Digha-Nikaya of the Sutta-Pitaka, Vol. I; Silakkhandavagga, Suttantas 1-13. Based on the edition by T.W. Rhys Davids and J.E. Carpenter, London : Pali Text Society 1890 Input by the Dhammakaya Foundation, Thailand, 1989-1996 [GRETIL-Version vom 26.9.2014] NOTICE This file is (C) Copyright the Pali Text Society and the Dhammakaya Foundation, 2015. This work is licensed under a Creative Commons Attribution-ShareAlike 4.0 International License. These files are provided by courtesy of the Pali Text Society for scholarly purposes only. In principle they represent a digital edition (without revision or correction) of the printed editions of the complete set of Pali canonical texts published by the PTS. While they have been subject to a process of checking, it should not be assumed that there is no divergence from the printed editions and it is strongly recommended that they are checked against the printed editions before quoting. PLAIN TEXT VERSION (In order to fascilitate word search, all annotations have been removed, and the line breaks of the printed edition have been converted into floating text.) #<...># = BOLD %<...>% = ITALICS \<...>\ = REDLINE ___________________________________________________________________ THIS TEXT FILE IS FOR REFERENCE PURPOSES ONLY! COPYRIGHT AND TERMS OF USAGE AS FOR SOURCE FILE. Text converted to Classical Sanskrit Extended (CSX) encoding: description character =ASCII long a ā 224 long A â 226 long i ã 227 long I ä 228 long u å 229 long U æ 230 vocalic r į 231 vocalic R č 232 long vocalic r é 233 vocalic l ë 235 long vocalic l í 237 velar n ī 239 velar N đ 240 palatal n ¤ 164 palatal N Ĩ 165 retroflex t ņ 241 retroflex T ō 242 retroflex d ķ 243 retroflex D ô 244 retroflex n õ 245 retroflex N ö 246 palatal s ÷ 247 palatal S ø 248 retroflex s ų 249 retroflex S ú 250 anusvara ü 252 capital anusvara ũ 253 visarga ū 254 long e š 185 long o ē 186 l underbar × 215 r underbar Ÿ 159 n underbar ­ 173 k underbar É 201 t underbar  194 Other characters of the CSX encoding table are not included. Unless indicated otherwise, accents have been dropped in order to facilitate word search. For a comprehensive list of CSX and other GRETIL encodings and formats see: http://gretil.sub.uni-goettingen.de/gretil/gretdiac.pdf and http://gretil.sub.uni-goettingen.de/gretil/gretdias.pdf For further information see: http://gretil.sub.uni-goettingen.de/gretil.htm ___________________________________________________________________ Dãgha-Nikāya Vol. I #<[page 001]># %< 1>% NAMO TASSA BHAGAVATO ARAHATO SAMMâ SAMBUDDHASSA. [Dãgha Nikāya. i. Brahmajāla Sutta.] * 1.1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā antarā ca Rājagahaü antarā ca Nāëandaü addhāna-magga-paņipanno hoti mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤camattehi bhikkhu-satehi. Suppiyo pi kho paribbājako antarā ca Rājagahaü antarā ca Nāëandaü addhāna-maggapaņipanno hoti saddhiü antevāsinā Brahmadattena māõavena. Tatra sudaü Suppiyo paribbājako aneka-pariyāyena Buddhassa avaõõaü bhāsati Dhammassa avaõõaü bhāsati Saüghassa avaõõaü bhāsati, Suppiyassa pana paribbājakassa antevāsã Brahmadatto māõavo aneka-pariyāyena Buddhassa vaõõaü bhāsati Dhammassa vaõõaü bhāsati Saüghassa vaõõaü bhāsati. Iti ha te ubho ācariyantevāsã a¤¤ama¤¤assa uju-vipaccanãka-vādā Bhagavantaü piņņhito piņņhito anubaddhā honti bhikkhu-saügha¤ ca. 2. Atha kho Bhagavā Ambalaņņhikāyaü rājāgārake eka-ratti-vāsaü upaga¤chi saddhiü bhikkhu-saüghena. Suppiyo pi kho paribbājako Ambalaņņhikāyaü rājāgārake eka-ratti-vāsaü upaga¤chi saddhiü antevāsinā Brahmadattena māõavena. Tatra pi sudaü Suppiyo paribbājako aneka-pariyāyena Buddhassa avaõõaü bhāsati Dhammassa avaõõaü bhāsati Saüghassa avaõõaü bhāsati, Suppiyassa pana paribbājakassa antevāsã Brahmadatto māõavo anekapariyāyena Buddhassa vaõõaü bhāsati Dhammassa vaõõaü bhāsati Saüghassa vaõõaü bhāsati. #<[page 002]># %<2 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 2>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Iti ha te ubho ācariyantevāsã a¤¤ama¤¤assa uju-vipaccanãka-vādā Bhagavantaü piņņhito piņņhito anubaddhā honti bhikkhusaügha¤ ca. 3. Atha kho sambahulānaü bhikkhånam rattiyā paccåsasamayaü paccuņņhitānaü maõķala-māle sannisinnānaü sannipatitānaü ayaü saīkhiyā-dhammo udapādi: `Acchariyaü āvuso abbhutaü āvuso yāva¤ c' idaü tena Bhagavatā jānatā passatā arahatā sammā-sambuddhena sattānaü nānādhimuttikatā suppaņividitā. Ayaü hi Suppiyo paribbājako aneka-pariyāyena Buddhassa avaõõaü bhāsati Dhammassa avaõõaü bhāsati Saüghassa avaõõaü bhāsati, Suppiyassa pana paribbājakassa antevāsã Brahmadatto māõavo aneka-pariyāyena Buddhassa vaõõaü bhāsati Dhammassa vaõõaü bhāsati Saüghassa vaõõaü bhāsati. Iti ha 'me ubho ācariyantevāsã a¤¤ama¤¤assa uju-vipaccanãka-vādā Bhagavantaü piņņhito piņņhito anubaddhā honti {bhikkhu-saügha¤} cāti.' 4. Atha kho Bhagavā tesaü bhikkhånaü imaü saīkhiyādhammaü viditvā, yena maõķala-mālo ten' upasaükami, upasaükamitvā pa¤¤atte āsane nisãdi. Nisajja kho Bhagavā bhikkhå āmantesi: `Kāya nu 'ttha bhikkhave etarahi kathāya sannisinnā, kā ca pana vo antarākathā vippakatā ti?' Evaü vutte te bhikkhå Bhagavantaü etad avocuü: `Idha bhante amhākaü rattiyā paccåsa-samayaü paccuņņhitānaü maõķala-māle sannisinnānaü sannipatitānaü ayaü saīkhiyā-dhammo udapādi "Acchariyaü . . . pe (3) . . . anubaddhā honti bhikkhu-saügha¤ cāti." Ayaü kho no bhante antarā kathā vippakatā atha Bhagavā anuppatto ti.' 5. `Mamaü vā bhikkhave pare avaõõaü bhāseyyuü Dhammassa vā avaõõaü bhāseyyuü Saüghassa vā avaõõaü bhāseyyuü, #<[page 003]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ tatra tumhehi na āghāto na appaccayo na cetaso anabhiraddhi karaõãyā. Mamaü vā bhikkhave pare avaõõaü bhāseyyuü Dhammassa vā avaõõaü bhāseyyuü Saüghassa vā avaõõaü bhāseyyum, tatra ce tumhe assatha kupitā vā anattamanā vā tumhaü yev' assa tena antarāyo. Mamaü vā bhikkhave pare avaõõaü bhāseyyuü Dhammassa vā avaõõaü bhāseyyum Saüghassa vā avaõõaü bhāseyyum, tatra ce tumhe assatha kupitā vā anattamanā vā api nu tumhe paresaü subhāsitaü dubbhāsitaü ājāneyyāthāti?' `No h' etaü bhante.' `Mamaü vā bhikkhave pare avaõõaü bhāseyyuü Dhammassa vā avaõõaü bhāseyyuü Saüghassa vā avaõõaü bhāseyyuü, tatra tumhehi abhåtaü abhåtato nibbeņhetabbaü: "Iti pi etaü abhåtaü, iti pi etaü atacchaü, n' atthi c' etaü amhesu, na ca pan' etaü amhesu saüvijjatãti."' 6. `Mamaü vā bhikkhave pare vaõõaü bhāseyyuü Dhammassa vā vaõõaü bhāseyyuü Saüghassa vā vāõõaü bhāseyyuü, tatra tumhe na ānando na somanassaü na cetaso ubbillāvitattaü karaõãyaü. Mamaü vā bhikkhave pare vaõõaü bhāseyyuü Dhammassa vā vaõõaü bhāseyyuü Saüghassa vā vaõõaü bhāseyyuü, tatra ce tumhe assatha ānandino sumanā ubbillāvitā tumhaü yev' assa tena antarāyo. Mamaü vā bhikkhave pare vaõõaü bhāseyyuü Dhammassa vā vaõõaü bhāseyyuü Saüghassa vā vaõõaü bhāseyyuü, tatra tumhehi bhåtaü bhåtato paņijānitabbaü: "Iti p' etaü bhåtaü, iti p' etaü tacchaü, atthi c' etaü amhesu, saüvijjati ca pan' etaü amhesåti."' 7. `Appamattakaü kho pan' etaü bhikkhave oramattakaü sãlamattakaü yena puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. Katama¤ ca taü bhikkhave appamattakaü oramattakaü sãlamattakaü yena puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya?' #<[page 004]># %<4 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 8>% 8.1 "`Pāõātipātaü pahāya pāõātipātā paņivirato Samaõo Gotamo nihita-daõķo nihita-sattho lajjã dayāpanno sabbapāõa-bhåta-hitānukampã viharatãti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. "`Adinnādānaü pahāya adinnādānā paņivirato Samaõo Gotamo dinnādāyã dinna-pāņikaīkhã athenena suci-bhåtena attanā viharatãti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. "`Abrahmacariyaü pahāya brahmacārã Samaõo Gotamo ārā-cārã virato methunā gāma-dhammā ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 9. "`Musā-vādaü pahāya musā-vādā paņivirato Samaõo Gotamo sacca-vādã sacca-sandho theto paccayiko avisaüvādako lokassāti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. "`{Pisuõā-} vācaü pahāya {pisuõāya} vācāya paņivirato Samaõo Gotamo, ito sutvā na amutra akkhātā imesaü bhedāya, amutra vā sutvā na imesaü akkhātā amåsaü bhedāya. Iti bhinnānaü va sandhātā sahitānaü va anuppādātā samaggārāmo samagga-rato samagga-nandã samagga-karaõiü vācam bhāsitā ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. "`Pharusā-vācaü pahāya pharusāya vācāya paņivirato Samaõo Gotamo, Yā sā vācā nelā kaõõa-sukhā pemanãyā hadayaü-gamā porã bahujana-kantā bahujana-manāpā tathā-råpiü vācam bhāsitā ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. "`Samphappalāpaü pahāya samphappalāpā paņivirato Samaõo Gotamo kāla-vādã bhåta-vādã attha-vādã dhammavādã vinaya-vādã nidhānavatiü vācam bhāsitā kālena sāpadesaü pariyantavatiü attha-saühitan ti." #<[page 005]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 10. "`Bãjagāma-bhåtagāma-samārambhā paņivirato Samaõo Gotamo. Eka-bhattiko Samaõo Gotamo rattåparato, vikāla-bhojanā paņivirato Samaõo Gotamo. Nacca-gãtavādita-visåka-dassanā paņivirato Samaõo Gotamo. Mālāgandha-vilepana-dhāraõa-maõķana-vibhåsana-ņņhānā paņivirato Samaõo Gotamo. Uccāsayana-mahāsayanā paņivirato Samaõo Gotamo. Jātaråpa-rajata-paņiggahaõā paņivirato Samaõo Gotamo. âmaka-dha¤¤a-paņiggahaõā paņivirato Samaõo {Gotamo}. âmaka-{maüsa}-paņiggahaõā paņivirato Samaõo Gotamo. Itthi-kumārika-paņiggahaõā paņivirato Samaõo Gotamo. Dāsi-dāsa-paņiggahaõā paņivirato Samaõo Gotamo. {Ajeëaka-paņiggahaõā} paņivirato Samaõo Gotamo. Kukkuņa-såkara-paņiggahaõā paņivirato Samaõo Gotamo. Hatthi-gavāssa-vaëavā-paņiggahaõā paņivirato Samaõo Gotamo. Khetta-vatthu-paņiggahaõā paņivirato Samaõo Gotamo. Dåteyya-pahiõa-gamanānuyogā paņivirato Samaõo Gotamo. Kaya-vikkayā paņivirato Samaõo Gotamo. Tulākåņa-kaīsakåņa-mānakåņā paņivirato Samaõo Gotamo. Ukkoņana-va¤cana-nikatisāci-yogā paņivirato Samaõo Gotamo. Chedana-vadhabandhana-viparāmosa-ālopa-sahasākārā paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. Cåla-Sãlaü niņņhitaü. 11. "`Yathā va pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpaü bãjagāma-bhåtagāma-samārambhaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü {måla-bãjaü} khandha-bãjaü phalu-bãjaü agga-bãjaü {bãjabãjam} eva pa¤camaü -- iti evaråpā bãjagāma-bhåtagāmasamārambhā paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. #<[page 006]># %<6 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 12>% 12. "`Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpaü sannidhikāra-paribhogaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü annasannidhiü pāna-sannidhiü vattha-sannidhiü yāna-sannidhiü sayana-sannidhiü gandha-sannidhiü āmisa-sannidhiü -- iti vā iti evaråpā sannidhi-kāra-paribhogā paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 13. "`Yathā va pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te {evaråpaü} visåkadassanaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü naccaü gãtaü vāditaü pekkhaü akkhānaü pāõissaraü vetālaü kumbhathåõaü Sobha-nagarakaü caõķālaü {vaüsaü} dhopanaü hatthi-yuddhaü assa-yuddhaü mahisa-yuddhaü usabhayuddhaü aja-yuddhaü meõķaka-yuddhaü kukkuņa-yuddhaü vaņņaka-yuddhaü daõķa-yuddhaü muņņhi-yuddhaü nibbuddhaü uyyodhikaü balaggaü senā-byåham anãkadassanaü -- iti vā iti evaråpā visåka-dassanā paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 14. "`Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpaü jåta-pamādaņņhānānuyogaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü aņņhapadaü dasa-padaü ākāsaü parihāra-pathaü santikaü khalikaü ghaņikaü salāka-hatthaü akkhaü paīgacãraü vaīkakaü mokkhacikaü ciīgulikaü pattāëhakaü rathakaü dhanukaü akkharikaü manesikaü yathā-vajjaü -- iti vā iti evaråpā jåta-pamāda-ņņhānānuyogā paņivirato Samaõo Gotamo ti." #<[page 007]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 15. "`Yathā va pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpam uccāsayana-mahāsayanaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü āsandiü pallaīkaü gonakaü cittakaü paņikaü paņalikaü tålikaü vikatikaü udda-lomiü ekanta-lomiü kaņņhissaü koseyyaü kuttakaü hatthattharaü assattharaü rathattharaü ajina-ppaveõiü kadali-miga-pavara-paccattharaõam sa-uttara-cchadaü ubhato-lohitakåpadhānaü -- iti vā iti evaråpā uccāsayana-mahāsayanā paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 16. "`Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpaü maõķanavibhåsana-ņņhānānuyogaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü ucchādanaü parimaddanaü nahāpanaü sambāhanaü ādāsaü a¤janaü mālā-vilepanaü {mukha}-cuõõakaü {mukhalepanaü} hattha-bandhaü sikhā-bandhaü daõķakaü nāëikam khaggaü chattaü citrupāhanaü {uõhãsaü} maõim vāla-vãjaniü odātāni vatthāni dãgha-dasāni -- iti vā iti evaråpā maõķana-vibhåsana-ņņhānānuyogā paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 17. "`Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni {bhu¤jitvā} te evaråpaü tiracchāna-kathaü anuyuttā viharanti -- {seyyathãdaü} rājakathaü cora-kathaü mahāmatta-kathaü senā-kathaü bhaya-kathaü yuddha-kathaü anna-kathaü pāna-kathaü vattha-kathaü sayana-kathaü mālā-kathaü gandhakathaü ¤āti-kathaü yāna-kathaü gāma-kathaü nigamakathaü nagara-kathaü janapada-kathaü itthi-kathaü [purisa-kathaü] såra-kathaü visikhā-kathaü {kumbhaņņhāna}-kathaü pubba-peta-kathaü nānatta-kathaü lokakkhāyikaü {samudda-kkhāyikaü} itibhavābhava-kathaü -- iti vā iti evaråpāya tiracchāna-kathāya {paņivirato} Samaõo Gotamo ti." #<[page 008]># %<8 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 17>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 18. "`Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpaü viggāhikakathaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü: `Na tvaü imaü dhamma-vinayaü ājānāsi, ahaü imaü dhamma-{vinayaü} ājānāmi, kiü tvaü imaü dhamma-vinayaü ājānissasi? -Micchā-paņipanno tvam asi, aham asmi sammā-paņipanno -- Sahitam me, asahitan te -- Pure vacanãyaü pacchā avaca, pacchā vacanãyaüpure avaca -- Aviciõõan te viparāvattaü -{âropito} te vādo, niggahãto 'si -- Cara {vāda-ppamokkhāya,} nibbeņhehi vā sace pahosãti' -- iti vā iti evaråpāya viggāhikakathāya paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 19. "`Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpaü dåteyyapahiõa-gamanānuyogaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü ra¤¤aü rāja-mahāmattānaü khattiyānaü {brāhmaõānaü} gahapatikānaü {kumārānaü} -- `Idha gaccha, amutrāgaccha, idaü hara, amutra idaü āharāti' -- iti vā iti evaråpā dåteyyapahiõa-gamanānuyogā paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 20. "`Yathā va pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni {bhojanāni} bhu¤jitvā te kuhakā ca honti lapakā ca nemittikā ca nippesikā ca lābhena ca lābhaü nijigiüsitāro -- iti evaråpā kuhana-lapanā paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. Majjhima-Sãlaü niņņhitaü. #<[page 009]># %% 21. "`Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te {evaråpāya} tiracchānavijjāya micchājãvenajãvikaü kappenti -- seyyathãdaü aīgaü nimittaü uppādaü supinaü lakkhaõaü måsikācchinnaü aggi-homaü dabbi-homaü thusa-homaü kaõa-homaü taõķula-homaü sappi-homaü tela-homaü mukha-homaü lohita-homaü aīga-vijjā vatthu-vijjā khatta-vijjā sivavijjā bhåta-vijjā bhåri-vijjā ahi-vijjā visa-vijjā vicchika-vijjā måsika-vijjā sakuõa-vijjā vāyasa-vijjā pakkajjhānaü saraparittānaü miga-cakkaü -- iti vā iti evaråpāya tiracchānavijjāya paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 22. "`Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü maõi-lakkhaõaü daõķa-lakkhaõaü vattha-lakkhaõaü asilakkhaõaü usu-lakkhaõaü dhanu-lakkhaõaü āyudhalakkhaõaü itthi-lakkhaõaü purisa-lakkhaõaü kumāralakkhaõaü kumāri-lakkhaõaü dāsa-lakkhaõaü dāsi-lakkhaõaü hatthi-lakkhaõaü assa-lakkhaõaü mahisa-lakkhaõaü usabha-lakkhaõaü go-lakkhaõaü aja-lakkhaõaü meõķa-lakkhaõaü kukkuņa-lakkhaõaü vaņņaka-lakkhaõaü godhā-lakkhaõaü kaõõikā-lakkhaõaü kacchapalakkhaõaü miga-lakkhaõaü -- iti vā iti evaråpāya tiracchana-vijjāya paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 23. "`Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü `Ra¤¤aü niyyānaü bhavissati, ra¤¤aü aniyyānaü bhavissati -- Abbhantarānaü ra¤¤aü upayānaü bhavissati, bāhirānaü ra¤¤aü apayānaü bhavissati -- {Bāhirānaü} ra¤¤aü upayānaü bhavissati, #<[page 010]># %<10 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 23>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ abbhantarānaü ra¤¤aü apayānaü bhavissati -- Abbhantarānaü ra¤¤aü jayo bhavissati, bāhirānaü ra¤¤aü parājayo bhavissati -- Bāhirānaü ra¤¤aü jayo bhavissati, abbhantarānaü ra¤¤aü parājayo bhavissati -- Iti imassa jayo bhavissati, imassa parājayo bhavissati' -- iti vā iti evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvā paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 24. "`Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü `Canda-ggāho bhavissati, suriya-ggāho bhavissati, nakkhatta-ggāho bhavissati. Candima-suriyānaü patha-gamanaü bhavissati, candima-suriyānaü uppatha-gamanaü bhavissati, nakkhattānaü patha-gamanaü bhavissati, nakkhattānaü uppatha-gamanaü bhavissati. Ukkā-pāto bhavissati. Disā-ķāho bhavissati. Bhåmi-cālo bhavissati. Deva-dundubhi bhavissati. Candima-suriya-nakkhattānaü uggamanaü ogamanaü saükilesaü vodānaü bhavissati. Evaü-vipāko canda-ggāho bhavissati, evaüvipāko suriya-ggāho bhavissati, evaü-vipāko nakkhattaggāho bhavissati, evaü-vipāko candima-suriyānaü pathagamanaü bhavissati, evaü-vipāko candima-suriyānaü uppatha-gamanaü bhavissati, evaü-vipāko nakkhattānaü patha-gamanaü bhavissati, evaü-vipāko nakkhattānaü uppatha-gamanaü bhavissati, evaü-vipāko ukkāpāto bhavissati, evaü-vipāko disā-ķāho bhavissati, evaü-vipāko bhåmi-cālo bhavissati, evaü-vipāko deva-dundubhi bhavissati, evaü-vipākaü candima-suriya-nakkhattānaü uggamanaü ogamanaü saükilesaü vodānaü bhavissati' -- iti vā iti evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvā paņivirato Samaõo Gotamo ti." #<[page 011]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 25. "`Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü: `Subbuņņhikā bhavissati, dubbuņņhikā bhavissati, subhikkhaü bhavissati, dubbhikkhaü bhavissati, khemaü bhavissati, bhayaü bhavissati, rogo bhavissati, ārogyaü bhavissati,' muddā, gaõanā, saükhānaü, kāveyyaü, lokāyataü -- iti vā iti evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvā paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. 26. "`Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-{brāhmaõā} {saddhā-deyyāni} bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpāya tiracchānavijjāya micchājãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü āvāhanaü vivāhanaü saüvadanaü vivadanaü saükiraõaü vikiraõaü subhaga-karaõaü dubbhaga-karaõaü viruddha-gabbha-karaõaü jivhā-nittaddanaü hanusaühananaü hatthābhijappanaü kaõõa-jappanaü ādāsapa¤haü kumāri-pa¤haü deva-pa¤haü ādiccupaņņhānaü Mahat-upaņņhānaü abbhujjalanaü Sir' -avhāyanaü -- iti vā iti evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvā paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa {vaõõaü} vadamāno vadeyya. #<[page 012]># %<12 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 27>% 27. "`Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü santi-kammaü paõidhi-kammaü bhåri-kammaü vassa-kammaü vossa-kammaü vatthu-kammaü vatthu-parikiraõaü ācamanaü nahāpanaü juhanaü vamanaü virecanaü uddha-virecanaü adho-virecanaü sãsa-virecanaü kaõõa-telaü netta-tappaõaü natthukammaü a¤janaü pacca¤janaü sālākiyaü sallakattikaü dāraka-tikicchā måla-bhesajjānaü anuppādānaü osadhãnaü paņimokkho -- iti vā iti evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvā paņivirato Samaõo Gotamo ti." Iti vā hi bhikkhave puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. `Idaü kho taü bhikkhave appamattakaü oramattakaü sãlamattakaü yena puthujjano Tathāgatassa vaõõaü vadamāno vadeyya. Mahā-Sãlaü niņņhitaü. 28. `Atthi bhikkhave a¤¤' eva dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãtā atakkāvacarā nipuõā paõķita-vedanãyā, ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā pavedeti, yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. `Katame ca pana te bhikkhave dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãtā atakkāvacarā nipuõā paõķita-vedanãyā, ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā pavedeti, yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü? 29. `Santi bhikkhave eke samaõa-brāhmaõā pubbantakappikā pubbantānudiņņhino, pubbantaü ārabbha anekavihitāni adhivutti-padāni abhivadanti {aņņhādasahi} vatthåhi. #<[page 013]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Te ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha pubbanta-kappikā pubbantānudiņņhino pubbantaü ārabbha aneka-vihitāni adhivutti-padāni abhivadanti {aņņhādasahi} vatthåhi? 30. `Santi bhikkhave eke samaõa-brāhmaõā sassatavādā, sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti catåhi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha sassata-vādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi? 31. `Idha bhikkhave ekacco samaõo vā brāhmaõo vā ātappam anvāya padhānam anvāya anuyogam anvāya appamādam anvāya sammā-manasikāram anvāya tathāråpaü ceto-samādhiü phusati yathā samāhite citte anekavihitaü pubbe nivāsaü anussarati -- seyyathãdaü ekam pi jātiü dve pi jātiyo tisso pi jātiyo catasso pi jātiyo pa¤ca pi jātiyo dasa pi jātiyo vãsatim pi jātiyo tiüsam pi jātiyo {cattārãsam} pi jātiyo pa¤¤āsam pi jātiyo jāti-satam pi jātisahassam pi jāti-sata-sahassam pi anekāni pi jāti-satāni anekāni pi jāti-sahassāni anekāni pi jāti-sata-sahassāni. "Amutrāsiü evaü-nāmo evaü-gotto evaü-vaõõo evamāhāro evaü-sukha-{dukkha}-paņisaüvedã evam-āyu-pariyanto. So tato cuto amutra upapādiü. Tatrāpāsiü evaü-nāmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-āhāro evaü-sukha-dukkhapaņisaüvedã evam-āyu-pariyanto. So tato cuto idhåpapanno" ti iti sākāraü sa-uddesaü aneka-vihitaü pubbe nivāsaü anussarati. #<[page 014]># %<14 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 31>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So evam āha: "Sassato attā ca loko ca va¤jho kåņaņņho esikaņņhāyiņņhito, te ca sattā sandhāvanti saüsaranti cavanti upapajjanti, atthi tveva sassatisamaü. Tam kissa hetu? Ahaü hi ātappam anvāya padhānam anvāya anuyogam anvāya appamādam anvāya sammā manasikāram anvāya tathā-råpaü ceto-samādhiü phusāmi yathā samāhite citte aneka-vihitaü pubbe nivāsaü anussarāmi -- seyyathãdaü ekam pi jātiü . . . pe . . . anekāni pi jāti-sata-sahassāni. Amutrāsim evaü-nāmo . . . pe . . . idhåpapanno ti iti sākāraü sa-uddesaü aneka-vihitaü pubbe nivāsaü anussarāmi. Iminā p' ahaü etaü jānāmi: yathā sassato attā ca loko ca va¤jho kåņaņņho esikaņņhāyiņņhito, te ca sattā sandhāvanti saüsaranti cavanti upapajjanti, atthi tveva sassati-saman ti." Idaü bhikkhave paņhamaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha ekacce samaõa-brāhmaõā sassata-vādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti. 32. `Dutiye ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim ārabbha kim āgamma sassata-vādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti? `Idha bhikkhave ekacco samaõo vā brāhmaõo vā ātappam anvāya padhānam anvāya anuyogam anvāya appamādam anvāya sammā-manasikāram anvāya tathāråpaü ceto-samādhiü phusati yathā samāhite citte anekavihitaü pubbe nivāsaü anussarati -- seyyathãdaü ekam pi saüvaņņa-vivaņņaü dve pi saüvaņņa-vivaņņāni tãõi pi saüvaņņa-vivaņņāni cattāri pi saüvaņņa-vivaņņāni pa¤ca pi saüvaņņa-vivaņņāni dasa pi saüvaņņa-vivattāni. "Amutrāsiü evaü-nāmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-āhāro evaüsukha-dukkha-paņisaüvedã evam-āyu-pariyanto. #<[page 015]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So tato cuto amutra upapādiü. Tatrāpāsiü evaü-nāmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-āhāro evaü-sukha-dukkha-paņisaüvedã evam-āyu-pariyanto. So tato cuto idhåpapanno" ti iti {sākāraü} sa-uddesaü aneka-vihitaü pubbe nivāsaü anussarati. So evam āha: "Sassato attā ca loko ca va¤jho kåņaņņho esikaņņhāyiņņhito, te ca sattā sandhāvanti saüsaranti cavanti upapajjanti, atthi tveva sassata-samaü. Taü kissa hetu? Ahaü hi ātappam anvāya . . . pe . . . tathā-råpaü ceto-samādhiü phusāmi yathā samāhite citte aneka-vihitaü pubbe nivāsaü anussarāmi -- seyyathãdaü ekam pi . . . pe . . . dasa pi saüvaņņa-vivaņņāni. Amutrāsiü evaü-nāmo . . . pe . . . idhåpapanno ti iti sākāraü sa-uddesaü aneka-vihitaü pubbe nivāsaü anussarāmi. Iminā p' ahaü etaü jānāmi: yathā sassato attā ca loko ca va¤jho kåtaņņho esikaņņhāyiņņhito, te ca sattā sandhāvanti saüsaranti cavanti upapajjanti, atthi tveva sassata-saman ti." `Idaü bhikkhave dutiyaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā sassata-vādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti. 33. `Tatiye ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha sassata-vādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti? `Idha bhikkhave ekacco samaõo vā brāhmaõo vā ātappam anvāya padhānam anvāya anuyogam anvāya appamādam anvāya sammā-manasikāram anvāya tathāråpaü ceto-samādhiü phusati yathā samāhite citte aneka-vihitaü pubbe nivāsaü anussarati -- seyyathãdaü dasa pi saüvaņņa-vivaņņāni vãsatim pi saüvaņņa-vivaņņāni tiüsam pi saüvaņņa-vivaņņāni cattārãsam pi saüvaņņavivaņņāni. "Amutrāsiü evaü-nāmo evaü-gotto evaüvaõõo evam-āhāro evaü-sukha-dukkha-{paņisaüvedã} evamāyu-pariyanto. So tato cuto amutra upapādiü. Tatrāpāsiü evaü-nāmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-āhāro evaü-sukha-dukkha-paņisaüvedã evam-āyu-pariyanto. So tato cuto idhåpapanno" ti iti sākāraü sa-uddesaü pubbe nivāsaü anussarati. So evam āha: "Sassato attā ca loko ca va¤jho kåņaņņho esikaņņhāyiņņhito, #<[page 016]># %<16 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 33>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ te ca sattā sandhāvanti saüsaranti cavanti upapajjanti, atthi tveva sassati-samaü. Tam kissa hetu? Ahaü hi ātappam anvāya . . . pe . . . tathā-råpaü ceto-samādhiü phusāmi yathā samāhite citte aneka-vihitaü pubbe nivāsaü anussarāmi -- seyyathãdaü dasa pi saüvaņņa-vivaņņāni . . . pe . . . cattārãsam pi saüvaņņa-vivaņņāni. Amutrāsiü evaü-nāmo . . . pe . . . idhåpapanno ti iti sākāram sauddesaü aneka-vihitaü pubbe nivāsaü anussarāmi. Iminā p' ahaü etaü jānāmi: yathā sassato attā ca loko ca va¤jho kåņaņņho esikaņņhāyiņņhito, te ca sattā sandhāvanti saüsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassati-saman ti." `Idaü bhikkhave tatiyaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā sassata-vādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti. 34. `Catutthe ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha sassatā-vādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti? `Idha bhikkhave ekacco samaõo vā brāhmaõo vā takkã hoti vãmaīsã. So takka-pariyāhataü vãmaīsānucaritaü sayaü-paņibhānaü evam āha: "Sassato attā ca loka ca va¤jho kåņaņņho esikaņņhāyiņņhito, te ca sattā sandhāyanti saüsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassati-saman ti." `Idaü bhikkhave catutthaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā sassata-vādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti. 35. `Ime kho te bhikkhave samaõa-brāhmaõā sassatavādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõā vā brāhmaõā vā sassata-vādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti, sabbe te imeh' eva catuhi vatthåhi etesaü vā a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhā. 36. `Tayidaü bhikkhave Tathāgato pajānāti: "Ime diņņhiņņhānā evaü-gahitā evaü-parāmaņņhā evaü-gatikā bhavissanti evam-abhisamparāyā ti." Ta¤ ca Tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraü pajānāti, ta¤ ca pajānanaü na parāmasati, #<[page 017]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ aparāmasato c' assa paccattaü yeva nibbuti viditā, vedanānaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathā-bhåtaü viditvā anupādā vimutto, bhikkhave, Tathāgato. 37. `Ime kho te bhikkhave dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãtā atakkāvacarā nipuõā paõķitavedanãyā ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchi-katvā pavedeti, yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. Paņhama-bhāõavāraü. 2.1. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-brāhmaõā ekaccasassatikā ekacca-asassatikā, ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha ekacca-sassatikā ekacca-asassatikā ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi? 2. `Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaü kadāci karahaci dãghassa addhuno accayena ayaü loko saüvaņņati. Saüvaņņamāno loko yebhuyyena sattā âbhassara-saüvaņņanikā honti. Te tattha honti manomayā pãti-bhakkhā sayaüpabhā antalikkha-carā subhaņņhāyino, cãraü dãghaü addhānaü tiņņhanti. 3. `Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaü kadāci karahaci dãghassa addhuno accayena ayaü loko vivaņņati. Vivaņņamāne loke su¤¤aü Brahma-vimānaü pātu-bhavati. Ath' a¤¤ataro satto āyukkhayā vā {pu¤¤a-kkhayā} vā âbhassarakāyā cavitvā su¤¤aü Brahma-vimānaü upapajjati. So tattha hoti manomayo pãti-bhakkho sayaü-pabho antalikkha-caro subhaņņhāyã, cãraü dãghaü addhānaü tiņņhati. 4. `Tassa tattha ekakassa dãgha-rattaü nibbusitattā anabhirati paritassanā uppajjati: "Aho vata a¤¤e pi sattā itthattaü āgaccheyyun" ti. Atha a¤¤atare pi sattā āyukkhayā vā {pu¤¤a-kkhayā} vā âbhassara-kāyā cavitvā Brahmavimānaü upapajjanti tassa sattassa sahavyataü. #<[page 018]># %<18 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 4>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Te pi tattha honti manomayā pãti-bhakkhā sayaü-pabhā antalikkhacarā subhaņņhāyino, cãraü dãghaü addhānaü tiņņhanti. 5. `Tatra, bhikkhave, yo so satto paņhamaü upapanno tassa evaü hoti: "Aham asmi Brahmā Mahā-brahmā abhibhå anabhibhåto {a¤¤adatthu}-daso vasavattã issaro kattā nimmātā seņņho sa¤jitā vasã pitā bhåta-bhavyānaü. Mayā ime sattā nimmitā. Taü kissa hetu? Mamaü hi pubbe etad ahosi: `Aho vata a¤¤e pi sattā itthattaü āgaccheyyun {ti.} Iti mama¤ ca mano-paõidhi, ime ca sattā itthattaü āgatā" ti. Ye pi te sattā pacchā upapannā tesam pi evaü hoti: "Ayaü kho bhavaü Brahmā Mahābrahmā abhibhå anabhibhåto {a¤¤adatthu}-daso vasavattã issaro kattā nimmātā seņņho sa¤jitā vasã pitā bhåtabhavyānaü. Iminā mayaü bhotā Brahmunā nimmitā. Taü kissa hetu? Imaü mayaü hi addasāma idha paņhamaü upapannaü, mayaü pana amhā pacchā upapannā ti." 6. `Tatra, bhikkhave, yo so satto paņhamaü upapanno so dãghāyukataro ca hoti vaõõavantataro ca mahesakkhataro ca. Ye pana te sattā pacchā upapannā te appāyukatarā ca honti dubbaõõatarā ca appesakkhatarā ca. ōhānaü kho pan' etaü, bhikkhave, vijjati yaü a¤¤ataro satto tamhā kāyā cavitvā itthattaü āgacchati. Itthattaü āgato samāno agārasmā anagāriyaü pabbajati. Agārasmā anagāriyaü pabbajito samāno ātappam anvāya padhānam anvāya anuyogam anvāya appamādam anvāya sammāmanasi-kāram anvāya tathā-råpaü ceto-samādhiü phusati yathā samāhite citte taü pubbe nivāsaü anussarati, tato paraü nānussarati. So evam āha: "Yo kho so bhavaü Brahmā Mahā-brahmā abhibhå anabhibhåto {a¤¤adatthu}daso vasavattã issaro kattā nimmātā seņņho sa¤jitā vasã pitā bhåta-bhavyānaü yena mayaü bhotā Brahmunā nimmitā, so nicco dhuvo sassato avipariõāma-dhammo sassatisamaü tath' eva ņhassati. Ye pana mayaü ahumha tena Brahmunā nimmitā te mayaü aniccā addhuvā appāyukā cavana-dhammā itthattaü āgatā ti." #<[page 019]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ `Idaü, bhikkhave, paņhamaõ ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-{brāhmaõā} ekacca-sassatikā ekaccaasassatikā ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti. 7. `Dutiye ca bhonto samaõa-{brāhmaõā} kim āgamma kim ārabbha ekacca-sassatikā ekacca-asassatikā ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti? `Santi, bhikkhave, Khiķķā-padosikā nāma devā. Te ativelaü hassa-khiķķā-rati-dhamma-samāpannā viharanti. Tesaü ativelaü hassa-khiķķā-rati-dhamma-samāpannānaü viharataü sati mussati, satiyā sammosā te devā tamhā kāyā cavanti. 8. `ōhānaü kho pan' etaü, bhikkhave, vijjati yaü a¤¤ataro satto tamhā kāyā cavitvā itthattaü āgacchati, itthattaü āgato samāno agārasmā {anagāriyaü} pabbajati. Agārasmā anagāriyaü pabbajito samāno ātappam anvāya padhānam anvāya anuyogam anvāya appamādam anvāya sammāmanasi-kāram anvāya tathā-råpaü ceto-samādhiü phusati yathā samāhite citte taü pubbe nivāsaü anussarati, tato paraü nānussarati. 9. `So evam āha: "Ye kho te bhonto devā na Khiķķāpadosikā te na ativelaü hassa-khiķķā-rati-dhamma-samāpannā viharanti. Tesaü na ativelaü hassa-khiķķā-ratidhamma-samāpannānaü viharataü sati na mussati, satiyā asammosā te devā tamhā kāyā na cavanti, niccā dhuvā sassatā avipariõāma-dhammā sassati-samaü tath' eva ņhassanti. #<[page 020]># %<20 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 9>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Ye pana mayaü ahumha Khiķķā-padosikā te mayaü ativelaü hassa-khiķķā-rati-dhamma-samāpannā viharimha. Tesaü no ativelaü hassa-khiķķā-rati-dhammasamāpannānaü viharataü sati mussati, satiyā sammosā eva mayaü tamhā kāyā cutā aniccā addhuvā appāyukā cavana-dhammā itthattaü āgatā ti." `Idaü, bhikkhave, dutiyaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā ekacca-sassatikā ekaccaasassatikā ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti. 10. `Tatiye ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha ekacca-sassatikā ekacca-asassatikā ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti? `Santi, bhikkhave, Mano-padosikā nāma devā. Te ativelaü a¤¤ama¤¤aü upanijjhāyanti. Te ativelaü a¤¤ama¤¤aü upanijjhāyantā a¤¤ama¤¤amhi cittāni padåsenti. Te a¤¤ama¤¤amhi paduņņha-cittā kilanta-kāyā kilantacittā. Te devā tamhā kāyā cavanti. 11. `ōhānaü kho pan' etaü, bhikkhave, vijjati yaü a¤¤ataro satto tamhā kāyā cavitvā itthattaü āgacchati, itthattaü āgato samāno agārasmā anagāriyaü pabbajati. Agārasmā anagāriyaü pabbajito samāno ātappam anvāya padhānam {anvāya} anuyogam anvāya appamādam anvāya sammā-manasikāram anvāya tathā-råpaü ceto-samādhiü phusati yathā samāhite citte taü pubbe nivāsaü anussarati, tato paraü nānussarati. 12. `So evam āha: "Ye kho te bhonto devā na Manopadosikā te na ativelaü a¤¤ama¤¤aü upanijjhāyanti, Te na ativelaü a¤¤ama¤¤aü upanijjhāyantā a¤¤ama¤¤amhi cittāni nappadåsenti. Te a¤¤ama¤¤amhi apaduņņha-cittā akilanta-kāyā akilanta-cittā. Te devā tamhā kāyā na cavanti, niccā dhuvā sassatā avipariõāma-dhammā sassati-samaü tath' eva ņhassanti. #<[page 021]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Ye pana mayaü ahumha Mano-padosikā te mayaü ativelaü a¤¤ama¤¤am upanijjhāyimha. Te mayaü ativelaü a¤¤ama¤¤am upanijjhāyantā a¤¤ama¤¤amhi cittāni padåsimha. Te mayaü a¤¤ama¤¤amhi paduņņha-cittā kilanta-kāyā kilanta-cittā eva. Mayaü tamhā kāyā cutā aniccā addhuvā appāyukā cavana-dhammā itthattaü āgatā ti." `Idam, bhikkhave, tatiyaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā ekacca-sassatikā ekaccaasassatikā ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti. 13. `Catutthe ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha ekacca-sassatikā ekacca-asassatikā ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo vā brāhmaõo vā takkã hoti vãmaīsã. So takka-pariyāhataü vãmaīsānucaritaü sayaü-{paņibhānaü} evam āha: "Yaü kho idaü vuccati cakkhun ti pi sotan ti pi ghānan ti pi jivhā ti pi kāyo ti pi ayaü attā anicco addhuvo asassato vipariõāma-dhammo. Ya¤ ca kho idaü vuccati cittan ti vā mano ti vā vi¤¤āõan ti vā ayaü attā nicco dhuvo sassato avipariõāma-dhammo sassati-samaü tath' eva ņhassatãti." `Idam, bhikkhave, catutthaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-{brāhmaõā} ekacca-sassatikā ekaccaasassatikā ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti. 14. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-{brāhmaõā} ekaccasassatikā ekacca-asassatikā ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõā vā brāhmaõā vā ekaccasassatikā ekacca-asassatikā ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti, sabbe te imeh' eva catuhi vatthåhi etesaü vā a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhā. 15. `Tayidaü, bhikkhave, Tathāgato pajānāti: "Ime diņņhiņņhānā evaü-gahitā evaü-parāmaņņhā evaü-gatikā bhavissanti evam-abhisamparāyā ti." #<[page 022]># %<22 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 15>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Ta¤ ca Tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraü pajānāti, ta¤ ca pajānanaü na parāmasati, aparāmasato c' assa paccattaü yeva nibbuti viditā, vedanānaü samudaya¤ ca {atthagama¤} ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathā-bhåtaü viditvā anupādā vimutto, bhikkhave, Tathāgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãtā atakkāvacarā nipuõā paõķitavedanãyā ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchi-katvā pavedeti, yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. 16. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-brāhmaõā antānantikā, antānantaü lokassa pa¤¤āpenti catåhi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha antānantikā antānantaü lokaü pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi? 17. `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo vā brāhmaõo vā ātappam anvāya padhānam anvāya anuyogam anvāya appamādam anvāya sammā-{manasãkāram} anvāya tathāråpaü ceto-samādhiü phusati yathā samāhite citte antasa¤¤ã lokasmiü viharati. So evam āha: "Antavā ayaü loko parivaņumo. Taü kissa hetu? Ahaü hi ātappam anvāya . . . pe . . . tathā-råpaü ceto-samādhiü phusāmi yathā samāhite citte anta-sa¤¤ã lokasmiü viharāmi. {Iminā pāhaü} etam jānāmi: yathā antavā ayaü loko parivaņumo ti." `Idaü, bhikkhave, paņhamaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā antānantikā antānantaü lokassa pa¤¤āpenti. 18. `Dutiye ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha antānantikā antānantaü lokassa pa¤¤āpenti? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo vā brāhmaõo vā ātappam anvāya padhānam anvāya anuyogam anvāya appamādam anvāya sammā-manasi-kāram anvāya tathā-råpaü ceto-samādhiü phusati yathā samāhite citte ananta-sa¤¤ã lokasmiü viharati. #<[page 023]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So evam aha: "Ananto ayaü loko apariyanto. Ye te samaõa-brāhmaõā evam āhaüsu: `Antavā ayaü loko parivaņumo' ti tesaü musā. Ananto ayaü loko apariyanto. Taü kissa hetu? Ahaü hi ātappam anvāya . . . pe . . . tathā-råpaü ceto-samādhiü phusāmi yathā samāhite citte ananta-sa¤¤ã lokasmiü viharāmi. {Iminā pāhaü} etaü jānāmi: yathā ananto ayaü loko apariyanto ti." `Idaü, bhikkhave, dutiyaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā antānantikā antānantaü lokassa pa¤¤āpenti. 19. `Tatiye ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha antānantikā antānantaü lokassa pa¤¤āpenti? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo vā brāhmaõo vā ātappam anvāya padhānam anvāya anuyogam anvāya appamādam anvāya sammā-manasi-kāram anvāya tathā-råpaü ceto-samādhiü phusati yathā samāhite citte uddham-adho anta-sa¤¤ã lokasmiü viharati, tiriyaü ananta-sa¤¤ã. So evam āha: "Antavā ca ayaü loko ananto ca. Ye te samaõa-brāhmaõā evam āhaüsu: `Antavā ayaü loko parivaņumo' ti tesaü musā. Ye pi te samaõa-brāhmaõā evam āhaüsu: `Ananto ayaü loko apariyanto' ti tesam pi musā. Antavā ca ayaü loko ananto ca. Taü kissa hetu? Ahaü hi ātappam anvāya . . . pe . . . tathā råpaü ceto-samādhiü phusāmi yathā {samāhite} citte uddham-adho anta-sa¤¤ã lokasmiü viharāmi, tiriyaü ananta-sa¤¤ã. Iminā {pāhaü} etaü jānāmi: yathā antavā ca ayaü loko ananto cāti." `Idaü, bhikkhave, tatiyaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā antānantikā antānantaü lokassa pa¤¤āpenti. 20. `Catutthe ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha antānantikā antānantaü lokassa pa¤¤āpenti? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo vā brāhmaõo vā takkã hoti vãmaīsã. So takka-pariyāhataü vãmaīsānucaritaü sayaü-paņibhānaü evam āha: "N' evāyaü loko antavā na panānanto. Ye te samaõa-brāhmaõā evam āhaüsu: `Antavā ayaü loko parivaņumo' ti tesaü musā. Ye pi te samaõabrāhmaõā evam āhaüsu: #<[page 024]># %<24 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 20>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ `Ananto ayaü loko apariyanto' ti tesam pi musā. Ye pi te samaõa-brāhmaõā evam āhaüsu: `Antavā ca ayaü loko ananto cāti' tesam pi musā. N' evāyaü loko antavā na panānanto ti." `Idaü, bhikkhave, catutthaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā antānantikā antānantaü lokassa pa¤¤āpenti. 21. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-brāhmaõā antānantikā antānantaü lokassa pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõā vā brāhmaõā vā antānantikā antānantaü lokassa pa¤¤āpenti, sabbe te imeh' eva catuhi vatthåhi etesaü vā a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhā. 22. `Tayidaü, bhikkhave, Tathāgato pajānāti: "Ime diņņhiņņhānā evaü-gahitā evaü-parāmaņņhā evaü-gatikā bhavissanti evam-abhisamparāyā ti." Ta¤ ca Tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraü pajānāti, ta¤ ca pajānanaü na parāmasati, aparāmasato c' assa paccattaü yeva nibbuti viditā, vedanānaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathā-bhåtaü viditvā anupādā vimutto, bhikkhave, Tathāgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãta atakkāvacarā nipuõā paõķitavedanãyā ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchi-katvā pavedeti, yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. 23. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-brāhmaõā amarāvikkhepikā, tattha tattha pa¤haü puņņhā samānā vācāvikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü catuhi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha amarā-vikkhepikā tattha tattha pa¤haü puņņhā samānā vācā-vikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü catuhi vatthåhi? 24. `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo vā brāhmaõo vā idaü kusalan ti yathā-bhåtaü nappajānāti, idaü akusalan ti yathā-bhåtaü nappajānāti. Tassa evaü hoti: "Ahaü kho idaü kusalan ti yathā-bhåtaü nappajānāmi, idaü akusalan ti yathā-bhåtaü nappajānāmi. #<[page 025]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Aha¤ c' eva kho pana idaü kusalan ti yathā-bhåtaü appajānanto, idaü akusalan ti yathā-bhåtaü appajānanto, idaü kusalan ti vā vyākareyyaü idaü akusalan ti vā vyākareyyaü, tattha me assa chando vā rāgo vā doso vā paņigho vā. Yattha me assa chando vā rāgo vā doso vā paņigho vā taü mam' assa musā. Yaü mam' assa musā so mam' assa vighāto. Yo mam' assa vighāto so mam' assa antarāyo ti." Iti so musā-vāda-bhayā musā-vāda-parijegucchā n' ev' idaü kusalan ti vyākaroti, na pana idaü akusalan ti vyākaroti, tattha tattha pa¤haü puņņho samāno vācā-vikkhepaü āpajjati amarā-vikkhepaü: "Evam pi me no. Tathā ti pi me no. A¤¤athā ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no ti." `Idaü, bhikkhave, paņhamaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā amarā-vikkhepikā tattha tattha pa¤haü puņņhā samānā vācā-vikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü. 25. `Dutiye ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha amarā-vikkhepikā tattha tattha pa¤haü puņņhā samānā vācā-vikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo vā brāhmaõo vā idaü kusalan ti yathā-bhåtaü nappajānāti, idaü akusalan ti yathā-{bhåtaü} nappajānāti. Tassa {evaü} hoti: "Ahaü kho idaü kusalan ti yathā-bhåtaü nappajānāmi, idaü akusalan ti yathā-bhåtaü nappajānāmi. Aha¤ c' eva kho pana idaü kusalan ti yathā-bhåtaü appajānanto, idaü akusalan ti yathā-bhåtaü appajānanto, idaü kusalan ti vā vyākareyyaü idaü akusalan ti vā vyākareyyaü, tattha me assa chando vā rāgo vā doso vā paņigho vā. Yattha me assa chando vā rāgo vā doso vā paņigho vā taü mam' assa upādānaü. Yaü mam' assa upādānaü, so mam' assa vighāto. Yo mam' assa vighāto so mam' assa antarāyo ti." Iti so upādāna-bhayā upādāna-parijegucchā n' ev' idaü kusalan ti vyākaroti na pana idaü akusalan ti vyākaroti, #<[page 026]># %<26 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 25>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ tattha tattha pa¤ham puņņho samāno vācā-vikkhepaü āpajjati amarā-vikkhepaü: "Evam pi me no. Tathā ti pi me no. A¤¤athā ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no ti." `Idaü, bhikkhave, dutiyaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā amarā-vikkhepikā tattha tattha pa¤haü puņņha samānā vācā-vikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü. 26. `Tatiye ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha amarā-vikkhepikā tattha tattha pa¤haü puņņhā samānā vācā-vikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo vā brāhmaõo vā idaü kusalan ti yathā-bhåtaü nappajānati, idaü akusalan ti yathā-bhåtaü {na ppajānāti.} Tassa evaü hoti: "Ahaü kho idaü kusalan ti yathā-bhåtaü nappajānāmi, idaü akusalan ti yathā-bhåtaü nappajānāmi. Aha¤ c' eva kho pana idaü kusalan ti yathā-bhåtaü appajānanto, idaü akusalan ti yathā-bhåtaü appajānanto, idaü kusalan ti vā vyākareyyaü idaü akusalan ti vā vyākareyyaü -- santi hi kho pana samaõa-brāhmaõā paõķitā nipuõā kata-parappavādā vāla-vedhi-råpā vobhindantā ma¤¤e caranti pa¤¤āgatena diņņhi-gatāni -- te maü tattha samanuyu¤jeyyuü samanugāheyyuü samanubhāseyyuü. Ye maü tattha samanuyu¤jeyyuü samanugāheyyuü samanubhāseyyuü tesāhaü na sampāyeyyaü. Yesāhaü na sampāyeyyaü so mam' assa vighāto. Yo mam' assa vighāto so mam' assa antarāyo" ti. Iti so anuyoga-bhayā anuyoga-parijegucchā n' ev' idaü kusalan ti vyākaroti, na pan' idaü akusalan ti vyākaroti, tattha tattha pa¤haü puņņho samāno vācā-vikkhepaü āpajjati amarā-vikkhepaü: "Evam pi me no. Tathā ti pi me no. A¤¤athā ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no ti." `Idaü, bhikkhave, tatiyaü ņhānaü yaü āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā amarā-vikkhepikā tattha tattha pa¤haü puņņhā samānā vācā-vikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü. #<[page 027]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 27. `Catutthe ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha amarā-vikkhepikā tattha tattha pa¤haü puņņhā samānā vācā-vikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo vā brāhmaõo vā mando hoti momåho. So mandattā momåhattā tattha tattha pa¤haü puņņho samāno vācā-vikkhepaü āpajjati amarā-vikkhepaü: "`Atthi paro loko?' ti iti ce maü pucchasi, `Atthi paro loko' ti iti ce me assa, `atthi paro loko' ti iti te naü vyākareyyaü. Evam pi me no. Tathā ti pi me no. A¤¤athā ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no. `N' atthi paro loko?' ti . . . pe . . . `Atthi ca n' atthi ca paro loko? N' ev' atthi na n' atthi paro loko? -- Atthi sattā opapātikā? N' atthi sattā opapātikā? Atthi ca n' atthi ca sattā opapātikā? N' ev' atthi na n' atthi sattā opapātikā? -- Atthi sukata-dukkatānaü kammānaü phalaü vipāko? N' atthi sukata-dukkatānaü kammānaü phalaü vipāko? Atthi ca n' atthi ca sukatadukkatānaü kammānaü phalaü vipāko? N' ev' atthi na n' atthi sukata-dukkatānaü kammānaü phalaü vipāko? -Hoti Tathāgato param maraõā? Na hoti Tathāgato param maraõā? Hoti ca na hoti ca Tathāgato param maraõā? N' eva hoti na na hoti Tathāgato param maraõā?' ti iti ce maü pucchasi, `n' eva hoti na na hoti Tathāgato param maraõā' ti iti ce me assa, `n' eva hoti na na hoti Tathāgato param {maraõā'} ti iti te naü vyākareyyaü. Evam pi me no. Tathā ti pi me no. A¤¤athā ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no ti." `Idam, bhikkhave, catutthaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā amarā-vikkhepikā tattha tattha pa¤haü puņņhā samānā vācā-vikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü. 28. Ime kho te, bhikkhave, samaõa-brāhmaõā amarāvikkhepikā tattha tattha pa¤haü puņņhā samānā vācā-vikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü catuhi vatthåhi. #<[page 028]># %<28 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 28>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Ye hi keci, bhikkhave, samaõā vā brāhmaõā vā amarā-vikkhepikā tattha tattha pa¤haü puņņhā samānā vācā-vikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü, sabbe te imeh' eva catuhi vatthåhi etesaü vā a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhā. 29. `Tayidaü, bhikkhave, Tathāgato pajānāti: "Ime diņņhiņņhānā evaü-gahitā evaü-parāmaņņhā evaü-gatikā bhavissanti evam-abhisamparāyā ti." Ta¤ ca Tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraü pajānāti, ta¤ ca pajānanaü na parāmasati, aparāmasato c' assa paccattaü yeva nibbuti viditā, vedanānaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathā-bhåtaü viditvā anupādā vimutto, bhikkhave, Tathāgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãtā atakkāvacarā nipuõā paõķitavedanãyā ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchi-katvā pavedeti, yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. 30. Santi, bhikkhave, eke samaõa-brāhmaõā adhiccasamuppannikā, adhicca-samuppannaü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti dvãhi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha adhicca-samuppannikā adhicca-samuppannaü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti? 31. `Santi, bhikkhave, Asa¤¤a-sattā nāma devā, {sa¤¤uppādā} ca pana te devā tamhā kāyā cavanti. ōhānaü kho pan' etaü, bhikkhave, vijjati yaü a¤¤ataro satto tamhā kāyā cavitvā itthattaü āgacchati, itthattaü āgato samāno agārasmā anagāriyaü pabbajati. Agārasmā anagāri{yaü} pabbajito samāno ātappam anvāya padhānam anvāya anuyogam anvāya appamādam anvāya sammāmanasi-kāram anvāya tathā-råpaü ceto-samādhiü phusati yathā samāhite citte sa¤¤uppādam anussarati, tato paraü nānussarati. #<[page 029]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So evam āha: "Adhicca-samuppanno attā ca loko ca. Taü kissa hetu? Ahaü hi pubbe nāhosiü, so 'mhi etarahi ahutvā sattattāya pariõato ti." `Idaü, bhikkhave, paņhamaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā adhicca-samuppannikā adhicca-samuppannaü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti. 32. Dutiye ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha adhicca-samuppannikā adhicca-{samuppannaü} attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo vā brāhmaõo vā takkã hoti vãmaīsã. So takka-pariyāhataü vãmaīsānucaritaü sayaü-paņibhānaü evam āha: "Adhicca-samuppanno attā ca loko cāti." `Idaü, bhikkhave, dutiyaü ņhānaü yam āgamma yam ārabbha eke samaõa-brāhmaõā adhicca-samuppannikā adhicca-samuppannaü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti. 33. Ime kho te, bhikkhave, samaõa-brāhmaõā adhiccasamuppannikā adhicca-samuppannaü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti dvãhi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõā vā brāhmaõā vā adhicca-samuppannikā adhiccasamuppannaü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti, sabbe te imeh' eva dvãhi vatthåhi etesaü vā a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhā. 34. `Tayidaü, bhikkhave, Tathāgato pajānāti: "Ime diņņhiņņhānā evaü-gahitā evaü-parāmaņņhā evaü-gatikā bhavissanti evaü-abhisamparāyā ti." Ta¤ ca Tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraü pajānāti, ta¤ ca pajānanaü na parāmasati, aparāmasato c' assa paccattaü yeva nibbuti viditā, vedanānaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathā-bhåtaü viditvā anupādā vimutto, bhikkhave, Tathāgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãtā atakkāvacarā nipuõā paõķitavedanãyā ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchi-katvā pavedeti, #<[page 030]># %<30 {BRAHMAJâLA} SUTTA. [D. i. 2. 34>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. 35. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-brāhmaõā pubbanta-kappikā pubbantānudiņņhino pubbantaü ārabbha aneka-vihitāni adhivutti-padāni abhivadanti aņņhādasahi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõā vā brāhmaõā vā pubbanta-kappikā pubbānudiņņhino pubbantaü ārabbha aneka-vihitāni adhivutti-padāni abhivadanti, sabbe te imeh' eva aņņhādasahi vatthåhi etesaü vā a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhā. 36. `Tayidaü, bhikkhave, Tathāgato pajānāti: "Ime diņņhiņņhānā evaü-gahitā evaü-parāmaņņhā evaü-gatikā bhavissanti evaü-abhisamparāyā ti." Ta¤ ca Tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraü pajānāti, ta¤ ca pajānanaü na parāmasati, aparāmasato c' assa paccattaü yeva nibbuti viditā, vedanānaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathā-bhåtaü viditvā anupādā vimutto, bhikkhave, Tathāgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãtā atakkāvacarā nipuõā paõķitavedanãyā ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchi-katvā pavedeti, yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. 37. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-brāhmaõā aparantakappikā aparantānudiņņhino, aparantaü ārabbha anekavihitāni adhivutti-padāni abhivadanti catu-cattārãsāya vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha aparanta-kappikā aparantānudiņņhino aparantaü ārabbha aneka-vihitāni adhivutti-padāni abhivadanti catu-cattārãsāya vatthåhi? 38. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanikā sa¤¤i-vādā, #<[page 031]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ uddham āghatanā sa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti soëasahi vatthåhi. Te ca bhonto samaõabrāhmaõā kim āgamma kim ārabbha uddham-āghatanikā sa¤¤i-vādā uddham āghatanā sa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti soëasahi vatthåhi? "`Råpi attā hoti arogo param maraõā sa¤¤ã" ti naü pa¤¤āpenti. "Aråpã attā hoti arogo param maraõā {sa¤¤ã}" ti naü pa¤¤āpenti. "Råpã ca aråpã ca . . . pe . . . "N' eva råpã nāråpã . . . "Antavā attā hoti . . . "Anantavā . . . "Antavā ca anantavā ca . . . "N' ev' antavā nānantavā . . . "Ekatta-sa¤¤ã attā hoti . . . "Nānattasa¤¤ã . . . "Parittā-sa¤¤ã . . . "Appamāõā-sa¤¤ã . . . "Ekanta-sukhã attā hoti . . . "Ekanta-dukkhã . . . "Sukha-dukkhã . . . "Adukkham-asukhã attā hoti arogo param maraõā sa¤¤ã" ti naü pa¤¤āpenti. 39. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanikā sa¤¤i-vādā uddham āghatanā sa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti soëasahi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõā vā brāhmaõā vā uddham-āghatanikā sa¤¤i-vādā uddham āghatanā sa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti, sabbe te imeh' eva soëasahi vatthåhi etesaü vā a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhā. 40. `Tayidaü, bhikkhave, Tathāgato pajānāti: "Ime diņņhiņņhānā evaü-gahitā evaü-parāmaņņhā evaü-gatikā bhavissanti evam-abhisamparāyā ti." Ta¤ ca Tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraü pajānāti, ta¤ ca pajānanaü na parāmasati, aparāmasato c' assa paccattaü yeva nibbuti viditā, vedanānaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathā-bhåtaü viditvā anupādā vimutto, bhikkhave, Tathāgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãtā atakkāvacarā nipuõā paõķitavedanãyā ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchi-katvā pavedeti, #<[page 032]># %<32 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 40>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. Dutiya-bhāõavāraü. 3.1. `Santi, bhikkhave eke samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanikā asa¤¤i-vādā, uddham āghatanā asa¤¤iü {attānaü} pa¤¤āpenti aņņhahi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha uddhamāghatanikā asa¤¤i-vādā uddham āghatanā {asa¤¤iü} attānaü pa¤¤āpenti aņņhahi vatthåhi? 2. "`Råpã attā hoti arogo param maraõā asa¤¤ã" ti naü pa¤¤āpenti. "Aråpã . . . pe . . . "Råpã ca aråpã ca . . . "N' eva råpã nāråpã . . . "Antavā ca . . . "Anantavā . . . "Antavā ca anantavā ca . . . "N' ev' antavā nānantavā attā hoti arogo param maraõā asa¤¤ã ti" naü pa¤¤āpenti. 3. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanikā asa¤¤i-vādā uddham āghatanā asa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti aņņhahi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõā vā brāhmaõā vā uddham-āghatanikā asa¤¤i-vādā uddham āghatanā asa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti, sabbe te imeh' eva aņņhahi vatthåhi etesaü vā a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhā. 4. `Tayidaü, bhikkhave, Tathāgato pajānāti: "Ime diņņhiņņhānā evaü-gahitā evaü-parāmaņņhā evaü-gatikā bhavissanti evam-abhisamparāyā ti." Ta¤ ca Tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraü pajānāti, ta¤ ca pajānanaü na parāmasati, aparāmasato c' assa paccattaü yeva nibbuti viditā, vedanānaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathā-bhåtaü viditvā anupādā vimutto, bhikkhave, Tathāgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãtā atakkāvacarā nipuõā paõķitavedanãyā ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchi-katvā pavedeti, #<[page 033]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. 5. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-brāhmaõā uddham-{āgha-} tanikā n' eva-sa¤¤i-nāsa¤¤i-vādā, uddham āghatanā n' eva sa¤¤iü nāsa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti aņņhahi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha uddham-āghatanikā n' eva-sa¤¤i-nāsa¤¤i-vādā uddham āghatanā n' eva sa¤¤iü nāsa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti aņņhahi vatthåhi? 6. "`{Råpã} attā hoti arogo param maraõā n' eva sa¤¤ã nāsa¤¤ã ti" naü pa¤¤āpenti. "Aråpã . . . "Råpã ca aråpã ca . . . "N' eva råpã nāråpã . . . "Antavā . . . "Anantavā . . . "Antavā ca anantavā ca . . . "N' ev' antavā nānantavā attā hoti arogo param maraõā n' eva sa¤¤ã nāsa¤¤ã" ti naü pa¤¤āpenti. 7. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanikā n' eva-sa¤¤i-{nāsa¤¤i}-vādā uddham āghatanā n' eva sa¤¤iü nāsa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti aņņhahi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõā vā brāhmaõā vā uddham-āghatanikā n' eva-sa¤¤i-nāsa¤¤i-vādā uddham āghatanā n' eva sa¤¤iü nāsa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti, sabbe te imeh' eva aņņhahi vatthåhi etesaü vā a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhā. 8. `Tayidaü, bhikkhave, Tathāgato pajānāti: "Ime diņņhiņņhānā evaü-gahitā evaü-parāmaņņhā evaü-gatikā bhavissanti evam-abhisamparāyā ti." Ta¤ ca Tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraü pajānāti, ta¤ ca pajānanaü na parāmasati, aparāmasato c' assa paccattaü yeva nibbuti viditā, vedanānaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathā-bhåtaü viditvā anupādā vimutto, bhikkhave, Tathāgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãta atakkāvacarā nipuõā paõķitavedanãyā ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchi-katvā pavedeti, yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. #<[page 034]># %<34 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 3. 9>% 9. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-{brāhmaõā} ucchedavādā, sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti sattahi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha uccheda-vādā sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti sattahi vatthåhi? 10. `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo vā brāhmaõo vā evaü-vādã hoti evaü-diņņhã: "Yato kho bho ayaü attā råpã cātum-mahā-bhåtiko mātā-pettika-sambhavo, kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti param maraõā, ettāvatā kho bho ayaü attā sammā samucchinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti. 11. `Taü a¤¤o evam āha: "Atthi kho bho eso attā yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadāmi. No ca kho bho ayaü attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho bho a¤¤o attā dibbo råpã kāmāvacaro kabaliīkārāhāra-bhakkho. Taü tvaü na jānāsi na passasi. Taü ahaü jānāmi passāmi. So kho bho attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati na hoti param maraõā, ettāvatā kho bho ayaü attā sammā samucchinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti. 12. `Taü a¤¤o evam āha: "Atthi kho bho eso attā yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadāmi. No ca kho bho ayaü attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho bho a¤¤o attā dibbo råpã manomayo sabbaīga-paccaīgã ahãnindriyo. Taü tvaü na jānāsi na passasi. Taü ahaü jānāmi passāmi. So kho bho attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati na hoti param maraõā, ettāvatā kho bho ayam attā sammā samucchinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti. 13. `Taü a¤¤o evam āha: "Atthi kho bho eso attā yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadāmi. Na ca kho bho ayaü attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho bho a¤¤o attā sabbaso råpa-sa¤¤ānaü samatikkamā paņighasa¤¤ānaü attha-gamā nānatta-sa¤¤ānaü amanasi-kārā `Ananto ākāso' ti ākāsāna¤cāyatanåpago. Taü tvaü na jānāsi na passasi. #<[page 035]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Taü ahaü jānāmi passāmi. So kho bho attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati na hoti param maraõā, ettāvatā kho bho ayaü attā sammā samucchinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti. 14. `Taü a¤¤o evam āha: "Atthi kho bho eso attā yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadāmi. No ca kho bho ayaü attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho bho a¤¤o attā sabbaso ākāsāna¤cāyatanaü samatikkamma `Anantaü {vi¤¤āõan}' ti {vi¤¤ānāõa¤cāyatanåpago}. Taü tvaü na jānāsi na passasi. Taü ahaü jānāmi passāmi. So kho bho attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati na hoti param maraõā, ettāvatā kho bho ayaü attā sammā samucchinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti. 15. `Taü a¤¤o evam āha: "Atthi kho bho eso attā yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadāmi. No ca kho bho ayaü attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho bho a¤¤o attā sabbaso vi¤¤āõa¤cāyatanaü samatikkamma `N' atthi ki¤cãti' {āki¤ca¤¤āyatanåpago}. Taü tvaü na jānāsi na passasi. Taü ahaü jānāmi passāmi. So kho bho attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati na hoti param maraõā, ettāvatā kho bho ayaü attā sammā samucchinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti. 16. `Taü a¤¤o evam āha: "Atthi kho bho eso attā yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadāmi. No ca kho bho ayaü attā ettāvatā {sammā} samucchinno hoti. Atthi kho bho a¤¤o attā sabbaso {āki¤ca¤¤āyatanaü} samatikkamma `Santaü etaü paõãtam etan' ti {n'eva}-sa¤¤ā-nāsa¤¤āyatanåpago. Taü tvaü na jānāsi na passasi. Taü ahaü jānāmi passāmi. So kho bho attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati na hoti param maraõā, ettāvatā kho bho ayaü attā sammā samucchinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti. 17. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-brāhmaõā ucchedavādā sato sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti sattahi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõā vā brāhmaõā vā uccheda-vādā sato sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti, #<[page 036]># %<36 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 3. 17>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ sabbe te imeh' eva sattahi vatthåhi etesaü vā a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhā. 18. `Tayidaü, bhikkhave, Tathāgato pajānāti: "Ime diņņhiņņhānā evaü-gahitā evaü-parāmaņņhā evaü-gatikā bhavissanti evam-abhisamparāyā ti." Ta¤ ca Tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraü pajānāti, ta¤ ca pajānanaü na parāmasati, aparāmasato c' assa paccattaü yeva nibbuti viditā, vedanānaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathā-bhåtaü viditvā anupādā vimutto, bhikkhave, Tathāgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãtā atakkāvacarā nipuõā paõķitavedanãyā ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchi-katvā pavedeti, yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. 19. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-brāhmaõā diņņhadhamma-{nibbāna}-vādā, sato sattassa parama-diņņhadhamma-nibbānaü pa¤¤āpenti pa¤cahi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-brāhmaõā kim āgamma kim ārabbha diņņha-dhamma-nibbāna-vādā sato sattassa diņņha-dhammanibbānaü pa¤¤āpenti pa¤cahi vatthåhi? 20. `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo va brāhmaõo vā evaü-vādã hoti evaü-diņņhã: "Yato kho bho ayaü attā pa¤cahi kāma-guõehi samappito samaīgi-bhåto paricāreti, ettāvatā kho bho ayaü attā parama-diņņha-dhamma-nibbānaü patto hotãti." Itth' eke sato sattassa parama-diņņhadhamma-nibbānaü pa¤¤āpenti. 21. `Taü a¤¤o evam āha: "Atthi kho bho eso attā yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadāmi. No ca kho bho ayaü attā ettāvatā parama-diņņha-dhamma-nibbānappatto hoti. Taü kissa hetu? Kāmā hi bho aniccā dukkhā vipariõāma-dhammā, tesaü vipariõām-a¤¤athā-bhāvā uppajjanti soka-parideva-dukkha-domanass-upāyāsā. Yato kho bho ayaü attā vivicc' eva kāmehi vivicca akusaladhammehi savitakkaü savicāraü vivekajaü pãti-sukhaü paņhamajjhānaü upasampajja viharati, #<[page 037]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ ettāvatā kho bho ayaü attā parama-diņņha-dhamma-nibbānaü patto hotãti." Itth' eke sato sattassa parama-diņņha-dhamma-nibbānaü pa¤¤āpenti. 22. `Taü a¤¤o evam āha: "Atthi kho bho eso attā yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadāmi. No ca kho bho ayaü attā ettāvatā parama-diņņha-dhamma-nibbānappatto hoti. Taü kissa hetu? Yad eva tattha vitakkitaü vicāritaü etena etaü oëārikaü akkhāyati. Yato kho bho ayaü attā vitakka-{vicārānaü} våpasamā ajjhattaü sampasādanaü cetaso ekodi-bhāvaü avitakkaü avicāraü samādhijaü pãti-sukhaü dutiyajjhānaü upasampajja viharati, ettāvatā kho bho ayaü attā parama-diņņha-dhamma-nibbānaü patto hotãti." Itth' eke sato sattassa parama-diņņhadhamma-nibbānaü pa¤¤āpenti. 23. `Taü a¤¤o evam āha: "Atthi kho bho eso attā yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadāmi. No ca kho bho ayaü attā ettāvatā parama-diņņha-dhamma-nibbānappatto hoti. Tam kissa hetu? Yad eva tattha pãti-gataü cetaso ubbillāvitattaü etena etaü oëārikaü akkhāyati. Yato kho bho ayaü attā pãtiyā ca virāgā {upekhako} ca viharati sato ca sampajāno sukha¤ ca kāyena paņisaüvedeti yan taü ariyā ācikkhanti `upekhako satimā sukha-{vihārã}' ti tatiyajjhānaü upasampajja viharati, ettāvatā kho bho ayaü attā parama-diņņha-dhamma-nibbānaü patto hotãti." Itth' eke sato sattassa parama-diņņha-dhamma-nibbānaü pa¤¤āpenti. 24. `Taü a¤¤o evam āha: "Atthi kho bho eso attā yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadāmi. No ca kho bho ayaü attā ettāvatā parama-diņņha-dhamma-nibbānappatto hoti. Taü kissa hetu? Yad eva tattha sukham iti cetaso ābhogo etena etaü oëārikaü akkhāyati. Yato kho bho ayaü attā sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubb' eva somanassa-domanassānaü atthagamā adukkhaü asukhaü upekhā-sati-pārisuddhiü catutthajjhānaü upasampajja viharati, #<[page 038]># %<38 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 3. 24>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ ettāvatā kho bho ayaü attā paramadiņņha-dhamma-nibbānaü patto hotãti." Itth' eke sato sattassa parama-diņņha-dhamma-nibbānaü pa¤¤āpenti. 25. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-brāhmaõā diņņhadhamma-{nibbāna}-vādā sato sattassa parama-diņņhadhamma-nibbānaü pa¤¤āpenti pa¤cahi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõā vā brāhmaõā vā diņņha-dhammanibbāna-vādā sato sattassa parama-diņņha-dhamma-nibbānaü pa¤¤āpenti, sabbe te imeh' eva pa¤cahi vatthåhi etesaü vā a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhā. 26. `Tayidaü, bhikkhave, Tathāgato pajānāti: "Ime diņņhiņņhānā evaü-gahitā evaü-parāmaņņhā evaü-gatikā bhavissanti evam-abhisamparāyā ti." Ta¤ ca Tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraü pajānāti, ta¤ ca pajānanaü na parāmasati, aparāmasato c' assa paccattaü yeva nibbuti viditā, vedanānaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathā-bhåtaü viditvā anupādā vimutto, bhikkhave, Tathāgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãtā atakkāvacarā nipuõā paõķitavedanãyā ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchi-katvā pavedeti, yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. 27. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-brāhmaõā aparantakappikā aparantānudiņņhino aparantaü ārabbha anekavihitāni adhivutti-padāni abhivadanti catu-cattārãsāya vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave samaõā vā brāhmaõā vā aparanta-kappikā aparantānudiņņhino aparantaü ārabbha aneka-vihitāni adhivutti-padāni abhivadanti, sabbe te imeh' eva catu-cattārãsāya vatthåhi etesaü vā a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhā. 28. `Tayidaü, bhikkhave, Tathāgato pajānāti: "Ime diņņhiņņhānā evaü-gahitā evaü-parāmaņņhā evaü-gatikā bhavissanti evam-abhisamparāyā ti." Ta¤ ca Tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraü pajānāti, ta¤ ca pajānanaü na parāmasati, #<[page 039]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ aparāmasato c' assa paccattaü yeva nibbuti viditā, vedanānaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathā-bhåtaü viditvā anupādā vimutto, bhikkhave, Tathāgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãtā atakkāvacarā nipuõā paõķitavedanãyā ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchi-katvā pavedeti, yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. 29. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-brāhmaõā pubbantakappikā ca aparanta-kappikā ca pubbantāparanta-kappikā ca pubbantāparantānudiņņhino pubbantāparantaü ārabbha aneka-vihitāni adhivutti-padāni abhivadanti dvā-saņņhiyā vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõā vā brāhmaõā vā pubbanta-kappikā ca aparanta-kappikā ca pubbantāparanta-kappikā ca pubbantāparantānudiņņhino pubbantāparantaü ārabbha aneka-vihitāni adhivutti-padāni abhivadanti, sabbe te imeh' eva dvā-saņņhiyā vatthåhi etesaü vā a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhā. 30. `Tayidaü, bhikkhave, Tathāgato pajānāti: "Ime diņņhiņņhānā evaü-gahitā evaü-parāmaņņhā evaü-gatikā bhavissanti evam-abhisamparāyā ti." Ta¤ ca Tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraü pajānāti, ta¤ ca pajānanaü na parāmasati, aparāmasato c' assa paccattaü yeva nibbuti viditā, vedanānaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathā-bhåtaü viditvā anupādā vimutto, bhikkhave, Tathāgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhãrā duddasā duranubodhā santā paõãtā atakkāvacarā nipuõā paõķitavedanãyā ye Tathāgato sayaü abhi¤¤ā sacchi-katvā pavedeti, yehi Tathāgatassa yathā-bhuccaü vaõõaü sammā vadamānā vadeyyuü. 32. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā sassatavādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi, #<[page 040]># %<40 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 3. 32>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ tad api tesaü bhavataü samaõa-brāhmaõānaü ajānataü apassataü vedayitaü taõhā-gatānaü paritasitavipphanditam eva. 33. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā ekaccasassatikā ekacca-asassatikā ekaccaü sassataü ekaccaü {asassataü} attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-brāhmaõānaü ajānataü apassataü vedayitaü taõhā-gatānaü paritasitavipphanditam eva. 34. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā antānantikā antānantaü lokassa pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-brāhmaõānaü ajānataü apassataü vedayitaü taõhā-gatānaü paritasita-vipphanditam eva. 35. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā amarāvikkhepikā tattha tattha pa¤haü puņņhā samānā vācāvikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü catuhi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-brāhmaõānaü ajānataü apassataü vedayitaü taõhā-gatānaü paritasita-vipphanditam eva. 36. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā adhiccasamuppannikā adhicca-samuppannaü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti dvãhi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü {samaõa}brāhmaõānaü ajānataü apassataü vedayitaü taõhā-gatānaü paritasita-vipphanditam eva. 37. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā pubbanta-kappikā pubbantānudiņņhino pubbantaü ārabbha aneka-vihitāni adhivutti-padāni abhivadanti aņņhādasahi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-brāhmaõānaü ajānataü apassataü vedayitaü taõhā-gatānaü paritasitavipphanditam eva. 38. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanikā sa¤¤i-vādā uddham āghatanā sa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti soëasahi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-brāhmaõānaü ajānataü apassataü vedayitaü taõhā-gatānaü paritasita-vipphanditam eva. #<[page 041]># %% 39. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanikā asa¤¤i-vādā uddham āghatanā asa¤¤iü {attānaü} pa¤¤āpenti aņņhahi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-brāhmaõānaü ajānataü apassataü vedayitaü taõhā-gatānaü paritasita-vipphanditam eva. 40. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanikā n' eva-sa¤¤i-nāsa¤¤i-vādā uddham āghatanā n' eva sa¤¤iü nāsa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti aņņhahi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-brāhmaõānaü ajānataü apassataü vedayitaü taõhā-gatānaü paritasitavipphanditam eva. 41. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā ucchedavādā sato sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti sattahi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-brāhmaõānaü ajānataü apassataü vedayitaü taõhā-gatānaü paritasita-vipphanditam eva. 42. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā paramadiņņha-dhamma-nibbāna-vādā sato sattassa parama-diņņhadhamma-nibbānaü pa¤¤āpenti pa¤cahi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-brāhmaõānaü ajānataü apassataü vedayitaü taõhā-gatānaü paritasita-vipphanditam eva. 43. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā aparantakappikā aparantānudiņņhino aparantaü ārabbha anekavihitāni adhivutti-padāni abhivadanti catu-cattārãsāya vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-brāhmaõānam ajānataü apassataü vedayitaü taõhā-gatānaü paritasitavipphanditam eva. 44. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā pubbantakappikā ca aparanta-kappikā ca pubbantāparanta-kappikā ca pubbantāparantānudiņņhino pubbantāparantaü ārabbha aneka-vihitaü adhivutti-padāni abhivadanti dvā-saņņhiyā vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-brāhmaõānaü ajānataü apassataü vedayitaü taõhā-gatānaü paritasitavipphanditam eva. 45. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā sassatavādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi, #<[page 042]># %<42 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i 3. 45>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ tad api phassa-paccayā. 46. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā ekaccasassatikā ekacca-asassatikā ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi, tad api phassa-paccayā. 47. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā antānantikā antānantaü lokassa pa¤¤āpenti catåhi vatthåhi, tad api phassa-paccayā. 48. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā amarāvikkhepikā tattha tattha pa¤haü puņņhā samānā vācāvikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü catuhi vatthåhi, tad api phassa-paccayā. 49. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā adhiccasamuppannikā adhicca-samuppannaü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti dvãhi vatthåhi, tad api phassa-paccayā. 50. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā pubbantakappikā pubbantānudiņņhino pubbantaü ārabbha anekavihitāni adhivutti-padāni abhivadanti aņņhādasahi vatthåhi, tad api phassa-paccayā. 51. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanikā sa¤¤i-vādā uddham āghatanā sa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti soëasahi vatthåhi, tad api phassa-paccayā. 52. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanikā asa¤¤i-vādā uddham āghatanā asa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti aņņhahi vatthåhi, tad api phassa-paccayā. 53. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanika n' eva-sa¤¤i-nāsa¤¤i-vādā uddham āghatanā n' eva sa¤¤iü nāsa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti aņņhahi vatthåhi, tad api phassa-paccayā. 54. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā ucchedavādā sato sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti sattahi vatthåhi, tad api phassa-paccayā. 55. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā paramadiņņha-dhamma-nibbāna-vādā sato sattassa parama-diņņhadhamma-nibbānaü pa¤¤āpenti pa¤cahi vatthåhi, tad api phassa-paccayā. 56. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā aparantakappikā aparantānudiņņhino aparantaü ārabbha anekavihitāni adhivutti-padāni abhivadanti catu-{cattārãsaya} vatthåhi, #<[page 043]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ tad api phassa-paccayā. 57. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā pubbantakappikā ca aparanta-kappikā ca pubbantāparanta-kappikā ca pubbantāparantānudiņņhino pubbantāparantaü ārabbha aneka-vihitāni adhivutti-padāni abhivadanti dvā-saņņhiyā vatthåhi, tad api phassa-paccayā. 58. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā sassatavādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassā paņisaüvedissantãti n' etaü ņhānaü vijjati. 59. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā ekaccasassatikā ekacca-asassatikā ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassā paņisaüvedissantãti n' etaü ņhānaü vijjati. 60. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā antānantikā antānantaü lokassa pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassā paņisaüvedissantãti n' etaü ņhānaü vijjati. 61. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā amarāvikkhepikā tattha tattha pa¤haü puņņhā samānā vācāvikkhepaü āpajjanti amarā-vikkhepaü catuhi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassā paņisaüvedissantãti n' etaü ņhānaü vijjati. 62. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā adhiccasamuppannikā adhicca-samuppannaü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti dvãhi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassā paņisaüvedissantãti n' etaü ņhānaü vijjati. 63. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā pubbantakappikā pubbantānudiņņhino pubbantaü ārabbha anekavihitāni adhivutti-padāni abhivadanti aņņhādasahi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassā paņisaüvedissantãti n' etaü ņhānaü vijjati. 64. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanikā sa¤¤i-vādā uddham āghatanā sa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti soëasahi vatthåhi, #<[page 044]># %<44 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 3. 64>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ te vata a¤¤atra phassā paņisaüvedissantãti n' etaü ņhānaü {vijjati}. 65. `Tatra, bhikkhave,ye te samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanikā asa¤¤i-vādā uddham āghatanā asa¤¤iü attāna¤ pa¤¤āpenti aņņhahi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassā paņisaüvedissantãti n' etaü ņhānaü vijjati. 66. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā uddhamāghatanikā n' eva-sa¤¤i-nāsa¤¤i-vādā uddham āghatanā n' eva sa¤¤iü nāsa¤¤iü attānaü pa¤¤āpenti aņņhahi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassā paņisaüvedissantãti n' etaü ņhānaü vijjati. 67. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā ucchedavādā sato sattassa ucchedaü vināsaü vibhavaü pa¤¤āpenti sattahi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassā paņisaüvedissantãti n' etam ņhānaü vijjati. 68. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā paramadiņņha-dhamma-nibbāna-vādā sato sattassa parama-diņņhadhamma-nibbānaü pa¤¤āpenti pa¤cahi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassā paņisaüvedissantãti n' etaü ņhānaü vijjati. 69. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā aparantakappikā aparantānudiņņhino aparantaü ārabbha anekavihitāni adhivutti-padāni abhivadanti catu-cattārãsāya vatthåhi, te vata a¤¤atra phassā paņisaüvedissantãti n' etaü ņhānaü vijjati. 70. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-brāhmaõā pubbantakappikā ca aparanta-kappikā ca pubbantāparanta-kappikāca pubbantāparantānudiņņhino pubbantāparantaü ārabbha aneka-vihitāni adhivutti-padāni abhivadanti dvā-saņņhiyā vatthåhi, te vata a¤¤atra phassā paņisaüvedissantãti n' etaü ņhānaü vijjati. 71. `Tatra, bhikkhave, ye te {samaõa-brāhmaõā} sassatavādā sassataü attāna¤ ca loka¤ ca pa¤¤āpenti catuhi vatthåhi, ye pi te samaõa-brāhmaõā ekacca-sassatikā ekacca-asassatikā, ye pi te samaõa-brāhmaõā antānantikā, ye pi te samaõa-brāhmaõā amarā-vikkhepikā, ye pi te samaõa-brāhmaõā adhicca-samuppannikā, #<[page 045]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ ye pi te samaõabrāhmaõā pubbanta-kappikā, ye pi te samaõa-brāhmaõā uddham-āghatanikā sa¤¤i-vādā, ye pi te samaõabrāhmaõā uddham-āghatanikā asa¤¤i-vādā, ye pi te samaõabrāhmaõā uddham-āghatanikā n' eva-sa¤¤i-nāsa¤¤i-vādā, ye pi te samaõa-brāhmaõā uccheda-vādā, ye pi te samaõabrāhmaõā diņņha-dhamma-nibbāna-vādā, ye pi te samaõabrāhmaõā pubbanta-kappikā, ye pi te samaõa-brāhmaõā aparanta-kappikā, ye pi te samaõa-brāhmaõā pubbantakappikā ca aparanta-kappikā ca pubbantāparanta-kappikā pubbantāparantānudiņņhino pubbantāparantaü ārabbha aneka-vihitāni adhivutti-padāni abhivadanti dvā-saņņhiyā vatthåhi, sabbe te chahi phassāyatanehi phussa phussa paņisaüvedenti, tesaü vedanā-paccayā taõhā, taõhāpaccayā upādānaü, upādāna-paccayā bhavo, bhava-paccayā jāti, jāti-paccayā jarā-maraõaü soka-parideva-dukkhadomanass' -upāyāsā sambhavanti. Yato kho, bhikkhave, bhikkhu channaü phassāyatanānaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assāda¤ ca ādãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathābhåtaü pajānāti, ayaü imehi sabbeh' eva uttaritaraü pajānāti. 72. `Ye hi keci, bhikkhave, samaõā vā brāhmaõā vā pubbanta-kappikā vā aparanta-kappikā vā pubbantāparantakappikā vā pubbantāparantānudiņņhino pubbantāparantaü ārabbha aneka-vihitāni adhivutti-padāni abhivadanti, sabbe te imeh' eva dvā-saņņhiyā vatthåhi anto-jāli-katā, ettha sitā va ummujjamānā ummujjanti, ettha pariyāpannā antojāli-katā va ummujjamānā ummujjanti. `Seyyathā pi, bhikkhave, dakkho kevaņņo vā kevaņņantevāsã vā sukhumacchikena jālena parittaü udakadahaü otthareyya, tassa evam assa: "Ye kho keci imasmiü udaka-dahe oëārikā pāõā, sabbe te anto-jāli-katā, ettha sitā va ummujjamānā ummujjanti, ettha pariyāpannā anto-jāli-katā va ummujjamānā ummujjantãti" #<[page 046]># %<46 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 3. 72>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ -- evam eva kho, bhikkhave, ye hi keci samaõā vā brāhmaõā vā pubbanta-kappikā vā aparanta-kappikā vā pubbantāparantakappikā vā pubbantāparantānudiņņhino pubbantāparantaü ārabbha aneka-vihitāni adhivutti-padāni abhivadanti, sabbe te imeh' eva dvā-saņņhiyā vatthåhi anto-jāli-katā, ettha sitā va ummujjamānā ummujjanti, ettha pariyāpannā anto-jālikatā va ummujjamānā ummujjanti. 1. `Ucchinna-bhava-nettiko, bhikkhave, Tathāgatassa kāyo tiņņhati. {Yāv'} assa kāyo ņhassati tāva naü dakkhinti deva-manussā. Kāyassa bhedā uddhaü jãvita-pariyādānā na dakkhinti deva-manussā. `Seyyathā pi, bhikkhave, amba-piõķiyā vaõņacchinnāya yāni kānici ambāni vaõņåpanibandhanāni, sabbāni tāni tad-anvayāni bhavanti -- evam eva kho, bhikkhave, ucchinnabhava-nettiko Tathāgatassa kāyo tiņņhati. Yāv' assa kāyo ņhassati tāva naü dakkhinti deva-manussā. Kāyassa bhedā uddhaü jãvita-pariyādānā na dakkhinti deva-manussā ti.' 74. Evaü vutte āyasmā ânando Bhagavantaü etad avoca: `Acchariyaü bhante, abbhutaü bhante. Ko nāmo ayaü, bhante, dhamma-pariyāyo ti?' `Tasmāt iha tvaü, ânanda, imaü dhamma-pariyāyaü Attha-jālan ti pi naü dhārehi, Dhamma-jālan ti pi naü dhārehi, Brahma-jālan ti pi naü dhārehi, Diņņhi-jālan ti pi naü dhārehi, Anuttaro saīgāma-vijayo ti pi naü dhārehãti.' Idam avoca Bhagavā, attamanā te bhikkhå Bhagavato bhāsitaü abhinandun ti. Imasmiü ca pana veyyākaraõasmiü {bha¤¤amāne} sahassã loka-dhātu akampitthāti. BRAHMA-JâLA-SUTTAũ. #<[page 047]># %< 47>% [ii. Sāma¤¤a-Phala Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Rājagahe viharati Jãvakassa komārabhaccassa Amba-vane, mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü aķķha-{teëasehi} bhikkhusatehi. Tena kho pana samayena rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto tadahu 'posathe {paõõarase} Komudiyā cātumāsiniyā puõõāya puõõamāya rattiyā rājāmacca-parivuto upari-pāsāda-vara-gato nisinno hoti. Atha kho rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto tadahu 'posathe udānaü udānesã: `Ramaõãyā vata bho dosinā ratti, abhiråpā vata bho dosinā ratti, dassanãyā vata bho dosinā ratti, pāsādikā vata bho dosinā ratti, lakkha¤¤ā vata bho dosinā ratti. Kaü nu kh' ajja samaõaü vā brāhmaõaü vā payirupāseyyāma, yaü no payirupāsato cittaü pasãdeyyāti?' 2. Evaü vutte a¤¤ataro rājāmacco rājānaü Māgadhaü Ajātasattuü Vedehi-puttaü etad avoca: `Ayaü deva Påraõo Kassapo saüghã c' eva gaõã ca gaõācariyo ca ¤āto yasassã titthakaro sādhu-sammato bahu-janassa ratta¤¤å cira-pabbajito addhagato vayo anuppatto. Taü devo Påraõaü Kassapaü payirupāsatu, app eva nāma devassa Påraõaü Kassapaü payirupāsato cittaü pasãdeyyāti.' Evaü vutte rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto tuõhã ahosi. 3. A¤¤ataro pi kho rājāmacco rājānaü Māgadhaü Ajātasattuü Vedehi-puttaü etad avoca: `Ayaü deva Makkhali-Gosālo saüghã c' eva gaõã ca gaõācariyo ca ¤āto yasassã titthakaro sādhu-sammato bahu-janassa ratta¤¤å cira-pabbajito addhagato vayo anuppatto. #<[page 048]># %<48 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 3>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Taü devo Makkhali-Gosālaü payirupāsatu, app eva nāma devassa Makkhali-Gosālaü payirupāsato cittaü pasãdeyyāti.' Evaü vutte rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto tuõhã ahosi. 4. A¤¤ataro pi kho rājāmacco rājānaü Māgadhaü Ajātasattuü Vedehi-puttaü etad avoca: `Ayaü deva Ajito Kesa-kambalo saüghã c' eva gaõã ca gaõācariyo ca ¤āto yasassã titthakaro sādhu-sammato bahu-janassa ratta¤¤å cira-pabbajito addhagato vayo anuppatto. Taü devo Ajitaü Kesa-kambalaü payirupāsatu, app eva nāma devassa Ajitaü Kesa-kambalaü payirupāsato cittaü pasãdeyyāti.' Evaü vutte rājā Māgadho {Ajātasattu} Vedehi-putto tuõhã ahosi. 5. A¤¤ataro pi kho rājāmacco rājānaü Māgadhaü Ajātasattuü Vedehi-puttaü etad avoca: `Ayaü deva Pakudho Kaccāyano saüghã c' eva gaõã ca gaõācariyo ca ¤āto yasassã titthakaro sādhu-sammato bahu-janassa ratta¤¤å, cira-pabbajito addhagato vayo anuppatto. Taü devo Pakudhaü Kaccāyanaü payirupāsatu, app eva nāma devassa Pakudhaü Kaccāyanaü payirupāsato cittaü pasãdeyyāti.' Evaü vutte rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto tuõhã ahosi. 6. A¤¤ataro pi kho rājāmacco rājānaü Māgadhaü Ajātasattuü Vedehi-puttaü etad avoca: `Ayaü deva Sa¤jayo Belaņņhi-putto saüghã c' eva gaõã ca gaõācariyo ca ¤āto yasassã titthakaro sādhu-sammato bahu-janassa ratta¤¤å cira-pabbajito addhagato vayo anuppatto. Taü devo {Sa¤jayaü} Belaņņhi-puttaü payirupāsatu, app eva nāma devassa Sa¤jāyaü Belaņņhi-puttaü payirupāsato cittaü pasãdeyyāti.' Evaü vutte rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto tuõhã ahosi. 7. A¤¤ataro pi kho rājāmacco rājānaü Māgadhaü Ajātasattuü Vedehi-puttaü etad avoca: `Ayaü deva Nigaõņho Nāta-putto saüghã c' eva gaõã ca gaõācariyo ca ¤āto yasassã titthakaro sādhu-sammato bahu-janassa ratta¤¤å cira-pabbajito addhagato vayo anuppatto. #<[page 049]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Taü devo Nigaõņhaü Nāta-puttaü payirupāsatu, app eva nāma devassa Nigaõņhaü Nāta-puttaü payirupāsato cittaü pasãdeyyāti.' Evaü vutte rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto tuõhã ahosi. 8. Tena kho pana samayena Jãvako komārabhacco ra¤¤o Māgadhassa Ajātasattussa Vedehi-puttassa avidåre tuõhãbhåto nisinno hoti. Atha kho rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto Jãvakaü komārabhaccaü etad avoca: `Tvaü pana samma Jãvaka kiü tuõhã ti?' `Ayaü deva Bhagavā arahaü sammā-sambuddho amhākaü Amba-vane viharati, mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü aķķha-{teëasehi} bhikkhu-satehi. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyāõo kitti-saddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavā arahaü sammā-sambuddho vijjācaraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-dammasārathi, satthā deva-manussānaü buddho bhagavā ti." Taü devo Bhagavantaü payirupāsatu, app eva nāma devassa Bhagavantaü payirupāsato cittaü pasãdeyyāti.' `Tena hi samma Jãvaka hatthi-yānāni kappāpehãti.' 9. `Evaü devāti' kho Jãvako komārabhacco ra¤¤o Māgadhassa Ajātasattussa Vedehi-puttassa paņissutvā pa¤ca-mattāni hatthinikā-satāni kappāpetvā, ra¤¤o ca ārohaõãyaü nāgaü, ra¤¤o Māgadhassa Ajātasattussa Vedehi-puttassa paņivedesi: `Kappitāni kho te deva hatthiyānāni yassa dāni kālaü ma¤¤asãti.' Atha kho rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto pa¤casu hatthinikāsatesu paccekā itthiyo āropetvā ārohaõãyaü nāgaü abhiråhitvā, ukkāsu dhāriyamānāsu Rājagahamhā niyyāsi mahacca rājānubhāvena, yena Jãvakassa komārabhaccassa Amba-vanaü tena pāyāsi. 10. Atha kho ra¤¤o Māgadhassa Ajātasattussa Vedehiputtassa avidåre Amba-vanassa ahud eva bhayaü, ahu chambhitattaü, ahu lomahaīso. Atha kho rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto bhãto saüviggo loma-haņņha-jāto Jãvakaü komārabhaccaü etad avoca: #<[page 050]># %<50 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 10>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ `Kacci maü samma Jãvaka na va¤cesi? Kacci maü samma Jãvaka na palambhesi? Kacci maü samma Jãvaka na paccatthikānaü desi? Kathaü hi nāma tāva mahato bhikkhu-saüghassa aķķha-teëasānaü bhikkhu-satānaü n' eva khipita-saddo bhavissati na ukkāsita-saddo na nigghoso ti?' `Mā bhāyi mahā-rāja. Na taü deva va¤cemi, na taü deva palambhāmi, na taü deva paccatthikānaü demi. Abhikkama mahā-rāja. Abhikkama mahā-rāja. Ete maõķala-māëe dãpā jhāyantãti.' 11. Atha kho rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto yāvatikā nāgassa bhåmi nāgena gantvā, nāgā paccorohitvā pattiko va yena maõķala-māëassa dvāraü ten' upasaükami, upasaükamitvā Jãvakaü komārabhaccaü etad avoca: `Kahaü pana samma Jãvaka Bhagavā ti?' `Eso mahā-rāja Bhagavā. Eso mahā-rāja Bhagavā majjhimaü thambhaü nissāya puratthābhimukho nisinno purakkhato bhikkhu-saüghassāti.' 12. Atha kho rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā ekam antaü aņņhāsi, ekam antaü ņhito kho rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto tuõhã-bhåtaü tuõhã-bhåtaü bhikkhu-saüghaü anuviloketvā rahadam iva vippasannaü udānaü udānesi: `Iminā me upasamena Udāyi-bhaddo kumāro samannāgato hotu, yen' etarahi upasamena bhikkhusaügho samannāgato ti.' `Agamā kho tvaü mahā-rāja yathā peman ti?' `Piyo me bhante Udāyi-bhaddo kumāro. Iminā me bhante upasamena Udāyi-bhaddo kumāro samannāgato hotu, yen' etarahi upasamena bhikkhu-saügho samannāgato ti.' 13. Atha kho rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto Bhagavantaü abhivādetvā bhikkhu-saüghassa a¤jaliü paõāmetvā ekam antaü nisãdi, #<[page 051]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ ekam antaü nisinno kho rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto Bhagavantaü etad avoca: `Puccheyyām' ahaü bhante Bhagavantaü ka¤cid eva desaü, sace me Bhagavā okāsam karoti pa¤hassa veyyākaraõāyāti.' `Puccha mahā-rāja yad ākaīkhasãti.' 14. `Yathā nu kho imāni bhante puthu-sippāyatanāni -- seyyathãdaü hatthārohā assārohā rathikā dhanuggahā celakā calakā piõķa-dāvikā uggā rāja-puttā pakkhandino mahā-nāgā sårā camma-yodhino dāsaka-puttā āëārikā kappakā nahāpakā sådā mālā-kārā rajakā pesa-kārā naëakārā kumbha-kārā gaõakā muddikā yāni vā pan' a¤¤āni pi evaü-gatāni puthu-sippāyatanāni -- te {diņņh eva} dhamme sandiņņhikaü sippa-phalaü upajãvanti, te tena attānaü sukhenti pãõenti mātā-pitaro sukhenti pãõenti putta-dāraü sukhenti pãõenti mittāmacce sukhenti pãõenti samaõabrāhmaõesu uddhaggikaü dakkhiõaü patiņņhāpenti sovaggikaü sukha-vipākaü sagga-saüvattanikaü. Sakkā nu kho bhante evam evaü {diņņh eva} dhamme {sandiņņhikaü} sāma¤¤a-phalaü pa¤¤āpetun ti?' 15. `Abhijānāsi no tvaü mahā-rāja imaü pa¤haü a¤¤e samaõa-brāhmaõe pucchittho ti?' `Abhijānām' ahaü bhante imaü pa¤haü a¤¤e {samaõa-} Brāhmaõe pucchitā ti.' `Yathā kataü pana te mahā-rāja vyākaüsu, sace te agaru, bhāsassåti.' `Na kho me bhante garu yatth' assa Bhagavā nisinno Bhagavanta-råpā vā ti.' #<[page 052]># %<52 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 15>% `Tena hi, mahā-rāja, bhāsassåti.' 16. `Ekam idāhaü bhante samayaü yena Påraõo Kassapo ten' upasaükamiü. Upasaükamitvā Påraõena Kassapena saddhiü sammodiü sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekam antaü nisãdiü. Ekam antaü nisinno kho ahaü bhante Påraõaü Kassapaü etad avoca: Yathā nu kho imāni bho Kassapa puthu-sippāyatanāni -- seyyathãdaü hatthārohā assārohā rathikā dhanuggahā celakā calakā piõķadāvikā uggā rāja-puttā pakkhandino mahā-nāgā sårā camma-yodhino dāsaka-puttā āëārikā kappakā nahāpakā sudā mālā-kārā rajakā pesa-kārā naëa-kārā kumbha-kārā gaõakā muddikā yāni vā pan' a¤¤āni pi evaü-gatāni puthu sippāyatanāni -- te {diņņh eva} dhamme sandiņņhikaü sippaphalaü upajãvanti, te tena attānaü sukhenti pãõenti mātāpitaro sukhenti pãõenti putta-dāraü sukhenti pãõenti mittāmacce sukhenti pãõenti samaõa-brāhmaõesu uddhaggikaü dakkhiõaü patiņņhāpenti sovaggikaü sukha-vipākaü saggasaüvattanikaü. Sakkā nu kho bho Kassapa evam evaü {diņņh eva} dhamme sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü pa¤¤āpetun ti?"' 17. `Evaü vutte bhante Påraõo Kassapo maü etad avoca: "Karato kho mahā-rāja kārayato chindato chedāpayato pacato pācayato socayato kilamayato phandato phandāpayato pāõaü atimāpayato adinnaü ādiyato sandhiü chindato nillopaü harato ekāgārikaü karoto paripanthe tiņņhato paradāraü gacchato musā bhaõato, karoto na karãyati pāpaü. Khura-pariyantena ce pi cakkena yo imissā paņhaviyā pāõe eka-maüsa-khalaü eka-maüsa-pu¤jaü kareyya, n' atthi tato-nidānaü pāpaü, n' atthi pāpassa āgamo. Dakkhiõa¤ ce pi Gaīgā-tãraü āgaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācento, n' atthi tato nidānaü pāpaü, n' atthi pāpassa āgamo. Uttara¤ ce pi Gaīgā-tãraü gaccheyya dadanto dāpento yajanto yajāpento, n' atthi tato nidānaü pu¤¤aü, n' atthi pu¤¤assa āgamo. #<[page 053]># %% Dānena damena saüyamena sacca-vajjena n' atthi pu¤¤aü, n' atthi pu¤¤assa āgamo ti." Itthaü kho me bhante Påraõo Kassapo sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü puņņho samāno akiriyaü vyākāsi. Seyyathā pi bhante ambaü vā puņņho labujaü vyākareyya, labujaü vā puņņho ambaü vyākareyya, evam eva kho bhante Påraõo Kassapo sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü puņņho samāno akiriyaü vyākāsi. Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Kathaü hi nāma mādiso samaõaü vā brāhmaõaü vā vijite vasantaü apasādetabbaü ma¤¤eyyāti?" So kho ahaü bhante Påraõassa Kassapassa bhāsitaü n' eva abhinandiü na paņikkosiü, anabhinanditvā appaņikkositvā anattamano anattamanavācaü anicchāretvā tam eva vācaü anugaõhanto anikkujjanto uņņhāy' āsanā pakkāmiü. 19. `Ekam idāhaü bhante samayaü yena MakkhaliGosālo ten' upasaükamiü, upasaükamitvā MakkhaliGosālena saddhiü sammodiü sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekam antaü nisãdiü. Ekam antaü nisinno kho ahaü bhante Makkhali-Gosālaü etad avoca: "Yathā nu kho imāni, bho Gosāla, puthu-sippāyatanāni seyyathãdaü hatthārohā . . . pe [ 16] . . . Sakkā nu kho bho Gosāla evam eva {diņņh eva} dhamme sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü pa¤¤āpetun ti?" 20. Evaü vutte bhante Makkhali-Gosālo maü etad avoca: "N' atthi mahā-rāja hetu n' atthi paccayo sattānaü saükilesāya, ahetu-apaccayā sattā saükilissanti. N' atthi hetu, n' atthi paccayo sattānaü visuddhiyā, ahetu-apaccayā sattā visujjhanti. N' atthi attakāre n' atthi para-kāre, n' atthi purisa-kāre, n' atthi balaü n' atthi viriyaü, n' atthi purisa-thāmo n' atthi purisa-parakkamo. Sabbe sattā sabbe pāõā sabbe bhåtā sabbe jãvā avasā abalā aviriyā niyati-saīgati-bhāva-pariõatā chass' evābhijātisu sukha-dukkhaü paņisaüvedenti. Cuddasa kho pan' imāni yoni-pamukha-sata-sahassāni saņņhi¤ ca satāni cha ca satāni, #<[page 054]># %<54 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 20>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ pa¤ca ca kammuno satāni pa¤ca ca kammāni tãõi ca kammāni kamme ca aķķha-kamme ca, dvaņņhi paņipadā, dvaņņh' antara-kappā, chaëābhijātiyo, aņņha purisa-bhåmiyo, ekåna-pa¤¤āsa ājãva-sate, ekåna-pa¤¤āsa paribbājaka-sate, ekåna-pa¤¤āsa nāgāvāsa-sate, {vãse} indriya-sate, tiüse {niraya}-sate, chattiüsa rajo-dhātuyo, satta sa¤¤i-gabbhā, satta asa¤¤i-gabbhā, satta nigaõņhigabbhā, satta devā, satta mānusā, satta pesācā, satta sarā, satta paņuvā, satta paņuvā-satāni, satta papātā, satta papāta-satāni, satta supinā, satta supina-satāni, cullāsãti mahā-kappuno sata-sahassāni yāni bāle ca paõķite ca sandhāvitvā saüsaritvā dukkhass' antaü karissanti. Tattha n' atthi: `Imināhaü sãlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā aparipakkaü vā kammaü paripācessāmi, paripakkaü vā kammaü phussa phussa vyanti-karissāmãti.' H' evaü n' atthi doõa-mite sukha-dukkhe pariyanta-kaņe saüsāre, n' atthi hāyana-vaķķhane n' atthi ukkaüsāvakkaüse. Seyyathā pi nāma sutta-guëe khitte nibbeņhiyamānam eva {paleti}, evam eva bāle ca paõķite ca sandhāvitvā saüsaritvā dukkhass' antaü karissantãti.' 21. `Itthaü kho me bhante Makkhali-Gosālo sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü puņņho samāno saüsāra-suddhiü vyākāsi. Seyyathā pi bhante ambaü vā puņņho labujaü vyākareyya labujaü vā puņņho ambaü vyākareyya, evam eva kho bhante Makkhali-Gosālo sandiņņhikaü sāma¤¤aphalaü puņņho samāno saüsāra-suddhiü vyākāsi. Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Kathaü hi nāma mādiso samaõaü vā brāhmaõaü vā vijite vasantaü apasādetabbaü ma¤¤eyyāti?" So kho ahaü bhante Makkhalissa Gosālassa bhāsitaü n' eva abhinandiü na paņikkosiü, #<[page 055]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ anabhinanditvā appaņikkositvā anattamano anattamanavācaü anicchāretvā tam eva vācaü anugaõhanto anikkujjanto uņņhāy' āsanā pakkāmiü. 22. `Ekam idāhaü bhante samayaü yena Ajito Kesakambalã ten' upasaükamiü, upasaükamitvā Ajitena Kesakambalinā saddhiü sammodiü sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekam antaü nisãdiü. Ekam antaü nisinno kho ahaü bhante Ajitaü Kesa-kambaliü etad avoca: Yathā nu kho imāni bho Ajita puthu-sippāyatanāni seyyathãdaü hatthārohā . . . pe [ 16] . . . Sakkā nu kho bho Ajita evam eva {diņņh eva} dhamme sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü pa¤¤āpetun ti?" 23. `Evaü vutte bhante Ajito Kesa-kambalã maü etad avoca: "N' atthi mahā-rāja dinnaü n' atthi yiņņhaü n' atthi hutaü, n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko, n' atthi ayaü loko n' atthi paro loko, n' atthi mātā n' atthi pitā, n' atthi {sattā opapātikā,} n' atthi loke samaõa-brāhmaõā sammaggatā sammā-{paņipannā} ye ima¤ ca lokaü para¤ ca lokaü sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā pavedenti. Cātum-mahābhåtiko ayaü puriso, yadā kālaü karoti paņhavã paņhavi-kāyaü anupeti anupagacchati, āpo āpo-kāyaü anupeti anupagacchati, tejo tejokāyaü anupeti anupagacchati, vāyo vāyo-kāyaü anupeti anupagacchati, ākāsaü indriyāni saīkamanti. âsandipa¤camā purisā mataü ādāya gacchanti, yāva āëāhanā padāni pa¤¤āpenti, kāpotakāni aņņhãni bhavanti, bhassantāhutiyo. Dattu-pa¤¤attaü yad idaü dānaü, tesaü tucchaü musā vilāpo ye keci atthika-vādaü vadanti. Bāle ca paõķite ca kāyassa bhedā ucchijjanti vinassanti, na honti param maraõā ti." 24. `Itthaü kho me bhante Ajito Kesa-kambalã sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü puņņho samāno uccheda-vādaü vyākāsi. Seyyathā pi bhante ambaü vā puņņho labujaü vyākareyya labujaü vā puņņho ambaü vyākareyya, #<[page 056]># %<56 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 24>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ evam eva kho bhante Ajito Kesa-kambalã sandiņņhikaü sāma¤¤aphalaü puņņho samāno uccheda-vādaü vyākāsi. Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Kathaü hi nāma mādiso samaõaü vā brāhmaõaü vā vijite vasantaü apasādetabbaü ma¤¤eyyāti?" So kho ahaü bhante Ajitassa Kesakambalissa bhāsitaü n' eva abhinandiü na paņikkosiü, anabhinanditvā appaņikkositvā anattamano anattamanavācaü anicchāretvā tam eva vācaü anugaõhanto anikkujjanto uņņhāy' āsanā pakkāmiü. 25. `Ekam idāhaü bhante samayaü yena Pakudho Kaccāyano ten' upasaükamiü, upasaükamitvā Pakudhena {Kaccāyanena} saddhiü sammodiü sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekam antaü nisãdiü. Ekam antaü nisinno kho ahaü bhante Pakudhaü Kaccāyanaü etad avoca: "Yathā nu kho imāni bho Kaccāyana puthu-sippāyatanāni seyyathãdaü hatthārohā . . . [pe 16] . . . Sakkā nu bho Kaccāyana evam eva {diņņh' eva} dhamme sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü pa¤¤āpetun ti?" 26. `Evaü vutte bhante Pakudho Kaccāyano maü etad avoca: "Satt' ime mahā-rāja kāyā akaņā akaņa-vidhā animmitā animmātā va¤jhā kåņaņņhā esikaņņhāyiņņhitā. Te na i¤janti na vipariõamanti na a¤¤ama¤¤aü vyābādhenti nālaü a¤¤ama¤¤assa sukhāya vā dukkhāya vā sukha-dukkhāya vā. Katame satta? Paņhavi-kāyo āpo-kāyo tejo-kāyo vāyo-kāyo sukhe dukkhe jãva-sattame. Ime satta kāyā akaņā akaņa-vidhā animmitā animmātā va¤jhā kåņaņņhā esikaņņhāyiņņhitā. Te na i¤janti na vipariõamanti na a¤¤am-a¤¤aü vyābādhenti nālaü a¤¤am-a¤¤assa sukhāya vā dukkhāya vā sukha-dukkhāya vā. Tattha n' atthi hantā vā ghātetā vā sotā vā sāvetā vā vi¤¤ātā vā vi¤¤āpetā vā. Yo pi tiõhena satthena sãsaü chindati na koci ki¤ci jãvitā voropeti, sattannaü yeva kāyānam antarena satthavivaraü anupatatãti." #<[page 057]># %% 27. `Itthaü kho me bhante Pakudho Kaccāyano sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü puņņho samāno a¤¤ena a¤¤aü vyākāsi. Seyyathā pi bhante ambaü vā puņņho labujaü vyākareyya labujaü vā puņņho ambaü vyākareyya, evam eva kho me bhante Pakudho Kaccāyano sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü puņņho samāno a¤¤ena a¤¤aü vyākāsi. Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Kathaü hi nāma mādiso samaõā vā brāhmaõā vā vijite vasantaü apasādetabbaü ma¤¤eyyāti?" So kho ahaü bhante Pakudhassa Kaccāyanassa bhāsitaü n' eva abhinandiü na paņikkosiü, anabhinanditvā appaņikkositvā anattamano anattamanavācaü anicchāretvā tam eva vācaü anugaõhanto anikkujjanto uņņhāy' āsanā pakkāmiü. 28. `Ekaü idāhaü bhante samayaü yena Nigaõņho Nātaputto ten' upasaükamiü, upasaükamitvā Nigaõņhena Nāta-puttena saddhiü sammodiü sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekam antaü nisãdiü. Ekam antaü nisinno kho ahaü bhante Nigaõņhaü Nāta-puttaü etad avoca: "Yathā nu kho imāni bho Aggi-vessana puthusippāyatanāni seyyathãdaü hatthārohā . . . [pe 16] . . . Sakkā nu kho bho Aggi-vessana evam eva {diņņh eva} dhamme sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü pa¤¤āpetun ti? 29. `Evaü vutte bhante Nigaõņho Nāta-putto maü etad avoca: Idha mahā-rāja nigaõņho cātu-yāma-saüvarasaüvuto hoti. Katha¤ ca mahā-rāja nigaõņho cātu-yāmasaüvara-saüvuto hoti? Idha mahā-rāja nigaõņho sabbavārã-vārito ca hoti, sabba-vārã-yuto ca, sabba-vārã-dhuto ca, sabba-vārã-phuņņho ca. Evaü kho mahā-rāja nigaõņho cātu-yāma-saüvara-saüvuto hoti. Yato kho mahā-rāja nigaõņho evaü cātu-yāma-saüvara-saüvuto hoti, ayaü vuccati mahā-rāja nigaõņho gatatto ca yatatto ca ņhitatto cāti." #<[page 058]># %<58 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 30>% 30. Itthaü kho me bhante Nigaõņho Nāta-putto sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü puņņho samāno cātu-yāma-saüvaraü vyākāsi. Seyyathā pi bhante ambaü vā puņņho labujaü vyākareyya labujaü vā puņņho ambaü vyākareyya, evam eva kho bhante Nigaõņho Nātaputto sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü puņņho samāno cātu-yāma-saüvaraü vyākāsi. Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Kathaü hi nāma mādiso samaõaü vā brāhmaõaü vā vijite vasantaü apasādetabbaü ma¤¤eyyāti?" So kho ahaü bhante Nigaõņhassa Nātaputtassa bhāsitaü n' eva abhinandiü na paņikkosiü, anabhinanditvā appaņikkositvā anattamano anattamana-vācaü anicchāretvā tam eva vācaü anugaõhanto anikkujjanto uņņhāy' āsanā pakkāmiü. 31. `Ekam idāhaü bhante samayaü yena Sa¤jayo Belaņņhi-putto ten' upasaükamiü, upasaükamitvā Sa¤jayena Belaņņha-puttena saddhiü sammodiü sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekam antaü nisãdiü. Ekam antaü nisinno kho ahaü bhante Sa¤jayaü Belaņņhi-puttaü etad avoca: "Yathā nu kho imāni bho Sa¤jaya puthu-sippāyatanāni seyyathãdaü hatthārohā . . . [pe 16] . . . Sakkā nu kho bho Sa¤jaya evam eva {diņņh eva} dhamme sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü pa¤¤āpetun ti?" 32. `Evaü vutte bhante Sa¤jayo Belaņņhi-putto maü etad avoca: "`Atthi paro loko' ti iti ce taü pucchasi, `atthi paro loko' ti iti ce me assa, `atthi paro loko' ti iti te naü vyākareyyaü. Evam pi me no. Tathā ti pi me no. A¤¤athā ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no. `N' atthi paro loko'? ti . . . pe . . .`Atthi ca n' atthi ca paro loko? N' ev' atthi na n' atthi paro loko? -- Atthi sattā opapātikā? N' atthi sattā opapātikā? Atthi ca n' atthi ca sattā {opapātikā}? N' ev' atthi na n' atthi sattā opapātikā? -- Atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko? N' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko? Atthi ca n' atthi ca sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko? N' ev' atthi na n' atthi sukaņa-dukkaņānaü kammānaü phalaü vipāko? -- Hoti Tathāgato param maraõā, #<[page 059]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ na hoti Tathāgato param maraõā? Hoti ca na hoti ca Tathāgato param maraõā? N' eva hoti na na hoti Tathāgato param maraõā?' ti iti ce maü pucchasi, `n' eva hoti na na hoti Tathāgato param maraõā' ti iti ce me assa, `N' eva hoti na na hoti Tathāgato param maraõā' ti iti te naü vyākareyyaü. Evam pi me no. Tathā ti pi me no. A¤¤athā ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no ti." 33. `Itthaü kho me bhante Sa¤jayo Belaņņhi-putto sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü puņņho samāno vikkhepaü vyākāsi. Seyyathā pi bhante ambaü vā puņņho labujaü vyākareyya labujaü vā puņņho ambaü vyākareyya, evam eva kho me bhante Sa¤jayo {Belaņņhi-putto} sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü puņņho samāno vikkhepaü vyākāsi. Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Aya¤ ca imesaü samaõabrāhmaõānaü sabba-bālo sabba-måëho. Kathaü hi nāma sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü puņņho samāno vikkhepaü vyākarissatãti?" Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Kathaü hi nāma mādiso samaõaü vā brāhmaõaü vā vijite vasantaü apasādetabbaü ma¤¤eyyāti?" So kho ahaü bhante Sa¤jayassa Belaņņhi-puttassa bhāsitaü n' eva abhinandiü na paņikkosiü, anabhinanditvā appaņikkositvā anattamano anattamana-vācaü anicchāretvā tam eva vācaü {anugaõhanto} anikkujjanto {uņņhāy'} āsanā pakkāmiü. 34. `So 'haü bhante Bhagavantam pi pucchāmi: "Yathā nu kho imāni bhante puthu-sippāyatanāni -- seyyathãdaü hatthārohā assārohā rathikā dhanuggahā celakā calakā piõķa-dāvikā uggā rājaputtā pakkhandino mahānāgā sårā camma-yodhino dāsaka-puttā āëārikā kappakā nahāpakā sudā mālā-kārā rajakā pesa-kārā naëa-kārā kumbha-kārā gaõakā muddikā yāni vā pan' a¤¤āni pi evaügatāni puthu-sippāyatanāni, -- te {diņņh eva} dhamme sandiņņhikaü sippa-phalaü upajãvanti, te tena attānaü sukhenti pãõenti mātā-pitaro sukhenti pãõenti putta-dāraü sukhenti pãõenti mittāmacce sukhenti pãõenti samaõabrāhmaõesu uddhaggikaü dakkhiõaü patiņņhāpenti sovaggikaü sukha-vipākaü sagga-saüvattanikaü. Sakkā nu kho me bhante evam eva {diņņh eva} dhamme sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü pa¤¤āpetun ti?' #<[page 060]># %<60 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 34>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ `Sakkā nu kho mahā-rāja. Tena hi mahā-rāja taü yev' ettha paņipucchissāmi, yathā te khameyya tathā naü vyākareyyāsi. 35. `Taü kiü ma¤¤asi mahā-rāja? Idha te assa puriso dāso kamma-karo pubbuņņhāyã pacchā-nipātã kiü-kārapaņissāvã manāpa-cārã piya-vādã mukhullokako. Tassa evam assa: "Acchariyaü vata bho abbhutaü vata bho pu¤¤ānaü gati pu¤¤ānaü vipāko. Ayaü hi rājā Māgadho Ajātasattu. Vedehi-putto manusso, aham pi manusso. Ayaü hi rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto pa¤cahi kāma-guõehi samappito samaīgi-bhåto paricāreti devo ma¤¤e, aham pan' amhi 'ssa dāso kamma-karo pubbuņņhāyã pacchā-nipātã kiü-kāra-paņissāvã manāpa-cārã piya-vādã mukhullokako. So vat' assāhaü pu¤¤āni kareyyaü. Yan nånāhaü kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajeyyan ti." So aparena samayena kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni {acchādetvā} agārasmā anagāriyaü pabbajeyya. So evaü pabbajito samāno kāyena saüvuto vihareyya vācāya saüvuto vihareyya manasā saüvuto vihareyya ghāsacchādana-paramatāya santuņņho abhirato paviveke. Taü ce te purisā evam āroceyyuü: "Yagghe deva jāneyyāsi yo te puriso dāso kammakaro pubbuņņhāyã pacchā-nipātã kiükāra-paņissāvã manāpa-cārã piya-vādã mukhullokako, so deva kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajito. So evaü pabbajito samāno kāyena saüvuto viharati vācāya saüvuto viharati manasā saüvuto viharati ghāsacchādana-paramatāya santuņņho abhirato paviveke ti." Api nu tvaü evaü vadeyyāsi: "Etu me bho so puriso, punad eva hotu dāso kamma-karo pubbuņņhāyã pacchā-nipātã kiü-kāra-paņissāvã manāpa-cārã piya-vādã mukhullokako ti?"' 36. `No h' etaü bhante. Atha kho naü mayam eva abhivādeyyāma pi paccuņņheyyāma pi āsanena pi nimanteyyāma abhinimanteyyāma pi naü cãvara-piõķapātasenāsana-gilāna-paccaya-bhesajja-parikkhārehi dhammikam pi 'ssa rakkhāvaraõa-guttiü saüvidaheyyāmāti.' #<[page 061]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ `Taü kim ma¤¤asi, mahā-rāja? Yadi evaü sante hoti vā sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü, no vā ti?' `Addhā kho bhante evaü sante hoti sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalan ti.' `Idaü kho te mahā-rāja mayā paņhamaü {diņņh eva} dhamme sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü pa¤¤attan ti.' 37. `Sakkā pana bhante a¤¤am pi evam eva {diņņh eva} dhamme sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü pa¤¤āpetun ti?' `Sakkā mahā-rāja. Tena hi mahā-rāja taü yev' ettha paņipucchissāmi, yathā te khameyya tathā naü vyākareyyāsi. Taü kim ma¤¤asi mahā-rāja? Idha te assa puriso kassako gahapatiko kāra-kārako rāsi-vaķķhako. Tassa evam assa: "Acchariyaü vata bho abbhutaü vata bho. Ayaü hi rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto manusso, aham pi manusso. Ayaü hi rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto pa¤cahi kāmaguõehi samappito samaīgi-bhåto paricāreti devo ma¤¤e, aham pan' amhi 'ssa kassako gahapatiko kāra-kārako rāsi-vaķķhako. So {v' assāhaü} pu¤¤āni kareyyaü. Yan {nånāhaü} kesamassuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajeyyan ti." So aparena samayena appaü vā bhoga-kkhandhaü pahāya mahantaü vā bhogākkhandhaü pahāya, appam vā ¤āti-parivaņņaü pahāya mahantaü vā ¤āti-parivaņņaü pahāya kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajeyya. So evaü pabbajito samāno kāyena saüvuto vihareyya vācāya saüvuto vihareyya manasā-saüvuto vihareyya ghāsacchādana-paramatāya santuņņho abhirato paviveke. Taü ce te purisā evam āroceyyuü: "Yagghe deva jāneyyāsi, yo te puriso kassako gahapatiko kārakārako rāsi-vaķķhako, so deva kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajito. So evaü pabbajito samāno kāyena saüvuto viharati vācāya saüvuto viharati manasā saüvuto viharati ghāsacchādana-paramatāya santuņņho abhirato paviveke ti." #<[page 062]># %<62 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 37>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Api nu tvaü evaü vadeyyāsi: "Etu me bho so puriso, punad eva hotu kassako gahapatiko kāra-kārako rāsivaķķhako ti?"' 38. `No h' etaü bhante. Atha kho naü mayam eva abhivadeyyāma pi paccuņņheyyāma pi āsanena pi nimanteyyāma abhinimanteyyāma pi naü cãvara-piõķapātasenāsana-gilāna-paccaya-bhesajja-parikkhārehi dhammikam pi 'ssa rakkhā-varaõa-guttiü saüvidaheyyāmāti.' `Taü kim ma¤¤asi mahā-rāja? Yadi evaü sante hoti vā sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü, no vā ti?' `Addhā kho maü bhante evaü sante hoti sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalan ti.' `Idaü kho te mahā-rāja dutiyaü {diņņh eva} dhamme sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü pa¤¤attan ti.' 39. `Sakkā pana bhante a¤¤am pi {diņņh eva} dhamme sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü pa¤¤āpetuü imehi sandiņņhikehi sāma¤¤ā-phalehi {abhikkantatara¤} ca paõãtatara¤ cāti?' `Sakkā mahā-rāja. Tena hi mahā-rāja suõohi sādhukaü manasikarohi bhāsissāmãti.' `Evaü bhante' ti kho rājā Māgadho Ajātasattu Vedehiputto Bhagavato paccassosi. Bhagavā etad avoca: 40. `Idha mahā-rāja Tathāgato loke uppajjati, arahaü sammā-sambuddho vijjā-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma-sārathi satthā deva-manussānaü buddho bhagavā. So imaü lokaü sadevakaü samārakaü sabrahmakaü sassamaõa-brāhmaõiü pajaü sadeva-manussaü sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā pavedeti. So dhammaü deseti ādi-kalyāõaü majjhe kalyāõaü pariyosāna-kalyāõaü sātthaü savya¤janaü, kevala-paripuõõaü parisuddhaü brahmacariyaü pakāseti. 41. `Taü dhammaü suõāti gahapati vā gahapati-putto vā a¤¤atarasmiü vā kule paccājāto. So taü dhammaü sutvā Tathāgate saddhaü paņilabhati. #<[page 063]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So tena saddhāpaņilābhena samannāgato iti paņisa¤cikkhati: "Sambādho gharāvāso rajo-patho, abbhokāso pabbajjā. Na idaü sukaraü agāraü ajjhāvasatā ekanta-paripuõõaü ekantaparisuddhaü saükha-likhitaü brahmacariyaü carituü. Yan {nånāhaü} kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajeyyan ti." So aparena samayena appaü vā bhoga-kkhandhaü pahāya mahantaü vā bhoga-kkhandhaü pahāya, appaü va ¤ātiparivaņņaü pahāya mahantaü vā ¤āti-parivaņņaü pahāya, kesa-massuü {ohāretvā} kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajati. 42. `Evaü pabbajito samāno pātimokkha-saüvarasaüvuto viharati ācāra-gocara-sampanno aõumattesu vajjesu bhaya-dassāvã samādāya sikkhati sikkhāpadesu kāya-kamma-vacã-{kammeõa} samannāgato kusalena parisuddhājãvo sãla-sampanno indriyesu gutta-dvāro satisampaja¤¤ena samannāgato santuņņho. 43. `Katha¤ ca mahā-rāja bhikkhu sãla-sampanno hoti? Idha mahā-rāja bhikkhu pāõātipātaü pahāya pāõātipātā paņivirato hoti, nihita-daõķo nihita-sattho lajjã dayāpanno sabba-pāõa-bhåta-hitānukampã viharati. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. `Adinnādānaü pahāya adinnādānā paņivirato hoti dinnādāyã dinna-pāņikaīkhã athenena suci-bhåtena attanā viharati. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. `Abrahmacariyaü pahāya brahmacārã hoti ārā-cārã virato methunā gāma-dhammā. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 44. `Musā-vādaü pahāya musā-vādā paņivirato Samaõo Gotamo sacca-vādã sacca-sandho theto paccayiko avisaüvādako lokassa. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. `Pisuõā-vācaü pahāya pisuõāya vācāya paņivirato hoti, ito sutvā na amutra akkhātā imesaü bhedāya, amutra vā sutvā na imesaü akkhātā amåsaü bhedāya. #<[page 064]># %<64 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii.44>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Iti bhinnānaü va sandhātā sahitānaü va anuppādātā samaggārāmo samagga-rato samagga-nandã samagga-karaõiü vācam bhāsitā. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. `Pharusā-vācaü pahāya pharusāya vācāya paņivirato hoti. Yā sā vācā nelā kaõõa-sukhā pemanãyā hadayaügamā porã bahujana-kantā bahujana-manāpā tathāråpiü vācam bhāsitā hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. `Samphappalāpaü pahāya samphappalāpā paņivirato hoti kāla-vādã bhåta-vādã attha-vādã dhammavādã vinayavādã, nidhānavatiü vācam bhāsitā kālena sāpadesaü pariyantavatiü attha-saühitaü. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 45 `Bãjagāma-bhåtagāma-samārambhā paņivirato hoti. Eka-bhattiko hoti rattåparato, virato vikāla-bhojanā. Nacca-gãta-vādita-visåka-dassanā paņivirato hoti. Mālāgandha-vilepana-dhāraõa-maõķana-{vibhåsana-ņņhānā} paņivirato hoti. Uccāsayana-mahāsayanā paņivirato hoti. Jātaråpa-rajata-paņiggahaõā paņivirato hoti. âmaka-dha¤¤a-paņiggahaõā paņivirato hoti. âmaka-{maüsa}-paņiggahaõā paņivirato hoti. Itthi-kumārika-paņiggahaõā paņivirato hoti. Dāsi-dāsa-paņiggahaõā paņivirato hoti. Ajeëaka-paņiggahaõā paņivirato hoti. Kukkuņa-såkara-paņiggahaõā paņivirato hoti. Hatthi-gavāssa-vaëavā-paņiggahaõā paņivirato hoti. Khetta-vatthu-paņiggahaõā paņivirato hoti. Dåteyya-pahiõa-gamanānuyogā paņivirato hoti. Kaya-vikkayā paņivirato hoti. Tulākåņa-{kaüsakåņa}-mānakåņā paņivirato hoti. Ukkoņana-va¤cana-nikati-sāci-yogā paņivirato hoti. Chedana-vadha-bandhana-viparāmosaālopa-sahasākārā paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 46. `Yathā va pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpaü bãjagāma-bhåtagāma-samārambhaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü {måla-bãjaü} khandha-bãjaü phalu-bãjaü agga-bãjaü {bãjabãjam} eva pa¤camaü -- iti evaråpā bãjagāma-bhåtagāmasamārambhā {paņivirato} hoti. #<[page 065]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 47. `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpaü sannidhikāra-paribhogaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü annasannidhiü pāna-sannidhiü vattha-sannidhiü yāna-sannidhiü sayana-sannidhiü gandha-sannidhiü āmisa-sannidhiü -- iti vā iti evaråpā sannidhi-kāra-paribhogā paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 48. "`Yathā va pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni {bhu¤jitvā} te evaråpaü visåkadassanaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü naccaü gãtaü vāditaü pekkhaü akkhānaü pāõissaraü vetālaü kumbha-thåõaü Sobha-nagarakaü caõķālaü vaīsaü dhopanaü hatthi-yuddhaü assa-yuddhaü mahisa-yuddhaü usabha-yuddhaü aja-yuddhaü meõķaka-yuddhaü kukkuņa-yuddhaü vaņņaka-yuddhaü daõķayuddhaü muņņhi-yuddhaü nibbuddhaü uyyodhikaü balaggaü senā-byåhaü anãka-dassanaü -- iti vā iti evaråpā visåka-dassanā paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 49. `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpaü jåta-pamādaņņhānānuyogaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü aņņhapadaü dasa-padaü ākāsaü parihāra-pathaü santikaü khalikaü ghaņikaü salāka-hatthaü akkhaü paīgacãraü vaīkakaü mokkhacikaü ciīgulikaü pattāëhakaü rathakaü dhanukaü akkharikaü manesikaü yathā-vajjaü -- iti vā iti evaråpā jåta-pamāda-ņņhānānuyogā paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 50. `Yathā va pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpam uccāsayana-mahāsayanaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü āsandiü pallaīkaü gonakaü cittakaü paņikaü paņalikaü tålikaü vikatikaü udda-lomiü ekanta-lomiü kaņņhissaü koseyyaü kuttakaü hatthattharaü assattharaü rathattharaü ajinappaveõiü kadali-miga-pavara-paccattharaõaü sa-uttara-cchadaü ubhato-lohitakåpadhānaü -- iti vā iti evaråpā uccāsayana-mahāsayanā paņivirato hoti. #<[page 066]># %<66 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 50>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 51. `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā {saddhā-deyyāni} bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpaü maõķana{vibhåsana-ņņhānānuyogaü} anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü ucchādanaü parimaddanaü nahāpanaü sambāhanaü ādāsaü a¤janaü mālā-vilepanaü mukhā-cuõõakaü mukhālepanaü hattha-bandhaü sikhā-bandhaü daõķakaü nāëikaü khaggaü chattaü citrupāhanaü uõhãsaü maõiü vāla-vãjaniü odātāni vatthāni dãgha-dasāni -- iti vā iti evaråpā maõķana-vibhåsana-ņņhānānuyogā paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 52. `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpaü tiracchāna-kathaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü rājakathaü cora-kathaü mahāmatta-kathaü senā-kathaü bhaya-kathaü yuddha-kathaü anna-kathaü pāna-kathaü vattha-kathaü sayana-kathaü mālā-kathaü gandhakathaü ¤āti-kathaü yāna-kathaü gāma-kathaü nigamakathaü nagara-kathaü janapada-kathaü itthi-kathaü [purisa-kathaü] såra-kathaü visikhā-kathaü kumbhaņņhānakathaü pubba-peta-kathaü nānatta-kathaü lokakkhāyikaü {samudda-kkhāyikaü} itibhavābhava-kathaü -- iti vā iti evaråpāya tiracchāna-kathāya paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 53. `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpaü viggāhikakathaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü: "Na tvaü imaü dhamma-vinayaü ājānāsi, ahaü imaü dhamma-vinayaü ājānāmi, kiü tvaü imaü dhamma-vinayaü ājānissasi? -Micchā-paņipanno tvam asi, aham asmi sammā-paņipanno -- Sahitam me, asahitan te -- Pure vacanãyaü pacchā avaca, pacchā vacanãyaü pure avaca -- Aviciõõan te viparāvattaü -- âropito te vādo, niggahãto 'si -- Cara {vāda-ppamokkhāya}, nibbeņhehi vā sace pahosãti" -- iti vā iti evaråpāya viggāhikakathāya paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 54. `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpaü dåteyyapahiõa-gamanānuyogaü anuyuttā viharanti -- seyyathãdaü ra¤¤aü rāja-mahāmattānaü khattiyānaü brāhmaõānaü gahapatikānaü {kumārānam} -- `Idha gaccha, #<[page 067]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ amutrāgaccha, idaü hara, amutra idaü āharāti' -- iti vā iti evaråpā dåteyya-pahiõa-gamanānuyogā paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 55. `Yathā va pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni {bhojanāni} bhu¤jitvā te kuhakā ca honti lapakā ca nemittikā ca nippesikā ca lābhena ca lābhaü nijigiüsitāro -- iti evaråpā kuhana-lapanā paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 56. `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpāya tiracchānavijjāya micchājãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü aīgaü nimittaü uppādaü supinaü lakkhaõaü måsikācchinnaü aggi-homaü dabbi-homaü thusa-homaü kaõa-homaü taõķula-homaü sappi-homaü tela-homaü mukha-homaü lohita-homaü aīga-vijjā vatthu-vijjā khatta-vijjā sivavijjā bhåta-vijjā bhåri-vijjā ahi-vijjā visa-vijjā vicchika-vijjā måsika-vijjā sakuõa-vijjā vāyasa-vijjā pakkajjhānaü saraparittānaü miga-cakkaü -- iti vā iti evaråpāya tiracchānavijjāya paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 57. `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü maõi-lakkhaõaü daõķa-lakkhaõaü vattha-lakkhaõaü asilakkhaõaü usu-lakkhaõaü dhanu-lakkhaõaü āyudhalakkhaõaü itthi-lakkhaõaü purisa-lakkhaõaü kumāralakkhaõaü kumāri-lakkhaõaü dāsa-lakkhaõaü dāsi-lakkhaõaü hatthi-lakkhaõaü assa-lakkhaõaü mahisa-lakkhaõaü usabha-lakkhaõaü go-lakkhaõaü aja-lakkhaõaü meõķa-lakkhaõaü kukkuņa-lakkhaõaü vaņņaka-lakkhaõaü godhā-lakkhaõaü kaõõikā-lakkhaõaü kacchapalakkhaõaü miga-lakkhaõaü -- iti vā iti evaråpāya tiracchāna-vijjāya paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 58. `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājivena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü "Ra¤¤aü niyyānaü bhavissati, #<[page 068]># %<68 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 58>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ ra¤¤aü aniyyānaü bhavissati -- Abbhantarānaü ra¤¤aü upayānaü bhavissati, bāhirānaü ra¤¤aü apayānaü bhavissati -- Bāhirānaü ra¤¤aü upayānam bhavissati, abbhantarānaü ra¤¤aü apayānaü bhavissati -- Abbhantarānaü ra¤¤aü jayo bhavissati, bāhirānaü ra¤¤aü parājayo bhavissati -- Bāhirānaü ra¤¤aü jayo bhavissati, abbhantarānaü ra¤¤aü parājayo bhavissati -- Iti imassa jayo bhavissati, imassa parājayo bhavissati" -- iti vā iti evaråpāya tiracchānavijjāya micchājãvā paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 59. `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü "Canda-ggāho bhavissati, suriya-ggāho bhavissati, nakkhatta-ggāho bhavissati. Candima-suriyānaü patha-gamanaü bhavissati, candima-suriyānaü uppatha-gamanaü bhavissati, nakkhattānaü patha-gamanaü bhavissati, nakkhattānaü uppatha-gamanaü bhavissati. Ukkā-pāto bhavissati. Disā-ķāho bhavissati. Bhåmi-cālo bhavissati. Deva-dundubhi bhavissati. Candima-suriya-nakkhattānaü uggamanaü ogamanaü saükilesaü vodānaü bhavissati. Evaü-vipāko canda-ggāho bhavissati, evaüvipāko suriya-ggāho bhavissati, evaü-vipāko nakkhattaggāho bhavissati, evaü-vipāko candima-suriyānaü pathagamanaü bhavissati, evaü-vipāko candima-suriyānaü uppatha-gamanaü bhavissati, evaü-vipāko nakkhattānaü patha-gamanaü bhavissati, evaü-vipāko nakkhattānaü uppatha-gamanaü bhavissati, evaü-vipāko ukkāpāto bhavissati, evaü-vipāko disā-ķāho bhavissati, evaü-vipāko bhåmi-cālo bhavissati, evaü-vipāko deva-dundubhi bhavissati, evaü-vipākaü candima-suriya-nakkhattānaü uggamanaü ogamanaü saükilesaü vodānaü bhavissati" -- iti vā iti evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvā paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 60. `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü: #<[page 069]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "Subbuņņhikā bhavissati, dubbuņņhikā bhavissati, subhikkhaü bhavissati, dubbhikkhaü bhavissati, khemaü bhavissati, bhayaü bhavissati, rogo bhavissati, ārogyaü bhavissati," muddā, gaõanā, saükhānaü, kāveyyaü, lokāyataü -- iti vā iti evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvā paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 61. `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-{brāhmaõā} saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpāya tiracchānavijjāya micchājãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü āvāhanaü vivāhanaü saüvadanaü vivadanaü saükiraõaü vikiraõaü subhaga-karaõaü dubbhaga-karaõaü viruddha-gabbha-karaõaü jivhā-nittaddanaü hanusaühananaü hatthābhijappanaü kaõõa-jappanaü ādāsapa¤haü kumāri-pa¤haü deva-pa¤haü ādiccupaņņhānaü Mahat-upaņņhānaü abbhujjalanaü Sir' -avhāyanaü -- iti vā evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvā paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 62. `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā te evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü santi-kammaü paõidhi-kammaü bhåri-kammaü [bhåti-kammaü] vassa-kammaü vossa-kammaü vatthu-kammaü vatthu-paņikiraõaü ācamanaü nahāpanaü juhanaü vamanaü virecanaü uddha-virecanaü adho-virecanaü sãsa-virecanaü kaõõa-telaü nettatappaõaü natthu-kammaü a¤janaü pacca¤janaü sālākiyaü sallakattikaü dāraka-tikicchā måla-bhesajjānaü anuppādānaü osadhãnaü paņimokkho -- iti vā iti evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvā paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 63. `Sa kho so mahā-rāja bhikkhu evaü sãla-sampanno na kuto ci bhayaü samanupassati yad idaü sãla-saüvarato. Seyyathā pi mahā-rāja khattiyo muddhāvasitto nihitapaccāmitto na kuto ci bhayaü samanupassati yad idaü paccatthikato, #<[page 070]># %<70 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 63>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ evam eva kho mahā-rāja bhikkhu evaü sãla-sampanno na kuto ci bhayaü samanupassati yad idaü sãla-saüvarato. So iminā ariyena sãlakkhandhena samannāgato ajjhattaü anavajja-sukhaü paņisaüvedeti. Evaü kho mahārāja bhikkhu sãla-sampanno hoti. 64. `Katha¤ ca mahā-rāja bhikkhu indriyesu guttadvāro hoti? Idha mahā-rāja bhikkhu cakkhunā råpaü disvā na nimittaggāhã hoti nānuvya¤janaggāhã. Yatvādhikaraõam enaü cakkhundriyaü asaüvutaü viharantaü abhijjhā-domanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuü tassa saüvarāya paņipajjati, rakkhati cakkhundriyam, cakkhundriye saüvaraü āpajjati. Sotena saddaü sutvā . . . pe . . . ghānena gandhaü ghāyitvā . . . pe . . . jivhāya rasaü sāyitvā . . . pe . . . kāyena phoņņhabbaü phusitvā . . . pe . . . manasā dhammaü vi¤¤āya na nimittaggāhã hoti {nānuvya¤janaggāhã}. Yatvādhikaraõam enaü manindriyaü asaüvutaü viharantaü {abhijjhā}-domanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuü tassa saüvarāya paņipajjati, rakkhati manindriyaü, manindriye saüvaraü āpajjati. So iminā ariyena indriya{saüvarena} samannāgato ajjhattaü avyāseka-sukhaü paņisaüvedeti. Evaü kho mahā-rāja bhikkhu indriyesu gutta-dvāro hoti. 65. `Katha¤ ca mahā-rāja bhikkhu sati-sampaja¤¤ena samannāgato hoti? Idha mahā-rāja bhikkhu abhikkante paņikkante sampajāna-kārã hoti, ālokite vilokite sampajānakārã hoti, sammi¤jite pasārite sampajāna-kārã hoti, saüghāņi-patta-cãvara-dhāraõe sampajāna-kārã hoti, asite {pãte} khāyite sāyite sampajāna-kārã hoti, uccāra-passāva-kamme sampajāna-kārã hoti, gate ņhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuõhã-bhāve sampajāna-kārã hoti. Evaü kho mahā-rāja bhikkhu sati-sampaja¤¤ena samannāgato hoti. #<[page 071]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 66. `Katha¤ ca mahā-rāja bhikkhu santuņņho hoti? Idha mahā-rāja bhikkhu santuņņho hoti kāya-parihārikena cãvarena kucchi-parihārikena piõķa-pātena, so yena yen' eva pakkamati samādāy' eva pakkamati. Seyyathā pi mahā-rāja pakkhã sakuõo yena yen' eva ķeti sa-patta-bhāro va ķeti, evam eva mahā-rāja bhikkhu santuņņho hoti kāyaparihārikena cãvarena kucchi-parihārikena piõķa-pātena, so yena yen' eva pakkamati samādāy' eva pakkamati. Evaü kho mahā-rāja bhikkhu santuņņho hoti. 67. `So iminā ca ariyena sãla-kkhandhena samannāgato iminā ca ariyena indriya-{saüvarena} samannāgato iminā ca ariyena sati-sampaja¤¤ena samannāgato imāya ca ariyāya santuņņhiyā samannāgato vivittaü senāsanaü bhajati, ara¤¤aü rukkha-målaü pabbataü kandaraü giri-guhaü susānaü vana-patthaü abbhokāsaü palāla-pu¤jaü. So pacchābhattaü piõķapāta-paņikkanto nisãdati pallaīkaü ābhujitvā ujuü kāyaü paõidhāya parimukhaü satiü upaņņhapetvā. 68. `So abhijjhaü loke pahāya vigatābhijjhena cetasā viharati, abhijjhāya cittaü parisodheti. Vyāpāda-padosaü pahāya avyāpanna-citto viharati, sabba-pāõa-bhåta-hitānukampã vyāpāda-padosā cittaü parisodheti. Thãnamiddhaü pahāya vigata-thãna-middho viharati, āloka-sa¤¤ã sato sampajāno thãna-middhā cittaü parisodheti. Uddhacca-kukkuccaü pahāya anuddhato viharati, ajjhattaü våpasanta-citto uddhacca-kukkuccā cittaü parisodheti. Vicikicchaü pahāya tiõõa-vicikiccho viharati, akathaükathã kusalesu dhammesu vicikicchāya cittaü parisodheti. 69. `Seyyathā pi mahā-rāja puriso iõaü ādāya kammante payojeyya, tassa te kammantā samijjheyyuü, so yāni ca porāõāni iõa-målāni tāni ca vyanti-kareyya, siyā c' assa uttariü avasiņņhaü dārābharaõāya. Tassa evam assa: "Ahaü kho pubbe iõaü ādāya kammante payojesiü, tassa me te kammantā samijjhiüsu, #<[page 072]># %<72 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 69>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ so 'haü yāni ca porāõāni iõa-målāni tāni ca vyanti-akāsiü, atthi ca me uttariü avasiņņhaü dārābharaõāyāti." So tato-nidānaü labhetha pāmujjaü adhigacche somanassaü. 70. `Seyyathā pi mahā-raja puriso ābādhiko assa dukkhito bāëha-gilāno bhatta¤ c' assa {na cchādeyya,} na c' assa kāye balamattā. So aparena samayena tamhā ābādhā mucceyya bhatta¤ c' assa chādeyya siyā c' assa kāye balamattā. Tassa evam assa: "Ahaü kho pubbe ābādhiko ahosiü dukkhito bāëha-gilāno {bhatta¤} ca me {na cchādesi} na ca me āsi kāye balamattā, so 'mhi etarahi tamhā ābādhā mutto bhatta¤ ca me chādeti, atthi ca kāye balamattā ti." So tato-nidānaü labhetha pāmujjaü adhigacche somanassaü. 71. `Seyyathā pi mahā-rāja puriso bandhanāgāre baddho assa. So {aparena} samayena tamhā bandhanā mucceyya sotthinā avyayena, na c' assa ki¤ ci bhogānaü vayo. Tassa evam assa: "Ahaü kho pubbe bandhanāgāre baddho ahosiü, so 'mhi etarahi tamhā bandhanā mutto sotthinā avyayena, n' atthi ca me ki¤ ci bhogānaü vayo ti." So tato-nidānaü labhetha pāmujjaü adhigacche somanassaü. 72. `Seyyathā pi mahā-rāja puriso dāso assa anattādhãno parādhãno na yena kāmaü gamo. So aparena samayena tamhā dāsavyā mucceyya attādhãno aparādhãno bhujisso yena kāmaü gamo. Tassa evam assa: "Ahaü kho pubbe dāso ahosiü anattādhãno parādhãno na yena kāmaü gamo, so 'mhi etarahi tamhā dāsavyā mutto {attādhãno} aparādhãno bhujisso yena kāmaü gamo ti." So tato-nidānaü labhetha pāmujjaü adhigacche somanassaü. #<[page 073]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 73. `Seyyathā pi mahā-rāja puriso sadhano sabhogo kantāraddhānamaggaü {paņipajjeyya} dubbhikkhaü sappaņibhayaü. So aparena samayena taü kantāraü nitthareyya, sotthinā gāmantaü anupāpuõeyya khemaü appaņibhayaü. Tassa evam assa: "Ahaü kho pubbe sadhano sabhogo kantāraddhānamaggaü paņipajjiü dubbhikkhaü sappaņibhayaü, so 'mhi etarahi taü kantāraü nitthiõõo, sotthinā gāmantaü anuppatto khemaü appaņibhayan" ti. So tato-nidānaü labhetha pāmujjaü adhigacche somanassaü. 74. `Evam eva kho mahā-rāja bhikkhu yathā iõaü yathā rogaü yathā bandhanāgāraü yathā dāsavyaü yathā kantāraddhānamaggaü ime pa¤ca nãvaraõe appahãne attani samanupassati. Seyyathā pi mahā-rāja ānaõyaü yathā ārogyaü yathā bandhanā mokkhaü yathā bhujissaü yathā khemanta-bhåmiü, evam eva kho mahā-rāja bhikkhu ime pa¤ca nãvaraõe pahãne attani samanupassati. 75. Tass' ime pa¤ca nãvaraõe pahãne attani samanupassato pāmujjaü jāyati, pamuditassa pãti jāyati, pãti-manassa kāyo passambhati, passaddha-kāyo sukhaü vedeti, sukhino cittaü samādhiyati. So vivicc' eva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicāraü vivekajaü pãti-sukhaü paņhamajjhānaü upasampajja viharati. So imam eva kāyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. #<[page 074]># %<74 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 76>% 76. `Seyyathā pi mahā-rāja dakkho nahāpako vā nahāpakantevāsã vā {kaüsa-thāle} nahāniya-cuõõāni ākiritvā udakena paripphosakaü paripphosakaü sanneyya, sā 'ssa nahāniya-piõķi snehānugatā sneha-paretā santara-bāhirā {phuņā} sinehena, na ca paggharaõã; evaü eva kho mahārāja bhikkhu imam eva kāyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. `Idam pi kho mahā-rāja sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü purimehi sandiņņhikehi sāma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 77. `Puna ca paraü mahā-rāja bhikkhu vitakka-vicārānaü våpasamā ajjhattaü sampasādanaü cetaso ekodibhāvaü avitakkaü avicāraü samādhijaü pãti-sukhaü {dutiyajjhānaü} upasampajja viharati. So imam eva kāyaü samādhijena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa samādhijena pãti-sukhena apphutaü hoti. 78. `Seyyathā pi mahā-rāja udaka-rahado ubbhidodako, tassa n' ev' assa puratthimāya disāya udakass' āya-mukhaü, na pacchimāya disāya udakass' āya-mukhaü, na uttarāya disāya udakass' āyamukhaü, na dakkhiõāya disāya udakass' āya-mukham, devo ca kālena kālaü sammā dhāraü anupaveccheyya. Atha kho tamhā udaka-rahadā sãta-vāri-dhārā {ubbhijjitvā} tam eva udaka-rahadaü sãtena vārinā abhisandeyya parisandeyya paripåreyya paripphareyya, nāssa ki¤ci sabbāvato udaka-rahadassa sãtena vārinā apphutaü assa. Evam eva kho mahā-rāja bhikkhu imam eva kāyaü samādhijena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, #<[page 075]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa samādhijena pãti-sukhena apphutaü hoti. `Idam pi kho mahā-rāja sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü purimehi sandiņņhikehi sāma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 79. `Puna ca paraü mahā-rāja bhikkhu pãtiyā ca virāgā ca upekhako ca viharati sato ca sampajāno, sukha¤ ca kāyena paņisaüvedeti yan taü ariyā ācikkhanti: "upekhako satimā sukha-vihārã" ti tatiyajjhānaü upasampajja viharati. So imam eva kāyaü nippãtikena sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa nippãtikena sukhena apphutaü hoti. 80. `Seyyathā pi mahā-rāja uppaliniyaü paduminiyaü puõķarãkiniyaü app ekaccāni uppalāni vā padumāni vā puõķarãkāni vā udake-jātāni udake-saüvaddhāni udakā 'nuggatāni anto-nimuggā-posãni, tāni yāva c' aggā yāva ca målā sãtena vārinā abhisannāni parisannāni paripårāni paripphuņņhāni, nāssa ki¤ci sabbāvataü uppalānaü vā padumānaü vā puõķarãkānaü vā sãtena vārinā apphutaü assa. Evam eva kho mahā-rāja bhikkhu imam eva kāyaü nippãtikena sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa nippãtikena sukhena apphutaü hoti. `Idam pi kho mahā-rāja, sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü purimehi sandiņņhikehi sāma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 81. `Puna ca paraü mahā-rāja bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubb' eva somanassadomanassānaü atthagamā adukkhaü asukhaü upekhāsati-pārisuddhiü catutthajjhānaü upasampajja viharati. So imam eva kāyaü parisuddhena cetasā pariyodātena pharitvā nisinno hoti, #<[page 076]># %<76 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 81>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa parisuddhena cetasā pariyodātena apphutaü hoti. 82. `Seyyathā pi mahā-rāja puriso odātena vatthena sa-sãsaü pārupitvā nisinno assa, nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa odātena {vatthena} apphutaü assa, evam eva kho mahā-rāja bhikkhu imam eva kāyaü parisuddhena cetasā {pariyodātena} pharitvā nisinno hoti, nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa parisuddhena cetasā pariyodātena apphutaü hoti. `Idaü pi kho mahā-rāja sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü purimehi sandiņņhikehi sāma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 83. `So evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese {mudu-bhåte} kammaniye ņhite ānejjappatte ¤āõa-dassanāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So evaü pajānāti: "Ayaü kho me kāyo råpã cātum-mahā-bhåtiko mātā-pettika-sambhavo odana-kummās-upacayo anicc-ucchādana-parimaddana-bhedana-vid{dhaüsana}-dhammo, ida¤ ca pana me vi¤¤āõaü ettha sitaü ettha paņibaddhan ti." . `Seyyathā pi mahā-rāja maõi veëuriyo subho jātimā aņņhaīso suparikamma-kato accho vippasanno anāvilo sabbākāra-sampanno, tatra suttaü āvutaü nãlaü vā pãtaü vā lohitaü vā odātaü vā paõķu-suttaü vā. Tam eva cakkhumā puriso hatthe karitvā paccavekkheyya: "Ayaü kho maõi veëuriyo subho jātimā aņņhaüso suparikamma-kato accho vippasanno anāvilo sabbākāra-sampanno, tatr' idaü suttaü āvutaü nãlaü vā pãtaü vā lohitaü vā odātaü vā paõķu-suttaü vā ti." Evam eva kho mahā-rāja bhikkhu evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte ¤āõa{dassanāya} cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So evaü pajānāti; "Ayaü kho me kāyo råpã cātum-mahā-bhåtiko mātā-pettika-sambhavo odana-kummās-upacayo anicc' ucchādana-parimaddana-bhedana-{viddhaüsana}-dhammo, ida¤ ca pana me vi¤¤āõaü ettha sitaü ettha paņibaddhan ti." #<[page 077]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ `Idam pi kho mahā-rāja sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü purimehi sandiņņhikehi sāma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 85. `So evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte mano-mayaü kāyaü abhinimmināya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So imamhā kāyā a¤¤aü kāyaü abhinimmināti råpiü manomayaü sabbaīga-paccaīgiü ahãnindriyaü. 86. `Seyyathā pi mahā-rāja puriso mu¤jamhā isãkaü pavāheyya. Tassa evam assa: "Ayaü mu¤jo ayaü isãkā, a¤¤o mu¤jo {a¤¤ā isãkā,} mu¤jamhā tv eva isãkā pavāëhā ti." Seyyathā pi pana mahā-rāja, puriso asi kosiyā pavāheyya. Tassa evam assa: "Ayaü asi ayaü kosi, a¤¤o asi a¤¤o kosi, kosiyā tv eva asi pavāëho ti." Seyyathā pi pana mahā-rāja puriso ahiü karaõķā uddhareyya. Tassa evam assa: "Ayaü ahi ayaü karaõķo a¤¤o ahi a¤¤o karaõķo, karaõķā tv eva ahi ubbhato" ti. Evaü eva kho mahā-rāja bhikkhu evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudubhåte kammaniye ņhite ānejjappatte manomayaü kāyaü abhinimmināya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So imamhā kāyā a¤¤aü kāyaü abhinimmināti råpiü manomayaü {sabbaīga}-paccaīgiü ahãnindriyaü. `Idam pi kho mahā-rāja sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü purimehi sandiņņhikehi sāma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 487. `So evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte iddhi-vidhāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. #<[page 078]># %<78 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 87>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So aneka-vihitaü iddhi-vidhaü paccanubhoti -- eko pi hutvā bahudhā hoti, bahudhā pi hutvā eko hoti, āvibhāvaü tiro-bhāvaü tiro-kuķķaü tiro-pākāraü tiro-pabbataü asajjamāno gacchati seyyathā pi ākāse, {paņhaviyā} pi ummujja-nimmujjaü karoti seyyathā pi udake, udake pi abhijjamāno gacchati seyyathā pi paņhaviyaü, ākāse pi pallaīkena kamati seyyathā pi pakkhã sakuõo, ime pi candima-suriye evaü mahiddhike evaü mahānubhāve pāõinā parimasati parimajjati, yāva Brahma-lokā pi kāyena va saüvatteti. 88. `Seyyathā pi mahā-rāja dakkho kumbha-kāro vā kumbhakārantevāsã vā {suparikamma-katāya} mattikāya yaü yad eva bhājana-vikatiü ākaīkheyya taü tad eva kareyya abhinipphādeyya. Seyyathā pi pana mahā-rāja dakkho danta-kāro vā dantakārantevāsã vā {suparikamma-katasmiü} dantasmiü yaü yad eva danta-vikatiü ākaīkheyya taü tad eva kareyya abhinipphādeyya -- seyyathā pi pana mahārāja dakkho suvaõõa-kāro vā suvaõõakārantevāsã vā {suparikamma-katasmiü} suvaõõasmiü yaü yad eva suvaõõavikatiü ākaīkheyya taü tad eva kareyya {abhinipphādeyya,} evam eva kho mahā-rāja bhikkhu evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudubhåte kammaniye ņhite ānejjappatte iddhi-vidhāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So aneka-vihitaü iddhividhaü paccanubhoti -- eko pi hutvā bahudhā hoti, bahudhā pi hutvā eko hoti, āvi-bhāvaü tiro-bhāvaü tiro-kuķķaü tiropākāraü tiro-pabbataü asajjamāno gacchati seyyathā pi ākāse, {paņhaviyā} pi ummujja-nimmujjaü karoti seyyathā pi udake, udake pi abhijjamāno gacchati seyyathā pi paņhaviyaü, ākāse pi pallaīkena kamati seyyathā pi pakkhã sakuõo, ime pi candima-suriye evaü mahiddhike evaü mahānubhāve pāõinā parimasati parimajjati, #<[page 079]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ yāva Brahmalokā pi kāyena va saüvatteti. `Idam pi kho mahā-rāja sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü purimehi sandiņņhikehi sāma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 89. `So evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte dibbāya sota-dhātuyā cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkanta-mānusikāya ubho sadde suõāti, dibbe ca mānuse ca, ye dåre santike ca. 90. `Seyyathā pi mahā-rāja puriso addhāna-maggapaņipanno so suõeyya bheri-saddam pi mutiīga-saddam pi saīkha-paõava-deõķima-saddam pi. Tassa evam assa: "Bheri-saddo" iti pi, "mutiīga-saddo" iti pi "saīkha-paõava-deõķima-saddo" iti pi. Evam eva kho mahā-rāja bhikkhu evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte {anaīgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte dibbāya sota-dhātuyā cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So dibbāya sota-dhātuyā visuddhāya atikkanta-mānusikāya ubho sadde suõāti, dibbe ca mānuse ca, ye dåre santike ca. `Idam pi kho mahā-rāja sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü purimehi sandiņņhikehi sāma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 91. `So evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte ceto-{pariya-¤āõāya} cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So para-sattānaü para-puggalānaü cetasā ceto paricca pajānāti -- sa-rāgaü vā cittaü sa-rāgaü cittan ti pajānāti, vãta-rāgaü vā cittaü vãta-rāgaü cittan ti pajānāti, #<[page 080]># %<80 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 91>% sa-dosaü vā cittaü sa-dosaü cittan ti pajānāti, vãta-dosaü vā cittaü vãta-dosaü cittan ti pajānāti, sa-mohaü vā cittaü sa-mohaü cittan ti pajānāti, vãta-mohaü vā cittaü vãta-mohaü cittan ti pajānāti, saükhittaü vā cittaü saükhittaü cittan ti pajānāti, vikkhittaü vā cittaü vikkhittaü cittan ti pajānāti, mahaggataü vā cittaü mahaggataü cittan ti pajānāti, amahaggataü vā cittaü amahaggataü cittan ti pajānāti, sa-uttaraü vā cittaü sa-uttaraü cittan ti pajānāti, anuttaraü vā cittaü anuttaraü cittan ti pajānāti, samāhitaü vā cittaü samāhitaü cittan ti pajānāti, asamāhitaü vā cittaü asamāhitaü cittan ti pajānāti, vimuttaü vā cittaü vimuttaü cittan ti pajānāti, avimuttaü vā cittaü {avimuttaü} cittan ti pajānāti, 92. `Seyyathā pi mahā-rāja itthã vā puriso vā daharo vā yuvā maõķana-jātiko ādāse vā parisuddhe pariyodāte acche vā udaka-patte sakaü mukha-nimittaü paccavekkhamāno sakaõikaü vā sakaõikan ti jāneyya akaõikaü vā akaõikan ti jāneyya, evam eva kho mahā-rāja bhikkhu evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte ceto-{pariya-¤āõāya} cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So para-sattānaü para-puggalānaü cetasā ceto paricca pajānāti -- sa-rāgaü vā cittaü sa-rāgaü cittan ti pajānāti, vãta-rāgaü vā cittaü vãta-rāgaü cittan ti pajānāti, sa-dosaü vā cittaü sa-dosaü cittan ti pajānāti, vãta-dosaü vā cittaü vãta-dosaü cittan ti pajānāti, sa-mohaü vā cittaü sa-mohaü cittan ti pajānāti, vãta-mohaü vā cittaü vãta-mohaü cittan ti pajānāti, saükhittaü vā cittaü saükhittaü cittan ti pajānāti, vikkhittaü vā cittaü vikkhittaü cittan ti pajānāti, mahaggataü vā cittaü mahaggataü cittan ti pajānāti, amahaggataü vā cittaü amahaggataü cittan ti pajānāti, sa-uttaraü vā cittaü sa-uttaraü cittan ti pajānāti, #<[page 081]># %% anuttaraü vā cittaü anuttaraü cittan ti pajānāti, samāhitaü vā cittaü samāhitaü cittan ti pajānāti, asamāhitaü vā cittaü asamāhitaü cittan ti pajānāti, vimuttaü vā cittaü vimuttaü cittan ti pajānāti, avimuttaü vā cittaü avimuttaü cittan ti pajānāti, `Idam pi kho mahā-rāja sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü purimehi sandiņņhikehi sāma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 93. `So evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte pubbe-nivāsānussati-¤āõāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So aneka-vihitaü pubbe-nivāsaü anussarati seyyathãdaü ekam pi jātiü dve pi jātiyo tisso pi jātiyo catasso pi jātiyo pa¤ca pi jātiyo dasa pi jātiyo vãsatim pi jātiyo tiüsam pi jātiyo {cattārãsam} pi jātiyo pa¤¤āsam pi jātiyo jāti-satam pi jāti-sahassam pi jāti-satasahassam pi aneke pi saüvaņņa-kappe aneke pi vivaņņa-kappe aneke pi saüvaņņa-vivaņņa-kappe. Amutrāsiü evaünāmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-āhāro evaü-sukha{dukkha}-paņisaüvedã evam-āyu-pariyanto. So tato cuto amutra upapādiü. Tatrāpāsiü evaü-nāmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-āhāro evaü-sukha-dukkha-paņisaüvedã evam-āyu-pariyanto. So tato cuto idhåpapanno" ti iti sākāraü sa-uddesaü aneka-vihitaü pubbe nivāsaü anussarati. 94. `Seyyathā pi mahā-rāja puriso sakamhā gāmā a¤¤aü gāmaü gaccheyya, tamhā pi gāmā a¤¤aü gāmaü gaccheyya, tamhā pi gāmā sakaü yeva gāmaü {paccāgaccheyya.} Tassa evaü assa: "Ahaü kho sakamhā gāmā amuü gāmaü {āga¤chiü}, tatra evaü aņņhāsiü evaü nisãdiü evaü abhāsiü evaü tuõhã ahosiü, tamhā pi gāmā amuü gāmaü {āga¤chiü}, tatrāpi evaü aņņhāsiü evaü nisãdiü evaü abhāsiü evaü tuõhã ahosiü, so 'mhi tamhā gāmā sakaü yeva gāmaü paccāgato ti." #<[page 082]># %<82 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 94>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Evam eva kho mahā-rāja bhikkhu evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte pubbe-nivāsānussati-¤āõāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So aneka-vihitaü pubbenivāsaü anussarati -- seyyathãdaü ekam pi jātiü dve pi jātiyo tisso pi jātiyo catasso pi jātiyo pa¤ca pi jātiyo dasa pi jātiyo vãsatim pi jātiyo tiüsam pi jātiyo {cattārãsam} pi jātiyo pa¤¤āsam pi jātiyo jāti-satam pi jāti-sahassam pi jāti-sata-sahassam pi aneke pi saüvaņņa-kappe aneke pi vivaņņa-kappe aneke pi saüvaņņa-vivaņņa-kappe. Amutrāsiü evaü-nāmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-āhāro evaüsukha-{dukkha}-paņisaüvedã evam-āyu-pariyanto. So tato cuto amutra upapādiü. Tatrāpāsiü evaü-nāmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-āhāro evaü-sukha-dukkha-paņisaüvedã evam-āyu-pariyanto. So tato cuto idhåpapanno" ti iti sākāraü sa-uddesaü aneka-vihitaü pubbe nivāsaü anussarati. `Idam pi kho mahā-rāja sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü purimehi sandiņņhikehi sāma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 95. `So evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte sattānaü cutåpapāta-¤āõāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So dibbena cakkhunā visuddhena atikkanta-mānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne, hãne paõãte suvaõõe dubbaõõe sugate duggate yathā-kammåpage satte pajānāti: "Ime vata bhonto sattā kāya-duccaritena samannāgatā vacã-duccaritena samannāgatā mano-duccaritena samannāgatā ariyānaü upavādakā micchā-diņņhikā micchā-diņņhi-kamma-samādānā. Te kāyassa bhedā param maraõā apāyaü duggatiü vinipātaü nirayaü upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāya-sucaritena samannāgatā vacã-sucaritena samannāgatā mano-sucaritena samannāgatā ariyānaü anupavādakā sammā-{diņņhikā} sammā-diņņhi-kamma-samādānā, te kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü upapannā ti." Iti dibbena cakkhunā visuddhena atikkanta-mānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne, #<[page 083]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ hãne paõãte suvaõõe dubbaõõe sugate duggate yathā-kammåpage satte pajānāti. 96. `Seyyathā pi mahā-rāja majjhe siīghāņake pāsādo, tattha cakkhumā puriso ņhito passeyya manusse gehaü pavisante pi nikkhamante pi rathiyā vãthi sa¤carante pi majjhe pi siīghāņake nisinne. Tassa evam assa: "Ete manussā gehaü pavisanti ete nikkhamanti ete rathiyā vãthi sa¤caranti ete majjhe siīghāņake nisinnā ti." Evam eva kho mahā-rāja bhikkhu evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte sattānaü cutåpapāta-¤āõāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So dibbena cakkhunā visuddhena atikkanta-mānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne, hãne paõãte suvaõõe dubbaõõe sugate duggate {yathā-}kammåpage satte pajānāti: "Ime vata bhonto sattā kāya-duccaritena samannāgatā vacã-duccaritena samannāgatā mano-duccaritena samannāgatā ariyānaü upavādakā micchā-diņņhikā micchā-diņņhi-kamma-samādānā. Te kāyassa bhedā param maraõā apāyaü duggatiü vinipātaü nirayaü upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāya-sucaritena samannāgatā vacã-sucaritena samannāgatā mano-sucaritena samannāgatā ariyānaü anupavādakā sammā-{diņņhikā} sammā-diņņhi-kamma-samādānā, te kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü upapannā ti." Iti dibbena cakkhunā visuddhena atikkanta-mānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne, hãne paõãte suvaõõe dubbaõõe sugate duggate yathā-kammåpage satte pajānāti. `Idam pi kho mahā-rāja sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü purimehi sandiņņhikehi sāma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 97. `So evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte āsavānaü khaya-¤āõāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So "idaü dukkhan" ti yathā-bhåtaü pajānāti, #<[page 084]># %<84 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 97>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "ayaü dukkha-samudayo" ti yathā-bhåtaü pajānāti, "ayaü dukkha-nirodho" ti yathā-bhåtaü pajānāti, "ayaü dukkha-nirodha-gāminã paņipadā" ti yathā-bhåtaü pajānāti, "ime āsavā" ti yathā-bhåtaü pajānāti, "ayaü āsava-samudayo" ti yathā-bhåtaü pajānāti, "ayaü āsava-nirodho" ti yathā-bhåtaü pajānāti, "ayaü āsava-nirodha-gāminã paņipadā" ti yathā-bhåtaü pajānāti. Tassa evaü jānato evaü passato kāmāsavā pi cittaü vimuccati bhavāsavā pi cittaü vimuccati avijjāsavā pi cittaü vimuccati, "Vimuttasmiü vimuttam" iti ¤āõaü hoti, "Khãõā jāti vusitaü brahmacariyaü kataü karaõãyaü nāparaü itthattāyāti" pajānāti. 98. `Seyyathā pi mahā-rāja pabbata-saükhepe udakarahado accho vippasanno anāvilo, tattha cakkhumā puriso tãre ņhito passeyya sippi-sambukam pi sakkharakaņhalam pi maccha-gumbam pi carantam pi tiņņhantam pi. Tassa evam assa: "Ayaü kho udaka-rahado accho vippasanno anāvilo, tatr' ime sippi-sambukā pi sakkhara-kaņhalā pi maccha-gumbā pi caranti pi tiņņhanti pãti." Evam eva kho mahā-rāja bhikkhu samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaīgaõe vigatåpakkilese mudubhåte kammaniye ņhite ānejjappatte āsavānaü khaya¤āõāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So imaü dukkhan" ti yathā-bhåtaü pajānāti, ayaü {dukkha}-samudayo" ti yathā-bhåtaü pajānāti, "ayaü dukkha-nirodho" ti yathā-bhåtaü pajānāti, ayaü dukkha-nirodha-gāminã paņipadā" ti yathā-bhåtaü pajānāti, "ime āsavā" ti yathābhåtaü pajānāti, "ayaü āsava-samudayo" ti yathā-bhåtaü pajānāti, "ayaü āsava-nirodho" ti yathā-bhåtaü pajānāti, "ayaü āsava-nirodha-gāminã paņipadā" ti yathābhåtaü pajānāti. Tassa evaü jānato evaü passato kāmāsavā pi cittaü vimuccati bhavāsavā pi cittaü vimuccati avijjāsavā pi cittaü vimuccati, Vimuttasmiü vimuttam" iti ¤āõaü hoti, "Khãõā jāti vusitaü brahmacariyaü kataü karaõãyaü nāparaü itthattāyāti" pajānāti. #<[page 085]># %% `Idaü kho mahā-raja sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü purimehi sandiņņhikehi sāma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. Imamhā mahā-rāja sandiņņhikehi sāma¤¤a-phalehi a¤¤aü sandiņņhikaü sāma¤¤a-phalaü uttaritaraü vā paõãtataraü vā n' atthãti.' 99. Evaü vutte rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto Bhagavantaü etad avoca: `Abhikkantaü bhante, abhikkantaü bhante. Seyyathā pi bhante nikkujjitaü vā ukkujjeyya paņicchannaü vā vivareyya måëhassa vā maggaü ācikkheyya andhakāre vā tela-pajjotaü dhāreyya: cakkhumanto råpāni dakkhintãti, evam eva Bhagavatā aneka-pariyāyena dhammo pakāsito. So ahaü bhante Bhagavantaü saraõaü gacchāmi dhamma¤ ca bhikkhusaügha¤ ca, upāsakam maü Bhagavā dhāretu ajjatagge pāõupetaü saraõaü gataü. Accayo maü bhante accagamā yathā-bālaü yathā-måëhaü yathā-akusalaü, so 'haü pitaraü dhammikaü dhamma-rājānaü issariyassa kāraõā jãvitā voropesiü. Tassa me bhante Bhagavā accayaü accayato patigaõhātu āyatiü saüvarāyāti.' 100. `Taggha tvaü mahā-rāja accayo accagamā yathābālaü yathā-måëhaü yathā-akusalaü, yaü tvaü pitaraü dhammikaü dhamma-rājānaü jãvitā voropesi. Yato ca kho tvaü mahā-rāja accayaü accayato disvā yathā dhammaü paņikarosi, tan te mayaü patigaõhāma. Vuddhi h' esā mahā-rāja ariyassa vinaye, yo accayaü accayato disvā yathā dhammaü paņikaroti āyatiü saüvaraü āpajjatãti.' 101. Evaü vutte rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto Bhagavantaü etad avoca: `Handa ca dāni mayaü bhante gacchāma, bahu-kiccā mayaü bahu-karaõãyā ti.' `Yassa dāni tvaü mahā-rāja kālaü ma¤¤asãti.' Atha kho rājā Māgadho Ajātasattu Vedehi-putto Bhagavato bhāsitaü abhinanditvā anumoditvā uņņhāy' āsanā Bhagavantaü abhivādetvā padakkhiõaü katvā pakkāmi. 102. Atha kho Bhagavā acira-pakkantassa ra¤¤o Māgadhassa Ajātasattu-Vedehi-puttassa bhikkhå āmantesi: #<[page 086]># %<86 SâMAĨĨA-PHALA-SUTTA. [D. ii. 102>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "Khatāyaü bhikkhave rājā, upahatāyaü bhikkhave rājā. Sacāyaü bhikkhave rājā pitaraü dhammikaü dhammarājānaü jãvitā na voropessatha, imasmiü yeva āsane virajaü vãta-malaü dhamma-cakkhuü uppajjissathāti.' Idam avoca Bhagavā, attamanā te bhikkhå Bhagavato bhāsitaü abhinandun ti. SâMAĨĨA-PHALA-SUTTAũ. #<[page 087]># %< 87>% [iii. Ambaņņha Sutta.] 1.1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Kosalesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi yena Icchānaīkalaü nāma Kosalānaü brāhmaõa-gāmo tad avasari. Tatra sudaü Bhagavā Icchānaīkale viharati Icchānaīkala-vana-saõķe. Tena kho pana samayena Brāhmaõo Pokkharasādi Ukkaņņhaü ajjhāvasati sattussadaü satiõakaņņhodakaü sadha¤¤aü rāja-bhoggaü ra¤¤ā Pasenadi-kosalena dinnaü rājadāyaü brahma-deyyaü. 2. Assosi kho Brāhmaõo Pokkharasādi: `Samaõo khalu bho Gotamo Sakya-putto Sakya-kulā pabbajito Kosalesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi Icchānaīkalaü anuppatto Icchānaīkale viharati Icchānaīkala-vana-saõķe. Taü kho pana bhavantaü Gotamaü evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavā arahaü sammā-sambuddho vijjā-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma-sārathi satthā deva-manussānaü buddho bhagavā." So imaü lokaü {sadevakaü} samārakaü sabrahmakaü sassamaõa-brāhmaõiü pajaü {sadeva-manussaü} sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā pavedeti. So dhammaü deseti ādi-kalyāõaü majjhe kalyāõaü pariyosāna-kalyāõaü sātthaü savya¤janaü, kevala-paripuõõaü parisuddhaü brahmacariyaü pakāseti. #<[page 088]># %<88 AMBAōōHA SUTTA. [D. iii. 1. 2>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Sādhu kho pana tathā-råpānaü arahataü dassanaü hotãti.' 3. Tena kho pana samayena brāhmaõassa Pokkharasādissa Ambaņņho māõavo antevāsã hoti ajjhāyako mantadharo tiõõaü vedānaü pāragå sanighaõķu-keņubhānaü {sākkhara-ppabhedānaü} itihāsa-pa¤camānaü padako veyyākaraõo lokāyata-mahāpurisa-lakkhaõesu anavayo anu¤¤āta-paņi¤¤āto sake ācariyake tevijjake pāvacane: `Yam ahaü jānāmi taü tvaü jānāsi, yaü tvaü jānāsi tam ahaü jānāmãti.' 4. Atha kho brāhmaõo Pokkharasādi Ambaņņhaü māõavaü āmantesi: `Ayaü tāta Ambaņņha samaõo Gotamo Sakyaputto Sakya-kulā pabbajito Kosalesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi Icchānaīkalaü anuppatto Icchānaīkale viharati Icchānaīkala-vana-saõķe. Taü kho pana bhavantaü Gotamaü evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavā arahaü sammā-sambuddho" . . . pe . . . brahmacariyaü pakāseti. Sādhu kho pana tathā-råpānaü arahataü dassanaü hotãti. Ehi tvaü tāta Ambaņņha yena samaõo Gotamo ten' {upasaükama}, upasaükamitvā samaõaü Gotamaü jānāhi yadi vā taü bhavantaü Gotamaü tathā santaü yeva saddo abbhuggato yadi vā no tathā, yadi vā so bhavaü Gotamo tādiso yadi vā na tādiso. Tathā mayaü taü bhavantaü Gotamaü vedissāmāti.' 5. `Yathā kathaü panāhaü bho taü bhavantaü Gotamaü jānissāmi yadi vā taü bhavantaü Gotamaü tathā santaü yeva saddo abbhuggato yadi vā no tathā, yadi vā so bhavaü Gotamo tādiso yadi vā na tādiso ti?' `âgatāni kho tāta Ambaņņha amhākaü mantesu dvattiüsa mahāpurisa-lakkhaõāni yehi samannāgatassa mahāpurisassa dve gatiyo bhavanti ana¤¤ā. Sace agāraü ajjhāvasati rājā hoti cakkavatti dhammiko dhamma-rājā cāturanto vijitāvã janapadatthāvariyappatto satta-ratana-samannāgato. #<[page 089]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Tass' imāni satta ratanāni bhavanti: seyyathãdaü cakka-ratanaü hatthi-ratanaü assa-ratanaü maõiratanaü itthi-ratanaü gahapati-ratanaü pariõāyakaratanaü eva sattamaü. Paro sahassaü kho pan' assa puttā bhavanti sårā vãraīga-råpā parasenappamaddanā. So imaü pathaviü sāgara-pariyantaü adaõķena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasati. Sace kho pana agārasmā anagāriyaü pabbajati arahaü hoti sammā-sambuddho loke vivattacchaddo. Ahaü kho pana tāta Ambaņņha mantānaü dātā, tvaü mantānaü paņiggahetā ti.' 6. `Evaü bho ti' kho Ambaņņho māõavo brāhmaõassa Pokkharasādissa paņissutvā, uņņhāy' āsanā brāhmaõaü Pokkharasādiü abhivādetvā padakkhiõaü katvā vaëavārathaü āruyha sambahulehi māõavakehi saddhiü yena Icchānaīkala-vana-saõķo tena pāyāsi. Yāvatikā yānassa bhåmi yānena gantvā yānā paccorohitvā pattiko va ārāmaü pāvisi. 7. Tena kho pana samayena sambahulā bhikkhå abbhokase caīkamanti. Atha kho Ambaņņho māõavo yena te bhikkhå ten' upasaükami, upasaükamitvā te bhikkhå etad avoca: `Kahaü nu kho bho etarahi so bhavaü Gotamo viharati? taü hi mayaü bhavantaü Gotamaü dassanāya idh' upasaükantā ti.' 8. Atha kho tesaü bhikkhånaü etad ahosi: `Ayaü kho Ambaņņho māõavo abhi¤¤āta-kola¤¤o c' eva abhi¤¤ātassa ca brāhmaõassa Pokkharasādissa antevāsã. Agaru kho pana Bhagavato evaråpehi kula-puttehi saddhiü kathāsallāpo hotãti.' Te Ambaņņhaü māõavaü etad avocuü: `Eso Ambaņņha vihāro saüvuta-dvāro, tena appa-saddo upasaükamitvā ataramāno ālindaü pavisitvā ukkāsitvā aggalaü ākoņehi. Vivarissati te Bhagavā dvāran ti.' 9. Atha kho Ambaņņho māõavo yena so vihāro saüvuta-dvāro tena appa-saddo upasaükamitvā ataramāno ālindaü pavisitvā ukkāsitvā aggalaü ākoņesi. Vivari Bhagavā dvāraü, pāvisi Ambaņņho māõavo. Māõavakā pi pavisitvā Bhagavatā saddhiü sammodiüsu sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdiüsu. Ambaņņho pana māõavo caīkamanto pi nisinnena Bhagavatā ka¤ci ka¤ci kathaü sārāõãyaü vãtisāreti, #<[page 090]># %<90 AMBAōōHA SUTTA. [D. iii. 1. 9>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ ņhito pi nisinnena Bhagavatā ka¤ci ka¤ci kathaü sārāõãyaü vãtisāreti. 10. Atha kho Bhagavā Ambaņņha-māõavaü etad avoca: `Evaü nu kho te Ambaņņha brāhmaõehi vuddhehi mahallakehi ācariya-pācariyehi saddhiü kathā-sallāpo hoti yathayidaü caraü tiņņhaü nisinnena mayā ka¤ci ka¤ci kathaü sārāõãyaü vãtisāresãti?' `No h' idaü bho Gotama. Gacchanto vā hi bho Gotama gacchantena brāhmaõo brāhmaõena saddhiü sallapituü arahati, ņhito vā hi bho {Gotama} ņhitena brāhmaõo brāhmaõena saddhiü sallapituü arahati, nisinno vā hi bho Gotama nisinnena brāhmaõo brāhmaõena saddhiü sallapituü arahati, sayāno vā hi bho Gotama sayānena brāhmaõo brāhmaõena saddhiü sallapituü arahati. Ye ca kho te bho Gotama muõķakā samaõakā ibbhā kiõhā bandhupādāpaccā tehi pi me saddhiü evaü kathā-sallāpo hoti yathariva bhotā Gotamenāti.' 11. `Atthikavato kho pana te Ambaņņha idh' āgamanaü ahosi, yāy' eva kho pan' atthāya āgaccheyyātho taü eva atthaü sādhukam manasikareyyātho. Avusitavā yeva kho pana Ambaņņho māõavo, vusitavā-mānã kim a¤¤atra avusitattā ti.' 12. Atha kho Ambaņņho māõavo Bhagavatā avusitavādena vuccamāno kupito anattamano, Bhagavantaü yeva khuüsento Bhagavantaü yeva vambhento Bhagavantaü yeva upavadamāno: `Samaõo ca me bho Gotamo pāpiko bhavissatãti' Bhagavantaü etad avoca: `Caõķā bho Gotama Sakya-jāti, pharusā bho Gotama Sakya-jāti, lahusā bho Gotama Sakya-jāti, #<[page 091]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ rabhasā bho Gotama Sakya-jāti. Ibbhā santā ibbhā samānā na brāhmaõe sakkaronti na brāhmaõe garukaronti na brāhmaõe {mānenti} na brāhmaõe påjenti na brāhmaõe apacāyanti. Tayidaü bho Gotama {na cchannaü} tayidaü {na ppatiråpaü} yadime Sakyā ibbhā santā ibbhā samānā na brāhmaõe sakkaronti na brāhmaõe garukaronti na brāhmaõe mānenti na brāhmaõe påjenti na brāhmaõe apacāyantãti.' Iti ha Ambaņņho māõavo idaü paņhamaü Sakkesu ibbha-vādaü nipātesi. 13. `Kim pana te Ambaņņha Sakyā aparaddhun ti?' `Ekaü idāhaü bho Gotama samayaü ācariyassa brāhmaõassa Pokkharasātissa kenacid eva karaõãyena {Kapilavatthuü} agamāsiü, yena Sakkānaü santhāgāraü ten' upasaükamiü. Tena kho pana samayena sambahulā Sakyā c' eva Sakyā-kumārā ca santhāgāre uccesu āsanesu nisinnā honti a¤¤ama¤¤aü aīguli-patodakena sa¤jagghantā saīkãëantā, a¤¤adatthu mamaü yeva ma¤¤e va anojagghantā, na maü koci āsanena pi nimantesi. Tayidaü bho Gotama {na cchannaü} tayidaü {na ppaņiråpaü} yad ime Sakyā ibbhā santā ibbhā samānā na brāhmaõe sakkaronti na brāhmaõe garukaronti na brāhmaõe mānenti na brāhmaõe påjenti na brāhmaõe apacāyantãti.' Iti ha Ambaņņho māõavo idaü dutiyaü Sakkesu ibbha-vādam nipātesi. 14. `Laņukikā pi kho Ambaņņha sakuõikā sake kulāvake kāmalāpinã hoti. Sakaü kho pan' etaü Ambaņņha Sakyānaü yad idaü Kapilavatthuü, na arahati yasmā Ambaņņho imāya appamattāya abhisajjitun ti.' 15. `Cattāro 'me bho Gotama vaõõā, khattiyā brāhmaõā vessā suddā. Imesaü hi bho Gotama {catunnaü} vaõõānaü tayo vaõõā khattiyā ca vessā ca suddā ca a¤¤adatthu brāhmaõass' eva paricārakā sampajjanti. Tayidaü bho Gotama nacchannaü tayidaü {na ppatiråpaü} yad ime Sakyā ibbhā santā ibbhā samānā na brāhmaõe sakkaronti na brāhmaõe garukaronti na brāhmaõe mānenti na brāhmaõe påjenti na brāhmaõe apacāyantãti.' #<[page 092]># %<92 AMBAōōHA SUTTA. [D. iii. 1. 15>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Iti ha Ambaņņho māõavo idaü tatiyaü Sakkesu ibbha-vādaü nipātesi. 16. Atha kho Bhagavato etad ahosi: `Atibāëhaü kho ayaü Ambaņņho māõavo Sakkesu ibbha-vādena nimmadeti. Yan nånāhaü gottaü puccheyyan ti.' Atha Kho Bhagavā Ambaņņhaü māõavaü etad avoca: `Kathaügotto 'si Ambaņņhāti?' `Kaõhāyano 'haü asmi bho Gotamāti.' {`Porāõaü} kho pana te Ambaņņha mātāpettikaü nāmagottaü anussarato ayya-puttā Sakyā bhavanti, dāsi-putto tvaü asi Sakyānaü. Sakyā kho pan' Ambaņņha rājānaü Okkākaü pitāmahaü dahanti. Bhåta-pubbaü Ambaņņha rājā Okkāko yā sā mahesã piyā manāpā tassā puttassa rajjaü pariõāmetukāmo jeņņha-kumāre raņņhasmā pabbājesi, Okkāmukhaü Karaõķuü Hatthinãyaü Sãnipuraü. Te raņņhasmā pabbājitā yattha Himavanta-passe pokkharaõiyā tãre mahā sāka-saõķo tattha vāsaü kappesuü. Te jāti-sambheda-bhayā sakāhi bhaginãhi saddhiü {saüvāsaü} kappesuü. `Atha kho Ambaņņha rājā Okkāko amacce pārisajje āmantesi: "Kahaü nu kho bho etarahi kumārā sammantãti?" "`Atthi deva Himavanta-passe pokkharaõiyā tãre mahā sāka-saõķo tatth' etarahi kumārā sammanti. Te jātisambheda-bhayā sakāhi bhaginãhi saddhiü {saüvāsaü} kappentãti." `Atha kho Ambaņņha rājā Okkāko udānaü udānesi: #<[page 093]># %% "Sakyā vata bho kumārā, parama-sakyā vata bho kumārā ti." `Tadagge kho pana Ambaņņha Sakyā pa¤¤āyanti. So va Sakyānaü pubba-puriso. Ra¤¤o kho pana Ambaņņha Okkākassa Disā nāma dāsã ahosi. Sā kaõhaü janesi. Jāto Kaõho paccābhāsi: "Dhopetha maü amma, nahāpetha maü amma, imasmā maü amma asucismā parimocetha, atthāya vo bhavissāmãti." Yathā kho pana Ambaņņha etarahi manussā pisāce pisācā ti sa¤jānanti, evam eva kho Ambaņņha tena samayena manussā pisāce pi Kaõhā ti sa¤jānanti. Te evam āhaüsu: "Ayaü sa¤jāto paccābhāsi. Kaõho jāto pisāco jāto ti." Tadagge kho pana Ambaņņha Kaõhāyanā pa¤¤āyanti. So ca Kaõhāyanānaü pubba-puriso. Iti kho te Ambaņņha porāõaü mātāpettikaü nāma-gottaü anussarato ayya-puttā Sakyā bhavanti, dāsi-putto tvam asi Sakyānan ti.' 17. Evaü vutte te māõavakā Bhagavantaü etadavocuü: `Mā bhavaü Gotama Ambaņņhaü māõavaü atibāëhaü dāsi-putta-vādena nimmādesi, sujāto ca bho Gotama Ambaņņho māõavo, kula-putto ca Ambaņņho māõavo, bahussutoca Ambaņņho māõavo, kalyāõa-vākkaraõo ca Ambaņņho māõavo, paõķito ca Ambaņņho māõavo, pahoti ca Ambaņņho māõavo bhotā Gotamena saddhiü asmiü vacane patimantetun ti.' 18. Atha kho Bhagavā te māõavake etad avoca: `Sace kho tumhākaü māõavakā evaü hoti, "Dujjāto ca Ambaņņho māõavo, akula-putto ca Ambaņņho māõāvo, appassuto ca Ambaņņho māõavo, #<[page 094]># %<94 AMBAōōHA SUTTA. [D. iii. 1. 18>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ akalyāõa-vākkaraõo ca Ambaņņho māõavo, duppa¤¤o ca Ambaņņho māõavo, na ca pahoti Ambaņņho māõavo samaõena Gotamena saddhiü asmiü vacane patimantetun ti," tiņņhatu Ambaņņho māõavo, tumhe mayā saddhiü asmiü vacane mantavho. Sace pana tumhākaü māõavakā evaü hoti: "Sujāto ca Ambaņņho māõavo, kula-putto ca Ambaņņho māõavo, bahussuto ca Ambaņņho māõavo, kalyāõa-vākkaraõo ca Ambaņņho māõavo, paõķito ca Ambaņņho māõavo, pahoti ca Ambaņņho māõavo samaõena Gotamena saddhiü vacane patimantetun ti," tiņņhatha tumhe, Ambaņņho māõavo mayā saddhiü mantetåti.' 19. `Sujāto ca bho Gotama Ambaņņho māõavo, {kulaputto} ca Ambaņņho māõavo, bahussuto ca Ambaņņho māõavo, kalyāõa-vākkaraõo ca Ambaņņho māõavo, paõķito ca Ambaņņho māõavo, pahoti ca Ambaņņho māõavo samaõena Gotamena saddhiü asmiü vacane patimantetuü. Tuõhã mayaü bhavissāma. Ambaņņho māõavo bhotā Gotamena saddhiü asmiü vacane patimantetåti.' 20. Atha kho Bhagavā Ambaņņhaü māõavaü etad avoca: `Ayaü kho pana te Ambaņņha sahadhammiko pa¤ho āgacchati, akāmā vyākātabbo. Sace na vyākarissasi a¤¤ena vā a¤¤aü paņicarissasi, tuõhi vā bhavissasi, pakkamissasi vā, etth' eva te sattadhā muddhā phalissati. Taü kim ma¤¤asi Ambaņņha? Kin ti te sutaü brāhmaõānam vuddhānaü mahallakānaü ācariya-pācariyānaü bhāsamānānaü, kuto pabhutikā Kaõhāyanā, ko ca Kaõhāyanānaü pubba-puriso ti?' Evaü vutte Ambaņņho māõavo tuõhã ahosi. Dutiyam pi kho Bhagavā Ambaņņhaü māõavaü etad avoca: `Taü kim ma¤¤asi Ambaņņha? Kin ti te sutaü brāhmaõānam vuddhānaü mahallakānaü . . . pe . . . ko ca Kaõhāyanānaü pubba-puriso ti?' #<[page 095]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Dutiyam pi kho Ambaņņho māõavo tuõhã ahosi. Atha kho Bhagavā Ambaņņhaü māõavaü etad avoca: `Vyākarohi idāni Ambaņņha, na dānite tuõhã-bhāvassa kālo. Yo kho Ambaņņha Tathāgatena yāva tatiyakaü sahadhammikaü pa¤haü puņņho na vyākaroti, etth' ev' assa sattadhā muddhā phalissatãti.' 21. Tena kho pana samayena vajirapāõã yakkho mahantaü ayo-kåņaü ādāya ādittaü sampajjalitaü {sajoti-bhåtaü} Ambaņņhassa māõavassa upari vehāsaņņhito hoti: `Sacāyaü Ambaņņho māõavo Bhagavatā yāva tatiyakaü sahadhammikaü pa¤haü puņņho na vyākarissati etth' ev' assa sattadhā muddhaü phālessāmãti.' Taü kho pana vajirapāõiü yakkhaü Bhagavā c' eva passati Ambaņņho ca māõavo. Atha kho Ambaņņho māõavo taü disvā bhãto saüviggo loma-haņņha-jāto Bhagavantaü yeva tāõaü gavesã Bhagavantaü yevaleõaü gavesã Bhagavantaü yeva saraõaü gavesã upanisãditvā Bhagavantaü etad avoca: `Kiü etaü bhavaü {Gotamo} āha? Puna bhavaü Gotamo bråmetåti.' `Taü kiü ma¤¤asi Ambaņņha? Kin ti te sutaü brāhmaõānaü vuddhānaü mahallakānaü ācariya-pācariyānaü bhāsamānānaü, kuto-pabhutikā Kaõhāyanā, ko ca Kaõhayanānaü pubba-puriso ti?' `Evam eva me bho Gotama sutaü yath' eva bhavaü Gotamo āha, tato-pabhutikā Kaõhāyanā, so ca Kaõhāyanānaü pubba-puriso ti.' 22. Evaü vutte māõavakā unnādino uccā-saddā mahāsaddā ahesuü: `Dujjāto kira bho Ambaņņho māõavo, akula-putto kira bho Ambaņņho {māõavo}, dāsi-putto kira bho Ambaņņho māõavo Sakyānaü, ayya-puttā kira bho Ambaņņhassa māõavassa Sakyā bhavanti. Dhamma-vādiü yeva kira mayaü samaõaü Gotamaü apasādetabbaü ama¤¤imhāti.' 23. Atha kho Bhagavato etad ahosi: `Atibāëhaü kho ime māõavakā Ambaņņhaü māõavaü dāsi-putta-vādena nimmādenti, #<[page 096]># %<96 AMBAōōHA SUTTA. [D. iii. 1. 23>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ yan nånāham parimoceyyan ti.' Atha kho Bhagavā te māõavake etad avoca: `Mā kho tumhe māõavakā Ambaņņhaü māõavaü atibāëhaü dāsi-putta-vādena nimmādetha. Uëāro so Kaõho isi ahosi. So dakkhiõaü janapadaü gantvā, brahme mante adhiyitvā rājānaü Okkākaü upasaükamitvā Khuddaråpiü dhãtaraü yāci. Tassa rājā Okkāko "ko {n'eva} rem' ayaü dāsi-putto samāno Khuddaråpiü dhãtaraü yācatãti" kupito anattamano khurappaü sannayhi. So taü khurappaü n' eva asakkhi mu¤cituü no paņisaüharituü. Atha kho māõavakā amaccā pārisajjā Kaõhaü isiü upasaükamitvā etad avocuü: "`Sotthi bhadante hotu ra¤¤o, sotthi bhadante hotu ra¤¤o ti." "`Sotthi bhavissati ra¤¤o api ca rājā yadi adho khurappaü mu¤cissati, yāvatā ra¤¤o vijitaü ettāvatā paņhaviü udrãyissatãti." "`Sotthi bhadante hotu ra¤¤o, sotthi janapadassāti." "`Sotthi bhavissati ra¤¤o sotthi janapadassa, api ca rājā yadi uddhaü khurappaü mu¤cissati, yāvatā ra¤¤o vijitaü ettāvatā satta vassāni devo na vassissatãti." "`Sotthi bhadante hotu ra¤¤o, sotthi janapadassa, devo ca vassatåti." "`Sotthi bhavissati ra¤¤o, sotthi janapadassa, devo ca vassissati, api ca rājā jeņņha-kumāre khurappaü paņiņņhāpetu, sotthi kumāro pallomo bhavissatãti." `Atha kho māõavakā amaccā {Okkākassa} ārocesuü: "Okkāko jeņņha-kumāre khurappaü patiņņhāpetu, sotthi kumāro pallomo bhavissatãti." Atha kho rājā Okkāko jeņņhakumāre khurappaü patiņņhāpesi, sotthi kumāro pallomo sambhavi. Atha kho tassa rājā Okkāko bhãto brahmadaõķena tajjito Khuddaråpiü dhãtaraü adāsi. #<[page 097]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Mā kho tumhe māõavakā {Ambaņņhaü} māõavaü atibāëhaü dāsiputta-vādena nimmādetha. Uëāro so Kaõho isi ahosãti.' 24. Atha kho Bhagavā Ambaņņhaü māõavaü āmantesi: `Taü kim ma¤¤asi Ambaņņha? Idha khattiya-kumāro brāhmaõa-ka¤¤āya saddhiü saüvāsaü kappeyya. Tesaü saüvāsam anvāya putto jāyetha. Yo so khattiya-kumārena brāhmaõa-ka¤¤āya putto uppanno api nu so labhetha brāhmaõesu āsanaü vā udakaü vā ti?' `{Labhetha} bho Gotama.' `Api nu naü brāhmaõā {bhojeyyuü} saddhe vā thālipāke vā ya¤¤e vā pāhuõe vā ti?' "Bhojeyyuü bho Gotama.' `Api nu naü brāhmaõā mante vāceyyuü vā no vā ti?' `Vāceyyuü bho Gotama.' `Api nu 'ssa itthãsu āvaņaü vā assa anāvaņaü vā ti?' `Anāvaņaü hi' ssa bho Gotama.' `Api nu naü khattiyā khattiyābhisekena abhisi¤ceyyun ti?' `No h' etaü bho Gotama.' `Taü kissa hetu?' `Mātito hi bho Gotama anuppanno ti.' 25. `Taü kim ma¤¤asi Ambaņņha? Idha brāhmaõakumāro khattiya-ka¤¤āya saddhiü saüvāsaü kappeyya. Tesaü saüvāsaü anvāya putto jāyetha. Yo so brāhmaõakumārena khattiya-ka¤¤āya putto uppanno api nu so labhetha brāhmaõesu āsanaü vā udakaü vā ti?' `Labhetha bho Gotama.' `Api nu naü brāhmaõā bhojeyyuü saddhe vā thālipāke vā ya¤¤e vā pāhuõe vā ti?' `Bhojeyyuü bho Gotama.' `Api nu naü brāhmaõā mante vāceyyuü vā no vā ti?' `Vāceyyuü bho Gotama.' #<[page 098]># %<98 AMBAōōHA SUTTA. [D. iii. 1. 25>% `Api nu 'ssa itthãsu āvaņaü vā assa anāvaņaü vā ti?' `Anāvaņaü hi 'ssa bho Gotama.' `Api nu khattiyā khattiyābhisekena abhisi¤ceyyunti?' `No h' etaü bho Gotama.' `Taü kissa hetu?' `Pitito hi bho Gotama anuppanno ti.' 26. `Iti kho Ambaņņha itthiyā vā itthiü karitvā purisena vā purisaü karitvā khattiyā va seņņhā hãnā brāhmaõā. Taü kim ma¤¤asi Ambaņņha? Idha brāhmaõā brāhmaõaü kismicid eva pakaraõe khura-muõķaü karitvā assa-puņena vadhitvā raņņhā vā nagarā vā pabbājeyyuü. Api nu so labhetha brāhmaõesu āsanaü vā udakaü vā ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `Api nu naü brāhmaõā bhojeyyuü saddhe vā thālipāke vā ya¤¤e vā pāhuõe vā ti?' `No h' idaü bho Gotama.' Api nu naü brāhmaõā mante vāceyyuü vā no vā ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `Api nu 'ssa itthãsu āvaņaü vā assa anāvaņaü vā ti?' `âvaņaü hi 'ssa bho Gotama.' 27. `Taü kim ma¤¤asi Ambaņņha? Idha khattiyā khattiyaü kismicid eva pakaraõe khura-muõķaü karitvā assa-puņena vadhitvā raņņhā vā nagarā vā pabbājeyyuü. Api nu so {labhetha} brāhmaõesu āsanaü vā udakaü vā ti?' `{Labhetha} bho Gotama.' `Api nu naü brāhmaõā bhojeyyuü saddhe vā thālipāke vā ya¤¤e vā pāhuõe vā ti?' `Bhojeyyuü bho Gotama.' `Api nu naü brāhmaõā mante vāceyyuü vā no vā ti?' `Vāceyyuü bho Gotama.' `Api nu 'ssa itthãsu āvaņaü vā assa anāvaņaü vā ti?' `{Anāvaņaü} hi 'ssa bho Gotama.' `Ettāvatā kho Ambaņņha khattiyo parama-nihãnataü patto hoti yad eva naü khattiyā khura-muõķaü karitvā assa-puņena vadhitvā raņņhā vā nagarā vā pabbājenti. #<[page 099]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Iti kho Ambaņņha yadā pi khattiyo parama-nihãnataü patto hoti tadā pi khattiyā va seņņhā hãnā brāhmaõā. 28. `Brahmunā pi esā Ambaņņha {Sanaükumāreõa} gāthā bhāsitā: Khattiyo seņņho jane tasmiü ye gotta-paņisārino. {Vijjā-caraõa}-sampanno so seņņho deva-mānuse ti. Sā kho pan' esā Ambaņņha brahmunā Sanaü-kumārena gāthā sugãtā na duggãtā subhāsitā na dubbhāsitā atthasaühitāna anattha-saühitā anumatā mayā pi. Aham pi Ambaņņha evaü vadāmi: Khattiyo seņņho {jane tasmiü} ye gotta-paņisārino {Vijjā-caraõa}-sampanno so seņņho deva-mānuse ti.' Bhāõavāraü Paņhamaü. 2.1. `Katamaü pana taü bho Gotama {caraõaü}, katamā sā vijjā ti?' `Na kho Ambaņņha anuttarāya vijjā-caraõa-sampadāya jāti-vādo vā vuccati, gotta-vādo vā vuccati, māna-vādo vā vuccati: "Arahasi vā maü tvaü na vā maü tvaü arahasãti." Yattha kho Ambaņņha āvāho vā hoti vivāho vā hoti āvāha-{vivāho} vā hoti etth' etaü vuccati jāti-vādo iti pi, gotta-vādo iti pi, māna-vādo iti pi: "Arahasi vā maü tvaü na vā maü tvaü arahasãti." Ye hi keci Ambaņņha jāti-vāda-vinibandhā vā gotta-vāda-vinibandhā vā māna-vāda-vinibandhā vā āvāha-vivāha-vinibandhā vā, ārakā te anuttarāya vijjā-caraõa-sampadāya. Pahāya kho Ambaņņha jāti-vāda-vinibandha¤ ca gotta-vādavinibandha¤ ca māna-vāda-vinibandha¤ ca āvāha-vivāhavinibandha¤ ca anuttarāya vijjā-caraõa-sampadāya sacchikiriyā hotãti.' #<[page 100]># %<100 AMBAōōHA SUTTA. [D. iii. 2. 1>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 2. `Katamaü pana taü bho Gotama caraõaü, katamā sā vijjā ti?' `Idha Ambaņņha Tathāgato loke uppajjati arahaü sammāsambuddho . . . pe . . . [yathā {Sāma¤¤a-phalaü} evaü vitthāretabbaü] . . . evaü kho Ambaņņha bhikkhu sãlasampanno hoti.' ` . . . pe . . . paņhamajjhānaü upasampajja viharati. Idam pi 'ssa hoti caraõasmiü.' . . . pe . . . catutthajjhānaü upasampajja viharati. Idam pi 'ssa hoti caraõasmiü. Idaü kho taü Ambaņņha caraõaü. ` . . . pe . . . ¤āõa-dassanāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti . . . pe . . . Idam pi 'ssa hoti vijjāya . . . pe . . . nāparaü itthattāyāti pajānāti. Idam pi 'ssa hoti vijjāya. Ayaü kho sā Ambaņņha vijjā. `Ayaü vuccati Ambaņņha bhikkhu vijjā-sampanno iti pi caraõa-sampanno iti pi vijjā-caraõa-sampanno iti pi. Imāya ca Ambaņņha vijjā-caraõa-sampadāya a¤¤ā vijjasampadā caraõa-sampadā uttaritarā vā paõãtatarā vā n' atthi. 3. `Imāya kho Ambaņņha anuttarāya vijjā-caraõasampadāya cattāri apāya-mukhāni bhavanti. #<[page 101]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Katamāni cattāri? Idha Ambaņņha ekacco samaõo vā brāhmaõo vā imaü yeva anuttaraü vijjā-caraõa-sampadaü anabhisambhuõamāno khāri-vividham ādāya ara¤¤e vanam ajjhogāhati "pavatta-phala-bhojano {bhavissāmãti}." So a¤¤adatthu vijjā-caraõa-sampannass' eva paricārako sampajjati. Imāya kho Ambaņņha anuttarāya vijja-caraõasampadāya idaü pathamaü apāya-mukhaü bhavati. `Puna ca paraü Ambaņņha idh' ekacco samaõo vā brāhmaõo vā ima¤ ca anuttaraü vijjā-caraõa-sampadaü anabhisambhuõamāno, pavattaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamāno, kuddāla-{piņakaü} ādāya ara¤¤e vanam ajjhogāhati "kandamålaphala-bhojano bhavissāmãti." So a¤¤adatthu vijjā-caraõa-sampannass' eva paricārako sampajjati. Imāya kho Ambaņņha anuttarāya vijjā-caraõasampadāya idaü dutiyaü apāya-mukhaü bhavati. `Puna ca paraü Ambaņņha idh' ekacco samaõo vā brāhmaõo vā imaü c' eva anuttaraü vijjā-caraõa-sampadaü anabhisambhuõamāno, pavattaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamāno, kandamålaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamāno, gāma-sāmantaü vā nigamasāmantaü vā agyāgāraü karitvā aggiü paricaranto acchati. So a¤¤adatthu vijjā-caraõa-sampannass' eva paricārako sampajjati. Imāya kho Ambaņņha anuttarāya vijjā-caraõa-sampadāya idaü tatiyaü apāya-mukhaü bhavati. `Puna ca paraü Ambaņņha idh' ekacco samaõo vā brāhmaõo vā ima¤ c' eva anuttaraü vijjā-caraõa-sampadaü anabhisambhuõamāno, pavattaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamāno, kandamålaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamāno, aggi-paricariya¤ ca anabhisambhuõamāno, cātummahāpathe catudvāraü agāraü karitvā acchati: #<[page 102]># %<102 AMBAōōHA SUTTA. [D. iii. 2. 3>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "Yo imāhi catuhi disāhi āgamissati samaõo vā brāhmaõo va tam ahaü yathā sattiü yathā balaü paņipåjessāmãti." So a¤¤adatthu vijjā-caraõa-sampannass' eva paricārako sampajjati. Imāya kho Ambaņņha anuttarāya vijjā-caraõa-sampadāya idaü catutthaü apāya-mukhaü bhavati. `Imāya kho Ambaņņha anuttarāya vijjā-caraõa-sampadāya imāni {cattāri} apāya-mukhāni bhavanti. 4. `Taü kim ma¤¤asi Ambaņņha? Api nu tvaü imāya anuttarāya vijjā-caraõa-sampadāya sandissasi sācariyako ti?' `No h' idaü bho Gotama. Ko cāhaü bho Gotama sācariyako, kā ca anuttarā vijjā-caraõa-sampadā? ârako 'haü bho Gotama anuttarāya vijjā-caraõa-sampadāya sācariyako ti.' `Taü kim ma¤¤asi Ambaņņha? Api nu tvaü ima¤ c' eva anuttaraü vijjā-caraõa-sampadaü anabhisambhuõamāno khāri-vividhaü ādāya ara¤¤e vanam ajjhogāhasi "sācariyako pavatta-phala-bhojano bhavissāmāti?"' `No h' idaü bho Gotama.' `Taü kim ma¤¤asi Ambaņņha? Api nu tvaü ima¤ c' eva anuttaraü vijjā-caraõa-sampadaü anabhisambhuõamāno pavattaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamāno kuddāla-piņakaü ādāya ara¤¤e vanam ajjhogāhasi "sācariyako kandamålaphala-bhojano bhavissāmāti."' `No h' idaü bho Gotama.' `Taü kim ma¤¤asi Ambaņņha? Api nu tvaü imaü c' eva anuttaraü vijjā-caraõa-sampadaü anabhisambhuõamāno, pavattaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamāno, kandamålaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamāno, gāma-sāmantaü vā nigama-sāmantaü vā agyāgāraü karitvā aggiü paricaranto acchasi sācariyako ti?' #<[page 103]># %% `No h' idaü bho Gotama.' `Taü kim ma¤¤asi Ambaņņha? Api nu tvaü ima¤ c' eva anuttaraü vijjā-caraõa-sampadaü anabhisambhuõamāno, pavattaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamāno, kandamålaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamāno, aggi-paricariya¤ ca anabhisambhuõamāno, cātummahāpathe catudvāraü agāraü karitvā acchasi sācariyako: "Yo imāhi catuhi disāhi āgamissati samaõo vā brāhmaõo vā taü mayaü yathā sattiü yathā balaü paņipåjessāmāti"?' `No h' idaü bho Gotama.' 5. `Iti kho Ambaņņha imāya c' eva tvaü anuttarāya vijjā-caraõa-sampadāya parihãnako sācariyako, ye c' ime anuttarāya vijjā-caraõa-sampadāya cattāri apāya-mukhāni bhavanti tato c' asi parihãno sācariyako, bhāsitā kho pana te esā Ambaņņha ācariyena brāhmaõena Pokkharasātinā vācā: "Ke ca muõķakā samaõakā ibbhā kiõhā bandhupadāpaccā, kā ca tevijjānaü brāhmaõānaü sākacchā" ti attanā āpāyiko pi aparipåramāno. Pass' Ambaņņha yāva aparaddha¤ ca te idaü ācariyassa brāhmaõassa Pokkharasātissa. 6. `Brāhmaõo kho pan' Ambaņņha Pokkharasādi ra¤¤o Pasenadissa Kosalassa dattikaü {bhu¤jati}. Tassa rājā Pasenadi Kosalo sammukhã-bhāvaü pi na dadāti. Yadā pi tena manteti tiro dussan tena manteti. Yassa kho pan' Ambaņņha dhammikaü payataü bhikkhaü patigaõheyya, kathaü tassa rājā Pasenadi Kosalo sammukhã-bhāvaü pi na dadeyya? Pass' Ambaņņha yāva aparaddha¤ ca te idaü ācariyassa brāhmaõassa Pokkharasātissa. 7. `Taü kim ma¤¤asi Ambaņņha? Idha rājā Pasenadi Kosalo hatthi-gãvāya vā nisinno assapiņņhe vā nisinno rathåpatthare vā ņhito uggehi vā {rāja¤¤ehi} vā ka¤cid eva mantanaü manteyya. #<[page 104]># %<104 AMBAōōHA SUTTA. [D. iii. 2. 7>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So tamhā padesā apakkamma ekamante tiņņheyya atha āgaccheyya suddo vā sudda-dāso vā. So tasmiü padese ņhito tad eva mantanaü manteyya: "Evaü pi rājā Pasenadi Kosalo abhāsi." Api nu so rājā-bhaõitaü vā bhaõati, rājā-mantanaü vā manteti, tāvatā so assa rājā vā rāja-matto vā ti?' `No h' idaü bho Gotama.' 8. `Evam eva kho tvaü Ambaņņha: "Ye te ahesuü brāhmaõānaü pubbakā isayo mantānaü kattāro mantānaü pavattāro yesam idaü etarahi brāhmaõā {porāõaü} mantapadaü gãtaü pavuttaü samihitaü tad anugāyanti tad anubhāsanti bhāsitaü anubhāsanti vācitaü anuvācenti -seyyathãdam Aņņhako Vāmako Vāmadevo Vessāmitto Yamataggi Aīgiraso Bhāradvājo Vāseņņho Kassapo Bhagu -- tyāhaü mante adhiyāmi sācariyako" ti tāvatā tvaü bhavissasi isi vā isittāya vā paņipanno ti n' etaü ņhānaü vijjati. 9. `Taü kim ma¤¤asi Ambaņņha? Kinti te sutaü brāhmaõānaü vuddhānaü mahallakānaü ācariya-pācariyānaü bhāsamānānaü? Ye te ahesuü brāhmaõānaü pubbakā isayo mantānaü kattāro mantānaü pavattāro yesaü idaü etarahi brāhmaõā porāõaü manta-padaü gãtaü pavuttaü samihitaü tad anugāyanti tad anubhāsanti bhāsitaü anubhāsanti vācitaü anuvācenti -- seyyathãdaü Aņņhako Vāmako {Vāmadevo} Vessāmitto Yamataggi Aīgiraso Bhāradvājo Vāseņņho Kassapo Bhagu -- evaü su te sunahātā suvilittā kappita-kesa-masså āmutta-mālābharaõā odāta-vattha-vasanā pa¤cahi kāmaguõehi samappitā samaīgi-bhåtā paricārenti seyyathā pi tvaü etarahi sācariyako ti?' #<[page 105]># %% `No h' idaü bho Gotama.' 10. `Evaü su te sālãnaü odanaü vicita-kāëakaü anekasåpaü aneka-bya¤janaü paribhu¤janti seyyathā pi tvaü etarahi sācariyako ti?' `No h' idaü bho Gotama.' ` Evaü su te veņhaka-nata-passāhi nārãhi paricārenti seyyathā pi tvaü etarahi sācariyako ti?' `No h' idaü bho Gotama.' ` Evaü su te kutta-vālehi vaëavā-ratheni dãghāhi patoda-laņņhãhi vāhane vitudantā vicaranti seyyathā pi tvaü etarahi sācariyako ti?' `No h' idaü bho Gotama.' ` Evaü su te ukkiõõa-parikhāsu okkhitta-palighāsu nagaråpakārikāsu dãghāsi-baddhehi purisehi rakkhāpenti seyyathā pi tvaü etarahi sācariyako ti?' `No h' idaü bho Gotama.' ` Iti kho Ambaņņha n' eva tvaü isi na pana isittāya paņipanno sācariyako. Yassa kho pana Ambaņņha mayi kaīkhā vā vimati vā, so maü pa¤hena, ahaü veyyākaraõena sobhissāmãti.' 11. Atha kho Bhagavā vihārā nikkhamma caīkamaü abbhuņņhāsi. Ambaņņho pi māõavo vihārā nikkhamma caīkamaü abbhuņņhāsi. Atha kho Ambaņņho māõavo Bhagavantaü caīkamantaü anucaīkamamāno Bhagavato kāye dvattiüsa mahāpurisa-lakkhaõāni sammannesi. Addasā kho Ambaņņho māõavo Bhagavato kāye dvattiüsa mahāpurisa-lakkhaõāni yebhuyyena ņhapetvā dve. #<[page 106]># %<106 AMBAōōHA SUTTA. [D. iii. 2. 11>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Dvãsu mahāpurisa-lakkhaõesu kaīkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasãdati, kosohite ca vattha-guyhe pahåta-jivhatāya ca. 12. Atha kho Bhagavato etad ahosi: `Passati kho me ayaü Ambaņņho māõavo dvattiüsa mahāpurisa-lakkhaõāni yebhuyyena ņhapetvā dve. Dvãsu mahāpurisa-lakkhaõesu kaīkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasãdati, kosohite ca vattha-guyhe pahåta-jivhatāya cāti.' Atha kho Bhagavā tathāråpaü iddhābhisaükhāraü abhisaükhāsi yathā addasa Ambaņņho māõavo Bhagavato kosohitaü vattha-guyhaü. Atha kho Bhagavā jivhaü ninnāmetvā ubho pi kaõõa-sotāni anumasi paņimasi, ubho pi nāsika-sotāni anumasi paņimasi, kevalam pi nalāņamaõķalaü jivhāya chādesi. Atha kho Ambaņņhassa māõavassa etad ahosi:-`Samannāgato kho samaõo Gotamo dvattiüsa mahāpurisalakkhaõehi paripuõõehi no aparipuõõehãti.' Bhagavantaü etad avoca: `Handa ca dāni mayaü bho Gotama gacchāma, bahu-kiccā mayaü bahu-karaõãyā ti.' `Yassā dāni tvaü Ambaņņha kālaü ma¤¤asãti.' Atha kho Ambaņņho {māõavo} vaëavā-rathaü āruyha pakkāmi. 13. Tena kho pana samayena brāhmaõo Pokkharasādi Ukkaņņhāya nikkhamitvā mahatā brāhmaõa-gaõena saddhiü sake ārāme nisinno hoti, Ambaņņhaü yeva māõavaü patimānento. Atha kho Ambaņņho māõavo yena sako ārāmo tena pāyāsi. Yāvatikā yānassa bhåmi yānena {gantvā} yānā paccorohitvā pattiko va yena brāhmaõo Pokkharasādi ten' upasaükami, upasaükamitvā brāhmaõaü Pokkharasādiü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho {Ambaņņhaü} māõavaü brāhmaõo Pokkharasādi etad avoca:-- 14. `Kacci tāta Ambaņņha addasa taü bhavantaü Gotaman ti?' `Addasāma kho mayaü bho taü bhavantaü Gotaman ti.' `Kacci tāta Ambaņņha taü bhavantaü Gotamaü tathāsantaü yeva saddo abbhuggato, #<[page 107]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ no a¤¤athā? Kacci pana so bhavaü Gotamo tādiso, no a¤¤ādiso ti?' `Tathā-santaü yeva bho taü bhavantaü Gotamaü tathā saddo abbhuggato, no a¤¤athā. Tādiso ca bho so bhavaü Gotamo, no a¤¤ādiso. Samannāgato ca bho so bhavaü Gotamo dvattiüsa mahāpurisa-lakkhaõehi paripuõõehi no aparipuõõehãti.' `Ahu pana te tāta Ambaņņha samaõena Gotamena saddhiü kocid eva kathā-sallāpo ti?' `Ahu me bho samaõena Gotamena saddhiü kocid eva kathā-sallāpo ti.' `Yathā kathaü pana te tāta Ambaņņha ahu samaõena Gotamena saddhiü kocid eva kathā-sallāpo ti?' Atha kho Ambaņņho māõavo yāvatako ahosi Bhagavatā saddhiü kathā-sallāpo taü sabbaü brāhmaõassa Pokkharasādissa ārocesi. 15. Evaü vutte brāhmaõo Pokkharasādi Ambaņņhaü māõavaü etad avoca: `Aho vata re amhākaü paõķitaka, aho vata re amhākaü bahussutaka, aho vata re amhākaü tevijjaka! Evaråpena kira bho puriso atthacarakena kāyassa bhedā param maraõā apāyaü duggatiü vinipātaü nirayaü uppajjeyya. Yad eva kho tvaü Ambaņņha taü bhavantaü Gotamaü evaü āsajja āsajja avacāsi, atha kho so bhavaü Gotamo amhehi pi evaü upanãyya upanãyya avaca. Aho vata re amhākaü paõķitaka, aho vata re amhākaü bahussutaka, aho vata re amhākaü tevijjaka ! Evaråpena kira bho puriso atthacarakena kāyassa bhedā param maraõā apāyaü duggatim vinipātaü nirayaü uppajjeyyāti.' So kupito anattamano Ambaņņhaü māõavaü padasā yeva pavattesi, icchati ca tāvad eva Bhagavantaü dassanāya upasaükamituü. #<[page 108]># %<108 AMBAōōHA SUTTA. [D. iii. 2. 16>% 16. Atha kho te brāhmaõā brāhmaõaü Pokkharasādiü etad avocuü: `Ativikālo kho bho ajja samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü, sve dāni bhavaü Pokkharasādi samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissatãti.' Evaü kho brāhmaõo Pokkharasādi sake nivesane {paõãtaü} khādaniyaü bhojaniyaü paņiyādetvā yānesu āropetvā ukkāsu dhārãyamānāsu Ukkaņņhāya niyyāsi, yena Icchānaīkala-vana-saõķo tena pāyāsi. Yāvatikā yānassa bhåmi yānena gantvā, yānā paccorohitvā pattiko va yena Bhagavā ten' upasaükami. Upasaükamitvā {Bhagavatā} saddhiü sammodi sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā, ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho brāhmaõo Pokkharasādi Bhagavantaü etad avoca:-- 17. `âgama nuvidha bho Gotama amhākaü antevāsã Ambaņņho māõavo ti?' `âgamā kho te idha brāhmaõa antevāsã Ambaņņho māõavo ti.' `Ahu pana te bho Gotama Ambaņņhena māõavena saddhiü koci kathā-sallāpo ti?' `Ahu kho me brāhmaõa Ambaņņhena māõavena saddhiü kocid eva kathā-sallāpo ti.' `Yathā kathaü pana te bho Gotama ahu Ambaņņhena māõavena saddhiü kocid eva kathā-sallāpo ti?' Atha kho Bhagavā yāvatiko ahosi Ambaņņhena māõavena saddhiü kathā-sallāpo taü sabbaü brāhmaõassa Pokkharasātissa ārocesi. Evaü vutte brāhmaõo Pokkharasāti Bhagavantaü etad avoca: `Bālo bho Gotama Ambaņņho māõavo. Khamataü bhavaü Gotamo Ambaņņhassa māõavassāti.' `Sukhã hotu brāhmaõa Ambaņņho māõavo ti.' #<[page 109]># %% 18. Atha kho brāhmaõo Pokkharasādi Bhagavato kāye dvattiüsa mahāpurisa-lakkhaõāni sammannesi. Addasā kho brāhmaõo Pokkharasādi Bhagavato kāye dvattiüsa mahāpurisa-lakkhaõāni yebhuyyena ņhapetvā dve. Dvãsu mahāpurisa-lakkhaõesu kaīkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasãdati, kosohite ca vattha-guyhe pahåta-jivhatāya ca. 19. Atha kho Bhagavato etad ahosi: `Passati kho me ayaü brāhmaõo Pokkharasādi dvattiüsa mahāpurisalakkhaõāni yebhuyyena ņhapetvā dve. Dvãsu mahāpurisalakkhaõesu kaīkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasãdati kosohite ca vattha-guyhe pahåta-jivhatāya cāti.' Atha kho Bhagavā tathāråpaü iddhābhisaükhāraü abhisaükhāsi yathā addasa brāhmaõo Pokkharasādi Bhagavato kosohitaü vattha-guyhaü. Atha kho Bhagavā jivhaü ninnāmetvā ubho pi kaõõa-sotāni anumasi paņimasi, ubho pi nāsika-sotāni anumasi paņimasi, kevalam pi nalāņa-maõķalaü jivhāya chādesi. Atha kho brāhmaõassa Pokkharasādissa etad ahosi: `Samannāgato bho samaõo Gotamo dvattiüsa mahāpurisalakkhaõehi paripuõõehi no aparipuõõehãti.' Bhagavantaü etad avoca: `Adhivāsetu me bhavaü Gotamo ajjatanāya bhattaü saddhiü bhikkhu-saüghenāti.' Adhivāsesi Bhagavā tuõhã-bhāvena. 20. Atha kho brāhmaõo Pokkharasādi Bhagavato adhivāsanaü viditvā Bhagavato kālaü ārocesi: `Kālo bho Gotama, niņņhitaü bhattan ti.' Atha kho Bhagavā pubbaõha-samayaü nivāsetvā patta-cãvaraü ādāya saddhiü bhikkhu-saüghena yena brāhmaõassa Pokkharasādissa parivesanā ten' upasaükami, upasaükamitvā pa¤¤atte āsane nisãdi. Atha kho brāhmaõo Pokkharasādi Bhagavantaü paõãtena khādanãyena bhojanãyena sahatthā santappesi sampavāresi, māõavakā ca bhikkhu-saüghaü. Atha kho brāhmaõo Pokkharasādi Bhagavantaü bhuttāviü onãta-patta-pāõiü a¤¤ataraü nãcaü āsanaü gahetvā ekamantaü nisãdi. 21. Ekamantaü nisinnassa kho brāhmaõassa Pokkharasādissa Bhagavā ānupubbikathaü kathesi seyyathãdaü dānakathaü sãlakathaü {sagga-kathaü,} #<[page 110]># %<110 AMBAōōHA SUTTA. [D. iii. 2. 21>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ kāmānaü {ādãnavaü} okāraü saükilesaü nekkhamme ānisaüsaü pakāsesi. Yadā Bhagavā a¤¤āsi brāhmaõaü Pokkharasādiü kallacittaü mudu-cittaü vinãvaraõa-cittaü udagga-cittaü pasanna-cittaü atha yā buddhānaü sāmukkaüsikā dhamma-desanā taü pakāsesi: dukkhaü samudayaü nirodhaü maggaü. Seyyathā pi nāma suddhaü vatthaü apagata-kāëakaü sammad eva rajanaü patigaõheyya, evam eva brāhmaõassa Pokkharasādissa tasmiü yeva āsane virajaü vãtamalaü dhamma-cakkhuü udapādi: "yaü ki¤ci samudaya-dhammaü sabban taü nirodhadhamman ti." 22. Atha kho brāhmaõo Pokkharasādi diņņha-dhammo patta-dhammo vidita-dhammo pariyogāëha-dhammo tiõõavicikiccho vigata-kathaükatho {vesārajja-ppatto} aparapaccayo satthu sāsane Bhagavantaü etad avoca:-- `Abhikkantaü bho Gotama, abhikkantaü bho Gotama ! Seyyathā pi bho Gotama nikkujjitaü vā ukkujjeyya, paņicchannaü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andhakāre vā tela-{pajjotaü} dhāreyya "cakkhumanto råpāni dakkhintãti," evam eva bhotā Gotamena {aneka-pariyāyena} dhammo pakāsito. Esāhaü kho bho Gotama saputto sabhariyo sapariso sāmacco bhagavantaü Gotamaü saraõaü gacchāmi dhamma¤ ca {bhikkhu-saügha¤} ca. Upāsakam maü bhavaü Gotamo dhāretu ajjatagge pāõupetaü saraõaü gataü. Yathā ca bhavaü Gotamo Ukkaņņhāyaü a¤¤āni upāsaka-kulāni upasaükamati, evam eva bhavaü Gotamo Pokkharasādi-kulaü upasaükamatu. Tattha ye te māõavakā vā {māõavikā} vā bhagavantaü Gotamaü abhivādissanti vā paccuņņhassanti vā āsanaü vā udakaü vā dassanti cittaü vā pasādessanti, tesaü taü bhavissati dãgharattaü hitāya sukhāyāti.' `{Kalyāõaü} vuccati brāhmaõāti.' AMBAōōHA-SUTTAũ TATIYAũ. #<[page 111]># %< 111>% [iv. Soõadaõķa Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Aīgesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi yena Campā tad avasari. Tatra sudaü Bhagavā Campāyaü viharati Gaggarāya Pok{kharaõiyā} tãre. Tena kho pana samayena Soõadaõķo Brāhmaõo Campaü ajjhāvasati sattussadaü satiõakaņņhodakaü sadha¤¤aü rāja-bhoggaü ra¤¤ā Māgadhena Seniyena Bimbisārena dinnaü rāja-dāyaü brahma-deyyaü. 2. Assosuü kho Campeyyakā brāhmaõa-gahapatikā: `Samaõo khalu bho Gotamo Sakya-putto Sakya-kulā pabbajito Aīgesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhusaüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi Campaü anuppatto Campāyaü viharati Gaggarāya pokkharaõiyā tãre. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavā arahaü sammā-sambuddho vijjā-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma-sārathã satthā deva-manussānaü buddho bhagavā." So imaü lokaü sadevakaü samārakaü sabrahmakaü sassamaõa-brāhmaõiü pajaü {sadeva-manussaü} sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā pavedeti. So dhammaü deseti ādi-kalyāõaü majjhe kalyāõaü pariyosāna-kalyāõaü sātthaü {savya¤janaü}, kevala-paripuõõaü parisuddhaü brahmacariyaü pakāseti. Sādhu kho pana tathā-råpānaü arahataü dassanaü hotãti.' #<[page 112]># %<112 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 2>% Atha kho Campeyyakā brāhmaõa-gahapatikā Campāyaü nikkhamitvā saüghā saüghã gaõã-bhåtā yena Gaggarā pokkharaõã ten' upasaükamanti. 3. Tena kho pana samayena Soõadaõķo brāhmaõo uparipāsāde divā-seyyaü upagato hoti. Addasā kho Soõadaõķo brāhmaõo Campeyyake brāhmaõa-gahapatike Campāya nikkhamitvā saüghā saüghã gaõã-bhåte yena Gaggarā pokkharaõã ten' upasaükamante. Disvā khattaü āmantesi: `Kin nu kho bho khatte Campeyyakā brāhmaõa-gahapatikā Campāya nikkhamitvā saüghā saüghã gaõi-bhåtā yena Gaggarā pokkharaõã ten' upasaükamantãti?' `Atthi samaõo Gotamo Sakya-putto Sakya-kulā pabbajito. Aīgesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi Campaü anuppatto {Campāyaü} viharati {Gaggarāya} pokkharaõiyā tãre. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavā arahaü sammāsambuddho vijjā-caraõa-sampanno sugato lokavidå anuttaro purisa-damma-sārathã satthā deva-manussānaü buddho {bhagavā} ti." Tam ete bhavantaü Gotamaü dassanāya upasaükamantãti.' `Tena hi bho khatte yena Campeyyakā brāhmaõa-gahapatikā ten' upasaükama, {upasaükamitvā} Campeyyake brāhmaõa-gahapatike evaü vadehi; Soõadaõķo brāhmaõo evam āha: "âgamentu kira bhavanto, Soõadaõķo pi brāhmaõo samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissatãti."' `Evaü bho' ti kho so khattā Soõadaõķassa brāhmaõassa paņissutvā yena Campeyyakā brāhmaõa-gahapatikā ten' upasaükami, upasaükamitvā Campeyyake brāhmaõa-gahapatike etad avoca: #<[page 113]># %% `Soõadaõķo bho brāhmaõo evam āha: "âgamentu kira bhavanto, Soõadaõķo pi brāhmaõo samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissatãti."' 4. Tena kho pana samayena nānā-verajjakānaü brāhmaõānaü pa¤ca-mattāni brāhmaõa-satāni Campāyaü paņivasanti kenacid eva karaõãyena. Assosuü bho te brāhmaõā: `Soõadaõķo kira brāhmaõo samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissatãti.' Atha kho te brāhmaõā yena Soõadaõķo brāhmaõo ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvā Soõadaõķaü brāhmaõaü etad avocuü: "Saccaü kira bhavaü Soõadaõķo samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissatãti?' `Evaü kho me bho hoti, aham pi samaõaü Gotamaü dassanāya {upasaükamissāmãti}.' `Mā bhavaü Soõadaõķo samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükami, na arahati bhavaü Soõadaõķo samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü. Sace bhavaü Soõadaõķo samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissati, bhoto Soõadaõķassa yaso hāyissati, samaõassa Gotamassa yaso abhivaķķhissati. Yam pi bhoto Soõadaõķassa yaso hāyissati samaõassa Gotamassa yaso abhivaķķhissati, iminā p' aīgena na arahati bhavaü Soõadaõķo samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü, samaõo tveva Gotamo arahati bhavantaü Soõadaõķaü dassanāya upasaükamituü. Bhavaü hi Soõadaõķo ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vādena. Yam pi bhavaü Soõadaõķo ubhato sujāto mātito ca pitito saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jātivādena, iminā p' aīgena na arahati bhavaü Soõadaõķo samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü, samaõo tveva Gotamo arahati bhavantaü Soõadaõķam dassanāya upasaükamituü. Bhavaü hi Soõadaõķo aķķho mahaddhano mahābhogo . . . pe . . . Bhavaü hi Soõadaõķo ajjhāyako mantadharo tiõõaü vedānaü pāragå sanighaõķukeņubhānaü sākkhara-ppabhedānaü itihāsa-pa¤camānaü padako veyyākaraõo lokāyata-mahāpurisa-lakkhaõesu anavayo. #<[page 114]># %<114 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 5>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Bhavaü hi Soõadaõķo abhiråpo dassanãyo pāsādiko paramāya vaõõa-pokkharatāya samannāgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã akkhuddāvakāso dassanāya. Bhavaü hi Soõadaõķo sãlavā vuddha-sãlã vuddha-sãlena samannāgato. Bhavaü hi Soõadaõķo kalyāõa-vāco kalyāõa-{vākkaraõo} poriyā vācāya samannāgato vissaņņhāya aneëagalāya atthassa vi¤¤āpaniyā. Bhavaü hi Soõadaõķo bahunnaü ācariya-pācariyo tãõi māõavaka-satāni mante vāceti, bahå kho pana nānā-disā nānā-janapadā māõavakā āgacchanti bhoto Soõadaõķassa santike mantatthikā mante adhiyitukāmā. Bhavaü hi Soõadaõķo jiõõo vuddho mahallako addhagato vayo anuppatto, samaõo Gotamo taruõo c' eva taruõa-paribbājako ca. Bhavaü hi Soõadaõķo ra¤¤o Māgadhassa Seniyassa Bimbisārassa sakkato garukato mānito påjito apacito. Bhavaü hi Soõadaõķo brāhmaõassa Pokkharasādissa sakkato garukato mānito påjito apacito. Bhavaü hi Soõadaõķo Campaü ajjhāvasati sattussadaü satiõakaņņhodakaü sadha¤¤aü rāja-bhoggaü ra¤¤ā Māgadhena Seniyena Bimbisārena dinnaü rāja-dāyaü brahma-deyyaü. Yam pi bhavaü Soõadaõķo Campaü ajjhāvasati sattussadaü satiõakaņņhodakaü sadha¤¤aü rāja-bhoggaü ra¤¤ā Māgadhena Seniyena Bimbisārena dinnaü rāja-dāyaü brahma-deyyam, iminā p' aīgena na arahati bhavaü Soõadaõķo samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü, samaõo tveva Gotamo arahati bhavantaü Soõadaõķaü dassanāya upasaükamitun ti.' 6. Evaü vutte {Soõadaõķo} brāhmaõo te brāhmaõe etad avoca: #<[page 115]># %% `Tena hi bho mama pi suõātha, yathā mayam eva arahāma taü bhavantaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü, na tv' eva arahati so bhavaü Gotamo amhākaü dassanāya upasaükamituü. Samaõo khalu bho Gotamo ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vādena. Yam pi bho samaõo Gotamo ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vadena, iminā p' aīgena na arahati so bhavaü Gotamo amhākaü dassanāya upasaükamituü, atha kho mayam eva arahāma taü bhavantaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü. Samaõo Gotamo mahantaü ¤āti-saüghaü ohāya pabbajito. Samaõo khalu bho Gotamo pahåtaü hira¤¤a-suvaõõaü ohāya pabbajito bhåmi-gata¤ ca vehāsaņņha¤ ca. Samaõo khalu bho Gotamo daharo va samāno susukāëa-keso bhadrena yobbanena samannāgato paņhamena vayasā agārasmā anagāriyaü pabbajito. Samaõo khalu bho Gotamo akāmakānaü mātā-pitunnaü assu-mukhānaü rudantānaü kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajito. Samaõo khalu bho Gotamo abhiråpo dassanãyo pāsādiko paramāya vaõõa-pokkharatāya samannāgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã akkhuddāvakāso dassanāya. Samaõo khalu bho Gotamo sãlavā ariya-sãlã kusala-sãlã kusala-sãlena samannāgato. Samaõo khalu bho Gotamo kalyāõa-vāco kalyāõa-vākkaraõo poriyā vācāya samannāgato vissaņņhāya aneëagalāya atthassa vi¤¤āpaniyā. Samaõo khalu bho Gotamo bahunnaü ācariya-pācariyo. Samaõo khalu bho Gotamo khãõa-kāma-rāgo vigata-cāpallo. Samaõo khalu bho Gotamo kamma-vādã kiriya-vādã apāpa-purekkhāro brahma¤¤āya pajāya. Samaõo khalu bho Gotamo uccā kulā pabbajito ādãnakkhattiya-kulā. Samaõo khalu bho Gotamo aķķha-kulā pabbajito mahaddhanā mahā-bhogā. #<[page 116]># %<116 SONADANDA SUTTA. [D. iv. 6>% Samaõaü khalu bho Gotamaü tiro raņņhā tiro janapadā sampucchituü āgacchanti. Samaõaü khalu bho Gotamaü anekāni devatā-sahassāni pāõehi saraõaü gatāni. Samaõaü khalu bho Gotamaü evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so bhagavā arahaü sammāsambuddho vijjācaraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-dammasārathã satthā deva-manussānaü buddho bhagavā ti." Samaõo khalu bho Gotamo dvattiüsa-mahāpurisa-lakkhaõehi samannāgato. Samaõo khalu bho Gotamo ehisāgata-vādã sakhilo sammodako abbhākuņiko uttānamukho pubba-bhāsã. Samaõo khalu bho Gotamo catunnaü parisānaü sakkato garukato mānito påjito apacito. Samaõe khalu bho Gotame bahå devā manussā ca abhippasannā. Samaõo khalu bho Gotamo yasmiü gāme vā nigame vā paņivasati na tasmiü gāme vā nigame vā amanussā manusse viheņhenti. Samaõo khalu bho Gotamo saüghã gaõã gaõācariyo puthu-tittha-karānaü aggam akkhāyati. Yathā kho pana bho ekesaü samaõa-brāhmaõānaü yathā vā tathā vā yaso samudāgacchati na h' evaü samaõassa Gotamassa yaso samudāgato, atha kho anuttarāya vijjā-caraõa-sampadāya samaõassa Gotamassa yaso samudāgato. Samaõaü khalu bho Gotamaü rājā Māgadho Seniyo Bimbisāro saputto sabhariyo sapariso sāmacco pāõehi saraõaü gato. Samaõaü khalu bho Gotamaü rājā Pasenadi Kosalo saputto sabhariyo sapariso sāmacco pāõehi saraõaü gato. Samaõaü khalu bho Gotamaü brāhmaõo Pokkharasādi saputto sabhariyo sapariso sāmacco pāõehi saraõaü gato. Samaõo khalu bho Gotamo ra¤¤o Māgadhassa Seniyassa Bimbisārassa sakkato garukato mānito påjito apacito. Samaõo khalu bho Gotamo ra¤¤o Pasenadi-Kosalassa sakkato garukato mānito påjito apacito. Samaõo khalu bho Gotamo brāhmaõassa Pokkharasādissa sakkato garukato mānito påjito apacito. #<[page 117]># %% Samaõo khalu bho Gotamo Campaü anuppatto Campāyaü viharati Gaggarāya pokkharaõiyā tãre. Ye kho pana keci samaõā vā brāhmaõā vā amhākaü {gāmakkhettaü} āgacchanti atithã no te honti. Atithã pi kho pan' amhehi sakkātabbā garukātabbā mānetabbā påjetabbā apacetabbā. Yam pi bho samaõo Gotamo Campaü anuppatto Campāyaü viharati Gaggarāya pokkharaõiyā tãre, atith' amhākaü samaõo Gotamo. Atithi kho pan' amhehi sakkātabbo garukātabbo mānetabbo påjetabbo apacetabbo. Iminā p' aīgena na {arahati so} bhavaü Gotamo amhākaü dassanāya upasaükamituü, atha kho mayam eva arahāma taü bhavantaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü. Ettake kho ahaü bho tassa bhoto Gotamassa vaõõe pariyāpuõāmi, no ca kho so bhavaü Gotamo ettaka-vaõõo, aparimāõavaõõo hi so bhavaü Gotamo ti.' 7. Evaü vutte te brāhmaõā Soõadaõķaü brāhmaõaü etad avocuü: `Yathā kho bhavaü Soõadaõķo samaõassa Gotamassa vaõõe bhāsati ito ce pi so bhavaü Gotamo yojana-sate viharati alam eva saddhena kula-puttena dassanāya upasaükamituü api {puņaüsenāpi}. Tena hi bho sabbe va samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissāmāti.' Atha kho Soõadaõķo brāhmaõo mahatā brāhmaõagaõena saddhiü yena Gaggarā pokkharaõã ten' upasaükami. 8. Atha kho Soõadaõķassa brāhmaõassa tiro-vana-saõķagatassa evaü cetasā parivitakko udapādi: `Ahaü ce va kho pana samaõaü Gotamaü pa¤haü puccheyyaü, tatra ce maü samaõo Gotamo evaü vadeyya: "Na c' esa brāhmaõa pa¤ho evaü pucchitabbo, evaü nām' esa brāhmaõa pa¤ho pucchitabbo" ti tena maü ayaü parisā paribhaveyya: "Bālo Soõadaõķo brāhmaõo avyatto, nāsakkhi samaõaü Gotamaü yoniso pa¤haü pucchitun ti." #<[page 118]># %<118 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 8>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yaü kho panāyaü parisā paribhaveyya yaso pi tassa hāyetha, yassa kho pana yaso hāyetha bhogā pi tassa hāyeyyuü, yaso-laddhā kho pan' amhākaü bhogā. Maü ce va kho pana samaõo Gotamo pa¤haü puccheyya, tassa cāham pa¤hassa veyyākaraõena cittaü na ārādheyyaü. Tatra ce maü samaõo Gotamo evaü vadeyya, "Na c' esa brāhmaõa pa¤ho evaü vyākātabbo, evaü nām' esa brāhmaõa pa¤ho vyākātabbo" ti tena maü ayaü parisā paribhaveyya: "Bālo Soõadaõķo brāhmaõo avyatto, nāsakkhi samaõassa Gotamassa pa¤hassa veyyākaraõena cittaü ārādhetun ti." Yaü kho panāyaü parisā paribhaveyya yaso pi tassa hāyetha, yassa kho pana yaso hāyetha bhogā pi tassa hāyeyyuü, yaso-laddhā kho pan' amhākaü bhogā. Ahaü ce va kho pana evaü samãpa-gato samāno adisvā samaõaü Gotamaü nivatteyyaü tena maü ayaü parisā paribhaveyya: "Bālo Soõadaõķo brāhmaõo avyatto mānatthaddho bhãto ca, no visahi samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü, kathaü hi nāma evaü samãpa-gato samāno adisvā samaõaü Gotamaü nivattissatãti?" Yaü kho panāyaü parisā paribhaveyya yaso pi tassa hāyetha, yassa kho pana yaso hāyetha bhogā pi tassa hāyeyyuü, yaso-laddhā kho pan' amhākaü bhogā ti.' 9. Atha kho Soõadaõķo brāhmaõo yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavatā saddhiü sammodi sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdi. Campeyyakā pi kho brāhmaõa-gahapatikā app ekacce Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdiüsu, app ekacce Bhagavatā saddhiü sammodiüsu sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdiüsu, app ekacce yena Bhagavā ten' a¤jalim panāmetvā ekamantaü nisãdiüsu, app ekacce nāma-gottaü sāvetvā ekamantaü nisãdiüsu, app ekacce tuõhã-bhåtā ekamantaü nisãdiüsu. #<[page 119]># %% 10. Tatra pi sudaü Soõadaõķo brāhmaõo bahulam anuvitakkento nisinno hoti:-- `Ahaü ce va kho pana samaõaü Gotamaü pa¤haü puccheyyaü, tatra ce maü samaõo Gotamo evaü vadeyya: "Na c' esa brāhmaõa pa¤ho evaü pucchitabbo, evaü nām' esa brāhmaõa pa¤ho pucchitabbo" ti tena maü ayaü parisā paribhaveyya: "Bālo Soõadaõķo brāhmaõo avyatto, nāsakkhi samaõaü Gotamaü yoniso pa¤haü pucchitun ti." Yaü kho panāyaü parisā paribhaveyya yaso pi tassa hāyetha, yassa kho pana yaso hāyetha bhogā pi tassa hāyeyyuü, yaso-laddhā kho pan' amhākaü bhogā. Maü ce va kho pana samaõo Gotamo pa¤haü puccheyya, tassa cāhaü pa¤hassa veyyākaraõena cittaü na ārādheyyaü, tatra ce maü samaõo Gotamo evaü vadeyya: "Na c' esa brāhmaõa pa¤ho evaü vyākātabbo, evaü nām' esa brāhmaõa pa¤ho vyākātabbo" ti tena maü ayaü parisā paribhaveyya: "Bālo Soõadaõķo brāhmaõo avyatto, nāsakkhi samaõassa Gotamassa pa¤hassa veyyākaraõena cittaü ārādhetun ti." Yaü kho panāyaü parisā paribhaveyya yaso pi tassa hāyetha, yassa pana yaso hāyetha bhogā pi tassa hāyeyyuü, yaso-laddhā kho pan' amhākaü bhogā. Aho vata maü samaõo Gotamo sake ācariyake tevijjake pa¤haü puccheyya. Addhā vat' assāhaü cittaü ārādheyyaü pa¤hassa veyyākaraõenāti! 11. Atha kho Bhagavato Soõadaõķassa brāhmaõassa cetasā ceto-parivitakkam a¤¤āya etad ahosi: `Viha¤¤ati kho ayaü Soõadaõķo brāhmaõo sakena cittena. Yan nånāhaü Soõadaõķaü brāhmaõaü sake ācariyake tevijjake pa¤haü puccheyyan ti.' Atha kho Bhagavā Soõadaõķaü brāhmaõaü etad avoca: `Katihi pana brāhmaõa aīgehi samannāgataü brāhmaõā brāhmaõaü pa¤¤āpenti, `Brāhmaõo 'smãti' ca vadamāno sammā vadeyya na ca pana musā-vādaü āpajjeyyāti?' 12. Atha kho Soõadaõķassa brāhmaõassa etad ahosi: #<[page 120]># %<120 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 12>% `Yaü vata no ahosi icchitaü yaü ākaīkhitaü yaü adhippetaü yaü adhipatthitaü -- "Aho vata maü samaõo Gotamo sake ācariyake tevijjake pa¤haü puccheyya, addhā vat' assāhaü cittaü ārādheyyaü pa¤hassa veyyākaraõenāti" -- tatra maü samaõo Gotamo sake ācariyake tevijjake pa¤haü pucchati. Addhā vat' assāhaü cittaü ārādhessāmi pa¤hassa veyyākaraõenāti.' 13. Atha kho Soõadaõķo brāhmaõo abbhunnāmetvā kāyaü anuviloketvā parisaü Bhagavantaü etad avoca: `Pa¤cahi bho Gotama aīgehi samannāgataü brāhmaõā brāhmaõaü pa¤¤āpenti, `Brāhmaõo 'smãti' ca vadamāno sammā vadeyya na ca pana musā-vādaü āpajjeyya. Katamehi pa¤cahi? Idha bho brāhmaõo ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vādena. Ajjhāyako hoti manta-dharo tiõõaü vedānaü pāragå sanighaõķukeņubhānaü {sākkhara-ppabhedānaü} itihāsa-pa¤camānaü padako veyyākaraõo lokāyata-mahāpurisa-lakkhaõesu anavayo. Abhiråpo hoti dassanãyo pāsādiko paramāya vaõõapokkharatāya samannāgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã {akkhuddāvakāso} dassanāya. Sãlavā hoti vuddha-sãlã vuddha-sãlena samannāgato. Paõķito ca hoti medhāvã paņhamo vā dutiyo vā sujaü paggaõhantānaü. Imehi kho bho Gotama pa¤cahi aīgehi samannāgataü brāhmaõā brāhmaõaü pa¤¤āpenti, `Brāhmaõo 'smãti' ca vadamāno sammā vadeyya na ca pana musā-vādaü āpajjeyyāti.' 14. `Imesaü pana brāhmaõa pa¤cannaü aīgānaü sakkā ekaü aīgaü ņhapayitvā catuhi aīgehi samannāgataü brāhmaõaü pa¤¤āpetuü, `Brāhmaõo 'smãti' ca vadamāno sammā vadeyya na ca pana musā-vādaü āpajjeyyāti?' `Sakkā bho Gotama. Imesaü hi bho Gotama pa¤cannaü aīgānaü vaõõaü ņhapayāma. Kiü hi vaõõo karissati? Yato kho bho brāhmaõo ubhato sujāto hoti mātito ca {pitito} ca saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vādena, #<[page 121]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ ajjhāyako ca hoti manta-dharo tiõõaü vedānaü pāragå sanighaõķu-keņubhānaü {sākkhara-ppabhedānaü} itihāsa-pa¤camānaü padako veyyākaraõo lokāyata-mahāpurisa-lakkhaõesu anavayo, sãlavā ca hoti vuddha-sãlã vuddha-sãlena samannāgato, paõķito ca hoti medhāvã paņhamo vā dutiyo vā sujaü paggaõhantānaü -- imehi kho bho Gotama catuh' aīgehi samannāgataü brāhmaõā brāhmaõaü pa¤¤āpenti, `Brāhmaõo 'smãti' ca vadamāno sammā vadeyya na ca pana musā-vādaü āpajjeyyāti.' 15. `Imesaü pana brāhmaõa catunnaü aīgānaü sakkā ekaü aīgaü {ņhapayitvā} tãhi aīgehi samannāgataü brāhmaõaü pa¤¤āpetuü, "Brāhmaõo 'smãti" ca vadamāno sammā vadeyya na ca pana musā-vādaü āpajjeyyāti?' `Sakkā bho Gotama. Imesaü hi bho Gotama catunnaü aīgānaü mante {ņhapayāma}. Kiü hi mantā karissanti? Yato kho bho brāhmaõo ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vādena, sãlavā ca hoti vuddhasãlã vuddha-sãlena samannāgato, paõķito ca hoti medhāvã paņhamo vā dutiyo vā sujaü paggaõhantānaü -- imehi kho bho Gotama tãh' aīgehi samannāgataü brāhmaõā brāhmaõaü pa¤¤āpenti, "Brāhmaõo 'smãti" ca vadamāno sammā vadeyya na ca pana musā-vādaü āpajjeyyāti.' 16. `Imesaü pana brāhmaõa tiõõaü aīgānaü sakkā ekaü aīgaü {ņhapayitvā} dvãh' aīgehi samannāgataü brāhmaõaü pa¤¤āpetuü, "Brāhmaõo 'smãti" ca vadamāno sammā vadeyya na ca pana musā-vādaü āpajjeyyāti?' `Sakkā bho Gotama. Imesaü hi bho Gotama tiõõaü aīgānaü jātiü {ņhapayāma}. Kiü hi jāti karissati? Yato kho bho brāhmaõo sãlavā ca hoti vuddha-sãlã vuddhasãlena samannāgato, paõķito ca hoti medhāvã paņhamo vā dutiyo vā sujaü {paggaõhantānaü} -- imehi kho bho Gotama dvãh' aīgehi samannāgataü brāhmaõā brāhmaõaü pa¤¤āpenti, "Brāhmaõo 'smãti" ca vadamāno sammā vadeyya na ca pana musā-vādaü āpajjeyyāti.' #<[page 122]># %<122 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 17>% 17. Evaü vutte te brāhmaõā Soõadaõķaü brāhmaõaü etad avocuü: `Mā bhavaü Soõadaõķo evaü avaca ! Mā bhavaü {Soõadaõķo} evaü avaca ! Apavadat' eva bhavaü {Soõa-} daõķo vaõõaü apavadati mante apavadati jātiü, ekaīsena bhavaü Soõadaõķo samaõass' eva Gotamassa vādaü anupakkhandatãti.' 18. Atha kho Bhagavā te {brāhmaõe} etad avoca: `Sace kho tumhākaü brāhmaõā evaü hoti, "Appassuto ca Soõadaõķo brāhmaõo, akalyāõa-vākkaraõo ca Soõadaõķo brāhmaõo, duppa¤¤o ca Soõadaõķo brāhmaõo, na ca pahoti Soõadaõķo brāhmaõo samaõena Gotamena saddhiü asmiü vacane patimantetun ti," tiņņhatu Soõadaõķo brāhmaõo, tumhe mayā saddhiü mantavho. Sace pana tumhākaü brāhmaõā evaü hoti: Bahussuto ca Soõadaõķo brāhmaõo, kalyāõa-vākkaraõo ca Soõadaõķo brāhmaõo, paõķito ca Soõadaõķo brāhmaõo, pahoti ca Soõadaõķo brāhmaõo samaõena Gotamena saddhiü asmiü vacane patimantetun ti," tiņņhatha tumhe, Soõadaõķo brāhmaõo mayā saddhiü mantetåti.' 19. Evaü vutte Soõadaõķo brāhmaõo Bhagavantaü etad avoca: `Tiņņhatu bhavaü Gotamo, tuõhã bhavaü Gotamo hotu, aham eva tesaü saha dhammena paņivacanaü karissāmãti.' Atha kho Soõadaõķo brāhmaõo te brāhmaõe etad avoca: `Mā bhavanto evaü avacuttha, mā bhavanto evaü avacuttha -- "Apavadat' eva bhavaü Soõadaõķo vaõõaü apavadati mante apavadati jātiü, {ekaüsena} bhavaü Soõadaõķo samaõass' eva Gotamassa vādaü anupakkhandatãti." #<[page 123]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Nāhaü bho apavadāmi vaõõaü vā mante vā jātiü vā ti.' 20. Tena kho pana samayena Soõadaõķassa brāhmaõassa bhāgineyyo Aīgako nāma māõavako tassaü {parisāyaü} nisinno hoti. Atha kho Soõadaõķo brāhmaõo te brāhmaõe etad avoca: `Passanti no bhonto imaü Aīgakaü māõavakaü amhākaü bhāgineyyan ti.' `Evaü bho.' `Aīgako kho bho māõavako abhiråpo dassanãyo pāsādiko paramāya vaõõa-pokkharatāya samannāgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã akkhuddāvakāso dassanāya, nāssa imissā parisāya samasamo atthi vaõõena {ņhapetvā} {samaõaü} Gotamaü. Aīgako kho bho māõavako ajjhāyako manta-dharo tiõõaü vedānaü pāragå sanighaõķu-keņubhānaü {sākkhara-ppabhedānaü} itihāsa-pa¤camānaü padako veyyākaraõo lokāyata-mahāpurisa-lakkhaõesu anavayo. Aham assa mante vācetā. Aīgako kho bho māõavako ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddhagahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vādena. Aham assa mātā-pitaro jānāmi. Aīgako kho bho māõavako pāõam pi haneyya adinnam pi ādiyeyya paradāram pi gaccheyya musā pi bhaõeyya majjam pi piveyya, ettha dāni bho kiü vaõõo karissati, kiü mantaü, kiü jāti? Yato kho bho brāhmaõo sãlavā ca hoti vuddha-sãlã vuddha-sãlena samannāgato, paõķito ca hoti medhāvã paņhamo vā dutiyo vā sujaü paggaõhantānaü, imehi kho bho dvãh' aīgehi samannāgataü brāhmaõā brāhmaõaü pa¤¤āpenti, "Brāhmaõo 'smãti" ca vadamāno sammā vadeyya na ca pana musā-vādaü āpajjeyyāti.' 21. `Imesaü pana brāhmaõa dvinnaü aīgānaü sakkā ekaü aīgaü {ņhapayitvā} ekena aīgena samannāgataü brāhmaõaü pa¤¤āpetuü, "Brāhmaõo 'smãti" ca vadamāno sammā vadeyya na ca pana musā-vādaü āpajjeyyāti?' #<[page 124]># %<124 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 21>% `No h' idaü bho Gotama. Sãla-paridhotā hi bho Gotama pa¤¤ā, {pa¤¤ā}-paridhotaü sãlaü, yattha sãlaü tattha pa¤¤ā, yattha pa¤¤ā tattha sãlaü, sãlavato pa¤¤ā pa¤¤āvato sãlaü, sãla-{pa¤¤āõa¤} ca pana lokasmiü aggam akkhāyati. Seyyathā pi bho Gotama hatthena vā hatthaü dhopeyya, pādena vā pādaü dhopeyya, evam eva kho bho Gotama sãlaparidhotā pa¤¤ā, pa¤¤ā-paridhotaü sãlaü, yattha sãlaü tattha pa¤¤ā, yattha pa¤¤ā tattha sãlaü, sãlavato pa¤¤ā pa¤¤āvato sãlaü, sãla-{pa¤¤āõa¤} ca pana lokasmiü aggam akkhāyatãti.' 22. `Evam etaü brāhmaõa. Sãla-paridhotā hi brāhmaõa pa¤¤ā, pa¤¤ā-paridhotaü sãlaü, yattha sãlaü tattha pa¤¤ā, yattha pa¤¤ā tattha sãlaü, sãlavato pa¤¤ā pa¤¤āvato sãlaü, sãla-{pa¤¤āõa¤} ca pana lokasmiü aggam akkhāyati. Katamaü pana taü brāhmaõa sãlaü, katamā sā pa¤¤ā ti?' `Ettaka-paramā va mayaü bho Gotama etasmiü atthe. Sādhu vata bhavantaü yeva bho Gotamaü paņibhātu etassa bhāsitassa attho ti.' 23. `Tena hi brāhmaõa suõāhi, sādhukaü manasikarohi, bhāsissāmãti.' `Evaü bho' ti kho Soõadaõķo brāhmaõo Bhagavato paccassosi. Bhagavā etad avoca: `Idha brāhmaõa Tathāgato loke uppajjati arahaü sammā-sambuddho . . . yathā Sāma¤¤a-phale evaü vitthāretabbaü] . . .. Evaü kho brāhmaõa bhikkhu sãlasampanno hoti. Idam pi kho taü brāhmaõa sãlaü. ` . . . pe . . . paņhamajjhānaü upasampajja viharati . . . pe . . . dutiyajjhānaü . . . pe . . . tatiyajjhānaü . . . catutthajjhānaü upasampajja viharati . . . pe . . . {¤āõa}-dassanāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti . . . pe . . . idam pi 'ssa hoti pa¤¤āya . . . pe . . . nāparaü {itthattāyāti} pajānāti. Idam pi 'ssa hoti pa¤¤āya. Ayaü kho sā brāhmaõa pa¤¤ā ti.' 24. Evaü vutte Soõadaõķo brāhmaõo Bhagavantaü etad avoca: `Abhikkantaü bho Gotama, abhikkantaü bho Gotama. #<[page 125]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Seyyathā pi bho Gotama nikkujjitaü vā ukkujjeyya, paņicchannaü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andhakāre vā tela-{pajjotaü} dhāreyya: "cakkhumanto råpāni dakkhintãti," evam eva bhotā Gotamena aneka-pariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaü Bhagavantaü Gotamaü saraõaü gacchāmi dhamma¤ ca bhikkhusaügha¤ ca, upāsakam maü bhavaü Gotamo dhāretu ajjatagge pāõupetaü saraõaü gataü. Adhivāsetu ca me bhavaü Gotamo svātanāya bhattaü saddhiü bhikkhusaüghenāti.' Adhivāsesi Bhagavā tuõhã-bhāvena. Atha kho {Soõadaõķo} brāhmaõo Bhagavato adhivāsanaü viditvā uņņhāy' āsanā Bhagavantaü abhivādetvā padakkhiõaü katvā pakkāmi. Atha kho Soõadaõķo brāhmaõo tassā rattiyā accayena sake nivesane paõãtaü khādaniyaü bhojaniyaü paņiyādāpetvā Bhagavato kālaü ārocāpesi: `Kālo bho Gotama, niņņhitaü bhattan ti.' 25 Atha kho Bhagavā pubbaõha-samayaü nivāsetvā patta-cãvaraü ādāya saddhiü bhikkhu-saüghena yena {Soõadaõķassa} brāhmaõassa nivesanaü ten' upasaükami, upasaükamitvā pa¤¤atte āsane nisãdi. Atha kho Soõadaõķo brāhmaõo Buddha-pamukhaü bhikkhu-saüghaü paõãtena khādaniyena bhojaniyena sahatthā santappesi sampavāresi. Atha kho Soõadaõķo brāhmaõo Bhagavantaü bhuttāviü onãta-patta-pāõiü a¤¤ataraü nãcaü āsanaü gahetvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Soõadaõķo brāhmaõo Bhagavantaü etad avoca: 26. `Aha¤ ce va kho pana bho Gotama parisa-gato samāno āsanā vuņņhahitvā Bhagavantaü Gotamaü abhivādeyyaü, tena maü sā parisā paribhaveyya. Yaü kho pana sā parisā paribhaveyya yaso pi tassa hāyetha, yassa kho pana yaso hāyetha bhogā pi tassa hāyeyyuü, yasoladdhā kho pan' amhākaü bhogā. Aha¤ ce va kho pana bho Gotama parisa-gato samāno a¤jaliü paggaõheyyaü, āsanā me taü bhavaü Gotamo paccuņņhānaü dhāretu. Aha¤ ce va kho pana bho Gotama parisa-gato samāno veņhanaü omu¤ceyyaü, #<[page 126]># %<126 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 26>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ sirasā me taü bhavaü Gotamo abhivādanaü dhāretu. -- Aha¤ ce va kho pana bho Gotama yāna-gato samāno yānā paccorohitvā Bhagavantaü Gotamaü abhivādeyyaü, tena maü sā parisā paribhaveyya. Yaü kho pana sā parisā paribhaveyya, yaso pi tassa hāyetha, yassa kho pana yaso hāyetha bhogā pi tassa hāyeyyuü, yasoladdhā kho pan' {amhākaü} bhogā. Aha¤ ce va kho pana bho Gotama yāna-gato samāno patoda-laņņhiü {abbhunnāmeyyaü}, yānā me taü bhavaü Gotamo paccorohanaü dhāretu. Aha¤ ce va kho pana bho Gotama yānagato samāno hatthaü apanāmeyyaü, sirasā me taü bhavaü Gotamo abhivādanaü dhāretåti.' 27. Atha kho Bhagavā Soõadaõķaü brāhmaõaü dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaüsetvā uņņhāyāsanā pakkāmãti. SOöADAöôA-SUTTAũ. #<[page 127]># %< 127>% [v. Kåņadanta Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Magadhesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi yena Khānumataü nāma Magadhānaü Brāhmaõa-gāmo tad avasari. Tatra sudaü Bhagavā Khānumate viharati Ambalaņņhikāyaü. Tena kho pana samayena Kåņadanto brāhmaõo Khānumataü ajjhāvasati sattussadaü satiõakaņņhodakaü sadha¤¤aü rāja-bhoggaü ra¤¤ā Māgadhena Seniyena Bimbisārena dinnaü rāja-dāyaü brahma-deyyaü. Tena kho pana samayena Kåņadantassa brāhmaõassa mahā ya¤¤o upakkhaņo hoti, satta ca usabha-satāni satta ca vacchatarasatāni satta ca {vacchatarã}-satāni satta ca aja-satāni satta ca urabbha-satāni {thåõåpanãtāni} honti ya¤¤atthāya. 2. Assosuü kho Khānumatakā brāhmaõa-gahapatikā: `Samaõo khalu bho Gotamo Sakya-putto Sakya-kulā pabbajito Magadhesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi Khānumataü anuppatto Khānumate viharati Ambalaņņhikāyaü. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavā arahaü sammā-{sambuddho} vijjā-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisadamma-sārathi satthā deva-manussānaü buddho bhagavā ti." #<[page 128]># %<128 KæōADANTA SUTTA. [D. v. 2>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So imaü lokaü sadevakaü samārakaü sabrahmakaü sassamaõa-brāhmaõiü pajaü {sadeva-manussaü} sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā pavedeti. So dhammaü deseti ādikalyāõaü majjhe kalyāõaü pariyosāna-kalyāõaü sātthaü savya¤janaü, kevala-paripuõõaü parisuddhaü brahmacariyaü pakāseti. {Sādhu} kho pana tathā-råpānaü arahataü dassanaü hotãti.' Atha kho Khānumatakā {brāhmaõa}gahapatikā Khānumatā nikkhamitvā saüghā saüghã gaõãbhåtā yena Ambalaņņhikā ten' upasaükamanti. 3. Tena kho pana samayena Kåņadanto brāhmaõo uparipāsāde divā-seyyaü upagato hoti. Addasā kho Kåņadanto brāhmaõo Khānumatake {brāhmaõa}-gahapatike Khānumatā nikkhamitvā saüghā saüghã gaõã-bhåte yena Ambalaņņhikā ten' upasaükamante. Disvā khattaü āmantesi: `Kin nu kho bho khatte Khānumatakā brāhmaõa-gahapatikā Khānumatā nikkhamitvā saüghā saüghã gaõã-bhåtā yena Ambalaņņhikā ten' upasaükamantãti?' `Atthi kho bho samaõo Gotamo Sakya-putto Sakyakulā pabbajito. Māgadhesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi Khānumataü anuppatto Khānumate viharati Ambalaņņhikāyaü. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavā arahaü sammā-sambuddho vijjā-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma-sārathi satthā deva-manussānaü buddho bhagavā ti." Tam ete Bhagavantaü Gotamaü dassanāya upasaükamantãti.' 4. Atha kho Kåņadantassa brāhmaõassa etad ahosi: `Sutaü kho pana me taü: "Samaõo Gotamo tividhaya¤¤a-sampadaü soëasa-parikkhāraü jānātãti." Na kho panāhaü jānāmi tividha-ya¤¤a-sampadaü soëasa-parikkhāraü, icchāmi cāhaü mahā-ya¤¤aü yajituü. Yan {nånā-} haü samaõaü Gotamaü upasaükamitvā tividha-ya¤¤asampadaü soëasa-parikkhāraü puccheyyan ti.' #<[page 129]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Atha kho Kåņadanto Brāhmaõo taü khattaü āmantesi: `Tena hi bho khatte yena Khānumatakā brāhmaõa-gahapatikā ten' upasaükama, upasaükamitvā Khānumatake brāhmaõa-gahapatike evaü vadehi: "Kåņadanto bho brāhmaõo evam āha: âgamentu kira bhavanto, Kåņadanto pi brāhmaõo samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissatãti."' `Evaü bho' ti kho so khattā Kåņadantassa brāhmaõassa paņissutvā yena Khānumatakā brāhmaõa-gahapatikā ten' upasaükami, upasaükamitvā Khānumatake brāhmaõagahapatike etad avoca: `Kåņadanto bho brāhmaõo evam āha: "âgamentu kira bhavanto, Kåņadanto pi brāhmaõo samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissatãti."' 5. Tena kho pana samayena anekāni brāhmaõa-satāni Khānumate paņivasanti: `Kåņadantassa brāhmaõassa mahā-ya¤¤aü anubhavissāmāti.' Assosuü kho te brāhmaõā: `Kåņadanto kira brāhmaõo samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissatãti.' Atha kho te brāhmaõā yena Kåņadanto brāhmaõo ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvā Kåņadantaü brāhmaõaü etad avocuü: `Saccaü kira bhavaü Kåņadanto samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissatãti?' `Evaü kho me bho hoti, aham pi samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissāmãti.' 6. `Mā bhavaü Kåņadanto samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükami, na arahati bhavaü Kåņadanto samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü. Sace bhavam Kåņadanto samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissati, bhoto Kåņadantassa yaso hāyissati, samaõassa Gotamassa yaso abhivaķķhissati. Yam pi bhotā Kåņadantassa yaso hāyissati, samaõassa Gotamassa yaso abhivaķķhissati, iminā p' aīgena na arahati bhavaü Kåņadanto samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü. Samaõo tveva Gotamo arahati bhavantaü Kåņadantaü dassanāya upasaīkamituü. #<[page 130]># %<130 KæōADANTA SUTTA. [D. v. 6>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Bhavaü hi Kåņadanto ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahāyugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vādena. Yam pi bhavaü Kåņadanto ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddhagahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vādena, iminā p' aīgena na arahati bhavaü Kåņadanto samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü, samaõo tveva Gotamo arahati bhavantaü Kåņadantaü dassanāya upasaükamituü. Bhavaü hi Kåņadanto aķķho mahaddhano mahā-bhogo . . . pe . . . Bhavaü hi Kåņadanto ajjhāyako manta-dharo tiõõam vedānaü pāragå sanighaõķukeņubhānaü sākkhara-ppabhedānaü itihāsa-pa¤camānaü padako veyyākaraõo lokāyata-mahāpurisa-lakkhaõesu anavayo. Bhavaü hi Kåņadanto abhiråpo dassanãyo pāsādiko paramāya vaõõa-pokkharatāya samannāgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã akkhuddāvakāso dassanāya. Bhavaü hi Kåņadanto sãlavā vuddha-sãlã vuddha-sãlena samannāgato. Bhavaü hi Kåņadanto kalyāõa-vāco kalyāõa-vākkaraõo poriyā vācāya samannāgato vissaņņhāya aneëagalāya atthassa vi¤¤āpaniyā. Bhavaü hi Kåņadanto bahunnaü ācariya-pācariyo tãõi māõavaka-satāni mante vāceti, bahå kho pana nānā-disā nānā-janapadā māõavakā āgacchanti bhoto Kåņadantassa santike mantatthikā mante adhiyitukāmā. Bhavaü hi Kåņadanto jiõõo vuddho mahallako addhagato vayo anuppatto, samaõo Gotamo taruõo c' eva taruõa-paribbājako ca. Bhavaü hi Kåņadanto ra¤¤o Māgadhassa Seniyassa Bimbisārassa sakkato garukato mānito påjito apacito. Bhavaü hi Kåņadanto brāhmaõassa Pokkharasādissa sakkato garukato mānito påjito apacito. #<[page 131]># %% Bhavaü hi Kåņadanto Khānumataü ajjhāvasati sattussadaü satiõakaņņhodakaü sadha¤¤aü rāja-bhoggaü ra¤¤ā Māgadhena Seniyena Bimbisārena dinnaü rāja-dāyaü brahmadeyyaü. Yaü pi bhavaü Kåņadanto Khānumataü ajjhāvasati sattussadaü satiõakaņņhodakaü sadha¤¤aü rājabhoggaü ra¤¤ā Māgadhena Seniyena Bimbisārena dinnaü rāja-dāyaü brahma-deyyaü, iminā p' aīgena na arahati bhavaü Kåņadanto samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü, samaõo tveva Gotamo arahati bhavantaü Kåņadantaü dassanāya upasaükamitun ti.' 7. Evaü vutte Kåņadanto brāhmaõo te brāhmaõe etad avoca: `Tena hi bho mama pi suõātha, yathā mayam eva arahāma taü bhavantaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü, na tveva arahati so bhavaü Gotamo amhākaü dassanāya upasaükamituü. Samaõo khalu bho Gotamo ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho {jāti}-vādena. Yam pi bho samaõo {Gotamo} ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vādena, iminā p' aīgena na arahati so bhavaü Gotamo amhākaü dassanāya upasaükamituü, atha kho mayam eva arahāma taü bhavantaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü. Samaõo khalu bho Gotamo mahantaü ¤āti-saüghaü ohāya pabbajito. Samaõo khalu bho Gotamo pahåtaü hira¤¤a-suvaõõaü ohāya pabbajito bhåmi-gata¤ ca vehāsaņņha¤ ca. Samaõo khalu bho Gotamo daharo va samāno susukāëa-keso bhadrena yobbanena samannāgato paņhamena vayasā agārasmā anagāriyaü pabbajito. Samaõo khalu bho Gotamo akāmakānaü mātāpitunnaü assu-mukhānaü rudantānaü kesa-massuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajito. Samaõo khalu bho Gotamo abhiråpo dassanãyo pāsādiko paramāya vaõõa-pokkharatāya samannāgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã akkhuddāvakāso dassanāya. #<[page 132]># %<132 KæōADANTA SUTTA. [D. v. 7>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Samaõo khalu bho Gotamo sãlavā ariya-sãlã kusala-sãlã kusala-sãlena samannāgato. Samaõo khalu bho Gotamo kalyāõa-vāco kalyāõa-vākkaraõo poriyā vācāya samannāgato vissaņņhāya aneëagalāya atthassa vi¤¤āpaniyā. Samaõo khalu bho Gotamo bahunnaü ācariyapācariyako. Samaõo khalu bho Gotamo khãõa-kāma-rāgo vigata-cāpallo. Samaõo khalu bho Gotamo kamma-vādã kiriya-vādã apāpa-purekkhāro brahma¤¤āya pajāya. Samaõo khalu bho Gotamo uccā kulā pabbajito ādãnakkhattiyakulā. Samaõo khalu bho Gotamo aķķha-kulā pabbajito mahaddhanā mahā-bhogā. Samaõaü khalu bho Gotamaü tiro raņņhā tiro janapadā saüpucchituü āgacchanti. Samaõaü khalu bho Gotamaü anekāni devatā-sahassāni pāõehi saraõaü gatāni. Samaõaü khalu bho Gotamaü evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavā arahaü sammā-sambuddho vijjā-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma-sārathi satthā devamanussānaü buddho bhagavā ti." Samaõo khalu bho Gotamo dvattiüsa mahāpurisa-lakkhaõehi samannāgato. Samaõo khalu bho Gotamo ehi-sāgata-vādã sakhilo sammodako abbhākuņiko uttāna-mukho pubba-bhāsã. Samaõo khalu bho Gotamo catunnaü parisānaü sakkato garukato mānito påjito apacito. Samaõe khalu bho Gotame bahå devā ca manussā ca abhippasannā. Samaõo khalu bho Gotamo yasmiü gāme vā nigame vā paņivasati na tasmiü gāme vā nigame vā amanussā manusse viheņhenti. Samaõo khalu bho Gotamo saüghã gaõã gaõācariyo puthu-titthakarānam aggam akkhāyati. Yathā kho pana bho ekesaü samaõa-brāhmaõānaü yathā vā tathā vā yaso samudāgacchati na h' eva samaõassa Gotamassa yaso samudāgato, atha kho anuttarāya vijjā-caraõa-sampadāya samaõassa Gotamassa yaso samudāgato. Samaõaü khalu bho Gotamaü rājā Māgadho Seniyo Bimbisāro saputto sabhariyo sapariso sāmacco pāõehi saraõaü gato. #<[page 133]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Samaõaü khalu bho Gotamaü rājā Pasenadi Kosalo saputto sabhariyo sapariso sāmacco pāõehi saraõaü gato. Samaõaü khalu bho Gotamaü brāhmaõo Pokkharasādi saputto sabhariyo sapariso sāmacco pāõehi saraõaü gato. Samaõo khalu bho Gotamo ra¤¤o Māgadhassa Seniyassa Bimbisārassa sakkato garukato mānito påjito apacito. Samaõo khalu bho Gotamo ra¤¤o Pasenadissa Kosalassa sakkato garukato mānito påjito apacito. Samaõo khalu bho Gotamo Brāhmaõassa Pokkharasādissa sakkato garukato mānito påjito apacito. Samaõo khalu bho Gotamo Khānumataü anuppatto Khānumate viharati Ambalaņņhikāyaü. Ye kho pana keci samaõā vā brāhmaõā vā amhākaü gāmakkhettaü āgacchanti atithã no te honti. Atithã kho pan' amhehi sakkātabbā garukātabbā mānetabbā påjetabbā apacetabbā. Yam pi bho samaõo Gotamo Khānumataü anuppatto Khānumate viharati Ambalaņņhikāyaü atith' amhākaü samaõo Gotamo. Atithi kho pan' amhehi sakkātabbo garukātabbo mānetabbo påjetabbo apacetabbo. Iminā p' aīgena na arahati so bhavaü Gotamo amhākaü dassanāya upasaükamituü, atha kho mayam eva arahāma tam bhavantaü Gotamaü dassanāya upasaükamituü. Ettake kho aham bho tassa bhoto Gotamassa vaõõe pariyāpuõāmi, no ca kho so bhavaü Gotamo ettaka-vaõõo, aparimāõa-vaõõo hi so bhavaü Gotamo ti.' 8. Evaü vutte te brāhmaõā Kåņadantaü brāhmaõaü etad avocuü: `Yathā kho bhavaü Kåņadanto samaõassa Gotamassa vaõõe bhāsati ito ce pi so bhavaü Gotamo yojana-sate viharati alam eva saddhena kula-puttena dassanāya upasaükamituü api {puņaüsenāpi}. Tena hi bho sabbe va samaõaü Gotamaü dassanāya upasaükamissāmāti.' Atha kho Kåņadanto brāhmaõo mahatā brāhmaõagaõena saddhiü yena Ambalaņņhikā yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavatā saddhiü sammodiü sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdi. #<[page 134]># %<134 KæōADANTA SUTTA. [D. v. 8>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Khānumatakā pi kho brāhmaõa-gahapatikā app ekacce Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdiüsu, app ekacce Bhagavatā saddhiü sammodiüsu sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdiüsu, {app} ekacce yena Bhagavā ten' a¤jaliü panāmetvā ekamantaü nisãdiüsu, app ekacce nāma-gottaü sāvetvā ekamantaü nisãdiüsu, app ekacce tuõhã-bhåtā ekamantaü nisãdiüsu. 9. Ekamantaü nisinno kho Kåņadanto brāhmaõo Bhagavantaü etad avoca: `Sutaü me taü bho Gotama: "Samaõo Gotamo tividhaya¤¤a-sampadaü soëasa-parikkhāraü jānātãti." Na kho panāhaü jānāmi tividha-ya¤¤a-sampadaü soëasa-parikkhāraü, icchāmi cāhaü mahā-ya¤¤aü yajituü. Sādhu me bhavaü Gotamo tividha-ya¤¤a-sampadaü soëasa-parikkhāraü desetåti.' `Tena hi brāhmaõa suõohi, sādhukaü manasi-karohi, bhāsissāmãti.' `Evaü bho ' ti kho Kåņadanto brāhmaõo Bhagavato paccassosi. Bhagavā etad avoca: 10. `Bhåta-pubbaü brāhmaõa rājā Mahā-vijito nāma ahosi aķķho mahaddhano mahā-bhogo pahåta-jātaråpa-rajato pahåta-vittåpakaraõo pahåta-dhana-dha¤¤o paripuõõakosa-koņņhāgāro. Atha kho brāhmaõa ra¤¤o Mahā-vijitassa {rahogatassa} {patisallãnassa} evaü cetaso parivitakko udapādi: "Adhigatā kho me vipulā mānusakā bhogā, mahantaü paņhavi-maõķalaü abhivijiya ajjhāvasāmi. Yan nånāhaü mahā-ya¤¤aü yajeyyaü yaü mama assa dãgharattaü hitāya sukhāyāti." Atha kho brāhmaõa rājā Mahāvijito purohitaü brāhmaõaü āmantāpetvā etad avoca: "Idha mayhaü brāhmaõa {rahogatassa} {patisallãnassa} evaü cetaso parivitakko udapādi: `Adhigato me vipulā mānusakā bhogā, #<[page 135]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ mahantaü paņhavi-maõķalaü abhivijiya ajjhāvasāmi. Yan nånāhaü mahā-ya¤¤aü yajeyyaü, yaü mama assa dãgha-rattaü hitāya sukhāyāti.' Icchām' ahaü brāhmaõa mahā-ya¤¤aü yajituü. Anusāsatu maü bhavaü yaü mama assa dãgha-rattaü hitāya sukhāyāti." 11. `Evaü vutte brāhmaõa purohito brāhmaõo rājānaü Mahā-vijitaü etad avoca: "Bhoto kho ra¤¤o janapado sakaõņako sa-upapãëo, gāma-ghātā pi dissanti [nigamaghātā pi dissanti] nagara-ghātā pi dissanti pantha-duhanā pi dissanti. Bhava¤ ce kho pana rājā evaü sakaõņake janapade sa-upapãëe balim uddhareyya, akicca-kārã assa tena bhavaü rājā. Siyā kho pana bhoto ra¤¤o evam assa: `Aham etaü dassu-khãlaü vadhena vā bandhena vā jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya vā samåhanissāmãti,' na kho pan' etassa dassu-khãlassa evaü sammā samugghāto hoti. Ye te hatāvasesakā bhavissanti, te pacchā {ra¤¤o} janapadaü viheņhessanti. Api ca kho idaü saüvidhānaü āgamma evam etassa dassu-khãlassa sammā {samugghāto} hoti. Tena hi bhavaü rājā ye bhoto ra¤¤o janapade ussahanti kasi-gorakkhe tesam bhavaü rājā bãjabhattaü anuppādetu, ye bhoto ra¤¤o janapade ussahanti vaõijjāya tesam bhavaü rājā pābhataü anuppādetu, ye bhoto ra¤¤o janapade ussahanti rāja-porise tesam bhavaü rājā bhatta-vetanaü pakappetu, te ca manussā sa-kammapasutā ra¤¤o janapadaü na viheņhessanti, mahā ca ra¤¤o rāsiko bhavissati, khemaņņhitā janapadā akaõņakā anupapãëā, manussā ca mudā modamānā ure putte naccentā apāruta-gharā ma¤¤e viharissantãti." "`Evaü bho" ti kho brāhmaõa rājā Mahā-vijito purohitassa brāhmaõassa paņissutvā, ye ra¤¤o janapade ussahiüsu kasi-{gorakkhe} tesam bhavaü rājā {Mahā}-vijito bãjabhattaü anuppādesi, #<[page 136]># %<136 KæōADANTA SUTTA. [D. v. 11>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ ye ra¤¤o janapade ussahiüsu vaõijjāya tesaü rājā Mahā-vijito pābhataü anuppādesi, ye ra¤¤o janapade ussahiüsu rāja-porise, tesaü rājā Mahā-vijito bhatta-vetanaü pakappesi, te ca manussā sa-kamma-pasutā ra¤¤o janapadaü na viheņhesuü, mahā ca ra¤¤o rāsiko ahosi, khemaņņhitā janapadā akaõņakā anupapãëā, manussā ca mudā modamānā ure putte naccentā apāruta-gharā ma¤¤e vihariüsu. 12. `Atha kho brāhmaõa rājā Mahā-vijito purohitaü brāhmaõaü āmantāpetvā etad avoca: "Samåhato kho me bho dassu-khãlo, bhoto saüvidhānaü āgamma mahā ca me rāsiko khemaņņhitā janapadā akaõņakā anupapãëā manussā ca mudā modamānā ure putte naccentā apāruta-gharā ma¤¤e vihariüsu. Icchām' ahaü brāhmaõa mahāya¤¤aü yajituü. Anusāsatu maü bhavaü yaü mama assa dãgha-rattaü hitāya sukhāyāti." "`Tena hi bhavaü rājā ye bhoto ra¤¤o janapade khattiyā anuyuttā negamā c' eva jānapadā ca te bhavaü rājā āmantayataü: `Icchām' ahaü bho mahā-ya¤¤aü yajituü, anujānantu me bhonto yaü mama assa dãgha-rattaü hitāya sukhāyāti.' Ye bhoto ra¤¤o janapade amaccā pārisajjā negamā c' eva jānapadā ca . . . pe . . . brāhmaõa-mahāsāla negamā c' eva jānapadā ca . . . pe . . . gahapati-necayikā negamā c' eva jānapadā ca, te bhavaü rājā āmantayataü: `Icchām' ahaü bho mahā-ya¤¤aü yajituü, anujānantu me bhavanto yam mama assa dãgharattaü hitāya sukhāyāti."' "`Evaü bho" ti kho brāhmaõa rājā Mahā-vijito purohitassa brāhmaõassa paņissutvā ye ra¤¤o janapade khattiyā anuyuttā negamā c' eva jānapadā ca, te rājā Mahā-vijito āmantesi: #<[page 137]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "Icchām' ahaü bho mahā-ya¤¤aü yajituü, anujānantu me bhavanto yaü mama assa dãgha-rattaü hitāya sukhāyāti." "Yajataü bhavaü rājā ya¤¤aü, ya¤¤a-kālo mahā-rājāti." `Ye ra¤¤o janapade amaccā pārisajjā negamā c' eva jānapadā ca . . . pe . . . brāhmaõa-mahāsālā negamā c' eva jānapadā ca, gahapati-necayikā negamā c' eva jānapadā ca, te rājā Mahā-vijito āmantesi: "Icchām' ahaü bho mahā-ya¤¤aü yajituü, anujānantu me bhavanto yaü mama assa dãgha-rattaü hitāya sukhāyāti." "Yajataü bhavaü rājā ya¤¤am, ya¤¤a-kālo mahā-rājāti." `Iti 'me cattāro anumati-pakkhā tass' eva ya¤¤assa parikkhārā bhavanti. 13. `Rājā Mahā-vijito aņņhaīgehi samannāgato -Ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vādena -- Abhiråpo {dassanãyo} pāsādiko paramāya vaõõa-pokkharatāya samannāgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã akkhuddāvakāso dassanāya -- Aķķho {mahaddhano} mahābhogo pahåta-jātaråpa-rajato pahåta-vittåpakaraõo pahåtadhana-dha¤¤o paripuõõa-kosa-koņņhāgāro -- Balavā caturaīginiyā senāya samannāgato assavāya ovāda-patikarāya patapati ma¤¤e paccatthike yasasā -- Saddho dāyako dāna-pati anāvaņa-dvāro samaõa-brāhmaõa-kapaõiddhika-vaõibbaka-yācakānaü opāna-bhåto pu¤¤āni karoti -- Bahussuto tassa tass' eva {suta-jātassa} -- Tassa tass' eva kho pana bhāsitassa atthaü jānāti: "Ayaü imassa bhāsitassa attho, ayaü imassa bhāsitassa attho" ti -Paõķito viyatto medhāvã paņibalo atãtānāgata-paccuppanne atthe cintetuü. Rājā Mahā-vijito imehi aņņhaīgehi samannāgato. Iti imāni pi aņņhaīgāni tass' eva ya¤¤assa parikkhārā bhavanti. #<[page 138]># %<138 KæōADANTA SUTTA. [D. v. 13>% 14. Purohito brāhmaõo catuh' aīgehi samannāgato -Ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jātivādena -- Ajjhāyako manta-dharo tiõõaü vedānaü pāragå sanighaõķu-keņubhānaü sākkhara-ppabhedānaü itihāsapa¤camānaü padako veyyākaraõo lokāyata-mahāpurisalakkhaõesu anavayo -- Sãlavā vuddha-sãlã vuddha-sãlena samannāgato -- Paõķito viyatto medhāvã paņhamo vā dutiyo vā sujaü paggaõhantānaü. Purohito brāhmaõo imehi catuh' aīgehi samannāgato. Iti imāni pi cattār' aīgāni tass' eva ya¤¤assa parikkhārā bhavanti. 15. `Atha kho brāhmaõa purohito brāhmaõo ra¤¤o Mahā-vijitassa pubbe va ya¤¤ā tisso vidhā desesi: "Siyā kho pana bhoto ra¤¤o mahā-ya¤¤aü yiņņhu-kāmassa kocid eva vippaņisāro: `Mahā vata me bhogakkhandho vigacchissatãti,' so bhotā ra¤¤ā vippaņisāro na karaõãyo. Siyā kho pana bhoto ra¤¤o mahā-ya¤¤aü yajamānassa kocid eva vippaņisāro: "Mahā vata me bhogakkhandho vigacchatãti," so bhotā ra¤¤ā vippaņisāro na karaõãyo. Siyā kho pana bhoto ra¤¤o mahā-ya¤¤aü yiņņhassa kocid eva vippaņisāro: "Mahā vata me bhogakkhandho vigato" ti. so bhotā ra¤¤ā vippaņisāro na karaõãyo ti." `Imā kho brāhmaõa purohito brāhmaõo ra¤¤o Mahāvijitassa pubbe va ya¤¤ā tisso vidhā desesi.' 16. `Atha kho brāhmaõa purohito brāhmaõo ra¤¤o Mahā-vijitassa pubbe va ya¤¤ā dasah' ākārehi paņiggāhakesu vippaņisāraü paņivinodetuü: "âgamissanti kho bhoto ya¤¤aü pāõātipātino pi pāõātipātā paņiviratā. Ye tattha pāõātipātino tesaü yeva tena, ye tattha pāõātipātā paņiviratā te ārabbha yajatam bhavam modatam bhavaü cittam eva bhavaü antaraü pasādetu. âgamissanti kho bhoto ya¤¤aü adinnādāyino pi adinnādānā paņiviratā . . . pe . . . kāmesu micchācārino pi kāmesu micchācārā paņiviratā, musā-vādino pi måsā-vādā paņiviratā, {pisuõā}vācā pi {pisuõā}-vācāya paņiviratā, pharusā-vācā pi pharusāvācāya paņiviratā, samphappalāpino pi, samphappalāpā paņiviratā, #<[page 139]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ abhijjhāluno pi anabhijjhāluno pi, vyāpannacittā pi avyāp anna-cittā pi, micchā-diņņhikā pi sammādiņņhikā pi. Ye tattha micchā-diņņhikā tesaü yeva tena, ye tattha sammā-diņņhikā te ārabbha yajatam bhavaü modatam bhavaü cittam eva bhavaü antaraü pasādetåti." Imehi kho brāhmaõa purohito brāhmaõo ra¤¤o Mahāvijitassa pubbe va ya¤¤ā dasah' ākārehi paņiggāhakesu vippaņisāraü paņivinodesi. 17. `Atha kho brāhmaõa purohito brāhmaõo ra¤¤o Mahā-vijitassa mahā-ya¤¤aü yajamānassa soëasehi ākārehi cittaü sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaüsesi. "Siyā kho pana bhoto ra¤¤o mahā-ya¤¤aü yajamānassa kocid eva vattā: `Rājā kho Mahā-vijito mahā-ya¤¤aü yajati, no ca khvassa āmantitā khattiyā anuyuttā negamā c' eva jānapadā ca atha ca pana bhavaü rājā evaråpaü mahā-ya¤¤aü yajatãti.' Evam pi bhoto ra¤¤o vattā dhammato n' atthi, bhoto kho pana ra¤¤o āmantitā khattiyā anuyuttā negamā c' eva jānapadā ca, iminā ca p' etaü bhavaü rājā jānātu: `Yajatam bhavaü modatam bhavaü cittam eva bhavaü antaraü pasādetu.' -- Siyā kho pana bhoto ra¤¤o mahā-{ya¤¤aü} yajamānassa kocid eva vattā: `Rājā kho Mahā-vijito mahā-ya¤¤aü yajati, no ca khvassa āmantitā amaccā pārisajjā negamā c' eva jānapadā ca . . . pe . . . brāhmaõa-mahāsālā negamā c' eva jānapadā ca . . . pe . . . gahapati-necayikā negamā c' eva jānapadā ca atha ca pana bhavaü rājā evaråpaü ya¤¤aü yajatãti.' Evam pi bhoto ra¤¤o vattā dhammato n' atthi, bhoto pana ra¤¤o āmantitā gahapati-necayikā negamā c' eva jānapadā ca, iminā p' etaü bhavaü rājā jānātu: `Yajatam bhavaü modatam bhavaü cittam eva bhavaü antaraü pasādetu.' -- Siyā kho pana bhoto ra¤¤o mahāya¤¤aü yajamānassa kocid eva vattā: `Rājā kho Mahāvijito mahā-ya¤¤aü yajati, no ca kho ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko ca yāva sattamā pitāmahāyugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vādena, #<[page 140]># %<140 KæōADANTA SUTTA. [D. v. 17>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ atha ca pana bhavaü rājā evaråpaü mahā-ya¤¤aü yajatãti.' Evam pi kho bhoto ra¤¤o vattā dhammato n' atthi, bhavaü kho pana rājā ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddhagahaõiko ca yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho {jāti-vādena}, iminā p' etaü bhavaü rājā jānātu: `Yajatam bhavaü, modatam bhavaü, cittam eva bhavaü antaraü pasādetu.' -- Siyā kho pana bhoto ra¤¤o mahāya¤¤aü yajamānassa kocid eva vattā: `Rājā kho Mahāvijito mahā-ya¤¤aü yajati, no ca kho abhiråpo dassanãyo pāsādiko paramāya vaõõa-pokkharatāya samannāgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã akkhuddāvakāso dassanāya . . . pe . . . no ca kho aķķho mahaddhano mahābhogo pahåta-jātaråpa-rajato pahåta-vittåpakaraõo pahåtadhana-dha¤¤o paripuõõa-kosa-koņņhāgāro . . . pe . . . no ca kho balavā caturaīginiyā senāya samannāgato assavāya ovāda-patikarāya patapati ma¤¤e paccatthike yasasā . . . pe . . . no ca kho {saddho} dāyako dāna-pati anāvaņa-dvāro samaõa-brāhmaõa-{kappaõiddhika}-{vaõibbaka}-yācakānaü opāna-{bhåto} pu¤¤āni karoti . . . pe . . . no ca kho bahussuto tassa tassa suta-jātassa, . . . pe . . . no ca kho tassa tass' eva kho pana bhāsitassa atthaü jānāti: `Ayaü imassa bhāsitassa attho, ayaü imassa bhāsitassa attho ti.' . . . pe . . . no ca kho paõķito viyatto medhāvã paņibalo atãtānāgata-{paccuppanne} atthe cintetuü . . . pe . . . atha ca pana bhavaü rājā evaråpaü mahā-ya¤¤aü yajatãti.' Evam pi bhoto ra¤¤o vattā dhammato n' atthi, bhavaü kho pana rājā paõķito viyatto medhāvã paņibalo atãtānāgata-paccuppanne atthe cintetuü, iminā p' etaü bhavaü rājā jānātu: `Yajatam bhavaü, modatam bhavaü, cittam eva bhavaü antaraü pasādetu.' -- Siyā kho pana bhoto ra¤¤o mahā-ya¤¤aü yajamānassa kocid eva vattā: `Rājā kho Mahā-vijito mahā-ya¤¤aü yajati, no ca kho tassa purohito brāhmaõo ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vādena, atha ca pana bhavaü rājā evaråpaü ya¤¤aü yajatãti.' #<[page 141]># %% Evam pi bhoto ra¤¤o vattā dhammato n' atthi, bhoto kho ra¤¤o purohito brāhmaõo ubhato sujāto mātito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yāva sattamā pitāmahā-yugā akkhitto anupakkuņņho jāti-vādena, iminā p' etaü bhavaü rājā jānātu: `Yajataü bhavaü, modataü bhavaü, cittam eva bhavaü antaraü pasādetu . . . pe . . . Siyā kho pana bhoto ra¤¤o mahā-ya¤¤aü yajamānassa kocid eva vattā; `Rājā kho Mahā-vijito mahā-ya¤¤aü yajati, no ca khv assa purohito brāhmaõo ajjhāyako manta-dharo tiõõaü vedānaü pāragå sanighaõķu keņubhānaü sākkhara-ppabhedānaü itihāsa-pa¤camānaü padako veyyākaraõo lokāyata-mahāpurisa-lakkhaõesu anavayo . . . pe . . . no ca khvassa purohito brāhmaõo sãlavā vuddha-sãlã vuddhasãlena samannāgato . . . pe . . . no ca khvassa purohito brāhmaõo paõķito viyatto medhāvã paņhamo vā dutiyo vā sujaü paggaõhantānaü, atha ca pana bhavaü rājā evaråpaü mahā-ya¤¤aü yajatãti.' Evam pi bhoto ra¤¤o vattā dhammato n' atthi, bhoto kho pana ra¤¤o purohito brāhmaõo paõķito viyatto medhāvã paņhamo vā dutiyo vā sujaü paggaõhantānaü, iminā p' etaü bhavaü rājā jānātu: `Yajatam bhavaü, modatam bhavaü, cittam eva bhavaü {antaraü} pasādetåti." `Imehi kho brāhmaõa purohito brāhmaõo ra¤¤o Mahāvijitassa mahā-ya¤¤aü yajamānassa soëasehi ākārehi cittaü sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaüsesi. 18. `Tasmiü kho brāhmaõa ya¤¤e n' eva gāvo ha¤¤iüsu na ajeëakā ha¤¤iüsu na kukkuņa-såkarā ha¤¤iüsu, na vividhā pāõā saüghātaü āpajjiüsu, na rukkhā chijjiüsu yåpatthāya, na dabbhā låyiüsu barihisatthāya, ye pi 'ssa ahesuü dāsā ti vā pessā ti vā kammakarā ti vā te pi na daõķa-tajjitā na bhaya-tajjitā, na assu-mukhā rudamānā parikammāni akaüsu. Atha kho ye icchiüsu te akaüsu, ye na icchiüsu te na akaüsu, yaü icchiüsu taü akaüsu, yaü na icchiüsu, na taü akaüsu. Sappi-tela-navanãtadadhi-madhu-phāõitena c' eva so ya¤¤o niņņhānam agamāsi. #<[page 142]># %<142 KæōADANTA SUTTA. [D. v. 19>% 19. `Atha kho brāhmaõa khattiyā anuyuttā negamā c' eva jānapadā ca, amaccā pārisajjā negamā c' eva jānapadā ca, brāhmaõa-mahāsālā negamā c' eva jānapadā ca, gahapati-necayikā negamā c' eva jānapadā ca pahåtaü sāpateyyaü ādāya rājānaü Mahā-vijitaü upasaükamitvā evam āhaüsu; "Idaü, deva, pahåtaü sāpateyyaü devaü yeva uddissa ābhataü, taü devo patigaõhātåti." "Alam bho mama pi idaü pahåtaü sāpateyyaü dhammikena [balinā] abhisaükhittaü. Ta¤ ca vo hotu, ito ca bhãyo harathāti." `Te ra¤¤ā paņikkhittā ekamantaü apakkamma evaü sammantesuü: "Na kho etaü amhākaü patiråpaü mayaü imāni sāpateyyāni punad eva sakāni {gharāni} paņihareyyāma. Rājā kho Mahā-vijito mahā-ya¤¤aü yajati, hand' assa mayaü anuyāgino homāti." 20. `Atha kho brāhmaõa puratthimena ya¤¤āvāņassa khattiyā anuyuttā negamā c' eva jānapadā ca dānāni paņņhapesuü, dakkhiõena ya¤¤āvāņassa amaccā pārisajjā negamā c' eva jānapadā ca dānāni paņņhapesuü, pacchimena ya¤¤āvāņassa brāhmaõa-mahāsālā negamā c' eva jānapadā ca dānāni paņņhapesum, uttarena ya¤¤āvāņassa gahapati-necayikānegamā c' eva jānapadā ca dānāni paņņhapesuü. Tesu pi brāhmaõā ya¤¤esu n' eva gāvo ha¤¤iüsu na ajeëakā ha¤¤iüsu na kukkuņa-såkarā {ha¤¤iüsu}, na vividhā pāõā saüghātaü āpajjiüsu, na rukkhā chijjiüsu yåpatthāya, na dabbhā låyiüsu barihisatthāya, ye pi tesaü ahesuü dāsā ti vā pessā ti vā {kammakarā} ti vā te pi na daõķa-tajjitā na bhaya-tajjitā na assu-mukhā rudamānā parikammāni akaüsu. Atha kho ye icchiüsu te akaüsu, ye na icchiüsu na te akaüsu, yaü icchiüsu taü akaüsu, yaü na icchiüsu na taü akaüsu. Sappi-tela-navanãtadadhi-madhu-phāõitena c' eva te ya¤¤ā niņņhānam āgamaüsu. #<[page 143]># %% `Iti cattāro ca anumati-pakkhā, rājā Mahā-vijito aņņhaīgehi samannāgato, purohito brāhmaõo catuh' aīgehi samannāgato, tisso ca vidhā. Ayaü vuccati brāhmaõa tividhā ya¤¤a-sampadā soëasa-parikkhārā ti.' 21. Evaü vutte te brāhmaõā unnādino uccā-saddā mahā-saddā ahesuü: `Aho ya¤¤o, aho ya¤¤a-sampadā ti.' Kåņadanto pana brāhmaõo tuõhã-bhåto va nisinno hoti. Atha kho te brāhmaõā Kåņadantaü brāhmaõaü etad avocuü: `Kasmā pana bhavaü Kåņadanto samaõassa Gotamassa subhāsitaü subhāsitato nābbhanumodatãti.' `Nāhaü bho samaõassa Gotamassa subhāsitaü subhāsitato nābbhanumodāmi, muddhā pi tassa vipateyya yo samaõassa Gotamassa subhāsitaü subhāsitato nābbhanumodeyya. Api ca me bho evaü hoti: "Samaõo Gotamo na evam āha: `Evam me sutan' ti vā, `Evaü arahati bhavitun' ti vā, api ca samaõo Gotamo `Evan tadā āsi, itthaü tadā āsi,' tveva abhāsi." Tassa mayhaü bho evaü hoti: "Addhā samaõo Gotamo tena samayena rājā vā ahosi Mahā-vijito ya¤¤a-sāmi, purohito vā brāhmaõo tassa ya¤¤assa yājetā ti." Abhijānāti pana bhavaü Gotamo {evaråpaü} ya¤¤aü yajitvā vā yājetvā vā kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü {upapajjitā} ti?' `Abhijānām' ahaü brāhmaõa evaråpaü ya¤¤aü yajitvā vā yājetvā vā kāyassa-bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü {upapajjitā}. Ahan tena samayena purohito brāhmaõo ahosiü tassa ya¤¤assa yājetā ti.' 22. `Atthi pana bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imāya ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti?' #<[page 144]># %<144 KæōADANTA SUTTA. [D. v. 22>% `Atthi kho brāhmaõa a¤¤o ya¤¤o imāya ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya appaņņhataro ca appasamārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti.' `Katamo pana so bho Gotama ya¤¤o imāya ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya appaņņhataro ca paõãtataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti?' `Yāni kho tāni brāhmaõa nicca-dānāni anukåla-ya¤¤āni sãlavante pabbajite uddissa dãyanti, ayaü kho brāhmaõa ya¤¤o imāya ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti.' 23. `Ko nu kho bho Gotama hetu ko paccayo yena taü nicca-dānaü anukåla-ya¤¤aü imāya ti-vidhāya ya¤¤asampadāya soëasa-parikkhārāya appaņņhatara¤ ca appasamārabbhatara¤ ca mahapphalatara¤ ca mahānisaüsatara¤ cāti?' `Na kho brāhmaõa evaråpaü ya¤¤aü upasaükamanti arahanto vā arahanta-maggaü vā samāpannā. Taü kissa hetu? Dissanti h' ettha brāhmaõa daõķappahārā pi galaggahā pi. Tasmā evaråpaü ya¤¤aü na upasaükamanti arahanto vā arahanta-maggaü vā samāpannā. Yāni kho pana tāni nicca-dānāni anukåla-ya¤¤āni sãlavante pabbajite uddissa dãyanti, evaråpaü kho brāhmaõa ya¤¤aü upasaīkamanti arahanto vā arahanta-maggaü vā samāpannā. Taü kissa hetu? Na h' ettha brāhmaõa dissanti daõķappahārā pi galaggahā pi. Tasmā evaråpaü ya¤¤aü upasaīkamanti arahanto vā arahanta-maggaü vā samāpannā. Ayaü kho brāhmaõa hetu ayaü paccayo yen' etaü niccadānaü anukåla-ya¤¤aü imāya ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya appaņņhatara¤ ca appa-samārabbhatara¤ ca mahapphalatara¤ ca mahānisaüsatara¤ cāti.' 24. `Atthi pana bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imāya ca tividhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca nicca-dānena anukåla-ya¤¤ena appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti?' #<[page 145]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ `Atthi kho brāhmaõa a¤¤o ya¤¤o imāya ca ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca niccadānena anukåla-ya¤¤ena appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti. `Katamo pana so bho Gotama ya¤¤o imāya ca ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca niccadānena anukåla-ya¤¤ena appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti?' `Yo kho brāhmaõa cātuddisaü saüghaü uddissa vihāraü karoti, ayaü kho brāhmaõa ya¤¤o imāya ca tividhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca nicca-dānena anukåla-ya¤¤ena appaņņhataro ca appasamārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti. 25. `Atthi pana bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imāya ca tividhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca nicca-dānena anukåla-ya¤¤ena iminā ca vihāra-dānena appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro mahānisaüsataro cāti?' `Atthi kho brāhmaõa a¤¤o ya¤¤o imāya ca ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca niccadānena anukåla-ya¤¤ena iminā ca vihāra-dānena appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti.' `Katamo pana so bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imāya ca tividhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca nicca-dānena anukåla-ya¤¤ena iminā ca vihāra-dānena appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti?' `Yo kho brāhmaõa pasanna-citto Buddhaü saraõaü gacchati Dhammaü saraõaü gacchati Saüghaü saraõaü gacchati, ayaü brāhmaõa ya¤¤o imāya ca ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca niccadānena anukåla-ya¤¤ena iminā ca vihāra-dānena appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti. #<[page 146]># %<146 KæōADANTA SUTTA. [D. v. 25>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 26. `Atthi pana bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imāya ca tividhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca nicca-dānena anukåla-ya¤¤ena iminā ca vihāra-dānena imehi ca saraõāgamanehi appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti?' `Atthi kho, brāhmaõa, a¤¤o ya¤¤o imāya ca ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca niccadānena anukåla-ya¤¤ena iminā ca vihāra-dānena imehi ca saraõāgamanehi appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti.' `Katamo pana so bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imāya ca tividhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca nicca-dānena anukåla-ya¤¤ena iminā ca {vihāra}-dānena imehi ca saraõāgamanehi appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti?' `Yo kho brāhmaõa pasanna-citto sikkhā-padāni samādiyati, -- pāõātipātā veramaõã, adinnādānā veramaõã, kāmesu micchācārā veramaõã, musā-vādā veramaõã, surā-merayamajja-pamādaņņhānā veramaõã -- ayaü kho brāhmaõa ya¤¤o imāya ca ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca nicca-dānena anukåla-ya¤¤ena iminā ca vihāradānena imehi ca saraõāgamanehi appaņņhataro ca appasamārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti.' 27. `Atthi pana bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imāya ca ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca nicca-dānena anukåla-ya¤¤ena iminā ca vihāra-dānena imehi ca saraõāgamanehi imehi ca sikkhā-padehi appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti?' `Atthi kho brāhmaõa a¤¤o ya¤¤o imāya ca ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca niccadānena anukåla-ya¤¤ena iminā ca vihāra-dānena imehi ca saraõāgamanehi imehi ca sikkhā-padehi appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti.' #<[page 147]># %% `Katamo so bho Gotama ya¤¤o imāya ca ti-vidhāya ya¤¤a-sampadāya soëasa-parikkhārāya iminā ca niccadānena anukåla-ya¤¤ena iminā ca vihāra-dānena imehi ca saraõāgamanehi imehi ca sikkhā-padehi appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro cāti?' `Idha brāhmaõa Tathāgato loke uppajjati arahaü sammāsambuddho . . . yathā Sāma¤¤a-phale evaü vitthāretabbaü . . . pe . . . Evaü kho brāhmaõa bhikkhu sãla-sampanno hoti. . . . pe . . . paņhamajjhānaü upasampajja viharati. Ayaü kho brāhmaõa ya¤¤o purimehi ya¤¤ehi appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro ca. . . . pe . . . dutivajjhānaü . . . tatiyajjhānaü . . . catutthajjhānaü upasampajja viharati. Ayam pi kho brāhmaõa ya¤¤o purimehi ya¤¤ehi appaņņhataro ca appasamārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro ca. . . . pe . . . ¤āõa-dassanāya cittaü abhinãharati abhi- ninnāmeti. Ayam pi kho brāhmaõa ya¤¤o purimehi ya¤¤ehi appaņņhataro ca appa-samārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro ca. . . . pe . . . "nāparaü itthattāyāti" pajānāti. Ayaü kho brāhmaõa ya¤¤o purimehi ya¤¤ehi appaņņhataro ca appasamārabbhataro ca mahapphalataro ca mahānisaüsataro ca. Imāya ca brāhmaõa ya¤¤a-sampadāya a¤¤ā ya¤¤asampadā uttarãtarā vā paõãtatarā vā n' atthãti.' 28. Evaü vutte Kåņadanto brāhmaõo Bhagavantaü etad avoca: `Abhikkantaü bho Gotama, abhikkantaü bho Gotama. Seyyathā pi bho Gotama nikkujjitaü vā ukkujjeyya, paņicchannaü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andha-kāre vā tela-pajjotaü dhāreyya: "cakkhumanto råpāni dakkhintãti," evam eva bhotā Gotamena aneka-pariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaü Bhagavantaü Gotamaü saraõaü gacchāmi, dhamma¤ ca bhikkhusaügha¤ ca, upāsakam maü bhavaü Gotamo dhāretu ajjatagge pāõupetaü saraõaü gataü. Esāhaü bho {Gotama} satta ca usabha-satāni satta ca vacchatara-satāni satta ca vacchatarã-satāni satta ca aja-satāni satta ca urabbha-satāni mu¤cāpemi, #<[page 148]># %<148 KæōADANTA SUTTA. [D. v. 28>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ jãvitaü demi, haritāni c' eva tiõāni khādantu sãtāni ca pāniyāni pivantu, sãto ca nesaü vāto upavāyatan ti.' 29. Atha kho Bhagavā Kåņadantassa brāhmaõassa anupubbikathaü kathesi seyyathãdaü dāna-kathaü sãlakathaü sagga-kathaü kāmānaü ādãnavaü okāraü saükilesaü, nekkhamme ānisaüsaü pakāsesi. Yadā Bhagavā a¤¤āsi Kåņadantaü brāhmaõaü kalla-cittaü mudu-cittaü vinãvaraõa-cittaü udagga-cittaü pasanna-cittaü, atha yā Buddhānaü sāmukkaüsikā dhamma-desanā taü pakāsesi: dukkhaü samudayaü nirodhaü maggaü. Seyyathā pi nāma suddhaü vatthaü apagata-kāëakaü sammad eva rajanaü patigaõheyya, evam eva Kåņadantassa brāhmaõassa tasmiü yeva āsane virajaü vãta-malaü dhamma-cakkhuü udapādi: `yaü ki¤ci samudaya-dhammaü sabban taü nirodha-dhamman ti.' 30. Atha kho Kåņadanto brāhmaõo diņņha-dhammo pattadhammo vidita-dhammo pariyogāëha-dhammo tiõõa-vicikiccho vigata-kathaükatho {vesārajja-ppatto} aparappaccayo satthu sāsane Bhagavantaü etad avoca: `Adhivāsetu me bhavaü Gotamo svātanāya bhattaü saddhiü bhikkhusaüghenāti.' Adhivāsesi Bhagavā tuõhã-bhāvena. Atha kho Kåņadanto brāhmaõo Bhagavato adhivāsanaü viditvā, uņņhāy' āsanā Bhagavantaü abhivādetvā padakkhiõaü katvā pakkāmi. Atha kho Kåņadanto brāhmaõo tassā rattiyā accayena sake ya¤¤āvāņe paõãtaü khādaniyaü bhojaniyaü paņiyādetvā Bhagavato kālaü ārocāpesi: `Kālo bho Gotama, niņņhitaü bhattan ti.' Atha kho Bhagavā pubbaõha-samayaü nivāsetvā pattacãvaraü ādāya saddhiü bhikkhu-saüghena yena Kåņadantassa brāhmaõassa ya¤¤āvāņo ten' upasaükami, upasaükamitvā pa¤¤atte āsane nisãdi. Atha kho Kåņadanto brāhmaõo Buddha-pamukhaü bhikkhu-saüghaü paõãtena khādaniyena bhojaniyena sahatthā santappesi sampavāresi. #<[page 149]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Atha kho Kåņadanto brāhmaõo Bhagavantaü bhuttāviü onãta-patta-pāõiü a¤¤ataraü nãcaü āsanaü gahetvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho Kåņadantaü {brāhmaõaü} Bhagavā dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā {sampahaüsetvā} uņņhāy' āsanā pakkāmãti. KæōADANTA-SUTTAũ. #<[page 150]># %< 150>% [vi. Mahāli Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Vesāliyaü viharati Mahāvane {kåņāgāra-}sālāyaü. Tena kho pana samayena sambahulā Kosalakā ca brāhmaõa-dåtā Māgadhakā ca brāhmaõa-dåtā Vesāliyaü paņivasanti kenacid eva karaõãyena. Assosuü kho te Kosalakā ca brāhmaõadåtā Māgadhakā ca brāhmaõa-dåtā: `Samaõo khalu bho Gotamo Sakya-putto Sakya-kulā pabbajito Vesāliyaü viharati Mahāvane kåņāgāra-sālāyaü. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyāõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavā arahaü sammāsambuddho vijjā-caraõa-{sampanno} sugato loka-vidå anuttaro purisadamma-sārathi satthā deva-manussānaü buddho bhagavā." So imaü lokaü sadevakaü samārakaü sabrahmakaü sassamaõa-brāhmaõiü pajaü {sadeva-manussaü} sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā pavedeti. So dhammaü deseti ādi-kalyāõaü majjhe kalyāõaü pariyosāna-kalyāõaü sātthaü savya¤janaü, kevala-paripuõõaü parisuddhaü brahma-cariyaü pakāseti. Sādhu kho pana tathā-råpānaü arahataü dassanaü hotãti."' 2. Atha kho te Kosalakā ca brāhmaõa-dåtā Māgadhakā ca brāhmaõa-dåtā yena Mahāvanaü kåņāgāra-sālā ten' upasaükamiüsu. Tena kho pana samayena āyasmā Nāgito Bhagavato upaņņhāko hoti. Atha kho te Kosalakā ca brāhmaõa-dåtā Māgadhakā ca brāhmaõa-dåtā yen' āyasmā Nāgito ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvā āyasmantaü Nāgitaü etad avocuü: `Kahan nu kho bho Nāgita etarahi so bhavaü Gotama viharati, dassana-kāmā hi mayaü taü Gotaman ti?' #<[page 151]># %% `Akālo kho āvuso Bhagavantaü dassanāya, patisallãno Bhagavā ti.' Atha kho te Kosalakā ca brāhmaõa-dåtā Māgadhakā ca brāhmaõa-dåtā tatth' eva ekamantaü nisãdiüsu: `Disvā va mayaü taü Bhagavantaü Gotamaü gamissāmāti.' 3. Oņņhaddho pi Licchavi mahatiyā Licchavi-parisāya saddhiü yena Mahāvanaü kåņāgāra-sālā yen' āyasmā Nāgito ten' upasaükami, upasaükamitvā āyasmantaü Nāgitaü abhivādetvā ekamantaü aņņhāsi. Ekamantaü ņhito kho Oņņhaddho Licchavi āyasmantaü Nāgitaü etad avoca: `Kahan nu kho bhante Nāgita etarahi so Bhagavā viharati arahaü sammā-sambuddho, dassana-kāmā hi mayaü taü Bhagavantam arahantaü sammā-{sambud-} dhanti?' `Akālo kho Mahāli Bhagavantaü dassanāya, patisallãno Bhagavā' ti. Oņņhaddho pi Licchavi tatth' eva ekamantaü nisãdi: `Disvā v' ahan taü Bhagavantaü gamissāmi arahantaü sammā-sambuddhan ti.' 4. Atha kho Sãho samaõuddeso yen' āyasmā Nāgito ten' upasaükami, upasaükamitvā āyasmantaü Nāgitaü abhi{vādetvā} ekamantaü aņņhāsi. Ekamantaü ņhito kho Sãho samaõuddeso āyasmantaü Nāgitaü etad avoca: `Ete bhante Kassapa sambahulā Kosalakā ca brāhmaõa-dåtā Māgadhakā ca brāhmaõa-dåtā idh' upasaükantā Bhagavantaü dassanāya. Oņņhaddho pi Licchavi mahatiyā Licchaviparisāya saddhiü idh' upasaükanto Bhagavantaü dassanāya. Sādhu bhante Kassapa labhataü esā janatā dassanāyāti.' `Tena hi Sãha tvaü yeva Bhagavato ārocehãti.' `Evaü bhante' ti kho Sãho samaõuddeso āyasmato Nāgitassa paņissutvā yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaīkamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü aņņhāsi. Ekamantaü ņhito kho Sãho samaõuddeso Bhagavantaü etad avoca: `Ete bhante sambahulā Kosalakā ca brāhmaõadåtā Māgadhakā ca brāhmaõa-dåtā idh' upasaükantā Bhagavantaü dassanāya. Oņņhaddho pi Licchavi mahatiyā Licchavi-parisāya saddhiü idh' upasaükanto Bhagavantaü dassanāya. #<[page 152]># %<152 MAHâLI SUTTA. [D. vi. 4>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Sādhu bhante labhataü esā janatā Bhagavantaü dassanāyāti.' `Tena hi Sãha vihāra-pacchāyāya āsanaü pa¤¤āpehãti.' `Evam bhante' ti kho Sãho samaõuddeso Bhagavato paņissutvā vihāra-pacchāyāya āsanaü pa¤¤āpesi. Atha kho Bhagavā vihārā nikkhamma vihāra-pacchāyāya pa¤¤atte āsane nisãdi. 5. Atha kho te Kosalakā ca brāhmaõa-dåtā Māgadhakā ca brāhmaõa-dåtā yena Bhagavā ten' upasaükamiüsu. Upasaükamitvā Bhagavatā saddhiü sammodiüsu sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdiüsu. Oņņhaddho pi Licchavi mahatiyā Licchavi-parisāya saddhiü yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Oņņhaddho Licchavi Bhagavantaü etad avoca: `Purimāni bhante divasāni purimatarāni Sunakkhatto Licchavi-putto yenāhaü ten' upasaükami, upasaükamitvā maü etad avoca: "Yad agge ahaü Mahāli Bhagavantaü upanissāya viharissāmi na ciraü tãõi vassāni, dibbāni hi kho {råpāni} passāmi piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni, no ca kho dibbāni saddāni suõāmi piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyānãti." Santān' eva nu kho bhante Sunakkhatto Licchavi-putto dibbāni saddāni nāssosi piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni, no udāhu asantānãti?' `Santān' eva kho Mahālã Sunakkhatto Licchavi-putto dibbāni saddāni nāssosi piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni no asantānãti.' 6. `Ko nu kho bhante hetu, ko paccayo, yena santān' eva Sunakkhatto Licchavi-putto dibbāni saddāni nāssosi piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni no asantānãti?' #<[page 153]># %% `Idha Mahāli bhikkhuno puratthimāya disāya ekaüsabhāvito samādhi hoti dibbānaü {råpānaü} dassanāya piyaråpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, no ca kho dibbānaü saddānaü savanāya piya-råpānaü {kāmåpasaühitānaü} rajanãyānaü. So puratthimāya disāya ekaüsabhāvite samādhimhi dibbānaü råpānaü dassanāya piyaråpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, no ca kho dibbānaü saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü {rajanãyānaü}, puratthimāya disāya dibbāni råpāni passati piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni, no ca kho dibbāni saddāni suõāti piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni. Taü kissa hetu? Evaü h' etaü Mahāli hoti bhikkhuno puratthimāya disāya ekaüsa-bhāvite samādhimhi dibbānaü {råpānaü} dassanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, no ca kho dibbānaü saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü. 7. `Puna ca paraü Mahāli bhikkhuno . . . pe . . . {dakkhiõāya} disāya . . . pacchimāya disāya . . . uttarāya disāya . . . uddham adho tiriyaü ekaüsa-bhāvito samādhi hoti dibbānaü råpānaü dassanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, no ca kho dibbānaü saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü. So uddham adho tiriyaü ekaüsa-bhāvite samādhimhi dibbānaü råpānaü dassanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, no ca kho dibbānaü saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, uddham adho tiriyaü dibbāni råpāni passati piya-råpāni kāmåpasaühitāni {rajanãyāni}, no ca kho dibbāni saddāni suõāti piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni. Tam kissa hetu? Evaü h' etaü Mahāli hoti bhikkhuno uddham adho tiriyaü ekaüsa-bhāvite samādhimhi dibbānaü råpānaü dassanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, no ca kho dibbānaü saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü. #<[page 154]># %<154 MAHâLI SUTTA. [D. vi. 8>% 8. `Idha Mahāli bhikkhuno puratthimāya disāya ekaüsabhāvito samādhi hoti dibbānaü saddānaü savanāya piyaråpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, no ca kho dibbānaü råpānaü dassanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü. So puratthimāya disāya ekaüsabhāvite samādhimhi dibbānaü saddānaü savanāya piyaråpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, no ca kho dibbānaü råpānaü dassanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, puratthimāya disāya dibbāni saddāni suõāti piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni, no ca kho dibbāni råpāni passati piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni. Tam kissa hetu? Evaü h' etaü Mahāli hoti bhikkhuno puratthimāya disāya ekaüsa-bhāvite samādhimhi dibbānaü saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, no ca kho dibbānaü råpānaü dassanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü. 9. `Puna ca paraü Mahāli bhikkhuno dakkhiõāya disāya . . . pacchimāya disāya . . . uttarāya disāya . . . uddham adho tiriyaü ekaüsa-bhāvito samādhi hoti dibbānaü saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, no ca kho dibbānaü råpānaü dassanāya piyaråpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü. So uddham adho tiriyaü ekaüsa-bhāvite samādhimhi dibbānaü saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, no ca kho dibbānaü råpānaü dassanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, uddhaü adho tiriyaü dibbāni saddāni suõāti piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni, no ca kho dibbāni råpāni passati piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni. Taü kissa hetu? Evaü h' etaü Mahāli hoti {bhikkhuno} uddham adho tiriyaü ekaüsa-bhāvite samādhimhi dibbānaü saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, no ca kho dibbānaü råpānaü dassanāya piyaråpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü. 10. `Idha Mahāli bhikkhuno puratthimāya disāya ubhayaüsa-bhāvito samādhi hoti dibbāna¤ ca råpānaü dassanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü dibbānaü saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü. #<[page 155]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So {puratthimāya} disāya ubhayaüsa-bhāvite samādhimhi dibbānaü råpānaü dassanāya piyā-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānam, dibbāna¤ ca saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpāsamhitāõaü rajanãyānaü, puratthimāya disāya dibbāni ca råpāni passati piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni, dibbāni saddāni suõāti piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni. Tam kissa hetu? Evaü h' etaü Mahāli hoti bhikkhuno puratthimāya disāya ubhayaüsa-bhāvite samādhimhi dibbānaü saddānaü dassanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, dibbāna¤ ca saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü. 11. `Puna ca paraü Mahāli bhikkhuno {dakkhiõāya} disāya . . . pe . . . pacchimāya disāya . . . uttarāya disāya . . . uddham adho tiriyaü ubhayaüsa-bhāvito samādhi hoti dibbāna¤ ca råpānaü dassanāya piyaråpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, dibbāna¤ ca saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü. So uddham adho tiriyaü ubhayaüsa-bhāvite samādhimhi dibbāna¤ ca {råpānaü} dassanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, dibbāna¤ ca saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, uddham adho tiriyaü dibbāni råpāni passati piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni, dibbāni ca saddāni suõāti piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni. Taü kissa hetu? Evaü h' etaü Mahāli hoti bhikkhuno uddham adho tiriyaü ubhayaüsa-bhāvite samādhimhi dibbāna¤ ca råpānaü dassanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü, dibbāna¤ ca saddānaü savanāya piya-råpānaü kāmåpasaühitānaü rajanãyānaü. `Ayaü kho Mahāli hetu, ayaü paccayo, yena santān' eva Sunakkhatto Licchavi-putto dibbāni saddāni nāssosi piya-råpāni kāmåpasaühitāni rajanãyāni, no asantānãti.' 12. `Etāsaü nåna bhante samādhi-bhāvanānaü sacchikiriyā-hetu bhikkhå Bhagavati brahmacariyaü carantãti?' `Na kho Mahāli etāsaü samādhi-bhāvanānaü sacchikiriyā-hetu bhikkhå mayi brahmacariyaü caranti. #<[page 156]># %<156 MAHâLI SUTTA. [D. vi. 12>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Atthi kho Mahāli a¤¤e ca dhammā uttaritarā ca paõãtatarā ca yesaü sacchikiriyā-hetu bhikkhå mayi brahmacariyaü carantãti.' 13. `Katame pana te bhante dhammā uttaritarā ca paõãtatarā ca yesaü sacchikiriyā-hetu bhikkhå Bhagavati brahmacariyaü caranti?' `Idha Mahāli bhikkhu tiõõaü saüyojanānaü parikkhayā sotāpanno hoti avinipāta-dhammo niyato sambodhi-parāyano. Ayaü pi kho Mahāli dhammo uttaritaro ca paõãtataro ca yassa sacchikiriyā-hetu bhikkhå mayi brahmacariyaü caranti. `Puna ca paraü Mahāli bhikkhu tiõõaü saüyojanānaü parikkhayā rāga-dosa-mohānaü tanuttā sakadāgāmã hoti, sakid eva imaü lokaü āgantvā dukkhass' antaü karoti. Ayaü pi kho Mahāli dhammo uttaritaro ca paõãtataro ca yassa sacchikiriyā-hetu bhikkhå mayi brahmacariyaü caranti. `Puna ca paraü Mahāli bhikkhu pa¤cannaü orambhāgiyānaü saüyojanānaü parikkhayā opapātiko hoti tatthaparinibbāyi anāvatti-dhammo tasmā lokā. Ayaü pi kho Mahāli dhammo uttaritaro ca paõãtataro ca yassa sacchikiriyā-hetu bhikkhå mayi brahmacariyaü caranti. `Puna ca paraü Mahāli bhikkhu āsavānaü khayā anāsavaü {ceto}-vimuttiü pa¤¤ā-vimuttiü diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaü pi kho Mahāli dhammo uttaritaro ca paõãtataro ca yassa sacchikiriyā-hetu bhikkhå mayi brahmacariyaü caranti. `Ime kho Mahāli dhammā uttaritarā ca paõãtatarā ca yesaü sacchikiriyā-hetu bhikkhå mayi brahmacariyaü carantãti.' 14. `Atthi pana bhante maggo, atthi paņipadā etesaü dhammānaü sacchikiriyāyāti?' `Atthi kho Mahāli maggo, atthi paņipadā etesaü dhammānaü sacchikiriyāyāti.' #<[page 157]># %% `Katamo pana bhante maggo, katamo paņipadā, etesaü dhammānaü sacchikiriyāyāti?' `Ayaü eva ariyo aņņhaīgiko maggo seyyathãdaü sammā-diņņhi sammā-saīkappo sammā-vācā sammā-kammanto sammā-ājãvo sammā-vāyāmo sammā-sati sammā-samādhi. Ayaü kho Mahāli maggo, ayaü paņipadā etesaü dhammānaü sacchikiriyāya. 15. `Ekaü idāhaü Mahāli samayaü Kosambiyaü viharāmi Ghositārāme. Atha kho dve pabbajitā Maõķisso ca paribbājako Jāliyo ca dārupattik-{antevāsã} yenāhaü ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvā mama saddhiü sammodiüsu, sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü aņņhaüsu. Ekamantaü ņhitā kho dve pabbajitā maü etad avocuü: "`Kin nu kho āvuso bho {Gotama} taü jãvaü taü sarãram udāhu a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran ti?" "`Tena h' āvuso suõātha sādhukaü manasikarotha bhāsissāmãti." "`Evaü āvuso" ti kho te dve pabbajitā mama paccassosuü. Atha kho cāhaü etad avocaü: 16. `Idh' āvuso Tathāgato loke uppajjati arahaü sammāsambuddho . . . pe . . . yathā Sāma¤¤a-phale evaü vitthāretabbaü. . . . Evaü kho āvuso bhikkhu sãla-sampanno hoti. . . . pe . . . pathamajjhānaü upasampajja viharati. Yo nu kho āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti?' `Yo so āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati kallaü tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti.' `Ahaü kho pan' etaü āvuso evaü jānāmi evaü passāmi. Atha ca panāhaü na vadāmi "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā. 17. `Dutiyajjhānaü . . . pe . . . tatiyajjhānam . . . catutthajjhānaü upasampajja viharati. #<[page 158]># %<158 MAHâLI SUTTA. [D. vi. 17>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yo nu kho āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti?' `Yo so āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati, kallaü tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti.' `Ahaü kho pan' etaü āvuso evaü jānāmi evaü passāmi, atha ca panāhaü na vadāmi "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā. 18. `Ĩāõa-dassanāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. Yo nu kho āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti?' `Yo so āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati kallaü tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti.' `Ahaü kho pan' etaü āvuso evaü jānāmi evaü passāmi, atha ca panāhaü na vadāmi "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā. 19. "`Nāparaü {itthattāyāti}" pajānāti. Yo nu kho āvuso bhikkhu evaü {jānāti} evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti? `Yo so āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati, na kallaü tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti.' `Ahaü kho pan' etaü āvuso evaü jānāmi evaü passāmi, atha ca panāhaü na vadāmi "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti.' Idam avoca Bhagavā. Attamano Oņņhaddho Licchavi Bhagavato bhāsitaü abhinandãti. MAHâLI SUTTANTAũ. #<[page 159]># %< 159>% [vii. Jāliya Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Kosambiyaü viharati Ghositārāme. Atha kho dve pabbajitā Maõķisso ca paribbājako Jāliyo ca dārupattik-antevāsã yena Bhagavā ten' upasaükamiüsu. Upasaükamitvā Bhagavatā saddhiü sammodiüsu, sammodanãyaü kathaü {sārāõãyaü} {vãtisāretvā} ekamantaü aņņhaüsu. Ekamantaü {thitā kho te dve pabbajitā Bhagavantaü etad avocuü: `Kin nu kho āvuso Gotama taü jãvaü taü sarãraü udāhu a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran ti?' `Tena h' āvuso suõātha sādhukaü manasikarotha bhāsissāmãti.' `Evam āvuso' ti kho te dve pabbajitā Bhagavato paccassosuü. Bhagavā etad avoca: 2. `Idh' āvuso Tathāgato loke uppajjati arahaü sammāsambuddho . . .pe . . . yathā Sāma¤¤a-phale evaü vitthāre tabbaü . . . Evaü kho āvuso bhikkhu sãlasampanno hoti. . . .pe . . . paņhamajjhānaü upasampajja viharati. Yo nu kho āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sariran" ti vā "a¤¤aü jãvaü annaü sarãran" ti vā ti?' `Yo so āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati, kallaü tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti.' `Ahaü kho pan' etaü āvuso evaü jānāmi evaü passāmi. Atha ca panāhaü na vadāmi "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā. #<[page 160]># %<160 JâLIYA SUTTA. [D. vii. 3>% 3. `Dutiyajjhānaü . . . pe . . . tatiyajjhānaü . . . catutthajjhānaü upasampajja viharati. Yo nu kho āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti?' `Yo so āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati, kallaü tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti.' `Ahaü kho pan' etam āvuso evaü jānāmi evaü passāmi, atha ca panāhaü na vadāmi "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā. 4. `Ĩāõa-dassanāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. Yo nu kho āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti?' `Yo so āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati, kallan tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti.' `Ahaü kho pan' etaü āvuso evaü jānāmi evaü passāmi, atha ca panāhaü na vadāmi "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sariran" ti vā. 5. "`Nāparaü itthattāyāti" pajānāti. Yo nu kho āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤am jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti?" `Yo so āvuso bhikkhu evaü jānāti evaü passati, na kallaü tass' etaü vacanāya "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti.' `Ahaü kho pan' etaü āvuso evaü jānāmi evaü passāmi, atha ca panāhaü na vadāmi "taü jãvaü taü sarãran" ti vā "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā ti.' Idam avoca Bhagavā. Attamanā te dve pabbajitā Bhagavato bhāsitaü abhinandun ti. JâLIYA-SUTTANTAũ. #<[page 161]># %< 161>% [viii. Kassapa Sãhanāda Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Uju¤¤āyaü viharati Kaõõakatthale miga-dāye. Atha kho acelo Kassapo yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavatā saddhiü sammodi, sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü atthāsi. Ekamantaü ņhito kho acelo Kassapo Bhagavantaü etad avoca: 2. `Sutam m' etaü bho Gotama: "Samaõo Gotamo sabban tapaü garahati, sabban tapassiü låkhājãviü ekaüsena upakkosati upavadatãti." Ye te bho Gotama evam āhaüsu: "Samaõo Gotamo sabban tapaü garahati, sabban tapassiü låkhājãviü ekaüsena upakkosati upavadatãti," kacci te bho Gotamassa vutta-vādino, na ca Bhagavantaü Gotamaü abhåtena abbhācikkhanti, dhammassa cānudhammaü vyākaronti, na ca koci sahadhammiko vādānuvādo gārayhaü ņhānaü āgacchati? Anabbhakkhātukāmā hi mayaü bhavantam Gotaman ti.' 3. `Ye te Kassapa evam āhaüsu: "Samaõo Gotamo sabban tapaü garahati, sabban tapassiü låkhājãviü ekaüsena upakkosati upavadatãti," na me te vutta-vādino, abbhācikkhanti ca pana man te asatā abhåtena. Idhāhaü Kassapa ekaccan tapassiü låkhājãviü passāmi, dibbena cakkhunā visuddhena atikkanta-mānusakena #<[page 162]># %<162 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 3>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ . . . pe . . . kāyassa bhedā param maraõā apāyaü duggatiü vinipātaü nirayaü uppannaü. Idha panāhaü Kassapa ekaccaü tapassiü låkhājãviü passāmi dibbena cakkhunā visuddhena atikkanta-mānusakena . . . pe . . . kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppannaü. Idhāhaü Kassapa ekaccaü tapassiü appa-dukkha-vihāriü passāmi dibbena cakkhunā visuddhena atikkanta-mānusakena . . . pe . . . kāyassa bhedā param maraõā apāyaü duggatiü vinipātaü nirayaü uppannaü. Idha panāhaü Kassapa ekaccaü tapassiü appa-dukkha-vihāriü passāmi dibbena cakkhunā visuddhena atikkanta-mānusakena . . . pe . . . kāyassa bhedā param maraõā sugatiü saggaü lokaü uppannaü. {Yo 'haü} Kassapa imesaü tapassãnaü evaü āgati¤ ca gati¤ ca cuti¤ ca uppatti¤ ca yathābhåtaü pajānāmi, so 'haü kiü sabbaü tapaü garahissāmi, sabbaü tapassiü låkhājãviü ekaüsena upakkosissāmi upavadissāmi? 4. `Santi Kassapa eke samaõa-brāhmaõā paõķita nipuõā kata-para-ppavādā vāla-vedhiråpā vobhindantā ma¤¤e caranti pa¤¤ā-gatena diņņhi-gatāni. Tehi pi me saddhiü ekaccesu ņhānesu sameti, ekaccesu ņhānesu na sameti. Yan te ekaccaü vadenti "sādhåti," mayaü pi taü ekaccaü vadema "sādhåti." Yan te ekaccaü vadenti "na sādhåti," mayaü pi taü ekaccaü vadema "na sādhåti." Yan te ekaccaü vadenti "sādhåti," mayan taü ekaccaü vadema "na sādhåti." Yan te ekaccaü vadenti "na sādhåti," mayan taü ekaccaü vadema "sādhåti." Yaü mayaü ekaccaü vadema "sādhåti," pare pi taü ekaccaü vadenti "sādhåti." Yaü mayaü ekaccaü vadema "na sādhåti," pare pi taü ekaccaü vadenti "na sādhåti." #<[page 163]># %% Yaü mayaü ekaccaü vadema "sādhåti," pare pi taü ekaccaü vadenti "na sādhåti." Yaü mayaü ekaccaü vadema "na sādhåti," pare pi taü ekaccaü vadenti "sādhåti." 5. `Tyāhaü upasaükamitvā evaü vadāmi: "Yesu no avuso ņhānesu na sameti, tiņņhantu tāni ņhānāni. Yesu ņhānesu sameti, tattha vi¤¤å samanuyu¤jantaü samanugāhantaü samanubhāsantaü satthārā vā satthāraü saüghena vā saüghaü: `Ye imesaü bhavataü dhammā akusalā akusala-{saükhātā}, sāvajjā sāvajja-saükhātā asevitabbā asevitabba-saükhātā nālam-ariyā nālamariya-saükhātā kiõhā kiõha-saükhātā, ko ime dhamme {anavasesaü} pahāya vattati, samaõo vā Gotamo pare vā pana bhonto gaõācariyā ti?' " 6. `ōhānaü kho pan' etaü Kassapa vijjati yaü vi¤¤å samanuyu¤jantā samanugāhantā samanubhāsantā evaü vadeyyuü: "Ye imesaü bhavataü dhammā akusalā akusala-saükhātā sāvajjā sāvajja-saükhātā asevitabbā asevitabbā-saükhātā nālam-ariyā nālamariya-saükhātā kiõhā kiõhā-saükhātā, samaõo Gotamo ime dhamme {anavesasaü} pahāya vattati, yaü vā pana bhonto pare gaõācariyā ti." Iti ha Kassapa vi¤¤å samanuyu¤jantā samanugāhantā samanubhāsantā amhe va tattha yebhuyyena {pasaüseyyuü.} 7. `Aparam pi no Kassapa vi¤¤å samanuyu¤jantaü samanugāhantaü samanubhāsantaü satthārā vā satthāraü saüghena vā saüghaü: "Ye imesaü bhavataü dhammā kusalā kusala-saükhātā anavajjā anavajja-saükhātā sevitabbā sevitabba-saükhātā alam-ariyā alamariya-saükhātā sukkā sukka-saükhātā, ko ime dhamme anavasesaü samādāya vattati, samaõo vā Gotamo, pare vā pana bhonto gaõācariyā ti?" 8. `ōhānaü kho pan' etaü Kassapa vijjati yaü vi¤¤å samanuyu¤jantā samanugāhantā samanubhāsantā evaü vadeyyuü: #<[page 164]># %<164 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 8>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "Ye imesaü bhavataü dhammā kusalā kusala-saükhātā anavajjā anavajja-saükhātā sevitabbā sevitabba-saükhātā alam-ariyā alamariya-saükhātā sukkā sukka-saükhātā, samaõo Gotamo ime dhamme anavasesaü samādāya vattati, yaü vā pana bhonto pare gaõācariyā ti." Iti ha Kassapa vi¤¤å samanuyu¤jantā samanugāhantā samanubhāsantā amhe va tattha yebhuyyena {pasaü}seyyuü. 9 `Aparam pi no Kassapa {vi¤¤å} samanuyu¤jantaü samanugāhantaü samanubhāsantaü satthārā vā satthāraü saüghena vā saüghaü: "Ye imesaü bhavataü dhammā akusalā akusala-saükhātā sāvajjā sāvajja-saükhātā asevitabbā asevitabba-saükhātā nālam-ariyā nālamariya-saükhātā kiõhā kiõha-saükhātā, ko ime dhammā {anavasesaü} pahāya vattati, Gotama-sāvaka-saügho vā, pare vā pana bhonto gaõācariya-sāvaka-saüghā ti?" 10. `ōhānaü kho pan' etaü Kassapa vijjati yaü vi¤¤å samanuyu¤jantā samanugāhantā samanubhāsantā evaü {vadeyyuü}: "Ye imesaü bhavataü dhammā akusalā akusala-saükhātā sāvajjā sāvajja-saükhātā asevitabbā asevitabba-saükhātā nālam-ariyā nālamariya-saükhātā kiõhā kiõha-saükhātā, Gotama-sāvaka-saügho ime dhamme anavasesaü pahāya vattati, yam vā pana bhonto pare gaõācariya-sāvaka-saüghā ti." Iti ha Kassapa vi¤¤å samanuyu¤jantā samanugāhantā samanubhāsantā amhe va tattha yebhuyyena {pasaüseyyuü.} 11. `Aparam pi no Kassapa vi¤¤å samanuyu¤jantaü samanugāhantaü samanubhāsantaü satthārā vā {satthāraü} saüghena vā saüghaü: #<[page 165]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "Ye imesaü bhavataü dhammā kusalā kusala-saükhātā anavajjā anavajja-saükhātā sevitabbā sevitabba-saükhātā alam-ariyā alamariya-saükhātā sukkā sukka-saükhātā, ko ime dhamme anavasesaü samādāya vattati, Gotama-sāvaka-saügho vā pare vā pana bhonto gaõācariya-sāvaka-saüghā ti?" 12. `ōhānam kho pan' etaü Kassapa vijjati yaü vi¤¤å samanuyu¤jantā samanugāhantā samanubhāsantā evaü vadeyyuü: "Ye imesaü bhavataü dhammā kusalā kusala-saükhātā anavajjā anavajja-saükhātā sevitabbā sevitabba-saükhātā alam-ariyā alamariya-saükhātā sukkā sukka-saükhātā, Gotama-sāvaka-saügho ime dhamme anavasesaü samādāya vattati, yaü vā pana bhonto pare vā gaõācariya-sāvaka-saüghā ti." Iti ha Kassapa vi¤¤å samanuyu¤jantā samanugāhantā samanubhāsantā amhe va tattha yebhuyyena {pasaüseyyuü}. 13. `Atthi Kassapa maggo, atthi paņipadā, yathā paņipanno sāmaü yeva ¤assati sāmaü {dakkhiti}: "Samaõo Gotamo kāla-vadã bhåta-vādã attha-vādã dhamma-vādã vinaya-vādã ti." Katamo ca Kassapa maggo, katamā paņipadā, yathā paņipanno sāmaü yeva ¤assati sāmaü {dakkhiti}: "Samaõo va Gotamo kāla-vādã bhåta-vādã attha-vādã dhamma-vādã vinaya-vādã ti"? Ayam eva Ariyo Aņņhaīgiko Maggo, seyyathãdaü sammā-diņņhi sammā-saīkappo sammā-vācā sammā-kammanto sammā-ājãvo sammā-vāyāmo sammā-sati sammā-samādhi. Ayaü kho Kassapa maggo, ayaü paņipadā, yathā paņipanno sāmaü yeva ¤assati sāmaü {dakkhiti}: "Samaõo va Gotamo kāla-vādã bhåta-vādã atthavādã dhamma-vādã vinaya-vādã ti."' 14. Evaü vutte acelo Kassapo Bhagavantaü etad avoca: `Ime kho āvuso Gotama tapo-pakkamā ekesaü samaõabrāhmaõānaü sāma¤¤a-saükhātā ca brāhma¤¤a-saükhātā ca. #<[page 166]># %<166 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 14>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Acelako hoti muttācāro hatthāpalekhano, na-ehibhadantiko, na-tiņņha-bhadantiko, nābhihaņaü na uddissakaņaü na nimantanaü sādiyati. So na kumbhi-mukhā patigaõhāti, na kaëopi-mukhā patigaõhāti, na eëakamantaraü na daõķamantaraü na musalamantaraü, na dvinnaü bhu¤jamānānaü, na gabbhiniyā na pāyamānāya na purisantara-gatāya, na saükittisu, na yattha sā upaņņhito hoti, na yattha makkhikā saõķa-saõķa-cārinã, na macchaü na {maüsaü,} na såram na merayaü na thusodakaü pivati. So ekāgāriko va hoti ekālopiko, dvāgāriko vā hoti dvālopiko, sattāgāriko vā hoti sattālopiko. Ekissā pi dattiyā yāpeti, dvãhi pi dattãhi yāpeti, sattahi pi dattãhi yāpeti. Ekāhikam pi āhāraü āhāreti, dvãhikam pi āhāraü āhāreti, sattāhikam pi āhāraü āhāreti, iti evaråpaü addha-māsikam pi pariyāya-bhatta-bhojanānuyogam anuyutto viharati. Ime hi kho āvuso Gotama tapo-pakkamā ekesaü samaõa-brāhmaõānaü sāma¤¤a-saükhātā ca brāhma¤¤asaükhātā ca. Sāka-bhakkho vā hoti, sāmāka-bhakkho vā hoti, nãvāra-bhakkho vā hoti, daddula-bhakkho vā hoti, haņa-bhakkho vā hoti, kaõa-bhakkho vā hoti, ācāma-bhakkho vā hoti, pi¤¤āka-bhakkho vā hoti, tiõabhakkho vā hoti, gomaya-bhakkho vā hoti, vana-målaphalāhāro yāpeti pavatta-phala-bhojã. Ime hi kho āvuso Gotama tapo-pakkamā ekesaü samaõabrāhmaõānam sāma¤¤a-saükhātā ca brāhma¤¤a-saükhātā ca. Sāõāni pi dhāreti, masāõāni pi dhāreti, chava-dussāni pi dhāreti, paīsu-kålāni pi dhāreti, tirãņāni pi dhāreti, #<[page 167]># %% ajināni pi dhāreti, ajinakkhipam pi dhāreti, kusacãram pi dhāreti vākā-cãram pi dhāreti, phalaka-cãram pi dhāreti, kesa-kambalam pi dhāreti, vāla-kambalam pi dhāreti, ulåka-pakkham pi dhāreti. Kesa-massu-locako pi hoti kesa-massu-locanānuyogam anuyutto, ubbhaņņhako pi hoti āsana-paņikkhitto, ukkuņiko pi hoti {ukkuņika-ppadhānam} anuyutto, kaõņakāpassayiko pi hoti kaõņakāpassaye seyyaü kappeti, phalaka-seyyam pi kappeti, thaõķila-seyyam pi kappeti, ekapassayiko pi hoti rajojalladhare, abbhokāsiko pi hoti yathāsanthatiko, vekaņiko pi hoti vikaņa-bhojanānuyogam anuyutto, āpānako pi hoti āpānakattam anuyutto, sāya-tatiyakam pi udakorohanānuyogam anuyutto viharatãti.' 15. `Acelako ce pi Kassapa hoti muttācāro hatthāpalekhano . . . pe . . . iti evaråpaü addha-māsikam pi pariyāya-bhatta-bhojanānuyogam anuyutto viharati, tassa cāyaü sãla-sampadā citta-sampadā pa¤¤ā-sampadā abhāvitā hoti asacchikatā, atha kho so ārakā va sāma¤¤ā, ārakā va brahma¤¤ā. Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyāpajjhaü metta-cittaü bhāveti, āsavāna¤ ca khayā anāsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤ā-vimuttiü diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Brāhmaõo iti pi. Sāka-bhakkho ce pi Kassapa hoti, sāmāka-bhakkho ce pi Kassapa hoti, nãvāra-bhakkho . . . pe . . . vana-måla-phalāhāro yāpeti pavatta-phala-bhojã, tassa cāyaü sãla-sampadā citta-sampadā pa¤¤ā-sampadā abhāvitā hoti asacchikatā, atha kho so ārakā va sāma¤¤ā ārakā va brahma¤¤ā. Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyāpajjhaü metta-cittaü bhāveti, āsavāna¤ ca khayā anāsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤ā-vimuttiü diņņhe va dhamme sayaü {abhi¤¤ā} sacchikatvā upasampajja viharati, #<[page 168]># %<168 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 15>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Brāhmaõo iti pi. {Sāõāni} ce pi Kassapa dhāreti, {masāõāni} pi dhāreti . . . pe . . . sāya-tatiyakam pi udakorohanānuyogam anuyutto viharati, tassa cāyaü sãlasampadā citta-sampadā pa¤¤ā-sampadā abhāvitā hoti asacchikatā, atha kho so ārakā va sāma¤¤ā ārakā va brahma¤¤ā. Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyāpajjhaü metta-cittam bhāveti, āsavāna¤ ca khayā anāsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤ā-vimuttiü diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Brāhmaõo iti pãti.' 16. Evaü vutte acelo Kassapo Bhagavantaü etad avoca: `Dukkaraü bho Gotama sāma¤¤aü, dukkaraü brahma¤¤an ti.' `Pakati kho esā Kassapa lokasmiü "Dukkaraü sāma¤¤aü dukkaraü brahma¤¤an" ti. Acelako ce pi Kassapa hoti, muttācāro hatthāpalekhano . . . pe . . . iti evaråpam addha-māsikam pi pariyāya-bhatta-bhojanānuyogam anuyutto viharati, imāya ca Kassapa mattāya iminā ca tapo-pakkamena sāma¤¤aü vā abhavissa brahma¤¤aü vā dukkaraü sudukkaraü, n' etam abhavissa kallaü vacanāya "Dukkaraü sāma¤¤aü dukkaraü brahma¤¤an ti." Sakkā ca pan' etaü abhavissa kātuü gahapatinā va gahapati-puttena vā antamaso kumbha-dāsiyā pi: "Handāhaü acelako homi muttācāro hatthāpalekhano . . . pe . . . iti evaråpaü addha-māsikam pi pariyāya-bhatta-bhojanānuyogam anuyutto viharāmãti." Yasmā ca kho Kassapa a¤¤atr' eva imāya mattāya a¤¤atra iminā tapo-pakkamena sāma¤¤aü vā hoti brahma¤¤aü vā dukkaraü sudukkaraü, tasmā etaü kallaü vacanāya "Dukkaraü sāma¤¤aü dukkaraü brahma¤¤an ti." Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyāpajjhaü metta-cittaü bhāveti, āsavāna¤ ca khayā anāsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤ā-vimuttiü {diņņhe} va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Brāhmaõo iti pi. #<[page 169]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Sāka-bhakkho ce pi Kassapa hoti, sāmāka-bhakkho . . . pe . . . vana-måla-phalāhāro yāpeti pavatta-phala-bhojã, imāya ca Kassapa mattāya iminā ca tapo-pakkamena sāma¤¤aü vā abhavissa brahma¤¤aü vā dukkaraü sudukkaram, n' etaü abhavissa kallaü vacanāya "Dukkaraü sāma¤¤aü dukkaraü brahma¤¤an ti." Sakkā ca pan' etaü abhavissa kātuü gahapatinā vā gahapati-puttena vā antamaso kumbha-dāsiyā pi: "Handāhaü sāka-bhakkho vā homi sāmāka-bhakkho . . . pe . . . vana-måla-phalāhāro yāpemi pavatta-phalabhojã ti." Yasmā ca kho Kassapa a¤¤atr' eva imāya mattāya a¤¤atra iminā tapo-pakkamena sāma¤¤aü vā hoti brahma¤¤aü vā dukkaraü sudukkaraü, tasmā etaü kallaü vacanāya "Dukkaraü {sāma¤¤aü} dukkaraü brahma¤¤an ti." Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyāpajjhaü metta-cittaü bhāveti, āsavāna¤ ca khayā anāsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤ā-vimuttiü diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Brāhmaõo iti pi. {Sāõāni} ce pi Kassapa dhāreti, {masāõāni} pi dhāreti . . . pe . . . sāya-tatiyakam pi udakorohanānuyogam anuyutto viharati, imāya ca Kassapa mattāya iminā tapo-pakkamena sāma¤¤aü vā abhavissa brahma¤¤aü vā dukkaraü sudukkaraü, n' etaü abhavissa kallaü vacanāya "Dukkaraü sāma¤¤aü dukkaraü brahma¤¤an ti." Sakkā ca pan' etaü abhavissa kātuü gahapatinā vā gahapati-puttena vā antamaso kumbha-dāsiyā pi: "Handāhaü {sāõāni} pi dhāremi, {masāõāni} pi dhāremi . . . pe . . . sāya-tatiyakam pi udakorohanānuyogam anuyogo {viharāmãti}." Yasmā ca kho Kassapa a¤¤atr' eva imāya mattāya a¤¤atra iminā tapo-pakkamena sāma¤¤aü vā hoti brahma¤¤aü vā dukkaraü sudukkaraü, tasmā etaü kallaü vacanāya "Dukkaraü sāma¤¤aü, dukkaraü brahma¤¤an ti." Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyāpajjhaü metta-cittaü bhāveti, āsavāna¤ ca khayā anāsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤ā-vimuttiü diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Brāhmaõo iti pãti.' #<[page 170]># %<170 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 17>% 17. Evaü vutte acelo Kassapo Bhagavantaü etad avoca: `Dujjāno bho Gotama samaõo, dujjāno brāhmaõo ti.' `Pakati kho esā Kassapa lokasmiü "Dujjāno samaõo, dujjāno brāhmaõo ti." Acelako ce pi Kassapa hoti, muttācāro hatthāpalekhano . . . pe . . . iti evaråpaü addhamāsikam pi pariyāya-bhatta-bhojanānuyogam anuyutto viharati, imāya ca Kassapa mattāya iminā tapo-pakkamena samaõo vā abhavissa brāhmaõo vā dujjāno sudujjāno, n' etaü abhavissa kallaü vacanāya "Dujjāno samaõo, dujjāno brāhmaõo ti." Sakkā ca pan' eso abhavissa ¤ātuü gahapatinā vā gahapati-puttena vā antamaso kumbha-dāsiyā pi: "ayaü acelako muttācāro hatthāpalekhano . . . pe . . . iti evaråpaü addha-māsikam pi pariyāya-bhatta-bhojanānuyogam anuyutto viharatãti." Yasmā ca kho Kassapa a¤¤atr' eva imāya mattāya a¤¤atra iminā tapo-pakkamena samaõo vā hoti brāhmaõo vā dujjāno sudujjāno, tasmā etaü kallaü vacanāya "Dujjāno samaõo, dujjāno brāhmaõo ti." Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyāpajjhaü metta-cittaü bhāveti, āsavāna¤ ca khayā anāsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤ā-vimuttiü diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Brāhmaõo iti pi. Sāka-bhakkho ce pi Kassapa hoti, sāmāka-bhakkho . . . pe . . . vana-måla-phalāhāro yāpeti pavatta-phalabhojã, imāya ca Kassapa mattāya iminā tapo-pakkamena samaõo vā abhavissa brāhmaõo vā dujjāno sudujjāno, n' etaü abhavissa kallaü vacanāya "Dujjāno samaõo, dujjāno brāhmaõo ti." Sakkā ca pan' eso abhavissa ¤ātuü gahapatinā vā gahapati-puttena vā antamaso kumbha-dasiyā pi, "ayaü sāka-bhakkho sāmāka-{bhakkho} . . . pe . . . vana-måla-phalāhāro yāpeti pavatta-phalabhojã ti." Yasmā ca kho Kassapa a¤¤atr' eva imāya mattāya {a¤¤atra} iminā tapo-pakkamena samaõo vā hoti brāhmaõo vā dujjāno sudujjāno, tasmā etaü kallaü vacanāya "Dujjāno samaõo, dujjāno brāhmaõo ti." Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyāpajjhaü metta-cittaü bhāveti, #<[page 171]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ āsavāna¤ ca khayā anāsavam ceto-vimuttiü pa¤¤ā-vimuttiü diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Brāhmaõo iti pi. {Sāõāni} ce pi Kassapa dhāreti, {masāõāni} pi dhāreti . . . pe . . . sāyatatiyakam pi udakorohanānuyogam anuyutto viharati, imāya ca Kassapa mattāya iminā tapo-pakkamena samaõo vā brāhmaõo vā abhavissa dujjāno sudujjāno, n' etam abhavissa kallaü vacanāya "Dujjāno samaõo dujjāno brāhmaõo ti." Sakkā ca pan' eso abhavissa ¤ātuü gahapatinā vā gahapati-puttena vā antamaso kumbhadāsiyā pi: "Ayaü {sāõāni} pi dhāreti {masāõāni} pi dhāreti . . . pe . . . sāya-tatiyakam pi udakorohanānuyogam anuyutto viharatãti." Yasmā ca kho Kassapa a¤¤atr' eva imāya mattāya a¤¤atra iminā tapo-pakkamena samaõo vā hoti brāhmaõo vā dujjāno sudujjāno, tasmā etaü kallaü vacanāya "Dujjāno samaõo, dujjāno brāhmaõo ti." Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyāpajjhaü metta-cittaü bhāveti, āsavāna¤ ca khayā anāsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤ā-vimuttiü diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Brāhmaõo {iti} pãti.' 18. Evaü vutte acelo Kassapo Bhagavantaü etad avoca: `Katamā pana sā bho Gotama sãla-sampadā, katamā citta-sampadā, katamā pa¤¤ā-sampadā ti?' `Idha Kassapa Tathāgato loke uppajjati arahaü sammāsambuddho . . . pe . . . bhaya-dassāvã, samādāya sikkhati sikkhā-padesu, kāyakamma-{vacã-kammena} samannāgato kusalena, parisuddhājãvo sãla-sampanno, indriyesu gutta-dvāro, sati-sampaja¤¤ena samannāgato, santuņņho. `Katha¤ ca Kassapa bhikkhu sãla-sampanno hoti? Idha Kassapa bhikkhu {pāõātipātaü} pahāya pāõātipātā paņivirato hoti, nihita-daõķo, nihita-sattho lajjã dayāpanno sabbapāõabhåta-hitānukampã viharati. Idam pi 'ssa hoti sãla-sampadāya [yathā Sāma¤¤a-phale evaü vitthāretabbaü] #<[page 172]># %<172 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 18>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ . . . `Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā, te eva-råpāya tiracchāna-vijjāya micchā-jãvena jãvikaü kappenti, seyyathãdaü santi-kammaü paõidhi-kammaü . . . pe . . . osadhãnaü paņimokkho iti vā iti evaråpāya tiracchānavijjāya micchā-jãvā paņivirato hoti. Idam assa hoti {sãla-} sampadāya. `Sa kho so Kassapa bhikkhu evaü sãla-sampanno na kutoci bhayaü samanupassati, yad idam sãla-saüvarato. Seyyathā pi Kassapa rājā khattiyo muddhāvasitto nihitapaccāmitto na kutoci bhayaü samanupassati, yad idaü paccatthikato, evam eva kho Kassapa bhikkhu evaü sãlasampanno na kutoci bhayaü samanupassati, yad idaü sãla-saüvarato. So iminā ariyena sãla-kkhandhena samannāgato ajjhattaü anavajja-sukhaü paņisaüvedeti. Evaü kho Kassapa bhikkhu sãla-sampanno hoti. Ayaü kho sā Kassapa sãla-sampadā. 19. `Katha¤ ca Kassapa bhikkhu indriyesu gutta-dvāro hoti? Idha Kassapa bhikkhu cakkhunā råpaü disvāna nimittaggāhã hoti . . . pe . . . manindriyaü asaüvutaü viharantaü abhijjhā domanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuü tassa saüvarāya paņipajjati rakkhati manindriyaü, manindriyaü saüvaraü āpajjati. So iminā ariyena indriya-saüvarena samannāgato ajjhattaü avyāseka-sukhaü paņisaüvedeti. Evaü kho Kassapa bhikkhu indriyesu gutta-{dvāro} hoti . . . pe . . . tass' ime pa¤ca nãvaraõe pahãne attani samanupassato pamojjaü jāyati, pamuditassa pãti jayati, pãti-manassa kāyo passambhati, passaddha-kāyo sukhaü vedeti, sukhino cittaü samādhiyati, so vivicc' eva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicāraü vivekajaü pãti-sukham {paņhama}-jjhānaü upasampajja viharati. #<[page 173]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So imam eva kāyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. {Seyyathā} pi Kassapa dakkho nahāpako vā nahāpakantevāsã vā {kaüsa-}thale nahāniya-{cuõõāni} ākiritvā, udakena paripphosakaü paripphosakaü sanneyya, sā h' assa nahāniya-piõķi snehānugatā sneha-paretā santara-bāhirā phuņā snehena, na ca paggharaõã -- evam eva kho Kassapa bhikkhu imam eva kāyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. Idam pi 'ssa hoti citta-sampadāya. `Puna ca paraü Kassapa bhikkhu vitakka-vicārānaü våpasamā ajjhattaü sampasādanaü cetaso ekodi-bhāvaü avitakkaü avicāraü samādhijaü pãti-sukhaü dutiyajjhānaü . . . pe . . . tatiyajjhānaü . . . pe . . . catutthajjhānaü upasampajja viharati . . . pe . . . Idam pi 'ssa hoti citta-sampadāya. Ayaü kho sā Kassapa cittasampadā. 20. `So evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte {anaīgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite {ānejjappatte} ¤āõa-dassanāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So evaü pajānāti: "Ayaü kho me kāyo råpã cātummahābhåtiko mātā-pettika-sambhavo odāta-kummāsåpacayo aniccucchādana-parimaddana-bhedana-{viddhaüsana}-dhammo, ida¤ ca pana me {vi¤¤āõaü} ettha sitaü ettha paņibaddhan ti." `Seyyathā pi Kassapa maõi veëuriyo subho jātimā aņņhaīso suparikamma-kato accho vippasanno sabbākārasampanno, tatr' idaü suttaü āvutaü nãlaü vā pãtaü vā lohitaü vā odātaü vā paõķu-suttaü vā ti. Evam eva kho Kassapa bhikkhu evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte {anaīgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite {ānejjappatte} ¤āõa-dassanāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. #<[page 174]># %<174 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 20>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So evaü pajānāti: "Ayaü kho me kāyo råpã cātummahābhåtiko mātā-pettika-sambhavo odātakummāsåpacayo aniccucchādana-parimaddana-bhedana{viddhaüsana}-dhammo, ida¤ ca pana me {vi¤¤āõaü} ettha sitaü ettha paņibaddhan ti." Idam pi 'ssa hoti pa¤¤āsampadāya . . . pe . . . "nāparaü itthattāyāti" pajānāti. Idam pi 'ssa hoti pa¤¤ā-sampadāya. Ayaü kho sā Kassapa pa¤¤ā-sampadā. Imāya ca Kassapa sãla-sampadāya citta-sampadāya pa¤¤ā-sampadāya a¤¤ā sãla-sampadā citta-sampadā pa¤¤āsampadā {uttaritarā} vā paõãtatarā vā n' atthi. 21. `Santi Kassapa eke samaõa-brāhmaõā sãla-vādā. Te aneka-pariyāyena sãlassa vaõõaü bhāsanti. Yāvatā Kassapa ariyam paramaü sãlaü, nāhaü tattha attano sama-samaü samanupassāmi kuto bhãyyo. Atha kho aham eva tattha bhãyyo yadidaü adhisãlaü. `Santi Kassapa eke samaõa-brāhmaõā tapo-jigucchāvādā. Te aneka-pariyāyena tapo-jigucchāya vaõõaü bhāsanti. Yāvatā Kassapa ariyā paramā tapo-jigucchā nāhaü tattha attano sama-samaü samanupassāmi kuto bhãyyo. Atha kho aham eva tattha bhãyyo yadidaü adhijegucchaü. `Santi Kassapa eke samaõa-brāhmaõā pa¤¤ā-vādā. Te aneka-pariyāyena pa¤¤āya vaõõaü bhāsanti. Yāvatā Kassapa ariyā paramā pa¤¤ā, nāhaü tattha attano samasamaü {samanupassāmi} kuto bhãyyo. Atha kho aham eva tattha bhãyyo yadidam adhipa¤¤ā. `Santi Kassapa eke samaõa-brāhmaõā vimutti-vādā. Te aneka-pariyāyena vimuttiyā vaõõaü bhāsanti. Yāvatā Kassapa ariyā paramā vimutti, nāhaü tattha attano samasamaü samanupassāmi kuto bhãyyo. Atha kho aham eva tattha bhãyyo yadidam adhimutti. #<[page 175]># %% 22. `ōhānaü kho pan' etaü Kassapa vijjati yaü a¤¤atitthiyā paribbājakā evaü vadeyyuü: "Sãha-nādaü kho Samaõo Gotamo nadati, ta¤ ca kho su¤¤āgāre nadati no parisāsåti." Te "Mā h' evan" ti assu vacanãyā. "Sãhanāda¤ ca Samaõo Gotamo nadati, parisāsu ca nadatãti," evam assu Kassapa vacanãyā. ōhānaü kho pan' etaü Kassapa vijjati yam a¤¤a-titthiyā paribbājakā evaü vadeyyuü: "Sãha-nāda¤ ca Samaõo Gotamo nadati, parisāsu ca nadati, na ca kho visārado nadati." . . ..visārado ca nadati -- . . . pe . . . "na ca kho naü pa¤haü pucchanti . . . pa¤ha¤ ca naü pucchanti, -- . . . pe . . . "na ca kho pan' etaü pa¤haü puņņho vyākaroti" . . . "pa¤ha¤ ca nesaü puņņho vyākaroti" -- . . . pe . . . "na ca kho pa¤hassa veyyākaraõena cittaü ārādheti" . . . "pa¤hassa ca veyyākaraõena cittaü ārādheti" -- . . . pe . . . "na ca kho sotabbaü assa ma¤¤anti" . . . "sotabbaü c' assa ma¤¤anti" -- . . . pe . . . "na ca kho sutvā pasãdanti" . . . "sutvā c' assa pasãdanti" -- . . . pe . . . na ca kho pasannā pasannākāraü karonti" . . . "pasannā pasannākāra¤ ca karonti" -- . . . pe . . . "na ca kho tathattāya paņipajjanti" . . . "tathattāya ca paņipajjanti" -. . . pe . . . "na ca kho paņipannā ārādhentãti." Te "Mā h' evan" ti 'ssu vacanãyā. "Sãha-nāda¤ ca Samaõo Gotamo nadati, parisāsu ca nadati, visārado ca nadati, pa¤ha¤ ca naü pucchanti, pa¤ha¤ ca nesaü puņņho vyākaroti, pa¤hassa veyyākaraõena cittaü ārādheti, sotabba¤ c' assa ma¤¤anti, sutvā ca pasãdanti, pasannā ca pasannākāraü karonti, tathattāya ca paņipajjanti, {paņipannā} ca ārādhentãti," evam assu Kassapa vacanãyā. 23. `Ekam idāhaü Kassapa samayaü Rājagahe viharāmi Gijjha-kåņe pabbate. Tatra maü a¤¤ataro tapasa-brahmacārã Nigrodho nāma adhijegucche pa¤haü pucchi. #<[page 176]># %<176 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 23>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Tassāhaü adhijegucche pa¤haü puņņho vyākāsiü. Vyākate ca pana me attamano ahosi, paraü viya mattāyāti.' `Ko hi bhante Bhagavato dhammaü sutvā na attamano assa paraü viya mattāya? Aham pi bhante Bhagavato dhammaü sutvā attamano paraü viya mattāya. Abhikkantaü bhante, abhikkantaü bhante. Seyyathā pi bhante nikkujjitaü vā ukkujjeyya, paņicchannaü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andhakāre vā tela-pajjotaü dhāreyya: "Cakkhumanto råpāni dakkhintãti," -- evam evaü Bhagavatā aneka-pariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaü bhante Bhagavantaü saraõaü gacchāmi dhamma¤ ca bhikkhu-saügha¤ ca. Labheyyāhaü bhante Bhagavato santike pabbajjaü, labheyyaü upasampadan ti.' 24. `Yo kho Kassapa a¤¤a-titthiya-pubbo imasmiü dhamma-vinaye ākaīkhati {pabbajjaü} ākaīkhati upasampadaü so cattāro māse parivasati, catunnaü māsānaü accayena āraddha-citta bhikkhå pabbājenti upasampādenti bhikkhu-bhāvāya. Api ca m' ettha puggala-vemattatā viditā ti.' `Sace bhante a¤¤a-titthiya-pubbā imasmiü dhammavinaye ākaīkhantā {pabbajjaü} ākaīkhantā upasampadaü cattāro māse parivasanti, catunnaü māsānaü accayena āraddha-cittā bhikkhå pabbājenti upasampādenti bhikkhubhāvāya, ahaü cattāri vassāni parivasissāmi, catunnaü vassānaü accayena āraddha-cittā bhikkhå pabbājentu upasampādentu bhikkhu-bhāvāyāti.' Alattha kho acelo Kassapo Bhagavato santike pabbajjaü, #<[page 177]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ alatthåpasampadaü. Aciråpasampanno kho pan' āyasmā Kassapo eko våpakaņņho appamatto ātāpã pahitatto viharanto, na cirass' eva yass' atthāya kula-puttā sammad eva agārasmā {anagāriyaü} pabbajanti tad anuttaraü brahma-cariya-pariyosānaü diņņhe va {dhamme} sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja vihāsi: `{Khãõā} jāti, vusitaü brahmacariyaü, kataü karaõãyaü, nāparaü {itthattāyāti}' abbha¤¤āsi. A¤¤ataro ca kho pan' āyasmā Kassapo arahataü ahosãti. Kassapa-Sãhanāda-Suttantaü. #<[page 178]># %< 178>% [ix. Poņņhapāda Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Sāvatthiyaü viharati Jetavane Anāthapiõķikassa ārāme. Tena kho pana samayena Poņņhapādo paribbājako samayappavādake tindukācãre eka-sālake Mallikāya ārāme {paņivasati} mahatiyā paribbājaka-parisāya saddhiü timattehi paribbājaka-satehi. 2. Atha kho Bhagavā pubbaõha-samayaü nivāsetvā, patta-cãvaraü ādāya Sāvatthiü piõķāya pāvisi. Atha kho Bhagavato etad ahosi: `Atippago kho tāva Sāvatthiyaü piõķāya carituü, yan nånāhaü yena samayappavādako tindukācãro eka-sālako Mallikāya ārāmo yena Poņņhapādo paribbājako ten' upasaükameyyan ti.' Atha kho Bhagavā yena samayappavādako tindukācãro eka-{sālako} Mallikāya ārāmo ten' upasaükami. 3. Tena kho pana samayena Poņņhapādo paribbājako mahatiyā paribbājaka-parisāya saddhiü nisinno hoti unnādiniyā uccāsadda-mahāsaddāya aneka-vihitaü tiracchānakathaü kathentiyā, seyyathãdaü rāja-kathaü cora-kathaü mahāmatta-kathaü senā-kathaü bhaya-kathaü yuddhakathaü anna-kathaü pāna-kathaü vattha-kathaü sayanakathaü mālā-kathaü gandha-kathaü ¤āti-kathaü yānakathaü gāma-kathaü nigama-kathaü nagara-katham janapada-kathaü itthi-kathaü såra-kathaü visikhākathaü kumbhaņņhāna-kathaü pubba-peta-kathaü nānattakathaü lokakkhāyikaü {samudda-kkhāyikaü} itibhavābhavakathaü iti vā iti. #<[page 179]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 4. Addasā kho Poņņhapādo paribbājako Bhagavantaü dårato va āgacchantaü, disvā sakaü parisaü saõņhāpesi: `Appasaddā bhonto hontu, mā bhonto saddam akattha. Ayaü Samaõo Gotamo āgacchati, appasadda-kāmo kho pana so āyasmā appasaddassa vaõõa-vādã, appeva nāma appasaddaü parisaü viditvā {upasaükamitabbaü} ma¤¤eyyāti.' Evaü vutte te paribbājakā tuõhã ahesuü. 5. Atha kho Bhagavā yena Poņņhapādo paribbājako ten' upasaükami. Atha kho Poņņhapādo paribbājako Bhagavantaü etad avoca: `Etu kho bhante Bhagavā, sāgataü bhante Bhagavato, cirassaü kho bhante Bhagavā imaü pariyāyam akāsi yadidaü idh' āgamanāya, nisãdatu bhante Bhagavā, idam āsanaü pa¤¤attan ti.' Nisãdi Bhagavā pa¤¤atte āsane. Poņņhapādo kho paribbājako a¤¤ataraü nãcaü āsanaü {gahetvā}, ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho Poņņhapādaü paribbājakaü Bhagavā etad avoca: `Kāya nu 'ttha Poņņhapāda etarahi kathāya sannisinnā, kā ca pana vo antarā kathā vippakatā ti?' 6. Evaü vutte Poņņhapādo paribbājako Bhagavantaü etad avoca: `Tiņņhat' esā bhante kathā yāya mayaü etarahi kathāya sannisinnā, n' esā bhante kathā Bhagavato dullabhā bhavissati pacchā pi savanāya. Purimāni bhante divasāni purimatarāni nānā-titthiyānaü {samaõa-brāhmaõānaü} kutåhala-sālāya sannisinnānaü sannipatitānaü abhisa¤¤ānirodhe kathā udapādi: #<[page 180]># %<180 POōōHAPâDA SUTTA. [D. ix. 6>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "Kathan nu kho bho abhisa¤¤anirodho hotãti?" Tatr' ekacce evam āhaüsu: "Ahetuapaccayā purisassa sa¤¤ā uppajjanti pi nirujjhanti pi. Yasmiü samaye uppajjanti sa¤¤ã tasmiü samaye hoti, yasmiü samaye nirujjhanti, asa¤¤ã tasmiü samaye hotãti." Itth' eke abhisa¤¤ā-nirodhaü pa¤¤āpenti. Tam a¤¤o evam āha: "Na kho nām' etaü bho evaü bhavissati. Sa¤¤ā hi bho purisassa attā, sā ca kho upeti pi apeti pi. Yasmiü samaye upeti sa¤¤ã tasmiü samaye hoti, {yasmiü} samaye apeti asa¤¤ã tasmiü samaye hotãti." Itth' eke abhisa¤¤ā-nirodhaü pa¤¤āpenti. Tam a¤¤o evam āha: "Na kho nām' etaü bho evaü bhavissati. Santi hi bho samaõa-{brāhmaõā} mahiddhikā mahānubhāvā. Te imassa purisassa sa¤¤aü upakaķķhanti pi apakaķķhanti pi. Yasmiü samaye upakaķķhanti sa¤¤ã tasmiü samaye hoti, yasmiü samaye apakaķķhanti asa¤¤ã tasmiü samaye hotãti." Itth' eke abhisa¤¤ā-nirodhaü pa¤¤āpenti. Tam a¤¤o evam āha: "Na kho nām' etaü bho evam bhavissati. Santi hi bho devatā mahiddhikā mahānubhāvā. Te imassa purisassa sa¤¤aü upakaķķhanti pi apakaķķhanti pi. Yasmiü samaye upakaķķhanti sa¤¤ã tasmiü samaye hoti, yasmiü samaye apakaķķhanti asa¤¤ã tasmiü samaye hotãti." Itth' eke abhisa¤¤ā-nirodhaü pa¤¤āpenti. Tassa mayhaü bhante Bhagavantaü yeva ārabbha sati udapādi: "Aho nåna Bhagavā aho nåna Sugato, yo imesaü dhammānaü sukusalo ti." Bhagavā pakata¤¤å abhisa¤¤ānirodhassa. Kathan nu kho bhante abhisa¤¤ā-nirodho hotãti?' 7. `Tatra Poņņhapāda ye te samaõa-brāhmaõā evam āhaüsu: "Ahetu-appaccayā purisassa sa¤¤ā uppajjanti pi nirujjhanti pãti" ādiso va tesaü aparaddhaü. Taü kissa hetu? Sahetå hi Poņņhapāda sappaccayā purisassa sa¤¤ā uppajjanti pi nirujjhanti pi. #<[page 181]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Sikkhā ekā sa¤¤ā uppajjanti, sikkhā ekā sa¤¤ā nirujjhanti. `Kā ca sikkhā?' ti Bhagavā avoca. `Idha Poņņhapāda Tathāgato loke uppajjati, arahaü sammā-sambuddho . . . pe . . . kāya-kamma-vacã-kammena samannāgato kusalena parisuddhājãvo sãla-sampanno indriyesu gutta-dvāro sati-sampaja¤¤ena samannāgato santuņņho. Katha¤ ca Poņņhapāda bhikkhu sãla-sampanno hoti? Idha Poņņhapāda bhikkhu {pāõātipātaü} pahāya pāõātipātā paņivirato hoti, nihita-daõķo nihita-sattho lajjã dayāpanno sabbapāõabhåta-hitānukampã viharati. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü . . . pe . . . Yathā vā pan' eke bhonto samaõa-brāhmaõā saddhā-deyyāni bhojanāni bhu¤jitvā, te evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchā-jãvena jãvikaü kappenti, seyyathãdaü santi-kammaü, paõidhi-kammaü . . . pe . . . osadhãnaü paņimokkho; iti vā iti evaråpāya tiracchāna-vijjāya micchājãvā paņivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 8. `Sa kho Poņņhapāda evaü sãla-sampanno na kuto ci bhayaü samanupassati yadidaü sãla-saüvarato. Seyyathā pi Poņņhapāda rājā khattiyo {muddhāvasitto} nihita-paccāmitto na kuto ci bhayaü samanupassati yadidaü paccatthikato, evam eva kho Poņņhapāda bhikkhu evaü sãla-sampanno na kuto ci bhayaü samanupassati yadidaü sãla-saüvarato. So iminā ariyena sãlakkhandhena samannāgato ajjhattaü anavajja-{sukhaü} paņisaüvedeti. Evaü kho Poņņhapāda bhikkhu sãla-sampanno hoti. 9. `Katha¤ ca Poņņhapāda bhikkhu indriyesu gutta-dvāro hoti? Idha Poņņhapāda bhikkhu cakkhunā råpaü disvā na nimittaggāhã hoti nānuvya¤janaggāhã. Yatvādhikaraõam enaü cakkhundriyaü asaüvutaü viharantaü abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuü, tassa {saüvarāya} paņipajjati, rakkhati cakkhundriyaü, cakkhundriye saüvaraü āpajjati. #<[page 182]># %<182 POōōHAPâDA SUTTA. [D. ix. 9>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Sotena saddaü sutvā . . . pe . . . ghānena gandhaü ghāyitvā, jivhāya rasaü sayitvā, kāyena poņņhabbaü phusitvā, manasā dhammaü vi¤¤āya, na nimittaggāhã hoti nānuvya¤janaggāhã. Yatvādhikaraõam enaü manindriyaü asaüvutaü viharantaü abhijjhā-domanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuü tassa saüvarāya paņipajjati, rakkhati manindriyaü, manindriye saüvaraü āpajjati. So iminā ariyena indriyasaüvarena samannāgato ajjhattaü avyāseka-sukhaü paņisaüvedeti. Evaü kho Poņņhapāda bhikkhu indriyesu gutta-dvāro hoti. . . . pe [D. ii.-] . . . 10. `Tass' ime pa¤ca nãvaraõe pahãne attani samanupassato pāmujjaü jāyati, pamuditassa pãti jāyati, pãtimanassa kāyo passambhati, passaddha-kāyo sukhaü vedeti, sukhino cittaü samādhiyati. So vivicc' eva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicāraü vivekajaü pãti-sukhaü paņhamajjhānam upasampajja viharati. Tassa yā purimā kāma-sa¤¤ā sā nirujjhati. Vivekaja-pãtisukha-sukhuma-sacca-sa¤¤ā tasmiü samaye hoti, vivekaja-{pãti-sukha}-sukhuma-sacca-sa¤¤ã yeva tasmiü samaye hoti. Evam pi sikkhā ekā sa¤¤ā uppajjanti, sikkhā ekā sa¤¤ā nirujjhanti. Ayaü sikkhā' ti Bhagavā avoca. 11. `Puna ca paraü Poņņhapāda bhikkhu vitakkavicārānaü våpasamā ajjhattaü sampasādanaü cetaso ekodibhāvaü avitakkaü avicāraü samādhijaü pãti-sukhaü dutiyajjhānaü upasampajja viharati. Tassa yā purimā vivekajaü pãti-sukhaü sukhuma-sacca-sa¤¤ā sā nirujjhati. Samādhija-{pãti-sukha}-sukhuma-sacca-sa¤¤ā tasmiü samaye hoti, #<[page 183]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ samādhija-{pãti-sukha}-sukhuma-sacca-sa¤¤ã yeva tasmiü samaye hoti. Evam pi sikkhā ekā sa¤¤ā uppajjanti, sikkhā ekā sa¤¤ā nirujjhanti. Ayaü sikkhā ti' Bhagavā avoca. 12. `Puna ca paraü Poņņhapāda bhikkhu pãtiyā ca virāgā upekhako ca viharati sato ca sampajāno, sukha¤ ca kāyena {paņisaüvedeti} yan taü ariyā ācikkhanti: "Upekhako satimā sukha-vihārã ti," tatiyajjhānaü upasampajja viharati. Tassa yā purimā samādhijaü pãti-sukhaü sukhuma-sacca-sa¤¤ā sā nirujjhati. Upekhā-sukha-sukhumasacca-sa¤¤ā tasmiü samaye hoti, upekhā-sukha-sukhumasacca-sa¤¤ã yeva tasmiü samaye hoti. Evam pi sikkhā ekā sa¤¤ā uppajjanti, sikkhā ekā sa¤¤ā nirujjhanti. Ayaü sikkhā' ti Bhagavā avoca. 13. `Puna ca paraü Poņņhapāda bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubb' eva somanassa-domanassānaü atthagamā {adukkha-m-asukhaü} upekhā-sati-pārisuddhiü catutthajjhānaü upasampajja viharati. Tassa yā purimā upekhā-sukha-sukhuma-sacca-sa¤¤ā sā nirujjhati. {Adukkha-m-asukha}-sukhuma-sacca-sa¤¤ā tasmiü samaye hoti, {adukkha-m-asukha}-sukhuma-sacca-sa¤¤ã yeva tasmiü samaye hoti. Evam pi sikkhā ekā sa¤¤ā uppajjanti, sikkhā ekā sa¤¤ā nirujjhanti. Ayaü sikkhā' ti Bhagavā avoca. 14. `Puna ca paraü Poņņhapāda bhikkhu sabbaso råpasa¤¤ānaü samatikkamā paņigha-sa¤¤ānaü atthagamā nānatta-sa¤¤ānaü amanasi-kārā "ananto ākāso ti" ākāsāna¤cāyatanaü upasampajja viharati. Tassa yā purimā råpasa¤¤ā sā nirujjhati. âkāsāna¤cāyatana-sukha-sukhumasacca-sa¤¤ā tasmiü samaye hoti, ākāsāna¤cāyatanasukhuma-sacca-sa¤¤ã yeva tasmiü samaye hoti. Evam pi sikkhā ekā sa¤¤ā uppajjanti, sikkhā ekā sa¤¤ā nirujjhanti. Ayaü sikkhā' ti Bhagavā avoca. 15. `Puna ca paraü Poņņhapāda bhikkhu sabbaso ākāsāna¤cāyatanaü samatikkamma "anantaü {vi¤¤āõan} ti" {vi¤¤āõa¤cāyatanaü} upasampajja viharati. #<[page 184]># %<184 POōōHAPâDA SUTTA. [D. ix. 15>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Tassa yā purimā ākāsāna¤cāyatana-sukhuma-sacca-sa¤¤ā, sā nirujjhati. {Vi¤¤āõa¤cāyatana}-sukhuma-sacca-sa¤¤ā tasmiü samaye hoti, {vi¤¤āõa¤cāyatana}-sukhuma-sacca-sa¤¤ã yeva tasmiü samaye hoti. Evam pi sikkhā ekā sa¤¤ā uppajjanti, sikkhā ekā sa¤¤ā nirujjhanti. Ayaü sikkhā' ti Bhagavā avoca. 16. `Puna ca paraü Poņņhapāda bhikkhu sabbaso {vi¤¤āõa¤cāyatanaü} samatikkamma "n' atthi ki¤cãti" āki¤ca¤¤āyatanaü upasampajja viharati. Tassa yā purimā {vi¤¤āõa¤cāyatana}-sukhuma-sacca-sa¤¤ā, sā nirujjhati. âki¤ca¤¤āyatana-sukhuma-sacca-sa¤¤ā tasmiü samaye hoti, āki¤ca¤¤āyatana-sukhuma-sacca-sa¤¤ã yeva tasmiü samaye hoti. Evam pi sikkhā ekā sa¤¤ā uppajjanti, sikkhā ekā sa¤¤ā nirujjhanti. Ayaü sikkhā' ti Bhagavā avoca. 17. `Yato kho Poņņhapāda bhikkhu idha saka-sa¤¤ã hoti, so tato amutra tato amutra anupubbena sa¤¤aggaü phusati. Tassa sa¤¤agge ņhitassa evaü hoti: "Cetayamānassa me pāpiyo, acetayamānassa me seyyo. Aha¤ ce va kho pana ceteyyaü {abhisaīkhareyyaü}, imā ca me sa¤¤ā nirujjheyyuü, a¤¤ā ca oëārikā sa¤¤ā uppajjeyyuü. Yan nånāham na ceteyyaü na abhisaükhareyyanti." So na c' eva ceteti na abhisaükharoti. Tassa acetayato anabhisaükharoto tā c' eva sa¤¤ā nirujjhanti, a¤¤ā ca oëārikā sa¤¤ā na uppajjanti. So nirodhaü phusati. Evaü kho Poņņhapāda anupubbābhisa¤¤ā-nirodha-sampajāna-samāpatti hoti. 18. `Taü kim ma¤¤asi, Poņņhapāda? Api nu te ito pubbe evaråpā anupubbābhisa¤¤ā-nirodha-sampajāna-samāpatti suta-pubbā ti?' `No h' etaü bhante. Evaü kho ahaü bhante Bhagavato bhāsitaü ājānāmi:-- "Yato kho Poņņhapāda bhikkhu idha saka-sa¤¤ã hoti, so tato amutra tato amutra anupubbena sa¤¤aggaü phusati. Tassa sa¤¤agge ņhitassa evaü hoti: `Cetayamānassa me pāpiyo, #<[page 185]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ acetayamānassa me seyyo. Aha¤ ce va kho pana ceteyyaü {abhisaīkhareyyaü}, imā ca me sa¤¤ā nirujjheyyuü, a¤¤ā ca oëārikā sa¤¤ā uppajjeyyuü. Yan nånāhaü na ceteyyaü na abhisaükhareyyan ti?' So na c' eva ceteti, na abhisaükharoti. Tassa acetayato anabhisaükharoto tā c' eva sa¤¤ā nirujjhanti, a¤¤ā ca oëārikā sa¤¤ā na uppajjanti. So nirodhaü phusati. Evaü kho Poņņhapāda anupubbābhisa¤¤ā-nirodha-sampadānasamāpatti hotãti."' `Evaü kho Poņņhapādāti.' 19. `Ekaü yeva nu kho bhante Bhagavā sa¤¤aggaü pa¤¤āpeti, udāhu puthu pi sa¤¤agge pa¤¤āpetãti?' `Ekam pi kho ahaü Poņņhapāda sa¤¤aggaü pa¤¤āpemi, puthu pi sa¤¤agge pa¤¤āpemãti.' `Yathā kathaü pana bhante Bhagavā ekam pi sa¤¤aggaü pa¤¤āpeti, puthu pi sa¤¤agge pa¤¤āpetãti?' `Yathā yathā kho Poņņhapāda nirodhaü phusati, tathā tathā 'haü sa¤¤aggaü pa¤¤āpemi, evaü kho ahaü Poņņhapāda ekam pi sa¤¤aggaü pa¤¤āpemi, puthu pi sa¤¤agge pa¤¤āpemãti.' 20. `Sa¤¤ā nu kho bhante paņhamaü uppajjati, pacchā ¤āõaü, udāhu paņhamaü ¤āõaü uppajjati, pacchā sa¤¤ā, udāhu sa¤¤ā ca ¤āõa¤ ca apubbaü acarimaü uppajjantãti?' `Sa¤¤ā kho Poņņhapāda paņhamaü uppajjati, pacchā ¤āõaü, sa¤¤uppādā ca pana ¤āõuppādo hoti. So evaü pajānāti: "Idappaccayā kira me ¤āõaü udapādãti." Iminā p' etaü Poņņhapāda pariyāyena veditabbaü yathā sa¤¤ā paņhamaü uppajjati pacchā ¤āõaü, sa¤¤uppādā ca pana ¤āõuppādo hotãti.' 21. `Sa¤¤ā nu kho bhante purisassa attā, udāhu a¤¤ā sa¤¤ā, a¤¤o attā ti?' `Kim pana tvaü Poņņhapāda attānaü paccesãti?' #<[page 186]># %<186 POōōHAPâDA SUTTA. [D. ix. 21>% `Oëārikam kho ahaü bhante attānaü paccemi råpiü cātummahābhåtikaü {kabaliīkārāhāra}-bhakkhan ti.' `Oëāriko ca hi te Poņņhapāda attā abhavissa råpã {cātummahābhåtiko} kabaliīkārāhāra-bhakkho, evaü santaü kho te Poņņhapāda a¤¤ā va sa¤¤ā bhavissati a¤¤o attā. Tad iminā p' etaü Poņņhapāda pariyāyena veditabbaü, yathā a¤¤ā va sa¤¤ā bhavissati a¤¤o attā. Tiņņhat' evāyaü Poņņhapāda oëāriko attā råpã cātummahābhåtiko kabaliīkārāhāra-bhakkho, atha imassa purisassa a¤¤ā va sa¤¤ā uppajjanti, a¤¤ā va sa¤¤ā {nirujjhanti}. Iminā pi kho etaü Poņņhapāda pariyāyena veditabbaü, yathā a¤¤ā va sa¤¤ā bhavissati, a¤¤o attā ti.' 22. `Manomayaü kho ahaü bhante attānaü paccemi sabbaīga-paccaīgiü ahãnindriyan' ti. `Manomayo ca hi te Poņņhapāda attā abhavissa sabbaīga-paccaīgã ahãnindriyo evaü santam pi kho te Poņņhapāda a¤¤ā va sa¤¤ā bhavissati a¤¤o attā. Tad iminā p' etaü Poņņhapāda pariyāyena veditabbaü, yathā a¤¤ā va sa¤¤ā bhavissati a¤¤o attā. {Tiņņhat'} evāyaü Poņņhapāda manomayo {attā} sabbaīga-paccaīgã ahãnindriyo, atha imassa purisassa a¤¤ā va sa¤¤ā uppajjanti a¤¤ā va sa¤¤ā nirujjhanti. Iminā pi kho etaü Poņņhapāda pariyāyena veditabbaü yathā a¤¤ā va sa¤¤ā bhavissati a¤¤o attā ti.' #<[page 187]># %% 23. `Aråpiü kho ahaü bhante attānaü paccemi sa¤¤āmayan ti.' `Aråpã ca hi te Poņņhapāda attā abhavissa sa¤¤āmayo, evaü santam pi kho te Poņņhapāda a¤¤ā va sa¤¤ā bhavissati a¤¤o attā. Tad iminā p' etaü Poņņhapāda pariyāyena veditabbaü yathā a¤¤ā va sa¤¤ā bhavissati a¤¤o attā. Tiņņhat' evāyaü Poņņhapāda aråpã attā sa¤¤āmayo, atha imassa purisassa a¤¤ā va sa¤¤ā uppajjanti, a¤¤ā va sa¤¤ā nirujjhanti. Iminā pi kho etaü Poņņhapāda pariyāyena veditabbaü yathā a¤¤ā va sa¤¤ā bhavissati a¤¤o attā ti.' 24. `Sakkā pan' etaü bhante mayā ¤ātuü: "Sa¤¤ā purisassa attā" ti vā, "a¤¤ā sa¤¤ā a¤¤o attā" ti vā?' `Dujjānaü kho etaü Poņņhapāda tayā a¤¤a-diņņhikena a¤¤a-khantikena a¤¤a-rucikena a¤¤atrāyogena a¤¤atthācariyakena: "Sa¤¤ā purisassa attā" ti vā, "a¤¤ā sa¤¤ā a¤¤o attā" ti vā.' 25. `Sac' etaü bhante mayā dujjānaü a¤¤a-diņņhikena a¤¤a-khantikena a¤¤a-rucikena a¤¤atrāyogena a¤¤atthācariyakena: "Sa¤¤ā purisassa attā" ti vā, "a¤¤ā sa¤¤ā a¤¤o attā" ti vā, kim pana bhante, sassato loko? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' `Avyākataü kho Poņņhapāda mayā: "Sassato loko, idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' `Kim pana bhante, asassato loko? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' `Etam pi kho Poņņhapāda avyākataü mayā: "Asassato loko, idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' `Kim pana bhante, antavā loko? Idam eva saccaü mogham a¤¤anti?' `Avyākataü kho etaü Poņņhapāda mayā: "Antavā loko, idam eva saccaü mogham a¤¤an' ti. `Kim pana bhante, anantavā loko? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' #<[page 188]># %<188 POōōHAPâDA SUTTA. [D. ix. 25>% `Etam pi kho Poņņhapāda mayā avyākataü: "Anantavā loko, idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' 26. `Kim pana bhante, taü jãvaü taü sarãraü? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' `Avyākataü kho etaü Poņņhapāda mayā: "Taü jãvaü taü sarãraü, idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' `Kim pana bhante, a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran ti? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' `Etam pi kho Poņņhapāda mayā avyākataü: "A¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran. Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' 27. `Kim pana bhante, hoti Tathāgato param maraõā? Idam eva saccam mogham a¤¤an ti?' `Avyākataü kho etaü Poņņhapāda mayā: "Hoti Tathāgato param maraõā. Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' `Kim pana bhante, na hoti Tathāgato param maraõā? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' `Etam pi kho Poņņhapāda mayā avyākataü: "Na hoti Tathāgato param maraõā. Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' `Kim pana bhante, hoti ca na ca hoti Tathāgato param maraõā? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' `Avyākataü kho etaü Poņņhapāda mayā: "Hoti ca na ca hoti Tathāgato param maraõā. Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' `Kim pana bhante, n' eva hoti na na hoti Tathāgato param maraõā? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' `Etam pi kho Poņņhapāda mayā avyākataü: "N' eva hoti na na hoti Tathāgato param {maraõā}. Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' 28. `Kasmā bhante Bhagavatā avyākatan' ti? `Na h' etaü Poņņhapāda attha-saühitaü na dhammasaühitaü na ādibrahmacariyakaü, #<[page 189]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ na nibbidāya na {virā gāya}na nirodhāya na upasamāya na abhi¤¤āya na sambodhāya na nibbānāya saüvattati. Tasmā taü mayā avyākatan ti.' 29. `Kim pana bhante Bhagavatā vyākatan ti?' "`Idam dukkhan" ti Poņņhapāda mayā vyākataü. "Ayaü dukkha-samudayo" ti kho Poņņhapāda mayā vyākataü. "Ayaü dukkha-nirodho" ti kho Poņņhapāda mayā vyākataü. "Ayaü dukkha-nirodha-gāminã {paņipadā}" ti kho Poņņhapāda mayā vyākatan ti.' 30. `Kasmā pan' etaü bhante Bhagavatā vyākatan ti?' `Etaü hi kho Poņņhapāda attha-saühitaü etaü dhamma-saühitaü etaü ādibrahmacariyakaü, etaü nibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhi¤¤āya sambodhāya nibbānāya saüvattati. Tasmātaü mayā vyākatan ti.' `Evam etaü Bhagavā, evam etaü Sugata. Yassa dāni bhante Bhagavā kālaü ma¤¤atãti.' Atha kho Bhagavā uņņhāy' āsanā pakkāmi. 31. Atha kho te paribbājakā acira-pakkantassa Bhagavato Poņņhapādaü paribbājakaü samantato vācāya sannitodakena sa¤jambhariyaü akaüsu: `Evam eva panāyaü Poņņhapādo yaü yad eva Samaõo Gotamo bhāsati taü tad ev' assa abbhanumodati: "Evam etaü Bhagavā evam etaü Sugatāti." Na kho pana mayaü ki¤ci Samaõassa Gotamassa ekaüsikaü dhammaü desitaü ājānāma "Sassato loko" ti vā, "Asassato loko" ti vā, "Antavā loko" ti vā, "Anantavā loko" ti vā, "Taü jãvaü taü sarãran" ti vā, "A¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti vā, "Hoti Tathāgato param maraõā" ti vā, "Na hoti Tathāgato param maraõā" ti vā, #<[page 190]># %<190 POōōHAPâDA SUTTA. [D. x. 31>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "Hoti ca na ca hoti Tathāgato param maraõā" ti vā, "N' eva hoti na na hoti Tathāgato param maraõā" ti vā ti.' Evaü vutte Poņņhapādo paribbājako te paribbājake etad avoca: `Aham pi kho bho na ki¤ci Samaõassa Gotamassa ekaüsikaü dhammaü desitaü ājānāmi "Sassato loko" ti vā, "Asassato loko" ti vā . . . pe . . . "N' eva hoti na na hoti Tathāgato param maraõā ti" vā. Api ca Samaõo Gotamo bhåtaü tacchaü tathaü paņipadaü pa¤¤āpeti dhammaņņhitaü dhamma-niyāmakaü. Bhåtaü kho pana tacchaü tathaü paņipadaü pa¤¤āpentassa dhammaņņhitaü dhamma-niyāmakaü kathaü hi nāma mādiso vi¤¤å Samaõassa Gotamassa subhāsitaü subhāsitato nābbhanumodeyyāti?' 32. Atha kho dvãha-tãhassa accayena Citto ca {Hatthisāri putto} Poņņhapādo ca paribbājako yena Bhagavā ten' upasaükamiüsu. Upasaükamitvā Citto {Hatthisāriputto} Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi, Poņņhapādo pana paribbājako Bhagavatā saddhiü sammodi, sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü kathaü {vãtisāretvā} ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Poņņhapādo paribbājako Bhagavantaü etad avoca: `Tadā maü bhante paribbājakā acira-pakkantassa Bhagavato samantato vācāya sannitodakena sa¤jambhariyaü akaüsu: "Evam eva panāyaü Poņņhapādo yaü yad eva Samaõo Gotamo bhāsati, taü tad ev' assa abbhanumodati: `Evam etaü Bhagavā evam etaü Sugatāti.' Na kho pana mayaü ki¤ci Samaõassa Gotamassa {ekaüsikaü} dhammaü desitaü ājānāma: `Sassato loko' ti vā, `Asassato loko' ti vā, `Antavā loko' ti vā, `Anantavā loko' ti va, `Taü jãvaü taü sarãran' ti vā, `A¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran' ti vā, `Hoti Tathāgato param maraõā' ti vā, `Na hoti Tathāgato param maraõā' ti vā, `Hoti ca na ca hoti Tathāgato param maraõā' ti vā, #<[page 191]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ `N' eva hoti na na hoti Tathāgato param maraõā' ti vā." Evaü vuttāhaü bhante te paribbājake etad avocaü: "Aham pi kho bho na ki¤ci Samaõassa Gotamassa {ekaüsikaü} dhammaü desitaü ājānāmi, `Sassato loko' ti vā, `Asassato loko' ti vā . . . pe . . . `N' eva hoti na na hoti Tathāgato param maraõā' ti vā. Api ca Samaõo Gotamo bhåtaü tacchaü tathaü paņipadaü pa¤¤āpeti dhamma-ņņhitaü dhamma-niyāmakaü. Kathaü hi nāma mādiso vi¤¤å Samaõassa Gotamassa subhāsitaü subhāsitato nābbhanumodeyyāti?"' 33. `Sabbe va kho ete Poņņhapāda paribbājakā andhā acakkhukā, tvaü yeva nesaü eko cakkhumā, {ekaüsikā} pi hi Poņņhapāda mayā dhammā desitā pa¤¤attā, {anekaüsikā} pi hi kho Poņņhapāda mayā dhammā desitā pa¤¤attā. Katame ca te Poņņhapāda mayā {anekaüsikā} dhammā desitā pa¤¤attā? "Sassato loko" ti vā Poņņhapāda mayā ane{kaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto, "Asassato loko" ti kho Poņņhapāda mayā {anekaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto "Antavā loko" ti kho Poņņhapādā mayā . . . pe . . . "Anantavā loko" ti kho Poņņhapāda . . . "Taü jãvaü taü sarãran" ti kho Poņņhapāda . . . "A¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti kho Poņņhapāda . . . "Hoti Tathāgato param maraõā" ti kho Poņņhapāda . . . "Na hoti Tathāgato param {maraõā}" ti kho Poņņhapāda . . . "Hoti ca na hoti Tathāgato param maraõā" ti kho Poņņhapāda . . . "N' eva hoti na na hoti Tathāgato param maraõā" ti kho Poņņhapāda mayā {anekaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto. `Kasmā ca te Poņņhapāda mayā {anekaüsikā} dhammā desitā pa¤¤attā? Na h' ete Poņņhapāda attha-saühitā, na dhamma-saühitā, na ādibrahmacariyakā, na nibbidāya na virāgāya na nirodhāya na upasamāya na abhisa¤¤āya na sambodhāya na nibbānāya saüvattanti. Tasmā te mayā {anekaüsikā} dhammā desitā pa¤¤attā. `Katame ca te Poņņhapāda mayā {ekaüsikā} dhammā desitā pa¤¤attā? "Idaü dukkhan" ti kho Poņņhapāda mayā {ekaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto. #<[page 192]># %<192 POōōHAPâDA SUTTA. [D. ix. 33>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "Ayaü dukkha-samudayo" ti kho Poņņhapāda mayā {ekaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto. "Ayaü dukkha-nirodho" ti kho Poņņhapāda mayā {ekaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto. "Ayaü dukkhanirodha-gāminã paņipadā" ti kho Poņņhapāda mayā {ekaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto. `Kasmā ca te Poņņhapāda mayā {ekaüsikā} dhammā desitā pa¤¤attā? Ete Poņņhapāda attha-saühitā ete dhammasaühitā ete ādibrahmacariyakā, ete nibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhi¤¤āya sambodhāya nibbānāya saüvattanti. Tasmā te mayā {ekaüsikā} dhammā desitā pa¤¤attā. 34. `Santi Poņņhapāda eke samaõa-{brāhmaõā} evaüvādino evaü-diņņhino: "Ekanta-sukhã attā hoti arogo param maraõā ti." Tyāhaü upasaükamitvā evaü vadāmi: "Saccaü kira tumhe āyasmanto evaü vādino evaü diņņhino: `Ekanta-sukhã attā hoti arogo param maraõā' ti?" Te ce me evaü puņņhā āmo ti paņijānanti. Tyāhaü evaü vadāmi: "Api pana tumhe āyasmanto ekanta-sukhaü lokaü jānaü passaü viharathāti"? Iti puņņhā no ti vadanti. Tyāhaü evaü vadāmi: "Api pana tumhe āyasmanto ekaü vā rattiü ekaü vā divasaü upaķķhaü vā rattiü upaķķhaü vā divasaü ekanta-{sukhiü} attānaü sa¤jānāthāti?" Iti puņņhā no ti vadanti. Tyāhaü evaü vadāmi: "Api pana tumhe āyasmanto jānātha: `Ayaü maggo ayaü paņipadā ekanta-sukhassa lokassa sacchikiriyāyāti'?" Iti puņņhā no ti vadanti. Tyāhaü evaü {vadāmi}: "Api pana tumhe āyasmanto yā tā devatā ekantasukhaü lokaü {uppannā} tāsaü bhāsamānānaü saddaü suõātha: `Suppaņipann' attha mārisā ujupaņipann' attha mārisā ekanta-sukhassa lokassa sacchikiriyāya, mayam pi hi mārisā evam pi paņipannā ekanta-sukhaü lokaü uppannā' ti?" #<[page 193]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Iti puņņhā no ti vadanti. Taü kim ma¤¤asi Poņņhapāda? Na nu evaü sante tesaü samaõa-brāhmaõānaü appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti?' . `Seyyathā pi puriso evaü vadeyya: "Ahaü yā imasmiü janapade janapada-kalyāõã taü icchāmi taü kāmemãti." Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa, yan tvaü janapada-kalyāõiü icchasi kāmesi, jānāsi taü janapada-kalyāõiü Khattã vā Brāhmaõã vā Vessã vā Suddã vā ti?" Iti puņņho no ti vadeyya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yaü tvaü janapada-kalyāõiü icchasi kāmesi, jānāsi taü janapada-kalyāõiü evaü-nāmā evaü-gottā ti vā, dãghā vā rassā vā majjhimā ti vā, kāëã vā sāmā vā maīgura-cchavã vā ti, amukasmiü gāme vā nigame vā nagare vā ti?" Iti puņņho no ti vadeyya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yan tvaü na jānāsi na passasi, taü tvaü icchasi kāmesãti?" Iti puņņho āmo ti vadeyya. Taü kim ma¤¤asi Poņņhapāda? Na nu evaü sante tassa purisassa appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti'? `Addhā kho bhante, evaü sante tassa purisassa appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti.' 36. `Evam eva kho Poņņhapāda, ye te samaõa-brāhmaõā evaü vādino evaü diņņhino: "Ekanta-sukhã attā hoti arogo param maraõā ti," tyāhaü upasaükamitvā evaü vadāmi: "Saccaü kira tumhe āyasmanto evaüvādino evaü-diņņhino: `Ekanta-sukhã attā hoti arogo param maraõā ti?' Te ca me evaü puņņhā āmo ti paņijānanti. Tyāhaü evaü vadāmi: "Api pana tumhe āyasmanto ekanta-sukhaü lokaü jānaü passaü viharathāti?" Iti puņņhā no ti vadanti. #<[page 194]># %<194 POōōHAPâDA SUTTA. [D. ix. 36>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Tyāhaü evaü vadāmi: "Api pana tumhe āyasmanto ekaü vā rattiü ekaü vā divasaü, upaķķhaü vā rattiü upaķķhaü vā divasaü, ekanta-sukhiü attānaü sa¤jānāthāti?" Iti puņņhā no ti vadanti. Tyāhaü evaü vadāmi; "Api pana tumhe āyasmanto jānātha: `Ayaü maggo ayaü paņipadā ekanta-sukhassa lokassa sacchikiriyāyāti'?" Iti puņņhā no ti vadanti. Tyāhaü evaü vadāmi; "Api pana tumhe āyasmanto yā tā devatā ekantasukhaü lokaü uppannā tāsaü bhāsamānānaü saddaü suõātha: `Supaņipann' attha mārisā uju-{paņipann}' attha mārisā ekanta-sukhassa lokassa sacchikiriyāya, mayam pi hi mārisā evaü paņipannā ekanta-sukhaü lokaü uppannā' ti?" Iti puņņhā no ti vadanti. Taü kim ma¤¤asi Poņņhapada? Na nu evaü sante tesaü samaõa-brāhmaõānaü appāņihãra-kataü bhāsitaü sampajjatãti?' `Addhā kho bhante evaü sante tesaü samaõa-brāhmaõānaü appāņihãra-kataü bhāsitaü sampajjatãti.' 37. `Seyyathā pi Poņņhapāda puriso cātummahāpathe nisseõiü kareyya pāsādassa ārohaõāya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yassa tvaü pāsādassa ārohaõāya nisseõiü karosi, jānāsi taü pāsādaü puratthimāya vā disāya, pacchimāya vā disāya, uttarāya vā disāya, dakkhiõāya vā disāya, ucco vā nãco vā majjhimo vā ti?" Iti puņņho va no ti vadeyya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yan tvaü na jānāsi na passasi, tassa tvaü pāsādassa ārohaõāya nisseõiü karosãti." Iti puņņho {āmo} ti vadeyya. Taü kim ma¤¤asi Poņņhapāda? Na nu evaü sante tassa purisassa appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti?' `Addhā kho bhante evaü sante tassa purisassa appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti.' 38. `Evam eva kho Poņņhapāda ye te samaõa-brāhmaõā evaü-vādino evaü-diņņhino: "Ekanta-sukhã attā hoti arogo param maraõā ti," tyāhaü upasaükamitvā evaü vadāmi: "Saccaü kira tumhe āyasmanto evaü-vādino evaü-diņņhino: `Ekanta-sukhã attā hoti arogo param maraõā' ti?" #<[page 195]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Te ce me evaü puņņhā āmo ti paņijānanti. Tyāhaü evaü vadāmi: "Api pana tumhe āyasmanto ekanta-sukhaü lokaü jānaü passaü viharathāti?" Iti puņņhā no ti vadanti. Tyāhaü evaü vadāmi: "Api pana tumhe āyasmanto ekaü vā rattiü ekaü vā divasaü, upaķķhaü vā rattiü upaķķhaü vā divasaü, ekanta-sukhiü attānaü sa¤jānāthāti?" Iti puņņhā no ti vadanti. Tyāhaü evaü vadāmi: "Api pana tumhe āyasmanto jānātha: "Ayaü maggo, ayaü paņipadā ekanta-sukhassa lokassa sacchikiriyāyāti'?" Iti puņņhā no ti vadanti. Tyāhaü evaü vadāmi: "Api pana tumhe āyasmanto yā tā devatā ekantasukhaü lokaü uppannā, tāsaü bhāsamānānaü saddaü suõātha: `Supaņipann' attha mārisā uju-paņipann' attha mārisā ekanta-sukhassa lokassa sacchikiriyāya, mayam pi hi mārisā evaü paņipannā ekanta-sukhaü lokaü uppannā' ti?" Iti puņņhā no ti vadanti. Taü kim ma¤¤asi Poņņhapāda? Na nu evaü sante tesaü samaõa-brāhmaõānaü appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti?' `Addhā kho bhante evaü sante tesaü samaõa-brāhmaõānaü appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti.' 39. `Tayo kho 'me Poņņhapāda atta-paņilābhā, oëāriko atta-paņilābho, manomayo atta-paņilābho, aråpo atta-paņilābho. Katamo ca Poņņhapāda oëāriko atta-paņilābho? Råpã cātummahābhåtiko {kabaliīkārāhāra}-bhakkho, ayaü oëāriko atta-paņilābho. Katamo manomayo atta-paņilābho? Råpã manomayo sabbaīga-paccaīgã ahãnindriyo, ayaü manomayo atta-paņilābho. Katamo ca aråpo atta-paņilābho? Aråpã sa¤¤āmayo, ayaü aråpo atta-paņilābho. 40. `Oëārikassa kho ahaü Poņņhapāda atta-paņilābhassa pahānāya dhammaü desemi, yathā paņipannānaü vo saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissathāti. #<[page 196]># %<196 POōōHAPâDA SUTTA. [D. ix. 40>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Siyā kho pana te Poņņhapāda evam assa: "Saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissati, dukkho ca kho vihāro ti." Na kho pan' etaü Poņņhapāda evaü daņņhabbaü. Saükilesikā c' eva dhammā {pahãyissanti}, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissati, pāmujjaü c' eva bhavissati pãti ca passaddhi ca sati ca sampaja¤¤a¤ ca, sukho ca vihāro. 41. `Manomayassa pi kho ahaü Poņņhapāda atta-paņilābhassa pahānāya dhammaü desemi yathā paņipannānaü vo saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissathāti. Siyā kho {pana} te Poņņhapāda evam assa: "Saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, {pa¤¤ā}-pāripåriü vepullata¤ ca {diņņhe} va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissati, dukkho ca kho vihāro cāti." Na kho pan' etaü Poņņhapāda evaü daņņhabbaü. Saükilesikā c' eva dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, pa¤¤ā-pāripåriü {vepullata¤} ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissati, pāmujjaü c' eva bhavissati pãti ca passaddhi ca sati ca sampaja¤¤a¤ ca, sukho ca vihāro. 42. `Aråpassa pi kho ahaü Poņņhapāda atta-paņilābhassa pahānāya dhammaü desemi yathā paņipannānaü vo saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, #<[page 197]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissathāti. Siyā kho pana te Poņņhapāda evam assa: Saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissati, dukkho ca kho vihāro ti." Na kho pan' etaü Poņņhapāda evaü daņņhabbaü. Saükilesikā c' eva dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, pa¤¤āpāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissati, pāmujjaü c' eva bhavissati pãti ca passaddhi ca sati ca sampaja¤¤a¤ ca, sukho ca vihāro. 43. `Pare ce Poņņhapāda amhe evaü puccheyyuü: "Katamo pana so āvuso oëāriko atta-paņilābho yassa tumhe pahānāya dhammaü desetha yathā paņipannānaü vo saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā ābhivaķķhissanti, pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissathāti?" tesaü mayaü evaü puņņhā evaü vyākareyyāma: "Ayaü vā so āvuso oëāriko atta-paņilābho yassa mayaü pahānāya dhammaü desema yathā paņipannānaü vo saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissathāti.' " 44. `Pare ce Poņņhapāda amhe evaü puccheyyuü: "Katamo pana so āvuso manomayo atta-paņilābho yassa tumhe pahānāya dhammaü desetha {yathā} paņipannānaü vo saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissathāti?" tesaü mayaü evaü puņņhā evaü vyākareyyāma: "Ayaü vā so āvuso manomayo atta-paņilābho yassa mayaü pahānāya dhammaü desema yathā paņipannānaü vo saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, #<[page 198]># %<198 POōōHAPâDA SUTTA. [D. ix. 44>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissathāti.' " 45. `Pare ce {Poņņhapāda} amhe evaü puccheyyuü: "Katamo pana so āvuso aråpo atta-paņilābho yassa tumhe pahānāya dhammaü desetha yathā paņipannānaü vo saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissathāti'?" tesaü mayaü evaü puņņhā evaü vyākareyyāma: "Ayaü vā so āvuso aråpo atta-paņilābho yassa mayaü pahānāya dhammaü desema, yathā paņipannānaü vo saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā {abhivaķķhissanti}, pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissathāti.' " `Taü kim ma¤¤asi Poņņhapāda? Nanu evaü sante sappāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti'? `Addhā kho bhante evaü sante sappāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti.' 46. `Seyyathā pi Poņņhapāda puriso nisseõiü kareyya pāsādassa ārohaõāya, tass' eva pāsādassa {heņņhā}. Tam enaü evaü {vadeyyuü}: "Ambho purisa yassa tvaü pāsādassa ārohaõāya nisseõiü karosi, jānāsi taü pāsādaü puratthimāya vā disāya, dakkhiõāya vā disāya, pacchimāya vā disāya, uttarāya vā disāya, ucco vā nãco vā majjho vā ti?" So ce evaü vadeyya: "Ayaü vā so āvuso pāsādo yassāhaü {ārohaõāya} nisseõiü karomi tass' eva pāsādassa {heņņhā} ti." Taü kiü ma¤¤asi Poņņhapāda? nanu evaü sante tassa purisassa sappāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti'? `Addhā kho bhante evaü sante tassa purisassa sappāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti.' #<[page 199]># %% 47. `Evam eva kho Poņņhapāda pare ce amhe evaü puccheyyuü: "Katamo pana so āvuso {oëāriko} atta-paņilābho"? . . . pe . . . "Katamo pana so āvuso manomayo atta-paņilābho?" . . . pe . . . Pare ce Poņņhapāda amhe evaü puccheyyuü: "Katamo pana so āvuso aråpo attapaņilābho yassa tumhe pahānāya dhammaü desetha yathā paņipannānaü vo saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissathāti?" tesaü mayaü evaü puņņhā evaü vyākareyyāma: "Ayaü vā so āvuso aråpo atta-paņilābho yassa mayaü pahānāya dhammaü desema yathā {paņipannānaü} vo saükilesikā dhammā pahãyissanti, vodāniyā dhammā abhivaķķhissanti, pa¤¤ā-pāripåriü vepullata¤ ca diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja viharissathāti."' `Taü kim ma¤¤asi Poņņhapāda? Na nu evaü sante sappāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti?' `Addhā kho bhante evaü sante sappāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti.' 48. Evaü vutte Citto Hatthisāri-putto Bhagavantaü etad avoca: `Yasmiü bhante samaye oëāriko atta-paņilābho hoti, mogh' assa tasmiü samaye manomayo atta-paņilābho hoti, mogho aråpo atta-paņilābho hoti. Oëāriko assa attapaņilābho tasmiü samaye sacco hoti. Yasmiü bhante samaye manomayo atta-paņilābho hoti, mogh' assa tasmiü samaye oëāriko atta-paņilābho hoti, mogho aråpo attapaņilābho hoti. Manomayo assa atta-{paņilābho} tasmiü samaye sacco hoti. Yasmiü bhante samaye aråpo attapaņilābho hoti, mogh' assa tasmiü samaye oëāriko attapaņilābho hoti, mogho manomayo atta-paņilābho hoti. Aråpo assa atta-paņilābho tasmiü samaye sacco hotãti.' 49. `Yasmiü Citta samaye oëāriko atta-paņilābho hoti, n' eva tasmiü samaye manomayo atta-paņilābho ti saīkhaü gacchati, #<[page 200]># %<200 POōōHAPâDA SUTTA. [D. ix. 49>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ na aråpo atta-paņilābho ti saīkhaü gacchati, oëāriko atta-paņilābho tveva tasmiü samaye {saīkhaü} gacchati. Yasmiü Citta samaye manomayo atta-paņilābho hoti, n' eva tasmiü samaye oëāriko atta-paņilābho ti saīkhaü gacchati, na aråpo atta-paņilābho ti saīkhaü gacchati, manomayo atta-paņilābho tveva tasmiü samaye saīkhaü gacchati. Yasmiü Citta samaye aråpo attapaņilābho hoti, n' eva tasmiü samaye oëāriko atta-paņilābho ti saīkhaü gacchati, na manomayo atta-paņilābho ti saīkhaü gacchati, aråpo atta-paņilābho tveva tasmiü samaye saīkhaü gacchati. Sace taü Citta evaü puccheyyuü: "Ahosi tvaü atãtam addhānaü, na tvaü na ahosi, bhavissasi tvaü anāgatam addhānaü, na tvaü na bhavissasi, atthi tvaü etarahi, na tvaü n' atthãti?", evaü puņņho tvaü Citta kin ti vyākareyyāsãtã?' `Sace maü bhante evaü puccheyyuü: "Ahosi tvaü atãtam addhānaü na tvaü na ahosi, bhavissasi tvaü anāgatam addhānaü, na tvaü na bhavissasi, atthi tvaü etarahi, na tvaü n' atthãti?" evaü puņņho ahaü bhante evaü vyākareyyaü: "Ahos' ahaü atãtam addhānaü nāham nāhosiü, bhavissām' ahaü anāgatam addhānam nāhaü {na} bhavissāmi, atthāhaü etarahi nāhaü {n' atthãti.}" Evaü puņņho ahaü bhante evaü vyākareyyan ti.' 50. `Sace pana taü Citta evaü puccheyyuü: "Yo te ahosi atãto atta-paņilābho, sveva te atta-paņilābho sacco, mogho anāgato mogho paccuppanno? Yo vā te bhavissati anāgato atta-paņilābho, sveva te atta-paņilābho sacco, mogho anāgato mogho paccuppanno? Yo {vā} te etarahi paccuppanno atta-paņilābho, sveva te atta-paņilābho sacco, mogho atãto mogho anāgato ti?", evaü puņņho tvaü Citta kin ti vyākareyyāsãti?' `Sace pana maü bhante evaü puccheyyuü: "Yo te ahosi atãto atta-paņilābho, #<[page 201]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ sveva te atta-paņilābho sacco, mogho anāgato mogho paccuppanno? Yo vā te bhavissati anāgato atta-paņilābho, sveva te atta-paņilābho sacco, mogho atãto mogho paccuppanno? Yo vā te etarahi paccuppanno atta-paņilābho, sveva te atta-paņilābho sacco, mogho atãto mogho anāgato ti?", evaü puņņho ahaü bhante evaü vyākareyyaü: "Yo me ahosi atãto atta-paņilābho sveva me atta-paņilābho tasmiü samaye sacco ahosi, mogho anāgato mogho paccuppanno. Yo vā me bhavissati anāgato attapaņilābho, sveva me atta-paņilābho tasmiü samaye sacco bhavissati, mogho atãto bhavissati mogho paccuppanno. Yo me etarahi paccuppanno atta-paņilābho, sveva me attapaņilābho sacco, mogho atãto mogho anāgato ti." Evaü puņņho ahaü bhante vyākareyyan ti.' 51. `Evam eva kho Citta yasmiü samaye oëāriko attapaņilābho hoti, n' eva tasmim samaye manomayo attapaņilābho ti saīkhaü gacchati, na aråpo atta-paņilābho ti saīkhaü gacchati, oëāriko atta-paņilābho tveva tasmiü samaye saīkhaü gacchati. Yasmiü Citta samaye manomayo atta-paņilābho hoti . . . pe . . . Yasmiü Citta samaye aråpo atta-paņilābho hoti, n' eva tasmiü samaye oëāriko atta-paņilābho ti saīkhaü gacchati, na {manomayo} atta-paņilābho ti saīkhaü gacchati, aråpo atta-paņilābho tveva tasmiü samaye saīkhaü gacchati. 52. `Seyyathā pi Citta gavā khãraü, khãramhā dadhi, dadimhā navanãtaü, navanãtamhā sappi, sappimhā sappimaõķo, yasmiü samaye khãraü hoti n' eva tasmiü samaye dadhãti saīkhaü gacchati, na navanãtan ti saīkhaü gacchati, na sappãti saīkhaü gacchati, na sappi-maõķo ti saīkhaü gacchati, khãran tveva tasmiü samaye saīkhaü gacchati; yasmiü samaye dadhi hoti . . . navanãtaü hoti . . . sappi hoti . . . sappi-maõķo hoti, n' eva tasmiü samaye khãran ti saīkhaü gacchati, na dadhãti saīkhaü gacchati, na navanãtan ti saīkhaü gacchati, na sappãti saīkhaü gacchati, sappi-maõķo tveva tasmiü samaye saīkhaü gacchati. #<[page 202]># %<202 POōōHAPâDA SUTTA. [D. ix. 53>% 53. `Evam eva kho Citta yasmiü samaye oëāriko attapaņilābho hoti . . . pe . . . {Yasmiü} Citta samaye manomayo atta-paņilābho hoti . . . pe . . . Yasmiü Citta samaye aråpo atta-paņilābho hoti, n' eva tasmiü samaye oëāriko atta-paņilābho ti saīkhaü gacchati, na manomayo atta-paņilābho ti saīkhaü gacchati, aråpo atta-paņilābho tveva tasmiü samaye saīkhaü gacchati. Itimā kho Citta loka-sama¤¤ā loka-niruttiyo loka-vohārā loka-pa¤¤attiyo yāhi Tathāgato voharati aparāmasan ti.' 54. Evaü vutte Poņņhapādo paribbājako Bhagavantaü etad avoca: `Abhikkantaü bhante, abhikkantaü bhante. Seyyathā pi bhante nikkujjitaü vā ukkujjeyya, paticchannaü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü {ācikkheyya}, andha-kāre vā tela-pajjotaü dhāreyya: cakkhumanto råpāni dakkhintãti -- evam evaü Bhagavatā aneka-pariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaü bhante Bhagavantaü saraõaü gacchāmi dhamma¤ ca bhikkhu-saügha¤ ca. Upāsakaü maü Bhagavā dhāretu ajjatagge pāõupetaü saraõaü gatan ti.' 55. Citto pana Hatthisāri-putto Bhagavantaü etad avoca: `Abhikkantaü bhante, abhikkantaü bhante. Seyyathā pi bhante nikkujjitaü vā ukkujjeyya, paticchannaü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andhakāre vā tela-pajjotaü dhāreyya: cakkhumanto råpāni dakkhintãti -- evam evaü Bhagavatā aneka-pariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaü bhante Bhagavantaü saraõaü gacchāmi dhamma¤ ca bhikkhu-saügha¤ ca. Labheyyāhaü bhante Bhagavato santike pabbajjaü, labheyyaü upasampadan ti.' 56. Alattha kho Citto Hatthisāri-putto Bhagavato santike pabbajjaü, alattha upasampadaü. Aciråpasampanno kho pan' āyasmā Citto Hatthisāri-putto eko våpakaņņho appamatto ātāpã pahitatto viharanto, na cirass' eva yass' atthāya kula-puttā sammad eva agārasmā anagāriyaü {pabbajanti} tad anuttaraü brahmacariyaü pariyosānaü diņņhe va dhamme sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā upasampajja vihāsi, #<[page 203]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ `{khãõā} jāti, vusitaü brahmacariyaü, kataü karaõãyaü, nāparam itthattāyāti' abbha¤¤āsi. A¤¤ataro kho pan' āyasmā Citto Hatthisāri-putto arahataü ahosãti. POōōHAPâDA-SUTTANTAũ. #<[page 204]># %< 204>% [x. Subha Sutta.] 1.1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü āyasmā ânando Sāvatthiyaü viharati Jetavane Anāthapiõķikassa ārāme, acira-parinibbute Bhagavati. Tena kho pana samayena Subho māõavo Todeyya-putto Sāvatthiyaü paņivasati kenacid eva karaõãyena. 2. Atha kho Subho māõavo Todeyya-putto a¤¤ataraü māõavakaü āmantesi: `Ehi tvaü māõavaka, yena samaõo ânando ten' upasaükama, upasaükamitvā mama vacanena samaõaü ânandaü appābādhaü appātaīkaü {lahu-ņņhānaü} balaü phāsu-vihāraü puccha: "Subho māõavo Todeyya-putto bhavantaü ânandaü appābādham appātaīkaü {lahu-ņņhānaü} balaü phāsu-vihāraü pucchatãti," eva¤ ca vadehi: "Sādhu kira bhavaü ânando yena Subhassa māõavassa Todeyya-puttassa nivesanaü ten' upasaükamatu anukampaü upādāyāti."' 3. `Evaü bho' ti kho so māõavako Subhassa māõavassa Todeyya-puttassa paņissutvā yen' āyasmā ânando ten' upasaükami, upasaükamitvā āyasmatā ânandena saddhiü sammodi, sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho so māõavako āyasmantaü ânandaü etad avoca: `Subho māõavo Todeyya-putto bhavantaü ânandaü appābādhaü appātaīkaü {lahu-ņņhānaü} balaü phāsuvihāraü pucchati, eva¤ ca vadeti: "Sādhu kira bhavaü ânando yena Subhassa māõavassa Todeyyaputtassa nivesanaü ten' upasaükamatu anukampaü upādāyāti."' #<[page 205]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ 4. Evaü vutte āyasmā ânando taü māõavakam etad avoca: `Akālo kho māõavaka, atthi me ajja bhesajja-mattā pãtā, {app} eva nāma sve pi upasaükameyyāma, kāla¤ ca samaya¤ ca upādāyāti.' Atha kho so māõavako uņņhāy' āsanā yena Subho māõavo Todeyya-putto ten' upasaükami, upasaükamitvā Subhaü māõavaü Todeyya-puttaü etad avoca: `Avocumha kho mayaü bhoto vacanena taü bhavantaü ânandaü: "Subho māõavo Todeyya-putto bhavantaü ânandaü appābādhaü appātaīkaü {lahu-ņņhānaü} balaü phāsu-vihāraü pucchati, eva¤ ca vadeti: `Sādhu kira bhavaü ânando yena Subhassa māõavassa Todeyyaputtassa nivesanaü ten' upasaükamatu anukampaü upādāyāti.' " Evaü vutte bho samaõo ânando maü etad avoca: "Akālo kho māõavaka, atthi me ajja bhesajjamattā pãtā, {app} eva nāma sve pi upasaükameyyāma kāla¤ ca samaya¤ ca upādāyāti." Ettāvatā pi kho bho katam' eva etaü yato kho so bhavaü ânando okāsam akāsi svātanāya pi upasaükamanāyāti.' 5. Atha kho āyasmā ânando tassā rattiyā accayena pubbaõha-samayaü nivāsetvā patta-cãvaraü ādāya Cetakena bhikkhunā pacchā samaõena yena Subhassa māõavassa Todeyya-puttassa nivesanaü ten' upasaükami, upasaükamitvā pa¤¤atte āsane nisãdi. Atha kho Subho māõavo Todeyya-putto yen' āyasmā ânando ten' {upasaükami}, upasaükamitvā āyasmatā ânandena saddhiü sammodi, sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisãdi. Ekamāntaü nisinno kho Subho māõavo Todeyya-putto āyasmantaü ânandaü etad avoca: #<[page 206]># %<206 SUBHA SUTTA. [D. x. 1. 5>% `Bhavaü hi ânando tassa bhoto Gotamassa dãgharattaü upaņņhāko santikāvacaro samãpa-cārã. Bhavaü etaü ânando jāneyya yesaü so bhavaü Gotamo dhammānaü vaõõa-vādã ahosi, yattha ca imaü janataü samādapesi nivesesi patiņņhāpesi. Katamesānaü kho bho ânanda dhammānaü so bhavaü Gotamo vaõõa-vādã ahosi, kattha ca imaü janataü samādapesi nivesesi patiņņhāpesãti?' 6. `Tiõõaü kho māõava khandhānaü so Bhagavā vaõõa-vādã ahosi, ettha ca imaü janataü samādapesi nivesesi patiņņhāpesi. Katamesaü tiõõaü? Ariyassa sãlakkhandhassa, ariyassa samādhikkhandhassa, ariyassa pa¤¤akkhandhassa. Imesaü kho māõava tiõõaü khandhānaü so Bhagavā vaõõa-vādã ahosi, ettha ca imaü janataü samādapesi nivesesi patiņņhāpesãti.' `Katamo pana so bho ânanda ariyo sãlakkhandho yassa so bhavaü Gotamo vaõõa-vādã ahosi yattha ca imaü janataü samādapesi nivesesi patiņņhāpesãti?' 47. `Idha māõava Tathāgato loke uppajjati arahaü sammā-sambuddho . . . evaü kho māõava bhikkhu sãlasampanno hoti. [See Sāma¤¤a-Phala-Sutta, 40-63.] 30. `Ayaü kho so māõava ariyo sãlakkhandho yassa so Bhagavā vaõõa-vādi ahosi, ettha ca imaü janataü samādapesi nivesesi patiņņhāpesi. Atthi c' ev' ettha uttariü karaõãyan ti.' `Acchariyaü bho ânanda, abbhutaü bho ânanda. So cāyaü bho ânanda ariyo sãlakkhandho paripuõõo no aparipuõõo, evaü paripuõõaü vāham bho ânanda ariyaü sãlakkhandhaü ito {bahiddhā} a¤¤esu samaõa-brāhmaõesu na samanupassāmi. #<[page 207]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Evaü paripuõõaü ca bho ânanda ariyaü sãlakkhandhaü ito {bahiddhā} a¤¤e samaõa-{brāhmaõā} attani samanupasseyyuü, te tāvataken' eva attamanā assu: "Alam ettāvatā katam ettāvatā anuppatto no sāma¤¤attho, n' atthi no ki¤ci uttariü karaõãyan ti"? Atha ca pana bhavaü ânando evam āha: `Atthi c' ev' ettha uttariü karaõãyan ti.' Subha-Suttamhi Paņhamaka-{Bhāõavāraü}. 2.1. `Katamo pana so bho ânanda ariyo samādhikkhandho yassa so bhavaü Gotamo vaõõa-vādã ahosi, yattha ca imaü janataü samādapesi nivesesi patiņņhāpesãti'? `Katha¤ ca māõava bhikkhu indriyesu gutta-dvāro hoti? . . . nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. [Sāma¤¤a-Phala-Sutta, 64-76.] 13. `Yam pi māõava bhikkhu vivicc' eva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicāraü vivekajaü pãtisukhaü paņhamajjhānaü upasampajja viharati, so imam eva kāyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti, parisandeti {paripåreti} parippharati, nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. Idam pi 'ssa hoti samādhismiü. 14. `Puna ca paraü māõava bhikkhu vitakka-{vicārā}naü . . . apphutaü hoti. [Sāma¤¤a-Phala-Sutta, 77,78.] #<[page 208]># %<208 SUBHA SUTTA. [D. x. 2. 15>% . . . pe . . . Idam pi 'ssa hoti samādhismiü. 16. `Puna ca paraü māõava bhikkhu pãtiyā ca virāgā upekhako viharati . . . apphutaü hoti. [Sāma¤¤a-Phala-Sutta, 79-82.] . . . pe . . . Idam pi 'ssa hoti samādhismiü. 19. `Ayaü kho so māõava ariyo samādhikkhandho yassa so Bhagavā vaõõa-vādi ahosi, ettha ca imaü janataü samādapesi nivesesi patiņņhāpesi. Atthi c' ev' ettha uttariü karaõãyan' ti. `Acchariyaü bho ânanda, abbhutaü bho ânanda. So cāyaü bho ânanda ariyo samādhikkhandho paripuõõo no aparipuõõo, evaü paripuõõaü 'vāhaü bho ânanda ariyaü samādhikkhandhaü ito bahiddhā a¤¤esu samaõabrāhmaõesu na samanupassāmi. Evaü paripuõõa¤ ca bho ânanda ariyaü samādhikkhandhaü ito bahiddhā a¤¤e samaõa-brāhmaõā attani samanupasseyyuü, te tāvataken' eva attamanā assu: "Alam ettāvatā katam ettāvatā anuppatto sāma¤¤attho, n' atthi no ki¤ci uttariü karaõãyan ti." Atha ca pana bhavaü ânando evam aha: `Atthi c' ev' ettha uttariü karaõãyan ti.' 20. `Katamo pana so bho ânanda ariyo {pa¤¤ākhandho} yassa so bhavaü Gotamo vaõõa-vādã ahosi, yattha ca imaü janataü samādapesi nivesesi patiņņhāpesãti?' `So evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte . . . ettha paņibaddhaü. [Sāma¤¤a-Phala-Sutta, 83,84.] 22. `Yam pi māõava bhikkhu evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte {anaīgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte ¤āõa-dassanāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti, #<[page 209]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ so evaü pajānāti: "Ayaü kāyo råpã cātummahābhåtiko mātā-pettika-sambhavo odanakummās-upacayo anicc-ucchādana-parimaddana-bhedana{viddhaüsana}-dhammo, ida¤ ca pana me {vi¤¤āõaü} ettha sitaü ettha paribaddhan ti." Idam pi 'ssa hoti pa¤¤āya. 23. `So evaü samāhite citte . . . ahãnindriyaü. [Sāma¤¤a-Phala-Sutta, 85,86.] Idam pi 'ssa hoti pa¤¤āya. 25. `So evaü samāhite citte . . . nāparaü itthattāyāti {pajānāti}. [Sāma¤¤a-Phala-Sutta, 87-98.] 36. `Yam pi māõava bhikkhu evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte {anaīgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte āsavānaü khayā ¤āõāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti, so "Idaü dukkhan" ti yathābhåtaü pajānāti, "Ayaü dukkha-samudayo" ti yathābhåtaü pajānāti, "Ayaü dukkha-nirodho" ti yathābhåtaü pajānāti, "Ayaü dukkha-nirodha-gāmini-paņipadā" ti yathābhåtaü pajānāti; "Ime āsavā" ti yathābhåtaü pajānāti, "Ayaü āsava-samudayo" ti yathābhåtaü pajānāti, "Ayaü āsava-nirodho" ti yathābhåtaü pajānāti, "Ayaü āsava-nirodha-gāmini-paņipadā" ti yathābhåtaü pajānāti. Tassa evaü jānato evaü passato kāmāsavā pi cittaü vimuccati, bhavāsavā pi cittaü vimuccati, avijjāsavā pi cittaü vimuccati, vimuttasmiü vimuttam iti ¤āõaü hoti, "{khãõā} jāti, vusitaü brahmacariyaü, kataü karaõãyaü, nāparaü itthattāyāti" pajānāti. Idam pi 'ssa hoti pa¤¤āya. 37. `Ayaü kho so māõava ariyo {pa¤¤ākhandho} yassa so Bhagavā vaõõa-vādã ahosi, ettha ca imaü janataü samādapesi nivesesi patiņņhāpesi. N' atthi c' ev' ettha uttariü karaõãyan ti.' #<[page 210]># %<210 SUBHA SUTTA. [D. x. 2. 37>% `Acchariyaü bho ânanda, abbhutam bho ânanda.So cāyaü bho ânanda ariyo pa¤¤akkhandho paripuõõo no aparipuõõo, evaü paripuõõaü cāhaü bho ânanda ariyaü pa¤¤akkhandhaü ito bahiddhā a¤¤esu samaõa-brāhmaõesu na samanupassāmi. N' atthi c' ev' ettha uttariü karaõãyan ti. Abhikkantaü bho ânanda, abhikkantaü bho ânanda. Seyyathā pi bho ânanda nikkujjitaü vā ukkujjeyya, paņicchannaü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andhakāre vā tela-pajjotaü dhāreyya: cakkhumanto råpāni dakkhintãti -- evam eva bhotā ânandena aneka-pariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaü bho ânanda Bhagavantaü Gotamaü saraõaü gacchāmi dhamma¤ ca bhikkhu-saügha¤ ca. Upāsakaü maü bhavaü ânando dhāretu, ajjatagge pāõupetaü saraõaü gatan ti.' SUBHA-SUTTANTAũ. #<[page 211]># %< 211>% [xi. Kevaddha Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Nāëandāyaü viharati Pāvārikambavane. Atha kho Kevaddho gahapati-putto yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Kevaddho gahapati-putto Bhagavantaü etad avoca: `Ayaü bhante Nāëandā iddhā c' eva phãtā ca bahujanā ākiõõa-manussā Bhagavati abhippasannā. Sādhu bhante Bhagavā ekaü bhikkhuü samādisatu, yo uttari-manussadhammā iddhi-pāņihāriyaü karissati. Evāyaü Nāëandā {bhiyyoso mattāya} Bhagavati abhippasãdissatãti.' Evaü vutte Bhagavā Kevaddhaü gahapati-puttaü etad avoca: `Na kho ahaü Kevaddha bhikkhånaü evaü dhammaü desemi: "Etha tumhe bhikkhave gihãnaü odātavasanānaü uttari-manussa-dhammā iddhi-pāņihāriyaü karothāti."' 2. Dutiyam pi kho Kevaddho gahapati-putto Bhagavantaü etad avoca: `Nāhaü bhante Bhagavantaü {dhaüsemi}. Api ca evaü vadāmi: "Ayaü bhante Nāëandā iddhā {c' eva} phãtā ca bahujanā ākiõõa-manussā Bhagavati abhippasannā. Sādhu bhante Bhagavā ekaü bhikkhuü samādisatu yo uttarimanussa-dhammā iddhi-pāņihāriyaü karissati. #<[page 212]># %<212 KEVADDHA SUTTA. [D. xi. 2>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Evāyaü Nāëandā {bhiyyoso mattāya} Bhagavati abhipasãdissatãti.' Dutiyam pi kho Bhagavā Kevaddhaü gahapati-puttaü etad avoca: `Na kho ahaü Kevaddha bhikkhånaü evaü dhammaü desemi: "Etha tumhe bhikkhave gihãnaü odāta-vasanānaü uttari-manussa-dhammā iddhi-pāņihāriyaü karothāti."' 3. Tatiyam pi kho Kevaddho gahapati-putto Bhagavantaü etad avoca: `Nāhaü bhante Bhagavantaü {dhaüsemi}. Api ca evaü vadāmi: "Ayaü bhante Nāëandā iddhā c' eva phãtā ca bahujanā ākiõõa-manussā Bhagavati abhippasannā. Sādhu bhante Bhagavā ekaü bhikkhuü samādisatu yo uttarimanussa-dhammā iddhi-pāņihāriyaü karissati. Evāyaü Nāëandā {bhiyyoso mattāya} Bhagavati abhippasãdissatãti.' `Tãõi kho imāni Kevaddha pāņihāriyāni mayā sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā paveditāni. Katamāni {tãõi}? Iddhipāņihāriyaü ādesanā-pāņihāriyaü anusāsani-pāņihāriyaü. 4. `Katama¤ ca Kevaddha iddhi-{pāņihāriyaü}? Idha Kevaddha bhikkhu aneka-vihitaü iddhi-vidhaü paccanubhoti. Eko pi hutvā bahudhā hoti, bahudhā pi hutvā eko hoti. âvi-bhāvaü tiro-bhāvaü tiro-kuķķaü tiro-pākāraü tiropabbataü asajjamāno gacchati seyyathā pi ākāse, paņhaviyā pi ummujja-nimujjaü karoti seyyathā pi udake, udake pi abhijjamāno gacchati seyyathā pi paņhaviyaü, ākāse pi pallaīkena kamati seyyathā pi pakkhã sakuõo, ime pi candima-suriye evaü mahiddhike evaü mahānubhāve pāõinā parimasati parimajjati, yāva Brahma-lokā pi kāyena va saüvatteti. Tam enaü a¤¤ataro saddho pasanno passati taü bhikkhuü aneka-vihitaü iddhi-vidhaü paccanubhontaü eko pi hutvā bahudhā bhontaü, bahudhā pi hutvā eko bhontaü, āvi-bhāvaü tiro-bhāvaü tiro-kuķķaü tiropākāraü tiro-pabbataü asajjamānaü gacchantaü seyyathā pi ākāse, paņhaviyā pi ummujja-nimujjaü karontaü seyyathā pi udake, #<[page 213]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ udake pi abhijjamānaü gacchantaü seyyathā pi paņhaviyaü, ākāse pi pallaīkena kamantaü seyyathā pi pakkhã sakuõo, ime pi candima-suriye evaü mahiddhike evaü mahānubhāve pāõinā parimasantaü parimajjantaü, yāva Brahma-lokā pi kāyena va saüvattentaü. 5. `Tam enaü so saddho pasanno a¤¤atarassa {assaddhassa} appasannassa āroceti: "Acchariyaü vata bho, abbhutaü vata bho, samaõassa mahiddhikatā mahānubhāvatā. Amāham bhikkhuü addasaü aneka-vihitaü iddhi-vidhaü paccanubhontaü, eko pi hutvā bahudhā bhontam . . . pe . . . yāva Brahma-lokā pi kāyena va saüvattentan ti." Tam enaü so assaddho appasaddho tam saddhaü pasannaü evaü vadeyya: "Atthi kho bho Gandhārã nāma vijjā. Tāya so bhikkhu aneka-vihitaü iddhi-vidhaü paccanubhoti. Eko pi hutvā bahudhā hoti . . . pe . . . yāva Brahma-lokā pi kāyena va saüvattetãti." Taü kim ma¤¤asi Kevaddha? Api nu so assaddho appasanno taü saddhaü pasannaü evaü vadeyyāti?' `Vadeyya bhante ti.' `Imaü kho ahaü Kevaddha iddhi-pāņihāriye ādãnavaü sampassamāno iddhi-pāņihāriyena aņņiyāmi harāyāmi jigucchāmi. 6. `Katama¤ ca Kevaddha ādesanā-pāņihāriyaü? Idha Kevaddha bhikkhu parasattānaü parapuggalānaü cittam pi ādisati cetasikam pi ādisati vitakkitam pi ādisati vicāritam pi ādisati: "Evam pi te mano ittham pi te mano iti pi te cittan ti." Tam enaü a¤¤ataro saddho pasanno passati taü bhikkhuü parasattānaü parapuggalānaü cittam pi ādisantaü cetasikam pi ādisantaü vitakkitam pi ādisantaü vicāritam pi ādisantaü: "Evam pi te mano ittham pi te mano iti pi te cittan ti." 7. `Tam enaü so saddho pasanno a¤¤atarassa assaddhassa appasannassa āroceti: `Acchariyaü vata bho, #<[page 214]># %<214 KEVADDHA SUTTA. [D. xi. 7>% abbhutaü vata bho, samaõassa mahiddhikatā mahānubhāvatā. Amāhaü bhikkhuü addasaü parasattānaü parapuggalānaü cittam pi ādisantaü cetasikam pi ādisantaü vitakkitam pi ādisantaü vicāritam pi ādisantaü: "Evam pi te mano ittham pi te mano iti pi te cittan ti." Tam enaü so assaddho appasanno taü saddhaü pasannaü evaü vadeyya: "Atthi kho bho Maõiko nāma vijjā. Tāya so bhikkhu parasattānaü parapuggalānaü cittam pi ādisati cetasikam pi ādisati . . . pe . . . evam pi te mano ittham pi te mano iti pi te cittan ti." Taü kim ma¤¤asi Kevaddha? Api nu so assaddho appasanno taü saddhaü pasannaü evaü vadeyyāti?' `Vadeyya bhante ti.' `Imaü kho ahaü Kevaddha ādesanā-pāņihāriye ādãnavaü sampassamāno ādesanā-pāņihāriyena aņņiyāmi harāyāmi jigucchāmi. 8. `Katama¤ ca Kevaddha anusāsani-pāņihāriyaü? Idha Kevaddha bhikkhu evam anusāsati: "Evaü vitakketha mā evam vitakkayittha, evam manasikarotha mā {evaü} manasākattha, idam pajahatha idaü upasampajja viharathāti." Idam pi vuccati Kevaddha anusāsani-pāņihāriyaü. 9. `Puna ca paraü Kevaddha idha Tathāgato loke uppajjati arahaü sammāsambuddho . . . pe . . . yathā {Sāma¤¤a-phale} evaü vitthāretabbaü . . . 44. `Tass' ime pa¤ca nãvaraõe pahãne attani samanupassato pāmojjaü jāyati, pamuditassa pãti jāyati, pãtimanassa kāyo passambhati, {passaddha}-kāyo sukhaü vedeti, {sukhino} cittaü samādhiyati. So vivicc' eva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicāraü vivekajaü pãtisukhaü paņhamajjhānaü upasampajja viharati. So imam eva kāyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, #<[page 215]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa vivekajena pãti-sukhena {apphutaü} hoti. 45. `Seyyathā pi Kevaddha dakkho nahāpako vā nahāpakantevāsã vā {kaüsa-thāle} nahāniya-cuõõāni ākiritvā udakena paripphosakaü paripphosakaü sanneyya, sā 'ssa nahāniya-piõķi snehānugatā sneha-paretā santara-bāhirā phuņā sinehena na ca paggharaõã -- evam eva Kevaddha bhikkhu imam eva kāyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. Idam pi vuccati Kevaddha anusāsani-pāņihāriyaü. 50. . . . `catutthajjhānaü upasampajja viharati . . . pe . . . Idam pi vuccati Kevaddha anusāsani-pāņihāriyaü. 52. `So evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte {anaīgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte ¤āõa-dassanāya cittaü abhinãharati . . . pe . . . Idam pi vuccati Kevaddha anusāsanã-pāņihāriyaü. 53. . . . nāparaü itthattāyāti pajānāti. Idaü vuccati Kevaddha anusāsani-pāņihāriyaü. 67. `Imāni kho Kevaddha tãõi pāņihāriyāni mayā sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā paveditāni. Bhåtapubbaü Kevaddha imasmiü yeva bhikkhu-saüghe a¤¤atarassa bhikkhuno evaü cetaso parivitakko udapādi: "Kattha nu kho ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu āpo-dhātu tejo-dhātu vāyo-dhātåti?" Atha kho so Kevaddha bhikkhu tathā-råpaü samādhiü samāpajji yathā samāhite citte devayāniyo maggo pātur ahosi. 68. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Cātummahārājikā devā ten' upasaükami, upasaükamitvā Cātummahārājike deve etad avoca: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavãdhātu āpo-dhātu tejo-dhātu vāyo-dhātåti?" `Evaü vutte Kevaddha {Cātummahārājikā} devā taü bhikkhum etad avocuü: #<[page 216]># %<216 KEVADDHA SUTTA. [D. xi. 68>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "Mayam pi kho bhikkhu na jānāma yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu āpo-dhātu, tejo-dhātu, vāyo-dhātu. Atthi kho bhikkhu cattāro Mahārājā amhehi abhikkantatarā ca paõãtatarā ca. Te kho evaü jāneyyuü yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu āpo-dhātu tejo-dhātu vāyo-dhātåti."' 69. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena cattāro Mahārājā ten' upasaükami, upasaükamitvā cattāro Mahārāje etad avoca: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu āpo-dhātu tejo-dhātu vāyo-{dhātåti}?" `Evaü vutte Kevaddha cattāro Mahārājā taü bhikkhuü etad avocuü: "Mayam pi kho bhikkhu na jānāma yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-{dhātu} āpo-dhātu tejo-dhātu vāyo-dhātu. Atthi kho bhikkhu {Tāvatiüsā} nāma devā amhehi abhikkantatarā ca paõãtatarā ca. Te kho evaü jāneyyuü yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavãdhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti." 70. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Tāvatiīsā devā ten' upasaükami, upasaükamitvā Tāvatiīse deve etad avoca: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro {mahābhåtā} aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti?" `Evaü vutte Kevaddha Tāvatiīsā devā taü bhikkhuü etad avocuü: "Mayam pi kho bhikkhu na jānāma yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-{dhātu}. Atthi kho bhikkhu Sakko nāma devānam indo amhehi abhikkantataro ca paõãtataro ca. So kho etaü jāneyya yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavãdhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti." #<[page 217]># %% 71. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Sakko devānam indo ten upasaükami, upasaükamitvā Sakkaü devānam indaü etad avoca: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavãdhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti?" `Evaü vutte Kevaddha Sakko devānam indo taü bhikkhuü etad avoca: "Aham pi kho bhikkhu na jānāmi yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, sey{yathãdaü} paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātu. Atthi kho bhikkhu Yāmā nāma devā amhehi abhikkantatarā ca paõãtatarā ca. Te kho etaü jāneyyuü yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavãdhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti." 72. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Yāmā devā ten' upasaükami, upasaükamitvā Yāme deve etad avoca: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyodhātåti?" "Evaü vutte Kevaddha Yāmā devā taü bhikkhuü etad avocuü: "Mayam pi kho bhikkhu na jānāma yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātu. Atthi kho bhikkhu Suyāmo nāma deva-putto amhehi abhikkantataro ca paõãtataro ca. So kho etaü jāneyya yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü {paņhavã}dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti." 73. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Suyāmo devaputto ten' upasaükami, upasaükamitvā Suyāmaü devaputtaü etad avoca: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavãdhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti?" `Evaü vutte Kevaddha Suyāmo deva-putto taü bhikkhuü etad avoca: "Aham pi kho bhikkhu na jānāmi yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu #<[page 218]># %<218 KEVADDHA SUTTA. [D. xi. 73>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ . . . pe . . . vāyo-dhātu. Atthi kho bhikkhu Tusitā nāma devā amhehi abhikkantatarā ca paõãtatarā ca. Te kho etaü jāneyyuü yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavãdhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti." 74. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Tusitā devā ten' upasaükami, upasaükamitvā Tusite deve etad avoca: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyodhātåti?" `Evaü vutte Kevaddha Tusitā devā taü bhikkhuü etad avocuü: "Mayam pi kho bhikkhu na jānāma yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātu. Atthi kho bhikkhu Santusito nāma deva-putto amhehi abhikkantataro ca paõãtataro ca. So kho etaü jāneyya yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavãdhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti." 75. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Santusito deva-putto ten' upasaükami, upasaükamitvā Santusitaü deva-puttaü etad avoca: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti?" `Evaü vutte Kevaddha Santusito deva-putto taü bhikkhuü etad avoca: "Aham pi kho bhikkhu na jānāmi yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātu. Atthi kho bhikkhu Nimmānaratã nāma devā amhehi abhikkantatarā ca paõãtatarā ca. Te kho etaü jāneyyuü yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti." 76. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Nimmānaratã devā ten' upasaükami, upasaükamitvā Nimmānaratã deve etad avoca: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavãdhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti?" #<[page 219]># %% `Evaü vutte Kevaddha Nimmānaratã devā taü bhikkhuü etad {avocuü}: Mayam pi kho bhikkhu na jānāma yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātu. Atthi kho Sunimmito nāma deva-putto amhehi abhikkantataro ca paõãtataro ca. So kho etaü jāneyya yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavãdhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti." 77. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Sunimmito deva-putto ten' upasaükami, upasaükamitvā Sunimittaü deva-puttaü etad avoca: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti?" `Evaü vutte Kevaddha Sunimmito deva-putto taü bhikkhuü etad avoca: "Aham pi kho bhikkhu na jānāmi yatth' ime cattāro mahābhåta aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātu. Atthi kho bhikkhu Paranimmita-Vasavattã nāma devā amhehi abhikkantatarā ca paõãtatarā ca. Te kho etaü jāneyyuü yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti." 78. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena ParanimmitaVasavattã devā ten' upasaükami, upasaükamitvā Paranimmita-Vasavattã deve etad avoca: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . vāyo-dhātåti?" `Evaü vutte Kevaddha Paranimmita-Vasavattã devā taü bhikkhuü etad avocuü: "Mayam pi kho bhikkhu na jānāma yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātu. Atthi kho bhikkhu Vasavattã nāma deva-putto amhehi abhikkantataro ca paõãtataro ca. So kho etaü jāneyya yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti." 79. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Vasavattã deva-putto ten' upasaükami, upasaükamitvā Vasavattiü deva-puttaü etad avoca: #<[page 220]># %<220 KEVADDHA SUTTA. [D. xi. 79>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti?" `Evaü vutte Kevaddha Vasavattã deva-putto taü bhikkhuü etad avoca: "Aham pi kho bhikkhu na jānāmi yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātu. Atthi kho bhikkhu Brahma-kāyikā nāma devā amhehi abhikkantatarā ca paõãtatarā ca. Te kho etaü jāneyyuü yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti." 80. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu tathā-råpaü samādhiü samāpajji yathā samāhite citte Brahma-yāniyo maggo pātur ahosi. Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Brahma-kāyikā devā ten' upasaükami, upasaükamitvā Brahma-kāyike deve etad avoca: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti?" `Evaü vutte Kevaddha Brahma-kāyikā devā taü bhikkhuü etad avocuü: "Mayam pi kho bhikkhu na jānāma yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātu. Atthi kho bhikkhu Brahmā Mahā-brahmā abhibhå anabhibhåto a¤¤adatthu-daso {vasavattã} issaro kattā nimmātā seņņho sa¤jitā vasã pitā bhåtā-bhavyānaü amhehi abhikkantataro ca paõãtataro ca. So kho etaü jāneyya yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavãdhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti." "`Kahaü pan' āvuso etarahi so Mahā-brahmā ti?" "`Mayam pi kho bhikkhu na jānāma yattha vā Brahmā yena vā Brahmā {yahiü} vā Brahmā. Api ca bhikkhu yathā nimittā dissanti āloko sa¤jāyati obhāso pātu bhavati Brahmā pātu {bhavissati}. {Brahmuno} etaü pubbe nimittaü pātubhāvāya yad idaü āloko sa¤jāyati obhāso pātu bhavatãti." 81. `Atha kho so Kevaddha Mahā-brahmā na cirass' eva pātur ahosi. #<[page 221]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena so Mahā-brahmā ten' upasaükami, upasaükamitvā Brah{mānaü} etad avoca: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavãdhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti?" `Evaü vutte Kevaddha so Mahā-brahmā taü bhikkhuü etad avoca:-- "`Aham asmi bhikkhu Brahmā Mahā-brahmā abhibhå anabhibhåto a¤¤adatthu-daso vasavattã issaro kattā nimmātā seņņho sa¤jitā vasã pitā bhåta-bhavyānan ti." 82. `Dutiyam pi kho Kevaddha so bhikkhu taü Brah{mānaü} etad avoca: "Na kho ahan taü āvuso evaü pucchāmi: `Tvaü 'si Brahmā Mahā-brahmā abhibhå anabhibhåto a¤¤adatthu-daso vasavattã issaro kattā nimmātā seņņho sa¤jitā vasã pitā bhåta-bhavyānan ti?' Eva¤ ca kho ahan taü āvuso pucchāmi: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti?" `Dutiyam pi kho Kevaddha so Mahā-brahmā taü bhikkhuü etad avoca: "Aham asmi bhikkhu Brahmā Mahābrahmā abhibhå anabhibhåto a¤¤adatthu-daso vasavattã issaro kattā nimmātā seņņho sa¤jitā vasã pitā bhåta-bhavyānan ti." 83. `Tatiyam pi kho Kevaddha so bhikkhu taü Mahābrahmānaü etad avoca: "Na kho ahan taü āvuso evaü pucchāmi: `Tvaü 'si Brahmā Mahā-brahmā abhibhå anabhibhåto a¤¤adatthu-daso vasavattã issaro kattā nimmātā seņņho sa¤jitā vasã pitā bhåta-bhavyānan ti?" Eva¤ ca kho ahan taü āvuso pucchāmi: "Kattha nu kho āvuso ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātåti?"' `Atha kho so Kevaddha Mahā-brahmā taü bhikkhuü bāhāyaü gahetvā ekamantaü apanetvā taü bhikkhuü etad avoca: #<[page 222]># %<222 KEVADDHA SUTTA. [D. xi. 83>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "Idha bhikkhu Brahma-kāyikā devā evaü jānanti: `N' atthi ki¤ci Brahmuno {adiņņhaü}, n' atthi ki¤ci {Brahmuno} aviditam, n' atthi ki¤ci Brahmuno asacchikatan ti.' Tasmā ahaü tesaü sammukhā na vyākāsiü. Aham pi kho bhikkhu na jānāmi yatth' ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu . . . pe . . . vāyo-dhātu. Tasmāt iha bhikkhu tumh' ev' etaü dukkataü, tumh' ev' etaü aparaddhaü, yaü tvaü taü Bhagavantaü atisitvā bahiddhā pariyeņņhiü āpajjasi imassa pa¤hassa veyyākaraõāya. Gaccha tvaü bhikkhu tam eva Bhagavantaü upasaükamitvā imaü pa¤haü puccha, yathā ca te Bhagavā vyākaroti tathā naü dhāreyyāsãti." 84. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu seyyathā pi nāma balavā puriso sammi¤jitaü vā bāhaü pasāreyya, pasāritaü vā bāhaü sammi¤jeyya, evam eva Brahma-loke antarahito mama purato pātur ahosi. Atha kho Kevaddha bhikkhu maü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Kevaddha so bhikkhu maü etad avoca: "Kattha nu kho bhante ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu āpo-dhātu tejo-dhātu vāyodhātåti?" 85. `Evaü vutte ahaü Kevaddha taü bhikkhuü etad avoca: "Bhåtapubbaü bhikkhu sāmuddikā vāõijā tãradassiü sakuõaü gahetvā nāvāya samuddaü ajjhogāhanti. Te atãra-dakkhiõiyā nāvāya tãra-dassiü sakuõaü mu¤canti. So gacchat' eva puratthimaü disaü, gacchati dakkhiõaü disaü, gacchati pacchimaü disaü, gacchati uttaraü disaü, gacchati uddhaü, gacchati anudisaü. Sace so samantā tãraü passati, tathā gatako va hoti. Sace pana so samantā tãraü na passati, tam eva nāvaü pacchāgacchati. Evam eva kho tvaü bhikkhu yāva yato yāva Brahma-lokā pariyesamāno imassa pa¤hassa veyyākaraõaü nājjhagā, #<[page 223]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ atha maü yeva santike paccāgato. Na kho eso bhikkhu pa¤ho evaü pucchitabbo: `Kattha nu kho bhante ime cattāro mahābhåtā aparisesā nirujjhanti, seyyathãdaü paņhavã-dhātu āpo-dhātu tejo-dhātu vāyo-dhātåti?' Eva¤ ca kho eso bhikkhu pa¤ho pucchitabbo: Kattha āpo ca paņhavã tejo vāyo na gādhati? Kattha dãgha¤ ca rassa¤ ca {aõuü} thålaü subhāsubhaü? Kattha nāma¤ ca råpa¤ ca asesaü uparujjhatãti? Tatra veyyākaraõaü bhavati: {Vi¤¤āõaü} anidassanaü anantaü {sabbato-pahaü}. Ettha āpo ca paņhavã tejo vāyo na gādhati, Ettha dãgha¤ ca rassa¤ ca {aõuü} thålaü subhāsubhaü, Ettha nāma¤ ca råpa¤ ca asesaü uparujjhati, Vi¤¤āõassa nirodhena etth' etaü uparujjhatãti."' Idam avoca Bhagavā. Attamano Kevaddho gahapatiputto bhāsitaü abhinandãti. KEVADDHA-SUTTANTAũ. #<[page 224]># %< 224>% [xii. Lohicca Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Kosalesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-sattehi yena Sālavatikā tad avasari. Tena kho pana samayena Lohicco brāhmaõo Sālavatikaü ajjhāvasati sattussadaü satiõakaņņhodakaü sadha¤¤aü rāja-bhoggaü ra¤¤ā Pasenadi-Kosalena dinnaü rājadāyaü brahma-deyyaü. 2. Tena kho pana samayena Lohiccassa brāhmaõassa evaråpaü pāpakaü diņņhi-gataü uppannaü hoti: `Idha samaõo vā {brāhmaõo} vā kusalaü dhammaü adhigaccheyya, kusalaü dhammaü adhigantvā na parassa āroceyya, kiü hi paro parassa karissati? Seyyathā pi nāma purāõaü bandhanaü chinditvā a¤¤aü navaü bandhanaü kareyya, evaü-sampadam idaü pāpakaü lobha-dhammaü vadāmi. Kiü hi paro parassa karissatãti.' 3. Assosi kho Lohicco Brāhmaõo: `Samaõo khalu bho Gotamo Sakya-putto Sakya-kulo pabbajito Kosalesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤camattehi bhikkhu-satehi Sālavatikaü anuppatto. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyāõo kitti-saddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavā arahaü sammā-sambuddho vijjā-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma-sārathi satthā deva-manussānaü buddho bhagavā. So imaü lokaü sadevakaü samārakaü sabrahmakaü sassamaõa-brāhmaõiü pajaü sadeva-manussaü sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā pavedeti. #<[page 225]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So dhammaü deseti ādi-kalyāõaü majjhe kalyāõaü pariyosāna-{kalyāõaü} sātthaü savya¤janaü kevala-paripuõõaü parisuddhaü brahmacariyaü pakāseti. Sādhu kho pana tathā-råpānaü arahataü dassanaü hotãti."' 4. Atha kho Lohicco brāhmaõo Bhesikaü nahāpitaü āmantesi: `Ehi tvaü samma Bhesike, yena Samaõo Gotamo ten' upasaükama, upasaükamitvā mama vacanena samaõaü Gotamaü appābādhaü appātaīkaü {lahu-ņņhānaü} balaü phāsu-vihāraü puccha: "Lohicco bho Gotama {brāhmaõo} bhagavantaü Gotamaü appābādhaü appātaīkaü lahuņņhānaü balaü phāsu-vihāraü pucchatãti"; eva¤ ca vadehi: "Adhivāsetu kira bhavaü Gotamo Lohiccassa brāhmaõassa svātanāya bhattaü saddhiü bhikkhu-saüghenāti."' 5. `Evaü bhante' ti kho Bhesiko nahāpito Lohiccassa brāhmaõassa paņissutvā yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Bhesiko nahāpito Bhagavantaü etad avoca: `Lohicco bhante brāhmaõo Bhagavantaü appābādhaü appātaīkaü {lahu-ņņhānaü} balaü phāsu-vihāraü pucchati, eva¤ ca vadeti: "Adhivāsetu kira bhante Bhagavā Lohiccassa brāhmaõassa svātanāya bhattaü saddhiü bhikkhusaüghenāti."' Adhivāsesi Bhagavā tuõhã-bhāvena. 6. Atha kho Bhesiko nahāpito Bhagavato adhivāsanaü viditvā uņņhāy' āsanā Bhagavantaü abhivādetvā padakkhiõaü katvā yena Lohicco brāhmaõo ten' upasaükami, upasaükamitvā Lohiccaü brāhmaõaü etad avoca:-- `Avocumha bho mayaü bhante tava vacanena taü bhagavantaü: "Lohicco bhante brāhmaõo Bhagavantaü appābādhaü appātaīkaü {lahu-ņņhānaü} balaü phāsu-vihāraü pucchati, #<[page 226]># %<226 LOHICCA SUTTA. [D. xii. 6>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ eva¤ ca vadeti: "Adhivāsetu kira bhante Bhagavā Lohiccassa brāhmaõassa svātanāya bhattaü saddhiü bhikkhu-saüghenāti." Adhivattha¤ ca pana tena bhagavatā ti.' 7. Atha kho Lohicco Brāhmaõo tassā rattiyā accayena sake nivesane paõãtaü khādaniyaü bhojaniyaü paņiyādetvā, Bhesikaü nahāpitaü āmantesi: `Ehi tvaü samma Bhesike yena samaõo Gotamo ten' upasaükama, upasaükamitvā samaõassa Gotamassa kālaü ārocehi: "Kālo bho Gotama, niņņhitaü bhattan ti."' `Evaü bhante' ti kho Bhesiko nahāpito Lohiccassa {brāhmaõassa} paņissutvā, yena Bhagavā ten' upasaükami, upasaükamitvā Bhagavantaü abhivādetvā ekamantaü aņņhāsi. Ekamantaü ņhito kho Bhesiko nahāpito Bhagavato kālaü ārocesi: `Kālo bhante, niņņhitaü bhattan ti.' Atha kho Bhagavā pubbaõha-samayaü nivāsetvā patta-cãvaraü ādāya saddhiü bhikkhu-saüghena yena Sālavatikā ten' upasaükami. 8. Tena kho pana samayena Bhesiko nahāpito Bhagavantaü piņņhito piņņhito anubaddho hoti. Atha kho Bhesiko nahāpito Bhagavantaü etad avoca: `Lohiccassa brāhmaõassa evaråpaü pāpakaü diņņhigataü uppannaü: "Idha samaõo vā brāhmaõo vā kusalaü dhammaü adhigaccheyya, kusalaü dhammaü adhigantvā na parassa āroceyya, kiü hi paro parassa karissati? Seyyathā pi nāma purāõaü bandhanaü chinditvā a¤¤aü navaü bandhanaü kareyya, evaü-sampadam idaü pāpakaü lobha-dhammaü vadāmi. Kiü hi paro parassa karissati?" Sādhu bhante Bhagavā Lohiccaü brāhmaõaü etasmā pāpakā {diņņhigatā} vivecetåti.' `{App} eva nāma siyā Bhesike, {app} eva nāma siyā Bhesike ti.' 9. Atha kho Bhagavā yena Lohiccassa brāhmaõassa nivesanaü ten' {upasaükami}, upasaükamitvā pa¤¤atte āsane nisãdi. #<[page 227]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Atha kho Lohicco brāhmaõo Buddha-pamukhaü bhikkhu-saüghaü {paõãtena khādaniyena} bhojaniyena sahatthā santappesi sampavāresi. Atha kho Lohicco brāhmaõo Bhagavantaü bhuttāviü onãta-patta-pāõiü a¤¤ataraü nãcaü āsanaü gahetvā ekamantaü nisãdi, ekamantaü nisinnaü kho Lohiccaü Brāhmaõaü Bhagavā etad avoca: `Saccaü kira te Lohicca evaråpaü pāpakaü diņņhi-gataü uppannaü: "Idha samaõo vā brāhmaõo vā kusalaü dhammaü adhigaccheyya, kusalaü dhammaü adhigantvā na parassa āroceyya. Kiü hi paro parassa karissati? Seyyathā pi nāma purāõaü bandhanaü chinditvā a¤¤aü navaü bandhanaü kareyya, evaü-sampadam idaü pāpakaü lobha-dhammaü vadāmi. Kiü hi paro parassa karissatãti"?' `Evam bho Gotama.' 10. `Taü kim ma¤¤asi Lohicca? Nanu tvaü Sālavatikaü ajjhāvasã ti?' `Evam bho Gotama.' `Yo nu kho Lohicca evaü vadeyya: "Lohicco brāhmaõo Sālavatikaü ajjhāvasati, yā Sālavatikāya samudaya-sa¤jāti Lohicco va taü brāhmaõo ekako paribhu¤jeyya, na a¤¤esaü dadeyyāti," evaü-vādã so ye taü upajãvanti tesaü antarāya-karo vā hoti, no vā ti?' `Antarāya-karo bho Gotama.' `Antarāya-karo samāno Lohicca hitānukampã vā tesaü hoti, ahitānukampã vā'? ti. `Ahitānukampi bho Gotama.' `Ahitānukampissa mettaü vā tesu cittaü paccupaņņhitaü hoti, sapattakaü vā ti?' `Sapattakaü bho Gotama.' `Sapattake citte paccupaņņhite micchā-diņņhã vā hoti, sammā-diņņhã vā ti?' `Micchā-diņņhã bho Gotama.' #<[page 228]># %<228 LOHICCA SUTTA. [D. xii. 10>% `Micchā-diņņhissa kho ahaü Lohicca dvinnaü gatãnaü a¤¤ataraü gatiü vadāmi, nirayaü vā tiracchāna-yoniü vā. 11. `Taü kim ma¤¤asi Lohicca? Nanu rājā PasenadiKosalo Kāsi-Kosalaü ajjhāvasatãti?' `Evaü bho Gotama.' `Yo nu kho Lohicca evaü vadeyya: "Rājā PasenadiKosalo Kāsi-Kosalaü ajjhāvasati, yā Kāsi-Kosale samudayasa¤jāti rājā va taü Pasenadi-Kosalo ekako paribhu¤jeyya, na a¤¤esaü dadeyyāti," evaü-vādã so ye rājānaü PasenadiKosalaü upajãvanti, tumhe c' eva a¤¤e ca, tesaü antarāyakaro vā hoti, no vā ti?' `Antarāya-karo bho Gotama.' `Antarāya-karo samāno, hitānukampã vā tesaü hoti, ahitānukampã vā ti?' `Ahitānukampã bho Gotama.' `Ahitānukampissa mettaü vā tesu cittaü paccupaņņhitaü hoti, sapattakaü vā ti?' `Sapattakaü bho Gotama.' `Sapattake citte paccupaņņhite, micchā-diņņhã vā hoti, sammā-diņņhã vā ti'? `Micchā-diņņhã bho Gotama.' `Micchā-diņņhissa kho ahaü Lohicca dvinnaü gatãnaü a¤¤ataraü gatiü vadāmi, nirayaü vā tiracchāna-yoniü vā. 12. `Iti kira Lohicca yo evaü vadeyya: "Lohicco brāhmaõo Sālavatikaü ajjhāvasati, yā Salavatikāya samudayasa¤jāti Lohicco va taü brāhmaõo ekako paribhu¤jeyya, na a¤¤esaü dadeyyāti," evaü-vādã so ye taü upajãvanti, tesaü antarāya-karo hoti, antarāya-karo samāno ahitānukampã hoti, ahitānukampissa sapattakaü cittaü paccupaņņhitaü hoti, sapattake citte paccupaņņhite micchā-diņņhã hoti.' 13. `Evam eva kho Lohicca yo evaü vadeyya: "Idha samaõo vā brāhmaõo vā kusalaü dhammaü adhigaccheyya, kusalaü dhammaü adhigantvā na parassa āroceyya, kiü hi paro parassa karissati? Seyyathā pi nāma purāõaü bandhanaü chinditvā, a¤¤aü navaü bandhanaü kareyya, evaü-sampadam idaü pāpakaü lobha-dhammaü vadāmi. #<[page 229]># %% Kiü hi paro parassa karissatãti?" evaü-vādã so ye te kulaputtā Tathāgatappaveditaü Dhamma-Vinayaü āgamma evaråpaü uëāraü visesaü adhigacchanti -- sotāpattiphalam pi sacchikaronti, sakadāgāmi-phalam pi sacchikaronti, anāgāmi-phalam pi sacchikaronti, arahattam pi sacchikaronti -- ye keci 'me dibbā gabbhā paripācenti dibbānaü bhavānaü abhinibbattiyā, tesaü antarāya-karo hoti, antarāya-karo samāno ahitānukampã hoti, ahitānukampissa sapattakaü cittaü paccupaņņhitaü hoti, sapattake citte paccupaņņhite micchā-diņņhã hoti. Micchā-diņņhissa kho ahaü Lohicca dvinnaü gatãnaü a¤¤ataraü gatiü vadāmi, nirayaü vā tiracchāna-yoniü vā. 14. `Iti kira Lohicca yo evaü vadeyya: "Rājā PasenadiKosalo Kāsi-Kosalaü ajjhāvasati. Yā Kāsi-Kosale samudaya-sa¤jāti rājā va taü Pasenadi-Kosalo ekako paribhu¤jeyya, na a¤¤esaü dadeyyāti," evaü-vādã so ye rājānaü Pasenadi-Kosalaü upajãvanti, tumhe c' eva a¤¤e ca, tesaü antarāya-karo hoti, antarāya-karo samāno ahitānukampã hoti, ahitānukampissa sapattakaü cittaü paccupaņņhitaü hoti, sapattake citte paccupaņņhite micchā-{diņņhã} hoti. 15. `Evam eva kho Lohicca yo evaü vadeyya: "Idha samaõo vā brāhmaõo vā kusalaü dhammaü adhigaccheyya, kusalaü dhammaü adhigantvā na parassa āroceyya, kiü hi paro parassa karissati? Seyyathā pi nāma purāõaü bandhanaü chinditvā a¤¤aü navaü bandhanaü kareyya, evaü-sampadam idaü pāpakaü lobha-dhammaü vadāmi, kiü hi paro parassa karissatãti?" evaü-vādã so ye te kula-puttā Tathāgatappaveditaü Dhamma-Vinayaü āgamma evaråpaü uëāraü vivesaü adhigacchanti -- sotāpatti-phalam pi sacchikaronti, sakadāgāmi-phalam pi sacchikaronti, anāgāmi-phalam pi sacchikaronti, arahattam pi sacchikaronti -- ye keci 'me dibbā gabbhā paripācenti dibbānaü bhavānaü abhinibbattiyā, tesaü antarāya-karo hoti, antarāya-karo samāno ahitānukampã hoti, #<[page 230]># %<230 LOHICCA SUTTA. [D. xii. 15>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ ahitānukampissa sapattakaü cittaü paccupaņņhitaü hoti, sapattake citte paccupaņņhite micchā-diņņhã hoti. Micchā-diņņhissa kho ahaü Lohicca dvinnaü gatãnaü a¤¤ataraü gatiü vadāmi, nirayaü vā tiracchāna-yoniü vā. 16. `Tayo kho 'me Lohicca satthāro ye loke codanārahā, yo ca pan' evaråpe satthāro codeti, sā codanā bhåtā tacchā dhammikā anavajjā. Katame tayo? Idha Lohicca ekacco satthā yass' atthāya agārasmā anagāriyaü pabbajito hoti svāssa sāma¤¤attho ananuppatto hoti. So taü sāma¤¤atthaü ananupāpuõitvā sāvakānaü dhammaü deseti: "Idaü vo hitāya, idaü vo sukhāyāti." Tassa te sāvakā na sussåsanti, na sotaü odahanti, na a¤¤ā cittaü upaņņhapenti, vokkamma ca satthu sāsanā vattanti. So evam assa codetabbo: "âyasmā kho yass' atthāya agārasmā anagāriyaü pabbajito so te sāma¤¤attho nānuppatto, taü tvaü sāma¤¤atthaü ananupāpuõitvā sāvakānaü dhammaü desesi: `Idaü vo hitāya, idaü vo sukhāyāti.' Tassa te sāvakā na sussåsanti, na sotaü odahanti, na a¤¤ā cittaü upaņņhapenti, vokkamma ca satthu sāsanā vattanti. Seyyathā pi nāma ossakkantiyā vā ussukkeyya, parammukhiü vā āliīgeyya, evaü-sampadam idaü pāpakaü lobha-dhammaü vadāmi, kiü hi paro parassa karissatãti?" `Ayaü Lohicca paņhamo satthā yo loke codanāraho, yo ca pan' evaråpaü satthāraü codeti, sā codanā bhåtā tacchā dhammikā anavajjā. 17. `Puna ca paraü Lohicca idh' ekacco satthā yass' atthāya agārasmā anagāriyaü pabbajito hoti svāssa sāma¤¤attho ananuppatto hoti. So taü sāma¤¤atthaü ananupāpuõitvā sāvakānaü dhammaü deseti: "Idaü vo hitāya, idaü vo sukhāyāti." Tassa te sāvakā sussåsanti, sotaü odahanti, #<[page 231]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ a¤¤ā cittaü upaņņhapenti, na ca vokkamma satthu sāsanā vattanti. So evam assa codetabbo: "âyasmā kho yass' atthāya agārasmā anagāriyaü pabbajito so te sāma¤¤attho ananuppatto, taü tvaü sāma¤¤atthaü ananupāpuõitvā sāvakānaü dhammaü desesi: `Idam vo hitāya, idaü vo sukhāyāti.' Tassa te sāvakā sussåsanti, sotaü odahanti, a¤¤ā cittaü upaņņhapenti, na ca vokkamma satthu sāsanā vattanti. Seyyathā pi nāma sakaü khettaü ohāya paraü khettaü niddāyitabbaü ma¤¤eyya, evaü-sampadam idaü pāpakaü lobha-dhammaü vadāmi, kiü hi paro parassa karissatãti?" `Ayaü kho Lohicca dutiyo satthā yo loke codanāraho, yo ca pan' evaråpaü satthāraü codeti, sā codanā bhåtā tacchā dhammikā anavajjā. 18. `Puna ca paraü Lohicca idh' ekacco satthā yass' atthāya agārasmā anagāriyaü pabbajito hoti svāssa sāma¤¤attho anuppatto hoti. So taü sāma¤¤atthaü anupāpuõitvā sāvakānaü dhammaü deseti: "Idaü vo hitāya, idaü vo sukhāyāti." Tassa te sāvakā na sussåsanti, na sotaü odahanti, na a¤¤ā cittaü upaņņhapenti, na ca vokkamma satthu sāsanā vattanti. So evam assa codetabbo: "âyasmā kho yass' atthāya agārasmā anagāriyaü pabbajito so te sāma¤¤attho anuppatto, taü tvaü sāma¤¤atthaü anupāpuõitvā sāvakānaü dhammaü desesi: `Idaü vo hitāya, idaü vo sukhāyāti."' Tassa te sāvakā na sussåsanti, na sotaü odahanti, na a¤¤ā cittaü upaņņhapenti, vokkamma ca satthu sāsanā vattanti. Seyyathā pi nāma purāõaü bandhanaü chinditvā a¤¤aü navaü bandhanaü kareyya, evaü-sampadam idaü pāpakaü lobha-dhammaü vadāmi, kiü hi paro parassa karissatãti?" `Ayaü kho Lohicca tatiyo satthā yo loke codanāraho, yo ca pan' evaråpaü satthāraü codeti, sā codanā bhåtā tacchā dhammikā anavajjā. #<[page 232]># %<232 LOHICCA SUTTA. [D. xii. 18>% `Ime kho Lohicca tayo satthāro ye loke codanārahā, yo ca pan' evaråpe satthāro codeti, sā codanā bhåtā tacchā dhammikā anavajjā ti.' 19. Evaü vutte Lohicco Brāhmaõo Bhagavantaü etad avoca: `Atthi pana bho Gotama koci satthā yo loke na codanāraho ti?' `Atthi kho Lohicca satthā yo loke na codanāraho ti.' `Katamo pana so bho Gotama satthā yo loke na codanāraho ti?' `Idha Lohicca Tathāgato loke uppajjati arahaü sammāsambuddho vijjā-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro {purisa}-damma-sārathi satthā deva-manussānaü Buddho Bhagavā . . . yathā Sāma¤¤a-phale evaü vitthāretabbaü. 54. `Tass' ime pa¤ca nãvaraõe pahãne attani samanupassato pāmujjaü jāyati, pamuditassa pãti jāyati, pãtimanassa kāyo passambhati, passaddha-kāyo sukhaü vedeti, sukhino cittaü samādhiyati. So vivicc' eva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicāraü vivekajaü pãti-sukhaü paņhamajjhānaü upasampajja viharati. So imam eva kāyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa vivekajena pãti-sukhena {apphutaü} hoti. 55. `Seyyathā pi Lohicca dakkho nahāpako vā nahāpakantevāsã vā {kaüsa-thāle} nahāniya-cuõõāni ākiritvā udakena paripphosakaü paripphosakaü sanneyya, sā 'ssa nahāniya-piõķi snehānugatā sneha-paretā santara-bāhirā phuņā sinehena na ca paggharaõã -- evam eva kho Lohicca bhikkhu imam eva kāyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, #<[page 233]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ nāssa ki¤ci sabbāvato kāyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. `Yasmiü kho Lohicca satthari sāvako evaråpaü uëāraü vivesaü adhigacchati, ayam pi kho Lohicca satthā yo loke na codanāraho. Yo ca pan' evaråpaü satthāraü codeti, sā codanā abhåtā atacchā adhammikā sāvajjā. 56. `Puna ca paraü Lohicca bhikkhu vitakka-vicārānaü {våpasamā} ajjhattaü sampasādanaü cetaso ekodi-bhāvaü avitakkaü avicāraü samādhijaü pãti-sukhaü dutiyajjhānaü . . . pe . . . tatiyajjhānaü . . . catutthajjhānaü upasampajja viharati. `Yasmiü kho Lohicca satthari sāvako evaråpaü uëāraü visesaü adhigacchati, ayam pi kho Lohicca satthā yo loke na codanāraho. Yo ca pan' evaråpaü satthāraü codeti sā codanā abhåtā atacchā adhammikā sāvajjā. 62. `So evaü {samāhite} citte parisuddhe pariyodāte {anaīgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ānejjappatte ¤āõa-dassanāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. `Yasmiü kho Lohicca satthari sāvako evaråpaü uëāraü vivesaü adhigacchati, ayam pi kho Lohicca satthā yo loke na codanāraho. Yo ca pan' evaråpaü satthāraü codeti, sā codanā abhåtā atacchā adhammikā sāvajjā. . . . Pe . . . 76. `So evaü samāhite citte parisuddhe pariyodāte {anaīgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ņhite ānejjappatte āsavānaü khayā-¤āõāya cittaü abhinãharati abhininnāmeti. So "Idam dukkhan" ti yathā-bhåtaü pajā{nāti} . . . nāparaü itthattāyāti pajānāti. `Yasmiü kho Lohicca satthari sāvako evaråpaü uëāraü visesaü adhigacchati, ayaü kho Lohicca satthā yo loke na codanāraho. #<[page 234]># %<234 LOHICCA SUTTA. [D. xii. 77>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Yo ca pan' evaråpaü satthāraü codeti, sā codanā abhåtā atacchā adhammikā sāvajjā ti.' 78. Evaü vutte Lohicco Brāhmaõo Bhagavantaü etad avoca:-- `Seyyathā pi bho Gotama puriso purisaü naraka-papātaü papatantaü kesesu gahetvā uddharitvā thale patiņņhapeyya, evam evaü bhotā Gotamena naraka-papātaü papatanto uddharitvā thale patiņņhāpito. Abhikkantaü bho Gotama, abhikkantaü bho Gotama. Seyyathā pi bho Gotama nikkujjitaü vā ukkujjeyya, paņicchannaü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andhakāre vā tela-pajjotaü dhāreyya: "{cakkhumanto} råpāni dakkhintãti," evam evaü bhotā Gotamena aneka-pariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaü Bhagavantaü Gotamaü saraõaü gacchāmi, dhamma¤ ca {bhikkhu-saīgha¤} ca. Upāsakam maü bhavaü Gotamo dhāretu, ajjatagge {pāõupetaü} saraõaü gatan ti.' LOHICCA-SUTTANTAũ. #<[page 235]># %< 235>% [xiii. Tevijja Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavā Kosalesu cārikaü caramāno mahatā bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi yena Manasākaņaü nāma Kosalānaü brāhmaõa-gāmo tad avasari. Tatra sudaü Bhagavā Manasākaņe viharati uttarena Manasākaņassa Aciravatiyā nadiyā tãre amba-vane. 2. Tena kho pana samayena sambahulā abhi¤¤ātā abhi¤¤ātā brāhmaõa-mahāsālā {Manasākāņe} paņivasanti, seyyathãdaü Caīkã brāhmaõo Tārukkho brāhmaõo Pokkharasāti brāhmaõo Jāõussoõi brāhmaõo, TodeyyaBrāhmaõo, a¤¤e ca abhi¤¤ātā abhi¤¤ātā brāhmaõamahāsālā. 3. Atha kho Vāseņņha-Bhāradvājānaü jaīghā-vihāraü anucaīkamantānaü anuvicarantānaü maggāmagge kathā udapādi. 4. Vāseņņho māõavo evam āha: `Ayam eva uju-maggo, ayaü a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahmasahavyatāya, svāyaü akkhāto brāhmaõena Pokkharasātinā ti.' 5. Bhāradvājo māõavo evam āha: `Ayam eva uju-maggo, ayaü a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahmasahavyatāya, #<[page 236]># %<236 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 5>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ svāyaü akkhāto Brāhmaõena Tārukkhenāti.' 6. {N'eva} kho asakkhi Vāseņņho māõavo Bhāradvājaü māõavaü sa¤¤āpetuü, na pana asakkhi Bhāradvājo māõavo Vāseņņhaü māõavaü sa¤¤āpetuü. 7. Atha kho Vāseņņho māõavo Bhāradvājaü māõavaü āmantesi: `Ayaü kho Bhāradvāja Samaõo Gotamo Sakya-putto Sakya-kulā pabbajito Manasākaņe viharati uttarena Manasākaņassa Aciravatiyā nadiyā tãre amba-vane. Taü kho pana bhavantaü Gotamaü evaü kalyāõo kitti-saddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavā arahaü sammā-sambuddho vijjā-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisadamma-sārathi, satthā deva-manussānaü buddho bhagavā ti." âyāma bho Bhāradvāja yena Samaõo Gotamo ten' {upasaükāmissāma}, upasaükamitvā etam atthaü Samaõaü Gotamaü pucchissāma. Yathā no Samaõo Gotamo vyākarissati, tathā naü dhāressāmāti.' `Evaü bho' ti kho Bhāradvājo māõavo Vāseņņhassa māõavassa paccassosi. 8. Atha kho Vāseņņha-Bhāradvājā māõavā yena Bhagavā ten' upasaükamiüsu. Upasaükamitvā Bhagavatā saddhiü sammodiüsu, sammodanãyaü kathaü sārāõãyaü vãtisāretvā ekamantaü nisidiüsu. Ekamantaü nisinno kho Vāseņņho māõavo Bhagavantaü etad avoca:-- `Idha bho Gotama amhākaü jaīghā-vihāraü anucaīkamantānaü anuvicarantānaü maggāmagge kathā udapādi. Ahaü evaü vadāmi: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahma-sahavyatāya, svāyaü akkhāto Brāhmaõena Pokkharasātinā ti." Bhāradvājo māõavo evam āha: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahma-sahavyatāya, svāyaü akkhāto Brāhmaõena Tārukkhenāti." Ettha bho Gotama atth' eva viggaho, atthi vivādo, atthi nānāvādo ti.' #<[page 237]># %% 9. `Iti kira Vāseņņha tvaü evaü vadesi: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahma-sahavyatāya, svāyaü akkhāto Brāhmaõena Pokkharasātinā ti." Bhāradvājo māõavo evam āha: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahma-sahavyatāya, svāyaü akkhāto Brāhmaõena Tārukkhenāti." Atha kismiü pana vo Vāseņņha viggaho, kismiü vivādo, kismiü {nānā-vādo} ti?' 10. `Maggāmagge bho Gotama. Ki¤cāpi bho Gotama brāhmaõā nānā-magge pa¤¤āpenti -- Addhariyā brāhmaõā, Tittiriyā brāhmaõā, Chandokā brāhmaõā, Chandāvā brāhmaõā, {Brāhmacariyā} brāhmaõā -- atha kho sabbāni tāni niyyānikāni niyyanti takkarassa Brahma-sahavyatāya? Seyyathā pi bho Gotama gāmassa vā nigamassa vā avidåre bahåni ce pi nānā-maggāni bhavanti, atha kho sabbāni tāni gāma-samosaraõāni bhavanti, evam eva kho bho Gotama ki¤cāpi brāhmaõā nānā-magge pa¤¤āpenti -Addhariyā brāhmaõā, Tittiriyā brāhmaõā, Chandokā brāhmaõā, Chandāvā brāhmaõā, Brahmacariyā brāhmaõā -- atha kho sabbāni tāni niyyānikāni niyyanti takkarassa Brahma-sahavyatāyāti?' 11. "`Niyyantãti" Vāseņņha vadesi?' "`Niyyantãti" bho Gotama vadāmi.' "`Niyyantãti" Vāseņņha vadesi?' "`Niyyantãti" bho Gotama vadāmi.' "`Niyyantãti" Vaseņņha vadesi.' "`Niyyantãti" bho Gotama vadāmi.' #<[page 238]># %<238 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 12>% 12. `Kim pana Vāseņņha? atthi koci {tevijjānaü} brāhmaõānaü eka-brāhmaõo pi yena Brahmā sakkhi-diņņho ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `Kim pana Vāseņņha? atthi koci tevijjānaü brāhmaõānaü ekācariyo pi yena Brahmā sakkhi-diņņho ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `Kiü pana Vāseņņha? atthi koci tevijjānaü brāhmaõānaü ekācariya-pācariyo pi yena Brahmā sakkhi-diņņho ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `Kim pana Vāseņņha? atthi koci tevijjānaü brāhmaõānaü yāva sattamā ācariya-mahāyugā yena Brahmā sakkhidiņņho ti?' `No h' idaü bho Gotama.' 13. `Kim pana, Vāseņņha? ye pi tevijjānaü brāhmaõānaü pubbakā isayo, mantānaü kattāro mantānaü pavattāro, yesam idaü etarahi tevijjā brāhmaõā porāõaü mantapadaü gãtaü pavuttaü samihitaü tad anugāyanti tad anubhāsanti, bhāsitam anubhāsanti vācitam anuvācenti -- seyyathãdaü Aņņhako, Vāmako, Vāmadevo, Vessāmitto, Yamataggi, Aīgiraso, Bhāradvājo, Vāseņņho, Kassapo, Bhagu -- te pi evam āhaüsu: "Mayam etaü jānāma mayaü etaü passāma yattha vā Brahmā yena vā Brahmā yahiü vā Brahmā ti?"' `No h' idaü bho Gotama.' 14. `Iti kira Vāseņņha n' atthi koci tevijjānaü brāhmaõānaü eka-brāhmaõo pi yena Brahmā sakkhi-diņņho, n' atthi koci tevijjānaü brāhmaõānaü ekācariyo pi yena Brahmā sakkhi-diņņho, n' atthi koci tevijjānaü brāhmaõānaü ekācariya-pācariyo pi yena Brahmā sakkhi-diņņho, n' atthi koci tevijjānaü brāhmaõānaü yāva sattamā ācariyamahāyugā yena Brahmā sakkhi-diņņho. #<[page 239]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Ye pi kira tevijjānaü brāhmaõānaü pubbakā isayo, mantānaü kattāro mantānaü pavattāro, yesam idaü etarahi tevijjā brāhmaõā porāõaü mantapadaü gãtaü pavuttaü samihitaü tad anugāyanti tad anubhāsanti, bhāsitaü anubhāsanti vācitam anuvācenti -- seyyathãdaü Aņņhako Vāmako Vāmadevo Vessāmitto Yamataggi Aīgiraso Bhāradvājo Vāseņņho Kassapo Bhagu -- te pi na evam āhaüsu: "Mayam etaü jānāma mayam etaü passāma yattha vā Brahmā yena vā Brahmā yahiü vā Brahmā ti." Te vata tevijjā brāhmaõā evam āhaüsu: "Yaü na jānāma yaü na passāma tassa sahavyatāya maggaü desema, ayam eva uju-maggo ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahma-sahavyatāyāti." `Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? Nanu evaü sante tevijjānaü brāhmaõānaü appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti'? `Addhā kho bho Gotama evaü sante tevijjānaü brāhmaõānaü appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti.' 15. `Te vata Vāseņņha tevijjā brāhmaõā yaü na jānanti yaü {na} passanti tassa sahavyatāya maggaü desessanti: "Ayam eva uju-maggo ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahma-sahavyatāyāti," n' etaü ņhānaü vijjati. Seyyathā pi Vāseņņha andha-veõi paramparā saüsattā purimo pi na passati majjhimo pi na passati pacchimo pi na passati -- evam eva kho Vāseņņha andha-veõåpamaü yeva tevijjānaü brāhmaõānaü bhāsitam, purimo pi na passati majjhimo pi na passati pacchimo pi na passati. #<[page 240]># %<240 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 15>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Tesaü idaü tevijjānaü brāhmaõānaü bhāsitaü hassakaü yeva sampajjati, nāmakaü yeva sampajjati, rittakaü yeva sampajjati tucchakaü yeva sampajjati. 16. `Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? Passanti tevijjā brāhmaõā candima-suriye, a¤¤o vā pi bahujano, yato ca candima-suriyā uggacchanti yattha ca ogacchanti āyācanti thomayanti pa¤jalikā namassamānā anuparivattantãti'? `Evaü bho Gotama. Passanti tevijjā brāhmaõā candima-suriye, a¤¤o vā pi bahujano, yato ca candimasuriyā uggacchanti yattha ca ogacchanti āyācanti thomayanti pa¤jalikā namassamānā anuparivattantãti.' 17. `Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? Yam passanti tevijjā brāhmaõā candima-suriye, a¤¤o vā pi bahujano, yato candima-suriyā uggacchanti yattha ca ogacchanti āyācanti thomayanti pa¤jalikā namassamānā anuparivattanti -- pahonti candima-suriyānaü sahavyatāya maggaü desetuü: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa candima-suriyānaü sahavyatāyāti"?' `No h' idaü bho Gotama.' 18. `Iti kira Vāseņņha yaü passanti tevijjā brāhmaõā candima-suriye, a¤¤o vā pi bahujano, yato ca candimasuriyā uggacchanti yattha ca ogacchanti āyācanti thomayanti pa¤jalikā namassamānā anuparivattanti -- tesam pi {na ppahonti} candima-suriyānaü sahavyatāya maggaü desetuü: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa candima-suriyānaü sahavyatāyāti." Kim pana na kira tevijjehi brāhmaõehi Brahmā sakkhi-diņņho, na pi kira tevijjānaü brāhmaõānaü ācariyehi Brahmā sakkhi-diņņho, na pi kira tevijjānaü brāhmaõānaü ācariya-pācariyehi Brahmā sakkhi-diņņho, #<[page 241]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ na pi kira tevijjānaü brāhmaõānaü yāva sattamācariyamahāyugehi Brahmā sakkhi-diņņho. Ye pi kira tevijjānaü brāhmaõānaü pubbakā isayo, mantānaü kattāro mantānaü pavattāro, yesam idaü etarahi tevijjā brāhmaõā porāõaü manta-padaü gãtaü pavuttaü samihitaü tad anugāyanti tad anubhāsanti, bhāsitam anubhāsanti vācitam anuvācenti -- seyyathãdaü Aņņhako Vāmako Vāmadevo Vessāmitto Yamataggi Aīgiraso Bhāradvājo Vāseņņho Kassapo Bhagu -- te pi na evam āhaüsu: "Mayam etaü jānāma mayam etaü passāma yattha vā Brahmā yena vā Brahmā yahiü va Brahmā ti." Te vata tevijjā brāhmaõā evam āhaüsu: "Yaü na jānāma, yaü na passāma, tassa sahavyatāya maggaü desema: "Ayam eva ujumaggo, ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahma-sahavyatāyāti."' Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? Nanu evaü sante tevijjānaü brāhmaõānaü appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti?' `Addhā bho Gotama evaü sante tevijjānaü brāhmaõānaü appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti.' `Sādhu Vāseņņha. Te vata Vāseņņha tevijjā brāhmaõā yaü na jānanti yaü na passanti tassa sahavyatāya maggaü desessanti: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahma-sahavyatāyāti," n' etaü ņhānaü vijjati. 19. `Seyyathā pi Vāseņņha puriso evaü vadeyya: "Ahaü yā imasmiü janapade janapada-kalyāõã taü icchāmi taü kāmemãti." Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yaü tvaü janapada-kalyāõiü icchasi kāmesi, jānāsi taü janapada-kalyāõiü Khattiyã vā Brāhmaõã vā Vessã vā Suddã vā?' Iti puņņho no ti vadeyya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yaü tvaü janapada-kalyāõiü icchasi kāmesi, jānāsi taü janapadakalyāõiü evaü-nāmā evaü-gottā ti vā, #<[page 242]># %<242 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 19>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ dãghā vā rassā vā kāëã vā sāmā vā {maīgura-cchavã} vā ti, amukasmiü gāme vā nigame vā nagare vā ti?" Iti puņņho no ti vadeyya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yaü tvaü na jānāsi na passasi, taü tvaü icchasi kāmesãti?" Iti puņņho āmo ti vadeyya. Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? Nanu evaü sante tassa purisassa appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti'? `Addhā kho bho Gotama evaü sante tassa purisassa appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti.' 20. `Evam eva kho Vāseņņha, na kira tevijjehi brāhmaõehi Brahmā sakkhi-diņņho, na pi kira tevijjānaü brāhmaõānaü ācariyehi Brahmā sakkhi-diņņho, na pi kira tevijjānaü brāhmaõānaü ācariya-pācariyehi Brahmā sakkhi-diņņho, na pi kira tevijjānaü brāhmaõānaü yāva sattamācariya-mahāyugehi Brahmā {sakkhi-} diņņho. Ye pi kira tevijjānaü brāhmaõānaü pubbakā isayo, mantānaü kattāro mantānaü pavattāro, yesam idaü etarahi tevijjā brāhmaõā porāõaü mantapadaü gãtaü pavuttaü samihitaü, tad anugāyanti tad anubhāsanti, bhāsitam anubhāsanti vācitam anuvācenti -- seyyathãdaü Aņņhako Vāmako Vāmadevo Vessāmitto Yamataggi Aīgiraso Bhāradvājo Vāseņņho Kassapo Bhagu -- te pi na evam āhaüsu: "Mayam etaü jānāma mayam etaü passāma yattha vā Brahmā yena vā Brahmā yahiü vā Brahmā ti." Te vata tevijjā brāhmaõā evam āhaüsu -- "Yaü na jānāma, yaü na passāma, tassa sahavyatāya maggaü desema: `Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahma-sahavyatāyāti."' Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? Nanu evaü sante tevijjānaü brāhmaõānaü appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti?' `Addhā kho bho Gotama evaü sante tevijjānaü brāhmaõānaü appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti.' `Sādhu Vāseņņha. Te vata Vāseņņha tevijjā brāhmaõā yaü na jānanti, yaü na passanti, tassa sahavyatāya maggaü desessanti: #<[page 243]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahma-sahavyatāyāti," n' etaü ņhānaü vijjati. 21. `Seyyathā pi Vāseņņha puriso cātummahāpathe nisseõiü kareyya pāsādassa ārohaõāya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa, yassa pāsādassa {ārohaõāya} nisseõiü karosi, jānāsi taü pāsādaü puratthimāya disāya, dakkhiõāya disāya, pacchimāya disāya, uttarāya disāya, ucco vā nãco vā majjho vā ti?" Iti puņņho no ti vadeyya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa, yaü tvaü na jānāsi na passasi, tassa tvaü pāsādassa ārohaõāya nisseõiü karosãti?" Iti puņņho āmo ti vadeyya. Taü kim ma¤¤asi, Vāseņņha? Nanu evaü sante tassa purisassa appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti?' `Addhā kho bho Gotama evaü sante tassa purisassa appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti.' 22. `Evam eva kho Vāseņņha, na kira tevijjehi brāhmaõehi Brahmā sakkhi-diņņho, na pi kira tevijjānaü brāhmaõānaü ācariyehi Brahmā sakkhi-diņņho, na pi kira tevijjānaü brāhmaõānaü ācariya-pācariyehi Brahmā sakkhi-diņņho, na pi kira tevijjānaü brāhmaõānaü yāva sattamācariya-mahāyugehi brāhmaõehi Brahmā sakkhidiņņho. Ye pi kira tevijjānaü brāhmaõānaü pubbakā isayo, mantānaü kattāro mantānaü pavattāro, yesam idaü etarahi tevijjā brāhmaõā porāõaü mantapadaü gãtaü pavuttaü samihitaü tad anugāyanti tad anubhāsanti, bhāsitam anubhāsanti vācitam anuvācenti -- seyyathãdaü Aņņhako Vāmako Vāmadevo Vessāmitto Yamataggi Aīgiraso Bhāradvājo Vāseņņho Kassapo Bhagu -- te pi na evam āhaüsu: "Mayam etaü jānāma mayam etaü passāma yattha vā Brahmā yena vā Brahmā yahiü vā Brahmā ti." Te vata tevijjā brāhmaõā evam āhaüsu: "Yaü na jānāma, yaü na passāma, tassa sahavyatāya maggaü desema: #<[page 244]># %<244 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii.22>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ `Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahma-sahavyatāyāti."' Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? Nanu evaü sante tevijjānaü brāhmaõānaü appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti'? `Addhā kho bho Gotama evaü sante tevijjānaü brāhmaõānaü appāņihãrakataü bhāsitaü sampajjatãti.' 23. `Sādhu Vāseņņha. Te vata Vaseņņha tevijjā brāhmaõā yaü na jānanti, yaü na passanti, tassa sahavyatāya maggaü desessanti: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa Brahma-sahavyatāyāti," n' etaü ņhānam vijjati. 24. `Seyyathā pi Vāseņņha ayam Aciravatã nadã pårā udakassa samatittikā kākapeyyā atha puriso āgaccheyya pāratthiko [pāra-gavesã] pāra-gāmã pāran taritu-kāmo. So orima-tãre ņhito pārimaü tãraü avheyya: "Ehi pārā pāraü, ehi pārā pāran ti." Taü kim ma¤¤asi Vaseņņha? Api nu tassa purisassa avhāyana-hetu vā āyācana-hetu vā patthana-hetu vā abhinandana-hetu vā Aciravatiyā nadiyā pāriman tãraü oriman tãraü āgaccheyyāti?' `No h' idaü bho Gotama.' 25. `Evam eva kho Vāseņņha tevijjā brāhmaõā ye dhammā brāhmaõa-karaõā te dhamme pahāya vattamānā, ye dhammā abrāhmaõakaraõā te dhamme samādāya vattamānā, evam āhaüsu: "Indam avhayāma, Somam avhayāma, Varuõam avhayāma, Isānam avhayāma, Pajāpatim avhayāma, Brahmam avhayāma, Mahiddhim avhayāma, Yamam avhayāmāti." Te vata Vāseņņha tevijjā brāhmaõā ye dhammā brāhmaõa-karaõā te dhamme pahāya vattamānā, #<[page 245]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ ye dhammā abrāhmaõakaraõā te dhamme samādāya vattamānā, avhāyana-hetu vā āyācana-hetu vā patthana-hetu vā abhinandana-hetu vā kāyassa bhedā param maraõā {Brahmānaü} sahavyåpagā bhavissantãti -n' etaü ņhānaü vijjati. 26. `Seyyathā pi Vāseņņha ayam Aciravatã nadã pårā udakassa samatittikā kākapeyyā atha puriso āgaccheyya pāratthiko [pāra-gavesã] pāra-gāmã pāran taritu-kāmo. So orima-tãre daëhāya anduyā pacchā-bāhaü gāëha-bandhanaü baddho. Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? Api nu so puriso Aciravatiyā nadiyā orima-tãrā pāriman tãraü gaccheyyāti?' `No h' idaü bho Gotama.' 27. `Evam eva kho Vāseņņha pa¤c' ime kāma-guõā ariyassa vinaye andåti pi vuccanti, bandhanan ti pi vuccanti. Katame pa¤ca? Cakkhu-vi¤¤eyyā råpā iņņhā kantā manāpā piya-råpā kāmåpasaühitā rajanãyā, sotavi¤¤eyyā saddā . . . pe . . . ghāna-vi¤¤eyyā gandhā . . . jivhā-vi¤¤eyyā rasā . . . kāya-vi¤¤eyyā poņņhabbā iņņhā kantā manāpā piya-råpā kāmåpasaühitā rajanãyā. Ime kho Vāseņņha pa¤ca kāma-guõā ariyassa vinaye andåti pi vuccanti, bandhanan ti pi vuccanti. Ime kho Vāseņņha pa¤ca kāma-guõe tevijjā brāhmaõā gathitā mucchitā ajjhāpannā anādãnava-dassāvã anissaraõa-pa¤¤ā paribhu¤janti. 28. `Te vata Vāseņņha tevijjā brāhmaõā ye dhammā brāhmaõa-karaõā te dhammā pahāya vattamānā, ye dhammā abrāhmaõakaraõā te dhamme samādāya vattamānā, #<[page 246]># %<246 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii.28>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ pa¤ca kāma-guõe gathitā mucchitā ajjhāpannā anādãnava-dassāvã anissaraõa-pa¤¤ā paribhu¤jantā kāmaanubandhana-baddhā kāyassa bhedā param maraõā {Brahmānaü} sahavyåpagā bhavissantãti -- n' etaü ņhānaü vijjati. 29. `Seyyathā pi Vāseņņha ayaü Aciravatã nadã pårā udakassa samatittikā kākapeyyā atha puriso āgaccheyya pāratthiko [pāra-gavesã] pāra-gāmã pāriman taritu-kāmo. So orime tãre sasãsaü pārupitvā nipajjeyya. Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? Api nu so puriso Aciravatiyā nadiyā orima-tãrā pārimaü tãraü gaccheyyāti'? `No h' idaü bho Gotama.' 30. `Evam eva kho Vāseņņha pa¤c' ime nãvaraõā ariyassa vinaye āvaraõā ti pi vuccanti, nãvaraõā ti pi vuccanti, onahā ti pi vuccanti, pariyonahā ti pi vuccanti. Katame pa¤ca? Kāmacchanda-nãvaraõaü vyāpāda-nãvaraõaü thãna-middha-nãvaraõaü uddhacca-kukkucca-nãvaraõaü vicikicchā{nãvaraõaü}. Ime kho Vāseņņha pa¤ca nãvaraõā ariyassa vinaye āvaraõā ti pi vuccanti, nãvaraõā ti pi vuccanti, onahā ti pi vuccanti, pariyonahā ti pi vuccanti. Imehi kho Vāseņņha pa¤ca nãvaraõehi tevijjā brāhmaõā āvaņā nivutā ophutā pariyonaddhā. Te vata Vāseņņha tevijjā brāhmaõā ye dhammā {brāhmaõa}-karaõā te dhamme pahāya vattamānā, ye dhammā abrāhmaõakaraõā te dhamme samādāya vattamānā, pa¤ca nãvaraõehi āvaņā nivutā ophutā pariyonaddhā kāyassa bhedā param maraõā Brahmānaü sahavyåpagā bhavissantãti #<[page 247]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ -- n' etaü ņhānaü vijjati. 31. `Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? Ki¤ci te sutaü brāhmaõānaü vuddhānaü mahallakānaü ācariya-pācariyānaü bhāsamānānaü? Sapariggaho vā Brahmā apariggaho vā ti?' `Apariggaho bho Gotama.' `Savera-citto vā avera-citto vā ti?' `Avera-citto bho Gotama.' `Savyāpajjha-citto vā avyāpajjha-citto vā ti?' `Avyāpajjha-citto bho Gotama.' `Saükiliņņha-citto vā asaükiliņņha-citto vā ti?' `Asaükiliņņha-citto bho Gotama.' `Vasavattã vā avasavattã vā ti?' `Vasavattã bho Gotama.' 32. Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? Sapariggahā vā tevijjā brāhmaõā apariggahā vā ti?' `Sapariggahā bho Gotama.' `Savera-cittā vā avera-cittā vā ti?' `Savera-cittā bho Gotama.' `Savyāpajjha-cittā vā avyāpajjha-cittā vā ti?' `Savyāpajjha-cittā bho Gotama.' `Saükiliņņha-cittā vā asaükiliņņha-cittā vā ti?' `Saükiliņņha-cittā bho Gotama.' `Vasavattã vā avasavattã vā ti?' `Avasavattã bho Gotama.' 33. `Iti kira Vaseņņha sapariggahā tevijjā {brahmaõā}, apariggaho Brahmā. Api nu kho sapariggahānaü tevijjānaü brāhmaõānaü apariggahena Brāhmunā saddhiü saüsandati sametãti'? `No h' idaü bho Gotama.' 34. `Sādhu Vāseņņha. Te vata Vāseņņha sapariggahā tevijjā brāhmaõā kāyassa bhedā param maraõā apariggahassa Brahmuno sahavyåpagā bhavissantãti #<[page 248]># %<248 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 34>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ -- n' etaü ņhānaü vijjatãti. 35. `Iti kira Vāseņņha savera-cittā tevijjā brāhmaõā, avera-citto Brahmā . . . pe . . . savyāpajjha-cittā tevijjā brāhmaõā, avyāpajjha-citto Brahmā . . . pe . . . saükiliņņha-cittā tevijjā brāhmaõā, asaükiliņņha-citto Brahmā . . . pe . . . avasavattã tevijjā brāhmaõā, vasavattã Brahmā. Api nu kho avasavattãnaü tevijjānaü brāhmaõānaü vasavattinā Brahmunā saddhiü saüsandati sametãti'? `No h' idaü bho Gotama.' 36. `Sādhu Vāseņņha. Te vata Vāseņņha avasavattã tevijjā brāhmaõā kāyassa bhedā param maraõā vasavattissa Brahmuno sahavyåpagā bhavissantãti -- n' etaü ņhānaü vijjati. Idha kho pana Vāseņņha tevijjā brāhmaõā āsãditvā saüsãdanti saüsãditvā visādaü va pāpuõanti {sukha}taraü ma¤¤e pataranti. Tasmā idaü tevijjānaü brāhmaõānaü tevijjā-ãriõan ti pi vuccati, tevijjā-vipinan ti pi vuccati, tevijjā-vyasanan ti pi vuccatãti.' 37. Evaü vutte Vāseņņho māõavo Bhagavantam etad avoca: `Sutaü m' etaü bho Gotama: "Samaõo Gotamo Brahmānaü sahavyatāya maggaü jānātãti."' `Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? âsanne ito Manasākaņaü, na yito dåre Manasākaņan ti?' `Evaü bho Gotama āsanne ito Manasākaņaü, na yito dåre Manasākaņan ti.' `Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? Idh' assa puriso Manasākaņe jāto vaddho. Tam enaü Manasākaņato tāvad eva avassaņaü Manasākaņassa maggaü puccheyyuü. #<[page 249]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ Siyā nu kho Vāseņņha tassa purisassa Manasākaņe jāta-vaddhassa Manasākaņassa maggaü puņņhassa dandhāyitattaü vā vitthāyitattaü vā ti?' `No h' idaü bho Gotama. Taü kissa hetu? Asu hi bho Gotama puriso Manasākaņe jāto vaddho, tassa sabbān' eva Manasākaņassa maggāni suviditānãti.' 38. `Siyā kho Vāseņņha tassa purisassa Manasākaņe jāta-vaddhassa Manasākaņassa maggaü puņņhassa dandhāyitattaü vā vitthāyitattaü vā, no tveva Tathāgatassa Brahma-loke vā Brahmaloka-gāminiyā vā paņipadāya puņņhassa dandhāyitattaü vā vitthāyitattaü vā. Brahmānaü p' ahaü Vāseņņha pajānāmi Brahma-loka¤ ca Brahmalokagāmini¤ ca paņipadaü, yathā paņipanno ca Brahma-lokaü uppanno ta¤ ca pajānāmãti.' 39. Evaü vutte Vāseņņho māõavo Bhagavantaü etad avoca: `Sutaü m' etaü bho Gotama: "Samaõo Gotamo Brahmānaü sahavyatāya maggaü desetãti." Sādhu no bhavaü Gotamo Brahmānaü sahavyatāya maggaü desetu, ullumpatu bhavaü Gotamo {Brāhmaõiü} pajan ti.' `Tena hi Vāseņņha suõāhi, sādhukaü manasikarohi, bhāsissāmãti.' `Evam bho' ti kho Vāseņņho māõavo Bhagavato paccassosi. Bhagavā etad avoca: 40. `Idha Vāseņņha Tathāgato loke uppajjati arahaü sammā-sambuddho vijjā-caraõa-sampanno sugato lokavidå anuttaro purisa-damma-sārathi satthā deva-manussānaü buddho bhagavā. #<[page 250]># %<250 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 40>% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ So imaü lokaü sadevakaü samārakaü sabrahmakaü sassamaõa-brāhmaõiü pajaü {sadeva-manussaü} sayaü abhi¤¤ā sacchikatvā pavedeti. So dhammaü deseti ādi-kalyāõaü majjhe kalyāõaü pariyosāne kalyāõaü sātthaü savya¤janaü, kevala-paripuõõaü parisuddhaü brahmacariyaü pakāseti. 41. `Taü dhammaü suõāti {gahapati} vā gahapati-putto vā a¤¤atarasmiü vā kule paccājāto. So taü dhammaü sutvā Tathāgate saddhaü paņilabhati. So tena saddhā-paņilābhena samannāgato iti paņisa¤cikkhati: "Sambādho gharāvāso rajāpatho,"abbhokāso pabbajjā. Na sukaraü agāraü ajjhāvasatā ekanta-{paripuõõaü} ekanta-parisuddhaü saīkhalikhitaü brahmacariyaü carituü. Yan nånāhaü kesamassuü ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajeyyan ti." So aparena samayena appaü vā bhoga-kkhandhaü pahāya mahantaü vā bhogakkhandham pahāya, appaü vā ¤āti-parivaņņaü pahāya mahantaü vā ¤āti-parivaņņaü pahāya, kesamassuü ohāretvā kasāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaü pabbajati. 42. `So evaü pabbajito samāno Pātimokkha-saüvarasaüvuto viharati ācāra-gocara-sampanno aõumattesu vajjesu bhaya-dassāvã samādāya sikkhati sikkhā-padesu kāyakamma-{vacã-kammena} samannāgato kusalena parisuddhājãvo sãla-sampanno indriyesu gutta-dvāro sati-sampaja¤¤ena samannāgato santuņņho. 43. `Katha¤ ca Vāseņņha bhikkhu sãla-sampanno hoti? `Idha Vāseņņha bhikkhu pāõātipātaü pahāya pāõātipātā paņivirato hoti . . . pe . . . sukhino cittaü samādhiyati . . . pe . . . 76. `So mettā-sahagatena cetasā ekaü disaü pharitvā viharati, #<[page 251]># %% \<[... content straddling page break has been moved to the page above ...]>/ tathā dutiyaü, tathā tatiyaü, tathā catutthaü. Iti uddham adho tiriyaü sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaü lokaü mettā-sahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāõena {averena} avyāpajjhena pharitvā viharati. 77. `Seyyathā pi Vāseņņha balavā saīkha-dhamo appakasiren' eva catuddisā vi¤¤āpeyya,evaü bhāvitāya kho Vāseņņha mettāya ceto-vimuttiyā yaü pamāõa-kataü kammaü na taü tatrāvasissati na taü tatrāvatiņņhati. Ayam pi kho Vāseņņha {Brahmānaü} sahavyatāya maggo. 78. `Puna ca paraü Vāseņņha bhikkhu karuõā-sahagatena cetasā . . . pe . . . muditā-sahagatena cetasā . . . pe . . . upekhā-sahagatena cetasā ekaü disaü pharitvā viharati, tathā dutiyaü, tathā tatiyaü, tathā catutthaü. Iti uddham adho tiriyaü sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaü lokaü upekhā-sahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāõena averena avyāpajjhena pharitvā viharati. 79. `Seyyathā pi Vāseņņha balavā saīkha-dhamo appakasiren' eva catuddisā vi¤¤āpeyya, evaü bhāvitāya kho Vāseņņha upekhāya ceto-vimuttiyā yaü pamāõa-kataü kammaü na taü tatrāvasissati na taü tatrāvatiņņhati. Ayam pi kho Vāseņņha Brahmānaü sahavyatāya maggo. 80. `Taü kim ma¤¤asi Vāseņņha? Evaü-vihārã bhikkhu sapariggaho vā apariggaho vā ti?' `Apariggaho bho Gotama.' `Savera-citto vā avera-citto vā ti?' `Avera-citto bho Gotama.' `Savyāpajjha-citto vā avyāpajjha-citto vā ti?' `Avyāpajjha-citto bho Gotama.' `Saükiliņņha-citto vā asaükiliņņha-citto vā ti?' `Asaükiliņņha-citto bho Gotama.' `Vasavattã vā avasavattã vā ti?' `Vasavattã bho Gotama.' #<[page 252]># %<252 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 81>% 81. `Iti kira Vāseņņha apariggaho bhikkhu, apariggaho Brahmā. Api nu kho apariggahassa bhikkhuno apariggahena Brahmunā saddhiü saüsandati sametãti?' `Evaü bho Gotama.' `Sādhu Vāseņņha. So vata Vāseņņha apariggaho bhikkhu kāyassa bhedā param maraõā apariggahassa {Brahmuno} sahavyåpago bhavissatãti -- ņhānam etaü vijjati. `Iti kira Vāseņņha avera-citto bhikkhu, avera-citto Brahmā . . . pe . . . avyāpajjha-citto bhikkhu, avyāpajjha-citto Brahmā . . . pe . . . asaükiliņņha-citto bhikkhu, asaükiliņņha-citto Brahmā; vasavattã bhikkhu, vasavattã Brahmā. Api nu kho vasavattissa bhikkhuno vasavattinā Brahmunā saddhiü saüsandati sametãti?' `Evaü bho Gotama.' `Sādhu Vāseņņha. So vata Vāseņņha vasavattã bhikkhu kāyassa bhedā param maraõā vasavattissa Brahmuno sahavyåpago {bhavissatãti} -- ņhānam etaü vijjatãti.' 82. Evaü vutte Vāseņņha-Bhāradvājā māõavā Bhagavantaü etad avocuü: `Abhikkantaü bho Gotama, abhikkantaü bho Gotama. Seyyathā pi bho Gotama nikkujjitaü vā ukkujjeyya, paņicchannaü vā vivareyya, måëhassa vā maggaü ācikkheyya, andha-kāre vā tela-pajjotaü dhāreyya: cakkhumanto råpāni dakkhintãti -- evam eva bhotā Gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Ete mayaü bhavantaü Gotamaü saraõaü gacchāma dhamma¤ ca bhikkhusaügha¤ ca. Upāsake no bhavaü Gotamo dhāretu ajjatagge pāõupetam saraõaü gate' ti. TEVIJJA-SUTTANTAũ. SãLAKKHANDHA-VAGGO. #<[page 253]># %% Brahma-Sāma¤¤a-Ambaņņha-Soõa-Kuņa-Mahā-Jālā Sãha-Poņņha-Subha-Kevaddha-Lohicca-Tevijja-terasā-ti.