Digha-Nikaya of the Sutta-Pitaka, Vol. I; Silakkhandavagga, Suttantas 1-13. Based on the edition by T.W. Rhys Davids and J.E. Carpenter, London : Pali Text Society 1890 Input by the Dhammakaya Foundation, Thailand, 1989-1996 [GRETIL-Version vom 26.9.2014] NOTICE This file is (C) Copyright the Pali Text Society and the Dhammakaya Foundation, 2015. This work is licensed under a Creative Commons Attribution-ShareAlike 4.0 International License. These files are provided by courtesy of the Pali Text Society for scholarly purposes only. In principle they represent a digital edition (without revision or correction) of the printed editions of the complete set of Pali canonical texts published by the PTS. While they have been subject to a process of checking, it should not be assumed that there is no divergence from the printed editions and it is strongly recommended that they are checked against the printed editions before quoting. ANNOTATED VERSION #<...># = BOLD %<...>% = ITALICS *<...>* = SUPERSCRIPT \<...>\ = REDLINE ___________________________________________________________________ THIS TEXT FILE IS FOR REFERENCE PURPOSES ONLY! COPYRIGHT AND TERMS OF USAGE AS FOR SOURCE FILE. Text converted to Classical Sanskrit Extended (CSX) encoding: description character =ASCII long a à 224 long A â 226 long i ã 227 long I ä 228 long u å 229 long U æ 230 vocalic r ç 231 vocalic R è 232 long vocalic r é 233 vocalic l ë 235 long vocalic l í 237 velar n ï 239 velar N ð 240 palatal n ¤ 164 palatal N ¥ 165 retroflex t ñ 241 retroflex T ò 242 retroflex d ó 243 retroflex D ô 244 retroflex n õ 245 retroflex N ö 246 palatal s ÷ 247 palatal S ø 248 retroflex s ù 249 retroflex S ú 250 anusvara ü 252 capital anusvara ý 253 visarga þ 254 long e ¹ 185 long o º 186 l underbar × 215 r underbar Ÿ 159 n underbar ­ 173 k underbar É 201 t underbar  194 Other characters of the CSX encoding table are not included. Unless indicated otherwise, accents have been dropped in order to facilitate word search. For a comprehensive list of CSX and other GRETIL encodings and formats see: http://gretil.sub.uni-goettingen.de/gretil/gretdiac.pdf and http://gretil.sub.uni-goettingen.de/gretil/gretdias.pdf For further information see: http://gretil.sub.uni-goettingen.de/gretil.htm ___________________________________________________________________ Dãgha-Nikàya Vol. I #<[page 001]># %< 1>% NAMO TASSA BHAGAVATO ARAHATO SAMMâ SAMBUDDHASSA. [Dãgha Nikàya. i. Brahmajàla Sutta.] * 1.1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà antarà ca Ràjagahaü antarà ca Nàëandaü addhàna-magga-pañi- panno hoti mahatà bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca- mattehi bhikkhu-satehi. Suppiyo pi kho paribbàjako antarà ca Ràjagahaü antarà ca Nàëandaü addhàna-magga- pañipanno hoti saddhiü antevàsinà Brahmadattena màõa- vena. Tatra sudaü Suppiyo paribbàjako aneka-pariyàyena Buddhassa avaõõaü bhàsati Dhammassa avaõõaü bhàsati Saüghassa avaõõaü bhàsati, Suppiyassa pana paribbàja- kassa antevàsã Brahmadatto màõavo aneka-pariyàyena Buddhassa vaõõaü bhàsati Dhammassa vaõõaü bhàsati Saüghassa vaõõaü bhàsati. Iti ha te ubho àcariyantevàsã a¤¤ama¤¤assa uju-vipaccanãka-vàdà Bhagavantaü piññhito piññhito anubaddhà\<*<1>*>/ honti bhikkhu-saügha¤ ca. 2. Atha kho Bhagavà Ambalaññhikàyaü ràjàgàrake\<*<2>*>/ eka-ratti-vàsaü upaga¤chi saddhiü bhikkhu-saüghena. Suppiyo pi kho paribbàjako Ambalaññhikàyaü ràjàgàrake eka-ratti-vàsaü upaga¤chi saddhiü antevàsinà Brahma- dattena màõavena. Tatra pi sudaü Suppiyo paribbàjako aneka-pariyàyena Buddhassa avaõõaü bhàsati Dhammassa avaõõaü bhàsati Saüghassa avaõõaü bhàsati, Suppiyassa \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB anubandhà (throughout). 2 Bp and Old. C. xi. 1.8 ràjagàrake. * Titles not in the MSS. >/ #<[page 002]># %<2 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 2>% pana paribbàjakassa antevàsã Brahmadatto màõavo aneka- pariyàyena Buddhassa vaõõaü bhàsati Dhammassa vaõõaü bhàsati Saüghassa vaõõaü bhàsati. Iti ha te ubho àcariyantevàsã a¤¤ama¤¤assa uju-vipaccanãka-vàdà\<*<1>*>/ Bha- gavantaü piññhito piññhito anubaddhà honti bhikkhu- saügha¤ ca.\<*<1>*>/ 3. Atha kho sambahulànaü bhikkhånam rattiyà paccåsa- samayaü paccuññhitànaü maõóala-màle\<*<2>*>/ sannisinnànaü sannipatitànaü ayaü saïkhiyà-dhammo\<*<3>*>/ udapàdi: `Ac- chariyaü àvuso abbhutaü àvuso yàva¤ c' idaü tena Bhagavatà jànatà passatà arahatà sammà-sambuddhena sattànaü nànàdhimuttikatà suppañividità. Ayaü hi Suppiyo paribbàjako aneka-pariyàyena Buddhassa avaõõaü bhàsati Dhammassa avaõõaü bhàsati Saüghassa avaõõaü bhàsati, Suppiyassa pana paribbàjakassa antevàsã Brahmadatto màõavo aneka-pariyàyena Buddhassa vaõõaü bhàsati Dhammassa vaõõaü bhàsati Saüghassa vaõõaü bhàsati. Iti ha 'me ubho àcariyantevàsã a¤¤ama¤¤assa uju-vipacca- nãka-vàdà Bhagavantaü piññhito piññhito anubaddhà honti {bhikkhu-saügha¤} càti.' 4. Atha kho Bhagavà tesaü bhikkhånaü imaü saïkhiyà- dhammaü viditvà, yena maõóala-màlo ten' upasaükami, upasaükamitvà pa¤¤atte àsane nisãdi. Nisajja kho Bhagavà bhikkhå àmantesi: `Kàya nu 'ttha bhikkhave etarahi kathàya sannisinnà, kà ca pana vo antaràkathà\<*<4>*>/ vippakatà ti?' Evaü vutte te bhikkhå Bhagavantaü etad avocuü: `Idha bhante amhàkaü rattiyà paccåsa-samayaü paccuññhitànaü maõóala-màle sannisinnànaü sannipati- tànaü ayaü saïkhiyà-dhammo udapàdi "Acchariyaü . . . pe (3) . . . anubaddhà honti bhikkhu-saügha¤ càti." Ayaü kho no bhante antarà kathà vippakatà atha Bhagavà anuppatto ti.' 5. `Mamaü và bhikkhave pare avaõõaü bhàseyyuü Dhammassa và avaõõaü bhàseyyuü Saüghassa và \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB viharanti for 1-1. 2 MSS. l and ë about equally. 3 BB sankhiya-dhammo (throughout). 4 Bp antarakathà. >/ #<[page 003]># %% avaõõaü bhàseyyuü, tatra tumhehi na àghàto na ap- paccayo na cetaso anabhiraddhi karaõãyà. Mamaü và bhikkhave pare avaõõaü bhàseyyuü Dhammassa và avaõ- õaü bhàseyyuü Saüghassa và avaõõaü bhàseyyum, tatra ce tumhe assatha kupità và anattamanà và tumhaü yev' assa tena antaràyo. Mamaü và bhikkhave pare avaõõaü bhàseyyuü Dhammassa và avaõõaü bhàseyyum Saüghassa và avaõõaü bhàseyyum, tatra ce tumhe assatha kupità và anattamanà và api nu tumhe paresaü subhàsitaü dubbhà- sitaü àjàneyyàthàti?' `No h' etaü bhante.' `Mamaü và bhikkhave pare avaõõaü bhàseyyuü Dhammassa và avaõõaü bhàseyyuü Saüghassa và avaõõaü bhàseyyuü, tatra tumhehi abhåtaü abhåtato nibbeñhetabbaü: "Iti pi etaü abhåtaü, iti pi etaü atacchaü, n' atthi c' etaü amhesu, na ca pan' etaü amhesu saüvijjatãti."' 6. `Mamaü và bhikkhave pare vaõõaü bhàseyyuü Dhammassa và vaõõaü bhàseyyuü Saüghassa và vàõõaü bhàseyyuü, tatra tumhe na ànando na somanassaü na cetaso ubbillàvitattaü\<*<1>*>/ karaõãyaü. Mamaü và bhikkhave pare vaõõaü bhàseyyuü Dhammassa và vaõõaü bhà- seyyuü Saüghassa và vaõõaü bhàseyyuü, tatra ce tumhe assatha ànandino sumanà ubbillàvità tumhaü yev' assa tena antaràyo. Mamaü và bhikkhave pare vaõõaü bhàseyyuü Dhammassa và vaõõaü bhàseyyuü Saü- ghassa và vaõõaü bhàseyyuü, tatra tumhehi bhåtaü bhåtato pañijànitabbaü: "Iti p' etaü bhåtaü, iti p' etaü tacchaü, atthi c' etaü amhesu, saüvijjati ca pan' etaü amhesåti."' 7. `Appamattakaü kho pan' etaü bhikkhave oramatta- kaü sãlamattakaü yena puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. Katama¤ ca taü bhikkhave appa- mattakaü oramattakaü sãlamattakaü yena puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp uppilàvit- throughout, but see 3. 23; audvilya in Burnouf ,`Lotus,'308; and Morris in J. P. T. S. for 1887. >/ #<[page 004]># %<4 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 8>% 8.1 "`Pàõàtipàtaü pahàya pàõàtipàtà pañivirato Samaõo Gotamo nihita-daõóo nihita-sattho lajjã dayàpanno sabba- pàõa-bhåta-hitànukampã viharatãti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. "`Adinnàdànaü pahàya adinnàdànà pañivirato Samaõo Gotamo dinnàdàyã dinna-pàñikaïkhã athenena suci-bhåtena attanà viharatãti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathà- gatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. "`Abrahmacariyaü pahàya brahmacàrã Samaõo Gotamo àrà-càrã\<*<2>*>/ virato methunà gàma-dhammà ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 9. "`Musà-vàdaü pahàya musà-vàdà pañivirato Samaõo Gotamo sacca-vàdã sacca-sandho theto paccayiko avisaüvà- dako lokassàti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàga- tassa vaõõaü vadamàno vadeyya. "`{Pisuõà-}\<*<3>*>/ vàcaü pahàya {pisuõàya} vàcàya pañivirato Samaõo Gotamo, ito sutvà na amutra akkhàtà imesaü bhedàya, amutra và sutvà na imesaü akkhàtà amåsaü bhedàya. Iti bhinnànaü va sandhàtà sahitànaü va anup- pàdàtà samaggàràmo samagga-rato samagga-nandã samag- ga-karaõiü vàcam bhàsità ti." Iti và hi bhikkhave puthuj- jano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. "`Pharusà-vàcaü pahàya pharusàya vàcàya pañivirato Samaõo Gotamo, Yà sà vàcà nelà\<*<4>*>/ kaõõa-sukhà pemanãyà hadayaü-gamà porã bahujana-kantà bahujana-manàpà tathà-råpiü vàcam bhàsità ti." Iti và hi bhikkhave puthuj- jano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. "`Samphappalàpaü pahàya samphappalàpà pañivirato Samaõo Gotamo kàla-vàdã bhåta-vàdã attha-vàdã dhamma- vàdã vinaya-vàdã nidhànavatiü vàcam\<*<5>*>/ bhàsità kàlena \<-------------------------------------------------------------------------- 1 For 8-11 compare M. i. pp. 179, 267. 2 Bp anàcari (as in M. always). 3 M. and Sum. p. 73, pisuõaü; Sd pisunaü; A. iii. 61.2. pisuõà; Scmt pisunà. 4 St Ds Bp Sum. and M. all nelà, Scd and Gr neëà. 5 Bp Gr vàcaü (three times). >/ #<[page 005]># %% sàpadesaü pariyantavatiü attha-saühitan ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 10. "`Bãjagàma-bhåtagàma-samàrambhà pañivirato Sa- maõo Gotamo. Eka-bhattiko Samaõo Gotamo rattåparato, vikàla-bhojanà pañivirato Samaõo Gotamo. Nacca-gãta- vàdita-visåka-dassanà pañivirato Samaõo Gotamo. Màlà- gandha-vilepana-dhàraõa-maõóana-vibhåsana-ññhànà pañi- virato Samaõo Gotamo. Uccàsayana-mahàsayanà pañi- virato Samaõo Gotamo. Jàtaråpa-rajata-pañiggahaõà pañi- virato Samaõo Gotamo. âmaka-dha¤¤a-pañiggahaõà pañivirato Samaõo {Gotamo}. âmaka-{maüsa}-pañiggahaõà pañivirato Samaõo Gotamo. Itthi-kumàrika-pañiggahaõà pañivirato Samaõo Gotamo. Dàsi-dàsa-pañiggahaõà pañi- virato Samaõo Gotamo. {Ajeëaka-pañiggahaõà} pañivirato Samaõo Gotamo. Kukkuña-såkara-pañiggahaõà pañivirato Samaõo Gotamo. Hatthi-gavàssa-vaëavà-pañiggahaõà pañi- virato Samaõo Gotamo. Khetta-vatthu-pañiggahaõà pañivirato Samaõo Gotamo. Dåteyya-pahiõa\<*<1>*>/-gaman- ànuyogà pañivirato Samaõo Gotamo. Kaya-vikkayà pañi- virato Samaõo Gotamo. Tulàkåña-kaïsakåña-mànakåñà pañivirato Samaõo Gotamo. Ukkoñana-va¤cana-nikati- sàci-yogà pañivirato Samaõo Gotamo. Chedana-vadha- bandhana\<*<2>*>/-viparàmosa-àlopa-sahasàkàrà pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. Cåla-Sãlaü niññhitaü. 11. "`Yathà va pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà sad- dhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpaü bãjagàma-bhå- tagàma-samàrambhaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü {måla-bãjaü} khandha-bãjaü phalu-bãjaü agga-bãjaü {bãja- bãjam} eva pa¤camaü -- iti evaråpà bãjagàma-bhåtagàma- samàrambhà pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhik- khave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St pahãõa: see 19. 2 So SS Ds and Gr: Bp and Sum. bandha. >/ #<[page 006]># %<6 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 12>% 12. "`Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpaü sannidhi- kàra-paribhogaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü anna- sannidhiü pàna-sannidhiü vattha-sannidhiü yàna-san- nidhiü sayana-sannidhiü gandha-sannidhiü àmisa-san- nidhiü -- iti và iti evaråpà sannidhi-kàra-paribhogà pañi- virato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 13. "`Yathà va pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te {evaråpaü} visåka- dassanaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü naccaü gãtaü vàditaü pekkhaü akkhànaü pàõissaraü vetàlaü kumbha- thåõaü Sobha-nagarakaü\<*<1>*>/ caõóàlaü {vaüsaü} dhopanaü\<*<2>*>/ hatthi-yuddhaü assa-yuddhaü mahisa-yuddhaü usabha- yuddhaü aja-yuddhaü meõóaka\<*<3>*>/-yuddhaü kukkuña-yud- dhaü vaññaka\<*<4>*>/-yuddhaü daõóa-yuddhaü muññhi-yuddhaü nibbuddhaü uyyodhikaü balaggaü senà-byåham anãka- dassanaü -- iti và iti evaråpà visåka-dassanà pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathà- gatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 14. "`Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà sad- dhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpaü jåta-pamàda- ññhànànuyogaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü\<*<5>*>/ aññha- padaü dasa-padaü àkàsaü parihàra-pathaü santikaü khalikaü\<*<6>*>/ ghañikaü salàka-hatthaü\<*<7>*>/ akkhaü païgacãraü vaïkakaü mokkhacikaü ciïgulikaü pattàëhakaü rathakaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So Scm and Sum.; Sd sobhana-kàrakaü; St sobhanakarakaü; Ds sobhanagaraõam; Bp sobhaõakam. Weber in `Indische Studien,' ii. 38, quotes from a commentary on úatarudriya, `Sobha iti gandharva-nagaraü;' B.R. give Saubha, `a mythical city hanging in the air.' 2 Sdm Ds Bp dhovanaü. Sct and Sum. dhop- (See J. ii. p. 117 and iv. p. 390). 3 Sd Ds Bp meõóa-. 4 Scdm Gr vaddhaka. See 22. 5 This list of games recurs in CV. i. 13. 2. 6 Sdt and Gr balikam. 7 On úalàkà in gambling, see Pàõini ii. 1. 10. >/ #<[page 007]># %% dhanukaü akkharikaü manesikaü yathà-vajjaü -- iti và iti evaråpà jåta-pamàda-ññhànànuyogà pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 15. "`Yathà va pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpam uccà- sayana-mahàsayanaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü\<*<1>*>/ àsandiü pallaïkaü gonakaü cittakaü pañikaü pañalikaü tålikaü vikatikaü udda-lomiü ekanta-lomiü kaññhissaü koseyyaü kuttakaü hatthattharaü assattharaü rathattha- raü ajina-ppaveõiü kadali-miga-pavara-paccattharaõam sa-uttara-cchadaü ubhato-lohitakåpadhànaü -- iti và iti evaråpà uccàsayana-mahàsayanà pañivirato Samaõo Go- tamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 16. "`Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpaü maõóana- vibhåsana-ññhànànuyogaü anuyuttà viharanti -- seyyathã- daü ucchàdanaü parimaddanaü nahàpanaü sambàhanaü àdàsaü a¤janaü màlà-vilepanaü\<*<2>*>/ {mukha}-cuõõakaü {mukhalepanaü} hattha-bandhaü sikhà-bandhaü daõóa- kaü nàëikam khaggaü chattaü citrupàhanaü {uõhãsaü} maõim vàla-vãjaniü odàtàni vatthàni dãgha-dasàni -- iti và iti evaråpà maõóana-vibhåsana-ññhànànuyogà pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathà- gatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 17. "`Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni {bhu¤jitvà} te evaråpaü tir- acchàna-kathaü anuyuttà viharanti -- {seyyathãdaü}\<*<3>*>/ ràja- kathaü cora-kathaü mahàmatta-kathaü senà-kathaü bhaya-kathaü yuddha-kathaü anna-kathaü pàna-kathaü vattha-kathaü sayana-kathaü màlà-kathaü gandha- kathaü ¤àti-kathaü yàna-kathaü gàma-kathaü nigama- kathaü nagara-kathaü janapada-kathaü itthi-kathaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 This list recurs at A. iii. 63.3 (cp. iii. 34), MV. v. 10. 4, and CV. vi. 8. 1. 2 Scd Bp màlà-gandha-vilo- 3 This list of foolish talks recurs at MV. v. 6. 3; D. ix. 3. >/ #<[page 008]># %<8 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 17>% [purisa-kathaü] såra-kathaü visikhà-kathaü {kumbhaññhà- na}-kathaü pubba-peta-kathaü nànatta-kathaü lokakkhàyi- kaü {samudda-kkhàyikaü} itibhavàbhava-kathaü -- iti và iti evaråpàya tiracchàna-kathàya {pañivirato} Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 18. "`Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpaü viggàhika- kathaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü: `Na tvaü imaü dhamma-vinayaü àjànàsi, ahaü imaü dhamma-{vinayaü} àjànàmi, kiü tvaü imaü dhamma-vinayaü àjànissasi? -- Micchà-pañipanno tvam asi, aham asmi sammà-pañipanno -- Sahitam me, asahitan te -- Pure vacanãyaü pacchà avaca, pacchà vacanãyaüpure avaca -- Aviciõõan\<*<1>*>/ te viparàvattaü -- {âropito} te vàdo, niggahãto 'si\<*<2>*>/ -- Cara {vàda-ppamokkhàya,} nibbeñhehi và sace pahosãti' -- iti và iti evaråpàya viggàhika- kathàya pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhik- khave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 19. "`Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpaü dåteyya- pahiõa-gamanànuyogaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü ra¤¤aü ràja-mahàmattànaü khattiyànaü {bràhmaõànaü} gahapatikànaü {kumàrànaü} -- `Idha gaccha, amutràgaccha, idaü hara, amutra idaü àharàti' -- iti và iti evaråpà dåteyya- pahiõa\<*<3>*>/-gamanànuyogà pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 20. "`Yathà va pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni {bhojanàni} bhu¤jitvà te kuhakà ca honti lapakà ca nemittikà ca nippesikà\<*<4>*>/ ca làbhena ca làbhaü ni- jigiüsitàro -- iti\<*<5>*>/ evaråpà kuhana-lapanà pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. Majjhima-Sãlaü niññhitaü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So SS; Ds Bp adhiciõõan; Sum. àciõõan. (See M. I. 372.) 2 Bp niggahito tvam asi. 3 Scdt twice pahãna. But see 10. 4 St nipphesikà; Bp nibbesikà. 5 So Scdmt Ds (as in 11); Bp Gr add và iti. >/ #<[page 009]># %% 21. "`Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te {evaråpàya} tiracchàna- vijjàya micchàjãvenajãvikaü\<*<1>*>/ kappenti -- seyyathãdaü aïgaü nimittaü uppàdaü\<*<2>*>/ supinaü lakkhaõaü måsikàcchinnaü aggi-homaü dabbi-homaü thusa-homaü kaõa-homaü taõóula-homaü sappi-homaü tela-homaü mukha-homaü lohita-homaü aïga-vijjà vatthu-vijjà khatta\<*<3>*>/-vijjà siva- vijjà bhåta-vijjà bhåri-vijjà ahi-vijjà visa-vijjà vicchika-vijjà måsika-vijjà sakuõa-vijjà vàyasa-vijjà pakkajjhànaü sara- parittànaü miga-cakkaü -- iti và iti evaråpàya tiracchàna- vijjàya pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 22. "`Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpàya tirac- chàna-vijjàya micchàjãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü maõi-lakkhaõaü daõóa-lakkhaõaü vattha-lakkhaõaü asi- lakkhaõaü usu-lakkhaõaü dhanu-lakkhaõaü àyudha\<*<4>*>/- lakkhaõaü itthi-lakkhaõaü purisa-lakkhaõaü kumàra- lakkhaõaü kumàri-lakkhaõaü dàsa-lakkhaõaü dàsi-lak- khaõaü hatthi-lakkhaõaü assa-lakkhaõaü mahisa-lak- khaõaü usabha-lakkhaõaü go-lakkhaõaü aja-lakkhaõaü meõóa-lakkhaõaü kukkuña-lakkhaõaü vaññaka\<*<5>*>/-lakkha- õaü godhà-lakkhaõaü kaõõikà-lakkhaõaü kacchapa- lakkhaõaü miga-lakkhaõaü -- iti và iti evaråpàya tirac- chana-vijjàya pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 23. "`Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpàya tirac- chàna-vijjàya micchàjãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü `Ra¤¤aü niyyànaü bhavissati, ra¤¤aü aniyyànaü bhavis- sati -- Abbhantarànaü ra¤¤aü upayànaü\<*<6>*>/ bhavissati, bàhirànaü ra¤¤aü apayànaü bhavissati -- {Bàhirànaü} \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr jãvitam, throughout. 2 Bp Gr uppàtaü. 3 So SS here and in Sum.; BB khetta. (See iv. 2 and Ud. iii. 9.) 4 Ds and Sum. àvudha. 5 Sc vaddhaka. See 14. 6 Sc Ds upàyànaü; Bp upayyànaü. >/ #<[page 010]># %<10 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 23>% ra¤¤aü upayànaü bhavissati, abbhantarànaü ra¤¤aü apayànaü bhavissati -- Abbhantarànaü ra¤¤aü jayo bhavissati, bàhirànaü ra¤¤aü paràjayo bhavissati -- Bàhi- rànaü ra¤¤aü jayo bhavissati, abbhantarànaü ra¤¤aü paràjayo bhavissati -- Iti imassa jayo bhavissati, imassa paràjayo bhavissati' -- iti và iti evaråpàya tiracchàna-vijjàya micchàjãvà pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 24. "`Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpàya tirac- chàna-vijjàya micchàjãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü `Canda-ggàho bhavissati, suriya\<*<1>*>/-ggàho bhavissati, nak- khatta-ggàho bhavissati. Candima-suriyànaü patha-gama- naü bhavissati, candima-suriyànaü uppatha\<*<2>*>/-gamanaü bhavissati, nakkhattànaü patha-gamanaü bhavissati, nak- khattànaü uppatha-gamanaü bhavissati. Ukkà-pàto bhavissati. Disà-óàho bhavissati. Bhåmi-càlo bhavissati. Deva-dundubhi\<*<3>*>/ bhavissati. Candima-suriya-nakkhattà- naü uggamanaü ogamanaü\<*<4>*>/ saükilesaü\<*<5>*>/ vodànaü bhavissati. Evaü-vipàko canda-ggàho bhavissati, evaü- vipàko suriya-ggàho bhavissati, evaü-vipàko nakkhatta- ggàho bhavissati, evaü-vipàko candima-suriyànaü patha- gamanaü bhavissati, evaü-vipàko candima-suriyànaü uppatha-gamanaü bhavissati, evaü-vipàko nakkhattànaü patha-gamanaü bhavissati, evaü-vipàko nakkhattànaü uppatha-gamanaü bhavissati, evaü-vipàko ukkàpàto bhavissati, evaü-vipàko disà-óàho bhavissati, evaü-vipàko bhåmi-càlo bhavissati, evaü-vipàko deva-dundubhi bhavis- sati, evaü-vipàkaü candima-suriya-nakkhattànaü ugga- manaü ogamanaü saükilesaü vodànaü bhavissati' -- iti \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp såriya- (throughout). 2 Sum. omits; Bp upatha (twice). 3 BB and Gr dudrabhi (twice). 4 Bp oggamanaü (twice) and so Gr below. Here Gr okk-. 5 Sum. saükileso: Sc -lesà: Sdtm Ds Bp -lesaü here, and St Bp below sakilesaü. >/ #<[page 011]># %% và iti evaråpàya tiracchàna-vijjàya micchàjãvà pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathà- gatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 25. "`Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpàya tirac- chàna-vijjàya micchàjãvena jãvikaü kappenti -- seyyathã- daü: `Subbuññhikà\<*<1>*>/ bhavissati, dubbuññhikà bhavissati, subhikkhaü bhavissati, dubbhikkhaü bhavissati, khemaü bhavissati, bhayaü bhavissati, rogo bhavissati, àrogyaü bhavissati,' muddà, gaõanà, saükhànaü,\<*<2>*>/ kàveyyaü, lokà- yataü\<*<3>*>/ -- iti và iti evaråpàya tiracchàna-vijjàya micchàjãvà pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. 26. "`Yathà và pan' eke bhonto samaõa-{bràhmaõà} {sad- dhà-deyyàni} bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpàya tiracchàna- vijjàya micchàjãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü àvàhanaü vivàhanaü saüvadanaü\<*<4>*>/ vivadanaü saüki- raõaü vikiraõaü subhaga-karaõaü dubbhaga-karaõaü viruddha-gabbha-karaõaü jivhà-nittaddanaü\<*<5>*>/ hanu- saühananaü hatthàbhijappanaü kaõõa-jappanaü àdàsa- pa¤haü kumàri-pa¤haü deva-pa¤haü àdiccupaññhànaü Mahat-upaññhànaü abbhujjalanaü Sir' -avhàyanaü\<*<6>*>/ -- iti và iti evaråpàya tiracchàna-vijjàya micchàjãvà pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa {vaõõaü} vadamàno vadeyya. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Ds subbuññhikaü; Scm suvyuññhikà. At D. ii. 60 Sd subbuññhikaü; Sc sabbuññhikà; St subbuññhikaü; Bp suvuññhikaü. 2 Bp saüghànaü. 3 Bp Gr (and Sd at D. ii. 60) lokàyatanaü. But see C. 5. 31. 2, A. 3. 58. 1, Mil. 4, Div. 630, 633 and Saddh. P. xiii. (Kern, p. 263). 4 So SS Bp saüvaraõaü vivaraõaü. 5 So SS Bp nibaddhanaü (Gr here and Bp at D. ii. 61 nibhandhanaü). 6 So Sdm; St and Ds Siravhay-; Sc Siravhànaü; Bp Sãrivhàyanaü and Sum. Sirivhàyanaü (In D. ii. 61 Sdt Bp as here, but Sc Siravhayanaü). Avhàyana occurs below at Tevijja Sutta 24. >/ #<[page 012]># %<12 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 27>% 27. "`Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpàya tiracchàna-vijjàya micchàjãvena jãvikaü kappenti -- sey- yathãdaü santi-kammaü paõidhi-kammaü bhåri-kam- maü\<*<1>*>/ vassa\<*<2>*>/-kammaü vossa-kammaü vatthu-kammaü vatthu-parikiraõaü\<*<3>*>/ àcamanaü nahàpanaü juhanaü vamanaü virecanaü uddha-virecanaü adho-virecanaü sãsa-virecanaü kaõõa-telaü netta-tappaõaü natthu- kammaü a¤janaü pacca¤janaü sàlàkiyaü sallakattikaü dàraka-tikicchà måla-bhesajjànaü anuppàdànaü osadhã- naü pañimokkho -- iti và iti evaråpàya tiracchàna-vijjàya micchàjãvà pañivirato Samaõo Gotamo ti." Iti và hi bhikkhave puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. `Idaü kho taü bhikkhave appamattakaü oramattakaü sãlamattakaü yena puthujjano Tathàgatassa vaõõaü vadamàno vadeyya. Mahà-Sãlaü niññhitaü. 28. `Atthi bhikkhave a¤¤' eva dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãtà atakkàvacarà nipuõà paõóita-vedanãyà, ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü. `Katame ca pana te bhikkhave dhammà gambhãrà dud- dasà duranubodhà santà paõãtà atakkàvacarà nipuõà paõ- óita-vedanãyà, ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü? 29. `Santi bhikkhave eke samaõa-bràhmaõà pubbanta- kappikà pubbantànudiññhino, pubbantaü àrabbha aneka- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp (here and in D. ii. 62) inserts bhåta-kammaü (? from 21) and SS at D. ii. 62, insert bhåti-kammam. 2 SS vassa . . . vossa; Bp vaya . . . voya; Gr vaya . . . vaya(!) 3 Scm (and SS in D. ii. 62) pañi-; Sdt Ds Sum. and Bp pari-. >/ #<[page 013]># %% vihitàni adhivutti-padàni\<*<1>*>/ abhivadanti {aññhàdasahi} vat- thåhi. Te ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha pubbanta-kappikà pubbantànudiññhino pub- bantaü àrabbha aneka-vihitàni adhivutti-padàni abhiva- danti {aññhàdasahi} vatthåhi? 30. `Santi bhikkhave eke samaõa-bràhmaõà sassata- vàdà, sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti catåhi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha sassata-vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi? 31. `Idha bhikkhave ekacco samaõo và bràhmaõo và àtappam anvàya padhànam anvàya anuyogam anvàya appamàdam anvàya sammà-manasikàram anvàya tathàrå- paü ceto-samàdhiü phusati yathà samàhite citte\<*<2>*>/ aneka- vihitaü pubbe nivàsaü anussarati -- seyyathãdaü ekam pi jàtiü dve pi jàtiyo tisso pi jàtiyo catasso pi jàtiyo pa¤ca pi jàtiyo dasa pi jàtiyo vãsatim\<*<3>*>/ pi jàtiyo tiüsam\<*<3>*>/ pi jàtiyo {cattàrãsam} pi jàtiyo pa¤¤àsam pi jàtiyo jàti-satam pi jàti- sahassam pi jàti-sata-sahassam pi\<*<4>*>/ anekàni pi jàti-satàni anekàni pi jàti-sahassàni anekàni pi jàti-sata-sahassàni.\<*<4>*>/ "Amutràsiü evaü-nàmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam- àhàro evaü-sukha-{dukkha}-pañisaüvedã evam-àyu-pariyanto. So tato cuto amutra upapàdiü.\<*<5>*>/ Tatràpàsiü evaü-nàmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-àhàro evaü-sukha-dukkha- pañisaüvedã evam-àyu-pariyanto. So tato cuto idhåpa- panno"\<*<6>*>/ ti iti sàkàraü sa-uddesaü aneka-vihitaü pubbe \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr adhimutta-. Sec below 2. 37 and 3. 27. 2 Bp here, but not below, in this , inserts parisuddhe pariyodàte anaïgane vigatåpakkilese (Which, with other words, occur in the parallel texts). 3 Bp vãsati, tiüsa. 4 The parallel texts here have different words. See D. ii. 93; M. i. p. 182; A. iii. 59, 100; S. V. Pàr. i. 1. 6. 5 SS perhaps uppàdiü; Bp and Gr udapàdi (here and in D. ii. 93) Old. loc. cit. udapàdiü. And so Trenckner M. I. 22, 35, but uppàdiü at pp. 182, etc. 6 Old. loc. cit. idh' uppanno; Bp here = SS. >/ #<[page 014]># %<14 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 31>% nivàsaü anussarati. So evam àha: "Sassato attà ca loko ca va¤jho\<*<1>*>/ kåñaññho\<*<2>*>/ esikaññhàyiññhito, te ca sattà sandhà- vanti saüsaranti cavanti upapajjanti, atthi tveva sassati- samaü. Tam kissa hetu? Ahaü hi àtappam anvàya padhànam anvàya anuyogam anvàya appamàdam anvàya sammà manasikàram anvàya tathà-råpaü ceto-samàdhiü phusàmi yathà samàhite citte aneka-vihitaü pubbe nivàsaü anussaràmi -- seyyathãdaü ekam pi jàtiü . . . pe . . . anekàni pi jàti-sata-sahassàni. Amutràsim evaü-nàmo . . . pe . . . idhåpapanno ti\<*<3>*>/ iti sàkàraü sa-uddesaü aneka-vihitaü pubbe nivàsaü anussaràmi. Iminà p' ahaü\<*<4>*>/ etaü\<*<4>*>/ jànàmi: yathà sassato attà ca\<*<5>*>/ loko ca va¤jho kåñaññho esikaññhàyiññhito, te ca sattà sandhàvanti saü- saranti cavanti upapajjanti, atthi tveva sassati-saman ti." Idaü bhikkhave pañhamaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha ekacce samaõa-bràhmaõà sassata-vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti. 32. `Dutiye ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àrabbha kim àgamma sassata-vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti? `Idha bhikkhave ekacco samaõo và bràhmaõo và àtap- pam anvàya padhànam anvàya anuyogam anvàya appa- màdam anvàya sammà-manasikàram anvàya tathà- råpaü ceto-samàdhiü phusati yathà samàhite citte aneka- vihitaü pubbe nivàsaü anussarati -- seyyathãdaü ekam pi saüvañña-vivaññaü dve pi saüvañña-vivaññàni tãõi pi saü- vañña-vivaññàni cattàri pi saüvañña-vivaññàni pa¤ca pi saü- vañña-vivaññàni dasa pi saüvañña-vivattàni. "Amutràsiü evaü-nàmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-àhàro evaü- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS always ü (not ¤); Bp (twice) va¤co. 2 So Sm. All other MSS. kuña, twice, and so also in Sum., in D. ii. 26 (Where all these words recur), and in Abh. 107. 3 All MSS. ti here and in 32, 33. 4 So SS below i. 2, 17, 18, etc. Bp Iminàmahaü. Here Sum. appears to read iminà p' aham evaü, in 32, 33, Bp Scdt have iminàhaü etaü, but Sm iminà p'ahaü evaü. 5 Gr omits, but not in 32, 33. >/ #<[page 015]># %% sukha-dukkha-pañisaüvedã evam-àyu-pariyanto. So tato cuto amutra upapàdiü. Tatràpàsiü evaü-nàmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-àhàro evaü-sukha-dukkha-pañisaüvedã evam-àyu-pariyanto. So tato cuto idhåpapanno" ti iti {sàkàraü} sa-uddesaü aneka-vihitaü pubbe nivàsaü anus- sarati. So evam àha: "Sassato attà ca loko ca va¤jho kåñaññho esikaññhàyiññhito, te ca sattà sandhàvanti saü- saranti cavanti upapajjanti, atthi tveva sassata-samaü. Taü kissa hetu? Ahaü hi àtappam anvàya . . . pe . . . tathà-råpaü ceto-samàdhiü phusàmi yathà samàhite citte aneka-vihitaü pubbe nivàsaü anussaràmi -- seyyathãdaü ekam pi . . . pe . . . dasa pi saüvañña-vivaññàni. Amu- tràsiü evaü-nàmo . . . pe . . . idhåpapanno ti iti sàkà- raü sa-uddesaü aneka-vihitaü pubbe nivàsaü anussaràmi. Iminà p' ahaü etaü jànàmi: yathà sassato attà ca loko ca va¤jho kåtaññho esikaññhàyiññhito, te ca sattà sandhàvanti saüsaranti cavanti upapajjanti, atthi tveva sassata-saman ti." `Idaü bhikkhave dutiyaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà sassata-vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti. 33. `Tatiye ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha sassata-vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti? `Idha bhikkhave ekacco samaõo và bràhmaõo và àtappam anvàya padhànam anvàya anuyogam anvàya appamàdam anvàya sammà-manasikàram anvàya tathà- råpaü ceto-samàdhiü phusati yathà samàhite citte aneka-vihitaü pubbe nivàsaü anussarati -- seyyathãdaü dasa pi saüvañña-vivaññàni vãsatim pi saüvañña-vivaññàni tiüsam pi saüvañña-vivaññàni cattàrãsam pi saüvañña- vivaññàni. "Amutràsiü evaü-nàmo evaü-gotto evaü- vaõõo evam-àhàro evaü-sukha-dukkha-{pañisaüvedã} evam- àyu-pariyanto. So tato cuto amutra upapàdiü. Tatrà- pàsiü evaü-nàmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-àhàro evaü-sukha-dukkha-pañisaüvedã evam-àyu-pariyanto. So tato cuto idhåpapanno" ti iti sàkàraü sa-uddesaü pubbe nivàsaü anussarati. So evam àha: "Sassato attà ca \<-------------------------------------------------------------------------- No footnote. >/ #<[page 016]># %<16 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 1. 33>% loko ca va¤jho kåñaññho esikaññhàyiññhito, te ca sattà sandhàvanti saüsaranti cavanti upapajjanti, atthi tveva sassati-samaü. Tam kissa hetu? Ahaü hi àtappam anvàya . . . pe . . . tathà-råpaü ceto-samàdhiü phu- sàmi yathà samàhite citte aneka-vihitaü pubbe nivàsaü anussaràmi -- seyyathãdaü dasa pi saüvañña-vivaññàni . . . pe . . . cattàrãsam pi saüvañña-vivaññàni. Amutràsiü evaü-nàmo . . . pe . . . idhåpapanno ti iti sàkàram sa- uddesaü aneka-vihitaü pubbe nivàsaü anussaràmi. Imi- nà p' ahaü etaü jànàmi: yathà sassato attà ca loko ca va¤jho kåñaññho esikaññhàyiññhito, te ca sattà sandhàvanti saüsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassati-saman ti." `Idaü bhikkhave tatiyaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà sassata-vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti. 34. `Catutthe ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha sassatà-vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti? `Idha bhikkhave ekacco samaõo và bràhmaõo và takkã hoti vãmaïsã. So takka-pariyàhataü vãmaïsànucaritaü sayaü-pañibhànaü evam àha: "Sassato attà ca loka ca va¤jho kåñaññho esikaññhàyiññhito, te ca sattà sandhàyanti saüsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassati-saman ti." `Idaü bhikkhave catutthaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà sassata-vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti. 35. `Ime kho te bhikkhave samaõa-bràhmaõà sassata- vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõà và bràhmaõà và sassata-vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti, sabbe te imeh' eva catuhi vatthåhi etesaü và a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhà. 36. `Tayidaü bhikkhave Tathàgato pajànàti: "Ime diññhiññhànà\<*<1>*>/ evaü-gahità evaü-paràmaññhà evaü-gatikà bhavissanti evam-abhisamparàyà ti." Ta¤ ca Tathàgato pajànàti, tato ca uttaritaraü pajànàti, ta¤ ca pajànanaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr diññhiññhànaü. >/ #<[page 017]># %% na paràmasati, aparàmasato\<*<1>*>/ c' assa paccattaü yeva nibbuti vidità,\<*<2>*>/ vedanànaü samudaya¤ ca atthagama¤\<*<3>*>/ ca assàda¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà-bhåtaü viditvà anupàdà vimutto, bhikkhave, Tathàgato. 37. `Ime kho te bhikkhave dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãtà atakkàvacarà nipuõà paõóita- vedanãyà ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchi-katvà pave- deti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vada- mànà vadeyyuü. Pañhama-bhàõavàraü. 2.1. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-bràhmaõà ekacca- sassatikà ekacca-asassatikà, ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha ekacca-sassatikà ekacca-asassatikà ekaccaü sassataü ekac- caü asassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi? 2. `Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaü kadàci karahaci dãghassa addhuno accayena ayaü loko saüvaññati. Saü- vaññamàno loko yebhuyyena sattà âbhassara-saüvaññanikà honti. Te tattha honti manomayà pãti-bhakkhà sayaü\<*<4>*>/- pabhà antalikkha-carà subhaññhàyino, cãraü dãghaü addhà- naü tiññhanti. 3. `Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaü kadàci kara- haci dãghassa addhuno accayena ayaü loko vivaññati. Vivañ- ñamàne loke su¤¤aü Brahma-vimànaü pàtu-bhavati. Ath' a¤¤ataro satto àyukkhayà và {pu¤¤a-kkhayà} và âbhassara- kàyà cavitvà su¤¤aü Brahma-vimànaü upapajjati. So tattha hoti manomayo pãti-bhakkho sayaü-pabho antalik- kha-caro subhaññhàyã, cãraü dãghaü addhànaü tiññhati. 4. `Tassa tattha ekakassa\<*<5>*>/ dãgha-rattaü nibbusitattà anabhirati paritassanà uppajjati: "Aho vata a¤¤e pi sattà itthattaü àgaccheyyun" ti. Atha a¤¤atare pi sattà àyuk- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp evam ap- (SS Sum. omit). 2 Scd add yeva, but omit it at 2. 15 and 3. 30. 3 Bp Gr atthaïg-. 4 Sd sayam. 5 Sc Bp ekassa. >/ #<[page 018]># %<18 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 4>% khayà và {pu¤¤a-kkhayà} và âbhassara\<*<1>*>/-kàyà cavitvà Brahma- vimànaü upapajjanti tassa sattassa sahavyataü. Te pi tattha honti manomayà pãti-bhakkhà sayaü-pabhà antalik- khacarà subhaññhàyino, cãraü dãghaü addhànaü tiññhanti. 5. `Tatra, bhikkhave, yo so satto pañhamaü upapanno tassa evaü hoti: "Aham asmi Brahmà Mahà-brahmà abhibhå anabhibhåto {a¤¤adatthu}-daso vasavattã issaro kattà nimmàtà\<*<2>*>/ seññho sa¤jità\<*<2>*>/ vasã pità bhåta-bhavyà- naü. Mayà ime sattà nimmità. Taü kissa hetu? Mamaü hi pubbe etad ahosi: `Aho vata a¤¤e pi sattà itthattaü àgaccheyyun {ti.} Iti mama¤ ca mano-paõidhi, ime ca sattà itthattaü àgatà" ti. Ye pi te sattà pacchà upapannà tesam pi evaü hoti: "Ayaü kho bhavaü Brahmà Mahà- brahmà abhibhå anabhibhåto {a¤¤adatthu}-daso vasavattã issaro kattà nimmàtà seññho sa¤jità vasã pità bhåta- bhavyànaü. Iminà mayaü bhotà Brahmunà nimmità. Taü kissa hetu? Imaü mayaü hi addasàma idha pañha- maü upapannaü, mayaü pana amhà pacchà upapannà ti." 6. `Tatra, bhikkhave, yo so satto pañhamaü upapanno so dãghàyukataro ca hoti vaõõavantataro ca mahesakkha- taro ca. Ye pana te sattà pacchà upapannà te appàyuka- tarà ca honti dubbaõõatarà ca appesakkhatarà ca. òhànaü kho pan' etaü, bhikkhave, vijjati yaü a¤¤ataro satto tamhà kàyà cavitvà itthattaü àgacchati. Itthattaü àgato samàno agàrasmà anagàriyaü pabbajati. Agàrasmà ana- gàriyaü pabbajito samàno àtappam anvàya padhànam anvàya anuyogam anvàya appamàdam anvàya sammà- manasi-kàram anvàya tathà-råpaü ceto-samàdhiü phusati yathà samàhite citte taü pubbe nivàsaü anussarati, tato paraü nànussarati. So evam àha: "Yo kho so bhavaü Brahmà Mahà-brahmà abhibhå anabhibhåto {a¤¤adatthu}- daso vasavattã issaro kattà nimmàtà seññho sa¤jità vasã pità bhåta-bhavyànaü yena mayaü bhotà Brahmunà nim- mità, so nicco dhuvo sassato avipariõàma-dhammo sassati- samaü tath' eva ñhassati. Ye pana mayaü ahumha tena \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp âbhassarà. 2 Bp (thrice) Nimmità, Sajità. See xi. 80. >/ #<[page 019]># %% Brahmunà nimmità te mayaü aniccà addhuvà\<*<1>*>/ appàyukà cavana-dhammà itthattaü àgatà ti." `Idaü, bhikkhave, pañhamaõ ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-{bràhmaõà} ekacca-sassatikà ekacca- asassatikà ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti. 7. `Dutiye ca bhonto samaõa-{bràhmaõà} kim àgamma kim àrabbha ekacca-sassatikà ekacca-asassatikà ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤à- penti? `Santi, bhikkhave, Khióóà-padosikà\<*<2>*>/ nàma devà. Te ativelaü hassa-khióóà-rati-dhamma-samàpannà viharanti. Tesaü ativelaü hassa-khióóà-rati-dhamma-samàpannànaü viharataü sati mussati,\<*<3>*>/ satiyà\<*<4>*>/ sammosà te devà tamhà kàyà cavanti. 8. `òhànaü kho pan' etaü, bhikkhave, vijjati yaü a¤¤a- taro satto tamhà kàyà cavitvà itthattaü àgacchati, itthattaü àgato samàno agàrasmà {anagàriyaü} pabbajati. Agàrasmà anagàriyaü pabbajito samàno àtappam anvàya padhànam anvàya anuyogam anvàya appamàdam anvàya sammà- manasi-kàram anvàya tathà-råpaü ceto-samàdhiü phusati yathà samàhite citte taü pubbe nivàsaü anussarati, tato paraü nànussarati. 9. `So evam àha: "Ye kho te bhonto devà na Khióóà- padosikà te na ativelaü hassa-khióóà-rati-dhamma-samà- pannà viharanti. Tesaü na ativelaü hassa-khióóà-rati- dhamma-samàpannànaü viharataü sati na mussati, satiyà asammosà te devà tamhà kàyà na cavanti, niccà dhuvà sassatà avipariõàma-dhammà sassati-samaü tath' eva \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc Bp adhuvà. See Vim. 50, 23; J. i. 393, 3. 2 Sc here pàdus-, below twice pados-; Sd thrice padus- St thrice padås-; Bp first padås-, then twice pados-; Gr first padus-, then twice pados-; Sum. pados-, but gives vë. padus-. All MSS. pados- in 10. 3 Sd mossati; Gr Bp (and St Bp Gr twice below) sammussati. 4 So Sdt Bp Gr, and all MSS. twice in 9. Here Scm and Sum. sati. >/ #<[page 020]># %<20 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 9>% ñhassanti. Ye pana mayaü ahumha Khióóà-padosikà te mayaü ativelaü hassa-khióóà-rati-dhamma-samàpannà viharimha. Tesaü no ativelaü hassa-khióóà-rati-dhamma- samàpannànaü viharataü sati mussati, satiyà sammosà eva mayaü tamhà kàyà cutà aniccà addhuvà appàyukà cavana-dhammà itthattaü àgatà ti." `Idaü, bhikkhave, dutiyaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà ekacca-sassatikà ekacca- asassatikà ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti. 10. `Tatiye ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha ekacca-sassatikà ekacca-asassatikà ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤à- penti? `Santi, bhikkhave, Mano-padosikà nàma devà. Te ative- laü a¤¤ama¤¤aü upanijjhàyanti. Te ativelaü a¤¤am- a¤¤aü upanijjhàyantà a¤¤ama¤¤amhi cittàni padåsenti.\<*<1>*>/ Te a¤¤ama¤¤amhi\<*<2>*>/ paduññha-città kilanta-kàyà kilanta- città. Te devà tamhà kàyà cavanti. 11. `òhànaü kho pan' etaü, bhikkhave, vijjati yaü a¤¤a- taro satto tamhà kàyà cavitvà itthattaü àgacchati, itthat- taü àgato samàno agàrasmà anagàriyaü pabbajati. Agà- rasmà anagàriyaü pabbajito samàno àtappam anvàya padhànam {anvàya} anuyogam anvàya appamàdam anvàya sammà-manasikàram anvàya tathà-råpaü ceto-samàdhiü phusati yathà samàhite citte taü pubbe nivàsaü anussa- rati, tato paraü nànussarati. 12. `So evam àha: "Ye kho te bhonto devà na Mano- padosikà te na ativelaü a¤¤ama¤¤aü upanijjhàyanti, Te na ativelaü a¤¤ama¤¤aü upanijjhàyantà a¤¤ama¤¤amhi cittàni nappadåsenti. Te a¤¤ama¤¤amhi apaduññha-città akilanta-kàyà akilanta-città. Te devà tamhà kàyà na cavanti, niccà dhuvà sassatà avipariõàma-dhammà sassati-samaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp pados- here and the third time, second time padus-. 2 All MSS. a¤¤am-a¤¤am first time, and-a¤¤amhi third time. Second time only Bp -a¤¤aü (Sd-a¤¤am pi; Sct Gr -a¤¤amhi). >/ #<[page 021]># %% tath' eva ñhassanti. Ye pana mayaü ahumha Mano-padosikà te mayaü ativelaü a¤¤ama¤¤am upanijjhàyimha.\<*<1>*>/ Te mayaü ativelaü a¤¤ama¤¤am upanijjhàyantà a¤¤ama¤- ¤amhi cittàni padåsimha. Te mayaü a¤¤ama¤¤amhi paduññha-città kilanta-kàyà kilanta-città eva. Mayaü tamhà kàyà cutà aniccà addhuvà appàyukà cavana-dhammà itthattaü àgatà ti." `Idam, bhikkhave, tatiyaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà ekacca-sassatikà ekacca- asassatikà ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti. 13. `Catutthe ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha ekacca-sassatikà ekacca-asassatikà ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤à- penti? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo và bràhmaõo và takkã hoti vãmaïsã. \<*<2>*>/So takka-pariyàhataü vãmaïsànucaritaü sayaü-{pañibhànaü} evam àha: "Yaü kho idaü vuccati cakkhun ti pi sotan ti pi ghànan ti pi jivhà ti pi kàyo ti pi ayaü attà anicco addhuvo asassato vipariõàma-dhammo. Ya¤ ca kho idaü vuccati cittan ti và mano ti và vi¤¤àõan ti và ayaü attà nicco dhuvo sassato avipariõàma-dhammo sassati-samaü tath' eva ñhassatãti." `Idam, bhikkhave, catutthaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-{bràhmaõà} ekacca-sassatikà ekacca- asassatikà ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti. 14. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-{bràhmaõà} ekacca- sassatikà ekacca-asassatikà ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõà và bràhmaõà và ekacca- sassatikà ekacca-asassatikà ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti, sabbe te imeh' eva catuhi vatthåhi etesaü và a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhà. 15. `Tayidaü, bhikkhave, Tathàgato pajànàti: "Ime \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr -yimhà. 2 See i. 1. 34; i. 2. 20. >/ #<[page 022]># %<22 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 15>% diññhiññhànà evaü-gahità evaü-paràmaññhà evaü-gatikà bhavissanti evam-abhisamparàyà ti." Ta¤ ca Tathàgato pajànàti, tato ca uttaritaraü pajànàti, ta¤ ca pajànanaü na paràmasati, aparàmasato c' assa paccattaü yeva nib- buti vidità, vedanànaü samudaya¤ ca {atthagama¤} ca assà- da¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà-bhåtaü viditvà anupàdà vimutto, bhikkhave, Tathàgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãtà atakkàvacarà nipuõà paõóita- vedanãyà ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchi-katvà pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü. 16. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-bràhmaõà antànan- tikà, antànantaü lokassa pa¤¤àpenti catåhi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha an- tànantikà antànantaü lokaü pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi? 17. `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo và bràhmaõo và àtappam anvàya padhànam anvàya anuyogam anvàya appamàdam anvàya sammà-{manasãkàram} anvàya tathà- råpaü ceto-samàdhiü phusati yathà samàhite citte anta- sa¤¤ã lokasmiü viharati. So evam àha: "Antavà ayaü loko parivañumo. Taü kissa hetu? Ahaü hi àtappam anvàya . . . pe\<*<1>*>/ . . . tathà-råpaü ceto-samàdhiü phu- sàmi yathà samàhite citte anta-sa¤¤ã lokasmiü viharàmi. {Iminà pàhaü}\<*<2>*>/ etam jànàmi: yathà antavà ayaü loko pariva- ñumo ti." `Idaü, bhikkhave, pañhamaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà antànantikà antànan- taü lokassa pa¤¤àpenti. 18. `Dutiye ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha antànantikà antànantaü lokassa pa¤¤àpenti? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo và bràhmaõo và àtap- pam anvàya padhànam anvàya anuyogam anvàya appamà- dam anvàya sammà-manasi-kàram anvàya tathà-råpaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So SS Bp repeats. 2 Sc Bp iminàmàhaü (see i. 2. 31). >/ #<[page 023]># %% ceto-samàdhiü phusati yathà samàhite citte ananta-sa¤¤ã lokasmiü viharati. So evam aha: "Ananto ayaü loko apariyanto. Ye te samaõa-bràhmaõà evam àhaüsu: `Antavà ayaü loko parivañumo' ti tesaü musà. Ananto ayaü loko apariyanto. Taü kissa hetu? Ahaü hi àtap- pam anvàya . . . pe . . . tathà-råpaü ceto-samàdhiü phusàmi yathà samàhite citte ananta-sa¤¤ã lokasmiü viharàmi. {Iminà pàhaü} etaü jànàmi: yathà ananto ayaü loko apariyanto ti." `Idaü, bhikkhave, dutiyaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà antànantikà antànantaü lokassa pa¤¤àpenti. 19. `Tatiye ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha antànantikà antànantaü lokassa pa¤¤àpenti? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo và bràhmaõo và àtap- pam anvàya padhànam anvàya anuyogam anvàya appamà- dam anvàya sammà-manasi-kàram anvàya tathà-råpaü ceto-samàdhiü phusati yathà samàhite citte uddham-adho anta-sa¤¤ã lokasmiü viharati, tiriyaü ananta-sa¤¤ã. So evam àha: "Antavà ca ayaü loko ananto ca. Ye te samaõa-bràhmaõà evam àhaüsu: `Antavà ayaü loko pari- vañumo' ti tesaü musà. Ye pi te samaõa-bràhmaõà evam àhaüsu: `Ananto ayaü loko apariyanto' ti tesam pi musà. Antavà ca ayaü loko ananto ca. Taü kissa hetu? Ahaü hi àtappam anvàya . . . pe . . . tathà råpaü ceto-samàdhiü phusàmi yathà {samàhite} citte uddham-adho anta-sa¤¤ã lokasmiü viharàmi, tiriyaü ananta-sa¤¤ã. Iminà {pàhaü} etaü jànàmi: yathà antavà ca ayaü loko ananto càti." `Idaü, bhikkhave, tatiyaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà antànantikà antànantaü lokassa pa¤¤àpenti. 20. `Catutthe ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha antànantikà antànantaü lokassa pa¤¤àpenti? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo và bràhmaõo và takkã hoti vãmaïsã. So takka-pariyàhataü vãmaïsànucaritaü sayaü-pañibhànaü evam àha: "N' evàyaü loko antavà na panànanto. Ye te samaõa-bràhmaõà evam àhaüsu: `Antavà ayaü loko parivañumo' ti tesaü musà. Ye pi te samaõa- \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 024]># %<24 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 20>% bràhmaõà evam àhaüsu: `Ananto ayaü loko apariyanto' ti tesam pi musà. Ye pi te samaõa-bràhmaõà evam àhaüsu: `Antavà ca ayaü loko ananto càti' tesam pi musà. N' evàyaü loko antavà na panànanto ti." `Idaü, bhikkhave, catutthaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà antànantikà antànantaü lokassa pa¤¤àpenti. 21. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-bràhmaõà antànan- tikà antànantaü lokassa pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõà và bràhmaõà và antànantikà antànantaü lokassa pa¤¤àpenti, sabbe te imeh' eva catuhi vatthåhi etesaü và a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhà. 22. `Tayidaü, bhikkhave, Tathàgato pajànàti: "Ime diññhiññhànà evaü-gahità evaü-paràmaññhà evaü-gatikà bhavissanti evam-abhisamparàyà ti." Ta¤ ca Tathàgato pajànàti, tato ca uttaritaraü pajànàti, ta¤ ca pajànanaü na paràmasati, aparàmasato c' assa paccattaü yeva nib- buti vidità, vedanànaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assà- da¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà-bhåtaü viditvà anupàdà vimutto, bhikkhave, Tathàgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãta atakkàvacarà nipuõà paõóita- vedanãyà ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchi-katvà pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü. 23. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-bràhmaõà amarà- vikkhepikà, tattha tattha pa¤haü puññhà samànà vàcà- vikkhepaü àpajjanti amarà-vikkhepaü catuhi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha amarà-vikkhepikà tattha tattha pa¤haü puññhà samànà vàcà-vikkhepaü àpajjanti amarà-vikkhepaü catuhi vatthå- hi? 24. `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo và bràhmaõo và idaü kusalan ti yathà-bhåtaü nappajànàti, idaü akusalan ti yathà-bhåtaü nappajànàti. Tassa evaü hoti: "Ahaü kho idaü kusalan ti yathà-bhåtaü nappajànàmi, idaü \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 025]># %% akusalan ti yathà-bhåtaü nappajànàmi. Aha¤ c' eva kho pana idaü kusalan ti yathà-bhåtaü appajànanto,\<*<1>*>/ idaü akusalan ti yathà-bhåtaü appajànanto, idaü kusalan ti và vyàkareyyaü idaü akusalan ti và vyàkareyyaü\<*<2>*>/, tattha me assa chando và ràgo và doso và pañigho và. Yattha me assa chando và ràgo và doso và pañigho và taü mam' assa musà.\<*<2>*>/ Yaü mam' assa musà so mam' assa vighàto. Yo mam' assa vighàto so mam' assa antaràyo ti." Iti so musà-vàda-bhayà musà-vàda-parijegucchà\<*<3>*>/ n' ev' idaü kusalan ti vyàkaroti, na pana idaü akusalan ti vyàkaroti, tattha tattha pa¤haü puññho samàno vàcà-vikkhepaü àpajjati amarà-vikkhepaü: "Evam\<*<4>*>/ pi me no. Tathà ti pi me no. A¤¤athà ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no ti." `Idaü, bhikkhave, pañhamaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà amarà-vikkhepikà tattha tattha pa¤haü puññhà samànà vàcà-vikkhepaü àpajjanti amarà-vikkhepaü. 25. `Dutiye ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha amarà-vikkhepikà tattha tattha pa¤haü puññhà samànà vàcà-vikkhepaü àpajjanti amarà-vikkhe- paü? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo và bràhmaõo và idaü kusalan ti yathà-bhåtaü nappajànàti, idaü akusalan ti yathà-{bhåtaü} nappajànàti. Tassa {evaü} hoti: "Ahaü kho idaü kusalan ti yathà-bhåtaü nappajànàmi, idaü akusalan ti yathà-bhåtaü nappajànàmi. Aha¤ c' eva kho pana idaü kusalan ti yathà-bhåtaü appajànanto, idaü akusalan ti yathà-bhåtaü appajànanto, idaü kusalan ti và vyàkarey- yaü idaü akusalan ti và vyàkareyyaü, tattha me assa chando và ràgo và doso và pañigho và. Yattha me assa chando và ràgo và doso và pañigho và taü mam' assa upàdànaü. Yaü mam' assa upàdànaü, so mam' assa vighàto. Yo mam' assa vighàto so mam' assa antaràyo ti." \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd nappajànanto, but below 25, 26, app-. 2-2 Bp omits. 3 Bp parijikucchà; Ds parijigucchàne' v'. 4 So Sum. and SS; Bp evan ti. >/ #<[page 026]># %<26 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 25>% Iti so upàdàna-bhayà upàdàna-parijegucchà n' ev' idaü kusalan ti vyàkaroti na pana idaü akusalan ti vyàkaroti, tattha tattha pa¤ham puññho samàno vàcà-vikkhepaü àpajjati amarà-vikkhepaü: "Evam pi me no. Tathà ti pi me no. A¤¤athà ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no ti." `Idaü, bhikkhave, dutiyaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà amarà-vikkhepikà tattha tattha pa¤haü puññha samànà vàcà-vikkhepaü àpajjanti amarà-vikkhepaü. 26. `Tatiye ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha amarà-vikkhepikà tattha tattha pa¤haü puññhà samànà vàcà-vikkhepaü àpajjanti amarà-vikkhe- paü? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo và bràhmaõo và idaü kusalan ti yathà-bhåtaü nappajànati, idaü akusalan ti yathà-bhåtaü {na ppajànàti.} Tassa evaü hoti: "Ahaü kho idaü kusalan ti yathà-bhåtaü nappajànàmi, idaü akusalan ti yathà-bhåtaü nappajànàmi. Aha¤ c' eva kho pana idaü kusalan ti yathà-bhåtaü appajànanto, idaü akusalan ti yathà-bhåtaü appajànanto, idaü kusalan ti và vyàkareyyaü idaü akusalan ti và vyàkareyyaü -- santi hi kho pana samaõa-bràhmaõà paõóità nipuõà kata-parappa- vàdà vàla-vedhi-råpà vobhindantà\<*<1>*>/ ma¤¤e caranti pa¤¤à- gatena diññhi-gatàni -- te maü tattha samanuyu¤jeyyuü samanugàheyyuü samanubhàseyyuü. Ye maü tattha samanuyu¤jeyyuü samanugàheyyuü samanubhàseyyuü tesàhaü na sampàyeyyaü. Yesàhaü na sampàyeyyaü so mam' assa vighàto. Yo mam' assa vighàto so mam' assa antaràyo" ti. Iti so anuyoga-bhayà anuyoga-parijegucchà n' ev' idaü kusalan ti vyàkaroti, na pan' idaü akusalan ti vyàkaroti, tattha tattha pa¤haü puññho samàno vàcà-vik- khepaü àpajjati amarà-vikkhepaü: "Evam pi me no. Tathà ti pi me no. A¤¤athà ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no ti." `Idaü, bhikkhave, tatiyaü ñhànaü yaü àgamma yam \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp te bhindantà. So also M. I. 176, 546. >/ #<[page 027]># %% àrabbha eke samaõa-bràhmaõà amarà-vikkhepikà tattha tattha pa¤haü puññhà samànà vàcà-vikkhepaü àpajjanti amarà-vikkhepaü. 27. `Catutthe ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha amarà-vikkhepikà tattha tattha pa¤haü puññhà samànà vàcà-vikkhepaü àpajjanti amarà-vikkhe- paü? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo và bràhmaõo và mando hoti momåho. So mandattà momåhattà tattha tattha pa¤haü puññho samàno vàcà-vikkhepaü àpajjati amarà-vikkhepaü: "`Atthi paro\<*<1>*>/ loko?' ti iti ce maü pucchasi, `Atthi paro loko' ti iti ce me assa, `atthi paro loko' ti iti te naü vyàkareyyaü. Evam pi me no. Tathà ti pi me no. A¤¤athà ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no. `N' atthi paro loko?' ti . . . pe . . . `Atthi ca n' atthi ca paro loko? N' ev' atthi na n' atthi paro loko? -- Atthi sattà opapàtikà? N' atthi sattà opapàtikà? Atthi ca n' atthi ca sattà opapàtikà? N' ev' atthi na n' atthi sattà opapàtikà? -- Atthi sukata-dukkatànaü kammànaü phalaü vipàko? N' atthi sukata-dukkatànaü kammànaü phalaü vipàko? Atthi ca n' atthi ca sukata- dukkatànaü kammànaü phalaü vipàko? N' ev' atthi na n' atthi sukata-dukkatànaü kammànaü phalaü vipàko? -- Hoti Tathàgato param maraõà? Na hoti Tathàgato param maraõà? Hoti ca na hoti ca Tathàgato param maraõà? N' eva hoti na na hoti Tathàgato param maraõà?' ti iti ce maü pucchasi, `n' eva hoti na na hoti Tathàgato param maraõà' ti iti ce me assa, `n' eva hoti na na hoti Tathàgato param {maraõà'} ti iti te naü vyàkareyyaü. Evam pi me no. Tathà ti pi me no. A¤¤athà ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no ti." `Idam, bhikkhave, catutthaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà amarà-vikkhepikà tattha tattha pa¤haü puññhà samànà vàcà-vikkhepaü àpajjanti amarà-vikkhepaü. 28. Ime kho te, bhikkhave, samaõa-bràhmaõà amarà- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc Bp para- always. >/ #<[page 028]># %<28 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 28>% vikkhepikà tattha tattha pa¤haü puññhà samànà vàcà-vik- khepaü àpajjanti amarà-vikkhepaü catuhi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõà và bràhmaõà và amarà-vikkhepikà tattha tattha pa¤haü puññhà samànà vàcà-vikkhepaü àpajjanti amarà-vikkhepaü, sabbe te imeh' eva catuhi vatthåhi etesaü và a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhà. 29. `Tayidaü, bhikkhave, Tathàgato pajànàti: "Ime diññhiññhànà evaü-gahità evaü-paràmaññhà evaü-gatikà bhavissanti evam-abhisamparàyà ti." Ta¤ ca Tathàgato pajànàti, tato ca uttaritaraü pajànàti, ta¤ ca pajànanaü na paràmasati, aparàmasato c' assa paccattaü yeva nib- buti vidità, vedanànaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assà- da¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà-bhåtaü viditvà anupàdà vimutto, bhikkhave, Tathàgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãtà atakkàvacarà nipuõà paõóita- vedanãyà ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchi-katvà pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü. 30. Santi, bhikkhave, eke samaõa-bràhmaõà adhicca- samuppannikà,\<*<1>*>/ adhicca-samuppannaü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti dvãhi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-bràh- maõà kim àgamma kim àrabbha adhicca-samuppannikà adhicca-samuppannaü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti? 31. `Santi, bhikkhave, Asa¤¤a-sattà nàma devà, {sa¤¤u- ppàdà} ca pana te devà tamhà kàyà cavanti. òhànaü kho pan' etaü, bhikkhave, vijjati yaü a¤¤ataro satto tamhà kàyà cavitvà itthattaü àgacchati, itthattaü àgato samàno agàrasmà anagàriyaü pabbajati. Agàrasmà anagàri- {yaü} pabbajito samàno àtappam anvàya padhànam anvàya anuyogam anvàya appamàdam anvàya sammà- manasi-kàram anvàya tathà-råpaü ceto-samàdhiü phu- sati yathà samàhite citte sa¤¤uppàdam anussarati, tato \<-------------------------------------------------------------------------- 1 At Smp. p. 312, Old. reads samuppattikà and gives from a Dãgha MS. a v. l. -nt- in a note. >/ #<[page 029]># %% paraü nànussarati. So evam àha: "Adhicca-samuppanno attà ca loko ca. Taü kissa hetu? Ahaü hi pubbe nàho- siü, so 'mhi etarahi ahutvà sattattàya\<*<1>*>/ pariõato\<*<2>*>/ ti." `Idaü, bhikkhave, pañhamaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà adhicca-samuppannikà adhicca-samuppannaü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti. 32. Dutiye ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha adhicca-samuppannikà adhicca-{samuppannaü} attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti? `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo và bràhmaõo và takkã hoti vãmaïsã. So takka-pariyàhataü vãmaïsànucaritaü sayaü-pañibhànaü evam àha: "Adhicca-samuppanno attà ca loko càti." `Idaü, bhikkhave, dutiyaü ñhànaü yam àgamma yam àrabbha eke samaõa-bràhmaõà adhicca-samuppannikà adhicca-samuppannaü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti. 33. Ime kho te, bhikkhave, samaõa-bràhmaõà adhicca- samuppannikà adhicca-samuppannaü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti dvãhi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõà và bràhmaõà và adhicca-samuppannikà adhicca- samuppannaü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti, sabbe te imeh' eva dvãhi vatthåhi etesaü và a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhà. 34. `Tayidaü, bhikkhave, Tathàgato pajànàti: "Ime diññhiññhànà evaü-gahità evaü-paràmaññhà evaü-gatikà bhavissanti evaü-abhisamparàyà ti." Ta¤ ca Tathàgato pajànàti, tato ca uttaritaraü pajànàti, ta¤ ca pajànanaü na paràmasati, aparàmasato c' assa paccattaü yeva nib- buti vidità, vedanànaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assà- da¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà-bhåtaü viditvà anupàdà vimutto, bhikkhave, Tathàgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãtà atakkàvacarà nipuõà paõóita- vedanãyà ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchi-katvà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd Bp santattàya; Gr santatàya. 2 Scd Bp parinato; St -õàto; Gr -nàto. See ii. 20. >/ #<[page 030]># %<30 {BRAHMAJâLA} SUTTA. [D. i. 2. 34>% pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü. 35. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-bràhmaõà pub- banta-kappikà pubbantànudiññhino pubbantaü àrabbha aneka-vihitàni adhivutti-padàni\<*<1>*>/ abhivadanti aññhàdasahi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõà và bràhmaõà và pubbanta-kappikà pubbànudiññhino pubbantaü àrabbha aneka-vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti, sabbe te imeh' eva aññhàdasahi vatthåhi etesaü và a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhà. 36. `Tayidaü, bhikkhave, Tathàgato pajànàti: "Ime diññhiññhànà evaü-gahità evaü-paràmaññhà evaü-gatikà bhavissanti evaü-abhisamparàyà ti." Ta¤ ca Tathàgato pajànàti, tato ca uttaritaraü pajànàti, ta¤ ca pajànanaü na paràmasati, aparàmasato c' assa paccattaü yeva nib- buti vidità, vedanànaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assà- da¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà-bhåtaü viditvà anupàdà vimutto, bhikkhave, Tathàgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãtà atakkàvacarà nipuõà paõóita- vedanãyà ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchi-katvà pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü. 37. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-bràhmaõà aparanta- kappikà aparantànudiññhino, aparantaü àrabbha aneka- vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti catu-cattàrãsàya vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha aparanta-kappikà aparantànudiññhino aparan- taü àrabbha aneka-vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti catu-cattàrãsàya vatthåhi? 38. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-bràhmaõà uddham- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd adhimutti-padhàni twice, and so in 2. 37; Bp adhimutta-padàni; See i. 1. 29; 2. 37; 3. 27. >/ #<[page 031]># %% àghatanikà\<*<1>*>/ sa¤¤i-vàdà, uddham àghatanà sa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti soëasahi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa- bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha uddham-àghatanikà sa¤¤i-vàdà uddham àghatanà sa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti soëasahi vatthåhi? "`Råpi attà hoti arogo param maraõà sa¤¤ã" ti naü pa¤¤àpenti. "Aråpã attà hoti arogo param maraõà {sa¤¤ã}" ti naü pa¤¤àpenti. "Råpã ca aråpã ca . . . pe . . . "N' eva råpã nàråpã . . . "Antavà attà hoti . . . "Anan- tavà . . . "Antavà ca anantavà ca . . . "N' ev' antavà nànantavà\<*<2>*>/ . . . "Ekatta-sa¤¤ã attà hoti . . . "Nànatta- sa¤¤ã . . . "Parittà-sa¤¤ã . . . "Appamàõà-sa¤¤ã . . . "Ekanta-sukhã attà hoti . . . "Ekanta-dukkhã . . . "Sukha-dukkhã . . . "Adukkham-asukhã attà hoti arogo param maraõà sa¤¤ã" ti naü pa¤¤àpenti. 39. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-bràhmaõà uddham- àghatanikà sa¤¤i-vàdà uddham àghatanà sa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti soëasahi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõà và bràhmaõà và uddham-àghatanikà sa¤¤i-vàdà uddham àghatanà sa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti, sabbe te imeh' eva soëasahi vatthåhi etesaü và a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhà. 40. `Tayidaü, bhikkhave, Tathàgato pajànàti: "Ime diññhiññhànà evaü-gahità evaü-paràmaññhà evaü-gatikà bhavissanti evam-abhisamparàyà ti." Ta¤ ca Tathàgato pajànàti, tato ca uttaritaraü pajànàti, ta¤ ca pajànanaü na paràmasati, aparàmasato c' assa paccattaü yeva nib- buti vidità, vedanànaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assà- da¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà-bhåtaü viditvà anupàdà vimutto, bhikkhave, Tathàgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãtà atakkàvacarà nipuõà paõóita- vedanãyà ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchi-katvà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS (and Bp afterwards) ghàt-. But see Sum. and compare MV. v. 1. 14; Th. i. 418, 711; Mil. 110. 2 Scdm nev' antavà ca nànantavà ca. >/ #<[page 032]># %<32 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 2. 40>% pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü. Dutiya-bhàõavàraü. 3.1. `Santi, bhikkhave eke samaõa-bràhmaõà uddham- àghatanikà\<*<1>*>/ asa¤¤i-vàdà, uddham àghatanà\<*<1>*>/ asa¤¤iü {attànaü} pa¤¤àpenti aññhahi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha uddham- àghatanikà asa¤¤i-vàdà uddham àghatanà {asa¤¤iü} attànaü pa¤¤àpenti aññhahi vatthåhi? 2. "`Råpã attà hoti arogo param maraõà asa¤¤ã" ti naü pa¤¤àpenti. "Aråpã . . . pe . . . "Råpã ca aråpã ca . . . "N' eva råpã nàråpã . . . "Antavà ca . . . "Anan- tavà . . . "Antavà ca anantavà ca . . . "N' ev' antavà nànantavà attà hoti arogo param maraõà asa¤¤ã ti" naü pa¤¤àpenti. 3. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-bràhmaõà uddham- àghatanikà asa¤¤i-vàdà uddham àghatanà asa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti aññhahi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõà và bràhmaõà và uddham-àghatanikà asa¤¤i-vàdà uddham àghatanà asa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti, sabbe te imeh' eva aññhahi vatthåhi etesaü và a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhà. 4. `Tayidaü, bhikkhave, Tathàgato pajànàti: "Ime diññhiññhànà evaü-gahità evaü-paràmaññhà evaü-gatikà bhavissanti evam-abhisamparàyà ti." Ta¤ ca Tathàgato pajànàti, tato ca uttaritaraü pajànàti, ta¤ ca pajànanaü na paràmasati, aparàmasato c' assa paccattaü yeva nib- buti vidità, vedanànaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assà- da¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà-bhåtaü viditvà anupàdà vimutto, bhikkhave, Tathàgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãtà atakkàvacarà nipuõà paõóita- vedanãyà ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchi-katvà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr àghàt-. >/ #<[page 033]># %% pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü. 5. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-bràhmaõà uddham-{àgha-} tanikà n' eva-sa¤¤i-nàsa¤¤i-vàdà, uddham àghatanà n' eva sa¤¤iü nàsa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti aññhahi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha uddham-àghatanikà n' eva-sa¤¤i-nàsa¤¤i-vàdà uddham àghatanà n' eva sa¤¤iü nàsa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti aññhahi vatthåhi? 6. "`{Råpã} attà hoti arogo param maraõà n' eva sa¤¤ã nàsa¤¤ã ti" naü pa¤¤àpenti. "Aråpã . . . "Råpã ca aråpã ca . . . "N' eva råpã nàråpã . . . "Antavà . . . "Anan- tavà . . . "Antavà ca anantavà ca . . . "N' ev' antavà nànantavà attà hoti arogo param maraõà n' eva sa¤¤ã nàsa¤¤ã" ti naü pa¤¤àpenti. 7. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-bràhmaõà uddham- àghatanikà n' eva-sa¤¤i-{nàsa¤¤i}-vàdà uddham àghatanà n' eva sa¤¤iü nàsa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti aññhahi vat- thåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõà và bràhmaõà và uddham-àghatanikà n' eva-sa¤¤i-nàsa¤¤i-vàdà uddham àghatanà n' eva sa¤¤iü nàsa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti, sabbe te imeh' eva aññhahi vatthåhi etesaü và a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhà. 8. `Tayidaü, bhikkhave, Tathàgato pajànàti: "Ime diññhiññhànà evaü-gahità evaü-paràmaññhà evaü-gatikà bhavissanti evam-abhisamparàyà ti." Ta¤ ca Tathàgato pajànàti, tato ca uttaritaraü pajànàti, ta¤ ca pajànanaü na paràmasati, aparàmasato c' assa paccattaü yeva nib- buti vidità, vedanànaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assà- da¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà-bhåtaü viditvà anupàdà vimutto, bhikkhave, Tathàgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãta atakkàvacarà nipuõà paõóita- vedanãyà ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchi-katvà pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü. \<-------------------------------------------------------------------------- No footnote. >/ #<[page 034]># %<34 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 3. 9>% 9. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-{bràhmaõà} uccheda- vàdà, sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤àpenti sattahi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha uccheda-vàdà sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤àpenti sattahi vatthåhi? 10. `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo và bràhmaõo và evaü-vàdã hoti evaü-diññhã: "Yato kho bho ayaü attà råpã càtum-mahà-bhåtiko\<*<1>*>/ màtà-pettika-sambhavo, kàyassa bhedà ucchijjati vinassati, na hoti param maraõà, ettàvatà kho bho ayaü attà sammà samucchinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤àpenti. 11. `Taü a¤¤o evam àha: "Atthi kho bho eso attà yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadàmi. No ca kho bho ayaü attà ettàvatà sammà samucchinno hoti. Atthi kho bho a¤¤o attà dibbo råpã kàmàvacaro kabaliïkàràhàra\<*<2>*>/-bhak- kho. Taü tvaü na jànàsi na passasi. Taü ahaü jànàmi passàmi. So kho bho attà yato kàyassa bhedà ucchijjati vinassati na hoti param maraõà, ettàvatà kho bho ayaü attà sammà samucchinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤àpenti. 12. `Taü a¤¤o evam àha: "Atthi kho bho eso attà yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadàmi. No ca kho bho ayaü attà ettàvatà sammà samucchinno hoti. Atthi kho bho a¤¤o attà dibbo råpã manomayo sabbaïga-paccaïgã ahãn- indriyo.\<*<3>*>/ Taü tvaü na jànàsi na passasi. Taü ahaü jànàmi passàmi. So kho bho attà yato kàyassa bhedà ucchijjati vinassati na hoti param maraõà, ettàvatà kho bho ayam attà sammà samucchinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤àpenti. 13. `Taü a¤¤o evam àha: "Atthi kho bho eso attà yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadàmi. Na ca kho bho ayaü attà ettàvatà sammà samucchinno hoti. Atthi kho bho a¤¤o attà sabbaso råpa-sa¤¤ànaü samatikkamà pañigha- sa¤¤ànaü attha-gamà nànatta-sa¤¤ànaü amanasi-kàrà `Ananto àkàso' ti àkàsàna¤càyatanåpago. Taü tvaü na \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp càtu-mahà-. See D. ii. 83. 2 Sb kabaëiï-. 3 See D. ii. 85 and ix. 22. >/ #<[page 035]># %% jànàsi na passasi. Taü ahaü jànàmi passàmi. So kho bho attà yato kàyassa bhedà ucchijjati vinassati na hoti param maraõà, ettàvatà kho bho ayaü attà sammà samuc- chinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤àpenti. 14. `Taü a¤¤o evam àha: "Atthi kho bho eso attà yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadàmi. No ca kho bho ayaü attà ettàvatà sammà samucchinno hoti. Atthi kho bho a¤¤o attà sabbaso àkàsàna¤càyatanaü samatikkamma `Anantaü {vi¤¤àõan}' ti {vi¤¤ànàõa¤càyatanåpago}. Taü tvaü na jànàsi na passasi. Taü ahaü jànàmi passàmi. So kho bho attà yato kàyassa bhedà ucchijjati vinassati na hoti param maraõà, ettàvatà kho bho ayaü attà sammà samucchinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤àpenti. 15. `Taü a¤¤o evam àha: "Atthi kho bho eso attà yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadàmi. No ca kho bho ayaü attà ettàvatà sammà samucchinno hoti. Atthi kho bho a¤¤o attà sabbaso vi¤¤àõa¤càyatanaü samatik- kamma `N' atthi ki¤cãti' {àki¤ca¤¤àyatanåpago}. Taü tvaü na jànàsi na passasi. Taü ahaü jànàmi passàmi. So kho bho attà yato kàyassa bhedà ucchijjati vinassati na hoti param maraõà, ettàvatà kho bho ayaü attà sammà samuc- chinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤àpenti. 16. `Taü a¤¤o evam àha: "Atthi kho bho eso attà yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadàmi. No ca kho bho ayaü attà ettàvatà {sammà} samucchinno hoti. Atthi kho bho a¤¤o attà sabbaso {àki¤ca¤¤àyatanaü} samatikkamma `San- taü etaü paõãtam etan' ti {n'eva}-sa¤¤à-nàsa¤¤àyatanåpago. Taü tvaü na jànàsi na passasi. Taü ahaü jànàmi pas- sàmi. So kho bho attà yato kàyassa bhedà ucchijjati vinassati na hoti param maraõà, ettàvatà kho bho ayaü attà sammà samucchinno hotãti." Itth' eke sato sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤àpenti. 17. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-bràhmaõà uccheda- vàdà sato sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤à- penti sattahi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõà và \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 036]># %<36 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 3. 17>% bràhmaõà và uccheda-vàdà sato sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤àpenti, sabbe te imeh' eva sattahi vatthåhi etesaü và a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhà. 18. `Tayidaü, bhikkhave, Tathàgato pajànàti: "Ime diññhiññhànà evaü-gahità evaü-paràmaññhà evaü-gatikà bhavissanti evam-abhisamparàyà ti." Ta¤ ca Tathàgato pajànàti, tato ca uttaritaraü pajànàti, ta¤ ca pajànanaü na paràmasati, aparàmasato c' assa paccattaü yeva nib- buti vidità, vedanànaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assà- da¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà-bhåtaü viditvà anupàdà vimutto, bhikkhave, Tathàgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãtà atakkàvacarà nipuõà paõóita- vedanãyà ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchi-katvà pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü. 19. `Santi, bhikkhave, eke samaõa-bràhmaõà diññha- dhamma-{nibbàna}-vàdà, sato sattassa parama-diññha- dhamma-nibbànaü pa¤¤àpenti pa¤cahi vatthåhi. Te ca bhonto samaõa-bràhmaõà kim àgamma kim àrabbha diññha-dhamma-nibbàna-vàdà sato sattassa diññha-dhamma- nibbànaü pa¤¤àpenti pa¤cahi vatthåhi? 20. `Idha, bhikkhave, ekacco samaõo va bràhmaõo và evaü-vàdã hoti evaü-diññhã: "Yato kho bho ayaü attà pa¤cahi kàma-guõehi samappito samaïgi-bhåto paricàreti, ettàvatà kho bho ayaü attà parama-diññha-dhamma-nibbà- naü patto hotãti." Itth' eke sato sattassa parama-diññha- dhamma-nibbànaü pa¤¤àpenti. 21. `Taü a¤¤o evam àha: "Atthi kho bho eso attà yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadàmi. No ca kho bho ayaü attà ettàvatà parama-diññha-dhamma-nibbànappatto\<*<1>*>/ hoti. Taü kissa hetu? Kàmà hi bho aniccà dukkhà vipariõàma-dhammà, tesaü vipariõàm-a¤¤athà-bhàvà up- pajjanti soka-parideva-dukkha-domanass-upàyàsà. Yato \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So SS here, and at the corresponding point in 22-24. Bp Gr nibbànaü patto four times. >/ #<[page 037]># %% kho bho ayaü attà vivicc' eva kàmehi vivicca akusala- dhammehi savitakkaü savicàraü vivekajaü pãti-sukhaü pañhamajjhànaü\<*<1>*>/ upasampajja viharati, ettàvatà kho bho ayaü attà parama-diññha-dhamma-nibbànaü patto hotãti." Itth' eke sato sattassa parama-diññha-dhamma-nibbànaü pa¤¤àpenti. 22. `Taü a¤¤o evam àha: "Atthi kho bho eso attà yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadàmi. No ca kho bho ayaü attà ettàvatà parama-diññha-dhamma-nibbànappatto hoti. Taü kissa hetu? Yad eva tattha vitakkitaü vicàri- taü etena etaü oëàrikaü akkhàyati. Yato kho bho ayaü attà vitakka-{vicàrànaü} våpasamà\<*<2>*>/ ajjhattaü sampasàda- naü cetaso ekodi-bhàvaü avitakkaü avicàraü samàdhi- jaü pãti-sukhaü dutiyajjhànaü upasampajja viharati, ettà- vatà kho bho ayaü attà parama-diññha-dhamma-nibbànaü patto hotãti." Itth' eke sato sattassa parama-diññha- dhamma-nibbànaü pa¤¤àpenti. 23. `Taü a¤¤o evam àha: "Atthi kho bho eso attà yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadàmi. No ca kho bho ayaü attà ettàvatà parama-diññha-dhamma-nibbànappatto hoti. Tam kissa hetu? Yad eva tattha pãti-gataü cetaso ubbillàvitattaü\<*<3>*>/ etena etaü oëàrikaü akkhàyati. Yato kho bho ayaü attà pãtiyà ca viràgà {upekhako} ca viharati sato ca sampajàno sukha¤ ca kàyena pañisaüvedeti yan taü ariyà àcikkhanti `upekhako satimà sukha-{vihàrã}' ti tatiyaj- jhànaü upasampajja viharati, ettàvatà kho bho ayaü attà parama-diññha-dhamma-nibbànaü patto hotãti." Itth' eke sato sattassa parama-diññha-dhamma-nibbànaü pa¤¤àpenti. 24. `Taü a¤¤o evam àha: "Atthi kho bho eso attà yaü tvaü vadesi. N' eso n' atthãti vadàmi. No ca kho bho ayaü attà ettàvatà parama-diññha-dhamma-nibbànappatto hoti. Taü kissa hetu? Yad eva tattha sukham iti cetaso àbhogo etena etaü oëàrikaü akkhàyati. Yato kho bho ayaü attà sukhassa ca pahànà dukkhassa ca pahànà pubb' eva somanassa-domanassànaü atthagamà adukkhaü\<*<4>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB pañhamaü jhànaü. 2 So all MSS. A. ii. 2. 3; M. i. 21. Childers, vup-. 3 Bp Gr ubbilàvitaü. See i. 1. 5. 4 Bp adukkham. >/ #<[page 038]># %<38 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 3. 24>% asukhaü upekhà-sati-pàrisuddhiü catutthajjhànaü upa- sampajja viharati, ettàvatà kho bho ayaü attà parama- diññha-dhamma-nibbànaü patto hotãti." Itth' eke sato sattassa parama-diññha-dhamma-nibbànaü pa¤¤àpenti. 25. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-bràhmaõà diññha- dhamma-{nibbàna}-vàdà sato sattassa parama-diññha- dhamma-nibbànaü pa¤¤àpenti pa¤cahi vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõà và bràhmaõà và diññha-dhamma- nibbàna-vàdà sato sattassa parama-diññha-dhamma-nibbà- naü pa¤¤àpenti, sabbe te imeh' eva pa¤cahi vatthåhi etesaü và a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhà. 26. `Tayidaü, bhikkhave, Tathàgato pajànàti: "Ime diññhiññhànà evaü-gahità evaü-paràmaññhà evaü-gatikà bhavissanti evam-abhisamparàyà ti." Ta¤ ca Tathàgato pajànàti, tato ca uttaritaraü pajànàti, ta¤ ca pajànanaü na paràmasati, aparàmasato c' assa paccattaü yeva nib- buti vidità, vedanànaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assà- da¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà-bhåtaü viditvà anupàdà vimutto, bhikkhave, Tathàgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãtà atakkàvacarà nipuõà paõóita- vedanãyà ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchi-katvà pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü. 27. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-bràhmaõà aparanta- kappikà aparantànudiññhino aparantaü àrabbha aneka- vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti catu-cattàrãsàya vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave samaõà và bràhmaõà và aparanta-kappikà aparantànudiññhino aparantaü àrabbha aneka-vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti, sabbe te imeh' eva catu-cattàrãsàya vatthåhi etesaü và a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhà. 28. `Tayidaü, bhikkhave, Tathàgato pajànàti: "Ime diññhiññhànà evaü-gahità evaü-paràmaññhà evaü-gatikà bhavissanti evam-abhisamparàyà ti." Ta¤ ca Tathàgato pajànàti, tato ca uttaritaraü pajànàti, ta¤ ca pajànanaü \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 039]># %% na paràmasati, aparàmasato c' assa paccattaü yeva nib- buti vidità, vedanànaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assà- da¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà-bhåtaü viditvà anupàdà vimutto, bhikkhave, Tathàgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãtà atakkàvacarà nipuõà paõóita- vedanãyà ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchi-katvà pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü. 29. `Ime kho te, bhikkhave, samaõa-bràhmaõà pubbanta- kappikà ca aparanta-kappikà ca pubbantàparanta-kappikà ca pubbantàparantànudiññhino pubbantàparantaü àrabbha aneka-vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti dvà-saññhiyà vatthåhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaõà và bràhmaõà và pubbanta-kappikà ca aparanta-kappikà ca pubbantàpa- ranta-kappikà ca pubbantàparantànudiññhino pubbantà- parantaü àrabbha aneka-vihitàni adhivutti-padàni abhi- vadanti, sabbe te imeh' eva dvà-saññhiyà vatthåhi etesaü và a¤¤atarena, n' atthi ito bahiddhà. 30. `Tayidaü, bhikkhave, Tathàgato pajànàti: "Ime diññhiññhànà evaü-gahità evaü-paràmaññhà evaü-gatikà bhavissanti evam-abhisamparàyà ti." Ta¤ ca Tathàgato pajànàti, tato ca uttaritaraü pajànàti, ta¤ ca pajànanaü na paràmasati, aparàmasato c' assa paccattaü yeva nib- buti vidità, vedanànaü samudaya¤ ca atthagama¤ ca assà- da¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà-bhåtaü viditvà anupàdà vimutto, bhikkhave, Tathàgato. `Ime kho te, bhikkhave, dhammà gambhãrà duddasà duranubodhà santà paõãtà atakkàvacarà nipuõà paõóita- vedanãyà ye Tathàgato sayaü abhi¤¤à sacchi-katvà pavedeti, yehi Tathàgatassa yathà-bhuccaü vaõõaü sammà vadamànà vadeyyuü. 32. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà sassata- vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti catuhi \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 040]># %<40 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 3. 32>% vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-bràhmaõànaü ajànataü apassataü vedayitaü taõhà-gatànaü paritasita-\<*<1>*>/ vipphanditam eva. 33. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà ekacca- sassatikà ekacca-asassatikà ekaccaü sassataü ekaccaü {asassataü} attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti catuhi vat- thåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-bràhmaõànaü ajànataü apassataü vedayitaü taõhà-gatànaü paritasita- vipphanditam eva. 34. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà antà- nantikà antànantaü lokassa pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-bràhmaõànaü ajànataü apassataü vedayitaü taõhà-gatànaü paritasita-vipphan- ditam eva. 35. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà amarà- vikkhepikà tattha tattha pa¤haü puññhà samànà vàcà- vikkhepaü àpajjanti amarà-vikkhepaü catuhi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-bràhmaõànaü ajànataü apas- sataü vedayitaü taõhà-gatànaü paritasita-vipphanditam eva. 36. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà adhicca- samuppannikà adhicca-samuppannaü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti dvãhi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü {samaõa}- bràhmaõànaü ajànataü apassataü vedayitaü taõhà-gatà- naü paritasita-vipphanditam eva. 37. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà pub- banta-kappikà pubbantànudiññhino pubbantaü àrabbha aneka-vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti aññhàdasahi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-bràhmaõànaü ajànataü apassataü vedayitaü taõhà-gatànaü paritasita- vipphanditam eva. 38. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà uddham- àghatanikà sa¤¤i-vàdà uddham àghatanà sa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti soëasahi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-bràhmaõànaü ajànataü apassataü vedayitaü taõhà-gatànaü paritasita-vipphanditam eva. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr paritassitaü. >/ #<[page 041]># %% 39. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà uddham- àghatanikà asa¤¤i-vàdà uddham àghatanà asa¤¤iü {attànaü} pa¤¤àpenti aññhahi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-bràhmaõànaü ajànataü apassataü vedayitaü taõhà-gatànaü paritasita-vipphanditam eva. 40. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà uddham- àghatanikà n' eva-sa¤¤i-nàsa¤¤i-vàdà uddham àghatanà n' eva sa¤¤iü nàsa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti aññhahi vat- thåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-bràhmaõànaü ajànataü apassataü vedayitaü taõhà-gatànaü paritasita- vipphanditam eva. 41. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà uccheda- vàdà sato sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤àpenti sattahi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-bràhma- õànaü ajànataü apassataü vedayitaü taõhà-gatànaü paritasita-vipphanditam eva. 42. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà parama- diññha-dhamma-nibbàna-vàdà sato sattassa parama-diññha- dhamma-nibbànaü pa¤¤àpenti pa¤cahi vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-bràhmaõànaü ajànataü apas- sataü vedayitaü taõhà-gatànaü paritasita-vipphanditam eva. 43. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà aparanta- kappikà aparantànudiññhino aparantaü àrabbha aneka- vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti catu-cattàrãsàya vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-bràhmaõànam ajànataü apassataü vedayitaü taõhà-gatànaü paritasita- vipphanditam eva. 44. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà pubbanta- kappikà ca aparanta-kappikà ca pubbantàparanta-kappikà ca pubbantàparantànudiññhino pubbantàparantaü àrabbha aneka-vihitaü adhivutti-padàni abhivadanti dvà-saññhiyà vatthåhi, tad api tesaü bhavataü samaõa-bràhmaõànaü ajànataü apassataü vedayitaü taõhà-gatànaü paritasita- vipphanditam eva. 45. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà sassata- \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 042]># %<42 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i 3. 45>% vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi, tad api phassa-paccayà. 46. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà ekacca- sassatikà ekacca-asassatikà ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi, tad api phassa-paccayà. 47. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà antànan- tikà antànantaü lokassa pa¤¤àpenti catåhi vatthåhi, tad api phassa-paccayà. 48. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà amarà- vikkhepikà tattha tattha pa¤haü puññhà samànà vàcà- vikkhepaü àpajjanti amarà-vikkhepaü catuhi vatthåhi, tad api phassa-paccayà. 49. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà adhicca- samuppannikà adhicca-samuppannaü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti dvãhi vatthåhi, tad api phassa-paccayà. 50. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà pubbanta- kappikà pubbantànudiññhino pubbantaü àrabbha aneka- vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti aññhàdasahi vatthåhi, tad api phassa-paccayà. 51. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà uddham- àghatanikà sa¤¤i-vàdà uddham àghatanà sa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti soëasahi vatthåhi, tad api phassa-paccayà. 52. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà uddham- àghatanikà asa¤¤i-vàdà uddham àghatanà asa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti aññhahi vatthåhi, tad api phassa-paccayà. 53. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà uddham- àghatanika n' eva-sa¤¤i-nàsa¤¤i-vàdà uddham àghatanà n' eva sa¤¤iü nàsa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti aññhahi vat- thåhi, tad api phassa-paccayà. 54. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà uccheda- vàdà sato sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤àpenti sattahi vatthåhi, tad api phassa-paccayà. 55. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà parama- diññha-dhamma-nibbàna-vàdà sato sattassa parama-diññha- dhamma-nibbànaü pa¤¤àpenti pa¤cahi vatthåhi, tad api phassa-paccayà. 56. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà aparanta- \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 043]># %% kappikà aparantànudiññhino aparantaü àrabbha aneka- vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti catu-{cattàrãsaya} vatthåhi, tad api phassa-paccayà. 57. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà pubbanta- kappikà ca aparanta-kappikà ca pubbantàparanta-kappikà ca pubbantàparantànudiññhino pubbantàparantaü àrabbha aneka-vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti dvà-saññhiyà vatthåhi, tad api phassa-paccayà. 58. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà sassata- vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassà pañisaüvedissantãti n' etaü ñhànaü vijjati. 59. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà ekacca- sassatikà ekacca-asassatikà ekaccaü sassataü ekaccaü asassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassà pañisaüvedissantãti n' etaü ñhànaü vijjati. 60. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà antànan- tikà antànantaü lokassa pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassà pañisaüvedissantãti n' etaü ñhànaü vijjati. 61. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà amarà- vikkhepikà tattha tattha pa¤haü puññhà samànà vàcà- vikkhepaü àpajjanti amarà-vikkhepaü catuhi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassà pañisaüvedissantãti n' etaü ñhànaü vijjati. 62. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà adhicca- samuppannikà adhicca-samuppannaü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti dvãhi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassà pañi- saüvedissantãti n' etaü ñhànaü vijjati. 63. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà pubbanta- kappikà pubbantànudiññhino pubbantaü àrabbha aneka- vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti aññhàdasahi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassà pañisaüvedissantãti n' etaü ñhànaü vijjati. 64. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà uddham- \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 044]># %<44 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 3. 64>% àghatanikà sa¤¤i-vàdà uddham àghatanà sa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti soëasahi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassà pañi- saüvedissantãti n' etaü ñhànaü {vijjati}. 65. `Tatra, bhikkhave,ye te samaõa-bràhmaõà uddham- àghatanikà asa¤¤i-vàdà uddham àghatanà asa¤¤iü attàna¤ pa¤¤àpenti aññhahi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassà pañi- saüvedissantãti n' etaü ñhànaü vijjati. 66. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà uddham- àghatanikà n' eva-sa¤¤i-nàsa¤¤i-vàdà uddham àghatanà n' eva sa¤¤iü nàsa¤¤iü attànaü pa¤¤àpenti aññhahi vat- thåhi, te vata a¤¤atra phassà pañisaüvedissantãti n' etaü ñhànaü vijjati. 67. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà uccheda- vàdà sato sattassa ucchedaü vinàsaü vibhavaü pa¤¤àpenti sattahi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassà pañisaüvedissantãti n' etam ñhànaü vijjati. 68. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà parama- diññha-dhamma-nibbàna-vàdà sato sattassa parama-diññha- dhamma-nibbànaü pa¤¤àpenti pa¤cahi vatthåhi, te vata a¤¤atra phassà pañisaüvedissantãti n' etaü ñhànaü vijjati. 69. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà aparanta- kappikà aparantànudiññhino aparantaü àrabbha aneka- vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti catu-cattàrãsàya vatthåhi, te vata a¤¤atra phassà pañisaüvedissantãti n' etaü ñhànaü vijjati. 70. `Tatra, bhikkhave, ye te samaõa-bràhmaõà pubbanta- kappikà ca aparanta-kappikà ca pubbantàparanta-kappikà- ca pubbantàparantànudiññhino pubbantàparantaü àrabbha aneka-vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti dvà-saññhiyà vatthåhi, te vata a¤¤atra phassà pañisaüvedissantãti n' etaü ñhànaü vijjati. 71. `Tatra, bhikkhave, ye te {samaõa-bràhmaõà} sassata- vàdà sassataü attàna¤ ca loka¤ ca pa¤¤àpenti catuhi vatthåhi,\<*<1>*>/ ye pi te samaõa-bràhmaõà ekacca-sassatikà ekacca-asassatikà, ye pi te samaõa-bràhmaõà antànantikà, ye pi te samaõa-bràhmaõà amarà-vikkhepikà, ye pi te \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp pa at end of each clause. >/ #<[page 045]># %% samaõa-bràhmaõà adhicca-samuppannikà,\<*<1>*>/ ye pi te samaõa- bràhmaõà pubbanta-kappikà, ye pi te samaõa-bràh- maõà uddham-àghatanikà sa¤¤i-vàdà, ye pi te samaõa- bràhmaõà uddham-àghatanikà asa¤¤i-vàdà, ye pi te samaõa- bràhmaõà uddham-àghatanikà n' eva-sa¤¤i-nàsa¤¤i-vàdà, ye pi te samaõa-bràhmaõà uccheda-vàdà, ye pi te samaõa- bràhmaõà diññha-dhamma-nibbàna-vàdà, ye pi te samaõa- bràhmaõà pubbanta-kappikà,\<*<2>*>/ ye pi te samaõa-bràhmaõà aparanta-kappikà, ye pi te samaõa-bràhmaõà pubbanta- kappikà ca aparanta-kappikà ca pubbantàparanta-kappikà pubbantàparantànudiññhino pubbantàparantaü àrabbha aneka-vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti dvà-saññhiyà vatthåhi, sabbe te chahi phassàyatanehi phussa phussa pañisaüvedenti, tesaü vedanà-paccayà taõhà, taõhà- paccayà upàdànaü, upàdàna-paccayà bhavo, bhava-paccayà jàti, jàti-paccayà jarà-maraõaü soka-parideva-dukkha- domanass' -upàyàsà sambhavanti. Yato kho, bhikkhave, bhikkhu channaü phassàyatanànaü samudaya¤ ca attha- gama¤ ca assàda¤ ca àdãnava¤ ca nissaraõa¤ ca yathà- bhåtaü pajànàti, ayaü imehi sabbeh' eva uttaritaraü pajànàti. 72. `Ye hi keci, bhikkhave, samaõà và bràhmaõà và pubbanta-kappikà và aparanta-kappikà và pubbantàparanta- kappikà và pubbantàparantànudiññhino pubbantàparantaü àrabbha aneka-vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti, sabbe te imeh' eva dvà-saññhiyà vatthåhi anto-jàli-katà, ettha sità va ummujjamànà ummujjanti, ettha pariyàpannà anto- jàli-katà va ummujjamànà ummujjanti. `Seyyathà pi, bhikkhave, dakkho kevañño và kevaññ- antevàsã và sukhumacchikena\<*<3>*>/ jàlena parittaü udaka- dahaü otthareyya, tassa evam assa: "Ye kho keci imasmiü udaka-dahe oëàrikà pàõà, sabbe te anto-jàli-katà, ettha sità va ummujjamànà ummujjanti, ettha pariyàpannà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr omit this clause. 2 So all MSS., though they have no corresponding clause in the previous two lists. 3 Bp Gr sukhumacchiddakena. >/ #<[page 046]># %<46 BRAHMAJâLA SUTTA. [D. i. 3. 72>% anto-jàli-katà va ummujjamànà ummujjantãti" -- evam eva kho, bhikkhave, ye hi keci samaõà và bràhmaõà và pubbanta-kappikà và aparanta-kappikà và pubbantàparanta- kappikà và pubbantàparantànudiññhino pubbantàparantaü àrabbha aneka-vihitàni adhivutti-padàni abhivadanti, sabbe te imeh' eva dvà-saññhiyà vatthåhi anto-jàli-katà, ettha sità va ummujjamànà ummujjanti, ettha pariyàpannà anto-jàli- katà va ummujjamànà ummujjanti. 1. `Ucchinna-bhava-nettiko, bhikkhave, Tathàgatassa kàyo tiññhati. {Yàv'} assa kàyo ñhassati tàva naü dakkhinti deva-manussà. Kàyassa bhedà uddhaü jãvita-pariyàdànà na dakkhinti deva-manussà. `Seyyathà pi, bhikkhave, amba-piõóiyà vaõñacchinnàya yàni kànici ambàni vaõñåpanibandhanàni,\<*<2>*>/ sabbàni tàni tad-anvayàni bhavanti -- evam eva kho, bhikkhave, ucchinna- bhava-nettiko Tathàgatassa kàyo tiññhati. Yàv' assa kàyo ñhassati tàva naü dakkhinti deva-manussà. Kàyassa bhedà uddhaü jãvita-pariyàdànà na dakkhinti deva-manussà ti.' 74. Evaü vutte àyasmà ânando Bhagavantaü etad avoca: `Acchariyaü bhante, abbhutaü bhante. Ko nàmo ayaü, bhante, dhamma-pariyàyo ti?' `Tasmàt iha tvaü, ânanda, imaü dhamma-pariyàyaü Attha-jàlan ti pi naü dhàrehi, Dhamma-jàlan ti pi naü dhàrehi, Brahma-jàlan ti pi naü dhàrehi, Diññhi-jàlan ti pi naü dhàrehi, Anuttaro saïgàma-vijayo ti pi naü dhàrehãti.' Idam avoca Bhagavà, attamanà te bhikkhå Bhagavato bhàsitaü abhinandun ti\<*<3>*>/. Imasmiü ca pana veyyàkara- õasmiü {bha¤¤amàne} sahassã\<*<4>*>/ loka-dhàtu akampitthàti. BRAHMA-JâLA-SUTTAý. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Quoted Alwis, `Buddhist Nirvàna,' p. 51. 2 Bp vaõóa-pañibaddhàni. 3 Bp abhinandanti. 4 Bp dasa-sahassi. >/ #<[page 047]># %< 47>% [ii. Sàma¤¤a-Phala Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Ràjagahe viharati Jãvakassa komàrabhaccassa\<*<1>*>/ Amba-vane, mahatà bhikkhu-saüghena saddhiü aóóha-{teëasehi}\<*<2>*>/ bhikkhu- satehi. Tena kho pana samayena ràjà Màgadho Ajàtasattu\<*<3>*>/ Vedehi-putto tadahu 'posathe {paõõarase} Komudiyà càtu- màsiniyà puõõàya puõõamàya rattiyà ràjàmacca-parivuto upari-pàsàda-vara-gato nisinno hoti. Atha kho ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto tadahu 'posathe udànaü udànesã: `Ramaõãyà vata bho dosinà ratti, abhiråpà vata bho dosinà ratti, dassanãyà vata bho dosinà ratti, pàsàdikà vata bho dosinà ratti, lakkha¤¤à vata bho dosinà ratti. Kaü nu kh' ajja\<*<4>*>/ samaõaü và bràhmaõaü và payirupàsey- yàma, yaü no payirupàsato cittaü pasãdeyyàti?' 2. Evaü vutte a¤¤ataro ràjàmacco ràjànaü Màgadhaü Ajàtasattuü Vedehi-puttaü etad avoca: `Ayaü deva Påraõo Kassapo saüghã c' eva gaõã ca gaõàcariyo ca ¤àto yasassã titthakaro sàdhu-sammato bahu-janassa ratta¤¤å cira-pabbajito addhagato vayo anuppatto. Taü devo Påraõaü Kassapaü payirupàsatu, app eva nàma devassa Påraõaü Kassapaü payirupàsato cittaü pasãdeyyàti.' Evaü vutte ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto tuõhã ahosi. 3. A¤¤ataro pi kho ràjàmacco ràjànaü Màgadhaü Ajàtasattuü Vedehi-puttaü etad avoca: `Ayaü deva \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp -bhajjassa; Sm -bhàõó-. See `Vinaya Texts,' ii. 174. 2 So all MSS. Sum. teëasahi. 3 Called Kshemadarùin at Suhridlekha, verse 14 (J. P. T. S. 1886, p. 9). 4 Sm Bp Gr khvajja; Sdt kin nu khajja; St khannu khajja. >/ #<[page 048]># %<48 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 3>% Makkhali-Gosàlo saüghã c' eva gaõã ca gaõàcariyo ca ¤àto yasassã titthakaro sàdhu-sammato bahu-janassa ratta¤¤å cira-pabbajito addhagato vayo anuppatto. Taü devo Makkhali-Gosàlaü payirupàsatu, app eva nàma devassa Makkhali-Gosàlaü payirupàsato cittaü pasãdeyyàti.' Evaü vutte ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto tuõhã ahosi. 4. A¤¤ataro pi kho ràjàmacco ràjànaü Màgadhaü Ajàtasattuü Vedehi-puttaü etad avoca: `Ayaü deva Ajito Kesa-kambalo saüghã c' eva gaõã ca gaõàcariyo ca ¤àto yasassã titthakaro sàdhu-sammato bahu-janassa ratta¤¤å cira-pabbajito addhagato vayo anuppatto. Taü devo Ajitaü Kesa-kambalaü payirupàsatu, app eva nàma devassa Ajitaü Kesa-kambalaü payirupàsato cittaü pasãdeyyàti.' Evaü vutte ràjà Màgadho {Ajàtasattu} Vedehi-putto tuõhã ahosi. 5. A¤¤ataro pi kho ràjàmacco ràjànaü Màgadhaü Ajàta- sattuü Vedehi-puttaü etad avoca: `Ayaü deva Pakudho Kaccàyano saüghã c' eva gaõã ca gaõàcariyo ca ¤àto yasassã titthakaro sàdhu-sammato bahu-janassa ratta¤¤å, cira-pabbajito addhagato vayo anuppatto. Taü devo Pakudhaü Kaccàyanaü payirupàsatu, app eva nàma devassa Pakudhaü Kaccàyanaü payirupàsato cittaü pasãdeyyàti.' Evaü vutte ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto tuõhã ahosi. 6. A¤¤ataro pi kho ràjàmacco ràjànaü Màgadhaü Ajàtasattuü Vedehi-puttaü etad avoca: `Ayaü deva Sa¤- jayo Belaññhi\<*<1>*>/-putto saüghã c' eva gaõã ca gaõàcariyo ca ¤àto yasassã titthakaro sàdhu-sammato bahu-janassa ratta¤¤å cira-pabbajito addhagato vayo anuppatto. Taü devo {Sa¤jayaü} Belaññhi-puttaü payirupàsatu, app eva nàma devassa Sa¤jàyaü Belaññhi-puttaü payirupàsato cit- taü pasãdeyyàti.' Evaü vutte ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto tuõhã ahosi. 7. A¤¤ataro pi kho ràjàmacco ràjànaü Màgadhaü Ajàtasattuü Vedehi-puttaü etad avoca: `Ayaü deva \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sm Bm Belaññha. >/ #<[page 049]># %% Nigaõñho Nàta-putto\<*<1>*>/ saüghã c' eva gaõã ca gaõàcariyo ca ¤àto yasassã titthakaro sàdhu-sammato bahu-janassa ratta¤¤å cira-pabbajito addhagato vayo anuppatto. Taü devo Nigaõñhaü Nàta-puttaü payirupàsatu, app eva nàma devassa Nigaõñhaü Nàta-puttaü payirupàsato cittaü pasãdeyyàti.' Evaü vutte ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto tuõhã ahosi. 8. Tena kho pana samayena Jãvako komàrabhacco ra¤¤o Màgadhassa Ajàtasattussa Vedehi-puttassa avidåre tuõhã- bhåto nisinno hoti. Atha kho ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto Jãvakaü komàrabhaccaü etad avoca: `Tvaü pana samma Jãvaka kiü tuõhã ti?' `Ayaü deva Bhagavà arahaü sammà-sambuddho amhàkaü Amba-vane viharati, mahatà bhikkhu-saüghena saddhiü aóóha-{teëasehi} bhikkhu-satehi. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyàõo kitti-saddo abbhug- gato: "Iti pi so Bhagavà arahaü sammà-sambuddho vijjà- caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma- sàrathi, satthà deva-manussànaü buddho bhagavà ti." Taü devo Bhagavantaü payirupàsatu, app eva nàma devassa Bhagavantaü payirupàsato cittaü pasãdeyyàti.' `Tena hi samma Jãvaka hatthi-yànàni kappàpehãti.' 9. `Evaü devàti' kho Jãvako komàrabhacco ra¤¤o Màgadhassa Ajàtasattussa Vedehi-puttassa pañissutvà pa¤ca-mattàni hatthinikà-satàni kappàpetvà, ra¤¤o ca àrohaõãyaü nàgaü, ra¤¤o Màgadhassa Ajàtasattussa Vedehi-puttassa pañivedesi: `Kappitàni kho te deva hatthi- yànàni yassa dàni kàlaü ma¤¤asãti.' Atha kho ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto pa¤casu hatthinikà- satesu paccekà itthiyo àropetvà àrohaõãyaü nàgaü abhi- råhitvà, ukkàsu dhàriyamànàsu Ràjagahamhà niyyàsi mahacca\<*<2>*>/ ràjànubhàvena, yena Jãvakassa komàrabhaccassa Amba-vanaü tena pàyàsi. 10. Atha kho ra¤¤o Màgadhassa Ajàtasattussa Vedehi- puttassa avidåre Amba-vanassa ahud eva bhayaü, ahu chambhitattaü, ahu lomahaïso. Atha kho ràjà Màgadho \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd Nàtha; Smt Nàta; Bp Nàñha (see 28). 2 So all MSS. >/ #<[page 050]># %<50 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 10>% Ajàtasattu Vedehi-putto bhãto saüviggo loma-haññha-jàto Jãvakaü komàrabhaccaü etad avoca: `Kacci maü samma Jãvaka na va¤cesi? Kacci maü samma Jãvaka na palam- bhesi? Kacci maü samma Jãvaka na paccatthikànaü desi? Kathaü hi nàma tàva mahato bhikkhu-saüghassa aóóha-teëasànaü bhikkhu-satànaü n' eva khipita-saddo bhavissati na ukkàsita-saddo na nigghoso ti?' `Mà bhàyi mahà-ràja.\<*<1>*>/ Na taü deva va¤cemi, na taü deva palambhàmi, na taü deva paccatthikànaü demi. Abhikkama mahà-ràja. Abhikkama mahà-ràja.\<*<2>*>/ Ete maõ- óala-màëe dãpà jhàyantãti.' 11. Atha kho ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto yàvatikà nàgassa bhåmi nàgena gantvà, nàgà paccorohitvà pattiko va yena maõóala-màëassa dvàraü ten' upasaükami, upasaükamitvà Jãvakaü komàrabhaccaü etad avoca: `Kahaü pana samma Jãvaka Bhagavà ti?' `Eso mahà-ràja Bhagavà. Eso mahà-ràja Bhagavà maj- jhimaü thambhaü nissàya puratthàbhimukho nisinno purakkhato bhikkhu-saüghassàti.' 12. Atha kho ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto yena Bhagavà ten' upasaükami, upasaükamitvà ekam antaü aññhàsi, ekam antaü ñhito kho ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto tuõhã-bhåtaü tuõhã-bhåtaü bhikkhu-saü- ghaü anuviloketvà rahadam iva vippasannaü udànaü udànesi: `Iminà me upasamena Udàyi\<*<3>*>/-bhaddo kumàro samannàgato hotu, yen' etarahi upasamena bhikkhu- saügho samannàgato ti.' `Agamà\<*<4>*>/ kho tvaü mahà-ràja yathà peman ti?' `Piyo me bhante Udàyi-bhaddo kumàro. Iminà me bhante upasamena Udàyi-bhaddo kumàro samannàgato hotu, yen' etarahi upasamena bhikkhu-saügho saman- nàgato ti.' 13. Atha kho ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto Bhagavantaü abhivàdetvà bhikkhu-saüghassa a¤jaliü\<*<5>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr repeat mà bhayi mahàràja. 2 Scd omit repetition. 3 Bp Gr Udàya- always. 4 Scd àgamà. 5 Sm a¤jalim panàmetvà. >/ #<[page 051]># %% paõàmetvà ekam antaü nisãdi, ekam antaü nisinno kho ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto Bhagavantaü etad avoca: `Puccheyyàm' ahaü bhante Bhagavantaü ka¤cid eva desaü,\<*<1>*>/ sace me Bhagavà okàsam karoti pa¤hassa veyyàkaraõàyàti.' `Puccha mahà-ràja yad àkaïkhasãti.' 14. \<*<2>*>/ `Yathà nu kho imàni bhante puthu-sippàyata- nàni -- seyyathãdaü hatthàrohà assàrohà rathikà dhanug- gahà celakà calakà piõóa-dàvikà\<*<3>*>/ uggà ràja-puttà pakkhan- dino mahà-nàgà sårà camma-yodhino dàsaka-puttà\<*<4>*>/ àëàrikà kappakà nahàpakà sådà màlà-kàrà rajakà\<*<5>*>/ pesa-kàrà naëa- kàrà kumbha-kàrà gaõakà muddikà yàni và pan' a¤¤àni pi evaü-gatàni\<*<6>*>/ puthu-sippàyatanàni -- te {diññh eva} dhamme sandiññhikaü sippa-phalaü upajãvanti, te tena attànaü sukhenti pãõenti màtà-pitaro sukhenti pãõenti putta-dàraü sukhenti pãõenti mittàmacce sukhenti pãõenti samaõa- bràhmaõesu uddhaggikaü dakkhiõaü patiññhàpenti sovag- gikaü sukha-vipàkaü sagga-saüvattanikaü. Sakkà nu kho bhante evam evaü {diññh eva} dhamme {sandiññhikaü} sàma¤¤a-phalaü pa¤¤àpetun ti?' 15. `Abhijànàsi no tvaü mahà-ràja imaü pa¤haü a¤¤e samaõa-bràhmaõe pucchittho ti?'\<*<7>*>/ `Abhijànàm' ahaü bhante imaü pa¤haü a¤¤e {samaõa-} Bràhmaõe pucchità ti.'\<*<8>*>/ `Yathà kataü pana te mahà-ràja vyàkaüsu,\<*<9>*>/ sace te agaru, bhàsassåti.' `Na kho me bhante garu yatth' assa Bhagavà nisinno Bhagavanta-råpà và ti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp ki¤cid eva desa-lesa-mattaü; Sd ki¤cid eva lesamattaü; Sct ki¤cid eva desaü; Gr ki¤ cid evad evaü sesa-mattam (sic). 2 Repeated below, 34. 3 Bp Gr piõóa-dàyikà. 4 Bp Gr dasika-, SS dàsaka-puttakà. Sum. and SS in 16, 34 as above. 5 Bp Gr rajakàrà (and at 34). 6 Bp -gatitàni. 7,8 Scd pucchitthàti (twice); Smt pucchittà ti (twice); Bp Gr pucchità ti (twice); See v. 21, and Sum. 158. 9 Bp Ds -kariüsåti. >/ #<[page 052]># %<52 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 15>% `Tena hi, mahà-ràja, bhàsassåti.' 16. `Ekam idàhaü bhante samayaü yena Påraõo Kassapo ten' upasaükamiü. Upasaükamitvà Påraõena Kassapena saddhiü sammodiü sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãti- sàretvà ekam antaü nisãdiü. Ekam antaü nisinno kho ahaü bhante Påraõaü Kassapaü etad avoca: Yathà nu kho imàni bho Kassapa puthu-sippàyatanàni -- seyyathãdaü hat- thàrohà assàrohà rathikà dhanuggahà celakà calakà piõóa- dàvikà uggà ràja-puttà pakkhandino mahà-nàgà sårà camma-yodhino dàsaka-puttà àëàrikà kappakà nahàpakà sudà màlà-kàrà rajakà pesa-kàrà naëa-kàrà kumbha-kàrà gaõakà muddikà yàni và pan' a¤¤àni pi evaü-gatàni puthu sippàyatanàni -- te {diññh eva} dhamme sandiññhikaü sippa- phalaü upajãvanti, te tena attànaü sukhenti pãõenti màtà- pitaro sukhenti pãõenti putta-dàraü sukhenti pãõenti mittà- macce sukhenti pãõenti samaõa-bràhmaõesu uddhaggikaü dakkhiõaü patiññhàpenti sovaggikaü sukha-vipàkaü sagga- saüvattanikaü. Sakkà nu kho bho Kassapa evam evaü {diññh eva} dhamme sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü pa¤¤à- petun ti?"' 17. `Evaü vutte bhante Påraõo Kassapo maü etad avoca: "Karato kho mahà-ràja kàrayato chindato chedà- payato pacato\<*<1>*>/ pàcayato \<*<2>*>/socayato kilamayato\<*<2>*>/ phandato phandàpayato pàõaü atimàpayato\<*<3>*>/ adinnaü àdiyato san- dhiü chindato nillopaü\<*<4>*>/ harato ekàgàrikaü karoto pari- panthe tiññhato paradàraü gacchato musà bhaõato, karoto na karãyati pàpaü. Khura-pariyantena ce pi cakkena yo imissà pañhaviyà pàõe eka-maüsa-khalaü eka-maüsa-pu¤jaü kareyya, n' atthi tato-nidànaü pàpaü, n' atthi pàpassa àgamo. Dakkhiõa¤ ce pi Gaïgà-tãraü àgaccheyya\<*<5>*>/ hananto ghàtento chindanto chedàpento pacanto pàcento, n' atthi tato nidà- naü pàpaü, n' atthi pàpassa àgamo. Uttara¤ ce pi Gaïgà-tãraü gaccheyya dadanto dàpento yajanto yajàpento, n' atthi tato nidànaü pu¤¤aü, n' atthi pu¤¤assa àgamo. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS paccato (pacanto in next sentence). 2-2 Bp socayato socàpayato kilamato kilamàpayato. 3 Bp panam atipàtàpayato; Ds pàmati pàtàpayato. 4 Bp nilopaü. 5 Bp Gr gaccheyya. >/ #<[page 053]># %% Dànena damena saüyamena sacca-vajjena n' atthi pu¤¤aü, n' atthi pu¤¤assa àgamo ti." Itthaü kho me bhante Påraõo Kassapo sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü puññho samàno akiriyaü vyàkàsi. Seyyathà pi bhante ambaü và puññho labujaü vyàkareyya, labujaü và puññho ambaü vyàkareyya, evam eva kho bhante Påraõo Kassapo san- diññhikaü sàma¤¤a-phalaü puññho samàno akiriyaü vyàkàsi. Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Kathaü hi nàma màdiso samaõaü và bràhmaõaü và vijite vasantaü apasà- detabbaü ma¤¤eyyàti?" So kho ahaü bhante Påraõassa Kassapassa bhàsitaü n' eva abhinandiü na pañikkosiü,\<*<1>*>/ anabhinanditvà appañikkositvà anattamano anattamana- vàcaü anicchàretvà tam eva vàcaü anugaõhanto anikkuj- janto\<*<2>*>/ uññhày' àsanà pakkàmiü. 19. `Ekam idàhaü bhante samayaü yena Makkhali- Gosàlo ten' upasaükamiü, upasaükamitvà Makkhali- Gosàlena saddhiü sammodiü sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekam antaü nisãdiü. Ekam antaü nisinno kho ahaü bhante Makkhali-Gosàlaü etad avoca: "Yathà nu kho imàni, bho Gosàla, puthu-sippàyatanàni seyyathãdaü hatthàrohà . . . pe [ 16] . . . Sakkà nu kho bho Gosàla evam eva {diññh eva} dhamme sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü pa¤¤àpetun ti?" 20. Evaü vutte bhante Makkhali-Gosàlo maü etad avoca: "N' atthi mahà-ràja hetu n' atthi paccayo sattànaü saükilesàya, ahetu-apaccayà sattà saükilis- santi. N' atthi hetu, n' atthi paccayo sattànaü visud- dhiyà, ahetu-apaccayà sattà visujjhanti. N' atthi atta- kàre n' atthi para-kàre, n' atthi purisa-kàre, n' atthi balaü n' atthi viriyaü, n' atthi purisa-thàmo n' atthi pu- risa-parakkamo. Sabbe sattà sabbe pàõà sabbe bhåtà sabbe jãvà avasà abalà\<*<3>*>/ aviriyà niyati-saïgati-bhàva-pariõatà chass' evàbhijàtisu\<*<4>*>/ sukha-dukkhaü pañisaüvedenti. Cud- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St Bp nappañikosiü. 2 Bp Gr anikujento (and in 21, &c. In seven cases out of twenty-four SS have anikujanto); Bp anugganhanto. 3 Bp aphalà. 4 Bp Gr chasvev-. >/ #<[page 054]># %<54 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 20>% dasa kho pan' imàni yoni-pamukha-sata-sahassàni saññhi¤ ca satàni cha ca satàni, pa¤ca ca kammuno satàni pa¤ca ca kammàni tãõi ca kammàni kamme ca aóóha-kamme ca, dvaññhi pañipadà, dvaññh' antara-kappà, chaëàbhijàtiyo, aññha purisa-bhåmiyo, ekåna-pa¤¤àsa àjãva-sate, ekåna-pa¤¤àsa paribbàjaka-sate,\<*<1>*>/ ekåna-pa¤¤àsa nàgàvàsa-sate, {vãse} indriya-sate, tiüse {niraya}-sate, chattiüsa rajo-dhàtuyo, satta sa¤¤i-gabbhà, satta asa¤¤i-gabbhà, satta nigaõñhi- gabbhà, satta devà, satta mànusà, satta pesàcà,\<*<2>*>/ satta sarà, \<*<3>*>/satta pañuvà, satta pañuvà-satàni,\<*<3>*>/ satta papàtà, satta pa- pàta-satàni, satta supinà, satta supina-satàni, cullàsãti mahà-kappuno sata-sahassàni yàni bàle ca paõóite ca san- dhàvitvà saüsaritvà dukkhass' antaü karissanti. Tattha n' atthi: `Iminàhaü sãlena và vatena và tapena và brahma- cariyena và aparipakkaü và kammaü paripàcessàmi,\<*<4>*>/ paripakkaü và kammaü phussa phussa vyanti-karissàmãti.' H' evaü n' atthi doõa-mite sukha-dukkhe pariyanta-kañe\<*<5>*>/ saüsàre, n' atthi hàyana-vaóóhane n' atthi ukkaüsàva- kkaüse. Seyyathà pi nàma sutta-guëe khitte nibbeñhiya- mànam\<*<6>*>/ eva {paleti}, evam eva bàle ca paõóite ca sandhà- vitvà saüsaritvà dukkhass' antaü karissantãti.' 21. `Itthaü kho me bhante Makkhali-Gosàlo sandiññhi- kaü sàma¤¤a-phalaü puññho samàno saüsàra-suddhiü vyàkàsi. Seyyathà pi bhante ambaü và puññho labujaü vyàkareyya labujaü và puññho ambaü vyàkareyya, evam eva kho bhante Makkhali-Gosàlo sandiññhikaü sàma¤¤a- phalaü puññho samàno saüsàra-suddhiü vyàkàsi. Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Kathaü hi nàma màdiso samaõaü và bràhmaõaü và vijite vasantaü apasàdetab- baü ma¤¤eyyàti?" So kho ahaü bhante Makkhalissa \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr omit this clause. 2 Sd Bp Ds pisàcà. 3-3 Sd satta muddà satta samuddà satta pamuñà satta pamuña-satàni; Bp satta samuddà satta pamuñà satta pamuñasatàni (Gr sabuñu); Sm satta pamuvucà-satàni. 4 Bp paripàcissàmi. 5 Bp kate. 6 Bp nibbedhiyamànam; St nabbaddhiyamànam. >/ #<[page 055]># %% Gosàlassa bhàsitaü n' eva abhinandiü na pañikkosiü, anabhinanditvà appañikkositvà anattamano anattamana- vàcaü anicchàretvà tam eva vàcaü anugaõhanto anikkuj- janto uññhày' àsanà pakkàmiü. 22. `Ekam idàhaü bhante samayaü yena Ajito Kesa- kambalã\<*<1>*>/ ten' upasaükamiü, upasaükamitvà Ajitena Kesa- kambalinà saddhiü sammodiü sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekam antaü nisãdiü. Ekam antaü nisinno kho ahaü bhante Ajitaü Kesa-kambaliü etad avoca: Yathà nu kho imàni bho Ajita puthu-sippàyat- anàni seyyathãdaü hatthàrohà . . . pe [ 16] . . . Sakkà nu kho bho Ajita evam eva {diññh eva} dhamme sandiññhi- kaü sàma¤¤a-phalaü pa¤¤àpetun ti?" 23. `Evaü vutte bhante Ajito Kesa-kambalã maü etad avoca: "N' atthi mahà-ràja dinnaü n' atthi yiññhaü n' atthi hutaü, n' atthi sukaña-dukkañànaü kammànaü phalaü vipàko, n' atthi ayaü loko n' atthi paro loko, n' atthi màtà n' atthi pità, n' atthi {sattà opapàtikà,} n' atthi loke samaõa-bràhmaõà sammaggatà sammà-{pañipannà} ye ima¤ ca lokaü para¤ ca lokaü sayaü abhi¤¤à sac- chikatvà pavedenti. Càtum-mahàbhåtiko ayaü puriso, yadà kàlaü karoti pañhavã pañhavi-kàyaü anupeti anupa- gacchati, àpo àpo-kàyaü anupeti anupagacchati, tejo tejo- kàyaü anupeti anupagacchati, vàyo vàyo-kàyaü anupeti anupagacchati, àkàsaü indriyàni saïkamanti. âsandi- pa¤camà purisà mataü àdàya gacchanti, yàva àëàhanà padàni pa¤¤àpenti, kàpotakàni aññhãni bhavanti, bhassantà- hutiyo.\<*<2>*>/ Dattu-pa¤¤attaü yad idaü dànaü, tesaü tucchaü musà vilàpo ye keci atthika-vàdaü vadanti. Bàle ca paõóite ca kàyassa bhedà ucchijjanti vinassanti,\<*<3>*>/ na honti param maraõà ti." 24. `Itthaü kho me bhante Ajito Kesa-kambalã sandiñ- ñhikaü sàma¤¤a-phalaü puññho samàno uccheda-vàdaü vyàkàsi. Seyyathà pi bhante ambaü và puññho labujaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp kambalo; Gr kammalo. 2 Bp bhassantàvutiyo; Sd bhassamantàh-. 3 Bp Gr nassati. >/ #<[page 056]># %<56 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 24>% vyàkareyya labujaü và puññho ambaü vyàkareyya, evam eva kho bhante Ajito Kesa-kambalã sandiññhikaü sàma¤¤a- phalaü puññho samàno uccheda-vàdaü vyàkàsi. Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Kathaü hi nàma màdiso samaõaü và bràhmaõaü và vijite vasantaü apasàdetab- baü ma¤¤eyyàti?" So kho ahaü bhante Ajitassa Kesa- kambalissa\<*<1>*>/ bhàsitaü n' eva abhinandiü na pañikkosiü, anabhinanditvà appañikkositvà anattamano anattamana- vàcaü anicchàretvà tam eva vàcaü anugaõhanto anikkuj- janto uññhày' àsanà pakkàmiü. 25. `Ekam idàhaü bhante samayaü yena Pakudho Kaccàyano ten' upasaükamiü, upasaükamitvà Pakudhena {Kaccàyanena} saddhiü sammodiü sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekam antaü nisãdiü. Ekam antaü nisinno kho ahaü bhante Pakudhaü Kaccàyanaü etad avoca: "Yathà nu kho imàni bho Kaccàyana puthu-sipp- àyatanàni seyyathãdaü hatthàrohà . . . [pe 16] . . . Sakkà nu bho Kaccàyana evam eva {diññh' eva} dhamme sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü pa¤¤àpetun ti?" 26. `Evaü vutte bhante Pakudho Kaccàyano maü etad avoca: "Satt' ime mahà-ràja kàyà akañà akaña-vidhà anim- mità animmàtà va¤jhà kåñaññhà esikaññhàyiññhità. Te na i¤- janti na vipariõamanti\<*<2>*>/ na a¤¤ama¤¤aü vyàbàdhenti nàlaü a¤¤ama¤¤assa sukhàya và dukkhàya và sukha-dukkhàya và. Katame satta? Pañhavi-kàyo àpo-kàyo tejo-kàyo vàyo-kàyo sukhe dukkhe jãva-sattame. Ime satta kàyà akañà akaña-vidhà animmità animmàtà va¤jhà kåñaññhà esikaññhàyiññhità. Te na i¤janti na vipariõamanti na a¤¤am-a¤¤aü vyàbàdhenti\<*<3>*>/ nàlaü a¤¤am-a¤¤assa sukhàya và dukkhàya và sukha-dukkhàya và. Tattha n' atthi hantà và ghàtetà và sotà và sàvetà và vi¤¤àtà và vi¤¤àpetà và. Yo pi tiõhena satthena sãsaü chindati na koci ki¤ci jãvità voropeti, sattannaü yeva\<*<4>*>/ kàyànam antarena sattha- vivaraü\<*<5>*>/ anupatatãti.\<*<6>*>/" \<-------------------------------------------------------------------------- 1 All MSS. -kambalassa 2 Bp Gr viparinàmenti. 3 Bp Gr byàpàdenti. 4 Bp Gr tveva. 5 Bp Gr sattaü vivaraü. 6 All MSS. anupatantãti. >/ #<[page 057]># %% 27. `Itthaü kho me bhante Pakudho Kaccàyano sandiñ- ñhikaü sàma¤¤a-phalaü puññho samàno a¤¤ena a¤¤aü vyàkàsi. Seyyathà pi bhante ambaü và puññho labujaü vyàkareyya labujaü và puññho ambaü vyàkareyya, evam eva kho me bhante Pakudho Kaccàyano sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü puññho samàno a¤¤ena a¤¤aü vyàkàsi. Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Kathaü hi nàma màdiso samaõà và bràhmaõà và vijite vasantaü apasàde- tabbaü ma¤¤eyyàti?" So kho ahaü bhante Pakudhassa Kaccàyanassa bhàsitaü n' eva abhinandiü na pañikkosiü, anabhinanditvà appañikkositvà anattamano anattamana- vàcaü anicchàretvà tam eva vàcaü anugaõhanto anikkuj- janto uññhày' àsanà pakkàmiü. 28. `Ekaü idàhaü bhante samayaü yena Nigaõñho Nàta- putto\<*<1>*>/ ten' upasaükamiü, upasaükamitvà Nigaõñhena Nàta-puttena saddhiü sammodiü sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekam antaü nisãdiü. Ekam antaü nisinno kho ahaü bhante Nigaõñhaü Nàta-puttaü etad avoca: "Yathà nu kho imàni bho Aggi-vessana puthu- sippàyatanàni seyyathãdaü hatthàrohà . . . [pe 16] . . . Sakkà nu kho bho Aggi-vessana evam eva {diññh eva} dhamme sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü pa¤¤àpetun ti? 29. `Evaü vutte bhante Nigaõñho Nàta-putto maü etad avoca: Idha mahà-ràja nigaõñho càtu-yàma-saüvara- saüvuto hoti. Katha¤ ca mahà-ràja nigaõñho càtu-yàma- saüvara-saüvuto hoti? Idha mahà-ràja nigaõñho sabba- vàrã-vàrito ca hoti, sabba-vàrã-yuto\<*<2>*>/ ca, sabba-vàrã-dhuto ca, sabba-vàrã-phuññho\<*<3>*>/ ca. Evaü kho mahà-ràja nigaõñho càtu-yàma-saüvara-saüvuto hoti. Yato kho mahà-ràja nigaõñho evaü càtu-yàma-saüvara-saüvuto hoti, ayaü vuccati mahà-ràja nigaõñho gatatto ca\<*<4>*>/ yatatto ca ñhitatto càti." \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr Nàña; Scd Nàtha. 2 Sc yato; Bp Gr yutto. 3 Scd puññho; Smt puño; Bp phuño; Gr phuññho (See 76 foll. and especially 80, and comp. M. i. 377). 4 Scmt kha (!). >/ #<[page 058]># %<58 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 30>% 30. Itthaü kho me bhante Nigaõñho Nàta-putto sandiñ- ñhikaü sàma¤¤a-phalaü puññho samàno càtu-yàma-saü- varaü vyàkàsi. Seyyathà pi bhante ambaü và puññho labujaü vyàkareyya labujaü và puññho ambaü vyàkareyya, evam eva kho bhante Nigaõñho Nàtaputto sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü puññho samàno càtu-yàma-saüvaraü vyàkàsi. Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Kathaü hi nàma màdiso samaõaü và bràhmaõaü và vijite vasantaü apasàdetabbaü ma¤¤eyyàti?" So kho ahaü bhante Nigaõñhassa Nàtaputtassa bhàsitaü n' eva abhinandiü na pañikkosiü, anabhinanditvà appañikkositvà anattamano anattamana-vàcaü anicchàretvà tam eva vàcaü anugaõ- hanto anikkujjanto uññhày' àsanà pakkàmiü. 31. `Ekam idàhaü bhante samayaü yena Sa¤jayo Belañ- ñhi\<*<1>*>/-putto ten' upasaükamiü, upasaükamitvà Sa¤jayena Belaññha-puttena saddhiü sammodiü sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekam antaü nisãdiü. Ekam antaü nisinno kho ahaü bhante Sa¤jayaü Belaññhi-puttaü etad avoca: "Yathà nu kho imàni bho Sa¤jaya puthu-sip- pàyatanàni seyyathãdaü hatthàrohà . . . [pe 16] . . . Sakkà nu kho bho Sa¤jaya evam eva {diññh eva} dhamme sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü pa¤¤àpetun ti?" 32. `Evaü vutte bhante Sa¤jayo Belaññhi-putto maü etad avoca: "`Atthi paro loko' ti iti ce taü pucchasi, `atthi paro loko' ti iti ce me assa, `atthi paro loko' ti iti te naü vyàkareyyaü. Evam pi me no. Tathà ti pi me no. A¤- ¤athà ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no. `N' atthi paro loko'? ti . . . pe . . .`Atthi ca n' atthi ca paro loko? N' ev' atthi na n' atthi paro loko? -- Atthi sattà opapàtikà? N' atthi sattà opapàtikà? Atthi ca n' atthi ca sattà {opapàtikà}? N' ev' atthi na n' atthi sattà opapàtikà? -- Atthi sukaña-dukkañànaü kammànaü phalaü vi- pàko? N' atthi sukaña-dukkañànaü kammànaü phalaü vipàko? Atthi ca n' atthi ca sukaña-dukkañànaü kammànaü phalaü vipàko? N' ev' atthi na n' atthi sukaña-dukkañà- naü kammànaü phalaü vipàko? -- Hoti Tathàgato \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd Bellaññhi; Bp Gr Belaññha. >/ #<[page 059]># %% param maraõà, na hoti Tathàgato param maraõà? Hoti ca na hoti ca Tathàgato param maraõà? N' eva hoti na na hoti Tathàgato param maraõà?' ti iti ce maü pucchasi, `n' eva hoti na na hoti Tathàgato param maraõà' ti iti ce me assa, `N' eva hoti na na hoti Tathàgato param maraõà' ti iti te naü vyàkareyyaü. Evam pi me no. Tathà ti pi me no. A¤¤athà ti pi me no. No ti pi me no. No no ti pi me no ti." 33. `Itthaü kho me bhante Sa¤jayo Belaññhi-putto sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü puññho samàno vikkhepaü vyàkàsi. Seyyathà pi bhante ambaü và puññho labujaü vyàkareyya labujaü và puññho ambaü vyàkareyya, evam eva kho me bhante Sa¤jayo {Belaññhi-putto} sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü puññho samàno vikkhepaü vyàkàsi. Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Aya¤ ca imesaü samaõa- bràhmaõànaü sabba-bàlo sabba-måëho. Kathaü hi nàma sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü puññho samàno vikkhepaü vyàkarissatãti?" Tassa mayhaü bhante etad ahosi: "Kathaü hi nàma màdiso samaõaü và bràhmaõaü và vijite vasantaü apasàdetabbaü ma¤¤eyyàti?" So kho ahaü bhante Sa¤jayassa Belaññhi-puttassa bhàsitaü n' eva abhinandiü na pañikkosiü, anabhinanditvà appañikkositvà anattamano anattamana-vàcaü anicchàretvà tam eva vàcaü {anugaõhanto} anikkujjanto {uññhày'} àsanà pakkà- miü. 34. `So 'haü bhante Bhagavantam pi pucchàmi: "Yathà nu kho imàni bhante puthu-sippàyatanàni -- sey- yathãdaü hatthàrohà assàrohà rathikà dhanuggahà celakà calakà piõóa-dàvikà uggà ràjaputtà pakkhandino mahà- nàgà sårà camma-yodhino dàsaka-puttà àëàrikà kappakà nahàpakà sudà màlà-kàrà rajakà pesa-kàrà naëa-kàrà kum- bha-kàrà gaõakà muddikà yàni và pan' a¤¤àni pi evaü- gatàni puthu-sippàyatanàni, -- te {diññh eva} dhamme san- diññhikaü sippa-phalaü upajãvanti, te tena attànaü su- khenti pãõenti màtà-pitaro sukhenti pãõenti putta-dàraü sukhenti pãõenti mittàmacce sukhenti pãõenti samaõa- bràhmaõesu uddhaggikaü dakkhiõaü patiññhàpenti sovag- gikaü sukha-vipàkaü sagga-saüvattanikaü. Sakkà nu \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 060]># %<60 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 34>% kho me bhante evam eva {diññh eva} dhamme sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü pa¤¤àpetun ti?' `Sakkà nu kho mahà-ràja. Tena hi mahà-ràja taü yev' ettha pañipucchissàmi, yathà te khameyya tathà naü\<*<1>*>/ vyàkareyyàsi. 35. `Taü kiü ma¤¤asi mahà-ràja? Idha te assa puriso dàso kamma-karo pubbuññhàyã pacchà-nipàtã kiü-kàra- pañissàvã manàpa-càrã piya-vàdã mukhullokako.\<*<2>*>/ Tassa evam assa: "Acchariyaü vata bho abbhutaü vata bho pu¤¤ànaü gati pu¤¤ànaü vipàko. Ayaü hi ràjà Màgadho Ajàtasattu. Vedehi-putto manusso, aham pi manusso. Ayaü hi ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto pa¤cahi kàma-guõehi samappito samaïgi-bhåto paricàreti devo ma¤¤e, aham pan' amhi 'ssa dàso kamma-karo pubb- uññhàyã pacchà-nipàtã kiü-kàra-pañissàvã manàpa-càrã piya-vàdã mukhullokako. So vat' assàhaü pu¤¤àni karey- yaü. Yan nånàhaü kesa-massuü ohàretvà kàsàyàni vat- thàni acchàdetvà agàrasmà anagàriyaü pabbajeyyan ti." So aparena samayena kesa-massuü ohàretvà kàsàyàni vat- thàni {acchàdetvà} agàrasmà anagàriyaü pabbajeyya. So evaü pabbajito samàno kàyena saüvuto vihareyya vàcàya saüvuto vihareyya manasà saüvuto vihareyya ghàsacchà- dana-paramatàya santuññho abhirato paviveke. Taü\<*<3>*>/ ce te purisà evam àroceyyuü: "Yagghe deva jàneyyàsi yo te puriso dàso kammakaro pubbuññhàyã pacchà-nipàtã kiü- kàra-pañissàvã manàpa-càrã piya-vàdã mukhullokako, so deva kesa-massuü ohàretvà kàsàyàni vatthàni acchàdetvà agàrasmà anagàriyaü pabbajito. So evaü pabbajito samàno kàyena saüvuto viharati vàcàya saüvuto viharati manasà saüvuto viharati ghàsacchàdana-paramatàya san- tuññho abhirato paviveke ti." Api nu tvaü evaü vadey- yàsi: "Etu me bho so puriso, punad eva hotu dàso kam- ma-karo pubbuññhàyã pacchà-nipàtã kiü-kàra-pañissàvã manàpa-càrã piya-vàdã mukhullokako ti?"' 36. `No h' etaü bhante. Atha kho naü mayam eva \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr taü (below 37 Bp naü). 2 Bp Gr ullokiko (three times). 3 All MSS. ü. >/ #<[page 061]># %% abhivàdeyyàma pi paccuññheyyàma pi àsanena pi niman- teyyàma abhinimanteyyàma pi naü cãvara-piõóapàta- senàsana-gilàna-paccaya-bhesajja-parikkhàrehi dhammi- kam pi 'ssa rakkhàvaraõa-guttiü saüvidaheyyàmàti.' `Taü kim ma¤¤asi, mahà-ràja? Yadi evaü sante hoti và sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü, no và ti?' `Addhà kho bhante evaü sante hoti sandiññhikaü sàma¤¤a-phalan ti.' `Idaü kho te mahà-ràja mayà pañhamaü {diññh eva} dhamme sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü pa¤¤attan ti.' 37. `Sakkà pana bhante a¤¤am pi evam eva {diññh eva} dhamme sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü pa¤¤àpetun ti?' `Sakkà mahà-ràja. Tena hi mahà-ràja taü yev' ettha pañipucchissàmi, yathà te khameyya tathà naü vyàkareyyàsi. Taü kim ma¤¤asi mahà-ràja? Idha te assa puriso kassako gahapatiko kàra-kàrako ràsi-vaóóhako. Tassa evam assa: "Acchariyaü vata bho abbhutaü vata bho. Ayaü hi ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto manusso, aham pi manusso. Ayaü hi ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto pa¤cahi kàmaguõehi samappito samaïgi-bhåto paricàreti devo ma¤¤e, aham pan' amhi 'ssa kassako gahapatiko kàra-kàrako ràsi-vaóóhako. So {v' assàhaü} pu¤¤àni kareyyaü. Yan {nånàhaü} kesa- massuü ohàretvà kàsàyàni vatthàni acchàdetvà agàrasmà anagàriyaü pabbajeyyan ti." So aparena samayena appaü và bhoga-kkhandhaü pahàya mahantaü và bhogà- kkhandhaü pahàya, appam và ¤àti-parivaññaü pahàya mahantaü và ¤àti-parivaññaü pahàya kesa-massuü ohà- retvà kàsàyàni vatthàni acchàdetvà agàrasmà anagàriyaü pabbajeyya. So evaü pabbajito samàno kàyena saüvuto vihareyya vàcàya saüvuto vihareyya manasà-saüvuto vihareyya ghàsacchàdana-paramatàya santuññho abhirato paviveke. Taü ce te purisà evam àroceyyuü: "Yagghe deva jàneyyàsi, yo te puriso kassako gahapatiko kàra- kàrako ràsi-vaóóhako, so deva kesa-massuü ohàretvà kàsàyàni vatthàni acchàdetvà agàrasmà anagàriyaü pab- bajito. So evaü pabbajito samàno kàyena saüvuto viharati vàcàya saüvuto viharati manasà saüvuto viharati \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 062]># %<62 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 37>% ghàsacchàdana-paramatàya santuññho abhirato paviveke ti." Api nu tvaü evaü vadeyyàsi: "Etu me bho so puriso, punad eva hotu kassako gahapatiko kàra-kàrako ràsi- vaóóhako ti?"' 38. `No h' etaü bhante. Atha kho naü mayam eva abhivadeyyàma pi paccuññheyyàma pi àsanena pi nim- anteyyàma abhinimanteyyàma pi naü cãvara-piõóapàta- senàsana-gilàna-paccaya-bhesajja-parikkhàrehi dhammi- kam pi 'ssa rakkhà-varaõa-guttiü saüvidaheyyàmàti.' `Taü kim ma¤¤asi mahà-ràja? Yadi evaü sante hoti và sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü, no và ti?' `Addhà kho maü bhante evaü sante hoti sandiññhi- kaü sàma¤¤a-phalan ti.' `Idaü kho te mahà-ràja dutiyaü {diññh eva} dhamme sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü pa¤¤attan ti.' 39. `Sakkà pana bhante a¤¤am pi {diññh eva} dhamme sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü pa¤¤àpetuü imehi sandiñ- ñhikehi sàma¤¤à-phalehi {abhikkantatara¤} ca paõãtatara¤ càti?' `Sakkà mahà-ràja. Tena hi mahà-ràja suõohi sàd- hukaü manasikarohi bhàsissàmãti.' `Evaü bhante' ti kho ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi- putto Bhagavato paccassosi. Bhagavà etad avoca: 40. \<*<1>*>/ `Idha mahà-ràja Tathàgato loke uppajjati, arahaü sammà-sambuddho vijjà-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma-sàrathi satthà deva-manussànaü buddho bhagavà. So imaü lokaü sadevakaü samàra- kaü sabrahmakaü sassamaõa-bràhmaõiü pajaü sa- deva-manussaü sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedeti. So dhammaü deseti àdi-kalyàõaü majjhe kalyàõaü pariyo- sàna-kalyàõaü sàtthaü\<*<2>*>/ savya¤janaü, kevala-paripuõ- õaü parisuddhaü brahmacariyaü pakàseti. 41. `Taü dhammaü suõàti gahapati và gahapati-putto và a¤¤atarasmiü và kule paccàjàto.\<*<3>*>/ So taü dhammaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 For the Sanskrit of this and following see Mahàvastu i. 332-4. 2 Bp satthaü sabya¤janaü. 3 Bp pacchàjàto; Gr pacchàto. >/ #<[page 063]># %% sutvà Tathàgate saddhaü pañilabhati. So tena saddhà- pañilàbhena samannàgato iti pañisa¤cikkhati: "Sambàdho gharàvàso rajo\<*<1>*>/-patho, abbhokàso pabbajjà. Na idaü\<*<2>*>/ sukaraü agàraü ajjhàvasatà ekanta-paripuõõaü ekanta- parisuddhaü saükha-likhitaü brahmacariyaü carituü. Yan {nånàhaü} kesa-massuü ohàretvà kàsàyàni vatthàni acchàdetvà agàrasmà anagàriyaü pabbajeyyan ti." So aparena samayena appaü và bhoga-kkhandhaü pahàya mahantaü và bhoga-kkhandhaü pahàya, appaü va ¤àti- parivaññaü pahàya mahantaü và ¤àti-parivaññaü pahàya, kesa-massuü {ohàretvà} kàsàyàni vatthàni acchàdetvà agàrasmà anagàriyaü pabbajati. 42. `Evaü pabbajito samàno pàtimokkha-saüvara- saüvuto viharati àcàra-gocara-sampanno aõumattesu vajjesu bhaya-dassàvã samàdàya sikkhati sikkhàpadesu kàya-kamma-vacã-{kammeõa} samannàgato kusalena pari- suddhàjãvo sãla-sampanno indriyesu gutta-dvàro\<*<3>*>/ sati- sampaja¤¤ena samannàgato santuññho. 43. `Katha¤ ca mahà-ràja bhikkhu sãla-sampanno hoti? Idha mahà-ràja bhikkhu pàõàtipàtaü pahàya pàõàtipàtà pañivirato hoti, nihita-daõóo nihita-sattho lajjã dayàpanno sabba-pàõa-bhåta-hitànukampã viharati. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. `Adinnàdànaü pahàya adinnàdànà pañivirato hoti din- nàdàyã dinna-pàñikaïkhã athenena suci-bhåtena attanà viharati. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. `Abrahmacariyaü pahàya brahmacàrã hoti àrà-càrã virato methunà gàma-dhammà. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 44. `Musà-vàdaü pahàya musà-vàdà pañivirato Samaõo Gotamo sacca-vàdã sacca-sandho theto paccayiko avisaüvà- dako lokassa. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. `Pisuõà-vàcaü pahàya pisuõàya vàcàya pañivirato hoti, ito sutvà na amutra akkhàtà imesaü bhedàya, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp ràja (as Sct at D. xiii. 47). 2 Sc Bp Gr nayidaü. 3 Bp Gr add bhojane matta¤¤u. >/ #<[page 064]># %<64 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii.44>% amutra và sutvà na imesaü akkhàtà amåsaü bhedàya. Iti bhinnànaü va sandhàtà sahitànaü va anuppàdàtà samaggàràmo samagga-rato samagga-nandã samag- ga-karaõiü vàcam bhàsità. Idam pi 'ssa hoti sãlas- miü. `Pharusà-vàcaü pahàya pharusàya vàcàya pañivirato hoti. Yà sà vàcà nelà kaõõa-sukhà pemanãyà hada- yaügamà porã bahujana-kantà bahujana-manàpà tathà- råpiü vàcam bhàsità hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlas- miü. `Samphappalàpaü pahàya samphappalàpà pañivirato hoti kàla-vàdã bhåta-vàdã attha-vàdã dhammavàdã vinaya- vàdã, nidhànavatiü vàcam bhàsità kàlena sàpadesaü pariyantavatiü attha-saühitaü. Idam pi 'ssa hoti sãlas- miü. 45 `Bãjagàma-bhåtagàma-samàrambhà pañivirato hoti. Eka-bhattiko hoti rattåparato, virato vikàla-bhojanà. Nacca-gãta-vàdita-visåka-dassanà pañivirato hoti. Màlà- gandha-vilepana-dhàraõa-maõóana-{vibhåsana-ññhànà} pañi- virato hoti. Uccàsayana-mahàsayanà pañivirato hoti. Jàtaråpa-rajata-pañiggahaõà pañivirato hoti. âmaka-dha¤- ¤a-pañiggahaõà pañivirato hoti. âmaka-{maüsa}-pañigga- haõà pañivirato hoti. Itthi-kumàrika-pañiggahaõà pañi- virato hoti. Dàsi-dàsa-pañiggahaõà pañivirato hoti. Aj- eëaka-pañiggahaõà pañivirato hoti. Kukkuña-såkara-pañig- gahaõà pañivirato hoti. Hatthi-gavàssa-vaëavà-pañigga- haõà pañivirato hoti. Khetta-vatthu-pañiggahaõà pañivirato hoti. Dåteyya-pahiõa-gamanànuyogà pañivirato hoti. Kaya-vikkayà pañivirato hoti. Tulàkåña-{kaüsakåña}-màna- kåñà pañivirato hoti. Ukkoñana-va¤cana-nikati-sàci-yogà pañivirato hoti. Chedana-vadha-bandhana-viparàmosa- àlopa-sahasàkàrà pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 46. `Yathà va pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà sad- dhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpaü bãjagàma-bhå- tagàma-samàrambhaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü {måla-bãjaü} khandha-bãjaü phalu-bãjaü agga-bãjaü {bãja- bãjam} eva pa¤camaü -- iti evaråpà bãjagàma-bhåtagàma- \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 065]># %% samàrambhà {pañivirato} hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlas- miü. 47. `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpaü sannidhi- kàra-paribhogaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü anna- sannidhiü pàna-sannidhiü vattha-sannidhiü yàna-san- nidhiü sayana-sannidhiü gandha-sannidhiü àmisa-san- nidhiü -- iti và iti evaråpà sannidhi-kàra-paribhogà pañi- virato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 48. "`Yathà va pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni {bhu¤jitvà} te evaråpaü visåka- dassanaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü naccaü gãtaü vàditaü pekkhaü akkhànaü pàõissaraü vetàlaü kumbha-thåõaü Sobha-nagarakaü caõóàlaü vaïsaü dhopanaü hatthi-yuddhaü assa-yuddhaü mahisa-yud- dhaü usabha-yuddhaü aja-yuddhaü meõóaka-yud- dhaü kukkuña-yuddhaü vaññaka-yuddhaü daõóa- yuddhaü muññhi-yuddhaü nibbuddhaü uyyodhikaü balaggaü senà-byåhaü anãka-dassanaü -- iti và iti evaråpà visåka-dassanà pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 49. `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà sad- dhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpaü jåta-pamàda- ññhànànuyogaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü aññha- padaü dasa-padaü àkàsaü parihàra-pathaü santikaü khalikaü ghañikaü salàka-hatthaü akkhaü païgacãraü vaïkakaü mokkhacikaü ciïgulikaü pattàëhakaü rathakaü dhanukaü akkharikaü manesikaü yathà-vajjaü -- iti và iti evaråpà jåta-pamàda-ññhànànuyogà pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 50. `Yathà va pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpam uccà- sayana-mahàsayanaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü àsandiü pallaïkaü gonakaü cittakaü pañikaü pañalikaü tålikaü vikatikaü udda-lomiü ekanta-lomiü kaññhissaü koseyyaü kuttakaü hatthattharaü assattharaü rathattha- raü ajinappaveõiü kadali-miga-pavara-paccattharaõaü sa-uttara-cchadaü ubhato-lohitakåpadhànaü -- iti và iti \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 066]># %<66 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 50>% evaråpà uccàsayana-mahàsayanà pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 51. `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà {saddhà-deyyàni} bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpaü maõóana- {vibhåsana-ññhànànuyogaü} anuyuttà viharanti -- seyyathã- daü ucchàdanaü parimaddanaü nahàpanaü sambàhanaü àdàsaü a¤janaü màlà-vilepanaü mukhà-cuõõakaü mukhàlepanaü hattha-bandhaü sikhà-bandhaü daõóa- kaü nàëikaü khaggaü chattaü citrupàhanaü uõhãsaü maõiü vàla-vãjaniü odàtàni vatthàni dãgha-dasàni -- iti và iti evaråpà maõóana-vibhåsana-ññhànànuyogà pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 52. `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpaü tir- acchàna-kathaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü ràja- kathaü cora-kathaü mahàmatta-kathaü senà-kathaü bhaya-kathaü yuddha-kathaü anna-kathaü pàna-kathaü vattha-kathaü sayana-kathaü màlà-kathaü gandha- kathaü ¤àti-kathaü yàna-kathaü gàma-kathaü nigama- kathaü nagara-kathaü janapada-kathaü itthi-kathaü [purisa-kathaü] såra-kathaü visikhà-kathaü kumbhaññhàna- kathaü pubba-peta-kathaü nànatta-kathaü lokakkhàyi- kaü {samudda-kkhàyikaü} itibhavàbhava-kathaü -- iti và iti evaråpàya tiracchàna-kathàya pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 53. `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpaü viggàhika- kathaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü: "Na tvaü imaü dhamma-vinayaü àjànàsi, ahaü imaü dhamma-vinayaü àjànàmi, kiü tvaü imaü dhamma-vinayaü àjànissasi? -- Micchà-pañipanno tvam asi, aham asmi sammà-pañipanno -- Sahitam me, asahitan te -- Pure vacanãyaü pacchà avaca, pacchà vacanãyaü pure avaca -- Aviciõõan te viparàvattaü -- âropito te vàdo, niggahãto 'si -- Cara {vàda-ppamokkhàya}, nibbeñhehi và sace pahosãti" -- iti và iti evaråpàya viggàhika- kathàya pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 54. `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpaü dåteyya- \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 067]># %% pahiõa-gamanànuyogaü anuyuttà viharanti -- seyyathãdaü ra¤¤aü ràja-mahàmattànaü khattiyànaü bràhmaõànaü gahapatikànaü {kumàrànam} -- `Idha gaccha, amutràgaccha, idaü hara, amutra idaü àharàti' -- iti và iti evaråpà dåtey- ya-pahiõa-gamanànuyogà pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 55. `Yathà va pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni {bhojanàni} bhu¤jitvà te kuhakà ca honti lapakà ca nemittikà ca nippesikà ca làbhena ca làbhaü nijigiüsitàro -- iti evaråpà kuhana-lapanà pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 56. `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpàya tiracchàna- vijjàya micchàjãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü aïgaü nimittaü uppàdaü supinaü lakkhaõaü måsikàcchinnaü aggi-homaü dabbi-homaü thusa-homaü kaõa-homaü taõóula-homaü sappi-homaü tela-homaü mukha-homaü lohita-homaü aïga-vijjà vatthu-vijjà khatta-vijjà siva- vijjà bhåta-vijjà bhåri-vijjà ahi-vijjà visa-vijjà vicchika-vijjà måsika-vijjà sakuõa-vijjà vàyasa-vijjà pakkajjhànaü sara- parittànaü miga-cakkaü -- iti và iti evaråpàya tiracchàna- vijjàya pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 57. `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpàya tirac- chàna-vijjàya micchàjãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü maõi-lakkhaõaü daõóa-lakkhaõaü vattha-lakkhaõaü asi- lakkhaõaü usu-lakkhaõaü dhanu-lakkhaõaü àyudha- lakkhaõaü itthi-lakkhaõaü purisa-lakkhaõaü kumàra- lakkhaõaü kumàri-lakkhaõaü dàsa-lakkhaõaü dàsi-lak- khaõaü hatthi-lakkhaõaü assa-lakkhaõaü mahisa-lak- khaõaü usabha-lakkhaõaü go-lakkhaõaü aja-lakkhaõaü meõóa-lakkhaõaü kukkuña-lakkhaõaü vaññaka-lakkha- õaü godhà-lakkhaõaü kaõõikà-lakkhaõaü kacchapa- lakkhaõaü miga-lakkhaõaü -- iti và iti evaråpàya tiracchàna-vijjàya pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 58. `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpàya tirac- \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 068]># %<68 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 58>% chàna-vijjàya micchàjivena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü "Ra¤¤aü niyyànaü bhavissati, ra¤¤aü aniyyànaü bhavis- sati -- Abbhantarànaü ra¤¤aü upayànaü bhavissati, bàhirànaü ra¤¤aü apayànaü bhavissati -- Bàhirànaü ra¤¤aü upayànam bhavissati, abbhantarànaü ra¤¤aü apayànaü bhavissati -- Abbhantarànaü ra¤¤aü jayo bhavissati, bàhirànaü ra¤¤aü paràjayo bhavissati -- Bàhi- rànaü ra¤¤aü jayo bhavissati, abbhantarànaü ra¤¤aü paràjayo bhavissati -- Iti imassa jayo bhavissati, imassa paràjayo bhavissati" -- iti và iti evaråpàya tiracchàna- vijjàya micchàjãvà pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 59. `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpàya tirac- chàna-vijjàya micchàjãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü "Canda-ggàho bhavissati, suriya-ggàho bhavissati, nak- khatta-ggàho bhavissati. Candima-suriyànaü patha-gama- naü bhavissati, candima-suriyànaü uppatha-gamanaü bhavissati, nakkhattànaü patha-gamanaü bhavissati, nak- khattànaü uppatha-gamanaü bhavissati. Ukkà-pàto bhavissati. Disà-óàho bhavissati. Bhåmi-càlo bhavissati. Deva-dundubhi bhavissati. Candima-suriya-nakkhattà- naü uggamanaü ogamanaü saükilesaü vodànaü bhavissati. Evaü-vipàko canda-ggàho bhavissati, evaü- vipàko suriya-ggàho bhavissati, evaü-vipàko nakkhatta- ggàho bhavissati, evaü-vipàko candima-suriyànaü patha- gamanaü bhavissati, evaü-vipàko candima-suriyànaü uppatha-gamanaü bhavissati, evaü-vipàko nakkhattànaü patha-gamanaü bhavissati, evaü-vipàko nakkhattànaü uppatha-gamanaü bhavissati, evaü-vipàko ukkàpàto bhavissati, evaü-vipàko disà-óàho bhavissati, evaü-vipàko bhåmi-càlo bhavissati, evaü-vipàko deva-dundubhi bhavis- sati, evaü-vipàkaü candima-suriya-nakkhattànaü ugga- manaü ogamanaü saükilesaü vodànaü bhavissati" -- iti và iti evaråpàya tiracchàna-vijjàya micchàjãvà pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 60. `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpàya tirac- \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 069]># %% chàna-vijjàya micchàjãvena jãvikaü kappenti -- seyyathã- daü: "Subbuññhikà bhavissati, dubbuññhikà bhavissati, subhikkhaü bhavissati, dubbhikkhaü bhavissati, khemaü bhavissati, bhayaü bhavissati, rogo bhavissati, àrogyaü bhavissati," muddà, gaõanà, saükhànaü, kàveyyaü, lokà- yataü -- iti và iti evaråpàya tiracchàna-vijjàya micchàjãvà pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 61. `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-{bràhmaõà} sad- dhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpàya tiracchàna- vijjàya micchàjãvena jãvikaü kappenti -- seyyathãdaü àvàhanaü vivàhanaü saüvadanaü vivadanaü saüki- raõaü vikiraõaü subhaga-karaõaü dubbhaga-karaõaü viruddha-gabbha-karaõaü jivhà-nittaddanaü hanu- saühananaü hatthàbhijappanaü kaõõa-jappanaü àdàsa- pa¤haü kumàri-pa¤haü deva-pa¤haü àdiccupaññhànaü Mahat-upaññhànaü abbhujjalanaü Sir' -avhàyanaü -- iti và evaråpàya tiracchàna-vijjàya micchàjãvà pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 62. `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà te evaråpàya tiracchàna-vijjàya micchàjãvena jãvikaü kappenti -- sey- yathãdaü santi-kammaü paõidhi-kammaü bhåri-kam- maü [bhåti-kammaü]\<*<1>*>/ vassa-kammaü vossa-kammaü vatthu-kammaü vatthu-pañikiraõaü àcamanaü nahà- panaü juhanaü vamanaü virecanaü uddha-virecanaü adho-virecanaü sãsa-virecanaü kaõõa-telaü netta- tappaõaü natthu-kammaü a¤janaü pacca¤janaü sàlà- kiyaü sallakattikaü dàraka-tikicchà måla-bhesajjànaü anuppàdànaü osadhãnaü pañimokkho -- iti và iti eva- råpàya tiracchàna-vijjàya micchàjãvà pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 63. `Sa\<*<2>*>/ kho so mahà-ràja bhikkhu evaü sãla-sampanno na kuto ci bhayaü samanupassati yad idaü sãla-saüvarato. Seyyathà pi mahà-ràja khattiyo muddhàvasitto\<*<3>*>/ nihita- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp bhåta-. See above, p. 12. 2 Bp Gr atha. 3 Bp Gr muddhàbhisitto. >/ #<[page 070]># %<70 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 63>% paccàmitto na kuto ci bhayaü samanupassati yad idaü paccatthikato, evam eva kho mahà-ràja bhikkhu evaü sãla-sampanno na kuto ci bhayaü samanupassati yad idaü sãla-saüvarato. So iminà ariyena sãlakkhandhena saman- nàgato ajjhattaü anavajja-sukhaü pañisaüvedeti. Evaü kho mahàràja bhikkhu sãla-sampanno hoti.\<*<1>*>/ 64. `Katha¤ ca mahà-ràja bhikkhu indriyesu gutta- dvàro hoti? Idha mahà-ràja bhikkhu cakkhunà råpaü disvà na nimittaggàhã hoti nànuvya¤janaggàhã.\<*<2>*>/ Yatvà- dhikaraõam enaü cakkhundriyaü asaüvutaü viharantaü abhijjhà-domanassà pàpakà akusalà dhammà anvàssavey- yuü\<*<3>*>/ tassa saüvaràya pañipajjati, rakkhati cakkhundri- yam, cakkhundriye saüvaraü àpajjati. Sotena saddaü sutvà . . . pe . . . ghànena gandhaü ghàyitvà . . . pe . . . jivhàya rasaü sàyitvà . . . pe . . . kàyena phoñ- ñhabbaü\<*<4>*>/ phusitvà . . . pe . . . manasà dhammaü vi¤- ¤àya na nimittaggàhã hoti {nànuvya¤janaggàhã}. Yatvà- dhikaraõam enaü manindriyaü asaüvutaü viharantaü {abhijjhà}-domanassà pàpakà akusalà dhammà anvàssaveyyuü tassa saüvaràya pañipajjati, rakkhati manindriyaü, man- indriye saüvaraü àpajjati. So iminà ariyena indriya- {saüvarena} samannàgato ajjhattaü avyàseka\<*<5>*>/-sukhaü pañisaüvedeti. Evaü kho mahà-ràja bhikkhu indriyesu gutta-dvàro hoti. 65. `Katha¤ ca mahà-ràja bhikkhu sati-sampaja¤¤ena samannàgato hoti? Idha mahà-ràja bhikkhu abhikkante pañikkante sampajàna-kàrã hoti, àlokite vilokite sampajàna- kàrã hoti, sammi¤jite pasàrite sampajàna-kàrã hoti, saü- ghàñi-patta-cãvara-dhàraõe sampajàna-kàrã hoti, asite {pãte} khàyite sàyite sampajàna-kàrã hoti, uccàra-passàva-kamme sampajàna-kàrã hoti, gate ñhite nisinne sutte jàgarite bhàsite tuõhã-bhàve\<*<6>*>/ sampajàna-kàrã hoti. Evaü kho \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp here inserts mahà-sãlam; Gr mahà-sãlaü niññhitaü. 2 SS here na anu-, but below nànu-; Bp nànubya¤j-. 3 Bp anvàsaveyyuü. 4 Scd Gr poññhabbaü; Bp phoñhabbaü. 5 Bp abyàsekaü. 6 Scdt bhàvena (but so Sm Bp and Sum. i. 202). >/ #<[page 071]># %% mahà-ràja bhikkhu sati-sampaja¤¤ena samannàgato hoti. 66. `Katha¤ ca mahà-ràja bhikkhu santuññho hoti? Idha mahà-ràja bhikkhu santuññho hoti kàya-parihàrikena cãvarena kucchi-parihàrikena piõóa-pàtena, so yena yen' eva pakkamati samàdày' eva pakkamati. Seyyathà pi mahà-ràja pakkhã sakuõo yena yen' eva óeti sa-patta-bhàro va óeti, evam eva mahà-ràja bhikkhu santuññho hoti kàya- parihàrikena cãvarena kucchi-parihàrikena piõóa-pàtena, so yena yen' eva pakkamati samàdày' eva pakkamati. Evaü kho mahà-ràja bhikkhu santuññho hoti. 67. `So iminà ca ariyena sãla-kkhandhena samannàgato iminà ca ariyena indriya-{saüvarena} samannàgato iminà ca ariyena sati-sampaja¤¤ena samannàgato imàya ca ariyàya santuññhiyà samannàgato\<*<1>*>/ vivittaü senàsanaü bhajati, ara¤¤aü rukkha-målaü pabbataü kandaraü giri-guhaü susànaü vana-patthaü\<*<2>*>/ abbhokàsaü palàla-pu¤jaü. So pacchàbhattaü piõóapàta-pañikkanto nisãdati pallaïkaü àbhujitvà ujuü kàyaü paõidhàya parimukhaü satiü upaññhapetvà. 68. `So abhijjhaü loke pahàya vigatàbhijjhena cetasà viharati, abhijjhàya cittaü parisodheti. Vyàpàda-padosaü pahàya avyàpanna-citto viharati, sabba-pàõa-bhåta-hità- nukampã vyàpàda-padosà\<*<3>*>/ cittaü parisodheti. Thãna- middhaü pahàya vigata-thãna-middho viharati, àloka-sa¤¤ã sato sampajàno thãna-middhà cittaü parisodheti. Ud- dhacca-kukkuccaü pahàya anuddhato viharati, ajjhattaü våpasanta-citto uddhacca-kukkuccà cittaü parisodheti. Vicikicchaü pahàya tiõõa-vicikiccho viharati, akathaükathã kusalesu dhammesu vicikicchàya cittaü parisodheti. 69. `Seyyathà pi mahà-ràja puriso iõaü àdàya kammante payojeyya, tassa te kammantà samijjheyyuü, so yàni ca poràõàni iõa-målàni tàni ca vyanti-kareyya, siyà c' assa uttariü avasiññhaü dàràbharaõàya. Tassa evam assa: "Ahaü kho pubbe iõaü àdàya kammante payojesiü,\<*<4>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr here insert so. 2 Bp vana-saõñhaü; Gr -saõham. 3 Bp byàpàda- (always). 4 Bp Gr payojemi. >/ #<[page 072]># %<72 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 69>% tassa me te\<*<1>*>/ kammantà samijjhiüsu, so 'haü yàni ca poràõàni iõa-målàni tàni ca vyanti-akàsiü, atthi ca me uttariü avasiññhaü dàràbharaõàyàti." So tato-nidànaü labhetha pàmujjaü\<*<2>*>/ adhigacche\<*<3>*>/ somanassaü. 70. `Seyyathà pi mahà-raja puriso àbàdhiko assa dukkhito bàëha-gilàno bhatta¤ c' assa {na cchàdeyya,} na c' assa kàye balamattà. So aparena samayena tamhà àbàdhà mucceyya bhatta¤ c' assa chàdeyya siyà c' assa kàye balamattà. Tassa evam assa: "Ahaü kho pubbe àbàdhiko ahosiü dukkhito bàëha-gilàno {bhatta¤} ca me {na cchàdesi} na ca me àsi\<*<4>*>/ kàye balamattà, so 'mhi etarahi tamhà àbàdhà\<*<5>*>/ mutto bhatta¤ ca me chàdeti,\<*<6>*>/ atthi ca kàye balamattà ti." So tato-nidànaü labhetha pàmujjaü adhigacche somanassaü. 71. `Seyyathà pi mahà-ràja puriso bandhanàgàre baddho assa. So {aparena} samayena tamhà bandhanà\<*<7>*>/ mucceyya sotthinà avyayena, na c' assa ki¤ ci bhogànaü vayo. Tassa evam assa: "Ahaü kho pubbe bandhanàgàre baddho ahosiü, so 'mhi etarahi tamhà bandhanà\<*<8>*>/ mutto sotthinà avyayena, n' atthi ca me ki¤ ci bhogànaü vayo ti." So tato-nidànaü labhetha pàmujjaü adhigacche somanassaü. 72. `Seyyathà pi mahà-ràja puriso dàso assa anattà- dhãno\<*<9>*>/ paràdhãno na yena kàmaü gamo. So aparena samayena tamhà dàsavyà mucceyya attàdhãno aparàdhãno bhujisso\<*<10>*>/ yena kàmaü gamo. Tassa evam assa: "Ahaü kho pubbe dàso ahosiü anattàdhãno paràdhãno na yena kàmaü gamo, so 'mhi etarahi tamhà dàsavyà mutto {attàdhãno} aparàdhãno bhujisso yena kàmaü gamo ti." So \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct tena; Sm tena corrected to te. 2 Bp Gr pàmojjam (and so SS at 75 only). 3 Bp Gr Sd adhigaccheyya. 4 Bp Gr na c' assa me kàye. 5 Bp Gr omit. 6 Scd nacchàdesi; Sd acchadeti; Bp cchàdesi (see CV. v. 31. 1.) 7 Bp Gr bandhanàgàrà. 8 Bp bandhanàgàrà. 9 Bp Gr -dhino always. 10 Bp Gr bhåjisso (twice); SS here bhu¤j; Sct below bhuj. >/ #<[page 073]># %% tato-nidànaü labhetha pàmujjaü adhigacche soma- nassaü. 73. `Seyyathà pi mahà-ràja puriso sadhano sabhogo kantàraddhànamaggaü\<*<1>*>/ {pañipajjeyya} dubbhikkhaü sap- pañibhayaü. \<*<2>*>/So aparena samayena taü kantàraü nitthareyya, sotthinà gàmantaü anupàpuõeyya khemaü appañibhayaü. Tassa evam assa: "Ahaü kho pubbe sadhano sabhogo kantàraddhànamaggaü pañipajjiü dubbhikkhaü sappañibhayaü, so 'mhi etarahi taü kan- tàraü nitthiõõo,\<*<3>*>/ sotthinà gàmantaü anuppatto khemaü appañibhayan" ti. So tato-nidànaü labhetha pàmujjaü adhigacche somanassaü. 74. `Evam eva kho mahà-ràja bhikkhu yathà iõaü yathà rogaü yathà bandhanàgàraü yathà dàsavyaü yathà kantàraddhànamaggaü ime pa¤ca nãvaraõe appahãne\<*<4>*>/ attani samanupassati. Seyyathà pi mahà-ràja ànaõyaü yathà àrogyaü yathà bandhanà mokkhaü yathà bhujissaü yathà khemanta-bhåmiü, evam eva kho mahà-ràja bhikkhu ime pa¤ca nãvaraõe pahãne attani samanupassati. 75. Tass' ime pa¤ca nãvaraõe pahãne attani samanupassato pàmujjaü\<*<5>*>/ jàyati, pamuditassa pãti jàyati, pãti-manassa kàyo passambhati, passaddha-kàyo sukhaü vedeti, sukhino cittaü samàdhiyati.\<*<6>*>/ So vivicc' eva kàmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicàraü vivekajaü pãti-sukhaü pañhamajjhànaü\<*<7>*>/ upasampajja viharati. So imam eva kàyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti\<*<8>*>/ parisandeti\<*<9>*>/ paripåreti parippharati, nàssa ki¤ci sabbà- vato kàyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü\<*<10>*>/ hoti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr kantàraü addh-. 2 M. i. 276 here repeats 71. 3 Bp Gr tiõõo; Sc nitthanno; St niññhinno. 4 Bp Gr evaü ime pa¤ca nivaraõe appahine. 5 SS here only pàmojjaü. 6 The above phrases recur MV. viii. 15. 13; A. iii. 104; Mil. 84, but are omitted M. i. 276. 7 Bp Gr always pañhamaü jhànaü. 8 Bp Gr abhisanneti. 9 Bp Gr parisanneti always. 10 Bp abbuñam; Gr apphuñaü (=Bp below.) >/ #<[page 074]># %<74 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 76>% 76. `Seyyathà pi mahà-ràja dakkho nahàpako và nahàpak- antevàsã và {kaüsa-thàle} nahàniya-cuõõàni àkiritvà udakena paripphosakaü\<*<1>*>/ paripphosakaü sanneyya, sà 'ssa\<*<2>*>/ na- hàniya-piõói snehànugatà sneha-paretà santara-bàhirà {phuñà}\<*<3>*>/ sinehena, na ca paggharaõã; evaü eva kho mahà- ràja bhikkhu imam eva kàyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. `Idam pi kho mahà-ràja sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü purimehi sandiññhikehi sàma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 77. `Puna ca paraü mahà-ràja bhikkhu vitakka-vicà- rànaü våpasamà ajjhattaü sampasàdanaü cetaso ekodi- bhàvaü avitakkaü avicàraü samàdhijaü pãti-sukhaü {dutiyajjhànaü} upasampajja viharati. So imam eva kàyaü samàdhijena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti pari- påreti parippharati, nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa samàdhi- jena pãti-sukhena apphutaü hoti. 78. `Seyyathà pi mahà-ràja udaka-rahado\<*<4>*>/ ubbhidodako,\<*<5>*>/ tassa n' ev' assa puratthimàya disàya udakass' àya-mu- khaü, na pacchimàya disàya udakass' àya-mukhaü, na uttaràya disàya udakass' àyamukhaü, na dakkhiõàya disàya udakass' àya-mukham, devo ca kàlena\<*<6>*>/ kàlaü sammà dhàraü anupaveccheyya.\<*<7>*>/ Atha kho tamhà\<*<8>*>/ udaka-rahadà sãta-vàri-dhàrà\<*<9>*>/ {ubbhijjitvà} tam eva udaka-rahadaü sãtena vàrinà abhisandeyya parisandeyya paripåreyya parippha- reyya, nàssa ki¤ci sabbàvato udaka-rahadassa sãtena vàrinà apphutaü assa. Evam eva kho mahà-ràja bhikkhu imam eva kàyaü samàdhijena pãti-sukhena abhisandeti pari- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp paripposakaü. 2 Bp Gr sàyaü. 3 Bp phutà; Gr phuññhà; SS puññhà. 4 Bp adds kambhãro; Gr gambhãro. 5 Bp Gr ubbhitodako, and put the dakkinàya clause second. 6 Bp Gr and Tr at M. i. 277 na kàlena. 7 Bp Gr anupavaccheyya. 8 Bp Gr tamhà ca. 9 Bp sãtà vàri-dhàrà; Gr sãtà vàrã-dhàrà. >/ #<[page 075]># %% sandeti paripåreti parippharati, nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa samàdhijena pãti-sukhena apphutaü hoti. `Idam pi kho mahà-ràja sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü purimehi sandiññhikehi sàma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 79. `Puna ca paraü mahà-ràja bhikkhu pãtiyà ca viràgà ca upekhako ca viharati sato ca sampajàno, sukha¤ ca kàyena pañisaüvedeti yan taü ariyà àcikkhanti: "upe- khako satimà sukha-vihàrã" ti tatiyajjhànaü upasampajja viharati. So imam eva kàyaü nippãtikena sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa nippãtikena sukhena apphutaü hoti. 80. `Seyyathà pi mahà-ràja uppaliniyaü\<*<1>*>/ paduminiyaü\<*<1>*>/ puõóarãkiniyaü\<*<1>*>/ app ekaccàni uppalàni và padumàni và puõóarãkàni và udake-jàtàni udake-saüvaddhàni\<*<2>*>/ udakà 'nuggatàni\<*<3>*>/ anto-nimuggà-posãni,\<*<4>*>/ tàni yàva c' aggà\<*<5>*>/ yàva ca målà sãtena vàrinà abhisannàni parisannàni paripåràni paripphuññhàni,\<*<6>*>/ nàssa ki¤ci sabbàvataü uppa- lànaü và padumànaü và puõóarãkànaü và sãtena vàrinà apphutaü assa. Evam eva kho mahà-ràja bhikkhu imam eva kàyaü nippãtikena sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa nippãtikena sukhena apphutaü hoti. `Idam pi kho mahà-ràja, sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü purimehi sandiññhikehi sàma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 81. `Puna ca paraü mahà-ràja bhikkhu sukhassa ca pahànà dukkhassa ca pahànà pubb' eva somanassa- domanassànaü atthagamà adukkhaü asukhaü upekhà- sati-pàrisuddhiü catutthajjhànaü upasampajja viharati. So imam eva kàyaü parisuddhena cetasà pariyodàtena \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr và . . . và . . . và. 2 Bp Gr samvudóhàni; Sct samvaóóhàni. 3 Bp Gr udakà anuggatàni. 4 Sd posini. 5 Bp yavaggà; Gr yàvàmaggà. 6 Bp Gr paripphuñàni (compare 29). >/ #<[page 076]># %<76 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 81>% pharitvà nisinno hoti, nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa parisuddhena cetasà pariyodàtena apphutaü hoti. 82. `Seyyathà pi mahà-ràja puriso odàtena vatthena sa-sãsaü pàrupitvà nisinno assa, nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa odàtena {vatthena} apphutaü assa, evam eva kho mahà-ràja bhikkhu imam eva kàyaü parisuddhena cetasà {pariyodàtena} pharitvà nisinno hoti, nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa parisuddhena cetasà pariyodàtena apphutaü hoti. `Idaü pi kho mahà-ràja sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü purimehi sandiññhikehi sàma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 83. `So\<*<1>*>/ evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese {mudu-bhåte} kammaniye ñhite ànejjappatte\<*<2>*>/ ¤àõa-dassanàya cittaü abhinãharati abhinin- nàmeti. So evaü pajànàti: "Ayaü kho me kàyo råpã càtum-mahà-bhåtiko\<*<3>*>/ màtà-pettika-sambhavo odana-kum- màs-upacayo\<*<4>*>/ anicc-ucchàdana-parimaddana-bhedana-vid- {dhaüsana}-dhammo, ida¤ ca pana me vi¤¤àõaü ettha sitaü ettha pañibaddhan ti." \<*<84>*>/. `Seyyathà pi mahà-ràja maõi veëuriyo subho jàtimà aññhaïso suparikamma-kato accho vippasanno anàvilo sabbàkàra-sampanno, tatra suttaü àvutaü nãlaü và pãtaü và lohitaü và odàtaü và paõóu-suttaü và. Tam eva cak- khumà puriso hatthe karitvà paccavekkheyya: "Ayaü kho maõi veëuriyo subho jàtimà aññhaüso suparikamma-kato accho vippasanno anàvilo sabbàkàra-sampanno, tatr' idaü suttaü àvutaü nãlaü và pãtaü và lohitaü và odàtaü và paõóu-suttaü và ti." Evam eva kho mahà-ràja bhikkhu evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatå- pakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte ¤àõa- {dassanàya} cittaü abhinãharati abhininnàmeti. So evaü pajànàti; "Ayaü kho me kàyo råpã càtum-mahà-bhåtiko màtà-pettika-sambhavo odana-kummàs-upacayo anicc' - ucchàdana-parimaddana-bhedana-{viddhaüsana}-dhammo, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr Puna ca paraü mahà-ràja bhikkhu so. 2 Bp Gr àna¤ja-. 3 See i. 3. 10. 4 So SS; Sum. åpacayo. >/ #<[page 077]># %% ida¤ ca pana me vi¤¤àõaü ettha sitaü ettha pañibad- dhan ti." `Idam pi kho mahà-ràja sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü purimehi sandiññhikehi sàma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 85. `So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaï- gaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite ànejjap- patte mano-mayaü kàyaü\<*<1>*>/ abhinimminàya cittaü abhinã- harati abhininnàmeti. So imamhà kàyà a¤¤aü kàyaü abhinimminàti råpiü manomayaü sabbaïga-paccaïgiü ahãnindriyaü\<*<2>*>/. 86. `Seyyathà pi mahà-ràja puriso mu¤jamhà isãkaü pavàheyya.\<*<3>*>/ Tassa evam assa: "Ayaü mu¤jo ayaü isãkà, a¤¤o mu¤jo {a¤¤à isãkà,} mu¤jamhà tv eva isãkà pavàëhà\<*<3>*>/ ti." Seyyathà pi pana mahà-ràja, puriso asi kosiyà pavàheyya. Tassa evam assa: "Ayaü asi ayaü kosi, a¤¤o asi a¤¤o kosi, kosiyà tv eva asi pavàëho\<*<3>*>/ ti." Seyyathà pi pana mahà-ràja puriso ahiü karaõóà uddhareyya. Tassa evam assa: "Ayaü ahi ayaü karaõóo a¤¤o ahi a¤¤o karaõóo, karaõóà tv eva ahi ubbhato" ti. Evaü eva kho mahà-ràja bhikkhu evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudu- bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte manomayaü kàyaü\<*<1>*>/ abhinimminàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti. So imamhà kàyà a¤¤aü kàyaü abhinimminàti råpiü mano- mayaü {sabbaïga}-paccaïgiü ahãnindriyaü. `Idam pi kho mahà-ràja sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü purimehi sandiññhikehi sàma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 487. `So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte iddhi-vidhàya cittaü abhinãharati abhininnà- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit. 2 Gr ahindriyaü; but below , in 86, abhinindriyaü, Bp twice ahinindriyam (see i. 3.12 and ix. 22). 3 Bp Gr pabbàëheyya . . . pabbàlhà . . . pabbàëho. 4 For the Sanskrit of this comp. Mahàvyutpatti, p. 15. >/ #<[page 078]># %<78 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 87>% meti. So aneka-vihitaü iddhi-vidhaü paccanubhoti -- eko pi hutvà bahudhà hoti, bahudhà pi hutvà eko hoti, àvi- bhàvaü tiro-bhàvaü tiro-kuóóaü tiro-pàkàraü tiro-pabba- taü asajjamàno gacchati seyyathà pi àkàse, {pañhaviyà} pi ummujja\<*<1>*>/-nimmujjaü karoti seyyathà pi udake, udake pi abhijjamàno\<*<2>*>/ gacchati seyyathà pi pañhaviyaü, àkàse pi pallaïkena kamati\<*<3>*>/ seyyathà pi pakkhã sakuõo, ime pi candima-suriye evaü mahiddhike evaü mahànubhàve pàõinà parimasati parimajjati, yàva Brahma-lokà pi kàyena va saüvatteti\<*<4>*>/. 88. `Seyyathà pi mahà-ràja dakkho kumbha-kàro và kumbhakàrantevàsã và {suparikamma-katàya} mattikàya yaü yad eva bhàjana-vikatiü àkaïkheyya taü tad eva kareyya abhinipphàdeyya.\<*<5>*>/ Seyyathà pi pana mahà-ràja dakkho danta-kàro và dantakàrantevàsã và {suparikamma-katasmiü} dantasmiü yaü yad eva danta-vikatiü àkaïkheyya taü tad eva kareyya abhinipphàdeyya -- seyyathà pi pana mahà- ràja dakkho suvaõõa-kàro và suvaõõakàrantevàsã và {supari- kamma-katasmiü} suvaõõasmiü yaü yad eva suvaõõa- vikatiü àkaïkheyya taü tad eva kareyya {abhinipphàdeyya,} evam eva kho mahà-ràja bhikkhu evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudu- bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte iddhi-vidhàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti. So aneka-vihitaü iddhi- vidhaü paccanubhoti -- eko pi hutvà bahudhà hoti, bahudhà pi hutvà eko hoti, àvi-bhàvaü tiro-bhàvaü tiro-kuóóaü tiro- pàkàraü tiro-pabbataü asajjamàno gacchati seyyathà pi àkàse, {pañhaviyà} pi ummujja-nimmujjaü karoti seyyathà pi udake, udake pi abhijjamàno gacchati seyyathà pi pañhavi- yaü, àkàse pi pallaïkena kamati seyyathà pi pakkhã sakuõo, ime pi candima-suriye evaü mahiddhike evaü mah- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp ummujjaü; Gr ummujju. 2 Bp Sd abhijjhamano; Gr asajjamàno. 3 Bp saükamati (but not at xi. 4). 4 In four cases out of eight SS have ca and saüvatteti; in two cases samvattati; in three va. Bp twice vasaüvatteti. See A. iii. 60. 4; 100. 5. 5 Bp Gr abhinippàdeyya. >/ #<[page 079]># %% ànubhàve pàõinà parimasati parimajjati, yàva Brahmalokà pi kàyena va saüvatteti. `Idam pi kho mahà-ràja sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü purimehi sandiññhikehi sàma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 89. `So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte dibbàya sota-dhàtuyà cittaü abhinãharati abhininnàmeti. So dibbàya sotadhàtuyà visuddhàya atik- kanta-mànusikàya\<*<1>*>/ ubho sadde suõàti, dibbe ca mànuse ca, ye dåre santike ca. 90. `Seyyathà pi mahà-ràja puriso addhàna-magga- pañipanno so suõeyya bheri-saddam pi mutiïga-saddam\<*<2>*>/ pi saïkha-paõava-deõóima-saddam\<*<3>*>/ pi. Tassa evam assa: "Bheri-saddo" iti pi, "mutiïga-saddo" iti pi "saïkha-paõava-deõóima-saddo" iti pi. Evam eva kho mahà-ràja bhikkhu \<*<4>*>/evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte {anaïgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kam- maniye ñhite ànejjappatte dibbàya sota-dhàtuyà cittaü abhinãharati abhininnàmeti. So\<*<4>*>/ dibbàya sota-dhàtuyà visuddhàya atikkanta-mànusikàya ubho sadde suõàti, dibbe ca mànuse ca, ye dåre santike ca. `Idam pi kho mahà-ràja sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü purimehi sandiññhikehi sàma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 91. `So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte ceto-{pariya-¤àõàya} cittaü abhinãharati abhi- ninnàmeti. So para-sattànaü para-puggalànaü cetasà ceto paricca pajànàti -- sa-ràgaü và cittaü sa-ràgaü cittan ti pajànàti, vãta-ràgaü và cittaü vãta-ràgaü cittan ti pajànàti, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp -mànusakàya (and Gr the second time). 2 Bp mudiïga- twice; Gr mudd- and mud-. 3 Bp Gr dindima-. 4 Bp Gr omit from evaü down to So inclusive. >/ #<[page 080]># %<80 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 91>% sa-dosaü và cittaü sa-dosaü cittan ti pajànàti, vãta-dosaü và cittaü vãta-dosaü cittan ti pajànàti, sa-mohaü và cittaü sa-mohaü cittan ti pajànàti, vãta-mohaü và cittaü vãta-mohaü cittan ti pajànàti, saükhittaü và cittaü saükhittaü cittan ti pajànàti, vikkhittaü và cittaü vikkhittaü cittan ti pajànàti, mahaggataü và cittaü mahaggataü cittan ti pajànàti, amahaggataü và cittaü amahaggataü cittan ti pajànàti, sa-uttaraü và cittaü sa-uttaraü cittan ti pajànàti, anuttaraü và cittaü anuttaraü cittan ti pajànàti, samàhitaü và cittaü samàhitaü cittan ti pajànàti, asamàhitaü và cittaü asamàhitaü cittan ti pajànàti, vimuttaü và cittaü vimuttaü cittan ti pajànàti, avimuttaü và cittaü {avimuttaü} cittan ti pajànàti, 92. `Seyyathà pi mahà-ràja itthã và puriso và daharo và yuvà maõóana-jàtiko\<*<1>*>/ àdàse và parisuddhe pariyodàte acche và udaka-patte sakaü mukha-nimittaü paccavekkha- màno sakaõikaü và sakaõikan ti jàneyya akaõikaü và akaõikan ti jàneyya, evam eva kho mahà-ràja bhikkhu evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte ceto-{pariya-¤àõàya} cittaü abhinãharati abhininnàmeti. So para-sattànaü para-puggalànaü cetasà ceto paricca pajà- nàti -- sa-ràgaü và cittaü sa-ràgaü cittan ti pajànàti, vãta-ràgaü và cittaü vãta-ràgaü cittan ti pajànàti, sa-dosaü và cittaü sa-dosaü cittan ti pajànàti, vãta-dosaü và cittaü vãta-dosaü cittan ti pajànàti, sa-mohaü và cittaü sa-mohaü cittan ti pajànàti, vãta-mohaü và cittaü vãta-mohaü cittan ti pajànàti, saükhittaü và cittaü saükhittaü cittan ti pajànàti, vikkhittaü và cittaü vikkhittaü cittan ti pajànàti, mahaggataü và cittaü mahaggataü cittan ti pajànàti, amahaggataü và cittaü amahaggataü cittan ti pajànàti, sa-uttaraü và cittaü sa-uttaraü cittan ti pajànàti, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct -jàti (Sum. maõóanaka-). >/ #<[page 081]># %% anuttaraü và cittaü anuttaraü cittan ti pajànàti, samàhitaü và cittaü samàhitaü cittan ti pajànàti, asamàhitaü và cittaü asamàhitaü cittan ti pajànàti, vimuttaü và cittaü vimuttaü cittan ti pajànàti, avimuttaü và cittaü avimuttaü cittan ti pajànàti, `Idam pi kho mahà-ràja sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü purimehi sandiññhikehi sàma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 93. `So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte pubbe-nivàsànussati-¤àõàya cittaü abhinã- harati abhininnàmeti. So aneka-vihitaü pubbe-nivàsaü anussarati\<*<1>*>/ seyyathãdaü ekam pi jàtiü dve pi jàtiyo tisso pi jàtiyo catasso pi jàtiyo pa¤ca pi jàtiyo dasa pi jàtiyo vãsatim pi jàtiyo tiüsam pi jàtiyo {cattàrãsam} pi jàtiyo pa¤¤àsam pi jàtiyo jàti-satam pi jàti-sahassam pi jàti-sata- sahassam pi aneke pi saüvañña-kappe aneke pi vivañña-kappe aneke pi saüvañña-vivañña-kappe.\<*<2>*>/ Amutràsiü evaü- nàmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-àhàro evaü-sukha- {dukkha}-pañisaüvedã evam-àyu-pariyanto. So tato cuto amutra upapàdiü. Tatràpàsiü evaü-nàmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-àhàro evaü-sukha-dukkha-pañisaüvedã evam-àyu-pariyanto. So tato cuto idhåpapanno" ti iti sàkà- raü sa-uddesaü aneka-vihitaü pubbe nivàsaü anussarati. 94. `Seyyathà pi mahà-ràja puriso sakamhà gàmà a¤¤aü gàmaü gaccheyya, tamhà pi gàmà a¤¤aü gàmaü gaccheyya, tamhà pi gàmà sakaü yeva gàmaü {paccàgac- cheyya.} Tassa evaü assa: "Ahaü kho sakamhà gàmà amuü gàmaü {àga¤chiü},\<*<3>*>/ tatra\<*<4>*>/ evaü aññhàsiü evaü nisãdiü evaü abhàsiü evaü tuõhã ahosiü, tamhà pi gàmà amuü gàmaü {àga¤chiü}, tatràpi evaü aññhàsiü evaü nisãdiü evaü abhàsiü evaü tuõhã ahosiü, so 'mhi tamhà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 See D. i. 1. 31. 2 SS saüvaddha . . . vivaddha here, but in the repetition Sm saüvaddha . . . vivañña. 3 Bp àgacchi; Sm Gr àgacchiü (each twice). 4 Bp Gr tatràpi. >/ #<[page 082]># %<82 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 94>% gàmà sakaü yeva gàmaü paccàgato ti." Evam eva kho mahà-ràja bhikkhu evaü samàhite citte parisuddhe pariyo- dàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte pubbe-nivàsànussati-¤àõàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti. So aneka-vihitaü pubbe- nivàsaü anussarati -- seyyathãdaü ekam pi jàtiü dve pi jàtiyo tisso pi jàtiyo catasso pi jàtiyo pa¤ca pi jàtiyo dasa pi jàtiyo vãsatim pi jàtiyo tiüsam pi jàtiyo {cattàrãsam} pi jàtiyo pa¤¤àsam pi jàtiyo jàti-satam pi jàti-sahassam pi jàti-sata-sahassam pi aneke pi saüvañña-kappe aneke pi vivañña-kappe aneke pi saüvañña-vivañña-kappe. Amutrà- siü evaü-nàmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-àhàro evaü- sukha-{dukkha}-pañisaüvedã evam-àyu-pariyanto. So tato cuto amutra upapàdiü. Tatràpàsiü evaü-nàmo evaü-gotto evaü-vaõõo evam-àhàro evaü-sukha-dukkha-pañisaüvedã evam-àyu-pariyanto. So tato cuto idhåpapanno" ti iti sàkàraü sa-uddesaü aneka-vihitaü pubbe nivàsaü anus- sarati. `Idam pi kho mahà-ràja sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü purimehi sandiññhikehi sàma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 95. `So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte sattànaü cutåpapàta-¤àõàya cittaü abhinã- harati abhininnàmeti. So dibbena cakkhunà visuddhena atikkanta-mànusakena satte passati cavamàne upapajja- màne, hãne paõãte suvaõõe dubbaõõe sugate duggate yathà-kammåpage satte pajànàti: "Ime vata bhonto sattà kàya-duccaritena samannàgatà vacã-duccaritena sa- mannàgatà mano-duccaritena samannàgatà ariyànaü upavàdakà micchà-diññhikà micchà-diññhi-kamma-samà- dànà. Te kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü upapannà. Ime và pana bhonto sattà kàya-sucaritena samannàgatà vacã-sucaritena samannàgatà mano-sucaritena samannàgatà ariyànaü anupavàdakà sammà-{diññhikà} sammà-diññhi-kamma-samàdànà, te kàyas- sa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü upapannà ti." Iti dibbena cakkhunà visuddhena atikkanta-mànusa- \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 083]># %% kena satte passati cavamàne upapajjamàne, hãne paõãte suvaõõe dubbaõõe sugate duggate yathà-kammåpage satte pajànàti. 96. `Seyyathà pi mahà-ràja majjhe siïghàñake pàsàdo,\<*<1>*>/ tattha cakkhumà puriso ñhito passeyya manusse gehaü pavisante pi nikkhamante pi rathiyà vãthi sa¤carante pi majjhe pi siïghàñake nisinne. Tassa evam assa: "Ete manussà gehaü pavisanti ete nikkhamanti ete rathiyà vãthi sa¤caranti ete majjhe siïghàñake nisinnà ti." Evam eva kho mahà-ràja bhikkhu evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kamma- niye ñhite ànejjappatte sattànaü cutåpapàta-¤àõàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti. So dibbena cakkhunà visud- dhena atikkanta-mànusakena satte passati cavamàne upapaj- jamàne, hãne paõãte suvaõõe dubbaõõe sugate duggate {yathà-}kammåpage satte pajànàti: "Ime vata bhonto sattà kàya-duccaritena samannàgatà vacã-duccaritena sa- mannàgatà mano-duccaritena samannàgatà ariyànaü upavàdakà micchà-diññhikà micchà-diññhi-kamma-samà- dànà. Te kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü upapannà. Ime và pana bhonto sattà kàya-sucaritena samannàgatà vacã-sucaritena samannàgatà mano-sucaritena samannàgatà ariyànaü anupavàdakà sammà-{diññhikà} sammà-diññhi-kamma-samàdànà, te kàyas- sa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü upapannà ti." Iti dibbena cakkhunà visuddhena atikkanta-mànusa- kena satte passati cavamàne upapajjamàne, hãne paõãte suvaõõe dubbaõõe sugate duggate yathà-kammåpage satte pajànàti. `Idam pi kho mahà-ràja sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü purimehi sandiññhikehi sàma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. 97. `So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte àsavànaü khaya-¤àõàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti. So "idaü dukkhan" ti yathà-bhåtaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS pàsàde. >/ #<[page 084]># %<84 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 97>% pajànàti, "ayaü dukkha-samudayo" ti yathà-bhåtaü pajànàti, "ayaü dukkha-nirodho" ti yathà-bhåtaü pajànàti, "ayaü dukkha-nirodha-gàminã pañipadà" ti yathà-bhåtaü pajànàti, "ime àsavà" ti yathà-bhåtaü pajànàti, "ayaü àsava-samudayo" ti yathà-bhåtaü pajànàti, "ayaü àsava-nirodho" ti yathà-bhåtaü pajànàti, "ayaü àsava-nirodha-gàminã pañipadà" ti yathà-bhåtaü pajànàti. Tassa evaü jànato\<*<1>*>/ evaü passato kàmàsavà pi cittaü vimuccati bhavàsavà pi cittaü vimuccati avij- jàsavà pi cittaü vimuccati, "Vimuttasmiü vimuttam"\<*<2>*>/ iti ¤àõaü hoti, "Khãõà jàti vusitaü brahmacariyaü kataü karaõãyaü nàparaü itthattàyàti" pajànàti. 98. `Seyyathà pi mahà-ràja pabbata-saükhepe udaka- rahado accho vippasanno anàvilo, tattha cakkhumà puriso tãre ñhito passeyya sippi-sambukam\<*<3>*>/ pi sakkhara- kañhalam\<*<4>*>/ pi maccha-gumbam\<*<5>*>/ pi carantam pi tiññhan- tam pi. Tassa evam assa: "Ayaü kho udaka-rahado accho vippasanno anàvilo, tatr' ime sippi-sambukà pi sak- khara-kañhalà pi maccha-gumbà pi caranti pi tiññhanti pãti." Evam eva kho mahà-ràja bhikkhu samàhite citte parisuddhe pariyodàte anaïgaõe vigatåpakkilese mudu- bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte àsavànaü khaya- ¤àõàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti. So imaü dukkhan" ti yathà-bhåtaü pajànàti, ayaü {dukkha}-samu- dayo" ti yathà-bhåtaü pajànàti, "ayaü dukkha-nirodho" ti yathà-bhåtaü pajànàti, ayaü dukkha-nirodha-gàminã pañipadà" ti yathà-bhåtaü pajànàti, "ime àsavà" ti yathà- bhåtaü pajànàti, "ayaü àsava-samudayo" ti yathà-bhå- taü pajànàti, "ayaü àsava-nirodho" ti yathà-bhåtaü pajànàti, "ayaü àsava-nirodha-gàminã pañipadà" ti yathà- bhåtaü pajànàti. Tassa evaü jànato evaü passato kàmà- savà pi cittaü vimuccati bhavàsavà pi cittaü vimuccati avijjàsavà pi cittaü vimuccati, Vimuttasmiü vimuttam" iti ¤àõaü hoti, "Khãõà jàti vusitaü brahmacariyaü kataü karaõãyaü nàparaü itthattàyàti" pajànàti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scmt Bp pajànato; Sd omits; Sum. as above. 2 Bp Gr vimuttamhi ti. 3 Bp Gr sippika- twice. 4 St kañhàlam; Bp kathalaü. 5 Bp Gr kumbhaü. >/ #<[page 085]># %% `Idaü kho mahà-raja sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü purimehi sandiññhikehi sàma¤¤a-phalehi abhikkantatara¤ ca paõãtatara¤ ca. Imamhà\<*<1>*>/ mahà-ràja sandiññhikehi sàma¤¤a-phalehi a¤¤aü sandiññhikaü sàma¤¤a-phalaü uttaritaraü và paõãtataraü và n' atthãti.' 99. Evaü vutte ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto Bhagavantaü etad avoca: `Abhikkantaü bhante, abhik- kantaü bhante.\<*<2>*>/ Seyyathà pi bhante nikkujjitaü\<*<3>*>/ và ukkujjeyya pañicchannaü và vivareyya måëhassa và mag- gaü àcikkheyya andhakàre và tela-pajjotaü dhàreyya: cakkhumanto råpàni dakkhintãti, evam eva Bhagavatà\<*<4>*>/ aneka-pariyàyena dhammo pakàsito. So ahaü bhante Bhagavantaü saraõaü gacchàmi dhamma¤ ca bhikkhu- saügha¤ ca, upàsakam maü Bhagavà dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gataü. Accayo maü bhante accagamà yathà-bàlaü yathà-måëhaü yathà-akusalaü, so 'haü pitaraü dhammikaü dhamma-ràjànaü issariyassa kàraõà jãvità voropesiü. Tassa me bhante Bhagavà accayaü accayato patigaõhàtu àyatiü saüvaràyàti.' 100. `Taggha tvaü mahà-ràja accayo accagamà yathà- bàlaü yathà-måëhaü yathà-akusalaü, yaü tvaü pitaraü dhammikaü dhamma-ràjànaü jãvità voropesi. Yato ca kho tvaü mahà-ràja accayaü accayato disvà yathà dham- maü pañikarosi, tan\<*<5>*>/ te mayaü patigaõhàma. Vuddhi h' esà mahà-ràja ariyassa vinaye, yo accayaü accayato disvà yathà dhammaü pañikaroti àyatiü saüvaraü àpajjatãti.' 101. Evaü vutte ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto Bhagavantaü etad avoca: `Handa ca dàni mayaü bhante gacchàma, bahu-kiccà mayaü\<*<6>*>/ bahu-karaõãyà ti.' `Yassa dàni tvaü mahà-ràja kàlaü ma¤¤asãti.' Atha kho ràjà Màgadho Ajàtasattu Vedehi-putto Bhaga- vato bhàsitaü abhinanditvà anumoditvà uññhày' àsanà Bhagavantaü abhivàdetvà padakkhiõaü katvà pakkàmi. 102. Atha kho Bhagavà acira-pakkantassa ra¤¤o Màga- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Gr imasmà ca. 2 Bp Gr omit the repetition. 3 Bp nikujjitaü. 4 Bp Gr bhante bhàgavatà. 5 Bp Gr taü. 6 Bp Gr omit. >/ #<[page 086]># %<86 SâMA¥¥A-PHALA-SUTTA. [D. ii. 102>% dhassa Ajàtasattu-Vedehi-puttassa\<*<1>*>/ bhikkhå àmantesi: "Khatàyaü bhikkhave ràjà, upahatàyaü bhikkhave ràjà. Sacàyaü bhikkhave ràjà pitaraü dhammikaü dhamma- ràjànaü jãvità na\<*<2>*>/ voropessatha, imasmiü yeva àsane\<*<3>*>/ virajaü vãta-malaü dhamma-cakkhuü uppajjissathàti.' Idam avoca Bhagavà, attamanà te bhikkhå Bhagavato bhàsitaü abhinandun ti. SâMA¥¥A-PHALA-SUTTAý. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Ajàtasattussa. 2 Scdt Gr. omit. 3 Sct àyatane; Gr àsatena. >/ #<[page 087]># %< 87>% [iii. Ambaññha Sutta.] 1.1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Kosa- lesu càrikaü caramàno mahatà bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi yena Icchànaïkalaü\<*<1>*>/ nàma Kosalànaü bràhmaõa-gàmo tad avasari. Tatra sudaü Bhagavà Icchànaïkale viharati Icchànaïkala-vana-saõóe. Tena kho pana samayena Bràhmaõo Pokkharasàdi\<*<2>*>/ Ukkañ- ñhaü ajjhàvasati sattussadaü satiõakaññhodakaü sadha¤- ¤aü ràja-bhoggaü\<*<3>*>/ ra¤¤à Pasenadi-kosalena dinnaü\<*<4>*>/ ràja- dàyaü\<*<5>*>/ brahma-deyyaü. 2. Assosi kho Bràhmaõo Pokkharasàdi: `Samaõo khalu bho Gotamo Sakya-putto Sakya-kulà pabbajito Kosalesu càrikaü caramàno mahatà bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi Icchànaïkalaü anuppatto Icchànaïkale viharati Icchànaïkala-vana-saõóe. Taü kho pana bhavantaü Gotamaü evaü kalyàõo kittisaddo abbhuggato\<*<6>*>/: "Iti pi so Bhagavà arahaü sammà-sambud- dho vijjà-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma-sàrathi satthà deva-manussànaü buddho bhagavà." So imaü lokaü {sadevakaü} samàrakaü sabrah- makaü sassamaõa-bràhmaõiü pajaü {sadeva-manussaü} sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedeti. So dhammaü deseti àdi-kalyàõaü majjhe kalyàõaü pariyosàna-kalyàõaü sàt- thaü\<*<7>*>/ savya¤janaü, kevala-paripuõõaü parisuddhaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp -galaü for -kalaü, throughout. 2 BB -sàti (so SS occasionally and Fausboll at SN p. 112. 3 Sc bhogyaü (as in iv. 2). 4 Sdmt dinna-. 5 Sc dàyàdaü (as in iv. 1). 6 See D. ii. 40. 7 Bp satthaü. >/ #<[page 088]># %<88 AMBAòòHA SUTTA. [D. iii. 1. 2>% brahmacariyaü pakàseti. Sàdhu kho pana tathà-råpànaü arahataü dassanaü hotãti.' 3. Tena kho pana samayena bràhmaõassa Pokkharasà- dissa Ambaññho màõavo\<*<1>*>/ antevàsã hoti ajjhàyako manta- dharo tiõõaü vedànaü pàragå sanighaõóu-keñubhànaü {sàkkhara-ppabhedànaü\<*<2>*>/} itihàsa-pa¤camànaü padako vey- yàkaraõo lokàyata-mahàpurisa-lakkhaõesu anavayo anu¤- ¤àta-pañi¤¤àto sake àcariyake tevijjake pàvacane: `Yam ahaü jànàmi taü tvaü jànàsi, yaü tvaü jànàsi tam ahaü jànàmãti.' 4. Atha kho bràhmaõo Pokkharasàdi Ambaññhaü màõa- vaü àmantesi: `Ayaü tàta Ambaññha samaõo Gotamo Sakyaputto Sakya-kulà pabbajito Kosalesu càrikaü cara- màno mahatà bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi Icchànaïkalaü anuppatto Icchànaïkale viharati Icchànaïkala-vana-saõóe. Taü kho pana bha- vantaü\<*<3>*>/ Gotamaü evaü kalyàõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavà arahaü sammà-sambuddho" . . . pe . . . brahmacariyaü pakàseti. Sàdhu kho pana tathà-råpànaü arahataü dassanaü hotãti. Ehi tvaü tàta Ambaññha yena samaõo Gotamo ten' {upasaükama}, upasaükamitvà samaõaü Gotamaü jànàhi yadi và taü bhavantaü Gotamaü tathà santaü yeva saddo abbhuggato yadi và no tathà, yadi và so bhavaü Gotamo tàdiso yadi và na tàdiso. Tathà mayaü taü bhavantaü Gotamaü vedissàmàti.' 5. `Yathà kathaü panàhaü bho taü bhavantaü Gotamaü jànissàmi yadi và taü bhavantaü Gotamaü tathà santaü yeva saddo abbhuggato yadi và no tathà, yadi và so bhavaü Gotamo tàdiso yadi và na tàdiso ti?' `âgatàni kho tàta Ambaññha amhàkaü mantesu dvat- tiüsa mahàpurisa-lakkhaõàni yehi samannàgatassa mahà- purisassa dve gatiyo bhavanti ana¤¤à. Sace agàraü ajjhà- vasati ràjà hoti cakkavatti dhammiko dhamma-ràjà càtur- anto vijitàvã janapadatthàvariyappatto satta-ratana-sam- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd mànavo, so throughout. 2 Bp sakkhara-pabhedànaü. 3 MSS. frequently bhagavantaü. >/ #<[page 089]># %% annàgato. Tass' imàni satta ratanàni bhavanti: seyya- thãdaü cakka-ratanaü hatthi-ratanaü assa-ratanaü maõi- ratanaü itthi-ratanaü gahapati-ratanaü pariõàyaka- ratanaü eva sattamaü. Paro sahassaü kho pan' assa puttà bhavanti sårà vãraïga-råpà parasenappamaddanà. So imaü pathaviü sàgara-pariyantaü adaõóena asatthena dhammena abhivijiya ajjhàvasati. Sace kho pana agàrasmà anagàriyaü pabbajati arahaü hoti sammà-sambuddho loke vivattacchaddo. Ahaü kho pana tàta Ambaññha mantànaü dàtà, tvaü mantànaü pañiggahetà ti.' 6. `Evaü bho ti' kho Ambaññho màõavo bràhmaõassa Pokkharasàdissa pañissutvà, uññhày' àsanà bràhmaõaü Pokkharasàdiü abhivàdetvà padakkhiõaü katvà vaëavà- rathaü àruyha sambahulehi màõavakehi saddhiü yena Icchànaïkala-vana-saõóo tena pàyàsi. Yàvatikà yànassa bhåmi yànena gantvà yànà paccorohitvà pattiko va àràmaü pàvisi. 7. Tena kho pana samayena sambahulà bhikkhå abbho- kase caïkamanti. Atha kho Ambaññho màõavo yena te bhikkhå ten' upasaükami, upasaükamitvà te bhikkhå etad avoca: `Kahaü nu kho bho etarahi so bhavaü Gotamo viharati? taü hi mayaü bhavantaü Gotamaü dassanàya idh' upasaükantà ti.' 8. Atha kho tesaü bhikkhånaü etad ahosi: `Ayaü kho Ambaññho màõavo abhi¤¤àta-kola¤¤o c' eva abhi¤¤àtassa ca bràhmaõassa Pokkharasàdissa antevàsã. Agaru kho pana Bhagavato evaråpehi kula-puttehi saddhiü kathà- sallàpo hotãti.' Te Ambaññhaü màõavaü etad avocuü: `Eso Ambaññha vihàro saüvuta-dvàro, tena appa-saddo upasaükamitvà ataramàno àlindaü pavisitvà ukkàsitvà aggalaü àkoñehi. Vivarissati te Bhagavà dvàran ti.' 9. Atha kho Ambaññho màõavo yena so vihàro saü- vuta-dvàro tena appa-saddo upasaükamitvà ataramàno àlindaü pavisitvà ukkàsitvà aggalaü àkoñesi. Vivari Bhagavà dvàraü, pàvisi Ambaññho màõavo. Màõavakà pi pavisitvà Bhagavatà saddhiü sammodiüsu sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekamantaü nisãdiüsu. Am- baññho pana màõavo caïkamanto pi nisinnena Bhagavatà \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 090]># %<90 AMBAòòHA SUTTA. [D. iii. 1. 9>% ka¤ci ka¤ci\<*<1>*>/ kathaü sàràõãyaü vãtisàreti, ñhito pi nisinnena Bhagavatà ka¤ci ka¤ci kathaü sàràõãyaü vãtisàreti. 10. Atha kho Bhagavà Ambaññha-màõavaü etad avoca: `Evaü nu kho te\<*<2>*>/ Ambaññha bràhmaõehi vuddhehi mahal- lakehi àcariya-pàcariyehi saddhiü kathà-sallàpo hoti yatha- yidaü\<*<3>*>/ caraü tiññhaü nisinnena mayà ka¤ci ka¤ci kathaü sàràõãyaü vãtisàresãti?' `No h' idaü bho Gotama. Gacchanto và hi bho Gotama gacchantena bràhmaõo bràhmaõena saddhiü sallapituü arahati, ñhito và hi bho {Gotama} ñhitena bràhmaõo bràhma- õena saddhiü sallapituü arahati, nisinno và hi bho Gotama nisinnena bràhmaõo bràhmaõena saddhiü sallapituü arahati, sayàno và hi bho Gotama sayànena bràhmaõo bràhmaõena saddhiü sallapituü arahati. Ye ca kho te bho Gotama muõóakà samaõakà ibbhà\<*<4>*>/ kiõhà\<*<5>*>/ bandhu- pàdàpaccà tehi pi me saddhiü evaü kathà-sallàpo hoti yathariva bhotà Gotamenàti.' 11. `Atthikavato kho pana te Ambaññha idh' àgamanaü ahosi, yày' eva kho pan' atthàya\<*<7>*>/ àgaccheyyàtho\<*<7>*>/ taü eva atthaü sàdhukam manasikareyyàtho.\<*<8>*>/ Avusitavà yeva kho pana Ambaññho màõavo, vusitavà-mànã\<*<9>*>/ kim a¤¤atra avusitattà ti.' 12. Atha kho Ambaññho màõavo Bhagavatà avusita\<*<10>*>/- vàdena vuccamàno kupito anattamano,\<*<11>*>/ Bhagavantaü yeva khuüsento\<*<12>*>/ Bhagavantaü yeva vambhento\<*<13>*>/ Bhagavantaü yeva upavadamàno: `Samaõo ca me bho Gotamo pàpiko bhavissatãti' Bhagavantaü etad avoca: `Caõóà bho Gotama Sakya-jàti, pharusà bho Gotama Sakya-jàti, lahusà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp here and below ki¤ci ki¤ci. 2 Scd omit kho; Bp omits te. 3 Sc Bp yathàyidam. 4 Sc imbhà. 5 Sc kinhà; Bp kaõhà (see iii. 2. 5). 7-7 Sct àgaccheyyata tame; Sm Bp àgaccheyyàtha. 8 Sc -eyyatothà; St -eyyatho; Bp -eyyàtha. See Ed. Muller, p. 110. 9 Scmt vusitavàtamàni; Sm vusitavatamànã; Bp vusitamàniti. 10 Sc repeats. 11 Sc repeats kup- anatt-. 12 Bp khuïsanto. 13 Bp vambhanto. >/ #<[page 091]># %% bho Gotama Sakya-jàti, rabhasà\<*<1>*>/ bho Gotama Sakya-jàti. Ibbhà santà ibbhà samànà na bràhmaõe sakkaronti na bràhmaõe garukaronti\<*<2>*>/ na bràhmaõe {mànenti} na bràhmaõe påjenti na bràhmaõe apacàyanti. Tayidaü bho Gotama {na cchannaü} tayidaü {na ppatiråpaü} yadime Sakyà ibbhà santà ibbhà samànà na bràhmaõe sakkaronti na bràhmaõe garukaronti na bràhmaõe mànenti na bràhmaõe påjenti na bràhmaõe apacàyantãti.' Iti ha Ambaññho màõavo idaü pañhamaü Sakkesu ibbha-vàdaü nipàtesi. 13. `Kim pana te Ambaññha Sakyà aparaddhun ti?' `Ekaü idàhaü bho Gotama samayaü àcariyassa bràhmaõassa Pokkharasàtissa kenacid eva karaõãyena {Kapilavatthuü} agamàsiü,\<*<3>*>/ yena Sakkànaü santhà- gàraü\<*<4>*>/ ten' upasaükamiü. Tena kho pana sama- yena sambahulà Sakyà c' eva Sakyà-kumàrà ca san- thàgàre uccesu àsanesu nisinnà honti a¤¤ama¤¤aü aïguli-patodakena\<*<5>*>/ sa¤jagghantà saïkãëantà, a¤¤adatthu mamaü yeva ma¤¤e va anojagghantà,\<*<6>*>/ na maü koci àsanena pi nimantesi. Tayidaü bho Gotama {na cchannaü} tayidaü {na ppañiråpaü} yad ime Sakyà ibbhà santà ibbhà samànà na bràhmaõe sakkaronti na bràhmaõe garukaronti na bràhmaõe mànenti na bràhmaõe påjenti na bràhmaõe apacàyantãti.' Iti ha Ambaññho màõavo idaü dutiyaü Sakkesu ibbha-vàdam nipàtesi. 14. `Lañukikà\<*<7>*>/ pi kho Ambaññha sakuõikà sake kulàvake kàmalàpinã hoti. Sakaü kho pan' etaü Ambaññha Sakyà- naü yad idaü Kapilavatthuü, na arahati\<*<8>*>/ yasmà Ambaññho imàya appamattàya\<*<9>*>/ abhisajjitun ti.' 15. `Cattàro 'me bho Gotama vaõõà, khattiyà bràhmaõà vessà suddà. Imesaü hi bho Gotama {catunnaü} vaõõànaü tayo vaõõà khattiyà ca vessà ca suddà ca a¤¤adatthu bràhmaõass' eva paricàrakà sampajjanti. Tayidaü bho \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct rahasà; Bp bhassà. 2 Bp garuükaronti twice. 3 Bp agamàsi. 4 Bp sandhàgàraü. 5 Bp patodakehi. 6 Bp anujagghantà. 7 St lavukikà; Bp leñukikà; Sc lañukàkikà. 8 Scmt Bp arahatà. 9 Scdt appattàya. >/ #<[page 092]># %<92 AMBAòòHA SUTTA. [D. iii. 1. 15>% Gotama nacchannaü tayidaü {na ppatiråpaü} yad ime Sakyà ibbhà santà ibbhà samànà na bràhmaõe sakkaronti na bràhmaõe garukaronti na bràhmaõe mànenti na bràhmaõe påjenti na bràhmaõe apacàyantãti.' Iti ha Ambaññho màõavo idaü tatiyaü Sakkesu ibbha-vàdaü nipàtesi. 16. Atha kho Bhagavato etad ahosi: `Atibàëhaü kho ayaü Ambaññho màõavo Sakkesu\<*<1>*>/ ibbha-vàdena nim- madeti.\<*<2>*>/ Yan nånàhaü gottaü puccheyyan ti.' Atha Kho Bhagavà Ambaññhaü màõavaü etad avoca: `Kathaü- gotto 'si Ambaññhàti?' `Kaõhàyano 'haü asmi bho Gotamàti.' {`Poràõaü} kho pana te Ambaññha màtàpettikaü nàma- gottaü anussarato\<*<3>*>/ ayya-puttà Sakyà bhavanti, dàsi-putto tvaü asi Sakyànaü. Sakyà kho pan' Ambaññha ràjànaü Okkàkaü pitàmahaü dahanti.\<*<4>*>/ Bhåta-pubbaü Ambaññha ràjà Okkàko yà sà mahesã piyà manàpà tassà puttassa rajjaü pariõàmetukàmo jeññha-kumàre raññhasmà pabbà- jesi, Okkàmukhaü\<*<5>*>/ Karaõóuü\<*<6>*>/ Hatthinãyaü\<*<7>*>/ Sãnipuraü.\<*<7>*>/ Te raññhasmà pabbàjità yattha Himavanta-passe pokkha- raõiyà tãre mahà sàka-saõóo\<*<8>*>/ tattha vàsaü kappesuü. Te jàti-sambheda-bhayà sakàhi bhaginãhi saddhiü {saüvà- saü} kappesuü. `Atha kho Ambaññha ràjà Okkàko amacce pàrisajje àmantesi: "Kahaü nu kho bho etarahi kumàrà samman- tãti?" "`Atthi deva Himavanta-passe pokkharaõiyà tãre mahà sàka-saõóo\<*<8>*>/ tatth' etarahi kumàrà sammanti. Te jàti- sambheda-bhayà sakàhi bhaginãhi saddhiü {saüvàsaü} kappentãti." `Atha kho Ambaññha ràjà Okkàko udànaü udànesi: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Sakyesu. 2 Scm nimmàddeti; Bp nimpàdeti nipàtesi. 3 Sct assarato; Bp anussàrato. 4 SS dissanti. 5 Bp Ukkàmukhaü. 6 Bp Karakaõóaü. 7 Sc Hatthinisiyàsãnipuran; Sm Hatthiniyàsãnãpuraü; Sdt Hatthiniyàsinipuraü; Bp Hatthinikàsinisåraü. 8 Bp sàkavana-saõóo (twice). >/ #<[page 093]># %% "Sakyà vata bho kumàrà, parama-sakyà vata bho kumàrà ti." `Tadagge kho pana\<*<1>*>/ Ambaññha Sakyà pa¤¤àyanti. So va Sakyànaü\<*<2>*>/ pubba-puriso. Ra¤¤o kho pana Ambaññha Okkàkassa Disà nàma\<*<3>*>/ dàsã ahosi. Sà kaõhaü\<*<4>*>/ janesi. Jàto Kaõho paccàbhàsi\<*<5>*>/: "Dhopetha\<*<6>*>/ maü amma, nahà- petha maü amma, imasmà maü amma asucismà parimo- cetha,\<*<7>*>/ atthàya vo bhavissàmãti." Yathà kho pana Am- baññha etarahi manussà pisàce\<*<8>*>/ pisàcà ti sa¤jànanti, evam eva kho Ambaññha tena samayena manussà pisàce pi\<*<9>*>/ Kaõhà ti sa¤jànanti. Te evam àhaüsu: "Ayaü sa¤- jàto\<*<10>*>/ paccàbhàsi.\<*<11>*>/ Kaõho jàto pisàco jàto ti." Tadagge\<*<12>*>/ kho pana Ambaññha Kaõhàyanà pa¤¤àyanti. So ca Kaõ- hàyanànaü pubba-puriso. Iti kho te Ambaññha poràõaü màtàpettikaü nàma-gottaü anussarato ayya-puttà Sakyà bhavanti, dàsi-putto tvam asi Sakyànan ti.' 17. Evaü vutte te\<*<13>*>/ màõavakà Bhagavantaü etadavocuü: `Mà bhavaü Gotama Ambaññhaü màõavaü atibàëhaü dàsi-putta-vàdena nimmàdesi, sujàto ca bho Gotama Am- baññho màõavo, kula-putto ca Ambaññho màõavo, bahus- sutoca Ambaññho màõavo, kalyàõa-vàkkaraõo\<*<14>*>/ ca Ambaññho màõavo, paõóito ca Ambaññho màõavo, pahoti ca Ambaññho màõavo bhotà\<*<15>*>/ Gotamena saddhiü asmiü vacane pati- mantetun\<*<16>*>/ ti.' 18. Atha kho Bhagavà te màõavake etad avoca: `Sace kho tumhàkaü màõavakà\<*<17>*>/ evaü hoti, "Dujjàto ca Am- baññho màõavo, akula\<*<18>*>/-putto ca Ambaññho màõàvo, appas- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd Bp pan' (always). 2 Bp so ca nesaü(as in Sum.). 3 Sc Scmt nàmasà. 4 Bp adds nàma. 5 Sc paccabhàsi; Bp paccàkàsi. 6 Sd posetha; Bp dhovatha. 7 St parimoca. 8 Sd Bp pisàce disvà. 9 Bp omits pi. 10 Bp jàto. 11 Sc paccayàbhàsi; Bp paccàkàsi. 12 Sct etadagge. 13 Bp Sc omit te. 14 Bp vakkaraõo here and below. 15 Scmt Bp bho; Sd go (but see 19). 16 Bp pañi- (twice). 17 Bp màõavakànaü. 18 Sd Bp akusala. >/ #<[page 094]># %<94 AMBAòòHA SUTTA. [D. iii. 1. 18>% suto ca Ambaññho màõavo, akalyàõa-vàkkaraõo ca Ambaññho màõavo, duppa¤¤o ca Ambaññho màõavo, na ca pahoti Ambaññho màõavo samaõena Gotamena saddhiü asmiü vacane patimantetun ti," tiññhatu Ambaññho màõavo, tumhe mayà saddhiü asmiü vacane mantavho.\<*<1>*>/ Sace pana tumhàkaü màõavakà\<*<2>*>/ evaü hoti: "Sujàto ca Ambaññho màõavo, kula-putto ca Ambaññho màõavo, bahussuto ca Ambaññho màõavo, kalyàõa-vàkkaraõo ca Ambaññho màõavo, paõóito ca Ambaññho màõavo, pahoti ca Ambaññho màõavo samaõena Gotamena saddhiü vacane patimante- tun ti," tiññhatha\<*<3>*>/ tumhe, Ambaññho màõavo mayà saddhiü mantetåti.'\<*<4>*>/ 19. `Sujàto ca bho Gotama Ambaññho màõavo, {kula- putto} ca Ambaññho màõavo, bahussuto ca Ambaññho màõavo, kalyàõa-vàkkaraõo ca Ambaññho màõavo, paõóito ca Ambaññho màõavo, pahoti ca Ambaññho màõavo sama- õena\<*<5>*>/ Gotamena saddhiü asmiü vacane patimantetuü. Tuõhã mayaü bhavissàma. Ambaññho màõavo bhotà\<*<6>*>/ Gotamena saddhiü asmiü vacane patimantetåti.' 20. Atha kho Bhagavà Ambaññhaü màõavaü etad avoca: `Ayaü kho pana te Ambaññha sahadhammiko pa¤ho àgacchati, akàmà vyàkàtabbo. Sace na\<*<7>*>/ vyàkaris- sasi a¤¤ena và a¤¤aü pañicarissasi, tuõhi và bhavissasi, pakkamissasi và, etth' eva te sattadhà\<*<8>*>/ muddhà phalissati. Taü kim ma¤¤asi Ambaññha? Kin ti te sutaü bràhma- õànam vuddhànaü mahallakànaü àcariya-pàcariyànaü bhàsamànànaü, kuto pabhutikà Kaõhàyanà, ko ca Kaõhà- yanànaü pubba-puriso ti?' Evaü vutte Ambaññho màõavo tuõhã ahosi. Dutiyam pi kho Bhagavà Ambaññhaü màõavaü etad avoca: `Taü kim ma¤¤asi Ambaññha? Kin ti te sutaü bràhmaõànam vuddhànaü mahallakànaü . . . pe . . . ko ca Kaõhàya- \<-------------------------------------------------------------------------- 1-1 Scm mantabbo St mantabhe, and omit asmiü vacane; Sd mantamho (see iv. 18). 2 Bp màõavakànaü. 3 Sct tiññhapetha. 4 Bp pañimantetåti. 5 Bp bhotà. 6 Sc bho (as before, 17). 7 Sct pana; Bp tvaü na. 8 Sd Bp omit te s-. >/ #<[page 095]># %% nànaü pubba-puriso ti?' Dutiyam pi kho Ambaññho màõavo tuõhã ahosi. Atha kho Bhagavà Ambaññhaü màõavaü etad avoca: `Vyàkarohi idàni Ambaññha, na dànite tuõhã-bhàvassa kàlo. Yo kho Ambaññha Tathàgatena yàva tatiyakaü\<*<1>*>/ saha- dhammikaü pa¤haü puññho na vyàkaroti, etth' ev' assa sattadhà muddhà phalissatãti.' 21. Tena kho pana samayena vajirapàõã yakkho mahan- taü ayo-kåñaü àdàya àdittaü sampajjalitaü {sajoti-bhåtaü} Ambaññhassa màõavassa upari vehàsaññhito\<*<2>*>/ hoti: `Sacà- yaü Ambaññho màõavo Bhagavatà yàva tatiyakaü saha- dhammikaü pa¤haü puññho na vyàkarissati etth' ev' assa sattadhà muddhaü phàlessàmãti.' Taü kho pana vajira- pàõiü yakkhaü Bhagavà c' eva passati Ambaññho ca màõavo. Atha kho Ambaññho màõavo taü disvà bhãto saüviggo loma-haññha-jàto Bhagavantaü yeva tàõaü gavesã Bhagavantaü yevaleõaü gavesã Bhagavantaü yeva saraõaü gavesã upanisãditvà Bhagavantaü etad avoca: `Kiü etaü bhavaü {Gotamo} àha? Puna bhavaü Gotamo bråmetåti.'\<*<3>*>/ `Taü kiü ma¤¤asi Ambaññha? Kin ti te sutaü bràh- maõànaü vuddhànaü mahallakànaü àcariya-pàcariyànaü bhàsamànànaü, kuto-pabhutikà Kaõhàyanà, ko ca Kaõ- hayanànaü pubba-puriso ti?' `Evam eva me\<*<4>*>/ bho Gotama sutaü yath' eva bhavaü\<*<5>*>/ Gotamo àha, tato-pabhutikà Kaõhàyanà, so ca Kaõhàyanà- naü pubba-puriso ti.' 22. Evaü vutte màõavakà unnàdino uccà-saddà mahà- saddà ahesuü: `Dujjàto kira bho Ambaññho màõavo, akula-putto kira bho Ambaññho {màõavo}, dàsi-putto kira bho Ambaññho màõavo Sakyànaü, ayya-puttà kira bho Ambaññhassa màõavassa Sakyà bhavanti. Dhamma-vàdiü yeva kira mayaü samaõaü Gotamaü apasàdetabbaü\<*<6>*>/ ama¤¤imhàti.' 23. Atha kho Bhagavato etad ahosi: `Atibàëhaü kho \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp tatiyaü (twice). 2 Bp vehàse dhito. 3 Bp bravitu ti. 4 Sdt Bp omit me. 5 Scm bho. 6 Bp apasàretabbaü. >/ #<[page 096]># %<96 AMBAòòHA SUTTA. [D. iii. 1. 23>% ime màõavakà Ambaññhaü màõavaü dàsi-putta-vàdena nimmàdenti, yan nånàham parimoceyyan ti.' Atha kho Bhagavà te màõavake etad avoca: `Mà kho tumhe màõa- vakà Ambaññhaü màõavaü atibàëhaü dàsi-putta-vàdena nimmàdetha. Uëàro so Kaõho isi\<*<1>*>/ ahosi. So dakkhiõaü janapadaü gantvà, brahme mante adhiyitvà ràjànaü Okkà- kaü\<*<2>*>/ upasaükamitvà Khuddaråpiü\<*<3>*>/ dhãtaraü yàci. Tassa ràjà Okkàko "ko {n'eva} rem' ayaü\<*<4>*>/ dàsi-putto samàno Khud- daråpiü dhãtaraü yàcatãti" kupito anattamano khurap- paü sannayhi.\<*<5>*>/ So taü khurappaü n' eva asakkhi mu¤ci- tuü no pañisaüharituü. Atha kho màõavakà amaccà pàrisajjà Kaõhaü isiü upasaükamitvà etad avocuü: "`Sotthi bhadante hotu ra¤¤o, sotthi bhadante hotu ra¤¤o ti." "`Sotthi bhavissati ra¤¤o api ca ràjà yadi adho khurap- paü mu¤cissati, yàvatà ra¤¤o vijitaü ettàvatà pañhaviü udrãyissatãti." "`Sotthi bhadante hotu ra¤¤o, sotthi janapadassàti." "`Sotthi bhavissati ra¤¤o sotthi janapadassa, api ca ràjà yadi uddhaü khurappaü mu¤cissati, yàvatà ra¤¤o vijitaü ettàvatà satta vassàni devo na vassissatãti." "`Sotthi bhadante hotu ra¤¤o, sotthi janapadassa, devo ca vassatåti." "`Sotthi bhavissati ra¤¤o, sotthi janapadassa, devo ca vassissati, api ca ràjà jeññha-kumàre khurappaü pañiññhà- petu, sotthi kumàro pallomo bhavissatãti." `Atha kho màõavakà amaccà {Okkàkassa} àrocesuü: "Okkàko jeññha-kumàre khurappaü patiññhàpetu, sotthi kumàro pallomo bhavissatãti." Atha kho ràjà Okkàko jeññha- kumàre khurappaü patiññhàpesi, sotthi kumàro pallomo sambhavi. Atha kho tassa ràjà Okkàko bhãto\<*<6>*>/ brahma- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc itthi. 2 Bp adds upasaükami. 3 Sct the third time Muddaråpiü; Sd thrice Muddaråpaü; Bp thrice Maddarupi. 4 Bp ko nevaü re ayaü; Sd mayhaü. 5 Sd sannayihi; St Bp sannahi. 6 Bp adds saüviggo loma-hàttha-jàto. >/ #<[page 097]># %% daõóena tajjito Khuddaråpiü dhãtaraü adàsi. Mà kho tumhe màõavakà {Ambaññhaü} màõavaü atibàëhaü dàsi- putta-vàdena nimmàdetha. Uëàro so Kaõho isi ahosãti.' 24. Atha kho Bhagavà Ambaññhaü màõavaü àmantesi: `Taü kim ma¤¤asi Ambaññha? Idha khattiya-kumàro bràhmaõa-ka¤¤àya saddhiü saüvàsaü kappeyya. Tesaü saüvàsam anvàya putto jàyetha. Yo so khattiya-kumàrena bràhmaõa-ka¤¤àya putto uppanno api nu so labhetha bràh- maõesu àsanaü và udakaü và ti?' `{Labhetha} bho Gotama.' `Api nu naü bràhmaõà {bhojeyyuü} saddhe và thàlipàke và ya¤¤e và pàhuõe và ti?' "Bhojeyyuü bho Gotama.' `Api nu naü bràhmaõà mante vàceyyuü và no và ti?'\<*<1>*>/ `Vàceyyuü bho Gotama.' `Api nu 'ssa itthãsu àvañaü và assa anàvañaü và ti?' `Anàvañaü hi' ssa bho Gotama.' `Api nu naü khattiyà khattiyàbhisekena abhisi¤ceyyun ti?' `No h' etaü\<*<2>*>/ bho Gotama.' `Taü kissa hetu?' `Màtito hi bho Gotama anuppanno\<*<3>*>/ ti.' 25. `Taü kim ma¤¤asi Ambaññha? Idha bràhmaõa- kumàro khattiya-ka¤¤àya saddhiü saüvàsaü kappeyya. Tesaü saüvàsaü anvàya putto jàyetha. Yo so bràhmaõa- kumàrena khattiya-ka¤¤àya putto uppanno api nu so labhetha bràhmaõesu àsanaü và udakaü và ti?' `Labhetha bho Gotama.' `Api nu naü bràhmaõà bhojeyyuü saddhe và thàlipàke và ya¤¤e và pàhuõe và ti?' `Bhojeyyuü bho Gotama.' `Api nu naü bràhmaõà mante vàceyyuü và no và ti?' `Vàceyyuü bho Gotama.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp và ti n' evàti (but see 27). 2 Bp no hi, and below no h' idaü. 3 Sdm anuppannà; Bp anupasampanno (here and in 25). >/ #<[page 098]># %<98 AMBAòòHA SUTTA. [D. iii. 1. 25>% `Api nu 'ssa itthãsu àvañaü và assa anàvañaü và ti?' `Anàvañaü hi 'ssa bho Gotama.' `Api nu khattiyà khattiyàbhisekena abhisi¤ceyyunti?' `No h' etaü bho Gotama.' `Taü kissa hetu?' `Pitito hi bho Gotama anuppanno ti.' 26. `Iti kho Ambaññha itthiyà và\<*<1>*>/ itthiü karitvà purisena và purisaü karitvà khattiyà va seññhà hãnà bràhmaõà. Taü kim ma¤¤asi Ambaññha? Idha bràh- maõà bràhmaõaü kismicid\<*<2>*>/ eva pakaraõe khura-muõóaü karitvà assa-puñena\<*<3>*>/ vadhitvà raññhà và nagarà và pab- bàjeyyuü. Api nu so labhetha bràhmaõesu àsanaü và udakaü và ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `Api nu naü bràhmaõà bhojeyyuü saddhe và thàlipàke và ya¤¤e và pàhuõe và ti?' `No h' idaü bho Gotama.' Api nu naü bràhmaõà mante vàceyyuü và no và ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `Api nu 'ssa itthãsu àvañaü và assa anàvañaü và ti?' `âvañaü hi 'ssa bho Gotama.' 27. `Taü kim ma¤¤asi Ambaññha? Idha khattiyà khattiyaü kismicid eva pakaraõe khura-muõóaü karitvà assa-puñena vadhitvà raññhà và nagarà và pabbàjeyyuü. Api nu so {labhetha} bràhmaõesu àsanaü và udakaü và ti?' `{Labhetha} bho Gotama.' `Api nu naü bràhmaõà bhojeyyuü saddhe và thàlipàke và ya¤¤e và pàhuõe và ti?' `Bhojeyyuü bho Gotama.' `Api nu naü bràhmaõà mante vàceyyuü và no và ti?' `Vàceyyuü bho Gotama.' `Api nu 'ssa itthãsu àvañaü và assa anàvañaü và ti?' `{Anàvañaü} hi 'ssa bho Gotama.' `Ettàvatà kho Ambaññha khattiyo parama-nihãnataü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit và. 2 St kismi¤cid; Scm kismãcid (and so each in 27). 3 See A. iv. 242. 3. >/ #<[page 099]># %% patto hoti yad eva naü khattiyà khura-muõóaü karitvà assa-puñena vadhitvà raññhà và nagarà và pabbàjenti. Iti kho Ambaññha yadà pi khattiyo parama-nihãna- taü patto hoti tadà pi khattiyà va seññhà hãnà bràhmaõà. 28. `Brahmunà pi esà Ambaññha {Sanaükumàreõa}\<*<1>*>/ gàthà bhàsità: Khattiyo seññho jane tasmiü ye\<*<2>*>/ gotta-pañisàrino. {Vijjà-caraõa}-sampanno so seññho deva-mànuse ti. Sà kho pan' esà Ambaññha brahmunà Sanaü-kumàrena gàthà sugãtà na duggãtà subhàsità na dubbhàsità attha- saühitàna\<*<3>*>/ anattha-saühità anumatà mayà pi.\<*<4>*>/ Aham pi Ambaññha evaü vadàmi: Khattiyo seññho {jane tasmiü} ye\<*<5>*>/ gotta-pañisàrino {Vijjà-caraõa}-sampanno so seññho deva-mànuse ti.' Bhàõavàraü Pañhamaü. 2.1. `Katamaü pana taü bho Gotama {caraõaü}, kata- mà\<*<6>*>/ sà vijjà ti?' `Na kho Ambaññha anuttaràya vijjà-caraõa-sampadàya jàti-vàdo và vuccati, gotta-vàdo và vuccati, màna-vàdo và\<*<7>*>/ vuccati: "Arahasi và maü tvaü na và maü tvaü arahasãti." Yattha kho Ambaññha àvàho và hoti vivàho và hoti àvàha-{vivàho} và hoti etth' etaü vuccati jàti-vàdo iti pi, gotta-vàdo iti pi, màna-vàdo iti pi: "Arahasi và maü tvaü na và maü tvaü arahasãti." Ye hi keci Ambaññha jàti-vàda-vinibandhà và gotta-vàda-vinibandhà và màna-vàda-vinibandhà và àvàha-vivàha-vinibandhà và, àrakà te anuttaràya vijjà-caraõa-sampadàya. Pahàya kho Ambaññha jàti-vàda-vinibandha¤ ca gotta-vàda- vinibandha¤ ca màna-vàda-vinibandha¤ ca àvàha-vivàha- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Sena-. 2 Sct yo. 3 Sd no. 4 Bp omits pi. This 28 recurs so far at M. I. 358, and the verse at S. vi. 2. 1; xxi. 11. 5 Sc yo. 6 Bp adds ca pana (see ii. 2). 7 Smt omit these và' s. >/ #<[page 100]># %<100 AMBAòòHA SUTTA. [D. iii. 2. 1>% vinibandha¤ ca anuttaràya vijjà-caraõa-sampadàya sacchi- kiriyà hotãti.' 2. `Katamaü pana taü bho Gotama caraõaü, katamà\<*<1>*>/ sà vijjà ti?' `Idha Ambaññha Tathàgato loke uppajjati arahaü sam- màsambuddho . . . pe . . . [yathà {Sàma¤¤a-phalaü} evaü vitthàretabbaü] . . . evaü kho Ambaññha bhikkhu sãla- sampanno hoti.'\<*<2>*>/ ` . . . pe\<*<3>*>/ . . . pañhamajjhànaü upasampajja viharati. Idam pi 'ssa hoti caraõasmiü.'\<*<4>*>/ . . . pe\<*<5>*>/ . . . catut- thajjhànaü upasampajja viharati. Idam pi 'ssa hoti caraõasmiü. Idaü kho taü Ambaññha caraõaü. ` . . . pe\<*<6>*>/ . . . ¤àõa-dassanàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti . . . pe\<*<7>*>/ . . . Idam pi 'ssa hoti vijjàya . . . pe\<*<8>*>/ . . . nàparaü itthattàyàti pajànàti. Idam pi 'ssa hoti vijjàya. Ayaü kho sà Ambaññha vijjà. `Ayaü vuccati Ambaññha bhikkhu\<*<9>*>/ vijjà-sampanno iti pi caraõa-sampanno iti pi vijjà-caraõa-sampanno iti pi.\<*<9>*>/ Imàya ca Ambaññha\<*<10>*>/ vijjà-caraõa-sampadàya a¤¤à vijja- sampadà caraõa-sampadà uttaritarà và paõãtatarà và n' atthi. 3. `Imàya kho Ambaññha anuttaràya vijjà-caraõa- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp adds ca (see last ). 2 D. ii. 40-63. 3 D. ii. 64-75, but possibly only the passage at D. ii. 75 beginning so vivicc' eva is meant. 4 Sd sãlasmiü (but see Sum.). 5 D. ii. 77-81, but possibly only the description of the Jhànas in the first lines of D. ii. 77, 79, 81, is to be repeated here. 6 Only Sm has this pe. 7 D. ii. 83. 8 D. ii. 84-98, but possibly only 85, 87, 89, 91, 93, 95, 97. 9-9 SS vijjà-caraõa-sampanno iti pi caraõa-sampanno iti pi. 10 Bp vijjà-sampadàya ca caraõa-sampadàya ca a¤¤à vijjà-sampadà ca caraõa-sampada ca. It is this imitation of the closing phrase of D. ii. 98 Which makes us think that the Whole of D. ii. 40-98 is meant to be repeated here with the necessary changes. >/ #<[page 101]># %% sampadàya cattàri apàya-mukhàni bhavanti. Katamàni cattàri? Idha Ambaññha ekacco samaõo và bràhmaõo và imaü yeva anuttaraü vijjà-caraõa-sampadaü anabhi- sambhuõamàno khàri-vividham\<*<1>*>/ àdàya ara¤¤e vanam\<*<2>*>/ ajjhogàhati\<*<3>*>/ "pavatta-phala-bhojano {bhavissàmãti}." So a¤¤adatthu vijjà-caraõa-sampannass' eva paricàrako\<*<4>*>/ sampajjati. Imàya kho Ambaññha anuttaràya vijja-caraõa- sampadàya idaü pathamaü apàya-mukhaü bhavati. `Puna ca paraü Ambaññha idh' ekacco samaõo và bràh- maõo và ima¤ ca anuttaraü vijjà-caraõa-sampadaü anabhisambhuõamàno, pavattaphala-bhojanata¤ ca anabhi- sambhuõamàno, kuddàla-{piñakaü}\<*<5>*>/ àdàya ara¤¤e vanam\<*<6>*>/ ajjhogàhati "kandamålaphala-bhojano bhavissàmãti." So a¤¤adatthu vijjà-caraõa-sampannass' eva paricàrako\<*<7>*>/ sampajjati. Imàya kho Ambaññha anuttaràya vijjà-caraõa- sampadàya idaü dutiyaü apàya-mukhaü bhavati. `Puna ca paraü Ambaññha idh' ekacco samaõo và bràhmaõo và imaü c' eva anuttaraü vijjà-caraõa-sampa- daü anabhisambhuõamàno, pavattaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamàno, kandamålaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamàno, gàma-sàmantaü và nigama- sàmantaü và agyàgàraü karitvà aggiü paricaranto acchati. So a¤¤adatthu vijjà-caraõa-sampannass' eva paricàrako sampajjati. Imàya kho Ambaññha anuttaràya vijjà-caraõa-sampadàya idaü tatiyaü apàya-mukhaü bhavati. `Puna ca paraü Ambaññha idh' ekacco samaõo và bràhmaõo và ima¤ c' eva anuttaraü vijjà-caraõa-sampadaü anabhisambhuõamàno, pavattaphala-bhojanata¤ ca anabhi- sambhuõamàno, kandamålaphala-bhojanata¤ ca anabhi- sambhuõamàno, aggi-paricariya¤ ca anabhisambhuõamàno, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc khàtaü vividham; Bp kharividhaü. 2 Bp ara¤¤àyatanaü (but see below). 3 So all MSS. twice (see 4). 4 Sc parivàr- (throughout). 5 St kuddàla-pãñhakaü. 6 Bp àra¤¤avanaü (and so always afterwards). 7 Sct parivàr-. >/ #<[page 102]># %<102 AMBAòòHA SUTTA. [D. iii. 2. 3>% càtummahàpathe catudvàraü agàraü\<*<1>*>/ karitvà acchati: "Yo imàhi catuhi disàhi àgamissati samaõo và bràhmaõo va tam ahaü yathà sattiü\<*<2>*>/ yathà balaü\<*<3>*>/ pañipåjes- sàmãti." So a¤¤adatthu vijjà-caraõa-sampannass' eva paricàrako sampajjati. Imàya kho Ambaññha anuttaràya vijjà-caraõa-sampadàya idaü catutthaü apàya-mukhaü bhavati. `Imàya kho Ambaññha anuttaràya vijjà-caraõa-sampa- dàya imàni {cattàri} apàya-mukhàni bhavanti. 4. `Taü kim ma¤¤asi Ambaññha? Api nu tvaü imàya anuttaràya vijjà-caraõa-sampadàya sandissasi sàcariyako ti?' `No h' idaü bho Gotama. Ko càhaü bho Gotama sà- cariyako, kà ca anuttarà vijjà-caraõa-sampadà? âra- ko 'haü\<*<4>*>/ bho Gotama anuttaràya vijjà-caraõa-sampadàya sàcariyako ti.' `Taü kim ma¤¤asi Ambaññha? Api nu tvaü ima¤ c' eva anuttaraü vijjà-caraõa-sampadaü anabhisambhuõa- màno khàri-vividhaü àdàya\<*<5>*>/ ara¤¤e vanam ajjhogàhasi\<*<6>*>/ "sàcariyako pavatta-phala-bhojano bhavissàmàti?"' `No h' idaü bho Gotama.' `Taü kim ma¤¤asi Ambaññha? Api nu tvaü ima¤ c' eva anuttaraü vijjà-caraõa-sampadaü anabhisambhuõa- màno pavattaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamàno kuddàla-piñakaü àdàya ara¤¤e vanam ajjhogàhasi "sàcariyako kandamålaphala-bhojano bhavissàmàti."' `No h' idaü bho Gotama.' `Taü kim ma¤¤asi Ambaññha? Api nu tvaü imaü c' eva anuttaraü vijjà-caraõa-sampadaü anabhisambhuõa- màno, pavattaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõa- màno, kandamålaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõa- màno, gàma-sàmantaü và nigama-sàmantaü và agyàgàraü karitvà aggiü paricaranto acchasi sàcariyako ti?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp agyàgàraü; Sd àgàraü (here and below). 2 Bp satthiü. 3 Bp phalaü. 4 Bp àrakàhaü. 5 Sd khàriü vividham àdàya; Bp khàri-vidham àdàra. 6 So all MSS. twice. >/ #<[page 103]># %% `No h' idaü bho Gotama.' `Taü kim ma¤¤asi Ambaññha? Api nu tvaü ima¤ c' eva anuttaraü vijjà-caraõa-sampadaü anabhisambhuõa- màno, pavattaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamàno, kandamålaphala-bhojanata¤ ca anabhisambhuõamàno, aggi-paricariya¤ ca anabhisambhuõamàno, càtummahà- pathe catudvàraü agàraü karitvà acchasi sàcariyako: "Yo imàhi catuhi disàhi àgamissati samaõo và bràhmaõo và taü mayaü yathà sattiü yathà balaü pañipåjessàmàti"?' `No h' idaü bho Gotama.' 5. `Iti kho Ambaññha imàya c' eva tvaü\<*<1>*>/ anuttaràya vijjà-caraõa-sampadàya parihãnako\<*<2>*>/ sàcariyako, ye c' ime anuttaràya vijjà-caraõa-sampadàya cattàri apàya-mukhàni bhavanti tato c' asi\<*<3>*>/ parihãno sàcariyako, bhàsità kho pana te esà Ambaññha àcariyena bràhmaõena Pokkharasàtinà vàcà: "Ke ca muõóakà\<*<4>*>/ samaõakà ibbhà kiõhà\<*<5>*>/ bandhu- padàpaccà, kà ca tevijjànaü bràhmaõànaü sàkacchà"\<*<6>*>/ ti attanà àpàyiko\<*<7>*>/ pi aparipåramàno. Pass' Ambaññha yàva aparaddha¤ ca te idaü àcariyassa bràhmaõassa Pok- kharasàtissa. 6. `Bràhmaõo kho pan' Ambaññha Pokkharasàdi ra¤¤o Pasenadissa Kosalassa dattikaü {bhu¤jati}. Tassa ràjà Pasenadi Kosalo sammukhã-bhàvaü pi na dadàti. Yadà pi tena manteti tiro dussan tena manteti. Yassa kho pan' Ambaññha dhammikaü payataü\<*<8>*>/ bhikkhaü patigaõheyya,\<*<9>*>/ kathaü tassa ràjà Pasenadi Kosalo sammukhã-bhàvaü pi na dadeyya? Pass' Ambaññha yàva aparaddha¤ ca te idaü àcariyassa bràhmaõassa Pokkharasàtissa. 7. `Taü kim ma¤¤asi Ambaññha? Idha ràjà Pasenadi Kosalo hatthi-gãvàya và nisinno assapiññhe và nisinno rathåpatthare và ñhito uggehi và {ràja¤¤ehi} và ka¤cid eva \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit. 2 Bp parihãno. 3 Sd adds yà; Bp ca tvaü. 4 Sd mundakà; Sc muddhakà; Bp muddakà. 5 St kiõhaü (see ante, D. iii. 1. 11); Bp kaõhà; Sc kinhà. 6 Bp sàgacchà. 7 Bp Sc apàyiko. 8 Sd Bp payàtam. 9 All MSS. t, not ñ. >/ #<[page 104]># %<104 AMBAòòHA SUTTA. [D. iii. 2. 7>% mantanaü\<*<1>*>/ manteyya. So tamhà padesà apakkamma ekamante tiññheyya atha àgaccheyya suddo và sudda-dàso và. So tasmiü padese ñhito tad eva mantanaü manteyya: "Evaü pi ràjà Pasenadi Kosalo abhàsi." Api nu so ràjà-bhaõitaü và bhaõati, ràjà-mantanaü và manteti, tàvatà\<*<2>*>/ so assa ràjà và ràja-matto\<*<3>*>/ và ti?' `No h' idaü bho Gotama.' 8. `Evam eva kho tvaü Ambaññha: "Ye te ahesuü bràhmaõànaü pubbakà isayo mantànaü kattàro mantànaü pavattàro yesam idaü etarahi bràhmaõà {poràõaü} manta\<*<4>*>/- padaü\<*<5>*>/ gãtaü pavuttaü\<*<6>*>/ samihitaü tad anugàyanti tad anubhàsanti bhàsitaü anubhàsanti vàcitaü anuvàcenti -- seyyathãdam Aññhako\<*<7>*>/ Vàmako Vàmadevo Vessàmitto Yamataggi\<*<8>*>/ Aïgiraso Bhàradvàjo Vàseññho Kassapo Bhagu -- tyàhaü mante adhiyàmi sàcariyako" ti\<*<9>*>/ tàvatà tvaü bhavissasi isi và isittàya và pañipanno ti n' etaü ñhànaü vijjati. 9. `Taü kim ma¤¤asi Ambaññha? Kinti te sutaü bràhmaõànaü vuddhànaü mahallakànaü àcariya-pàcariyà- naü bhàsamànànaü? Ye te ahesuü bràhmaõànaü pub- bakà isayo mantànaü kattàro mantànaü pavattàro yesaü idaü etarahi bràhmaõà poràõaü manta\<*<10>*>/-padaü gãtaü pavuttaü samihitaü tad anugàyanti tad anubhàsanti bhàsitaü anubhàsanti vàcitaü anuvàcenti -- seyyathãdaü Aññhako Vàmako {Vàmadevo} Vessàmitto Yamataggi Aïgi- raso Bhàradvàjo Vàseññho Kassapo Bhagu -- evaü su te sunahàtà\<*<11>*>/ suvilittà kappita-kesa-masså àmutta-màlàbha- raõà\<*<12>*>/ odàta-vattha-vasanà pa¤cahi kàmaguõehi samap- pità samaïgi-bhåtà paricàrenti seyyathà pi tvaü etarahi sàcariyako ti?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct mantaü. 2 Bp ettàvatà. 3 Bp ràjaü matto. 4 Sct mantaü. 5 Sc patta-. 6 Bp pavattaü. 7 See Tevijja Sutta, 13, and `Vinaya Texts,' ii. 130. 8 Sm Yamadaggã 9 Scmt omit ti. 10 Bp Sct mantaü. 11 Bp nhàtà; Sc evaü tesu bhoto. 12 Bp maõi-kuõóalàbharanà; Sc amutta-màlà. >/ #<[page 105]># %% `No h' idaü bho Gotama.' 10. `\<*<1>*>/Evaü su te sàlãnaü odanaü\<*<2>*>/ vicita-kàëakaü aneka- såpaü aneka-bya¤janaü paribhu¤janti seyyathà pi tvaü etarahi sàcariyako ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `\<*<3>*>/ Evaü su te veñhaka-nata-passàhi nàrãhi paricàrenti seyyathà pi tvaü etarahi sàcariyako ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `\<*<4>*>/ Evaü su te kutta-vàlehi vaëavà-ratheni dãghàhi pato- da-laññhãhi\<*<5>*>/ vàhane \<*<6>*>/vitudantà vicaranti\<*<6>*>/ seyyathà pi tvaü etarahi sàcariyako ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `\<*<7>*>/ Evaü su te ukkiõõa-parikhàsu\<*<8>*>/ okkhitta-palighàsu\<*<9>*>/ nagaråpakàrikàsu dãghàsi-baddhehi\<*<10>*>/ purisehi rakkhàpenti seyyathà pi tvaü etarahi sàcariyako ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `\<*<11>*>/ Iti kho Ambaññha n' eva tvaü isi na pana isittàya pañipanno sàcariyako. Yassa\<*<12>*>/ kho pana Ambaññha mayi kaïkhà và vimati và, so maü pa¤hena, ahaü veyyà- karaõena sobhissàmãti.'\<*<13>*>/ 11. Atha kho Bhagavà vihàrà nikkhamma caïkamaü abbhuññhàsi. Ambaññho pi màõavo vihàrà nik- khamma caïkamaü abbhuññhàsi. Atha kho Ambaññho màõavo Bhagavantaü caïkamantaü anucaïkamamàno Bhagavato kàye dvattiüsa mahàpurisa-lakkhaõàni sam- mannesi. Addasà kho Ambaññho màõavo Bhagavato kàye dvattiüsa mahàpurisa-lakkhaõàni yebhuyyena ñhapetvà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp inserts pa for kinti te sutaü . . . Bhagu. 2 Bp inserts bhucimaüsupabhecanaü. 3 Bp inserts pa as above. 4 Bp inserts pa as above; Sc omits this paragraph. 5 St patodayaññhàhi- 6-6 Bp vitudentà. 7 Bp inserts pa as above. 8 Sd parikàsu; Bp paridàsu. 9 Sd phalighàsu. 10 Bp vudhehi. 11 Bp inserts la. 12 Scm yassa và. 13 Bp sovissàmãti; Sc sossàmãti; Sdt soladdhissàmãti; Sm sobhissàmãti. >/ #<[page 106]># %<106 AMBAòòHA SUTTA. [D. iii. 2. 11>% dve. Dvãsu mahàpurisa-lakkhaõesu kaïkhati vicikicchati nàdhimuccati na sampasãdati, kosohite ca vattha-guyhe pahåta-jivhatàya ca. 12. Atha kho Bhagavato etad ahosi: `Passati kho me ayaü Ambaññho màõavo dvattiüsa mahàpurisa-lakkhaõàni yebhuyyena ñhapetvà dve. Dvãsu mahàpurisa-lakkhaõesu kaïkhati vicikicchati nàdhimuccati na sampasãdati, kosohite ca vattha-guyhe pahåta-jivhatàya càti.' Atha kho Bhagavà tathàråpaü iddhàbhisaükhàraü abhisaükhàsi yathà addasa Ambaññho màõavo Bhagavato kosohitaü vattha-guyhaü. Atha kho Bhagavà jivhaü ninnàmetvà ubho pi kaõõa-sotàni anumasi pañimasi, ubho pi nàsika-sotàni anumasi pañimasi, kevalam pi nalàña- maõóalaü jivhàya chàdesi.\<*<1>*>/ Atha kho Ambaññhassa màõavassa etad ahosi:-- `Samannàgato kho samaõo Gotamo dvattiüsa mahàpurisa- lakkhaõehi paripuõõehi no aparipuõõehãti.' Bhagavantaü etad avoca: `Handa ca dàni mayaü bho Gotama gac- chàma, bahu-kiccà mayaü bahu-karaõãyà ti.' `Yassà dàni tvaü Ambaññha kàlaü ma¤¤asãti.' Atha kho Ambaññho {màõavo} vaëavà-rathaü àruyha pakkàmi. 13. Tena kho pana samayena bràhmaõo Pokkharasàdi Ukkaññhàya nikkhamitvà mahatà bràhmaõa-gaõena sad- dhiü sake àràme nisinno hoti, Ambaññhaü yeva màõavaü patimànento. Atha kho Ambaññho màõavo yena sako àràmo tena pàyàsi. Yàvatikà yànassa bhåmi yànena {gantvà} yànà paccorohitvà pattiko va yena bràhmaõo Pokkharasàdi ten' upasaükami, upasaükamitvà bràhmaõaü Pokkharasàdiü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho {Ambaññhaü} màõavaü bràhmaõo Pokkharasàdi etad avoca:-- 14. `Kacci tàta Ambaññha addasa taü bhavantaü Gota- man ti?' `Addasàma kho mayaü bho taü bhavantaü Gotaman ti.' `Kacci tàta Ambaññha taü bhavantaü Gotamaü tathà- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp pañicchàdesi (and so in 19). >/ #<[page 107]># %% santaü yeva saddo abbhuggato, no a¤¤athà? Kacci pana so bhavaü Gotamo tàdiso, no a¤¤àdiso\<*<1>*>/ ti?' `Tathà-santaü yeva bho taü bhavantaü Gotamaü tathà saddo abbhuggato, no a¤¤athà. Tàdiso ca bho so bhavaü Gotamo, no a¤¤àdiso.\<*<2>*>/ Samannàgato ca bho so bhavaü Gotamo dvattiüsa mahàpurisa-lakkhaõehi pari- puõõehi no aparipuõõehãti.' `Ahu pana te tàta Ambaññha samaõena Gotamena saddhiü kocid eva kathà-sallàpo ti?' `Ahu me bho samaõena Gotamena saddhiü kocid eva kathà-sallàpo ti.' `Yathà kathaü pana te tàta Ambaññha ahu samaõena Gotamena saddhiü kocid eva kathà-sallàpo ti?' Atha kho Ambaññho màõavo yàvatako ahosi Bhagavatà saddhiü kathà-sallàpo taü sabbaü\<*<3>*>/ bràhmaõassa Pokkha- rasàdissa àrocesi. 15. Evaü vutte bràhmaõo Pokkharasàdi Ambaññhaü màõavaü etad avoca: `Aho vata re amhàkaü paõóitaka, aho vata re amhàkaü bahussutaka, aho vata re amhàkaü tevijjaka! Evaråpena kira bho puriso atthacarakena kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppajjeyya. Yad\<*<4>*>/ eva kho tvaü Ambaññha taü bhavantaü Gotamaü evaü àsajja àsajja avacàsi, atha kho so bhavaü Gotamo amhehi\<*<5>*>/ pi evaü upanãyya upanãyya\<*<6>*>/ avaca. Aho vata re amhàkaü paõóitaka, aho vata re amhàkaü bahussutaka, aho vata re amhàkaü tevijjaka\<*<7>*>/ ! Evaråpena kira bho puriso atthacarakena kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatim vinipàtaü nirayaü uppajjeyyàti.' So kupito anattamano Ambaññhaü màõavaü padasà yeva pavattesi, icchati ca tàvad eva Bhagavantaü dassa- nàya upasaükamituü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc a¤¤athàdiso. 2 Bp a¤¤atàdiso. 3 Scmt omit taü (but not in 17). 4 Scd yàvad. 5 Scm aggamhehi. 6 Sd Bp upaneyya ( comp. A. iii. 60. 7; M. i. 251). 7 Sd Bp -kà . . . -kà . . . -kà (twice). >/ #<[page 108]># %<108 AMBAòòHA SUTTA. [D. iii. 2. 16>% 16. Atha kho te bràhmaõà bràhmaõaü Pokkharasàdiü etad avocuü: `Ativikàlo kho bho ajja samaõaü Gota- maü dassanàya\<*<1>*>/ upasaükamituü, sve\<*<2>*>/ dàni bhavaü Pokkharasàdi samaõaü Gotamaü dassanàya\<*<3>*>/ upasaü- kamissatãti.' Evaü\<*<4>*>/ kho bràhmaõo Pokkharasàdi sake nivesane {paõã- taü} khàdaniyaü bhojaniyaü pañiyàdetvà\<*<5>*>/ yànesu àropetvà ukkàsu dhàrãyamànàsu Ukkaññhàya niyyàsi, yena Icchà- naïkala-vana-saõóo tena pàyàsi. Yàvatikà yànassa bhåmi yànena gantvà, yànà paccorohitvà pattiko va yena Bhagavà ten' upasaükami. Upasaükamitvà {Bhagavatà} saddhiü sammodi sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà, ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho bràhmaõo Pokkharasàdi Bhagavantaü etad avoca:-- 17. `âgama\<*<6>*>/ nuvidha\<*<7>*>/ bho Gotama amhàkaü antevàsã Ambaññho màõavo ti?' `âgamà kho te idha\<*<8>*>/ bràhmaõa antevàsã Ambaññho màõavo ti.' `Ahu pana te bho Gotama Ambaññhena màõavena sad- dhiü koci\<*<9>*>/ kathà-sallàpo ti?' `Ahu kho me bràhmaõa Ambaññhena màõavena saddhiü kocid eva kathà-sallàpo ti.' `Yathà kathaü pana te bho Gotama ahu Ambaññhena màõavena saddhiü kocid eva kathà-sallàpo ti?' Atha kho Bhagavà yàvatiko ahosi Ambaññhena màõa- vena saddhiü kathà-sallàpo taü sabbaü bràhmaõassa Pokkharasàtissa àrocesi. Evaü vutte bràhmaõo Pokkharasàti Bhagavantaü etad avoca: `Bàlo bho Gotama Ambaññho màõavo. Khama- taü\<*<10>*>/ bhavaü Gotamo Ambaññhassa màõavassàti.' `Sukhã hotu bràhmaõa\<*<11>*>/ Ambaññho màõavo ti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd Bp omit. 2 Sd Bp sve ca. 3 Sd Bp dassanaü. 4 Sd Bp evaü atha. 5 Bp pañiyàdàpetvà. 6 Bp agamà (see ii. 12). 7 Bp nu khvidha. 8 Sm kho te'dha; Sc te kho idha; Bp agamà te b-. 9 So all MSS. here only; Bp koci also in the next two speeches. 10 Bp khamatu. 11 Sd Bp bràhmaõo. >/ #<[page 109]># %% 18. Atha kho bràhmaõo Pokkharasàdi Bhagavato kàye dvattiüsa mahàpurisa-lakkhaõàni sammannesi. Addasà kho bràhmaõo Pokkharasàdi Bhagavato kàye dvattiüsa mahàpurisa-lakkhaõàni yebhuyyena ñhapetvà dve. Dvãsu mahàpurisa-lakkhaõesu kaïkhati vicikicchati nàdhimuccati na sampasãdati, kosohite ca vattha-guyhe pahåta-jivhatàya ca. 19. Atha kho Bhagavato etad ahosi: `Passati kho me ayaü bràhmaõo Pokkharasàdi dvattiüsa mahàpurisa- lakkhaõàni yebhuyyena ñhapetvà dve. Dvãsu mahà- purisalakkhaõesu kaïkhati vicikicchati nàdhimuccati na sampasãdati kosohite ca vattha-guyhe pahåta-jivhatàya càti.' Atha kho Bhagavà tathàråpaü iddhàbhisaükhàraü abhisaükhàsi yathà addasa bràhmaõo Pokkharasàdi Bhagavato kosohitaü vattha-guyhaü. Atha kho Bhagavà jivhaü ninnàmetvà ubho pi kaõõa-sotàni anumasi pañi- masi, ubho pi nàsika-sotàni anumasi pañimasi, kevalam pi nalàña-maõóalaü jivhàya chàdesi. Atha kho bràhmaõassa Pokkharasàdissa etad ahosi: `Samannàgato bho samaõo Gotamo dvattiüsa mahàpurisa- lakkhaõehi paripuõõehi no aparipuõõehãti.' Bhagavantaü etad avoca: `Adhivàsetu me bhavaü Gotamo ajjatanàya bhattaü saddhiü bhikkhu-saüghenàti.' Adhivàsesi Bha- gavà tuõhã-bhàvena. 20. Atha kho bràhmaõo Pokkharasàdi Bhagavato adhivà- sanaü viditvà Bhagavato kàlaü àrocesi: `Kàlo bho Gotama, niññhitaü bhattan ti.' Atha kho Bhagavà pubbaõha-samayaü nivàsetvà patta-cãvaraü àdàya sad- dhiü bhikkhu-saüghena yena bràhmaõassa Pokkharasà- dissa parivesanà ten' upasaükami, upasaükamitvà pa¤¤atte àsane nisãdi. Atha kho bràhmaõo Pokkharasàdi Bhagavan- taü paõãtena khàdanãyena bhojanãyena sahatthà santap- pesi sampavàresi, màõavakà ca bhikkhu-saüghaü. Atha kho bràhmaõo Pokkharasàdi Bhagavantaü bhuttàviü onãta-patta-pàõiü a¤¤ataraü nãcaü àsanaü gahetvà ekamantaü nisãdi. 21. Ekamantaü nisinnassa kho bràhmaõassa Pokkhara- \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 110]># %<110 AMBAòòHA SUTTA. [D. iii. 2. 21>% sàdissa Bhagavà ànupubbikathaü\<*<1>*>/ kathesi seyyathãdaü dànakathaü sãlakathaü {sagga-kathaü,} kàmànaü {àdãnavaü} okàraü saükilesaü nekkhamme ànisaüsaü pakàsesi. Yadà Bhagavà a¤¤àsi bràhmaõaü Pokkharasàdiü kalla- cittaü mudu-cittaü vinãvaraõa-cittaü udagga-cittaü pasanna-cittaü atha\<*<2>*>/ yà buddhànaü sàmukkaüsikà dhamma-desanà taü pakàsesi: dukkhaü samudayaü nirodhaü maggaü. Seyyathà pi nàma suddhaü vatthaü apagata-kàëakaü sammad eva rajanaü patigaõheyya,\<*<3>*>/ evam eva bràhmaõassa Pokkharasàdissa tasmiü yeva àsane virajaü vãtamalaü dhamma-cakkhuü udapàdi: "yaü ki¤ci samudaya-dhammaü sabban taü nirodha- dhamman ti." 22. Atha kho bràhmaõo Pokkharasàdi diññha-dhammo patta-dhammo vidita-dhammo pariyogàëha-dhammo tiõõa- vicikiccho vigata-kathaükatho {vesàrajja-ppatto} aparapac- cayo satthu sàsane Bhagavantaü etad avoca:-- `Abhikkantaü bho Gotama, abhikkantaü bho Gotama ! Seyyathà pi bho Gotama nikkujjitaü và ukkujjeyya, pañic- channaü và vivareyya, måëhassa và maggaü àcikkheyya, andhakàre và tela-{pajjotaü} dhàreyya "cakkhumanto råpàni dakkhintãti," evam eva bhotà Gotamena {aneka-pariyàyena} dhammo pakàsito. Esàhaü kho bho Gotama saputto sabhariyo sapariso sàmacco bhagavantaü\<*<4>*>/ Gotamaü saraõaü gacchàmi dhamma¤ ca {bhikkhu-saügha¤} ca. Upà- sakam maü bhavaü Gotamo dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gataü. Yathà ca bhavaü Gotamo Ukkaññhàyaü a¤¤àni upàsaka-kulàni upasaükamati, evam eva bhavaü Gotamo Pokkharasàdi-kulaü upasaükamatu. Tattha ye te màõavakà và {màõavikà} và bhagavantaü\<*<4>*>/ Gotamaü abhivà- dissanti và paccuññhassanti và àsanaü và udakaü và das- santi cittaü và pasàdessanti, tesaü taü bhavissati dãgha- rattaü hitàya sukhàyàti.' `{Kalyàõaü} vuccati bràhmaõàti.' AMBAòòHA-SUTTAý TATIYAý. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd Bp anupubbi-. 2 Sd Bp atha kho. 3 Bp pañigaõheyya. 4 So all MSS. >/ #<[page 111]># %< 111>% [iv. Soõadaõóa\<*<1>*>/ Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Aïgesu càrikaü caramàno mahatà bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi yena Campà tad avasari. Tatra sudaü Bhagavà Campàyaü viharati Gaggaràya Pok- {kharaõiyà} tãre. Tena kho pana samayena Soõadaõóo Bràhmaõo Campaü ajjhàvasati sattussadaü satiõakaññho- dakaü sadha¤¤aü ràja-bhoggaü\<*<2>*>/ ra¤¤à Màgadhena Seni- yena Bimbisàrena dinnaü\<*<3>*>/ ràja-dàyaü\<*<4>*>/ brahma-deyyaü. 2. Assosuü kho Campeyyakà bràhmaõa-gahapatikà: `Samaõo khalu bho Gotamo Sakya-putto Sakya-kulà pabbajito Aïgesu càrikaü caramàno mahatà bhikkhu- saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi Cam- paü anuppatto Campàyaü viharati Gaggaràya pokkha- raõiyà tãre. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyàõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavà arahaü sammà-sambuddho vijjà-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma-sàrathã satthà deva-man- ussànaü buddho bhagavà." So imaü lokaü sadevakaü samàrakaü\<*<5>*>/ sabrahmakaü sassamaõa-bràhmaõiü pajaü {sadeva-manussaü} sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedeti. So dhammaü deseti àdi-kalyàõaü majjhe kalyàõaü pariyo- sàna-kalyàõaü sàtthaü {savya¤janaü}, kevala-paripuõ- õaü parisuddhaü brahmacariyaü pakàseti. Sàdhu kho pana tathà-råpànaü arahataü dassanaü hotãti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd always Sona-; St varies; Bmp Sm always Soõa-. 2 Sc bhogyaü (as in iii. 1. 1.) 3 Smt dinna- but see 5. 4 Sc dàyàdaü. 5 Scdm Bp omit. >/ #<[page 112]># %<112 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 2>% Atha kho Campeyyakà bràhmaõa-gahapatikà Campàyaü nikkhamitvà saüghà saüghã gaõã-bhåtà yena Gaggarà pokkharaõã ten' upasaükamanti. 3. Tena kho pana samayena Soõadaõóo bràhmaõo upari- pàsàde divà-seyyaü upagato hoti. Addasà kho Soõadaõóo bràhmaõo Campeyyake bràhmaõa-gahapatike Campàya nikkhamitvà saüghà saüghã gaõã-bhåte yena Gaggarà pok- kharaõã ten' upasaükamante. Disvà khattaü\<*<1>*>/ àman- tesi: `Kin nu kho bho khatte Campeyyakà bràhmaõa-gahapa- tikà Campàya nikkhamitvà saüghà saüghã gaõi-bhåtà yena Gaggarà pokkharaõã ten' upasaükamantãti?' `Atthi\<*<2>*>/ samaõo Gotamo Sakya-putto Sakya-kulà pab- bajito. Aïgesu càrikaü caramàno mahatà bhikkhu-saü- ghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi Campaü anuppatto {Campàyaü} viharati {Gaggaràya} pokkharaõiyà tãre. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyàõo\<*<3>*>/ kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavà arahaü sammà- sambuddho vijjà-caraõa-sampanno sugato lokavidå anut- taro purisa-damma-sàrathã satthà deva-manussànaü buddho {bhagavà} ti." Tam ete bhavantaü Gotamaü dassanàya upasaükamantãti.' `Tena hi bho khatte yena Campeyyakà bràhmaõa-gaha- patikà ten' upasaükama,\<*<4>*>/ {upasaükamitvà} Campeyyake bràhmaõa-gahapatike evaü vadehi;\<*<5>*>/ Soõadaõóo bràhmaõo evam àha: "âgamentu kira bhavanto, Soõadaõóo pi bràhmaõo samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamissa- tãti."' `Evaü bho' ti kho so khattà Soõadaõóassa bràhmaõassa pañissutvà yena Campeyyakà bràhmaõa-gahapatikà ten' upasaükami, upasaükamitvà Campeyyake bràhmaõa-gaha- patike etad avoca: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct khatte; Bp khettaü: and so afterwards (as at D. i. 1. 21). 2 Bp Atthi kho bho. 3 Scdt kalyàõa; Sm Bp -õo. 4 Scdt -kami; Bp -kamiti; Sm omits. 5 Scdmt vadesi. >/ #<[page 113]># %% `Soõadaõóo bho bràhmaõo evam àha: "âgamentu kira bhavanto, Soõadaõóo pi bràhmaõo samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamissatãti."' 4. Tena kho pana samayena nànà-verajjakànaü bràh- maõànaü pa¤ca-mattàni bràhmaõa-satàni Campàyaü pañi- vasanti kenacid eva karaõãyena. Assosuü bho te bràh- maõà: `Soõadaõóo kira bràhmaõo samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamissatãti.' Atha kho te bràhmaõà yena Soõadaõóo bràhmaõo ten' upasaükamiüsu, upasaü- kamitvà Soõadaõóaü bràhmaõaü etad avocuü: "Saccaü kira bhavaü Soõadaõóo samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamissatãti?' `Evaü kho me bho hoti, aham pi samaõaü Gotamaü dassanàya {upasaükamissàmãti}.' `Mà bhavaü Soõadaõóo samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükami, na arahati bhavaü Soõadaõóo samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamituü. Sace bhavaü Soõa- daõóo samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamissati, bhoto Soõadaõóassa yaso hàyissati, samaõassa Gotamassa yaso abhivaóóhissati. Yam pi bhoto Soõadaõóassa yaso hàyissati samaõassa Gotamassa yaso abhivaóóhissati, iminà p' aïgena na arahati bhavaü Soõadaõóo samaõaü Gota- maü dassanàya upasaükamituü, samaõo tveva Gotamo arahati bhavantaü Soõadaõóaü dassanàya upasaükami- tuü. Bhavaü hi Soõadaõóo ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà pitàmahà-yugà\<*<1>*>/ akkhitto anupakkuññho\<*<2>*>/ jàti-vàdena. Yam pi bhavaü Soõadaõóo ubhato sujàto màtito ca pitito saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà pitàmahà-yugà akkhitto anupakkuññho jàti- vàdena, iminà p' aïgena na arahati bhavaü Soõadaõóo samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamituü, samaõo tveva Gotamo arahati bhavantaü Soõadaõóam dassanàya upasaükamituü. Bhavaü hi Soõadaõóo aóóho mahad- dhano mahàbhogo . . . pe . . . Bhavaü hi Soõadaõóo \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS -mahà (twice here, twice in 6, and always in D. v. 6-12); Bp pitàmaha-. 2 Bp Old. in the O. C. on Pàc. 83, anupakuññhio. >/ #<[page 114]># %<114 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 5>% ajjhàyako mantadharo tiõõaü vedànaü pàragå sanighaõóu- keñubhànaü sàkkhara-ppabhedànaü itihàsa-pa¤camànaü padako veyyàkaraõo lokàyata-mahàpurisa-lakkhaõesu ana- vayo. Bhavaü hi Soõadaõóo abhiråpo dassanãyo pàsàdiko paramàya vaõõa-pokkharatàya samannàgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã\<*<1>*>/ akkhuddàvakàso dassanàya. Bhavaü hi Soõadaõóo sãlavà vuddha-sãlã vuddha-sãlena samannàgato. Bhavaü hi Soõadaõóo kalyàõa-vàco kalyàõa-{vàkkaraõo} poriyà vàcàya samannàgato vissaññhàya aneëagalàya\<*<2>*>/ at- thassa vi¤¤àpaniyà. Bhavaü hi Soõadaõóo bahunnaü àcariya-pàcariyo tãõi màõavaka-satàni mante vàceti, bahå kho pana nànà-disà nànà-janapadà màõavakà àgacchanti bhoto Soõadaõóassa santike mantatthikà mante adhiyitu- kàmà.\<*<3>*>/ Bhavaü hi Soõadaõóo jiõõo vuddho mahallako addhagato vayo anuppatto, samaõo Gotamo taruõo c' eva taruõa-paribbàjako\<*<4>*>/ ca. Bhavaü hi Soõadaõóo ra¤¤o Màga- dhassa Seniyassa Bimbisàrassa sakkato garukato mànito\<*<5>*>/ påjito apacito. Bhavaü hi Soõadaõóo bràhmaõassa Pok- kharasàdissa\<*<6>*>/ sakkato garukato mànito påjito apacito. Bhavaü hi Soõadaõóo Campaü ajjhàvasati sattussadaü satiõakaññhodakaü sadha¤¤aü ràja-bhoggaü\<*<7>*>/ ra¤¤à Màgadhena Seniyena Bimbisàrena dinnaü ràja-dàyaü\<*<8>*>/ brahma-deyyaü. Yam pi bhavaü Soõadaõóo Campaü ajjhàvasati sattussadaü satiõakaññhodakaü sadha¤¤aü ràja-bhoggaü ra¤¤à Màgadhena Seniyena Bimbisàrena dinnaü ràja-dàyaü brahma-deyyam, iminà p' aïgena na arahati bhavaü Soõadaõóo samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamituü, samaõo tveva Gotamo arahati bhavan- taü Soõadaõóaü dassanàya upasaükamitun ti.' 6. Evaü vutte {Soõadaõóo} bràhmaõo te bràhmaõe etad avoca: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd vaóóã; Sct vaóóhã; Sum. Sm vaccasã; Bp vacchasi. 2 Scdm anelagalàya; St Bp anelagaëàya; see MV. v. 13. 9; viii. 6. 2. 3 All MSS. ã. 4 Bp pabbajito. 5 St màõito (and below). 6 Sct sàdissa; Sm omits the clause. 7 Sc bhogga. 8 Sc dàyàdaü. >/ #<[page 115]># %% `Tena hi bho mama pi suõàtha, yathà mayam eva ara- hàma taü bhavantaü Gotamaü dassanàya upasaükamituü, na tv' eva arahati so bhavaü Gotamo amhàkaü dassanàya upasaükamituü. Samaõo khalu bho Gotamo ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà pitàmahà-yugà akkhitto anupakkuññho jàti-vàdena. Yam pi bho samaõo Gotamo ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà pitàmahà-yugà akkhitto anupakkuññho jàti-vadena, iminà p' aïgena na arahati so bhavaü Gotamo amhàkaü dassanàya upasaükamituü, atha kho mayam eva arahàma taü bhavantaü Gotamaü dassanàya upasaükamituü. Samaõo Gotamo mahantaü ¤àti-saüghaü ohàya pabbajito.\<*<1>*>/ Samaõo khalu bho Gotamo pahåtaü hira¤¤a-suvaõõaü ohàya pabbajito bhåmi-gata¤ ca vehàsaññha¤ ca. Samaõo khalu bho Gotamo daharo va samàno susukàëa-keso bhadrena yobbanena samannàgato pañhamena vayasà agàrasmà anagàriyaü pabbajito. Samaõo khalu bho Gotamo akàmakànaü\<*<2>*>/ màtà-pitunnaü assu-mukhànaü rudantànaü kesa-massuü ohàretvà kàsà- yàni vatthàni acchàdetvà agàrasmà anagàriyaü pabbajito. Samaõo khalu bho Gotamo abhiråpo dassanãyo pàsàdiko paramàya vaõõa-pokkharatàya samannàgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã\<*<3>*>/ akkhuddàvakàso dassanàya. Samaõo khalu bho Gotamo sãlavà ariya-sãlã kusala-sãlã\<*<4>*>/ kusala-sãlena samannàgato. Samaõo khalu bho Gotamo kalyàõa-vàco kalyàõa-vàkkaraõo poriyà vàcàya samannàgato vissaññhàya aneëagalàya atthassa vi¤¤àpaniyà. Samaõo khalu bho Gotamo bahunnaü àcariya-pàcariyo. Samaõo khalu bho Gotamo khãõa-kàma-ràgo vigata-càpallo. Samaõo khalu bho Gotamo kamma-vàdã kiriya-vàdã apàpa-purekkhàro brahma¤¤àya pajàya. Samaõo khalu bho Gotamo uccà kulà pabbajito àdãnakkhattiya\<*<5>*>/-kulà. Samaõo khalu bho Gotamo aóóha-kulà pabbajito mahaddhanà mahà-bhogà. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp inserts a gha. 2 Sct akàmakàmànaü, and so Burnouf `Lotus,' 863. 3 Scdt vaóóhi; Bp vacchasi (as in 13). 4 Sd Bp omit. 5 Scd àdinakkh-; Bp abhinna-khattiya-. >/ #<[page 116]># %<116 SONADANDA SUTTA. [D. iv. 6>% Samaõaü khalu bho Gotamaü tiro raññhà tiro janapadà sampucchituü àgacchanti. Samaõaü khalu bho Gotamaü anekàni devatà-sahassàni pàõehi\<*<1>*>/ saraõaü gatàni. Sama- õaü khalu bho Gotamaü evaü kalyàõo kittisaddo abbhug- gato: "Iti pi so bhagavà arahaü sammàsambuddho vijjà- caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma- sàrathã satthà deva-manussànaü buddho bhagavà ti." Samaõo khalu bho Gotamo dvattiüsa-mahàpurisa-lak- khaõehi samannàgato. Samaõo khalu bho Gotamo ehi- sàgata\<*<2>*>/-vàdã sakhilo sammodako abbhàkuñiko uttàna- mukho pubba-bhàsã. Samaõo khalu bho Gotamo catunnaü parisànaü sakkato garukato mànito påjito apacito. Samaõe\<*<3>*>/ khalu bho Gotame\<*<4>*>/ bahå devà\<*<5>*>/ manussà ca abhi- ppasannà. Samaõo khalu bho Gotamo yasmiü gàme và nigame và pañivasati na tasmiü gàme và nigame và ama- nussà manusse viheñhenti. Samaõo khalu bho Gotamo saüghã gaõã gaõàcariyo puthu-tittha-karànaü aggam akkhàyati. Yathà kho pana bho ekesaü samaõa-bràhma- õànaü yathà và tathà và yaso samudàgacchati na h' evaü samaõassa Gotamassa yaso samudàgato, atha kho anut- taràya vijjà-caraõa-sampadàya samaõassa Gotamassa yaso samudàgato. Samaõaü khalu bho Gotamaü ràjà Màgadho Seniyo Bimbisàro saputto sabhariyo sapariso sàmacco pàõehi saraõaü gato. Samaõaü khalu bho Gotamaü ràjà Pasenadi Kosalo saputto sabhariyo sapariso sàmacco pàõehi saraõaü gato. Samaõaü khalu bho Gotamaü bràhmaõo Pokkharasàdi saputto sabhariyo sapariso sàmacco pàõehi saraõaü gato. Samaõo khalu bho Gotamo ra¤¤o Màgadhassa Seniyassa Bimbisàrassa sakkato garu- kato mànito påjito apacito. Samaõo khalu bho Gotamo ra¤¤o Pasenadi-Kosalassa sakkato garukato mànito påjito apacito. Samaõo khalu bho Gotamo bràhmaõassa Pok- kharasàdissa\<*<6>*>/ sakkato garukato mànito påjito apacito. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sm pànehi here but õ below. 2 Bp svàgata. 3 Sdmt õo; Sc omits the whole clause; Bp õe altered to -õo. 4 Sdmt Gotamo. 5 Sdt deva. 6 Sd -satidissa; Bp sàtissa. >/ #<[page 117]># %% Samaõo khalu bho Gotamo Campaü anuppatto Campàyaü viharati Gaggaràya pokkharaõiyà tãre. Ye kho pana\<*<1>*>/ keci samaõà và bràhmaõà và amhàkaü {gàmakkhettaü} àgac- chanti atithã no te honti. Atithã pi kho pan' amhehi sakkà- tabbà garukàtabbà mànetabbà påjetabbà apacetabbà. Yam pi bho samaõo Gotamo Campaü anuppatto Campàyaü viharati Gaggaràya pokkharaõiyà tãre, atith' amhàkaü samaõo Gotamo. Atithi kho\<*<2>*>/ pan' amhehi sakkàtabbo garukàtabbo mànetabbo påjetabbo apacetabbo. Iminà p' aïgena na {arahati so} bhavaü Gotamo amhàkaü dassanàya upasaükamituü, atha kho\<*<3>*>/ mayam eva arahàma taü bhavantaü Gotamaü dassanàya upasaükamituü. Ettake kho ahaü bho tassa bhoto Gotamassa vaõõe pariyàpuõàmi, no ca kho so bhavaü\<*<4>*>/ Gotamo ettaka-vaõõo, aparimàõa- vaõõo hi so bhavaü Gotamo ti.' 7. Evaü vutte te bràhmaõà Soõadaõóaü bràhmaõaü etad avocuü: `Yathà kho bhavaü Soõadaõóo samaõassa Gotamassa vaõõe\<*<5>*>/ bhàsati ito ce pi so bhavaü Gotamo yojana-sate viharati alam eva saddhena kula-puttena dassanàya upasaükamituü api {puñaüsenàpi}.\<*<6>*>/ Tena hi bho sabbe va samaõaü Gotamaü dassanàya upasaüka- missàmàti.' Atha kho Soõadaõóo bràhmaõo mahatà bràhmaõa- gaõena\<*<7>*>/ saddhiü yena Gaggarà\<*<8>*>/ pokkharaõã ten' upasaü- kami. 8. Atha kho Soõadaõóassa bràhmaõassa tiro-vana-saõóa- gatassa evaü cetasà parivitakko udapàdi: `Ahaü ce va kho pana samaõaü Gotamaü pa¤haü puccheyyaü, tatra ce maü samaõo Gotamo evaü vadeyya: "Na\<*<9>*>/ c' esa bràhmaõa pa¤ho evaü pucchitabbo, evaü nàm' esa bràhmaõa pa¤ho pucchitabbo" ti tena maü ayaü parisà paribhaveyya: "Bàlo Soõadaõóo bràhmaõo avyatto, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp adds bho. 2 Sdt atithiko. 3 Bp adds pana. 4 Bp no kho bhavaü. 5 Sdtm vaõõo; Bp vaõõaü (Sum Sc vaõõe). 6 Bp puñosenàpi (but see A. iv. 190). 7 Sd saüghena. 8 Sc Gaggaràya. 9 Bp na kho (as in 10). >/ #<[page 118]># %<118 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 8>% nàsakkhi samaõaü Gotamaü yoniso pa¤haü pucchitun ti." Yaü kho panàyaü parisà paribhaveyya yaso pi tassa hà- yetha, yassa kho pana yaso hàyetha bhogà pi tassa hàyey- yuü, yaso-laddhà kho pan' amhàkaü bhogà. Maü ce va kho pana samaõo Gotamo pa¤haü puccheyya, tassa càham pa¤hassa veyyàkaraõena cittaü na àràdheyyaü.\<*<1>*>/ Tatra ce maü samaõo Gotamo evaü vadeyya, "Na c' esa bràh- maõa pa¤ho evaü vyàkàtabbo, evaü nàm' esa bràhmaõa pa¤ho vyàkàtabbo" ti tena maü ayaü parisà paribhaveyya: "Bàlo Soõadaõóo bràhmaõo avyatto, nàsakkhi samaõassa Gotamassa pa¤hassa veyyàkaraõena cittaü àràdhetun\<*<2>*>/ ti." Yaü kho panàyaü parisà paribhaveyya yaso pi tassa hàyetha, yassa kho pana yaso hàyetha bhogà pi tassa hàyeyyuü, yaso-laddhà kho pan' amhàkaü bhogà. Ahaü ce va kho pana evaü samãpa-gato samàno adisvà samaõaü Gotamaü nivatteyyaü tena maü ayaü parisà paribha- veyya: "Bàlo Soõadaõóo bràhmaõo avyatto mànat- thaddho bhãto ca, no visahi\<*<3>*>/ samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamituü, kathaü hi nàma evaü samãpa-gato samàno adisvà samaõaü Gotamaü nivattissatãti?" Yaü kho panàyaü parisà paribhaveyya yaso pi tassa hàyetha, yassa kho pana yaso hàyetha bhogà pi tassa hàyeyyuü, yaso-laddhà kho pan' amhàkaü bhogà ti.' 9. Atha kho Soõadaõóo bràhmaõo yena Bhagavà ten' upasaükami, upasaükamitvà Bhagavatà saddhiü sammodi sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekamantaü nisãdi. Campeyyakà pi kho bràhmaõa-gahapatikà app ekacce Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdiüsu, app ekacce Bhagavatà saddhiü sammodiüsu sammoda- nãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekamantaü nisãdiüsu, app ekacce yena Bhagavà ten' a¤jalim panàmetvà\<*<4>*>/ ekam- antaü nisãdiüsu, app ekacce nàma-gottaü sàvetvà ekam- antaü nisãdiüsu, app ekacce tuõhã-bhåtà ekamantaü nisãdiüsu. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd àraddheyyaü; St àdheyyaü; Bp àrodheyyaü. 2 Bp àrodhetun. 3 Bp visahati. 4 Bp paõàmetvà. >/ #<[page 119]># %% 10. Tatra pi sudaü Soõadaõóo bràhmaõo bahulam anuvitakkento nisinno hoti:-- `Ahaü ce va kho pana samaõaü Gotamaü pa¤haü puccheyyaü, tatra ce maü samaõo Gotamo evaü vadeyya: "Na c' esa bràhmaõa pa¤ho evaü pucchitabbo, evaü nàm' esa bràhmaõa pa¤ho pucchitabbo" ti tena maü ayaü parisà paribhaveyya: "Bàlo Soõadaõóo bràhmaõo avyatto, nàsakkhi samaõaü Gotamaü yoniso pa¤haü pucchitun ti." Yaü kho panàyaü parisà paribhaveyya yaso pi tassa hàyetha, yassa kho pana yaso hàyetha bhogà pi tassa hàyeyyuü, yaso-laddhà kho pan' amhàkaü bhogà. Maü ce va kho pana samaõo Gotamo pa¤haü puccheyya, tassa càhaü pa¤hassa veyyàkaraõena cittaü na àràdheyyaü, tatra ce maü samaõo Gotamo evaü vadeyya: "Na c' esa\<*<1>*>/ bràhmaõa pa¤ho evaü vyàkàtabbo, evaü nàm' esa\<*<2>*>/ bràh- maõa pa¤ho vyàkàtabbo" ti tena maü ayaü parisà paribha- veyya: "Bàlo Soõadaõóo bràhmaõo avyatto, nàsakkhi samaõassa Gotamassa pa¤hassa veyyàkaraõena cittaü àràdhetun ti." Yaü kho panàyaü parisà paribhaveyya yaso pi tassa hàyetha, yassa pana yaso hàyetha bhogà pi tassa hàyeyyuü, yaso-laddhà kho pan' amhàkaü bhogà. Aho vata maü samaõo Gotamo sake àcariyake tevijjake pa¤haü puccheyya.\<*<3>*>/ Addhà vat' assàhaü cittaü àràdhey- yaü pa¤hassa veyyàkaraõenàti! 11. Atha kho Bhagavato Soõadaõóassa bràhmaõassa cetasà ceto-parivitakkam a¤¤àya etad ahosi: `Viha¤¤ati kho ayaü Soõadaõóo bràhmaõo sakena cittena. Yan nånàhaü Soõadaõóaü bràhmaõaü sake àcariyake\<*<4>*>/ tevij- jake pa¤haü puccheyyan ti.' Atha kho Bhagavà Soõadaõóaü bràhmaõaü etad avoca: `Katihi\<*<5>*>/ pana bràhmaõa aïgehi samannàgataü bràhmaõà bràhmaõaü pa¤¤àpenti, `Bràhmaõo 'smãti' ca vadamàno sammà vadeyya na ca pana musà-vàdaü àpajjeyyàti?' 12. Atha kho Soõadaõóassa bràhmaõassa etad ahosi: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sdt na kho 'sa; Sm na kho; Bp na kho esa. 2 Scd nàmo sa. 3 SS puccheyyàti. 4 St àcayake. 5 All MSS. ã. >/ #<[page 120]># %<120 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 12>% `Yaü vata no ahosi icchitaü yaü àkaïkhitaü yaü adhippetaü yaü adhipatthitaü -- "Aho vata maü samaõo Gotamo sake àcariyake tevijjake pa¤haü puccheyya, addhà vat' assàhaü cittaü àràdheyyaü pa¤hassa veyyàkaraõ- enàti" -- tatra maü samaõo Gotamo sake àcariyake tevij- jake pa¤haü pucchati. Addhà vat' assàhaü cittaü àràdhes- sàmi pa¤hassa veyyàkaraõenàti.' 13. Atha kho Soõadaõóo bràhmaõo abbhunnàmetvà kàyaü anuviloketvà parisaü Bhagavantaü etad avoca: `Pa¤cahi bho Gotama aïgehi samannàgataü bràhmaõà bràhmaõaü pa¤¤àpenti, `Bràhmaõo 'smãti'\<*<1>*>/ ca vadamàno sammà vadeyya na ca pana musà-vàdaü àpajjeyya. Kata- mehi pa¤cahi? Idha bho bràhmaõo ubhato sujàto hoti màtito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà pità- mahà-yugà akkhitto anupakkuññho jàti-vàdena. Ajjhàyako hoti manta-dharo tiõõaü vedànaü pàragå sanighaõóu- keñubhànaü {sàkkhara-ppabhedànaü} itihàsa-pa¤camànaü padako veyyàkaraõo lokàyata-mahàpurisa-lakkhaõesu ana- vayo. Abhiråpo hoti dassanãyo pàsàdiko paramàya vaõõa- pokkharatàya samannàgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã\<*<2>*>/ {akkhuddàvakàso} dassanàya. Sãlavà hoti vuddha-sãlã vuddha-sãlena samannàgato. Paõóito ca hoti medhàvã pañhamo và dutiyo và sujaü paggaõhantànaü. Imehi kho bho Gotama pa¤cahi aïgehi samannàgataü bràhmaõà bràhmaõaü pa¤¤àpenti, `Bràhmaõo 'smãti' ca vadamàno sammà vadeyya na ca pana musà-vàdaü àpajjeyyàti.' 14. `Imesaü pana bràhmaõa pa¤cannaü aïgànaü sakkà ekaü aïgaü ñhapayitvà catuhi aïgehi samannà- gataü bràhmaõaü pa¤¤àpetuü, `Bràhmaõo 'smãti' ca vadamàno sammà vadeyya na ca pana musà-vàdaü àpajjeyyàti?' `Sakkà bho Gotama. Imesaü hi bho Gotama pa¤- cannaü aïgànaü vaõõaü ñhapayàma. Kiü\<*<3>*>/ hi vaõõo karissati? Yato kho bho bràhmaõo ubhato sujàto hoti màtito ca {pitito} ca saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Stm 'mhãti. 2 Bp vacchasi (as in 6). 3 SS kim hi (kiü hi in 15, 16). >/ #<[page 121]># %% pitàmahà-yugà akkhitto anupakkuññho jàti-vàdena, ajjhà- yako ca hoti manta-dharo tiõõaü vedànaü pàragå sani- ghaõóu-keñubhànaü {sàkkhara-ppabhedànaü} itihàsa-pa¤ca- mànaü padako veyyàkaraõo lokàyata-mahàpurisa-lak- khaõesu anavayo, sãlavà ca hoti vuddha-sãlã vuddha-sãlena samannàgato, paõóito ca hoti medhàvã pañhamo và dutiyo và sujaü paggaõhantànaü -- imehi kho bho Gotama catuh' aïgehi\<*<1>*>/ samannàgataü bràhmaõà bràhmaõaü pa¤- ¤àpenti, `Bràhmaõo 'smãti' ca vadamàno sammà vadeyya na ca pana musà-vàdaü àpajjeyyàti.' 15. `Imesaü pana bràhmaõa catunnaü aïgànaü sakkà ekaü aïgaü {ñhapayitvà} tãhi aïgehi samannàgataü bràh- maõaü pa¤¤àpetuü, "Bràhmaõo 'smãti" ca vadamàno sammà vadeyya na ca pana musà-vàdaü àpajjeyyàti?' `Sakkà bho Gotama. Imesaü hi bho Gotama catunnaü aïgànaü mante {ñhapayàma}. Kiü hi mantà karissanti? Yato kho bho bràhmaõo ubhato sujàto hoti màtito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà pitàmahà-yugà akkhitto anupakkuññho jàti-vàdena, sãlavà ca hoti vuddha- sãlã vuddha-sãlena samannàgato, paõóito ca hoti medhàvã pañhamo và dutiyo và sujaü paggaõhantànaü -- imehi kho bho Gotama tãh' aïgehi\<*<1>*>/ samannàgataü bràhmaõà bràh- maõaü pa¤¤àpenti, "Bràhmaõo 'smãti" ca vadamàno sammà vadeyya na ca pana musà-vàdaü àpajjeyyàti.' 16. `Imesaü pana bràhmaõa tiõõaü aïgànaü sakkà ekaü aïgaü {ñhapayitvà} dvãh' aïgehi samannàgataü bràh- maõaü pa¤¤àpetuü, "Bràhmaõo 'smãti" ca vadamàno sammà vadeyya na ca pana musà-vàdaü àpajjeyyàti?' `Sakkà bho Gotama. Imesaü hi bho Gotama tiõõaü aïgànaü jàtiü {ñhapayàma}. Kiü hi jàti karissati? Yato kho bho\<*<2>*>/ bràhmaõo sãlavà ca hoti vuddha-sãlã vuddha- sãlena samannàgato, paõóito ca hoti medhàvã pañhamo và dutiyo và sujaü {paggaõhantànaü} -- imehi kho bho Gotama dvãh' aïgehi samannàgataü bràhmaõà bràhmaõaü pa¤¤à- penti, "Bràhmaõo 'smãti" ca vadamàno sammà vadeyya na ca pana musà-vàdaü àpajjeyyàti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp catuhi . . . tãhi. 2 Scdmt omit; Bp bhogota. >/ #<[page 122]># %<122 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 17>% 17. Evaü vutte te bràhmaõà Soõadaõóaü bràhmaõaü etad avocuü: `Mà bhavaü Soõadaõóo evaü avaca ! Mà bhavaü {Soõadaõóo} evaü avaca ! Apavadat' eva\<*<1>*>/ bhavaü {Soõa-} daõóo vaõõaü\<*<2>*>/ apavadati mante\<*<2>*>/ apavadati jàtiü, ekaï- sena bhavaü Soõadaõóo samaõass' eva Gotamassa vàdaü anupakkhandatãti.' 18. Atha kho Bhagavà te {bràhmaõe} etad avoca: `Sace kho\<*<3>*>/ tumhàkaü bràhmaõà\<*<4>*>/ evaü hoti, "Appassuto ca Soõa- daõóo bràhmaõo, akalyàõa-vàkkaraõo ca Soõadaõóo bràh- maõo, duppa¤¤o ca Soõadaõóo bràhmaõo, na ca pahoti Soõadaõóo bràhmaõo\<*<5>*>/ samaõena Gotamena saddhiü asmiü vacane patimantetun\<*<7>*>/ ti," tiññhatu Soõadaõóo bràh- maõo, tumhe mayà saddhiü mantavho. Sace pana tum- hàkaü\<*<6>*>/ bràhmaõà evaü hoti: Bahussuto ca\<*<6>*>/ Soõadaõóo bràhmaõo, kalyàõa-vàkkaraõo ca Soõadaõóo bràhmaõo, paõóito ca Soõadaõóo bràhmaõo, pahoti ca Soõadaõóo bràhmaõo samaõena Gotamena saddhiü asmiü vacane patimantetun\<*<7>*>/ ti," tiññhatha tumhe, Soõadaõóo bràhmaõo mayà saddhiü mantetåti.'\<*<8>*>/ 19. Evaü vutte Soõadaõóo bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca: `Tiññhatu bhavaü Gotamo, tuõhã bhavaü Gotamo hotu, aham eva tesaü saha dhammena pañivacanaü karissàmãti.' Atha kho Soõadaõóo bràhmaõo te bràhmaõe etad avoca: `Mà bhavanto evaü avacuttha,\<*<9>*>/ mà bhavanto evaü ava- cuttha -- "Apavadat' eva\<*<10>*>/ bhavaü Soõadaõóo vaõõaü apavadati mante apavadati jàtiü, {ekaüsena} bhavaü Soõa- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scdm apavadate. See 19. 2 Scmt omit. 3 All MSS. vo (see iii. 18). 4 Bp brahmaõànaü. 5 Sct repeat na ca pahoti S- b-; and so Sm erased. 6-6 Sc bràhmaõa etad avoca; St bràhmaõaü etad avocà; Sm bràhmaõo etad avoca; Sd Bp bràhmaõànaü e. h. b. c. 7 Sd Bp pañimantetun. 8 Sc mantetun ti; St mante ti; Bp pañimantetåti. 9 Bp omits repetition of this clause. 10 Only St here apavadate. >/ #<[page 123]># %% daõóo samaõass' eva Gotamassa vàdaü anupakkhandatãti." Nàhaü bho apavadàmi vaõõaü và mante và jàtiü và ti.' 20. Tena kho pana samayena Soõadaõóassa bràhmaõassa bhàgineyyo Aïgako nàma màõavako tassaü\<*<1>*>/ {parisàyaü} nisinno hoti. Atha kho Soõadaõóo bràhmaõo te bràh- maõe etad avoca: `Passanti no bhonto imaü Aïgakaü màõavakaü amhàkaü bhàgineyyan ti.' `Evaü bho.'\<*<2>*>/ `Aïgako kho bho màõavako abhiråpo dassanãyo pàsàdiko paramàya vaõõa-pokkharatàya samannàgato brahma-vaõ- õã brahma-vaccasã\<*<3>*>/ akkhuddàvakàso dassanàya, nàssa imissà\<*<4>*>/ parisàya samasamo atthi vaõõena {ñhapetvà} {sama- õaü} Gotamaü. Aïgako kho bho màõavako ajjhàyako manta-dharo tiõõaü vedànaü pàragå sanighaõóu-keñu- bhànaü {sàkkhara-ppabhedànaü}\<*<5>*>/ itihàsa-pa¤camànaü padako veyyàkaraõo lokàyata-mahàpurisa-lakkhaõesu anavayo. Aham assa mante vàcetà. Aïgako kho bho màõavako ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha- gahaõiko yàva sattamà pitàmahà-yugà akkhitto anupak- kuññho jàti-vàdena. Aham assa màtà-pitaro jànàmi. Aï- gako kho bho màõavako pàõam pi haneyya adinnam pi àdiyeyya paradàram pi gaccheyya musà pi bhaõeyya\<*<6>*>/ majjam pi piveyya, ettha dàni bho kiü vaõõo karissati, kiü mantaü, kiü jàti? Yato kho bho bràhmaõo sãlavà ca hoti vuddha-sãlã vuddha-sãlena samannàgato, paõóito ca hoti medhàvã pañhamo và dutiyo và sujaü paggaõhantànaü, imehi kho bho dvãh' aïgehi samannàgataü bràhmaõà bràhmaõaü pa¤¤àpenti, "Bràhmaõo 'smãti" ca vadamàno sammà vadeyya na ca pana musà-vàdaü àpajjeyyàti.' 21. `Imesaü pana bràhmaõa dvinnaü aïgànaü sakkà ekaü aïgaü {ñhapayitvà} ekena aïgena samannàgataü bràh- maõaü pa¤¤àpetuü, "Bràhmaõo 'smãti" ca vadamàno sammà vadeyya na ca pana musà-vàdaü àpajjeyyàti?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd tassa. 2 So all MSS. 3 Sd vaóóã St vaóasã Sm vaddhi Bp vacchasi. 4 Sd 'missà: Bp imassaü parisayaü. 5 Bp sakkhara-. 6 So all MSS. (Scdt n): Sum. bhàseyya. >/ #<[page 124]># %<124 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 21>% `No h' idaü bho Gotama. Sãla-paridhotà hi bho Gotama pa¤¤à, {pa¤¤à}-paridhotaü sãlaü, yattha sãlaü tattha pa¤¤à, yattha pa¤¤à tattha sãlaü, sãlavato pa¤¤à pa¤¤àvato sãlaü, sãla-{pa¤¤àõa¤} ca pana lokasmiü aggam akkhàyati. Seyya- thà pi bho Gotama hatthena và hatthaü dhopeyya,\<*<1>*>/ pàdena và pàdaü dhopeyya, evam eva kho bho Gotama sãla- paridhotà pa¤¤à, pa¤¤à-paridhotaü sãlaü, yattha sãlaü tattha pa¤¤à, yattha pa¤¤à tattha sãlaü, sãlavato pa¤¤à pa¤¤àvato sãlaü, sãla-{pa¤¤àõa¤} ca pana lokasmiü aggam akkhàyatãti.' 22. `Evam etaü bràhmaõa. Sãla-paridhotà hi bràhmaõa pa¤¤à, pa¤¤à-paridhotaü sãlaü, yattha sãlaü tattha pa¤¤à, yattha pa¤¤à tattha sãlaü, sãlavato pa¤¤à pa¤¤àvato sãlaü, sãla-{pa¤¤àõa¤} ca pana lokasmiü aggam akkhàyati. Kata- maü pana taü bràhmaõa sãlaü, katamà sà pa¤¤à ti?' `Ettaka-paramà va mayaü bho Gotama etasmiü atthe. Sàdhu vata bhavantaü yeva bho Gotamaü pañibhàtu etassa bhàsitassa attho ti.' 23. `Tena hi bràhmaõa suõàhi, sàdhukaü manasi- karohi, bhàsissàmãti.' `Evaü bho' ti kho Soõadaõóo bràhmaõo Bhagavato paccassosi. Bhagavà etad avoca: `Idha bràhmaõa Tathàgato loke uppajjati arahaü sam- mà-sambuddho . . . yathà Sàma¤¤a-phale evaü vitthà- retabbaü] . . .. Evaü kho bràhmaõa bhikkhu sãla- sampanno hoti. Idam pi kho taü bràhmaõa sãlaü. ` . . . pe\<*<2>*>/ . . . pañhamajjhànaü upasampajja viharati . . . pe . . . dutiyajjhànaü . . . pe . . . tatiyajjhànaü . . . catutthajjhànaü upasampajja viharati . . . pe . . . {¤àõa}-dassanàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti . . . pe . . . idam pi 'ssa hoti pa¤¤àya . . . pe . . . nàparaü {itthattàyàti} pajànàti. Idam pi 'ssa hoti pa¤¤àya. Ayaü kho sà bràhmaõa pa¤¤à\<*<3>*>/ ti.' 24. Evaü vutte Soõadaõóo bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca: `Abhikkantaü bho Gotama, abhikkantaü bho \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp dhoveyya. 2 SS omit this pe. 3 Scdmt pa¤¤àyàti. >/ #<[page 125]># %% Gotama. Seyyathà pi bho Gotama nikkujjitaü và ukkuj- jeyya, pañicchannaü và vivareyya, måëhassa và maggaü àcikkheyya, andhakàre và tela-{pajjotaü} dhàreyya: "cak- khumanto råpàni dakkhintãti," evam eva bhotà\<*<1>*>/ Gotamena aneka-pariyàyena dhammo pakàsito. Esàhaü Bhagavan- taü Gotamaü saraõaü gacchàmi dhamma¤ ca bhikkhu- saügha¤ ca, upàsakam maü bhavaü Gotamo dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gataü. Adhivàsetu ca me bhavaü Gotamo svàtanàya bhattaü saddhiü bhikkhu- saüghenàti.' Adhivàsesi Bhagavà tuõhã-bhàvena. Atha kho {Soõa- daõóo} bràhmaõo Bhagavato adhivàsanaü viditvà uññhày' àsanà Bhagavantaü abhivàdetvà padakkhiõaü katvà pak- kàmi. Atha kho Soõadaõóo bràhmaõo tassà rattiyà accayena sake nivesane paõãtaü khàdaniyaü bhojaniyaü pañiyàdàpetvà Bhagavato kàlaü àrocàpesi: `Kàlo bho Gotama, niññhitaü bhattan ti.' 25 Atha kho Bhagavà pubbaõha-samayaü nivàsetvà patta-cãvaraü àdàya saddhiü bhikkhu-saüghena yena {Soõadaõóassa} bràhmaõassa nivesanaü ten' upasaükami, upasaükamitvà pa¤¤atte àsane nisãdi. Atha kho Soõadaõóo bràhmaõo Buddha-pamukhaü bhikkhu-saüghaü paõãtena khàdaniyena bhojaniyena sahatthà santappesi sampavàresi. Atha kho Soõadaõóo bràhmaõo Bhagavantaü bhuttàviü onãta-patta-pàõiü a¤¤ataraü nãcaü àsanaü gahetvà ekam- antaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Soõadaõóo bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca: 26. `Aha¤ ce va kho pana bho Gotama parisa-gato samàno àsanà vuññhahitvà Bhagavantaü\<*<2>*>/ Gotamaü abhi- vàdeyyaü, tena maü sà parisà paribhaveyya. Yaü kho pana sà parisà paribhaveyya yaso pi tassa hàyetha, yassa kho pana yaso hàyetha bhogà pi tassa hàyeyyuü, yaso- laddhà kho pan' amhàkaü bhogà. Aha¤ ce va kho pana bho Gotama parisa-gato samàno a¤jaliü paggaõheyyaü, àsanà me taü bhavaü Gotamo paccuññhànaü dhàretu. Aha¤ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sm bho (and so in iii. 22; comp. iii. 17, 19). 2 Bp Bhavantaü. >/ #<[page 126]># %<126 SOöADAöôA SUTTA. [D. iv. 26>% ce va kho pana bho Gotama parisa-gato samàno veñhanaü omu¤ceyyaü, sirasà me taü bhavaü Gotamo abhivàdanaü dhàretu. -- Aha¤ ce va kho pana bho Gotama yàna-gato samàno yànà paccorohitvà Bhagavantaü Gotamaü abhivà- deyyaü, tena maü sà parisà paribhaveyya. Yaü kho pana sà parisà paribhaveyya, yaso pi tassa hàyetha, yassa kho pana yaso hàyetha bhogà pi tassa hàyeyyuü, yaso- laddhà kho\<*<1>*>/ pan' {amhàkaü} bhogà. Aha¤ ce va kho\<*<1>*>/ pana\<*<2>*>/ bho Gotama yàna-gato samàno patoda-laññhiü {abbhunnàmeyyaü}, yànà me taü bhavaü Gotamo paccoro- hanaü dhàretu. Aha¤ ce va kho pana bho Gotama yàna- gato samàno hatthaü apanàmeyyaü, sirasà me taü bhavaü Gotamo abhivàdanaü dhàretåti.' 27. Atha kho Bhagavà Soõadaõóaü bràhmaõaü dham- miyà kathàya sandassetvà samàdapetvà samuttejetvà sam- pahaüsetvà uññhàyàsanà pakkàmãti. SOöADAöôA-SUTTAý.\<*<3>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scdt omit. 2 Bp omits. 3 Bp Soõadaõóa-suttaü niññhitaü catutthaü. >/ #<[page 127]># %< 127>% [v. Kåñadanta Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Maga- dhesu\<*<1>*>/ càrikaü caramàno mahatà bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi yena Khànumataü\<*<2>*>/ nàma Magadhànaü Bràhmaõa-gàmo tad avasari. Tatra sudaü Bhagavà Khànumate viharati Ambalaññhikàyaü. Tena kho pana samayena Kåñadanto\<*<3>*>/ bràhmaõo Khànu- mataü ajjhàvasati sattussadaü satiõakaññhodakaü sadha¤- ¤aü ràja-bhoggaü ra¤¤à Màgadhena Seniyena Bimbisàrena dinnaü ràja-dàyaü brahma-deyyaü. Tena kho pana samayena Kåñadantassa bràhmaõassa mahà ya¤¤o upak- khaño\<*<4>*>/ hoti, satta ca usabha-satàni satta ca vacchatara- satàni satta ca {vacchatarã}-satàni satta ca aja-satàni satta ca urabbha-satàni {thåõåpanãtàni} honti ya¤¤atthàya. 2. Assosuü kho Khànumatakà bràhmaõa-gahapatikà: `Samaõo khalu bho Gotamo Sakya-putto Sakya-kulà pab- bajito Magadhesu càrikaü caramàno mahatà bhikkhu-saü- ghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi Khànumataü anuppatto Khànumate viharati Ambalaññhikàyaü. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyàõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavà arahaü sammà-{sambud- dho} vijjà-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa- damma-sàrathi satthà deva-manussànaü buddho bhagavà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scmt Bp Mag-; Sd Màg- (throughout). 2 Sm khàõum- always. 3 Bp always Kuta. 4 Sc upakkaññho; Sd upakkhato; Bp upakkhato. >/ #<[page 128]># %<128 KæòADANTA SUTTA. [D. v. 2>% ti." So imaü lokaü sadevakaü samàrakaü sabrahmakaü sassamaõa-bràhmaõiü pajaü {sadeva-manussaü} sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedeti. So dhammaü deseti àdi- kalyàõaü majjhe kalyàõaü pariyosàna-kalyàõaü sàtthaü savya¤janaü, kevala-paripuõõaü parisuddhaü brahma- cariyaü pakàseti. {Sàdhu} kho pana tathà-råpànaü arahataü dassanaü hotãti.' Atha kho Khànumatakà {bràhmaõa}- gahapatikà Khànumatà nikkhamitvà saüghà saüghã\<*<1>*>/ gaõã- bhåtà yena Ambalaññhikà ten' upasaükamanti. 3. Tena kho pana samayena Kåñadanto bràhmaõo upari- pàsàde divà-seyyaü upagato hoti. Addasà kho Kåñadanto bràhmaõo Khànumatake {bràhmaõa}-gahapatike Khànu- matà nikkhamitvà saüghà saüghã gaõã-bhåte yena Amba- laññhikà ten' upasaükamante. Disvà khattaü àmantesi: `Kin nu kho bho khatte Khànumatakà bràhmaõa-gaha- patikà Khànumatà nikkhamitvà saüghà saüghã gaõã-bhåtà yena Ambalaññhikà ten' upasaükamantãti?' `Atthi kho bho samaõo\<*<2>*>/ Gotamo Sakya-putto Sakya- kulà pabbajito. Màgadhesu càrikaü caramàno mahatà bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi Khànumataü anuppatto Khànumate viharati Ambalaññhi- kàyaü. Taü kho pana Bhagavantaü\<*<3>*>/ Gotamaü evaü kalyàõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavà arahaü sammà-sambuddho vijjà-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma-sàrathi satthà deva-manussànaü buddho bhagavà ti." Tam ete Bhagavantaü Gotamaü dassanàya upasaükamantãti.' 4. Atha kho Kåñadantassa bràhmaõassa etad ahosi: `Sutaü kho\<*<4>*>/ pana me taü: "Samaõo Gotamo tividha\<*<5>*>/- ya¤¤a-sampadaü soëasa-parikkhàraü jànàtãti." Na kho panàhaü jànàmi tividha-ya¤¤a-sampadaü soëasa-parik- khàraü, icchàmi càhaü mahà-ya¤¤aü yajituü. Yan {nånà-} \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bpm saügha-saüghi. 2 Scdmt add khalu bho. 3 Bp bhavantaü (twice). 4 Sdt Bp omit. 5 B tividhaü always. See 9, etc. Only at end of 20 SS have tividhà (and there Sm has the à struck out). >/ #<[page 129]># %% haü samaõaü Gotamaü upasaükamitvà tividha-ya¤¤a- sampadaü soëasa-parikkhàraü puccheyyan ti.' Atha kho Kåñadanto Bràhmaõo taü khattaü àmantesi: `Tena hi bho khatte yena Khànumatakà bràhmaõa-gaha- patikà ten' upasaükama,\<*<1>*>/ upasaükamitvà Khànumatake bràhmaõa-gahapatike evaü vadehi: "Kåñadanto bho bràhmaõo evam àha: âgamentu kira bhavanto, Kåñadanto pi bràhmaõo samaõaü Gotamaü dassanàya upasaüka- missatãti."' `Evaü bho' ti kho so khattà Kåñadantassa bràhmaõassa pañissutvà yena Khànumatakà bràhmaõa-gahapatikà ten' upasaükami, upasaükamitvà Khànumatake bràhmaõa- gahapatike etad avoca: `Kåñadanto bho bràhmaõo evam àha: "âgamentu kira bhavanto, Kåñadanto pi bràhmaõo samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamissatãti."' 5. Tena kho pana samayena anekàni bràhmaõa-satàni Khànumate pañivasanti: `Kåñadantassa bràhmaõassa mahà-ya¤¤aü anubhavissàmàti.' Assosuü kho te bràh- maõà: `Kåñadanto kira bràhmaõo samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamissatãti.' Atha kho te bràhmaõà yena Kåñadanto bràhmaõo ten' upasaükamiüsu, upasaü- kamitvà Kåñadantaü bràhmaõaü etad avocuü: `Saccaü kira bhavaü Kåñadanto samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamissatãti?' `Evaü kho me bho hoti, aham pi samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamissàmãti.' 6. `Mà bhavaü Kåñadanto samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükami, na arahati bhavaü Kåñadanto samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamituü. Sace bhavam Kåñadanto samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamis- sati, bhoto Kåñadantassa yaso hàyissati, samaõassa Gota- massa yaso abhivaóóhissati. Yam pi bhotà Kåñadantassa yaso hàyissati, samaõassa Gotamassa yaso abhivaóóhissati, iminà p' aïgena na arahati bhavaü Kåñadanto samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamituü. Samaõo tveva Gotamo arahati bhavantaü Kåñadantaü dassanàya upa- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 All MSS. -kami. (Compare iv. 3.) >/ #<[page 130]># %<130 KæòADANTA SUTTA. [D. v. 6>% saïkamituü. Bhavaü hi Kåñadanto ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà pitàmahà\<*<1>*>/- yugà akkhitto anupakkuññho\<*<2>*>/ jàti-vàdena. Yam pi bhavaü Kåñadanto ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha- gahaõiko yàva sattamà pitàmahà-yugà akkhitto anupak- kuññho jàti-vàdena, iminà p' aïgena na arahati bhavaü Kåña- danto samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamituü, samaõo tveva Gotamo arahati bhavantaü Kåñadantaü das- sanàya upasaükamituü. Bhavaü hi Kåñadanto aóóho mahaddhano mahà-bhogo . . . pe . . . Bhavaü hi Kåñadanto ajjhàyako manta-dharo tiõõam vedànaü pàragå sanighaõóu- keñubhànaü sàkkhara-ppabhedànaü itihàsa-pa¤camànaü padako veyyàkaraõo lokàyata-mahàpurisa-lakkhaõesu ana- vayo. Bhavaü hi Kåñadanto abhiråpo dassanãyo pàsàdiko paramàya vaõõa-pokkharatàya samannàgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã\<*<3>*>/ akkhuddàvakàso dassanàya. Bhavaü hi Kåñadanto sãlavà vuddha-sãlã vuddha-sãlena samannàgato. Bhavaü hi Kåñadanto kalyàõa-vàco kalyàõa-vàkkaraõo poriyà vàcàya samannàgato vissaññhàya aneëagalàya\<*<4>*>/ atthassa vi¤¤àpaniyà. Bhavaü hi Kåñadanto bahunnaü àcariya-pàcariyo tãõi màõavaka-satàni mante vàceti, bahå kho pana nànà-disà nànà-janapadà màõavakà àgacchanti bhoto Kåñadantassa santike mantatthikà mante adhiyitu\<*<5>*>/- kàmà. Bhavaü hi Kåñadanto jiõõo vuddho mahallako addhagato vayo anuppatto, samaõo Gotamo taruõo c' eva taruõa-paribbàjako\<*<6>*>/ ca. Bhavaü hi Kåñadanto ra¤¤o Màgadhassa Seniyassa Bimbisàrassa sakkato garukato mànito påjito apacito. Bhavaü hi Kåñadanto bràhmaõassa Pokkharasàdissa\<*<7>*>/ sakkato garukato mànito påjito apacito. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS mahà- (twice in 6, and twice in 7, and twice in 12). See iv. 4. 2 Bp akhitto anupakuñho (see iii. 3. 58). 3 SS vaóóhã; Bp vacchasi as at 7. 4 Scd anelagalàya; Smt Bp anelagaëàya. 5 All MSS. adhãyitu (See "Journal P. T. S." 1886, and J. 4. 496). 6 Sd pabbajako; Bp pabbajito. 7 Bp Pokkharasàtissa. >/ #<[page 131]># %% Bhavaü hi Kåñadanto Khànumataü ajjhàvasati sattussadaü\<*<1>*>/ satiõakaññhodakaü sadha¤¤aü ràja-bhoggaü ra¤¤à Màga- dhena Seniyena Bimbisàrena dinnaü ràja-dàyaü brahma- deyyaü. Yaü pi bhavaü Kåñadanto Khànumataü ajjhà- vasati sattussadaü satiõakaññhodakaü sadha¤¤aü ràja- bhoggaü ra¤¤à Màgadhena Seniyena Bimbisàrena dinnaü ràja-dàyaü brahma-deyyaü, iminà p' aïgena na arahati bhavaü Kåñadanto samaõaü Gotamaü dassanàya upasaü- kamituü, samaõo tveva Gotamo arahati bhavantaü Kåñadantaü dassanàya upasaükamitun ti.' 7. Evaü vutte Kåñadanto bràhmaõo te bràhmaõe etad avoca: `Tena hi bho mama pi suõàtha, yathà mayam eva ara- hàma taü bhavantaü Gotamaü dassanàya upasaükami- tuü, na tveva arahati so bhavaü Gotamo amhàkaü das- sanàya upasaükamituü. Samaõo khalu bho Gotamo ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà pitàmahà-yugà akkhitto anupakkuññho {jàti}-vàdena. Yam pi bho samaõo {Gotamo} ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà pitàmahà-yugà ak- khitto anupakkuññho jàti-vàdena, iminà p' aïgena na arahati so bhavaü Gotamo amhàkaü dassanàya upasaükamituü, atha kho mayam eva arahàma taü bhavantaü Gotamaü dassanàya upasaükamituü. Samaõo khalu bho Gotamo mahantaü ¤àti-saüghaü ohàya\<*<2>*>/ pabbajito. Samaõo khalu bho Gotamo pahåtaü hira¤¤a-suvaõõaü ohàya pabbajito bhåmi-gata¤ ca vehàsaññha¤ ca. Samaõo khalu bho Go- tamo daharo va samàno susukàëa-keso bhadrena yobbanena samannàgato pañhamena vayasà agàrasmà anagàriyaü pabbajito. Samaõo khalu bho Gotamo akàmakànaü màtà- pitunnaü assu-mukhànaü rudantànaü kesa-massuü ohàretvà kàsàyàni vatthàni acchàdetvà agàrasmà anagàri- yaü pabbajito. Samaõo khalu bho Gotamo abhiråpo dassanãyo pàsàdiko paramàya vaõõa-pokkharatàya saman- nàgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã\<*<3>*>/ akkhuddàvakàso \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp satthussadaü. 2 Sd Bp pahàya. 3 SS vaóóhã; Bp vacchasi. >/ #<[page 132]># %<132 KæòADANTA SUTTA. [D. v. 7>% dassanàya. Samaõo khalu bho Gotamo sãlavà ariya-sãlã kusala-sãlã kusala-sãlena samannàgato. Samaõo khalu bho Gotamo kalyàõa-vàco kalyàõa-vàkkaraõo poriyà vàcàya samannàgato vissaññhàya aneëagalàya\<*<1>*>/ atthassa vi¤¤à- paniyà. Samaõo khalu bho Gotamo bahunnaü àcariya- pàcariyako. Samaõo khalu bho Gotamo khãõa-kàma-ràgo vigata-càpallo. Samaõo khalu bho Gotamo kamma-vàdã kiriya-vàdã apàpa-purekkhàro brahma¤¤àya pajàya. Samaõo khalu bho Gotamo uccà kulà pabbajito àdãnakkhattiya- kulà.\<*<2>*>/ Samaõo khalu bho Gotamo aóóha-kulà pabbajito mahaddhanà mahà-bhogà. Samaõaü khalu bho Gotamaü tiro raññhà tiro janapadà saüpucchituü àgacchanti. Sa- maõaü khalu bho Gotamaü anekàni devatà-sahassàni\<*<3>*>/ pàõehi saraõaü gatàni. Samaõaü khalu bho Gotamaü evaü kalyàõo kittisaddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavà arahaü sammà-sambuddho vijjà-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma-sàrathi satthà deva- manussànaü buddho bhagavà ti." Samaõo khalu bho Gotamo dvattiüsa mahàpurisa-lakkhaõehi samannàgato. Samaõo khalu bho Gotamo ehi-sàgata-vàdã\<*<4>*>/ sakhilo sam- modako abbhàkuñiko uttàna-mukho pubba-bhàsã. Samaõo khalu bho Gotamo catunnaü parisànaü sakkato garukato mànito påjito apacito. Samaõe khalu bho Gotame\<*<5>*>/ bahå devà ca manussà ca abhippasannà. Samaõo khalu bho Gotamo yasmiü gàme và nigame và pañivasati na tasmiü gàme và nigame và amanussà manusse viheñhenti. Samaõo khalu bho Gotamo saüghã gaõã gaõàcariyo puthu-tittha- karànam aggam akkhàyati. Yathà kho pana bho ekesaü samaõa-bràhmaõànaü yathà và tathà và yaso samudà- gacchati na h' eva\<*<6>*>/ samaõassa Gotamassa yaso samudàgato, atha kho anuttaràya vijjà-caraõa-sampadàya samaõassa Gotamassa yaso samudàgato. Samaõaü khalu bho Gotamaü ràjà Màgadho Seniyo Bimbisàro saputto sabhariyo \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scd anelagalàya; Smt Bp anelagaëàya. 2 Sc àdiya-kulà; B asambhinnakh-. 3 B sata-sahassàni. 4 Bp -svàgata-. 5 Sm has loc.; all other MSS. nom. 6 MSS. eva here, evaü in iv. 6. >/ #<[page 133]># %% sapariso sàmacco pàõehi saraõaü gato. Samaõaü khalu bho Gotamaü ràjà Pasenadi Kosalo saputto sabhariyo sapariso sàmacco pàõehi saraõaü gato. Samaõaü khalu bho Gotamaü bràhmaõo Pokkharasàdi\<*<1>*>/ saputto sabhariyo sapariso sàmacco pàõehi saraõaü gato. Samaõo khalu bho Gotamo ra¤¤o Màgadhassa Seniyassa Bimbisàrassa sakkato garukato mànito påjito apacito. Samaõo khalu bho Gotamo ra¤¤o Pasenadissa Kosalassa sakkato garukato mànito påjito apacito. Samaõo khalu bho Gotamo Bràh- maõassa Pokkharasàdissa\<*<2>*>/ sakkato garukato mànito påjito apacito. Samaõo khalu bho Gotamo Khànumataü anup- patto Khànumate viharati Ambalaññhikàyaü. Ye kho pana keci samaõà và bràhmaõà và amhàkaü gàmakkhettaü àgacchanti atithã no te honti. Atithã kho pan' amhehi sakkàtabbà garukàtabbà mànetabbà påjetabbà apacetabbà. Yam pi bho samaõo Gotamo Khànumataü anuppatto Khànumate viharati Ambalaññhikàyaü atith' amhàkaü samaõo Gotamo. Atithi kho pan' amhehi sakkàtabbo garukàtabbo mànetabbo påjetabbo apacetabbo. Iminà p' aïgena na arahati so bhavaü Gotamo amhàkaü das- sanàya upasaükamituü, atha kho mayam eva arahàma tam bhavantaü Gotamaü dassanàya upasaükamituü. Ettake kho aham bho tassa bhoto Gotamassa vaõõe pari- yàpuõàmi, no ca kho so bhavaü Gotamo ettaka-vaõõo, aparimàõa-vaõõo hi so bhavaü Gotamo ti.' 8. Evaü vutte te bràhmaõà Kåñadantaü bràhmaõaü etad avocuü: `Yathà kho bhavaü Kåñadanto samaõassa Gotamassa vaõõe\<*<3>*>/ bhàsati ito ce pi so bhavaü Gotamo yojana-sate viharati alam eva saddhena kula-puttena das- sanàya upasaükamituü api {puñaüsenàpi}. Tena hi bho sabbe va samaõaü Gotamaü dassanàya upasaükamis- sàmàti.' Atha kho Kåñadanto bràhmaõo mahatà bràhmaõa- gaõena saddhiü yena Ambalaññhikà yena Bhagavà ten' upasaükami, upasaükamitvà Bhagavatà saddhiü sam- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 All MSS. -sàti. 2 Bp -sàtissa (SS all d here). 3 All MSS. vaõõo (as most at D. iv. 7). >/ #<[page 134]># %<134 KæòADANTA SUTTA. [D. v. 8>% modiü sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekam- antaü nisãdi. Khànumatakà pi kho bràhmaõa-gaha- patikà app ekacce Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdiüsu, app ekacce Bhagavatà saddhiü sammodiüsu sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekamantaü nisãdiüsu, {app} ekacce yena Bhagavà ten' a¤jaliü panà- metvà ekamantaü nisãdiüsu, app ekacce nàma-gottaü sàvetvà ekamantaü nisãdiüsu, app ekacce tuõhã-bhåtà ekamantaü nisãdiüsu. 9. Ekamantaü nisinno kho Kåñadanto bràhmaõo Bha- gavantaü etad avoca: `Sutaü me taü bho Gotama: "Samaõo Gotamo tividha- ya¤¤a-sampadaü\<*<1>*>/ soëasa-parikkhàraü jànàtãti." Na kho panàhaü jànàmi tividha-ya¤¤a-sampadaü soëasa-parik- khàraü, icchàmi càhaü mahà-ya¤¤aü yajituü. Sàdhu me bhavaü Gotamo tividha-ya¤¤a-sampadaü soëasa-parik- khàraü desetåti.' `Tena hi bràhmaõa suõohi, sàdhukaü manasi-karohi, bhàsissàmãti.' `Evaü bho ' ti kho Kåñadanto bràhmaõo Bhagavato paccassosi. Bhagavà etad avoca: 10. `Bhåta-pubbaü bràhmaõa ràjà Mahà-vijito nàma ahosi aóóho mahaddhano mahà-bhogo pahåta-jàtaråpa-raja- to pahåta-vittåpakaraõo pahåta-dhana-dha¤¤o paripuõõa- kosa-koññhàgàro. Atha kho bràhmaõa ra¤¤o Mahà-viji- tassa {rahogatassa} {patisallãnassa}\<*<2>*>/ evaü cetaso parivitakko udapàdi: "Adhigatà kho me vipulà mànusakà bhogà, mahantaü pañhavi-maõóalaü abhivijiya ajjhàvasàmi. Yan nånàhaü mahà-ya¤¤aü yajeyyaü yaü mama assa dãgha- rattaü hitàya sukhàyàti." Atha kho bràhmaõa ràjà Mahà- vijito purohitaü\<*<3>*>/ bràhmaõaü àmantàpetvà\<*<4>*>/ etad avoca: "Idha mayhaü bràhmaõa {rahogatassa} {patisallãnassa} evaü cetaso parivitakko udapàdi: `Adhigato me vipulà mànusakà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp vidhaü thrice (and so Scm the first time only). See 4. 2 All MSS. twice t; Sct Bp twice õ; Sdm twice n (Old. CV. vii. 1. 2, ñ and n); at vi. 2, 3, SS patisallãno. 3 Sd and St often porohit-; Bp usually parohit-. 4 Bp àmantetvà (and in 12). >/ #<[page 135]># %% bhogà, mahantaü pañhavi-maõóalaü abhivijiya ajjhàva- sàmi. Yan nånàhaü mahà-ya¤¤aü yajeyyaü, yaü mama assa dãgha-rattaü hitàya sukhàyàti.' Icchàm' ahaü bràh- maõa mahà-ya¤¤aü yajituü. Anusàsatu maü bhavaü yaü mama assa dãgha-rattaü hitàya sukhàyàti." 11. `Evaü vutte bràhmaõa purohito bràhmaõo ràjànaü Mahà-vijitaü etad avoca: "Bhoto kho ra¤¤o janapado sakaõñako\<*<1>*>/ sa-upapãëo,\<*<2>*>/ gàma-ghàtà pi dissanti [nigama- ghàtà pi dissanti\<*<3>*>/] nagara-ghàtà pi dissanti pantha-duhanà pi dissanti. Bhava¤ ce kho\<*<4>*>/ pana ràjà evaü sakaõñake janapade sa-upapãëe balim uddhareyya, akicca-kàrã assa tena bhavaü ràjà. Siyà kho pana bhoto ra¤¤o evam assa: `Aham etaü dassu-khãlaü\<*<5>*>/ vadhena và bandhena\<*<6>*>/ và jàniyà\<*<7>*>/ và garahàya và pabbàjanàya và samåhanissàmãti,' na kho pan' etassa dassu-khãlassa evaü sammà samug- ghàto hoti. Ye te hatàvasesakà bhavissanti, te pacchà {ra¤¤o} janapadaü viheñhessanti.\<*<8>*>/ Api ca kho idaü saü- vidhànaü àgamma evam etassa dassu-khãlassa sammà {samugghàto} hoti. Tena hi bhavaü ràjà ye bhoto ra¤¤o janapade ussahanti kasi-gorakkhe tesam bhavaü ràjà bãja- bhattaü anuppàdetu,\<*<9>*>/ ye bhoto ra¤¤o janapade ussahanti vaõijjàya tesam bhavaü ràjà pàbhataü anuppàdetu, ye bhoto ra¤¤o janapade ussahanti ràja-porise tesam bhavaü ràjà bhatta-vetanaü pakappetu, te ca manussà sa-kamma- pasutà ra¤¤o janapadaü na viheñhessanti, mahà ca ra¤¤o ràsiko bhavissati, khemaññhità janapadà akaõñakà an- upapãëà, manussà ca mudà modamànà ure putte naccentà apàruta-gharà ma¤¤e viharissantãti." "`Evaü bho" ti kho bràhmaõa ràjà Mahà-vijito purohi- tassa bràhmaõassa pañissutvà, ye ra¤¤o janapade ussa- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd thrice and Sc here sakaõñhako. 2 Sd Bp uppilo. 3 Scmt omit. 4 Sd bhavaü ce va kho; Bp bhavaü kho. 5 Scd dasasu. 6 Sd bandhanena. 7 Sct janiyàya. 8 Bp vihedissanti. 9 Scdmt -ppadetu, but Scd just below à and see next paragraph. (Bp à both times). >/ #<[page 136]># %<136 KæòADANTA SUTTA. [D. v. 11>% hiüsu kasi-{gorakkhe} tesam bhavaü ràjà {Mahà}-vijito bãja- bhattaü anuppàdesi,\<*<1>*>/ ye ra¤¤o janapade ussahiüsu vaõij- jàya tesaü ràjà Mahà-vijito pàbhataü anuppàdesi, ye ra¤¤o janapade ussahiüsu ràja-porise, tesaü ràjà Mahà-vijito bhatta-vetanaü pakappesi, te ca manussà sa-kamma-pasutà ra¤¤o janapadaü na viheñhesuü,\<*<2>*>/ mahà ca ra¤¤o ràsiko ahosi, khemaññhità janapadà akaõñakà anupapãëà, manussà ca mudà modamànà ure putte naccentà apàruta-gharà ma¤¤e vihariüsu. 12. `Atha kho bràhmaõa ràjà Mahà-vijito purohitaü bràh- maõaü àmantàpetvà etad avoca: "Samåhato kho me bho dassu-khãlo, bhoto saüvidhànaü àgamma mahà ca me ràsiko khemaññhità janapadà akaõñakà anupapãëà manussà ca mudà modamànà ure putte naccentà apàruta-gharà ma¤¤e vihariüsu. Icchàm' ahaü bràhmaõa mahà- ya¤¤aü yajituü. Anusàsatu maü bhavaü yaü mama assa dãgha-rattaü hitàya sukhàyàti." "`Tena hi bhavaü ràjà ye bhoto ra¤¤o janapade khat- tiyà anuyuttà\<*<3>*>/ negamà c' eva jànapadà ca te bhavaü ràjà àmantayataü: `Icchàm' ahaü bho mahà-ya¤¤aü yajituü, anujànantu me bhonto yaü mama assa dãgha-rattaü hitàya sukhàyàti.' Ye bhoto ra¤¤o janapade amaccà pàrisajjà negamà c' eva jànapadà ca . . . pe . . . bràh- maõa-mahàsàla negamà c' eva jànapadà ca . . . pe . . . gahapati-necayikà\<*<4>*>/ negamà c' eva jànapadà ca, te bhavaü ràjà àmantayataü: `Icchàm' ahaü bho mahà-ya¤¤aü yajituü, anujànantu me bhavanto yam mama assa dãgha- rattaü hitàya sukhàyàti."' "`Evaü bho" ti kho bràhmaõa ràjà Mahà-vijito puro- hitassa bràhmaõassa pañissutvà ye ra¤¤o janapade khattiyà anuyuttà negamà c' eva jànapadà ca, te ràjà Mahà-vijito \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc anuppadesi; Bb twice -ppadàsi (but just below Scdmt -ppà-). 2 Scdt -ñheyyuü; Sm -ñheyyuü corrected to -ñhesuü; Bp vihedhisu. 3 Bp anuyanta. 4 Sct here nomayikà and Sd nevayikà; Bp twice venayikà; Sm Bm necayikà; and so SS below. >/ #<[page 137]># %% àmantesi: "Icchàm' ahaü bho mahà-ya¤¤aü yajituü, anujànantu me bhavanto yaü mama assa dãgha-rattaü hitàya sukhàyàti." "Yajataü bhavaü ràjà ya¤¤aü, ya¤¤a-kàlo mahà-ràjàti." `Ye ra¤¤o janapade amaccà pàrisajjà negamà c' eva jànapadà ca . . . pe . . . bràhmaõa-mahàsàlà negamà c' eva jànapadà ca, gahapati-necayikà negamà c' eva jànapadà ca, te ràjà Mahà-vijito àmantesi: "Icchàm' ahaü bho mahà-ya¤¤aü yajituü, anujànantu me bhavanto yaü mama assa dãgha-rattaü hitàya sukhàyàti." "Yajataü bhavaü ràjà ya¤¤am, ya¤¤a-kàlo mahà-ràjàti." `Iti 'me cattàro anumati-pakkhà tass' eva ya¤¤assa parikkhàrà bhavanti. 13. `Ràjà Mahà-vijito aññhaïgehi samannàgato -- Ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà pitàmahà-yugà akkhitto anupakkuññho jàti-vàdena -- Abhiråpo {dassanãyo} pàsàdiko paramàya vaõõa-pok- kharatàya samannàgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã\<*<1>*>/ akkhuddàvakàso dassanàya -- Aóóho {mahaddhano} mahà- bhogo pahåta-jàtaråpa-rajato pahåta-vittåpakaraõo pahåta- dhana-dha¤¤o paripuõõa-kosa-koññhàgàro -- Balavà catur- aïginiyà senàya samannàgato assavàya\<*<2>*>/ ovàda-pati- karàya\<*<3>*>/ patapati\<*<4>*>/ ma¤¤e paccatthike yasasà -- Saddho dàyako dàna-pati anàvaña-dvàro samaõa-bràhmaõa-kapa- õiddhika-vaõibbaka-yàcakànaü opàna-bhåto pu¤¤àni karoti -- Bahussuto tassa tass' eva {suta-jàtassa} -- Tassa tass' eva kho pana bhàsitassa atthaü jànàti: "Ayaü imassa bhàsitassa attho, ayaü imassa bhàsitassa attho" ti -- Paõóito viyatto medhàvã pañibalo atãtànàgata-paccuppanne atthe cintetuü.\<*<5>*>/ Ràjà Mahà-vijito imehi aññhaïgehi samannàgato. Iti imàni pi aññhaïgàni tass' eva ya¤¤assa parikkhàrà bhavanti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS vaóóhã; Bmp vacchasi. 2 Sd assatassa; Sc assa và. 3 Sd parikàya; Sm parikaràya; Bmp pañikaràya. 4 Sc panapati; Bm sadavati; Bp sahati pati. 5 Sum. cintetuü; so Bmp and SS below 17. Here SS mantetuü; comp. 19. >/ #<[page 138]># %<138 KæòADANTA SUTTA. [D. v. 13>% 14. Purohito bràhmaõo catuh' aïgehi samannàgato -- Ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà pitàmahà-yugà akkhitto anupakkuññho jàti- vàdena -- Ajjhàyako manta-dharo tiõõaü vedànaü pàragå sanighaõóu-keñubhànaü sàkkhara-ppabhedànaü itihàsa- pa¤camànaü padako veyyàkaraõo lokàyata-mahàpurisa- lakkhaõesu anavayo -- Sãlavà vuddha-sãlã vuddha-sãlena samannàgato -- Paõóito viyatto medhàvã pañhamo và dutiyo và sujaü paggaõhantànaü. Purohito bràhmaõo imehi catuh' aïgehi samannàgato. Iti imàni pi cattàr' aïgàni tass' eva ya¤¤assa parikkhàrà bhavanti. 15. `Atha kho bràhmaõa purohito bràhmaõo ra¤¤o Mahà-vijitassa pubbe va ya¤¤à tisso vidhà desesi: "Siyà kho pana bhoto ra¤¤o mahà-ya¤¤aü yiññhu-kàmassa kocid eva vippañisàro: `Mahà vata me bhogakkhandho vigacchis- satãti,' so bhotà ra¤¤à vippañisàro na karaõãyo. Siyà kho pana bhoto ra¤¤o mahà-ya¤¤aü yajamànassa kocid eva vippañisàro: "Mahà vata me bhogakkhandho vigacchatãti," so bhotà ra¤¤à vippañisàro na karaõãyo. Siyà kho pana bhoto ra¤¤o mahà-ya¤¤aü yiññhassa kocid eva vippañisàro: "Mahà vata me bhogakkhandho vigato" ti. so bhotà ra¤¤à vippañisàro na karaõãyo ti." `Imà kho bràhmaõa purohito bràhmaõo ra¤¤o Mahà- vijitassa pubbe va ya¤¤à tisso vidhà desesi.' 16. `Atha kho bràhmaõa purohito bràhmaõo ra¤¤o Mahà-vijitassa pubbe va ya¤¤à dasah' àkàrehi pañiggà- hakesu vippañisàraü pañivinodetuü:\<*<1>*>/ "âgamissanti kho bhoto ya¤¤aü pàõàtipàtino pi pàõàtipàtà pañiviratà. Ye tattha pàõàtipàtino tesaü yeva tena, ye tattha pàõàtipàtà pañiviratà te àrabbha yajatam bhavam\<*<2>*>/ modatam bhavaü cittam eva bhavaü antaraü pasàdetu. âgamissanti kho bhoto ya¤¤aü adinnàdàyino pi adinnàdànà pañiviratà . . . pe . . . kàmesu micchàcàrino pi kàmesu micchàcàrà pañiviratà, musà-vàdino pi måsà-vàdà pañiviratà, {pisuõà}- vàcà pi {pisuõà}-vàcàya pañiviratà, pharusà-vàcà pi pharusà- vàcàya pañiviratà, samphappalàpino pi, samphappalàpà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bmp pañivinesi. 2 Bmp add sajjataü bhavam always. >/ #<[page 139]># %% pañiviratà, abhijjhàluno pi anabhijjhàluno pi, vyàpanna- città pi avyàp anna-città pi, micchà-diññhikà pi sammà- diññhikà pi. Ye tattha micchà-diññhikà tesaü yeva tena, ye tattha sammà-diññhikà te àrabbha yajatam bhavaü moda- tam bhavaü cittam eva bhavaü antaraü pasàdetåti." Imehi kho bràhmaõa purohito bràhmaõo ra¤¤o Mahà- vijitassa pubbe va ya¤¤à dasah' àkàrehi pañiggàhakesu vippañisàraü pañivinodesi\<*<1>*>/. 17. `Atha kho bràhmaõa purohito bràhmaõo ra¤¤o Mahà-vijitassa mahà-ya¤¤aü yajamànassa soëasehi àkàrehi cittaü sandassesi samàdapesi samuttejesi sampahaüsesi. "Siyà kho pana bhoto ra¤¤o mahà-ya¤¤aü yajamànassa kocid eva vattà: `Ràjà kho Mahà-vijito mahà-ya¤¤aü yajati, no ca khvassa àmantità khattiyà anuyuttà negamà c' eva jànapadà ca atha ca pana bhavaü ràjà evaråpaü mahà-ya¤¤aü yajatãti.' Evam pi bhoto ra¤¤o vattà dhammato\<*<2>*>/ n' atthi, bhoto kho pana ra¤¤o àmantità khattiyà anuyuttà negamà c' eva jànapadà ca, iminà ca p' etaü bhavaü ràjà jànàtu: `Yajatam bhavaü modatam bhavaü cittam eva bhavaü antaraü pasàdetu.' -- Siyà kho pana bhoto ra¤¤o mahà-{ya¤¤aü} yajamànassa kocid eva vattà: `Ràjà kho Mahà-vijito mahà-ya¤¤aü yajati, no ca khvassa\<*<3>*>/ àmantità amaccà pàrisajjà negamà c' eva jàna- padà ca . . . pe . . . bràhmaõa-mahàsàlà negamà c' eva jànapadà ca . . . pe . . . gahapati-necayikà negamà c' eva jànapadà ca atha ca pana bhavaü ràjà evaråpaü ya¤¤aü yajatãti.' Evam pi bhoto ra¤¤o vattà dhammato n' atthi, bhoto pana ra¤¤o àmantità gahapati-necayikà negamà c' eva jànapadà ca, iminà p' etaü bhavaü\<*<4>*>/ ràjà jànàtu: `Yajatam bhavaü modatam bhavaü cittam eva bhavaü antaraü pasàdetu.' -- Siyà kho pana bhoto ra¤¤o mahà- ya¤¤aü yajamànassa kocid eva vattà: `Ràjà kho Mahà- vijito mahà-ya¤¤aü yajati, no ca kho ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko ca yàva sattamà pitàmahà- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scmt Bm pañivinesi (but see Sum. p. 300). 2 Scdt dhammatà here (-to below). 3 Bm kho tassa. 4 Smt bhavaü taü; Sd bhavantaü. >/ #<[page 140]># %<140 KæòADANTA SUTTA. [D. v. 17>% yugà akkhitto anupakkuññho jàti-vàdena, atha ca pana bhavaü ràjà evaråpaü mahà-ya¤¤aü yajatãti.' Evam pi kho bhoto ra¤¤o vattà dhammato n' atthi, bhavaü kho pana ràjà ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha- gahaõiko ca yàva sattamà pitàmahà-yugà akkhitto anupak- kuññho {jàti-vàdena}, iminà p' etaü bhavaü ràjà jànàtu: `Yajatam bhavaü, modatam bhavaü, cittam eva bhavaü antaraü pasàdetu.' -- Siyà kho pana bhoto ra¤¤o mahà- ya¤¤aü yajamànassa kocid eva vattà: `Ràjà kho Mahà- vijito mahà-ya¤¤aü yajati, no ca kho abhiråpo dassanãyo pàsàdiko paramàya vaõõa-pokkharatàya samannàgato brahma-vaõõã brahma-vaccasã akkhuddàvakàso dassanàya . . . pe . . . no ca kho aóóho mahaddhano mahàbhogo pahåta-jàtaråpa-rajato pahåta-vittåpakaraõo pahåta- dhana-dha¤¤o paripuõõa-kosa-koññhàgàro . . . pe . . . no ca kho balavà caturaïginiyà senàya samannàgato assavàya ovàda-patikaràya\<*<1>*>/ patapati\<*<2>*>/ ma¤¤e paccatthike yasasà . . . pe . . . no ca kho {saddho} dàyako dàna-pati anàvaña-dvàro samaõa-bràhmaõa-{kappaõiddhika}-{vaõibbaka}-yàcakànaü opàna-{bhåto} pu¤¤àni karoti . . . pe . . . no ca kho bahus- suto tassa tassa suta-jàtassa, . . . pe . . . no ca kho tassa tass' eva kho pana bhàsitassa atthaü jànàti: `Ayaü imassa bhàsitassa attho, ayaü imassa bhàsitassa attho ti.' . . . pe . . . no ca kho paõóito viyatto medhàvã pañibalo atãtà- nàgata-{paccuppanne} atthe cintetuü . . . pe . . . atha ca pana bhavaü ràjà evaråpaü mahà-ya¤¤aü yajatãti.' Evam pi bhoto ra¤¤o vattà dhammato n' atthi, bhavaü kho pana ràjà paõóito viyatto medhàvã pañibalo atãtànàgata-paccup- panne atthe cintetuü, iminà p' etaü bhavaü ràjà jànàtu: `Yajatam bhavaü, modatam bhavaü, cittam eva bhavaü antaraü pasàdetu.' -- Siyà kho pana bhoto ra¤¤o mahà-ya¤- ¤aü yajamànassa kocid eva vattà: `Ràjà kho Mahà-vijito mahà-ya¤¤aü yajati, no ca kho tassa purohito bràhmaõo ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà pitàmahà-yugà akkhitto anupakkuññho jàti-vàdena, atha ca pana bhavaü ràjà evaråpaü ya¤¤aü yajatãti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bmp pañi-. 2 Sc panapati; Bm sadavati; Bp sahavati. >/ #<[page 141]># %% Evam pi bhoto ra¤¤o vattà dhammato n' atthi, bhoto kho ra¤¤o purohito bràhmaõo ubhato sujàto màtito ca pitito ca saüsuddha-gahaõiko yàva sattamà pitàmahà-yugà akkhitto anupakkuññho jàti-vàdena, iminà p' etaü bhavaü ràjà jànàtu: `Yajataü bhavaü, modataü bhavaü, cittam eva bhavaü antaraü pasàdetu . . . pe . . . Siyà kho pana bhoto ra¤¤o mahà-ya¤¤aü yajamànassa kocid eva vattà; `Ràjà kho Mahà-vijito mahà-ya¤¤aü yajati, no ca khv assa purohito bràhmaõo ajjhàyako manta-dharo tiõõaü vedànaü pàragå sanighaõóu keñubhànaü sàkkhara-ppa- bhedànaü itihàsa-pa¤camànaü padako veyyàkaraõo lokà- yata-mahàpurisa-lakkhaõesu anavayo . . . pe . . . no ca khvassa purohito bràhmaõo sãlavà vuddha-sãlã vuddha- sãlena samannàgato . . . pe . . . no ca khvassa purohito bràhmaõo paõóito viyatto medhàvã pañhamo và dutiyo và sujaü paggaõhantànaü, atha ca pana bhavaü ràjà evarå- paü mahà-ya¤¤aü yajatãti.' Evam pi bhoto ra¤¤o vattà dhammato n' atthi, bhoto kho pana ra¤¤o purohito bràhmaõo paõóito viyatto medhàvã pañhamo và dutiyo và sujaü pag- gaõhantànaü, iminà p' etaü bhavaü ràjà jànàtu: `Yajatam bhavaü, modatam bhavaü, cittam eva bhavaü {antaraü} pasàdetåti." `Imehi kho bràhmaõa purohito bràhmaõo ra¤¤o Mahà- vijitassa mahà-ya¤¤aü yajamànassa soëasehi àkàrehi cittaü sandassesi samàdapesi samuttejesi sampahaüsesi. 18. `Tasmiü kho bràhmaõa ya¤¤e n' eva gàvo ha¤¤iüsu na ajeëakà ha¤¤iüsu na kukkuña-såkarà ha¤¤iüsu, na vi- vidhà pàõà saüghàtaü àpajjiüsu, na rukkhà chijjiüsu yåpatthàya, na dabbhà låyiüsu barihisatthàya, ye pi 'ssa ahesuü dàsà ti và pessà ti và kammakarà ti và te pi na daõóa-tajjità na bhaya-tajjità, na assu-mukhà rudamànà parikammàni akaüsu.\<*<1>*>/ Atha kho ye icchiüsu te akaüsu, ye na icchiüsu te na akaüsu, yaü icchiüsu taü akaüsu, yaü na icchiüsu, na taü akaüsu. Sappi-tela-navanãta- dadhi-madhu-phàõitena c' eva so ya¤¤o niññhànam aga- màsi. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Compare Puggala iv.24 and Saüyutta iii. 1. 9. 5. >/ #<[page 142]># %<142 KæòADANTA SUTTA. [D. v. 19>% 19. \<*<1>*>/ `Atha kho bràhmaõa khattiyà anuyuttà negamà c' eva jànapadà ca, amaccà pàrisajjà negamà c' eva jànapadà ca, bràhmaõa-mahàsàlà negamà c' eva jànapadà ca, gaha- pati-necayikà negamà c' eva jànapadà ca pahåtaü sàpatey- yaü àdàya ràjànaü Mahà-vijitaü upasaükamitvà evam àhaüsu; "Idaü, deva, pahåtaü sàpateyyaü devaü yeva uddissa àbhataü, taü devo patigaõhàtåti." "Alam bho mama pi idaü pahåtaü sàpateyyaü dham- mikena [balinà] \<*<2>*>/ abhisaükhittaü.\<*<3>*>/ Ta¤ ca vo hotu, ito ca bhãyo harathàti." `Te ra¤¤à pañikkhittà ekamantaü apakkamma evaü sammantesuü:\<*<4>*>/ "Na kho etaü amhàkaü patiråpaü mayaü imàni sàpateyyàni punad eva sakàni {gharàni} pañi- hareyyàma. Ràjà kho Mahà-vijito mahà-ya¤¤aü yajati, hand' assa mayaü anuyàgino homàti." 20. `Atha kho bràhmaõa puratthimena ya¤¤àvàñassa khattiyà anuyuttà negamà c' eva jànapadà ca dànàni pañ- ñhapesuü, dakkhiõena ya¤¤àvàñassa amaccà pàrisajjà negamà c' eva jànapadà ca dànàni paññhapesuü, pacchi- mena ya¤¤àvàñassa bràhmaõa-mahàsàlà negamà c' eva jànapadà ca dànàni paññhapesum, uttarena ya¤¤àvàñassa gahapati-necayikànegamà c' eva jànapadà ca dànàni paññha- pesuü. Tesu pi bràhmaõà ya¤¤esu n' eva gàvo ha¤¤iüsu na ajeëakà ha¤¤iüsu na kukkuña-såkarà {ha¤¤iüsu}, na vi- vidhà pàõà saüghàtaü àpajjiüsu, na rukkhà chijjiüsu yåp- atthàya, na dabbhà låyiüsu barihisatthàya,\<*<5>*>/ ye pi tesaü ahesuü dàsà ti và pessà ti và {kammakarà} ti và te pi na daõóa-tajjità na bhaya-tajjità na assu-mukhà rudamànà parikammàni akaüsu. Atha kho ye icchiüsu te akaüsu, ye na icchiüsu na te akaüsu, yaü icchiüsu taü akaüsu, yaü na icchiüsu na taü akaüsu. Sappi-tela-navanãta- dadhi-madhu-phàõitena c' eva te ya¤¤à niññhànam àga- maüsu. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 This section recurs (nearly) at Mahà-sudassana Sutta i. 64, 65. 2 Scmt omit. 3 Sd Bp abhisankhataü (see Mil. 46, 3). 4 Bmp samacintesuü (comp. 13). 5 Bm para-hiüsatthàya. >/ #<[page 143]># %% `Iti cattàro ca anumati-pakkhà, ràjà Mahà-vijito aññhaï- gehi samannàgato, purohito bràhmaõo catuh' aïgehi samannàgato, tisso ca vidhà. Ayaü vuccati bràhmaõa tividhà\<*<1>*>/ ya¤¤a-sampadà soëasa-parikkhàrà ti.' 21. Evaü vutte te bràhmaõà unnàdino uccà-saddà ma- hà-saddà ahesuü: `Aho ya¤¤o, aho ya¤¤a-sampadà ti.' Kåñadanto pana bràhmaõo tuõhã-bhåto va nisinno hoti. Atha kho te bràhmaõà Kåñadantaü bràhmaõaü etad avocuü: `Kasmà pana bhavaü Kåñadanto samaõassa Gotamassa subhàsitaü subhàsitato nàbbhanumodatãti.' `Nàhaü bho samaõassa Gotamassa subhàsitaü subhà- sitato nàbbhanumodàmi, muddhà pi tassa vipateyya\<*<2>*>/ yo samaõassa Gotamassa subhàsitaü subhàsitato nàbbhanu- modeyya. Api ca me bho evaü hoti: "Samaõo Gotamo na evam àha: `Evam me sutan' ti và, `Evaü arahati bhavitun' ti và, api ca samaõo Gotamo `Evan tadà àsi, itthaü tadà àsi,' tveva abhàsi."\<*<3>*>/ Tassa mayhaü bho evaü hoti: "Addhà samaõo Gotamo tena samayena ràjà và ahosi Mahà-vijito ya¤¤a-sàmi, purohito và bràhmaõo tassa ya¤¤assa yàjetà ti." Abhijànàti pana bhavaü Gotamo {evaråpaü} ya¤¤aü yajitvà và yàjetvà và kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü {upapajjità} ti?' `Abhijànàm' ahaü bràhmaõa evaråpaü ya¤¤aü yajitvà và yàjetvà và kàyassa-bhedà param maraõà sugatiü sag- gaü lokaü {upapajjità}. Ahan tena samayena purohito bràhmaõo ahosiü tassa ya¤¤assa yàjetà ti.' 22. `Atthi pana bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imàya ti-vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya appaññhataro ca appa-samàrabbhataro\<*<4>*>/ ca mahapphalataro ca mahàni- saüsataro càti?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So all MSS. but Sm has the à struck out. See 4. 2 So Scmt Bmp; Sd vippateyya; Old. vipphàl-; Fausb. vipàt- (C. v. 11. 1; Dhp 72). See iii. 21. 3 Sm bhàsi; Bm bhàsati. 4 Scmt samàrabbha, and so Sd from 24 onwards, Bpm and Sd at first mbh. In D. i. 1.10 all MSS. mbh; in i. 1. 11 Sm bbh. >/ #<[page 144]># %<144 KæòADANTA SUTTA. [D. v. 22>% `Atthi kho bràhmaõa a¤¤o ya¤¤o imàya ti-vidhàya ya¤- ¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya appaññhataro ca appa- samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro càti.' `Katamo pana so bho Gotama ya¤¤o imàya ti-vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya appaññhataro ca paõãtataro ca appa-samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro càti?' `Yàni kho tàni bràhmaõa nicca-dànàni anukåla\<*<1>*>/-ya¤¤àni sãlavante pabbajite uddissa dãyanti, ayaü kho bràhmaõa ya¤¤o imàya ti-vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhà- ràya appaññhataro ca appa-samàrabbhataro ca mahap- phalataro ca mahànisaüsataro càti.' 23. `Ko nu kho bho Gotama hetu ko paccayo yena taü nicca-dànaü anukåla-ya¤¤aü imàya ti-vidhàya ya¤¤a- sampadàya soëasa-parikkhàràya appaññhatara¤ ca appa- samàrabbhatara¤ ca mahapphalatara¤ ca mahànisaüsata- ra¤ càti?' `Na kho bràhmaõa evaråpaü ya¤¤aü upasaükamanti arahanto và arahanta-maggaü và samàpannà. Taü kissa hetu? Dissanti h' ettha bràhmaõa daõóappahàrà pi galag- gahà pi. Tasmà evaråpaü ya¤¤aü na upasaükamanti arahanto và arahanta-maggaü và samàpannà. Yàni kho pana tàni nicca-dànàni anukåla-ya¤¤àni sãlavante pabbajite uddissa dãyanti, evaråpaü kho bràhmaõa ya¤¤aü upa- saïkamanti arahanto và arahanta-maggaü và samàpannà. Taü kissa hetu? Na h' ettha bràhmaõa dissanti daõóap- pahàrà pi galaggahà pi. Tasmà evaråpaü ya¤¤aü upa- saïkamanti arahanto và arahanta-maggaü và samàpannà. Ayaü kho bràhmaõa hetu ayaü paccayo yen' etaü nicca- dànaü anukåla-ya¤¤aü imàya ti-vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya appaññhatara¤ ca appa-samàrabbhata- ra¤ ca mahapphalatara¤ ca mahànisaüsatara¤ càti.' 24. `Atthi pana bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imàya ca ti- vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca-dànena anukåla-ya¤¤ena appaññhataro ca appa-samà- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scdtm Bp anukåla (Sum. anukula). >/ #<[page 145]># %% rabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro càti?' `Atthi kho bràhmaõa a¤¤o ya¤¤o imàya ca ti-vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca- dànena anukåla-ya¤¤ena appaññhataro ca appa-samà- rabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro càti. `Katamo pana so bho Gotama ya¤¤o imàya ca\<*<1>*>/ ti-vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca- dànena anukåla-ya¤¤ena appaññhataro ca appa-samàrab- bhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro càti?' `Yo kho bràhmaõa càtuddisaü saüghaü uddissa vi- hàraü karoti, ayaü kho bràhmaõa ya¤¤o imàya ca ti- vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca-dànena anukåla-ya¤¤ena appaññhataro ca appa- samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro càti. 25. `Atthi pana bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imàya ca ti- vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca-dànena anukåla-ya¤¤ena iminà ca vihàra-dànena appaññhataro ca appa-samàrabbhataro ca mahapphalataro mahànisaüsataro càti?' `Atthi kho bràhmaõa a¤¤o ya¤¤o imàya ca ti-vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca- dànena anukåla-ya¤¤ena iminà ca vihàra-dànena app- aññhataro ca appa-samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro càti.' `Katamo pana so bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imàya ca ti- vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca-dànena anukåla-ya¤¤ena iminà ca vihàra-dànena ap- paññhataro ca appa-samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro càti?' `Yo kho bràhmaõa pasanna-citto Buddhaü saraõaü gacchati Dhammaü saraõaü gacchati Saüghaü saraõaü gacchati, ayaü bràhmaõa ya¤¤o imàya ca ti-vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca- dànena anukåla-ya¤¤ena iminà ca vihàra-dànena appaññha- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 All MSS. omit. >/ #<[page 146]># %<146 KæòADANTA SUTTA. [D. v. 25>% taro ca appa-samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahà- nisaüsataro càti. 26. `Atthi pana bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imàya ca ti- vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca-dànena anukåla-ya¤¤ena iminà ca vihàra-dànena imehi ca saraõàgamanehi appaññhataro ca appa-samà- rabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro càti?' `Atthi kho, bràhmaõa, a¤¤o ya¤¤o imàya ca ti-vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca- dànena anukåla-ya¤¤ena iminà ca vihàra-dànena imehi ca saraõàgamanehi appaññhataro ca appa-samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro càti.' `Katamo pana so bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imàya ca ti- vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca-dànena anukåla-ya¤¤ena iminà ca {vihàra}-dànena imehi ca saraõàgamanehi appaññhataro ca appa-samàrab- bhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro càti?' `Yo kho bràhmaõa pasanna-citto sikkhà-padàni samà- diyati, -- pàõàtipàtà veramaõã, adinnàdànà veramaõã, kàmesu micchàcàrà veramaõã, musà-vàdà veramaõã, surà-meraya- majja-pamàdaññhànà veramaõã -- ayaü kho bràhmaõa ya¤¤o imàya ca ti-vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca-dànena anukåla-ya¤¤ena iminà ca vihàra- dànena imehi ca saraõàgamanehi appaññhataro ca appa- samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro càti.' 27. `Atthi pana bho Gotama a¤¤o ya¤¤o imàya ca ti-vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca-dànena anukåla-ya¤¤ena iminà ca vihàra-dànena imehi ca saraõàgamanehi imehi ca sikkhà-padehi appa- ññhataro ca appa-samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro càti?' `Atthi kho bràhmaõa a¤¤o ya¤¤o imàya ca ti-vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca- dànena anukåla-ya¤¤ena iminà ca vihàra-dànena imehi ca saraõàgamanehi imehi ca sikkhà-padehi appaññhataro ca appa-samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaü- sataro càti.' \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 147]># %% `Katamo so bho Gotama ya¤¤o imàya ca ti-vidhàya ya¤¤a-sampadàya soëasa-parikkhàràya iminà ca nicca- dànena anukåla-ya¤¤ena iminà ca vihàra-dànena imehi ca saraõàgamanehi imehi ca sikkhà-padehi appaññhataro ca appa-samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsa- taro càti?' `Idha bràhmaõa Tathàgato loke uppajjati arahaü sammàsambuddho . . . yathà Sàma¤¤a-phale evaü vit- thàretabbaü . . . pe . . . Evaü kho bràhmaõa bhikkhu sãla-sampanno hoti. . . . pe . . . pañhamajjhànaü upasampajja viharati. Ayaü kho bràhmaõa ya¤¤o purimehi ya¤¤ehi appaññhataro ca appa-samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaü- sataro ca. . . . pe . . . dutivajjhànaü . . . tatiyajjhànaü . . . catutthajjhànaü upasampajja viharati. Ayam pi kho bràhmaõa ya¤¤o purimehi ya¤¤ehi appaññhataro ca appa- samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro ca. . . . pe . . . ¤àõa-dassanàya cittaü abhinãharati abhi- ninnàmeti. Ayam pi kho bràhmaõa ya¤¤o purimehi ya¤¤ehi appaññhataro ca appa-samàrabbhataro ca mahap- phalataro ca mahànisaüsataro ca. . . . pe . . . "nàparaü itthattàyàti" pajànàti. Ayaü kho bràhmaõa ya¤¤o purimehi ya¤¤ehi appaññhataro ca appa- samàrabbhataro ca mahapphalataro ca mahànisaüsataro ca. Imàya ca bràhmaõa ya¤¤a-sampadàya a¤¤à ya¤¤a- sampadà uttarãtarà và paõãtatarà và n' atthãti.' 28. Evaü vutte Kåñadanto bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca: `Abhikkantaü bho Gotama, abhikkantaü bho Gotama. Seyyathà pi bho Gotama nikkujjitaü và ukkuj- jeyya, pañicchannaü và vivareyya, måëhassa và maggaü àcikkheyya, andha-kàre và tela-pajjotaü dhàreyya: "cak- khumanto råpàni dakkhintãti," evam eva\<*<1>*>/ bhotà Gotamena aneka-pariyàyena dhammo pakàsito. Esàhaü Bhagavan- taü Gotamaü saraõaü gacchàmi, dhamma¤ ca bhikkhu- saügha¤ ca, upàsakam maü bhavaü Gotamo dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü gataü.\<*<2>*>/ Esàhaü bho \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Smt evam evaü (see p. 85 and 109). 2 Smt saraõàgataü. >/ #<[page 148]># %<148 KæòADANTA SUTTA. [D. v. 28>% {Gotama} satta ca usabha-satàni satta ca vacchatara-satàni satta ca vacchatarã-satàni satta ca aja-satàni satta ca urabbha-satàni mu¤càpemi, jãvitaü demi, haritàni c' eva tiõàni khàdantu sãtàni ca pàniyàni pivantu, sãto ca nesaü vàto upavàyatan\<*<1>*>/ ti.' 29. Atha kho Bhagavà Kåñadantassa bràhmaõassa anu- pubbikathaü kathesi seyyathãdaü dàna-kathaü sãla- kathaü sagga-kathaü kàmànaü àdãnavaü okàraü saü- kilesaü, nekkhamme ànisaüsaü pakàsesi. Yadà Bhagavà a¤¤àsi Kåñadantaü bràhmaõaü kalla-cittaü mudu-cittaü vinãvaraõa-cittaü udagga-cittaü pasanna-cittaü, atha yà Buddhànaü sàmukkaüsikà dhamma-desanà taü pakàsesi: dukkhaü samudayaü nirodhaü maggaü. Seyyathà pi nàma suddhaü vatthaü apagata-kàëakaü sammad eva rajanaü patigaõheyya, evam eva Kåñadantassa bràhmaõassa tas- miü yeva àsane virajaü vãta-malaü dhamma-cakkhuü udapàdi: `yaü ki¤ci samudaya-dhammaü sabban taü nirodha-dhamman ti.'\<*<2>*>/ 30. Atha kho Kåñadanto bràhmaõo diññha-dhammo patta- dhammo vidita-dhammo pariyogàëha-dhammo tiõõa-vici- kiccho vigata-kathaükatho {vesàrajja-ppatto} aparappaccayo satthu sàsane Bhagavantaü etad avoca: `Adhivàsetu me bhavaü Gotamo svàtanàya bhattaü saddhiü bhikkhu- saüghenàti.' Adhivàsesi Bhagavà tuõhã-bhàvena. Atha kho Kåñadanto bràhmaõo Bhagavato adhivàsanaü viditvà, uññhày' àsanà Bhagavantaü abhivàdetvà padakkhiõaü katvà pakkàmi. Atha kho Kåñadanto bràhmaõo tassà rattiyà accayena sake ya¤¤àvàñe paõãtaü khàdaniyaü bhojaniyaü pañiyàdetvà Bhagavato kàlaü àrocàpesi: `Kàlo bho Gotama, niññhitaü bhattan ti.' Atha kho Bhagavà pubbaõha-samayaü nivàsetvà patta- cãvaraü àdàya saddhiü bhikkhu-saüghena yena Kåñadan- tassa bràhmaõassa ya¤¤àvàño ten' upasaükami, upasaü- kamitvà pa¤¤atte àsane nisãdi. Atha kho Kåñadanto bràh- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd Bm upavàyatåti; Bp omits the section. 2 See D. iii. 21; Mahàvagga i. 7. 5, 6. >/ #<[page 149]># %% maõo Buddha-pamukhaü bhikkhu-saüghaü paõãtena khàdaniyena bhojaniyena sahatthà santappesi sampavàresi. Atha kho Kåñadanto bràhmaõo Bhagavantaü bhuttàviü onãta-patta-pàõiü a¤¤ataraü nãcaü àsanaü gahetvà ekam- antaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho Kåñadantaü {bràhmaõaü} Bhagavà dhammiyà kathàya sandassetvà samà- dapetvà samuttejetvà {sampahaüsetvà} uññhày' àsanà pak- kàmãti. KæòADANTA-SUTTAý.\<*<1>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm Kuñadanta-suttaü nitthitaü pa¤camaü. >/ #<[page 150]># %< 150>% [vi. Mahàli Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Vesàli- yaü viharati Mahàvane {kåñàgàra-}sàlàyaü. Tena kho pana samayena sambahulà Kosalakà ca bràhmaõa-dåtà Màga- dhakà ca bràhmaõa-dåtà Vesàliyaü pañivasanti kenacid eva karaõãyena. Assosuü kho te Kosalakà ca bràhmaõa- dåtà Màgadhakà ca bràhmaõa-dåtà: `Samaõo khalu bho Gotamo Sakya-putto Sakya-kulà pabbajito Vesàliyaü viharati Mahàvane kåñàgàra-sàlàyaü. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyàõo kittisaddo abbhug- gato: "Iti pi so Bhagavà arahaü sammàsambuddho vijjà-caraõa-{sampanno} sugato loka-vidå anuttaro purisa- damma-sàrathi satthà deva-manussànaü buddho bhagavà." So imaü lokaü sadevakaü samàrakaü sabrahmakaü sassamaõa-bràhmaõiü pajaü {sadeva-manussaü} sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedeti. So dhammaü deseti àdi-kalyàõaü majjhe kalyàõaü pariyosàna-kalyàõaü sàtthaü savya¤janaü, kevala-paripuõõaü parisuddhaü brahma-cariyaü pakàseti. Sàdhu kho pana tathà-råpànaü arahataü dassanaü hotãti."' 2. Atha kho te Kosalakà ca bràhmaõa-dåtà Màgadhakà ca bràhmaõa-dåtà yena Mahàvanaü kåñàgàra-sàlà ten' upasaükamiüsu. Tena kho pana samayena àyasmà Nàgito Bhagavato upaññhàko hoti. Atha kho te Kosalakà ca bràhmaõa-dåtà Màgadhakà ca bràhmaõa-dåtà yen' àyasmà Nàgito ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvà àyasmantaü Nàgitaü etad avocuü: `Kahan nu kho bho Nàgita etarahi so bhavaü Gotama viharati, dassana-kàmà hi mayaü taü Gotaman ti?' \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 151]># %% `Akàlo kho àvuso Bhagavantaü dassanàya, patisallãno Bhagavà ti.' Atha kho te Kosalakà ca bràhmaõa-dåtà Màgadhakà ca bràhmaõa-dåtà tatth' eva ekamantaü nisã- diüsu: `Disvà va mayaü taü Bhagavantaü Gotamaü gamissàmàti.' 3. Oññhaddho pi Licchavi mahatiyà Licchavi-parisàya saddhiü yena Mahàvanaü kåñàgàra-sàlà yen' àyasmà Nàgito ten' upasaükami, upasaükamitvà àyasmantaü Nàgitaü abhivàdetvà ekamantaü aññhàsi. Ekamantaü ñhito kho Oññhaddho Licchavi àyasmantaü Nàgitaü etad avoca: `Kahan nu kho bhante Nàgita etarahi so Bhagavà viharati arahaü sammà-sambuddho, dassana-kàmà hi mayaü taü Bhagavantam arahantaü sammà-{sambud-} dhanti?' `Akàlo kho Mahàli Bhagavantaü dassanàya, patisallãno Bhagavà' ti. Oññhaddho pi Licchavi tatth' eva ekamantaü nisãdi: `Disvà v' ahan taü Bhagavantaü gamissàmi ara- hantaü sammà-sambuddhan ti.' 4. Atha kho Sãho\<*<1>*>/ samaõuddeso yen' àyasmà Nàgito ten' upasaükami, upasaükamitvà àyasmantaü Nàgitaü abhi- {vàdetvà} ekamantaü aññhàsi. Ekamantaü ñhito kho Sãho samaõuddeso àyasmantaü Nàgitaü etad avoca: `Ete bhante Kassapa sambahulà Kosalakà ca bràhmaõa-dåtà Màgadhakà ca bràhmaõa-dåtà idh' upasaükantà Bhagavan- taü dassanàya. Oññhaddho pi\<*<2>*>/ Licchavi mahatiyà Licchavi- parisàya saddhiü idh' upasaükanto Bhagavantaü dassa- nàya. Sàdhu bhante Kassapa labhataü esà janatà dassa- nàyàti.' `Tena hi Sãha tvaü yeva Bhagavato àrocehãti.' `Evaü bhante' ti kho Sãho samaõuddeso àyasmato Nàgitassa pañissutvà yena Bhagavà ten' upasaükami, upa- saïkamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü aññhàsi. Ekamantaü ñhito kho Sãho samaõuddeso Bhagavantaü etad avoca: `Ete bhante sambahulà Kosalakà ca bràhmaõa- dåtà Màgadhakà ca bràhmaõa-dåtà idh' upasaükantà Bhagavantaü dassanàya. Oññhaddho pi Licchavi mahatiyà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd and Bp (throughout) Siho. 2 MSS. omit. >/ #<[page 152]># %<152 MAHâLI SUTTA. [D. vi. 4>% Licchavi-parisàya saddhiü idh' upasaükanto Bhagavantaü dassanàya. Sàdhu bhante labhataü esà janatà\<*<1>*>/ Bhaga- vantaü dassanàyàti.' `Tena hi Sãha vihàra-pacchàyàya\<*<2>*>/ àsanaü pa¤¤àpe- hãti.' `Evam bhante' ti kho Sãho samaõuddeso Bhagavato pañissutvà vihàra-pacchàyàya àsanaü pa¤¤àpesi. Atha kho Bhagavà vihàrà nikkhamma\<*<3>*>/ vihàra-pacchàyàya pa¤¤atte àsane nisãdi. 5. Atha kho te Kosalakà ca bràhmaõa-dåtà Màgadhakà ca bràhmaõa-dåtà yena Bhagavà ten' upasaükamiüsu. Upasaükamitvà Bhagavatà saddhiü sammodiüsu sam- modanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekamantaü nisã- diüsu. Oññhaddho pi Licchavi mahatiyà Licchavi-parisàya saddhiü yena Bhagavà ten' upasaükami, upasaükamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Oññhaddho Licchavi Bhagavantaü etad avoca: `Purimàni bhante divasàni purimataràni Sunakkhatto Licchavi-putto yenàhaü ten' upasaükami, upasaükamitvà maü etad avoca: "Yad agge ahaü Mahàli Bhagavantaü upanissàya viharissàmi\<*<4>*>/ na ciraü tãõi vassàni, dibbàni hi kho {råpàni} passàmi piya-råpàni kàmåpasaühitàni raja- nãyàni, no ca kho dibbàni saddàni suõàmi piya-råpàni kàmåpasaühitàni rajanãyànãti." Santàn' eva nu kho bhante Sunakkhatto Licchavi-putto dibbàni saddàni nàssosi\<*<5>*>/ piya-råpàni kàmåpasaühitàni rajanãyàni, no udàhu asantà- nãti?' `Santàn' eva kho Mahàlã Sunakkhatto Licchavi-putto dibbàni saddàni nàssosi piya-råpàni kàmåpasaühitàni raja- nãyàni no asantànãti.' 6. `Ko nu kho bhante hetu, ko paccayo, yena santàn' eva Sunakkhatto Licchavi-putto dibbàni saddàni nàssosi piya-råpàni kàmåpasaühitàni rajanãyàni no asantànãti?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp parisà. 2 Bp -yàyaü (thrice). 3 Bp omits vihàrà nikkhamma. 4 Bp viharàmi. 5 Bp nassosi throughout, so St here and Sct in 11. >/ #<[page 153]># %% `Idha Mahàli bhikkhuno puratthimàya disàya ekaüsa- bhàvito samàdhi hoti dibbànaü {råpànaü} dassanàya piya- råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü, no ca\<*<1>*>/ kho dibbànaü saddànaü savanàya piya-råpànaü {kàmåpasaü- hitànaü} rajanãyànaü. So puratthimàya disàya ekaüsa- bhàvite samàdhimhi dibbànaü råpànaü dassanàya piya- råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü, no ca kho dibbànaü saddànaü savanàya piya-råpànaü kàm- åpasaühitànaü {rajanãyànaü}, puratthimàya disàya dibbàni råpàni passati piya-råpàni kàmåpasaühitàni rajanãyàni, no ca kho dibbàni saddàni suõàti piya-råpàni kàmåpasaühitàni rajanãyàni. Taü kissa hetu? Evaü h' etaü Mahàli hoti bhikkhuno puratthimàya disàya ekaüsa-bhàvite samà- dhimhi dibbànaü {råpànaü} dassanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü, no ca kho dibbànaü sad- dànaü savanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanã- yànaü. 7. `Puna ca paraü Mahàli bhikkhuno . . . pe . . . {dakkhiõàya} disàya . . . pacchimàya disàya . . . uttaràya disàya . . . uddham adho tiriyaü ekaüsa-bhàvito samàdhi hoti dibbànaü råpànaü dassanàya piya-råpànaü kàmåpa- saühitànaü rajanãyànaü, no ca kho dibbànaü saddànaü savanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü. So uddham adho tiriyaü ekaüsa-bhàvite samàdhimhi dib- bànaü råpànaü dassanàya piya-råpànaü kàmåpasaühità- naü rajanãyànaü, no ca kho dibbànaü saddànaü savanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü, uddham adho tiriyaü dibbàni råpàni passati piya-råpàni kàm- åpasaühitàni {rajanãyàni}, no ca kho dibbàni saddàni suõàti piya-råpàni kàmåpasaühitàni rajanãyàni. Tam kissa hetu? Evaü h' etaü\<*<2>*>/ Mahàli hoti bhikkhuno uddham adho tiriyaü ekaüsa-bhàvite samàdhimhi dibbànaü råpànaü dassanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü, no ca kho dibbànaü saddànaü savanàya piya-råpànaü kàmåpasaü- hitànaü rajanãyànaü. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sdt often va. 2 Sd evaü hetu five times; Sc in 9 evaü hoti. >/ #<[page 154]># %<154 MAHâLI SUTTA. [D. vi. 8>% 8. `Idha Mahàli bhikkhuno puratthimàya disàya ekaüsa- bhàvito samàdhi hoti dibbànaü saddànaü savanàya piya- råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü, no ca kho dibbànaü råpànaü dassanàya piya-råpànaü kàmåpasaü- hitànaü rajanãyànaü. So puratthimàya disàya ekaüsa- bhàvite samàdhimhi dibbànaü saddànaü savanàya piya- råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü, no ca kho dibbànaü råpànaü dassanàya piya-råpànaü kàmåpasaü- hitànaü rajanãyànaü, puratthimàya disàya dibbàni saddàni suõàti piya-råpàni kàmåpasaühitàni rajanãyàni, no ca kho dibbàni råpàni passati piya-råpàni kàmåpasaühitàni raja- nãyàni. Tam kissa hetu? Evaü h' etaü Mahàli hoti bhik- khuno puratthimàya disàya ekaüsa-bhàvite samàdhimhi dibbànaü saddànaü savanàya piya-råpànaü kàmåpa- saühitànaü rajanãyànaü, no ca kho dibbànaü råpànaü dassanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyà- naü. 9. `Puna ca paraü Mahàli bhikkhuno dakkhiõàya disàya . . . pacchimàya disàya . . . uttaràya disàya . . . uddham adho tiriyaü ekaüsa-bhàvito samàdhi hoti dibbànaü sad- dànaü savanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü raja- nãyànaü, no ca kho dibbànaü råpànaü dassanàya piya- råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü. So uddham adho tiriyaü ekaüsa-bhàvite samàdhimhi dibbànaü saddànaü savanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü, no ca kho dibbànaü råpànaü dassanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü, uddhaü adho tiriyaü dibbàni saddàni suõàti piya-råpàni kàmåpa- saühitàni rajanãyàni, no ca kho dibbàni råpàni passati piya-råpàni kàmåpasaühitàni rajanãyàni. Taü kissa hetu? Evaü h' etaü Mahàli hoti {bhikkhuno} uddham adho tiriyaü ekaüsa-bhàvite samàdhimhi dibbànaü saddànaü savanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyà- naü, no ca kho dibbànaü råpànaü dassanàya piya- råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü. 10. `Idha Mahàli bhikkhuno puratthimàya disàya ubha- yaüsa-bhàvito samàdhi hoti dibbàna¤ ca råpànaü dassa- nàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 155]># %% dibbànaü saddànaü savanàya piya-råpànaü kàmåpasaü- hitànaü rajanãyànaü. So {puratthimàya} disàya ubha- yaüsa-bhàvite samàdhimhi dibbànaü råpànaü dassanàya piyà-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànam, dibbàna¤ ca saddànaü savanàya piya-råpànaü kàmåpàsamhitàõaü rajanãyànaü, puratthimàya disàya dibbàni ca råpàni pas- sati piya-råpàni kàmåpasaühitàni rajanãyàni, dibbàni saddàni suõàti piya-råpàni kàmåpasaühitàni rajanãyàni. Tam kissa hetu? Evaü h' etaü Mahàli hoti bhikkhuno puratthimàya disàya ubhayaüsa-bhàvite samàdhimhi dib- bànaü saddànaü dassanàya piya-råpànaü kàmåpasaü- hitànaü rajanãyànaü, dibbàna¤ ca saddànaü savanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü. 11. `Puna ca paraü Mahàli bhikkhuno {dakkhiõàya} disàya . . . pe . . . pacchimàya disàya . . . uttaràya disàya . . . uddham adho tiriyaü ubhayaüsa-bhàvito samàdhi hoti dibbàna¤ ca råpànaü dassanàya piya- råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü, dibbàna¤ ca saddànaü savanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü. So uddham adho tiriyaü ubhayaüsa-bhàvite samàdhimhi dibbàna¤ ca {råpànaü} dassanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü, dibbàna¤ ca saddànaü savanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü, uddham adho tiriyaü dibbàni råpàni passati piya-råpàni kàmåpasaühitàni rajanãyàni, dibbàni ca saddàni suõàti piya-råpàni kàmåpasaühitàni rajanãyàni. Taü kissa hetu? Evaü h' etaü Mahàli hoti bhikkhuno uddham adho tiriyaü ubhayaüsa-bhàvite samàdhimhi dibbàna¤ ca råpànaü dassanàya piya-råpànaü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü, dibbàna¤ ca saddànaü savanàya piya-råpà- naü kàmåpasaühitànaü rajanãyànaü. `Ayaü kho Mahàli hetu, ayaü paccayo, yena santàn' eva Sunakkhatto Licchavi-putto dibbàni saddàni nàssosi piya-råpàni kàmåpasaühitàni rajanãyàni, no asantànãti.' 12. `Etàsaü nåna bhante samàdhi-bhàvanànaü sac- chikiriyà-hetu bhikkhå Bhagavati brahmacariyaü caran- tãti?' `Na kho Mahàli etàsaü samàdhi-bhàvanànaü sacchikiri- \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 156]># %<156 MAHâLI SUTTA. [D. vi. 12>% yà-hetu bhikkhå mayi brahmacariyaü caranti. Atthi kho Mahàli a¤¤e ca dhammà uttaritarà ca paõãtatarà ca yesaü sacchikiriyà-hetu bhikkhå mayi brahmacariyaü carantãti.' 13. `Katame pana te bhante dhammà uttaritarà ca paõã- tatarà ca yesaü sacchikiriyà-hetu bhikkhå Bhagavati\<*<1>*>/ brahmacariyaü caranti?' `Idha Mahàli bhikkhu tiõõaü saüyojanànaü parikkhayà sotàpanno hoti avinipàta-dhammo niyato sambodhi-parà- yano. Ayaü pi kho Mahàli dhammo uttaritaro ca paõãta- taro ca yassa sacchikiriyà-hetu bhikkhå mayi brahmacari- yaü caranti. `Puna ca paraü Mahàli bhikkhu tiõõaü saüyojanànaü parikkhayà ràga-dosa-mohànaü tanuttà sakadàgàmã\<*<2>*>/ hoti, sakid eva imaü lokaü àgantvà dukkhass' antaü karoti. Ayaü pi kho Mahàli dhammo uttaritaro ca paõãtataro ca yassa sacchikiriyà-hetu bhikkhå mayi brahmacariyaü caranti. `Puna ca paraü Mahàli bhikkhu pa¤cannaü orambhà- giyànaü saüyojanànaü parikkhayà opapàtiko hoti tattha- parinibbàyi anàvatti-dhammo tasmà lokà. Ayaü pi kho Mahàli dhammo uttaritaro ca paõãtataro ca yassa sacchi- kiriyà-hetu bhikkhå mayi brahmacariyaü caranti. `Puna ca paraü Mahàli bhikkhu àsavànaü khayà anà- savaü {ceto}-vimuttiü pa¤¤à-vimuttiü diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati. Ayaü pi kho Mahàli dhammo uttaritaro ca paõãtataro ca yassa sacchikiriyà-hetu bhikkhå mayi brahmacariyaü caranti. `Ime kho Mahàli dhammà uttaritarà ca paõãtatarà ca yesaü sacchikiriyà-hetu bhikkhå mayi brahmacariyaü carantãti.' 14. `Atthi pana bhante maggo, atthi pañipadà etesaü dhammànaü sacchikiriyàyàti?' `Atthi kho Mahàli maggo, atthi pañipadà etesaü dham- mànaü sacchikiriyàyàti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd mayi. 2 MSS gàmi, comp. Mahàparinibbàna Sutta, ii. 7. >/ #<[page 157]># %% `Katamo pana bhante maggo, katamo pañipadà, etesaü dhammànaü sacchikiriyàyàti?' `Ayaü eva ariyo aññhaïgiko maggo seyyathãdaü sam- mà-diññhi sammà-saïkappo sammà-vàcà sammà-kammanto sammà-àjãvo sammà-vàyàmo sammà-sati sammà-samàdhi. Ayaü kho Mahàli maggo, ayaü pañipadà etesaü dham- mànaü sacchikiriyàya. 15. `Ekaü idàhaü Mahàli samayaü Kosambiyaü viharà- mi Ghositàràme. Atha kho dve pabbajità Maõóisso ca paribbàjako Jàliyo ca dàrupattik-{antevàsã} yenàhaü ten' upasaükamiüsu, upasaükamitvà mama saddhiü sammo- diüsu, sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekam- antaü aññhaüsu. Ekamantaü ñhità kho dve pabbajità maü etad avocuü: "`Kin nu kho àvuso bho\<*<1>*>/ {Gotama} taü jãvaü taü sarã- ram udàhu a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran ti?" "`Tena h' àvuso suõàtha sàdhukaü manasikarotha bhà- sissàmãti." "`Evaü àvuso" ti kho te dve pabbajità mama paccasso- suü. Atha kho càhaü etad avocaü:\<*<2>*>/ 16. `Idh' àvuso Tathàgato loke uppajjati arahaü sammà- sambuddho . . . pe . . . yathà Sàma¤¤a-phale evaü vit- thàretabbaü.\<*<3>*>/ . . . Evaü kho àvuso bhikkhu sãla-sam- panno hoti. . . . pe\<*<4>*>/ . . . pathamajjhànaü upasampajja viharati. Yo nu kho àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti?' `Yo so àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati kallaü tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti.' `Ahaü kho pan' etaü àvuso evaü jànàmi evaü passàmi. Atha ca panàhaü na vadàmi "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và. 17. `Dutiyajjhànaü . . . pe . . . tatiyajjhànam . . . \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sm omits. 2 Sm omits Evaü . . . avocaü. 3 D. ii. 40-63. 4 D. ii. 64-75. >/ #<[page 158]># %<158 MAHâLI SUTTA. [D. vi. 17>% catutthajjhànaü upasampajja viharati.\<*<1>*>/ Yo nu kho àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti?' `Yo so àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati, kallaü tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti.' `Ahaü kho pan' etaü àvuso evaü jànàmi evaü pas- sàmi, atha ca panàhaü na vadàmi "taü jãvaü taü sarã- ran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và. 18. `¥àõa-dassanàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti.\<*<2>*>/ Yo nu kho àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti?' `Yo so àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati kallaü tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti.' `Ahaü kho pan' etaü àvuso evaü jànàmi evaü passàmi, atha ca panàhaü na vadàmi "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và. 19. "`Nàparaü {itthattàyàti}" pajànàti.\<*<3>*>/ Yo nu kho àvuso bhikkhu evaü {jànàti} evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti? `Yo so àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati, na\<*<4>*>/ kallaü tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti.' `Ahaü kho pan' etaü àvuso evaü jànàmi evaü passàmi, atha ca panàhaü na vadàmi "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti.' Idam avoca Bhagavà. Attamano Oññhaddho Licchavi Bhagavato bhàsitaü abhinandãti. MAHâLI SUTTANTAý. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 D. ii. 77-81. 2 D. ii. 83-96. 3 D. ii. 97. 4 Sdt omit (as in vii. 5). >/ #<[page 159]># %< 159>% [vii. Jàliya Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Kosam- biyaü viharati Ghositàràme. Atha kho\<*<1>*>/ dve pabbajità Maõóisso ca paribbàjako Jàliyo ca dàrupattik-antevàsã yena Bhagavà ten' upasaükamiüsu. Upasaükamitvà Bhagavatà saddhiü sammodiüsu, sammodanãyaü kathaü {sàràõãyaü} {vãtisàretvà} ekamantaü aññhaüsu. Ekamantaü {thità kho te dve pabbajità Bhagavantaü etad avocuü: `Kin nu kho àvuso Gotama taü jãvaü taü sarãraü udàhu a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran ti?' `Tena h' àvuso suõàtha sàdhukaü manasikarotha bhàsissàmãti.' `Evam àvuso' ti kho te dve pabbajità Bhagavato paccassosuü. Bhagavà etad avoca: 2. `Idh' àvuso Tathàgato loke uppajjati arahaü sammà- sambuddho . . .pe . . . yathà Sàma¤¤a-phale\<*<2>*>/ evaü vitthàre tabbaü . . . Evaü kho àvuso bhikkhu sãla- sampanno hoti. . . .pe . . .\<*<3>*>/ pañhamajjhànaü upasampajja viharati. Yo nu kho àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sari- ran" ti và "a¤¤aü jãvaü annaü sarãran" ti và ti?' `Yo so àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati, kallaü tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti.' `Ahaü kho pan' etaü àvuso evaü jànàmi evaü passàmi. Atha ca panàhaü na vadàmi "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp Tena kho pana samayena for Atha kho. 2 D. ii. 40-63. 3 D. ii. 64-75. >/ #<[page 160]># %<160 JâLIYA SUTTA. [D. vii. 3>% 3. `Dutiyajjhànaü . . . pe\<*<1>*>/ . . . tatiyajjhànaü . . . catutthajjhànaü upasampajja viharati. Yo nu kho àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti?' `Yo so àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati, kallaü tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti.' `Ahaü kho pan' etam àvuso evaü jànàmi evaü passàmi, atha ca panàhaü na vadàmi "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và. 4. `¥àõa-dassanàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti.\<*<2>*>/ Yo nu kho àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti?' `Yo so àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati, kallan tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti.' `Ahaü kho pan' etaü àvuso evaü jànàmi evaü passàmi, atha ca panàhaü na vadàmi "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sariran" ti và. 5. "`Nàparaü itthattàyàti" pajànàti.\<*<3>*>/ Yo nu kho àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati, kallan nu kho tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤am jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti?" `Yo so àvuso bhikkhu evaü jànàti evaü passati, na\<*<4>*>/ kallaü tass' etaü vacanàya "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti.' `Ahaü kho pan' etaü àvuso evaü jànàmi evaü passàmi, atha ca panàhaü na vadàmi "taü jãvaü taü sarãran" ti và "a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và ti.' Idam avoca Bhagavà. Attamanà te dve pabbajità Bhagavato bhàsitaü abhinandun ti. JâLIYA-SUTTANTAý. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 D. ii. 77-81. 2 D. ii. 83-96. 3 D. ii. 97. 4 Sdt omit (as in Mahàli). >/ #<[page 161]># %< 161>% [viii. Kassapa Sãhanàda Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Uju¤- ¤àyaü\<*<1>*>/ viharati Kaõõakatthale\<*<2>*>/ miga-dàye. Atha kho acelo Kassapo yena Bhagavà ten' upasaükami, upasaü- kamitvà Bhagavatà saddhiü sammodi, sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekamantaü atthàsi. Eka- mantaü ñhito kho acelo Kassapo Bhagavantaü etad avoca: 2. `Sutam m' etaü bho Gotama: "Samaõo Gotamo sabban tapaü garahati, sabban tapassiü låkhàjãviü\<*<3>*>/ ekaü- sena upakkosati upavadatãti." Ye te bho Gotama evam àhaüsu: "Samaõo Gotamo sabban tapaü garahati, sabban tapassiü låkhàjãviü ekaüsena upakkosati upavada- tãti," kacci te bho\<*<4>*>/ Gotamassa vutta-vàdino, na ca Bhaga- vantaü Gotamaü abhåtena abbhàcikkhanti, dhammassa cànudhammaü vyàkaronti, na ca koci sahadhammiko vàdànuvàdo gàrayhaü ñhànaü àgacchati? Anabbhakkhàtu- kàmà hi mayaü bhavantam Gotaman ti.'\<*<5>*>/ 3. `Ye te Kassapa evam àhaüsu: "Samaõo Gotamo sabban tapaü garahati, sabban tapassiü låkhàjãviü ekaü- sena upakkosati upavadatãti," na me te vutta-vàdino, abbhàcikkhanti ca pana man te asatà abhåtena. Idhà- haü Kassapa ekaccan tapassiü låkhàjãviü passàmi, dibbena \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc Ujukàyà; Sm Ujuü¤àyam; St Uja¤àyaü; BB Uju¤àyaü. 2 Sct Gr Kannakatthale. 3 Sd adds taü. 4 BB bhoto. 5 Comp. A. iii. 57; M. i. 368, 482. >/ #<[page 162]># %<162 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 3>% cakkhunà visuddhena atikkanta-mànusakena\<*<1>*>/ . . . pe\<*<2>*>/ . . . kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppannaü.\<*<3>*>/ Idha panàhaü Kassapa ekaccaü tapassiü låkhàjãviü passàmi dibbena cakkhunà visuddhena atikkanta-mànusakena . . . pe\<*<4>*>/ . . . kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppannaü. Idhàhaü Kassapa ekaccaü tapassiü appa-dukkha-vihàriü passàmi dibbena cakkhunà visuddhena atikkanta-mànu- sakena . . . pe . . . kàyassa bhedà param maraõà apàyaü duggatiü vinipàtaü nirayaü uppannaü. Idha panàhaü Kassapa ekaccaü tapassiü appa-dukkha-vihàriü passàmi dibbena cakkhunà visuddhena atikkanta-mànusakena . . . pe . . . kàyassa bhedà param maraõà sugatiü saggaü lokaü uppannaü. {Yo 'haü} Kassapa imesaü tapassãnaü evaü àgati¤\<*<5>*>/ ca gati¤ ca cuti¤ ca uppatti¤\<*<6>*>/ ca yathà- bhåtaü pajànàmi, so 'haü kiü sabbaü tapaü garahissàmi, sabbaü\<*<7>*>/ tapassiü låkhàjãviü ekaüsena upakkosissàmi upavadissàmi? 4. `Santi Kassapa eke samaõa-bràhmaõà paõóita nipuõà kata-para-ppavàdà vàla-vedhiråpà vobhindantà\<*<8>*>/ ma¤¤e caranti pa¤¤à-gatena diññhi-gatàni. Tehi pi me saddhiü ekaccesu ñhànesu sameti, ekaccesu ñhànesu na sameti. Yan te ekaccaü vadenti\<*<9>*>/ "sàdhåti," mayaü pi taü ekaccaü vadema "sàdhåti." Yan te ekaccaü vadenti "na sàdhåti," mayaü pi taü ekaccaü vadema "na sàdhåti." Yan te ekaccaü vadenti "sàdhåti," mayan taü ekaccaü vadema "na sàdhåti." Yan te ekaccaü vadenti "na sàdhåti," mayan taü ekaccaü vadema "sàdhåti." Yaü mayaü ekaccaü vadema "sàdhåti," pare pi taü ekaccaü vadenti "sàdhåti." Yaü mayaü ekaccaü vadema "na sàdhåti," pare pi taü ekaccaü vadenti "na sàdhåti." \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB mànussakena, and below. 2 All MSS. omit. 3 BB upapannaü, and below. 4 BB omit thrice. 5 SS agati¤. 6 BB upapatti¤. 7 BB add và. Sd BB te bhindantà. See i. 2. 26. 9 BB vadanti eight times; SS here a, then seven times e. >/ #<[page 163]># %% \<*<1>*>/Yaü mayaü ekaccaü vadema "sàdhåti," pare pi taü ekaccaü vadenti "na sàdhåti." \<*<1>*>/Yaü mayaü ekaccaü vadema "na sàdhåti," pare pi taü ekaccaü vadenti "sàdhåti." 5. `Tyàhaü upasaükamitvà evaü vadàmi: "Yesu no avuso ñhànesu na sameti, tiññhantu tàni ñhànàni. Yesu ñhànesu sameti, tattha vi¤¤å samanuyu¤jantaü samanu- gàhantaü samanubhàsantaü satthàrà và satthàraü saü- ghena và saüghaü: `Ye imesaü\<*<2>*>/ bhavataü dhammà akusalà akusala-{saükhàtà}, sàvajjà sàvajja-saükhàtà asevi- tabbà asevitabba-saükhàtà nàlam-ariyà\<*<3>*>/ nàlamariya-saü- khàtà kiõhà\<*<4>*>/ kiõha-saükhàtà, ko ime dhamme {anavasesaü} pahàya vattati, samaõo và Gotamo\<*<5>*>/ pare và pana bhonto gaõàcariyà ti?' " 6. `òhànaü kho pan' etaü Kassapa vijjati yaü vi¤¤å samanuyu¤jantà samanugàhantà samanubhàsantà evaü vadeyyuü: "Ye imesaü bhavataü dhammà akusalà akusala-saükhàtà sàvajjà sàvajja-saükhàtà asevitabbà asevitabbà-saükhàtà nàlam-ariyà nàlamariya-saükhàtà kiõhà kiõhà-saükhàtà, samaõo Gotamo ime dhamme {anavesasaü} pahàya vattati, yaü và pana bhonto pare gaõàcariyà ti." Iti ha Kassapa vi¤¤å samanuyu¤jantà samanugàhantà samanubhàsantà amhe va tattha yebhuy- yena {pasaüseyyuü.} 7. `Aparam pi no Kassapa vi¤¤å samanuyu¤jantaü samanugàhantaü samanubhàsantaü satthàrà và satthàraü saüghena và saüghaü: "Ye imesaü bhavataü dhammà kusalà kusala-saükhàtà anavajjà anavajja-saükhàtà sevi- tabbà sevitabba-saükhàtà alam-ariyà alamariya-saükhàtà sukkà sukka-saükhàtà, ko ime dhamme anavasesaü samàdàya vattati, samaõo và Gotamo, pare và pana bhonto gaõàcariyà ti?" 8. `òhànaü kho pan' etaü Kassapa vijjati yaü vi¤¤å samanuyu¤jantà samanugàhantà samanubhàsantà evaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB invert these clauses. 2 Sm always imesam. 3 BB na alam, four times. 4 BB kaõh-, four times. 5 SS insert và. >/ #<[page 164]># %<164 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 8>% vadeyyuü: "Ye imesaü bhavataü dhammà kusalà kusala-saükhàtà anavajjà anavajja-saükhàtà sevitabbà sevitabba-saükhàtà alam-ariyà alamariya-saükhàtà sukkà sukka-saükhàtà, samaõo Gotamo ime dhamme anavasesaü samàdàya vattati, yaü và pana bhonto pare gaõàcariyà ti." Iti ha Kassapa vi¤¤å samanuyu¤jantà samanugàhantà samanubhàsantà \<*<1>*>/amhe va\<*<1>*>/ tattha yebhuyyena {pasaü}- seyyuü. 9 `Aparam pi no Kassapa {vi¤¤å} samanuyu¤jantaü samanugàhantaü samanubhàsantaü satthàrà và satthàraü saüghena và saüghaü: "Ye imesaü bhavataü dhammà akusalà akusala-saükhàtà sàvajjà sàvajja-saükhàtà asevi- tabbà asevitabba-saükhàtà nàlam-ariyà nàlamariya-saü- khàtà kiõhà kiõha-saükhàtà, ko ime dhammà {anavasesaü} pahàya vattati, Gotama-sàvaka-saügho và, pare\<*<2>*>/ và pana bhonto gaõàcariya-sàvaka-saüghà ti?"\<*<3>*>/ 10. \<*<4>*>/ `òhànaü kho pan' etaü Kassapa vijjati yaü vi¤¤å samanuyu¤jantà samanugàhantà samanubhàsantà evaü {vadeyyuü}: "Ye imesaü bhavataü dhammà akusalà akusala-saükhàtà sàvajjà sàvajja-saükhàtà asevitabbà asevitabba-saükhàtà nàlam-ariyà nàlamariya-saükhàtà kiõhà kiõha-saükhàtà, Gotama-sàvaka-saügho ime dhamme anavasesaü pahàya vattati, yam và pana bhonto pare gaõàcariya-sàvaka-saüghà ti." Iti ha\<*<5>*>/ Kassapa vi¤¤å samanuyu¤jantà samanugàhantà samanubhàsantà amhe va tattha yebhuyyena {pasaüseyyuü.} 11. `Aparam pi no Kassapa vi¤¤å samanuyu¤jantaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1-1 Scdmt aham eva. 2 BB apare. 3 Sd saügho. 4 Scdmt all insert here `òhànaü kho pan' etaü Kassapa vijjati yaü vi¤¤å samanuyu¤jantà samanugàhantà samanubhàsantà amhe va tattha evaü vadeyyuü: "Ye imesaü bhavataü dhammà akusalà akusala-saükhàtà sàvajjà savajja-saükhàtà asevitabbà asevitabba-saükhàtà nàlam-ariyà nàlamariya-saükhàtà kiõhà kiõha-saükhàtà, ko ime dhamme anavasesam pahàya vattati Gotamasàvaka-saügho và pare và pana bhonto gaõàcariyasàvaka-saüghà ti." 5 SS và. >/ #<[page 165]># %% samanugàhantaü samanubhàsantaü satthàrà và {satthàraü} saüghena và saüghaü: "Ye imesaü bhavataü dhammà kusalà kusala-saükhàtà anavajjà anavajja-saükhàtà sevi- tabbà sevitabba-saükhàtà alam-ariyà alamariya-saükhàtà sukkà sukka-saükhàtà, ko ime dhamme anavasesaü samàdàya vattati, Gotama-sàvaka-saügho và pare và pana bhonto gaõàcariya-sàvaka-saüghà ti?"\<*<1>*>/ 12. `òhànam kho pan' etaü Kassapa vijjati yaü vi¤¤å samanuyu¤jantà samanugàhantà samanubhàsantà evaü vadeyyuü: "Ye imesaü bhavataü dhammà kusalà kusala-saükhàtà anavajjà anavajja-saükhàtà sevitabbà sevitabba-saükhàtà alam-ariyà alamariya-saükhàtà sukkà sukka-saükhàtà, Gotama-sàvaka-saügho ime dhamme anavasesaü samàdàya vattati, yaü và pana bhonto pare\<*<2>*>/ và gaõàcariya-sàvaka-saüghà ti."\<*<5>*>/ Iti ha Kassapa vi¤¤å samanuyu¤jantà samanugàhantà samanubhàsantà amhe va tattha yebhuyyena {pasaüseyyuü}. 13. `Atthi Kassapa maggo, atthi pañipadà, yathà\<*<4>*>/ pañi- panno sàmaü yeva ¤assati sàmaü {dakkhiti}\<*<5>*>/: "Samaõo Gotamo kàla-vadã bhåta-vàdã attha-vàdã dhamma-vàdã vi- naya-vàdã ti." Katamo ca Kassapa maggo, katamà pañi- padà, yathà pañipanno sàmaü yeva ¤assati sàmaü {dakkhiti}: "Samaõo va Gotamo kàla-vàdã bhåta-vàdã attha-vàdã dhamma-vàdã vinaya-vàdã ti"? Ayam eva Ariyo Aññhaï- giko Maggo, seyyathãdaü sammà-diññhi sammà-saïkappo sammà-vàcà sammà-kammanto sammà-àjãvo sammà-vàyàmo sammà-sati sammà-samàdhi. Ayaü kho Kassapa maggo, ayaü pañipadà, yathà pañipanno sàmaü yeva ¤assati sàmaü {dakkhiti}: "Samaõo va Gotamo kàla-vàdã bhåta-vàdã attha- vàdã dhamma-vàdã vinaya-vàdã ti."' 14. Evaü vutte acelo Kassapo Bhagavantaü etad avoca: `Ime\<*<6>*>/ kho àvuso Gotama tapo-pakkamà ekesaü\<*<7>*>/ samaõa- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS saügho. 2 All MSS insert và. 3 SS saügho. 4 SS insert và. 5 Scmt dakkhãti; Sd dakkhiti here, below -ãti; BB dakkhati (see M. i.566). 6 BB add pi. 7 BB etesaü thrice. >/ #<[page 166]># %<166 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 14>% bràhmaõànaü sàma¤¤a-saükhàtà ca bràhma¤¤a-saükhàtà ca. Acelako\<*<1>*>/ hoti muttàcàro hatthàpalekhano, na-ehi- bhadantiko,\<*<2>*>/ na-tiññha-bhadantiko, nàbhihañaü na uddissa- kañaü na nimantanaü\<*<3>*>/ sàdiyati. So na kumbhi-mukhà patigaõhàti, na kaëopi-mukhà patigaõhàti,\<*<4>*>/ na eëakamanta- raü na daõóamantaraü na musalamantaraü, na dvinnaü bhu¤jamànànaü, na gabbhiniyà na pàyamànàya na puris- antara-gatàya, na saükittisu,\<*<5>*>/ na yattha sà upaññhito hoti, na yattha makkhikà saõóa-saõóa-càrinã,\<*<6>*>/ na macchaü na {maüsaü,} na såram na merayaü na thusodakaü pivati.\<*<7>*>/ So ekàgàriko va hoti ekàlopiko, dvàgàriko và hoti dvàlopiko, sattàgàriko và hoti sattàlopiko. Ekissà pi dattiyà yàpeti, dvãhi pi dattãhi yàpeti, sattahi pi dattãhi yàpeti. Ekàhi- kam pi àhàraü àhàreti, dvãhikam pi àhàraü àhàreti, sattà- hikam pi àhàraü àhàreti, iti evaråpaü addha-màsikam pi pariyàya-bhatta-bhojanànuyogam anuyutto viharati. Ime hi kho àvuso Gotama tapo-pakkamà ekesaü samaõa-bràhmaõànaü sàma¤¤a-saükhàtà ca bràhma¤¤a- saükhàtà ca. Sàka-bhakkho và hoti, sàmàka-bhakkho và hoti, nãvàra-bhakkho và hoti, daddula\<*<8>*>/-bhakkho và hoti, haña-bhakkho và hoti, kaõa-bhakkho và hoti, àcàma-bhakkho và hoti, pi¤¤àka-bhakkho và hoti, tiõa- bhakkho và hoti, gomaya-bhakkho và hoti, vana-måla- phalàhàro yàpeti pavatta-phala-bhojã. Ime hi kho àvuso Gotama tapo-pakkamà ekesaü samaõa- bràhmaõànam sàma¤¤a-saükhàtà ca bràhma¤¤a-saükhàtà ca. Sàõàni pi dhàreti, masàõàni pi dhàreti, chava-dussàni pi dhàreti, païsu-kålàni pi dhàreti, tirãñàni\<*<9>*>/ pi dhàreti, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 For this description of the Acelako, comp. M. i. 77, PP. iv. 24 etc. 2 BB bhaddantiko always. 3 So all seven MSS. Faus. at J. i. 116, etc., and Tr. loc. cit. õ. Old. C. vi. 21, etc., and Morris have n. 4 SS omit n. k. p. Child. spells khalopi. Tr. at Mil. 107 has khaëopi, at M. i. 77 kaëopi (as BB here. See his "Pàli Misc.," p. 60). Morris has khaëopi. 5 Sm BB samkittãsu. 6 Sm càrãni; Sc càriti; BB carinã. 7 Scmt pipati. 8 Scm daddåla. 9 BB tiriñàni. >/ #<[page 167]># %% ajinàni\<*<1>*>/ pi dhàreti, ajinakkhipam\<*<2>*>/ pi dhàreti, kusa- cãram pi dhàreti vàkà-cãram pi dhàreti, phalaka-cãram pi dhàreti, kesa-kambalam pi dhàreti, vàla-kambalam pi dhàreti, ulåka-pakkham pi dhàreti. Kesa-massu-locako pi hoti kesa-massu-locanànuyogam anuyutto, ubbhaññhako pi hoti àsana-pañikkhitto, ukkuñiko pi hoti {ukkuñika-ppa- dhànam} anuyutto, kaõñakàpassayiko pi hoti kaõñakà- passaye seyyaü kappeti,\<*<3>*>/ phalaka-seyyam pi kappeti,\<*<4>*>/ thaõóila\<*<5>*>/-seyyam pi kappeti, ekapassayiko pi hoti rajojalla- dhare, abbhokàsiko pi hoti yathàsanthatiko, vekañiko pi hoti vikaña-bhojanànuyogam anuyutto, àpànako pi hoti àpànakattam anuyutto, sàya-tatiyakam pi udakorohanànu- yogam anuyutto viharatãti.' 15. `Acelako ce pi Kassapa hoti muttàcàro hatthàpa- lekhano . . . pe . . . iti evaråpaü addha-màsikam pi pariyàya-bhatta-bhojanànuyogam anuyutto viharati, tassa càyaü sãla-sampadà citta-sampadà pa¤¤à-sampadà abhà- vità hoti asacchikatà, atha kho so àrakà va\<*<6>*>/ sàma¤¤à, àrakà va brahma¤¤à. Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyàpajjhaü\<*<7>*>/ metta-cittaü bhàveti, àsavàna¤ ca\<*<8>*>/ khayà anàsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤à-vimuttiü diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Bràhmaõo iti pi. Sàka-bhakkho ce pi Kassapa hoti, sàmàka-bhakkho ce pi Kassapa hoti, nãvàra-bhakkho . . . pe . . . vana-måla-phalàhàro yàpeti pavatta-phala-bhojã, tassa càyaü sãla-sampadà citta-sampadà pa¤¤à-sampadà abhàvità hoti asacchikatà, atha kho so àrakà va sàma¤¤à àrakà va brahma¤¤à. Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyàpajjhaü metta-cittaü bhàveti, àsavàna¤ ca khayà anàsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤à-vimuttiü diññhe va \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So all MSS; Sum. ajinaü. 2 SS ajinakkhisaü. 3 M. and PP. omit down to sàyatatiyakaü. 4 Sct omit down to àpànako. 5 Sd BB taõóila (see Dhp. 141 = D. iv. 339). 6 Scmt ca . . . ca (thrice). 7 BB abyàpajjaü (thrice). 8 SS omit ca, thrice. >/ #<[page 168]># %<168 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 15>% dhamme sayaü {abhi¤¤à} sacchikatvà upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Bràhmaõo iti pi. {Sàõàni} ce pi Kassapa dhàreti, {masàõàni} pi dhàreti . . . pe . . . sàya-tatiyakam pi udak- orohanànuyogam anuyutto viharati, tassa càyaü sãla- sampadà citta-sampadà pa¤¤à-sampadà abhàvità hoti asacchikatà, atha kho so àrakà va sàma¤¤à àrakà va brahma¤¤à. Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyà- pajjhaü metta-cittam bhàveti, àsavàna¤ ca khayà anàsa- vaü ceto-vimuttiü pa¤¤à-vimuttiü diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Bràhmaõo iti pãti.' 16. Evaü vutte acelo Kassapo Bhagavantaü etad avoca: `Dukkaraü bho Gotama sàma¤¤aü, dukkaraü brahma¤- ¤an ti.' `Pakati\<*<1>*>/ kho esà Kassapa lokasmiü "Dukkaraü sàma¤- ¤aü dukkaraü brahma¤¤an" ti. Acelako ce pi Kassapa hoti, muttàcàro hatthàpalekhano . . . pe . . . iti evarå- pam addha-màsikam pi pariyàya-bhatta-bhojanànuyogam anuyutto viharati, imàya ca Kassapa mattàya iminà ca tapo-pakkamena sàma¤¤aü và abhavissa brahma¤¤aü và dukkaraü sudukkaraü, n' etam abhavissa kallaü vaca- nàya "Dukkaraü sàma¤¤aü dukkaraü brahma¤¤an ti." Sakkà ca pan' etaü abhavissa kàtuü gahapatinà va gaha- pati-puttena và antamaso kumbha-dàsiyà pi: "Handà- haü acelako homi muttàcàro hatthàpalekhano . . . pe . . . iti evaråpaü addha-màsikam pi pariyàya-bhatta-bhojanà- nuyogam anuyutto viharàmãti." Yasmà ca kho Kassapa a¤¤atr' eva imàya mattàya a¤¤atra iminà tapo-pakkamena sàma¤¤aü và hoti brahma¤¤aü và dukkaraü sudukkaraü, tasmà etaü kallaü vacanàya "Dukkaraü sàma¤¤aü duk- karaü brahma¤¤an ti." Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyàpajjhaü metta-cittaü bhàveti, àsavàna¤ ca khayà anàsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤à-vimuttiü {diññhe} va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Bràhmaõo \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd pakatikà; Scmt kacci nu (see 17). >/ #<[page 169]># %% iti pi. Sàka-bhakkho ce pi Kassapa hoti, sàmàka-bhakkho . . . pe . . . vana-måla-phalàhàro yàpeti pavatta-phala-bhojã, imàya ca Kassapa mattàya iminà ca tapo-pakkamena sàma¤¤aü và abhavissa brah- ma¤¤aü và dukkaraü sudukkaram, n' etaü abhavissa kallaü vacanàya "Dukkaraü sàma¤¤aü dukkaraü brah- ma¤¤an ti." Sakkà ca pan' etaü abhavissa kàtuü gaha- patinà và gahapati-puttena và antamaso kumbha-dàsiyà pi: "Handàhaü sàka-bhakkho và homi sàmàka-bhakkho . . . pe . . . vana-måla-phalàhàro yàpemi pavatta-phala- bhojã ti." Yasmà ca kho Kassapa a¤¤atr' eva imàya mattàya a¤¤atra iminà tapo-pakkamena sàma¤¤aü và hoti brahma¤¤aü và dukkaraü sudukkaraü, tasmà etaü kallaü vacanàya "Dukkaraü {sàma¤¤aü} dukkaraü brah- ma¤¤an ti." Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyà- pajjhaü metta-cittaü bhàveti, àsavàna¤ ca khayà anàsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤à-vimuttiü diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Bràhmaõo iti pi. {Sàõàni} ce pi Kassapa dhàreti, {masàõàni} pi dhàreti . . . pe . . . sàya-tatiyakam pi udakorohanànuyogam anuyutto viharati, imàya ca Kassapa mattàya iminà tapo-pakka- mena sàma¤¤aü và abhavissa brahma¤¤aü và dukkaraü sudukkaraü, n' etaü abhavissa kallaü vacanàya "Duk- karaü sàma¤¤aü dukkaraü brahma¤¤an ti." Sakkà ca pan' etaü abhavissa kàtuü gahapatinà và gahapati-puttena và antamaso kumbha-dàsiyà pi: "Handàhaü {sàõàni} pi dhàremi, {masàõàni} pi dhàremi . . . pe . . . sàya-tatiya- kam pi udakorohanànuyogam anuyogo {viharàmãti}." Yasmà ca kho Kassapa a¤¤atr' eva imàya mattàya a¤¤atra iminà tapo-pakkamena sàma¤¤aü và hoti brahma¤¤aü và duk- karaü sudukkaraü, tasmà etaü kallaü vacanàya "Duk- karaü sàma¤¤aü, dukkaraü brahma¤¤an ti." Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyàpajjhaü metta-cittaü bhàveti, àsavàna¤ ca khayà anàsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤à-vimuttiü diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sac- chikatvà upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Bràhmaõo iti pãti.' \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 170]># %<170 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 17>% 17. Evaü vutte acelo Kassapo Bhagavantaü etad avoca: `Dujjàno bho Gotama samaõo, dujjàno bràhmaõo ti.' `Pakati kho esà Kassapa lokasmiü "Dujjàno samaõo, dujjàno bràhmaõo ti." Acelako ce pi Kassapa hoti, muttà- càro hatthàpalekhano . . . pe . . . iti evaråpaü addha- màsikam pi pariyàya-bhatta-bhojanànuyogam anuyutto viharati, imàya ca Kassapa mattàya iminà tapo-pakkamena samaõo và abhavissa bràhmaõo và dujjàno sudujjàno, n' etaü abhavissa kallaü vacanàya "Dujjàno samaõo, dujjàno bràhmaõo ti." Sakkà ca pan' eso abhavissa ¤àtuü\<*<1>*>/ gahapatinà và gahapati-puttena và antamaso kumbha-dàsiyà pi: "ayaü acelako\<*<2>*>/ muttàcàro hatthà- palekhano . . . pe . . . iti evaråpaü addha-màsikam pi pariyàya-bhatta-bhojanànuyogam anuyutto viharatãti." Yasmà ca kho Kassapa a¤¤atr' eva imàya mattàya a¤¤atra iminà tapo-pakkamena samaõo và hoti bràhmaõo và dujjàno sudujjàno, tasmà etaü kallaü vacanàya "Dujjàno samaõo, dujjàno bràhmaõo ti." Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyàpajjhaü metta-cittaü bhàveti, àsavàna¤ ca khayà anàsavaü ceto-vimuttiü pa¤¤à-vimuttiü diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Bràhmaõo iti pi. Sàka-bhakkho ce pi Kassapa hoti, sàmàka-bhakkho . . . pe . . . vana-måla-phalàhàro yàpeti pavatta-phala- bhojã, imàya ca Kassapa mattàya iminà tapo-pakkamena samaõo và abhavissa bràhmaõo và dujjàno sudujjàno, n' etaü abhavissa kallaü vacanàya "Dujjàno samaõo, dujjàno bràhmaõo ti." Sakkà ca pan' eso abhavissa ¤àtuü gahapatinà và gahapati-puttena và antamaso kumbha-dasiyà pi, "ayaü sàka-bhakkho sàmàka-{bhakkho} . . . pe . . . vana-måla-phalàhàro yàpeti pavatta-phala- bhojã ti." Yasmà ca kho Kassapa a¤¤atr' eva imàya mattàya {a¤¤atra} iminà tapo-pakkamena samaõo và hoti bràhmaõo và dujjàno sudujjàno, tasmà etaü kallaü vacanàya "Dujjàno samaõo, dujjàno bràhmaõo ti." Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyàpajjhaü metta-cittaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS kàtuü. 2 BB add hoti. >/ #<[page 171]># %% bhàveti, àsavàna¤ ca khayà anàsavam ceto-vimuttiü pa¤¤à-vimuttiü diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchi- katvà upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Bràhmaõo iti pi. {Sàõàni} ce pi Kassapa dhàreti, {masàõàni} pi dhàreti . . . pe . . . sàya- tatiyakam pi udakorohanànuyogam anuyutto viharati, imàya ca Kassapa mattàya iminà tapo-pakkamena samaõo và bràhmaõo và abhavissa\<*<1>*>/ dujjàno sudujjàno, n' etam abhavissa kallaü vacanàya "Dujjàno samaõo dujjàno bràhmaõo ti." Sakkà ca\<*<2>*>/ pan' eso abhavissa ¤àtuü gahapatinà và gahapati-puttena và antamaso kumbha- dàsiyà pi: "Ayaü {sàõàni} pi dhàreti {masàõàni} pi dhàreti . . . pe . . . sàya-tatiyakam pi udakorohanànu- yogam anuyutto viharatãti." Yasmà ca kho Kassapa a¤¤atr' eva imàya mattàya a¤¤atra iminà tapo-pakkamena samaõo và hoti bràhmaõo và dujjàno sudujjàno, tasmà etaü kallaü vacanàya "Dujjàno samaõo, dujjàno bràhmaõo ti." Yato kho Kassapa bhikkhu averaü avyà- pajjhaü metta-cittaü bhàveti, àsavàna¤ ca khayà anà- savaü ceto-vimuttiü pa¤¤à-vimuttiü diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharati, ayaü vuccati Kassapa bhikkhu Samaõo iti pi Bràhmaõo {iti} pãti.' 18. Evaü vutte acelo Kassapo Bhagavantaü etad avoca: `Katamà pana sà bho Gotama sãla-sampadà, katamà citta-sampadà, katamà pa¤¤à-sampadà ti?' `Idha Kassapa Tathàgato loke uppajjati arahaü sammà- sambuddho . . . pe\<*<3>*>/ . . . bhaya-dassàvã, samàdàya sik- khati sikkhà-padesu, kàyakamma-{vacã-kammena} samannà- gato kusalena, parisuddhàjãvo sãla-sampanno, indriyesu gutta-dvàro, sati-sampaja¤¤ena samannàgato, santuññho. `Katha¤ ca Kassapa bhikkhu sãla-sampanno hoti? Idha Kassapa bhikkhu {pàõàtipàtaü} pahàya pàõàtipàtà pañi- virato hoti, nihita-daõóo, nihita-sattho lajjã dayàpanno sabbapàõabhåta-hitànukampã viharati. Idam pi 'ssa hoti \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB Samaõo và abhavissa Brahmaõo và. 2 All MSS. omit here. 3 D. ii. 40-42. >/ #<[page 172]># %<172 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 18>% sãla-sampadàya [yathà Sàma¤¤a-phale\<*<1>*>/ evaü vitthàretab- baü] . . . `Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràh- maõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà, te eva-råpàya tiracchàna-vijjàya micchà-jãvena jãvikaü kappenti, sey- yathãdaü santi-kammaü paõidhi-kammaü . . . pe\<*<2>*>/ . . . osadhãnaü pañimokkho iti và iti evaråpàya tiracchàna- vijjàya micchà-jãvà pañivirato hoti. Idam assa hoti {sãla-} sampadàya. `Sa kho so Kassapa bhikkhu evaü sãla-sampanno na kutoci bhayaü samanupassati, yad idam sãla-saüvarato. Seyyathà pi Kassapa ràjà khattiyo muddhàvasitto nihita- paccàmitto na kutoci bhayaü samanupassati, yad idaü paccatthikato,\<*<3>*>/ evam eva kho Kassapa bhikkhu evaü sãla- sampanno na kutoci bhayaü samanupassati, yad idaü sãla-saüvarato. So iminà ariyena sãla-kkhandhena saman- nàgato ajjhattaü anavajja-sukhaü pañisaüvedeti. Evaü kho Kassapa bhikkhu sãla-sampanno hoti. Ayaü kho sà\<*<4>*>/ Kassapa sãla-sampadà. 19. \<*<5>*>/ `Katha¤ ca Kassapa bhikkhu indriyesu gutta-dvàro hoti? Idha Kassapa bhikkhu cakkhunà råpaü disvàna nimittaggàhã hoti . . . pe\<*<6>*>/ . . . manindriyaü asaüvutaü viharantaü abhijjhà domanassà pàpakà akusalà dhammà anvàssaveyyuü tassa saüvaràya pañipajjati rakkhati manindriyaü, manindriyaü saüvaraü àpajjati. So iminà ariyena indriya-saüvarena samannàgato ajjhattaü avyà- seka-sukhaü pañisaüvedeti. Evaü kho Kassapa bhikkhu indriyesu gutta-{dvàro} hoti . . . pe\<*<7>*>/ . . . tass' ime pa¤ca nãvaraõe pahãne attani samanupassato pamojjaü jàyati, pamuditassa pãti jayati, pãti-manassa kàyo passambhati, passaddha-kàyo sukhaü vedeti, sukhino cittaü samàdhi- yati, so vivicc' eva kàmehi vivicca akusalehi dhammehi \<-------------------------------------------------------------------------- 1 D. ii. 43-61 inclusive. 2 D. ii. 62. 3 BB paccattikato (and so at D. ii. 63). 4 BB omit. 5 BB pa . . . pañhamaü jhànaü upasampajja viharati . . . pa . . . idam assa hoti citta-sampadàya . . . pa . . . dutiyaü jhànaü. 6 D. ii. 64. 7 D. ii. 64-75. >/ #<[page 173]># %% savitakkaü savicàraü vivekajaü pãti-sukham {pañhama}-jjhà- naü upasampajja viharati. So imam eva kàyaü viveka- jena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. {Seyyathà} pi Kassapa dakkho nahàpako và nahàpakantevàsã và {kaüsa-}thale nahàniya-{cuõõàni} àkiritvà, udakena paripphosakaü parip- phosakaü sanneyya, sà h' assa nahàniya-piõói snehà- nugatà sneha-paretà santara-bàhirà phuñà snehena, na ca paggharaõã -- evam eva kho Kassapa bhikkhu imam eva kàyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. Idam pi 'ssa hoti citta-sampadàya. `Puna ca paraü Kassapa bhikkhu vitakka-vicàrànaü våpasamà ajjhattaü sampasàdanaü cetaso ekodi-bhàvaü avitakkaü avicàraü samàdhijaü pãti-sukhaü dutiya- jjhànaü . . . pe\<*<1>*>/ . . . tatiyajjhànaü . . . pe\<*<2>*>/ . . . ca- tutthajjhànaü upasampajja viharati . . . pe\<*<3>*>/ . . . Idam pi 'ssa hoti citta-sampadàya. Ayaü kho sà Kassapa citta- sampadà. 20. `So evaü samàhite citte\<*<4>*>/ parisuddhe pariyodàte {anaïgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite {ànejjappatte} ¤àõa-dassanàya cittaü abhinãharati abhinin- nàmeti. So evaü pajànàti: "Ayaü kho me kàyo råpã càtummahàbhåtiko màtà-pettika-sambhavo odàta-kummà- såpacayo aniccucchàdana-parimaddana-bhedana-{viddhaü- sana}-dhammo, ida¤ ca pana me {vi¤¤àõaü} ettha sitaü ettha pañibaddhan ti." `Seyyathà pi Kassapa maõi veëuriyo subho jàtimà aññhaïso suparikamma-kato accho vippasanno sabbàkàra- sampanno, tatr' idaü suttaü àvutaü nãlaü và pãtaü và lohitaü và odàtaü và paõóu-suttaü và ti. Evam eva kho Kassapa bhikkhu evaü samàhite citte parisuddhe pariyo- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 D. ii. 77-79. 2 D. ii. 79-81. 3 D. ii. 81,82. 4 BB . . . pa . . . abhinãharati abhininnàmeti . . . pa . . . idam assa hoti pa¤¤à-sampadàya. >/ #<[page 174]># %<174 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 20>% dàte {anaïgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite {ànejjappatte} ¤àõa-dassanàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti. So evaü pajànàti: "Ayaü kho me kàyo råpã càtummahàbhåtiko màtà-pettika-sambhavo odàta- kummàsåpacayo aniccucchàdana-parimaddana-bhedana- {viddhaüsana}-dhammo, ida¤ ca pana me {vi¤¤àõaü} ettha sitaü ettha pañibaddhan ti." Idam pi 'ssa hoti pa¤¤à- sampadàya . . . pe\<*<1>*>/ . . . "nàparaü itthattàyàti" pajànàti. Idam pi 'ssa hoti pa¤¤à-sampadàya. Ayaü kho sà Kassapa pa¤¤à-sampadà. Imàya ca Kassapa sãla-sampadàya citta-sampadàya pa¤¤à-sampadàya a¤¤à sãla-sampadà citta-sampadà pa¤¤à- sampadà {uttaritarà} và paõãtatarà và n' atthi. 21. `Santi Kassapa eke samaõa-bràhmaõà sãla-vàdà. Te aneka-pariyàyena sãlassa vaõõaü bhàsanti. Yàvatà Kassapa ariyam paramaü sãlaü, nàhaü tattha attano sama-samaü samanupassàmi kuto bhãyyo.\<*<2>*>/ Atha kho\<*<3>*>/ aham eva tattha bhãyyo yadidaü adhisãlaü. `Santi Kassapa eke samaõa-bràhmaõà tapo-jigucchà- vàdà. Te aneka-pariyàyena tapo-jigucchàya vaõõaü bhàsanti. Yàvatà Kassapa ariyà paramà tapo-jigucchà nàhaü tattha attano sama-samaü samanupassàmi kuto bhãyyo. Atha kho aham eva tattha bhãyyo yadidaü adhijegucchaü. `Santi Kassapa eke samaõa-bràhmaõà pa¤¤à-vàdà. Te aneka-pariyàyena pa¤¤àya vaõõaü bhàsanti. Yàvatà Kassapa ariyà paramà pa¤¤à, nàhaü tattha attano sama- samaü {samanupassàmi} kuto bhãyyo. Atha kho aham eva tattha bhãyyo yadidam adhipa¤¤à.\<*<4>*>/ `Santi Kassapa eke samaõa-bràhmaõà vimutti-vàdà. Te aneka-pariyàyena vimuttiyà vaõõaü bhàsanti. Yàvatà Kassapa ariyà paramà vimutti, nàhaü tattha attano sama- samaü samanupassàmi kuto bhãyyo. Atha kho aham eva tattha bhãyyo yadidam adhimutti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 D. ii. 85-98. 2 BB bhiyyo, and below. 3 SS omit atha kho, but all give it below. 4 SS pa¤¤àya; BB pa¤¤aü. >/ #<[page 175]># %% 22. `òhànaü kho pan' etaü Kassapa vijjati yaü a¤¤a- titthiyà\<*<1>*>/ paribbàjakà evaü vadeyyuü: "Sãha-nàdaü kho Samaõo Gotamo nadati, ta¤ ca kho su¤¤àgàre nadati no parisàsåti." Te "Mà h' evan" ti assu\<*<2>*>/ vacanãyà. "Sãha- nàda¤ ca Samaõo Gotamo nadati, parisàsu ca nadatãti," evam assu Kassapa vacanãyà. òhànaü kho pan' etaü Kassapa vijjati yam a¤¤a-titthiyà paribbàjakà evaü vadey- yuü: "Sãha-nàda¤ ca Samaõo Gotamo nadati, parisàsu ca nadati, na ca kho visàrado nadati." . . ..visàrado ca nadati -- . . . pe . . . "na ca kho naü pa¤haü pucchanti . . . pa¤ha¤ ca naü pucchanti, -- . . . pe . . . "na ca kho pan' etaü pa¤haü puññho vyàkaroti" . . . "pa¤ha¤ ca nesaü puññho vyàkaroti" -- . . . pe . . . "na ca kho pa¤hassa veyyàkaraõena cittaü àràdheti" . . . "pa¤hassa ca veyyàkaraõena cittaü àràdheti" -- . . . pe . . . "na ca kho sotabbaü assa ma¤¤anti" . . . "sotabbaü c' assa ma¤¤anti" -- . . . pe . . . "na ca kho sutvà pasãdanti" . . . "sutvà c' assa pasãdanti" -- . . . pe . . . na ca kho pasannà pasannàkàraü karonti" . . . "pasannà pasan- nàkàra¤ ca karonti" -- . . . pe . . . "na ca kho tathat- tàya pañipajjanti" . . . "tathattàya ca pañipajjanti" -- . . . pe . . . "na ca kho pañipannà àràdhentãti."\<*<3>*>/ Te "Mà h' evan" ti 'ssu vacanãyà. "Sãha-nàda¤ ca Samaõo Gotamo nadati, parisàsu ca nadati, visàrado ca nadati, pa¤ha¤ ca naü pucchanti, pa¤ha¤ ca nesaü puññho vyàkaroti, pa¤hassa veyyàkaraõena cittaü àràdheti, sotab- ba¤ c' assa\<*<4>*>/ ma¤¤anti, sutvà ca pasãdanti, pasannà ca pasannàkàraü\<*<5>*>/ karonti, tathattàya ca pañipajjanti, {pañi- pannà} ca àràdhentãti," evam assu Kassapa vacanãyà. 23. `Ekam idàhaü Kassapa samayaü Ràjagahe viharàmi Gijjha-kåñe pabbate. Tatra maü a¤¤ataro tapasa\<*<6>*>/-brah- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St adds riyo. 2 BB 'ssu. 3 All the MSS. are very confused throughout this intricate passage in which they omit all the spaces and pe's. 4 BB ca (omitting assa), both here and above. 5 BB for p. c. p. k. have (here and above) pasannàkàra¤ ca karonti. 6 Scmt tesa; Sd cesa; Sum. sa. >/ #<[page 176]># %<176 KASSAPA SäHANâDA SUTTA. [D. viii. 23>% macàrã Nigrodho nàma adhijegucche pa¤haü pucchi.\<*<1>*>/ Tassàhaü adhijegucche pa¤haü puññho vyàkàsiü. Vyàkate ca pana me attamano ahosi, paraü viya mattàyàti.' `Ko hi bhante Bhagavato dhammaü sutvà na attamano assa paraü\<*<2>*>/ viya mattàya? Aham pi\<*<3>*>/ bhante Bhagavato dhammaü sutvà attamano paraü viya mattàya. Abhik- kantaü bhante, abhikkantaü bhante. Seyyathà pi bhante nikkujjitaü và ukkujjeyya, pañicchannaü và vivareyya, måëhassa và maggaü àcikkheyya, andhakàre và tela-paj- jotaü dhàreyya: "Cakkhumanto råpàni dakkhintãti,"\<*<4>*>/ -- evam evaü\<*<5>*>/ Bhagavatà aneka-pariyàyena dhammo pakà- sito. Esàhaü bhante Bhagavantaü saraõaü gacchàmi dhamma¤ ca bhikkhu-saügha¤ ca. Labheyyàhaü bhante Bhagavato santike pabbajjaü, labheyyaü upasampadan ti.' 24. `Yo\<*<6>*>/ kho Kassapa a¤¤a-titthiya-pubbo\<*<7>*>/ imasmiü dhamma-vinaye\<*<8>*>/ àkaïkhati {pabbajjaü}\<*<8>*>/ àkaïkhati upasam- padaü so cattàro màse parivasati, catunnaü màsànaü accayena àraddha-citta\<*<9>*>/ bhikkhå pabbàjenti upasampàdenti bhikkhu-bhàvàya. Api ca m' ettha puggala-vemattatà vidità ti.' `Sace bhante a¤¤a-titthiya-pubbà imasmiü dhamma- vinaye\<*<10>*>/ àkaïkhantà {pabbajjaü}\<*<10>*>/ àkaïkhantà\<*<11>*>/ upasampa- daü cattàro màse parivasanti, catunnaü màsànaü accayena àraddha-città bhikkhå pabbàjenti upasampàdenti bhikkhu- bhàvàya, ahaü cattàri vassàni parivasissàmi, catunnaü vassànaü accayena àraddha-città bhikkhå pabbàjentu upasampàdentu bhikkhu-bhàvàyàti.' Alattha kho acelo Kassapo Bhagavato santike pabbaj- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB apucchi. (The whole dialogue is given in D. xxv. See also Sum. 45). 2 SS na attamano aparam. 3 BB add hi. 4 BB dakkhanti. 5 BB eva. 6 SS Ye. 7 Sct pubbe. 8-8 Scd omit. 9 S. xii. 17.17 adds parivuññha-parivàsaü (read -vàsà). M.Pú. p. 59 and M. i. 391 as here. 10-10 SS omit. 11 BB àkaïkhanti twice. >/ #<[page 177]># %% jaü, alatthåpasampadaü.\<*<1>*>/ Aciråpasampanno kho pan' àyasmà Kassapo eko våpakaññho appamatto àtàpã pahitatto viharanto, na cirass' eva yass' atthàya kula-puttà sammad eva agàrasmà {anagàriyaü} pabbajanti tad anuttaraü brahma-cariya-pariyosànaü diññhe va {dhamme} sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja vihàsi: `{Khãõà} jàti, vusitaü brahmacariyaü, kataü karaõãyaü, nàparaü {itthattàyàti}' abbha¤¤àsi. A¤¤ataro ca kho pan' àyasmà Kassapo arahataü ahosãti. Kassapa-Sãhanàda-Suttantaü.\<*<2>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB alatth' upa- . . . acir' upa- (Childers, Trenckner, and Feer alattha). 2 BB Mahà-Sãhanàda-Suttantaü niññhitaü aññhamaü. >/ #<[page 178]># %< 178>% [ix. Poññhapàda Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Sàvat- thiyaü viharati Jetavane Anàthapiõóikassa àràme. Tena kho pana samayena Poññhapàdo paribbàjako samayap- pavàdake tindukàcãre\<*<1>*>/ eka-sàlake\<*<2>*>/ Mallikàya\<*<3>*>/ àràme {pañivasati} mahatiyà paribbàjaka-parisàya saddhiü ti- mattehi\<*<4>*>/ paribbàjaka-satehi. 2. Atha kho Bhagavà pubbaõha-samayaü nivàsetvà, patta-cãvaraü àdàya Sàvatthiü piõóàya pàvisi. Atha kho Bhagavato etad ahosi: `Atippago kho tàva Sàvatthiyaü piõóàya carituü, yan nånàhaü yena samayappavàdako tindukàcãro eka-sàlako Mallikàya àràmo yena Poññhapàdo paribbàjako ten' upasaükameyyan ti.' Atha kho Bhagavà yena samayappavàdako tindukàcãro eka-{sàlako} Mallikàya àràmo ten' upasaükami. 3. Tena kho pana samayena Poññhapàdo paribbàjako mahatiyà paribbàjaka-parisàya saddhiü nisinno hoti un- nàdiniyà uccàsadda-mahàsaddàya aneka-vihitaü tiracchàna- kathaü kathentiyà, seyyathãdaü ràja-kathaü cora-kathaü mahàmatta-kathaü senà-kathaü bhaya-kathaü yuddha- kathaü anna-kathaü pàna-kathaü vattha-kathaü sayana- kathaü màlà-kathaü gandha-kathaü ¤àti-kathaü yàna- kathaü gàma-kathaü nigama-kathaü nagara-katham \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS tiõóukàtãre here, but not in Sum. In 2 only Sd has -tãro. 2 Scdt sàlike and so St in 2. 3 See J. iv. 148 foll. Dhp. Aññh. 248. 4 BB tiïsa-. >/ #<[page 179]># %% janapada-kathaü itthi-kathaü\<*<1>*>/ såra-kathaü visikhà- kathaü kumbhaññhàna-kathaü pubba-peta-kathaü nànatta- kathaü lokakkhàyikaü {samudda-kkhàyikaü} itibhavàbhava- kathaü iti và iti.\<*<2>*>/ 4. Addasà kho Poññhapàdo paribbàjako Bhagavantaü dårato va àgacchantaü, disvà\<*<3>*>/ sakaü parisaü saõñhàpesi:\<*<4>*>/ `Appasaddà bhonto hontu, mà bhonto saddam akattha. Ayaü Samaõo Gotamo àgacchati, appasadda-kàmo kho pana\<*<5>*>/ so àyasmà appasaddassa vaõõa-vàdã, appeva nàma appasaddaü parisaü viditvà {upasaükamitabbaü} ma¤¤ey- yàti.' Evaü vutte te paribbàjakà tuõhã ahesuü. 5. Atha kho Bhagavà yena Poññhapàdo paribbàjako ten' upasaükami. Atha kho Poññhapàdo paribbàjako Bhaga- vantaü etad avoca: `Etu kho bhante Bhagavà, sàgataü\<*<6>*>/ bhante Bhagavato, cirassaü kho bhante Bhagavà imaü pariyàyam akàsi yadidaü idh' àgamanàya, nisãdatu bhante Bhagavà, idam àsanaü pa¤¤attan ti.' Nisãdi Bhagavà pa¤¤atte àsane. Poññhapàdo kho\<*<7>*>/ parib- bàjako a¤¤ataraü nãcaü àsanaü {gahetvà}, ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinnaü kho Poññhapàdaü parib- bàjakaü Bhagavà etad avoca: `Kàya nu 'ttha Poññhapàda etarahi kathàya sannisinnà, kà ca pana vo antarà kathà vippakatà ti?' 6. Evaü vutte Poññhapàdo paribbàjako Bhagavantaü etad avoca: `Tiññhat' esà bhante kathà yàya mayaü etarahi kathàya sannisinnà, n' esà\<*<8>*>/ bhante kathà Bhagavato dullabhà bhavissati pacchà pi savanàya. Purimàni bhante divasàni purimataràni nànà-titthiyànaü {samaõa-bràhmaõànaü} ku- tåhala\<*<9>*>/-sàlàya sannisinnànaü sannipatitànaü abhisa¤¤à- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB add purisa-kathaü; as Sd BB at D.i.1.17 (not in M.V.v.6.3). 2 BB omit iti. 3 BB disvàna. 4 Sm saõñhapesi. 5 BB omit. 6 Sd BB svàgataü. 7 BB pi kho. 8 SS n'esàhaü. 9 BB kotuhala. >/ #<[page 180]># %<180 POòòHAPâDA SUTTA. [D. ix. 6>% nirodhe kathà udapàdi: "Kathan nu kho bho abhisa¤¤a- nirodho hotãti?" Tatr' ekacce evam àhaüsu: "Ahetu- apaccayà purisassa sa¤¤à uppajjanti pi nirujjhanti pi. Yasmiü samaye uppajjanti sa¤¤ã tasmiü samaye hoti, yasmiü samaye nirujjhanti, asa¤¤ã tasmiü samaye hotãti." Itth' eke abhisa¤¤à-nirodhaü pa¤¤àpenti. Tam a¤¤o evam àha: "Na kho nàm' etaü bho\<*<1>*>/ evaü bhavissati. Sa¤¤à hi bho purisassa attà, sà ca kho upeti pi apeti pi. Yasmiü samaye upeti sa¤¤ã tasmiü samaye hoti, {yasmiü} samaye apeti asa¤¤ã tasmiü samaye hotãti." Itth' eke abhisa¤¤à-nirodhaü pa¤¤àpenti. Tam a¤¤o evam àha: "Na kho nàm' etaü bho evaü bhavissati. Santi hi bho samaõa-{bràhmaõà} mahiddhikà mahànubhàvà. Te imassa purisassa sa¤¤aü upakaóóhanti pi apakaóóhanti pi. Yasmiü samaye upakaóóhanti sa¤¤ã tasmiü samaye hoti, yasmiü samaye apakaóóhanti asa¤¤ã tasmiü samaye hotãti." Itth' eke abhisa¤¤à-nirodhaü pa¤¤àpenti. Tam a¤¤o evam àha: "Na kho nàm' etaü bho evam bhavissati. Santi hi bho devatà mahiddhikà mahànubhàvà. Te imassa purisassa sa¤¤aü upakaóóhanti pi apakaóóhanti pi. Yasmiü samaye upakaóóhanti sa¤¤ã tasmiü samaye hoti, yasmiü samaye apakaóóhanti asa¤¤ã tasmiü samaye hotãti." Itth' eke abhisa¤¤à-nirodhaü pa¤¤àpenti. Tassa mayhaü bhante Bhagavantaü yeva àrabbha sati udapàdi: "Aho nåna Bhagavà aho nåna Sugato, yo imesaü dham- mànaü sukusalo ti."\<*<2>*>/ Bhagavà pakata¤¤å abhisa¤¤à- nirodhassa. Kathan nu kho bhante abhisa¤¤à-nirodho hotãti?' 7. `Tatra Poññhapàda ye te samaõa-bràhmaõà evam àhaüsu: "Ahetu-appaccayà purisassa sa¤¤à uppajjanti pi nirujjhanti pãti" àdiso va tesaü aparaddhaü. Taü kissa hetu? Sahetå hi Poññhapàda sappaccayà purisassa \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB na kho pana me taü bho (thrice). In the next clause SS omit bho, and in the third Sm omits it, and Sdt have hoti. 2 SS Aho nåna bhagavà sugato yo (Sdm so) bhante kusalo. (Sm has imesaü inserted, as a correction, after so.) >/ #<[page 181]># %% sa¤¤à uppajjanti pi nirujjhanti pi. Sikkhà ekà sa¤¤à uppajjanti, sikkhà ekà sa¤¤à nirujjhanti.\<*<1>*>/ `Kà ca sikkhà?' ti Bhagavà avoca. `Idha Poññhapàda Tathàgato loke uppajjati, arahaü sammà-sambuddho . . . pe\<*<2>*>/ . . . kàya-kamma-vacã-kammena samannàgato kusa- lena parisuddhàjãvo sãla-sampanno indriyesu gutta-dvàro sati-sampaja¤¤ena samannàgato santuññho. Katha¤ ca Poññhapàda bhikkhu sãla-sampanno hoti? Idha Poññha- pàda bhikkhu {pàõàtipàtaü} pahàya pàõàtipàtà pañivirato hoti, nihita-daõóo nihita-sattho lajjã dayàpanno sabbapàõa- bhåta-hitànukampã viharati. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü . . . pe . . . Yathà và pan' eke bhonto samaõa-bràhmaõà saddhà-deyyàni bhojanàni bhu¤jitvà, te evaråpàya tirac- chàna-vijjàya micchà-jãvena jãvikaü kappenti, seyyathãdaü santi-kammaü, paõidhi-kammaü . . . pe . . . osadhãnaü pañimokkho; iti và iti evaråpàya tiracchàna-vijjàya mic- chàjãvà pañivirato hoti. Idam pi 'ssa hoti sãlasmiü. 8. `Sa\<*<3>*>/ kho Poññhapàda evaü sãla-sampanno na kuto ci bhayaü samanupassati yadidaü sãla-saüvarato. Seyyathà pi Poññhapàda ràjà khattiyo {muddhàvasitto} nihita-paccàmitto na kuto ci bhayaü samanupassati yadidaü paccatthikato, evam eva kho Poññhapàda bhikkhu evaü sãla-sampanno na kuto ci bhayaü samanupassati yadidaü sãla-saüvarato. So iminà ariyena sãlakkhandhena samannàgato ajjhattaü anavajja-{sukhaü} pañisaüvedeti. Evaü kho Poññhapàda bhikkhu sãla-sampanno hoti.\<*<4>*>/ 9. `Katha¤ ca Poññhapàda bhikkhu indriyesu gutta-dvàro hoti? Idha Poññhapàda bhikkhu cakkhunà råpaü disvà na nimittaggàhã hoti nànuvya¤janaggàhã. Yatvàdhikaraõam enaü cakkhundriyaü asaüvutaü viharantaü abhijjhà- domanassà pàpakà akusalà dhammà anvàssaveyyuü, tassa {saüvaràya} pañipajjati, rakkhati cakkhundriyaü, cakkhun- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB uppajjati . . . nirujjhati (and so in 10, 16, etc.). 2 BB yathà Sàma¤aphalaü evaü vitthàretabbaü and omit down to end of 8 (D. ii. 40-63). 3 BB atha as in D. ii. 63. 4 BB add . . . pa . . . and omit 9. >/ #<[page 182]># %<182 POòòHAPâDA SUTTA. [D. ix. 9>% driye saüvaraü àpajjati. Sotena saddaü sutvà . . . pe . . . ghànena gandhaü ghàyitvà, jivhàya rasaü sayitvà, kàyena poññhabbaü\<*<1>*>/ phusitvà, manasà dhammaü vi¤¤àya, na nimittaggàhã hoti nànuvya¤janaggàhã. Yatvàdhikara- õam enaü manindriyaü asaüvutaü viharantaü abhij- jhà-domanassà pàpakà akusalà dhammà anvàssaveyyuü tassa saüvaràya pañipajjati, rakkhati manindriyaü, man- indriye saüvaraü àpajjati. So iminà ariyena indriya- saüvarena samannàgato ajjhattaü avyàseka-sukhaü pañisaüvedeti. Evaü kho Poññhapàda bhikkhu indriyesu gutta-dvàro hoti. . . . pe [D. ii. \<*<65>*>/-\<*<74>*>/] . . . 10. \<*<2>*>/ `Tass' ime pa¤ca nãvaraõe pahãne attani samanu- passato pàmujjaü\<*<3>*>/ jàyati, pamuditassa pãti jàyati, pãti- manassa kàyo passambhati, passaddha-kàyo sukhaü vedeti, sukhino cittaü samàdhiyati. So vivicc' eva kàmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicàraü vive- kajaü pãti-sukhaü pañhamajjhànam upasampajja viharati. Tassa yà purimà kàma-sa¤¤à sà nirujjhati. Vivekaja-pãti- sukha-sukhuma-sacca-sa¤¤à\<*<4>*>/ tasmiü samaye hoti, vive- kaja-{pãti-sukha}-sukhuma-sacca-sa¤¤ã yeva tasmiü samaye hoti. Evam pi sikkhà ekà sa¤¤à uppajjanti, sikkhà ekà sa¤¤à nirujjhanti.\<*<5>*>/ Ayaü sikkhà' ti Bhagavà avoca. 11. \<*<6>*>/ `Puna ca paraü Poññhapàda bhikkhu vitakka- vicàrànaü våpasamà ajjhattaü sampasàdanaü cetaso ekodibhàvaü avitakkaü avicàraü samàdhijaü pãti-sukhaü dutiyajjhànaü upasampajja viharati. Tassa yà purimà vivekajaü pãti-sukhaü sukhuma-sacca-sa¤¤à sà nirujjhati. Samàdhija-{pãti-sukha}-sukhuma-sacca-sa¤¤à tasmiü samaye \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So SS (see D.ii. 64). 2 Cp. D.ii. 75. 3 BB pàmojjaü (SS here u, but o at D.ii. 75). 4 In 10,11 MSS. have vivekajaü pãtisukhaü, in 12-15 the ü's are usually omitted. 5 BB in 10-16 uppajjati . . . nirujjhati. SS -anti in 10-14. In 15 Sdt -ati . . . ati; Sc -anti . . . anti; Sm -ati . . . -anti. In 16 SS ati . . . anti; (Sum. requires plural, see 22.) 6 Cp. D. ii. 77. >/ #<[page 183]># %% hoti, samàdhija-{pãti-sukha}-sukhuma-sacca-sa¤¤ã yeva tasmiü samaye hoti. Evam pi sikkhà ekà sa¤¤à uppajjanti, sikkhà ekà sa¤¤à nirujjhanti. Ayaü sikkhà ti' Bhagavà avoca. 12. \<*<1>*>/ `Puna ca paraü Poññhapàda bhikkhu pãtiyà ca viràgà upekhako\<*<2>*>/ ca viharati sato ca sampajàno, sukha¤ ca kàyena {pañisaüvedeti} yan taü ariyà àcikkhanti: "Upe- khako satimà sukha-vihàrã ti," tatiyajjhànaü upasampajja viharati. Tassa yà purimà samàdhijaü pãti-sukhaü suk- huma-sacca-sa¤¤à sà nirujjhati. Upekhà-sukha-sukhuma- sacca-sa¤¤à tasmiü samaye hoti, upekhà-sukha-sukhuma- sacca-sa¤¤ã yeva tasmiü samaye hoti. Evam pi sikkhà ekà sa¤¤à uppajjanti, sikkhà ekà sa¤¤à nirujjhanti. Ayaü sikkhà' ti Bhagavà avoca. 13. \<*<3>*>/ `Puna ca paraü Poññhapàda bhikkhu sukhassa ca pahànà dukkhassa ca pahànà pubb' eva somanassa-domanas- sànaü atthagamà {adukkha-m-asukhaü} upekhà-sati-pàrisud- dhiü catutthajjhànaü upasampajja viharati. Tassa yà purimà upekhà-sukha-sukhuma-sacca-sa¤¤à sà nirujjhati. {Aduk- kha-m-asukha}-sukhuma-sacca-sa¤¤à tasmiü samaye hoti, {adukkha-m-asukha}-sukhuma-sacca-sa¤¤ã yeva tasmiü sam- aye hoti. Evam pi sikkhà ekà sa¤¤à uppajjanti, sikkhà ekà sa¤¤à nirujjhanti. Ayaü sikkhà' ti Bhagavà avoca. 14. `Puna ca paraü Poññhapàda bhikkhu sabbaso råpa- sa¤¤ànaü samatikkamà\<*<4>*>/ pañigha-sa¤¤ànaü atthagamà nànatta-sa¤¤ànaü amanasi-kàrà "ananto àkàso ti" àkàsàn- a¤càyatanaü upasampajja viharati.\<*<5>*>/ Tassa yà purimà råpa- sa¤¤à sà nirujjhati. âkàsàna¤càyatana-sukha-sukhuma- sacca-sa¤¤à tasmiü samaye hoti, àkàsàna¤càyatana- sukhuma-sacca-sa¤¤ã yeva tasmiü samaye hoti. Evam pi sikkhà ekà sa¤¤à uppajjanti, sikkhà ekà sa¤¤à niruj- jhanti. Ayaü sikkhà' ti Bhagavà avoca. 15. `Puna ca paraü Poññhapàda bhikkhu sabbaso àkàsàn- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Cp. D. ii. 79. 2 BB upekkhako and so always. 3 Cp. D. ii. 81. 4 BB samatikkamma, as in 15, 16; but see M.Pú. p. 30. 5 See D. i. 3. 13-15. >/ #<[page 184]># %<184 POòòHAPâDA SUTTA. [D. ix. 15>% a¤càyatanaü samatikkamma "anantaü {vi¤¤àõan} ti" {vi¤¤àõ- a¤càyatanaü} upasampajja viharati. Tassa yà purimà àkàsàna¤càyatana-sukhuma-sacca-sa¤¤à, sà nirujjhati. {Vi¤¤àõa¤càyatana}-sukhuma-sacca-sa¤¤à tasmiü samaye hoti, {vi¤¤àõa¤càyatana}-sukhuma-sacca-sa¤¤ã yeva tasmiü samaye hoti. Evam pi sikkhà ekà sa¤¤à uppajjanti, sikkhà ekà sa¤¤à nirujjhanti. Ayaü sikkhà' ti Bhagavà avoca. 16. `Puna ca paraü Poññhapàda bhikkhu sabbaso {vi¤¤àõ- a¤càyatanaü} samatikkamma "n' atthi ki¤cãti" àki¤ca¤¤à- yatanaü upasampajja viharati. Tassa yà purimà {vi¤¤àõ- a¤càyatana}-sukhuma-sacca-sa¤¤à, sà nirujjhati. âki¤- ca¤¤àyatana-sukhuma-sacca-sa¤¤à tasmiü samaye hoti, àki¤ca¤¤àyatana-sukhuma-sacca-sa¤¤ã yeva tasmiü samaye hoti. Evam pi sikkhà ekà sa¤¤à uppajjanti, sikkhà ekà sa¤¤à nirujjhanti. Ayaü sikkhà' ti Bhagavà avoca. 17. `Yato kho Poññhapàda bhikkhu idha saka-sa¤¤ã hoti, so tato amutra tato amutra anupubbena sa¤¤aggaü phusati. Tassa sa¤¤agge ñhitassa evaü hoti: "Cetaya- mànassa me pàpiyo,\<*<1>*>/ acetayamànassa me seyyo. Aha¤ ce va kho pana ceteyyaü {abhisaïkhareyyaü}, imà ca me sa¤¤à nirujjheyyuü, a¤¤à ca oëàrikà sa¤¤à uppajjeyyuü.\<*<2>*>/ Yan nånàham na ceteyyaü na abhisaükhareyyanti." So na c' eva ceteti na abhisaükharoti. Tassa acetayato anabhisaü- kharoto\<*<3>*>/ tà c' eva sa¤¤à nirujjhanti, a¤¤à ca oëàrikà sa¤¤à na uppajjanti. So nirodhaü phusati. Evaü kho Poññhapàda anupubbàbhisa¤¤à-nirodha-sampajàna-samàpatti hoti. 18. `Taü kim ma¤¤asi, Poññhapàda? Api nu te ito pubbe evaråpà anupubbàbhisa¤¤à-nirodha-sampajàna\<*<4>*>/-samàpatti suta-pubbà ti?' `No h' etaü bhante. Evaü kho ahaü bhante Bhagavato bhàsitaü àjànàmi:-- "Yato kho Poññhapàda bhikkhu idha saka-sa¤¤ã hoti, so tato amutra tato amutra anupubbena sa¤¤aggaü phusati. Tassa sa¤¤agge ñhitassa evaü hoti: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB pàpiyyo, and so in 18. 2 Scmt uppajjeyya abhisaükharoti (omitting yan . . . na, which they have in 18). 3 BB na abhi-. 4 SS sampàdana. >/ #<[page 185]># %% `Cetayamànassa me pàpiyo, acetayamànassa me seyyo. Aha¤ ce va kho pana ceteyyaü {abhisaïkhareyyaü}, imà ca me sa¤¤à nirujjheyyuü, a¤¤à ca oëàrikà sa¤¤à uppajjeyyuü. Yan nånàhaü na ceteyyaü na abhisaükhareyyan ti?' So na c' eva ceteti, na abhisaükharoti. Tassa acetayato anabhisaükharoto tà\<*<1>*>/ c' eva sa¤¤à nirujjhanti, a¤¤à ca oëàrikà sa¤¤à na uppajjanti. So nirodhaü phusati. Evaü kho Poññhapàda anupubbàbhisa¤¤à-nirodha-sampadàna\<*<2>*>/- samàpatti hotãti."' `Evaü kho Poññhapàdàti.' 19. `Ekaü yeva nu kho bhante Bhagavà sa¤¤aggaü pa¤¤àpeti, udàhu puthu\<*<3>*>/ pi sa¤¤agge pa¤¤àpetãti?' `Ekam pi kho ahaü Poññhapàda sa¤¤aggaü pa¤¤àpemi, puthu pi sa¤¤agge pa¤¤àpemãti.' `Yathà kathaü pana bhante Bhagavà ekam pi sa¤¤ag- gaü pa¤¤àpeti, puthu pi sa¤¤agge pa¤¤àpetãti?' `Yathà yathà kho Poññhapàda nirodhaü phusati, tathà tathà 'haü sa¤¤aggaü pa¤¤àpemi, evaü kho ahaü Poññhapàda ekam pi\<*<4>*>/ sa¤¤aggaü pa¤¤àpemi, puthu pi sa¤¤agge pa¤¤àpemãti.' 20. `Sa¤¤à nu kho bhante pañhamaü uppajjati, pacchà ¤àõaü, udàhu pañhamaü ¤àõaü uppajjati, pacchà sa¤¤à, udàhu sa¤¤à ca ¤àõa¤ ca apubbaü acarimaü uppajjan- tãti?'\<*<5>*>/ `Sa¤¤à kho Poññhapàda pañhamaü uppajjati, pacchà ¤àõaü, sa¤¤uppàdà ca pana ¤àõuppàdo hoti.\<*<6>*>/ So evaü pajànàti: "Idappaccayà kira me ¤àõaü udapàdãti." Iminà p' etaü\<*<7>*>/ Poññhapàda pariyàyena veditabbaü yathà\<*<8>*>/ sa¤¤à pañhamaü uppajjati pacchà ¤àõaü, sa¤¤uppàdà ca pana ¤àõuppàdo hotãti.' 21. `Sa¤¤à nu kho bhante purisassa attà, udàhu a¤¤à sa¤¤à, a¤¤o attà ti?' `Kim\<*<9>*>/ pana tvaü Poññhapàda attànaü paccesãti?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sdt na. 2 BB sampajàna. 3 All MSS. å (four times). 4 SS ekasmiü for ekam pi. 5 Comp. Mil. 57. 6 SS hotãti. 7 Scmt etaü; BB kho. 8 Scmt tathà. 9 BB Kaü. >/ #<[page 186]># %<186 POòòHAPâDA SUTTA. [D. ix. 21>% `Oëàrikam kho ahaü bhante attànaü paccemi råpiü càtummahàbhåtikaü\<*<1>*>/ {kabaliïkàràhàra}\<*<2>*>/-bhakkhan ti.' `Oëàriko ca hi\<*<3>*>/ te Poññhapàda attà abhavissa råpã\<*<4>*>/ {càtummahàbhåtiko}\<*<5>*>/ kabaliïkàràhàra-bhakkho, evaü santaü kho te Poññhapàda a¤¤à va\<*<6>*>/ sa¤¤à bhavissati\<*<7>*>/ a¤¤o attà.\<*<8>*>/ Tad iminà p' etaü Poññhapàda pariyàyena veditabbaü, yathà a¤¤à va sa¤¤à bhavissati a¤¤o attà. Tiññhat' evàyaü\<*<9>*>/ Poññhapàda oëàriko attà råpã càtum- mahàbhåtiko kabaliïkàràhàra-bhakkho, atha imassa puri- sassa a¤¤à va sa¤¤à uppajjanti, a¤¤à va sa¤¤à {nirujjhanti}. Iminà pi kho etaü Poññhapàda pariyàyena veditabbaü, yathà a¤¤à va sa¤¤à bhavissati, a¤¤o attà ti.' 22. `Manomayaü kho ahaü bhante attànaü paccemi sabbaïga-paccaïgiü ahãnindriyan'\<*<10>*>/ ti. `Manomayo ca hi te Poññhapàda attà abhavissa sab- baïga-paccaïgã ahãnindriyo evaü santam pi kho te Poñ- ñhapàda a¤¤à va sa¤¤à bhavissati a¤¤o attà. Tad iminà p' etaü Poññhapàda pariyàyena veditabbaü, yathà a¤¤à va sa¤¤à bhavissati a¤¤o attà. {Tiññhat'} evàyaü Poññha- pàda manomayo {attà} sabbaïga-paccaïgã ahãnindriyo, atha imassa purisassa a¤¤à va sa¤¤à uppajjanti a¤¤à va sa¤¤à nirujjhanti. Iminà pi kho etaü Poññhapàda pariyàyena veditabbaü yathà a¤¤à va sa¤¤à bhavissati a¤¤o attà ti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB càtumahà-. 2 BB kabaliïkàra- (thrice). See i. 3. 11. 3 Sc oëàriko hoti vegi; Sd oëàriko va hi; Sm oëàriko hi ce hi; St oëàrikehi ce hi. 4 Sct Bm bhåtiråpã (and so Sm with bhåti erased). 5 Sct -- mahàràjiko ! (and so Sm prima manu). 6 No MS. is consistent as to the five va's printed in each of the 21-23; either va or ca is written, and sometimes before, sometimes after a¤¤à. 7 BB bhavissa. 8 BB add ti. 9 Sd ev'ayaü; Scmt evabhayaü(!); BB sàyaü (and so in 22, 23). 10 Scd abhinindriyan thrice, but St BB ahãnindriyaü thrice, and so Sm in the second and third places. See i. 3.12 and ii. 85, and below, 39. >/ #<[page 187]># %% 23. `Aråpiü kho ahaü bhante attànaü paccemi sa¤¤à- mayan ti.' `Aråpã ca hi te Poññhapàda attà abhavissa sa¤¤àmayo, evaü santam pi kho te Poññhapàda a¤¤à va sa¤¤à bhavis- sati a¤¤o attà. Tad iminà p' etaü Poññhapàda pariyàyena veditabbaü yathà a¤¤à va sa¤¤à bhavissati a¤¤o attà. Tiññhat' evàyaü Poññhapàda aråpã attà sa¤¤àmayo, atha imassa purisassa a¤¤à va sa¤¤à uppajjanti, a¤¤à va sa¤¤à nirujjhanti. Iminà pi kho etaü Poññhapàda pariyàyena veditabbaü yathà a¤¤à va sa¤¤à bhavissati a¤¤o attà ti.' 24. `Sakkà pan' etaü bhante mayà ¤àtuü: "Sa¤¤à purisassa attà" ti và, "a¤¤à sa¤¤à a¤¤o attà" ti và?' `Dujjànaü kho etaü Poññhapàda tayà a¤¤a-diññhikena a¤¤a-khantikena a¤¤a-rucikena a¤¤atràyogena\<*<1>*>/ a¤¤atthà- cariyakena: "Sa¤¤à purisassa attà" ti và, "a¤¤à sa¤¤à a¤¤o attà" ti và.' 25. `Sac' etaü bhante mayà dujjànaü a¤¤a-diññhikena a¤¤a-khantikena a¤¤a-rucikena a¤¤atràyogena a¤¤atthà- cariyakena: "Sa¤¤à purisassa attà" ti và, "a¤¤à sa¤¤à a¤¤o attà" ti và, kim pana bhante, sassato loko? \<*<2>*>/ Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' `Avyàkataü kho Poññhapàda mayà: "Sassato loko, idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' `Kim pana bhante, asassato loko? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' `Etam pi kho Poññhapàda avyàkataü mayà: "Asassato loko, idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' `Kim pana bhante, antavà loko? \<*<3>*>/ Idam eva saccaü mogham a¤¤anti?' `Avyàkataü kho etaü Poññhapàda mayà: "Antavà loko, idam eva saccaü mogham a¤¤an' ti. `Kim pana bhante, anantavà loko? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS twice annatra-payogena. 2 See the questions raised at M. 1. 157, 426, etc. 3 BB pa, down to anantavà loko. Then only the questions are given, `tam jãvaü taü sarãraü,' etc. >/ #<[page 188]># %<188 POòòHAPâDA SUTTA. [D. ix. 25>% `Etam pi kho Poññhapàda mayà avyàkataü: "Anantavà loko, idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' 26. `Kim pana bhante, taü jãvaü taü sarãraü? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?'\<*<1>*>/ `Avyàkataü kho etaü Poññhapàda mayà: "Taü jãvaü taü sarãraü, idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' `Kim pana bhante, a¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran ti? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' `Etam pi kho Poññhapàda mayà avyàkataü: "A¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran. Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' 27. `Kim pana bhante, hoti Tathàgato param maraõà? Idam eva saccam mogham a¤¤an ti?' `Avyàkataü kho etaü Poññhapàda mayà: "Hoti Tathà- gato param maraõà. Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' `Kim pana bhante, na hoti Tathàgato param maraõà? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' `Etam pi kho Poññhapàda mayà avyàkataü: "Na hoti Tathàgato param maraõà. Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' `Kim pana bhante, hoti ca na ca\<*<2>*>/ hoti Tathàgato param maraõà? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' `Avyàkataü kho etaü Poññhapàda mayà: "Hoti ca na ca hoti Tathàgato param maraõà. Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' `Kim pana bhante, n' eva\<*<3>*>/ hoti na na hoti Tathàgato param maraõà? Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti?' `Etam pi kho Poññhapàda mayà avyàkataü: "N' eva hoti na na hoti Tathàgato param {maraõà}. Idam eva saccaü mogham a¤¤an ti."' 28. `Kasmà\<*<4>*>/ bhante Bhagavatà\<*<5>*>/ avyàkatan' ti? `Na h' etaü Poññhapàda attha-saühitaü na dhamma- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit this question. 2 St omits; Sd ca after hoti. 3 SS no ca in the question, n'eva in the answer. Cp. Trenckner, Majjhima, p. 426. 4 BB add pan'etaü. So SS below, 30. 5 SS -to. >/ #<[page 189]># %% saühitaü na àdibrahmacariyakaü, na nibbidàya na {virà gàya}na nirodhàya na upasamàya na abhi¤¤àya na sam- bodhàya na nibbànàya saüvattati.\<*<1>*>/ Tasmà taü mayà avyàkatan ti.' 29. `Kim pana bhante Bhagavatà vyàkatan ti?' "`Idam dukkhan" ti Poññhapàda mayà vyàkataü. "Ayaü dukkha-samudayo" ti kho Poññhapàda mayà vyà- kataü. "Ayaü dukkha-nirodho" ti kho Poññhapàda mayà vyàkataü. "Ayaü dukkha-nirodha-gàminã\<*<2>*>/ {pañipadà}" ti kho Poññhapàda mayà vyàkatan ti.' 30. `Kasmà pan' etaü bhante Bhagavatà vyàkatan ti?' `Etaü hi kho\<*<3>*>/ Poññhapàda attha-saühitaü etaü dhamma-saühitaü etaü àdibrahmacariyakaü, etaü nib- bidàya viràgàya nirodhàya upasamàya abhi¤¤àya sambo- dhàya nibbànàya saüvattati. Tasmàtaü\<*<4>*>/ mayà vyàkatan ti.' `Evam etaü Bhagavà, evam etaü Sugata. Yassa dàni bhante Bhagavà kàlaü ma¤¤atãti.' Atha kho Bhagavà uññhày' àsanà pakkàmi. 31. Atha kho te paribbàjakà acira-pakkantassa Bhaga- vato\<*<5>*>/ Poññhapàdaü paribbàjakaü samantato vàcàya sanni- todakena sa¤jambhariyaü\<*<6>*>/ akaüsu: `Evam eva panà- yaü Poññhapàdo yaü yad eva Samaõo Gotamo bhàsati taü tad ev' assa\<*<7>*>/ abbhanumodati: "Evam etaü Bhagavà evam etaü Sugatàti." Na kho pana mayaü ki¤ci Samaõassa Gotamassa ekaüsikaü dhammaü desitaü àjànàma "Sas- sato loko" ti và, "Asassato loko" ti và, "Antavà loko" ti và, "Anantavà loko" ti và, "Taü jãvaü taü sarãran" ti và, "A¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti và, "Hoti Tathàgato param maraõà" ti và, "Na hoti Tathàgato param maraõà" \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc -nti; Sdmt -ntãti. 2 BB gàmini (and so in 33). 3 BB omit kho. 4 BB etaü (but taü in 28). 5 SS -pakkante Bhagavato (See M. P. S. 4). 6 Sd BB sa¤jabbhariyaü, and so in 32 (A. 3. 64. 6. sa¤jambhariü at first, then sa¤jhambhariü). 7 BB tan tad ev' assa, here and in 32; SS here taü tad eva tassa; in 32 tad ev'assa. >/ #<[page 190]># %<190 POòòHAPâDA SUTTA. [D. x. 31>% ti và, "Hoti ca na ca hoti Tathàgato param maraõà" ti và, "N' eva hoti na na hoti Tathàgato param maraõà" ti và ti.'\<*<1>*>/ Evaü vutte Poññhapàdo paribbàjako te paribbàjake etad avoca: `Aham pi kho bho na\<*<2>*>/ ki¤ci Samaõassa Gotamassa ekaüsikaü dhammaü desitaü àjànàmi "Sassato loko" ti và, "Asassato loko" ti và . . . pe . . . "N' eva hoti na na hoti Tathàgato param maraõà ti" và. Api ca Samaõo Gotamo bhåtaü tacchaü tathaü pañipadaü pa¤¤àpeti dhammaññhitaü\<*<3>*>/ dhamma-niyàmakaü. Bhåtaü kho pana tacchaü tathaü pañipadaü pa¤¤àpentassa dhammañ- ñhitaü dhamma-niyàmakaü kathaü hi nàma\<*<4>*>/ màdiso vi¤¤å Samaõassa Gotamassa subhàsitaü subhàsitato nàb- bhanumodeyyàti?' 32. Atha kho dvãha-tãhassa accayena Citto ca {Hatthisàri putto}\<*<5>*>/ Poññhapàdo ca paribbàjako yena Bhagavà ten' upasaükamiüsu. Upasaükamitvà Citto {Hatthisàriputto} Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi, Poññhapàdo pana paribbàjako Bhagavatà saddhiü sammodi, sammoda- nãyaü kathaü sàràõãyaü kathaü {vãtisàretvà} ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Poññhapàdo paribbàjako Bhagavantaü etad avoca: `Tadà maü bhante paribbàjakà acira-pakkantassa Bha- gavato samantato vàcàya sannitodakena sa¤jambhariyaü akaüsu: "Evam eva panàyaü\<*<6>*>/ Poññhapàdo yaü yad eva Samaõo Gotamo bhàsati, taü tad ev' assa abbhanumodati: `Evam etaü Bhagavà evam etaü Sugatàti.' Na kho pana\<*<7>*>/ mayaü ki¤ci Samaõassa Gotamassa {ekaüsikaü} dhammaü desitaü àjànàma: `Sassato loko' ti và, `Asas- sato loko' ti và, `Antavà loko' ti và, `Anantavà loko' ti va, `Taü jãvaü taü sarãran' ti và, `A¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran' ti và, `Hoti Tathàgato param maraõà' ti và, `Na hoti Tathàgato param maraõà' ti và, `Hoti ca na ca hoti \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scdt omit ti. 2 Sct omit, but insert below. 3 BB -ñhitataü (and so in 32); SS -ññhitam (thrice). 4 SS omit, here and in 32. 5 Sd sàyip-. 6 BB add bhavaü. 7 SS omit pana. >/ #<[page 191]># %% Tathàgato param maraõà' ti và, `N' eva hoti na na hoti Tathàgato param maraõà' ti và."\<*<1>*>/ Evaü vuttàhaü bhante te paribbàjake etad avocaü: "Aham pi kho bho na ki¤ci Samaõassa Gotamassa {ekaüsikaü} dhammaü desitaü àjànàmi, `Sassato loko' ti và, `Asassato loko' ti và . . . pe . . . `N' eva hoti na na hoti Tathàgato param maraõà' ti và. Api ca Samaõo Gotamo bhåtaü tacchaü tathaü pañipadaü pa¤¤àpeti dhamma-ññhitaü dhamma-niyàma- kaü. Kathaü hi nàma màdiso vi¤¤å Samaõassa Gota- massa subhàsitaü subhàsitato nàbbhanumodeyyàti?"' 33. `Sabbe va kho ete Poññhapàda paribbàjakà andhà acakkhukà, tvaü yeva nesaü eko cakkhumà, {ekaüsikà} pi hi Poññhapàda mayà dhammà desità pa¤¤attà, {anekaüsikà} pi hi kho Poññhapàda mayà dhammà desità pa¤¤attà. Katame ca te Poññhapàda mayà {anekaüsikà} dhammà desità pa¤¤attà? "Sassato loko" ti và Poññhapàda mayà ane- {kaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto, "Asassato loko" ti\<*<2>*>/ kho Poññhapàda mayà {anekaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto "Antavà loko" ti\<*<2>*>/ kho Poññhapàdà mayà . . . pe . . . "Anantavà loko" ti kho Poññhapàda . . . "Taü jãvaü taü sarãran" ti kho Poññhapàda . . . "A¤¤aü jãvaü a¤¤aü sarãran" ti kho Poññhapàda . . . "Hoti Tathàgato param maraõà" ti kho Poññhapàda . . . "Na hoti Tathà- gato param {maraõà}" ti kho Poññhapàda . . . "Hoti ca na hoti Tathàgato param maraõà" ti kho Poññhapàda . . . "N' eva hoti na na hoti Tathàgato param maraõà" ti kho Poññhapàda mayà {anekaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto. `Kasmà\<*<3>*>/ ca te Poññhapàda mayà {anekaüsikà}\<*<4>*>/ dhammà desità pa¤¤attà? Na h' ete Poññhapàda attha-saühità, na dhamma-saühità, na àdibrahmacariyakà, na nibbidàya na viràgàya na nirodhàya na upasamàya na abhisa¤¤àya na sambodhàya na nibbànàya saüvattanti. Tasmà te mayà {anekaüsikà} dhammà desità pa¤¤attà. `Katame ca te Poññhapàda mayà {ekaüsikà} dhammà desità pa¤¤attà? "Idaü dukkhan" ti kho Poññhapàda mayà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB add ti. 2 BB add và. 3 SS tasmà. 4 All MSS. ekaïsikà. >/ #<[page 192]># %<192 POòòHAPâDA SUTTA. [D. ix. 33>% {ekaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto. "Ayaü dukkha-samu- dayo" ti kho Poññhapàda mayà {ekaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto. "Ayaü dukkha-nirodho" ti kho Poññhapàda mayà {ekaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto. "Ayaü dukkha- nirodha-gàminã pañipadà" ti kho Poññhapàda mayà {ekaüsiko} dhammo desito pa¤¤atto. `Kasmà ca te Poññhapàda mayà {ekaüsikà} dhammà desità pa¤¤attà? Ete Poññhapàda attha-saühità ete dhamma- saühità ete àdibrahmacariyakà, ete nibbidàya viràgàya nirodhàya upasamàya abhi¤¤àya sambodhàya nibbànàya saüvattanti. Tasmà te mayà {ekaüsikà} dhammà desità pa¤¤attà. 34. `Santi Poññhapàda eke samaõa-{bràhmaõà} evaü- vàdino evaü-diññhino: "Ekanta-sukhã attà hoti arogo\<*<1>*>/ param maraõà ti." Tyàhaü upasaükamitvà evaü vadàmi: "Saccaü kira tumhe àyasmanto evaü vàdino evaü diññhino: `Ekanta-sukhã attà hoti arogo param maraõà' ti?" Te ce me evaü puññhà àmo ti\<*<2>*>/ pañijànanti. Tyàhaü evaü vadàmi: "Api pana tumhe àyasmanto ekanta-sukhaü lokaü jànaü passaü viharathàti"? Iti puññhà no ti vadanti. Tyàhaü evaü vadàmi: "Api pana tumhe àyas- manto ekaü và rattiü ekaü và divasaü upaóóhaü và rattiü upaóóhaü và divasaü ekanta-{sukhiü}\<*<3>*>/ attànaü sa¤jànàthàti?"\<*<4>*>/ Iti puññhà no ti vadanti. Tyàhaü evaü vadàmi: "Api pana tumhe àyasmanto jànàtha: `Ayaü maggo ayaü pañipadà ekanta-sukhassa lokassa sacchikiri- yàyàti'?" Iti puññhà no ti vadanti. Tyàhaü evaü {vadàmi}: "Api pana tumhe àyasmanto yà tà devatà ekanta- sukhaü lokaü {uppannà}\<*<5>*>/ tàsaü bhàsamànànaü saddaü suõàtha: `Suppañipann'\<*<6>*>/ attha màrisà ujupañipann' attha màrisà ekanta-sukhassa lokassa sacchikiriyàya, mayam pi hi màrisà evam pi pañipannà ekanta-sukhaü lokaü up- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sdt àrogo. 2 BB àmàti (and so at 35, 36 and xiii. 16). 3 SS sukhã always, except Sm here. 4 Sc pajànathàti; BB sampajànathàti (and so in 36, 38). 5 BB upapannà, here and below. 6 BB supañippannà . . . pañippannà twice. >/ #<[page 193]># %% pannà' ti?" Iti puññhà no ti vadanti. Taü kim ma¤¤asi Poññhapàda? Na nu evaü sante tesaü samaõa-bràh- maõànaü appàñihãrakataü\<*<1>*>/ bhàsitaü sampajjatãti?' \<*<35>*>/. `Seyyathà pi puriso evaü vadeyya: "Ahaü yà imasmiü janapade janapada-kalyàõã taü icchàmi taü kàmemãti." Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa, yan tvaü janapada-kalyàõiü icchasi kàmesi, jànàsi taü janapada-kalyàõiü Khattã và Bràhmaõã và Vessã và Suddã và ti?" Iti puññho no ti vadeyya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yaü tvaü janapada-kalyàõiü icchasi kàmesi, jànàsi taü janapada-kalyàõiü evaü-nàmà evaü-gottà ti và, dãghà và rassà và majjhimà ti và, kàëã và sàmà và maïgura-cchavã và ti, amukasmiü gàme và nigame và nagare và ti?"\<*<2>*>/ Iti puññho\<*<3>*>/ no ti vadeyya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yan tvaü na jànàsi na passasi, taü tvaü icchasi kàmesãti?" Iti puññho àmo ti vadeyya. Taü kim ma¤¤asi Poññhapàda? Na nu evaü sante tassa purisassa appàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti'? `Addhà kho bhante, evaü sante tassa purisassa appàñi- hãrakataü bhàsitaü sampajjatãti.' 36. `Evam eva kho Poññhapàda, ye te samaõa-bràh- maõà evaü vàdino evaü diññhino: "Ekanta-sukhã attà hoti arogo param maraõà ti," tyàhaü upasaükamitvà\<*<4>*>/ evaü vadàmi: "Saccaü kira tumhe àyasmanto evaü- vàdino evaü-diññhino: `Ekanta-sukhã attà hoti arogo param maraõà ti?' Te ca me evaü puññhà àmo ti pañi- jànanti. Tyàhaü evaü vadàmi: "Api pana tumhe àyas- manto ekanta-sukhaü lokaü jànaü passaü viharathàti?" \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB apàñihira- in this sutta, appàtihira in D. xiii. 14,18; -kataü here, and vary in D. xiii.; Scdt appañihãra- in this sutta, and so in D. xiii. 14, but in xiii.18 foll. usually appàñihãra-; as Smt here also, except in the first place; Sd kathaü; Scmt -kataü in both suttas. 2 All MSS. ti và . . . ti và . . . và ti . . . và ti except that in the first place Sc has và ti, and Sdmt ti và ti. 3 SS add samàno (but not at D. xiii. 19). 4 BB omit. >/ #<[page 194]># %<194 POòòHAPâDA SUTTA. [D. ix. 36>% Iti puññhà no ti vadanti. Tyàhaü evaü vadàmi: "Api pana tumhe àyasmanto ekaü và rattiü ekaü và divasaü, upaóóhaü và rattiü upaóóhaü và divasaü, ekanta-sukhiü attànaü sa¤jànàthàti?" Iti puññhà no ti vadanti. Tyàhaü evaü vadàmi; "Api pana tumhe àyasmanto jànàtha: `Ayaü maggo ayaü pañipadà ekanta-sukhassa lokassa sac- chikiriyàyàti'?" Iti puññhà no ti vadanti. Tyàhaü evaü vadàmi; "Api pana tumhe àyasmanto yà tà devatà ekanta- sukhaü lokaü uppannà tàsaü bhàsamànànaü saddaü suõàtha: `Supañipann' attha màrisà uju-{pañipann}' attha màrisà ekanta-sukhassa lokassa sacchikiriyàya, mayam pi hi màrisà evaü pañipannà ekanta-sukhaü lokaü uppannà' ti?" Iti puññhà no ti vadanti. Taü kim ma¤¤asi Poññha- pada? Na nu evaü sante tesaü samaõa-bràhmaõànaü appàñihãra-kataü bhàsitaü sampajjatãti?' `Addhà kho bhante evaü sante tesaü samaõa-bràh- maõànaü appàñihãra-kataü bhàsitaü sampajjatãti.' 37. `Seyyathà pi Poññhapàda puriso càtummahàpathe nisseõiü kareyya pàsàdassa àrohaõàya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yassa\<*<1>*>/ tvaü pàsàdassa àro- haõàya nisseõiü karosi, jànàsi taü pàsàdaü puratthimàya và disàya, pacchimàya và disàya, uttaràya và disàya, dakkhi- õàya và disàya,\<*<2>*>/ ucco và nãco và majjhimo và ti?" Iti puññho va no ti vadeyya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yan tvaü na jànàsi na passasi, tassa tvaü pàsàdassa àrohaõàya nisseõiü karosãti." Iti puññho {àmo} ti vadeyya. Taü kim ma¤¤asi Poññhapàda? Na nu evaü sante tassa purisassa appàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti?' `Addhà kho bhante evaü sante tassa purisassa appà- ñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti.' 38. `Evam eva kho Poññhapàda ye te samaõa-bràhmaõà evaü-vàdino evaü-diññhino: "Ekanta-sukhã attà hoti arogo param maraõà ti," tyàhaü upasaükamitvà evaü vadàmi: "Saccaü kira tumhe àyasmanto evaü-vàdino evaü-diññhino: `Ekanta-sukhã attà hoti arogo param \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB yaü. 2 BB (as usual) put the fourth direction 2nd (so in 46). >/ #<[page 195]># %% maraõà' ti?" Te ce me evaü puññhà àmo ti pañijànanti. Tyàhaü evaü vadàmi: "Api pana tumhe àyasmanto ekanta-sukhaü lokaü jànaü passaü viharathàti?" Iti puññhà no ti vadanti. Tyàhaü evaü vadàmi: "Api pana tumhe àyasmanto ekaü và rattiü ekaü và divasaü, upaó- óhaü và rattiü upaóóhaü và divasaü, ekanta-sukhiü attànaü sa¤jànàthàti?" Iti puññhà no ti vadanti. Tyà- haü evaü vadàmi: "Api pana tumhe àyasmanto jànàtha: "Ayaü maggo, ayaü pañipadà ekanta-sukhassa lokassa sacchikiriyàyàti'?" Iti puññhà no ti vadanti. Tyàhaü evaü vadàmi: "Api pana tumhe àyasmanto yà tà devatà ekanta- sukhaü lokaü uppannà, tàsaü\<*<1>*>/ bhàsamànànaü saddaü suõàtha: `Supañipann' attha màrisà uju-pañipann' attha màrisà ekanta-sukhassa lokassa sacchikiriyàya, mayam pi hi màrisà evaü pañipannà ekanta-sukhaü lokaü uppannà' ti?" Iti puññhà no ti vadanti. Taü kim ma¤¤asi Poññha- pàda? Na nu evaü sante tesaü samaõa-bràhmaõànaü appàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti?' `Addhà kho bhante evaü sante tesaü samaõa-bràhma- õànaü appàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti.' 39. `Tayo kho 'me Poññhapàda atta-pañilàbhà,\<*<2>*>/ oëàriko atta-pañilàbho, manomayo atta-pañilàbho, aråpo atta-pañi- làbho. Katamo ca Poññhapàda oëàriko atta-pañilàbho? Råpã càtummahàbhåtiko {kabaliïkàràhàra}\<*<3>*>/-bhakkho, ayaü oëàriko atta-pañilàbho. Katamo manomayo atta-pañi- làbho? Råpã manomayo sabbaïga-paccaïgã ahãnindriyo,\<*<4>*>/ ayaü manomayo atta-pañilàbho. Katamo ca aråpo atta-pañilàbho? Aråpã sa¤¤àmayo, ayaü aråpo atta-pañi- làbho. 40. `Oëàrikassa\<*<5>*>/ kho ahaü Poññhapàda atta-pañilà- bhassa pahànàya dhammaü desemi, yathà pañipannànaü vo saükilesikà dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà abhivaóóhissanti, pa¤¤à-pàripåriü vepullata¤ ca diññhe \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB (here only) add devatànaü. 2 SS pañilàbhàya. 3 BB kabaliïkàra-. 4 Scdt abhinindriyo; Sm abhãnindriyo; BB ahãn- (see 22). 5 BB add pi. >/ #<[page 196]># %<196 POòòHAPâDA SUTTA. [D. ix. 40>% va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharissathàti. Siyà kho pana te\<*<1>*>/ Poññhapàda evam assa: "Saükilesikà dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà abhivaóóhissanti, pa¤¤à-pàripåriü vepullata¤ ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasam- pajja viharissati,\<*<2>*>/ dukkho ca kho vihàro ti." Na kho pan' etaü Poññhapàda evaü daññhabbaü. Saükilesikà c' eva dhammà {pahãyissanti}, vodàniyà\<*<3>*>/ dhammà abhivaóóhis- santi, pa¤¤à-pàripåriü vepullata¤ ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharissati, pà- mujjaü c' eva bhavissati pãti ca passaddhi ca sati ca sam- paja¤¤a¤ ca, sukho ca vihàro. 41. `Manomayassa pi kho ahaü Poññhapàda atta-pañi- làbhassa pahànàya dhammaü desemi yathà pañipannànaü vo\<*<4>*>/ saükilesikà dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà abhivaóóhissanti, pa¤¤à-pàripåriü vepullata¤ ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharis- sathàti. Siyà kho {pana} te Poññhapàda evam assa: "Saü- kilesikà dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà abhi- vaóóhissanti, {pa¤¤à}-pàripåriü vepullata¤ ca {diññhe} va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharis- sati, dukkho ca kho vihàro càti."\<*<5>*>/ Na kho pan' etaü Poññhapàda evaü daññhabbaü. Saükilesikà c' eva\<*<6>*>/ dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà abhivaóóhissanti, pa¤¤à-pàripåriü {vepullata¤} ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharissati, pàmujjaü c' eva bhavissati pãti ca passaddhi ca sati ca sampaja¤¤a¤ ca, sukho ca vihàro. 42. `Aråpassa pi kho ahaü Poññhapàda atta-pañilàbhassa pahànàya dhammaü desemi yathà pañipannànaü vo saükilesikà dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit te. 2 SS viharissanti here and twice in 41, but Sm -ati the second time in 40, and all four -ati twice in 42. 3 BB add ca (three times). 4 SS kho. 5 SS dukkho vihàro càti(here and in 42). 6 SS omit here. >/ #<[page 197]># %% abhivaóóhissanti, pa¤¤à-pàripåriü vepullata¤ ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharis- sathàti. Siyà kho pana te Poññhapàda evam assa: Saükilesikà dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà abhivaóóhissanti, pa¤¤à-pàripåriü vepullata¤ ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharis- sati, dukkho ca kho vihàro ti." Na kho pan' etaü Poññhapàda evaü daññhabbaü. Saükilesikà c' eva dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà abhivaóóhissanti, pa¤¤à- pàripåriü vepullata¤ ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharissati, pàmujjaü c' eva bhavissati pãti ca passaddhi ca sati ca\<*<1>*>/ sampaja¤¤a¤ ca, sukho ca vihàro. 43. `Pare ce Poññhapàda amhe evaü puccheyyuü: "Katamo pana so àvuso oëàriko atta-pañilàbho yassa tumhe pahànàya dhammaü desetha yathà pañipannànaü vo saükilesikà dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà àbhivaóóhissanti, pa¤¤à-pàripåriü vepullata¤ ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharissathàti?" tesaü mayaü evaü puññhà evaü vyàka- reyyàma: "Ayaü và so àvuso oëàriko atta-pañilàbho yassa mayaü pahànàya dhammaü desema yathà pañipannànaü vo saükilesikà dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà abhivaóóhissanti, pa¤¤à-pàripåriü vepullata¤ ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharissa- thàti.' " 44. `Pare ce Poññhapàda amhe evaü puccheyyuü: "Katamo pana so àvuso manomayo atta-pañilàbho yassa tumhe pahànàya dhammaü desetha {yathà} pañipannànaü vo saükilesikà dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà abhivaóóhissanti, pa¤¤à-pàripåriü vepullata¤ ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharis- sathàti?" tesaü mayaü evaü puññhà evaü vyàkareyyàma: "Ayaü và so àvuso manomayo atta-pañilàbho yassa mayaü pahànàya dhammaü desema\<*<2>*>/ yathà pañipannànaü vo saükilesikà dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit ca. 2 SS deseyyàma (here only). >/ #<[page 198]># %<198 POòòHAPâDA SUTTA. [D. ix. 44>% abhivaóóhissanti, pa¤¤à-pàripåriü vepullata¤ ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja vi- harissathàti.' " 45. \<*<1>*>/ `Pare ce {Poññhapàda} amhe evaü puccheyyuü: "Katamo pana so àvuso aråpo\<*<2>*>/ atta-pañilàbho yassa tumhe pahànàya dhammaü desetha yathà pañipannànaü vo saükilesikà\<*<3>*>/ dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà abhivaóóhissanti, pa¤¤à-pàripåriü vepullata¤ ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharissathàti'?" tesaü mayaü evaü puññhà evaü vyàka- reyyàma: "Ayaü và so àvuso aråpo atta-pañilàbho yassa\<*<4>*>/ mayaü pahànàya dhammaü desema, yathà pañipannànaü vo saükilesikà\<*<5>*>/ dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà {abhivaóóhissanti}, pa¤¤à-pàripåriü vepullata¤ ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharis- sathàti.' " `Taü kim ma¤¤asi Poññhapàda? Nanu evaü\<*<6>*>/ sante sappàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti'? `Addhà kho bhante evaü sante sappàñihãrakataü bhàsi- taü sampajjatãti.' 46. `Seyyathà pi Poññhapàda puriso nisseõiü kareyya pàsàdassa àrohaõàya, tass' eva pàsàdassa {heññhà}. Tam enaü evaü {vadeyyuü}: "Ambho purisa yassa tvaü pàsà- dassa àrohaõàya nisseõiü karosi, jànàsi taü pàsàdaü puratthimàya và disàya, dakkhiõàya và disàya, pacchimàya và disàya, uttaràya và disàya, ucco và nãco và majjho và ti?" So ce evaü vadeyya: "Ayaü và\<*<7>*>/ so àvuso pàsàdo yassàhaü {àrohaõàya} nisseõiü karomi tass' eva pàsàdassa {heññhà} ti." Taü kiü ma¤¤asi Poññhapàda? nanu evaü sante tassa purisassa sappàñihãrakataü\<*<8>*>/ bhàsitaü sam- pajjatãti'? `Addhà kho bhante evaü sante tassa purisassa sappà- ñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc omits this section. 2 SS råpo. 3 St adds c' eva. 4 MSS yassa và (here only). 5 St adds c' eva. 6 Sct c' eva; Sm c'evam. 7 BB omit. 8 Sd sappañihãrakathaü. >/ #<[page 199]># %% 47. `Evam eva kho Poññhapàda pare ce amhe evaü puccheyyuü: "Katamo pana so àvuso {oëàriko} atta-pañilà- bho"? . . . pe . . . "Katamo pana so àvuso manomayo atta-pañilàbho?" . . . pe . . . Pare ce Poññhapàda amhe evaü puccheyyuü: "Katamo pana so àvuso aråpo atta- pañilàbho yassa tumhe pahànàya dhammaü desetha yathà pañipannànaü vo saükilesikà dhammà pahãyissanti, vodà- niyà dhammà abhivaóóhissanti, pa¤¤à-pàripåriü vepul- lata¤ ca diññhe va dhamme abhi¤¤à sacchikatvà upasam- pajja viharissathàti?" tesaü mayaü evaü puññhà evaü vyàkareyyàma: "Ayaü và so àvuso aråpo atta-pañilàbho yassa mayaü pahànàya dhammaü desema yathà {pañi- pannànaü} vo saükilesikà dhammà pahãyissanti, vodàniyà dhammà abhivaóóhissanti, pa¤¤à-pàripåriü vepullata¤ ca diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchikatvà upasampajja viharissathàti."' `Taü kim ma¤¤asi Poññhapàda? Na nu evaü sante sappàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti?' `Addhà kho bhante evaü sante sappàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti.' 48. Evaü vutte Citto Hatthisàri-putto Bhagavantaü etad avoca: `Yasmiü bhante samaye oëàriko atta-pañilàbho hoti, mogh' assa tasmiü samaye manomayo atta-pañilàbho hoti, mogho aråpo atta-pañilàbho hoti. Oëàriko assa\<*<1>*>/ atta- pañilàbho tasmiü samaye sacco hoti. Yasmiü bhante samaye manomayo atta-pañilàbho hoti, mogh' assa tasmiü samaye oëàriko atta-pañilàbho hoti, mogho aråpo atta- pañilàbho hoti. Manomayo assa atta-{pañilàbho} tasmiü samaye sacco hoti. Yasmiü bhante samaye aråpo atta- pañilàbho hoti, mogh' assa tasmiü samaye oëàriko atta- pañilàbho hoti, mogho manomayo atta-pañilàbho hoti. Aråpo assa atta-pañilàbho tasmiü samaye sacco hotãti.' 49. `Yasmiü Citta samaye oëàriko atta-pañilàbho hoti, n' eva tasmiü samaye manomayo atta-pañilàbho ti\<*<2>*>/ saï- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB va 'ssa (thrice). 2 SS hoti for ti throughout 49, 51, 53: >/ #<[page 200]># %<200 POòòHAPâDA SUTTA. [D. ix. 49>% khaü gacchati, na aråpo atta-pañilàbho ti saïkhaü gacchati, oëàriko atta-pañilàbho tveva tasmiü samaye {saïkhaü} gacchati. Yasmiü Citta samaye manomayo atta-pañilàbho hoti, n' eva tasmiü samaye oëàriko atta-pañilàbho ti saïkhaü gacchati, na aråpo atta-pañilàbho ti saïkhaü gacchati, manomayo atta-pañilàbho tveva tasmiü samaye saïkhaü gacchati. Yasmiü Citta samaye aråpo atta- pañilàbho hoti, n' eva tasmiü samaye oëàriko atta-pañilàbho ti saïkhaü gacchati, na manomayo atta-pañilàbho ti saïkhaü gacchati, aråpo atta-pañilàbho tveva tasmiü samaye saïkhaü gacchati. Sace taü Citta evaü puc- cheyyuü: "Ahosi tvaü atãtam addhànaü, na tvaü na ahosi, bhavissasi tvaü anàgatam addhànaü, na tvaü na bhavissasi, atthi tvaü etarahi, na tvaü n' atthãti?", evaü puññho tvaü Citta kin ti vyàkareyyàsãtã?' `Sace maü bhante evaü puccheyyuü: "Ahosi tvaü atãtam addhànaü na tvaü na ahosi, bhavissasi tvaü anàgatam addhànaü, na tvaü na bhavissasi, atthi tvaü etarahi, na tvaü n' atthãti?" evaü puññho ahaü bhante evaü vyàkareyyaü\<*<1>*>/: "Ahos' ahaü atãtam addhànaü nàham nàhosiü, bhavissàm' ahaü\<*<2>*>/ anàgatam addhànam nàhaü {na} bhavissàmi, atthàhaü etarahi nàhaü {n' atthãti.}" Evaü puññho ahaü bhante evaü vyàkareyyan ti.'\<*<3>*>/ 50. `Sace pana taü\<*<4>*>/ Citta evaü puccheyyuü: "Yo te ahosi atãto atta-pañilàbho, sveva\<*<5>*>/ te atta-pañilàbho sacco, mogho anàgato mogho paccuppanno? Yo và\<*<6>*>/ te bhavis- sati anàgato atta-pañilàbho, sveva te atta-pañilàbho sacco, mogho anàgato mogho paccuppanno? Yo {và} te etarahi paccuppanno atta-pañilàbho, sveva te atta-pañilàbho sacco, mogho atãto mogho anàgato ti?", evaü puññho tvaü Citta kin ti vyàkareyyàsãti?' `Sace pana maü\<*<7>*>/ bhante evaü puccheyyuü: "Yo te \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB -yuü. 2 SS bhavissàhaü. 3 SS vyàkareyyaü; BB byàkareyyan ti. 4 SS evaü. 5 Sd so ca; St so ca va (here only); Sm so c'eva; BB so va through this paragraph, so ca through the next. 6 BB omit và (six times). 7 SS omit. >/ #<[page 201]># %% ahosi atãto atta-pañilàbho, sveva te atta-pañilàbho sacco, mogho anàgato mogho paccuppanno? Yo và te bhavissati anàgato atta-pañilàbho, sveva te atta-pañilàbho sacco, mogho atãto mogho paccuppanno? Yo và te etarahi paccuppanno atta-pañilàbho, sveva te atta-pañilàbho sacco, mogho atãto mogho anàgato ti?", evaü puññho ahaü bhante evaü vyàkareyyaü: "Yo me ahosi atãto atta-pañilàbho sveva me atta-pañilàbho tasmiü samaye sacco ahosi, mogho anàgato mogho paccuppanno. Yo và me bhavissati anàgato atta- pañilàbho, sveva me atta-pañilàbho tasmiü samaye sacco bhavissati, mogho atãto bhavissati mogho paccuppanno. Yo me etarahi paccuppanno atta-pañilàbho, sveva me atta- pañilàbho sacco, mogho atãto mogho anàgato ti." Evaü puññho ahaü bhante vyàkareyyan ti.' 51. `Evam eva kho Citta yasmiü samaye oëàriko atta- pañilàbho hoti, n' eva tasmim samaye manomayo atta- pañilàbho ti saïkhaü gacchati, na aråpo atta-pañilàbho ti saïkhaü gacchati, oëàriko atta-pañilàbho tveva tasmiü samaye saïkhaü gacchati. Yasmiü Citta samaye mano- mayo atta-pañilàbho hoti . . . pe . . . Yasmiü Citta sa- maye aråpo atta-pañilàbho hoti, n' eva tasmiü samaye oëàriko atta-pañilàbho ti saïkhaü gacchati, na\<*<1>*>/ {manomayo} atta-pañilàbho ti saïkhaü gacchati, aråpo atta-pañilàbho tveva tasmiü samaye saïkhaü gacchati. 52. `Seyyathà pi Citta gavà khãraü, khãramhà dadhi, dadimhà navanãtaü, navanãtamhà sappi, sappimhà sappi- maõóo, yasmiü samaye khãraü hoti n' eva tasmiü samaye dadhãti saïkhaü gacchati, na navanãtan ti saïkhaü gacchati, na sappãti saïkhaü gacchati, na sappi-maõóo ti saïkhaü gacchati, khãran tveva tasmiü samaye saïkhaü gacchati; yasmiü samaye dadhi hoti . . . navanãtaü hoti . . . sappi hoti . . . sappi-maõóo hoti, n' eva tasmiü samaye khãran ti saïkhaü gacchati, na dadhãti saïkhaü gacchati, na navanãtan ti saïkhaü gacchati, na sappãti saïkhaü gacchati, sappi-maõóo tveva tasmiü samaye saïkhaü gacchati. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit. >/ #<[page 202]># %<202 POòòHAPâDA SUTTA. [D. ix. 53>% 53. `Evam eva kho Citta yasmiü samaye oëàriko atta- pañilàbho hoti . . . pe . . . {Yasmiü} Citta samaye mano- mayo atta-pañilàbho hoti . . . pe . . . Yasmiü Citta samaye aråpo atta-pañilàbho hoti, n' eva tasmiü samaye oëàriko atta-pañilàbho ti saïkhaü gacchati, na manomayo atta-pañilàbho ti saïkhaü gacchati, aråpo atta-pañilàbho tveva tasmiü samaye saïkhaü gacchati. Itimà\<*<1>*>/ kho Citta loka-sama¤¤à loka-niruttiyo loka-vohàrà loka-pa¤- ¤attiyo yàhi Tathàgato voharati aparàmasan ti.' 54. Evaü vutte Poññhapàdo paribbàjako Bhagavantaü etad avoca: `Abhikkantaü bhante, abhikkantaü bhante. Seyyathà pi bhante nikkujjitaü và ukkujjeyya, paticchannaü và vivareyya, måëhassa và maggaü {àcikkheyya}, andha-kàre và tela-pajjotaü dhàreyya: cakkhumanto råpàni dakkhintãti -- evam evaü Bhagavatà aneka-pariyàyena dhammo pakà- sito. Esàhaü bhante Bhagavantaü saraõaü gacchàmi dhamma¤ ca bhikkhu-saügha¤ ca. Upàsakaü maü Bha- gavà dhàretu ajjatagge pàõupetaü saraõaü\<*<2>*>/ gatan ti.' 55. Citto pana Hatthisàri-putto Bhagavantaü etad avoca: `Abhikkantaü bhante, abhikkantaü bhante. Seyya- thà pi bhante nikkujjitaü và ukkujjeyya, paticchannaü và vivareyya, måëhassa và maggaü àcikkheyya, andha- kàre và tela-pajjotaü dhàreyya: cakkhumanto råpàni dak- khintãti -- evam evaü Bhagavatà aneka-pariyàyena dham- mo pakàsito. Esàhaü bhante Bhagavantaü saraõaü gac- chàmi dhamma¤ ca bhikkhu-saügha¤ ca. Labheyyàhaü bhante Bhagavato santike pabbajjaü, labheyyaü upasam- padan ti.' 56. Alattha kho Citto Hatthisàri-putto Bhagavato santike pabbajjaü, alattha upasampadaü. Aciråpasam- panno kho pan' àyasmà Citto Hatthisàri-putto eko\<*<3>*>/ våpakaññho appamatto àtàpã pahitatto viharanto, na cirass' eva yass' atthàya kula-puttà sammad eva agàrasmà ana- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB Imà (and so Sm itimà corrected to imà). 2 So all MSS. 3 BB omit. >/ #<[page 203]># %% gàriyaü {pabbajanti} tad anuttaraü brahmacariyaü pariyosànaü diññhe va dhamme sayaü abhi¤¤à sacchi- katvà upasampajja vihàsi, `{khãõà} jàti, vusitaü brahma- cariyaü, kataü karaõãyaü, nàparam itthattàyàti' abbha¤- ¤àsi. A¤¤ataro kho pan' àyasmà Citto Hatthisàri-putto arahataü ahosãti. POòòHAPâDA-SUTTANTAý.\<*<1>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB Poññhapàda-Suttaü niññhitaü navamaü. >/ #<[page 204]># %< 204>% [x. Subha Sutta.] 1.1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü àyasmà ânando Sàvatthiyaü viharati Jetavane Anàthapiõóikassa àràme, acira-parinibbute Bhagavati. Tena kho pana samayena Subho màõavo Todeyya-putto Sàvatthiyaü pañivasati kenacid eva karaõãyena. 2. Atha kho Subho màõavo Todeyya-putto a¤¤ataraü màõavakaü\<*<1>*>/ àmantesi: `Ehi tvaü màõavaka, yena samaõo ânando ten' upasaükama,\<*<2>*>/ upasaükamitvà mama vacanena samaõaü ânandaü appàbàdhaü appàtaïkaü {lahu-ññhànaü} balaü phàsu-vihàraü puccha: "Subho màõavo Todeyya-putto bhavantaü ânandaü appàbàdham appàtaï- kaü {lahu-ññhànaü} balaü phàsu-vihàraü pucchatãti," eva¤ ca vadehi: "Sàdhu kira bhavaü ânando yena Subhassa màõavassa Todeyya-puttassa nivesanaü ten' upasaü- kamatu anukampaü upàdàyàti."' 3. `Evaü bho' ti kho so màõavako Subhassa màõavassa Todeyya-puttassa pañissutvà\<*<3>*>/ yen' àyasmà ânando ten' upasaükami, upasaükamitvà àyasmatà ânandena saddhiü sammodi, sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho so màõavako àyasmantaü ânandaü etad avoca: `Subho màõavo Todeyya-putto bhavantaü ânandaü appàbàdhaü appàtaïkaü {lahu-ññhànaü} balaü phàsu- vihàraü pucchati, eva¤ ca vadeti: "Sàdhu kira bhavaü ânando yena Subhassa màõavassa Todeyya- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm màõavaü. 2 SS -kami (and so at xii. 4). 3 Bm pañisutvà. >/ #<[page 205]># %% puttassa nivesanaü ten' upasaükamatu anukampaü upàdàyàti."' 4. Evaü vutte àyasmà ânando taü màõavakam etad avoca: `Akàlo kho màõavaka, atthi me ajja bhesajja-mattà pãtà,\<*<1>*>/ {app} eva nàma sve pi upasaükameyyàma, kàla¤ ca samaya¤ ca upàdàyàti.' Atha kho so màõavako\<*<2>*>/ uññhày' àsanà yena Subho màõavo Todeyya-putto ten' upasaükami, upasaükamitvà Subhaü màõavaü Todeyya-puttaü etad avoca: `Avocumha kho mayaü bhoto vacanena taü bhavantaü ânandaü: "Subho\<*<3>*>/ màõavo Todeyya-putto bhavantaü ânandaü appàbàdhaü appàtaïkaü {lahu-ññhànaü} balaü phàsu-vihàraü pucchati, eva¤ ca vadeti: `Sàdhu kira bhavaü ânando yena Subhassa màõavassa Todeyya- puttassa nivesanaü ten' upasaükamatu anukampaü upàdàyàti.' " Evaü vutte bho samaõo ânando maü etad avoca: "Akàlo kho màõavaka, atthi me ajja bhesajja- mattà pãtà, {app} eva nàma sve pi upasaükameyyàma kàla¤ ca samaya¤ ca upàdàyàti." Ettàvatà pi kho bho katam' eva etaü\<*<4>*>/ yato kho so bhavaü ânando okàsam akàsi svàtanàya pi upasaükamanàyàti.' 5. Atha kho àyasmà ânando tassà rattiyà accayena pubbaõha-samayaü nivàsetvà patta-cãvaraü àdàya Ceta- kena bhikkhunà pacchà samaõena yena Subhassa màõa- vassa Todeyya-puttassa nivesanaü ten' upasaükami, upasaükamitvà pa¤¤atte àsane nisãdi. Atha kho Subho màõavo Todeyya-putto yen' àyasmà ânando ten' {upasaü- kami}, upasaükamitvà àyasmatà ânandena saddhiü sammodi, sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü vãtisàretvà ekamantaü nisãdi. Ekamàntaü nisinno kho Subho màõavo Todeyya-putto àyasmantaü ânandaü etad avoca: \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm pità, and below. 2 Sd Evaü bho' ti kho so màõavako àyasmato ânandassa pañisuõitvà; and so Bm with pañisutvà. 3 Bm adds kho. 4 Scmt katamo ca etaü; Sd katame ca evaü. >/ #<[page 206]># %<206 SUBHA SUTTA. [D. x. 1. 5>% `Bhavaü hi ânando tassa bhoto Gotamassa dãgha- rattaü upaññhàko santikàvacaro samãpa-càrã. Bhavaü etaü ânando jàneyya yesaü so bhavaü Gotamo dhammànaü vaõõa-vàdã ahosi, yattha ca imaü janataü samàdapesi nivesesi patiññhàpesi.\<*<1>*>/ Katamesànaü kho\<*<2>*>/ bho ânanda dhammànaü so bhavaü Gotamo vaõõa-vàdã ahosi, kattha\<*<3>*>/ ca imaü janataü samàdapesi nivesesi patiññhàpesãti?' 6. `Tiõõaü kho màõava khandhànaü so Bhagavà vaõõa-vàdã ahosi, ettha ca imaü janataü samàdapesi nivesesi patiññhàpesi. Katamesaü tiõõaü? Ariyassa sãlakkhandhassa, ariyassa samàdhikkhandhassa, ariyassa pa¤¤akkhandhassa. Imesaü kho màõava tiõõaü khan- dhànaü so Bhagavà vaõõa-vàdã ahosi, ettha ca imaü janataü samàdapesi nivesesi patiññhàpesãti.' `Katamo pana so bho ânanda ariyo sãlakkhandho yassa so bhavaü Gotamo vaõõa-vàdã ahosi yattha ca imaü jana- taü samàdapesi nivesesi patiññhàpesãti?' 47. `Idha màõava Tathàgato loke uppajjati arahaü sammà-sambuddho . . . evaü kho màõava bhikkhu sãla- sampanno hoti. [See Sàma¤¤a-Phala-Sutta, 40-63.\<*<5>*>/] 30. `Ayaü kho so màõava ariyo sãlakkhandho yassa so Bhagavà vaõõa-vàdi ahosi, ettha\<*<6>*>/ ca imaü janataü samà- dapesi nivesesi patiññhàpesi. Atthi c' ev' ettha uttariü karaõãyan ti.' `Acchariyaü bho ânanda, abbhutaü bho ânanda. So càyaü bho ânanda ariyo sãlakkhandho paripuõõo no aparipuõõo, evaü paripuõõaü vàham\<*<7>*>/ bho ânanda ariyaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 So all other MSS.; Sm ñhàp- throughout. 2 Bm Gr omit. 3 Sc katama¤; Sd kattha¤; Smt katha¤. 4 SS give the full text; Bm inserts ii. 40-43 down to yam pi màõava bhikkhu pàõàtipàtaü . . . sãlasmiü. Tato paraü sabbaü vitthàretabbaü . . . pa . . . yathà và pan' eke bhonto, etc. (D. ii. 62). Ayaü kho so màõava bhikkhu evaü sãla-sampanno (D. ii. 63). 5 In the Subha-Sutta màõava is substituted for mahàràja. 6 Bm yattha. 7 Bm paripuõõa¤ càhaü. >/ #<[page 207]># %% sãlakkhandhaü ito {bahiddhà} a¤¤esu samaõa-bràhmaõesu na samanupassàmi. Evaü paripuõõaü ca bho ânanda ari- yaü sãlakkhandhaü ito {bahiddhà} a¤¤e samaõa-{bràhmaõà} attani samanupasseyyuü, te tàvataken' eva attamanà assu: "Alam ettàvatà katam ettàvatà anuppatto no sàma¤¤attho, n' atthi no ki¤ci uttariü karaõãyan ti"? Atha ca pana bhavaü ânando evam àha: `Atthi c' ev' ettha uttariü karaõãyan ti.' Subha-Suttamhi Pañhamaka-{Bhàõavàraü}.\<*<1>*>/ 2.1. `Katamo pana so bho ânanda ariyo samàdhi- kkhandho yassa so bhavaü Gotamo vaõõa-vàdã ahosi, yattha ca imaü janataü samàdapesi nivesesi patiññhàpe- sãti'? `Katha¤ ca màõava bhikkhu indriyesu gutta-dvàro hoti? \<*<2>*>/ . . . nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. [Sàma¤¤a-Phala-Sutta, 64-76.] 13. `Yam pi màõava bhikkhu vivicc' eva kàmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicàraü vivekajaü pãti- sukhaü pañhamajjhànaü upasampajja viharati, so imam eva kàyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti, parisan- deti {paripåreti} parippharati, nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. Idam pi 'ssa hoti samàdhismiü. 14. `Puna ca paraü màõava bhikkhu vitakka-{vicàrà}- naü\<*<3>*>/ . . . apphutaü hoti. [Sàma¤¤a-Phala-Sutta, 77,78.] \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm omits. 2 SS Bm insert whole text. 3 Bm repeats down to apphuñam assa. Evam eva kho màõava bhikkhu || pa || Yam pi màõava bhikkhu vittakkavicàrànaü vupasamà dutiyaü jhànaü upasampajja viharati, so imam eva kàyaü, etc. >/ #<[page 208]># %<208 SUBHA SUTTA. [D. x. 2. 15>% . . . pe . . . Idam pi 'ssa hoti samàdhismiü. 16. `Puna ca paraü màõava bhikkhu pãtiyà ca viràgà upekhako viharati\<*<1>*>/ . . . apphutaü hoti. [Sàma¤¤a-Phala-Sutta, 79-82.] . . . pe . . . Idam pi 'ssa hoti samàdhismiü. 19. `Ayaü kho so màõava ariyo samàdhikkhandho yassa so Bhagavà vaõõa-vàdi ahosi, ettha ca\<*<2>*>/ imaü jana- taü samàdapesi nivesesi patiññhàpesi. Atthi c' ev' ettha uttariü karaõãyan' ti. `Acchariyaü bho ânanda, abbhutaü bho ânanda. So càyaü bho ânanda ariyo samàdhikkhandho paripuõõo no aparipuõõo, evaü paripuõõaü\<*<3>*>/ 'vàhaü\<*<4>*>/ bho ânanda ariyaü samàdhikkhandhaü ito bahiddhà a¤¤esu samaõa- bràhmaõesu na samanupassàmi. Evaü paripuõõa¤ ca bho ânanda ariyaü samàdhikkhandhaü ito bahiddhà a¤¤e samaõa-bràhmaõà attani samanupasseyyuü, te tàva- taken' eva attamanà assu: "Alam ettàvatà\<*<5>*>/ katam ettàvatà\<*<5>*>/ anuppatto\<*<6>*>/ sàma¤¤attho, n' atthi no ki¤ci uttariü kara- õãyan ti." Atha ca pana bhavaü ânando evam aha: `Atthi c' ev' ettha uttariü karaõãyan ti.' 20. `Katamo pana so bho ânanda ariyo {pa¤¤àkhandho}\<*<7>*>/ yassa so bhavaü Gotamo vaõõa-vàdã ahosi, yattha ca imaü janataü samàdapesi nivesesi patiññhàpesãti?'\<*<8>*>/ `So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte . . . ettha pañibaddhaü. [Sàma¤¤a-Phala-Sutta, 83,84.] 22. `Yam pi màõava bhikkhu evaü samàhite citte pari- suddhe pariyodàte {anaïgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm repeats as above to evam eva kho màõava bhikkhu || pa || yam pi . . . || pa || tatiyaü . . . Puna ca paraü màõava bhikkhu sukhassa ca . . . apphuñaü hoti. Evam eva kho màõava bhikkhu . . . || pa || . . . Yam pi, etc. 2 Sdt omit. 3 Sc aparipuõõo; St aparipuõõaü. 4 Bm càyaü. 5-5 Sct omit. 6 Bm Gr add no. 7 Bm pa¤¤ak-. 8 Bm -pesi. >/ #<[page 209]># %% kammaniye ñhite ànejjappatte ¤àõa-dassanàya cittaü abhi- nãharati abhininnàmeti, so evaü pajànàti: "Ayaü kàyo råpã càtummahàbhåtiko màtà-pettika-sambhavo odana- kummàs-upacayo anicc-ucchàdana-parimaddana-bhedana- {viddhaüsana}-dhammo, ida¤ ca pana me {vi¤¤àõaü} ettha sitaü ettha paribaddhan ti." Idam pi 'ssa hoti pa¤¤àya. 23. `So evaü samàhite citte . . . ahãnindriyaü. [Sàma¤¤a-Phala-Sutta, 85,86.\<*<1>*>/] Idam pi 'ssa hoti pa¤¤àya. 25. `So evaü samàhite citte . . . nàparaü itthattàyàti {pajànàti}. [Sàma¤¤a-Phala-Sutta, 87-98.] 36. `Yam pi màõava bhikkhu evaü samàhite citte pari- suddhe pariyodàte {anaïgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte àsavànaü khayà ¤àõàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti, so "Idaü dukkhan" ti yathàbhåtaü pajànàti, "Ayaü dukkha-samudayo" ti yathàbhåtaü pajànàti, "Ayaü dukkha-nirodho" ti yathà- bhåtaü pajànàti, "Ayaü dukkha-nirodha-gàmini-pañi- padà" ti yathàbhåtaü pajànàti; "Ime àsavà" ti yathà- bhåtaü pajànàti, "Ayaü àsava-samudayo" ti yathà- bhåtaü pajànàti, "Ayaü àsava-nirodho" ti yathàbhåtaü pajànàti, "Ayaü àsava-nirodha-gàmini-pañipadà" ti yathà- bhåtaü pajànàti. Tassa evaü jànato evaü passato kàmàsavà pi cittaü vimuccati, bhavàsavà pi cittaü vimuc- cati, avijjàsavà pi cittaü vimuccati, vimuttasmiü vimuttam iti ¤àõaü hoti, "{khãõà} jàti, vusitaü brahmacariyaü, kataü karaõãyaü, nàparaü itthattàyàti" pajànàti. Idam pi 'ssa hoti pa¤¤àya. 37. `Ayaü kho so màõava ariyo {pa¤¤àkhandho} yassa so Bhagavà vaõõa-vàdã ahosi, ettha ca imaü janataü samàdapesi nivesesi patiññhàpesi. N' atthi c' ev' ettha uttariü karaõãyan ti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm evam eva kho màõava bhikkhu || pa || yam pi màõava bhikkhu evaü samàhite, etc. >/ #<[page 210]># %<210 SUBHA SUTTA. [D. x. 2. 37>% `Acchariyaü bho ânanda, abbhutam bho ânanda.\<*<1>*>/So càyaü bho ânanda\<*<1>*>/ ariyo pa¤¤akkhandho paripuõõo no aparipuõõo, evaü paripuõõaü càhaü bho ânanda ariyaü pa¤¤akkhandhaü ito bahiddhà a¤¤esu samaõa-bràhmaõesu na samanupassàmi. N' atthi c' ev' ettha\<*<2>*>/ uttariü kara- õãyan ti.\<*<3>*>/ Abhikkantaü bho ânanda, abhikkantaü bho ânanda. Seyyathà pi bho ânanda nikkujjitaü và ukkuj- jeyya, pañicchannaü và vivareyya, måëhassa và maggaü àcikkheyya, andhakàre và tela-pajjotaü dhàreyya: cakkhu- manto råpàni dakkhintãti -- evam eva bhotà ânandena aneka-pariyàyena dhammo pakàsito. Esàhaü bho ânanda Bhagavantaü\<*<4>*>/ Gotamaü saraõaü gacchàmi dhamma¤ ca bhikkhu-saügha¤ ca. Upàsakaü\<*<5>*>/ maü bhavaü ânando dhàretu, ajjatagge pàõupetaü saraõaü\<*<6>*>/ gatan ti.' SUBHA-SUTTANTAý.\<*<7>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1-1 Scm omit. 2 Bm samanupassami . . . pa . . . n' atthi no ki¤ci ettha. 3 All MSS. ti. 4 Bm taü bhavantaü. 5 Smt upàsakam. 6 So all MSS. 7 Bm Subha-Suttaü niññhitaü dasamaü. >/ #<[page 211]># %< 211>% [xi. Kevaddha Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Nàëan- dàyaü viharati Pàvàrikambavane.\<*<1>*>/ Atha kho Kevaddho\<*<2>*>/ gahapati-putto yena Bhagavà ten' upasaükami, upasaü- kamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Eka- mantaü nisinno kho Kevaddho gahapati-putto Bhagavan- taü etad avoca: `Ayaü bhante Nàëandà iddhà c' eva phãtà\<*<3>*>/ ca bahujanà àkiõõa\<*<4>*>/-manussà Bhagavati abhippasannà. Sàdhu bhante Bhagavà ekaü bhikkhuü samàdisatu, yo uttari-manussa- dhammà iddhi-pàñihàriyaü karissati. Evàyaü Nàëandà {bhiyyoso mattàya} Bhagavati abhippasãdissatãti.' Evaü vutte Bhagavà Kevaddhaü gahapati-puttaü etad avoca: `Na kho ahaü Kevaddha bhikkhånaü evaü dham- maü desemi: "Etha tumhe bhikkhave gihãnaü odàta- vasanànaü uttari\<*<5>*>/-manussa-dhammà iddhi-pàñihàriyaü karothàti."' 2. Dutiyam pi kho Kevaddho gahapati-putto Bhagavan- taü etad avoca: `Nàhaü bhante Bhagavantaü {dhaüsemi}.\<*<6>*>/ Api ca evaü vadàmi: "Ayaü bhante Nàëandà iddhà {c' eva} phãtà ca bahujanà àkiõõa-manussà\<*<7>*>/ Bhagavati abhippasannà. Sàdhu bhante Bhagavà ekaü bhikkhuü samàdisatu yo uttari- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct Pavàrik-. 2 Bm Kevaóóho (Sc occasionally Kevañño). 3 MSS. pãtà. 4 Scdt akiõõà (see M. P. S. p. 55). 5 Bm uttariü (twice). 6 Sc dhammaü desemi; Sd desemi (each twice). 7 Sd twice adds subhikkhà va (as in M. P. S. p. 55). >/ #<[page 212]># %<212 KEVADDHA SUTTA. [D. xi. 2>% manussa-dhammà iddhi-pàñihàriyaü karissati. Evàyaü Nàëandà {bhiyyoso mattàya} Bhagavati abhipasãdissatãti.' Dutiyam pi kho Bhagavà Kevaddhaü gahapati-puttaü etad avoca: `Na kho ahaü Kevaddha bhikkhånaü evaü dhammaü desemi: "Etha tumhe bhikkhave gihãnaü odàta-vasanànaü uttari-manussa-dhammà iddhi-pàñihàri- yaü karothàti."' 3. Tatiyam pi kho Kevaddho gahapati-putto Bhagavan- taü etad avoca: `Nàhaü bhante Bhagavantaü {dhaüsemi}. Api ca evaü vadàmi: "Ayaü bhante Nàëandà iddhà c' eva phãtà ca bahujanà àkiõõa-manussà Bhagavati abhippasannà. Sà- dhu bhante Bhagavà ekaü bhikkhuü samàdisatu yo uttari- manussa-dhammà iddhi-pàñihàriyaü karissati. Evàyaü Nàëandà {bhiyyoso mattàya} Bhagavati abhippasãdissatãti.' `Tãõi kho imàni Kevaddha pàñihàriyàni mayà sayaü abhi¤¤à sacchikatvà paveditàni. Katamàni {tãõi}? Iddhi- pàñihàriyaü àdesanà-pàñihàriyaü anusàsani\<*<1>*>/-pàñihàriyaü. 4. `Katama¤ ca Kevaddha iddhi-{pàñihàriyaü}? Idha Ke- vaddha bhikkhu aneka-vihitaü iddhi-vidhaü paccanubhoti. Eko pi hutvà bahudhà hoti, bahudhà pi hutvà eko\<*<2>*>/ hoti. âvi-bhàvaü tiro-bhàvaü tiro-kuóóaü tiro-pàkàraü tiro- pabbataü asajjamàno gacchati seyyathà pi àkàse, pañhaviyà pi ummujja-nimujjaü karoti seyyathà pi udake, udake pi abhijjamàno gacchati seyyathà pi pañhaviyaü, àkàse pi pallaïkena kamati seyyathà pi pakkhã sakuõo, ime pi candima-suriye evaü mahiddhike evaü mahànubhàve pàõinà parimasati parimajjati, yàva Brahma-lokà pi kàyena va saüvatteti. Tam enaü a¤¤ataro saddho pasanno pas- sati taü bhikkhuü aneka-vihitaü iddhi-vidhaü paccanu- bhontaü eko pi hutvà bahudhà bhontaü, bahudhà pi hutvà eko bhontaü, àvi-bhàvaü tiro-bhàvaü tiro-kuóóaü tiro- pàkàraü tiro-pabbataü asajjamànaü gacchantaü seyyathà pi àkàse, pañhaviyà pi ummujja-nimujjaü karontaü sey- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scmt anusàsani; Sd frequently anusàsanã; So Bm occasionally (and Morris at A. iii. 60. 4). 2 SS eko pi, but see ii. 87. >/ #<[page 213]># %% yathà pi udake, udake pi abhijjamànaü gacchantaü sey- yathà pi pañhaviyaü, àkàse pi pallaïkena kamantaü seyyathà pi pakkhã sakuõo, ime pi candima-suriye evaü mahiddhike evaü mahànubhàve pàõinà parimasantaü parimajjantaü, yàva Brahma-lokà pi kàyena va saüvat- tentaü. 5. `Tam enaü so saddho pasanno a¤¤atarassa {assaddhas- sa} appasannassa àroceti\<*<1>*>/: "Acchariyaü vata bho, abbhu- taü vata bho, samaõassa mahiddhikatà mahànubhàvatà. Amàham bhikkhuü addasaü aneka-vihitaü iddhi-vidhaü paccanubhontaü, eko pi hutvà bahudhà bhontam . . . pe . . . yàva Brahma-lokà pi kàyena va saüvattentan ti."\<*<2>*>/ Tam enaü so assaddho appasaddho tam saddhaü pasan- naü evaü vadeyya: "Atthi kho bho Gandhàrã nàma vijjà. Tàya so bhikkhu aneka-vihitaü iddhi-vidhaü paccanu- bhoti. Eko pi hutvà bahudhà hoti . . . pe . . . yàva Brahma-lokà pi kàyena va saüvattetãti." Taü kim ma¤¤asi Kevaddha? Api nu so assaddho appasanno taü saddhaü pasannaü evaü vadeyyàti?' `Vadeyya bhante ti.' `Imaü kho ahaü Kevaddha iddhi-pàñihàriye àdãnavaü sampassamàno iddhi-pàñihàriyena aññiyàmi\<*<3>*>/ haràyàmi jigucchàmi. 6. `Katama¤ ca Kevaddha àdesanà-pàñihàriyaü? Idha Kevaddha bhikkhu parasattànaü parapuggalànaü cittam pi àdisati cetasikam pi àdisati vitakkitam pi àdisati vicàri- tam pi àdisati: "Evam pi te mano ittham pi te mano iti pi te cittan ti." Tam enaü a¤¤ataro saddho pasanno passati taü bhikkhuü parasattànaü parapuggalànaü cittam pi àdisantaü cetasikam pi àdisantaü vitakkitam pi àdisantaü vicàritam pi àdisantaü: "Evam pi te mano ittham pi te mano iti pi te cittan ti." 7. `Tam enaü so saddho pasanno a¤¤atarassa assad- dhassa appasannassa àroceti: `Acchariyaü vata bho, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd Bm àrocesi (and so in 6). 2 All MSS. saüvattentaü (without ti). 3 Scm addhiyàmi Bm addh-. >/ #<[page 214]># %<214 KEVADDHA SUTTA. [D. xi. 7>% abbhutaü vata bho, samaõassa mahiddhikatà mahànu- bhàvatà. Amàhaü bhikkhuü addasaü parasattànaü para- puggalànaü cittam pi àdisantaü cetasikam pi àdisantaü vitakkitam pi àdisantaü vicàritam pi àdisantaü: "Evam pi te mano ittham pi te mano iti pi te cittan ti." Tam enaü so assaddho appasanno taü saddhaü pasannaü evaü vadeyya: "Atthi kho bho Maõiko\<*<1>*>/ nàma vijjà. Tàya so bhikkhu parasattànaü parapuggalànaü cittam pi àdi- sati cetasikam pi àdisati . . . pe . . . evam pi te mano ittham pi te mano iti pi te cittan ti." Taü kim ma¤¤asi Kevaddha? Api nu so assaddho appasanno taü saddhaü pasannaü evaü vadeyyàti?' `Vadeyya bhante ti.' `Imaü kho ahaü Kevaddha àdesanà-pàñihàriye àdãnavaü sampassamàno àdesanà-pàñihàriyena aññiyàmi haràyàmi jigucchàmi. 8. `Katama¤ ca Kevaddha anusàsani-pàñihàriyaü? Idha Kevaddha bhikkhu evam anusàsati: "Evaü vitak- ketha mà evam vitakkayittha, evam manasikarotha mà {evaü} manasàkattha, idam pajahatha idaü upasampajja viharathàti." Idam pi vuccati Kevaddha anusàsani-pàñi- hàriyaü. 9. `Puna ca paraü Kevaddha idha Tathàgato loke up- pajjati arahaü sammàsambuddho . . . pe . . . yathà {Sà- ma¤¤a-phale}\<*<2>*>/ evaü vitthàretabbaü . . . 44. \<*<3>*>/ `Tass' ime pa¤ca nãvaraõe pahãne attani samanu- passato pàmojjaü jàyati, pamuditassa pãti jàyati, pãti- manassa kàyo passambhati, {passaddha}-kàyo sukhaü vedeti, {sukhino} cittaü samàdhiyati. So vivicc' eva kàmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaü savicàraü vivekajaü pãti- sukhaü pañhamajjhànaü upasampajja viharati. So imam eva kàyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm Maõikà. 2 Bm phalaü (D. ii. 40-74). 3 Bm evaü kho bhikkhu sãla-sampanno hoti . . . pa . . . pañhamaü jhànaü upasampajja viharati. Idam pi vuccati Kevaóóha anusàsanã-pàñihàriyaü . . . ¤àõadassanàya, etc., see next page, 52. >/ #<[page 215]># %% paripåreti parippharati, nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa vivekajena pãti-sukhena {apphutaü} hoti. 45. `Seyyathà pi Kevaddha dakkho nahàpako và nahà- pakantevàsã và {kaüsa-thàle} nahàniya-cuõõàni àkiritvà udakena paripphosakaü paripphosakaü sanneyya, sà 'ssa nahàniya-piõói snehànugatà sneha-paretà santara-bàhirà phuñà sinehena na ca paggharaõã -- evam eva Kevaddha bhikkhu imam eva kàyaü vivekajena pãti-sukhena abhisan- deti parisandeti paripåreti parippharati, nàssa ki¤ci sabbà- vato kàyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. Idam pi vuccati Kevaddha anusàsani-pàñihàriyaü. 50. \<*<1>*>/ . . . `catutthajjhànaü upasampajja viharati . . . pe\<*<2>*>/ . . . Idam pi vuccati Kevaddha anusàsani-pàñihàriyaü. 52. `So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte {anaï- gaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite ànej- jappatte ¤àõa-dassanàya cittaü abhinãharati . . . pe\<*<3>*>/ . . . Idam pi vuccati Kevaddha anusàsanã-pàñihàriyaü. 53. \<*<4>*>/ . . . nàparaü itthattàyàti pajànàti.\<*<5>*>/ Idaü vuccati Kevaddha anusàsani-pàñihàriyaü. 67. `Imàni kho Kevaddha tãõi pàñihàriyàni mayà sayaü abhi¤¤à sacchikatvà paveditàni. Bhåtapubbaü Kevaddha imasmiü yeva bhikkhu-saüghe a¤¤atarassa bhikkhuno evaü cetaso parivitakko udapàdi: "Kattha nu kho ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu àpo-dhàtu tejo-dhàtu vàyo-dhàtåti?" Atha kho so Kevaddha bhikkhu tathà-råpaü samàdhiü samà- pajji yathà samàhite citte devayàniyo maggo pàtur ahosi. 68. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Càtummahà- ràjikà devà ten' upasaükami, upasaükamitvà Càtummahà- ràjike deve etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã- dhàtu àpo-dhàtu tejo-dhàtu vàyo-dhàtåti?" `Evaü vutte Kevaddha {Càtummahàràjikà} devà taü bhik- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 D. ii. 77-81 (omitting the idam pi kho clauses). 2 D. ii. 81, 82. 3 D. ii. 83. 4 D. ii. 84-98 (omitting as above). 5 Bm adds . . . pa . . . >/ #<[page 216]># %<216 KEVADDHA SUTTA. [D. xi. 68>% khum etad avocuü: "Mayam pi kho bhikkhu na jànàma yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyya- thãdaü pañhavã-dhàtu àpo-dhàtu, tejo-dhàtu, vàyo-dhàtu.\<*<1>*>/ Atthi kho bhikkhu cattàro Mahàràjà\<*<2>*>/ amhehi abhikkan- tatarà ca paõãtatarà ca. Te kho evaü jàneyyuü yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu àpo-dhàtu tejo-dhàtu vàyo-dhàtåti."' 69. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena cattàro Mahà- ràjà ten' upasaükami, upasaükamitvà cattàro Mahàràje etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahà- bhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu àpo-dhàtu tejo-dhàtu vàyo-{dhàtåti}?" `Evaü vutte Kevaddha cattàro Mahàràjà taü bhikkhuü etad avocuü: "Mayam pi kho bhikkhu na jànàma yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-{dhàtu} àpo-dhàtu tejo-dhàtu vàyo-dhàtu. Atthi kho bhikkhu {Tàvatiüsà}\<*<3>*>/ nàma devà amhehi abhikkantatarà ca paõãtatarà ca. Te kho evaü jàneyyuü yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã- dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti." 70. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Tàvatiïsà devà ten' upasaükami, upasaükamitvà Tàvatiïse deve etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro {mahàbhåtà} aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti?" `Evaü vutte Kevaddha Tàvatiïsà devà taü bhikkhuü etad avocuü: "Mayam pi kho bhikkhu na jànàma yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-{dhàtu}. Atthi kho bhik- khu Sakko nàma devànam indo amhehi abhikkantataro ca paõãtataro ca. So kho etaü jàneyya yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã- dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti." \<-------------------------------------------------------------------------- 1 All MSS. here dhàtåti, and so BB throughout, but SS omit from 71 onwards. 2 BB -ràjàno thrice; SS -ràjà thrice (Sum. ràjà and BB ràje in 69). 3 See M. i. 289. etc. 217 1 Bm pa Suyàmo nàma devaputto, Tussãtà nàma devà, Santussito nàma deva-putto down to Vasavatti devaputto, 78. >/ #<[page 217]># %% 71. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Sakko devà- nam indo ten upasaükami, upasaükamitvà Sakkaü devà- nam indaü etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã- dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti?" `Evaü vutte Kevaddha Sakko devànam indo taü bhikkhuü etad avoca: "Aham pi kho bhikkhu na jànàmi yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, sey- {yathãdaü} pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtu. Atthi kho bhikkhu Yàmà nàma devà\<*<1>*>/ amhehi abhikkantatarà ca paõãtatarà ca. Te kho etaü jàneyyuü yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã- dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti." 72. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Yàmà devà ten' upasaükami, upasaükamitvà Yàme deve etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo- dhàtåti?" "Evaü vutte Kevaddha Yàmà devà taü bhikkhuü etad avocuü: "Mayam pi kho bhikkhu na jànàma yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtu. Atthi kho bhik- khu Suyàmo nàma deva-putto amhehi abhikkantataro ca paõãtataro ca. So kho etaü jàneyya yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü {pañhavã}- dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti." 73. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Suyàmo deva- putto ten' upasaükami, upasaükamitvà Suyàmaü deva- puttaü etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã- dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti?" `Evaü vutte Kevaddha Suyàmo deva-putto taü bhik- khuü etad avoca: "Aham pi kho bhikkhu na jànàmi yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, sey- #<[page 218]># %<218 KEVADDHA SUTTA. [D. xi. 73>% yathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtu. Atthi kho bhikkhu Tusità\<*<1>*>/ nàma devà amhehi abhikkantatarà ca paõãtatarà ca. Te kho etaü jàneyyuü yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã- dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti." 74. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Tusità devà ten' upasaükami, upasaükamitvà Tusite deve etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo- dhàtåti?" `Evaü vutte Kevaddha Tusità devà taü bhikkhuü etad avocuü: "Mayam pi kho bhikkhu na jànàma yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtu. Atthi kho bhik- khu Santusito\<*<2>*>/ nàma deva-putto amhehi abhikkantataro ca paõãtataro ca. So kho etaü jàneyya yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã- dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti." 75. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Santusito deva-putto ten' upasaükami, upasaükamitvà Santusitaü deva-puttaü etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti?" `Evaü vutte Kevaddha Santusito deva-putto taü bhik- khuü etad avoca: "Aham pi kho bhikkhu na jànàmi yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, sey- yathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtu. Atthi kho bhikkhu Nimmànaratã nàma devà amhehi abhikkanta- tarà ca paõãtatarà ca. Te kho etaü jàneyyuü yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti." 76. `Atha\<*<3>*>/ kho so Kevaddha bhikkhu yena Nimmàna- ratã devà ten' upasaükami, upasaükamitvà Nimmànaratã deve etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã- dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti?" \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm Tussãtà. 2 Bm Santussito. 3 SS evaü (here only). >/ #<[page 219]># %% `Evaü vutte Kevaddha Nimmànaratã devà taü bhikkhuü etad {avocuü}: Mayam pi kho bhikkhu na jànàma yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtu. Atthi kho Su- nimmito nàma deva-putto amhehi abhikkantataro ca paõã- tataro ca. So kho etaü jàneyya yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã- dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti." 77. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Sunimmito deva-putto ten' upasaükami, upasaükamitvà Sunimittaü deva-puttaü etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti?" `Evaü vutte Kevaddha Sunimmito deva-putto taü bhik- khuü etad avoca: "Aham pi kho bhikkhu na jànàmi yatth' ime cattàro mahàbhåta aparisesà nirujjhanti, sey- yathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtu. Atthi kho bhikkhu Paranimmita-Vasavattã nàma devà amhehi abhikkantatarà ca paõãtatarà ca. Te kho etaü jàneyyuü yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, sey- yathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti." 78. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Paranimmita- Vasavattã devà ten' upasaükami, upasaükamitvà Paranim- mita-Vasavattã deve etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . vàyo-dhàtåti?" `Evaü vutte Kevaddha Paranimmita-Vasavattã devà taü bhikkhuü etad avocuü: "Mayam pi kho bhikkhu na jànàma yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtu. Atthi kho bhikkhu Vasavattã nàma deva-putto amhehi abhikkan- tataro ca paõãtataro ca. So kho etaü jàneyya yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti." 79. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Vasavattã deva-putto ten' upasaükami, upasaükamitvà Vasavattiü\<*<1>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm Vasavatti- (as SS at xiii. 36). >/ #<[page 220]># %<220 KEVADDHA SUTTA. [D. xi. 79>% deva-puttaü etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti?" `Evaü vutte Kevaddha Vasavattã deva-putto taü bhik- khuü etad avoca: "Aham pi kho bhikkhu na jànàmi yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, sey- yathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtu. Atthi kho bhikkhu Brahma-kàyikà nàma devà amhehi abhikkan- tatarà ca paõãtatarà ca. Te kho etaü jàneyyuü yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti." 80. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu tathà-råpaü samà- dhiü samàpajji\<*<1>*>/ yathà samàhite citte Brahma-yàniyo maggo pàtur ahosi. Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena Brahma-kàyikà devà ten' upasaükami, upasaükamitvà Brahma-kàyike deve etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti?" `Evaü vutte Kevaddha Brahma-kàyikà devà taü bhik- khuü etad avocuü: "Mayam pi kho bhikkhu na jànàma yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, sey- yathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtu. \<*<2>*>/Atthi kho bhikkhu Brahmà Mahà-brahmà abhibhå anabhibhåto a¤¤adatthu-daso {vasavattã} issaro kattà nimmàtà\<*<3>*>/ seññho sa¤jità vasã pità bhåtà-bhavyànaü amhehi abhikkantataro ca paõãtataro ca. So kho etaü jàneyya yatth' ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã- dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti." "`Kahaü pan' àvuso etarahi so Mahà-brahmà ti?" "`Mayam pi kho bhikkhu na jànàma yattha và Brahmà yena và Brahmà {yahiü} và Brahmà. Api ca bhikkhu yathà nimittà dissanti àloko sa¤jàyati obhàso pàtu bhavati Brahmà pàtu {bhavissati}. {Brahmuno} etaü pubbe nimittaü pàtubhàvàya yad idaü àloko sa¤jàyati obhàso pàtu bhavatãti." 81. `Atha kho so Kevaddha Mahà-brahmà na cirass' eva \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS samàpajjitvà. 2 See D. i. 2. 5. 3 SS nimmità. >/ #<[page 221]># %% pàtur ahosi. Atha kho so Kevaddha bhikkhu yena so\<*<1>*>/ Mahà-brahmà ten' upasaükami, upasaükamitvà\<*<2>*>/ Brah- {mànaü} etad avoca: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã- dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti?" `Evaü vutte Kevaddha so Mahà-brahmà taü bhikkhuü etad avoca:-- "`Aham asmi\<*<3>*>/ bhikkhu Brahmà Mahà-brahmà abhibhå anabhibhåto a¤¤adatthu-daso vasavattã issaro kattà nim- màtà seññho sa¤jità vasã pità bhåta-bhavyànan ti." 82. `Dutiyam pi kho Kevaddha so bhikkhu taü Brah- {mànaü} etad avoca: "Na kho ahan\<*<4>*>/ taü àvuso evaü pucchàmi: `Tvaü 'si\<*<5>*>/ Brahmà Mahà-brahmà abhibhå anabhibhåto a¤¤adatthu-daso vasavattã issaro kattà nim- màtà seññho sa¤jità vasã pità bhåta-bhavyànan ti?' Eva¤ ca kho ahan taü àvuso pucchàmi: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti?" `Dutiyam pi kho Kevaddha so Mahà-brahmà taü bhik- khuü etad avoca: "Aham asmi\<*<6>*>/ bhikkhu Brahmà Mahà- brahmà abhibhå anabhibhåto a¤¤adatthu-daso vasavattã issaro kattà nimmàtà seññho sa¤jità vasã pità bhåta-bhav- yànan ti." 83. `Tatiyam pi kho Kevaddha so bhikkhu taü Mahà- brahmànaü etad avoca: "Na kho ahan taü àvuso evaü pucchàmi: `Tvaü 'si Brahmà Mahà-brahmà abhibhå anabhibhåto a¤¤adatthu-daso vasavattã issaro kattà nim- màtà seññho sa¤jità vasã pità bhåta-bhavyànan ti?" Eva¤ ca kho ahan taü àvuso pucchàmi: "Kattha nu kho àvuso ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtåti?"' `Atha kho so Kevaddha Mahà-brahmà taü bhikkhuü bàhàyaü gahetvà\<*<7>*>/ ekamantaü apanetvà taü bhikkhuü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm omits. 2 Bm adds taü Mahà- (and so in 82, 83). 3 Sd ahàmasmiü; Scmt aham pi. 4 Bm 'haü (twice). 5 Bm tvam asi (twice). 6 Scmt pi; Sd BB asmiü. 7 Scmt bàhatvà for bàhàyaü gahetvà. >/ #<[page 222]># %<222 KEVADDHA SUTTA. [D. xi. 83>% etad avoca: "Idha bhikkhu\<*<1>*>/ Brahma-kàyikà devà evaü jànanti: `\<*<2>*>/N' atthi ki¤ci Brahmuno {adiññhaü}, n' atthi ki¤ci {Brahmuno} aviditam, n' atthi ki¤ci Brahmuno asacchi- katan ti.' Tasmà ahaü\<*<3>*>/ tesaü sammukhà na vyàkàsiü. Aham pi kho bhikkhu na jànàmi yatth' ime cattàro mahà- bhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu . . . pe . . . vàyo-dhàtu. Tasmàt iha bhikkhu tumh' ev' etaü dukkataü,\<*<4>*>/ tumh' ev' etaü aparaddhaü, yaü tvaü taü Bhagavantaü atisitvà\<*<5>*>/ bahiddhà pariyeññhiü\<*<6>*>/ àpajjasi imassa pa¤hassa veyyàkaraõàya. Gaccha tvaü bhikkhu tam eva Bhagavantaü upasaükamitvà imaü pa¤haü puccha, yathà ca te Bhagavà vyàkaroti tathà naü dhàrey- yàsãti." 84. `Atha kho so Kevaddha bhikkhu seyyathà pi nàma balavà puriso sammi¤jitaü và bàhaü pasàreyya, pasàritaü và bàhaü sammi¤jeyya, evam eva Brahma-loke antarahito mama purato pàtur ahosi. Atha kho Kevaddha bhikkhu maü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Kevaddha so bhikkhu maü etad avoca: "Kattha nu kho bhante ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu àpo-dhàtu tejo-dhàtu vàyo- dhàtåti?" 85. `Evaü vutte ahaü Kevaddha taü bhikkhuü etad avoca: "Bhåtapubbaü bhikkhu sàmuddikà vàõijà tãra- dassiü sakuõaü gahetvà nàvàya samuddaü ajjhogàhanti. Te atãra-dakkhiõiyà nàvàya tãra-dassiü sakuõaü mu¤canti. So gacchat' eva puratthimaü disaü, gacchati dakkhiõaü disaü, gacchati pacchimaü disaü, gacchati uttaraü disaü, gacchati uddhaü, gacchati anudisaü. Sace so samantà tãraü passati, tathà gatako va hoti. Sace pana so samantà tãraü na passati, tam eva nàvaü pacchà- gacchati. Evam eva kho tvaü bhikkhu yàva\<*<7>*>/ yato yàva \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sdt Bm Ime kho maü bhikkhuü. 2 Bm inserts N' atthi ki¤ci Brahmuõo a¤¤àtaü. 3 Bm 'haü. 4 Bm dukkañaü. 5 Bm atidhàvitvà. 6 Scdt pariyaññhiü (see Sum. 271, J. i. 14. 32). 7 Sd Bm omit; St yava. >/ #<[page 223]># %% Brahma-lokà pariyesamàno imassa pa¤hassa veyyàkaraõaü nàjjhagà, atha maü\<*<1>*>/ yeva santike paccàgato. Na kho eso bhikkhu pa¤ho evaü pucchitabbo: `Kattha nu kho bhante ime cattàro mahàbhåtà aparisesà nirujjhanti, seyyathãdaü pañhavã-dhàtu àpo-dhàtu tejo-dhàtu vàyo-dhàtåti?' Eva¤ ca kho eso bhikkhu pa¤ho pucchitabbo: Kattha àpo ca pañhavã\<*<2>*>/ tejo vàyo na gàdhati? Kattha dãgha¤ ca rassa¤ ca {aõuü}\<*<3>*>/ thålaü subhàsu- bhaü? Kattha nàma¤ ca råpa¤ ca asesaü uparujjhatãti? Tatra veyyàkaraõaü bhavati: {Vi¤¤àõaü} anidassanaü anantaü {sabbato-pahaü}. Ettha àpo ca pañhavã tejo vàyo na gàdhati, Ettha dãgha¤ ca rassa¤ ca {aõuü} thålaü subhàsu- bhaü, Ettha nàma¤ ca råpa¤ ca asesaü uparujjhati, Vi¤¤àõassa nirodhena etth' etaü uparujjhatãti."' Idam avoca Bhagavà. Attamano Kevaddho gahapati- putto\<*<4>*>/ bhàsitaü abhinandãti. KEVADDHA-SUTTANTAý.\<*<5>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm mamaü. 2 SS add ca (twice). 3 So all MSS. twice. 4 Sd Bm add Bhagavato. 5 Bm Kevaóóha-Suttaü niññhitaü ekàdasamaü. >/ #<[page 224]># %< 224>% [xii. Lohicca Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Kosalesu càrikaü caramàno mahatà bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-sattehi yena Sàlavatikà tad avasari. Tena kho pana samayena Lohicco bràhmaõo Sàlavatikaü ajjhàvasati sattussadaü satiõakaññhodakaü sadha¤¤aü ràja-bhoggaü ra¤¤à Pasenadi\<*<1>*>/-Kosalena dinnaü ràja- dàyaü brahma-deyyaü. 2. Tena kho pana samayena Lohiccassa bràhmaõassa evaråpaü pàpakaü diññhi-gataü uppannaü hoti: `Idha samaõo và {bràhmaõo} và kusalaü dhammaü adhigaccheyya, kusalaü dhammaü adhigantvà na parassa àroceyya, kiü hi paro parassa karissati? Seyyathà pi nàma puràõaü bandhanaü chinditvà a¤¤aü navaü bandhanaü kareyya, evaü-sampadam idaü pàpakaü lobha-dhammaü vadàmi. \<*<2>*>/Kiü hi\<*<2>*>/ paro parassa karissatãti.'\<*<3>*>/ 3. Assosi kho Lohicco Bràhmaõo: `Samaõo khalu bho Gotamo Sakya-putto Sakya-kulo pabbajito Kosalesu càri- kaü caramàno mahatà bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca- mattehi bhikkhu-satehi Sàlavatikaü anuppatto. Taü kho pana Bhagavantaü Gotamaü evaü kalyàõo kitti-saddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavà arahaü sammà-sambud- dho vijjà-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa-damma-sàrathi satthà deva-manussànaü buddho bhagavà. So imaü lokaü sadevakaü samàrakaü sabrah- makaü sassamaõa-bràhmaõiü pajaü sadeva-manussaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm Passenadinà (always ss). 2-2 Bm ki¤ hi. 3 SS karissati, as in 8 >/ #<[page 225]># %% sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedeti. So dhammaü deseti àdi-kalyàõaü majjhe kalyàõaü pariyosàna-{kalyàõaü} sàt- thaü savya¤janaü kevala-paripuõõaü parisuddhaü brah- macariyaü pakàseti. Sàdhu kho pana tathà-råpànaü ara- hataü dassanaü hotãti."' 4. Atha kho Lohicco bràhmaõo Bhesikaü nahàpitaü\<*<1>*>/ àmantesi: `Ehi tvaü samma Bhesike,\<*<2>*>/ yena Samaõo Gotamo ten' upasaükama,\<*<3>*>/ upasaükamitvà mama vaca- nena samaõaü Gotamaü appàbàdhaü appàtaïkaü {lahu-ñ- ñhànaü} balaü phàsu-vihàraü puccha: "Lohicco bho Gotama {bràhmaõo} bhagavantaü\<*<4>*>/ Gotamaü appàbàdhaü appàtaïkaü lahuññhànaü balaü phàsu-vihàraü puc- chatãti"; eva¤ ca vadehi: "Adhivàsetu kira bhavaü Go- tamo Lohiccassa bràhmaõassa svàtanàya bhattaü saddhiü bhikkhu-saüghenàti."' 5. `Evaü bhante' ti kho Bhesiko\<*<5>*>/ nahàpito Lohiccassa bràhmaõassa pañissutvà yena Bhagavà ten' upasaükami, upasaükamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü nisãdi. Ekamantaü nisinno kho Bhesiko nahàpito Bhaga- vantaü etad avoca: `Lohicco bhante bràhmaõo Bhagavantaü appàbàdhaü appàtaïkaü {lahu-ññhànaü} balaü phàsu-vihàraü pucchati, eva¤ ca vadeti: "Adhivàsetu kira bhante Bhagavà Lohic- cassa bràhmaõassa svàtanàya bhattaü saddhiü bhikkhu- saüghenàti."' Adhivàsesi Bhagavà tuõhã-bhàvena. 6. Atha kho Bhesiko nahàpito Bhagavato adhivàsanaü viditvà uññhày' àsanà Bhagavantaü abhivàdetvà padak- khiõaü katvà yena Lohicco bràhmaõo ten' upasaükami, upasaükamitvà Lohiccaü bràhmaõaü etad avoca:-- `Avocumha\<*<6>*>/ bho mayaü bhante tava vacanena taü bhagavantaü\<*<7>*>/: "Lohicco bhante bràhmaõo Bhagavantaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm Rosikaü nhàpitaü (and so throughout). 2 Sc Bhesika; Bm Rosike, and so 7, 9. 3 SS -mi (as at x. 1. 2, but see xii. 7). 4 Bm bhavantaü (see 6). 5 Bm Rosikà, and so onwards. 6 Bm avocumhà mayaü. 7 So all MSS. >/ #<[page 226]># %<226 LOHICCA SUTTA. [D. xii. 6>% appàbàdhaü appàtaïkaü {lahu-ññhànaü} balaü phàsu-vihà- raü pucchati, eva¤ ca vadeti: "Adhivàsetu kira bhante Bhagavà Lohiccassa bràhmaõassa svàtanàya bhattaü sad- dhiü bhikkhu-saüghenàti." Adhivattha¤ ca pana tena bhagavatà ti.' 7. Atha kho Lohicco Bràhmaõo tassà rattiyà accayena sake nivesane paõãtaü khàdaniyaü bhojaniyaü pañiyà- detvà,\<*<1>*>/ Bhesikaü nahàpitaü àmantesi: `Ehi tvaü samma Bhesike\<*<2>*>/ yena samaõo Gotamo ten' upasaükama,\<*<3>*>/ upasaükamitvà samaõassa Gotamassa kàlaü àrocehi: "Kàlo bho Gotama, niññhitaü bhattan ti."' `Evaü bhante' ti kho Bhesiko nahàpito Lohiccassa {bràhmaõassa} pañissutvà, yena Bhagavà ten' upasaükami, upasaükamitvà Bhagavantaü abhivàdetvà ekamantaü aññhàsi. Ekamantaü ñhito kho Bhesiko nahàpito Bhagavato kàlaü àrocesi: `Kàlo bhante, niññhitaü bhattan ti.' Atha kho Bhagavà pubbaõha-samayaü nivàsetvà patta-cãvaraü àdàya saddhiü bhikkhu-saüghena yena Sàlavatikà ten' upasaükami. 8. Tena kho pana samayena Bhesiko nahàpito Bhaga- vantaü piññhito piññhito anubaddho hoti. Atha kho Bhesiko nahàpito Bhagavantaü etad avoca: `Lohiccassa\<*<4>*>/ bràhmaõassa evaråpaü pàpakaü diññhi- gataü uppannaü: "Idha samaõo và bràhmaõo và kusa- laü dhammaü adhigaccheyya, kusalaü dhammaü adhi- gantvà na parassa àroceyya, kiü hi paro parassa karissati? Seyyathà pi nàma puràõaü bandhanaü chinditvà a¤¤aü navaü bandhanaü kareyya, evaü-sampadam idaü pàpakaü lobha-dhammaü vadàmi. Kiü hi paro parassa karissati?" Sàdhu bhante Bhagavà Lohiccaü bràhmaõaü etasmà pàpakà {diññhigatà} vivecetåti.' `{App} eva nàma siyà Bhesike, {app} eva nàma siyà Bhesike ti.' 9. Atha kho Bhagavà yena Lohiccassa bràhmaõassa nive- sanaü ten' {upasaükami}, upasaükamitvà pa¤¤atte àsane \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm pañipàdàpetvà. 2 Sc -ko. 3 Sm -kami. 4 Bm adds bhante. >/ #<[page 227]># %% nisãdi. Atha kho Lohicco bràhmaõo Buddha-pamukhaü bhikkhu-saüghaü {paõãtena khàdaniyena} bhojaniyena sahat- thà santappesi sampavàresi. Atha kho Lohicco bràhmaõo Bhagavantaü bhuttàviü onãta-patta-pàõiü a¤¤ataraü nãcaü àsanaü gahetvà ekamantaü nisãdi, ekamantaü nisinnaü kho Lohiccaü Bràhmaõaü Bhagavà etad avoca: `Saccaü kira te Lohicca evaråpaü pàpakaü diññhi-gataü uppannaü: "Idha samaõo và bràhmaõo và kusalaü dhammaü adhigaccheyya, kusalaü dhammaü adhigantvà na parassa àroceyya. Kiü hi paro parassa karissati? Sey- yathà pi nàma puràõaü bandhanaü chinditvà a¤¤aü navaü bandhanaü kareyya, evaü-sampadam idaü pàpa- kaü lobha-dhammaü vadàmi. Kiü hi paro parassa karis- satãti"?' `Evam bho Gotama.' 10. `Taü kim ma¤¤asi Lohicca? Nanu tvaü Sàlavati- kaü ajjhàvasã ti?'\<*<1>*>/ `Evam\<*<2>*>/ bho Gotama.' `Yo nu kho Lohicca evaü vadeyya: "Lohicco bràhmaõo Sàlavatikaü ajjhàvasati, yà Sàlavatikàya\<*<3>*>/ samudaya-sa¤jàti Lohicco va taü\<*<4>*>/ bràhmaõo ekako paribhu¤jeyya, na a¤¤e- saü dadeyyàti," evaü-vàdã so ye taü upajãvanti tesaü antaràya-karo và hoti, no và ti?' `Antaràya-karo bho Gotama.' `Antaràya-karo samàno Lohicca\<*<5>*>/ hitànukampã và tesaü hoti, ahitànukampã và'? ti. `Ahitànukampi bho Gotama.' `Ahitànukampissa mettaü và tesu cittaü paccupaññhitaü hoti, sapattakaü và ti?' `Sapattakaü bho Gotama.' `Sapattake citte paccupaññhite micchà-diññhã và hoti, sammà-diññhã và ti?' `Micchà-diññhã bho Gotama.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm ajjhàvasatãti. 2 Bm adds kho. 3 SS Sàlavati (-kàya at 12). 4 Sc omits va taü; Sdmt omit taü. 5 Bm omits. >/ #<[page 228]># %<228 LOHICCA SUTTA. [D. xii. 10>% `Micchà-diññhissa kho ahaü Lohicca dvinnaü gatãnaü a¤¤ataraü gatiü vadàmi, nirayaü và tiracchàna-yoniü và. 11. `Taü kim ma¤¤asi Lohicca? Nanu ràjà Pasenadi- Kosalo Kàsi-Kosalaü ajjhàvasatãti?' `Evaü bho Gotama.' `Yo nu kho Lohicca evaü vadeyya: "Ràjà Pasenadi- Kosalo Kàsi-Kosalaü ajjhàvasati, yà Kàsi-Kosale samudaya- sa¤jàti ràjà va taü Pasenadi-Kosalo ekako paribhu¤jeyya, na a¤¤esaü dadeyyàti," evaü-vàdã so ye ràjànaü Pasenadi- Kosalaü upajãvanti, tumhe c' eva a¤¤e ca, tesaü antaràya- karo và hoti, no và ti?' `Antaràya-karo bho Gotama.' `Antaràya-karo samàno, hitànukampã và tesaü hoti, ahitànukampã và ti?' `Ahitànukampã bho Gotama.' `Ahitànukampissa mettaü và tesu cittaü paccupaññhi- taü hoti, sapattakaü và ti?' `Sapattakaü bho Gotama.' `Sapattake citte paccupaññhite, micchà-diññhã và hoti, sammà-diññhã và ti'? `Micchà-diññhã bho Gotama.' `Micchà-diññhissa kho ahaü Lohicca dvinnaü gatãnaü a¤¤ataraü gatiü vadàmi, nirayaü và tiracchàna-yoniü và. 12. `Iti kira Lohicca yo evaü vadeyya: "Lohicco bràh- maõo Sàlavatikaü ajjhàvasati, yà Salavatikàya samudaya- sa¤jàti Lohicco va taü bràhmaõo ekako paribhu¤jeyya, na a¤¤esaü dadeyyàti," evaü-vàdã so ye taü upajãvanti, tesaü antaràya-karo hoti, antaràya-karo samàno ahitànukampã hoti, ahitànukampissa sapattakaü cittaü paccupaññhitaü hoti, sapattake citte paccupaññhite micchà-diññhã hoti.' 13. `Evam eva kho Lohicca yo evaü vadeyya: "Idha samaõo và bràhmaõo và kusalaü dhammaü adhigaccheyya, kusalaü dhammaü adhigantvà na parassa àroceyya, kiü hi paro parassa karissati? Seyyathà pi nàma puràõaü bandhanaü chinditvà, a¤¤aü navaü bandhanaü kareyya, evaü-sampadam idaü pàpakaü lobha-dhammaü vadàmi. \<-------------------------------------------------------------------------- >/ #<[page 229]># %% Kiü hi paro parassa karissatãti?" evaü-vàdã so ye te kula- puttà Tathàgatappaveditaü Dhamma-Vinayaü àgamma evaråpaü uëàraü\<*<1>*>/ visesaü adhigacchanti -- sotàpatti- phalam pi sacchikaronti, sakadàgàmi-phalam pi sacchi- karonti, anàgàmi-phalam pi sacchikaronti, arahattam pi sacchikaronti -- ye keci 'me dibbà gabbhà paripàcenti dibbànaü bhavànaü abhinibbattiyà, tesaü antaràya-karo hoti, antaràya-karo samàno ahitànukampã hoti, ahitànu- kampissa sapattakaü cittaü paccupaññhitaü hoti, sapattake citte paccupaññhite micchà-diññhã hoti. Micchà-diññhissa kho ahaü Lohicca dvinnaü gatãnaü a¤¤ataraü gatiü vadàmi, nirayaü và tiracchàna-yoniü và. 14. `Iti kira Lohicca yo evaü vadeyya: "Ràjà Pasenadi- Kosalo Kàsi-Kosalaü ajjhàvasati. Yà Kàsi-Kosale samu- daya-sa¤jàti ràjà va taü Pasenadi-Kosalo ekako paribhu¤- jeyya, na a¤¤esaü dadeyyàti," evaü-vàdã so ye ràjànaü Pasenadi-Kosalaü upajãvanti, tumhe c' eva a¤¤e ca, tesaü antaràya-karo hoti, antaràya-karo samàno ahitànukampã hoti, ahitànukampissa sapattakaü cittaü paccupaññhitaü hoti, sapattake citte paccupaññhite micchà-{diññhã} hoti. 15. `Evam eva kho Lohicca yo evaü vadeyya: "Idha samaõo và bràhmaõo và kusalaü dhammaü adhigac- cheyya, kusalaü dhammaü adhigantvà na parassa àroceyya, kiü hi paro parassa karissati? Seyyathà pi nàma puràõaü bandhanaü chinditvà a¤¤aü navaü bandhanaü kareyya, evaü-sampadam idaü pàpakaü lobha-dhammaü vadàmi, kiü hi paro parassa karissa- tãti?" evaü-vàdã so ye te kula-puttà Tathàgatappaveditaü Dhamma-Vinayaü àgamma evaråpaü uëàraü vivesaü adhigacchanti -- sotàpatti-phalam pi sacchikaronti, sakadà- gàmi-phalam pi sacchikaronti, anàgàmi-phalam pi sacchi- karonti, arahattam pi sacchikaronti -- ye keci 'me dibbà gabbhà paripàcenti dibbànaü bhavànaü abhinibbattiyà, tesaü antaràya-karo hoti, antaràya-karo samàno ahitànu- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd oëàraü; Sm ulàraü; Sct Bm uëàraü here; from 56 onwards; Bp always uëàrikaü; SS vary between ul- and uëàraü, and ol- and oëàrikam. >/ #<[page 230]># %<230 LOHICCA SUTTA. [D. xii. 15>% kampã hoti, ahitànukampissa sapattakaü cittaü paccupañ- ñhitaü hoti, sapattake citte paccupaññhite micchà-diññhã hoti. Micchà-diññhissa kho ahaü Lohicca dvinnaü gatãnaü a¤¤ataraü gatiü vadàmi, nirayaü và tiracchàna-yoniü và. 16. `Tayo kho 'me\<*<1>*>/ Lohicca satthàro ye loke codanà- rahà, yo ca pan' evaråpe satthàro codeti, sà codanà bhåtà tacchà dhammikà anavajjà. Katame tayo? Idha Lohicca ekacco satthà yass' atthàya agàrasmà anagàriyaü pabbajito hoti svàssa sàma¤¤attho ananuppatto hoti. So taü sàma¤- ¤atthaü ananupàpuõitvà sàvakànaü dhammaü deseti: "Idaü vo hitàya, idaü vo sukhàyàti." Tassa te\<*<2>*>/ sàvakà na sussåsanti, na sotaü odahanti, na a¤¤à cittaü upaññha- penti, vokkamma ca\<*<3>*>/ satthu sàsanà vattanti. So evam assa codetabbo: "âyasmà kho yass' atthàya agàrasmà anagàriyaü pabbajito so te sàma¤¤attho nànuppatto,\<*<4>*>/ taü tvaü sàma¤¤atthaü ananupàpuõitvà sàvakànaü dhammaü desesi: `Idaü vo hitàya, idaü vo sukhàyàti.' Tassa te sàvakà na sussåsanti, na sotaü odahanti, na a¤¤à cittaü upaññhapenti, vokkamma ca\<*<5>*>/ satthu sàsanà vattanti. Seyyathà pi nàma ossakkantiyà và ussukkeyya, param- mukhiü\<*<6>*>/ và àliïgeyya, evaü-sampadam idaü pàpakaü lobha-dhammaü vadàmi, kiü hi paro parassa karissa- tãti?" `Ayaü\<*<7>*>/ Lohicca pañhamo satthà yo loke codanàraho, yo ca pan' evaråpaü satthàraü codeti, sà codanà bhåtà tacchà dhammikà anavajjà. 17. `Puna ca paraü Lohicca idh' ekacco satthà yass' atthàya agàrasmà anagàriyaü pabbajito hoti svàssa sàma¤- ¤attho ananuppatto hoti. So taü sàma¤¤atthaü ananu- pàpuõitvà sàvakànaü dhammaü deseti: "Idaü vo hitàya, idaü vo sukhàyàti." Tassa te sàvakà sussåsanti, sotaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS omit. 2 Bm omits (and in 17, 18). 3 Bm omits twice (and so Sm here only). 4 Bm ananuppatto. 5 Bm omits. 6 SS parammukhã; Bm paraü mukhiü. 7 Bm adds kho. >/ #<[page 231]># %% odahanti, a¤¤à cittaü upaññhapenti, na ca vokkamma satthu sàsanà vattanti. So evam assa codetabbo: "âyasmà kho yass' atthàya agàrasmà anagàriyaü pabba- jito so te sàma¤¤attho ananuppatto, taü tvaü sàma¤¤at- thaü ananupàpuõitvà sàvakànaü dhammaü desesi: `Idam vo hitàya, idaü vo sukhàyàti.' Tassa te sàvakà sussåsanti, sotaü odahanti, a¤¤à cittaü upaññhapenti, na ca vokkamma\<*<1>*>/ satthu sàsanà vattanti. Seyyathà pi nàma sakaü khet- taü ohàya paraü khettaü niddàyitabbaü\<*<2>*>/ ma¤¤eyya, evaü-sampadam idaü pàpakaü lobha-dhammaü vadàmi, kiü hi paro parassa karissatãti?" `Ayaü kho Lohicca dutiyo satthà yo loke codanàraho, yo ca pan' evaråpaü satthàraü codeti, sà codanà bhåtà tacchà dhammikà anavajjà. 18. `Puna ca paraü Lohicca idh' ekacco satthà yass' atthàya agàrasmà anagàriyaü pabbajito hoti svàssa sàma¤¤attho anuppatto hoti. So taü sàma¤¤atthaü anupàpuõitvà sàvakànaü dhammaü deseti: "Idaü vo hitàya, idaü vo sukhàyàti." Tassa te sàvakà na susså- santi, na sotaü odahanti, na a¤¤à cittaü upaññhapenti, na ca vokkamma satthu sàsanà vattanti. So evam assa codetabbo: "âyasmà kho yass' atthàya agàrasmà anagàri- yaü pabbajito so te sàma¤¤attho anuppatto, taü tvaü sàma¤¤atthaü anupàpuõitvà sàvakànaü dhammaü desesi\<*<3>*>/: `Idaü vo hitàya, idaü vo sukhàyàti."' Tassa te sàvakà na sussåsanti, na sotaü odahanti, na a¤¤à cittaü upaññhapenti, vokkamma ca satthu sàsanà vattanti. Sey- yathà pi nàma puràõaü bandhanaü chinditvà a¤¤aü navaü bandhanaü kareyya, evaü-sampadam idaü pàpa- kaü lobha-dhammaü vadàmi, kiü hi paro parassa karissa- tãti?" `Ayaü kho Lohicca tatiyo satthà yo loke codanàraho, yo ca pan' evaråpaü satthàraü codeti, sà codanà bhåtà tacchà dhammikà anavajjà. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS -kkamma. 2 So Scmt Bm; Sd nind- (see C. vii. 1.2 and J. 1. 215; it is from dà No.3 in B. R.). 3 St adds yà. >/ #<[page 232]># %<232 LOHICCA SUTTA. [D. xii. 18>% `Ime kho Lohicca tayo satthàro ye loke codanàrahà, yo ca pan' evaråpe satthàro codeti, sà codanà bhåtà tacchà dhammikà anavajjà ti.' 19. Evaü vutte Lohicco Bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca: `Atthi pana bho Gotama koci satthà yo loke na codanàraho ti?' `Atthi kho Lohicca satthà yo loke na codanàraho ti.' `Katamo pana so bho Gotama satthà yo loke na coda- nàraho ti?' `Idha Lohicca Tathàgato loke uppajjati arahaü sammà- sambuddho\<*<1>*>/ vijjà-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro {purisa}-damma-sàrathi satthà deva-manussànaü Buddho Bhagavà . . . yathà Sàma¤¤a-phale evaü vitthàretabbaü.\<*<2>*>/ 54. `Tass' ime pa¤ca nãvaraõe pahãne attani samanu- passato pàmujjaü jàyati, pamuditassa pãti jàyati, pãti- manassa kàyo passambhati, passaddha-kàyo sukhaü vedeti, sukhino cittaü samàdhiyati. So vivicc' eva kàmehi vivic- ca akusalehi dhammehi savitakkaü savicàraü vivekajaü pãti-sukhaü pañhamajjhànaü upasampajja viharati. So imam eva kàyaü vivekajena pãti-sukhena abhisandeti parisandeti paripåreti parippharati, nàssa ki¤ci sabbàvato kàyassa vivekajena pãti-sukhena {apphutaü} hoti. 55. `Seyyathà pi Lohicca dakkho nahàpako và nahà- pakantevàsã và {kaüsa-thàle} nahàniya-cuõõàni àkiritvà udakena paripphosakaü paripphosakaü sanneyya, sà 'ssa nahàniya-piõói snehànugatà sneha-paretà santara-bàhirà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm here inserts || pa || yathà Sàma¤¤a-phalaü evaü vitthàretabbaü || pa || evaü kho Lohicca bhikkhu sãlasampanno hoti || pa || pañhamaü jhànaü upasampajja viharati. Yasmiü kho Lohicca satthari sàvako evaråpaü uëàraü visesaü adhigacchati ayaü pi kho Lohicca satthà yo loke na codanàraho. Yo ca pan' evaråpaü satthàraü codeti, sà codanà bhåtà tacchà dhammikà anavajjà || pa || dutiyaü jhànaü || tatiyaü jhànaü || catutthaü jhànaü upasampajja viharati. Yasmiü kho Lohicca satthari, etc. (see 56 ad fin). 2 D. ii. 40-74. >/ #<[page 233]># %% phuñà sinehena na ca paggharaõã -- evam eva kho Lohicca bhikkhu imam eva kàyaü vivekajena pãti-sukhena abhisan- deti parisandeti paripåreti parippharati, nàssa ki¤ci sab- bàvato kàyassa vivekajena pãti-sukhena apphutaü hoti. `Yasmiü kho Lohicca satthari sàvako evaråpaü uëàraü vivesaü adhigacchati, ayam pi kho Lohicca satthà yo loke na codanàraho. Yo ca pan' evaråpaü satthàraü codeti, sà codanà abhåtà atacchà adhammikà sàvajjà. 56. `Puna ca paraü Lohicca bhikkhu vitakka-vicàrànaü {våpasamà} ajjhattaü sampasàdanaü cetaso ekodi-bhàvaü avitakkaü avicàraü samàdhijaü pãti-sukhaü dutiyajjhà- naü . . . pe\<*<1>*>/ . . . tatiyajjhànaü\<*<2>*>/ . . . catutthajjhà- naü\<*<3>*>/ upasampajja viharati. `Yasmiü kho Lohicca satthari sàvako evaråpaü uëàraü visesaü adhigacchati, ayam pi kho Lohicca satthà yo loke na codanàraho. Yo ca pan' evaråpaü satthàraü codeti sà codanà abhåtà atacchà adhammikà sàvajjà. 62. \<*<4>*>/ `So evaü {samàhite} citte parisuddhe pariyodàte {anaïgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ànejjap- patte ¤àõa-dassanàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti. `Yasmiü kho Lohicca satthari sàvako evaråpaü uëàraü vivesaü adhigacchati, ayam pi kho Lohicca satthà yo loke na codanàraho. Yo ca pan' evaråpaü satthàraü codeti, sà codanà abhåtà atacchà adhammikà sàvajjà. . . . Pe\<*<5>*>/ . . . 76. \<*<6>*>/ `So evaü samàhite citte parisuddhe pariyodàte {anaïgaõe} vigatåpakkilese mudu-bhåte kammaniye ñhite ànejjappatte àsavànaü khayà-¤àõàya cittaü abhinãharati abhininnàmeti. So "Idam dukkhan" ti yathà-bhåtaü pajà- {nàti} . . . nàparaü itthattàyàti pajànàti.\<*<7>*>/ `Yasmiü kho Lohicca satthari sàvako evaråpaü uëàraü visesaü adhigacchati, ayaü kho Lohicca satthà yo \<-------------------------------------------------------------------------- 1 D. ii. 77. 2 D. ii. 79. 3 D. ii. 81. 4 D. ii. 83; Bm inserts || pa || ¤àõa-dassanàya. 5 D. ii. 85-96; Bm || pa || nàparaü, etc. ( 76). 6 D. ii. 97. 7 D. ii. 98. >/ #<[page 234]># %<234 LOHICCA SUTTA. [D. xii. 77>% loke na codanàraho. Yo ca pan' evaråpaü satthàraü codeti, sà codanà abhåtà atacchà adhammikà sàvajjà ti.' 78. Evaü vutte Lohicco Bràhmaõo Bhagavantaü etad avoca:-- `Seyyathà pi bho Gotama puriso purisaü naraka-papà- taü papatantaü kesesu gahetvà uddharitvà thale patiññha- peyya, evam evaü\<*<1>*>/ bhotà Gotamena naraka-papàtaü papatanto uddharitvà thale patiññhàpito. Abhikkantaü bho Gotama, abhikkantaü bho Gotama. Seyyathà pi bho Gotama nikkujjitaü và ukkujjeyya, pañicchannaü và vivareyya, måëhassa và maggaü àcikkheyya, andhakàre và tela-pajjotaü dhàreyya: "{cakkhumanto} råpàni dakkhintãti," evam evaü\<*<2>*>/ bhotà Gotamena aneka-pariyàyena dhammo pakàsito. Esàhaü Bhagavantaü Gotamaü saraõaü gacchàmi, dhamma¤ ca {bhikkhu-saïgha¤} ca. Upàsakam maü bhavaü Gotamo dhàretu, ajjatagge {pàõupetaü} saraõaü\<*<3>*>/ gatan ti.' LOHICCA-SUTTANTAý.\<*<4>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm evàhaü. 2 Bm eva. 3 So all MSS. 4 So Sct; Sd Suttaü; Bm Lohicca-Suttaü niññhitaü dvàdasamaü. >/ #<[page 235]># %< 235>% [xiii. Tevijja Sutta.] 1. Evam me sutaü. Ekaü samayaü Bhagavà Kosalesu càrikaü caramàno mahatà bhikkhu-saüghena saddhiü pa¤ca-mattehi bhikkhu-satehi yena Manasàkañaü nàma Kosalànaü bràhmaõa-gàmo tad avasari. Tatra sudaü Bhagavà Manasàkañe viharati uttarena Manasàkañassa Aciravatiyà nadiyà\<*<1>*>/ tãre amba-vane. 2. Tena kho pana samayena sambahulà abhi¤¤àtà abhi¤¤àtà bràhmaõa-mahàsàlà {Manasàkàñe} pañivasanti, seyyathãdaü Caïkã\<*<2>*>/ bràhmaõo Tàrukkho bràhmaõo Pok- kharasàti bràhmaõo Jàõussoõi\<*<3>*>/ bràhmaõo, Todeyya\<*<4>*>/- Bràhmaõo, a¤¤e ca abhi¤¤àtà abhi¤¤àtà bràhmaõa- mahàsàlà. 3. Atha kho Vàseññha-Bhàradvàjànaü\<*<5>*>/ jaïghà-vihàraü anucaïkamantànaü anuvicarantànaü maggàmagge kathà udapàdi. 4. Vàseññho màõavo evam àha: `Ayam eva uju-maggo, ayaü a¤jasàyano niyyàniko niyyàti takkarassa Brahma- sahavyatàya, svàyaü akkhàto bràhmaõena Pokkharasà- tinà ti.' 5. Bhàradvàjo màõavo evam àha: `Ayam eva uju-maggo, \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS nadã here, but Scmt nadiyà in 7. 2 Sd Caïki. 3 Scd Jànussoni; Sm Jànussoõi; Bm Jàõusoni; Bp Jaõuyoni (but Bk Jànusoõi at A. iv. 184). 4 So SS (and Sö. iii. 9); Bm Todeyyo; Bp Toreyya. 5 Bm adds màõavànaü| (as in Sö. p. 112); Bp -dvajànaü jaïgha-. >/ #<[page 236]># %<236 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 5>% ayaü a¤jasàyano niyyàniko niyyàti takkarassa Brahma- sahavyatàya, svàyaü akkhàto Bràhmaõena Tàrukkhe- nàti.' 6. {N'eva} kho asakkhi Vàseññho màõavo Bhàradvàjaü màõavaü sa¤¤àpetuü, na pana asakkhi Bhàradvàjo màõavo Vàseññhaü màõavaü sa¤¤àpetuü. 7. Atha kho Vàseññho màõavo Bhàradvàjaü màõavaü àmantesi: `Ayaü kho Bhàradvàja Samaõo Gotamo Sakya-putto Sakya-kulà pabbajito Manasàkañe viharati uttarena Mana- sàkañassa Aciravatiyà nadiyà tãre amba-vane. Taü kho pana bhavantaü Gotamaü evaü kalyàõo kitti-saddo abbhuggato: "Iti pi so Bhagavà arahaü sammà-sambuddho vijjà-caraõa-sampanno sugato loka-vidå anuttaro purisa- damma-sàrathi, satthà deva-manussànaü buddho bhagavà ti." âyàma bho Bhàradvàja yena Samaõo Gotamo ten' {upasaükàmissàma}, upasaükamitvà etam atthaü Samaõaü Gotamaü pucchissàma. Yathà no Samaõo Gotamo vyàka- rissati, tathà naü dhàressàmàti.' `Evaü bho' ti kho Bhàradvàjo màõavo Vàseññhassa màõavassa paccassosi. 8. Atha kho Vàseññha-Bhàradvàjà\<*<1>*>/ màõavà yena Bhaga- và ten' upasaükamiüsu. Upasaükamitvà Bhagavatà saddhiü sammodiüsu, sammodanãyaü kathaü sàràõãyaü\<*<2>*>/ vãtisàretvà ekamantaü nisidiüsu. Ekamantaü nisinno kho Vàseññho màõavo Bhagavantaü etad avoca:-- `Idha bho Gotama amhàkaü jaïghà-vihàraü anucaïka- mantànaü anuvicarantànaü maggàmagge kathà udapàdi. Ahaü evaü vadàmi: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤ja- sàyano niyyàniko niyyàti takkarassa Brahma-sahavyatàya, svàyaü akkhàto Bràhmaõena Pokkharasàtinà ti." Bhàrad- vàjo màõavo evam àha: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasàyano niyyàniko niyyàti takkarassa Brahma-sahavya- tàya, svàyaü akkhàto Bràhmaõena Tàrukkhenàti." Ettha bho Gotama atth' eva viggaho, atthi vivàdo, atthi nànà- vàdo ti.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm Bhàradvàja- (as BB in Sö.). 2 Bm sàraõiyaü. >/ #<[page 237]># %% 9. `Iti kira Vàseññha tvaü evaü vadesi: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasàyano niyyàniko niyyàti takkarassa Brahma-sahavyatàya, svàyaü akkhàto Bràhmaõena Pok- kharasàtinà ti." Bhàradvàjo màõavo evam àha: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasàyano niyyàniko niyyàti tak- karassa Brahma-sahavyatàya, svàyaü akkhàto Bràhmaõena Tàrukkhenàti." Atha kismiü pana vo Vàseññha viggaho, kismiü vivàdo, kismiü {nànà-vàdo} ti?' 10. `Maggàmagge bho Gotama. Ki¤càpi bho Gotama bràhmaõà nànà-magge pa¤¤àpenti -- Addhariyà bràhmaõà, Tittiriyà bràhmaõà, Chandokà bràhmaõà, Chandàvà\<*<1>*>/ bràhmaõà, {Bràhmacariyà}\<*<2>*>/ bràhmaõà -- atha kho sabbàni tàni niyyànikàni niyyanti takkarassa Brahma-sahavyatàya? Seyyathà pi bho Gotama gàmassa và nigamassa và avidåre bahåni ce pi nànà-maggàni bhavanti, atha kho sabbàni tàni gàma-samosaraõàni bhavanti, evam eva kho bho Gotama ki¤càpi bràhmaõà nànà-magge pa¤¤àpenti -- Addhariyà bràhmaõà, Tittiriyà bràhmaõà, Chandokà bràhmaõà, Chandàvà bràhmaõà, Brahmacariyà bràhmaõà -- atha kho sabbàni tàni niyyànikàni niyyanti takkarassa Brahma-sahavyatàyàti?' 11. "`Niyyantãti" Vàseññha vadesi?'\<*<3>*>/ "`Niyyantãti" bho Gotama vadàmi.' "`Niyyantãti" Vàseññha vadesi\<*<4>*>/?' "`Niyyantãti" bho Gotama vadàmi.' "`Niyyantãti" Vaseññha vadesi.' "`Niyyantãti" bho Gotama vadàmi.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 St Bm omit Chandàvà Bràhmaõà; and so Bm below. 2 Bm Bhavyàrijjhà twice; Bp Bavhadija and Cavhadijà. 3 For this section Bm has Niyyantãti Vàseññha vadesi? Bho Gotama vadàmi niyyantãti. Vàseññha vadesi niyyantãti? Bho Gotama vadàmi niyyantãti. Vàseññha vadesi niyyantãti? Bho Gotama vadàmi niyyantãti. and SS only repeat twice (not thrice). 4 Sm vadàmi. >/ #<[page 238]># %<238 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 12>% 12. `Kim pana Vàseññha? atthi koci {tevijjànaü} bràh- maõànaü eka-bràhmaõo pi yena Brahmà sakkhi-diññho ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `Kim pana Vàseññha? atthi koci tevijjànaü bràhmaõà- naü ekàcariyo pi yena Brahmà sakkhi-diññho ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `Kiü pana Vàseññha? atthi koci tevijjànaü bràhmaõà- naü ekàcariya-pàcariyo pi yena Brahmà sakkhi-diññho ti?' `No h' idaü bho Gotama.' `Kim pana Vàseññha? atthi koci tevijjànaü bràhmaõà- naü yàva sattamà àcariya-mahàyugà\<*<1>*>/ yena Brahmà sakkhi- diññho ti?' `No h' idaü bho Gotama.' 13. `Kim pana, Vàseññha? ye pi tevijjànaü bràhmaõà- naü pubbakà isayo, mantànaü kattàro mantànaü pavattàro, yesam idaü etarahi tevijjà bràhmaõà poràõaü mantapadaü gãtaü pavuttaü samihitaü\<*<2>*>/ tad anugàyanti tad anubhàsanti, bhàsitam anubhàsanti vàcitam anuvàcenti -- seyyathãdaü Aññhako,\<*<3>*>/ Vàmako, Vàmadevo, Vessàmitto, Yamataggi,\<*<4>*>/ Aïgiraso, Bhàradvàjo, Vàseññho, Kassapo, Bhagu\<*<5>*>/ -- te pi evam àhaüsu: "Mayam etaü jànàma mayaü etaü passàma yattha và Brahmà yena và Brahmà yahiü và Brahmà ti?"' `No h' idaü bho Gotama.' 14. `Iti kira Vàseññha n' atthi koci tevijjànaü bràhma- õànaü eka-bràhmaõo pi yena Brahmà sakkhi-diññho, n' atthi koci tevijjànaü bràhmaõànaü ekàcariyo pi yena Brahmà sakkhi-diññho, n' atthi koci tevijjànaü bràhmaõà- naü ekàcariya-pàcariyo pi yena Brahmà sakkhi-diññho, n' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm àcariyà- (twice). 2 Smt samãhitaü (twice here, and in 18, 20). 3 Bm Athako (and below). 4 In 18,20 Sm has -aggã and Aïgãraso. 5 See the note to `Vinaya Texts,' ii. 130 for all these names. >/ #<[page 239]># %% atthi koci tevijjànaü bràhmaõànaü yàva sattamà àcariya- mahàyugà yena Brahmà sakkhi-diññho. Ye pi kira tevijjà- naü bràhmaõànaü pubbakà isayo, mantànaü kattàro mantànaü pavattàro, yesam idaü etarahi tevijjà bràhmaõà poràõaü mantapadaü gãtaü pavuttaü samihitaü tad anugàyanti tad anubhàsanti, bhàsitaü anubhàsanti vàcitam anuvàcenti -- seyyathãdaü Aññhako Vàmako Vàmadevo Vessàmitto Yamataggi Aïgiraso Bhàradvàjo Vàseññho Kassapo Bhagu -- te pi na evam àhaüsu: "Mayam etaü jànàma mayam etaü passàma yattha và Brahmà yena và Brahmà yahiü và Brahmà ti." Te vata\<*<1>*>/ tevijjà bràhmaõà evam àhaüsu: "Yaü na jànàma yaü na passàma tassa sahavyatàya maggaü desema, ayam eva uju-maggo ayam a¤jasàyano niyyàniko niyyàti takkarassa Brahma-sahavya- tàyàti." `Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? Nanu evaü sante tevijjà- naü bràhmaõànaü appàñihãrakataü\<*<2>*>/ bhàsitaü sampajja- tãti'? `Addhà\<*<3>*>/ kho bho Gotama evaü sante tevijjànaü bràhmaõànaü appàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti.' 15. `Te vata\<*<4>*>/ Vàseññha tevijjà bràhmaõà yaü na jànanti yaü {na} passanti tassa sahavyatàya maggaü desessanti:\<*<5>*>/ "Ayam eva uju-maggo ayam a¤jasàyano niyyàniko niyyàti takkarassa Brahma-sahavyatàyàti," n' etaü ñhànaü vijjati. Seyyathà pi Vàseññha andha-veõi\<*<6>*>/ paramparà saüsattà\<*<7>*>/ purimo pi na passati majjhimo pi na passati pacchimo pi na passati -- evam eva kho Vàseññha andha-veõåpamaü yeva\<*<8>*>/ tevijjànaü bràhmaõànaü bhàsitam, purimo pi na \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sc adds va; Bm va; Bp ca instead of vata (and so in 18, 19, etc.). 2 See ix. 34. 3 Scmt Atha. 4 Bm Sàdhu Vàseññha. Te va; Bp Sàdhu vata Vàseññha. 5 So SS; Bm desissanti (as in 20). 6 Sd venu; Bp paveõi. 7 Scdt paramparàyaü sattà; Bm paramparasaüsattà; Bp paramparaü saüsattà. 8 Bm venåpamaü ma¤¤e; Bp andha-pa veõåpamaü ma¤¤e. >/ #<[page 240]># %<240 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 15>% passati majjhimo pi na passati pacchimo pi na passati. Tesaü idaü tevijjànaü bràhmaõànaü bhàsitaü hassakaü yeva sampajjati, nàmakaü yeva sampajjati, rittakaü yeva sampajjati tucchakaü yeva sampajjati. 16. `Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? Passanti tevijjà bràhmaõà candima-suriye, a¤¤o và pi bahujano,\<*<1>*>/ yato ca candima-suriyà uggacchanti yattha ca ogacchanti\<*<2>*>/ àyàcanti thomayanti pa¤jalikà namassamànà anupari- vattantãti'? `Evaü bho Gotama. Passanti tevijjà bràhmaõà candima-suriye, a¤¤o và pi bahujano, yato ca candima- suriyà uggacchanti yattha ca ogacchanti àyàcanti thoma- yanti pa¤jalikà namassamànà anuparivattantãti.' 17. `Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? Yam\<*<3>*>/ passanti tevijjà bràhmaõà candima-suriye, a¤¤o và pi bahujano, yato candima-suriyà uggacchanti yattha ca ogacchanti àyàcanti thomayanti pa¤jalikà namassamànà anupari- vattanti -- pahonti\<*<4>*>/ candima-suriyànaü sahavyatàya mag- gaü desetuü: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasàyano niyyàniko niyyàti takkarassa candima-suriyànaü sahavya- tàyàti"?' `No h' idaü bho Gotama.' 18. `Iti kira Vàseññha yaü passanti tevijjà bràhmaõà candima-suriye, a¤¤o và pi bahujano, yato ca candima- suriyà uggacchanti yattha ca ogacchanti àyàcanti thoma- yanti pa¤jalikà namassamànà anuparivattanti -- tesam pi {na ppahonti} candima-suriyànaü sahavyatàya maggaü desetuü: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasàyano niyyà- niko niyyàti takkarassa candima-suriyànaü sahavyatà- yàti." Kim pana na\<*<5>*>/ kira tevijjehi bràhmaõehi Brahmà sakkhi-diññho, na pi kira tevijjànaü bràhmaõànaü àcariyehi Brahmà sakkhi-diññho, na pi kira tevijjànaü \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB såriye a¤e càpi bahujanà (four times). 2 Bm oggacchanti (four times). 3 Sdmt Bm sampassanti; Sc samphassanti; Bp Sum. yam. 4 Sd Bm add tevijjà bràhmanà. 5 St kiü hi pana; Scdm kiü pana; Bm iti pana na. >/ #<[page 241]># %% bràhmaõànaü àcariya-pàcariyehi Brahmà sakkhi-diññho, na pi kira tevijjànaü bràhmaõànaü yàva sattamàcariya- mahàyugehi\<*<1>*>/ Brahmà sakkhi-diññho. Ye pi kira tevijjà- naü bràhmaõànaü pubbakà isayo, mantànaü kattàro mantànaü pavattàro, yesam idaü etarahi tevijjà bràh- maõà poràõaü manta-padaü gãtaü pavuttaü samihitaü tad anugàyanti tad anubhàsanti, bhàsitam anubhàsanti vàcitam anuvàcenti -- seyyathãdaü Aññhako Vàmako Vàma- devo Vessàmitto Yamataggi Aïgiraso Bhàradvàjo Vàseññho Kassapo Bhagu -- te pi na evam àhaüsu: "Mayam etaü jànàma mayam etaü passàma yattha và Brahmà yena và Brahmà yahiü va Brahmà ti." Te vata\<*<2>*>/ tevijjà bràh- maõà evam àhaüsu: "Yaü na jànàma, yaü na passàma, tassa sahavyatàya maggaü desema: "Ayam eva uju- maggo, ayam a¤jasàyano niyyàniko niyyàti takkarassa Brahma-sahavyatàyàti."' Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? Nanu evaü sante tevijjànaü bràhmaõànaü appàñihãra- kataü bhàsitaü sampajjatãti?' `Addhà bho Gotama evaü sante tevijjànaü bràhmaõà- naü appàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti.' `Sàdhu Vàseññha. Te vata Vàseññha tevijjà bràhmaõà yaü na jànanti yaü na passanti tassa sahavyatàya maggaü desessanti: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasà- yano niyyàniko niyyàti takkarassa Brahma-sahavyatàyàti," n' etaü ñhànaü vijjati. 19. \<*<3>*>/ `Seyyathà pi Vàseññha puriso evaü vadeyya: "Ahaü\<*<4>*>/ yà imasmiü janapade janapada-kalyàõã taü icchàmi taü kàmemãti." Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yaü tvaü janapada-kalyàõiü icchasi kàmesi, jànàsi taü janapada-kalyàõiü Khattiyã và Bràh- maõã và Vessã và Suddã và?'\<*<5>*>/ Iti puññho no ti vadeyya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yaü tvaü janapada-kalyàõiü icchasi kàmesi, jànàsi taü janapada- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm sattamà àcariyà mahayugehi (and in 20, 22). 2 Bm va. 3 See ix. 35. 4 Bm adds kho. 5 BB add ti (and so after nagare và ). >/ #<[page 242]># %<242 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 19>% kalyàõiü evaü-nàmà evaü-gottà ti và, dãghà và rassà và kàëã và\<*<1>*>/ sàmà và {maïgura-cchavã} và ti, amukasmiü gàme và nigame và nagare và ti?"\<*<2>*>/ Iti puññho no ti vadeyya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa yaü tvaü na jànàsi na passasi, taü tvaü icchasi kàmesãti?" Iti puññho àmo ti vadeyya. Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? Nanu evaü sante tassa purisassa appàñihãrakataü bhà- sitaü sampajjatãti'? `Addhà kho bho Gotama evaü sante tassa purisassa appàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti.' 20. `Evam eva kho Vàseññha, na kira tevijjehi bràh- maõehi Brahmà sakkhi-diññho, na pi kira tevijjànaü bràhmaõànaü àcariyehi Brahmà sakkhi-diññho, na pi kira tevijjànaü bràhmaõànaü àcariya-pàcariyehi Brahmà sakkhi-diññho, na pi kira tevijjànaü bràhmaõànaü yàva sattamàcariya-mahàyugehi Brahmà {sakkhi-} diññho. Ye pi kira tevijjànaü bràhmaõànaü pubbakà isayo, mantànaü kattàro mantànaü pavattàro, yesam idaü etarahi tevijjà bràhmaõà poràõaü mantapadaü gãtaü pavuttaü sami- hitaü, tad anugàyanti tad anubhàsanti, bhàsitam anubhà- santi vàcitam anuvàcenti -- seyyathãdaü Aññhako Vàmako Vàmadevo Vessàmitto Yamataggi Aïgiraso Bhàradvàjo Vàseññho Kassapo Bhagu -- te pi na evam àhaüsu: "Mayam etaü jànàma mayam etaü passàma yattha và Brahmà yena và Brahmà yahiü và Brahmà ti." Te vata tevijjà bràhmaõà evam àhaüsu -- "Yaü na jànàma, yaü na passàma, tassa sahavyatàya maggaü desema: `Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasàyano niyyàniko niyyàti takkarassa Brahma-sahavyatàyàti."' Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? Nanu evaü sante tevijjànaü bràhmaõànaü appàñihãra- kataü bhàsitaü sampajjatãti?' `Addhà kho bho Gotama evaü sante tevijjànaü bràh- maõànaü appàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti.' `Sàdhu Vàseññha. Te vata Vàseññha tevijjà bràhmaõà yaü na jànanti, yaü na passanti, tassa sahavyatàya \<-------------------------------------------------------------------------- 1 BB majjhimà và kàëã và; Sd kàëi và majjhã và. 2 Sd ti và. >/ #<[page 243]># %% maggaü desessanti: "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasà- yano niyyàniko niyyàti takkarassa Brahma-sahavyatàyàti," n' etaü ñhànaü vijjati. 21. `Seyyathà pi Vàseññha puriso càtummahàpathe\<*<1>*>/ nisseõiü kareyya pàsàdassa àrohaõàya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa, yassa\<*<2>*>/ pàsàdassa {àrohaõàya} nisseõiü karosi, jànàsi taü pàsàdaü puratthimàya\<*<3>*>/ disàya, dakkhiõàya disàya, pacchimàya disàya, uttaràya disàya, ucco và nãco và majjho\<*<4>*>/ và ti?" Iti puññho no ti vadeyya. Tam enaü evaü vadeyyuü: "Ambho purisa, yaü tvaü na jànàsi na passasi, tassa tvaü\<*<5>*>/ pàsàdassa àrohaõàya nisseõiü karosãti?" Iti puññho àmo ti vadeyya. Taü kim ma¤¤asi, Vàseññha? Nanu evaü sante tassa purisassa appàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti?' `Addhà kho bho Gotama evaü sante tassa purisassa appàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti.' 22. `Evam eva kho Vàseññha, na kira tevijjehi bràh- maõehi Brahmà sakkhi-diññho, na pi kira tevijjànaü bràhmaõànaü àcariyehi Brahmà sakkhi-diññho, na pi kira tevijjànaü bràhmaõànaü àcariya-pàcariyehi Brahmà sakkhi-diññho, na pi kira tevijjànaü bràhmaõànaü yàva sattamàcariya-mahàyugehi bràhmaõehi Brahmà\<*<6>*>/ sakkhi- diññho. Ye pi kira tevijjànaü bràhmaõànaü pubbakà isayo, mantànaü kattàro mantànaü pavattàro, yesam idaü etarahi tevijjà bràhmaõà poràõaü mantapadaü gãtaü pavuttaü samihitaü tad anugàyanti tad anubhàsanti, bhàsitam anubhàsanti vàcitam anuvàcenti -- seyyathã- daü Aññhako Vàmako Vàmadevo Vessàmitto Yamataggi Aïgiraso Bhàradvàjo Vàseññho Kassapo Bhagu -- te pi na evam àhaüsu: "Mayam etaü jànàma mayam etaü passàma yattha và Brahmà yena và Brahmà yahiü và Brahmà ti." Te vata tevijjà bràhmaõà evam àhaüsu: "Yaü na jànàma, yaü na passàma, tassa sahavyatàya \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm catumahà-. 2 Bm adds tvaü (as SS do at ix. 37). 3 BB add và (and so before each disàya). 4 BB majjhimo. 5 SS taü. 6 Bm sattamà àcariyà mahayugehi Brahmà. >/ #<[page 244]># %<244 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii.22>% maggaü desema: `Ayam eva uju-maggo, ayam a¤jasà- yano niyyàniko niyyàti takkarassa Brahma-sahavyatà- yàti."' Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? Nanu evaü sante tevijjànaü bràhmaõànaü appàñihãrakataü bhàsitaü sam- pajjatãti'? `Addhà kho bho Gotama evaü sante tevijjànaü bràh- maõànaü appàñihãrakataü bhàsitaü sampajjatãti.' 23. `Sàdhu Vàseññha. Te vata Vaseññha tevijjà bràh- maõà yaü na jànanti, yaü na passanti, tassa sahavyatàya maggaü desessanti:\<*<1>*>/ "Ayam eva uju-maggo, ayam a¤ja- sàyano niyyàniko niyyàti takkarassa Brahma-sahavyatà- yàti," n' etaü ñhànam vijjati. 24. `Seyyathà pi Vàseññha ayam Aciravatã nadã pårà\<*<2>*>/ udakassa samatittikà\<*<3>*>/ kàkapeyyà atha puriso àgaccheyya pàratthiko [pàra-gavesã\<*<4>*>/] pàra-gàmã pàran taritu-kàmo. So orima\<*<5>*>/-tãre ñhito pàrimaü tãraü avheyya: "Ehi pàrà pàraü, ehi pàrà pàran ti." Taü kim ma¤¤asi Vaseññha? Api nu tassa purisassa avhàyana-hetu\<*<6>*>/ và àyàcana-hetu và patthana-hetu và abhinandana-hetu và Aciravatiyà nadiyà pàriman tãraü oriman tãraü àgaccheyyàti?' `No h' idaü bho Gotama.' 25. `Evam eva kho Vàseññha tevijjà bràhmaõà ye dhammà bràhmaõa-karaõà\<*<7>*>/ te dhamme pahàya vattamànà, ye dhammà abràhmaõakaraõà te dhamme samàdàya vat- tamànà, evam àhaüsu: "Indam avhayàma, Somam avhayàma, Varuõam avhayàma, Isànam avhayàma, Pajà- patim avhayàma, Brahmam avhayàma, Mahiddhim\<*<8>*>/ avha- yàma, Yamam avhayàmàti." Te vata Vàseññha tevijjà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 All MSS. desissanti. 2 SS purà (and in 26). 3 Bm samatitthikà (and in 26, 29). See Rh. D's. note in `Buddhist Suttas,' p. 178. 4 Scmt omit and Bm inserts after pàra-gàmi (and so also in 26). 5 Bm orime (and in 26). 6 Smt avhàna (see 25 and D. i. 26). 7 Bm kàraõà, four times in this , and again in 28, (and so Sm here corrected to karaõà). 8 SS omit Mahiddhiü and Yamaü. >/ #<[page 245]># %% bràhmaõà ye dhammà bràhmaõa-karaõà te dhamme pahàya vattamànà, ye dhammà abràhmaõakaraõà te dhamme samàdàya vattamànà, avhàyana\<*<1>*>/-hetu và àyàcana-hetu và patthana-hetu và abhinandana-hetu và kàyassa bhedà param maraõà {Brahmànaü} sahavyåpagà bhavissantãti -- n' etaü ñhànaü vijjati. 26. `Seyyathà pi Vàseññha ayam Aciravatã nadã pårà udakassa samatittikà kàkapeyyà atha puriso àgaccheyya pàratthiko [pàra-gavesã] pàra-gàmã pàran taritu-kàmo. So orima-tãre daëhàya anduyà pacchà-bàhaü gàëha-bandhanaü baddho. Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? Api nu so puriso\<*<2>*>/ Aciravatiyà nadiyà orima\<*<3>*>/-tãrà pàriman tãraü gacchey- yàti?'\<*<4>*>/ `No h' idaü bho Gotama.' 27. `Evam eva kho Vàseññha pa¤c' ime kàma-guõà ariyassa vinaye andåti pi vuccanti, bandhanan ti pi vuccanti.\<*<5>*>/ Katame pa¤ca? Cakkhu-vi¤¤eyyà råpà iññhà kantà manàpà piya-råpà kàmåpasaühità rajanãyà,\<*<6>*>/ sota- vi¤¤eyyà saddà . . . pe . . . ghàna-vi¤¤eyyà gandhà . . . jivhà-vi¤¤eyyà rasà . . . kàya-vi¤¤eyyà poññhabbà iññhà kantà manàpà piya-råpà kàmåpasaühità rajanãyà. Ime kho Vàseññha pa¤ca kàma-guõà ariyassa vinaye andåti pi vuccanti, bandhanan ti pi vuccanti. Ime kho Vàseññha pa¤ca kàma-guõe tevijjà bràhmaõà gathità mucchità ajjhàpannà anàdãnava-dassàvã\<*<7>*>/ anissaraõa-pa¤¤à pari- bhu¤janti. 28. `Te vata Vàseññha tevijjà bràhmaõà ye dhammà bràhmaõa-karaõà te dhammà pahàya vattamànà,\<*<8>*>/ ye \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS avhayàna. 2 Scdt omit puriso, but Sdt have it in 29. 3 Bm orimà, (and so in 29). 4 Scdt àgaccheyyàti. 5 Sc andhåti vuccanti bandhanan ti; Sd andhåti pi vuccati bandhanan ti pi vuccanti; Sm andåti pavuccati bandhanan ti; St andhåti pi vuccati bandhanan ti pi vuccati; Bp addhu (always). 6 Scd rajanãyyà; Bm rajaniyà (and below). 7 Bm (twice) ajjhopannà anàdinava-dassàvino. 8 SS pavattamànà. >/ #<[page 246]># %<246 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii.28>% dhammà abràhmaõakaraõà te dhamme samàdàya vat- tamànà, pa¤ca kàma-guõe gathità mucchità ajjhàpannà anàdãnava-dassàvã anissaraõa-pa¤¤à paribhu¤jantà kàma- anubandhana-baddhà\<*<1>*>/ kàyassa bhedà param maraõà {Brah- mànaü} sahavyåpagà bhavissantãti -- n' etaü ñhànaü vij- jati.\<*<2>*>/ 29. `Seyyathà pi Vàseññha ayaü Aciravatã nadã pårà udakassa samatittikà kàkapeyyà atha puriso àgaccheyya pàratthiko [pàra-gavesã] pàra-gàmã pàriman taritu-kàmo. So orime tãre sasãsaü pàrupitvà\<*<3>*>/ nipajjeyya.\<*<4>*>/ Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? Api nu so puriso Aciravatiyà nadiyà orima-tãrà pàrimaü tãraü gaccheyyàti'? `No h' idaü bho Gotama.' 30. `Evam eva kho Vàseññha pa¤c' ime nãvaraõà ariyassa vinaye àvaraõà ti pi vuccanti, nãvaraõà ti pi vuccanti, onahà ti pi vuccanti, pariyonahà\<*<5>*>/ ti pi vuccanti. Katame pa¤ca? Kàmacchanda\<*<6>*>/-nãvaraõaü vyàpàda-nãvaraõaü thãna-mid- dha-nãvaraõaü uddhacca-kukkucca-nãvaraõaü vicikicchà- {nãvaraõaü}. Ime kho Vàseññha pa¤ca nãvaraõà ariyassa vinaye àvaraõà ti pi vuccanti, nãvaraõà ti pi vuccanti, onahà ti pi vuccanti, pariyonahà ti pi vuccanti. Imehi kho Vàseññha pa¤ca\<*<7>*>/ nãvaraõehi tevijjà bràhmaõà àvañà nivutà ophutà\<*<8>*>/ pariyonaddhà. Te vata Vàseññha tevijjà bràhmaõà ye dhammà {bràhmaõa}-karaõà te dhamme pahàya vatta- mànà, ye dhammà abràhmaõakaraõà te dhamme samà- dàya vattamànà, pa¤ca nãvaraõehi àvañà nivutà ophutà pariyonaddhà kàyassa bhedà param maraõà Brah- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bp addhu-bandha-baddhà. 2 SS vijjatãti. 3 Scdt paråpitvà; Bp pàrumpitvà. 4 Bm nippajjeyya. 5 Bm onàpànà . . . pariyonàpànà (twice); Bp onàhà . . . pariyonàhà (twice). 6 Smt kàma-chanda. 7 Bm pa¤cahi (twice, and so Sum. p. 59). 8 Bm twice àvuñà nivuñà ophuñà; Bp twice àvuñà nivutà opuñà; SS twice àvañà nivutà; Scdm here osatà, below ophutà; St here osaputà, below osaphutà. (Mil. 161 àvaño nivuto ovuto. SS at Sum. p. 59 àvutà nivutà oputà). >/ #<[page 247]># %% mànaü sahavyåpagà bhavissantãti -- n' etaü ñhànaü vijjati. 31. `Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? Ki¤ci\<*<1>*>/ te sutaü bràhmaõànaü vuddhànaü mahallakànaü àcariya-pàcariy- ànaü bhàsamànànaü? Sapariggaho và Brahmà aparig- gaho và ti?' `Apariggaho bho Gotama.' `Savera-citto và avera-citto và ti?' `Avera-citto bho Gotama.' `Savyàpajjha\<*<2>*>/-citto và avyàpajjha-citto và ti?' `Avyàpajjha-citto bho Gotama.' `Saükiliññha-citto và asaükiliññha-citto và ti?' `Asaükiliññha-citto bho Gotama.' `Vasavattã\<*<3>*>/ và avasavattã và ti?' `Vasavattã bho Gotama.' 32. Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? Sapariggahà và tevijjà bràhmaõà apariggahà và ti?' `Sapariggahà bho Gotama.' `Savera-città và avera-città và ti?' `Savera-città bho Gotama.' `Savyàpajjha-città và avyàpajjha-città và ti?' `Savyàpajjha-città bho Gotama.' `Saükiliññha-città và asaükiliññha-città và ti?' `Saükiliññha-città bho Gotama.' `Vasavattã và avasavattã và ti?' `Avasavattã bho Gotama.' 33. `Iti kira Vaseññha sapariggahà tevijjà {brahmaõà}, apariggaho Brahmà. Api nu kho sapariggahànaü tevij- jànaü bràhmaõànaü apariggahena Bràhmunà saddhiü saüsandati sametãti'? `No h' idaü bho Gotama.' 34. `Sàdhu Vàseññha. Te vata Vàseññha sapariggahà tevijjà bràhmaõà kàyassa bhedà param maraõà aparig- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sd Bm kin ti. 2 Sc -pajja; Bm sabyàpajja-, abyàpajja-, (and again 32, 44, 46). 3 Sm Bm vasavatti (six times). >/ #<[page 248]># %<248 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 34>% gahassa Brahmuno sahavyåpagà bhavissantãti -- n' etaü ñhànaü vijjatãti. 35. `Iti kira Vàseññha savera-città tevijjà bràhmaõà, avera-citto Brahmà . . . pe . . . savyàpajjha-città tevijjà bràhmaõà, avyàpajjha-citto Brahmà . . . pe . . . saü- kiliññha-città tevijjà bràhmaõà, asaükiliññha-citto Brahmà . . . pe . . . avasavattã tevijjà bràhmaõà, vasavattã Brah- mà. Api nu kho avasavattãnaü tevijjànaü bràhmaõànaü vasavattinà Brahmunà saddhiü saüsandati sametãti'? `No h' idaü bho Gotama.' 36. `Sàdhu Vàseññha. Te vata Vàseññha avasavattã tevijjà bràhmaõà kàyassa bhedà param maraõà vasavattissa\<*<1>*>/ Brahmuno sahavyåpagà bhavissantãti -- n' etaü ñhànaü vijjati. Idha kho pana\<*<2>*>/ Vàseññha tevijjà bràhmaõà àsãditvà\<*<3>*>/ saüsãdanti saüsãditvà\<*<4>*>/ visàdaü va pàpuõanti\<*<5>*>/ {sukha}- taraü\<*<6>*>/ ma¤¤e pataranti. Tasmà idaü tevijjànaü bràhma- õànaü tevijjà-ãriõan ti pi vuccati, tevijjà-vipinan ti pi vuccati, tevijjà-vyasanan ti pi vuccatãti.'\<*<7>*>/ 37. Evaü vutte Vàseññho màõavo Bhagavantam etad avoca: `Sutaü m' etaü\<*<8>*>/ bho Gotama: "Samaõo Gotamo Brahmànaü sahavyatàya maggaü jànàtãti."' `Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? âsanne ito Manasàka- ñaü, na yito\<*<9>*>/ dåre Manasàkañan ti?' `Evaü bho Gotama àsanne ito Manasàkañaü, na yito dåre Manasàkañan ti.' `Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? Idh' assa puriso Manasà- kañe jàto vaddho.\<*<10>*>/ Tam enaü Manasàkañato tàvad eva \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS Vasavatti- (as Bm at xi. 79). 2 Bm adds te. 3 BB àdisitvà. 4 SS sasãdanti sasãditvà. 5 Bm visàraü pàpuõanti; Bp visattaü và pàpuõanti. 6 BB sukkha-taraõaü. 7 All seven MSS. tevijjà-, and vuccanti, three times; SS itinan; Bm irinan; Bp iriõaü; Sc vijinan; Bm vivadan; Bp vivanaü. 8 Bm sutam etaü (and so in 39). Bp = SS. 9 BB na ito twice. 10 Bm jàta-saüvaddho; Bp jàta-saüvañeddho. >/ #<[page 249]># %% avassañaü\<*<1>*>/ Manasàkañassa maggaü puccheyyuü.\<*<2>*>/ Siyà nu kho Vàseññha tassa purisassa Manasàkañe jàta-vad- dhassa\<*<3>*>/ Manasàkañassa maggaü puññhassa dandhàyitattaü và vitthàyitattaü và ti?' `No h' idaü bho Gotama. Taü kissa hetu? Asu hi bho Gotama puriso Manasàkañe jàto vaddho,\<*<4>*>/ tassa sabbàn' eva Manasàkañassa maggàni suviditànãti.' 38. `Siyà kho Vàseññha tassa purisassa Manasàkañe jàta-vaddhassa\<*<5>*>/ Manasàkañassa maggaü puññhassa dan- dhàyitattaü và vitthàyitattaü và, no tveva Tathàgatassa Brahma-loke và Brahmaloka-gàminiyà và pañipadàya puñ- ñhassa dandhàyitattaü và vitthàyitattaü và. Brahmànaü p' ahaü\<*<6>*>/ Vàseññha pajànàmi Brahma-loka¤ ca Brahmaloka- gàmini¤ ca pañipadaü, yathà pañipanno ca Brahma-lokaü uppanno\<*<7>*>/ ta¤ ca pajànàmãti.' 39. Evaü vutte Vàseññho màõavo Bhagavantaü etad avoca: `Sutaü m' etaü bho Gotama: "Samaõo Gotamo Brahmànaü sahavyatàya maggaü desetãti." Sàdhu no bhavaü Gotamo Brahmànaü sahavyatàya maggaü de- setu, ullumpatu bhavaü Gotamo {Bràhmaõiü} pajan ti.' `Tena hi Vàseññha suõàhi, sàdhukaü manasikarohi, bhàsissàmãti.' `Evam bho' ti kho Vàseññho màõavo Bhagavato paccas- sosi. Bhagavà etad avoca: 40. `Idha Vàseññha Tathàgato loke uppajjati arahaü sammà-sambuddho\<*<8>*>/ vijjà-caraõa-sampanno sugato loka- \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS avassaü. 2 Scm puccheyya; St puccheyyà. 3 BB jàta-saüvaddhassa. 4 Bm jàta-saüvaddho; Bp jàvata-saüvaddho. 5 BB saüvaddhassa. 6 BB Brahmàna¤ càhaü'. 7 Bm pañipanno . . . upapanno. 8 BB || pa || Yathà Sàma¤¤a-phalaü evaü vitthàretabbaü || pa || evaü kho Vàseñha bhikkhu sãla-sampanno hoti || pa || Tass' ime pa¤ca nãvaraõe pahãne attani samanupassato pàmujjaü jàyati, pamuditassa piti (sic) jàyati, pitimanassa kàyo passambhati, passaddha-kàyo sukhaü ve deti, sukhino cittaü samàdhiyati. So mettà, etc. ( 76). >/ #<[page 250]># %<250 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 40>% vidå anuttaro purisa-damma-sàrathi satthà deva-manus- sànaü buddho bhagavà. So imaü lokaü sadevakaü samàrakaü sabrahmakaü sassamaõa-bràhmaõiü pajaü {sadeva-manussaü} sayaü abhi¤¤à sacchikatvà pavedeti. So dhammaü deseti àdi-kalyàõaü majjhe kalyàõaü pari- yosàne kalyàõaü sàtthaü savya¤janaü, kevala-paripuõ- õaü parisuddhaü brahmacariyaü pakàseti. 41. `Taü dhammaü suõàti {gahapati} và gahapati-putto và a¤¤atarasmiü và kule paccàjàto. So taü dhammaü sutvà Tathàgate saddhaü pañilabhati. So tena saddhà-pañilàbhena samannàgato iti pañisa¤cikkhati: "Sambàdho gharàvàso rajàpatho,"\<*<1>*>/abbhokàso pabbajjà. Na\<*<2>*>/ sukaraü agàraü ajjhà- vasatà ekanta-{paripuõõaü} ekanta-parisuddhaü saïkha- likhitaü brahmacariyaü carituü. Yan nånàhaü kesa- massuü ohàretvà kàsàyàni vatthàni acchàdetvà agàrasmà anagàriyaü pabbajeyyan ti." So aparena samayena appaü và bhoga-kkhandhaü pahàya mahantaü và bho- gakkhandham pahàya, appaü và ¤àti-parivaññaü pahàya mahantaü và ¤àti-parivaññaü pahàya, kesamassuü ohàretvà kasàyàni vatthàni acchàdetvà agàrasmà anagàri- yaü pabbajati. 42. `So\<*<3>*>/ evaü pabbajito samàno Pàtimokkha-saüvara- saüvuto viharati àcàra-gocara-sampanno aõumattesu vajjesu bhaya-dassàvã samàdàya sikkhati sikkhà-padesu kàyakamma-{vacã-kammena} samannàgato kusalena pari- suddhàjãvo sãla-sampanno indriyesu gutta-dvàro sati-sam- paja¤¤ena samannàgato santuññho. 43. `Katha¤ ca Vàseññha bhikkhu sãla-sampanno hoti? `Idha Vàseññha bhikkhu pàõàtipàtaü pahàya pàõàtipàtà pañivirato hoti . . . pe\<*<4>*>/ . . . sukhino cittaü samàdhiyati . . . pe\<*<5>*>/ . . . 76. `So\<*<6>*>/ mettà-sahagatena cetasà ekaü disaü pharitvà \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Sct ràja-; Sd rajo-; Sm ràjà-. 2 So Sdm; BB Sct omit (D. ii. 41 na idaü). 3 Omitted at D. ii. 42. 4 D. ii. 43-75, all of which SS give in full. 5 Bm omits. SS must mean D. ii. 75-98. 6 SS omit. >/ #<[page 251]># %% viharati, tathà dutiyaü, tathà tatiyaü, tathà catutthaü. Iti uddham adho tiriyaü sabbadhi sabbattatàya sabbàvan- taü lokaü mettà-sahagatena cetasà vipulena mahaggatena appamàõena {averena} avyàpajjhena pharitvà viharati. 77. `Seyyathà pi Vàseññha balavà saïkha-dhamo\<*<1>*>/ appa- kasiren' eva catuddisà vi¤¤àpeyya,\<*<2>*>/evaü bhàvitàya kho Vàseññha\<*<2>*>/ mettàya ceto-vimuttiyà yaü\<*<3>*>/ pamàõa-kataü kammaü na taü tatràvasissati na taü tatràvatiññhati. Ayam pi kho Vàseññha {Brahmànaü} sahavyatàya maggo. 78. `Puna ca paraü Vàseññha bhikkhu karuõà-sahaga- tena cetasà . . . pe . . . mudità-sahagatena cetasà . . . pe . . . upekhà-sahagatena cetasà ekaü disaü pharitvà viharati, tathà dutiyaü, tathà tatiyaü, tathà catutthaü. Iti uddham adho tiriyaü sabbadhi sabbattatàya sabbàvan- taü lokaü upekhà-sahagatena cetasà vipulena mahagga- tena appamàõena averena avyàpajjhena pharitvà viharati. 79. `Seyyathà pi Vàseññha balavà saïkha-dhamo appa- kasiren' eva catuddisà vi¤¤àpeyya, evaü bhàvitàya kho Vàseññha upekhàya ceto-vimuttiyà yaü pamàõa-kataü kammaü na taü tatràvasissati na taü tatràvatiññhati. Ayam pi kho Vàseññha Brahmànaü sahavyatàya maggo. 80. `Taü kim ma¤¤asi Vàseññha? Evaü-vihàrã bhik- khu sapariggaho và apariggaho và ti?' `Apariggaho bho Gotama.' `Savera-citto và avera-citto và ti?' `Avera-citto bho Gotama.' `Savyàpajjha-citto và avyàpajjha-citto và ti?' `Avyàpajjha-citto bho Gotama.' `Saükiliññha-citto và asaükiliññha-citto và ti?' `Asaükiliññha-citto bho Gotama.' `Vasavattã và avasavattã và ti?' `Vasavattã bho Gotama.' \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Scmt Bp dhammo. 2-2 BB evam eva kho Vàseññha evaü bhàvitàya (and in 79). 3 Sc omits; Sdt ya; Sm ya erased (in 79 Sc omits; Sdmt yaü). >/ #<[page 252]># %<252 TEVIJJA SUTTA. [D. xiii. 81>% 81. `Iti kira Vàseññha apariggaho bhikkhu, apariggaho Brahmà. Api nu kho apariggahassa bhikkhuno aparigga- hena Brahmunà saddhiü saüsandati sametãti?' `Evaü bho Gotama.' `Sàdhu Vàseññha. So vata Vàseññha apariggaho bhik- khu kàyassa bhedà param maraõà apariggahassa {Brah- muno} sahavyåpago bhavissatãti -- ñhànam etaü vijjati. `Iti kira Vàseññha avera-citto bhikkhu, avera-citto Brahmà . . . pe . . . avyàpajjha-citto bhikkhu, avyà- pajjha-citto Brahmà . . . pe . . . asaükiliññha-citto bhikkhu, asaükiliññha-citto Brahmà; vasavattã bhikkhu, vasavattã Brahmà. Api nu kho vasavattissa bhikkhuno vasa- vattinà Brahmunà saddhiü saüsandati sametãti?' `Evaü bho Gotama.' `Sàdhu Vàseññha. So vata Vàseññha vasavattã bhikkhu kàyassa bhedà param maraõà vasavattissa Brahmuno sahavyåpago {bhavissatãti} -- ñhànam etaü vijjatãti.' 82. Evaü vutte Vàseññha-Bhàradvàjà màõavà Bhaga- vantaü etad avocuü:\<*<1>*>/ `Abhikkantaü bho Gotama, abhikkantaü bho Gotama. Seyyathà pi bho Gotama nikkujjitaü và ukkujjeyya, pañic- channaü và vivareyya, måëhassa và maggaü àcikkheyya, andha-kàre và tela-pajjotaü dhàreyya: cakkhumanto råpàni dakkhintãti -- evam eva bhotà\<*<2>*>/ Gotamena aneka- pariyàyena dhammo pakàsito. Ete mayaü bhavantaü\<*<3>*>/ Gotamaü saraõaü gacchàma\<*<4>*>/ dhamma¤ ca bhikkhu- saügha¤ ca. Upàsake\<*<5>*>/ no bhavaü Gotamo dhàretu ajja- tagge pàõupetam\<*<6>*>/ saraõaü\<*<7>*>/ gate'\<*<8>*>/ ti. TEVIJJA-SUTTANTAý.\<*<9>*>/ SãLAKKHANDHA-VAGGO.\<*<10>*>/ \<-------------------------------------------------------------------------- 1 SS Vàseññho Bhàradvàjo màõavo; Bp etad avoca. 2 Scdm bho. 3 Scd bhagavantaü; St bhavaü. 4 Scm gacchàmi. 5 Scdm upàsakaü. 6 Bm pàõupete. 7 Sdt saraõà-. 8 Scm gato. 9 Bm Tevijja-Suttaü Niññhitaü Terasamaü. 10 Sdmt omit; Bm adds Niññhito. >/ #<[page 253]># %% \<*<1>*>/ Brahma-Sàma¤¤a-Ambaññha-Soõa-Kuña-Mahà\<*<2>*>/-Jàlà\<*<3>*>/ Sãha-Poññha-Subha-Kevaddha\<*<4>*>/-Lohicca-Tevijja-terasà-ti. \<-------------------------------------------------------------------------- 1 Bm Brahmajàla¤ ca Sàma¤¤aü Ambaññhaü Soõadaõóakaü Kuñadanta¤ ca Mahàli || Jàliyaü Sãhanàdakaü Phoññhapàdo tathà Subhamàõavo Kevaóóho pi ca Lohicco Tevijjo ceti idha suttàni terasà ti. (MS. terasàni). 2 Sd Mahàlã. 3 Sd Jà. 4 Sd Kevaññha.>/