkhu-saügha¤ ca. Upāsakam maü bhavaü Kassapo dhāretu, ajjatagge pāõupetaü saraõaü gataü. Icchāmi cāhaü bho Kassapa mahā-ya¤¤aü yajitum. Anusāsatu maü bhavaü Kassapo yaü mamaü\<*<9>*>/ assa dãgha-rattaü hitāya sukhāyāti.' 31. `Yathāråpe kho Rāja¤¤a ya¤¤e gāvo vā ha¤¤anti, ajeëakā vā ha¤¤anti, kukkuņa-såkarā vā ha¤¤anti, vividhā vā pāõā saüghātaü\<*<10>*>/ āpajjanti, paņiggāhakā ca honti \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit; Bm K insert. 2 SS omit. 3 K purimena cāhaü. 4 SS -paņibhāgāni; Bm -paņibhāõāni; K pa¤hāpaņibhāõāni. See M. i. 378. 5 St paccaninikāt-; K paccanikaü kāt-. 6 SS ama¤¤issa; Bm ama¤¤issanti. 7 Bm dakkhantãti; K dakkhanti. 8 K omits. 9 Bm mam; K mama. See D. i. 136. 10 Sc panasaükhātaü; Sd pāõasaükhātaü. See D. i. 141. >/ #<[page 353]># %% micchā-diņņhã micchā-saükappā micchā-vācā micchā-kam- mantā micchā-ājãvā micchā-vāyāmā micchā-satã micchā- samādhã, evaråpo kho Rāja¤¤a ya¤¤o nāma na mahap- phalo hoti na mahānisaüso na mahā-jutiko na mahā- vipphāro. Seyyathā pi Rāja¤¤a kassako bãja-{naīgalaü} ādāya vanaü paviseyya. So tattha dukkhatte dub- bhåme\<*<1>*>/ avihata-khānuke\<*<2>*>/ bãjāni patiņņhāpeyya khaõķāni påtãni {vātātapa-hatāni}\<*<3>*>/ asāradāni asukha-sayitāni,\<*<4>*>/ devo ca na kālena kālaü sammā-dhāraü anuppaveccheyya.\<*<5>*>/ Api nu tāni bãjāni vuddhiü viråëhiü vepullaü āpajjey- yuü, kassako vā vipula\<*<6>*>/-phalaü adhigaccheyyāti?' `No h' idaü\<*<7>*>/ bho Kassapa.' `Evam eva kho Rāja¤¤a yathāråpe ya¤¤e gāvo vā ha¤¤anti ajeëakā vā ha¤¤anti kukkuņa-såkarā vā ha¤¤anti vividhā vā pāõā saüghātaü\<*<8>*>/ āpajjanti, paņiggāhakā ca honti micchā-diņņhã micchā-saükappā micchā-vācā micchā- kammantā micchā-ājãvā micchā-vāyāmā micchā-satã mic- chā-samādhã, evaråpo kho Rāja¤¤a ya¤¤o na mahapphalo hoti na mahānisaüso na mahā-jutiko na mahā-vipphāro. Yathāråpe ca kho Rāja¤¤a ya¤¤e n' eva gāvo ha¤¤anti na ajeëakā ha¤¤anti na kukkuņa-såkarā ha¤¤anti na vividhā pāõā saüghātam\<*<9>*>/ āpajjanti, paņiggāhakā ca honti sammā-diņņhã sammā-saükappā sammā-vācā sammā-kam- mantā sammā-ājãvā sammā-vāyāmā sammā-satã sammā- samādhã, evaråpo kho Rāja¤¤a ya¤¤o mahapphalo hoti mahānisaüso mahā-jutiko mahā-vipphāro. Seyyathā pi Rāja¤¤a kassako bãja-naīgalaü ādāya vanaü paviseyya. So tattha sukhatte\<*<10>*>/ subhåme\<*<11>*>/ suvihata-khānuke\<*<12>*>/ bãjāni \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St dumabbhåme; Bm K dubbhumme; K (note) dubbhåme ti vā pāņho. 2 Bm K -khāõukaõķake. 3 Scd hātāni; Bm vātātavapahātāni. 4 SS asukasasitāni. See S. iii. 54; v. 379. 5 Bm anupavacch-. 6 Bm K vipulaü. 7 Bm na evāü. 8 Sc panasaükhānaü. 9 Sc pana-saükhātaü, and below; Sd pāna-saükhātaü, and below. 10 St sukkh-. 11 Bm K subhumme. 12 Bm K khāõukaõķake. >/ #<[page 354]># %<354 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 31.>% patiņņhāpeyya akkhaõķāni apåtãni avātātapa-hatāni\<*<1>*>/ sāra- dāni sukha-sayitāni,\<*<2>*>/ devo ca kālena kālaü sammā- dhāraü anuppaveccheyya.\<*<3>*>/ Api nu tāni bãjāni vuddhiü viråëhiü vepullaü āpajjeyyuü, kassako vā vipula-\<*<4>*>/ phalaü adhigaccheyyāti? `Evaü bho Kassapa.' `Evam eva kho Rāja¤¤a yathāråpe ya¤¤e n' eva gāvo ha¤¤anti na ajeëakā ha¤¤anti na kukkuņa-såkarā ha¤¤anti na vividhā pāõā saüghātaü āpajjanti,\<*<5>*>/ paņiggāhakā ca honti sammā-diņņhã sammā-{saükappā}\<*<6>*>/ sammā-vācā sammā-kammantā sammā-ājãvā sammā-vāyāmā sammā- satã sammā-samādhã, evaråpo kho Rāja¤¤a ya¤¤o mahap- phalo hoti mahānisaüso mahā-jutiko mahā-vipphāro ti.' 32. Atha kho Pāyāsi rāja¤¤o dānaü paņņhapesi samaõa- brāhmaõa-kapaõiddhika-vaõibbaka-yācakānaü.\<*<7>*>/ Tasmiü kho pana dāne evaråpaü bhojanaü diyyati\<*<8>*>/ kaõājakaü\<*<9>*>/ bilaīga-dutiyaü therakāni\<*<10>*>/ ca vatthāni guëa-vālakāni.\<*<11>*>/ Tasmiü kho pana dāne Uttaro nāma māõavo vyāvaņo\<*<12>*>/ ahosi. So dānaü datvā evam anuddisati: `Iminā\<*<13>*>/ dānena Pāyāsi-rāja¤¤am\<*<14>*>/ eva imasmiü loke samāga¤- chiü\<*<15>*>/ mā parasmin ti.' Assosi kho Pāyāsi rāja¤¤o: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc hātāni. 2 Sc sukaõķāyitāni corrected to sukhasay-; K Sdt sukhaõķāyitāni; S. v. 380 has -sahitāni. 3 Bm anuppavacch-. 4 Bm K vipulaü. 5 Sc āpajjeyyanti; St āpajjenti. 6 Sd omits this and several others; St -saükappo. 7 Bm K -kapaõaddhika. See D. i. 137; Jāt. iv. 15. 8 Scd dãyyati; Bm diyati; K dãyati, and below. 9 K kāõājikaü and below; (note) kanājakanti vā pāņho. See S. i. 90; Vin. ii. 77; Jāt. i. 228. 10 Scd thevakāni; Bm dhorakāni; K corakāni. 11 Bm guëagāëakāni. 12 Bm K vāvaņo and below; K (Sã) vyāvaņo. See D. ii. 141 (quoted Mil. 177); D. ii. 270; Jāt. i. 89. 13 Bm adds 'haü (three times). 14 Bm Pāyāsiü. 15 Bm K -gacch- and below. >/ #<[page 355]># %% `Uttaro kira māõavo dānaü datvā evam anuddisati: Iminā dānena Pāyāsi-Rāja¤¤am eva imasmiü loke samāga¤chiü mā parasmin ti.' Atha kho Pāyāsi-rāja¤¤o Uttaraü māõavaü āmantāpetvā etad avoca: `Saccaü\<*<1>*>/ kira tvaü tāta Uttara dānaü datvā evam anuddisasi: Iminā dānena Pāyāsi-rāja¤¤aü eva imasmiü loke samā- ga¤chiü mā parasmin ti' ?' `Evaü bho ti.'\<*<2>*>/ `Kissa pana\<*<3>*>/ tvaü tāta Uttara dānaü datvā evam anuddisasi -- "Iminā dānena Pāyāsi-{rāja¤¤am}\<*<4>*>/ eva imas- miü loke samāga¤chiü mā parasmin ti"? Na nu mayaü tāta Uttara pu¤¤atthikā dānass' eva phalaü\<*<5>*>/ pāņikaīkhino ti?' `Bhoto kho pana\<*<6>*>/ dāne evaråpaü bhojanaü diyyati\<*<7>*>/: {kaõājakaü}\<*<8>*>/ bilaīga-dutiyaü yam\<*<9>*>/ bhavaü pādā pi na iccheyya chupituü\<*<10>*>/, kuto bhu¤jituü; therakāni\<*<11>*>/ ca vatthāni guëa-vālakāni yāni\<*<12>*>/ bhavaü pādā pi na iccheyya samphusituü, kuto paridahituü. Bhavaü kho pan' asmākaü\<*<13>*>/ piyo manāpo, kathaü mayaü piyaü\<*<14>*>/ manā- paü amanāpena saüyojemāti?' `Tena hi tvaü tāta Uttara yādisāhaü bhojanaü bhu¤jāmi tādisaü bhojanaü paņņhapehi, yādisāni cāhaü vatthāni paridahāmi tādisāni ca vatthāni paņņhapehãti.' `Evaü bho ti' kho Uttaro māõavo Pāyāsi-rāja¤¤assa\<*<15>*>/ paņissutvā yādisaü bhojanaü Pāyāsi-rāja¤¤o bhu¤jati tādisaü bhojanaü paņņhapesi, yādisāni ca vatthāni Pāyāsi rāja¤¤o paridahati tādisāni ca vatthāni paņņhapesi. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 K sabbaü. 2 Sct hoti; Sd bho; Bm bho kassapa; K bho. 3 SS kissapana; Bm kassapana; K kasmā pana. 4 Bm here Pāyāsi. 5 SS dānaü devaphalaü. 6 Bm K omit. 7 Sc dãyyati; Sd dãyyāti; Bm diyati; K dãyati. 8 Sc kanā¤jakaü; Sd kanakajaü; Bm kaõāj-. 9 Bm K omit. 10 K samphusituü. 11 Bm dhorakāni; K corakāni. 12 K omits. 13 K amhākaü 14 Bm omits. 15 Bm Pāyāsissa. >/ #<[page 356]># %<356 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 32.>% Atha kho Pāyāsi rāja¤¤o asakkaccaü dānaü datvā asahatthā\<*<1>*>/ dānaü datvā acittikataü\<*<2>*>/ dānaü datvā apa- viddhaü\<*<3>*>/ dānaü datvā kāyassa bhedā param maraõā Cātummahārājikānaü\<*<4>*>/ devānaü sahavyataü\<*<5>*>/ uppajji\<*<6>*>/ su¤¤aü Serãsakaü\<*<7>*>/ vimānaü. Yo pana tassa dāne vyāvaņo ahosi Uttaro nāma māõavo so sakkaccaü dānaü datvā sahatthā dānaü datvā citti-katvā dānaü datvā anapaviddhaü dānaü datvā kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppajji\<*<8>*>/ devānaü Tāvatiüsānaü sahavyataü. 33. Tena kho pana samayena āyasmā Gavampati\<*<9>*>/ abhikkhaõaü su¤¤aü Serãsakaü vimānaü divā-vihāraü gacchati. Atha kho Pāyāsi-devaputto yen' {āyasmā} Gavampati ten' upasaükami, upasaükamitvā āyasman- taü Gavampatiü abhivādetvā ekamantaü aņņhāsi. Eka- mantaü ņhitaü kho Pāyāsi-devaputtaü\<*<10>*>/ āyasmā Gavam- pati etad avoca: `Ko 'si tvaü āvuso ti?' `Ahaü bhante Pāyāsi-rāja¤¤o ti.' `Na nu tvaü āvuso evaü-diņņhiko ahosi -- Iti pi n' atthi paraloko,\<*<11>*>/ n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa-dukkaņā- naü kammānaü phalaü vipāko ti?' `Svāhaü bhante evaü-diņņhiko ahosiü:\<*<12>*>/ Iti pi n' atthi paraloko, n' atthi sattā opapātikā, n' atthi sukaņa- dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko ti. Api cāhaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm -hatthena. 2 SS acitti-katvā here and below. 3 K apaviņņhaü and below; K (Sã) apaviddham. 4 Bm cātumahā-; K catummahā-. 5 Bm K sahabya-, and below. 6 Bm K upapajji. 7 St su¤¤aü Serissakaü; Scd here su¤¤a-Serissakaü, but su¤¤aü below; Bm su¤¤aü Serissaka; but -kaü below; K su¤¤aü Serãsaka-, and below. See V. V. A. 331; âņānātiya Suttanta, at the end; and Divyāvadāna, 399. 8 Bm K upapajji; (Sc uppajjati). 9 See Thera Gāthā 38; S. v. 436 = K. V. 220; Vin. i. 19. 10 Bm Pāyāsiü d-. 11 Bm K as before, paroloko. 12 Sct -si. >/ #<[page 357]># %% ayyena Kumāra-kassapena etasmā pāpakā diņņhi-gatā vivecito ti.' `Yo pana te āvuso dāne vyāvaņo ahosi Uttaro nāma māõavo, so kuhiü uppanno\<*<1>*>/ ti?' `Yo me bhante dāne vyāvaņo ahosi Uttaro nāma māõavo, so sakkaccaü dānaü datvā sahatthā dānaü datvā citti-kataü dānaü datvā anapaviddhaü dānaü datvā kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppanno devānaü Tāvatiüsānaü sahavyataü. Ahaü pana\<*<2>*>/ asakkaccaü dānaü datvā asahatthā dānaü datvā acittikataü dānaü datvā apaviddhaü dānaü datvā kāyassa bhedā param maraõā Cātummahārājikānaü devānaü sahavyataü uppanno su¤¤aü Serãsakaü vimā- naü. Tena hi bhante Gavampati manussa-lokaü gantvā evam ārocehi: "Sakkaccaü dānaü detha, sahatthā dānaü detha, citti-kataü dānaü detha, anapaviddhaü dānaü detha. Pāyāsi rāja¤¤o asakkaccaü dānaü datvā asahatthā dānaü datvā {acittikataü} dānaü datvā apavid- dhaü dānaü datvā kāyassa bhedā param maraõā Cātum- mahārājikānaü devānaü sahavyataü uppanno su¤¤aü Serãsakaü vimānaü. Yo pana tassa dāne vyāvaņo ahosi Uttaro nāma māõavo, so sakkaccaü dānaü datvā sa- hatthā dānaü datvā citti-kataü dānaü datvā anapaviddhaü dānaü datvā kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppanno Devānaü Tāvatiüsānaü saha- vyatan ti."' 34. Atha kho āyasmā Gavampati manussa-lokaü {āgantvā} evam ārocesi: `Sakkaccaü dānaü detha, sahatthā dānaü detha, citti-kataü dānaü detha, anapaviddhaü dānaü detha. Pāyāsi rāja¤¤o asakkaccaü dānaü datvā asa- hatthā dānaü datvā acitti-dānaü datvā apaviddhaü dānaü datvā kāyassa bhedā param maraõā Cātum- mahārājikānaü devānaü sahavyataü uppanno su¤¤aü Serãsakaü vimānaü. Yo pana tassa dāne vyāvaņo ahosi, Uttaro nāma māõavo, so sakkaccaü dānaü datvā sa- hatthā dānaü datvā citti-kataü dānaü datvā anapa- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm upapanno, and below. 2 Bm K add bhante. >/ #<[page 358]># %<358 PâYâSI SUTTANTA. [D. xxiii. 34.>% viddhaü dānaü datvā kāyassa bhedā param maraõā sugatim saggaü lokaü uppanno devānaü Tāvatiüsānaü sahavyatan ti.' PâYâSI-SUTTANTAũ NIōōHITAũ.\<*<1>*>/ MAHâ-VAGGO.\<*<2>*>/ Apadānaü Nidāna¤ ca Nibbāna¤ ca Sudassanaü\<*<3>*>/ Janavasabha-Govindaü Samayaü Sakkam eva ca\<*<4>*>/ Satipaņņhāna-Pāyāsi Mahāvaggassa saīgaho.\<*<5>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm dasamaü; K Pāyāsi-Rāja¤¤a-Suttaü dasamaü. (See V. V. A. 297.) 2 Bm K omit. 3 Bm Mahāpadāna-Nidānaü Nibbāna¤ ca Sudassanaü. 4 Bm K Sakkapa¤hakaü; K (Sã) Sakkameva ca. 5 K Mahāvaggoti vuccatãti; K (Sã) Mahāvaggassa saīgaho; Bm Mahāsatipaņhāna¤ (sic) ca Pāyāsi dasamam bhave.>/