Bhagavadgita with the commentary ascribed to Samkara (Adhyayas 1-17) Input by ... (Gaudiya Grantha Mandira) ___________________________________________________________________ THIS TEXT FILE IS FOR REFERENCE PURPOSES ONLY! COPYRIGHT AND TERMS OF USAGE AS FOR SOURCE FILE. Text converted to Classical Sanskrit Extended (CSX) encoding: description character =ASCII long a à 224 long A â 226 long i ã 227 long I ä 228 long u å 229 long U æ 230 vocalic r ç 231 vocalic R è 232 long vocalic r é 233 vocalic l ë 235 long vocalic l í 237 velar n ï 239 velar N ð 240 palatal n ¤ 164 palatal N ¥ 165 retroflex t ñ 241 retroflex T ò 242 retroflex d ó 243 retroflex D ô 244 retroflex n õ 245 retroflex N ö 246 palatal s ÷ 247 palatal S ø 248 retroflex s ù 249 retroflex S ú 250 anusvara ü 252 capital anusvara ý 253 visarga þ 254 long e ¹ 185 long o º 186 l underbar × 215 r underbar Ÿ 159 n underbar ­ 173 k underbar É 201 t underbar  194 Other characters of the CSX encoding table are not included. Unless indicated otherwise, accents have been dropped in order to facilitate word search. For a comprehensive list of CSX and other GRETIL encodings and formats see: www.sub.uni-goettingen.de/ebene_1/fiindolo/gretil/gretdiac.pdf and www.sub.uni-goettingen.de/ebene_1/fiindolo/gretil/gretdias.pdf ___________________________________________________________________ BhG 1 atha arjuna-viùàda-yogo nàma prathamo 'dhyàyaþ | ============================== bhagavat-÷aïkaràcàrya-kçta-bhàùyam upodghàñaþ oü nàràyaõaþ paro 'vyaktàd aõóam avyakta-sambhavam | aõóasyàntas tv ime lokàþ sapta-dvãpà ca medinã || sa bhagavàn sçùñvedaü jagat | tasya ca sthitiü cikãrùuþ marãóyàdãn agre sçùñvà prajàpatãn pravçtti-lakùaõaü dharmaü gràhayàmàsa vedoktam | tato 'nyàn ca sanaka-sanandanàdãn utpàdya nivçtti-lakùaõaü dharmaü j¤àna-vairàgya-lakùaõaü gràhayàmàsa | dvividho hi vedokto dharmaþ pravçtti-lakùaõo nivçtti-lakùaõa÷ ca | jagataþ sthiti-kàraõam | pràõinàü sàkùàd abhyudaya-niþ÷reyasa-hetur yaþ sa dharmo bràhmaõàdyair varõibhir à÷ramibhi÷ ca ÷reyo 'rthibhir anuùñhãyamànaþ | dãrgheõa kàlena anuùñhàtéõàü kàmodbhavàd dhãyamàna-viveka-j¤àna-hetukena adharmeõa abhibhåyamàne dharme, pravardhamàne ca adharme, jagataþ sthitiü paripipàlayiùuþ sa àdi-kartà nàràyaõàkhyo viùõur bhaumasya brahmaõo bràhmaõatvasya càbhirakùaõàrthaü devakyàü vasudevàd aü÷ena kçùõaþ kila sambabhåva | bràhmaõatvasya hi rakùaõena rakùitaþ syàd vaidiko dharmaþ tad-adhãnatvàd varõà÷rama-bhedànàm | sa ca bhagavàn j¤ànai÷varya-÷akti-bala-vãrya-tejobhiþ sadà sampannas triguõàtmikàü vaiùõavãü svàü màyàü måla-prakçtiü va÷ãkçtya, ajo 'vyayo bhåtànàm ã÷varo nitya-÷uddha-buddha-mukta-svabhàvo 'pi san, sva-màyayà dehavàn iva jàta iva ca lokànugrahaü kurvan lakùyate | sva-prayojanàbhàve 'pi bhåtànujighçkùayà vaidikaü hi dharma-dvayam arjunàya ÷oka-moha-mahodadhau nimagnàya upadide÷a guõàdhikair hi gçhãto 'nuùñhãyamàna÷ ca dharmaþ pracayaü gamiùyatãti | taü dharmaü bhagavatà yathopadiùñaü veda-vyàsaþ sarvaj¤o bhagavàn gãtàkhyaiþ saptabhiþ ÷loka-÷atair upanibabandha | tad idaü gãtà-÷àstraü samasta-vedàrtha-sàra-saïgraha-bhåtaü durvij¤ayàrthaü tad-arthàviùkaraõàya anekair vivçta-pada-padàrtha-vàkya-vàkyàrtha-nyàyam api atyanta-viruddhànekàrthatvena laukikair gçhyamàõam upalabhyàhaü vivekato 'rtha-nirdhàraõàrthaü saükùepato vivaraõaü kariùyàmi | tasya asya gãtà-÷àstrasya saükùepataþ prayojanaü paraü niþ÷reyasaü sa-hetukasya saüsàrasya atyantoparama-lakùaõam | tac ca sarva-karma-sannyàsa-pårvakàd àtma-j¤àna-niùñhà-råpàd dharmàd bhavati | tathà imam eva gãtàrtha-dharmam uddi÷ya bhagavataivoktam | sa hi dharmaþ suparyàpto brahmaõaþ pada-vedane [Mbh 14.16.12] ity anugãtàsu | tatraiva coktaü - naiva dharmã na càdharmã na caiva hi ÷ubhà÷ubhã [Mbh 14.19.7], yaþ syàd ekàyane lãnas tåùõãü kiücid acintayan [Mbh 14.19.1], j¤ànaü saünyàsa-lakùaõam [Mbh 14.43.26] iti ca | ihàpi cànte uktam arjunàya - sarva-dharmàn parityajya màm ekaü ÷araõaü vraja [Gãtà 18.66] iti | abhyudayàrtho 'pi yaþ pravçtti-lakùaõo dharmo varõàn à÷ramàü÷ coddi÷ya vihitaþ sa devàdi-sthàna-pràpti-hetur api san, ã÷varàrpaõa-buddhyànuùñhãyamànaþ sattva-÷uddhaye bhavati phalàbhisandhi-varjitaþ | ÷uddha-sattvasya ca j¤àna-niùñhàyogyatà-pràpti-dvàreõa j¤ànotpatti-hetutvena ca niþ÷reyasa-hetutvam api pratipadyate | tathà cemam evàrtham abhisandhàya vakùyati brahmaõy àdhàya karmàõi [Gãtà 5.10], yoginaþ karma kurvanti saïgaü tyaktvàtma-÷uddhaye [Gãtà 5.11] iti | imaü dviprakàraü dharmaü niþ÷reyasa-prayojanam | paramàrtha-tattvaü ca vàsudevàkhyaü para-brahmàbhidheya-bhåtaü vi÷eùataþ abhivya¤jayad vi÷iùña-prayojana-sambandhàbhidheyavad gãtà-÷àstram | yatas tad-artha-vij¤ànena samasta-puruùàrtha-siddhiþ | ataþ tad-vivaraõe yatnaþ kriyate mayà || BhG 1 dharma-kùetre kuru-kùetre samavetà yuyutsavaþ | màmakàþ pàõóavà÷ caiva kim akurvata saüjaya ||BhG_1.1|| saüjaya uvàca dçùñvà tu pàõóavànãkaü vyåóhaü duryodhanas tadà | àcàryam upasaügamya ràjà vacanam abravãt ||BhG_1.2|| pa÷yaitàü pàõóu-putràõàm àcàrya mahatãü camåm | vyåóhàü drupada-putreõa tava ÷iùyeõa dhãmatà ||BhG_1.3|| atra ÷årà maheùvàsà bhãmàrjuna-samà yudhi | yuyudhàno viràña÷ ca drupada÷ ca mahàrathaþ ||BhG_1.4|| dhçùñaketu÷ cekitànaþ kà÷iràja÷ ca vãryavàn | purujit kuntibhoja÷ ca ÷aibya÷ ca nara-puügavaþ ||BhG_1.5|| yudhàmanyu÷ ca vikrànta uttamaujà÷ ca vãryavàn | saubhadro draupadeyà÷ ca sarva eva mahà-rathàþ ||BhG_1.6|| asmàkaü tu vi÷iùñà ye tàn nibodha dvijottama | nàyakà mama sainyasya saüj¤àrthaü tàn bravãmi te ||BhG_1.7|| bhavàn bhãùma÷ ca karõa÷ ca kçpa÷ ca samitiüjayaþ | a÷vatthàmà vikarõa÷ ca saumadattir jayadrathaþ ||BhG_1.8|| anye ca bahavaþ ÷årà mad-arthe tyakta-jãvitàþ | nànà-÷astra-praharaõàþ sarve yuddha-vi÷àradàþ ||BhG_1.9|| aparyàptaü tad asmàkaü balaü bhãùmàbhirakùitam | paryàptaü tv idam eteùàü balaü bhãmàbhirakùitam ||BhG_1.10|| ayaneùu ca sarveùu yathà-bhàgam avasthitàþ | bhãùmam evàbhirakùantu bhavantaþ sarva eva hi ||BhG_1.11|| tasya saüjanayan harùaü kuru-vçddhaþ pitàmahaþ | siüha-nàdaü vinadyoccaiþ ÷aïkhaü dadhmau pratàpavàn ||BhG_1.12|| tataþ ÷aïkhà÷ ca bherya÷ ca paõavànaka-gomukhàþ | sahasaivàbhyahanyanta sa ÷abdas tumulo 'bhavat ||BhG_1.13|| tataþ ÷vetair hayair yukte mahati syandane sthitau | màdhavaþ pàõóava÷ caiva divyau ÷aïkhau pradadhmatuþ ||BhG_1.14|| pà¤cajanyaü hçùãke÷o devadattaü dhanaüjayaþ | pauõóraü dadhmau mahà-÷aïkhaü bhãma-karmà vçkodaraþ ||BhG_1.15|| ananta-vijayaü ràjà kuntã-putro yudhiùñhiraþ | nakulaþ sahadeva÷ ca sughoùa-maõipuùpakau ||BhG_1.16|| kà÷ya÷ ca parameùvàsaþ ÷ikhaõóã ca mahà-rathaþ | dhçùñadyumno viràña÷ ca sàtyaki÷ càparàjitaþ ||BhG_1.17|| drupado draupadeyà÷ ca sarva÷aþ pçthivã-pate | saubhadra÷ ca mahàbàhuþ ÷aïkhàn dadhmuþ pçthak pçthak ||BhG_1.18|| sa ghoùo dhàrtaràùñràõàü hçdayàni vyadàrayat | nabha÷ ca pçthivãü caiva tumulo vyanunàdayan ||BhG_1.19|| atha vyavasthitàn dçùñvà dhàrtaràùñràn kapi-dhvajaþ | pravçtte ÷astra-saüpàte dhanur udyamya pàõóavaþ ||BhG_1.20|| hçùãke÷aü tadà vàkyam idam àha mahã-pate | senayor ubhayor madhye rathaü sthàpaya me 'cyuta ||BhG_1.21|| yàvad etàn nirãkùe 'haü yoddhu-kàmàn avasthitàn | kair mayà saha yoddhavyam asmin raõa-samudyame ||BhG_1.22|| yotsyamànàn avekùe 'haü ya ete 'tra samàgatàþ | dhàrtaràùñrasya durbuddher yuddhe priya-cikãrùavaþ ||BhG_1.23|| evam ukto hçùãke÷o guóàke÷ena bhàrata | senayor ubhayor madhye sthàpayitvà rathottamam ||BhG_1.24|| bhãùma-droõa-pramukhataþ sarveùàü ca mahãkùitàm | uvàca pàrtha pa÷yaitàn samavetàn kurån iti ||BhG_1.25|| tatràpa÷yat sthitàn pàrthaþ pitén atha pitàmahàn | àcàryàn màtulàn bhràtén putràn pautràn sakhãüs tathà ||BhG_1.26|| ÷va÷uràn suhçda÷ caiva senayor ubhayor api | tàn samãkùya sa kaunteyaþ sarvàn bandhån avasthitàn ||BhG_1.27|| kçpayà parayàviùño viùãdann idam abravãt | dçùñvemaü svajanaü kçùõa yuyutsuü samupasthitam ||BhG_1.28|| sãdanti mama gàtràõi mukhaü ca pari÷uùyati | vepathu÷ ca ÷arãre me romaharùa÷ ca jàyate ||BhG_1.29|| gàõóãvaü sraüsate hastàt tvak caiva paridahyate | na ca ÷aknomy avasthàtuü bhramatãva ca me manaþ ||BhG_1.30|| nimittàni ca pa÷yàmi viparãtàni ke÷ava | na ca ÷reyo 'nupa÷yàmi hatvà svajanam àhave ||BhG_1.31|| na kàïkùe vijayaü kçùõa na ca ràjyaü sukhàni ca | kiü no ràjyena govinda kiü bhogair jãvitena và ||BhG_1.32|| yeùàm arthe kàïkùitaü no ràjyaü bhogàþ sukhàni ca | ta ime 'vasthità yuddhe pràõàüs tyaktvà dhanàni ca ||BhG_1.33|| àcàryàþ pitaraþ putràs tathaiva ca pitàmahàþ | màtulàþ ÷va÷uràþ pautràþ ÷yàlàþ saübandhinas tathà ||BhG_1.34|| etàn na hantum icchàmi ghnato 'pi madhusådana | api trailokya-ràjyasya hetoþ kiü nu mahã-kçte ||BhG_1.35|| nihatya dhàrtaràùñràn naþ kà prãtiþ syàj janàrdana | pàpam evà÷rayed asmàn hatvaitàn àtatàyinaþ ||BhG_1.36|| tasmàn nàrhà vayaü hantuü dhàrtaràùñràn sva-bàndhavàn | svajanaü hi kathaü hatvà sukhinaþ syàma màdhava ||BhG_1.37|| yady apy ete na pa÷yanti lobhopahata-cetasaþ | kula-kùaya-kçtaü doùaü mitra-drohe ca pàtakam ||BhG_1.38|| kathaü na j¤eyam asmàbhiþ pàpàd asmàn nivartitum | kula-kùaya-kçtaü doùaü prapa÷yadbhir janàrdana ||BhG_1.39|| kula-kùaye praõa÷yanti kula-dharmàþ sanàtanàþ | dharme naùñe kulaü kçtsnam adharmo 'bhibhavaty uta ||BhG_1.40|| adharmàbhibhavàt kçùõa praduùyanti kula-striyaþ | strãùu duùñàsu vàrùõeya jàyate varõa-saükaraþ ||BhG_1.41|| saükaro narakàyaiva kula-ghnànàü kulasya ca | patanti pitaro hy eùàü lupta-piõóodaka-kriyàþ ||BhG_1.42|| doùair etaiþ kula-ghnànàü varõa-saükara-kàrakaiþ | utsàdyante jàti-dharmàþ kula-dharmà÷ ca ÷à÷vatàþ ||BhG_1.43|| utsanna-kula-dharmàõàü manuùyàõàü janàrdana | narake niyataü vàso bhavatãty anu÷u÷ruma ||BhG_1.44|| aho bata mahat pàpaü kartuü vyavasità vayam | yad ràjya-sukha-lobhena hantuü svajanam udyatàþ ||BhG_1.45|| yadi màm apratãkàram a÷astraü ÷astra-pàõayaþ | dhàrtaràùñrà raõe hanyus tan me kùemataraü bhavet ||BhG_1.46|| evam uktvàrjunaþ saükhye rathopastha upàvi÷at | visçjya sa÷araü càpaü ÷oka-saüvigna-mànasaþ ||BhG_1.47|| iti ÷aïkaràcàrya-kçte gãtà-bhàùye prathamo 'dhyàyaþ ||1|| __________________________________________________________ BhG 2 dvitãyo 'dhyàyaþ saüjaya uvàca taü tathà kçpayàviùñam a÷rupårõàkulekùaõam | viùãdantam idaü vàkyam uvàca madhusådanaþ ||BhG_2.1|| kutas tvà ka÷malam idaü viùame samupasthitam | anàrya-juùñam asvargyam akãrti-karam arjuna ||BhG_2.2|| klaibyaü mà sma gamaþ pàrtha naitat tvayy upapadyate | kùudraü hçdaya-daurbalyaü tyaktvottiùñha paraütapa ||BhG_2.3|| kathaü bhãùmam ahaü saükhye droõaü ca madhusådana | iùubhiþ pratiyotsyàmi påjàrhàv arisådana ||BhG_2.4|| gurån ahatvà hi mahànubhàvठ÷reyo bhoktuü bhaikùyam apãha loke | hatvàrtha-kàmàüs tu gurån ihaiva bhu¤jãya bhogàn rudhira-pradigdhàn ||BhG_2.5|| na caitad vidmaþ kataran no garãyo yad và jayema yadi và no jayeyuþ | yàn eva hatvà na jijãviùàmas te 'vasthitàþ pramukhe dhàrtaràùñràþ ||BhG_2.6|| kàrpaõya-doùopahata-svabhàvaþ pçcchàmi tvàü dharma-saümåóha-cetàþ | yac chreyaþ syàn ni÷citaü bråhi tan me ÷iùyas te 'haü ÷àdhi màü tvàü prapannam ||BhG_2.7|| na hi prapa÷yàmi mamàpanudyàd yac chokam ucchoùaõam indriyàõàm | avàpya bhåmàv asapatnam çddhaü ràjyaü suràõàm api càdhipatyam ||BhG_2.8|| saüjaya uvàca evam uktvà hçùãke÷aü guóàke÷aþ parantapaþ | na yotsya iti govindam uktvà tåùõãü babhåva ha ||BhG_2.9|| tam uvàca hçùãke÷aþ prahasann iva bhàrata | senayor ubhayor madhye viùãdantam idaü vacaþ ||BhG_2.10|| atra ca dçùñvà tu pàõóavànãkam ity àrabhya yàvat na yotsya iti govindam uktvà tåùõãü babhåva ha ity etad-antaþ pràõinàü ÷oka-mohàdi-saüsàra-bãja-bhåta-doùodbhava-kàraõa-pradar÷anàrthatvena vyàkhyeyo granthaþ | tathà hi -- arjunena ràjya-guru-putra-mitra-suhçt-svajana-saübandhi-bàndhaveùu aham eteùàm mamaite ity evaü bhrànti-pratyaya-nimitta-sneha-vicchedàdi-nimittau àtmanaþ ÷oka-mohau pradar÷itau | kathaü bhãùmam ahaü saükhye ity àdinà | ÷oka-mohàbhyàü hy abhibhåta-viveka-vij¤ànaþ svata eva kùatra-dharme yuddhe pravçtto 'pi tasmàd yuddhàd upararàma | para-dharmaü ca bhikùà-jãvanàdikaü kartuü pravavçte | tathà ca sarva-pràõinàü ÷oka-mohàdi-doùàviùña-cetasàü svabhàvata eva svadharma-parityàgaþ pratiùiddha-sevà ca syàt | sva-dharme pravçttànàm api teùàü vàï-manaþ-kàyàdãnàü pravçttiþ phalàbhisaüdhi-pårvikaiva sàhaükàrà ca bhavati | tatraivaü sati dharmàdharmopacayàd iùñàniùña-janma-sukha-duþkhàdi-pràpti-lakùaõaþ saüsàro 'nuparato bhavati | ity ataþ saüsàra-bãja-bhåtau ÷oka-mohau | tayo÷ ca sarva-karma-saünyàsa-pårvakàd àtma-j¤ànàt nànyato nivçttir iti tad-upadidikùuþ sarva-lokànugrahàrtham arjunaü nimittãkçtya àha bhagavàn vàsudevaþ--- a÷ocyàn ityàdi | atra kecid àhuþ-sarva-karma-saünyàsa-pårvakàd àtma-j¤àna-niùñhà-màtràd eva kevalàt kaivalyaü na pràpyata eva | kiü tarhi ? agnihotràdi-÷rauta-smàrta-karma-sahitàt j¤ànàt kaivalya-pràptir iti sarvàsu gãtàsu ni÷cito 'rtha iti | j¤àpakaü càhur asyàrthasya -- atha cet tvam imaü dharmyaü saügràmaü na kariùyasi [Gãtà 2.33] karmaõy evàdhikàras te [Gãtà 2.47], kuru karmaiva tasmàt tvam [Gãtà 4.15] ity àdi | hiüsàdi-yuktatvàt vaidikaü karma adharmàya itãyam apy à÷aïkà na kàryà | katham ? kùàtraü karma yuddha-lakùaõaü guru-bhràtç-putràdi-hiüsà-lakùaõam atyantaü kråram api sva-dharma iti kçtvà nàdharmàya | tad-akaraõe ca tataþ sva-dharmaü kãrtiü ca hitvà pàpam avàpsyasi [Gãtà 2.33] iti bruvatà yàvaj jãvàdi-÷ruti-coditànàü pa÷v-àdi-hiüsà-lakùaõànàü ca karmaõàü pràg eva nàdharmatvam iti suni÷citam uktaü bhavati -- iti | tad asat | j¤àna-karma-niùñhayor vibhàga-vacanàd buddhi-dvayà÷rayayoþ | a÷ocyàn ity àdinà bhagavatà yàvat svadharmam api càvekùya ity etad-antena granthena yat-paramàrthàtma-tattva-niråpaõaü kçtam, tat sàükhyam | tad-viùayà buddhir àtmano janmàdi-ùaó-vikriyàbhàvàd akartà àtmeti prakaraõàrtha-niråpaõàd yà jàyate, sà sàükhya-buddhiþ | sà yeùàü j¤àninàm ucità bhavati, te sàükhyàþ | etasyà buddher janmanaþ pràk àtmano dehàdivyatiriktatvakartçtvabhoktçtvabhoktçtvàdyapekùo dharmàdharma-viveka-pårvako mokùa-sàdhanànuùñhàna-lakùaõo yogaþ | tad-viùayà buddhiþ yoga-buddhiþ | sà yeùàü karmiõàm ucità bhavati te yoginaþ | tathà ca bhagavatà vibhakte dve buddhã nirdiùñe eùà te 'bhihità sàükhye buddhir yoge tv imàü ÷çõu iti | tayo÷ ca sàükhya-buddhy-à÷rayàü j¤àna-yogena niùñhàü sàükhyànàü vibhaktàü vakùyati purà vedàtmanà mayà proktà iti | tathà ca yoga-buddhy-à÷rayàü karma-yogena niùñhàü vibhaktàü vakùyati - karma-yogena yoginàm iti | evaü sàükhya-buddhiü yoga-buddhiü ca à÷ritya dve niùñhe vibhakte bhagavataiva ukte j¤àna-karmaõoþ kartçtvàkartçtvaikatvànekatva-buddhy-à÷rayayoþ yugapad-eka-puruùà÷rayatvàsaübhavaü pa÷yatà | yathà etad-vibhàga-vacanam tathaiva dar÷itaü ÷àtapathãye bràhmaõe - etam eva pravràjino lokam icchanto bràhmaõàþ pravrajanti [BAU 4.4.22] iti sarva-karma-saünyàsaü vidhàya tac-cheùeõa kiü prajayà kariùyàmo yeùàü no 'yam àtmàyaü lokaþ [BAU 4.4.22] iti | tatraiva ca pràg dàra-parigrahàt puruùa àtmo pràkçto dharma-jij¤àsottara-kàlaü loka-traya-sàdhanam | putraü, dvi-prakàraü ca vittaü mànuùaü dvi-prakàraü ca | tatra mànuùaü karma-råpaü pitç-loka-pràpti-sàdhanaü vidyàü ca daivaü vittaü deva-loka-pràpti-sàdhanam | so 'kàmayata [BAU 1.4.17] iti avidyà-kàmavata eva sarvàõi karmàõi ÷rautàdãni dar÷itàni | tebhyo vyutthàya, pravrajanti [BAU 4.4.22] iti vyutthànam àtmànam eva lokam icchato 'kàmasya vihitam | tad etad vibhàga-vacanam anupapannaü syàd yadi ÷rauta-karma-j¤ànayoþ samuccayo 'bhipretaþ syàd bhagavataþ | na càrjunasya pra÷na upapanno bhavati jyàyasã cet karmaõas te [Gãtà 3.1] ity àdiþ | eka-puruùànuùñheyatvàsaübhavaü buddhi-karmaõoþ bhagavatà pårvam anuktaü katham arjuno '÷rutaü buddhà ca karmaõo jyàyastvaü bhagavaty adhyàropayen mçùaiva jyàyasã cet karmaõas te matà buddhiþ iti | kiü ca -- yadi buddhi-karmaõoþ sarveùàü samuccaya uktaþ syàt arjunasyàpi sa ukta eveti, yac chràya etayor ekaü tan me bråhi suni÷citam iti katham ubhayor upade÷e sati anyatara-viùaya eva pra÷naþ syàt ? na hi pitta-pra÷amanàrthinaþ vaidyena madhuraü ÷ãtalaü ca bhoktavyam ity upadiùñe tayor anyatarat-pitta-pra÷amana-kàraõaü bråhi iti pra÷naþ saübhavati | athàrjunasya bhagavad-ukta-vacanàrtha-vivekànavadhàraõa-nimittaþ pra÷naþ kalpyeta, tathàpi bhagavatà pra÷nànuråpaü prativacanaü deyam -- mayà buddhi-karmaõoþ samuccaya uktaþ kim artham itthaü tvaü bhrànto 'si -- iti | na tu punaþ prativacanam ananuråpaü pçùñàd anyad eva dve niùñhà mayà purà proktà iti vaktuü yuktam | nàpi smàrtenaiva karmaõà buddheþ samuccaye abhiprete vibhàga-vacanàdi sarvam upapananam | kiü ca -- kùatriyasya yuddhaü smàrtaü karma sva-dharma iti jànataþ tat kiü karmaõi ghoro màü niyojayasi ity upàlambho 'nupapannaþ | tasmàd gãtà-÷àstre ãùan-màtreõàpi ÷rautena smàrtena và karmaõà àtma-j¤ànasya samuccayo na kenacid dar÷ayituü ÷akyaþ | yasya tv aj¤ànàt ràgàdi-doùato và karmaõi pravçttasya yaj¤ena dànena tapasà và vi÷uddha-sattvasya j¤ànam utpannaü paramàrtha-tattva-viùayam ekam evedaü sarvaü brahma akartç ca iti, tasya karmaõi karma-prayojane ca nivçtte 'pi loka-saügrahàrthaü yatna-pårvaü yathà pravçttiþ, tathaiva pravçttasya yat pravçtti-råpaü dç÷yate na tat karma yena buddheþ samuccayaþ syàt | yathà bhagavato vàsudevasya kùatra-dharma-ceùñitaü na j¤ànena samuccãyate puruùàrtha-siddhaye, tadvat tat-phalàbhisaüdhy-ahaükàràbhàvasya tulyatvàd viduùaþ | tattvavin nàhaü karomãti manyate, na ca tat-phalam abhisandhatte | yathà ca svargàdi-kàmàrthino 'gnihotràdi-karma-lakùaõa-dharmànuùñhànàya àhitàgneþ kàmye eva agnihotràdau pravçttasya sàmi kçte vinaùñà 'pi kàme tad eva agnihotràdy-anutiùñhato 'pi na tat-kàmyam agnihotràdi bhavati | tathà ca dar÷ayati bhagavàn - kurvann api na lipyate na karoti na lipyate iti tatra tatra || yac ca pårvaiþ pårvataraü kçtam karmaõaiva hi saüsiddhim àsthità janakàdayaþ iti, tat tu pravibhajya vij¤eyam | tat katham ? yadi tàvat pårve janakàdayaþ tattva-vido 'pi pravçtta-karmàõaþ syuþ, te loka-saügrahàrtham guõà guõeùu vartante iti j¤ànenaiva saüsiddhim àsthitàþ, karma-saünyàse pràpte 'pi karmaõà sahaiva saüsiddhim àsthitàþ, na karma-saünyàsaü kçtavanta ity arthaþ | atha na te tattva-vidaþ | ã÷vara-samarpitena karmaõà sàdhana-bhåtena saüsiddhiü sattva-÷uddhim, j¤ànotpatti-lakùaõàü và saüsiddhim, àsthità janakàdaya iti vyàkhyeyam | etam evàrthaü vakùyati bhagavàn sattva-÷uddhaye karma kurvanti iti | sva-karmaõà tam abhyarcya siddhiü vindati mànavaþ ity uktvà siddhiü pràptasya punar-j¤àna-niùñhàü vakùyati -- siddhiü pràpto yathà brahma ity àdinà || tasmàd gãtà-÷àstre kevalàd eva tattva-j¤ànàn mokùa-pràptiþ na karma-samuccitàt iti ni÷cito 'rthaþ | yathà càyam arthaþ, tathà prakaraõa÷o vibhajya tatra tatra dar÷ayiùyàmaþ || tatraiva dharma-saümåóha-cetaso mithyà-j¤ànavato mahati ÷oka-sàgare nimagnasya arjunasya anyatràtma-j¤ànàd uddharaõam apa÷yan bhagavàn vàsudevaþ tataþ kçpayà arjunam uddidhàrayiùuþ àtma-j¤ànàyàvatàrayann àha - ÷rã-bhagavàn uvàca a÷ocyàn anva÷ocas tvaü praj¤à-vàdàü÷ ca bhàùase | gatàsån agatàsåü÷ ca nànu÷ocanti paõóitàþ ||BhG_2.11|| na ÷ocyà a÷ocyàþ bhãùma-droõàdayaþ | sad-vçttatvàt paramàrtha-svaråpeõa ca nityatvàt, tàn a÷ocyàn anva÷oco 'nu÷ocitavàn asi te mriyante man-nimittam, ahaü tair vinàbhåtaþ kiü kariùyàmi ràjya-sukhàdinà iti | tvaü praj¤à-vàdàn praj¤àvatàü buddhimatàü vàdàü÷ ca vacanàni ca bhàùase | tad etat mauóhyaü pàõóityaü ca viruddham àtmani dar÷ayasi unmatta iva ity abhipràyaþ | yasmàt gatàsån gata-pràõàn mçtàn, agatàsån agata-pràõàn jãvata÷ ca nànu÷ocanti paõóitàþ àtmaj¤àþ | paõóà àtma-viùayà buddhir yeùàü te hi paõóitàþ, pàõóityaü nirvidya [BAU 3.5.1] iti ÷ruteþ | paramàrthatas tu tàn nityàn a÷ocyàn anu÷ocasi, ato måóho 'si ity abhipràyaþ ||BhGS_2.11|| ============================== kutas te a÷ocyàþ ? yato nityàþ | katham ? na tv evàhaü jàtu nàsaü na tvaü neme janàdhipàþ | na caiva na bhaviùyàmaþ sarve vayam ataþ param ||BhG_2.12|| na tv eva jàtu kadàcid ahaü nàsam kintv àsam eva | atãteùu dehotpatti-vinà÷eùu ghañàdiùu viyad iva nitya eva aham àsam ity abhipràyaþ | tathà na tvaü nàsãþ, kintv àsãr eva | tathà neme janàdhipà àsan kintv àsann eva | tathà na caiva na bhaviùyàmaþ, kintu bhaviùyàma eva, sarve vayam ato 'smàd deha-vinà÷àt param uttara-kàle 'pi | triùv api kàleùu nityà àtma-svaråpeõa ity arthaþ | dehàbhedànuvçttyà bahu-vacanam, nàtma-bhedàbhipràyeõa ||BhGS_2.12|| ============================== tatra katham iva nitya àtmeti dçùñàntam àha - dehino 'smin yathà dehe kaumàraü yauvanaü jarà | tathà dehàntara-pràptir dhãras tatra na muhyati ||BhG_2.13|| deho 'sya astãti dehã, tasya dehino dehavataþ àtmano 'smin vartamàne dehà yathà yena prakàreõa kaumàraü kumàra-bhàvo bàlyàvasthà, yauvanaü yåno bhàvo madhyamàvasthà, jarà vayo-hàniþ jãrõàvasthà, ity etàþ tisro 'vasthàþ anyonya-vilakùaõàþ | tàsàü prathamàvasthà-nà÷e na nà÷aþ, dvitãyàvasthopajane na upajana àtmanaþ | kiü tarhi ?avikriyasyaiva dvitãya-tçtãyàvasthà-pràptiþ àtmano dçùñà | tathà tadvad eva dehàd anyo deho dehàntaram, tasya pràptiþ dehàntara-pràptiþ avikriyasyaiva àtmana ity arthaþ | dhãro dhãmàn tatraivaü sati na muhyati na moham àpadyate ||BhGS_2.13|| ============================== yadyapy àtma-vinà÷a-nimitto moho na saübhavati nitya àtmà iti vijànataþ, tathàpi ÷ãtoùõa-sukha-duþkha-pràpti-nimitto moho laukiko dç÷yate, sukha-viyoga-nimitto moho duþkha-saüyoga-nimitta ca ÷okaþ | ity etad arjunasya vacanam à÷aïkaya bhagavàn àha - màtrà-spar÷às tu kaunteya ÷ãtoùõa-sukha-duþkhadàþ | àgamàpàyino 'nityàs tàüs titikùasva bhàrata ||BhG_2.14|| màtrà àbhiþ mãyante ÷abdàdaya iti ÷rotràdãni indriyàõi | màtràõàü spar÷àþ ÷abdàdibhiþ saüyogàþ | te ÷ãtoùõasukha-duþkha-dàþ ÷ãtam uùõaü sukhaü duþkhaü ca prayacchantãti | athavà spç÷yanta iti spar÷à viùayàþ ÷abdàdayaþ | màtrà÷ ca spar÷à÷ ca ÷ãtoùõa-sukha-duþkha-dàþ | ÷ãtaü kadàcit sukhaü kadàcit duþkham | tathà uùõam api aniyata-svaråpam | sukha-duþkhe punaþ niyata-råpe yato na vyabhicarataþ | atas tàbhyàü pçthak ÷ãtoùõayoþ grahaõam | yasmàt te màtrà-spar÷àdayaþ àgamàpàyinaþ àgamàpàya÷ãlàþ tasmàt anityàþ | ataþ tàn ÷ãtoùõàdãn titikùasva prasahasva | teùu harùaü viùàdaü và mà kàrùãþ ity arthaþ ||BhGS_2.14|| ============================== ÷ãtoùõàdãn sahataþ kiü syàd iti ÷çõu --- yaü hi na vyathayanty ete puruùaü puruùarùabha | sama-duþkha-sukhaü dhãraü so 'mçtatvàya kalpate ||BhG_2.15|| yaü hi puruùaü same duþkha-sukhe yasya taü sama-duþkha-sukhaü sukha-duþkha-pràptau harùa-viùàda-rahitaü dhãraü dhãmantaü na vyathayanti na càlayanti nityàtma-dar÷anàt ete yathoktàþ ÷ãtoùõàdayaþ, sa nityàtma-svaråpa-dar÷a-niùñho dvandva-sahiùõuþ amçtatvàya amçta-bhàvàya mokùàyety arthaþ kalpate samartho bhavati ||BhGS_2.15|| ============================== ita÷ ca ÷oka-mohau akçtvà ÷ãtoùõàdi-sahanaü yuktam, yasmàt --- nàsato vidyate bhàvo nàbhàvo vidyate sataþ | ubhayor api dçùño 'ntas tv anayos tattva-dar÷ibhiþ ||BhG_2.16|| na asato 'vidyamànasya ÷ãtoùõàdeþ sa-kàraõasya na vidyate nàsti bhàvo bhavanam astità || na hi ÷ãtoùõàdi sa-kàraõaü pramàõair niråpyamàõaü vastu sambhavati | vikàro hi saþ, vikàra÷ ca vyabhicarati | yathà ghañàdi-saüsthànaü cakùuùà niråpyamàõaü mçd-vyatirekeõànupalabdher asat | tathà sarvo vikàraþ kàraõa-vyatirekeõànupalabdher asat | janma-pradhvaüsàbhyàü pràg årdhvaü cànupalabdheþ | kàryasya ghañàdeþ mçd-àdi-kàraõasya ca tat-kàraõa-vyatirekeõànupalabdher asattvam || tad-asattve sarvàbhàva-prasaïga iti cet, na | sarvatra buddhi-dvayopalabdheþ, sad-buddhir asad-buddhir iti | yad-viùayà buddhir na vyabhicarati, tat sat | yad-viùayà vyabhicarati, tad asat | iti sad-asad-vibhàge buddhi-tantre sthite | sarvatra dve buddhã sarvair upalabhyete samànàdhikaraõe na nãlotpalavat, san ghañaþ san pañaþ, san hastã iti | evaü sarvatra | tayor buddhyoþ ghañàdi-buddhir vyabhicarati | tathà ca dar÷itam | na tu sad-buddhiþ | tasmàt ghañàdi-buddhi-viùayo 'san, vyabhicàràt | na tu sad-buddhi-viùayaþ, avyabhicàràt || ghañe vinaùñe ghaña-buddhau vyabhicarantyàü sad-buddhir api vyabhicaratãti cet na | pañàd evapi sad-buddhi-dar÷anàt | vi÷eùaõa-viùayaiva sà sad-buddhiþ | sad-buddhivat ghaña-buddhir api ghañàntarà dç÷yata iti cet, na | pañàdau adar÷anàt || sad-buddhir api naùñe ghañe na dç÷yata iti cet, na | vi÷eùyàbhàvàt | sad-buddhir vi÷eùaõa-viùayà satã vi÷eùyàbhàve vi÷eùaõànupapattau kiü-viùayà syàt ? na tu punaþ sad-buddheþ viùayàbhàvàt || ekàdhikaraõatvaü ghañàdi-vi÷eùyàbhàve na yuktam iti cet, na | idam udakam iti marãcy-àdau anyataràbhàve 'pi sàmànàdhikaraõya-dar÷anàt || tasmàd dehàder dvandvasya ca sa-kàraõasya asato na vidyate bhàva iti | tathà sata÷ ca àtmano 'bhàvo 'vidyamànatà na vidyate, sarvatràvyabhicàràt ity avocàma || evam àtmànàtmanoþ sad-asatoþ ubhayor api dçùñaþ upalabdho 'nto nirõayaþ sat sad eva, asat asad eveti, tv anayoþ yathoktayoþ tattva-dar÷ibhiþ | tad iti sarva-nàma sarvaü ca brahma, tasya nàma tad iti, tad-bhàvas tattvam, brahmaõo yàthàtmyam | tad draùñuü ÷ãlaü yeùàü te tattva-dar÷inaþ, tais tattva-dar÷ibhiþ | tvam api tattva-dar÷inàü dçùñim à÷ritya ÷okaü mohaü ca hitvà ÷ãtoùõàdãni niyatàniyata-råpàõi dvandvàni vikàro 'yam asann eva marãci-jalavan mithyàvabhàsate iti manasi ni÷citya titikùasva ity abhipràyaþ ||BhGS_2.16|| ============================== kiü punas tat yat sad eva sarvadaiva astãti | ucyate --- avinà÷i tu tad viddhi yena sarvam idaü tatam | vinà÷am avyayasyàsya na ka÷cit kartum arhati ||BhG_2.17|| avinà÷i na vinaùñuü ÷ãlaü yasyeti | tu-÷abdo 'sato vi÷eùaõàrthaþ | tat viddhi vijànãhi | kim ? yena sarvam idaü jagat tataü vyàptaü sad-àkhyena brahmaõà sàkà÷am, àkà÷enaiva ghañàdayaþ | vinà÷am adar÷anam abhàvam | avyayasya na vyeti upacayàpacayau na yàti iti avyayaü tasya avyayasya | naitat sadàkhyaü brahma svena råpeõa vyeti vyabhicarati, niravayavatvàt, dehàdivat | nàpy àtmãyena, àtmãyàbhàvàt | yathà devadatto dhana-hànyà vyeti, na tu evaü brahma vyeti | ato 'vyayasya asya brahmaõaþ vinà÷aü na ka÷cit kartum arhati, na ka÷cit atmànaü vinà÷ayituü ÷aknoti ã÷varo 'pi | àtmà hi brahma, svàtmani ca kriyàvirodhàt ||BhGS_2.17|| ============================== kiü punas tad asat yat svàtma-sattàü vyabhicaratãti, ucyate - antavanta ime dehà nityasyoktàþ ÷arãriõaþ | anà÷ino 'prameyasya tasmàd yudhyasva bhàrata ||BhG_2.18|| antaþ vinà÷aþ vidyate yeùàü te antavantaþ | yathà mçgatçùõikàdau sad-buddhiþ anuvçttà pramàõaniråpaõànte vicchidyate, sa tasya antaþ | tathà ime dehàþ svapnamàyàdehàdivaca antavantaþ nityasya ÷arãriõaþ ÷arãravato 'nà÷ino 'prameyarya àtmano 'ntavanta iti uktàþ vivekibhirity arthaþ | nityasya anà÷inaþ iti na punaruktam | nityatvasya dvividhatvàt lokà, nà÷asya ca | yathà deho bhasmãbhåto 'dar÷anaü gato naùña ucyate | vidyamàno 'pi yathà anyathà pariõato vyàdhyàdi-yukto jàto naùña ucyate | tatra nityasya ñh anà÷inaþ iti dvividhenàpi nà÷ena asaübandho 'syety arthaþ | anyathà pçthivyàdivad api nityatvaü syàt àtmanaþ | tat mà bhåditi nityasya anà÷inaþ ityàha | aprameyamya na prameyasya pratyakùàdi-pramàõaiþ aparicchàdyasyety arthaþ || nanu àgamena àtmà paricchidyate, pratyakùàdinà ca pårvam | na | àtmanaþ svataþsiddhatvàt | sirà hi àtmani pramàtari pramitsoþ pramàõànveùaõà bhavati | na hi pårvam itthamaham iti àtmànamapramàya pa càt prameyaparicchàdàya pravartate | na hi àtmà nàma kasyacit aprasiddho bhavati | ÷àstraü tu antyaü pramàõam atad-dharmàdhyàropaõa-màtra-nivartakatvena pramàõatvam àtmanaþ pratipadyate, na hy aj¤àtàrthaj¤àpakatvena | tathà ca ÷rutiþ --- yat sàkùàd aparokùàd brahma ya àtmà sarvàntaraþ [BAU 3.4.1] iti | yasmàd evaü nityo 'vikriya÷ càtmà tasmàd yudhyasva, yuddhàd uparamaü mà kàrùãþ ity arthaþ | na hy atra yuddha-kartavyatà vidhãyate, yuddhe pravçtta eva hi asau ÷oka-moha-pratibaddhaþ tåùõãm àste | ataþ tasya pratibandhàpanayana-màtraü bhagavatà kriyate | tasmàd yudhyasva iti anuvàda-màtram, na vidhiþ ||BhGS_2.18|| ============================== ÷oka-mohàdi-saüsàra-kàraõa-nivçtty-arthaü gãtà-÷àstram, na pravartakam ity etasyàrthasya sàkùi-bhåte çcau àninàya bhagavàn | yat tu manyase yuddhà bhãùmàdayo mayà hanyante aham eva teùàü hantà iti, eùà buddhir mçùaiva te | katham ? ya enaü vetti hantàraü ya÷ cainaü manyate hatam | ubhau tau na vijànãto nàyaü hanti na hanyate ||BhG_2.19|| ya enaü prakçtaü dehinaü vetti vijànàti hantàraü hanana-kriyàyàþ kartàraü ya ca enam anyo manyate hataü deha-hananena hato 'ham iti hanana-kriyàyàþ karma-bhåtam | tau ubhau na vijànãtaþ na j¤àtavantau avivekena àtmànam | hantà ahaü, hato 'smy aham iti deha-hananena àtmànam ahaü pratyaya-viùayaü yau vijànãtaþ tau àtma-svaråpànabhij¤au ity arthaþ | yasmàt na ayam atmà hanti na hanana-kriyàyàþ kartà bhavati, na ca hanyate na ca karma bhavatãty arthaþ, avikriyatvàt ||BhGS_2.19|| ============================== katham avikriya àtmeti dvitãyo mantraþ -- na jàyate mriyate và kadàcin nàyaü bhåtvà bhavità và na bhåyaþ | ajo nityaþ ÷à÷vato 'yaü puràõo na hanyate hanyamàne ÷arãre ||BhG_2.20|| na jàyate notpadyate, jani-lakùaõà vastu-vikriyà na àtmano vidyate ity arthaþ | tathà na mriyate và | và-÷abdaþ càrthe | na mriyate ca iti antyà vinà÷a-lakùaõà vikriyà pratiùidhyate | kadàcic chabdaþ sarva-vikriyà-pratiùedhaiþ saübadhyate -- na kadàcit jàyate, na kadàcit mriyate, ity evam | yasmàt ayam àtmà bhåtvà bhavana-kriyàm anubhåya pa÷càt abhavità abhàvaü gantà na bhåyaþ punaþ, tasmàt na mriyate | yo hi bhåtvà na bhavità sa mriyata ity ucyate lokà | và-÷abdàt na-÷abdàc ca ayam àtmà abhåtvà và bhavità dehavat na bhåyaþ | tasmàt na jàyate | yo hi abhåtvà bhavità sa jàyata ity ucyate | naivam àtmà | ato na jàyate | yasmàd evaü tasmàt ajaþ, yasmàt na mriyate tasmàt nitya÷ ca | yadyapi àdy-antayor vikriyayoþ pratiùedhe sarvà vikriyàþ pratiùiddhà bhavanti, tathàpi madhya-bhàvinãnàü vikriyàõàü sva-÷abdair eva pratiùedhaþ kartavyo 'nuktànàm api yauvanàdi-samasta-vikriyàõàü pratiùedho yathà syàt ity àha-- ÷à÷vata ity àdinà | ÷à÷vata iti apakùaya-lakùaõà vikriyà pratiùidhyate | ÷a÷vad-bhavaþ ÷à÷vataþ | na apakùãyate svaråpeõa, niravayavatvàt | nàpi guõa-kùayeõa apakùayaþ, nirguõatvàt | apakùaya-viparãtàpi vçddhi-lakùaõà vikriyà pratiùidhyate --- puràõa iti | yo hi avayavàgamena upacãyate sa vardhate abhinava iti ca ucyate | ayaü tu àtmà niravayavatvàt puràpi nava eveti puràõaþ na vardhate ity arthaþ | tathà na hanyate | hantiþ atra vipariõàmàrthe draùñavyo 'punaruktatàyai | na vipariõamyate ity arthaþ | hanyamàne vipariõamyamàne 'pi ÷arãràþ | asmin mantre ùaó-bhàva-vikàrà laukika-vastu-vikriyà àtmani pratiùidhyante | sarva-prakàra-vikriyà-rahita àtmà iti vàkyàrthaþ | yasmàd evaü tasmàt ubhau tau na vijànãtaþ iti pårveõa mantreõa asya saübandhaþ ||BhGS_2.20|| ============================== ya enaü vetti hantàram ityanena mantreõa hanana-kriyàyàþ kartà karma ca na bhavati iti pratij¤àya, na jàyate ity anena avikriyatvaü hetum uktvà pratij¤àtàrtham upasaüharati-- vedàvinà÷inaü nityaü ya enam ajam avyayam | kathaü sa puruùaþ pàrtha kaü ghàtayati hanti kam ||BhG_2.21|| veda vijànàti avinà÷inam antya-bhàva-vikàra-rahitaü nityaü vipariõàma-rahitaü yo veda iti saübandhaþ | enaü pårveõa matreõokta-lakùaõam ajaü janma-rahitam avyayam apakùaya-rahitaü kathaü kena prakàreõa sa vidvàn puruùo 'dhikçtaþ hanti hanana-kriyàü karoti, kathaü và ghàtayati hantàraü prayojayati | na kathaücit kaücit hanti, na kathaücit kaücit ghàtayati iti ubhayatra àkùepaþ evàrthaþ pra÷nàrthàsaübhavàt | hetv-arthasya ca avikriyatvasya tulyatvàt viduùaþ sarva-karma-pratiùedha eva prakaraõàrtho 'bhipreto bhagavatà | hantes tu àkùepaþ udàharaõàrthatvena kathitaþ | viduùaþ kaü karmàsaübhave hetu-vi÷eùaü pa÷yan karmàõy àkùipati bhagavàn kathaü sa puruùaþ iti | nanu ukta evàtmano 'vikriyatvaü sarva-karmàsaübhava-kàraõa-vi÷eùaþ | satyam uktaþ | na tu sa kàraõa-vi÷eùaþ, anyatvàt viduùo 'vikriyàd àtmanaþ | na hi avikriyaü sthàõuü viditavataþ karma na saübhavati iti cet, na | viduùaþ àtmatvàt | na dehàdi-saüghàtasya vidvattà | ataþ pàri÷eùyàt asaühata àtmà vidvàn avikriyaþ iti tasya viduùaþ karmàsaübhavàt àkùepo yuktaþ kathaü sa puruùaþ iti | yathà buddhyàdy àhçtasya ÷abdàdy-arthasya avikriya eva san buddhi-vçtty-aviveka-vij¤ànena avidyayà upalabdhà àtmà kalpyate, evam eva àtmànàtma-viveka-j¤ànena buddhi-vçttyà vidyà asatya-råpayaiva paramàrthato 'vikriya eva àtmà vidvàn ucyate | viduùaþ karmàsaübhava-vacanàt yàni karmàõi ÷àstreõa vidhãyante tàni aviduùo vihitàni iti bhagavato ni÷cayo 'vagamyate || nanu vidyàpi aviduùa eva vidhãyate, vidita-vidyasya piùña-peùaõavat vidyà-vidhànànarthakyàt | tatra aviduùaþ karmàõi vidhãyante na viduùaþ iti vi÷eùo nopapadyate iti cet, na | anuùñheyasya bhàvàbhàva-vi÷eùopapatteþ | agnihotràdi-vidhy-artha-j¤ànottara-kàlam agnihotràdi-karma aneka-sàdhanopasaühàra-pårvakam anuùñheyaü kartà aham, mama kartavyam ity evaü prakàra-vij¤ànavato 'viduùaþ yathà anuùñheyaü bhavati, na tu tathà na jàyate ity àdy àtma-svarupa-vidhy-artha-j¤ànottara-kàla-bhàvi kiücid anuùñheyaü bhavati | kintu nàhaü kartà, nàhaü bhoktà ity àdy àtmaikatvàkartçtvàdi-viùaya-j¤ànàt nànyad utpadyate iti eùa vi÷eùa upapadyate | yaþ punaþ kartà aham iti vetti àtmànam, tasya mama idaü kartavyam iti ava÷yaübhàvinã buddhiþ syàt | tad-apekùayà so 'dhikriyate iti taü prati karmàõi saübhavanti | sa ca avidvàn ubhau tau na vijànãtaþ iti vacanàt vi÷eùitasya ca viduùaþ karmàkùepa-vacanàt kathaü sa puruùaþ iti | tasmàt vi÷eùitasya avikriyàtma-dar÷inaþ viduùaþ mumukùo ca sarva-karma-saünyàse eva adhikàraþ | ata eva bhagavàn nàràyaõaþ sàükhyàn viduùo 'viduùa ca karmiõaþ pravibhajya dve niùñhe gràhayati-j¤àna-yogena sàükhyànàü karma-yogena yoginàm iti | tathà ca putràya àha bhagavàn vyàsaþ - dvàv imàv atha panthànau [Mahàøà 241.6] ity àdi | tathà ca kriyà-patha÷ caiva purastàt pa÷càt saünyàsa÷ ca iti | etam eva vibhàgaü punaþ punar dar÷ayiùyati bhagavàn --- atattvavit ahaükàra-vimåóhàtmà kartàham iti manyate, tattvavit tu, nàhaü karomi iti | tathà ca sarva-karmàõi manasà saünyasyàste ityàdi || tatra kecit paõóitaü-manyà vadanti --- janmàdi-ùaó-bhàva-vikriyà-rahito 'vikriyo 'kartà eko 'ham àtmà iti na kasyacit j¤ànam utpadyate, yasmin sati sarva-karma-saünyàsaþ upadi÷yate iti | tan na | na jàyate ityàdi ÷àstropade÷ànarthakya-prasaïgàt | yathà ca ÷àstropade÷a-sàmarthyàt dharmàdharmàstitva-vij¤ànaü kartu÷ ca dehàntara-saübandha-vij¤ànam utpadyate, tathà ÷àstràt tasyaiva àtmano 'vikriyatvàkartçtvaikatvàdi-vij¤ànaü kasmàt notpadyate iti praùñavyàþ te | karaõàgocaratvàt iti cet, na | manasaivànudraùñavyam [BAU 4.4.19] iti ÷ruteþ | ÷àstràcàryopade÷a-÷ama-damàdi-saüskçtaü mana àtma-dar÷ane karaõam | tathà ca tad adhigamàya anumàne àgame ca sati j¤ànaü notpadyata iti sàhasa-màtram etat | j¤ànaü ca utpadyamànaü tad-viparãtam aj¤ànam ava÷yaü bàdhate ity abhyupagantavyam | tac ca aj¤ànaü dar÷itam hantà aham, hato 'smi iti ubhau tau na vijànãta iti | atra ca àtmanaþ hanana-kriyàyàþ kartçtvaü karmatvaü hetu-kartçtvaü ca aj¤àna-kçtaü dar÷itam | tac ca sarva-kriyàsv api samànaü kartçtvàdeþ avidyà-kçtatvam avikriyatvàt àtmanaþ | vikriyàvàn hi kartà àtmanaþ karma-bhåtam anyaü prayojayati kuru iti | tad etat avi÷eùeõa viduùaþ sarva-kriyàsu kartçtvaü hetu-kartçtvaü ca pratiùedhati bhagavàn vàsudevo viduùaþ karmàdhikàràbhàva-pradar÷anàrthaü vedàvinà÷inaü, kathaü sa puruùaþ ity àdinà | kva punaþ viduùo 'dhikàra iti etad uktaü pårvam eva j¤àna-yogena sàükhyànàm iti | tathà ca sarva-karma-saünyàsaü vakùyati sarva-karmàõi manasà ity àdinà || nanu manasà iti vacanàt na vàcikànàü kàyikànà ca saünyàsaþ iti cet, na | sarva-karmàõi iti vi÷eùitatvàt | mànasànàm eva sarva-karmaõàm iti cet, na | mano-vyàpàra-pårvakatvàd vàk-kàya-vyàpàràõàü mano-vyàpàràbhàve tad-anupapatteþ | ÷àstrãyàõàü vàk-kàya-karmaõàü kàraõàni mànasàni karmàõi varjayitvà anyàni sarva-karmàõi manasà saünyasyed iti cet, na | naiva kurvan na kàrayan iti vi÷eùaõàt | sarva-karma-saünyàso 'yaü bhagavatà uktaþ mariùyato na jãvata iti cet, na | nava-dvàre pure dehã àste iti vi÷eõànupapatteþ | na hi sarva-karma-saünyàsena mçtasya tad-dehe àsanaü saübhavati | akurvato 'kàrayata ca dehe saünyasya iti saübandho na dehe àste iti cet, na | sarvatra àtmano 'vikriyatvàvadhàraõàt | àsana-kriyàyà÷ càdhikaraõàpekùatvàt | tad-anapekùatvàc ca saünyàsasya | saüpårvas tu nyàsa-÷abdo 'tra tyàgàrthaþ, na nikùepàrthaþ | tasmàt gãtà-÷àstre àtma-j¤ànavataþ saünyàsa eva adhikàro na karmaõãti tatra tatra upariùñàt àtma-j¤àna-prakaraõe dar÷ayiùyàmaþ ||BhGS_2.21|| ============================== prakçtaü tu vakùyàmaþ | tatra àtmano 'vinà÷itvaü pratij¤àtam | tat kim iveti, ucyate - vàsàüsi jãrõàni yathà vihàya navàni gçhõàti naro 'paràõi | tathà ÷arãràõi vihàya jãrõàni anyàni saüyàti navàni dehã ||BhG_2.22|| vàsàüsi vastràõi jãrõàni durbalatàü gatàni yathà loke vihàya parityajya navàni abhinavàni gçhõàti upàdatte naraþ puruùo 'paràõi anyàni, tathà tadvad eva ÷arãràõi vihàya jãrõàni anyàni saüyàti saügacchati navàni dehã àtmà puruùavat avikriya evety arthaþ ||BhGS_2.22|| ============================== kasmàt avikriya eveti, àha --- nainaü chindanti ÷astràõi nainaü dahati pàvakaþ | na cainaü kledayanty àpo na ÷oùayati màrutaþ ||BhG_2.23|| enaü prakçtaü dehinaü na chindanti ÷astràõi, niravayavatvàt nàvayava-vibhàgaü kurvanti | ÷astràõi asy-àdãni | tathà nainaü dahati pàvakaþ, agnir api na bhasmãkaroti | tathà na cainaü kledayanti àpaþ | apàü hi sàvayavasya vastuna àdrãbhàva-karaõena avayava-vi÷leùàpàdane sàmarthyam | tan na niravayave àtmani saübhavati | tathà snehavat dravyaü sneha-÷oùaõena nà÷ayati vàyuþ | enaü tv àtmànaü na ÷oùayati màruto 'pi ||BhGS_2.23|| ============================== yata evaü tasmàt -- acchedyo 'yam adàhyo 'yam akledyo '÷oùya eva ca | nityaþ sarva-gataþ sthàõur acalo 'yaü sanàtanaþ ||BhG_2.24|| yasmàt anyonya-nà÷a-hetu-bhåtàni enam àtmànaü nà÷ayituü notsahante asyàdãni tasmàt nityaþ | nityatvàt sarvagataþ | sarva-gatatvàt sthàõur iva, sthira ity etat | sthiratvàt acalo 'yam àtmà | ataþ sanàtana÷ cirantanaþ, na kàraõàt kuta÷cin niùpannaþ, abhinava ity arthaþ | naiteùàü lokànàü paunaruktyaü codanãyam, yataþ ekenaiva lokàn àtmanaþ nityatvam avikriyatvaü coktam na jàyate mriyate và ity àdinà | tatra yad eva àtma-viùayaü kiücid ucyate, tad etasmàt lokàrthàn nàtiricyate | kiücic chabdataþ punaruktam, kiücid arthataþ iti | durbodhatvàt àtma-vastunaþ punaþ punaþ prasaïgam àpàdya ÷abdàntareõa tad eva vastu niråpayati bhagavàn vàsudevaþ kathaü nu nàma saüsàriõàm asaüsàritva-buddhi-gocaratàm àpannaü sat avyaktaü tattvaü saüsàra-nivçttaye syàt iti ||BhGS_2.24|| ============================== kiü ca-- avyakto 'yam acintyo 'yam avikàryo 'yam ucyate | tasmàd evaü viditvainaü nànu÷ocitum arhasi ||BhG_2.25|| avyaktaþ sarva-karaõàviùayatvàt na vyajyata iti avyakto 'yam àtmà | ataeva acintyo 'yam | yad dhi indriya-gocaras tac cintà-viùayatvam àpadyate | ayaü tv àtmà anindriya-gocaratvàt acintyaþ | ataeva avikàryaþ, yathà kùãraü dadhyàta¤canàdinà vikàri na tathà ayam àtmà | niravayavatvàc càvikriyaþ | na hi niravayavaü kiücit vikriyàtmakaü dçùñàm | avikriyatvàt avikàryo 'yam àtmà ucyate | tasmàt evaü yathokta-prakàreõa enam àtmànaü viditvà tvaü na anu÷ocitum arhasi hantàham eùàm, mayaite hanyanta iti ||BhGS_2.25|| ============================== àtmano 'nityatvam abhyupagamya idam ucyate --- atha cainaü nityajàtaü nityaü và manyase mçtam | tathàpi tvaü mahàbàho naivaü ÷ocitum arhasi ||BhG_2.26|| atha ca iti abhyupagamàrthaþ | enaü prakçtam àtmànaü nitya-jàtaü loka-prasiddhayà praty aneka-÷arãrotpatti jàto jàta iti manyase | tathà prati-tat-tad-vinà÷aü nityaü và manyase mçtaü mçto mçta iti | tathàpi tathàbhàve 'py àtmani tvaü mahàbàho, na evaü ÷ocitum arhasi, janmavato nà÷o nà÷avato janma cety etàv ava÷yaübhàvinàv iti ||BhGS_2.26|| ============================== tathà ca sati-- jàtasya hi dhruvo mçtyur dhruvaü janma mçtasya ca | tasmàd aparihàrye 'rthe na tvaü ÷ocitum arhasi ||BhG_2.27|| jàtasya hi labdha-janmanaþ dhruvo 'vyabhicàrã mçtyur maraõaü dhruva janma mçtasya ca | tasmàd aparihàryo 'yaü janma-maraõa-lakùaõo 'rthaþ | tasminn aparihàrye 'rthe na tvaü ÷ocitum arhasi ||BhGS_2.27|| ============================== kàrya-karaõa-saüghàtàtma-kànyapi bhåtàny uddi÷ya ÷oko na yuktaþ kartum, yataþ- avyaktàdãni bhåtàni vyakta-madhyàni bhàrata | avyakta-nidhanàny eva tatra kà paridevanà ||BhG_2.28|| avyaktàdãny avyaktam adar÷anam anupalabdhiþ àdir yeùàü bhåtànàü putra-mitràdi-kàrya-karaõa-saüghàtàtmakànàü tàni avyaktadãni bhåtàni pràg-utpatteþ, utpannàni ca pràï-maraõàt vyakta-madhyàni | avyakta-nidhanàny eva punar avyaktam adar÷anaü nidhanaü maraõaü yeùàü tàni avyakta-nidhanàni | maraõàd årdhvam apy avyaktatàm eva pratipadyante ity arthaþ | tathà coktam --- adar÷anàd àpatitaþ puna÷ càdar÷anaü gataþ | nàsau tava na tasya tvaü vçthà kà paridevanà || [Mahà. Strã. 2.13] iti | tatra kà paridevanà ko và pralàpo 'dçùña-dçùña-pranaùña-bhrànti-bhåteùu bhåteùv ity arthaþ ||BhGS_2.28|| ============================== durvij¤eyo 'thaü prakçta àtmà | kiü tvàmevaikamupàlabhe sàdhàraõe bhràntinimitte | kathaü durvij¤eyo 'yamàtmà ityata àha --- à÷caryavat pa÷yati ka÷cid enam à÷caryavad vadati tathaiva cànyaþ | à÷caryavac cainam anyaþ ÷çõoti ÷rutvàpy enaü veda na caiva ka÷cit ||BhG_2.29|| à÷caryavat à÷caryam adçùña-pårvam adbhutam akasmàd dç÷yamànaü tena tulyaü à÷caryavat à÷caryam iva enam àtmànaü pa÷yati ka÷cit | à÷caryavad enaü vadati tathaiva cànyaþ | à÷caryavac ca enam anyaþ sçõoti | ÷rutvà dçùñvà uktvàpi enam àtmànaü veda na caiva ka÷cit | athavà yo 'yam àtmànaü pa÷yati sa à÷carya-tulyaþ, yo vadati ya ca sçõoti so 'neka-sahasreùu ka÷cid eva bhavati | ato durbodha àtmà ity abhipràyaþ ||BhGS_2.29|| ============================== athedànãü prakaraõàrtham upasaüharan bråte - dehã nityam avadhyo 'yaü dehe sarvasya bhàrata | tasmàt sarvàõi bhåtàni na tvaü ÷ocitum arhasi ||BhG_2.30|| dehã ÷arãrã nityaü sarvadà sarvàvasthàsu avadhyaþ niravayavatvàn nityatvàc ca | tatra avadhyo 'yaü dehe ÷arãre sarvasya sarva-gatatvàt sthàvaràdiùu sthito 'pi sarvasya pràõi-jàtasya dehe vadhyamàne 'py ayaü dehã na vadhyo yasmàt, tasmàd bhãùmàdãni sarvàõi bhåtàni uddi÷ya na tvaü ÷ocitum arhasi ||BhGS_2.30|| ============================== iha paramàrtha-tattvàpekùàyàü ÷oko moho và na saübhavatãty uktam | na kevalaü paramàrtha-tattvàpekùàyàm eva, kiü tu --- sva-dharmam api càvekùya na vikampitum arhasi | dharmyàd dhi yuddhàc chreyo 'nyat kùatriyasya na vidyate ||BhG_2.31|| svadharmam api svo dharmaþ kùatriyasya yuddhaü tam api avekùya tvaü na vikampituü pracalitum nàrhasi kùatriyasya svàbhàvikàd dharmàd àtma-svàbhàvyàd ity abhipràyaþ | tac ca yuddhaü pçthivã-jaya-dvàreõa dharmàrthaü prajà-rakùaõàrthaü ceti dharmàd anapetaü paraü dharmyam | tasmàd dharmyàd yuddhàc chreyo 'nyat kùatriyasya na vidyate hi yasmàt ||BhGS_2.31|| ============================== kuta÷ ca tat yuddhaü kartavyam iti, ucyate --- yadçcchayà copapannaü svarga-dvàram apàvçtam | sukhinaþ kùatriyàþ pàrtha labhante yuddham ãdç÷am ||BhG_2.32|| yadçcchayà ca apràrthitatayà upapannam àgataü svarga-dvàram apàvçtam udghàñitaü ya etad ãdç÷aü yuddhaü labhante kùatriyàþ he pàrtha, kiü na sukhinas te ? ||BhGS_2.32|| ============================== etaü kartavyatà-pràptam api - atha cet tvam imaü dharmyaü saügràmaü na kariùyasi | tataþ sva-dharmaü kãrtiü ca hitvà pàpam avàpsyasi ||BhG_2.33|| atha cet tvam imaü dharmyaü dharmàd anapetaü vihitaü saügràmaü yuddhaü na kariùyasi cet, tataþ tad-akaraõàt svadharmaü kãrtiü ca mahà-devàdi-samàgama-nimittàü hitvà kevalaü pàpam avàpsyasi ||BhGS_2.33|| ============================== na kevalaü svadharma-kãrti-parityàgaþ - akãrtiü càpi bhåtàni kathayiùyanti te 'vyayàm | saübhàvitasya càkãrtir maraõàd atiricyate ||BhG_2.34|| akãrtiü càpi yuddhà bhåtàni kathayiùyanti te tava avyayàü dãrgha-kàlàm | dharmàtmà ÷åra ity evam àdibhiþ guõaiþ saübhàvitasya ca akãrtiþ maraõàt atiricyate, saübhàvitasya ca akãrteþ varaü maraõam ity arthaþ ||BhGS_2.34|| ============================== kiü ca-- bhayàd raõàd uparataü maüsyante tvàü mahàrathàþ | yeùàü ca tvaü bahumato bhåtvà yàsyasi làghavam ||BhG_2.35|| bhayàt karõàdibhyaþ raõàt yuddhàt uparataü nivçttaü maüsyante cintayiùyanti na kçpayeti tvàü mahàrathàþ duryodhana-prabhçtayaþ | yeùàü ca tvaü duryodhanàdãnàü bahu-mato bahubhir guõair yuktaþ ity evaü mataþ bahumato bhåtvà punar yàsyasi làghavaü laghu-bhàvam ||BhGS_2.35|| ============================== kiü ca -- avàcya-vàdàü÷ ca bahån vadiùyanti tavàhitàþ | nindantas tava sàmarthyaü tato duþkhataraü nu kim ||BhG_2.36|| avàcya-vàdàn avaktavya-vàdàü÷ ca bahån aneka-prakàràn vadiùyanti tavàhitàþ ÷atravaþ nindantaþ kutsayantaþ tava tvadãyaü sàmarthyaü nivàta-kavacàdi-yuddha-nimittam | tatas tasmàt nindà-pràpter duþkhàt duþkhataraü nu kim ? tataþ kaùñataraü duþkhaü nàstãty arthaþ ||BhGS_2.36|| ============================== yurà punaþ kriyamàõe karõàdibhiþ- hato và pràpsyasi svargaü jitvà và bhokùyase mahãm | tasmàd uttiùñha kaunteya yuddhàya kçta-ni÷cayaþ ||BhG_2.37|| hato và pràpsyasi svargam, hataþ san svargaü pràpsyasi | jitvà và karõàdãn ÷åràn bhokùyase mahãm | ubhayathàpi tava làbha evety abhipràyaþ | yata evaü tasmàt uttiùñha kaunteya yuddhàya kçtàni ca yaþ jeùyàmi ÷atrån, mariùyàmi và iti ni÷cayaü kçtvety arthaþ ||BhGS_2.37|| ============================== tatra yuddhaü svadharma ity evaü yudhyamànasyopade÷am imaü sçõu - sukha-duþkhe same kçtvà làbhàlàbhau jayàjayau | tato yuddhàya yujyasva naivaü pàpam avàpsyasi ||BhG_2.38|| sukha-duþkhe same tulye kçtvà, ràga-dveùàv apy akçtvety etat | tathà làbhàlàbhau jayàjayau ca samau kçtvà tato yuddhàya yujyasva ghañàsva | na evaü yuddhaü kurvan pàpam avàpsyasi | ity eùa upade÷aþ pràsaïgikaþ ||BhGS_2.38|| ============================== ÷oka-mohàpanayanàya laukiko nyàyaþ svadharmam api càvekùya ity àdyaiþ lokair uktaþ, na tu tàtparyeõa | paramàrtha-dar÷anam iha prakçtam | tac coktam upasaühriyate -- eùà te 'bhihità iti ÷àstra-viùaya-vibhàga-pradar÷anàya | iha hi pradar÷ite punaþ ÷àstra-viùaya-vibhàge upariùñàt j¤àna-yogena sàükhyànàü karma-yogena yoginàm iti niùñhà-dvaya-viùayaü ÷àstraü sukhaü pravartiùyate, ÷rotàra÷ ca viùaya-vibhàgena sukhaü grahãùyanti ity ata àha --- eùà te 'bhihità sàükhye buddhir yoge tv imàü ÷çõu | buddhyà yukto yayà pàrtha karmabandhaü prahàsyasi ||BhG_2.39|| eùà te tubhyam abhihità uktà sàükhye paramàrtha-vastu-viveka-viùaye buddhir j¤ànaü sàkùàt ÷oka-mohàdi-saüsàra-hetu-doùa-nivçtti-kàraõam | yoge tu tat-pràpty-upàye niþsaïgatayà dvandva-prahàõa-pårvakam ã÷varàràdhanàrthe karma-yoge karmànuùñhàne samàdhi-yoge cemàm anantaram evocyamànàü buddhiü ÷çõu | tàü ca buddhiü stauti prarocanàrtham -- buddhyà yayà yoga-viùayayà yuktaþ | he pàrtha, karma-bandhaü karmaiva dharmàdharmàkhyo bandhaþ karma-bandhas taü prahàsyasi ã÷vara-prasàda-nimitta-j¤àna-pràpter ity abhipràyaþ ||BhGS_2.39|| ============================== kiü cànyat -- nehàbhikrama-nà÷o 'sti pratyavàyo na vidyate | svalpam apy asya dharmasya tràyate mahato bhayàt ||BhG_2.40|| neha mokùa-màrge karma-yoge abhikrama-nà÷o 'bhikramaõam abhikramaþ pràrambhas tasya nà÷o nàsti yathà kçùyàdeþ | yoga-viùaye pràrambhasya na anaikàntika-phalatvam ity arthaþ | kiü ca nàpi cikitsàvat pratyavàyo vidyate bhavati | kiü tu svalpam api asya dharmasya yoga-dharmasya anuùñhitaü tràyate rakùati mahataþ bhayàt saüsàra-bhayàt janma-maraõàdi-lakùaõàt ||BhGS_2.40|| ============================== yeyaü sàükhye buddhir uktà yoge ca, vakùyamàõa-lakùaõà sà - vyavasàyàtmikà buddhir ekeha kuru-nandana | bahu-÷àkhà hy anantà÷ ca buddhayo 'vyavasàyinàm ||BhG_2.41|| vyavasàyàtmikà ni÷caya-svabhàvà ekà eva buddhir itara-viparãta-buddhi-÷àkhà-bhedasya vàdhikà, samyak-pramàõa-janitatvàt, iha ÷reyo-màrge | he kurunandana ! yàþ punar itarà viparãta-buddhayaþ, yàsàü ÷àkhà-bheda-pracàra-va÷àt ananto 'pàro 'nuparataþ saüsàro nitya-pratato vistãrõo bhavati, pramàõa-janita-viveka-buddhi-nimitta-va÷àc ca uparatàsv ananta-bheda-buddhiùu saüsàro 'py uparamate tà buddhayo bahu-÷àkhàþ bahvvayaþ ÷àkhàþ yàsàü tàþ bahu-÷àkhàþ, bahu-bhedà ity etat | prati÷àkhà-bhedena hy anantà ca buddhayaþ | keùàm ? avyavasàyinàü pramàõa-janita-viveka-buddhi-rahitànàm ity arthaþ ||BhGS_2.41|| ============================== yeùàü vyavasàyàtmikà buddhir nàsti te-- yàm imàü puùpitàü vàcaü pravadanty avipa÷citaþ | veda-vàda-ratàþ pàrtha nànyad astãti vàdinaþ ||BhG_2.42|| yàm imàü vakùyamàõàü puùpitàü puùpita iva vçkùaþ ÷obhamànàü ÷råyamàõa-ramaõãyàü vàcaü vàkya-lakùaõàü pravadanti | ke ? avipa÷cito 'medhaso 'vivekina ity arthaþ | veda-vàda-ratàþ bahvy-artha-vàda-phala-sàdhana-prakà÷akeùu veda-vàkyeùu ratàþ he pàrtha, na anyat svarga-pràpty-àdi-phala-sàdhanebhyaþ karmabhyo 'sti ity evaü vàdinaþ vadana-÷ãlàþ ||BhGS_2.42|| ============================== te ca -- kàmàtmànaþ svarga-parà janma-karma-phala-pradàm | kriyà-vi÷eùa-bahulàü bhogai÷varya-gatiü prati ||BhG_2.43|| kàmàtmànaþ kàmasvabhàvàþ, kàmaparà ity arthaþ | svarga-paràþ svargaþ paraþ puruùàrthaþ yeùàü te svarga-paràþ svarga-pradhànàþ | janma-karma-phala-pradàü karmaõaþ phalaü karma-phalaü janmaiva karma-phalaü janma-karma-phalaü tat pradadàtãti janma-karma-phala-pradà, tàü vàcam | pravadanti ity anuùajyate | kriyà-vi÷eùa-bahulàü kriyàõàü vi÷eùàþ kriyà-vi÷eùàþ te bahulà yasyàü vàci tàü svarga-pa÷u-putràdy-arthàþ yayà vàcà bàhulyena prakà÷yante | bhogai÷varya-gatiü prati bhoga÷ ca ai÷varyaü ca bhogai÷varye, tayor gatiþ pràptiþ bhogai÷varya-gatiþ, tàü prati sàdhana-bhåtàþ ye kriyà-vi÷eùàþ tad-bahulàü tàü vàcaü pravadantaþ måóhàþ saüsàre parivartante ity abhipràyaþ ||BhGS_2.43|| ============================== teùàü ca - bhogai÷varya-prasaktànàü tayàpahçta-cetasàm | vyavasàyàtmikà buddhiþ samàdhau na vidhãyate ||BhG_2.44|| bhogai÷varya-prasaktànàü bhogaþ kartavyaþ cai÷varyaü ca iti bhogai÷varyayor eva praõayavatàü tad-àtma-bhåtànàm | tayà kriyà-vi÷eùa-bahulayà vàcà apahçta-cetasàm àcchàdita-viveka-praj¤ànàü vyavasàyàtmikà sàükhye yoge và buddhiþ samàdhau samàdhãyate asmin puruùopabhogàya sarvam iti samàdhiþ antaþkaraõaü buddhiþ tasmin samàdhau, na vidhãyate na bhavati ity arthaþ ||BhGS_2.44|| ============================== ya evaü viveka-buddhi-rahitàþ teùàü kàmàtmanàü yat phalaü tad àha - traiguõya-viùayà vedà nistraiguõyo bhavàrjuna | nirdvandvo nitya-sattva-stho niryoga-kùema àtmavàn ||BhG_2.45|| traiguõya-viùayàþ traiguõyaü saüsàro viùayaþ prakà÷ayitavyaþ yeùàü te vedàþ traiguõya-viùayàþ | tvaü tu nistraiguõyo bhava arjuna, niùkàmo bhava ity arthaþ | nirdvandvaþ sukha-duþkha-hetå sa-pratipakùau padàrthau dvandva-÷abda-vàcyau | tataþ nirgataþ nirdvandvo bhava | nitya-sattva-sthaþ sadà sattva-guõà÷rito bhava | tathà niryoga-kùemo 'nupàttasya upàdànaü yogaþ, upàttasya rakùaõaü kùemaþ, yoga-kùema-pradhànasya ÷reyasi pravçttir duùkarà ity ataþ niryoga-kùemo bhava | àtmavàn apramatta÷ ca bhava | eùa tava upade÷aþ sva-dharmam anutiùñhataþ ||BhGS_2.45|| ============================== sarveùu vedokteùu karmasu yàny uktàny anantàni phalàni tàni nàpekùyante cet, kim arthaü tàni ã÷varàyety anuùñhãyante ity ucyate | sçõu - yàvàn artha udapàne sarvataþ saüplutodake | tàvàn sarveùu vedeùu bràhmaõasya vijànataþ ||BhG_2.46|| yathà loke kåpa-taóàgàdy-anekasmin udapàne paricchinnodake yàvàn yàvat-parimàõaþ snàna-pànàdir arthaþ phalaü prayojanaü sa sarvo 'rthaþ sarvataþ saüplutodake 'pi yo 'rthaþ tàvàn eva saüpadyate, tatra antarbhavatãty arthaþ | evaü tàvàn tàvat-parimàõa eva saüpadyate sarveùu vedeùu vedokteùu karmasu yo 'rthaþ yat karma-phalaü so 'rthaþ bràhmaõasya saünyàsinaþ paramàrtha-tattvaü vijànataþ yo 'rthaþ yat vij¤àna-phalaü sarvataþ saüplutodaka-sthànãyaü tasmin tàvàn eva saüpadyate tatraivàntarbhavatãty arthaþ | yathà kçtàya vijitàyàdhareyàþ saüyanty evam enaü sarvaü tad abhisameti yat kiücit prajàþ sàdhu kurvanti yas tad veda yat sa veda [ChàU 4.1.2] iti ÷ruteþ | sarvaü karmàkhilam iti ca vakùyati | tasmàt pràk j¤àna-niùñhàdhikàra-pràpteþ karmaõy adhikçtena kåpa-taóàgàdy-artha-sthànãyam api karma kartavyam ||BhGS_2.46|| ============================== tava ca - karmaõy evàdhikàras te mà phaleùu kadàcana | mà karma-phala-hetur bhår mà te saïgo 'stv akarmaõi ||BhG_2.47|| karmaõy evàdhikàro na j¤àna-niùñhàyàü te tava | tatra ca karma kurvataþ mà phaleùu adhikàro 'stu, karma-phala-tçùõà mà bhåt kadàcana kasyàücid apy avasthàyàm ity arthaþ | yadà karma-phale tçùõà te syàt tadà karma-phala-pràpter hetuþ syàþ, evaü mà karma-phala-hetuþ bhåþ | yadà hi karma-phala-tçùõà-prayuktaþ karmaõi pravartate tadà karma-phalasyaiva janmano hetur bhavet | yadi karma-phalaü neùyate, kiü karmaõà duþkha-råpeõa ? iti mà te tava saïgo 'stv akarmaõi akaraõe prãtir mà bhåt ||BhGS_2.47|| ============================== yadi karma-phala-prayuktena na kartavyaü karma, kathaü tarhi kartavyam iti | ucyate - yogasthaþ kuru karmàõi saïgaü tyaktvà dhanaüjaya | siddhy-asiddhyoþ samo bhåtvà samatvaü yoga ucyate ||BhG_2.48|| yoga-sthaþ san kuru karmàõi kevalam ã÷varàrtham | tatràpã÷varo me tuùyatu iti saïgaü tyaktvà dhanaüjaya | phala-tçùõà-÷ånyena kriyamàõe karmaõi sattva-÷uddhijà j¤àna-pràpti-lakùaõà siddhiþ, tad-viparyayajà asiddhiþ, tayoþ siddhy-asiddhyor api samaþ tulyo bhåtvà kuru karmàõi | ko 'sau yogo yatra-sthaþ kuru ity uktam ? idam eva tat --- siddhy-asiddhyoþ samatvaü yoga ucyate ||BhGS_2.48|| ============================== yat punaþ samatva-buddhi-yuktam ã÷varàràdhanàrthaü karmoktam, etasmàt karmaõaþ -- dåreõa hy avaraü karma buddhi-yogàd dhanaüjaya | buddhau ÷araõam anviccha kçpaõàþ phala-hetavaþ ||BhG_2.49|| dåreõa ativiprakarùeõa atyantam eva hy avaram adhamaü nikçùñaü karma phalàrthinà kriyamàõaü buddhi-yogàt samatva-buddhi-yuktàt karmaõaþ, janma-maraõàdi-hetutvàt | he dhanaüjaya, yata evaü tataþ yoga-viùayàyàü buddhau tat-paripàka-jàyàü và sàükhya-buddhau ÷araõam à÷rayam abhaya-pràpti-kàraõam anviccha pràrthayasva, paramàrtha-j¤àna-÷araõo bhavety arthaþ | yato 'varaü karma kurvàõàþ kçpaõàþ dãnàþ phala-hetavaþ phala-tçùõà-prayuktàþ santaþ, yo và etad akùaraü gàrgy aviditvàsmàl lokàt praiti sa kçpaõaþ [BAU 3.8.10] iti ÷ruteþ ||BhGS_2.49|| ============================== samatva-buddhi-yuktaþ san svadharmam anutiùñhan yat phalaü pràpnoti tac chçõu -- buddhi-yukto jahàtãha ubhe sukçta-duùkçte | tasmàd yogàya yujyasva yogaþ karmasu kau÷alam ||BhG_2.50|| buddhi-yuktaþ karma-samatva-viùayayà buddhyà yukto buddhi-yuktaþ saþ jahàti parityajati iha asmin loke ubhe sukçta-duùkçte puõya-pàpe sattva-÷uddhi-j¤àna-pràpti-dvàreõa yataþ, tasmàt samatva-buddhi-yogàya yujyasva ghañàsva | yogo hi karmasu kau÷alam sva-dharmàkhyeùu karmasu vartamànasya yà siddhy-asiddhyoþ samatva-buddhir ã÷varàrpita-cetastayà tat kau÷alaü ku÷ala-bhàvaþ | tad dhi kau÷alaü yad bandhana-svabhàvàny api karmàõi samatva-buddhyà svabhàvàn nivartante | tasmàt samatva-buddhi-yukto bhava tvam ||BhGS_2.50|| ============================== yasmàt - karmajaü buddhi-yuktà hi phalaü tyaktvà manãùiõaþ | janma-bandha-vinirmuktàþ padaü gacchanty anàmayam ||BhG_2.51|| karmajaü phalaü tyaktvà iti vyavahitena sambandhaþ | iùñàniùña-deha-pràptiþ karmajaü phalaü karmabhyo jàtaü buddhi-yuktàþ samatva-buddhi-yuktàþ santaþ hi yasmàt phalaü tyaktvà parityajya manãùiõaþ j¤ànino bhåtvà, janma-bandha-vinirmuktàþ janmaiva bandhaþ janma-bandhaþ tena vinirmuktàþ jãvanta eva janma-bandhàt vinirmuktàþ santaþ, padaü paramaü viùõoþ mokùàkhyaü gacchanti anàmayaü sarvopadrava-rahitam ity arthaþ | athavà buddhi-yogàd dhanaüjaya ity àrabhya paramàrtha-dar÷ana-lakùaõaiva sarvataþ saüplutodaka-sthànãyà karma-yogaja-sattva-÷uddha-janità buddhir dar÷ità, sàkùàt-sukçta-duùkçta-prahàõàdi-hetutva-÷ravaõàt ||BhGS_2.51|| ============================== yogànuùñhàna-janita-sattva-÷uddhajà buddhiþ kadà pràpsyate ity ucyate --- yadà te moha-kalilaü buddhir vyatitariùyati | tadà gantàsi nirvedaü ÷rotavyasya ÷rutasya ca ||BhG_2.52|| yadà yasmin kàle te tava moha-kalilaü mohàtmakam aviveka-råpaü kàluùyaü yena àtmànàtma-viveka-bodhaü kaluùãkçtya viùayaü pratyantaþ-karaõaü pravartate, tat tava buddhiþ vyatitariùyati vyatikramiùyati, ati÷uddha-bhàvam àpàtryate ity arthaþ | tadà tasmin kàle gantàsi pràpsyasi nirvedaü vairàgyaü ÷rotavyasya ÷rutasya ca, tadà ÷rotavyaü ÷rutaü ca te niùphalaü pratibhàtãty abhipràyaþ ||BhGS_2.52|| ============================== moha-kalilàtyaya-dvàreõa labdhàtma-vivekaja-praj¤aþ kadà karma-yogajaü phalaü paramàrtha-yogam avàpsyàmãti cet, tat sçõu -- ÷ruti-vipratipannà te yadà sthàsyati ni÷calà | samàdhàv acalà buddhis tadà yogam avàpsyasyi ||BhG_2.53|| ÷ruti-vipratinnà aneka-sàdhya-sàdhana-saübandha-prakà÷ana-÷rutibhiþ ÷ravaõaiþ pravçtti-nivçtti-lakùaõaiþ vipratipannà nànà-pratinnà vikùiptà satã te tava buddhir yadà yasmin kàle sthàsyati sthirãbhåtà bhaviùyati ni÷calà vikùepa-calana-varjità satã samàdhau, samàdhãyate cittam asminn iti samàdhir àtmà, tasmin àtmani ity etat | acalà tatràpi vikalpa-varjità ity etat | buddhir antaþkaraõam | tadà tasmin kàle yogam avàpsyasi viveka-praj¤àü samàdhiü pràpsyasi ||BhGS_2.53|| ============================== pra÷nabãjaü pratilabhya arjuna uvàcalabdhasamàdhipraj¤asya lakùaõabubhutsayà --- arjuna uvàca- arjuna uvàca sthita-praj¤asya kà bhàùà samàdhi-sthasya ke÷ava | sthita-dhãþ kiü prabhàùeta kim àsãta vrajeta kim ||BhG_2.54|| sthità pratiùñhità aham asmi paraü brahma iti praj¤à yasya saþ sthita-praj¤as tasya sthita-praj¤asya kà bhàùà kiü bhàùaõaü vacanaü katham asau parair bhàùyate samàdhi-sthasya samàdhau sthitasya he ke÷ava | sthita-dhãþ sthita-praj¤aþ svayaü và kiü prabhàùeta | kim àsãta vrajeta kim àsanaü vrajanaü và tasya katham ity arthaþ | sthita-praj¤asya lakùaõam anena lokena pçcchayate ||BhGS_2.54|| ============================== yo hy àdita eva saünyasya karmàõi j¤àna-yoga-niùñhàyàü pravçttaþ, ya÷ ca karma-yogena, tayoþ prajahàti ity àrabhya à adhyàya-parisamàpteþ sthita-praj¤a-lakùaõaü sàdhanaü copadi÷yate | sarvatraiva hi adhyàtma-÷àstre kçtàrtha-lakùaõàni yàni tàny eva sàdhanàni upadi÷yante, yatna-sàdhyatvàt | yàni yatna-sàdhyàni sàdhanàni lakùaõàni ca bhavanti tàni ÷rã-bhagavàn uvàca-- prajahàti yadà kàmàn sarvàn pàrtha mano-gatàn | àtmany evàtmanà tuùñaþ sthita-praj¤as tadocyate ||BhG_2.55|| prajahàti prakarùeõa jahàti parityajati yadà yasmin kàle sarvàn samastàn kàmàn icchà-bhedàn he pàrtha, mano-gatàn manasi praviùñàan hçdi praviùñàn | sarva-kàma-parityàge tuùñi-kàraõàbhàvàt ÷arãra-dhàraõa-nimitta-÷eùe ca sati unmatta-pramattasyeva pravçttiþ pràptà, ity ata ucyate --- àtmany eva pratyag-àtma-svaråpe eva àtmanà svenaiva bàhya-làbha-nirapekùas tuùñàþ paramàrtha-dar÷anàmçta-rasa-làbhena anyasmàd alaü-pratyayavàn sthita-praj¤aþ sthità pratiùñhità àtmànàtma-vivekajà praj¤à yasya saþ sthita-praj¤aþ vidvàn tadà ucyate | tyakta-putra-vitta-lokaiùaõaþ saünyàsã àtmàràma àtma-krãóàþ sthita-praj¤a ity arthaþ ||BhGS_2.55|| ============================== kiü ca -- duþkheùv anudvigna-manàþ sukheùu vigata-spçhaþ | vãta-ràga-bhaya-krodhaþ sthita-dhãr munir ucyate ||BhG_2.56|| duþkheùv àdhyàtmikàdiùu pràpteùu na udvignaü na prakùubhitaü duþkha-pràptau mano yasya so 'yam anudvigna-manàþ | tathà sukheùu pràpteùu vigatà spçhà tçùõà yasya, na agnir iva indhanàdy-àdhàne sukhàny anu vivardhate sa vigata-spçhaþ | vãta-ràga-bhaya-krodhaþ ràga ca bhayaü ca krodha ca vãtà vigatà yasmàt sa vãta-ràga-bhaya-krodhaþ | sthita-dhãþ sthita-praj¤o muniþ saünyàsã tadà ucyate ||BhGS_2.56|| ============================== kiü ca-- yaþ sarvatrànabhisnehas tat tat pràpya ÷ubhà÷ubham | nàbhinandati na dveùñi tasya praj¤à pratiùñhità ||BhG_2.57|| yaþ muniþ sarvatra deha-jãvitàdiùv api anabhisneho 'bhisneha-varjitas tat tat pràpya ÷ubhà÷ubhaü tat tat ÷ubhaü a÷ubhaü và labdhvà nàbhinandati na dveùñi ÷ubhaü pràpya na tuùyati na hçùyati, a÷ubhaü ca pràpya na dveùñi ity arthaþ | tasya evaü harùa-viùàda-varjitasya vivekajà praj¤à pratiùñhità bhavati ||BhGS_2.57|| ============================== kiü ca -- yadà saüharate càyaü kårmo 'ïgànãva sarva÷aþ | indriyàõãndriyàrthebhyas tasya praj¤à pratiùñhità ||BhG_2.58|| yadà saüharate samyag upasaüharate càyaü j¤àna-niùñhàyàü pravçtto yatiþ kårmo 'ïgàni iva yathà kårmo bhayàt svàny aïgàni upasaüharati sarva÷aþ sarvataþ, evaü j¤àna-niùñhaþ indriyàõi indriyàrthebhyaþ sarva-viùayebhya upasaüharate | tasya praj¤à pratiùñhità ity uktàrthaü vàkyam ||BhGS_2.58|| ============================== tatra viùayàn anàharataþ àturasyàpi indriyàõi kårmàïgànãva saühriyante na tu tad-viùayo ràgaþ sa kathaü saühriyate ity ucyate - viùayà vinivartante niràhàrasya dehinaþ | rasa-varjaü raso 'py asya paraü dçùñvà nivartate ||BhG_2.59|| yadyapi viùayàþ viùayopalakùitàni viùaya-÷abda-vàcyàni indriyàõi niràhàrasya anàhriyamàõa-viùayasya kaùñe tapasi sthitasya mårkhasyàpi vinivartante dehino dehavataþ rasa-varjaü raso ràgo viùayeùu yas taü varjayitvà | rasa-÷abdo ràge prasiddhaþ, sva-rasena pravçttaþ rasikaþ rasaj¤aþ, ity àdi-dar÷anàt | so 'pi raso ra¤jana-råpaþ såkùmo 'sya yateþ paraü paramàrtha-tattvaü brahma dçùñvà upalabhya aham eva tat iti vartamànasya nivartate nirbãjaü viùaya-vij¤ànaü saüpadyate ity arthaþ | nàsati samyag-dar÷ane rasasya ucchedaþ | tasmàt samyag-dar÷anàtmikàyàþ praj¤àyàþ sthairyaü kartavyam ity abhipràyaþ ||BhGS_2.59|| ============================== samyag-dar÷ana-lakùaõa-praj¤à-sthairyaü cikãrùatà àdau indriyàõi sva-va÷e sthàpayitavyàni, yasmàt tad-anavasthàpane doùam àha --- yatato hy api kaunteya puruùasya vipa÷citaþ | indriyàõi pramàthãni haranti prasabhaü manaþ ||BhG_2.60|| yatataþ prayatnaü kurvataþ hi yasmàt kaunteya puruùasya vipa÷citaþ medhàvino 'pi iti vyavahitena saübandhaþ | indriyàõi pramàthãni pramathana-÷ãlàni viùayàbhimukhaü hi puruùaü vikùobhayanti àkulãkurvanti, àkulãkçtya ca haranti prasabhaü prasahya prakà÷am eva pa÷yato viveka-vij¤àna-yuktaü manaþ ||BhGS_2.60|| ============================== yatas tasmàt-- tàni sarvàõi saüyamya yukta àsãta mat-paraþ | va÷e hi yasyendriyàõi tasya praj¤à pratiùñhità ||BhG_2.61|| tàni sarvàõi saüyamya saüyamanaü va÷ãkaraõaü kçtvà yuktaþ samàhitaþ san àsãta mat-paro 'haü vàsudevaþ sarva-pratyag-àtmà paro yasya sa mat-paraþ, nànyo 'haü tasmàt ity àsãta ity arthaþ | evam àsãnasya yater va÷e hi yasyendriyàõi vartante abhyàsa-balàt tasya praj¤à pratiùñhità ||BhGS_2.61|| ============================== athedànãü paràbhaviùyataþ sarvànartha-målam idam ucyate -- dhyàyato viùayàn puüsaþ saïgas teùåpajàyate | saïgàt saüjàyate kàmaþ kàmàt krodho 'bhijàyate ||BhG_2.62|| krodhàd bhavati saümohaþ saümohàt smçti-vibhramaþ | smçti-bhraü÷àd buddhi-nà÷o buddhi-nà÷àt praõa÷yati ||BhG_2.63|| dhyàyata÷ cintayato viùayàt ÷abdàdãn viùaya-vi÷eùàn àlocayataþ puüsaþ puruùasya saïgaþ àsaktiþ prãtis teùu viùayeùu upajàyate utpadyate | saïgàt prãteþ saüjàyate samutpadyate kàmas tçùõà | kàmàt kuta÷cit pratihatàt krodho 'bhijàyate | krodhàd bhavati saümoho 'vivekaþ kàryàkàrya-viùayaþ | kruddho hi saümåóhaþ san gurum apy àkro÷ati | saümohàt smçti-vibhramaþ ÷àstràcàryopade÷àhita-saüskàra-janitàyàþ smçte syàt vibhramo bhraü÷aþ smçty-utpatti-nimitta-pràptau anutpattiþ | tataþ smçti-bhraü÷àt buddhi-nà÷aþ buddhi-nà÷aþ | kàryàkàrya-viùaya-vivekàyogyatà antaþ-karaõasya buddher nà÷a ucyate | buddher nà÷àt praõa÷yati | tàvad eva hi puruùaþ yàvad antaþkaraõaü tadãyaü kàryàkàrya-viùaya-viveka-yogyam | tad-ayogyatve naùña eva puruùo bhavati | ataþ tasyàntaþ-karaõasya buddher nà÷àt praõa÷yati puruùàrthàyogyo bhavatãty arthaþ ||BhGS_2.62-63|| ============================== sarvànarthasya målamuktaü viùayàbhidhyànam | atha idànãü mokùakàraõamidamucyate -- ràga-dveùa-viyuktais tu viùayàn indriyai÷ caran | àtma-va÷yair vidheyàtmà prasàdam adhigacchati ||BhG_2.64|| ràga-dveùa-viyuktai ràga÷ ca dveùa÷ ca ràga-dveùau, tat-puraþsarà hi indriyàõàü pravçttiþ svàbhàvikã, tatra yo mumukùuþ bhavati saþ tàbhyàü viyuktaiþ ÷rotràdibhir indriyair viùayàn avarjanãyàn caran upalabhamànaþ àtma-va÷yair àtmano va÷yàni va÷ãbhåtàni indriyàõi tair àtma-va÷yair vidheyàtmà icchàtaþ vidheya àtmà antaþ-karaõaü yasya so 'yaü prasàdam adhigacchati | prasàdaþ prasannatà svàsthyam ||BhGS_2.64|| ============================== prasàde sati kiü syàt ity ucyate - prasàde sarva-duþkhànàü hànir asyopajàyate | prasanna-cetaso hy à÷u buddhiþ paryavatiùñhate ||BhG_2.65|| prasàde sarva-duþkhànàm àdhyàtmikàdãnàü hànir vinà÷o 'sya yater upajàyate | kiü ca - prasanna-cetasaþ svasthàntaþ-karaõasya hi yasmàt à÷u ÷ãghraü buddhiþ paryavatiùñhate àkà÷am iva pari samantàt avatiùñhate, àtma-svaråpeõaiva ni÷calãbhavatãty arthaþ | evaü prasanna-cetaso 'vasthita-buddhiþ kçta-kçtyatà yataþ, tasmàt ràga-dveùa-viyuktair indriyaiþ ÷àstrà-viruddheùu avarjanãyeùu yuktaþ samàcaret iti vàkyàrthaþ ||BhGS_2.65|| ============================== seyaü prasannatà ståyate -- nàsti buddhirayuktasya na càyuktasya bhàvanà | na càbhàvayataþ ÷àntir a÷àntasya kutaþ sukham ||BhG_2.66|| nàsti na vidyate na bhavatãty arthaþ, buddhiþ àtma-svaråpa-viùayà ayuktasya asamàhitàntaþ-karaõasya | na ca asti ayuktasya bhàvanà àtma-j¤ànàbhinive÷aþ | tathà -- na càsty abhàvayata àtma-j¤ànàbhinive÷am akurvataþ ÷àntir upa÷amaþ | a÷àntasya kutaþ sukham ? indriyàõàü hi viùaya-sevà-tçùõàtaþ nivçttir yà tat-sukham, na viùaya-viùayà tçùõà | duþkham eva hi sà | na tçùõàyàü satyàü sukhasya gandha-màtram apy upapadyate ity arthaþ ||BhGS_2.66|| ============================== ayuktasya kasmàd buddhir nàsti ity ucyate - indriyàõàü hi caratàü yan mano 'nuvidhãyate | tad asya harati praj¤àü vàyur nàvam ivàmbhasi ||BhG_2.67|| indriyàõàü hi yasmàt caratàü sva-sva-viùayeùu pravartamànànàü yat mano 'nuvidhãyate anupravartate tat indriya-viùaya-vikalpanena pravçttaü mano 'sya yateþ harati praj¤àm àtmànàtma-vivekajàü nà÷ayati | katham ? vàyuþ nàvam iva ambhasi udake jigamiùatàü màrgàduddhçtya unmàrge yathà vàyuþ nàvaü pravartayati, evam àtma-viùayàü praj¤àü hçtvà mano viùaya-viùayàü karoti ||BhGS_2.67|| ============================== yatato hi ity upanyastasyàrthasya anekadhà upapattim uktvà taü càrtham upapàdya upasaüharati --- tasmàd yasya mahàbàho nigçhãtàni sarva÷aþ | indriyàõãndriyàrthebhyas tasya praj¤à pratiùñhità ||BhG_2.68|| indriyàõàü pravçttau doùa upapàdito yasmàt tasmàt yasya yateþ he mahàbàho, nigçhãtàni sarva÷aþ sarva-prakàraiþ mànasàdi-bhedaiþ indriyàõi indriyàrthebhyaþ ÷abdàdibhyas tasya praj¤à pratiùñhità ||BhGS_2.68|| ============================== yo 'yaü laukiko vaidika ca vyavahàraþ sa utpanna-viveka-j¤ànasya sthita-praj¤asya avidyàkàryatvàt avidyà-nivçttau nivartate, avidyàyà ca vidyà-virodhàt nivçttiþ, ity etam arthaü sphuñãkurvann àha --- yà ni÷à sarva-bhåtànàü tasyàü jàgarti saüyamã | yasyàü jàgrati bhåtàni sà ni÷à pa÷yato muneþ ||BhG_2.69|| yà ni÷à ràtriþ sarva-padàrthànàm aviveka-karã tamaþ-svabhàvatvàt sarva-bhåtànàü sarveùàü bhåtànàm | kiü tat paramàrtha-tattvaü sthita-praj¤asya viùayaþ | yathà naktaü-caràõàm ahar eva sad anyeùàü ni÷à bhavati, tadvat naktaü-cara-sthànãyànàm aj¤ànàü sarva-bhåtànàü ni÷eva ni÷à paramàrtha-tattvam, agocaratvàd atad-buddhãnàm | tasyàü paramàrtha-tattva-lakùaõàyàm aj¤àna-nidràyàþ prabuddho jàgarti saüyamã saüyamavàn, jitendriyo yogãty arthaþ | yasyàü gràhya-gràhaka-bheda-lakùaõàyàm avidyà-ni÷àyàü prasuptàny eva bhåtàni jàgrati iti ucyante, yasyàü ni÷àyàü prasuptà iva svapna-dç÷aþ, sà ni÷à avidyà-råpatvàt paramàrtha-tattvaü pa÷yato muneþ | ataþ karmàõi avidyàvasthàyàm eva codyante, na vidyàvasthàyàm | vidyàyàü hi satyàm udite savitari ÷àrvaram iva tamaþ praõà÷am upagacchati avidyà | pràk vidyotpatteþ avidyà pramàõa-buddhyà gçhyamàõà kriyà-kàraka-phala-bheda-råpà satã sarva-karma-hetutvaü pratipadyate | na apramàõa-buddhyà gçhyamàõàyàþ karma-hetutvopapattiþ, pramàõa-bhåtena vedena mama coditaü kartavyaü karma iti hi karmaõi kartà pravartate, na avidyà-màtram idaü sarvaü bheda-jàtam iti j¤ànaü tasya àtmaj¤asya sarva-karma-saünyàse eva adhikàro na pravçttau | tathà ca dar÷ayiùyati --- tad-buddhayas tad-àtmànaþ ity àdinà j¤àna-niùñhàyàm eva tasya adhikàram | tatràpi pravartaka-pramàõàbhàve pravçtty-anupapattiþ iti cet, na | svàtma-viùayatvàd àtma-vij¤ànasya | na hy àtmanaþ svàtmani pravartaka-pramàõàpekùatà, àtmatvàd eva | tad-antatvàc ca sarva-pramàõànàü pramàõatvasya | na hy àtma-svaråpàdhigame sati punaþ pramàõa-prameya-vyavahàraþ saübhavati | pramàtçtvaü hy àtmanaþ nivartayati antyaü pramàõam | nivartayad eva càpramàõãbhavati, svapna-kàla-pramàõam iva prabodhe | loke ca vastv-adhigame pravçtti-hetutvàdar÷anàt pramàõasya | tasmàn nàtma-vidaþ karmaõy adhikàra iti siddham ||BhGS_2.69|| ============================== viduùas tyaktaiùaõasya sthita-praj¤asya yater eva mokùa-pràptiþ, na tu asaünyàsinaþ kàma-kàminaþ ity etam arthaü dçùñàntena pratipàdayiùyan àha - àpåryamàõam acala-pratiùñhaü samudram àpaþ pravi÷anti yadvat | tadvat kàmà yaü pravi÷anti sarve sa ÷àntim àpnoti na kàma-kàmã ||BhG_2.70|| àpåryamàõam adbhir acala-pratiùñham acalatayà pratiùñhà avasthitiþ yasya tam acala-pratiùñhaü samudram àpaþ sarvato gatàþ pravi÷anti svàtmastham avikriyam eva santaü yadvat, tadvat kàmàþ viùaya-saünidhàv api sarvataþ icchà-vi÷eùàþ yaü puruùam --- samudram iva àpaþ -- avikurvantaþ pravi÷anti sarve àtmany eva pralãyante na svàtma-va÷aü kurvanti, sa ÷àntir mokùam àpnoti, netaraþ kàma-kàmã, kàmyanta iti kàmàþ viùayàþ tàn kàmayituü ÷ãlaü yasya saþ kàma-kàmã, naiva pràpnotãty arthaþ ||BhGS_2.70|| ============================== yasmàd evaü tasmàt - vihàya kàmàn yaþ sarvàn pumàü÷ carati niþspçhaþ | nirmamo nirahaükàraþ sa ÷àntim adhigacchati ||BhG_2.71|| vihàya parityajya kàmàn yaþ saünyàsã pumàn sarvàn a÷eùataþ kàrtsnyena carati, jãvana-màtra-ceùñà÷eùaþ paryañatãty arthaþ | niþspçhaþ ÷arãra-jãvana-màtre 'pi nirgatà spçhà yasya saþ niþspçhaþ san nirmamaþ ÷arãra-jãvana-màtràkùipta-parigrahe 'pi mamedam ity abhinive÷a-varjitaþ, nirahaükàraþ vidyàvattvàdi-nimittàtma-saübhàvanà-rahitaþ ity etat | sa evaübhåtaþ sthita-praj¤aþ brahmavit ÷àntiü sarva-saüsàra-duþkhoparama-lakùaõàü nirvàõàkhyàm adhigacchati pràpnoti brahma-bhåto bhavati ity arthaþ ||BhGS_2.71|| ============================== saiùà j¤àna-niùñhà ståyate - eùà bràhmã sthitiþ pàrtha nainàü pràpya vimuhyati | sthitvàsyàm anta-kàle 'pi brahma-nirvàõam çcchati ||BhG_2.72|| eùà yathoktà bràhmã brahmaõi bhavà iyaü sthitiþ sarvaü karma saünyasya brahma-råpeõaiva avasthànam ity etat | he pàrtha, nainàü sthitiü pràpya labdhvà na vimuhyati na mohaü pràpnoti | sthitvàsyàü sthitau bràhmyàü yathoktàyàü anta-kàle 'pi antye vayasy api brahma-nirvàõaü brahma-nirvçtiü mokùam çcchati gacchati | kim u vaktavyaü brahmacaryàd eva saünyasya yàvaj jãvaü yo brahmaõy eva avatiùñhate sa brahma-nirvàõam çcchati iti ||BhGS_2.72|| iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda-÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye dvitãyo 'dhyàyaþ || __________________________________________________________ BhG 3 tçtãyo 'dhyàyaþ ÷aïkara-bhàùyam ÷àstrasya pravçtti-nivçtti-viùaya-bhåte dve buddhã bhagavatà nirdiùñe, sàïkhye buddhir yoge buddhir iti ca | tatra prajahàti yadà kàmàn ity àrabhya à adhyàya-parisamàpteþ sàïkhya-buddhy-à÷ritànàü saünyàsaü kartavyam uktvà teùàü tan-niùñhatayaiva ca kçtàrthatà uktà eùà bràhmã sthitiþ iti | arjunàya ca karmaõy evàdhikàras te, mà saïgo 'stv akarmaõi iti karma eva kartavyam uktavàn yoga-buddhim à÷ritya, na tata eva ÷reyaþ-pràptim uktavàn | tad etad àlakùya paryàkulãbhåta-buddhir arjuna uvàca - kathaü bhaktàya ÷reyo 'rthine yat sàkùàt ÷reyaþ-sàdhanaü sàïkhya-buddhi-niùñhàü ÷ràvayitvà màü karmaõi dçùñànekànartha-yukte pàramparyeõàpi anaikàntika-÷reyaþ-pràpti-phale niyu¤jyàd iti yuktaþ paryàkulãbhàvo 'rjunasya | tad-anuråpa-pra÷naþ jyàyasã cet ity àdiþ | pra÷nàpàkaraõa-vàkyaü ca bhagavatà uktaü yathokta-vibhàga-viùaye ÷àstre | kecit tu arjunasya pra÷nàrtham anyathà kalpayitvà tat-pratikålaü bhagavataþ prativacanaü varõayanti | yathà ca àtmanà sambandha-granthe gãtàrtho niråpitas tat-pratikålaü ceha punaþ pra÷na-prativacanayor arthaü niråpayanti | kathaü ? tatra sambandha-granthe tàvat sarveùàm à÷ramiõàü j¤àna-karmaõoþ samuccayo gãtà-÷àstre niråpito 'rtha ity uktam | punaþ vi÷eùitaü ca yàvaj-jãva-÷ruti-coditàni karmàõi parityajya kevalàd eva j¤ànàn mokùaþ pràpyata ity etad ekàntenaiva pratiùiddham iti | iha tv à÷rama-vikalpaü dar÷ayatà yàvaj-jãva-÷ruti-coditànàm eva karmaõàü parityàga uktaþ | tat katham ãdç÷aü viruddham artham arjunàya bråyàd bhagavàn, ÷rotà và kathaü viruddham artham avadhàrayet | tatraitat syàd gçhasthànàm eva ÷rauta-karma-parityàgena kevalàd eva j¤ànàn mokùaþ pratiùidhyate na tv à÷ramàntaràõàm iti | etad api pårvottar-viruddham eva | kathaü, sarvà÷ramiõàü j¤àna-karmaõoþ samuccayo gãtà-÷àstre ni÷cito 'rtha iti pratij¤àya iha kathaü tad-viruddhaü kevalàd eva j¤ànàn mokùaü bråyàd à÷ramàntaràõàm | atha mataü ÷rauta-karmàpekùayaitad-vacanaü kevalàd eva j¤ànàt ÷rauta-karma-rahitàd gçhasthànàü mokùaþ pratiùidhyate iti | tatra gçhasthànàü vidyamànam api smàrtaü karmàvidyamànavad upekùya j¤ànàd eva kevalàn na mokùa ity ucyata iti | etad api viruddham | katham ? gçhasthasyaiva smàrta-karmaõà samuccitàd j¤ànàn mokùaþ pratiùidhyate na tu à÷ramàntaràõàm iti kathaü vivekibhiþ ÷akyam avadhàrayitum | kiü ca, yadi mokùa-sàdhanatvena smàrtàni karmàõi årdhva-retasàü samuccãyante tathà gçhasthasyàpi iùyatàü smàrtair eva samuccayo na ÷rautaiþ | atha ÷rautaiþ smàrtai÷ ca gçhasthasyaiva samuccayo mokùàya årdhva-retasàü tu smàrta-karma-màtra-samuccitàj j¤ànàn mokùa iti | tatraivaü sati gçhasthasyàyàsa-bàhulyaü ÷rautaü smàrtaü ca bahu-duþkha-råpaü karma ÷irasi aropitaü syàt | atha gçhasthasyaivàyàsa-bàhulya-kàraõàn mokùaþ syàn nà÷ramàntaràõàü ÷rauta-nitya-karma-rahitatvàd iti | tad apy asat | sarvopaniùatsu itihàsa-puràõa-yoga-÷àstre ca j¤ànàïgatvena mumukùoþ sarva-karma-saünyàsa-vidhànàd à÷rama-vikalpa-samuccaya-vidhànàc ca ÷ruti-smçtyoþ | siddhas tarhi sarvà÷ramiõàü j¤àna-karmaõoþ samuccayaþ ? na, mumukùoþ sarva-karma-saünyàsa-vidhànàt | vyutthàyàtha bhikùàcaryaü caranti [BAU 3.5.1], tasmàt saünyàsam eùàü tapasàm atiriktam àhuþ [NàU 2.79], nyàsa evàtyarecayet [NàU 2.78], iti | na karmaõà na prajayà dhanena tyàgenaike 'mçtatvam àna÷uþ [NàU 2.12] iti ca | brahmacaryàd eva pravrajet [JàvàU 4] ity àdyàþ ÷rutayaþ | tyaja dharmam adharmaü ca ubhe satyànçte tyaja | ubhe satyànçte tyaktvà yena tyajasi tat tyaja || saüsàram eva niþsàraü dçùñvà sàra-didçkùayà | pravrajanty akçtodvàhàþ paraü vairàgyam à÷ritàþ || iti bçhaspatir api kacaü prati | karmaõà badhyate jantur vidyayà ca vimucyate | tasmàt karma na kurvanti yatayaþ pàra-dar÷inaþ || [Mbh 12.241.7] iti ÷ukànu÷àsanam | ihàpi sarva-karmàõi manasà saünyasya ity àdi | mokùasya càkàryatvàn mumukùoþ karmànarthakyam | nityàni pratyavàya-parihàràrtham anuùñheyàni iti cet, na | asaünyàsi-viùayatvàt pratyavàya-pràpteþ | na hi agnikàryàdy-akaraõàt saünyàsinaþ pratyavàyaþ kalpayituü ÷akyo yathà brahmacàriõàm asaünyàsinàm api karmiõàm | na tavan nityànàü karmaõàm abhàvàd eva bhàva-råpasya pratyavàyasya utpattiþ kalpayituü ÷akyà katham asataþ sajjàyate [ChàU 6.2.2] iti asataþ sajjanmàsambhava-÷ruteþ | yadi vihitàkaraõàd asambhàvyam api pratyavàyaü bråyàd vedas tadà anartha-karo vedaþ apramàõam ity uktaü syàt | vihitasya karaõàkaraõayoþ duþkha-màtra-phalatvàt | tathà ca kàrakaü ÷àstraü na j¤àpakam iti anupapannàrthaü kalpitaü syàt | na caitad iùñam | tasmàn na saünyàsinàü karmàõi ato j¤àna-karmaõoþ samuccayànupapattiþ | jyàyasã cet karmaõas te matà buddhir iti | arjunasya pra÷nànupapatte÷ ca | yadi hi bhagavatà dvitãye adhyàye j¤ànaü karma ca samuccayena tvayànuùñheyam ity uktaü syàt tato 'rjunasya pra÷no 'nupapanno jyàyasã cet karmaõas te matà buddhir janàrdana iti | arjunàya ced buddhi-karmaõã tvayànuùñheye iti ukte yà karmaõo jyàyasã buddhiþ sà apy uktà eveti tat kiü karmaõi ghore màü niyojayasi ke÷ava iti pra÷no na kathaücana upapadyate | na càrjunasyaiva jyàyasã buddhir nànuùñheyeti bhagavatoktaü pårvam iti kalpayituü yuktam, yena jyàyasã ced iti pra÷naþ syàt | yadi punar ekasya puruùasya j¤àna-karmaõor virodhàd yugapad anuùñhànaü na sambhavatãti bhinna-puruùànuùñheyatvaü bhagavatà pårvam uktaü syàt tato 'yaü pra÷na upapannaþ jyàyasã ced ity àdiþ | avivekataþ pra÷na-kalpanàyàm api bhinna-puruùànuùñheyatvena bhagavataþ prativacanaü nopapadyate | na càj¤àna-nimittaü bhagavat-prativacanaü kalpyam | asmàc ca bhinna-puruùànuùñheyatvena j¤àna-karma-niùñhayor bhagavataþ prativacana-dar÷anàt, j¤àna-karmaõoþ samuccayànupapattiþ | tasmàt kevalàd eva j¤ànàn mokùa ity eùo 'rtho ni÷cito gãtàsu sarvopaniùatsu ca | j¤àna-karmaõor ekaü vada ni÷citya iti ca eka-viùayaiva pràrthanànupapannobhayoþ samuccaya-sambhave | kuru karmaiva tasmàt tvam iti ca j¤àna-niùñhà-sambhavam arjunasyàvadhàraõena dar÷ayiùyati | arjuna uvàca jyàyasã cet karmaõas te matà buddhir janàrdana | tat kiü karmaõi ghore màü niyojayasi ke÷ava ||BhG_3.1|| jyàyasã ÷reyasã cet yadi karmaõaþ sakà÷àt te tava matà abhipretà buddhir j¤ànam | he janàrdana ! yadi buddhi-karmaõã samuccite iùñe tadaikaü ÷reyaþ-sàdhanam iti karmaõo jyàyasã buddhir iti karmaõo 'tirikta-karaõaü buddher anupapannam arjunena kçtaü syàt | na hi tad eva tasmàt phalato 'tiriktaü syàt | tathà ca, karmaõaþ ÷reyaskarã bhagavatoktà buddhiþ | a÷reyaskaraü ca karma kurv iti màü pratipàdayati, tat kiü nu kàraõam iti bhagavata upàlambham iva kurvan tat kiü kasmàt karmaõi ghore kråre hiüsà-lakùaõe màü niyojayasi ke÷ava iti ca yad àha, tac ca nopapadyate | atha smàrtenaiva karmaõà samuccayaþ sarveùàü bhagavatokto 'rjunena càvadhàrita cet, tat kiü karmaõi ghore màü niyojayasi ity àdi kathaü yuktaü vacanam ||BhGS_3.1|| ============================== kiü ca - vyàmi÷reõeva vàkyena buddhiü mohayasãva me | tad ekaü vada ni÷citya yena ÷reyo 'ham àpnuyàm ||BhG_3.2|| vyàmi÷reõeva, yadyapi vivaktàbhidhàyã bhagavàn, tathàpi mama manda-buddher vyàmi÷ram iva bhagavad-vàkyaü pratibhàti | tena mama buddhiü mohayasãva, mama buddhi-vyàmohàpanayàya hi pravçttas tvaü tu kathaü mohayasi ? ataþ bravãmi | buddhiü mohayasi iva me mama iti | tvaü tu bhinna-kartçkayoþ j¤àna-karmaõor eka-puruùànuùñhànàsaübhavaü yadi manyase, tatraivaü sati tat tayor ekaü buddhiü karma và idam evàrjunasya yogyaü buddhi-÷akty-avasthànuråpam iti ni÷citya vada bråhi, yena j¤ànena karmaõà và anyatareõa ÷reyo 'ham àpnuyàü pràpnuyàm | yadi hi karma-niùñhàyàü guõa-bhåtam api j¤ànaü bhagavatoktaü syàt | tat kathaü tayor ekaü vada ity eka-viùayaivàrjunasya ÷u÷råùà syàt | na hi bhagavatà pårvam uktam anyatarad eva j¤àna-karmaõoþ vakùyàmi, naiva dvayam iti, yena ubhaya-pràpty-asaübhavam àtmano manyamàna ekam eva pràrthayet ||BhGS_3.2|| ============================== pra÷nànuråpam eva prativacanaü - ÷rã-bhagavàn uvàca loke 'smin dvividhà niùñhà purà proktà mayànagha | j¤àna-yogena sàükhyànàü karma-yogena yoginàm ||BhG_3.3|| loke 'smin ÷àstràrthànuùñhànàdhikçtànàü traivarõikànàü dvi-vidhà dvi-prakàrà niùñhà sthitiþ anuùñheya-tàtparyaü purà pårvaü sargàdau prajàþ sçùñvà tàsàm abhyudaya-niþ÷reyasa-pràpti-sàdhanaü vedàrtha-saüpradàyam àviùkurvatà proktà mayà sarvaj¤ena ã÷vareõa he anaghàpàpa | tatra kà sà dvividhà niùñhà ity àha - tatra j¤àna-yogena j¤ànam eva yogas tena sàükhyànàm àtmànàtma-viùaya-viveka-vij¤ànavatàü brahmacaryà÷ramàd eva kçta-saünyàsànàü vedànta-vij¤àna-suni÷citàrthànàü paramahaüsa-parivràjakànàü brahmaõy evàvasthitànàü niùñhà proktà | karma-yogena karma eva yogaþ karma-yogas tena karma-yogena yoginàü karmiõàü niùñhà proktà ity arthaþ | yadi caikena puruùeõa ekasmai puruùàrthàya j¤ànaü karma ca samuccityànuùñheyaü bhagavatà iùñam uktaü vakùyamàõaü và gãtàsu vedeùu coktam, katham ihàrjunàya upasannàya priyàya vi÷iùñàbhinna-puruùa-kartçke eva j¤àna-karma-niùñhe bråyàt ? yadi punar arjuno j¤ànaü karma ca dvayaü ÷rutvà svayam evànuùñhàsyati anyeùàü tu bhinna-puruùànuùñheyatàü vakùyàmi iti mataü bhagavataþ kalpyeta, tadà ràga-dveùavàn apramàõa-bhåto bhagavàn kalpitaþ syàt | tac càyuktam | tasmàt kayàpi yuktyà na samuccayo j¤àna-karmaõoþ || yad arjunenoktaü karmaõo jyàyastvaü buddhes tac ca sthitam aniràkaraõàt | tasyà÷ ca j¤àna-niùñhàyàþ saünyàsinàm evànuùñheyatvam , bhinna-puruùànuùñheyatva-vacanàt | bhagavata evam evànumatam iti gamyate ||BhGS_3.3|| ============================== màü ca bandha-kàraõe karmaõy eva niyojayasi iti viùaõõa-manasam arjunam karma nàrabhe ity evaü manvànam àlakùya àha bhagavàn - na karmaõàman àrambhàd iti | athavà - j¤àna-karma-niùñhayoþ paraspara-virodhàd ekena puruùeõa yugapad anuùñhàtum a÷akyatve sati itaretarànapekùayor eva puruùàrtha-hetutve pràpte karma-niùñhàyà j¤àna-niùñhà-pràpti-hetutvena puruùàrtha-hetutvam, na svàtantryeõa | j¤àna-niùñhà tu karma-niùñhopàya-labdhàtmikà satã svàtantryeõa puruùàrtha-hetuþ anyànapekùà, ity etam arthaü pradar÷ayiùyan àha bhagavàn - na karmaõàm anàrambhàn naiùkarmyaü puruùo '÷nute | na ca saünyasanàd eva siddhiü samadhigacchati ||BhG_3.4 || na karmaõà kriyàõàü yaj¤àdãnàm iha janmani janmàntare và anuùñhitànàm upàtta-durita-kùaya-hetutvena sattva-÷uddhi-kàraõànàü tat-kàraõatvena ca j¤ànotpatti-dvàreõa j¤àna-niùñhà-hetånàm, j¤ànam utpadyate puüsàü kùayàt pàpasya karmaõaþ | yathàdar÷atala-prakhye pa÷yaty àtmànam àtmani || [Mbh 12 208.8] ity àdi smaraõàt | anàrambhàd ananuùñhànàt naiùkarmyaü niùkarma-bhàvaü karma-÷ånyatàü j¤àna-yogena niùñhàü niùkriyàtma-svaråpeõaivàvasthànam iti yàvat | puruùo nà÷nute na pràpnotãty arthaþ | karmaõàm anàrambhàn naiùkarmyaü nà÷nuta iti vacanàt tad-viparyayàt teùàm àrambhàn naiùkarmyam a÷nuta iti gamyate | kasmàt punaþ kàraõàt karmaõàm anàrambhàn naiùkarmyaü nà÷nute iti ? ucyate, karmàrambhasyaiva naiùkarmyopàyatvàt | na hy upàyam antareõa upeya-pràptir asti | karma-yogopàyatvaü ca naiùkarmya-lakùaõasya j¤àna-yogasya, ÷rutau iha ca pratipàdanàt | ÷rutau tàvat prakçtasyàtma-lokasya vedyasya vedanopàyatvena tam etaü vedànuvacanena bràhmaõà vividiùanti yaj¤ena [BAU 4.4.22] ity àdinà karma-yogasya j¤àna-yogopàyatvaü pratipàditam | ihàpi ca - saünyàsas tu mahàbàho duþkham àptum ayogataþ [kraãtà 5.6], yoginaþ karma kurvanti saïgaü tyaktvàtma÷uddhaye [kraãtà 5.11], yaj¤o dànaü tapa÷ caiva pàvanàni manãùiõàm [kraãtà 18.5] ity àdi pratipàdayiùyati | nanu càbhayaü sarva-bhåtebhyo dattvà naiùkarmyam àcaret ity àdau kartavya-karma-saünyàsàd api naiùkarmya-pràptiü dar÷ayati | loke ca karmaõàm anàrambhàn naiùkarmyam iti prasiddhataram | ata÷ ca naiùkarmyàrthinaþ kiü karmàrambheõa ? iti pràptam | ata àha- na ca saünyasanàd eveti | nàpi saünyasanàd eva kevalàt karma-parityàga-màtràd eva j¤àna-rahitàt siddhiü naiùkarmya-lakùaõàü j¤àna-yogena niùñhàü samadhigacchati na pràpnoti ||BhGS_3.4|| ============================== kasmàt punaþ kàraõàt karma-saünyàsa-màtràd eva kevalàt j¤àna-rahitàt siddhiü naiùkarmya-lakùaõàü puruùo nàdhigacchati iti hetv-àkàïkùàyàm àha - na hi ka÷cit kùaõam api jàtu tiùñhaty akarmakçt | kàryate hy ava÷aþ karma sarvaþ prakçtijair guõaiþ ||BhG_3.5|| na hi yasmàt kùaõam api kàlaü jàtu kadàcit ka÷cit tiùñhaty akarma-kçt san | kasmàt ? kàryate pravartyate hi yasmàd ava÷a evàsvatantra eva karma sarvaþ pràõã prakçti-jaiþ prakçtito jàtaiþ sattva-rajas-tamobhiþ guõaiþ | aj¤a iti vàkya-÷eùaþ, yato vakùyati guõair yo na vicàlyate iti | sàükhyànàü pçthak-karaõàt aj¤ànàm eva hi karma-yogaþ, na j¤àninàm | j¤àninàü tu guõair acàlyamànànàü svata÷ calanàbhàvàt karma-yogo nopapadyate | tathà ca vyàkhyàtam vedàvinà÷inam [kraãtà 2.21] ity atra ||BhGS_3.5|| ============================== yat tv anàtmaj¤aþ coditaü karma nàrabhate iti tad asad evety àha - karmendriyàõi saüyamya ya àste manasà smaran | indriyàrthàn vimåóhàtmà mithyàcàraþ sa ucyate ||BhG_3.6|| karmendriyàõi hastàdãni saüyamya saühçtya ya àste tiùñhati manasà smaran cintayan indriyàrthàn viùayàn vimåóhàtmà vimåóhàntaþ-araõo mithyàcàro mçùàcàraþ pàpàcàraþ sa ucyate ||BhGS_3.6|| ============================== yas tv indriyàõi manasà niyamyàrabhate 'rjuna | karmendriyaiþ karma-yogam asaktaþ sa vi÷iùyate ||BhG_3.7|| yas tu punaþ karmaõy adhikçto 'j¤aþ buddhãndriyàõi manasà niyamya àrabhate arjuna karmendriyaiþ vàk-pàõy-àdibhiþ | kim àrabhate ity àha-karma-yogam asaktaþ san phalàbhisandhi-varjitaþ sa vi÷iùyate itarasmàt mithyàcàràt ||BhGS_3.7|| ============================== yataþ evam ataþ- niyataü kuru karma tvaü karma jyàyo hy akarmaõaþ | ÷arãrayàtràpi ca te na prasidhyed akarmaõaþ ||BhG_3.8|| niyataü nityaü ÷àstropadiùñam | yo yasmin karmaõy adhikçtaþ phalàya cà÷rutaü tan niyataü karma, tat kuru tvaü he arjuna ! yataþ karma jyàyo 'dhikataraü phalataþ | hi yasmàd akarmaõo 'karaõàt anàrambhàt | katham ? ÷arãra-yàtrà ÷arãra-sthitir api ca te tava na prasidhyet prasiddhiü na gacchet akarmaõo 'karaõàt | ato dçùñaþ karmàkarmaõor vi÷eùo loke ||BhGS_3.8|| ============================== yac ca manyase bandhàrthatvàt karma na kartavyam iti tad apy asat | katham ? yaj¤àrthàt karmaõo 'nyatra loko 'yaü karma-bandhanaþ | tad arthaü karma kaunteya muktasaïgaþ samàcara ||BhG_3.9|| yaj¤o vai viùõuþ [TaittS 1.7.4] iti ÷ruter yaj¤a ã÷varaþ | tad-arthaü yat kriyate tat yaj¤àrthaü karma | tasmàt karmaõo 'nyatrànyena karmaõà loko 'yam adhikçtaþ karma-kçt karma-bandhanaþ [Taitt.Bhà. 3.1.6] karma bandhanaü yasya so 'yaü karma-bandhano lokaþ, na tu yaj¤àrthàt | atas tad-arthaü yaj¤àrthaü karma kaunteya, mukta-saïgaþ karma-phala-saïga-varjitaþ san samàcàra nirvartaya ||BhGS_3.9|| ============================== ita÷ càdhikçtena karma kartavyam - saha-yaj¤àþ prajàþ sçùñvà purovàca prajàpatiþ | anena prasaviùyadhvam eùa vo 'stv iùña-kàma-dhuk ||BhG_3.10|| saha-yaj¤àþ yaj¤a-sahitàþ prajàs trayo varõàs tàþ sçùñvotpàdya purà pårvaü sargàdàv uvàca uktavàn prajàpatiþ prajànàü sràùñà | anena yaj¤ena prasaviùyadhvaü prasavo vçddhir utpattis tàü kurudhvam | eùa yaj¤o vo yuùmàkam astu bhavatu iùña-kàma-dhuk | iùñàn abhipretàn kàmàn phala-vi÷eùàn dogdhãti iùña-kàma-dhuk ||BhGS_3.10|| ============================== katham ? devàn bhàvayatànena te devà bhàvayantu vaþ | parasparaü bhàvayantaþ ÷reyaþ param avàpsyatha ||BhG_3.11|| devàn indràdãn bhàvayata vardhayatànena yaj¤ena | te devà bhàvayantu àpyàyayantu vçùñy-àdinà vo yuùmàn | evaü parasparam anyonyaü bhàvayantaþ ÷reyaþ paraü mokùa-lakùaõaü vij¤àna-pràpti-krameõàvàpsyatha | svargaü và paraü ÷reyo 'vàpsyatha ||BhGS_3.11|| ============================== kiü ca - iùñàn bhogàn hi vo devà dàsyante yaj¤a-bhàvitàþ | tair dattàn apradàyaibhyo yo bhuïkte stena eva saþ ||BhG_3.12|| iùñàn abhipretàn bhogàn hi vo yuùmabhyaü devà dàsyante vitariùyanti | strã-pa÷u-putràdãn yaj¤a-bhàvità yaj¤air vardhitàs toùità ity arthaþ | tair devair dattàn bhogàn apradàyàdattvà, ànçõyam akçtvety arthaþ | ebhyo devebhyaþ | yo bhuïkte sva-dehendriyàõy eva tarpayati stena eva taskara eva sa devàdi-svàpahàrã ||BhGS_3.12|| ============================== ye punaþ- yaj¤a-÷iùñà÷inaþ santo mucyante sarva-kilbiùaiþ | bhu¤jate te tv aghaü pàpà ye pacanty àtma-kàraõàt ||BhG_3.13|| deva-yaj¤àdãn nirvartya tac-chiùñam a÷anam amçtàkhyam a÷ituü ÷ãlaü yeùàü te yaj¤a-÷iùñà÷inaþ santo mucyante sarva-kilbiùaiþ sarva-pàpai÷ cully-àdi-pa¤ca-sånàkçtaiþ pramàda-kçta-hiüsàdi-janitai÷ cànyaiþ | ye tv àtmaübharayo bhu¤jate te tv aghaü pàpaü svayam api pàpà ye pacanti pàkaü nirvartayanti àtma-kàraõàt àtma-hetoþ ||BhGS_3.13|| ============================== ita÷ càdhikçtena karma kartavyam | jagac-cakra-pravçtti-hetur hi karma | katham ? ity ucyate - annàd bhavanti bhåtàni parjanyàd anna-saübhavaþ | yaj¤àd bhavati parjanyo yaj¤aþ karma-samudbhavaþ ||BhG_3.14|| annàd bhuktàl lohita-retaþ-pariõatàt pratyakùaü bhavanti jàyante bhåtàni | parjanyàd vçùñer annasya saübhavo 'nna-saübhavaþ | yaj¤àd bhavati parjanyaþ | agnau pràstàhutiþ samyag àdityam upatiùñhate | àdityàj jàyate vçùñir vçùñer annaü tataþ prajàþ || [Manu 3.76] iti smçteþ | yaj¤o 'pårvam | sa ca yaj¤aþ karma-samudbhavaþ | çtvig-yajamànayo÷ ca vyàpàraþ karma, tad-samudbhavo yasya yaj¤asyàpårvasya sa yaj¤aþ karma-samudbhavaþ ||BhGS_3.14|| ============================== tac caivaüvidhaü karma kuto jàtam ity àha - karma brahmodbhavaü viddhi brahmàkùara-samudbhavam | tasmàt sarva-gataü brahma nityaü yaj¤e pratiùñhitam ||BhG_3.15|| karma brahmodbhavaü | brahma vedaþ | sa udbhavaþ kàraõaü prakà÷ako yasya tat karma brahmodbhavaü viddhi vijànãhi | brahma punaþ vedàkhyam akùara-samudbhavam akùaraü brahma paramàtmà samudbhavo yasya tat akùara-samudbhavam | brahma veda ity arthaþ | yasmàt sàkùàt paramàtmàkhyàd akùaràt puruùa-niþ÷vàsavat samudbhåtaü brahma tasmàt sarvàrtha-prakà÷akatvàt sarva-gatam | sarva-gatam api sat nityaü sadà yaj¤a-vidhi-pradhànatvàt yaj¤e pratiùñhitam ||BhGS_3.15|| ============================== evaü pravartitaü cakraü nànuvartayatãha yaþ | aghàyur indriyàràmo moghaü pàrtha sa jãvati ||BhG_3.16|| evam ittham ã÷vareõa veda-yaj¤a-pårvakaü jagac-cakraü pravartitaü nànuvartayatãha loke yaþ karmaõy adhikçtaþ sann aghàyur aghaü pàpam àyur jãvanaü yasya so 'ghàyuþ pàpa-jãvana iti yàvat | indriyàràmaþ indriyair àràmaþ àramaõam àkrãóà viùayeùu yasya sa indriyàràmo moghaü vçthà he pàrtha, sa jãvati | tasmàd aj¤enàdhikçtena kartavyam eva karmeti prakaraõàrthaþ | pràg àtma-j¤àna-niùñhà-yogyatà-pràptes tàdarthyena karma-yogànuùñhànam adhikçtenànàtmaj¤ena kartavyam evety etan na karmaõàm anàrambhàd [Gãtà 3.4] ity ata àrabhya ÷arãra-yàtràpi ca te na prasidhyed akarmaõa [Gãtà 3.8] ity evam antena pratipàdya, yaj¤àrthàt karmaõo 'nyatra [Gãtà 3.9] ity àdinà moghaü pàrtha sa jãvati ity evam antenàpi granthena pràsaïgikam adhikçtasyànàtmavidaþ karmànuùñhàne bahu kàraõam uktam | tad-akaraõe ca doùa-saükãrtanaü kçtam ||BhGS_3.16|| ============================== evaü sthite kim evaü pravartitaü caktraü sarveõànuvartanãyam ? àho svit pårvokta-karma-yogànuùñhànopàya-pràpyàm anàtma-vidà j¤àna-yogenaiva niùñhàm àtma-vidbhiþ sàükhyair anuùñheyàm apràptenaiva ? ity evam artham arjunasya pra÷nam à÷aïkaya svayam eva và ÷àstràrthasya viveka-pratipatty-artham etaü vai tam àtmànaü viditvà nivçtta-mithyà-j¤ànàþ santo bràhmaõà mithyà-j¤ànavadbhyo 'va÷yaü kartavyebhyaþ putraiùaõàdibhyo vyutthàyàtha bhikùà-caryaü ÷arãra-sthiti-màtra-prayuktaü caranti | na teùàm àtma-j¤àna-niùñhà-vyatirekeõànyat kàryam asti [BAU 3.5.1] ity evaü ÷ruty-artham iha gãtà-÷àstre pratipipàdayiùitam àviùkurvann àha bhagavàn - yas tv àtma-ratir eva syàd àtma-tçpta÷ ca mànavaþ | àtmany eva ca saütuùñas tasya kàryaü na vidyate ||BhG_3.17|| yas tu sàükhya àtma-j¤àna-niùñha àtma-ratiþ àtmany eva ratir na viùayeùu yasya sa àtma-ratir eva syàd bhaved àtma-tçpta÷ càtmanaiva tçpto nànna-rasàdinà sa mànavo manuùyaþ saünyàsã àtmany eva ca santuùñaþ | santoùo hi bàhyàrtha-làbhe sarvasya bhavati, tam anapekùya àtmany eva ca santuùñaþ sarvato vãta-tçùõa ity etat | ya ãdç÷aþ àtma-vit tasya kàryaü karaõãyaü na vidyate nàstãty arthaþ ||BhGS_3.17|| ============================== kiü ca - naiva tasya kçtenàrtho nàkçteneha ka÷cana | na càsya sarva-bhåteùu ka÷cid artha-vyapà÷rayaþ ||BhG_3.18|| naiva tasya paramàtma-rateþ kçtena karmaõàrthaþ prayojanam asti | astu tarhy akçtenàkaraõena pratyavàyàkhyo 'narthaþ | nàkçteneha loke ka÷cana ka÷cid api pratyavàya-pràpti-råpaþ àtma-hàni-lakùaõo và naivàsti | na càsya sarva-bhåteùu brahmàdi-sthàvarànteùu bhåteùu ka÷cid artha-vyapà÷rayaþ prayojana-nimitta-kriyà-sàdhyo vyapà÷rayaþ | vyapà÷rayaõam àlambanaü kaücit bhåta-vi÷eùam à÷ritya na sàdhyaþ ka÷cid artho 'sti, yena tad-arthà kriyà anuùñheyà syàt | na tvam etasmin sarvataþ saüplutodaka-sthànãye samyag-dar÷ane vartase ||BhGS_3.18|| ============================== yataþ evam - tasmàd asaktaþ satataü kàryaü karma samàcara | asakto hy àcaran karma param àpnoti påruùaþ ||BhG_3.19|| tasmàt asaktaþ saïgavarjitaþ satataü sarvadà kàryaü kartavyaü nityaü karma samàcara nirvartaya | asakto hi yasmàt samàcaran ã÷varàrthaü karma kurvan paraü mokùam àpnoti påruùaþ sattva÷uddhidvàreõa ity arthaþ ||BhGS_3.19|| ============================== yasmàc ca - karmaõaiva hi saüsiddhim àsthità janakàdayaþ | loka-saügraham evàpi saüpa÷yan kartum arhasi ||BhG_3.20|| karmaõaiva hi yasmàt pårve kùatriyàþ vidvàüsaþ saüsiddhiü mokùaü gantum àsthitàþ pravçttàþ | ke ? janakàdayaþ janakà vapatiprabhçtayaþ | yadi te pràptasamyagdar÷anàþ, tataþ lokasaügrahàrthaü pràrabdhakarmatvàt karmaõà sahaivàsaünyasyaiva karma saüsiddhimàsthità ity arthaþ | athàpràptasamyagadar÷anàþ janakàdayaþ, tadà karmaõà sattva÷uddhisàdhanabhåtena ktrameõa saüsiddhimàsthità iti vyàkhyeyaþ lokaþ | atha manyase pårverapi janakàdibhiþ ajànadbhireva kartavyaü karma kçtam | tàvatà nàva÷yamanyena kartavyaü samyagdar÷anavatà kçtàtheneti | tathàpi pràrabdhakarmàyattaþ tvaü lokasaügraham evàpi lokasya unmàrgapravçttinivàraõaü lokasaügrahaþ, tamevàpi prayojanaü saüpa÷yan kartum arhasi ||BhGS_3.20|| ============================== loka-saügrahaþ kim arthaü kartavya ity ucyate - yad yad àcarati ÷reùñhas tat tad evetaro janaþ | sa yat pramàõaü kurute lokas tad anuvartate ||BhG_3.21|| yadyat karma àcarati karoti ÷reùñhaþ pradhànaþ tattadeva karma àcarati itaro 'nyaþ janaþ tadanugataþ | kiü ca saþ ÷reùñhaþ yat pramàõaü kurute laukikaü vaidikaü và lokaþ tat anuvartate tadeva pramàõãkaroti ity arthaþ ||BhGS_3.21|| ============================== yady atra te loka-saügraha-kartavyatàyàü vipratipattis tarhi màü kiü na pa÷yasi ? na me pàrthàsti kartavyaü triùu lokeùu kiücana | nànavàptam avàptavyaü vartaiva ca karmaõi ||BhG_3.22|| na me mama pàrtha nàsti na vidyate kartavyaü triùv api lokeùu kiücana kiücid api | kasmàt ? nànavàptam apràptam avàptavyaü pràpaõãyam | tathàpi varta eva ca karmaõy aham ||BhGS_3.22|| ============================== yadi hy ahaü na varteyaü jàtu karmaõy atandritaþ | mama vartmànuvartante manuùyàþ pàrtha sarva÷aþ ||BhG_3.23|| yadi hi punar ahaü na varteya jàtu kadàcit karmaõy atandrito 'nalasaþ san mama ÷reùñhasya sato vatrma màrgam anuvartante manuùyàþ | he pàrtha ! sarva÷aþ sarva-prakàraiþ ||BhGS_3.23|| ============================== utsãdeyur ime lokà na kuryàü karma ced aham | saükarasya ca kartà syàm upahanyàm imàþ prajàþ ||BhG_3.24|| utsãdeyur vina÷yeyur ime sarve lokàþ loka-sthiti-nimittasya karmaõo 'bhàvàt na kuryàü karma ced aham | kiü ca, saükarasya ca kartà syàm | tena kàraõena upahanyàm imàþ prajàþ | prajànàm anugrahàya pravçtta upahatim upahananaü kuryàm ity arthaþ | mama ã÷varasyànanuråpam àpadyate ||BhGS_3.24|| ============================== yadi punar aham iva tvaü kçtàrtha-buddhiþ, àtmavid anyo và, tasyàpi àtmanaþ kartavyàbhàve 'pi parànugraha eva kartavya ity àha - saktàþ karmaõy avidvàüso yathà kurvanti bhàrata | kuryàd vidvàüs tathàsakta÷ cikãrùur loka-saügraham ||BhG_3.25|| saktàþ karmaõy asya karmaõaþ phalaü mama bhaviùyatãti kecid avidvàüso yathà kurvanti bhàrata, kuryàd vidvàn àtmavit tathàsaktaþ san | tadvat kim arthaü karoti ? tat sçõu - cikãrùuþ kartum icchuþ loka-saügraham ||BhGS_3.25|| ============================== evaü loka-saügrahaü cikãrùer na mamàtma-vidaþ kartavyam asti anyasya và loka-saügrahaü muktvà | tatas tasya àtma-vidaþ idam upadi÷yate - na buddhi-bhedaü janayed aj¤ànàü karma-saïginàm | joùayet sarva-karmàõi vidvàn yuktaþ samàcaran ||BhG_3.26|| buddhi-bhedo buddhi-bhedo mayà idaü kartavyaü bhoktavyaü càsya karmaõaþ phalam iti ni÷caya-råpàyà buddher bhedanaü càlanaü buddhi-bhedas taü na janayen notpàdayed aj¤ànàm avivekinàü karma-saïginàü karmaõy àsaktànàü àsaïgavatàm | kiü nu kuryàt ? joùayet kàrayet sarva-karmàõi vidvàn svayaü tad evàviduùàü karma yukto 'bhiyuktaþ samàcaran ||BhGS_3.26|| ============================== avidvàn aj¤aþ kathaü karmasu sajjate ? ity àha - prakçteþ kriyamàõàni guõaiþ karmàõi sarva÷aþ | ahaükàra-vimåóhàtmà kartàham iti manyate ||BhG_3.27|| prakçteþ prakçtiþ pradhànaü sattva-rajas-tamasàü guõànàü sàmyàvasthà | tasyàþ prakçteþ guõaiþ vikàraiþ kàrya-karaõa-råpaiþ kriyamàõàni karmàõi laukikàni ÷àstrãyàõi ca sarva÷aþ sarva-prakàrair ahaükàra-vimåóhàtmà kàrya-karaõa-saüghàtàtma-pratyayo 'haükàras tena vividhaü nànàvidhaü måóha àtmà antaþ-karaõaü yasya so 'yaü kàrya-karaõa-dharmà kàrya-karaõàbhimànã avidyayà karmàõi àtmani manyamànaþ tat-tat-karmaõàm ahaü karteti manyate ||BhGS_3.27|| ============================== yaþ punar vidvàn - tattvavit tu mahàbàho guõa-karma-vibhàgayoþ | guõà guõeùu vartanta iti matvà na sajjate ||BhG_3.28|| tattvavit tu mahàbàho | kasya tattvavit ? guõakarmavibhàgayoþ guõavibhàgasya karmavibhàgasya ca tattvavit ity arthaþ | guõàþ karaõàtmakàþ guõeùu viùayàtmakeùu vartante na àtmà iti matvà na sajjate saktiü na karoti ||BhGS_3.28|| ============================== ye punaþ - prakçter guõa-saümåóhàþ sajjante guõa-karmasu | tàn akçtsna-vido mandàn kçtsnavin na vicàlayet ||BhG_3.29|| prakçteþ guõaiþ samyak måóhàþ saümohitàþ santaþ sajjante guõànàü karmasu guõa-karmasu vayaü karma kurmaþ phalàya iti | tàn karma-saïgino 'kçtsna-vidaþ karma-phala-màtra-dar÷ino mandàn manda-praj¤àn kçtsna-vit àtma-vit svayaü na vicàlayet buddhi-bheda-karaõam eva càlanaü tan na kuryàt ity arthaþ ||BhGS_3.29|| ============================== kathaü punaþ karmaõy adhikçtenàj¤ena mumukùuõà karma kartavyam iti, ucyate -- mayi sarvàõi karmàõi saünyasyàdhyàtma-cetasà | nirà÷ãr nirmamo bhåtvà yudhyasva vigata-jvaraþ ||BhG_3.30|| mayi vàsudeve parame÷vare sarvaj¤e sarvàtmani sarvàõi karmàõi saünyasya nikùipyàdhyàtma-cetasà viveka-buddhyà, ahaü kartà ã÷varàya bhçtyavat karomi ity anayà buddhyà | kiü ca, nirà÷ãs tyaktà÷ãþ nirmamo mama-bhàva÷ ca nirgato yasya tava sa tvaü nirmamo bhåtvà yudhyasva vigata-jvaro vigata-santàpo vigata-÷okaþ sann ity arthaþ ||BhGS_3.30|| ============================== yad etan mama mataü karma kartavyam iti sa-pramàõam uktaü tat tathà - ye me matam idaü nityam anutiùñhanti mànavàþ | ÷raddhàvanto 'nasåyanto mucyante te 'pi karmabhiþ ||BhG_3.31|| ye me madãyam idaü mataü nityam anutiùñhanti anuvartante mànavà manuùyàþ ÷raddhàvantaþ ÷raddadhànà anasåyanto 'såyàü ca mayi parama-gurau vàsudeve 'kurvanto, mucyante te 'py evaübhåtàþ karmabhir dharmàdharmàkhyaiþ ||BhGS_3.31|| ============================== ye tv etad abhyasåyanto nànutiùñhanti me matam | sarva-j¤àna-vimåóhàüs tàn viddhi naùñàn acetasaþ ||BhG_3.32|| ye tu tad-viparãtà etan mama matam abhyasåyanto nindanto nànutiùñhanti nànuvartante me matam | sarveùu j¤àneùu vividhaü måóhàs te | sarva-j¤àna-vimåóhàüs tàn viddhi jànãhi naùñàn nà÷aü gatàn acetaso 'vivekinaþ ||BhGS_3.32|| ============================== kasmàt punaþ kàraõàt tvadãyaü mataü nànutiùñhantaþ para-dharmàn anutiùñhanti ? sva-dharmaü ca nànuvartante ? tvat-pratikålàþ kathaü na bibhyati tvac-chàsanàtikrama-doùàt ? tatràha - sadç÷aü ceùñate svasyàþ prakçter j¤ànavàn api | prakçtiü yànti bhåtàni nigrahaþ kiü kariùyati ||BhG_3.33|| sadç÷am anuråpaü ceùñate ceùñàü karoti | kasyàþ ? svasyàþ svakãyàyàþ prakçteþ | prakçtir nàma pårva-kçta-dharmàdharmàdi-saüskàrà vartamàna-janmàdàv abhivyaktàþ | sà prakçtiþ | tasyàþ sadç÷am eva sarvo jantur j¤ànavàn api ceùñate, kiü punar mårkhaþ ? tasmàt prakçtiü yànty anugacchanti bhåtàni pràõinaþ | nigraho niùedha-råpaþ kiü kariùyati mama vànyasya và ? durnigrahà prakçtir iti vàkya-÷eùaþ ||BhGS_3.33|| ============================== yadi sarvo jantur àtmanaþ prakçti-sadç÷am eva ceùñate, na ca prakçti-÷ånyaþ ka÷cid asti, tataþ puruùakàrasya viùayànupapatteþ ÷àstrànarthakya-pràptàv idam ucyate - indriyasyendriyasyàrthe ràga-dveùau vyavasthitau | tayor na va÷am àgacchet tau hy asya paripanthinau ||BhG_3.34|| indriyasyendriyasyàrthe sarvendriyàõàm arthe ÷abdàdi-viùaye iùñe ràgo 'niùñe dveùa ity evaü pratãndriyàrthaü ràgadveùàv ava÷yaübhàvinau tatràyaü puruùakàrasya ÷àstràrthasya ca viùaya ucyate | ÷àstràrthe pravçttaþ pårvam eva ràga-dveùayor va÷aü nàgacchet | yà hi puruùasya prakçtiþ sà ràga-dveùa-puraþsaraiva sva-kàrye puruùaü pravartayati | tadà svadharma-parityàgaþ para-dharmànuùñhànaü ca bhavati | yadà punà ràga-dveùau tat-pratipakùeõa niyamayati tadà ÷àstra-dçùñir eva puruùo bhavati, na prakçti-va÷aþ | tasmàt tayo ràga-dveùayor va÷aü nàgacchet | yatas tau hy asya puruùasya paripanthinau ÷reyo-màrgasya vighna-kartàrau taskaràv iva pathãty arthaþ ||BhGS_3.34|| ============================== tatra ràga-dveùa-prayukto manyate ÷àsràrtham apy anyathà para-dharmo 'pi dharmatvàd anuùñheya eva iti, tad asat - ÷reyàn sva-dharmo viguõaþ para-dharmàt svanuùñhitàt | sva-dharme nidhanaü ÷reyaþ para-dharmo bhayàvahaþ ||BhG_3.35|| ÷reyàn pra÷asyataraþ svo dharmaþ svadharmo viguõo 'pi vigata-guõo 'pi anuùñhãyamànaþ para-dharmàt svanuùñhitàt sàdguõyena saüpàditàd api | sva-dharme sthitasya nidhanaü maraõam api ÷reyaþ para-dharme sthitasya jãvitàt | kasmàt ? para-dharmaþ bhayàvahaþ narakàdi-lakùaõaü bhayam àvahatãti yataþ ||BhGS_3.35|| ============================== yadyapi anartha-målam dhyàyato viùayàn puüsa [Gãtà 2.62] iti ràga-dveùau hy asya paripanthinau [Gãtà 3.34] iti coktam | vikùiptam anavadhàritaü ca tad uktam | tat saükùiptaü ni÷citaü ca idam eveti j¤àtum icchan arjuna uvàca j¤àte hi tasmin tad-ucchedàya yatnaü kuryàm iti arjuna uvàca- atha kena prayukto 'yaü pàpaü carati påruùaþ | anicchann api vàrùõeya balàd iva niyojitaþ ||BhG_3.36|| atha kena hetu-bhåtena prayuktaþ san ràj¤eva bhçtyo 'yaü pàpaü karma carati àcarati påruùaþ puruùaþ svayam anicchann api he vàrùõeya vçùõi-kula-prasåta ! balàd iva niyojito ràj¤evety ukto dçùñàntaþ ||BhGS_3.36|| ============================== ÷çõu tvaü taü vairiõaü sarvànartha-karaü yaü tvaü pçcchasãti bhagavàn uvàca - kàma eùa krodha eùa rajo-guõa-samudbhavaþ | mahà÷ano mahà-pàpmà viddhy enam iha vairiõam ||BhG_3.37|| ai÷varyasya samagrasya dharmasya ya÷asaþ ÷riyaþ | vairàgyasyàtha mokùasya ùaõõàü bhaga itãïganà || [ViP 6.5.74] ity ai÷varyàdi-ùañkaü yasmin vàsudeve nityam apratibaddhatvena sàmastyena ca vartate, utpattiü pralayaü caiva bhåtànàm àgatiü gatim | vetti vidyàm avidyàü ca sa vàcyo bhagavàn iti || [ViP 6.5.78] utpatty-àdi-viùayaü ca vij¤ànaü yasya sa vàsudevo vàcyo bhagavàn iti | kàma iti | kàma eùa sarva-loka-÷atrur yan-nimittà sarvànartha-pràptiþ pràõinàm | sa eùa kàmaþ pratihataþ kenacit krodhatvena pariõamate | ataþ krodho 'py eùa eva rajo-guõa-samudbhavo raja÷ ca tad-guõa÷ ca rajo-guõaþ sa samudbhavo yasya sa kàmo rajo-guõa-samudbhavaþ | rajo-guõasya và samudbhavaþ | kàmo hy udbhåto rajaþ pravartayan puruùaü pravartayati | tçùõayà hy ahaükàrita iti duþkhinàü rajaþ-kàrye sevàdau pravçttànàü pralàpaþ ÷råyate | mahà÷ano mahad a÷anaü asyeti mahà÷anaþ | ataeva mahà-pàpmà | kàmena hi prerito jantuþ pàpaü karoti | ato viddhy enaü kàmam iha saüsàre vairiõam ||BhGS_3.37|| ============================== kathaü vairã ? iti dçùñàntaiþ pratyàyayati - dhåmenàvriyate vahnir yathàdar÷o malena ca | yatholbenàvçto garbhas tathà tenedam àvçtam ||BhG_3.38|| dhåmena sahajenàvriyate vahniþ prakà÷àtmako 'prakà÷àtmakena, yathà và àdar÷o malena ca, yatholbena ca jaràyuõà garbha-veùñanena càvçta àcchàdito garbhas tathà tenedam àvçtam ||BhGS_3.38|| ============================== kiü punas tad idaü-÷abda-vàcyaü yat kàmenàvçtam ity ucyate - àvçtaü j¤ànam etena j¤ànino nitya-vairiõà | kàma-råpeõa kaunteya duùpåreõànalena ca ||BhG_3.39|| àvçtam etena j¤ànaü j¤ànino nitya-vairiõà, j¤ànã hi jànàty anenàham anarthe prayuktaþ pårvam eveti | duþkhã ca bhavati nityam eva | ato 'sau j¤ànino nitya-vairã, na tu mårkhasya | sa hi kàmaü tçùõà-kàle mitram iva pa÷yan tat-kàrye duþkhe pràpte jànàti tçùõayàhaü duþkhitvam àpàdita iti, na pårvam eva | ato j¤ànina eva nitya-vairã | kiü-råpeõa ? kàma-råpeõa kàma icchaiva råpam asyeti kàmaråpas tena duùpåreõa duþkhena påraõam asyeti duùpåras tenànalena nàsyàlaü paryàptir vidyata ity analas tena ca ||BhGS_3.39|| ============================== kim adhiùñhànaþ punaþ kàmo j¤ànasyàvaraõatvena vairã sarvasya lokasya ? ity apekùàyàm àha, j¤àte hi ÷atror adhiùñhàne sukhena nibarhaõaü kartuü ÷akyata iti- indriyàõi mano buddhir asyàdhiùñhànam ucyate | etair vimohayaty eùa j¤ànam àvçtya dehinam ||BhG_3.40|| indriyàõi mano buddhi÷ càsya kàmasyàdhiùñhànam à÷raya ucyate | etair indriyàdibhir à÷rayair vimohayati vividhaü mohayaty eùa kàmo j¤ànam àvçtya àcchàdya dehinaü ÷arãriõam ||BhGS_3.40|| ============================== yata evam - tasmàt tvam indriyàõy àdau niyamya bharatarùabha | pàpmànaü prajahi hy enaü j¤àna-vij¤àna-nà÷anam ||BhG_3.41|| tasmàt tvam indriyàõy àdau pårvam eva niyamya va÷ãkçtya bharatarùabha pàpmànaü pàpàcàraü kàmaü prajahihi parityaja enaü prakçtaü vairiõaü j¤àna-vij¤àna-nà÷anaü j¤ànaü ÷àstrata àcàryata÷ càtmàdãnàm avabodhaþ | vij¤ànaü vi÷eùatas tad-anubhavas tayor j¤àna-vij¤ànayoþ ÷reyaþ-pràpti-hetvor nà÷anaü nà÷a-karaü prajahihi àtmanaþ parityajety arthaþ ||BhGS_3.41|| ============================== indriyàõy àdau niyamya kàmaü ÷atruü jahihi ity uktam | tatra kim à÷rayaþ kàmaü jahyàt ity ucyate -- indriyàõi paràõy àhur indriyebhyaþ paraü manaþ | manasas tu parà buddhir yo buddheþ paratas tu saþ ||BhG_3.42|| indriyàõi ÷rotràdãni pa¤ca | dehaü sthålaü bàhyaü paricchinnaü càpekùya saukùmyàntaratva-vyàpitvàdy-apekùayà paràõi prakçùñàny àhuþ paõóitàþ | tathà indriyebhyaþ paraü manaþ saükalpa-vikalpàtmakam | tathà manasas tu parà buddhir ni÷cayàtmikà | tathà yaþ sarva-dç÷yebhyo buddhy-antebhyo 'bhyantaro yaü dehinam indriyàdibhir à÷rayair yuktaþ kàmo j¤ànàvaraõa-dvàreõa mohayatãty uktam | buddheþ paratas tu sa | sa buddher draùñà | para àtmà ||BhGS_3.42|| ============================== tataþ kim -- evaü buddheþ paraü buddhvà saüstabhyàtmànam àtmanà | jahi ÷atruü mahàbàho kàma-råpaü duràsadam ||BhG_3.43|| evaü buddheþ param àtmànaü buddhvà j¤àtvà saüstabhya samyak stambhanaü kçtvàtmànaü svenaivàtmanà saüskçtena manasà samyak samàdhàyety arthaþ | jahy enaü ÷atruü he mahàbàho ! kàma-råpaü duràsadaü duþkhenàsada àsàdanaü pràptir yasya taü duràsadaü durvij¤eyàneka-vi÷eùam iti ||BhGS_3.43|| iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye tçtãyo 'dhyàyaþ ||3|| __________________________________________________________ BhG 4 atha caturtho 'dhyàyaþ (÷aïkara-bhàùyaþ) yo 'yaü yogo 'dhyàya-dvayenokto j¤àna-niùñhà-lakùaõaþ sa sannyàsaþ karma-yogopàyaþ | yasmin vedàrthaþ parisamàptaþ pravçtti-lakùaõo nivçtti-lakùaõa÷ ca gãtàsu ca sarvàsv ayam eva yogo vivakùito bhagavatà | ataeva parisamàptaþ pravçttiü vedàrthaü manvànas taü vaü÷a-kathanena stauti ÷rã-bhagavàn | ÷rã-bhagavàn uvàca imaü vivasvate yogaü proktavàn aham avyayam | vivasvàn manave pràha manur ikùvàkave 'bravãt ||BhG_4.1|| imam adhyàya-dvayenoktaü yogaü vivasvate àdityàya sargàdau proktavàn aham | jagat-paripàlayitéõàü kùatriyàõàü balàdhànàya | tena yoga-balena yuktàþ samarthà bhavanti brahma parirakùituü, brahma-kùatre paripàlite jagat paripàlayitum alam | avyayam avyaya-phalatvàt | na hy asya samyag dar÷ana-niùñhà-lakùaõasya mokùàkhyaü phalaü vyeti | sa ca vivasvàn manave pràha | manur ikùvàkave sva-putràyàdiràjàyàbravãt ||BhGS_4.1|| ============================== evaü paramparà-pràptam imaü ràjarùayo viduþ | sa kàleneha mahatà yogo naùñaþ parantapa ||BhG_4.2|| evaü kùatriya-paramparà-pràptam imaü ràjarùayo ràjàna÷ ca te çùaya÷ ca ràjarùayo vidur imaü yogam | sa yogaþ kàleneha mahatà dãrgheõa naùño vicchinna-sampradàyaþ saüvçtto he parantapa ! àtmano vipakùa-bhåtàþ para ucyante tàn ÷aurya-tejo-gabhastibhir bhànur iva tàpayatãti parantapaþ ÷atru-tàpana ity arthaþ ||BhGS_4.2|| ============================== durlabhàn ajitendriyàn pràpya naùñaü yogam imam upalabhya lokaü càpuruùàrtha-sambandhinam - sa evàyaü mayà te 'dya yogaþ proktaþ puràtanaþ | bhakto 'si me sakhà ceti rahasyaü hy etad uttamam ||BhG_4.3|| sa evàyam mayà te tubhyam adya idànãü yogaþ proktaþ puràtanaþ | bhakto 'si me sakhà càsãti | rahasyaü hi yasmàd etad uttamaü yogo j¤ànam ity arthaþ ||BhGS_4.3|| ============================== bhagavatà vipratiùiddham uktam iti mà bhåt kasyacid buddhir iti parihàràrthaü codyam iva kurvann arjuna uvàca - aparaü bhavato janma paraü janma vivasvataþ | katham etad vijànãyàü tvam àdau proktavàn iti ||BhG_4.4|| aparam arvàg vasudeva-gçhe bhavato janma paraü pårvaü sargàdau janma utpattiþ vivasvata àdityasya | tat katham etad vijànãyàm aviruddhàrthatayà yas tvam evàdau proktavàn imaü yogam | sa eva tvam idànãü mahyaü proktavàn asãti ||BhGS_4.4|| ============================== yà vàsudeve anã÷varàsarvaj¤à÷aïkà mårkhàõàü tàü pariharan ÷rã-bhagavàn uvàca padartho hy arjunasya pra÷naþ - bahåni me vyatãtàni janmàni tava càrjuna | tàny ahaü veda sarvàõi na tvaü vettha parantapa ||BhG_4.5|| bahåni me mama vyatãtàni atikràntàni janmàni tava ca he arjuna tàny ahaü veda jàne sarvàõi na tvaü vettha jànãùe | dharmàdharmàdi-pratibaddha-j¤àna-÷aktitvàt | ahaü punar nitya-÷uddha-buddha-mukta-svabhàvatvàd anàvaraõa-j¤àna-÷aktir iti vedàham | he parantapa ||BhGS_4.5|| ============================== kathaü tarhi tava nitye÷varasya dharmàdharmàbhàve 'pi janma ? ity ucyate - ajo 'pi sann avyayàtmà bhåtànàm ã÷varo 'pi san | prakçtiü svàm adhiùñhàya saübhavàmy àtma-màyayà ||BhG_4.6|| ajo 'pi janma-rahito 'pi san, tathàvyayàtmàkùãõa-j¤àna-÷akti-svabhàvo 'pi san, tathà bhåtànàü brahmàdi-stamba-paryantànàm ã÷vara ã÷ana-÷ãlo 'pi san | prakçtiü svàü mama vaiùõavãü màyàü triguõàtmikàü yasyà va÷e sarvam idaü jagad vartate | yayà mohitaü jagat sat svam àtmànaü vàsudevaü na jànàti | tàü prakçtiü svàm adhiùñhàya va÷ãkçtya saübhavàmi dehavàn iva bhavàmi jàta ivàtma-màyayàtmano màyayà, na paramàrthato lokavat ||BhGS_4.6|| ============================== tac ca janma kadà kim-arthaü ca ? ity ucyate - yadà yadà hi dharmasya glànir bhavati bhàrata | abhyutthànam adharmasya tadàtmànaü sçjàmy aham ||BhG_4.7|| yadà yadà hi dharmasya glànir hànir varõà÷ramàdi-lakùaõasya pràõinàm abhyudaya-niþ÷reyasa-sàdhanasya bhavati | bhàrata ! abhyutthànam udbhavo 'dharmasya tadàtmànaü sçjàmy ahaü màyayà ||BhGS_4.7|| ============================== kim-artham ? paritràõàya sàdhånàü vinà÷àya ca duùkçtàm | dharma-saüsthàpanàrthàya saübhavàmi yuge yuge ||BhG_4.8|| paritràõàya parirakùaõàya sàdhånàü san-màrga-sthànàm | vinà÷àya ca duùkçtàü pàpa-kàriõàm | kiü ca dharma-saüsthàpanàrthàya dharmasya samyak-sthàpanaü tad-arthaü sambhavàmi | yuge yuge pratiyugam ||BhGS_4.8|| ============================== janma karma ca me divyam evaü yo vetti tattvataþ | tyaktvà dehaü punar janma naiti màm eti so 'rjuna ||BhG_4.9|| taj-janma màyà-råpaü, karma ca sàdhu-paritràõàdi, me mama divyam apràkçtam ai÷varam evaü yathoktaü yo vetti tattvatas tattvena yathàvat tyaktvà deham imaü punar janma punar utpattiü naiti na pràpnoti, màm ety àgacchati, sa mucyate he 'rjuna ||BhGS_4.9|| ============================== naiùa mokùa-màrga idànãü pravçttaþ | kiü tarhi ? pårvam api - vãta-ràga-bhaya-krodhà man-mayà màm upà÷ritàþ | bahavo j¤àna-tapasà påtà mad-bhàvam àgatàþ ||BhG_4.10|| vãta-ràga-bhaya-krodhàþ - ràga÷ ca bhayaü ca krodha÷ ca ràga-bhaya-krodhàþ, vãtà vigatà ràga-bhaya-krodhà yebhyas te vãta-ràga-bhaya-krodhàþ | man-mayà brahma-vida ã÷varàbheda-dar÷inaþ | màm eva parame÷varam upà÷ritàþ | kevala-j¤àna-niùñhà ity arthaþ | bahavo 'neke j¤àna-tapasà j¤ànam eva ca paramàtma-viùayaü tapaþ | tena j¤àna-tapasà | påtàþ paràü ÷uddhiü gatàþ santaþ | mad-bhàvam ã÷vara-bhàvaü mokùam àgatàþ samanupràptàþ | itara-tapo-nirapekùà j¤àna-niùñhà ity asya liïgaü j¤àna-tapaseti vi÷eùaõam ||BhGS_4.10|| ============================== tava tarhi ràga-dveùau staþ | yena kebhya÷cit evàtma-bhàvaü prayacchasi, na sarvebhyaþ | ity ucyate - ye yathà màü prapadyante tàüs tathaiva bhajàmy aham | mama vartmànuvartante manuùyàþ pàrtha sarva÷aþ ||BhG_4.11|| ye yathà yena prakàreõa yena prayojanena yat-phalàrthitayà màü prapadyante tàüs tathaiva tat-phala-dànena bhajàmy anugçhõàmy aham ity etat | teùàü mokùaü pratyanarthitvàt | na hy ekasya mumukùutvaü phalàrthitvaü ca yugapat sambhavati | ato ye yat-phalàrthinas tàüs tat-phala-pradànena, ye yathokta-kàriõas tv aphalàrthino mumukùava÷ ca tàn j¤àna-pradànena | ye j¤àninaþ sannyàsino mumukùava÷ ca tàn mokùa-pradànena, tathàrtànàrti-haraõena ity evaü yathà prapadyante ye tàüs tathaiva bhajàmãty arthaþ | na punàr ràga-dveùa-nimittaü moha-nimittaü và kaücid bhajàmi | sarvathàpi sarvàvasthasya mame÷varasya vartma màrgam anuvartante manuùyàþ | yat-phalàrthitayà yasmin karmaõy adhikçtà ye prayatante te manuùyà atra ucyante he pàrtha sarva÷aþ sarva-prakàraiþ ||BhGS_4.11|| ============================== yadi tave÷varasya ràgàdi-doùàbhàvàt sarva-pràõiùv anujighçkùàyàü tulyàyàü sarva-phala-pradàna-samarthe ca tvayi sati vàsudevaþ sarvaü [Gãtà 7.19] iti j¤ànenaiva mumukùavaþ santaþ kasmàt tvàm eva sarve na pratipadyante ? iti ÷çõu tatra kàraõam - kàïkùantaþ karmaõàü siddhiü yajanta iha devatàþ | kùipraü hi mànuùe loke siddhir bhavati karmajà ||BhG_4.12|| kàïkùanto 'bhãpsantaþ karmaõàü siddhiü phala-niùpattiü pràrthayanto yajanta ihàsmin loke devatà indràdgny-àdyàþ | atha yo 'nyàü devatàm upàste 'nyo 'sàv anyo 'ham asmãti na sa veda, yathà pa÷uþ | evaü sa devànàm [BAU 1.4.10] iti ÷ruteþ | teùàü hi bhinna-devatàyàjinàü phalàkàïkùiõàü kùipraü ÷ãghraü hi yasmàn mànuùe loke | manuùya-loke hi ÷àstràdhikàraþ | kùipraü hi mànuùe loke iti vi÷eùaõàt | anyeùv api karma-phala-siddhiü dar÷ayati bhagavàn | mànuùe loke varõà÷ramàdi-karmàdhikàra iti vi÷eùaþ | teùàü ca varõà÷ramàdhikàriõàü karmiõàü phala-siddhiþ kùipraü bhavati karmajà karmaõo jàtà ||BhGS_4.12|| ============================== mànuùa eva loke varõà÷ramàdi-karmàdhikàraþ | nànyeùu lokeùv iti niyamaþ kiü-nimittaþ ? iti | athavà varõà÷ramàdi-pravibhàgopetà manuùyà mama vartmànuvartante sarva÷a [Gãtà 4.11] ity uktaü kasmàt punaþ kàraõàn niyamena tavaiva vartmànuvartante, nànyasya kim ? ucyate - càtur-varõyaü mayà sçùñaü guõa-karma-vibhàga÷aþ | tasya kartàram api màü viddhy akartàram avyayam ||BhG_4.13|| càturvarõyaü catvàra eva varõà÷ càturvarõyaü maye÷vareõa sçùñam utpàditaü bràhmaõo 'sya mukham àsãt [èk 8.4.19.2, Yajuþ 32.11] ity àdi ÷ruteþ | guõa-karma-vibhàga÷o guõa-vibhàga÷aþ karma-vibhàga÷a÷ ca | guõàþ sattva-rajas-tamàüsi | tatra sàttvikasya sattva-pradhànasya bràhmaõasya ÷amo damas tapaþ [Gãtà 18.42] ity àdãni karmàõi | sattvopa-sarjana-rajaþ-pradhànasya kùatriyasya ÷aurya-tejaþ-prabhçtãni karmàõi | tama-upasarjana-rajaþ-pradhànasya vai÷yasya kçùy-àdãni karmàõi | raja-upasarjana-tamaþ-pradhànasya ÷ådrasya ÷u÷råùaiva karma | ity evaü guõa-karma-vibhàga÷a÷ càturguõyaü mayà sçùñam ity arthaþ | tac cedaü càturvarõyaü nànyeùu lokeùu | ato mànuùe loke iti vi÷eùaõam | hanta tarhi càturvarõya-sargàdeþ karmaõaþ kartçtvàt tat-phalena yujyase 'to na tvaü nitya-mukto nitye÷vara÷ ceti | ucyate - yadyapi màyà-saüvyavahàreõa tasya karmaõaþ kartàram api santaü màü paramàrthato viddhy akartàraü, ataevàvyayam asaüsàriõaü ca màü viddhi ||BhGS_4.13|| ============================== yeùàü tu karmaõàü kartàraü màü manyase paramàrthatas teùàm akartaivàham | yato - na màü karmàõi limpanti na me karma-phale spçhà | iti màü yo 'bhijànàti karmabhir na sa badhyate ||BhG_4.14|| na màü tàni karmàõi limpanti dehàdy-àrambhakatvenàhaïkàràbhàvàt | na ca teùàü karmaõàü phale me mama spçhà tçùõà | yeùàü tu saüsàriõàm ahaü kartety àbhimànaþ karmasu spçhà tat-phaleùu ca tàn karmàõi limpantãti yuktam | tad-abhàvàn na màü karmàõi limpantãti | evaü yo 'nye 'pi màm àtmatvenàbhijànàti nàhaü kartà na me karma-phale spçheti na karmabhir na badhyate | tasyàpi na dehàdy-àrambhakàni karmàõi bhavantãty arthaþ ||BhGS_4.14|| ============================== nàhaü kartà, na me karma-phale spçheti - evaü j¤àtvà kçtaü karma pårvair api mumukùubhiþ | kuru karmaiva tasmàt tvaü pårvaiþ pårvataraü kçtam ||BhG_4.15|| evaü j¤àtvà kçtam karma pårvair apy atikràntair mumukùubhiþ | kuru tena karmaiva tvam | na tuùõãm àsanaü nàpi saünyàsaþ kartavyaþ | tasmàt tvat-pårvair apy anuùñhitatvàd yady anàtmaj¤as tvaü tad àtma-÷uddhy-artham | tattvavic cet loka-saügrahàrtham | pårve janakàdibhiþ pårvataraü kçtam | nàdhunàtana-kçtaü nivartitam ||BhGS_4.15|| ============================== tatra karma cet kartavyaü tvad-vacanàd eva karomy aham | kiü vi÷eùitena ? pårvaiþ pårvataraü kçtam [Gãtà 4.15] iti | ucyate -- yasmàn mahad vaiùamyaü karmaõi | katham ? kiü karma kim akarmeti kavayo 'py atra mohitàþ | tat te karma pravakùyàmi yaj j¤àtvà mokùyase '÷ubhàt ||BhG_4.16|| kiü karma kim càkarmeti kavayo medhàvino 'py atràsmin karmàdi-viùaye mohità mohaü gatàþ | atas te tubhyam ahaü karmàkarma ca pravakùyàmi yaj j¤àtvà viditvà karmàdi mokùyase '÷ubhàt saüsàràt ||BhGS_4.16|| ============================== na caitat tvayà mantavyaü, karma nàma dehàdi-ceùñà loka-prasiddhaü, akarma nàma tad-akriyà tåùõãm àsanam | kiü tatra boddhavyam ? iti | kasmàt ? ucyate - karmaõo hy api boddhavyaü boddhavyaü ca vikarmaõaþ | akarmaõa÷ ca boddhavyaü gahanà karmaõo gatiþ ||BhG_4.17|| karmaõaþ ÷àstra-vihitasya hi yasmàd apy asti boddhavyam | boddhavyam càsty eva vikarmaõaþ pratiùiddhasya | tathàkarmaõa÷ ca tåùõãmbhàvasya boddhavyam astãti triùv apy adhyàhàraþ kartavyaþ | yasmàd gahanà viùamà durj¤ànà karmaõa ity upalakùaõàrthaü karmàdãnàü karmàkarma-vikarmaõàü gatir yàthàtmyaü tattvam ity arthaþ ||BhGS_4.17|| ============================== kiü punas tattvaü karmàder yad boddhavyam vakùyàmãti pratij¤àtam ? ucyate -- karmaõy akarma yaþ pa÷yed akarmaõi ca karma yaþ | sa buddhimàn manuùyeùu sa yuktaþ kçtsna-karma-kçt ||BhG_4.18|| karmaõi | karma kriyata iti karma vyàpàra-màtraü, tasmin karmaõy akarma karmàbhàvaü yaþ pa÷yet | akarmaõi ca karmàbhàve kartç-tantratvàt pravçtti-nivçttyor vastv apràpyaiva hi sarva eva kriyàkàrakàdi-vyavahàro 'vidyàbhåmàv eva karma yaþ pa÷yet pa÷yati | sa buddhimàn manuùyeùu, sa yukto yogã ca kçtsna-karma-kçt samasta-karma-kçc ca sa iti ståyate karmàkarmaõor itaretara-dar÷ã | nanu kim idaü viruddham ucyate karmaõy akarma yaþ pa÷yed iti | akarmaõi ca karma iti | na hi karmàkarma syàd akarma và karma, tatra viruddhaü kathaü pa÷yed draùñà ? na | akarmaiva paramàrthataþ sat-karmavad avabhàsate måóha-dçùñer lokasya, tathà karmaivàkarmavat | tatra yathàbhåta-dar÷anàrtham àha bhagavàn karmaõy akarma yaþ pa÷yed ity àdi | ato na viruddham buddhimattvàdy-upapatte÷ ca | boddhavyam iti ca yathàbhåta-dar÷anam ucyate | na ca viparãta-j¤ànàd a÷ubhàn mokùaõaü syàt yaj j¤àtvà mokùyase '÷ubhàt [Gãtà 4.16] iti coktam | tasmàt karmàkarmaõã viparyayeõa gçhãte pràõibhis tad-viparyaya-grahaõa-nivçtty-arthaü bhagavato vacanaü karmaõy akarma yaþ ity àdi | na càtra karmàdhikaraõa-karmàsti, kuõóe badaràõãva | nàpy akarmàdhikaraõaü karmàsti karmàbhàvatvàd akarmaõaþ | ato viparãta-gçhãte eva karmàkarmaõã laukikaiþ, yathà mçgatçùõikàyàm udakaü ÷uktikàyàü và rajatam | nanu karma karmaiva sarveùàü na kvacid vyabhicarati | tan na nau-sthasya nàvi gacchantyàü tañasthesv agatiùu nageùu pratikåla-gati-dar÷anàt | dåreùu cakùuùàsannikçùñeùu gacchatsu gaty-abhàva-dar÷anàt | evam ihàpy akarmaõy ahaü karomãti karma-dar÷anaü karmaõi càkarma-dar÷anaü viparãta-dar÷anaü yena, tan-niràkaraõàrtham ucyate karmaõy akarma yaþ pa÷yet ity àdi | tad etad ukta-prativacanam apy asakçd atyanta-viparãta-dar÷ana-bhàvitatayà momuhyamàno lokaþ ÷rutam apy asakçt tattvaü vismçtya vismçtya mithyà-prasaïgam avatàryàvatàrya codayatãti punaþ punar uttaram àha bhagavàn | durvij¤eyatvaü càlakùya vastunaþ | avyakto 'yam acintyo 'yaü [Gãtà 2.25], na jàyate mriyate [Gãtà 2.27] ity àdinàtmani karmàbhàvaþ ÷ruti-smçti-nyàya-prasiddha ukto vakùyamàõa÷ ca | tasminn àtmani karmàbhàve 'karmaõi karma-viparãta-dar÷anam atyanta-niråóham | yataþ kiü karma kim akarmeti kavayo 'py atra mohitàþ [Gãtà 4.16] dehàdy-à÷rayaü karmàtmany adhyàropya | ahaü kartà mamaitat karma, mayàsya karmaõaþ phalaü bhoktavyam iti ca | tathà ahaü tåùõãü bhavàmi, yenàhaü niràyàso 'karmà sukhã syàm iti kàrya-karaõà÷raya-vyàpàroparamaü tat-kçtaü casukhitvam àtmany adhyàropya na karomi kiücit tåùõãü sukham àsam ity abhimanyate lokaþ | tatredaü lokasya viparãta-dar÷anàpanayanàyàha bhagavàn karmaõy akarma yaþ pa÷yed ity àdi | atra ca karma karmaiva sat kàrya-karaõà÷rayaü karma-rahito 'vikriya àtmani sarvair adhyastam | yataþ paõóito 'py ahaü karomãti manyate | atha àtma-samavetatayà sarva-loka-prasiddhe karmaõi nadã-kula-stheùv iva gatiþ pratilaumyena | ato 'karma karmàbhàvaü yathà-bhåtaü gaty-abhàvam iva vçkùeùu yaþ pa÷yet | akarmaõi ca kàrya-karaõa-vyàpàroparame karmavad àtmany adhyàropite tåùõãm akurvan sukham àse ity ahaïkàràbhisandhi-hetutvàt tasminn akarmaõi ca karma yaþ pa÷yet | ya evaü karmàkarma-vibhàgaj¤aþ sa buddhimàn paõóito manuùyeùu | sa yukto yogã kçtsna-karma-kçc ca | so '÷ubhàn mokùitaþ kçta-kçtyo bhavatãty arthaþ | ayaü ÷loko 'nyathà vyàkhyàtaþ kai÷cit | katham ? nityànàü kila karmaõàm ã÷varàrthe 'nuùñhãyamànànàü tat-phalàbhàvàd akarmàõi tàny ucyante gauõyà vçttyà | teùàü càkaraõam akarma | tac ca pratyavàya-phalatvàt karmocyate gauõyaiva vçttyà | tatra nitye karmaõy akarma yaþ pa÷yet phalàbhàvàt | yathà dhenur api gaur agaur ucyate kùãràkhyaü phalaü na prayacchatãti tadvat | tathà nityàkaraõe tv akarmaõi karmaþ à÷yen narakàdi-pratyavàya-phalaü prayacchatãti | naitad yuktaü vyàkhyànam | evaü-j¤ànàd a÷ubhàn mokùànupapatteþ | yaj j¤àtvà mokùyase '÷ubhàt [Gãtà 4.16] iti bhagavatoktaü vacanaü bodhyeta | katham ? nityànàm anuùñhànàd a÷ubhàt syàn nàma mokùaõam | na tu teùàü phalàbhàva-j¤ànàt | na hi nityànàü phalàbhàva-j¤ànam a÷ubha-mukti-phalatvena coditaü nitya-karma-j¤ànaü và | na ca bhagavativehoktam | etenàkarmaõi karma-dar÷anaü pratyuktam | na hy akarmaõi karmeti dar÷anaü kartavyatayeha codyate, nityasya tu kartavyatà-màtram | na càkaraõàn nityasya pratyavàyo bhavatãti vij¤ànàt kiücit phalaü syàt | nàpi nityàkaraõaü j¤eyatvena coditam | nàpi karmàkarmeti mithà-dar÷anàd a÷ubhàn mokùaõam | buddhimattvaü, yuktatà, kçtsna-karma-kçttvàdi ca phalam upapadyate stutir và | mithyà-j¤ànam eva hi sàkùàd a÷ubha-råpaü kuto 'nyasmàd a÷ubhàn mokùaõam ? na hi tamas tamaso nivartakaü bhavati | nanu karmaõi yad akarma-dar÷anam akarmaõi và karma-dar÷anaü, na tan-mithyà-j¤ànam | kiü tarhi gauõaü phala-bhàvàbhàva-nimittam ? na, karmàkarma-vij¤ànàd api gauõàt phalasyà÷ravaõàt | nàpi ÷ruta-hànya-÷ruta-parikalpanayà ka÷cid vi÷eùo labhyate | sva-÷abdenàpi ÷akyaü vaktuü nitya-karmaõàü phalaü nàsty akaraõàc ca teùàü naraka-pàtaþ syàd iti | tatra vyàjena para-vyàmoha-råpeõa karmaõy akarma yaþ pa÷yed ity àdinà kim ? tatraiva vyàcakùàõena bhagavatoktaü vàkyaü loka-vyàmohàrtham iti vyaktaü kalpitaü syàt | na caitac chadma-råpeõa vàkyena rakùaõãyaü vastu, nàpi ÷abdàntareõa punaþ punar ucyamànaü subodhaü syàd ity evaü vaktuü yuktam | karmaõy evàdhikàras te [Gãtà 2.47] ity atra hi sphuñatara ukto 'rtho na punar vaktavyo bhavati | sarvatra ca pra÷astaü boddhavyaü ca kartavyam eva, na niùprayojanaü boddhavyam ity ucyate | na ca mithyà-j¤ànaü boddhavyaü bhavati tat-pratyupasthàpitaü và vastv-àbhàsam | nàpi nityànàm akaraõàd abhàvàt prayavàya-bhàvotpattiþ | nàsato vidyate bhàvo [Gãtà 2.16] iti vacanàt | tat-katham asataþ saj jàyate [ChàU 6.2.2] iti ca dar÷itam | asataþ saj-janma-pratiùedhàd asataþ sad-utpattiü bruvatà 'sad eva sad bhavet | sac càsad bhaved ity uktaü syàt | tac càyuktaü, sarva-pramàõa-virodhàt | na ca niùphalaü vidadhyàt karma ÷àstraü duþkha-svaråpatvàt | duþkhasya ca buddhi-pårvakatayà kàryatvànupapatteþ | tad-akaraõe ca naraka-pàtàbhyupagame 'narthàyaiva | ubhayathàpi karaõe 'karaõe ca ÷àstraü niùphalaü kalpitaü syàt | svàbhyupagama-virodha÷ ca nityaü niùphalaü karmety abhyupagamya mokùa-phalàyeti bruvataþ | tasmàd yathà-÷ruta evàrthaþ karmaõy akarma ya ity àdeþ | tathà ca vyàkhyàto 'smàbhiþ ÷lokaþ ||BhGS_4.18|| ============================== tad etat karmaõy akarmàdi-dar÷anaü ståyate - yasya sarve samàrambhàþ kàma-saükalpa-varjitàþ | j¤ànàgni-dagdha-karmàõaü tam àhuþ paõóitaü budhàþ ||BhG_4.19|| yasya yathokta-dar÷inaþ sarve yàvantaþ samàrambhàþ karmàõi samàrabhyanta iti samàrambhàþ | kàma-saükalpa-varjitàþ kàmaistat-kàraõai÷ ca saïkalpa-varjità mudhaiva ceùñà-màtrà anuùñhãyante | pravçttena cel loka-saïgrahàrthaü, nivçttena cej jãvana-màtràrthaü, taü j¤ànàgni-dagdha-karmàõaü karmàdàv akarmàdi-dar÷anaü j¤ànaü, tad evàgnis tena j¤ànàgninà dagdhàni ÷ubhà÷ubha-lakùaõàni karmàõi yasya | tam àhuþ paramàrthataþ paõóitaü budhàþ brahma-vidaþ ||BhGS_4.19|| ============================== yas tu karmàdàv akarmàdi-dar÷ã so 'karmàdi-dar÷anàd eva niùkarmà sannyàsã jãvana-màtràrtha-ceùñaþ san karmaõi na pravartate, yadyapi pràg-vivekataþ pravçttaþ | yas tu pràrabdha-karmà sann uttara-kàlam utpannàtma-samyag-dar÷anaþ syàt, sa sarva-karmaõi prayojanam apa÷yan sa-sàdhanaü karma pariyajaty eva | sa kuta÷cin nimittàt karma-parityàgàsambhave sati karmaõi tat-phale ca saïga-rahitatayà sva-prayojanàbhàvàl loka-saïgrahàrthaü pårvavat karmaõi pravçtto 'pi naiva kiücit karoti j¤ànàgni-dagdha-karmatvàt tadãyaü karmàkarmaiva sampadyata ity etam arthaü dar÷ayiùyann àha - tyaktvà karma-phalàsaïgaü nitya-tçpto nirà÷rayaþ | karmaõy abhipravçtto 'pi naiva kiücit karoti saþ ||BhG_4.20|| tyaktvà karmasv abhimànaü phalàsaïgaü ca yathoktena j¤ànena nitya-tçpto niràkàïkùo viùayeùv ity arthaþ | nirà÷raya à÷raya-rahitaþ | à÷rayo nàma yad à÷ritya puruùàrthaü sisàdhayiùati | dçùñàdçùña-phala-sàdhanà÷raya-rahita ity arthaþ | viduùà kriyamàõaü karma paramàrthato 'karmaiva | tasya niùkriyàtma-dar÷ana-sampannatvàt | tenaivambhåtena sva-prayojanàbhàvàt sa-sàdhanaü karma parityaktavyam eveti pràpte, tato nirgamàsambhavàl loka-saïgraha-cikãrùayà ÷iùña-vigarhaõàparijihãrùayà và pårvavat karmaõy-abhipravçtto 'pi niùkryàtma-dar÷ana-sampannatvàn naiva kiücit karoti saþ ||BhGS_4.20|| ============================== yaþ punaþ pårvokta-viparãtaþ pràg eva karmàmbhàd brahmaõi sarvàntare pratyag-àtmani niùkriye saüjàtàtma-dar÷anaþ, sa dçùñàdçùñeùña-viùayà÷ãr vivarjitatayà dçùñàdçùñàrthe karmaõi prayojanam apya÷yan sa-sàdhanaü karma saünyasya ÷arãra-yàtrà-màtra-ceùño yatir j¤àna-niùñho mucyata iti | etad arthaü dar÷ayitum àha- nirà÷ãr yata-cittàtmà tyakta-sarva-parigrahaþ | ÷àrãraü kevalaü karma kurvan nàpnoti kilbiùam ||BhG_4.21|| nirà÷ãr nirgatà à÷iùo yasmàt sa nirà÷ãþ | yata-cittàtmà cittam antaþ-karaõam | àtmà bàhyaþ kàrya-karaõa-saüghàtaþ | tàv ubhàv api yatau saüyatau yasya sa yata-cittàtmà | tyakta-sarva-parigrahaþ - tyaktaþ sarvaþ parigraho yena sa tyakta-sarva-parigrahaþ | ÷àrãraü ÷arãra-sthiti-màtra-prayojanaü kevalaü tatràpi abhimàna-varjitaü karma kurvan | nàpnoti na pràpnoti kilbiùam aniùña-råpaü pàpaü dharmaü ca | dharmo 'pi mumukùor aniùña-råpaü kilbiùam eva | bandhàpàdakatvàt | tasmàt tàbhyàü mukto bhavati, saüsàràn mukto bhavatãty arthaþ | kiü ca ÷àrãraü kevalaü karmety atra kiü ÷arãra-nirvartyaü ÷àrãraü karmàbhipretam ? àho svic charãra-sthiti-màtra-prayojanaü ÷àrãraü karma ? iti | kiü càto yadi ÷arãra-nirvartyaü ÷àrãraü karma yadi và ÷arãra-sthiti-màtra-prayojanaü ÷arãram ? iti | ucyate -- yadà ÷arãra-nirvartyaü karma ÷àrãram abhipretaü syàt tadà dçùñàdçùña-prayojanaü karma pratiùiddham api ÷arãreõa kurvan nàpnoti kilbiùam iti bruvato viruddhàbhidhànaü prasajyeta | ÷àstrãyaü ca karma dçùñàdçùña-prayojanaü ÷arãreõa kurvan nàpnoti kilbiùam ity api bruvato 'pràpta-pratiùedha-prasaïgaþ | ÷àrãraü karma kurvan iti vi÷eùaõàt kevala-÷abda-prayogàc ca vàï-manasa-nirvartyaü karma vidhi-pratiùedha-viùayaü dharmàdharma-÷abda-vàcyaü kurvan pràpnoti kilbiùam ity uktaü syàt | tatràpi vàï-manasàbhyàü vihitànuùñhàna-pakùe kilbiùa-pràpti-vacanaü viruddham àpadyeta | pratiùiddha-sevi-pakùe 'pi bhåtàrthànuvàda-màtram anarthakaü syàt | yadà tu ÷arãra-sthiti-màtra-prayojanaü ÷àrãraü karmàbhipretaü bhavet, tadà dçùñàdçùña-prayojanaü karma vidhi-pratiùedha-gamyaü ÷arãra-vàï-manasa-nirvartyam anyad akruvaüs tair eva ÷arãràdibhiþ ÷arãra-sthiti-màtra-prayojanaü kevala-÷abda-prayogàt ahaü karomi ity abhimàna-varjitaþ ÷arãràdi-ceùñà-màtraü loka-dçùñyà kurvan nàpnoti kilbiùam | evambhåtasya pàpa-÷abda-vàcya-kilbiùa-pràpty-asambhavàt kilbiùaü saüsàraü nàpnoti | j¤ànàgni-dagdha-sarva-karmatvàd apratibandhena mucyate eveti pårvokta-samyag-dar÷ana-phalànuvàda evaiùaþ | evaü ÷arãraü kevalaü karma ity asyàrthasya parigrahe niravadyaü bhavati ||BhGS_4.21|| ============================== tyakta-sarva-parigrahasya yater annàdeþ ÷arãra-sthiti-hetorþ parigrahasyàbhàvàd yàcanàdinà ÷arãra-sthitau kartavyatàyàü pràptàyàü ayàcitam asaük ptam upapannaü yadçcchayà [Mbh 14.46.19; Baudhayana-dharma-såtra 21.8.12] ity àdinà vacanenànuj¤àtaü yateþ ÷arãra-sthiti-hetor annàdeþ pràpti-dvàram àviùkurvann àha - yadçcchà-làbha-santuùño dvandvàtãto vimatsaraþ | samaþ siddhàv asiddhau ca kçtvàpi na nibadhyate ||BhG_4.22|| yadçcchà-làbha-santuùñaþ pràrthitopanato làbho yadçcchà-làbhaþ, tena santuùñaþ saüjàtàlaü-pratyayaþ | dvandvàtãto dvandvaiþ ÷ãtoùõàdibhir hanyamàno 'py aviùaõõa-citto dvandvàtãta ucyate | vimatsaro vigata-matsaro nirvaira-buddhiþ | samas tulyo yadçcchà-làbhasya siddhàv asiddhau ca, ya evambhåto yatir annàdeþ ÷arãra-sthiti-hetor làbhàlàbhayoþ samo harùa-viùàda-varjitaþ, karmàdàv akarmàdi-dar÷ã, yathà-bhåtàtma-dar÷ana-niùñhaþ san ÷arãra-sthiti-màtra-prayojane bhikùàñanàdi-karmaõi ÷arãràdi-nirvartye naiva kiücit karomãti [Gãtà 5.8] guõà guõeùu vartanta [Gãtà 3.28] ity evaü sadà samparicakùàõa àtmanaþ kartçtvàbhàvaü pa÷yann eva kiücid bhikùàñanàdikaü karma karoti | loka-vyavahàra-sàmànya-dar÷anena tu laukikair àropita-kartçtve bhikùàñanàdau karmaõi kartà bhavati | svànubhavena tu ÷àstra-pramàõàdi-janitenàkartraiva | sa evaü paràdhyàropita-kartçtvaü ÷arãra-sthiti-màtra-prayojanaü bhikùàñanàdikaü karma kçtvàpi na nibadhyate, bandha-hetoþ karmaõaþ sahetukasya j¤ànàgninà dagdhatvàd ity uktànuvàda evaiùaþ ||BhGS_4.22|| ============================== tyaktvà karma-phalàsaïgaü [Gãtà 4.20] ity anena ÷lokena yaþ pràrabdha-karmà san yadà niùkriya-brahmàtma-dar÷ana-sampannaþ syàt tadà tasyàtmanaþ kartç-karma-prayojanàbhàva-dar÷inaþ karma-parityàge pràpte kuta÷cin nimittàt tad-asambhave sati pårvavat tasmin karmaõy abhipravçttasyàpi naiva kiücit karoti sa [Gãtà 4.20] itikarmàbhàvaþ pradar÷itaþ | yasyaivaü karmàbhàvo dar÷itas tasyaiva - gata-saïgasya muktasya j¤ànàvasthita-cetasaþ | yaj¤àyàcarataþ karma samagraü pravilãyate ||BhG_4.23|| gata-saïgasya sarvato nivçttàsakter muktasya nivçtta-dharmàdharmàdi-bandhanasya, j¤ànàvasthita-cetaso j¤àna evàvasthitaü ceto yasya so 'yaü j¤ànàvasthita-cetàþ | tasya yaj¤àya yaj¤a-nirvçtty-artham àcarato nirvartayataþ karma samagraü sahàgreõa phalena vartata iti samagraü karma tat-samagraü pravilãyate vina÷yatãty arthaþ ||BhGS_4.23|| ============================== kasmàt punaþ kàraõàt kriyamàõaü karma svakàryàrambham akurvat samagraü pravilãyata ity ucyate ? yataþ - brahmàrpaõaü brahma havir brahmàgnau brahmaõà hutam | brahmaiva tena gantavyaü brahma-karma-samàdhinà ||BhG_4.24|| brahmàrpaõaü yena karaõena brahmavid havir agnàv arpayati | tad brahmaiveti pa÷yati tasyàtma-vyatirekeõàbhàvaü pa÷yati | yathà ÷uktikàyàü rajatàbhàvaü pa÷yati tad ucyate brahmaivàrpaõam iti | yathà yad rajataü tac chuktikaiveti | brahma arpaõam ity asamaste pade yad-arpaõa-buddhyà gçhyate loke tad asya brahma-vido brahmaivety arthaþ | brahma havis tathà yad dhavir buddhyà gçhyamàõaü tad brahmaivàsay | tathà brahmàgnau iti samastaü padam | agnir api brahmaiva | yatra håyate brahmaõà kartrà brahmaiva kartety arthaþ | yat tena hutaü havana-kriyà tad brahmaiva | yat tena gantavyaü phalaü tad api brahmaiva | brahma-karma-samàdhinà brahmaiva karma brahma-karma tasmin samàdhir yasya sa brahma-karma-samàdhis tena brahma-karma-samàdhinà brahmaiva gantavyam | evaü loka-saïgrahaü cikãrùuõàpi kriyamàõaü karam, paramàrthato 'karma brahma-buddhy-upamçditvàt | evaü sati nivçtta-karmaõo 'pi sarva-karma-sannyàsinaþ samyag-dar÷ana-stuty-arthaü yaj¤atva-sampàdanaü j¤ànasya sutaràm upapadyate | yad-arpaõàdy-adhiyaj¤e prasiddhaü tad asyàdhyàtmaü brahmaiva paramàrtha-dar÷ina iti | anyathà sarvasya brahmatve 'rpaõàdãnàm eva vi÷eùato brahmatvàbhidhànam anarthakaü syàt | tasmàd brahmaivedaü sarvam ity abhijànato viduùaþ sarva-karmàbhàvaþ | kàraka-buddhy-abhàvàc ca | nahi kàraka-buddhi-rahitaü yaj¤àkhyaü karma dçùñam | sarvam evàgni-hotràdikaü karma ÷abda-samarpita-devatà-vi÷eùa-sampradànàdi-kàraka-buddhimat-kartr-abhimàna-phalàbhisandhimac ca dçùñam | nopamçdita-kriyàkàraka-phala-bheda-buddhimat kartçtvàbhimàna-phalàbhisandhi-rahitaü và | idaü tu brahma-buddhy-upamçditàrpaõàdi-kàraka-kriyà-phala-bheda-buddhi karmàto 'karmaiva tat | tathà ca dar÷itaü karmaõy akarma yaþ pa÷yet [Gãtà 4.18], karmaõy abhipravçtto 'pi naiva kiücit karoti saþ [Gãtà 4.20], guõà guõeùu vartante [Gãtà 3.28], naiva kiücit karomãti yukto manyeta tattvavit [Gãtà 5.8] ity àdibhiþ | tathà ca dar÷ayaüs tatra tatra kriyà-kàraka-phala-bheda-buddhy-upamardaü karoti | dçùñà ca kàmyàgnihotràdau kàmopamardena kàmyàgnihotràdi-hàniþ | tathà mati-pårvakàm atipårvakàdãnàü karmaõàü kàrya-vi÷eùasyàrambhakatvaü dçùñam | tathehàpi brahma-buddhy-upamçditàrpaõàdi-kàraka-kriyà-phala-bheda-buddher bàhya-ceùñà-màtreõa karmàpi viduùo 'karma sampadyate | ata uktaü samagraü pravilãyate [Gãtà 4.23] iti | atra kecid àhuþ - yad brahma tad arpaõàdãni | brahmaiva kilàrpaõàdinà pa¤ca-vidhena kàrakàtmanà vyavasthitaü sat tad eva karma karoti | tatra nàrpaõàdi-buddhir nivartyate | kintv arpaõàdiùu brahma-buddhir àdhãyate | yathà pratimàdau viùõv-àdi-buddhiþ, yathà và nàmàdau brahma-buddhir iti | satyam evam api syàd yadi j¤àna-yaj¤a-stuty-arthaü prakaraõaü na syàt | atra tu samyag-dar÷anaü j¤àna-yaj¤a-÷abditam anekàn yaj¤a-÷abditàn kriyà-vi÷eùàn upanyasya ÷reyàn dravya-mayàd yaj¤àj j¤àna-yaj¤aþ parantapa [Gãtà 4.33] iti j¤ànaü stauti | atra ca samartham idaü vacanaü brahmàrpaõam ity àdi j¤ànasya yaj¤atva-sampàdane, anyathà sarvasya brahmatve 'rpaõàdãnàm eva vi÷eùato brahmatvàbhidhànam anarthakaü syàt | ye tv arpaõàdiùu pratimàyàü viùõu-dçùñivad brahma-dçùñiþ kùipyate | nàmàdiùv iva ceti bruvate, na teùàü brahma-vidyokteha vivakùità syàt | arpaõàdi-viùayatvàj j¤ànasya | na ca dçùñi-sampàdana-j¤ànena mokùa-phalaü pràpyate | brahmaiva tena gantavyam iti cocyate | viruddhaü ca samyag-dar÷anam antareõa mokùa-phalaü pràpyata iti | prakçti-virodha÷ ca | samyag-dar÷anaü ca prakçtaü karmaõy akarma yaþ pa÷yet [Gãtà 4.18] ity atrànte ca samyag-dar÷anaü tasyaivopasaühàràt | ÷reyàn dravya-mayàd yaj¤àj j¤àna-yaj¤aþ parantapa [Gãtà 4.33] j¤ànaü labdhvà paràü ÷àntiü [Gãtà 4.39] ity àdinà samyag-dar÷ana-stutim eva kurvann upakùãõo 'dhyàyaþ | tatràkasmàd arpaõàdau brahma-dçùñir aprakaraõe pratimàyàm iva viùõu-dçùñir ucyata ity anupapannam | tasmàd yathà-vyàkhyàtàrtha evàyaü ÷lokaþ ||BhGS_4.24|| ============================== tatràdhunà samyag-dar÷anasya yaj¤atvaü sampàdya tat-stuty-artham anye 'pi yaj¤à upakùipyante - daivam evàpare yaj¤aü yoginaþ paryupàsate | brahmàgnàv apare yaj¤aü yaj¤enaivopajuhvati ||BhG_4.25|| daivam eva devà ijyante yena yaj¤enàsau daivo yaj¤as tam evàpare yaj¤aü yoginaþ karmiõaþ paryupàsate, kurvantãty arthaþ | brahmàgnau satyaü j¤ànam anantaü brahma [TaittU 2.1] vij¤ànam ànandaü brahma [BAU 3.9.28], yat sàkùàd aparokùàd brahma ya àtmà sarvàntaraþ [BAU 3.4.1], ity àdi vacanoktam a÷anàyàpipàsàdi-sarva-saüsàra-dharma-varjitaü neti neti [BAU 4.4.22] iti nirastà÷eùa-vi÷eùaü brahma-÷abdenocyate | brahma ca tad-agni÷ ca sa homàdhikaraõatva-vivakùayà brahmàgnis tasmin brahmàgnàv apare 'nye brahma-vido yaj¤aü yaj¤a-÷abda-vàcya àtmà àtma-nàmasu yaj¤a-÷abdasya pàñhàt [Nirukti 14.11] tam àtmànaü yaj¤aü paramàrthataþ param eva brahma santaü buddhyàdy-upàdhi-saüyuktam adhyasta-sarvopàdhi-dharmakam àhuti-råpaü yajõinaivàtmanaivokta-lakùaõopajuhvati prakùipanti, sopàdhikasyàtmano nirupàdhikena para-brahma-svaråpeõaiva yad dar÷anaü, sa tasmin homas taü kurvanti, brahmàtmaikatva-dar÷ana-niùñhàþ sannyàsina ity arthaþ | so 'yaü samyag-dar÷ana-lakùaõo yaj¤o daiva-yaj¤àdiùu yaj¤eùåpakùipyante brahmàrpaõam ity àd-÷lokaiþ prastutaþ ÷reyàn dravya-mayàd yaj¤àj j¤àna-yaj¤aþ parantapa [Gãtà 4.33] ity àdinà stuty-artham ||BhGS_4.25|| ============================== ÷rotràdãnãndriyàõy anye saüyamàgniùu juhvati | ÷abdàdãn viùayàn anya indriyàgniùu juhvati ||BhG_4.26|| ÷rotràdãnãndriyàõy anye yoginaþ saüyamàgniùu pratãndriyaü saüyamo bhidyata iti bahu-vacanam | saüyamà evàgnayas teùu juhvati | indriya-saüyamam eva kurvantãty arthaþ | ÷abdàdãn viùayàn anya indriyàgniùu juhvati, indriyàõy evàgnayas teùv indriyàgniùu juhvati ÷rotràdibhir aviruddha-viùaya-grahaõaü homaü manyante ||BhGS_4.26|| ============================== kiü ca - sarvàõãndriya-karmàõi pràõa-karmàõi càpare | àtma-saüyama-yogàgnau juhvati j¤àna-dãpite ||BhG_4.27|| sarvàõãndriya-karmàõi indriyàõàü karmàõãndriya-karmàõi | tathà pràõa-karmàõi pràõo vàyur àdhyàtmikas tat-karmàõy àku¤cana-prasàraõàdãni tàni càpara àtma-saüyama-yogàgnau, àtmani saüyama àtma-saüyamaþ | sa eva yogàgnis tasminn àtma-saüyama-yogàgnau juhvati prakùipanti | j¤àna-dãpite sneheneva pradãpite viveka-vij¤ànenojjvala-bhàvam àpàdite pravilàpayantãty arthaþ ||BhGS_4.27|| ============================== dravya-yaj¤às tapo-yaj¤à yoga-yaj¤às tathàpare | svàdhyàya-j¤àna-yaj¤à÷ ca yatayaþ saü÷ita-vratàþ ||BhG_4.28|| dravya-yaj¤às tãrtheùu dravya-viniyogaü yaj¤a-buddhyà kurvanti ye te dravya-yaj¤àþ | tapo-yaj¤às tapo yaj¤o yeùàü tapasvinàü te tapo-yaj¤àþ | yoga-yaj¤àþ pràõàyàma-pratyàhàràdi-lakùaõo yogo yaj¤o yeùàü te yoga-yaj¤àþ | tathàpare svàdhyàya-j¤àna-yaj¤à÷ ca svàdhyàyo yathà-vidhi çg-àdy-abhyàso yaj¤o yeùàü te svàdhyàya-yaj¤àþ | j¤àna-yaj¤à j¤ànaü ÷àstràrtha-parij¤ànaü yaj¤o yeùàü te j¤àna-yaj¤àþ | svàdhyàya-yaj¤à j¤àna-yaj¤à÷ ca yatayo yatana-÷ãlàþ | ÷aüsita-vratàþ samyak ÷itàni tanåkçtàni tãkùõãkçtàni vratàni yeùàü te saü÷ita-vratàþ ||BhGS_4.28|| ============================== kiü ca - apàne juhvati pràõaü pràõe 'pànaü tathàpare | pràõàpàna-gatã ruddhvà pràõàyàma-paràyaõàþ ||BhG_4.29|| apàne 'pàna-vçttau juhvati pratikùipanti pràõaü pràõa-vçttiü, pårakàkhyaü pràõàyàmaü kurvantãty arthaþ | pràõe 'pànaü tathàpare juhvati | recakàkhyaü ca pràõàyàmaü kurvantãty etat | pràõàpàna-gatã mukhya-nàsikàbhyàü vàyor nirgamanaü pràõasya gatis tad-viparyayeõàdho-gamanam apànasya gatis, te pràõàpàna-gatã | ete ruddhvà nirudhya pràõàyàma-paràyaõàþ pràõàyàma-tat-paràþ kumbhakàkhyaü pràõàyàmaü kurvantãty arthaþ ||BhGS_4.29|| ============================== kiü ca - apare niyatàhàràþ pràõàn pràõeùu juhvati | sarve 'py ete yaj¤a-vido yaj¤a-kùapita-kalmaùàþ ||BhG_4.30|| apare niyatàhàrà niyataþ parimita àhàro yeùàü te niyatàhàràþ santaþ, pràõàn vàyu-bhedàn pràõeùv eva juhvati | yasya yasya vàyor jayaþ kriyata itaràn vàyu-bhedàn tasmin tasmin juhvati, te tatra praviùñà iva bhavanti | sarve 'py ete yaj¤a-vido yaj¤a-kùapitakalmaùà yaj¤air yathoktaiþ kùapito nà÷itaþ kalmaùo yeùàü te yaj¤a-kùapita-kalmaùàþ ||BhGS_4.30|| ============================== evaü yathoktàn yaj¤àn nirvatrya --- yaj¤a-÷iùñàmçta-bhujo yànti brahma sanàtanam | nàyaü loko 'sty ayaj¤asya kuto 'nyaþ kurusattama ||BhG_4.31|| yaj¤a-÷iùñàmçta-bhujo yaj¤ànàü ÷iùñaü yaj¤a-÷iùñaü yaj¤a-÷iùñaü ca tad amçtaü ca yaj¤a-÷iùñàmçtaü tad bhu¤jata iti yaj¤a-÷iùñàmçta-bhujaþ | yathoktàn yaj¤àn kçtvà tac-chiùñena kàlena yathà-vidhi-coditam annam amçtàkhyaü bhu¤jate iti yaj¤a-÷iùñàmçta-bhujo yànti gacchanti brahma sanàtanaü cirantanaü mumukùava÷ cet | kàlàtikramàpekùayeti sàmarthyàd gamyate | nàyaü lokaþ sarva-pràõi-sàdhàraõo 'py asti yathoktànàü yaj¤ànàm eko 'pi yaj¤o yasya nàsti so 'yaj¤as tasya | kuto 'nyo vi÷iùña-sàdhana-sàdhyaþ kuru-sattama ||BhGS_4.31|| ============================== evaü bahu-vidhà yaj¤à vitatà brahmaõo mukhe | karmajàn viddhi tàn sarvàn evaü j¤àtvà vimokùyase ||BhG_4.32|| evaü yathoktà bahu-vidhà bahu-prakàrà yaj¤à vitatà vistãrõà brahmaõo vedasya mukhe dvàre veda-dvàreõa avagamyamànà brahmaõo mukhe vitatà ucyante | tad yathà vàci hi pràõaü juhumaþ ity àdayaþ | karmajàn kàyika-vàcika-mànasa-karmodbhavàn viddhi tàn sarvàn anàtmajàn, nirvyàpàro hy àtmà | ata evaü j¤àtvà vimokùyase '÷ubhàt | na mad-vyàpàrà ime, nirvyàpàro 'ham udàsãna ity evaü j¤àtvàsmàt samyag-dar÷anàn mokùyase saüsàra-bandhanàd ity arthaþ ||BhGS_4.32|| ============================== brahmàrpaõam [Gãtà 4.24] ity àdi lokena samyag-dar÷anasya yaj¤atvaü saüpàditam | yaj¤à÷ càneka upadiùñàþ | taiþ siddha-puruùàrtha-prayojanair j¤ànaü ståyate | katham ? --- ÷reyàn dravya-mayàd yaj¤àj j¤àna-yaj¤aþ parantapa | sarvaü karmàkhilaü pàrtha j¤àne parisamàpyate ||BhG_4.33|| ÷reyàn dravya-mayàt dravya-sàdhana-sàdhyàd yaj¤àj j¤àna-yaj¤o he paraütapa | dravya-mayo hi yaj¤aþ phalasyàrambhakaþ, j¤àna-yaj¤o na phalàrambhakaþ, ataþ ÷reyàn pra÷asyataraþ | katham ? yataþ sarvaü karma samastam akhilam apratibaddhaü pàrtha j¤àne mokùa-sàdhane sarvataþ saüplutodaka-sthànãye parisamàpyate antarbhavatãty arthaþ | yathà kçtàya vijitàyàdhareyàþ saüyanty evam enaü sarvaü tad abhisameti yat kiücit prajàþ sàdhu kurvanti yas tad veda yat sa veda [ChàU 4.1.4] iti ÷ruteþ ||BhGS_4.33|| ============================== tad etad vi÷iùñàü j¤ànaü tarhi kena pràpyata ity ucyate --- tad viddhi praõipàtena paripra÷nena sevayà | upadekùyanti te j¤ànaü j¤àninas tattva-dar÷inaþ ||BhG_4.34|| tat viddhi vijànãhi yena vidhinà pràpyate iti | àcàryàn abhigamya, praõipàtena prakarùeõa nãcaiþ patanaü praõipàto dãrgha-namaskàras tena | kathaü bandhaþ ? kathaü mokùaþ ? kà vidyà ? kà càvidyà ? iti paripra÷nena, sevayà guru-÷u÷råùayà evam àdinà | pra÷rayeõàvarjità àcàryà upadekùyanti kathayiùyanti te j¤ànaü yathokta-vi÷eùaõaü j¤àninaþ | j¤ànavanto 'pi kecid yathàvat tattva-dar÷ana-÷ãlàþ, apare na | ato vi÷inaùñi tattva-dar÷ina iti | ye samyag-dar÷inas tair upadiùñaü j¤ànaü kàrya-kùamaü bhavati | netarad iti bhagavato matam ||BhGS_4.34|| ============================== tathà ca satãdamapi samarthaü vacanam -- yaj j¤àtvà na punar moham evaü yàsyasi pàõóava | yena bhåtàny a÷eùeõa drakùyasy àtmany atho mayi ||BhG_4.35|| yaj j¤àtvà yaj j¤ànaü tair upadiùñam adhigamya pràpya punar bhåyo moham evaü yathedànãü mohaü gato 'si punar evaü na yàsyasi he pàõóàva | kiü ca ---- yena j¤ànena bhåtàny a÷eùeõa brahmàdãni stamba-paryantàni drakùyasi sàkùàd àtmani pratyag àtmani mat-saüsthànãmàni bhåtànãty atho api mayi vàsudeve parame÷vare cemànãti | kùetraj¤e÷varaikatvaü sarvopaniùat-prasiddhaü drakùyasãty arthaþ ||BhGS_4.35|| ============================== kiü caitasya j¤ànasya màhàtmyam --- api ced asi pàpebhyaþ sarvebhyaþ pàpa-kçttamaþ | sarvaü j¤àna-plavenaiva vçjinaü santariùyasi ||BhG_4.36|| api ced asi pàpebhyaþ pàpa-kçdbhyaþ sarvebhyo 'ti÷ayena pàpa-kçt pàpa-kçttamaþ sarvaü j¤àna-plavenaiva j¤ànam eva plavaü kçtvà vçjinaü vçjinàrõavaü pàpa-samudraü saütariùyasi | dharmo 'pãha mumukùoþ pàpam ucyate ||BhGS_4.36|| ============================== j¤ànaü kathaü nà÷ayati pàpam ? iti sa-dçùñàntam ucyate --- yathaidhàüsi samiddho 'gnir bhasmasàt kurute 'rjuna | j¤ànàgniþ sarva-karmàõi bhasmasàt kurute tathà ||BhG_4.37|| yathaidhàüsi kàùñhàni samiddhaþ samyag iddho dãpto 'gnir bhasmasàt bhasmãbhàvaü kurute he arjuna, j¤ànam eva agnir j¤ànàgniþ sarva-karmàõi bhasmasàt kurute tathà nirbãjãkarotãty arthaþ | na hi sàkùàd eva j¤ànàgniþ karmàõãndhanavat bhasmãkartuü ÷aknoti | tasmàt samyag dar÷anaü sarva-karmaõàü nirbãjatve kàraõam ity abhipràyaþ | sàmarthyàd yena karmaõà arãram àrabdhaü tat pravçtta-phalatvàd upabhogenaiva kùãyate | tasya tàvad eva ciraü yàvan na vimokùye 'tha sampatsye [ChàU 6.14.1] ato yàny apravçtta-phalàni j¤ànotpatteþ pràk kçtàni j¤àna-sahabhàvãni càtãtàneka-janma-kçtàni ca tàny eva sarvàõi bhasmasàt kurute ||BhGS_4.37|| ============================== yataþ evam ataþ--- na hi j¤ànena sadç÷aü pavitram iha vidyate | tat svayaü yoga-saüsiddhaþ kàlenàtmani vindati ||BhG_4.38|| na hi j¤ànena sadç÷aü tulyaü pavitraü pàvanaü ÷uddhi-karam iha vidyate | taj j¤ànaü svayam eva yoga-saüsiddho yogena karma-yogena samàdhi-yogena ca saüsiddhaþ saüskçto yogyatàm àpannaþ san mumukùuþ kàlena mahatà àtmani vindati labhate ity arthaþ ||BhGS_4.38|| ============================== yenaikàntena j¤àna-pràptir bhavati sa upàya upadi÷yate --- ÷raddhàvàül labhate j¤ànaü tat-paraþ saüyatendriyaþ | j¤ànaü labdhvà paràü ÷àntim acireõàdhigacchati ||BhG_4.39|| ÷raddhàvàn ÷raddhàlur labhate j¤ànam | ÷raddhàlutve 'pi bhavati ka÷cin manda-prasthànaþ, ata àha --- tat-paraþ | guråpàsadanàdàv abhiyukto j¤àna-labdhy-upàye ÷raddhàvàn | tat-paro 'py ajitendriyaþ syàt ity ata àha --- saüyatendriyaþ | saüyatàni viùayebhyo nivartitàni yasyendriyàõi sa saüyatendriyaþ | ya evaübhåtaþ ÷raddhàvàn tat-paraþ saüyatendriya÷ ca so 'va÷yaü j¤ànaü labhate | praõipàtàdis tu bàhyo 'naikàntiko 'pi bhavati, màyàvitvàdi-saübhavàt | na tu tat ÷raddhàvattvàdau ity ekàntato j¤àna-labdhy-upàyaþ | kiü punar j¤àna-làbhàt syàd ity ucyate -- j¤ànaü labdhvà paraü mokùàkhyàü ÷àntim uparatim acireõa kùipram evàdhigacchati | samyag-dar÷anàt kùipram eva mokùo bhavatãti sarva-÷àstra-nyàya-prasiddhaþ suni÷cito 'rthaþ ||BhGS_4.39|| ============================== atra saü÷ayo na kartavyaþ, pàpiùñho hi saü÷ayaþ | katham ity ucyate --- aj¤a÷ cà÷raddadhàna÷ ca saü÷ayàtmà vina÷yati | nàyaü loko 'sti na paro na sukhaü saü÷ayàtmanaþ ||BhG_4.40|| aj¤a÷ cànàtmaj¤a÷ cà÷raddadhàna÷ ca guru-vàkya-÷àstreùv avi÷vàsavàü÷ ca saü÷ayàtmà ca saü÷aya-citta÷ ca vina÷yati | aj¤à÷raddadhànau yadyapi vina÷yataþ, na tathà yathà saü÷ayàtmà | saü÷ayàtmà tu pàpiùñhaþ sarveùàm | katham ? nàyaü sàdhàraõo 'pi loko 'sti | tathà na paro lokaþ | na sukham, tatràpi saü÷ayotpatteþ saü÷ayàtmanaþ saü÷aya-cittasya | tasmàt saü÷ayo na kartavyaþ ||BhGS_4.40|| ============================== kasmàt ? ---- yoga-saünyasta-karmàõaü j¤àna-saüchinna-saü÷ayam | àtmavantaü na karmàõi nibadhnanti dhana¤jaya ||BhG_4.41|| yoga-saünyasta-karmàõaü paramàrtha-dar÷ana-lakùaõena yogena saünyastàni karmàõi yena paramàrtha-dar÷inà dharmàdharmàkhyàni taü yoga-saünyasta-karmàõam | kathaü yoga-saünyasta-karmà ? ity àha - j¤àna-saüchinna-saü÷ayaü j¤ànenàtme÷varaikatva-dar÷ana-lakùaõena saüchinnaþ saü÷ayo yasya yo j¤àna-saüchinna-saü÷ayaþ | ya evaü yoga-saünyasta-karmà tam àtmavantam apramattaü guõa-ceùñà-råpeõa dçùñàni karmàõi na nibadhnanty aniùñàdi-råpaü phalaü nàrabhante | he dhanaüjaya ||BhGS_4.41|| ============================== yasmàt karma-yogànuùñhànàd a÷uddhi-kùaya-hetuka-j¤àna-saüchinna-saü÷ayo na nibadhyate karmabhir j¤ànàgni-dagdha-karmatvàd eva, yasmàc ca j¤àna-karmànuùñhàna-viùaye saü÷ayavàn vina÷yati --- tasmàd aj¤àna-saübhåtaü hçt-sthaü j¤ànàsinàtmanaþ | chittvainaü saü÷ayaü yogam àtiùñhottiùñha bhàrata ||BhG_4.42|| tasmàt pàpiùñham aj¤àna-saübhåtam aj¤ànàd avivekàj jàtaü hçt-sthaü hçdi buddhau sthitaü j¤ànàsinà ÷oka-mohàdi-doùa-haraü samyag dar÷anaü j¤ànaü tad evàsiþ khaógas tena j¤ànàsinà àtmanaþ svasya, àtma-viùayatvàt saü÷ayasya | na hi parasya saü÷ayaþ pareõa cchettavyatàü pràptaþ, yena svasyeti vi÷eùyeta | ata àtma-viùayo 'pi svasyaiva bhavati | chittvà enaü saü÷ayaü sva-vinà÷a-hetu-bhåtam, yogaü samyag-dar÷anopàyaü karmànuùñhànam àtiùñha kurv ity arthaþ | uttiùñha cedànãü yuddhàya bhàrata iti ||BhGS_4.42|| iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye caturtho 'dhyàyaþ ||4|| __________________________________________________________ BhG 5 atha pa¤camo 'dhyàyaþ (÷aïkara-bhàùya) arjuna uvàca - saünyàsaü karmaõàü kçùõa punar yogaü ca ÷aüsasi | yac chreya etayor ekaü tan me bråhi suni÷citam ||BhG_5.1|| saünyàsaü parityàgaü karmaõàü àstrãyàõàm anuùñheya-vi÷eùàõàm ÷aüsasi pra÷aüsasi kathayasãty etat | punar yogaü ca teùàm eva anuùñhànam ava÷ya-kartavyam ÷aüsasi | ato me katarat ÷reyaþ iti saü÷ayaþ - kiü karmànuùñhànaü ÷reyaþ, kiü và tad-dhànam iti | pra÷asyataraü cànuùñheyam | ata÷ ca yat ÷reyaþ pra÷asyataram etayoþ karma-saünyàsa-karma-yogayor yad-anuùñhànàt ÷reyo 'vàptir mama syàd iti manyase, tad ekam anyatarat saha eka-puruùànuùñheyatvàsaübhavàt me bråhi suni÷citam abhipretaü taveti ||BhGS_5.1|| - o)O(o - svàbhipràyam àcakùàõo nirõayàya ÷rã-bhagavàn uvàca - saünyàsaþ karma-yoga÷ ca niþ÷reyasa-karàv ubhau | tayos tu karma-saünyàsàt karma-yogo vi÷iùyate ||BhG_5.2|| saünyàsaþ karmaõàü parityàgaþ karma-yoga÷ ca teùàm anuùñhànaü tàv ubhàv api niþ÷reyasa-karau mokùaü kurvàte j¤ànotpatti-hetutvena | ubhau yadyapi niþ÷reyasa-karau, tathàpi tayos tu niþ÷reyasa-hetvoþ karma-saünyàsàt kevalàt karma-yogo vi÷iùyata iti karma-yogaü stauti ||BhGS_5.2|| - o)O(o - kasmàt iti àha - j¤eyaþ sa nitya-saünyàsã yo na dveùñi na kàïkùati | nirdvandvo hi mahà-bàho sukhaü bandhàt pramucyate ||BhG_5.3|| j¤eyo j¤àtavyaþ sa karma-yogã nitya-saünyàsã iti yo na dveùñi kiücit na kàïkùati duþkha-sukhe tat-sàdhane ca | evaüvidho yaþ, karmaõi vartamàno 'pi sa nitya-saünyàsã iti j¤àtavya ity arthaþ | nirdvandvo dvandva-varjito hi yasmàt mahàbàho sukhaü bandhàd anàyàsena pramucyate ||BhGS_5.3|| - o)O(o - saünyàsa-karma-yogayor bhinna-puruùànuùñheyayor viruddhayoþ phale 'pi virodho yuktaþ | na tåbhayor niþ÷reyasa-karatvam eveti pràpta idam ucyate - sàükhya-yogau pçthag bàlàþ pravadanti na paõóitàþ | ekam apy àsthitaþ samyag ubhayor vindate phalam ||BhG_5.4|| sàükhya-yogau pçthag viruddha-bhinna-phalau bàlàþ pravadanti na paõóitàþ | paõóitàs tu j¤ànina ekaü phalam aviruddham icchanti | katham ? ekam api sàükhya-yogayoþ samyag àsthitaþ samyag anuùñhitavàn ity arthaþ, ubhayor vindate phalam | ubhayos tad eva hi niþ÷reyasaü phalam | ato na phale virodho 'sti | nanu saünyàsa-karma-yoga-÷abdena prastutya sàükhya-yogayoþ phalaikatvaü katham ihàprakçtaü bravãti ? naiùa doùaþ - yadyapy arjunena saünyàsaü karma-yogaü ca kevalam abhipretya pra÷naþ kçtaþ | bhagavàüs tu tad-aparityàgenaiva svàbhipretaü ca vi÷eùaü saüyojya ÷abdàntara-vàcyatayà prativacanaü dadau sàükhya-yogàv iti | tàv eva saünyàsa-karma-yogau j¤àna-tad-upàya-sama-buddhitvàdi-saüyuktau sàükhya-yoga-÷abda-vàcyàv iti bhagavato matam | ato na aprakçta-prakriyeti ||BhGS_5.4|| - o)O(o - ekasyàpi samyag anuùñhànàt katham ubhayoþ phalaü vindate ? ity ucyate - yat sàükhyaiþ pràpyate sthànaü tad yogair api gamyate | ekaü sàükhyaü ca yogaü ca yaþ pa÷yati sa pa÷yati ||BhG_5.5|| yat sàükhyair j¤àna-niùñhaiþ saünyàsibhiþ pràpyate sthànaü mokùàkhyam tad yogair api j¤àna-pràpty-upàyatvene÷vare samarpya karmàõy àtmanaþ phalam anabhisaüdhàyànutiùñhanti ye te yogà yoginaþ | tair api paramàrtha-j¤àna-saünyàsa-pràpti-dvàreõa gamyata ity abhipràyaþ | ata ekaü sàïkhyaü ca yogaü ca yaþ pa÷yati phalaikatvàt sa pa÷yati samyak pa÷yatãty arthaþ ||BhGS_5.5|| - o)O(o - evaü tarhi yogàt saünyàsa eva vi÷iùyate | kathaü tarhãdam uktam tayos tu karma-saünyàsàt karma-yogo vi÷iùyate [Gãtà 5.2] iti ? sçõu tatra kàraõam - tvayà pçùñàü kevalaü karma-saünyàsaü karma-yogaü càbhipretya tayor anyataraþ kaþ ÷reyàn ? iti | tad-anuråpaü prativacanaü mayoktaü karma-saünyàsàt karma-yogo vi÷iùyate iti j¤ànam anapekùya | j¤ànàpekùas tu saünyàsaþ sàükhyam iti mayàbhipretaþ | paramàrtha-yoga÷ ca sa eva | yas tu karma-yogo vaidikaþ sa ca tàdarthyàt yogaþ saünyàsa iti copacaryate | kathaü tàdarthyam ? ity ucyate - saünyàsas tu mahàbàho duþkham àptum ayogataþ | yoga-yukto munir brahma nacireõàdhigacchati ||BhG_5.6|| saünyàsas tu pàramàrthiko duþkham àptuü pràptum ayogato yogena vinà | yoga-yukto vaidikena karma-yogena vaidikena karma-yogene÷vara-samarpita-råpeõa phala-nirapekùeõa yukto muniþ | mananàd ã÷vara-svaråpasya muniþ | brahma paramàtma-j¤àna-niùñhà-lakùaõatvàt prakçtaþ saünyàso brahmocyate | nyàsa iti brahmà brahmà hi paraþ [MahànàrU 78] iti ÷ruteþ | brahma paramàrtha-saünyàsaü paramàrtha-j¤àna-niùñhà-lakùaõaü na cireõa kùipram evàdhigacchati pràpnoti | ato mayoktam karma-yogo vi÷iùyata iti ||BhGS_5.6|| - o)O(o - yadà punar ayaü samyag-dar÷ana-pràpty-upàyatvena - yoga-yukto vi÷uddhàtmà vijitàtmà jitendriyaþ | sarva-bhåtàtma-bhåtàtmà kurvann api na lipyate ||BhG_5.7|| yogena yukto yoga-yukto vi÷uddhàtmà vi÷uddha-sattvo vijitàtmà vijita-deho jitendriya÷ ca sarva-bhåtàtma-bhåtàtmà sarveùàü brahmàdãnàü stamba-paryantànàü bhåtànàm àtma-bhåta àtmà pratyak-cetano yasya sa sarva-bhåtàtma-bhåtàtmà samyag-dar÷ãty arthaþ | sa tatraivaü vartamàno loka-saügrahàya karma kurvann api na lipyate na karmabhir badhyate ity arthaþ ||BhGS_5.7|| - o)O(o - na càsau paramàrthataþ karotãty ataþ - naiva kiü cit karomãti yukto manyeta tattva-vit | pa÷ya¤ ÷çõvan spç÷a¤ jighrann a÷nan gacchan svapa¤ ÷vasan ||BhG_5.8|| pralapan visçjan gçhõann unmiùan nimiùann api | indriyàõãndriyàrtheùu vartanta iti dhàrayan ||BhG_5.9|| yuktaþ samàhitaþ san manyeta cintayet | tattvavid àtmano yàthàtmyaü tattvaü vettãti tattva-vit paramàrtha-dar÷ãty arthaþ | kadà kathaü và tattvam avadhàrayan manyeta ? ity ucyate | manyeteti pårveõa saübandhaþ | yasyaivaü tattva-vidaþ sarva-kàrya-karaõa-ceùñàsu karmasv akarmaiva pa÷yataþ samyag-dar÷inas tasya sarva-karma-saünyàsa evàdhikàraþ karmaõo 'bhàva-dar÷anàt | na hi mçga-tçùõikàyàm udaka-buddhyà pànàya pravçtta udakàbhàva-j¤àne 'pi tatraiva pàna-prayojanàya pravartate ||BhGS_5.8-9|| - o)O(o - yas tu punar atattva-vit pravçtta÷ ca karma-yoge - brahmaõy àdhàya karmàõi saïgaü tyaktvà karoti yaþ | lipyate na sa pàpena padma-patram ivàmbhasà ||BhG_5.10|| brahmaõã÷vara àdhàya nikùipya tad-arthaü karma karomãti bhçtya iva svàmy-arthaü sarvàõi karmàõi | mokùe 'pi phale saïgaü tyaktvà karoti yaþ sarva-karmàõi, lipyate na sa pàpena na saübadhyate padma-patram ivàmbhasodakena ||BhGS_5.10|| - o)O(o - kevalaü sattva-÷uddhi-màtram eva phalaü tasya karmaõaþ syàt, yasmàt - kàyena manasà buddhyà kevalair indriyair api | yoginaþ karma kurvanti saïgaü tyaktvàtma-÷uddhaye ||BhG_5.11|| kàyena dehena manasà buddhyà ca kevalair mamatva-varjitaiþ ã÷varàyaiva karma karomi, na mama phalàya iti mamatva-buddhi-÷ånyair indriyair api - kevala-÷abdaþ kàyàdibhir api pratyekaü saübadhyate, sarva-vyàpàreùu mamatà-varjanàya | yoginaþ karmiõaþ karma kurvanti saïgaü tyaktvà phala-viùayam àtma-÷uddhaye sattva-÷uddhaya ity arthaþ | tasmàt tatraiva tavàdhikàra iti kuru karmaiva ||BhGS_5.11|| - o)O(o - yasmàc ca - yuktaþ karma-phalaü tyaktvà ÷àntim àpnoti naiùñhikãm | ayuktaþ kàma-kàreõa phale sakto nibadhyate ||BhG_5.12|| yukta ã÷varàya karmaõi karomi na mama phalàya ity evaü samàhitaþ san karma-phalaü tyaktvà parityajya ÷àntiü mokùàkhyàm àpnoti naiùñhikãü niùñhàyàü bhavàü sattva-÷uddhi-j¤àna-pràpti-sarva-karma-saünyàsa-j¤àna-niùñhà-krameõeti vàkya-÷eùaþ | yas tu punar ayukto 'samàhitaþ kàma-kàreõa | karaõaü kàraþ kàmasya kàraþ kàma-kàraþ | tena kàma-kàreõa kàma-preritatayety arthaþ | mama phalàya idaü karomi karma ity evaü phale sakto nibadhyate | atas tvaü yukto bhava ity arthaþ ||BhGS_5.12|| - o)O(o - yas tu paramàrtha-dar÷ã saþ - sarva-karmàõi manasà saünyasyàste sukhaü va÷ã | nava-dvàre pure dehã naiva kurvan na kàrayan ||BhG_5.13|| sarvàõi karmàõi sarva-karmàõi saünyasya parityajya nityaü naimittikaü kàmyaü pratiùiddhaü ca | tàni sarvàõi karmàõi manasà viveka-buddhyà, karmàdàv akarma-sandar÷anena saütyajyety arthaþ | àste tiùñhati sukham | tyakta-vàï-manaþ-kàya-ceùño niràyàsaþ prasanna-citta àtmano 'nyatra nivçtta-sarva-bàhya-prayojana iti sukham àste ity ucyate | va÷ã jitendriya ity arthaþ | kva katham àste ? ity àha - nava-dvàre pure | sapta ÷ãrùàõyàny àtmana upalabdhi-dvàràõi, arvàk dve måtra-purãùa-visargàrthe, tair dvàrair nava-dvàraü puram ucyate ÷arãram puram iva puram | àtmaika-svàmikam, tad-artha-prayojanai÷ ca indriya-mano-buddhi-viùayair aneka-phala-vij¤ànasyotpàdakaiþ paurair ivàdhiùñhitam | tasmin nava-dvàre pure dehã sarvaü karma saünyasyàste | kiü vi÷eùaõena ? sarvo hi dehã saünyàsy asaünyàsã và dehe evàste | tatrànarthakaü vi÷eùaõam iti | ucyate - yas tv aj¤o dehã dehendriya-saüghàta-màtràtma-dar÷ã sa sarvo 'pi gehe bhåmàv àsane và ' 'sa iti manyate | na hi deha-màtràtma-dar÷ino geha iva dehe àsa iti pratyayaþ saübhavati | dehàdi-saüghàta-vyatiriktàtma-dar÷inas tu dehe àse iti pratyaya upapadyate | para-karmaõàü ca parasminn àtmany avidyayayàdhyàropitànàü vidyayà viveka-j¤ànena manasà saünyàsa upapadyate | utpanna-viveka-j¤ànasya sarva-karma-saünyàsino 'pi geha iva deha eva nava-dvàre pura àsanam | pràrabdha-phala-karma-saüskàra-÷eùànuvçttyà deha eva vi÷eùa-vij¤ànotpatteþ | dehe evàsta ity asty eva vi÷eùaõa-phalam vidvad-avidvat-pratyaya-bhedàpekùatvàt | yadyapi kàrya-karaõa-karmàõy avidyayàtmany adhyàropitàni saünyasyàste ity uktam, tathàpi àtmasamavàyi tu kartçtvaü kàrayitçtvaü ca syàt ity à÷aïkyàha - naiva kurvan svayam na kàrya-karaõàni kàrayan kriyàsu pravartayan | kiü ? yat tat kartçtvaü kàrayitçtvaü ca dehinaþ svàtma-samavàyi sat saünyàsàn na saübhavati ? yathà gacchato gatir gamana-vyàpàra-parityàge na syàt tadvat ? kiü và svata eva àtmano nàsti iti ? atrocyate - nàsty àtmanaþ svataþ kartçtvaü kàrayitçtvaü ca | uktaü hi -- avikàryo 'yam ucyate [Gãtà 2.55], ÷arãra-stho 'pi kaunteya na karoti na lipyate [Gãtà 3.26] iti | dhyàyatãva lelàyatãva [BAU 4.3.7] iti ca ÷ruteþ ||BhGS_5.13|| - o)O(o - kiü ca - na kartçtvaü na karmàõi lokasya sçjati prabhuþ | na karma-phala-saüyogaü svabhàvas tu pravartate ||BhG_5.14|| na kartçtvaü svataþ kurv iti nàpi karmàõi ratha-ghaña-pràsàdàdãnãpsitatamàni lokasya sçjaty utpàdayati prabhur àtmà | nàpi rathàdi kçtavatas tat-phalena saüyogaü na karma-phala-saüyogam | yadi kiücid api svato na karoti na kàrayati ca dehã, kas tarhi kurvan kàrayan ca pravartata iti, ucyate - svabhàvas tu svo bhàvaþ svabhàvo 'vidyà-lakùaõà prakçtir màyà pravartate daivã hi [Gãtà 7.14] ity àdinà vakùyamàõà ||BhGS_5.14|| - o)O(o - paramàrthatas tu - nàdatte kasya cit pàpaü na caiva sukçtaü vibhuþ | aj¤ànenàvçtaü j¤ànaü tena muhyanti jantavaþ ||BhG_5.15|| nàdatte na ca gçhõàti bhaktasyàpi kasyacit pàpam | na caivàdatte sukçtaü bhaktaiþ prayuktaü vibhuþ | kim-arthaü tarhi bhaktaiþ påjàdi-lakùaõaü yàga-dàna-homàdikaü ca sukçtaü prayujyate ity àha - aj¤ànenàvçtaü j¤ànaü viveka-vij¤ànam, tena muhyanti karomi kàrayàmi bhokùye bhojayàmãty evaü mohaü gacchanty avivekinaþ saüsàriõo jantavaþ ||BhGS_5.15|| - o)O(o - j¤ànena tu tad aj¤ànaü yeùàü nà÷itam àtmanaþ | teùàm àdityavaj j¤ànaü prakà÷ayati tatparam ||BhG_5.16|| j¤ànena tu yena aj¤ànena àvçtàþ muhyanti jantavas tat aj¤ànaü yeùàü jantånàü viveka-j¤ànena àtma-viùayeõa nà÷itam àtmano bhavati, teùàü jantånàm àdityavat yathàdityaþ samastaü råpa-jàtam avabhàsayati tadvat j¤ànaü j¤eyaü vastu sarvaü prakà÷ayati tat paraü paramàrtha-tattvam ||BhGS_5.16|| - o)O(o - yat paraü j¤ànaü prakà÷itam - tad-buddhayas tad-àtmànas tan-niùñhàs tat-paràyaõàþ | gacchanty apunar-àvçttiü j¤àna-nirdhåta-kalmaùàþ ||BhG_5.17|| tasmin brahmaõi gatà buddhir yeùàü te tad-buddhayaþ, tad-àtmànas tad eva paraü brahma àtmà yeùàü te tad-àtmanàþ, tan-niùñhàþ niùñhà abhinive÷as tàtparyaü sarvàõi karmàõi saünyasya tasmin brahmaõy eva avasthànaü yeùàü te tan-niùñhàþ, tat-paràyaõà ca tad eva param ayanaü parà gatir yeùàü bhavati te tat-paràyaõàþ kevalàtma-rataya ity arthaþ | yeùàü j¤ànena nà÷itam àtmano 'j¤ànaü te gacchanti evaü-vidyàþ apunar-àvçttim apunar-deha-saübandhaü j¤àna-nirdhåta-kalmaùà yathoktena j¤ànena nirdhåto nà÷itaþ kalmaùaþ pàpàdi-saüsàra-kàraõa-doùo yeùàü te j¤àna-nirdhåta-kalmaùà yatayaþ ity arthaþ ||BhGS_5.17|| - o)O(o - yeùàü j¤ànena nà÷itam àtmano 'j¤ànaü te paõóitàþ kathaü tattvaü payantãty ucyate - vidyà-vinaya-saüpanne bràhmaõe gavi hastini | ÷uni caiva ÷vapàke ca paõóitàþ sama-dar÷inaþ ||BhG_5.18|| vidyà-vinaya-saüpanne vidyà ca vinaya÷ ca vidyà-vinayau, vinaya upàmaþ, tàbhyàü vidyà-vinayàbhyàü saüpanno vidyà-vinaya-saüpanno vidvàn vinãta÷ ca yo bràhmaõas tasmin bràhmaõe gavi hastini ÷uni caiva ÷vapàke ca paõóitàþ sama-dar÷inaþ | vidyà-vinaya-saüpanne uttama-saüskàravati bràhmaõe sàttvike, madhyamàyàü ca ràjasyàü gavi, saüskàra-hãnàyàm atyantam eva kevala-tàmase hasty-àdau ca, sattvàdi-guõais taj-jai÷ ca saüskàrais tathà ràjasais tathà tàmasai÷ ca saüskàrair atyantam evàspçùñàü samam ekam avikriyaü tad brahma draùñuü ÷ãlaü yeùàü te paõóitàþ sama-dar÷inaþ ||BhGS_5.18|| - o)O(o - nanv abhojyànnàs te doùavantaþ, samàsamàbhyàü viùama-same påjàtaþ [Gautama-dharma-såtra 2.8.20] iti smçteþ | na te doùavantaþ | katham ? - ihaiva tair jitaþ sargo yeùàü sàmye sthitaü manaþ | nirdoùaü hi samaü brahma tasmàd brahmaõi te sthitàþ ||BhG_5.19|| ihaiva jãvadbhireva taiþ samadar÷ibhiþ paõóitair jito vaãkçtaþ sargo janma, yeùàü sàmye sarva-bhåteùu brahmaõi samabhàve sthitaü ni calãbhåtaü mano 'ntaþkaraõam | nirdoùaü yadyapi doùavatsu vapàkàdiùu måóhais taddoùair doùavat iva vibhàvyate, tathàpi taddoùair aspçùñàm iti nirdoùaü doùavarjitaü hi yasmàt | nàpi svaguõabhedabhinnam, nirguõatvàt caitanyasya | vakùyati ca bhagavàn icchàdãnàü kùetradharmatvam, anàditvànnirguõatvàt iti ca | nàpy antyà vi÷eùàþ àtmano bhedakàþ santi, prati÷arãraü teùàü sattve pramàõànupapatteþ | ataþ samaü brahma ekaü ca | tasmàt brahmaõi eva te sthitàþ | tasmàt na doùagandhamàtramapi tàn spçati, dehàdisaüghàtàtma-dar÷anàbhimànàbhàvàt teùàm | dehàdisaüghàtàtma-dar÷anàbhimànavadviùayaü tu tat såtram samàsamàbhyàü viùamasame påjàtaþ iti, påjàviùayatvena vi÷eùaõàt | dç÷yate hi brahmavit ùaóàïgavit caturvedavit iti påjàdànàdau guõavi÷eùasaübandhaþ kàraõam | brahma tu sarvaguõadoùasaübandhavarjitamityatar brahmaõi te sthitàþ iti yuktam | karmaviùayaü ca samàsamàbhyàm ity àdi | idaü tu sarva-karma-saünyàsaviùayaü prastutam, sarva-karmàõi manasà ityàrabhya àdhyàyaparisamàpteþ ||BhGS_5.19|| - o)O(o - yasmàt nirdoùaü samaü brahmàtmà, tasmàt - na prahçùyet priyaü pràpya nodvijet pràpya càpriyam | sthira-buddhir asaümåóho brahmavid brahmaõi sthitaþ ||BhG_5.20|| na prahçùeyet praharùaü na kuryàt priyam iùñàü pràpya labdhvà | nodvijet pràpya càpriyam aniùñàü labdhvà | deha-màtràtma-dar÷inàü hi priyàpriya-pràptã harùa-viùàdau kurvàte, na kevalàtma-dar÷inaþ, tasya priyàpriya-pràpty-asaübhavàt | kiü ca - sarva-bhåteùv ekaþ samo nirdoùa àtmeti sthirà nirvicikitsà buddhir yasya sa sthira-buddhir asaümåóhaþ saümoha-varjita÷ ca syàt yathokta-brahmavid brahmaõi sthito 'karma-kçt sarva-karma-saünyàsãty arthaþ ||BhGS_5.20|| - o)O(o - kiü ca, brahmaõi sthitaþ - bàhya-spar÷eùv asaktàtmà vindaty àtmani yat sukham | sa brahma-yoga-yuktàtmà sukham akùayam a÷nute ||BhG_5.21|| bàhya-spar÷eùu bàhyà ca te spar÷à÷ ca bàhya-spar÷àþ | spç÷yante iti spar÷àþ ÷abdàdayo viùayàs teùu bàhya-spar÷eùu | asakta àtmà antaþ-karaõaü yasya so 'yam asaktàtmà viùayeùu prãti-varjitaþ san vindati labhate | àtmani yat sukhaü tad vindatãty etat | sa brahma-yoga-yuktàtmà brahmaõi yogaþ samàdhir brahma-yogas tena brahma-yogena yuktaþ samàhitas tasmin vyàpçta àtmà antaþ-karaõaü yasya sa brahma-yoga-yuktàtmà | sukham akùayam a÷nute vyàpnoti | tasmàd bàhya-viùaya-prãteþ kùaõikàyà indriyàõi nivartayed àtmany akùaya-sukhàrthãty arthaþ ||BhGS_5.21|| - o)O(o - ita÷ ca nivartayet - ye hi saüspar÷ajà bhogà duþkha-yonaya eva te | àdy-anta-vantaþ kaunteya na teùu ramate budhaþ ||BhG_5.22|| ye hi yasmàt saüsspar÷ajà viùayendriya-saüspar÷ebhyo jàtà bhogà bhuktayo duþkha-yonaya eva te, avidyà-kçtatvàt | dç÷yante hy àdhyàtmikàdãni duþkhàni tan-nimittàny eva | yathà iha-loke tathà para-loke 'pãti gamyate eva-÷abdàt | na saüsàre sukhasya gandha-màtram apy astãti buddhvà viùaya-mçga-tçùõikàyà indriyàõi nivartayet | na kevalaü duþkha-yonaya eva, àdy-anta-vanta÷ ca, àdir viùayendriya-saüyogo bhogànàm anta÷ ca tad-viyoga eva | ataþ àdy-anta-vanto 'nityàþ, madhya-kùaõa-bhàvitvàt ity arthaþ | kaunteya, na teùu bhogeùu ramate budho viveky avagata-paramàrtha-tattvaþ | atyanta-måóhànàm eva hi viùayeùu ratir dç÷yate, yathà pa÷u-prabhçtãnàm ||BhGS_5.22|| - o)O(o - ayaü ca ÷reyo-màrga-pratipakùã kaùñatamo doùaþ sarvànartha-pràpti-hetur durnivàra÷ ceti tat-parihàre yatnàdhikyaü kartavyam ity àha bhagavàn - ÷aknotãhaiva yaþ soóhuü pràk ÷arãra-vimokùaõàt | kàma-krodhodbhavaü vegaü sa yuktaþ sa sukhã naraþ ||BhG_5.23|| ÷aknoty utsahata ihaiva jãvann eva yaþ soóhuü prasahituü pràk pårvam ÷arãravimokùaõàt à maraõàt ity arthaþ | maraõa-sãmà-karaõaü jãvato 'vayaübhàvi hi kàma-krodhodbhavo vegaþ, anantanimittavàn hi saþ iti yàvat maraõaü tàvat na visràmbhaõãya ity arthaþ | kàmaþ indriyagocarapràpte iùño viùaye ÷råyamàõe smaryamàõe và anubhåte sukhahetau yà gaðdhas tçùõà sa kàmaþ | krodha÷ càtmanaþ pratikåleùu duþkha-hetuùu dçyamàneùu ÷råyamàõeùu smaryamàõeùu và yo dveùaþ sa krodhaþ | tau kàma-krodhàv udbhavo yasya vegasya sa kàma-krodhodbhavo vegaþ | romà¤cana-prahçùña-netra-vadanàdi-liïgo 'ntaþ-karaõa-prakùobha-råpaþ kàmodbhavo vegaþ | gàtra-prakampa-prasveda-saüdaùñauùñha-puña-rakta-netràdi-liïgaþ krodhodbhavo vegaþ | taü kàma-krodhodbhavaü vegaü ya utsahate prasahate soóhuü prasahitum, so yukto yogã sukhã ceha loke naraþ || ||BhGS_5.23|| - o)O(o - kathaü-bhåta÷ ca brahmaõi sthito brahma pràpnoti ? ity àha bhagavàn - yo 'ntaþ-sukho 'ntaràràmas tathàntar-jyotir eva yaþ | sa yogã brahma-nirvàõaü brahma-bhåto 'dhigacchati ||BhG_5.24|| yo 'ntaþ-sukho 'ntar àtmani sukhaü yasya so 'ntaþ-sukhaþ, tathàntar evàtmany àràma àramaõam àkrãóà yasya so 'ntar-àràmaþ | tathaivàntar eva àtmany eva jyotiþ prakà÷o yasya so 'ntar-jyotir eva, ya ãdç÷aþ so yogã brahma-nirvàõaü brahmaõi nirvçtiü mokùam iha jãvann eva brahma-bhåtaþ sann adhigacchati pràpnoti ||BhGS_5.24|| - o)O(o - kiü ca - labhante brahma-nirvàõam çùayaþ kùãõa-kalmaùàþ | chinna-dvaidhà yatàtmànaþ sarva-bhåta-hite ratàþ ||BhG_5.25|| labhante brahma-nirvàõaü mokùam çùayaþ samyag-dar÷inaþ saünyàsinaþ kùãõa-kalmaùàþ kùãõa-pàpà nirdoùà÷ chinna-dvaidhàþ chinna-saü÷ayà yatàtmànaþ saüyatendriyàþ sarva-bhåta-hite ratàþ sarveùàü bhåtànàü hite ànukålye ratà ahiüsakà ity arthaþ ||BhGS_5.25|| - o)O(o - kiü ca - kàma-krodha-viyuktànàü yatãnàü yata-cetasàm | abhito brahma-nirvàõaü vartate viditàtmanàm ||BhG_5.26|| kàma-krodha-viyuktànàü kàma÷ ca krodha÷ ca kàma-krodhau tàbhyàü viyuktànàü yatãnàü saünyàsinàü yata-cetasàü saüyatàntaþ-karaõànàm abhita ubhayato jãvatàü mçtànàü ca brahma-nirvàõaü mokùo vartate viditàtmanàü vidito j¤àta àtmà yeùàü te viditàtmanàü teùàü viditàtmanàü samyag-dar÷inàm ity arthaþ ||BhGS_5.26|| - o)O(o - samyag dar÷ana-niùñhànàü saünyàsinàü sadyo-muktir uktà | karma-yoga÷ ca ã÷varàrpita-sarva-bhàvene÷vare brahmaõy àdhàya kriyamàõaþ sattva-÷uddhi-j¤àna-pràpti-sarva-karma-saünyàsa-krameõa mokùàya iti bhagavàn pade pade 'bravãt, vakùyati ca | athedànãü dhyàna-yogaü samyag-dar÷anasya antaraïgaü vistareõa vakùyàmãti tasya såtra-sthànãyàn ÷lokàn upadi÷ati sma - spar÷àn kçtvà bahir bàhyàü÷ cakùu÷ caivàntare bhruvoþ | pràõàpànau samau kçtvà nàsàbhyantara-càriõau ||BhG_5.27|| yatendriya-mano-buddhir munir mokùa-paràyaõaþ | vigatecchà-bhaya-krodho yaþ sadà mukta eva saþ ||BhG_5.28|| spar÷àn ÷abdàdãn kçtvà bahir bàhyàn ÷rotràdi-dvàreõàntar-buddhau prave÷itàþ ÷abdàdayo viùayàs tàn acintayato ÷abdàdayo bàhyà bahir eva kçtà bhavanti | tàn evaü bahiþ kçtvà cakùu÷ caivàntare bhruvoþ kçtvety anuùajyate | tathà pràõàpànau nàsàbhyantara-càriõau samau kçtvà | yatendriya-mano-buddhir yatàni saüyatànãndriyàõi mano buddhi÷ ca yasya sa yatendriya-mano-buddhiþ | mananàt muniþ saünyàsã | mokùa-paràyaõa evaü deha-saüsthànàn mokùa-paràyaõo mokùa eva param ayanaü parà gatir yasya so 'yaü mokùa-paràyaõo munir bhavet | vigatecchà-bhaya-krodha icchà ca bhayaü ca krodha÷ cecchà-bhaya-krodhàs te vigatàþ yasmàt sa vigatecchà-bhaya-krodhaþ | ya evaü vartate sadà saünyàsã, mukta eva saþ | na tasya mokùo 'nyaþ kartavyo 'sti || - o)O(o - bhoktàraü yaj¤a-tapasàü sarva-loka-mahe÷varam | suhçdaü sarva-bhåtànàü j¤àtvà màü ÷àntim çcchati ||BhG_5.29|| evaü samàhita-cittena kiü vij¤eyam ity ucyate | bhoktàraü yaj¤a-tapasàü yaj¤ànàü tapasàü ca kartç-råpeõa devatà-råpeõa ca, sarva-loka-mahe÷varaü sarveùàü lokànàü mahàntam ã÷varaü suhçdaü sarva-bhåtànàü sarva-pràõinàü pratyupakàra-nirapekùatayà upakàriõaü sarva-bhåtànàü hçdaye÷ayaü sarva-karma-phalàdhyakùaü sarva-pratyaya-sàkùiõaü màü nàràyaõaü j¤àtvà ÷àntiü sarva-saüsàroparatim çcchati pràpnoti ||BhGS_5.29|| iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda-÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye pa¤camo 'dhyàyaþ || ||5|| __________________________________________________________ BhG 6 atha ùaùñho 'dhyàyaþ (÷aïkaràcàrya-bhàùyaþ) atãtànantaràdhyàyànte dhyàna-yogasya samyag dar÷anaü praty antaraïgasya såtra-bhåtàþ ÷lokàþ spar÷àn kçtvà bahiþ [Gãtà 5.27] ity àdaya upadiùñaþ | teùàü vçtti-sthànãyo 'yaü ùaùñho 'dhyàya àrabhyate | tatra dhyàna-yogasya bahiraïgaü karmeti yàvad dhyàna-yogàrohaõa-samarthas tàvad gçhasthenàdhikçtena kartavyaü karma ity atas tat stauti | nanu kim-arthaü dhyàna-yogàrohaõa-sãmà-karaõam, yàvatànuùñheyam eva vihitaü karma yàvajjãvam | na, àrurukùor muner yogaü karma kàraõam ucyate [Gãtà 3.3] iti vi÷eùaõàt | àråóhasya ca ÷amenaiva saübandha-karaõàt | àrurukùor àråóhasya ca ÷amaþ karma÷ cobhayaü kartavyatvenàbhipretaü cet syàt tadàrurukùor àråóhasya ceti ÷ama-karma-viùaya-bhedena vi÷eùaõaü vibhàga-karaõaü cànarthakaü syàt | tatrà÷ramiõàü ka÷cid yogam àrurukùur bhavati | àråóha÷ ca ka÷cit | anye nàrurukùavaþ | na càråóhàþ | tàn apekùyàrurukùor àråóhasya ceti vi÷eùaõaü vibhàga-karaõaü copapadyata eveti cet, na | tasyaiveti vacanàt | punar yoga-grahaõàc ca yogàråóhasyeti | ya àsãt pårvaü yogam àrurukùus tasyaivàråóhasya ÷ama eva kartavyaþ | kàraõaü yoga-phalaü pratyucyateti | ato na yàvaj-jãvaü kartavyatva-pràptiþ kasyacid api karmaõaþ | yoga-vibhraùña-vacanàc ca | gçhasthasya cet karmiõo yogo vihitaþ ùaùñhe 'dhyàye, sa yoga-vibhraùño 'pi karma-gatiü karma-phalaü pràpnotãti tasya nà÷à÷aïkànupapannà syàt | ava÷yaü hi kçtaü karma kàmyaü nityaü và mokùasya nityatvàd anàrabhyatve svaü phalam àrabhata eva | nityasya ca karmaõo veda-pramàõàvabuddhatvàt phalena bhavitavyam ity avocàma | anyathà vedasyànarthàrthatva-prasaïgàd iti | na ca karmaõi saty ubhaya-vibhraùña-vacanam arthavat | karmaõo vibhraü÷a-kàraõànupapatteþ | karma kçtam ã÷vare saünyasyety ataþ kartari karma phalaü nàrabhateti cen, na | ã÷vare saünyàsasyàdhikatara-phala-hetutvopapatteþ | mokùàyaiveti cet, sva-karmaõàü kçtànàm ã÷vare nyàso mokùàyaiva, na phalàntaràya yoga-sahitaþ | yogàc ca vibhraùña ity atas taü prati nà÷a-÷aïkà yuktaiveti cet, na | ekàkã yata-cittàtmà nirà÷ãr aparigrahaþ [Gãtà 6.10] brahmacàri-vrate sthitaþ [Gãtà 6.14] iti karma-saünyàsa-vidhànàt | na càtra gçhasthasya nirà÷ãr aparigrahaþ ity àdi-vacanam anukålam | ubhaya-vibhraùña-pra÷nànupapatte÷ ca | anà÷rita ity anena karmiõa eva saünyàsitvaü yogitvaü coktam, pratiùiddhaü ca niragneþ akriyasya ca saünyàsitvaü yogitvaü ceti cet, na | dhyàna-yogaü prati bahiraïgasya sataþ karmaõaþ phalàkàïkùà-saünyàsa-stuti-paratvàt | na kevalaü niragnir akriya eva saünyàsã yogã ca | kiü tarhi ? karmy api, karma-phalàsaïgaü saünyasya karma-yogam anutiùñhan sattva-÷uddhy-arthaü, sa saünyàsã ca yogã ca bhavatãti ståyate | na caikena vàkyena karma-phalàsaïga-saünyàsa-stuti÷ caturthà÷rama-pratiùedha÷ copapadyate | na ca prasiddhaü niragner akriyasya paramàrtha-saünyàsinaþ ÷ruti-smçti-puràõetihàsa-yoga-÷àstreùu vihitaü saünyàsitvaü yogitvaü ca pratiùedhati bhagavàn | sva-vacana-virodhàc ca - sarva-karmàõi manasà saünyasya... naiva kurvan na kàrayan àste [Gãtà 5.13] maunã saütuùño yena kenacit... aniketaþ sthira-matiþ [Gãtà 12.19] vihàya kàmàn yaþ sarvàn pumàü÷ carati niþspçhaþ [Gãtà 2.71] sarvàrambha-parityàgã [Gãtà 12.16] iti ca tatra tatra bhagavatà sva-vacanàni dar÷itàni | tair virudhyeta÷ caturthà÷rama-pratiùedhaþ | tasmàn muner yogam àrurukùoþ pratipanna-gàrhasthyasyàgnihotràdi-karma phala-nirapekùam anuùñhãyamànaü dhyàna-yogàrohaõa-sàdhanatvaü sattva-÷uddhi-dvàreõa pratipadyata iti sa saünyàsã ca yogã ceti ståyate - anà÷ritaþ karma-phalaü kàryaü karma karoti yaþ | sa saünyàsã ca yogã ca na niragnir na càkriyaþ ||BhG_6.1|| anà÷rito -- nà÷rito 'nà÷ritaþ | kim ? karma-phalaü karmaõàü phalaü karma-phalaü yat tad-anà÷ritaþ, karma-phala-tçùõà-rahita ity arthaþ | yo hi karma-phale tçùõàvàn sa karma-phalam à÷rito bhavati | ayaü tu tad-viparãtaþ, ato 'nà÷ritaþ karma-phalam | evaübhåtaþ san kàryaü kartavyaü nityaü kàmya-viparãtam agnihotràdikaü karma karoti nirvartayati | yaþ ka÷cid ãdç÷aþ karmã sa karmy antarebhyo vi÷iùyate | ity evam artham àha - sa saünyàsã ca yogã ceti | saünyàsaþ parityàgaþ sa yasyàsti sa saünyàsã ca yogã ca | yoga÷ citta-samàdhànaü sa yasyàsti sa yogã ceti evaüguõa-saüpanno 'yaü mantavyaþ | na kevalaü niragnir akriya eva saünyàsã yogã ceti mantavyaþ | nirgatàþ agnayaþ karmàïga-bhåtà yasmàt sa niragniþ | akriya÷ cànagni-sàdhanàpy avidyamànàþ kriyàs tapo-dànàdikà yasyàsàv akriyaþ ||BhGS_6.1|| ============================== nanu ca niragneþ akriyasyaiva ÷ruti-smçti-yoga-÷àstreùu saünyàsitvaü yogitvaü ca prasiddham | katham iha sàgneþ sa-kriyasya ca saünyàsitvaü yogitvaü càprasiddham ucyata iti | naiùa doùaþ, kayàcid guõa-vçttyà ubhayasya saüpipàdayiùitatvàt | tat katham ? karma-phala-saükalpa-saünyàsàt saünyàsitvam, yogàïgatvena ca karmànuùñhànàt karma-phala-saükalpasya ca citta-vikùepa-hetoþ parityàgàd yogitvaü ceti gauõam ubhayam | na punar mukhyaü saünyàsitvaü yogitvaü càbhipretam ity etam arthaü dar÷ayitum àha - yaü saünyàsam iti pràhur yogaü taü viddhi pàõóava | na hy asaünyasta-saükalpo yogã bhavati ka÷cana ||BhG_6.2|| yaü sarva-karma-tat-phala-parityàga-lakùaõaü paramàrtha-saünyàsaü saünyàsam iti pràhuþ ÷ruti-smçti-vidaþ, yogaü karmànuùñhàna-lakùaõaü taü paramàrtha-saünyàsaü viddhi jànãhi he pàõóàva | karma-yogasya pravçtti-lakùaõasya tad-viparãtena nivçtti-lakùaõena paramàrtha-saünyàsena kãdç÷aü sàmànyam aïgãkçtya tad-bhàva ucyate ity apekùàyàm idam ucyate - asti hi paramàrtha-saünyàsena sàdç÷yaü kartç-dvàrakaü karma-yogasya | yo hi paramàrtha-saünyàsã sa tyakta-sarva-karma-sàdhanatayà sarva-karma-tat-phala-viùayaü saükalpaü pravçtti-hetu-kàma-kàraõaü saünyasyati | ayam api karma-yogã karma kurvàõa eva phala-viùayaü saükalpaü saünyasyatãti | etam arthaü dar÷ayiùyann àha - na hi yasmàd asaünyasta-saükalpo 'saünyasto 'parityaktaþ saïkalpo 'bhisandhir yena so 'saünyasta-saïkalpaþ ka÷cana ka÷cid api karmã yogã samàdhànavàn bhavati | na saübhavatãty arthaþ | phala-saükalpasya citta-vikùepa-hetutvàt | tasmàd yaþ ka÷cana karmã saünyasta-phala-saükalpo bhavet sa yogã samàdhànavàn avikùipta-citto bhavet | citta-vikùepa-hetoþ phala-saükalpasya saünyastatvàd ity abhipràyaþ | yogàïgatvena karmànuùñhànàt karma-phala-saïkalpasya và citta-vikùepa-hetoþ parityàgàt yogitvaü ceti saünyàsitvaü cety abhipretam ucyate |[*NOTE: This last sentence not found in all editions.] ||BhGS_6.2|| ============================== evaü paramàrtha-saünyàsa-karma-yogayoþ kartç-dvàrakaü saünyàsa-sàmànyam apekùya yaü saünyàsam iti pràhur yogaü taü viddhi pàõóàva [Gãtà 6.2] iti karma-yogasya stuty-arthaü saünyàsatvam uktam | dhyàna-yogasya phala-nirapekùaþ karma-yogo bahiraïgaü sàdhanam iti taü saünyàsatvena stutvàdhunà karma-yogasya dhyàna-yoga-sàdhanatvaü dar÷ayati - àrurukùor muner yogaü karma kàraõam ucyate | yogàråóhasya tasyaiva ÷amaþ kàraõam ucyate ||BhG_6.3|| àrurukùor àroóhum icchataþ, anàråóhasya, dhyàna-yoge 'vasthàtum a÷aktasyaivety arthaþ | kasya tasyàrurukùoþ ? muneþ, karma-phala-saünyàsina ity arthaþ | kim àrurukùoþ ? yogam | karma kàraõaü sàdhanam ucyate | yogàråóhasya punas tasyaiva ÷amar upa÷amaþ sarva-karmabhyo nivçttiþ kàraõaü yogàråóhasya sàdhanam ucyate ity arthaþ | yàvad yàvat karmabhya uparamate, tàvat tàvat niràyàsasya jitendriyasya cittaü samàdhãyate | tathà sati sa jhañiti yogàråóho bhavati | tathà coktaü vyàsena - naitàdç÷aü bràhmaõasyàsti vittaü yathaikatà samatà satyatà ca | ÷ãlaü sthitir daõóa-nidhànam àrjavaü tatas tata÷ coparamaþ kriyàbhyaþ || [Mbh 12.175.37] iti ||BhGS_6.3|| ============================== athedànãü kadà yogàråóho bhavatãty ucyate - yadà hi nendriyàrtheùu na karmasv anuùajjate | sarva-saükalpa-saünyàsã yogàråóhas tadocyate ||BhG_6.4|| yadà samàdhãyamàna-citto yogã hãndriyàrtheùv indriyàõàm arthàþ ÷abdàdayas teùv indriyàrtheùu karmasu ca nitya-naimittika-kàmya-pratiùiddheùu prayojanàbhàva-buddhyà nànuùajjate 'nuùaïgaü kartavyatà-buddhiü na karotãty arthaþ | sarva-saükalpa-saünyàsã sarvàn saükalpàn ihàmutràrtha-kàma-hetåna saünyasituü ÷ãlam asyeti sarva-saükalpa-saünyàsã | yogàråóhaþ pràpta-yoga ity etat, tadà tasmin kàla ucyate | sarva-saükalpa-saünyàsãti vacanàt sarvàü÷ ca kàmàn sarvàõi ca karmàõi saünyasyed ity arthaþ | saükalpa-målà hi sarve kàmàþ - saükalpa-målaþ kàmo vai yaj¤àþ saükalpa-saübhavàþ [Manu 2.3] kàma jànàmi te målaü saükalpàt tvaü hi jàyase | na tvàü saükalpayiùyàmi tena me na bhaviùyasi || [Mabh 12.177.25] ity àdi-smçteþ | sarva-kàma-parityàge ca sarva-karma-saünyàsaþ siddho bhavati | sa yathà-kàmo bhavati tat-kratur bhavati yat kratur bhavati tat karma kurute [BAU 4.4.5] ity àdi ÷rutibhyaþ | yad yad dhi kurute jantus tat tat kàmasya ceùñitam [Manu 2.4] ity àdi-smçtibhya÷ ca | nyàyàc ca - na hi sarva-saükalpa-saünyàse ka÷cit spanditum api ÷aktaþ | tasmàt sarva-saükalpa-saünyàsãti vacanàt sarvàn kàmàn sarvàõi karmàõi ca tyàjayati bhagavàn ||BhGS_6.4|| ============================== yadaivaü yogàråóhaþ, tadà tena àtmà udbhçto bhavati saüsàràd anartha-jàtàt | ataþ - uddhared àtmanàtmànaü nàtmànam avasàdayet | àtmaiva hy àtmano bandhur àtmaiva ripur àtmanaþ ||BhG_6.5|| uddharet saüsàra-sàgare nimagnam àtmanàtmànaü tata ut årdhvaü hared uddharet, yogàråóhatàm àpàdayed ity arthaþ | nàtmànam avasàdayet nàdho nayeta, nàdho gamayet | àtmaiva hi yasmàd àtmano bandhuþ | na hy anyaþ ka÷cit bandhuþ, yaþ saüsàra-muktaye bhavati | bandhur api tàvat mokùaü prati pratikåla eva, snehàdi-bandhanàyatanatvàt | tasmàt yuktam avadhàraõam àtmaiva hy àtmano bandhur iti | àtmaiva ripuþ ÷atruþ | yo 'nyo 'pakàrã bàhyaþ ÷atruþ so 'pi àtma-prayukta eveti yuktam evàvadhàraõam àtmaiva ripur àtmana iti ||BhGS_6.5|| ============================== àtmaiva bandhur àtmaiva ripur àtmana ity uktam | tatra kiü-lakùaõa àtmà àtmano bandhuþ, kiü-lakùaõo và àtmàtmano ripur ity ucyate - bandhur àtmàtmanas tasya yenàtmaivàtmanà jitaþ | anàtmanas tu ÷atrutve vartetàtmaiva ÷atruvat ||BhG_6.6|| bandhur àtmàtmanas tasya, tasyàtmanaþ sa àtmà bandhur yenàtmanàtmaiva jitaþ | àtmà kàrya-karaõa-saüghàto yena va÷ãkçtaþ, jitendriya ity arthaþ | anàtmanas tv ajitàtmanas tu ÷atrutve ÷atru-bhàve varteta àtmaiva ÷atruvat, yathànàtmà ÷atrur àtmano 'pakàrã, tathàtmà àtmano 'pakàre varteta ity arthaþ ||BhGS_6.6|| ============================== jitàtmanaþ pra÷àntasya paramàtmà samàhitaþ | ÷ãtoùõa-sukha-duþkheùu tathà mànàpamànayoþ ||BhG_6.7|| jitàtmanaþ kàrya-karaõa-saüghàta àtmà jito yena sa jitàtmà tasya jitàtmanaþ, pra÷àntasya prasannàntaþ-karaõasya sataþ saünyàsinaþ paramàtmà samàhitaþ sàkùàd-àtma-bhàvena vartate ity arthaþ | kiü ca ÷ãtoùõa-sukha-duþkheùu tathà màne 'pamàne ca mànàpamànayoþ påjà-paribhavayoþ samaþ syàt ||BhGS_6.7|| ============================== j¤àna-vij¤àna-tçptàtmà kåñastho vijitendriyaþ | yukta ity ucyate yogã sama-loùñà÷ma-kà¤canaþ ||BhG_6.8|| j¤àna-vij¤àna-tçptàtmà j¤ànaü ÷àstrokta-padàrthànàü parij¤ànam, vij¤ànaü tu ÷àstrato j¤àtànàü tathaiva svànubhava-karaõam, tàbhyàü j¤àna-vij¤ànàbhyàü tçptaþ saüjàtàlaü-pratyayaþ àtmàntaþ-karaõaü yasya sa j¤àna-vij¤àna-tçptàtmà, kåñàstho 'prakampyaþ, bhavatãty arthaþ | vijitendriya÷ ca | ya ãdç÷aþ, yuktaþ samàhita iti sa ucyate kathyate | sa yogã sama-loùñà÷ma-kà¤canaþ loùñà÷ma-kà¤canàni samàni yasya saþ sama-loùñà÷ma-kà¤canaþ ||BhGS_6.8|| ============================== kiü ca - suhçn-mitràry-udàsãna-madhya-stha-dveùya-bandhuùu | sàdhuùv api ca pàpeùu sama-buddhir vi÷iùyate ||BhG_6.9|| suhçd ity àdi lokàrdham ekaü padam | suhçt iti pratyupakàram anapekùya upakartà, mitraü snehavàn, ariþ ÷atruþ, udàsãno na kasyacit pakùaü bhajate, madhya-stho yo viruddhayor ubhayoþ hitaiùã, dveùya àtmano 'priyaþ, bandhuþ saübandhã ity eteùu sàdhuùu ÷àstrànuvartiùu api ca pàpeùu pratiùiddha-kàriùu sarveùv eteùu sama-buddhiþ | kaþ kiü-karmà ity avyàpçta-buddhir ity arthaþ | vi÷iùyate, vimucyate iti và pàñhàntaram | yogàråóhànàü sarveùàm ayam uttama ity arthaþ ||BhGS_6.9|| ============================== ata evam uttama-phala-pràptaye - yogã yu¤jãta satatam àtmànaü rahasi sthitaþ | ekàkã yata-cittàtmà nirà÷ãr aparigrahaþ ||BhG_6.10|| yogã dhyàyã yu¤jãta samàdadhyàt satataü sarvadàtmànam antaþ-karaõaü rahasi ekànte giri-guhàdau sthitaþ san ekàkã asahàyaþ | rahasi sthitaþ ekàkã ceti vi÷eùaõàt saünyàsaü kçtvà ity arthaþ | yata-cittàtmà cittam antaþ-karaõam àtmà deha÷ ca saüyatau yasya sa yata-cittàtmà, nirà÷ãr vãta-tçùõo 'parigrahaþ parigraha-rahita÷ cety arthaþ | saünyàsitve 'pi tyakta-sarva-parigrahaþ san yu¤jãta ity arthaþ ||BhGS_6.10|| ============================== athedànãü yogaü yu¤jataþ àsanàhàra-vihàràdãnàü yoga-sàdhanatvena niyamo vaktavyaþ, pràpta-yogasya lakùaõaü tat-phalàdi ca, ity ata àrabhyate | tatràsanam eva tàvat prathamam ucyate - ÷ucau de÷e pratiùñhàpya sthiram àsanam àtmanaþ | nàtyucchritaü nàtinãcaü cailàjina-ku÷ottaram ||BhG_6.11|| ÷ucau ÷uddhe vivikte svabhàvataþ saüskàrato và, de÷e sthàne pratiùñhàpya sthiram acalam àtmana àsanaü nàtyucchritaü nàtãva ucchritaü nàpy atinãcam, tac ca cailàjina-ku÷ottaraü cailam ajinaü ku÷à÷ cottare yasminn àsane tad àsanaü cailàjina-ku÷ottaram | pàñha-kramàd viparãto 'tra krama÷ cailàdãnàm ||BhGS_6.11|| ============================== pratiùñhàpya, kim ? tatraikàgraü manaþ kçtvà yata-cittendriya-kriyaþ | upavi÷yàsane yu¤jyàd yogam àtma-vi÷uddhaye ||BhG_6.12|| tatra tasminn àsana upavi÷ya yogaü yu¤jyàt | katham ? sarva-viùayebhya upasaühçtya ekàgraü manaþ kçtvà yata-cittendriya-kriya÷ cittaü cendriyàõi ca cittendriyàõi teùàü kriyàþ saüyatà yasya sa yata-cittendriya-kriyaþ | sa kim-arthaü yogaü yu¤jyàd ity àha - àtma-vi÷uddhaye 'ntaþ-karaõasya vi÷uddhy-artham ity etat ||BhGS_6.12|| ============================== bàhyam àsanam uktam | adhunà ÷arãra-dhàraõaü katham ity ucyate - samaü kàya-÷iro-grãvaü dhàrayann acalaü sthiraþ | saüprekùya nàsikàgraü svaü di÷a÷ cànavalokayan ||BhG_6.13|| samaü kàya-÷iro-grãvaü kàya÷ ca ÷ira÷ ca grãvà ca kàya-÷iro-grãvaü tat samaü dhàrayan acalaü ca | samaü dhàrayata÷ calanaü saübhavati | ato vi÷inaùñi - acalam iti | sthiraþ sthiro bhåtvà ity arthaþ | svaü nàsikàgraü saüprekùya samyak prekùaõaü dar÷anaü kçtvaiveti | iva-÷abdo lupto draùñavyaþ | na hi sva-nàsikàgra-saüprekùaõam iha vidhitsitam | kiü tarhi ? cakùuùo dçùñi-saünipàtaþ | sa càntaþ-karaõa-samàdhànàpekùo vivakùitaþ | sva-nàsikàgra-saüprekùaõam eva ced vivakùitam, manas tatraiva samàdhãyeta, nàtmani | àtmani hi manasaþ samàdhànaü vakùyati àtma-saüsthaü manaþ kçtveti | tasmàd iva-÷abda-lopenàkùõor dçùñi-saünipàta eva saüprekùya ity ucyate | di÷a÷ cànavalokayan di÷àü càvalokanam antarà kurvan ity etat ||BhGS_6.13|| ============================== kiü ca - pra÷àntàtmà vigata-bhãr brahmacàri-vrate sthitaþ | manaþ saüyamya mac-citto yukta àsãta mat-paraþ ||BhG_6.14|| pra÷àntàtmà prakarùeõa ÷àntaþ àtmàntaþ-karaõaü yasya so 'yaü pra÷àntàtmà, vigata-bhãþ vigata-bhayaþ, brahmacàri-vrate sthitaþ | brahmacàriõo vrataü brahmacaryaü guru-÷u÷råùà-bhikùànna-bhukty-àdi tasmin sthitaþ | tad-anuùñhàtà bhaved ity arthaþ | kiü ca, manaþ saüyamya manaso vçttãr upasaühçtya ity etat, mac-citto mayi parame÷vare cittaü yasya so 'yaü mac-cittaþ, yuktaþ samàhitaþ sann àsãta upavi÷et | mat-paro 'haü paro yasya so 'yaü mat-paro bhavati | ka÷cit ràgã strã-cittaþ, na tu striyam eva paratvena gçhõàti | kiü tarhi ? ràjànaü mahà-devaü và | ayaü tu mac-citto mat-para÷ ca ||BhGS_6.14|| ============================== athedànãü yoga-phalam ucyate - yu¤jann evaü sadàtmànaü yogã niyata-mànasaþ | ÷àntiü nirvàõa-paramàü mat-saüsthàm adhigacchati ||BhG_6.15|| yujan samàdhànàü kurvann evaü yathoktena vidhànena sadàtmanàü sarvadà yogã niyata-mànaso niyataü saüyataü mànasaü mano yasya so 'yaü niyata-mànasaþ, ÷àntim uparatiü nirvàõa-paramàü nirvàõaü mokùas tat paramà niùñhà yasyàþ ÷ànteþ sà nirvàõa-paramà tàü nirvàõa-paramàm. mat-saüsthàü mad-adhãnàm adhigacchati pràpnoti ||BhGS_6.15|| ============================== idànãü yoginaþ àhàràdi-niyama ucyate - nàtya÷natas tu yogo 'sti na caikàntam ana÷nataþ | na÷ càtisvapna-÷ãlasya jàgrato naiva càrjuna ||BhG_6.16|| nàtya÷nata àtma-saümitam anna-parimàõam atãtyà÷nato 'tya÷nato na yogo 'sti | na caikàntam ana÷nato yogo 'sti | yad u ha và àtma-saümitam annaü tad avati tan na hinasti yad bhåyo hinasti tad yat kanãyo 'nnaü na tad avati [øatapathaB 9.2.1.2] iti ÷ruteþ | tasmàt yogã na àtma-saümitàd annàd adhikaü nyånaü và÷nãyàt | athavà, yogino yoga-÷àstre paripañhitàd anna-parimàõàd atimàtram a÷nato yogo nàsti | uktaü hi - ardhaü sa-vya¤janànnasya tçtãyam udakasya ca | vàyoþ saücaraõàrthaü tu caturtham ava÷eùayet || ity àdi parimàõam | tathà - na càtisvapna-÷ãlasya yogo bhavati naiva càtimàtraü jàgrato bhavati càrjuna || ============================== kathaü punar yogo bhavatãty ucyate - yuktàhàra-vihàrasya yukta-ceùñasya karmasu | yukta-svapnàvabodhasya yogo bhavati duþkhahà ||BhG_6.17|| yuktàhàra-vihàrasya àhriyata ity àhàro 'nnam, viharaõaü vihàraþ pàda-kramaþ, tau yuktau niyata-parimàõau yasya sa yuktàhàra-vihàras tasya, tathà yukta-ceùñasya yuktà niyatà ceùñà yasya karmasu tasya | tathà yukta-svapnàvabodhasya yuktau svapna÷ càvabodha÷ ca tau niyata-kàlau yasya tasya, yuktàhàra-vihàrasya yukta-ceùñasya karmasu yukta-svapnàvabodhasya yogino yogo bhavati duþkhahà duþkhàni sarvàõi hantãti duþkhahà, sarva-saüsàra-duþkha-kùaya-kçd yogo bhavatãty arthaþ ||BhGS_6.17|| ============================== athàdhunà kadà yukto bhavati ? ity ucyate - yadà viniyataü cittam àtmany evàvatiùñhate | niþspçhaþ sarva-kàmebhyo yukta ity ucyate tadà ||BhG_6.18|| yadà viniyataü vi÷eùeõa niyataü saüyatam ekàgratàm àpannaü cittaü hitvà bàhyàrtha-cintàm àtmany eva kevale 'vatiùñhate, svàtmani sthitiü labhate ity arthaþ | niþspçhaþ sarva-kàmebhyo nirgatà dçùñàdçùña-viùayebhyaþ spçhà tçùõà yasya yoginaþ sa yuktaþ samàhita ity ucyate tadà tasmin kàle ||BhGS_6.18|| ============================== tasya yoginaþ samàhitaü yat cittaü tasyopamocyate - yathà dãpo nivàta-stho neïgate sopamà smçtà | yogino yata-cittasya yu¤jato yogam àtmanaþ ||BhG_6.19|| yathà dãpaþ pradãpo nivàta-stho nivàte vàta-varjite de÷e sthito neïgate na calati, sopamà upamãyate 'nayety upamà yogaj¤ai÷ citta-pracàra-dar÷ibhiþ smçtà cintità yogino yata-cittasya saüyatàntaþ-karaõasya yu¤jato yogam anutiùñhata àtmanaþ samàdhim anutiùñhata ity arthaþ ||BhGS_6.19|| ============================== evaü yogàbhyàsa-balàd ekàgrãbhåtaü nivàta-pradãpa-kalpaü sat - yatroparamate cittaü niruddhaü yoga-sevayà | yatra caivàtmanàtmànaü pa÷yann àtmani tuùyati ||BhG_6.20|| yatra yasmin kàle uparamate cittam uparatiü gacchati niruddhaü sarvato nivàrita-pracàraü yoga-sevayà yogànuùñhànena, yatra caiva yasmiü÷ ca kàla àtmanà samàdhi-pari÷uddhenàntaþ-karaõenàtmànaü paraü caitanyaü jyotiþ-svaråpaü pa÷yann upalabhamànaþ sva evàtmani tuùyati tuùñiü bhajate ||BhGS_6.20|| ============================== kiü ca - sukham àtyantikaü yat tad buddhi-gràhyam atãndriyam | vetti yatra na caivàyaü sthita÷ calati tattvataþ ||BhG_6.21|| sukham àtyantikam atyantam eva bhavatãty àtyantikam anantam ity arthaþ, yat tat buddhi-gràhyaü buddhyaiva indriya-nirapekùayà gçhyate iti buddhi-gràhyam atãndriyam indriya-gocaràtãtam aviùaya-janitam ity arthaþ, vetti tad ãdç÷aü sukham anubhavati yatra yasmin kàle, na caivàyaü vidvàn àtma-svaråpe sthitas tasmàn naiva calati tattvatas tattva-svaråpàn na pracyavata ity arthaþ ||BhGS_6.21|| ============================== kiü ca - yaü labdhvà càparaü làbhaü manyate nàdhikaü tataþ | yasmin sthito na duþkhena guruõàpi vicàlyate ||BhG_6.22|| yaü labdhvà yam àtma-làbhaü labdhvà pràpya÷ càparam anyal làbhaü làbhàntaraü tato 'dhikam astãti na manyate na cintayati | kiü ca, yasmin àtma-tattve sthito duþkhena ÷astra-nipàtàdi-lakùaõena guruõà mahatàpi na vicàlyate ||BhGS_6.22|| ============================== yatroparamate ity àdyàrabhya yàvadbhir vi÷eùaõair vi÷iùña àtmàvasthà-vi÷eùo yoga uktaþ - taü vidyàd duþkha-saüyoga-viyogaü yoga-saüj¤itam | sa ni÷cayena yoktavyo yogo 'nirviõõa-cetasà ||BhG_6.23|| taü vidyàd vijànãyàd duþkha-saüyoga-viyogaü duþkhaiþ saüyogo duþkha-saüyogaþ, tena viyogo duþkha-saüyoga-viyogaþ, taü duþkha-saüyoga-viyogaü yoga ity eva saüj¤itaü viparãta-lakùaõena vidyàd vijànãyàd ity arthaþ | yoga-phalam upasaühçtya punar anvàrambheõa yogasya kartavyatocyate ni÷cayànirvedayor yoga-sàdhanatva-vidhànàrtham | sa yathokta-phalo yogo ni÷cayenàdhyavasàyena yoktavyo 'nirviõõa-cetasà na nirviõõam anirviõõam | kiü tat ? cetas tena nirveda-rahitena cetasà cittenety arthaþ ||BhGS_6.23|| ============================== kiü ca - saükalpa-prabhavàn kàmàüs tyaktvà sarvàn a÷eùataþ | manasaivendriya-gràmaü viniyamya samantataþ ||BhG_6.24|| saükalpa-prabhavàn saükalpaþ prabhavo yeùàü kàmànàü te saükalpa-prabhavàþ kàmàs tàn tyaktvà parityajya sarvàn a÷eùato nirlepena | kiü ca, manasaiva viveka-yuktena indriya-gràmam indriya-samudàyaü viniyamya niyamanaü kçtvà samantataþ samantàt ||BhGS_6.24|| ============================== ÷anaiþ ÷anair uparamed buddhyà dhçti-gçhãtayà | àtmasaüsthaü manaþ kçtvà na kiücid api cintayet ||BhG_6.25|| ÷anaiþ ÷anair na sahasoparamed uparatiü kuryàt | kayà ? buddhyà | kiü-vi÷iùñayà ? dhçti-gçhãtayà dhçtyà dhairyeõa gçhãtayà dhçti-gçhãtayà dhairyeõa yuktayà ity arthaþ | àtma-saüstham àtmani saüsthitam àtmaiva sarvaü na tato 'nyat kiücid astãty evam àtma-saüsthaü manaþ kçtvà na kiücid api cintayet | eùa yogasya paramo vidhiþ ||BhGS_6.25|| ============================== tatra evam àtma-saüsthaü manaþ kartuü pravçtto yogã - yato yato ni÷carati mana ca¤calam asthiram | tatas tato niyamyaitad àtmany eva va÷aü nayet ||BhG_6.26|| yato yato yasmàd yasmàn nimittàt ÷abdàder ni÷carati nirgacchati svabhàva-doùàn mana÷ ca¤calam atyarthaü calam, ata evàsthiram, tatas tatas tasmàt tasmàt ÷abdàder nimittàn niyamya tat-tan-nimittaü yàthàtmya-niråpaõena ÷abdàdeþ nimittàn niyamya tat-tan-namittaü yàthàtmya-niråpaõena àbhàsãkçtya vairàgya-bhàvanayà ca etat mana àtmany eva va÷aü nayet àtma-va÷yatàm àpàdayet | evaü yogàbhyàsa-balàt yogina àtmany eva pra÷àmyati manaþ ||BhGS_6.26|| ============================== pra÷ànta-manasaü hy enaü yoginaü sukham uttamam | upaiti ÷ànta-rajasaü brahma-bhåtam akalmaùam ||BhG_6.27|| pra÷àntamanasaü prakarùeõa ÷àntaü mano yasya saþ pra÷àntamanàs taü pra÷àntamanasaü hi enaü yoginaü sukham uttamaü niti÷ayam upaiti upagacchati ÷ànta-rajasaü prakùãõa-mohàdi-kle÷a-rajasam ity arthaþ, brahma-bhåtaü jãvanmuktam brahmaiva sarvam ity evaü ni÷cayavantaü brahma-bhåtam akalmaùaü dharmàdharmàdi-varjitam ||BhGS_6.27|| ============================== yu¤jann evaü sadàtmànaü yogã vigata-kalmaùaþ | sukhena brahma-saüspar÷am atyantaü sukham a÷nute ||BhG_6.28|| yu¤jann evaü yathoktena krameõa yogã yogàntaràya-varjitaþ sadà sarvadàtmànaü vigata-kalmaùo vigata-pàpaþ, sukhenànàyàsena brahma-saüspar÷aü brahmaõà pareõa saüspar÷o yasya tat brahma-saüsparr÷aü sukham atyantam antam atãtya vartata ity atyantam utkçùñaü nirati÷ayam a÷nute vyàpnoti ||BhGS_6.28|| ============================== idànãü yogasya yat phalaü brahmaikatva-dar÷anaü sarva-saüsàra-viccheda-kàraõaü tat pradar÷ayate - sarva-bhåta-stham àtmànaü sarva-bhåtàni càtmani | ãkùate yoga-yuktàtmà sarvatra sama-dar÷anaþ ||BhG_6.29|| sarva-bhåta-sthaü sarveùu bhåteùu sthitaü svam àtmànaü sarva-bhåtàni ca àtmani brahmàdãni stamba-paryantàni ca sarva-bhåtàni àtmany ekatàü gatàni ãkùate pa÷yati yoga-yuktàtmà samàhitàntaþ-karaõaþ sarvatra sama-dar÷anaþ sarveùu brahmàdi-sthàvarànteùu viùameùu sarva-bhåteùu samaü nirvi÷eùaü brahmàtmaikatva-viùayaü dar÷anaü j¤ànaü yasya sa sarvatra sama-dar÷anaþ ||BhGS_6.29|| ============================== etasyàtmaikatva-dar÷anasya phalam ucyate - yo màü pa÷yati sarvatra sarvaü ca mayi pa÷yati | tasyàhaü na praõa÷yàmi sa ca me na praõa÷yati ||BhG_6.30|| yo màü pa÷yati vàsudevaü sarvasyàtmànaü sarvatra sarveùu bhåteùu sarvaü ca brahmàdi-bhåta-jàtaü mayi sarvàtmani pa÷yati, tasya evaü àtmaikatva-dar÷ino 'ham ã÷varo na praõa÷yàmi na parokùatàü gamiùyàmi | sa ca me na praõa÷yati sa ca vidvàn me mama vàsudevasya na praõa÷yati na parokùo bhavati, tasya ca mama caikàtmakatvàt | svàtmà hi nàmàtmanaþ priya eva bhavati | yasmàc càham eva sarvàtmaikatva-dar÷ã ||BhGS_6.30|| ============================== ity etat pårva-lokàrthaü samyag dar÷anam anådya tat-phalaü mokùo 'bhidhãyate - sarva-bhåta-sthitaü yo màü bhajaty ekatvam àsthitaþ | sarvathà vartamàno 'pi sa yogã mayi vartate ||BhG_6.31|| sarvathà sarva-prakàraiþ vartamàno 'pi samyag-dar÷ã yogã mayi vaiùõave parame pade vartate, nityam ukta eva saþ, na mokùaü prati kenacit pratibadhyate ity arthaþ ||BhGS_6.31|| ============================== kiü cànyat - àtmaupamyena sarvatra samaü pa÷yati yo 'rjuna | sukhaü và yadi và duþkhaü sa yogã paramo mataþ ||BhG_6.32|| àtmaupamyena àtmà svayam evopamãyate 'nayety upamà | tasyà upamàyà bhàva aupamyaü tenàtmaupamyena, sarvatra sarva-bhåteùu samaü tulyaü pa÷yati yo 'rjuna, sa ca kiü samaü pa÷yatãty ucyate - yathà mama sukham iùñaü tathà sarva-pràõinàü sukham anukålam | và-÷abda÷ càrthe | yadi và yac ca duþkhaü mama pratikålam aniùñaü yathà tathà sarva-pràõinàü duþkham aniùñaü pratikålaü ity evam àtmaupamyena sukha-duþkhe 'nukåla-pratikåle tulyatayà sarva-bhåteùu samaü pa÷yati, na kasyacit pratikålam àcarati, ahiüsaka ity arthaþ | yaþ evam ahiüsakaþ samyag dar÷ana-niùñhaþ, sa yogã parama utkçùño mato 'bhipretaþ sarva-yoginàü madhye ||BhGS_6.32|| ============================== etasya yathoktasya samyag-dar÷ana-lakùaõasya yogasya duþkha-saüpàdyatàm àlakùya ÷u÷ruùur dhruvaü tat-pràpty-upàyam arjuna uvàca - yo 'yaü yogas tvayà proktaþ sàmyena madhusådana | etasyàhaü na pa÷yàmi ca¤calatvàt sthitiü sthiràm ||BhG_6.33|| yo 'yaü yogas tvayà proktaþ sàmyena samatvena he madhusådana etasya yogasyàhaü na pa÷yàmi nopalabhe, ca¤calatvàn manasaþ | kim ? sthiràm acalàü sthitim ||BhGS_6.33|| ============================== asiddham tat - ca¤calaü hi manaþ kçùõa pramàthi balavad dçóham | tasyàhaü nigrahaü manye vàyor iva suduùkaram ||BhG_6.34|| ca¤calaü hi manaþ | kçùõeti kçùater vilekhanàrthasya råpam | bhakta-jana-pàpàdi-doùàkarùàõàt kçùõaþ, tasya saübuddhiþ he kçùõa | hi yasmàt mana÷ ca¤calaü na kevalam atyarthaü ca¤calam, pramàthi ca pramathana-÷ãlam, pramathnàti ÷arãram indriyàõi ca vikùipat sat para-va÷ãkaroti | kiü ca - balavat prabalam, na kenacit niyantuü ÷akyam, durnivàratvàt | kiü ca - dçóhaü tantu-nàga-vad acchedyam | tasya evaübhåtasya manaso 'haü nigrahaü nirodhaü manye vàyor iva yathà vàyor duùkaro nigrahas tato 'pi duùkaraü manye ity abhipràyaþ ||BhGS_6.34|| ============================== ÷rã-bhagavàn uvàca, evam etad yathà bravãùi - asaü÷ayaü mahàbàho mano durõigrahaü calam | abhyàsena tu kaunteya vairàgyeõa÷ ca gçhyate ||BhG_6.35|| asaü÷ayaü nàsti saü÷ayo mano durnigrahaü calam ity atra he mahàbàho | kiütv abhyàsena tv abhyàso nàma÷ citta-bhåmau kasyàücit samàna-pratyayàvçtti÷ cittasya | vairàgyeõa vairàgyaü nàma dçùñàdçùñeùña-bhogeùu doùa-dar÷anàbhyàsàd vaitçùõyam | tena ca vairàgyeõa gçhyate vikùepa-råpaþ pracàra÷ cittasya | evaü tan mano gçhyate nigçhyate nirudhyata ity arthaþ ||BhGS_6.35|| ============================== yaþ punar asaüyatàtmà, tena - asaüyatàtmanà yogo duùpràpeti me matiþ | va÷yàtmanà tu yatatà ÷akyo 'vàptum upàyataþ ||BhG_6.36|| asaüyatàtmanàbhyàsa-vairàgyàbhyàm asaüyataþ àtmàntaþ-karaõaü yasya so 'yam asaüyatàtmà tenàsaüyatàtmanà yogo duùpràpo duþkhena pràpyateti me matiþ | yas tu punar va÷yàtmàbhyàsa-vairàgyàbhyàü va÷yatvam àpàditaþ àtmà mano yasya so 'yaü va÷yàtmà tena va÷yàtmanà tu yatatà bhåyo 'pi prayatnaü kurvatà ÷akyo 'vàptuü yogar upàyato yathoktàd upàyàt ||BhGS_6.36|| ============================== tatra yogàbhyàsàïgãkaraõena ihaloka-paraloka-pràpti-nimittàni karmàõi saünyastàni, yoga-siddhi-phalaü ca mokùa-sàdhanaü samyag dar÷anaü na pràptam iti, yogã yoga-màrgàt maraõa-kàle calita-citta iti tasya nà÷am à÷aïkayàrjuna uvàca - ayatiþ ÷raddhayopeto yogàc calita-mànasaþ | apràpya yoga-saüsiddhiü kàü gatiü kçùõa gacchati ||BhG_6.37|| ayatir aprayatnavàn yoga-màrge ÷raddhayàstikya-buddhyà copeto yogàd anta-kàle ca calitaü mànasaü mano yasya sa calita-mànaso bhraùña-smçtiþ so 'pràpya yoga-saüsiddhiü yoga-phalaü samyag-dar÷anaü kàü gatiü he kçùõa gacchati ||BhGS_6.37|| ============================== kaccin nobhaya-vibhraùña÷ chinnàbhram iva na÷yati | apratiùñho mahàbàho vimåóho brahmaõaþ pathi ||BhG_6.38|| ka÷cit kiü na ubhaya-vibhraùñaþ karma-màrgàt yoga-màrgàc ca vibhraùñaþ san chinnàbhram iva na÷yati, kiü và na na÷yaty apratiùñho nirà÷rayo he mahàbàho vimåóhaþ san brahmaõaþ pathi brahma-pràpti-màrge ||BhGS_6.38|| ============================== etan me saü÷ayaü kçùõa÷ chettum arhasy a÷eùataþ | tvad-anyaþ saü÷ayasyàsya chettà na hy upapadyate ||BhG_6.39|| etan me mama saü÷ayaü kçùõa÷ chettum apanetum arhasy a÷eùataþ | tvad-anyas tvatto 'nyaþ çùir devo và cchettà nà÷ayità saü÷ayasyàsya na hi yasmàd upapadyate na saübhavati | atas tvam eva cchettum arhasãty arthaþ ||BhGS_6.39|| ============================== ÷rã-bhagavàn uvàca - pàrtha naiveha nàmutra vinà÷as tasya vidyate | na hi kalyàõa-kçt ka÷cid durgatiü tàta gacchati ||BhG_6.40|| he pàrtha naiva iha loke nàmutra parasmin và loke vinà÷as tasya vidyate nàsti | nà÷o nàma pårvasmàt hãnajanmapràptiþ sa yogabhraùñasya nàsti | na hi yasmàt kalyàõakçt ÷ubhakçt ka÷cit durgatiü kutsitàü gatiü he tàta, tanoti àtmànaü putraråpeõeti pità tàta ucyate | pitaiva putreti putro 'pi tàta ucyate | ÷iùyo 'pi putra ucyate | yato na gacchati ||BhGS_6.40|| ============================== kiü tv asya bhavati ? - pràpya puõya-kçtàü lokàn uùitvà ÷à÷vatãþ samàþ | ÷ucãnàü ÷rãmatàü gehe yoga-bhraùño 'bhijàyate ||BhG_6.41|| yoga-màrge pravçttaþ saünyàsã sàmarthyàt pràpya gatvà puõya-kçtàm a÷vamedhàdi-yàjinàü lokàn, tatra coùitvà vàsam anubhåya ÷à÷vatãr nityàþ samàþ saüvatsaràn, tad-bhoga-kùaye ÷ucãnàü yathokta-kàriõàü ÷rãmatàü vibhåti-matàü gehe gçhe yoga-bhraùñaþ abhijàyate ||BhGS_6.41|| ============================== atha và yoginàm eva kule bhavati dhãmatàm | etad dhi durlabhataraü loke janma yad ãdç÷am ||BhG_6.42|| athavà ÷rãmatàü kulàt anyasmin yoginàm eva daridràõàü kule bhavati jàyate dhãmatàü buddhimatàm | etat hi janma, yat daridràõàü yoginàü kule, durlabhataraü duþkha-labhyataraü pårvam apekùya loke janma yad ãdç÷aü yathokta-vi÷eùaõe kule ||BhGS_6.42|| ============================== yasmàt - tatra taü buddhi-saüyogaü labhate paurvadehikam | yatate ca tato bhåyaþ saüsiddhau kurunandana ||BhG_6.43|| tatra yoginàü kule taü buddhi-saüyogaü buddhyà saüyogaü buddhi-saüyogaü labhate paurvadehikaü pårvasmin dehe bhavaü paurvadehikam | yatate ca prayatnaü ca karoti tatas tasmàt pårva-kçtàt saüskàràt bhåyo bahutaraü saüsiddhau saüsiddhi-nimittaü he kuru-nandana ||BhGS_6.43|| ============================== kathaü pårva-deha-buddhi-saüyogeti tad ucyate - pårvàbhyàsena tenaiva hriyate hy ava÷o 'pi saþ | jij¤àsur api yogasya ÷abda-brahmàtivartate ||BhG_6.44|| yaþ pårva-janmani kçto 'bhyàsaþ sa pårvàbhyàsaþ, tenaiva balavatà hriyate saüsiddhau hi yasmàd ava÷o 'pi sa yoga-bhraùñaþ | na kçtaü ced yogàbhyàsajàt saüskàràt balavattaram adharmàdi-lakùaõaü karma, tadà yogàbhyàsa-janitena saüskàreõa hriyate | adharma÷ cet balavattaraþ kçtaþ, tena yogajo 'pi saüskàro 'bhibhåyata eva, tat-kùaye tu yogajaþ saüskàraþ svayam eva kàryam àrabhate, na dãrgha-kàlasthasyàpi vinà÷as tasyàstãty arthaþ | ato jij¤àsur api yogasya svaråpaü j¤àtum icchann api yoga-màrge pravçttaþ saünyàsã yoga-bhraùñaþ, sàmarthyàt so 'pi ÷abda-brahma vedokta-karmànuùñhàna-phalam ativartate 'tikràmaty apàkariùyati | kim uta buddhvà yo yogaü tan-niùñho 'bhyàsaü kuryàt ||BhGS_6.44|| ============================== kuta÷ ca yogitvaü ÷reya iti - prayatnàd yatamànas tu yogã saü÷uddha-kilbiùaþ | aneka-janma-saüsiddhas tato yàti paràü gatim ||BhG_6.45|| prayatnàd yatamànaþ, adhikaü yatamàna ity arthaþ | tatra yogã vidvàn saü÷uddha-kilbiùo vi÷uddha-kilbiùaþ saü÷uddha-pàpo 'neka-janma-saüsiddhir anekeùu janmasu kiücit kiücit saüskàra-jàtam upacitya tena upacitenàneka-janma-kçtena saüsiddho 'neka-janma-saüsiddhas tataþ labdha-samyag-dar÷anaþ san yàti paràü prakçùñaü gatim ||BhGS_6.45|| ============================== yasmàd evaü tasmàt - tapasvibhyo 'dhiko yogã j¤ànibhyo 'pi mato 'dhikaþ | karmibhya÷ càdhiko yogã tasmàd yogã bhavàrjuna ||BhG_6.46|| tapasvibhyo 'dhiko yogã, j¤ànibhyo 'pi j¤ànam atra ÷àstràrtha-pàõóityam, tadvadbhyo 'pi mato j¤àto 'dhikaþ ÷reùñha iti | karmibhyaþ, agnihotràdi karma, tadvadbhyo 'dhiko yogã vi÷iùño yasmàt tasmàd yogã bhavàrjuna ||BhGS_6.46|| ============================== yoginàm api sarveùàü mad-gatenàntaràtmanà | ÷raddhàvàn bhajate yo màü sa me yuktatamo mataþ ||BhG_6.47|| yoginàm api sarveùàü rådràdityàdi-dhyàna-paràõàü madhye mad-gatena mayi vàsudeve samàhitenàntaràtmanàntaþ-karaõena ÷raddhàvàn ÷raddadhànaþ san bhajate sevate yo màm, sa me mama yuktatamo 'ti÷ayena yukto mato 'bhipreta iti || iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçta ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye ùaùño 'dhyàyaþ ||6|| __________________________________________________________ BhG 7 atha j¤àna-vij¤àna-yogàkhyaþ saptamo 'dhyàyaþ (÷aïkara-bhàùyaþ) yoginàm api sarveùàü mad-gatenàntaràtmanà | ÷raddhàvànbhajate yo màü sa me yuktatamo mataþ [Gãtà 6.47] iti pra÷na-bãjam upanyasya, svayam eva ãdç÷aü madãyaü tattvam, evaü mad-gatàntar-àtmà syàd ity etat vivakùuþ ÷rã-bhagavàn uvàca - mayy àsaktamanàþ pàrtha yogaü yu¤jan madà÷rayaþ | asaü÷ayaü samagraü màü yathà j¤àsyasi tac chçõu ||BhG_7.1|| mayi vakùyamàõa-vi÷eùaõe parame÷vare àsaktaü mano yasya saþ mayy àsakta-manàþ, he pàrtha ! yogaü yu¤jan manaþ-samàdhànaü kurvan, mad-à÷rayo 'ham eva parame÷varaþ à÷rayo yasya saþ mad-à÷rayaþ | yo hi ka÷cit puruùàrthena kenacit arthã bhavati sa tat-sàdhanaü karmàgnihotràdi tapo dànaü và kiücid à÷rayaü pratipadyate, ayaü tu yogã màm evà÷rayaü pratipadyate, hitvànyat sàdhanàntaraü mayy eva àsakta-manà bhavati | yas tvaü evaü-bhåtaþ san asaü÷ayaü samagraü samastaü vibhåti-bala-÷akty-ai÷varyàdi-guõa-saüpannaü màü yathà yena prakàreõa j¤àsyasi saü÷ayam antareõaivam eva bhagavàn iti, tat sçõu ucyamànaü mayà ||BhGS_7.1|| ============================== tac ca mad-viùayam - j¤ànaü te 'haü sa-vij¤ànam idaü vakùyàmy a÷eùataþ | yaj j¤àtvà neha bhåyo 'nyaj j¤àtavyam ava÷iùyate ||BhG_7.2|| j¤ànaü te tubhyam ahaü sa-vij¤ànaü vij¤àna-sahitaü svànubhava-yuktam idaü vakùyàmi kathayiùyàmy a÷eùataþ kàrtsnyena | taj j¤ànaü vivakùitaü stauti ÷rotuþ abhimukhãkaraõàya - yaj j¤àtvà yaj j¤ànaü j¤àtvà neha bhåyaþ punar anyat j¤àtavyaü puruùàrtha-sàdhanam ava÷iùyate nàva÷iùñaü bhavati | iti mat-tattva-j¤o yaþ, sa sarvaj¤o bhavatãty arthaþ | ato vi÷iùña-phalatvàt durlabhaü j¤ànam ||BhGS_7.2|| ============================== katham ity ucyate - manuùyàõàü sahasreùu ka÷ cid yatati siddhaye | yatatàm api siddhànàü ka÷ cin màü vetti tattvataþ ||BhG_7.3|| manuùyàõàü madhye sahasreùu anekeùu ka÷cit yatati prayatnaü karoti siddhaye siddhy-artham | teùàü yatatàm api siddhànàm, siddhà eva hi te ye mokùàya yatante, teùàü ka÷cid eva hi màü vetti tattvato yathàvat ||BhGS_7.3|| ============================== ÷rotàraü prarocanenàbhimukhãkçtyàha - bhåmir àpo 'nalo vàyuþ khaü mano buddhir eva ca | ahaükàra itãyaü me bhinnà prakçtir aùñadhà ||BhG_7.4|| bhåmiþ pçthivã-tanmàtram ucyate, na sthålà | bhinnà prakçtir aùñadhà iti vacanàt | tathàb-àdayo 'pi tanmàtràõy eva ucyante - àpo 'nalo vàyuþ kham | mana iti manasaþ kàraõam ahaükàro gçhyate | buddhir ity ahaükàra-kàraõaü mahat-tattvam | ahaükàra ity avidyà-saüyuktam avyaktam | yathà viùa-saüyuktam annaü viùam ity ucyate, evam ahaükàra-vàsanàvad avyaktaü måla-kàraõam ahaükàra ity ucyate, pravartakatvàt ahaükàrasya | ahaükàra eva hi sarvasya pravçtti-bãjaü dçùñaü loke | itãyaü yathoktà prakçtir me mamai÷varã màyà-÷aktir aùñadhà bhinnà bhedam àgatà ||BhGS_7.4|| ============================== apareyam itas tv anyàü prakçtiü viddhi me paràm | jãva-bhåtàü mahàbàho yayedaü dhàryate jagat ||BhG_7.5|| aparà na parà nikçùñà÷uddhànartha-karã saüsàra-bandhanàtmikeyam | ito 'syàþ yathoktàyàs tv anyàü vi÷uddhàü prakçtiü mamàtma-bhåtàü viddhi me paràü prakçùñaü jãva-bhåtàü kùetraj¤a-lakùaõàü pràõa-dhàraõa-nimitta-bhåtàü he mahàbàho, yayà prakçtyedaü dhàryate jagad antaþ-praviùñayà ||BhGS_7.5|| ============================== etad-yonãni bhåtàni sarvàõãty upadhàraya | ahaü kçtsnasya jagataþ prabhavaþ pralayas tathà ||BhG_7.6|| etad-yonãni ete paràpare kùetra-kùetraj¤a-lakùaõe prakçtã yonir yeùàü bhåtànàü tàni etad-yonãni, bhåtàni sarvàõãti evam upadhàraya jànãhi | yasmàt mama prakçti yoniþ kàraõaü sarva-bhåtànàm, ato 'haü kçtsnasya samastasya jagataþ prabhava utpattiþ pralayo vinà÷as tathà | prakçti-dvaya-dvàreõàhaü sarvaj¤a ã÷varo jagataþ kàraõam ity arthaþ ||BhGS_7.6|| ============================== yatas tasmàt - mattaþ parataraü nànyat kiücid asti dhanaüjaya | mayi sarvam idaü protaü såtre maõigaõà iva ||BhG_7.7|| mattaþ parame÷varàt parataram anyat kàraõàntaraü kiücit nàsti na vidyate, aham eva jagat-kàraõam ity arthaþ, he dhanaüjaya | yasmàd evaü tasmàt mayi parame÷vare sarvàõi bhåtàni sarvam idaü jagat protam anusyåtam anugatam anuviddhaü grathitam ity arthaþ | dãrgha-tantuùu pañavat, såtre ca maõi-gaõà iva ||BhGS_7.7|| ============================== kena kena dharmeõa vi÷iùño tvayi sarvam idaü protam ity ucyate - raso 'ham apsu kaunteya prabhàsmi ÷a÷i-såryayoþ | praõavaþ sarva-vedeùu ÷abdaþ khe pauruùaü nçùu ||BhG_7.8|| raso 'ham, apàü yaþ sàraü sa rasaþ, tasmin rasa-bhåte mayi àpaþ protà ity arthaþ | evaü sarvatra | yathàham apsu rasaþ, evaü prabhàsmi ÷a÷i-såryayoþ | praõava oükàraþ sarva-vedeùu, tasmin praõava-bhåte mayi sarve vedàþ protàþ | tathà khe àkà÷e ÷abdaþ sàra-bhåtaþ, tasmin mayi khaü protam | tathà pauruùaü puruùasya bhàvaþ pauruùaü yataþ puü-buddhir nçùu, tasmin mayi puruùàþ protàþ ||BhGS_7.8|| ============================== gandhaþ pçthivyàü ca teja÷ càsmi vibhàvasau | jãvanaü sarva-bhåteùu tapa÷ càsmi tapasviùu ||BhG_7.9|| puõyaþ surabhir gandhaþ pçthivyàü càham | tasmin mayi gandha-bhåte pçthivã protà | puõyatvaü gandhasya svabhàvata eva pçthivyàü dar÷itam ab-àdiùu rasàdeþ puõyatvopalakùaõàrtham | apuõyatvaü tu gandhàdãnàm avidyà-dharmàdy-apekùaü saüsàriõàü bhåta-vi÷eùa-saüsarga-nimittaü bhavati | teja÷ ca dãpti÷ càsmi vibhàvasau agnau | tathà jãvanaü sarva-bhåteùu, yena jãvanti sarvàõi bhåtàni tat jãvanam | tapa÷ càsmi tapasviùu, tasmin tapasi mayi tapasvinaþ protàþ ||BhGS_7.9|| ============================== bãjaü màü sarva-bhåtànàü viddhi pàrtha sanàtanam | buddhir buddhimatàm asmi tejas tejasvinàm aham ||BhG_7.10|| bãjaü praroha-kàraõaü màü viddhi sarva-bhåtànàü he pàrtha sanàtanaü cirantanam | kiü ca, buddhir viveka-÷aktir antaþ-karaõasya buddhimatàü viveka-÷aktimatàm asmi | tejaþ pràgalbhyaü tadvatàü tejasvinàm aham ||BhGS_7.10|| ============================== balaü balavatàü càhaü kàma-ràga-vivarjitam | dharmàviruddho bhåteùu kàmo 'smi bharatarùabha ||BhG_7.11|| balaü sàmarthyam ojo balavatàm aham | tac ca balaü kàma-ràga-vivarjitam | kàma÷ ca ràga÷ ca kàma-ràgau | kàmas tçùõà-saünikçùñeùu viùayeùu, ràgo ra¤janà pràpteùu viùayeùu - tàbhyàü kàma-ràgàbhyàü vivarjitaü dehàdi-dhàraõa-màtràrthaü balaü sattvam aham asmi | na tu yat saüsàriõàü tçùõà-ràga-kàraõam | kiü ca - dharmàviruddhaþ | dharmeõa ÷àstràrthenàviruddho yaþ pràõiùu bhåteùu kàmaþ, yathà deha-dhàraõa-màtràdy-artho '÷ana-pànàdi-viùayaþ, sa kàmo 'smi | he bharatarùabha ||BhGS_7.11|| ============================== kiü ca - ye caiva sàttvikà bhàvà ràjasàs tàmasà÷ ca ye | matta eveti tàn viddhi na tv ahaü teùu te mayi ||BhG_7.12|| ye caiva sàttvikàþ sattva-nirvçttà bhàvàþ padàrthàþ, ràjasàþ rajo-nirvçttàs tàmasàs tamo-nirvçttà÷ ca, ye kecit pràõinàü sva-karma-va÷àt jàyante bhàvàþ, tàn matta eva jàyamànàn iti evaü viddhi sarvàn samastàn eva | evaü yady api te matto jàyante, tathàpi na tv ahaü teùu tad-adhãnas tad-va÷aþ, yathà saüsàriõaþ | te punar mayi mad-va÷àþ mad-adhãnàþ ||BhGS_7.12|| ============================== evaü-bhåtam api parame÷varaü nitya-÷uddha-buddha-mukta-svabhàvaü sarva-bhåtàtmànaü nirguõaü saüsàra-doùa-bãja-pradàha-kàraõaü màü nàbhijànàti jagad ity anukro÷aü dar÷ayati bhagavàn | tac ca kiü-nimittaü jagato 'j¤ànam ? ity ucyate - tribhir guõa-mayair bhàvair ebhiþ sarvam idaü jagat | mohitaü nàbhijànàti màm ebhyaþ param avyayam ||BhG_7.13|| tribhir guõa-mayaiþ guõa-vikàraiþ ràga-dveùa-mohàdi-prakàrair bhàvaiþ padàrthair ebhir yathoktaiþ sarvam idaü pràõi-jàtaü jagan mohitam avivekitàm àpàditaü san nàbhijànàni màm | ebhyo yathoktebhyo guõebhyaþ paraü vyatiriktaü vilakùaõaü càvyayaü vyaya-rahitaü janmàdi-sarva-bhàva-vikàra-varjitam ity arthaþ ||BhGS_7.13|| ============================== kathaü punar daivãm etàü triguõàtmikàü vaiùõavãü màyàm atikràmatãty ucyate - daivã hy eùà guõa-mayã mama màyà duratyayà | màm eva ye prapadyante màyàm etàü taranti te ||BhG_7.14|| daivã devasya mame÷varasya viùõoþ svabhàva-bhåtà hi yasmàd eùà yathoktà guõa-mayã mama màyà duratyayà duþkhenàtyayo 'tikramaõaü yasyàþ sà duratyayà | tatraivaü sati sarva-dharmàn parityajya màm eva màyàvinaü svàtma-bhåtaü sarvàtmanà ye prapadyante te màyàm etàü sarva-bhåta-mohinãü taranty atikràmanti | te saüsàra-bandhanàn mucyanta ity arthaþ ||BhGS_7.14|| ============================== yadi tvàü prapannàþ màyàm etàü taranti, kasmàt tvàm eva sarve na prapadyante ? ity ucyate - na màü duùkçtino måóhàþ prapadyante naràdhamàþ | màyayàpahçta-j¤ànà àsuraü bhàvam à÷ritàþ ||BhG_7.15|| na màü parame÷varaü nàràyaõaü duùkçtinaþ pàpa-kàriõaþ måóhàþ prapadyante naràdhamà naràõàü madhye 'dhamàþ nikçùñaþ | te ca màyayàpahçta-j¤ànàþ saümuùita-j¤ànà àsuraü bhàvaü hiüsànçtàdi-lakùaõam à÷ritàþ ||BhGS_7.15|| ============================== ye punar narottamàþ puõya-karmàõaþ - catur-vidhà bhajante màü janàþ sukçtino 'rjuna | àrto jij¤àsur arthàrthã j¤ànã ca bharatarùabha ||BhG_7.16|| catur-vidhà÷ catuþ-prakàrà bhajante sevante màü janàþ sukçtinaþ puõya-karmàõo he 'rjuna | àrta àrti-parigçhãtas taskara-vyàghra-rogàdinàbhibhåta àpannaþ | jij¤àsur bhagavat-tattvaü j¤àtum icchati yaþ | arthàrthã dhana-kàmaþ | j¤ànã viùõos tattva-vic ca he bharatarùabha ||BhGS_7.16|| ============================== teùàü j¤ànã nitya-yukta eka-bhaktir vi÷iùyate | priyo hi j¤ànino 'tyartham ahaü sa ca mama priyaþ ||BhG_7.17|| teùàü caturõàü madhye j¤ànã tattva-vit tattva-vittvàn nitya-yukto bhavati | eka-bhakti÷ ca, anyasya bhajanãyasyàdar÷anàt | ataþ sa eka-bhaktir vi÷iùyate vi÷eùam àdhikyam àpadyate, atiricyata ity arthaþ | priyo hi yasmàd aham àtmà j¤ànino 'tas tasyàham atyarthaü priyaþ | prasiddhaü hi loke àtmà priyo bhavatãti | tasmàj j¤ànina àtmatvàd vàsudevaþ priyo bhavatãty arthaþ | sa ca j¤ànã mama vàsudevasya àtmaiveti mamàtyarthaü priyaþ ||BhGS_7.17|| ============================== na tarhy àrtàdayas trayo vàsudevasya priyàþ ? na | kiü tarhi ? - udàràþ sarva evaite j¤ànã tv àtmaiva me matam | àsthitaþ sa hi yuktàtmà màm evànuttamàü gatim ||BhG_7.18|| udàrà utkçùñàþ sarva evaite | trayo 'pi mama priyà evety arthaþ | na hi ka÷cin mad-bhakto vàsudevasyàpriyo bhavati | j¤ànã tv atyarthaü priyo bhavatãti vi÷eùaþ | tat kasmàt ? ity ata àha - j¤ànã tv àtmaiva, nànyo matta iti me mama mataü ni÷cayaþ | àsthita àroóhuü pravçttaþ sa j¤ànã hi yasmàd aham eva bhagavàn vàsudevo nànyo 'smãty evaü yuktàtmà samàhita-cittaþ san màm eva paraü brahma gantavyam anuttamàü gatiü gantuü pravçtta ity arthaþ ||BhGS_7.18|| ============================== j¤ànã punar api ståyate - bahånàü janmanàm ante j¤ànavàn màü prapadyate | vàsudevaþ sarvam iti sa mahàtmà sudurlabhaþ ||BhG_7.19|| bahånàü janmanàü j¤ànàrtha-saüskàrà÷rayàõàm ante samàptau j¤ànavàn pràpta-paripàka-j¤àno màü vàsudevaü pratyag-àtmànaü pratyakùataþ prapadyate | katham ? vàsudevaþ sarvam iti | ya evaü sarvàtmànaü màü nàràyaõaü pratipadyate, sa mahàtmà | na tat-samo 'nyo 'sti, adhiko và | ataþ sudurlabhaþ, manuùyàõàü sahasreùv iti hy uktam ||BhGS_7.19|| ============================== àtmaiva sarvü vàsudeva ity evam apratipattau kàraõam ucyate - kàmais tais tair hçta-j¤ànàþ prapadyante 'nya-devatàþ | taü taü niyamam àsthàya prakçtyà niyatàþ svayà ||BhG_7.20|| kàmais tais taiþ putra-pa÷u-svargàdi-viùayair hçta-j¤ànàþ apahçta-viveka-vij¤ànàþ prapadyante 'nya-devatàþ pràpnuvanti vàsudevàd àtmano 'nyà devatàþ | taü taü niyamaü devatàràdhane prasiddho yo yo niyamas taü tam àsthàya à÷ritya prakçtyà svabhàvena janmàntaràrjita-saüskàra-vi÷eùeõa niyatàþ niyamitàþ svayàtmãyayà ||BhGS_7.20|| ============================== teùàü ca kàminàm - yo yo yàü yàü tanuü bhaktaþ ÷raddhayàrcitum icchati | tasya tasyàcalàü ÷raddhàü tàm eva vidadhàmy aham ||BhG_7.21|| yo yaþ kàmã yàü yàü devatà-tanuü ÷raddhayà saüyukto bhakta÷ ca sann arcituü påjayitum icchati, tasya tasya kàmino 'calàü sthiràü ÷raddhàü tàm eva vidadhàmi sthirãkaromi ||BhGS_7.21|| ============================== yayaiva pårvaü pravçttaþ svabhàvato yo yàü devatà-tanuü ÷raddhayàrcitum icchati - sa tayà ÷raddhayà yuktas tasyà ràdhanam ãhate | labhate ca tataþ kàmàn mayaiva vihitàn hi tàn ||BhG_7.22|| sa tayà mad-vihitayà ÷raddhayà yuktaþ san tasyà devatà-tanvà ràdhanam àràdhanam ãhate ceùñate | labhate ca tatas tasyà àràdhitàyà devatà-tanvàþ kàmàn ãpsitàn mayaiva parame÷vareõa sarvaj¤ena karma-phala-vibhàga-j¤atayà vihitàn nirmitàn tàn, hi yasmàt te bhagavatà vihitàþ kàmàs tasmàt tàn ava÷yaü labhate ity arthaþ | hitàn iti pada-cchede hitatvaü kàmànàm upacaritaü kalpyam | na hi kàmà hitàþ kasyacit ||BhGS_7.22|| ============================== yasmàd antavat sàdhana-vyàpàràvivekinaþ kàmina÷ ca te | ataþ - antavat tu phalaü teùàü tad bhavaty alpa-medhasàm | devàn deva-yajo yànti mad-bhaktà yànti màm api ||BhG_7.23|| antavad vinà÷i tu phalaü teùàü tad bhavaty alpa-medhasàm alpa-praj¤ànàm | devàn deva-yajo yànti devàn yajantãti deva-yajaþ, te devàn yànti | mad-bhaktà yànti màm api | evaü samàne 'py àyàse màm eva na prapadyante 'nanta-phalàya | aho khalu kaùñaü vartata ity anukro÷aü dar÷ayati bhagavàn ||BhGS_7.23|| ============================== kiü-nimittaü màm eva na prapadyanta ity ucyate - avyaktaü vyaktim àpannaü manyante màm abuddhayaþ | paraü bhàvam ajànanto mamàvyayam anuttamam ||BhG_7.24|| avyaktam aprakà÷aü vyaktim àpannaü prakà÷aü gatam idànãü manyante màü nitya-prasiddham ã÷varam api santam abuddhayo 'vivekinaþ paraü bhàvaü param àtma-svaråpam ajànanto 'vivekinaþ mamàvyayaü vyaya-rahitam anuttamaü nirati÷ayaü madãyaü bhàvam ajànanto manyanta ity arthaþ ||BhGS_7.24|| ============================== tad-aj¤ànaü kiü-nimittam ity ucyate - nàhaü prakà÷aþ sarvasya yoga-màyà-samàvçtaþ | måóho 'yaü nàbhijànàti loko màm ajam avyayam ||BhG_7.25|| nàhaü prakà÷aþ sarvasya lokasya, keùàücid eva mad-bhaktànàü prakà÷o 'ham ity abhipràyaþ | yoga-màyà-samàvçto yogo guõànàü yuktir ghañanaü saiva màyà yoga-màyà | tayà yogamàyayà samàvçtaþ, saüchanna ity arthaþ | ata eva måóho loko 'yaü nàbhijànàti màm ajam avyayam ||BhGS_7.25|| ============================== vedàhaü samatãtàni vartamànàni càrjuna | bhaviùyàõi ca bhåtàni màü tu veda na ka÷cana ||BhG_7.26|| yayà yogamàyayà samàvçtaü màü loko nàbhijànàti, nàsau yogamàyà madãyà satã mame÷varasya màyàvino j¤ànaü pratibadhnàti | yathànyasyàpi màyàvino màyà j¤ànaü tadvat | yataþ evam, ataþ -- ahaü tu veda jàne samatãtàni samatikràntàni bhåtàni, vartamànàni càrjuna, bhaviùyàõi ca bhåtàni vedàham | màü tu veda na ka÷cana mad-bhaktaü mac-charaõam ekaü muktvà | mat-tattva-vedanàbhàvàd eva na màü bhajate ||BhGS_7.26|| ============================== kena punar mat-tattva-vedana-pratibandhena pratibaddhàni santi jàyamànàni sarva-bhåtàni màü na vidanti ? ity apekùàyàm idam àha - icchà-dveùa-samutthena dvandva-mohena bhàrata | sarva-bhåtàni saümohaü sarge yànti parantapa ||BhG_7.27|| icchà-dveùa-samutthena icchà ca dveùa÷ cecchà-dveùau | tàbhyàü samuttiùñhatãtãcchà-dveùa-samutthas tenecchà-dveùa-samutthena | keneti vi÷eùàpekùàyàm idam àha - dvandva-mohena dvandva-nimitto moho dvandva-mohas tena | tàv eva icchà-dveùau ÷ãtoùõavat paraspara-viruddhau sukha-duþkha-tad-dhetu-viùayau yathà-kàlaü sarva-bhåtaiþ saübadhyamànau dvandva-÷abdenàbhidhãyete | tatra yadecchà-dveùau sukha-duþkha-tad-dhetu-saüpràptyà labdhàtmakau bhavataþ, tadà tau sarva-bhåtànàü praj¤àyàþ sva-va÷àpàdana-dvàreõa paramàrthàtma-tattva-viùaya-j¤ànotpatti-pratibandha-kàraõaü mohaü janayataþ | na hãcchà-dveùa-doùa-va÷ãkçta-cittasya yathà-bhåtàrtha-viùaya-j¤ànam utpadyate bahir api | kim u vaktavyaü tàbhyàm àviùña-buddheþ saümåóhasya pratyag-àtmani bahu-pratibandhe j¤ànaü notpadyateti | atas tena icchà-dveùa-samutthena dvandva-mohena, bhàrata bharatànvayaja, sarva-bhåtàni saümohitàni santi saümohaü saümåóhatàü sarge janmani, utpatti-kàle ity etat, yànti gacchanti he paraütapa | moha-va÷àny eva sarva-bhåtàni jàyamànàni jàyanta ity abhipràyaþ | yata evam atas tena dvandva-mohena pratibaddha-praj¤ànàni sarva-bhåtàni saümohitàni màm àtma-bhåtaü na jànanti | ata eva àtma-bhàvena màü na bhajante ||BhGS_7.27|| ============================== ke punar anena dvandva-mohena nirmuktàþ santas tvàü viditvà yathà-÷àstram àtma-bhàve bhajanta ity apekùitam arthaü dar÷ayitum ucyate - yeùàü tv anta-gataü pàpaü janànàü puõya-karmaõàm | te dvandva-moha-nirmuktà bhajante màü dçóha-vratàþ ||BhG_7.28|| yeùàü tu punar anta-gataü samàpta-pràyaü kùãõaü pàpaü janànàü puõya-karmaõàü puõyaü karma yeùàü sattva-÷uddhi-kàraõaü vidyate te puõya-karmàõas teùàü puõya-karmaõàm, te dvandva-moha-nirmuktà yathoktena dvandva-mohena nirmuktà bhajante màü paramàtmanàü dçóha-vratàþ | evam eva paramàrtha-tattvaü nànyathety evaü sarva-parityàga-vratena ni÷cita-vij¤ànà dçóha-vratà ucyante ||BhGS_7.28|| ============================== te kim-arthaü bhajante ? ity ucyate - jarà-maraõa-mokùàya màm à÷ritya yatanti ye | te brahma tad viduþ kçtsnam adhyàtmaü karma càkhilam ||BhG_7.29|| jarà-maraõa-mokùàya jarà-maraõayor mokùàrthaü màü parame÷varam à÷ritya mat-samàhita-cittàþ santo yatanti prayatante ye, te yad brahma paraü tad viduþ kçtsnaü samastam adhyàtmaü pratyag-àtma-viùayaü vastu tad viduþ | karma càkhilaü samastaü viduþ ||BhGS_7.29|| ============================== sàdhibhåtàdhidaivaü màü sàdhiyaj¤aü ca ye viduþ | prayàõa-kàle 'pi ca màü te vidur yukta-cetasaþ ||BhG_7.30|| sàdhibhåtàdhidaivam adhibhåtaü càdhidaivaü càdhibhåtàdhidaivam, sahàdhibhåtàdhidaivena vartata iti sàdhibhåtàdhidaivaü ca màü ye viduþ | sàdhiyaj¤aü ca sahàdhiyaj¤ena sàdhiyaj¤aü ye viduþ, prayàõa-kàle maraõa-kàle 'pi ca màü te viduþ | yukta-cetasaþ samàhita-città iti ||BhGS_7.30|| iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye saptamo 'dhyàyaþ || __________________________________________________________ BhG 8 atha brahmàkùara-nirde÷o nàma aùñamo 'dhyàyaþ (÷rãmac-chaïkaràcàrya-bhagavat-pàda-viracita-bhàùyaþ) ============================== te brahma tad viduþ kçtsnam ity àdinà bhagavatàrjunasya pra÷na-bãjàni upadiùñani | atas tat-pra÷nàrtham arjuna uvàca - kiü tad brahma kim adhyàtmaü kiü karma puruùottama | adhibhåtaü ca kiü proktam adhidaivaü kim ucyate ||BhG_8.1|| adhiyaj¤aþ kathaü ko 'tra dehe 'smin madhusådana | prayàõa-kàle ca kathaü j¤eyo 'si niyatàtmabhiþ ||BhG_8.2|| ============================== eùàü pra÷nànàü yathà-kramaü nirõayàya ÷rã-bhagavàn uvàca - akùaraü brahma paramaü svabhàvo 'dhyàtmam ucyate | bhåtabhàvodbhava-karo visargaþ karma-saüj¤itaþ ||BhG_8.3|| akùaraü na kùaratãty akùaraü para àtmà, etasya vàkùarasya pra÷àsane gàrgi [BAU 3.8.9] iti ÷ruteþ | oükàrasya ca om ity ekàkùaraü brahma [Gãtà 8.13] iti pareõa vi÷eùaõàd agrahaõam | paramam iti ca nirati÷aye brahmaõy akùare upapannataram vi÷eùaõam | tasyaiva parasya brahmaõaþ pratidehaü pratyag-àtma-bhàvaþ svabhàvaþ | svo bhàvaþ svabhàvo 'dhyàtmam ucyate | àtmànaü deham adhikçtya pratyag-àtmatayà pravçttaü paramàrtha-brahmàvasànaü vastu svabhàvo 'dhyàtmam ucyate 'dhyàtma-÷abdenàbhidhãyate | bhåta-bhàvodbhava-karo bhåtànàü bhàvo bhåta-bhàvas tasya udbhavo bhåta-bhàvodbhavas taü karotãti bhåta-bhàvodbhava-karaþ, bhåta-vaståtpatti-kara ity arthaþ | visargo visarjanaü devatodde÷ena caru-puroóà÷àder dravyasya parityàgaþ | sa eùa visarga-lakùaõo yaj¤aþ karma-saüj¤itaþ karma-÷abdita ity etat | etasmàt hi bãja-bhåtàd vçùñyaóàdi-krameõa sthàvara-jaïgamàni bhåtàny udbhavanti ||BhGS_8.3|| ============================== adhibhåtaü kùaro bhàvaþ puruùa÷ càdhidaivatam | adhiyaj¤o 'ham evàtra dehe deha-bhçtàü vara ||BhG_8.4|| adhibhåtaü pràõi-jàtam adhikçtya bhavatãti | ko 'sau ? kùaraþ kùaratãti kùaro vinà÷ã, bhàvo yat kiücit janimat vastv ity arthaþ | puruùaþ pårõam anena sarvam iti, puri ÷ayanàt và, puruùaþ àdityàntargato hiraõyagarbhaþ, sarva-pràõi-karaõànàm anugràhakaþ, so 'dhidaivatam | adhiyaj¤aþ sarva-yaj¤àbhimàninã viùõv-àkhyà devatà, yaj¤o vai viùõuþ [TaittS 1.7.4] iti ÷ruteþ | sa hi viùõur aham eva | atràsmin dehe yo yaj¤as tasyàham adhiyaj¤aþ | yaj¤o hi deha-nirvartyatvena deha-samavàyãti dehàdhikaraõo bhavati, deha-bhçtàü vara ! ||BhGS_8.4|| ============================== anta-kàle ca màm eva smaran muktvà kalevaram | yaþ prayàti sa mad-bhàvaü yàti nàsty atra saü÷ayaþ ||BhG_8.5|| anta-kàle maraõa-kàle ca màm eva parame÷varaü viùõuü smaran muktvà parityajya kalevaraü ÷arãraü yaþ prayàti gacchati | sa mad-bhàvaü vaiùõavaü tattvaü yàti | nàsti na vidyate 'tràsminn arthe saü÷ayaþ - yàti và na veti || ============================== na mad-viùaya evàyaü niyamaþ | kiü tarhi ? - yaü yaü vàpi smaran bhàvaü tyajaty ante kalevaram | taü tam evaiti kaunteya sadà tad-bhàva-bhàvitaþ ||BhG_8.6|| yaü yaü vàpi yaü yaü bhàvaü devatà-vi÷eùaü smaran cintayan tyajati parityajaty ante 'nta-kàle pràõa-viyoga-kàle kalevaraü ÷arãraü taü tam eva smçtaü bhàvam eva eti nànyaü kaunteya, sadà sarvadà tad-bhàva-bhàvitas tasmin bhàvas tad-bhàvaþ sa bhàvitaþ smaryamàõatayàbhyasto yena sa tad-bhàva-bhàvitaþ san ||BhGS_8.6|| ============================== yasmàd evam antyà bhàvanà dehàntara-pràptau kàraõam - tasmàt sarveùu kàleùu màm anusmara yudhya ca | mayy arpita-mano-buddhir màm evaiùyasy asaü÷ayaþ ||BhG_8.7|| tasmàt sarveùu kàleùu màm anusmara yathà-÷àstram | yudhya÷ ca yuddhaü sva-dharmaü kuru | mayi vàsudeve 'rpite mano-buddhã yasya tava sa tvaü mayy arpita-mano-buddhiþ san màm eva yathà-smçtam eùyasy àgamiùyasi | asaü÷ayo na saü÷ayo 'tra vidyate ||BhGS_8.7|| ============================== kiü ca - abhyàsa-yoga-yuktena cetasà nànya-gàminà | paramaü puruùaü divyaü yàti pàrthànucintayan ||BhG_8.8|| abhyàsa-yoga-yuktena mayi citta-samarpaõa-viùaya-bhåta ekasmiüs tulya-pratyayàvçtti-lakùaõo vilakùaõa-pratyayànantarito 'bhyàsaþ sa càbhyàso yogas tena yuktaü tatraiva vyàpçtaü yogina÷ cetas tena | cetasà nànya-gàminà nànyatra viùayàntare gantuü ÷ãlam asyeti nànya-gàmi tena nànya-gàminà, paramaü nirati÷ayaü puruùaü divyaü divi sårya-maõóàle bhavaü yàti gacchati he pàrthànucintayan ÷àstràcàryopade÷am anudhyàyan ity etat ||BhGS_8.8|| ============================== kiü-vi÷iùñaü ca puraùaü yàti ? ity ucyate - kaviü puràõam anu÷àsitàram aõor aõãyàüsam anusmared yaþ | sarvasya dhàtàram acintya-råpam àditya-varõaü tamasaþ parastàt ||BhG_8.9|| kaviü krànta-dar÷inaü sarva-j¤aü puràõaü cirantanam anu÷àsitàraü sarvasya jagataþ pra÷àsitàram aõoþ såkùmàd apy aõãyàüsaü såkùmataram anusmared anucintayed yaþ ka÷cit, sarvasya karma-phala-jàtasya dhàtàraü vidhàtàraü vicitratayà pràõibhyo vibhaktàram, acintya-råpaü nàsya råpaü niyataü vidyamànam api kenacit cintayituü ÷akyata ity acintya-råpas tam, àditya-varõam àdityasyeva nitya-caitanya-prakà÷o varõo yasya tam àditya-varõam, tamasaþ parastàt, aj¤àna-lakùaõàn mohàndhakàràt paraü tam anucintayad yàtãti pårveõa saübandhaþ ||BhGS_8.9|| ============================== kiü ca - prayàõa-kàle manasàcalena bhaktyà yukto yoga-balena caiva | bhruvor madhye pràõam àve÷ya samyak sa taü paraü puruùam upaiti divyam ||BhG_8.10|| prayàõa-kàle maraõa-kàle manasàcalena calana-varjitena bhaktyà yukto bhajanaü bhaktis tayà yukto yoga-balena caiva yogasya balaü yoga-balaü samàdhija-saüskàra-pracaya-janita-citta-sthairya-lakùaõaü yoga-balaü tena ca yukta ity arthaþ | pårvaü hçdaya-puõóàrãke va÷ãkçtya cittaü tata årdhva-gàminyà nàóyà bhåmi-jaya-krameõa bhruvor madhye pràõam àve÷ya sthàpayitvà samyag-àpramattaþ san, sa evaü buddhimàn yogã kaviü puràõam ity àdi-lakùaõaü taü paraü parataraü puruùam upaiti pratipadyate divyaü dyotanàtmakam ||BhGS_8.10|| ============================== [yoga-màrgànugamanenaiva brahma-vidyàm antareõàpi brahma pràpyata ity evaü pràptam idam ucyate ] punar api vakùyamàõenopàyena pratipitsitasya brahmaõo veda-vidvad-anàdi-vi÷eùaõa-vi÷eùyasyàbhidhànaü karoti bhagavàn - yad akùaraü veda-vido vadanti vi÷anti yad yatayo vãta-ràgàþ | yad icchanto brahmacaryaü caranti tat te padaü saügraheõa pravakùye ||BhG_8.11|| yad akùaraü na kùaratãty akùaram avinà÷i vedavido vedàrthaj¤àþ vadanti | tad và etad akùaraü gàrgi bràhmaõà abhivadanti [BAU 3.8.8] iti ÷ruteþ | sarva-vi÷eùa-nivartakatvenàbhivadanty asthålam aõv ity àdi | kiü ca - vi÷anti pravi÷anti samyag-dar÷ana-pràptau satyàü yad yatayo yatana-÷ãlàþ saünyàsino vãta-ràgàþ vãto vigataþ ràgo yebhyas te vãta-ràgàþ | yac càkùaram icchanto j¤àtum iti vàkya-÷eùaþ brahmacaryaü gurau caranti àcaranti, tat te padaü tad akùaràkhyaü padaü padanãyaü te tava saügraheõa, saügrahaþ saükùepas tena, saükùepeõa pravakùye kathayiùyàmi ||BhGS_8.11|| ============================== sa yo ha vai tad bhagavan manuùyeùu pràyaõàntam oükàram abhidhyàyãta | katamaü vàva sa tena lokaü jayatãti | tasmai sa hovàca - etad vai satya-kàma paraü càparaü ca brahma yad oükàraþ [Pra÷naU 5.1-2] ity upakramya, yaþ punar etaü trimàtreõa om ity etenaivàkùareõa paraü puruùam abhidhyàyãta sa sàmabhir unnãyate brahma-lokam [Pra÷naU 5.5] ity àdinà vacanena, anyatra dharmàd anyatràdharmàd [KañhU 1.2.14] iti copakramya sarve vedà yat padam àmananti tapàüsi sarvàõi ca yad vadanti | yad icchanto brahmacaryaü caranti tat te padaü saügraheõa bravãmy om ity etad [KañhU 1.2.15] ity àdibhi÷ ca vacanaiþ parasya brahmaõo vàcaka-råpeõa, pratimàvat pratãka-råpeõa và, para-brahma-pratipatti-sàdhanatvena manda-madhyama-buddhãnàü vivakùitasya oükàrasyopàsanaü kàlàntare mukti-phalam uktaü yat, tad evehàpi kaviü puràõam anu÷àsitàram [Gãtà 8.9] yad akùaraü veda-vido vadanti [Gãtà 8.11] iti copanyastasya parasya brahmaõaþ pårvokta-råpeõa pratipatty-upàya-bhåtasya oükàrasya kàlàntara-mukti-phalam upàsanaü yogadhàraõà-sahitaü vaktavyam | prasaktànuprasaktaü ca yat kiücid ity evam artha uttare grantha àrabhyate - sarva-dvàràõi saüyamya mano hçdi nirudhya ca | mårdhny àdhàyàtmanaþ pràõam àsthito yoga-dhàraõàm ||BhG_8.12|| sarva-dvàràõi sarvàõi ca tàni dvàràõi ca sarva-dvàràõy upalabdhau, tàni sarvàõi saüyasya saüyamanaü kçtvà mano hçdi hçdaya-puõóàrãke nirådhya nirodhaü kçtvà niùpracàram àpàdya, tatra va÷ãkçtena manasà hçdayàd årdhva-gàminyà nàóyordhvam àråhya mårdhny àdhàya àtmanaþ pràõam àsthitaþ pçvçtto yoga-dhàraõàü dhàrayitum ||BhGS_8.12|| ============================== tatraiva ca dhàrayan - om ity ekàkùaraü brahma vyàharan màm anusmaran | yaþ prayàti tyajan dehaü sa yàti paramàü gatim ||BhG_8.13|| om iti ekàkùaraü brahma brahmaõo 'bhidhàna-bhåtam oükàraü vyàharan ucàrayan, tad-artha-bhåtaü màm ã÷varam anusmaran anucintayan yaþ prayàti mriyate, sa tyajan parityajan dehaü ÷arãram - tyajan deham iti prayàõa-vi÷eùaõàrtham deha-tyàgena prayàõam àtmanaþ, na svaråpa-nà÷enety arthaþ - sa evaü yàti gacchati paramàü prakçùñàü gatim ||BhGS_8.13|| ============================== kiü ca - ananya-cetàþ satataü yo màü smarati nitya÷aþ | tasyàhaü sulabhaþ pàrtha nitya-yuktasya yoginaþ ||BhG_8.14|| ananya-cetà nànya-viùaye ceto yasya so 'yam ananya-cetàþ | yogã satataü sarvadà yo màü parame÷varaü smarati | nitya÷aþ satatam iti nairantaryam ucyate, nitya÷aþ iti dãrgha-kàlatvam ucyate | na ùaõ-màsaü saüvatsaraü và | kiü tarhi ? yàvaj-jãvaü nairantaryeõa yo màü smaratãty arthaþ | tasya yogino 'haü sulabhaþ sukhena labhyo he pàrtha, nitya-yuktasya sadà samàhita-cittasya yoginaþ | yata evam, ato 'nanya-cetàþ san mayi sadà samàhito bhavet ||BhGS_8.14|| ============================== tava saulabhyena kiü syàt ? ity ucyate | sçõu tan mama saulabhyena yad bhavati - màm upetya punar-janma duþkhàlayam a÷à÷vatam | nàpnuvanti mahàtmànaþ saüsiddhiü paramàü gatàþ ||BhG_8.15|| màm upetya màm ã÷varam upetya mad-bhàvam àpadya punar janma punar utpattiü nàpnuvanti na pràpnuvanti | kiü-vi÷iùñaü punar-janma na pràpnuvanti ? iti, tad-vi÷eùaõam àha - duþkhàlayaü duþkhànàm àdhyàtmikàdãnàm àlayaü à÷rayam | àlãyante yasmin duþkhànãti duþkhàlayaü janma | na kevalaü duþkhàlayam, a÷à÷vatam anavasthita-svaråpaü ca | nàpnuvanti ãdç÷aü punar-janma mahàtmàno yatayaþ saüsiddhiü mokùàkhyàü paramàü prakçùñàü gatàþ pràptàþ | ye punar màü na pràpnuvanti te punar àvartante ||BhGS_8.15|| ============================== kiü punas tvatto 'nyat pràptàþ punar àvartante ? ity ucyate - à brahma-bhuvanàl lokàþ punar-àvartino 'rjuna | màm upetya tu kaunteya punar-janma na vidyate ||BhG_8.16|| à brahma-bhuvanàt bhavanty asmin bhåtànãti bhuvanam | brahmaõo bhuvanaü brahma-bhuvanam, brahma-loka ity arthaþ | à brahma-bhuvanàt saha brahma-bhuvanena lokàþ sarve punar-àvartinaþ punar-àvartana-svabhàvàþ | he 'rjuna | màm ekam upetya tu kaunteya punar-janma punar-utpattiþ na vidyate ||BhGS_8.16|| ============================== brahma-loka-sahità lokàþ kasmàt punar-àvartinaþ ? kàla-paricchinnatvàt | katham ? - sahasra-yuga-paryantam ahar yad brahmaõo viduþ | ràtriü yuga-sahasràntàü te 'ho-ràtra-vido janàþ ||BhG_8.17|| sahasra-yuga-paryantaü sahasràõi yugàni paryantaþ paryavasànaü yasyàhnas tat ahaþ sahasra-yuga-paryantam | brahmaõaþ prajàpater viràjo viduþ | ràtrim api yuga-sahasràntàm ahaþ-parimàõàm eva | ke vidur ity àha - te 'ho-ràtra-vidaþ kàla-saükhyà-vido janà ity arthaþ | yata evaü kàla-paricchinnàs te, ataþ punar-àvartino lokàþ ||BhGS_8.17|| ============================== prajàpater ahani yad bhavati ràtrau ca, tad ucyate - avyaktàd vyaktayaþ sarvàþ prabhavanty ahar-àgame | ràtry-àgame pralãyante tatraivàvyakta-saüj¤ake ||BhG_8.18|| avyaktàd avyaktaü prajàpateþ svàpàvasthà | tasmàd avyaktàd vyaktayo vyajyanta iti vyaktayaþ sthàvara-jaïgama-lakùaõàþ sarvàþ prajàþ prabhavanty abhivyajyante, ahna àgamo 'har-àgamas tasmin ahar-àgame kàle brahmaõaþ prabodha-kàle | tathà ràtry-àgame brahmaõaþ svàpa-kàle pralãyante sarvà vyaktayas tatraiva pårvokte 'vyakta-saüj¤ake ||BhGS_8.18|| ============================== akçtàbhyàgama-kçta-vipraõà÷a-doùa-parihàràrthaü bandha-mokùa-÷àstra-pravçtti-sàphalya-pradar÷anàrtham avidyàdi-kle÷a-måla-karmà÷aya-va÷àc càva÷o bhåta-gràmo bhåtvà bhåtvà pralãyata ity ataþ saüsàre vairàgya-pradar÷anàrthaü cedam àha - bhåta-gràmaþ sa evàyaü bhåtvà bhåtvà pralãyate | ràtry-àgame 'va÷aþ pàrtha prabhavaty ahar-àgame ||BhG_8.19|| bhåta-gràmo bhåta-samudàyaþ sthàvara-jaïgama-lakùaõo yaþ pårvasmin kalpa àsãt sa evàyaü nànyaþ | bhåtvà bhåtvàhar-àgame | pralãyate punaþ punaþ ràtry-àgame 'hnaþ kùaye 'va÷o 'svatantra eva | he pàrtha | prabhavati jàyate 'va÷a evàhar-àgame ||BhGS_8.19|| ============================== yad upanyastam akùaram, tasya pràpty-upàyo nirdiùña om ity ekàkùaraü brahma [Gãtà 8.13] ity àdinà | athedànãm akùarasyaiva svaråpa-nirdidikùayedam ucyate, anena yoga-màrgeõedaü gantavyam iti - paras tasmàt tu bhàvo 'nyo 'vyakto 'vyaktàt sanàtanaþ | yaþ sa sarveùu bhåteùu na÷yatsu na vina÷yati ||BhG_8.20|| paro vyatirikto bhinnaþ | kutaþ ? tasmàt pårvoktàt | tu-÷abdo 'kùarasya vivakùitasyàvyaktàd vailakùaõya-vi÷eùaõàrthaþ | bhàvo 'kùaràkhyaü paraü brahma | vyatiriktatve saty api sàlakùaõya-prasaïgo 'stãti tad-vinivçtty-artham àha - anya iti | anyo vilakùaõaþ | sa càvyakto 'nindriya-gocaraþ | paras tasmàd ity uktam | kasmàt punaþ paraþ ? pårvoktàd bhåta-gràma-bãja-bhåtàd avidyà-lakùaõàd avyaktàt | anyo vilakùaõo bhàva ity abhipràyaþ | sanàtana÷ cirantano yaþ sa bhàvaþ sarveùu bhåteùu brahmàdiùu na÷yatsu na vina÷yati ||BhGS_8.20|| ============================== avyakto 'kùara ity uktas tam àhuþ paramàü gatim | yaü pràpya na nivartante tad dhàma paramaü mama ||BhG_8.21|| yo 'sàv avyakto 'kùara ity uktas tam evàkùara-saüj¤akam avyaktaü bhàvam àhuþ paramàü prakçùñàü gatim | yaü paraü bhàvaü pràpya gatvà na nivartante saüsàràya, tad dhàma sthànaü paramaü prakçùñaü mama, viùõoþ paramaü padam ity arthaþ ||BhGS_8.21|| ============================== tal-labdher upàya ucyate - puruùaþ sa paraþ pàrtha bhaktyà labhyas tv ananyayà | yasyàntaþ-sthàni bhåtàni yena sarvam idaü tatam ||BhG_8.22|| puruùaþ puri ÷ayanàt pårõatvàd và | sa paraþ pàrtha, paro nirati÷ayaþ, yasmàt puruùàn na paraü kiücit | sa bhaktyà labhyas tu j¤àna-lakùaõayànanyayà àtma-viùayayà | yasya puruùasyàntaþ-sthàni madhya-sthàni bhåtàni kàrya-bhåtàni | kàryaü hi kàraõasyàntarvarti bhavati | yena puruùeõa sarvaü idaü jagat tataü vyàptam àkà÷eneva ghañàdi ||BhGS_8.22|| ============================== prakçtànàü yoginàü praõavàve÷ita-brahma-buddhãnàü kàlàntara-mukti-bhàjàü brahma-pratipattaya uttaro màrgo vaktavya iti yatra kàle ity àdi vivakùitàrtha-samarpaõàrtham ucyate, àvçtti-màrgopanyàsaþ itara-màrga-stuty-artham ucyate - yatra kàle tv anàvçttim àvçttiü caiva yoginaþ | prayàtà yànti taü kàlaü vakùyàmi bharatarùabha ||BhG_8.23|| yatra kàle prayàtà iti vyavahitena saübandhaþ | yatra yasmin kàle tv anàvçttim apunar-janma àvçttiü tad-viparãtàü caiva | yogina iti yoginaþ karmiõa÷ cocyante | karmiõas tu guõataþ karma-yogena yoginàm iti vi÷eùaõàd yoginaþ | yatra kàle prayàtà mçtà yogino 'nàvçttiü yànti, yatra kàle ca prayàtàþ àvçttiü yànti, taü kàlaü vakùyàmi bharatarùabha || ============================== taü kàlam àha - agnir jyotir ahaþ ÷uklaþ ùaõ-màsà uttaràyaõam | tatra prayàtà gacchanti brahma brahma-vido janàþ ||BhG_8.24|| agniþ kàlàbhimàninã devatà | tathà jyotir api devataiva kàlàbhimàninã | athavà, agni-jyotiùã yathà ÷rute eva devate | bhåyasà tu nirde÷o yatra kàle taü kàlam iti àmra-vanavat | tathàhar devatàhar-abhimàninã | ÷uklaþ ÷ukla-pakùa-devatà | ùaõ-màsà uttaràyaõam, tatràpi devataiva màrga-bhåtà [BAU 4.3.4] iti sthito 'nyatràyaü nyàyaþ | tatra tasmin màrge prayàtà mçtà gacchanti brahma brahma-vido brahmopàsakà brahmopàsana-parà janàþ | krameõeti vàkya-÷eùaþ | na hi sadyo-mukti-bhàjàü samyag dar÷ana-niùñhànàü gatir àgatir và kvacid asti | na tasya pràõà utkràmanti [BAU 4.4.6] iti ÷ruteþ | brahmasaülãnapràõaiva te brahmamayà brahma-bhåtaiva te | ============================== dhåmo ràtris tathà kçùõaþ ùaõ-màsà dakùiõàyanam | tatra càndramasaü jyotir yogã pràpya nivartate ||BhG_8.25|| dhåmo ràtrir dhåmàbhimàninã ràtry-abhimàninã ca devatà | tathà kçùõaþ kçùõa-pakùa-devatà | ùaõ-màsà dakùiõàyanam iti ca pårvavat devataiva | tatra candramasi bhavaü càndramasaü jyotiþ phalam iùñàdi-kàrã yogã karmã pràpya bhuktvà tat-kùayàd iha punar nivartate ||BhGS_8.25|| ============================== ÷ukla-kçùõe gatã hy ete jagataþ ÷à÷vate mate | ekayà yàty anàvçttim anyayàvartate punaþ ||BhG_8.26|| ÷ukla-kçùõe ÷uklà ca kçùõà ca ÷ukla-kçùõe, j¤àna-prakà÷akatvàt ÷uklà, tadabhàvàt kçùõà | ete ÷ukla-kçùõe hi gatã jagataþ ity adhikçtànàü j¤àna-karmaõoþ, na jagataþ sarvasyaiva ete gatã saübhavataþ | ÷à÷vate nitye, saüsàrasya nityatvàt, mate 'bhiprete | tatraikayà ÷uklayà yàty anàvçttim, anyayà itarayà àvartate punar bhåyaþ ||BhGS_8.26|| ============================== naite sçtã pàrtha jànan yogã muhyati ka÷cana | tasmàt sarveùu kàleùu yoga-yukto bhavàrjuna ||BhG_8.27|| na ete yathokte sçtã màrgau pàrtha jànan saüsàràya ekà, anyà mokùàyeti | yogã na muhyati ka÷cana ka÷cid api | tasmàt sarveùu kàleùu yoga-yuktaþ samàhito bhavàrjuna ||BhGS_8.27|| ============================== ÷çõu tasya yogasya màhàtmyam - vedeùu yaj¤eùu tapaþsu caiva dàneùu yat puõya-phalaü pradiùñam | atyeti tat sarvam idaü viditvà yogã paraü sthànam upaiti càdyam ||BhG_8.28|| vedeùu samyag-adhãteùu yaj¤eùu ca sàdguõyenànutiùñhiteùu tapaþsu ca sutapteùu dàneùu ca samyag-datteùu yad eteùu puõya-phalaü puõyasya phalaü puõya-phalaü pradiùñaü ÷àstreõa, atyety atãtya gacchati sat sarvaü phala-jàtam | idaü viditvà sapta-pra÷na-nirõaya-dvàreõoktam arthaü samyag avadhàryànuùñhàya yogã paraü prakçùñam ai÷varaü sthànam upaiti ca pratipadyate | àdyam àdau bhavaü kàraõaü brahmety arthaþ ||BhGS_8.28|| iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye brahmàkùara-nirde÷o nàma aùñamo 'dhyàyaþ ||8|| __________________________________________________________ BhG 9 atha ràja-vidyà-ràja-guhya-yogo nàma navamo 'dhyàyaþ (÷àïkara-bhàùyaþ) aùñame nàóy-àdi-dvàreõa dhàraõà-yogaþ saguõa uktaþ | tasya ca phalam agny-arcir-àdi-krameõa kàlàntare brahma-pràpti-lakùaõam evànàvçtti-råpaü nirdiùñam | tatrànenaiva prakàreõa mokùa-pràpti-phalam adhigamyate, nànyathà iti tad à÷aïkà-vyàvivartayiùayà ÷rã-bhagavàn uvàca - idaü tu te guhyatamaü pravakùyàmy anasåyave | j¤ànaü vij¤àna-sahitaü yaj j¤àtvà mokùyase '÷ubhàt ||BhG_9.1|| idaü brahma-j¤ànaü vakùyamàõam uktaü ca pårveùu adhyàyeùu, tat buddhau saünidhãkçtya idam ity àha | tu-÷abdo vi÷eùa-nirdhàraõàrthaþ | idam eva tu samyag-j¤ànaü sàkùàt mokùa-pràpti-sàdhanam vàsudevaþ sarvam iti [Gãtà 7.12], àtmaivedaü sarvam [ChàU 7.25.2] ekam evàdvitãyam [ChàU 6.2.1] ity àdi-÷ruti-smçtibhyaþ | nànyat, atha te ye 'nyathàto vidur anya-ràjànas te kùayya-lokà bhavanti [ChàU 7.25.2] ity àdi-÷rutibhya÷ ca | te tubhyaü guhyatamaü gopyatamaü pravakùyàmi kathayiùyàmy anasåyave 'såyà-rahitàya | kiü tat ? j¤ànam | kiü-vi÷iùñam ? vij¤àna-sahitam anubhava-yuktam, yaj j¤àtvà pràpya mokùyase '÷ubhàt saüsàra-bandhanàt ||BhGS_9.1|| ============================== tac ca - ràja-vidyà ràja-guhyaü pavitram idam uttamam | pratyakùàvagamaü dharmyaü susukhaü kartum avyayam ||BhG_9.2|| ràja-vidyà vidyànàü ràjà, dãpty-ati÷ayavattvàt | dãpyate hãyam ati÷ayena brahma-vidyà sarva-vidyànàm | tathà ràja-guhyaü guhyànàü ràjà | pavitraü pàvanaü idam uttamaü sarveùàü pàvanànàü ÷uddhi-kàraõaü brahma-j¤ànam utkçùñatamam | aneka-janma-sahasra-saücitam api dharmàdharmàdi sa-målaü karma kùaõa-màtràd eva bhasmãkarotãty ataþ kiü tasya pàvanatvaü vaktavyam ? kiü ca - pratyakùàvagamaü pratyakùeõa sukhàder ivàvagamo yasya tat pratyakùàvagamam | aneka-guõavato 'pi dharma-viruddhatvaü dçùñam, na tathàtma-j¤ànaü dharma-virodhi, kiütu dharmyaü dharmàd anapetam | evam api, syàd duþkha-saüpàdyam ity ata àha - susukhaü kartum, yathà ratna-viveka-vij¤ànam | tatràlpàyàsànàm anyeùàü karmaõàü sukha-saüpàdyànàm alpa-phalatvaü duùkaràõàü ca mahà-phalatvaü dçùñam iti, idaü tu sukha-saüpàdyatvàt phala-kùayàt vyetãti pràpte, àha - avyayam iti | nàsya phalataþ karmavat vyayo 'stãty avyayam | ataþ ÷raddheyam àtma-j¤ànam ||BhGS_9.2|| ============================== ye punaþ - a÷raddadhànàþ puruùà dharmasyàsya paraütapa | apràpya màü nivartante mçtyu-saüsàra-vartmani ||BhG_9.3|| a÷raddadhànàþ ÷raddhà-virahità àtma-j¤ànasya dharmasyàsya svaråpe tat-phale ca nàstikàþ pàpa-kàriõaþ, asuràõàm upaniùadaü deha-màtràtma-dar÷anam eva pratipannàþ | asutçpaþ pàpàþ puruùà a÷raddadhànàþ | paraütapa ! apràpya màü parame÷varam, mat-pràptau naivà÷aïketi mat-pràpti-màrga-bheda-bhakti-màtram apy apràpya ity arthaþ | nivartante ni÷cayena vartante | kva ? - mçtyu-saüsàra-vartmani mçtyu-yuktaþ saüsàro mçtyu-saüsàras, tasya vartma naraka-tiryag-àdi-pràpti-màrgaþ, tasminn eva vartanta ity arthaþ ||BhGS_9.3|| ============================== stutyàrjunam abhimukhãkçtyàha - mayà tatam idaü sarvaü jagad avyakta-mårtinà | mat-sthàni sarva-bhåtàni na càhaü teùv avasthitaþ ||BhG_9.4|| mayà mama yaþ paro bhàvas tena tataü vyàptaü sarvam idaü jagad avyakta-mårtinà | na vyaktà mårtiþ svaråpaü yasya mama so 'ham avyakta-mårtis tena mayàvyakta-mårtinà, karaõàgocara-svaråpeõety arthaþ | tasmin mayy avyakta-mårtau sthitàni mat-sthàni, sarva-bhåtàni brahmàdãni stamba-paryantàni | na hi niràtmakaü kiücit bhåtaü vyavahàràyàvakalpate | ato mat-sthàni mayàtmanà àtmavattvena sthitàni | ato mayi sthitànãty ucyante | teùàü bhåtànàm aham evàtmà ity atas teùu sthita iti måóha-buddhãnàm avabhàsate | ato bravãmi - na càhaü teùu bhåteùv avasthitaþ | mårtavat saü÷leùàbhàvena àkà÷asyàpy antaratamo hy aham | na hy asaüsargi vastu kvacit àdheya-bhàvenàvasthitaü bhavati ||BhGS_9.4|| ============================== ata evàsaüsargitvàn mama - na ca mat-sthàni bhåtàni pa÷ya me yogam ai÷varam | bhåta-bhçn na ca bhåta-stho mamàtmà bhåta-bhàvanaþ ||BhG_9.5|| na ca mat-sthàni bhåtàni brahmàdãni | pa÷ya me yogaü yuktiü ghañànaü me mama ai÷varam ã÷varasyemam ai÷varam, yogam àtmano yàthàtmyam ity arthaþ | tathà ca ÷rutir asaüsargitvàd asaïgatàü dar÷ayati - asaïgo na hi sajjate [BAU 3.9.26] iti | idaü cà÷caryam anyat pa÷ya - bhåta-bhçd asaïgo 'pi san bhåtàni bibharti | na ca bhåta-sthaþ | yathoktena nyàyena dar÷itatvàt bhåta-sthatvànupapatteþ | kathaü punar ucyate 'sau mamàtmeti ? vibhajya dehàdi-saïghàtaü tasminn ahaükàram adhyàropya loka-buddhim anusaran vyapadi÷ati mamàtmeti, na punar àtmana àtmànya iti lokavad ajànan | tathà bhåta-bhàvano bhåtàni bhàvayaty utpàdayati vardhayatãti và bhåta-bhàvanaþ ||BhGS_9.5|| ============================== yathoktena ÷loka-dvayenoktam arthaü dçùñantenopapàdayann àha - yathàkà÷a-sthito nityaü vàyuþ sarvatra-go mahàn | tathà sarvàõi bhåtàni mat-sthànãty upadhàraya ||BhG_9.6|| yathà loke àkà÷a-sthita àkà÷e sthito nityaü sadà vàyuþ sarvatra gacchatãti sarvatra-go mahàn parimàõataþ, tathà àkà÷avat sarva-gate mayy asaü÷leùeõaiva sthitànãty evam upadhàraya vijànãhi ||BhGS_9.6|| ============================== evaü vàyur àkà÷e iva mayi sthitàni sarva-bhåtàni sthiti-kàle | tàni - sarva-bhåtàni kaunteya prakçtiü yànti màmikàm | kalpa-kùaye punas tàni kalpàdau visçjàmy aham ||BhG_9.7|| sarva-bhåtàni kaunteya prakçtiü triguõàtmikàm aparàü nikçùñaü yànti màmikàü madãyàü kalpa-kùaye pralaya-kàle | punar bhåyas tàni bhåtàni utpatti-kàle kalpàdau visçjàmi utpàdayàmy ahaü pårvavat ||BhGS_9.7|| ============================== evam avidyà-lakùaõàm - prakçtiü svàm avaùñabhya visçjàmi punaþ punaþ | bhåta-gràmam imaü kçtsnam ava÷aü prakçter va÷àt ||BhG_9.8|| prakçtiü svàü svãyàm avaùñabhya va÷ãkçtya visçjàmi punaþ punaþ prakçtito jàtaü bhåta-gràmaü bhåta-samudàyam imaü vartamànaü kçtsnam ava÷am asvatantram | avidyàdi-doùaiþ parava÷ãkçtam | prakçter va÷àt svabhàva-va÷àt ||BhGS_9.8|| ============================== tarhi tasya te parame÷varasya bhåta-gràmam imaü viùamaü vidadhataþ, tan-nimittàbhyàü dharmàdharmàbhyàü saübandhaþ syàd itãdam àha bhagavàn - na ca màü tàni karmàõi nibadhnanti dhanaüjaya | udàsãnavad àsãnam asaktaü teùu karmasu ||BhG_9.9|| na ca màm ã÷varaü tàni bhåta-gràmasya viùama-sarga-nimittàni karmàõi nibadhnanti dhanaüjaya | tatra karmaõàm asaübandhitve kàraõam àha - udàsãnavat àsãnaü yathà udãsãna upekùakaþ ka÷cit tadvad àsãnam àtmano 'vikriyatvàt | asaktaü phalàsaïga-rahitam, abhimàna-varjitam, ahaü karomãti teùu karmasu | ato 'nyasyàpi kartçtvàbhimànàbhàvaþ phalàsaïgàbhàva÷ càsaübandha-kàraõam, anyathà karmabhir badhyate måóhaþ ko÷a-kàravad ity abhipràyaþ ||BhGS_9.9|| ============================== tatra bhåta-gràmam imaü visçjàmy udàsãnavad àsãnam iti ca viruddham ucyate, iti tat-parihàràrtham àha - mayàdhyakùeõa prakçtiþ såyate sa-caràcaram | hetunànena kaunteya jagad viparivartate ||BhG_9.10|| mayàdhyakùeõa sarvato dç÷i-màtra-svarupeõàvikriyàtmanàdhyakùeõa mayà, mama màyà triguõàtmikàvidyà-lakùaõà prakçtiþ såyate utpàdayati sa-caràcaraü jagat | tathà ca mantra-varõaþ - eko devaþ sarva-bhåteùu gåóhaþ sarva-vyàpã sarva-bhåtàntaràtmà | karmàdhyakùaþ sarva-bhåtàdhivàsaþ sàkùã cetà kevalo nirguõa÷ ca || [øvetU 6.11] iti | hetunà nimittenànenàdhyakùatvena kaunteya jagat sa-caràcaraü vyaktàvyaktàtmakaü viparivartate sarvàvasthàsu | dç÷i-karmatvàpatti-nimittà hi jagataþ sarvà pravçttiþ - aham idaü bhokùye, pa÷yàmãdam, ÷çõomãdam, sukham anubhavàmi, duþkham anubhavàmi, tad-artham idaü kariùye, idaü j¤àsyàmi, ity àdyàvagati-niùñhàvagaty-avasànaiva | yo asyàdhyakùaþ parame vyoman [èk 8.7.17.7, TaittB 2.8.9] ity àdaya÷ ca mantrà etam arthaü dar÷ayanti | tata÷ caikasya devasya sarvàdhyakùa-bhåta-caitanya-màtrasya paramàrthataþ sarva-bhogànabhisaübandhino 'nyasya cetanàntarasyàbhàve bhoktur anyasyàbhàvàt | kiü-nimitteyaü sçùñir ity atra pra÷na-prativacane 'nupapanne, ko addhà veda ka iha pravocat | kuta àjàtà kuta iyaü visçùñiþ [èk 8.7.17.8] ity àdi-mantra-varõebhyaþ | dar÷itaü ca bhagavatà - aj¤ànenàvçtaü j¤ànaü tena muhyanti jantavaþ [Gãtà 5.15] iti ||BhGS_9.10|| ============================== evaü màü nitya-÷uddha-buddham ukta-svabhàvaü sarvaj¤aü sarva-jantånàm àtmànam api santam - avajànanti màü måóhà mànuùãü tanum à÷ritam | paraü bhàvam ajànanto mama bhåta-mahe÷varam ||BhG_9.11|| avajànanty avaj¤àü paribhavaü kurvanti màü måóhà avivekinaþ | mànuùãü manuùyasaübandhinãü tanuü deham à÷ritam, manuùyadehena vyavaharantamity etat, paraü prakçùñaü bhàvaü param àtma-tattvam àkà÷a-kalpam àkà÷àd apy antaratamam ajànanto mama bhåta-mahe÷varaü sarva-bhåtànàü mahàntam ã÷varaü svàtmànam | tata÷ ca tasya mamàvaj¤àna-bhàvanena àhatàs te varàkàþ ||BhGS_9.11|| ============================== katham ? - moghà÷à mogha-karmàõo mogha-j¤ànà vicetasaþ | ràkùasãm àsurãü caiva prakçtiü mohinãü ÷ritàþ ||BhG_9.12|| moghà÷à vçthà à÷à à÷iùo yeùàü te moghà÷àþ | tathà mogha-karmàõo yàni càgnihotràdãni tair anuùñhãyamànàni karmàõi tàni ca, teùàü bhagavat-paribhavàt, svàtma-bhåtasyàvaj¤ànàt moghàny eva niùphalàni karmàõi bhavantãti mogha-karmàõaþ | tathà mogha-j¤ànà moghaü niùphalaü j¤ànaü yeùàü te mogha-j¤ànàþ, j¤ànam api teùàü niùphalam eva syàt | vicetaso vigata-vivekà÷ ca te bhavantãty abhipràyaþ | kiü ca - te bhavanti ràkùasãü rakùasàü prakçtiü svabhàvam àsurãm asuràõàü ca prakçtiü mohinãü moha-karãü dehàtma-vàdinãü ÷ritàþ à÷ritàþ, | chindhi, bhindhi, piba, khàda, parasvam apahara, ity evaü vadana-÷ãlàþ kråra-karmàõo bhavantãty arthaþ | asuryà nàma te lokàþ [ä÷aU 3] iti ÷ruteþ ||BhGS_9.12|| ============================== ye punaþ ÷raddadhànà bhagavad-bhakti-lakùaõe mokùa-màrge pravçttàþ - mahàtmànas tu màü pàrtha daivãü prakçtim à÷ritàþ | bhajanty ananya-manaso j¤àtvà bhåtàdim avyayam ||BhG_9.13|| mahàtamànas tv akùudra-cittàþ màm ã÷varaü pàrtha daivãü devànàü prakçtiü ÷ama-dama-dayà-÷raddhàdi-lakùaõàm à÷ritàþ santo bhajanti sevante 'nanya-manaso 'nanya-città j¤àtvà bhåtàdiü bhåtànàü viyad-àdãnàü pràõinàü càdiü kàraõam avyayam ||BhGS_9.13|| ============================== katham ? - satataü kãrtayanto màü yatanta÷ ca dçóha-vratàþ | namasyanta÷ ca màü bhaktyà nitya-yuktà upàsate ||BhG_9.14|| satataü sarvadà bhagavantaü brahma-svaråpaü màü kãrtayantaþ, yatanta÷ ca indriyopasaühàra-÷ama-dama-dayàhiüsàdi-lakùaõair dharmaiþ prayatanta÷ ca, dçóha-vratà dçóhaü sthiram acàlyaü vrataü yeùàü te dçóha-vratà namasyanta÷ ca màü hçdaye÷ayam àtmànaü bhaktyà nitya-yuktàþ santa upàsate sevante ||BhGS_9.14|| ============================== te kena kena prakàreõa upàsate ity ucyate - j¤àna-yaj¤ena càpy anye yajanto màm upàsate | ekatvena pçthaktvena bahudhà vi÷vato-mukham ||BhG_9.15|| j¤àna-yaj¤ena j¤ànam eva bhagavad-viùayaü yaj¤as tena j¤àna-yaj¤ena, yajantaþ påjayantaþ màm ã÷varaü càpy anye 'nyàm upàsanàü parityajyopàsate | tac ca j¤ànam - ekatvenaikam eva paraü brahmeti paramàrtha-dar÷anena yajanta upàsate | kecic ca pçthaktvena àditya-candràdi-bhedena sa eva bhagavàn viùõur avasthita ity upàsate | kecit bahudhàvasthitaþ sa eva bhagavàn sarvato-mukho vi÷va-råpa iti taü vi÷va-råpaü sarvato-mukhaü bahudhà bahu-prakàreõopàsate ||BhGS_9.15|| ============================== yadi bahubhiþ prakàrair upàsate, kathaü tvàm eva upàsata iti | ata àha - ahaü kratur ahaü yaj¤aþ svadhàham aham auùadham | mantro 'ham aham evàjyam aham agnir ahaü hutam ||BhG_9.16|| ahaü kratuþ ÷rauta-karma-bhedo 'ham eva | ahaü yaj¤aþ smàrtaþ | kiü ca svadhànnam aham, pitçbhyo yad dãyate | aham auùadhaü sarva-pràõibhir yat adyate tat auùadha-÷abda-÷abditaü vrãhi-yavàdi-sàdhàraõam | athavà svadheti sarva-pràõi-sàdhàraõam annam, auùadham iti vyàdhy-upa÷amanàrthaü bheùajam | mantro 'ham, yena pitçbhyo devatàbhya÷ ca havir dãyate | aham eva àjyaü havi÷ ca | aham agniþ, yasmin håte haviþ so 'gnir aham | ahaü hutaü havana-karma÷ ca ||BhGS_9.16|| ============================== kiü ca - pitàham asya jagato màtà dhàtà pitàmahaþ | vedyaü pavitram oükàra çk sàma yajur eva ca ||BhG_9.17|| pità janayitàham asya jagataþ, màtà janayitrã, dhàtà karma-phalasya pràõibhyo vidhàtà, pitàmahaþ pituþ pità, vedyaü veditavyam, pavitraü pàvanam oükàraþ, çk sàma yajue eva ca ||BhGS_9.17|| ============================== kiü ca - gatir bhartà prabhuþ sàkùã nivàsaþ ÷araõaü suhçt | prabhavaþ pralayaþ sthànaü nidhànaü bãjam avyayam ||BhG_9.18|| gatiþ karma-phalam, bhartà poùñà, prabhuþ svàmã, sàkùã pràõinàü kçtàkçtasya, nivàso yasmin pràõino nivasanti, ÷araõam àrtànàm, prapannànàm àrti-haraþ | suhçt pratyupakàrànapekùaþ sann upakàrã, prabhava utpattir jagataþ, pralayaþ pralãyate 'smin iti, tathà sthànaü tiùñhaty asminn iti, nidhànaü nikùepaþ kàlàntaropabhogyaü pràõinàm, bãjaü praroha-kàraõaü praroha-dharmiõàm, avyayaü yàvat-saüsàra-bhàvitvàt avyayam, na hy abãjaü kiücit prarohati | nityaü ca praroha-dar÷anàd bãja-saütatir na vyetãti gamyate ||BhGS_9.18|| ============================== kiü ca - tapàmy aham ahaü varùaü nigçhõàmy utsçjàmi ca | amçtaü caiva mçtyu÷ ca sad asac càham arjuna ||BhG_9.19|| tapàmy aham àdityo bhåtvà kai÷cit ra÷mibhir ulbaõaiþ | ahaü varùaü kai÷cid ra÷mibhir utsçjàmi | utsçjya punar nigçhõàmi kai÷cid ra÷mibhir aùñabhir màsaiþ punar utsçjàmi pràvçùi | amçtaü caiva devànàm, mçtyu÷ ca martyànàm | sad yasya yat saübandhitayà vidyamànaü tat, tad-viparãtam asac caivàham arjuna | na punar atyantam evàsad bhagavàn, svayaü kàrya-kàraõe và sad-asatã ||BhGS_9.19|| ============================== ye pårvoktair nivçtti-prakàrair ekatva-pçthaktvàdi-vij¤ànair yaj¤air màü påjayanta upàsate j¤àna-vidaþ, te yathà-vij¤ànaü màm eva pràpnuvanti | ye punar aj¤àþ kàma-kàmàþ - traividyà màü somapàþ påta-pàpà yaj¤air iùñvà svar-gatiü pràrthayante | te puõyam àsàdya surendra-lokam a÷nanti divyàn divi deva-bhogàn ||BhG_9.20|| traividyà çg-yajuþ-sàma-vido màü vasv-àdi-deva-råpiõaü somapàþ somaü pibantãti somapàþ, tenaiva soma-pànena påta-pàpàþ ÷uddha-kilbiùàþ, yaj¤air agniùñomàdibhir iùñvà påjayitvà svar-gatiü svarga-gamanaü svar eva gatiþ svar-gatis tàm, pràrthayante | te ca puõyaü puõya-phalam àsàdya saüpràpya surendra-lokaü ÷atakratoþ sthànam a÷nanti bhu¤jate divyàn divi bhavàn apràkçtàn deva-bhogàn devànàü bhogàn ||BhGS_9.20|| ============================== te taü bhuktvà svarga-lokaü vi÷àlaü kùãõe puõye martya-lokaü vi÷anti | evaü trayã-dharmam anuprapannà gatàgataü kàma-kàmà labhante ||BhG_9.21|| te taü bhuktvà svarga-lokaü vi÷àlaü vistãrõaü kùãõe puõye martya-lokaü vi÷anti àvi÷anti | evaü yathoktena prakàreõa trayã-dharmaü kevalaü vaidikaü karmànuprapannà gatàgataü gataü càgataü ca gatàgataü gamanàgamanaü kàma-kàmàþ kàmàn kàmayanta iti kàma-kàmà labhante gatàgatam eva, na tu svàtantryaü kvacil labhanta ity arthaþ ||BhGS_9.21|| ============================== ye punar niùkàmàþ samyag-dar÷inaþ - ananyà÷ cintayanto màü ye janàþ paryupàsate | teùàü nityàbhiyuktànàü yoga-kùemaü vahàmy aham ||BhG_9.22|| ananyà apçthag-bhåtàþ paraü devaü nàràyaõam àtmatvena gatàþ santa÷ cintayanto màü ye janàþ saünyàsinaþ paryupàsate, teùàü paramàrtha-dar÷inàü nityàbhiyuktànàü satatàbhiyoginàü yoga-kùemaü yogo 'pràptasya pràpaõaü kùemas tad-rakùaõaü tad-ubhayaü vahàmi pràpayàmy aham | j¤ànã tv àtmaiva me matam [Gãtà 7.18] sa ca mama priyaþ [Gãtà 7.17] yasmàd tasmàt te mamàtma-bhåtàþ priyà÷ ceti | nanv anyeùàm api bhaktànàü yoga-kùemaü vahaty eva bhagavàn | satyaü vahaty eva | kiütv ayaü vi÷eùaþ - anye ye bhaktàs te àtmàrthaü svayam api yoga-kùemam ãhante | ananya-dar÷inas tu nàtmàrthaü yoga-kùemam ãhante | na hi te jãvite maraõe vàtmano gçddhiü kurvanti | kevalam eva bhagavac-charaõàs te | ato bhagavàn eva teùàü yoga-kùemaü vahatãti ||BhGS_9.22|| ============================== nanv anyàpi devatàs tvam eva cet tad-bhaktà÷ ca tvàm eva yajante | satyam evam - ye 'py anya-devatà-bhaktà yajante ÷raddhayànvitàþ | te 'pi màm eva kaunteya yajanty avidhi-pårvakam ||BhG_9.23|| ye 'py anya-devatà-bhaktà anyàsu devatàsu bhaktà anya-devatà-bhaktàþ santo yajante påjayanti ÷raddhayà àstikya-buddhyànvità anugatàþ, te 'pi màm eva kaunteya yajanty avidhi-pårvakam avidhir aj¤ànaü tat-pårvakaü yajanta ity arthaþ ||BhGS_9.23|| ============================== kasmàt te 'vidhi-pårvakaü yajanta ity ucyate | yasmàt - ahaü hi sarva-yaj¤ànàü bhoktà ca prabhur eva ca | na tu màm abhijànanti tattvenàta÷ cyavanti te ||BhG_9.24|| ahaü hi sarva-yaj¤ànàü ÷rautànàü smàrtànàü ca sarveùàü yaj¤ànàü devatàtmatvena bhoktà ca prabhur eva ca | mat-svàmiko hi yaj¤aþ, adhiyaj¤o 'ham evàtra [Gãtà 8.4] iti hy uktam | tathà na tu màm abhijànanti tattvena yathàvat | ata÷ càvidhi-pårvakam iùñvà yàga-phalàc cyavanti pracyavante te ||BhGS_9.24|| ============================== ye 'py anya-devatà-bhakti-mattvenàvidhi-pårvakaü yajante, teùàm api yàga-phalam ava÷yaübhàvi | katham ? - yànti deva-vratà devàn pitén yànti pitç-vratàþ | bhåtàni yànti bhåtejyà yànti mad-yàjino 'pi màm ||BhG_9.25|| yànti gacchanti deva-vratà deveùu vrataü niyamo bhakti÷ ca yeùàü te deva-vratà devàn yànti | pitén agniùv àttàdãn yànti pitç-vratàþ ÷ràddhàdi-kriyà-paràþ pitç-bhaktàþ | bhåtàni vinàyaka-màtç-gaõa-catur-bhaginyàdãni yànti bhåtejyà bhåtànàü påjakàþ | yànti mad-yàjino mad-yajana-÷ãlà vaiùõavà màm eva yànti | samàne 'py àyàse màm eva na bhajante 'j¤ànàt, tena te 'lpa-phala-bhàjo bhavantãty arthaþ ||BhGS_9.25|| ============================== na kevalaü mad-bhaktànàm anàvçtti-lakùaõam ananta-phalam, sukhàràdhana÷ càham | katham ? - patraü puùpaü phalaü toyaü yo me bhaktyà prayacchati | tad ahaü bhakty-upahçtam a÷nàmi prayatàtmanaþ ||BhG_9.26|| patraü puùpaü phalaü toyam udakaü yaþ me mahyaü bhaktyà prayacchati, tat ahaü patràdi bhaktyà upahçtaü bhakti-pårvakaü pràpitaü bhakty-upahçtam a÷nàmi gçhõàmi prayatàtmanaþ ÷uddha-buddheþ ||BhGS_9.26|| ============================== yataþ evam, ataþ - yat karoùi yad a÷nàsi yaj juhoùi dadàsi yat | yat tapasyasi kaunteya tat kuruùva mad-arpaõam ||BhG_9.27|| yat karoùi svataþ pràptam, yad a÷nàsi, yac ca juhoùi havanaü nirvartayasi ÷rautaü smàrtaü và, yad dadàsi prayacchasi bràhmaõàdibhyo hiraõyànnàjyàdi, yat tapasyasi tapa÷ carasi kaunteya, tat kuruùva mad-arpaõaü mat-samarpaõam ||BhGS_9.27|| ============================== evaü kurvatas tava yat bhavati, tat sçõu - ÷ubhà÷ubha-phalair evaü mokùyase karma-bandhanaiþ | saünyàsa-yoga-yuktàtmà vimukto màm upaiùyasi ||BhG_9.28|| ÷ubhà÷ubha-phalaiþ ÷ubhà÷ubhe iùñàniùñe phale yeùàü tàni ÷ubhà÷ubha-phalàni karmàõi taiþ ÷ubhà÷ubha-phalaiþ karma-bandhanaiþ karmàõy eva bandhanàni karma-bandhanàni taiþ karma-bandhanair evaü mad-arpaõaü kurvan mokùyase | so 'yaü saünyàsa-yogo nàma, saünyàsa÷ càsau mat-samarpaõatayà karmatvàd yoga÷ càsàv iti, tena saünyàsa-yogena yukta àtmàntaþ-karaõaü yasya tava sa tvaü saünyàsa-yoga-yuktàtmà san vimuktaþ karma-bandhanair jãvann eva patite càsmin ÷arãre màm upaiùyasi àgamiùyasi ||BhGS_9.28|| ============================== ràga-dveùavàüs tarhi bhagavàn, yato bhaktàn anugçhõàti, netaràn iti tan na - samo 'haü sarva-bhåteùu na me dveùyo 'sti na priyaþ | ye bhajanti tu màü bhaktyà mayi te teùu càpy aham ||BhG_9.29|| samas tulyo 'haü sarva-bhåteùu | na me dveùyo 'sti na priyaþ | agnivad aham - dåra-sthànàü yathàgniþ ÷ãtaü nàpanayati, samãpam upasarpatàm apanayati | tathàhaü bhaktàn anugçhõàmi, netaràn | ye bhajanti tu màm ã÷varaü bhaktyà mayi te - svabhàvata eva, na mama ràga-nimittam - vartante | teùu càpy ahaü svabhàvata eva varte, netareùu | naitàvatà teùu dveùo mam ||BhGS_9.29|| ============================== sçõu mad-bhakter màhàtmyam - api cet suduràcàro bhajate màm ananya-bhàk | sàdhur eva sa mantavyaþ samyag vyavasito hi saþ ||BhG_9.30|| api cet yady api suduràcàraþ suùñhu duràcàro 'tãva kutsitàcàro 'pi bhajate màm ananya-bhàk ananya-bhaktiþ san, sàdhur eva samyag-vçtta eva sa mantavyo j¤àtavyaþ | samyag yathàvad vyavasito hi saþ, yasmàt sàdhu-ni÷cayaþ saþ ||BhGS_9.30|| ============================== utsçjya÷ ca bàhyàü duràcàratàm antaþ samyag-vyavasàya-sàmarthyàt - kùipraü bhavati dharmàtmà ÷a÷vac-chàntiü nigacchati | kaunteya pratijànãhi na me bhaktaþ praõa÷yati ||BhG_9.31|| kùipraü ÷ãghraü bhavati dharmàtmà dharma-citta eva | ÷a÷van nityaü ÷àntiü copa÷amaü nigacchati pràpnoti | sçõu paramàrtham, kaunteya pratijànãhi ni÷citàü pratij¤àü kuru, na me mama bhakto mayi samarpitàntaràtmà mad-bhakto na praõa÷yatãti ||BhGS_9.31|| ============================== kiü ca - màü hi pàrtha vyapà÷ritya ye 'pi syuþ pàpa-yonayaþ | striyo vai÷yàs tathà ÷ådràs te 'pi yànti paràü gatim ||BhG_9.32|| màü hi yasmàt pàrtha vyapà÷ritya màm à÷rayatvena gçhãtvà ye 'pi syuþ pàpa-yonayaþ pàpà yonir yeùàü te pàpa-yonayaþ syur bhaveyuþ | pàpa-yonayaþ pàpà yonir yeùàü te pàpa-yonayaþ pàpa-janmànaþ | ke te ? ity àha -striyo vai÷yàs tathà ÷ådràs te 'pi yànti gacchanti paràü prakçùñàü gatim ||BhGS_9.32|| ============================== kiü punar bràhmaõàþ puõyà bhaktà ràjarùayas tathà | anityam asukhaü lokam imaü pràpya bhajasva màm ||BhG_9.33|| kiü punar bràhmaõàþ puõyàþ puõya-yonayo bhaktà ràjarùayas tathà ràjàna÷ ca te çùaya÷ ceti ràjarùayaþ | yata evam, ato 'nityaü kùaõa-bhaïguram asukhaü ca sukha-varjitam imaü lokaü manuùya-lokaü pràpya puruùàrtha-sàdhanaü durlabhaü manuùyatvaü labdhvà bhajasva sevasva màm ||BhGS_9.33|| ============================== katham ? - man-manà bhava mad-bhakto mad-yàjã màü namaskuru | màm evaiùyasi yuktvaivam àtmànaü mat-paràyaõaþ ||BhG_9.34|| mayi vàsudeve mano yasya tava sa tvaü man-manà bhava | tathà mad-bhakto bhava | mad-yàjã mad-yajana-÷ãlo bhava | màm eva ca namaskuru | màm eve÷varasyàgamiùyasi yuktvà samàdhàya cittam | evam àtmànaü màü ahaü hi sarveùàü bhåtànàm àtmà parà ca gatiþ param ayanaü taü màm evambhåtam eùyastãty atãtena padena sambandhaþ | mat-paràyaõaþ sann ity arthaþ ||BhGS_9.34|| iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye ràja-vidyà-ràja-guhya-yogo nàma navamo 'dhyàyaþ ||9|| __________________________________________________________ BhG 10 atha vibhåti-yogo nàma da÷amo 'dhyàyaþ (bhagavat-pàda-÷rãmac-chaïkaràcàrya-kçta-bhàùyam) saptame 'dhyàye bhagavatas tattvaü vibhåtaya÷ ca prakà÷itàþ, navame ca | athedànãü yeùu yeùu bhàveùu cintyo bhagavàüs te te bhàvà vaktavyàþ | tattvaü ca bhagavato vaktavyam uktam api, durvij¤eyatvàt, ity ataþ ÷rã-bhagavàn uvàca - bhåya eva mahà-bàho ÷çõu me paramaü vacaþ | yat te 'haü prãyamàõàya vakùyàmi hita-kàmyayà ||BhG_10.1|| bhåya eva bhåyaþ punar he mahàbàho sçõu me madãyaü paramaü prakçùñaü nirati÷aya-vastunaþ prakà÷akaü vaco vàkyaü yat paramaü te tubhyaü prãyamàõàya - mad-vacanàt prãyase tvam atãvàmçtam iva piban, tataþ - vakùyàmi hita-kàmyayà hitecchayà ||BhGS_10.1|| ============================== kim-artham ahaü vakùyàmãty ata àha - na me viduþ suragaõàþ prabhavaü na maharùayaþ | aham àdir hi devànàü maharùãõàü ca sarva÷aþ ||BhG_10.2|| na me vidur na jànanti sura-gaõà brahmàdayaþ | kiü te na viduþ ? mama prabhavaü prabhàvaü prabhu-÷akty-ati÷ayam, athavà prabhavaü prabhavanam utpattim | nàpi maharùayo bhçgv-àdayo viduþ | kasmàt te na vidur ity ucyate - aham àdiþ kàraõaü hi yasmàd devànàü maharùãõàü ca sarva÷aþ sarva-prakàraiþ ||BhGS_10.2|| ============================== kiü ca - yo màm ajam anàdiü ca vetti loka-mahe÷varam | asaümåóhaþ sa martyeùu sarva-pàpaiþ pramucyate ||BhG_10.3|| yaþ màm ajam anàdiü ca, yasmàt aham àdir devànàü maharùãõàü ca, na mamànyaþ àdiþ vidyate | ato 'ham ajo 'nàdi ca | anàditvam ajatve hetuþ, taü màm ajam anàdiü ca yo vetti vijànàti lokamahe÷varaü lokànàü mahàntam ã÷varaü turãyam aj¤ànatatkàryavarjitam asaümåóhaþ saümohavarjitaþ saþ matryeùu manuùyeùu, sarvapàpaiþ sarveþ pàpair mati-pårvàmatipårva-kçtaiþ pramucyate pramokùyate ||BhGS_10.3|| ============================== ita÷ càhaü mahe÷varo lokànàm - buddhir j¤ànam asaümohaþ kùamà satyaü damaþ ÷amaþ | sukhaü duþkhaü bhavo 'bhàvo bhayaü càbhayam eva ca ||BhG_10.4|| buddhir antaþ-karaõasya såkùmàdy-arthàvabodhana-sàmarthyam, tadvantaü buddhimàn iti hi vadanti | j¤ànam àtmàdi-padàrthànàm avabodhaþ | asaümohaþ pratyutpanneùu boddhavyeùu viveka-pårvikà pravçttiþ | kùamà àkruùñasya tàóitasya vàvikçta-cittatà | satyaü yathà-dçùñasya yathà-÷rutasya càtmànubhavasya para-buddhi-saükràntaye tathaivoucàryamàõà vàk satyam ucyate | damo bàhyendriyopa÷amaþ | ÷amo 'ntaþ-karaõasyopa÷amaþ | sukham àhlàdaþ | duþkhaü santàpaþ | bhava udbhavaþ | abhàvas tad-viparyayaþ | bhayaü ca tràsaþ, abhayam eva ca tad-viparãtam ||BhGS_10.4|| ============================== ahiüsà samatà tuùñis tapo dànaü ya÷o 'ya÷aþ | bhavanti bhàvà bhåtànàü matta eva pçthag-vidhàþ ||BhG_10.5|| ahiüsàpãóà pràõinàm | samatà sama-cittatà | tuùñiþ saütoùaþ paryàpta-buddhir làbheùu | tapa indriya-saüyama-pårvakaü ÷arãra-pãóànam | dànaü yathà-÷akti saüvibhàgaþ | ya÷o dharma-nimittà kãrtiþ | aya÷as tv adharma-nimittà kãrtiþ | bhavanti bhàvà yathoktà buddhy-àdayo bhåtànàü pràõinàü matta eve÷varàt pçthag-vidhàþ nànà-vidhàþ sva-karmànuråpeõa ||BhGS_10.5|| ============================== kiü ca - maharùayaþ sapta pårve catvàro manavas tathà | mad-bhàvà mànasà jàtà yeùàü loka imàþ prajàþ ||BhG_10.6|| maharùayaþ sapta bhçgv-àdayaþ pårve 'tãta-kàla-saübandhinaþ, catvàro manavas tathà sàvarõà iti prasiddhàþ | te ca mad-bhàvà mad-gata-bhàvanà vaiùõavena sàmarthyena upetàþ | mànasà manasaivotpàdità mayà jàtà utpannàþ | yeùàü manånàü maharùãõàü ca sçùñir loka imàþ sthàvara-jaïgama-lakùaõàþ prajàþ ||BhGS_10.6|| ============================== etàü vibhåtiü yogaü ca mama yo vetti tattvataþ | so 'vikampena yogena yujyate nàtra saü÷ayaþ ||BhG_10.7|| etàü yathoktàü vibhåtiü vistàraü yogaü ca yuktiü càtmano ghañanam, athavà yogai÷varya-sàmarthyaü sarva-j¤atvaü yoga-jaü yoga ucyate, mama madãyaü yogaü yo vetti tattvatas tattvena yathàvad ity etat, so 'vikampenàpracalitena yogena samyag dar÷ana-sthairya-lakùaõena yujyate saübadhyate | nàtra saü÷ayo nàsminn arthe saü÷ayo 'sti ||BhGS_10.7|| ============================== kãdç÷enàvikampena yogena yujyate ? ity ucyate - ahaü sarvasya prabhavo mattaþ sarvaü pravartate | iti matvà bhajante màü budhà bhàva-samanvitàþ ||BhG_10.8|| ahaü paraü brahma vàsudevàkhyaü sarvasya jagataþ prabhava utpattiþ | matta eva sthiti-nà÷a-kriyà-phalopabhoga-lakùaõaü vikriyà-råpaü sarvaü jagat pravartate | ity evaü matvà bhajante sevante màü budhà avagata-paramàrtha-tattvàþ | bhàva-samanvità bhàvo bhàvanà paramàrtha-tattvàbhinive÷as tena samanvitàþ saüyuktàþ ity arthaþ ||BhGS_10.8|| ============================== kiü ca - mac-città mad-gata-pràõà bodhayantaþ parasparam | kathayanta÷ ca màü nityaü tuùyanti ca ramanti ca ||BhG_10.9|| mac-cittàþ, mayi cittaü yeùàü te mac-cittàþ | mad-gata-pràõàþ màü gatàþ pràptà÷ cakùur-àdayaþ pràõà yeùàü te mad-gata-pràõàþ | mayy upasaühçta-karaõàþ ity arthaþ | athavà, mad-gata-pràõàþ mad-gata-jãvanà ity etat | bodhayanto 'vagamayantaþ parasparam anyonyam, kathayanta÷ ca j¤àna-bala-vãryàdi-dharmair vi÷iùñaü màm | tuùyanti ca paritoùam upayànti ca ramanti ca ratiü ca pràpnuvanti priya-saügatyeva ||BhGS_10.9|| ============================== ye yathoktaiþ prakàrair bhajante màü bhaktàþ santaþ - teùàü satata-yuktànàü bhajatàü prãti-pårvakam | dadàmi buddhi-yogaü taü yena màm upayànti te ||BhG_10.10|| teùàü satata-yuktànàü nityàbhiyuktànàü nivçtta-sarva-bàhyaiùaõànàü bhajatàü sevamànànàm | kim arthitvàdinà kàraõena ? nety àha - -prãti-pårvakaü prãtiþ snehas tat-pårvakaü màü bhajatàm ity arthaþ | dadàmi prayacchàmi buddhi-yogaü buddhiþ samyag dar÷anaü mat-tattva-viùayaü tena yogo buddhi-yogas taü buddhi-yogam, yena buddhi-yogena samyag dar÷ana-lakùaõena màü parame÷varam àtma-bhåtam àtmatvena upayànti pratipadyante | ke ? te ye mac-cittatvàdi-prakàrair màü bhajante ||BhGS_10.10|| ============================== kim-artham kasya và tvat-pràpti-pratibandha-hetor nà÷akaü buddhi-yogaü teùàü tvad-bhaktànàü dadàsi ? ity apekùàyàm àha - teùàm evànukampàrtham aham aj¤àna-jaü tamaþ | nà÷ayàmy àtma-bhàva-stho j¤àna-dãpena bhàsvatà ||BhG_10.11|| teùàm eva kathaü nu nàma ÷reyaþ syàt ity anukampàrthaü dayà-hetor aham aj¤àna-jam avivekato jàtaü mithyà-pratyaya-lakùaõaü mohàndhakàraü tamo nà÷ayàmi, àtma-bhàva-stha àtmano bhàvo 'ntaþ-karaõà÷ayas tasminn eva sthitaþ san j¤àna-dãpena viveka-pratyaya-råpeõa bhakti-prasàda-snehàbhiùiktena mad-bhàvanàbhinive÷a-vàteritena brahmacaryàdi-sàdhana-saüskàra-vat-praj¤àvartinà viraktàntaþ-karaõàdhàreõa viùaya-vyàvçtta-citta-ràga-dveùàkaluùita-nivàtàpavaraka-sthena nitya-pravçttaikàgrya-dhyàna-janita-samyag-dar÷ana-bhàsvatà j¤àna-dãpenety arthaþ ||BhGS_10.11|| ============================== yathoktàü bhagavato vibhåtiü yogaü ca ÷rutvàrjuna uvàca - paraü brahma paraü dhàma pavitraü paramaü bhavàn | puruùaü ÷à÷vataü divyam àdi-devam ajaü vibhum ||BhG_10.12|| paraü brahma paramàtmà paraü dhàma paraü tejaþ pavitraü pàvanaü paramaü prakçùñaü bhavàn | puruùaü ÷à÷vataü nityaü divyaü divi bhavam àdi-devaü sarva-devànàm àdau bhavam àdi-devam ajaü vibhuü vibhavana-÷ãlam ||BhGS_10.12|| ============================== ãdç÷am - àhus tvàm çùayaþ sarve devarùir nàradas tathà | asito devalo vyàsaþ svayaü caiva bravãùi me ||BhG_10.13|| àhuþ kathayanti tvàm çùayo vasiùñhàdayaþ sarve devarùir nàradas tathà | asito devalo 'pi evam evàha, vyàsa÷ ca, svayaü caiva tvaü ca bravãùi me ||BhGS_10.13|| ============================== sarvam etad çtaü manye yan màü vadasi ke÷ava | na hi te bhagavan vyaktiü vidur devà na dànavàþ ||BhG_10.14|| sarvam etad yathoktam çùibhis tvayà caitad çtaü satyam eva manye, yan màü prati vadasi bhàùase he ke÷ava | na hi te tava bhagavan vyaktiü prabhavaü vidur na devà na dànavàþ ||BhGS_10.14|| ============================== yatas tvaü devàdãnàm àdiþ, ataþ - svayam evàtmanàtmànaü vettha tvaü puruùottama | bhåta-bhàvana bhåte÷a deva-deva jagatpate ||BhG_10.15|| svayam eva àtmanàtmànaü vettha jànàsi tvaü nirati÷aya-j¤ànai÷varya-balàdi-÷aktimantam ã÷varaü | puruùottama ! bhåtàni bhàvayatãti bhåta-bhàvanaþ | he bhåtabhàvana ! bhåte÷a ! bhåtànàm ã÷itaþ ! he deva-deva ! jagat-pate ! ||BhGS_10.15|| ============================== vaktum arhasy a÷eùeõa divyà hy àtma-vibhåtayaþ | yàbhir vibhåtibhir lokàn imàüs tvaü vyàpya tiùñhasi ||BhG_10.16|| vaktuü kathayitum arhasy a÷eùeõa | divyà hy àtma-vibhåtayaþ | àtmano vibhåtayo yàs tàþ vaktum arhasi | yàbhir vibhåtibhir àtmano màhàtmya-vistarair imàn lokàn tvaü vyàpya tiùñhasi ||BhGS_10.16|| ============================== kathaü vidyàm ahaü yogiüs tvàü sadà paricintayan | keùu keùu ca bhàveùu cintyo 'si bhagavan mayà ||BhG_10.17|| kathaü vidyàü vijànãyàm ahaü he yogin tvàü sadà paricintayan | keùu keùu ca bhàveùu vastuùu cintyo 'si dhyeyo 'si bhagavan mayà ||BhGS_10.17|| ============================== vistareõàtmano yogaü vibhåtiü ca janàrdana | bhåyaþ kathaya tçptir hi ÷çõvato nàsti me 'mçtam ||BhG_10.18|| vistareõàtmano yogaü yogai÷varya-÷akti-vi÷eùaü vibhåtiü ca vistaraü dhyeya-padàrthànàü he janàrdana, ardater gati-karmaõo råpam, asuràõàü deva-pratipakùa-bhåtànàü janànàü narakàdi-gamayitçtvàt janàrdano 'bhyudaya-niþ÷reyasa-puruùàrtha-prayojanaü sarvair janair yàcyate iti và | bhåyaþ pårvam uktam api kathaya | tçptiþ paritoùo hi yasmàn nàsti me mama ÷çõvatas tvan-mukha-niþsçta-vàkyàmçtam ||BhGS_10.18|| ============================== ÷rã-bhagavàn uvàca - hanta te kathayiùyàmi divyà hy àtma-vibhåtayaþ | pràdhànyataþ kuru-÷reùñha nàsty anto vistarasya me ||BhG_10.19|| hanta idànãü te tava divyà divi bhavà àtma-vibhåtayo 'tmano mama vibhåtayo yàs tàþ kathayiùyàmãty etat | pràdhànyato yatra yatra pradhànà yà yà vibhåtis tàü tàü pradhànàü pràdhànyataþ kathayiùyàmy ahaü kuru-÷reùñha ! a÷eùatas tu varùa-÷atenàpi na ÷akyà vaktum, yato nàsty anto vistarasya me mama vibhåtãnàm ity arthaþ ||BhGS_10.19|| ============================== tatra prathamam eva tàvat sçõu - aham àtmà guóàke÷a sarva-bhåtà÷aya-sthitaþ | aham àdi÷ ca madhyaü ca bhåtànàm anta eva ca ||BhG_10.20|| aham àtmà pratyag-àtmà guóàke÷a, guóàkà nidrà tasyàþ ã÷o guóàke÷aþ, jita-nidra ity arthaþ | ghana-ke÷eti và | sarva-bhåtà÷aya-sthitaþ sarveùàü bhåtànàm à÷aye 'ntar-hçdi sthito 'ham àtmà pratyag-àtmà nityaü dhyeyaþ | tad-a÷aktena cottareùu bhàveùu cintyo 'ham | yasmàd aham eva àdir bhåtànàü kàraõaü tathà madhyaü ca sthitir antaþ pralaya÷ ca ||BhGS_10.20|| ============================== evaü ca dhyeyo 'ham - àdityànàm ahaü viùõur jyotiùàü ravir aü÷umàn | marãcir marutàm asmi nakùatràõàm ahaü ÷a÷ã ||BhG_10.21|| àdityànàü dvàda÷ànàü viùõur nàma àdityo 'ham | jyotiùàü raviþ prakà÷ayitéõàm aü÷umàn ra÷mimàn | marãcir nàma marutàü marud-devatà-bhedànàm asmi | nakùatràõàm ahaü ÷a÷ã candramàþ ||BhGS_10.21|| ============================== vedànàü sàma-vedo 'smi devànàm asmi vàsavaþ | indriyàõàü mana÷ càsmi bhåtànàm asmi cetanà ||BhG_10.22|| vedànàü madhye sàma-vedo 'smi | devànàü rådràdityàdãnàü vàsava indro 'smi | indriyàõàm ekàda÷ànàü cakùur-àdãnàü mana÷ càsmi saükalpa-vikalpàtmakaü mana÷ càsmi | bhåtànàm asmi cetanà kàrya-karaõa-saüghàte nityàbhivyaktà buddhi-vçtti÷ cetanà ||BhGS_10.22|| ============================== rudràõàü ÷aükara÷ càsmi vitte÷o yakùa-rakùasàm | vasånàü pàvaka÷càsmi meruþ ÷ikhariõàm aham ||BhG_10.23|| rudràõàm ekàda÷ànàü ÷aükara÷ càsmi | vitte÷aþ kuvero yakùa-rakùasàü yakùàõàü rakùasàü ca | vasånàm aùñanàü pàvaka÷ càsmy agniþ | meruþ ÷ikhariõàü ÷ikharavatàm aham ||BhGS_10.23|| ============================== purodhasàü ca mukhyaü màü viddhi pàrtha bçhaspatim | senànãnàm ahaü skandaþ sarasàm asmi sàgaraþ ||BhG_10.24|| purodhasàü ca ràja-purohitànàü ca mukhyaü pradhànaü màü viddhi he pàrtha bçhaspatim | sa hãndrasyeti mukhyaþ syàt purodhàþ | senànãnàü senàpatãnàm ahaü skando deva-senàpatiþ | sarasàü yàni deva-khàtàni saràüsi teùàü sarasàü sàgaro 'smi bhavàmi ||BhGS_10.24|| ============================== maharùãõàü bhçgur ahaü giràm asmy ekam akùaram | yaj¤ànàü japa-yaj¤o 'smi sthàvaràõàü himàlayaþ ||BhG_10.25|| maharùãõàü bhçgur aham | giràü vàcàü pada-lakùaõànàm ekam akùaram oükàro 'smi | yaj¤ànàü japa-yaj¤o 'smi, sthàvaràõàü sthiti-matàü himàlayaþ ||BhGS_10.25|| ============================== a÷vatthaþ sarva-vçkùàõàü devarùãõàü ca nàradaþ | gandharvàõàü citrarathaþ siddhànàü kapilo muniþ ||BhG_10.26|| a÷vatthaþ sarva-vçkùàõàm, devarùãõàü ca nàrado devàþ eva santaþ çùitvaü pràptàþ mantra-dar÷itvàt te devarùayaþ | teùàü nàrado 'smi | gandharvàõàü citraratho nàma gandharvo 'smi | siddhànàü janmanaiva dharma-j¤àna-vairàgyai÷varyàti÷ayaü pràptànàü kapilo muniþ ||BhGS_10.26|| ============================== uccaiþ÷ravasam a÷vànàü viddhi màm amçtodbhavam | airàvataü gajendràõàü naràõàü ca naràdhipam ||BhG_10.27|| ucaiþ÷ravasam a vànàü ucaiþ÷ravàþ nàmà varàjas taü màü viddhi vijànãhy amçtodbhavam amçta-nimitta-mathanodbhavam | airàvatam iràvatyàþ apatyaü gajendràõàü hastã÷varàõàm, tam màü viddhãty anuvartate | naràõàü ca manuùyàõàü naràdhipaü ràjànaü màü viddhi jànãhi ||BhGS_10.27|| ============================== àyudhànàm ahaü vajraü dhenånàm asmi kàma-dhuk | prajana÷ càsmi kandarpaþ sarpàõàm asmi vàsukiþ ||BhG_10.28|| àyudhànàm ahaü vajraü dadhãcy-asthi-saübhavam | dhenånàü dogdhrãõàm asmi kàma-dhuk vasiùñhasya sarva-kàmànàü dogdhrã, sàmànyà và kàma-dhuk | prajanaþ prajanayitàsmi kandarpaþ kàmaþ | sarpàõàü sarpa-bhedànàm asmi vàsukiþ sarpa-ràjaþ ||BhGS_10.28|| ============================== ananta÷ càsmi nàgànàü varuõo yàdasàm aham | pitéõàm aryamà càsmi yamaþ saüyamatàm aham ||BhG_10.29|| ananta÷ càsmi nàgànàü nàga-vi÷eùàõàü nàgaràja÷ càsmi | varuõo yàdasàm aham ab-devatànàü ràjàham | pitéõàm aryamà nàma pitç-ràja÷ càsmi | yamaþ saüyamatàü saüyamanaü kurvatàm aham ||BhGS_10.29|| ============================== prahlàda÷ càsmi daityànàü kàlaþ kalayatàm aham | mçgàõàü ca mçgendro 'haü vainateya÷ ca pakùiõàm ||BhG_10.30|| prahlàdo nàma÷ càsmi daityànàü diti-vaü÷yànàm | kàlaþ kalayatàü kalanaü gaõanaü kurvatàm aham | mçgàõàü ca mçgendraþ siüho vyàghro vàham | vainateya÷ ca garutmàn vinatà-sutaþ pakùiõàü patatriõàm ||BhGS_10.30|| ============================== pavanaþ pavatàm asmi ràmaþ ÷astra-bhçtàm aham | jhaùàõàü makara÷ càsmi srotasàm asmi jàhnavã ||BhG_10.31|| pavano vàyuþ pavatàü pàvayitaéõàm asmi | ràmaþ ÷astra-bhçtàm ahaü ÷astràõàü dhàrayitéõàü dà÷arathiþ ràmo 'ham | jhaùàõàü matsyàdãnàü makaro nàma jàti-vi÷eùo 'ham | srotasàü sravantãnàm asmi jàhnavã gaïgà ||BhGS_10.31|| ============================== sargàõàm àdir anta÷ ca madhyaü caivàham arjuna | adhyàtma-vidyà vidyànàü vàdaþ pravadatàm aham ||BhG_10.32|| sargàõàü sçùñãnàm àdir anta÷ ca madhyaü caivàham utpatti-sthiti-layà aham arjuna | bhåtànàü jãvàdhiùñhitànàm eva àdir anta÷ cety àdy uktam upakrame, iha tu sarvasyaiva sarga-màtrasyeti vi÷eùaþ | adhyàtma-vidyà vidyànàü mokùàrthatvàt pradhànam asmi | vàdo 'rtha-nirõaya-hetutvàt pravadatàü pradhànam, ataþ so 'ham asmi | pravaktç-dvàreõa vadana-bhedànàm eva vàda-jalpa-vitaõóànàm iha grahaõaü pravadatàm iti ||BhGS_10.32|| ============================== akùaràõàm akàro 'smi dvandvaþ sàmàsikasya ca | aham evàkùayaþ kàlo dhàtàhaü vi÷vato-mukhaþ ||BhG_10.33|| akùaràõàü varõànàm akàro varõo 'smi | dvandvaþ samàso 'smi sàmàsikasya ca samàsa-samåhasya | kiü càham evàkùayaþ kàlaþ prasiddhaþ kùaõàdy-àkhyaþ, athavà parame÷varaþ kàlasyàpi kàlo 'smi | dhàtàhaü karma-phalasya vidhàtà sarva-jagato vi÷vato-mukhaþ sarvato-mukhaþ ||BhGS_10.33|| ============================== mçtyuþ sarva-hara÷ càham udbhava÷ ca bhaviùyatàm | kãrtiþ ÷rãr vàk ca nàrãõàü smçtir medhà dhçtiþ kùamà ||BhG_10.34|| mçtyur dvividho dhanàdi-haraþ pràõa-hara÷ ca | tatra yaþ pràõa-haraþ, sa sarva-hara ucyate | so 'ham ity arthaþ | athavà, para ã÷varaþ pralaye sarva-haraõàt sarva-haraþ, so 'ham | udbhava utkarùaþ abhyudayas tat-pràpti-hetu÷ càham | keùàm ? bhaviùyatàü bhàvi-kalyàõànàm, utkarùa-pràpti-yogyànàm ity arthaþ | kãrtiþ ÷rãþ vàk ca nàrãõàü smçtir medhà dhçtiþ kùamà ity età uttamàþ strãõàm aham asmi, yàsàm àbhàsa-màtra-saübandhenàpi lokaþ kçtàrtham àtmànaü manyate ||BhGS_10.34|| ============================== bçhat-sàma tathà sàmnàü gàyatrã chandasàm aham | màsànàü màrga÷ãrùo 'ham çtånàü kusumàkaraþ ||BhG_10.35|| bçhat-sàma tathà sàmnàü pradhànam asmi | gàyatrã cchandasàm ahaü gàyatry-àdi-cchando-vi÷iùñànàm çcàü gàyatrã çg aham asmãty arthaþ | màsànàü màrga÷ãrùo 'ham, çtånàü kusumàkaro vasantaþ ||BhGS_10.35|| ============================== dyåtaü chalayatàm asmi tejas tejasvinàm aham | jayo 'smi vyavasàyo 'smi sattvaü sattvavatàm aham ||BhG_10.36|| dyåtam akùa-devanàdi-lakùaõaü chalayatàü chalasya kartéõàm asmi | tejasvinàü tejo 'ham | jayo 'smi jetéõàm | vyavasàyo 'smi vyavasàyinàm | sattvaü sattvavatàü sàttvikànàm aham ||BhGS_10.36|| ============================== vçùõãnàü vàsudevo 'smi pàõóavànàü dhanaüjayaþ | munãnàm apy ahaü vyàsaþ kavãnàm u÷anà kaviþ ||BhG_10.37|| vçùõãnàü yàdavànàü vàsudevo 'smy ayam evàhaü tvatsakhaþ | pàõóàvànàü dhanaüjayas tvam eva | munãnãü manana÷ãlànàü sarvapadàrthaj¤àninàm apy ahaü vyàsaþ, kavãnàü ktràntadar÷inàm u÷anà kavir asmi ||BhGS_10.37|| ============================== daõóo damayatàm asmi nãtir asmi jigãùatàm | maunaü caivàsmi guhyànàü j¤ànaü j¤ànavatàm aham ||BhG_10.38|| daõóo damayatàü damayitéõàm asmy adàntànàü damana-kàraþ | nãtir asmi jigãùatàü jetum icchatàm | maunaü caivàsmi guhyànàü gopyànàm | j¤ànaü j¤ànavatàm aham ||BhGS_10.38|| ============================== yac càpi sarva-bhåtànàü bãjaü tad aham arjuna | na tad asti vinà yat syàn mayà bhåtaü caràcaram ||BhG_10.39|| yac càpi sarva-bhåtànàü bãjaü praroha-kàraõam, tad aham arjuna | prakaraõopa-saühàràrthaü vibhåti-saükùepam àha - na tad asti bhåtaü caràcaraü caram acaraü và, mayà vinà yat syàt bhavet | mayàpakçùñaü parityaktaü niràtmakaü ÷ånyaü hi tat syàt | ato mad-àtmakaü sarvam ity arthaþ ||BhGS_10.39|| ============================== nànto 'sti mama divyànàü vibhåtãnàü parantapa | eùa tådde÷ataþ prokto vibhåter vistaro mayà ||BhG_10.40|| nànto 'sti mama divyànàü vibhåtãnàü vistaràõàü parantapa | na hã÷varasya sarvàtmano divyànàü vibhåtãnàm iyattà ÷akyà vaktuü j¤àtuü và kenacit | eùa tådde÷ata eka-de÷ena prokto vibhåter vistaraþ mayà ||BhGS_10.40|| ============================== yad yad vibhåtimat sattvaü ÷rãmad årjitam eva và | tat tad evàvagaccha tvaü mama tejo 'ü÷a-saübhavam ||BhG_10.41|| yad yal loke vibhåtimad vibhåti-yuktaü sattvaü vastu ÷rãmad årjitam eva và ÷rãr lakùmãs tayà sahitam utsàhopetaü và | tat tad evàvagaccha tvaü jànãhi mame÷varasya tejo 'ü÷a-saübhavaü tejaso 'ü÷a eka-de÷aþ saübhavo yasya tat tejo 'ü÷a-saübhavam ity avagaccha tvam ||BhGS_10.41|| ============================== atha và bahunaitena kiü j¤àtena tavàrjuna | viùñabhyàham idaü kçtsnam ekàü÷ena sthito jagat ||BhG_10.42|| athavà bahunaitena evam àdinà kiü j¤àtena tavàrjuna syàt sàva÷eùeõa | a÷eùatas tvam ucyamànam arthaü sçõu - viùñabhya vi÷eùataþ stambhanaü dçóhaü kçtvedaü kçtsnaü jagad ekàü÷enaikàvayavenaika-pàdena, sarva-bhåta-svaråpeõety etat | tathà ca mantra-varõaþ - pàdo 'sya vi÷và bhåtàni [èk 8.4.17.3] iti | sthito 'ham iti ||BhGS_10.42|| iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rãgovandibhagavatpåjyapàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye da÷amo 'dhyàyaþ || __________________________________________________________ BhG 11 athaikàda÷o 'dhyàyaþ vi÷va-råpa-dar÷ana-yogaþ (÷rã-÷aïkaràcàrya-bhagavat-pàda-kçta-bhàùyam) bhagavato vibhåtaya uktàþ | tatra ca viùñabhyàham idaü kçtsnam ekàü÷ena sthito jagat [Gãtà 10.42] iti bhagavatàbhihitaü ÷rutvà yat jagad-àtma-råpam, àdyam ai÷varaü tat sàkùàt-kartum icchann arjuna uvàca - mad-anugrahàya paramaü guhyam adhyàtma-saüj¤itam | yat tvayoktaü vacas tena moho 'yaü vigato mama ||BhG_11.1|| mad-anugrahàya mamànugrahàrthaü paramaü nirati÷ayaü guhyaü gopyam adhyàtma-saüj¤itam àtmànàtma-viveka-viùayaü yat tvayoktaü vaco vàkyaü tena te vacasà moho 'yaü vigato mama | aviveka-buddhir apagatety arthaþ ||BhGS_11.1|| ============================== kiü ca - bhavàpyayau hi bhåtànàü ÷rutau vistara÷o mayà | tvattaþ kamala-patràkùa màhàtmyam api càvyayam ||BhG_11.2|| bhava utpattir apyayaþ pralayas tau bhavàpyayau hi bhåtànàü ÷rutau vistara÷aþ mayà, na saükùepataþ | tvattas tvat-sakà÷àt | kamala-patràkùa kamalasya patraü kamala-patraü tadvad akùiõã yasya tava sa tvaü kamala-patràkùo, he kamalapatràkùa ! mahàtmano bhàvo màhàtmyam api càvyayam akùayam | ÷rutam ity anuvartate ||BhGS_11.2|| ============================== evam etad yathàttha tvam àtmànaü parame÷vara | draùñum icchàmi te råpam ai÷varaü puruùottama ||BhG_11.3|| evam etan nànyathà yathà yena prakàreõa àttha kathayasi tvam àtmànaü parame÷vara | tathàpi draùñum icchàmi te tava j¤ànai÷varya-÷akti-bala-vãrya-tejobhiþ saüpannam ai÷varaü vaiùõavaü råpaü puruùottama ||BhGS_11.3|| ============================== manyase yadi tac chakyaü mayà draùñum iti prabho | yoge÷vara tato me tvaü dar÷ayàtmànam avyayam ||BhG_11.4|| manyase cintayasi yadi mayàrjunena tac chakyaü draùñum iti prabho ! svàmin ! yoge÷vara yogino yogàs teùàm ã÷varo yoge÷varaþ, he yoge÷vara ! yasmàd aham atãvàrthã draùñum, tatas tasmàn me mad-arthaü tvam àtmànam avyayam ||BhGS_11.4|| ============================== evaü codito 'rjunena bhagavàn uvàca - pa÷ya me pàrtha råpàõi ÷ata÷o 'tha sahasra÷aþ | nànà-vidhàni divyàni nànà-varõàkçtãni ca ||BhG_11.5|| pa÷ya me pàrtha ! råpàõi ÷ata÷o 'tha sahasra÷aþ | aneka÷a ity arthaþ | tàni ca nànà-vidhàny aneka-prakàràõi divi bhavàni divyàny apràkçtàni nànà-varõàkçtãni ca nànà vilakùaõà nãla-pãtàdi-prakàrà varõàs tathàkçtaya÷ càvayava-saüsthàna-vi÷eùo yeùàü råpàõàü tàni nànà-varõàkçtãnã ca ||BhGS_11.5|| ============================== pa÷yàdityàn vasån rudràn a÷vinau marutas tathà | bahåny adçùña-pårvàõi pa÷yà÷caryàõi bhàrata ||BhG_11.6|| pa÷yàdityàn dvàda÷a | vasån aùñau | rudràn ekàda÷a | a÷vinau dvau | marutaþ sapta-sapta-gaõà ye tàn | tathà ca bahåny anyàny apy adçùña-pårvàõi manuùya-loke tvayà tvatto 'nyena và kenacit | pa÷yà÷caryàõy adbhutàni bhàrata ||BhGS_11.6|| ============================== na kevalam etàvad eva - ihaikasthaü jagat kçtsnaü pa÷yàdya sa-caràcaram | mama dehe guóàke÷a yac cànyad draùñum icchasi ||BhG_11.7|| ihaika-stham ekasminn eva sthitaü jagat kçtsnaü samastaü pa÷yàdya idànãü sa-caràcaraü saha careõàcareõa ca vartate mama dehe guóàke÷a | yac cànyat jaya-paràjayàdi | yat ÷aïkase, yad và jayema yadi và no jayeyur [Gãtà 2.6] iti yat avocaþ, tad api draùñuü yadãcchasi ||BhGS_11.7|| ============================== kiü tu - na tu màü ÷akyase draùñum anenaiva sva-cakùuùà | divyaü dadàmi te cakùuþ pa÷ya me yogam ai÷varam ||BhG_11.8|| na tu màü vi÷va-råpa-dharaü ÷akyase draùñum anenaiva pràkçtena sva-cakùuùà svakãyena cakùuùà | yena tu ÷akyase draùñuü divyena, tad divyaü dadàmi te tubhyaü cakùuþ | tena pa÷ya me yogam ai÷varam ã÷varasya mama ai÷varaü yogaü yoga-÷akty-ati÷ayam ity arthaþ ||BhGS_11.8|| ============================== saüjaya uvàca - evam uktvà tato ràjan mahà-yoge÷varo hariþ | dar÷ayàm àsa pàrthàya paramaü råpam ai÷varam ||BhG_11.9|| evaü yathokta-prakàreõoktvà tato 'nantaraü ràjan dhçtaràùñra ! mahà-yoge÷varo mahàü÷ càsau yoge÷vara÷ mahà-yoge÷varo harir nàràyaõo dar÷ayàmàsa dar÷itavàn pàrthàya pçthà-sutàya paramaü råpaü vi÷va-råpam ai÷varam ||BhGS_11.9|| ============================== aneka-vaktra-nayanam anekàdbhuta-dar÷anam | aneka-divyàbharaõaü divyànekodyatàyudham ||BhG_11.10|| aneka-vaktra-nayanam anekàni vaktràõi nayanàni ca yasmin råpe tad aneka-vaktra-nayanam, anekàdbhuta-dar÷anam anekàny adbhutàni vismàpakàni dar÷anàni yasmin råpe tad anekàdbhuta-dar÷anaü råpam | tathàneka-divyàbharaõam anekàni divyàny àbharaõàni yasmin tad aneka-divyàbharaõam | tathà divyànekodyatàyudhaü divyàny anekàny asyàdãni udyatàny àyudhàni yasmin tad divyànekodyatàyudham | dar÷ayàmàseti pårveõa saübandhaþ ||BhGS_11.10|| ============================== kiü ca - divya-màlyàmbara-dharaü divya-gandhànulepanam | sarvà÷carya-mayaü devam anantaü vi÷vato-mukham ||BhG_11.11|| divya-màlyàmbara-dharaü divyàni màlyàni puùpàõy ambaràõi vasràõi ca dhriyante yene÷vareõa taü divya-màlyàmbara-dharam, divya-gandhànulepanaü divyaü gandhànulepanaü yasya taü divya-gandhànulepanam, sarvà÷carya-mayaü sarvà÷carya-pràyaü devam anantaü nàsyànto 'stãty anantas tam, vi÷vato-mukhaü sarvato-mukhaü sarva-bhåtàtma-bhåtatvàt, taü dar÷ayàmàsa | arjuno dadar÷eti vàdhyàhriyate ||BhGS_11.11|| ============================== yà punar bhagavato vi÷va-råpasya bhàþ, tasyà upamocyate - divi sårya-sahasrasya bhaved yugapad utthità | yadi bhàþ sadç÷ã sà syàd bhàsas tasya mahàtmanaþ ||BhG_11.12|| antarikùe và divi såryàõàü sahasraü sårya-sahasraü tasya yugapad utthitasya sårya-sahasrasya yà yugapad utthità bhàþ, sà yadi, sadç÷ã syàt tasya mahàtmano vi÷va-råpasyaiva bhàsaþ | yadi và na syàt, tato vi÷va-råpasyaiva bhà atiricyate ity abhipràyaþ ||BhGS_11.12|| ============================== kiü ca - tatraikasthaü jagat kçtsnaü pravibhaktam anekadhà | apa÷yad deva-devasya ÷arãre pàõóavas tadà ||BhG_11.13|| tatra tasmin vi÷va-råpa ekasmin sthitam eka-sthaü jagat kçtsnaü pravibhaktam anekadhà deva-pitç-manuùyàdi-bhedair apa÷yad dçùñavàn deva-devasya hareþ ÷arãre pàõóàvo 'rjunas tadà ||BhGS_11.13|| ============================== tataþ sa vismayàviùño hçùña-romà dhanaüjayaþ | praõamya ÷irasà devaü kçtà¤jalir abhàùata ||BhG_11.14|| tatas taü dçùñvà sa vismayenàviùño vismayàviùño hçùñàni romàõi yasya so 'yaü hçùña-romà càbhavad dhana¤jayaþ | praõamya prakarùeõa namanaü kçtvà prahvã-bhåtaþ san ÷irasà devaü vi÷va-råpa-dharaü kçtà¤jaliþ namaskàràrthaü saüpuñãkçta-hastaþ sann abhàùata uktavàn ||BhGS_11.14|| ============================== katham ? yat tvayà dar÷itaü vi÷va-råpam, tad ahaü pa÷yàmãti svànubhavam àviùkurvann arjuna uvàca - pa÷yàmi devàüs tava deva dehe sarvàüs tathà bhåta-vi÷eùa-saüghàn | brahmàõam ã÷aü kamalàsana-stham çùãü÷ ca sarvàn uragàü÷ ca divyàn ||BhG_11.15|| pa÷yàmy upalabhe he deva, tava dehe devàn sarvàn, tathà bhåta-vi÷eùa-saüghàn bhåta-vi÷eùàõàü sthàvara-jaïgamànàü nànà-saüsthàna-vi÷eùàõàü saüghà bhåta-vi÷eùa-saüghàs tàn, kiü ca - brahmàõaü catur-mukham ã÷am ã÷itàraü prajànàü kamalàsana-sthaü pçthivã-padma-madhye meru-karõikàsana-stham ity arthaþ | çùãü÷ ca vasiùñhàdãn sarvàn, uragàü÷ ca vàsuki-prabhçtãn divyàn divi bhavàn ||BhGS_11.15|| ============================== aneka-bàhådara-vaktra-netraü pa÷yàmi tvà sarvato 'nanta-råpam | nàntaü na madhyaü na punas tavàdiü pa÷yàmi vi÷ve÷vara vi÷va-råpa ||BhG_11.16|| aneka-bàhådara-vaktra-netram aneke bàhavar udaràõi vaktràõi netràõi ca yasya tava sa tvam aneka-bàhådara-vaktra-netras tam aneka-bàhådara-vaktra-netram | pa÷yàmi tvà tvàü sarvataþ sarvatrànanta-råpam anantàni råpàõy asya ity ananta-råpas tam ananta-råpam | nàntam, anto 'vasànam, na madhyam, madhyaü nàma dvayoþ koñyor antaram | na punas tavàdim - na devasyàntaü pa÷yàmi, na madhyaü pa÷yàmi, na punar àdiü pa÷yàmi | he vi÷ve÷vara vi÷va-råpa ||BhGS_11.16|| ============================== kiü ca - kirãñinaü gadinaü cakriõaü ca tejo-rà÷iü sarvato dãptimantam | pa÷yàmi tvàü durnirãkùyaü samantàd dãptànalàrka-dyutim aprameyam ||BhG_11.17|| kirãñiànaü kirãñàü nàma ÷irobhåùaõavi÷eùas tat yasyàsti saþ kirãñã taü kirãñiànam, tathà gadinaü gadàsya vidyate iti gadã taü gadinam, tathà cakriõaü caktram asyàstãti cakrã taü cakriõaü ca, tejo-rà÷iü tejaþpujaü sarvatodãptimantaü sarvatodãptir asyàstãti sarvatodãptimàn, taü sarvatodãptimantaü pa÷yàmi tvàü durnirãkùyaü samantàt samantataþ sarvatra dãptànalàrkadyutim anala÷ càrka÷ cànalàrkau dãptau analàrkau dãptànalàrkau tayoþ dãptànalàrkayoþ dyutiriva dyutis tejo yasya tava sa tvaü dãptànalàrkadyutis taü tvàü dãptànalàrkadyatim aprameyaü na prameyam a÷akyaparicchedam ity etat ||BhGS_11.17|| ============================== ita eva te yoga-÷akti-dar÷anàt anuminomi - tvam akùaraü paramaü veditavyaü tvam asya vi÷vasya paraü nidhànam | tvam avyayaþ ÷à÷vata-dharma-goptà sanàtanas tvaü puruùo mato me ||BhG_11.18|| tvam akùaraü na kùaratãti, paramaü brahma veditavyaü j¤àtavyaü mumukùubhiþ | tvam asya vi÷vasya samastasya jagataþ paraü prakçùñaü nidhànaü nidhãyate 'sminn iti nidhànaü para à÷raya ity arthaþ | kiü ca, tvam avyayo na tava vyayo vidyata ity avyayaþ | ÷à÷vata-dharma-goptà ÷a÷vad-bhavaþ ÷à÷vato nityo dharmas tasya goptà ÷à÷vata-dharma-goptà | sanàtana÷ cirantanas tvaü puruùaþ paramaþ mato 'bhipretaþ me mama ||BhGS_11.18|| ============================== kiü ca - anàdi-madhyàntam ananta-vãryam ananta-bàhuü ÷a÷i-sårya-netram | pa÷yàmi tvàü dãpta-hutà÷a-vaktraü sva-tejasà vi÷vam idaü tapantam ||BhG_11.19|| anàdi-madhyàntam àdi ca madhyaü cànta÷ ca na vidyate yasya so 'yam anàdi-madhyàntas, taü tvàm anàdi-madhyàntam | ananta-vãryaü na tava vãryasyànto 'stãty ananta-vãryas, taü tvàm ananta-vãryam | tathànanta-bàhum anantà bàhavo yasya tava sa tvam, ananta-bàhus taü tvàm ananta-bàhum | ÷a÷i-sårya-netraü ÷a÷i-såryau netre yasya tava sa tvaü ÷a÷i-sårya-netras, taü tvàü ÷a÷i-sårya-netraü candràditya-nayanam | pa÷yàmi tvàü dãpta-hutà÷a-vaktraü dãpta÷ càsau hutà÷a÷ ca vaktraü yasya tava sa tvaü dãpta-hutà÷a-vaktras, taü tvàü dãpta-hutà÷a-vaktram | sva-tejasà vi÷vam idaü samastaü tapantam || ============================== dyàv-àpçthivyor idam antaraü hi vyàptaü tvayaikena di÷a÷ ca sarvàþ | dçùñvàdbhutaü råpam idaü tavograü loka-trayaü pravyathitaü mahàtman ||BhG_11.20|| dyàv-àpçthivyor idam antaraü hy antarikùaü vyàptaü tvayaikena vi÷va-råpa-dhareõa di÷a÷ ca sarvà vyàptàþ | dçùñvà upalabhyàdbhutaü vismàpakaü råpam idaü tavograü kråraü lokànàü trayaü loka-trayaü pravyathitaü bhãtaü pracalitaü và | he mahàtman ! akùudra-svabhàva ||BhGS_11.20|| ============================== athàdhunà purà yad và jayema yadi và no jayeyuþ [Gãtà 2.6] ity arjunasya yaþ saü÷aya àsãt, tan-nirõayàya pàõóava-jayam aikàntikaü dar÷ayàmãti pravçtto bhagavàn | taü pa÷yann àha | kiü ca - amã hi tvà sura-saüghà vi÷anti kecid bhãtàþ prà¤jalayo gçõanti | svastãty uktvà maharùi-siddha-saüghàþ stuvanti tvàü stutibhiþ puùkalàbhiþ ||BhG_11.21|| amã hi yudhyamànà yoddhàras tvà tvàü sura-saüghàþ ye 'tra bhå-bhàràvatàràyàvatãrõà vasv-àdi-deva-saüghà manuùya-saüsthànàs tvàü vi÷anti pravi÷anto dç÷yante | tatra kecit bhãtàþ prà¤jalayaþ santo gçõanti stuvanti tvàm anye palàyane 'py a÷aktàþ santaþ | yuddhe pratyupasthita utpàtàdi-nimittàni upalakùya svasty astu jagata iti uktvà maharùi-siddha-saüghàþ maharùãõàü siddhànàü ca saüghàþ stuvanti tvàü stutibhiþ puùkalàbhiþ saüpårõàbhiþ ||BhGS_11.21|| ============================== kiü cànyat - rudràdityà vasavo ye ca sàdhyà vi÷ve '÷vinau maruta÷ coùmapà÷ ca | gandharva-yakùàsura-siddha-saüghà vãkùante tvàü vismità÷ caiva sarve ||BhG_11.22|| rudràdityàþ vasavo ye ca sàdhyàþ rudràdayo gaõàþ vi÷ve-devà a÷vinau ca devau maruta÷ ca åùmapà ca pitaraþ, gandharvayakùàsurasiddhasaüghàþ gandharùaþ hàhàhåhåprabhçtayo yakùàþ kuberaprabhçtayo 'suràþ virocanaprabhçtayaþ siddhàþ kapilàdayas teùàü saüghàþ gandharvayakùàsurasiddhasaüghàþ, te vãkùante pa÷yanti tvàü vismitàþ vismayamàpannàþ santas te eva sarve ||BhGS_11.22|| ============================== yasmàt - råpaü mahat te bahu-vaktra-netraü mahà-bàho bahu-bàhåru-pàdam | bahådaraü bahu-daüùñrà-karàlaü dçùñvà lokàþ pravyathitàs tathàham ||BhG_11.23|| råpaü mahad atipramàõaü te tava bahu-vaktra-netraü bahåni vaktràõi mukhàni cakùåüùi ca yasmin tad råpaü bahu-vaktra-netram | he mahà-bàho ! bahu-bàhåru-pàdaü bahavo bàhava åravaþ pàdà÷ ca yasmin råpe tad bahu-bàhåru-pàdam | kiü ca, bahådaraü bahåni udaràõi yasminn iti bahådaram | bahu-daüùñrà-karàlaü bahvãbhir daüùñràbhiþ karàlaü vikçtaü tad bahu-daüùñrà-karàlam | dçùñvà råpam ãdç÷aü lokà laukikàþ pràõinaþ pravyathitàþ pracalità bhayena | tathàham api ||BhGS_11.23|| ============================== tatredaü kàraõam - nabhaþ-spç÷aü dãptam aneka-varõaü vyàttànanaü dãpta-vi÷àla-netram | dçùñvà hi tvàü pravyathitàntaràtmà dhçtiü na vindàmi ÷amaü ca viùõo ||BhG_11.24|| nabhaþ-spç÷aü dyu-spar÷am ity arthaþ | dãptaü prajvalitam | aneka-varõam aneke varõà bhayaïkaràþ nànà-saüsthànà yasmin tvayi taü tvàm aneka-varõam | vyàttànanaü vyàttàni vivçtàni ànanàni mukhàni yasmin tvayi taü tvàü vyàttànanam | dãpta-vi÷àla-netraü dãptàni prajvalitàni vi÷àlàni vistãrõàni netràõi yasmin tvayi taü tvàü dãpta-vi÷àla-netraü dçùñvà hi tvàü pravyathitàntaràtmà pravyathitaþ prabhãto 'ntaràtmà mano yasya mama so 'haü pravyathitàntaràtmà san dhçtiü dhairyaü na vindàmi na labhe ÷amaü copa÷amanaü manas-tuùñim | he viùõo ||BhGS_11.24|| ============================== kasmàt ? daüùñrà-karàlàni ca te mukhàni dçùñvaiva kàlànala-saünibhàni | di÷o na jàne na labhe ca ÷arma prasãda deve÷a jagan-nivàsa ||BhG_11.25|| daüùñrà-karàlàni daüùñràbhiþ karàlàni vikçtàni te tava mukhàni dçùñvaivopalabhya kàlànala-saünibhàni pralaya-kàle lokànàü dàhako 'gniþ kàlànalas tat-sadç÷àni kàlànala-saünibhàni mukhàni dçùñvety etat | di÷aþ pårvàpara-vivekena na jàne diï-måóho jàto 'smi | ato na labhe ca nopalabhe ca ÷arma sukham | ataþ prasãda prasanno bhava he deve÷a, jagan-nivàsa ||BhGS_11.25|| ============================== yebhyo mama paràjayà÷aïkà yàsãt sà càpagatà | yataþ - amã ca tvàü dhçtaràùñrasya putràþ sarve sahaivàvanipàla-saüghaiþ | bhãùmo droõaþ såta-putras tathàsau sahàsmadãyair api yodha-mukhyaiþ ||BhG_11.26|| amã ca tvàü dhçtaràùñrasya putràþ duryodhana-prabhçtayaþ - tvaramàõàþ vi÷antãti vyavahitena saübandhaþ - sarve sahaiva sahitàþ avani-pàla-saüghair avaniü pçthvãü pàlayantãty avani-pàlàs teùàü saüghaiþ, kiü ca bhãùmo droõaþ såta-putraþ karõas tathàsau sahàsmadãyair api dhçùñadyumna-prabhçtibhir yodha-mukhyair yodhànàü mukhyaiþ pradhànaiþ saha ||BhGS_11.26|| ============================== kiü ca - vaktràõi te tvaramàõà vi÷anti daüùñrà-karàlàni bhayànakàni | kecid vilagnà da÷anàntareùu sandç÷yante cårõitair uttamàïgaiþ ||BhG_11.27|| vaktràõi mukhàni te tava tvaramàõàs tvarà-yuktàþ santo vi÷anti | kiü-vi÷iùñani mukhàni ? daüùñrà-karàlàni bhayànakàni bhayaïkaràõi | kiü ca, kecit mukhàni praviùñànàü madhye vilagnà da÷anàntareùu màüsam iva bhakùitaü saüdç÷yanta upalabhyante cårõitai÷ cårõãkçtair uttamàïgaiþ ÷irobhiþ ||BhGS_11.27|| ============================== kathaü pravi÷anti mukhàni ? ity àha - yathà nadãnàü bahavo 'mbu-vegàþ samudram evàbhimukhà dravanti | tathà tavàmã nara-loka-vãrà vi÷anti vaktràõy abhivijvalanti ||BhG_11.28|| yathà nadãnàü sravantãnàü bahavo 'neke 'mbånàü vegà ambu-vegàs tvarà-vi÷eùàþ samudram evàbhimukhàþ pratimukhà dravanti pravi÷anti | tathà tadvat tavàmã bhãùmàdayo nara-loka-vãrà manuùya-loke ÷åràþ vi÷anti vaktràõy abhivijvalanti prakà÷amànàni ||BhGS_11.28|| ============================== te kim-arthaü pravi÷anti kathaü ca ? ity àha - yathà pradãptaü jvalanaü pataïgà vi÷anti nà÷àya samçddha-vegàþ | tathaiva nà÷àya vi÷anti lokàs tavàpi vaktràõi samçddha-vegàþ ||BhG_11.29|| yathà pradãptaü jvalanam agniü pataïgàþ pakùiõo vi÷anti nà÷àya vinà÷àya samçddha-vegàþ samçddha udbhåto vego gatir yeùàü te samçddha-vegàþ | tathaiva nà÷àya vi÷anti lokàþ pràõinas tavàpi vaktràõi samçddha-vegàþ ||BhGS_11.29|| ============================== tvaü punaþ - lelihyase grasamànaþ samantàl lokàn samagràn vadanair jvaladbhiþ | tejobhir àpårya jagat samagraü bhàsas tavogràþ pratapanti viùõo ||BhG_11.30|| lelihyase àsvàdayasi grasamàno 'ntaþ prave÷ayan samantàt samantataþ lokàn samagràn samastàn vadanair vaktrair jvaladbhir dãpyamànais tejobhir àpårya saüvyàpya jagat samagraü sahàgreõa samastam ity etat | kiü ca, bhàso dãptayas tavogràþ kråràþ pratapanti pratàpaü kurvanti he viùõo vyàpana-÷ãla ||BhGS_11.30|| ============================== yataþ evam ugra-svabhàvaþ, ataþ - àkhyàhi me ko bhavàn ugra-råpo namo 'stu te deva-vara prasãda | vij¤àtum icchàmi bhavantam àdyaü na hi prajànàmi tava pravçttim ||BhG_11.31|| àkhyàhi kathaya me mahyaü ko bhavàn ugra-råpaþ kråràkàraþ | namo 'stu te tubhyaü he deva-vara devànàü pradhàna, prasãda prasàdaü kuru | vij¤àtuü vi÷eùeõa j¤àtum icchàmi bhavantam àdyam àdau bhavam àdyam, na hi yasmàt prajànàmi tava tvadãyàü pravçttiü ceùñam ||BhGS_11.31|| ============================== ÷rã-bhagavàn uvàca - kàlo 'smi loka-kùaya-kçt pravçddho lokàn samàhartum iha pravçttaþ | çte 'pi tvà na bhaviùyanti sarve ye 'vasthitàþ pratyanãkeùu yodhàþ ||BhG_11.32|| kàlo 'smi loka-kùaya-kçt lokànàü kùayaü karotãti loka-kùaya-kçt pravçddho vçddhiü gataþ | yad-arthaü pravçddhas tac chçõu - lokàn samàhartuü saühartum ihàsmin kàle pravçttaþ | çte 'pi vinàpi tvà tvàü na bhaviùyanti bhãùma-droõa-karõa-prabhçtayaþ sarve, yebhyas tava à÷aïkà, ye 'vasthitàþ pratyanãkeùu anãkam anãkaü prati pratyanãkeùu pratipakùa-bhåteùu anãkeùu yodhà yoddhàraþ ||BhGS_11.32|| ============================== yasmàd evam - tasmàt tvam uttiùñha ya÷o labhasva jitvà ÷atrån bhuïkùva ràjyaü samçddham | mayaivaite nihatàþ pårvam eva nimitta-màtraü bhava savyasàcin ||BhG_11.33|| tasmàt tvam uttiùñha bhãùma-prabhçtayo 'tirathà ajeyà devair apy arjunena jità iti ya÷aþ labhasva | kevalaü puõyair hi tat pràpyate | jitvà ÷atrån duryodhana-prabhçtãn bhuïkùva ràjyaü samçddham asapatnam akaõñakam | mayaivaite nihatà ni÷cayena hatàþ pràõair viyojitàþ pårvam eva | nimitta-màtraü bhava tvam | he savyasàcin ! savyena vàmenàpi hastena ÷aràõàü kùepàt savyasàcãty ucyate 'rjunaþ ||BhGS_11.33|| ============================== droõaü ca bhãùmaü ca jayadrathaü ca karõaü tathànyàn api yodha-vãràn | mayà hatàüs tvaü jahi mà vyathiùñhà yudhyasva jetàsi raõe sapatnàn ||BhG_11.34|| droõaü ca, yeùu yeùu yodheùv arjunasyà÷aïkà tàüs tàn vyapadi÷ati bhagavàn mayà hatàn iti | tatra droõa-bhãùmayos tàvat prasiddham à÷aïkà-kàraõam | droõas tu dhanur-vedàcàryo divyàstra-saüpannaþ | àtmana÷ ca vi÷eùato gurur gariùñhaþ | bhãùma÷ ca svacchanda-mçtyur divyàstra-saüpanna÷ ca para÷uràmeõa dvandva-yuddham agamat, na ca paràjitaþ | tathà jayadrathaþ | yasya pità tapa÷ carati mama putrasya ÷iro bhåmau nipàtayiùyati yaþ, tasyàpi ÷iraþ patiùyatãti | karõo 'pi vàsava-dattayà ÷aktyà tv amoghayà saüpannaþ sårya-putraþ kànãno yataþ, atas tan-nàmnaiva nirde÷aþ | mayà hatàn tvaü jahi nimitta-màtreõa | mà vyathiùñhàs tebhyo bhayaü mà kàrùãþ | yudhyasva jetàsi duryodhana-prabhçtãn raõe yuddhe sapatnàn ÷atrån ||BhGS_11.34|| ============================== saüjaya uvàca - etac chrutvà vacanaü ke÷avasya kçtà¤jalir vepamànaþ kirãñã | namaskçtvà bhåya evàha kçùõaü sa-gadgadaü bhãta-bhãtaþ praõamya ||BhG_11.35|| etat ÷rutvà vacanaü ke÷avasya pårvoktaü kçtà¤jaliþ san vepamànaþ kampamànaþ kirãñã namaskçtvà | bhåyaþ punar evàhoktavàn kçùõaü sa-gadgadaü bhayàviùñasya duþkhàbhighàtàt snehàviùñasya ca harùodbhavàt, a÷ru-pårõa-netratve sati ÷leùmaõà kaõñhàvarodhaþ | tata÷ ca vàco 'pàñavaü manda-÷abdatvaü yat sa-gadgadas tena saha vartateti sa-gadgadaü vacanam àheti vacana-kriyà-vi÷eùaõam etat | bhãta-bhãtaþ punaþ punar bhayàviùña-cetàþ san praõamya prahvo bhåtvà | àheti vyavahitena saübandhaþ ||BhGS_11.35|| ============================== arjuna uvàca - sthàne hçùãke÷a tava prakãrtyà jagat prahçùyaty anurajyate ca | rakùàüsi bhãtàni di÷o dravanti sarve namasyanti ca siddha-saüghàþ ||BhG_11.36|| sthàne yuktam | kiü tat ? tava prakãtryà tvan-màhàtmya-kãrtanena ÷rutena | he hçùãke÷a ! yat jagat prahçùyati praharùam upaiti, tat sthàne yuktam ity arthaþ | athavà viùaya-vi÷eùaõaü sthàna iti | yukto harùàdi-viùayo bhagavàn, yata ã÷varaþ sarvàtmà sarva-bhåta-suhçc ceti | tathànurajyate 'nuràgaü copaiti | tac ca viùaya iti vyàkhyeyam | kiü ca, rakùàüsi bhãtàni bhayàviùñani di÷o dravanti gacchanti | tac ca sthàne viùaye | sarve namasyanti namaskurvanti ca siddha-saüghàþ siddhànàü samudàyàþ kapilàdãnàm, tac ca sthàne ||BhGS_11.36|| ============================== bhagavato harùàdi-viùayatve hetuü dar÷ayati - kasmàc ca te na nameran mahàtman garãyase brahmaõo 'py àdi-kartre | ananta deve÷a jagan-nivàsa tvam akùaraü sad asat tat-paraü yat ||BhG_11.37|| kasmàc ca hetos te tubhyaü na nameran namaskuryur he mahàtman ! garãyase gurutaràya | yato brahmaõo hiraõyagarbhasyàpi àdi-kartà kàraõam atas tasmàd àdi-kartre | katham ete na namaskuryuþ ? ato harùàdãnàü namaskàrasya ca sthànaü tvam arho viùaya ity arthaþ | he 'nanta deve÷a he jagan-nivàsa tvam akùaraü tat param, yad vedànteùu ÷råyate | kiü tat ? sad asad iti | sad vidyamànam, asac ca yatra nàstãti buddhiþ | ta upadhàna-bhåte sad-asatã yasyàkùarasya, yad-dvàreõa sad asad ity upacaryate | paramàrthatas tu sad-asatoþ paraü tat akùaraü yad akùaraü veda-vido vadanti [Gãtà 8.11] | tat tvam eva, nànyad ity abhipràyaþ ||BhGS_11.37|| ============================== punar api stauti - tvam àdi-devaþ puruùaþ puràõas tvam asya vi÷vasya paraü nidhànam | vettàsi vedyaü ca paraü ca dhàma tvayà tataü vi÷vam ananta-råpa ||BhG_11.38|| tvam àdi-devo jagataþ sraùñçtvàt | puruùaþ, puri ÷ayanàt puràõa÷ cirantanas tvam evàsya vi÷vasya paraü prakçùñaü nidhànaü nidhãyate 'smin jagat sarvaü mahà-pralayàdàv iti | kiü ca, vettàsi, veditàsi sarvasyaiva vedya-jàtasya | yac ca vedyaü vedanàrhaü tac càsi paraü ca dhàma paramaü padaü vaiùõavam | tvayà tataü vyàptaü vi÷vaü samastam | he 'nanta-råpa ! anto na vidyate tava råpàõàm ||BhGS_11.38|| ============================== kiü ca - vàyur yamo 'gnir varuõaþ ÷a÷àïkaþ prajàpatis tvaü prapitàmaha÷ ca | namo namas te 'stu sahasra-kçtvaþ puna÷ ca bhåyo 'pi namo namas te ||BhG_11.39|| vàyus tvaü yama÷ càgniþ varuõo 'pàü patiþ ÷a÷àïka÷ candramàþ prajàpatis tvaü ka÷yapàdiþ prapitàmaha÷ ca pitàmahasyàpi pità prapitàmahaþ, brahmaõo 'pi pità ity arthaþ | namo namas te tubhyam astu sahasra-kçtvaþ | puna÷ ca bhåyo 'pi namo namas te | bahu÷o namaskàra-kriyàbhyàsàvçtti-gaõanaü kçtva-sucocyate | puna÷ ca bhåyo 'pãti ÷raddhà-bhakta-yati-÷ayàd aparitoùam àtmano dar÷ayati ||BhGS_11.39|| ============================== tathà - namaþ purastàd atha pçùñhatas te namo 'stu te sarvata eva sarva | ananta-vãryàmita-vikramas tvaü sarvaü samàpnoùi tato 'si sarvaþ ||BhG_11.40|| namaþ purastàt pårvasyàü di÷i tubhyam, atha pçùñhatas te pçùñhato 'pi ca te namo 'stu te sarvata eva sarvàsu dikùu sarvatra sthitàya | he sarva ! ananta-vãryàmita-vikramo 'nantaü vãryam asya, amito vikramo 'sya | vãryaü sàmarthyaü vikramaþ paràkramaþ | vãryavàn api ka÷cit ÷atru-vadhàdi-viùaye na paràkramate, manda-paràkramo và | tvaü tv ananta-vãryo 'mita-vikrama÷ cety ananta-vãryàmita-vikramaþ | sarvaü samastaü jagat samàpnoùi samyag ekenàtmanà vyàpnoùi yataþ, tatas tasmàd asi bhavasi sarvas tvam | tvayà vinàbhåtaü na kiücid astãty abhipràyaþ ||BhGS_11.40|| ============================== yato 'haü tvan-màhàtmyàparij¤ànàd aparàddhaþ | ataþ - sakheti matvà prasabhaü yad uktaü he kçùõa he yàdava he sakheti | ajànatà mahimànaü tavedaü mayà pramàdàt praõayena vàpi ||BhG_11.41|| sakhà samàna-vayà iti matvà j¤àtvà viparãta-buddhyà prasabham abhibhåya prasahya yad uktaü he kçùõa he yàdava he sakheti càjànatàj¤àninà måóhena | kim ajànatà ? ity àha - mahimànaü màhàtmyaü tavedam ã÷varasya vi÷va-råpam | tavedaü mahimànam ajànateti vaiyadhikaraõyena saübandhaþ | tavemam iti pàñho yady asti, tadà sàmànàdhikaraõyam eva | mayà pramàdàt vikùipta-cittatayà, praõayena vàpi | praõayo nàma sneha-nimitto visrambhaþ | tenàpi kàraõena yad uktavàn asmi ||BhGS_11.41|| ============================== yac càvahàsàrtham asatkçto 'si vihàra-÷ayyàsana-bhojaneùu | eko 'tha vàpy acyuta tat-samakùaü tat kùàmaye tvàm aham aprameyam ||BhG_11.42|| yac càvahàsàrthaü parihàsa-prayojanàyàsatkçtaþ paribhåto 'si bhavasi | kva ? vihàra-÷ayyàsana-bhojaneùu | viharaõaü vihàraþ pàda-vyàyàmaþ, ÷ayanaü ÷ayyà, àsanam àsthàyikà, bhojanam adanam, ity eteùu vihàra-÷ayyàsana-bhojaneùu, ekaþ parokùaþ sann asatkçto 'si paribhåto 'si | athavàpi he 'cyuta ! tat samakùam, tac-chabdaþ kriyà-vi÷eùaõàrthaþ, pratyakùaü vàsatkçto 'si tat sarvam aparàdha-jàtaü kùàmaye kùamàü kàraye tvàm aham aprameyaü pramàõàtãtam ||BhGS_11.42|| ============================== yatas tvam - pitàsi lokasya caràcarasya tvam asya påjya÷ ca gurur garãyàn | na tvat-samo 'sty abhyadhikaþ kuto 'nyo loka-traye 'py apratima-prabhàva ||BhG_11.43|| pitàsi janayitàsi lokasya pràõi-jàtasya caràcarasya sthàvara-jaïgamasya | na kevalaü tvam asya jagataþ pità | påjya÷ ca påjàrhaþ, yato gurur garãyàn gurutaraþ | kasmàd gurutaras tvam ity àha - na tvat-samas tvat-tulyo 'sti | na hã÷vara-dvayaü saübhavati, aneke varatve vyavahàrànupapatteþ | tvat-sama eva tàvad anyo na saübhavati | kuta evànyo 'bhyadhikaþ syàt loka-traye 'pi sarvasmin ? apratima-prabhàva ! pratimãyate yayà sà pratimà, na vidyate pratimà yasya tava prabhàvasya sa tvam apratima-prabhàvo he 'pratima-prabhàva nirati÷aya-prabhàva ity arthaþ ||BhGS_11.43|| ============================== yata evam - tasmàt praõamya praõidhàya kàyaü prasàdaye tvàm aham ã÷am ãóyam | piteva putrasya sakheva sakhyuþ priyaþ priyàyàrhasi deva soóhum ||BhG_11.44|| tasmàt praõamya namaskçtya, praõidhàya prakarùeõa nãcair dhçtvà kàyaü ÷arãram, prasàdaye prasàdaü kàraye tvàm aham ã÷am ã÷itàram, ãóyaü stutyam | tvaü punaþ putrasyàparàdhaü pità yathà kùamate, sarvaü sakheva sakhyur aparàdham, yathà và priyaþ priyàyà aparàdhaü kùamate | evam arhasi he deva ! soóhuü prasahitum kùantum ity arthaþ ||BhGS_11.44|| ============================== adçùña-pårvaü hçùito 'smi dçùñvà bhayena ca pravyathitaü mano me | tad eva me dar÷aya deva råpaü prasãda deve÷a jagan-nivàsa ||BhG_11.45|| adçùña-pårvaü na kadàcid api dçùña-pårvam idaü vi÷va-råpaü tava mayànyairvà, tat ahaü dçùñvà hçùito 'smi | bhayena ca pravyathitaü manaþ me | atas tad eva me mama dar÷aya he deva råpaü yat matsakham | prasãda deve÷a, jagan-nivàsa jagato nivàso jagan-nivàsaþ, he jagan-nivàsa ||BhGS_11.45|| ============================== kirãñinaü gadinaü cakra-hastam icchàmi tvàü draùñum ahaü tathaiva | tenaiva råpeõa catur-bhujena sahasra-bàho bhava vi÷va-mårte ||BhG_11.46|| kirãñinaü kirãñavantaü tathà gadinaü gadàvantaü cakra-hastam icchàmi tvàü pràrthaye tvàü draùñum aham, tathaiva pårvavad ity arthaþ | yata evam, tasmàt tenaiva råpeõa vasudeva-putra-råpeõa catur-bhujena, sahasra-bàho ! vàrtamànikena vi÷va-råpeõa, bhava vi÷va-mårte | upasaühçtya vi÷va-råpam, tenaiva råpeõa bhavety arthaþ ||BhGS_11.46|| ============================== arjunaü bhãtam upalabhya, upasaühçtya vi÷va-råpam, priya-vacanena à÷vàsayan ÷rã-bhagavàn uvàca - mayà prasannena tavàrjunedaü råpaü paraü dar÷itam àtma-yogàt | tejo-mayaü vi÷vam anantam àdyaü yan me tvad-anyena na dçùña-pårvam ||BhG_11.47|| mayà prasannena, prasàdo nàma tvayy anugraha-buddhiþ, tadvatà prasannena mayà tava | he 'rjuna ! idaü paraü råpaü vi÷va-råpaü dar÷itam àtma-yogàd àtmana ai÷varyasya sàmarthyàt | tejo-mayaü tejaþ-pràyaü vi÷vaü samastam anantam anta-rahitaü àdau bhavam àdyaü, yad råpaü me mama tvad-anyena tvatto 'nyena kenacin na dçùña-pårvam ||BhGS_11.47|| ============================== àtmano mama råpa-dar÷anena kçtàrtha eva tvaü saüvçtta iti tat stauti - na veda yaj¤àdhyayanair na dànair na ca kriyàbhir na tapobhir ugraiþ | evaü-råpaþ ÷akya ahaü nç-loke draùñuü tvad-anyena kuru-pravãra ||BhG_11.48|| na veda-yaj¤àdhyayanai÷ caturõàm api vedànàm adhyayanair yathàvat yaj¤àdhyayanai÷ ca - vedàdhyayanair eva yaj¤àdhyayanasya siddhatvàt pçthak yaj¤àdhyayana-grahaõaü yaj¤a-vij¤ànopalakùaõàrtham - tathà na dànais tulà-puruùàdibhiþ, na ca kriyàbhir agnihotràdibhiþ ÷rautàdibhiþ, nàpi tapobhir ugrai÷ càndràyaõàdibhir ugrair ghoraiþ, evaü-råpo yathà-dar÷itaü vi÷va-råpaü yasya so 'ham evaü-råpo na ÷akyo 'haü nç-loke manuùya-loke draùñuü tvad-anyena tvatto 'nyena kura-pravãra ||BhGS_11.48|| ============================== mà te vyathà mà ca vimåóha-bhàvo dçùñvà råpaü ghoram ãdçï mamedam | vyapeta-bhãþ prãta-manàþ punas tvaü tad eva me råpam idaü prapa÷ya ||BhG_11.49|| mà te vyathà mà bhåt te bhayam, mà ca vimåóha-bhàvo vimåóha-cittatà, dçùñvopalabhya råpaü ghoram ãdçk yathà-dar÷itaü mamedam | vyapeta-bhãr vigata-bhayaþ, prãta-manà÷ ca san punar bhåyas tvaü tad eva catur-bhujaü råpaü ÷aïkha-cakra-gadàdharaü taveùñaü råpam idaü prapa÷ya ||BhGS_11.49|| ============================== saüjaya uvàca - ity arjunaü vàsudevas tathoktvà svakaü råpaü dar÷ayàm àsa bhåyaþ | à÷vàsayàm àsa ca bhãtam enaü bhåtvà punaþ saumya-vapur mahàtmà ||BhG_11.50|| ity evam arjunaü vàsudevas tathà-bhåtaü vacanam uktvà, svakaü vasudevasya gçhe jàtaü råpaü dar÷ayàmàsa dar÷itavàn bhåyaþ punaþ | à÷vàsayàmàsa ca à÷vàsitavàn bhãtam enam, bhåtvà punaþ saumya-vapuþ prasanna-deho mahàtmà ||BhGS_11.50|| ============================== arjuna uvàca - dçùñvedaü mànuùaü råpaü tava saumyaü janàrdana | idànãm asmi saüvçttaþ sa-cetàþ prakçtiü gataþ ||BhG_11.51|| dçùñvedaü mànuùaü råpaü mat-sakhaü prasannaü tava saumyaü janàrdana, idànãm, adhunàsmi saüvçttaþ saüjàtaþ | kim ? sa-cetàþ prasanna-cittaþ prakçtiü svabhàvaü gata÷ càsmi ||BhGS_11.51|| ============================== ÷rã-bhagavàn uvàca - sudurdar÷am idaü råpaü dçùñavàn asi yan mama | devà apy asya råpasya nityaü dar÷ana-kàïkùiõaþ ||BhG_11.52|| sudurdar÷aü suùñhu duþkhena dar÷anam asyeti sudurdar÷am | idaü råpaü dçùñavàn asi yan mama, devà apy asya mama råpasya nityaü sarvadà dar÷ana-kàïkùiõaþ | dar÷anepsavo 'pi na tvam iva dçùñavantaþ, na drakùyanti cety abhipràyaþ ||BhGS_11.52|| ============================== kasmàt ? - nàhaü vedair na tapasà na dànena na cejyayà | ÷akya evaü-vidho draùñuü dçùñavàn asi màü yathà ||BhG_11.53|| nàhaü vedaiþ çg-yajuþ-sàmàtharva-vedai÷ caturbhir api, na tapasà ugreõa càndràyaõàdinà, na dànena go-bhå-hiraõyàdinà, na cejyayà yaj¤ena påjayà và ÷akyaþ evaü-vidho yathà-dar÷ita-prakàro draùñuü dçùñavàn asi màü yathà tvam ||BhGS_11.53|| ============================== kathaü punaþ ÷akya ity ucyate - bhaktyà tv ananyayà ÷akya aham evaü-vidho 'rjuna | j¤àtuü draùñuü ca tattvena praveùñuü ca parantapa ||BhG_11.54|| bhaktyà tu kiü-vi÷iùñayà ity àha - ananyayàpçthag-bhåtayà, bhagavato 'nyatra pçthaï na kadàcid api yà bhavati sà tv ananyà bhaktiþ | sarvair api karaõaiþ vàsudevàd anyan na upalabhyate yayà, sànanyà bhaktiþ, tayà bhaktyà ÷akyo 'ham evaü-vidho vi÷va-råpa-prakàro he 'rjuna, j¤àtuü ÷àstrataþ | na kevalaü j¤àtuü ÷àstrataþ, draùñuü ca sàkùàt-kartuü tattvena tattvataþ, praveùñuü ca mokùaü ca gantuü parantapa ||BhGS_11.54|| ============================== adhunà sarvasya gãtà-÷àstrasya sàra-bhåto 'rtho niþ÷reyasàrtho 'nuùñheyatvena samuccityocyate - mat-karma-kçn mat-paramo mad-bhaktaþ saïga-varjitaþ | nirvairaþ sarva-bhåteùu yaþ sa màm eti pàõóava ||BhG_11.55|| mat-karma-kçn mad-arthaü karma mat-karma, tat karotãti mat-karma-kçt | mat-paramaþ - karoti bhçtyaþ svàmi-karma, na tv àtmanaþ paramà pretya gantavyà gatir iti svàminaü pratipadyate | ayaü tu mat-karma-kçn màm eva paramàü gatiü pratipadyate iti mat-paramaþ, ahaü paramaþ parà gatir yasya so 'yaü mat-paramaþ | tathà mad-bhakto màm eva sarva-prakàraiþ sarva-prakàraiþ sarvàtmanà sarvotsàhena bhajate iti mad-bhaktaþ | saïga-varjito dhana-putra-mitra-kalatra-bandhu-vargeùu saïga-varjitaþ saïgaþ prãtiþ snehas tad-varjitaþ | nirvairo nirgata-vairaþ sarva-bhåteùu ÷atru-bhàva-rahita àtmano ' tyantàpakàra-pravçtteùv api | ya ãdç÷o mad-bhaktaþ sa màm eti | aham eva tasya parà gatiþ, nànyà gatiþ kàcit bhavati | ayaü tavopade÷a iùño mayà upadiùñaþ | he pàõóàva ! iti ||BhGS_11.55|| iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye ekàda÷o 'dhyàyaþ ||11|| __________________________________________________________ BhG 12 atha bhakti-yogo nàma dvàda÷o 'dhyàyaþ (÷rã-÷aïkaràcàrya-bhagavat-pàda-kçta-bhàùyam) dvitãyàdhyàya-prabhçtiùu vibhåty-anteùu adhyàyeùu paramàtmano brahmaõo 'kùarasya vidhvasta-sarvopàdhi-vi÷eùasyopàsanam uktam | sarva-yogai÷varya-sarva-j¤àna-÷aktimat-sattvopàdher ã÷varasya tatra copàsanaü tatra tatroktam | vi÷va-råpàdhyàye tv ai÷varam àdyaü samasta-jagad-àtma-råpaü vi÷va-råpaü tvadãyaü dar÷itam upàsanàrtham eva tvayà | tac ca dar÷ayitvà uktavàn asi mat-karma-kçd [Gãtà 11.55] ity àdi | ato 'ham anayor ubhayoþ pakùayor vi÷iùñatara-bubhutsayà tvàü pçcchàmãty arjuna uvàca - evaü satata-yuktà ye bhaktàs tvàü paryupàsate | ye càpy akùaram avyaktaü teùàü ke yoga-vittamàþ ||BhG_12.1|| evam ity atãtànantara-lokena uktam arthaü paràmç÷ati mat-karma-kçd ity àdinà | evaü satata-yuktàþ, nairantaryeõa bhagavat-karmàdau yathokte 'rthe samàhitàþ santaþ pravçttà ity arthaþ | ye bhaktà ananya-÷araõàþ santas tvàü yathà-dar÷itaü vi÷va-råpaü paryupàsate dhyàyanti | ye cànye 'pi tyakta-sarveùaõàþ saünyasta-sarva-karmàõo yathà-vi÷eùitaü brahmàkùaraü nirasta-sarvopàdhitvàd avyaktam akaraõa-gocaram | yad dhi karaõa-gocaraü tad vyaktam ucyate, a¤jer dhàtos tat-karmakatvàt | idaü tv akùaraü tad-viparãtam, ÷iùñau ca ucyamànair vi÷eùaõair vi÷iùñam, tad ye càpi paryupàsate, teùàm ubhayeùàü madhye ke yogi-vittamàþ ? ke 'ti÷ayena yoga-vida ity arthaþ ||BhGS_12.1|| ============================== ÷rã-bhagavàn uvàca - ye tv akùaropàsakàþ samyag-dar÷ino nivçttaiùaõàs te tàvat tiùñhantu | tàn prati yad vaktavyam, tad upariùñàd vakùyàmaþ | ye tv itare - mayy àve÷ya mano ye màü nitya-yuktà upàsate | ÷raddhayà parayopetàs te me yuktatamà matàþ ||BhG_12.2|| mayi vi÷va-råpe parame÷vara àve÷ya samàdhàya mano ye bhaktàþ santaþ, màü sarva-yoge varàõàm adhã÷varaü sarvaj¤aü vimukta-ràgàdi-kle÷a-timira-dçùñim, nitya-yuktà atãtànantaràdhyàyàntokta-÷lokàrtha-nyàyena satata-yuktàþ santa upàsate ÷raddhayà parayà prakçùñayopetàþ, te me mama matà abhipretà yuktatamà iti | nairantaryeõa hi te mac-cittatayàho-ràtram ativàhayanti | ato yuktaü tàn prati yuktatamà iti vaktum ||BhGS_12.2|| ============================== kim itare yuktatamà na bhavanti ? na | kiütu tàn prati yad vaktavyam, tac chçõu - ye tv akùaram anirde÷yam avyaktaü paryupàsate | sarvatra-gam acintyaü ca kåñastham acalaü dhruvam ||BhG_12.3|| ye tv akùaram anirde÷yam, avyaktatvàd a÷abda-gocareti na nirdeùñuü ÷akyate, ato 'nirde÷yam | avyaktaü na kenàpi pramàõena vyajyata ity avyaktaü paryupàsate pari samantàd upàsate | upàsanaü nàma yathà-÷àstram upàsyasyàrthasya viùayã-karaõena sàmãpyam upagamya taila-dhàràvat samàna-pratyaya-pravàheõa dãrgha-kàlaü yad àsanam, tad upàsanam àcakùate | akùarasya vi÷eùaõam àha - sarvatra-gaü vyomavad vyàpy acintyaü càvyaktatvàd acintyam | yad dhi karaõa-gocaram, tan manasàpi cintyam, tad-viparãtatvàd acintyam akùaram, kåña-sthaü dç÷yamàna-guõam antar-doùaü vastu kåñam | kåña-råpam kåña-sàkùyam ity àdau kåña-÷abdaþ prasiddho loke | tathà càvidyàdy-aneka-saüsàra-bãjam antar-doùavan màyà-vyàkçtàdi-÷abda-vàcyatayà màyàü tu prakçtiü vidyàn màyinaü tu mahe÷varam [øvetU 4.10], mama màyà duratyayà [Gãtà 7.14] ity àdau prasiddhaü yat tat kåñam, tasmin kåñe sthitaü kåña-sthaü tad-adhyakùatayà | athavà, rà÷ir iva sthitaü kåña-stham ata evàcalam | yasmàd acalam, tasmàd dhruvam, nityam ity arthaþ ||BhGS_12.3|| ============================== saüniyamyendriya-gràmaü sarvatra sama-buddhayaþ | te pràpnuvanti màm eva sarva-bhåta-hite ratàþ ||BhG_12.4|| saüniyamya samyak niyamya upasaühçtya indriya-gràmam indriya-samudàyaü sarvatra sarvasmin kàle sama-buddhayaþ samà tulyà buddhir yeùàm iùñàniùña-pràptau te sama-buddhayaþ | te ye evaü-vidhàs te pràpnuvanti màm eva sarva-bhåta-hite ratàþ | na tu teùàü vaktavyaü kiücit màü te pràpnuvantãti | j¤ànã tv àtmaiva me matam iti hy uktam | na hi bhagavat-svaråpàõàü satàü yuktatamatvam ayuktatamatvaü và vàcyam ||BhGS_12.4|| ============================== kiü tu - kle÷o 'dhikataras teùàm avyaktàsakta-cetasàm | avyaktà hi gatir duþkhaü dehavadbhir avàpyate ||BhG_12.5|| kle÷o 'dhikataraþ | yadyapi mat-karmàdi-paràõàü kle÷o 'dhika eva | kle÷o 'dhikataras tv akùaràtmanàü paramàrtha-dar÷inàü dehàbhimàna-parityàga-nimittaþ | avyaktàsakta-cetasàm avyakta àsaktaü ceto yeùàü te 'vyaktàsakta-cetasas teùàm avyaktàsakta-cetasàm | avyaktà hi yasmàd yà gatir akùaràtmikà duþkhaü sà dehavadbhir dehàbhimànavadbhir avàpyate | ataþ kle÷o 'dhikataraþ | akùaropàsakànàü yad vartanam, tad upariùñàd vakùyàmaþ ||BhGS_12.5|| ============================== ye tu sarvàõi karmàõi mayi saünyasya mat-paràþ | ananyenaiva yogena màü dhyàyanta upàsate ||BhG_12.6|| ye tu sarvàõi karmàõi mayã÷vare saünyasya mat-parà ahaü paro yeùàü te mat-paràþ santo 'nanyenaivàvidyamànam anyat àlambanaü vi÷va-råpaü devam àtmànaü muktvà yasya so 'nanyas tenànanyenaiva | kena ? yogena samàdhinà màü dhyàyanta÷ cintayanta upàsate ||BhGS_12.6|| ============================== teùàü kim ? - teùàm ahaü samuddhartà mçtyu-saüsàra-sàgaràt | bhavàmi naciràt pàrtha mayy àve÷ita-cetasàm ||BhG_12.7|| teùàü mad-upàsanaika-paràõàm aham ã÷varaþ samuddhartà | kutaþ ? ity àha - mçtyu-saüsàra-sàgaràn mçtyu-yuktaþ saüsàro mçtyu-saüsàraþ, sa eva sàgara iva sàgaraþ, dustaratvàt, tasmàt mçtyu-saüsàra-sàgaràt ahaü teùàü samuddhartà bhavàmi na ciràt | kiü tarhi ? kùipram eva he pàrtha, mayi àve÷ita-cetasàü mayi vi÷va-råpa àve÷itaü samàhitaü ceto yeùàü te mayy àve÷ita-cetasas teùàm ||BhGS_12.7|| ============================== yata evam, tasmàt - mayy eva mana àdhatsva mayi buddhiü nive÷aya | nivasiùyasi mayy eva ata årdhvaü na saü÷ayaþ ||BhG_12.8|| mayy eva vi÷va-råpa ã÷vare manaþ saükalpa-vikalpàtmakaü àdhatsva sthàpaya | mayy evàdhyavasàyaü kurvatãü buddhim àdhatsva nive÷aya | tatas te kiü syàd iti sçõu - nivasiùyasi nivatsyasi ni÷cayena mad-àtmanà mayi nivàsaü kariùyasi | evàtaþ ÷arãra-pàtàd årdhvam | na saü÷ayaþ, saü÷ayo 'tra na kartavyaþ ||BhGS_12.8|| ============================== atha cittaü samàdhàtuü na ÷aknoùi mayi sthiram | abhyàsa-yogena tato màm icchàptuü dhana¤jaya ||BhG_12.9|| atha evaü yathàvocaü tathà mayi cittaü samàdhàtuü sthàpayituü sthiram acalaü na ÷aknoùi cet, tataþ pa÷càd abhyàsa-yogena | cittasyaikasmin àlambane sarvataþ samàhçtya punaþ punaþ sthàpanam abhyàsaþ | tat-pårvako yogaþ samàdhàna-lakùaõas tenàbhyàsa-yogena màü vi÷va-råpam iccha pràrthayasva àptuü pràptum | he dhana¤jaya ||BhGS_12.9|| ============================== abhyàse 'py asamartho 'si mat-karma-paramo bhava | mad-artham api karmàõi kurvan siddhim avàpsyasi ||BhG_12.10|| abhyàse 'py asamartho 'sy a÷akto 'si, tarhi mat-karma-paramo bhava mad-arthaü karma mat-karma tat-paramaþ mat-karma-paramaþ, mat-karma-pradhàna ity arthaþ | abhyàsena vinà mad-artham api karmàõi kevalaü kurvan siddhiü sattva-÷uddhi-yoga-j¤àna-pràpti-dvàreõàvàpsyasi ||BhGS_12.10|| ============================== athaitad apy a÷akto 'si kartuü mad-yogam à÷ritaþ | sarva-karma-phala-tyàgaü tataþ kuru yatàtmavàn ||BhG_12.11|| atha punar etad api yad uktaü mat-karma-paramatvam, tat kartum a÷akto 'si, mad-yogam, à÷rito mayi kriyamàõàni karmàõi saünyasya yat karaõaü teùàm anuùñhànaü sa mad-yogaþ, tam à÷ritaþ san, sarva-karma-phala-tyàgaü sarveùàü karmaõàü phala-saünyàsaü sarva-karma-phala-tyàgaü tato 'nantaraü kuru yatàtmavàn saüyata-cittaþ san ity arthaþ ||BhGS_12.11|| ============================== idànãü sarva-karma-phala-tyàgaü stauti - ÷reyo hi j¤ànam abhyàsàj j¤ànàd dhyànaü vi÷iùyate | dhyànàt karma-phala-tyàgas tyàgàc chàntir anantaram ||BhG_12.12|| ÷reyo hi pra÷asyataraü j¤ànam | kasmàt ? viveka-pårvakàd abhyàsàt | tasmàd api j¤ànàj j¤àna-pårvakaü dhyànaü vi÷iùyate | j¤ànavato dhyànàd api karma-phala-tyàgo vi÷iùyata ity anuùajyate | evaü karma-phala-tyàgàt pårva-vi÷eùaõavataþ ÷àntir upa÷amaþ sa-hetukasya saüsàrasyànantaram eva syàt, na tu kàlàntaram apekùate | aj¤asya karmaõi pravçttasya pårvopadiùñopàyànuùñhànà÷aktau sarva-karmaõàü phala-tyàgaþ ÷reyaþ-sàdhanam upadiùñam, na prathamam eva | ata÷ ca ÷reyo hi j¤ànam abhyàsàd ity uttarottara-vi÷iùñatvopade÷ena sarva-karma-phala-tyàgaþ ståyate, saüpanna-sàdhanànuùñhànà÷aktau anuùñheyatvena ÷rutatvàt | kena sàdharmyeõa stutitvam ? yadà sarve pramucyanta iti sarva-kàma-prahàõàd amçtatvam uktam | tat prasiddham | kàmà÷ ca sarve ÷rauta-smàrta-karmaõàü phalàni | tat-tyàge ca viduùo dhyàna-niùñhasyànantaraiva ÷àntir iti sarva-kàma-tyàga-sàmànyam aj¤a-karma-phala-tyàgasyàstãti tat-sàmànyàt sarva-karma-phala-tyàga-stutir iyaü prarocanàrthà | yathàgastyena bràhmaõena samudraþ pãta itãdànãütanà api bràhmaõà bràhmaõatva-sàmànyàt ståyante, evaü karma-phala-tyàgàt karma-yogasya ÷reyaþ sàdhanatvam abhihitam ||BhGS_12.12|| ============================== atra càtme÷vara-bhedam à÷ritya vi÷va-råpa ã÷vare cetaþ-samàdhàna-lakùaõo yoga uktaþ, ã÷varàrthaü karmànuùñhànàdi ca | athaitad apy a÷akto 'si [Gãtà 12.11] ity aj¤àna-kàrya-såcanàn nàbheda-dar÷ino 'kùaropàsakasya karma-yoga upapadyata iti dar÷ayati | tathà karma-yogino 'kùaropàsanànupapattim | te pràpnuvanti màm eva [Gãtà 12.4] ity akùaropàsakànàü kaivalya-pràptau svàtantryam uktvà, itareùàü pàratantryàd ã÷varàdhãnatàü dar÷itavàn teùàm ahaü samuddhartà [Gãtà 12.7] iti | yadi hã÷varasyàtma-bhåtàs te matà abheda-dar÷itvàt, akùara-svaråpà eva ta iti samuddharaõa-karma-vacanaü tàn praty ape÷alaü syàt | yasmàc càrjunasyàtyantam eva hitaiùã bhagavàn tasya samyag-dar÷anànanvitaü karma-yogaü bheda-dçùñimantam eva upadi÷ati | na càtmànam ã÷varaü pramàõato buddhvà kasyacid guõa-bhàvaü jigamiùati ka÷cid, virodhàt | tasmàd akùaropàsakànàü samyag dar÷ana-niùñhànàü saünyàsinàü tyakta-sarveùaõànàm adveùñà sarva-bhåtànàm ity àdi-dharma-pågaü sàkùàd amçtatva-kàraõaü vakùyàmãti pravartate - adveùñà sarva-bhåtànàü maitraþ karuõa eva ca | nirmamo nirahaükàraþ sama-duþkha-sukhaþ kùamã ||BhG_12.13|| adveùñà sarva-bhåtànàü na dveùñà, àtmano duþkha-hetum api na kiücid dveùñi, sarvàõi bhåtàny àtmatvena hi pa÷yati | maitro mitra-bhàvo maitrã mitratayà vartata iti maitraþ | karuõa eva ca, karuõà kçpà duþkhiteùu dayà, tadvàn karuõaþ, sarva-bhåtàbhaya-pradaþ, saünyàsãty arthaþ | nirmamo mama-pratyaya-varjitaþ | nirahaükàro nirgatàhaü-pratyayaþ | sama-duþkha-sukhaþ same duþkha-sukhe dveùa-ràgayor apravartake yasya sa sama-duþkha-sukhaþ | kùamã kùamàvàn, àkruùño 'bhihato vàvikriya evàste ||BhGS_12.13|| ============================== saütuùñaþ satataü yogã yatàtmà dçóha-ni÷cayaþ | mayy arpita-mano-buddhir yo mad-bhaktaþ sa me priyaþ ||BhG_12.14|| saütuùñaþ satataü nityaü deha-sthiti-kàraõasya làbhe 'làbhe ca utpannàlaü-pratyayaþ | tathà guõaval-làbhe viparyaye ca saütuùñaþ | satataü yogã samàhita-cittaþ | yatàtmà saüyata-svabhàvaþ | dçóha-ni÷cayo dçóhaþ sthiro ni÷cayo 'dhyavasàyo yasyàtma-tattva-viùaye sa dçóha-ni÷cayaþ | mayy arpita-mano-buddhiþ saükalpa-vikalpàtmakaü manaþ, adhyavasàya-lakùaõà buddhiþ, te mayy evàrpite sthàpite yasya saünyàsinaþ sa mayy arpita-mano-buddhiþ | ya ãdç÷o mad-bhaktaþ sa me priyaþ | priyo hi j¤ànino 'ty artham ahaü sa ca mama priya iti saptame 'dhyàye såcitam, tad iha prapa¤cyate ||BhGS_12.14|| ============================== yasmàn nodvijate loko lokàn nodvijate ca yaþ | harùàmarùa-bhayodvegair mukto yaþ sa ca me priyaþ ||BhG_12.15|| yasmàt saünyàsino nodvijate nodvegaü gacchati na santapyate na saükùubhyati lokaþ, tathà lokàn nodvijate ca yaþ, harùàmarùa-bhayodvegair harùa÷ càmarùa÷ ca bhayaü codvega÷ ca tair harùàmarùa-bhayodvegair muktaþ | harùaþ priya-làbhe 'ntaþ-karaõasyotkarùo romà¤canà÷rupàtàdi-liïgaþ | amarùo 'sahiùõutà | bhayaü tràsaþ | udvega udvignatà | tair mukto yaþ sa ca me priyaþ ||BhGS_12.15|| ============================== anapekùaþ ÷ucir dakùa udàsãno gata-vyathaþ | sarvàrambha-parityàgã yo mad-bhaktaþ sa me priyaþ ||BhG_12.16|| dehendriya-viùaya-saübandhàdiùu apekùà-viùayeùu anapekùo niþspçhaþ | ÷ucir bàhyena àbhyantareõa ca ÷aucena saüpannaþ | dakùaþ pratyutpanneùu kàryeùu sadyo yathàvat pratipattuü samarthaþ | udàsãno na kasyacit mitràdeþ pakùaü bhajate yaþ, sa udàsãno yatiþ | gata-vyatho gata-bhayaþ | sarvàrambha-parityàgã àrabhyanteti | àrambhà ihàmutra-phala-bhogàrthàni kàma-hetåni karmàõi sarvàrambhàþ, tàn parityaktuü ÷ãlam asyeti sarvàrambha-parityàgã yaþ mad-bhaktaþ saþ me priyaþ ||BhGS_12.16|| ============================== kiü ca - yo na hçùyati na dveùñi na ÷ocati na kàïkùati | ÷ubhà÷ubha-parityàgã bhaktimàn yaþ sa me priyaþ ||BhG_12.17|| yo na hçùyatãùña-pràptau, na dveùñy aniùña-pràptau, na ÷ocati priya-viyoge, na càpràptaü kàïkùati, ÷ubhà÷ubhe karmaõã parityaktuü ÷ãlam asyeti ÷ubhà÷ubha-parityàgã bhaktimàn yaþ sa me priyaþ ||BhGS_12.17|| ============================== samaþ ÷atrau ca mitre ca tathà mànàpamànayoþ | ÷ãtoùõa-sukha-duþkheùu samaþ saïga-vivarjitaþ ||BhG_12.18|| samaþ ÷atrau ca mitre ca, tathà mànàpamànayoþ påjà-paribhavayoþ, ÷ãtoùõa-sukha-duþkheùu samaþ | sarvatra ca saïga-vivarjitaþ ||BhGS_12.18|| ============================== kiü ca - tulya-nindà-stutir maunã saütuùño yena kenacit | aniketaþ sthira-matir bhaktimàn me priyo naraþ ||BhG_12.19|| tulya-nindà-stutiþ | nindà ca stuti÷ ca nindà-stutã | te tulye yasya sa tulya-nindà-stutiþ | maunã maunavàn saüyata-vàk | saütuùñaþ yena kenacit ÷arãra-sthiti-hetu-màtreõa | tathà coktam - yena kenacid àcchanno yena kenacid à÷itaþ | yatra kvacana ÷àyã syàt taü devà bràhmaõaü viduþ || [Mbh 12.245.12] iti | kiü ca, aniketo niketa à÷rayo nivàso niyato na vidyate yasya so 'niketaþ, nàgàre ity àdi-smçty-antaràt | sthira-matiþ sthirà paramàrtha-viùayà yasya matiþ saþ sthira-matiþ | bhaktimàn me priyo naraþ ||BhGS_12.19|| ============================== adveùñà sarva-bhåtànàm [Gãtà 12.13] ity àdinàkùaropàsakànàü nivçtta-sarveùaõànàü saünyàsinàü paramàrtha-j¤àna-niùñhànàü dharma-jàtaü prakràntam upasaühriyate - ye tu dharmyàmçtam idaü yathoktaü paryupàsate | ÷raddadhànà mat-paramà bhaktàs te 'tãva me priyàþ ||BhG_12.20|| ye tu saünyàsino dharmyàmçtaü dharmàd anapetaü dharmyaü ca tad amçtaü ca tat, amçtatva-hetutvàt, idaü yathoktam, adveùñà sarva-bhåtànàm ity àdinà paryupàsate 'nutiùñhanti ÷raddadhànàþ santaþ mat-paramàþ yathokto 'ham akùaràtmà paramo nirati÷ayà gatir yeùàü te mat-paramàþ, mad-bhaktà÷ cottamàü paramàrtha-j¤àna-lakùaõàü bhaktim à÷ritàþ, te 'tãva me priyàþ | priyo hi j¤ànino 'ty artham [Gãtà 7.18] iti yat såcitaü tat vyàkhyàyehopasaühçtam bhaktàs te 'tãva me priyà iti | yasmàd dharmyàmçtam idaü yathoktam anutiùñhan bhagavato viùõoþ parame÷varasyàtãva priyo bhavati, tasmàd idaü dharmyàmçtaü mumukùuõà yatnato 'nuùñheyaü viùõoþ priyaü paraü dhàma jigamiùuõeti vàkyàrthaþ ||BhGS_12.20|| iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye dvàda÷o 'dhyàyaþ || __________________________________________________________ BhG 13 [*NOTE: Numbering of this adhyaya out of tune with standard editions and probably defective; "13.33" missing!] atha kùetra-kùetraj¤a-yogo nàma trayoda÷o 'dhyàyaþ (÷rã-÷aïkaràcàrya-bhagavat-pàda-kçta-bhàùyam) saptame 'dhyàye såcite dve prakçtã ã÷varasya triguõàtmikàùñadhà bhinnàparà saüsàra-hetutvàt, parà cànyà jãva-bhåtà kùetraj¤a-lakùaõe÷varàtmikà | yàbhyàü prakçtibhyàm ã÷varo jagad-utpatti-sthiti-laya-hetutvaü pratipadyate | tatra kùetra-kùetraj¤a-lakùaõa-prakçti-dvaya-niråpaõa-dvàreõa tadvata ã÷varasya tattva-nirdhàraõàrthaü kùetràdhyàya àrabhyate | atãtànantaràdhyàye ca adveùñà sarva-bhåtànàü [Gãtà 12.13] ity àdinà yàvad-adhyàya-parisamàptis tàvat tattva-j¤àninàü sannyàsinàü niùñhà yathà te vartanta ity etad uktam | kena punas te tattva-j¤ànena yuktà yathokta-dharmàcaraõàd bhagavataþ priyà bhavanty evam artha÷ càyam adhyàya àrabhyate | prakçti÷ ca triguõàtmikà sarva-kàrya-karaõa-viùayàkàreõa pariõatà puruùasya bhogàpavargàrtha-kartavyatayà dehendriyàdyàkàreõa saühanyate | so 'yaü saïghàta idaü ÷arãram | tad etad bhagavàn uvàca -- idaü ÷arãraü kaunteya kùetram ity abhidhãyate | etad yo vetti taü pràhuþ kùetraj¤a iti tad-vidaþ ||BhG_13.1|| idam iti sarva-nàmnoktaü vi÷inaùñi ÷ariram iti | he kaunteya ! kùata-tràõàt kùayàt kùaraõàt, kùetravad vàsmin karma-phala-niùpatteþ kùetram iti | iti-÷abda evaü-÷abdedàrthakaþ | kùetram ity evam abhidhãyate kathyate | etac charãraü kùetraü yo vetti vijànàti, àpàda-tala-mastakaü j¤ànena viùayãkaroti, svàbhàvikenaupade÷ikena và vedanena viùayãkaroti vibhàga÷aþ, taü veditàraü pràhuþ kathayanti kùetraj¤a iti | iti-÷abdaþ evaü-÷abda-padàrthaka eva pårvavat | kùetraj¤aþ ity evam àhuþ | ke ? tad-vidas tau kùetra-kùetraj¤au ye vidanti te tad-vidaþ ||BhGS_13.1|| ============================== evaü kùetra-kùetraj¤au uktau | kim etàvan-màtreõa j¤ànena j¤àtavyau? iti nety ucyate - kùetraj¤aü càpi màü viddhi sarva-kùetreùu bhàrata | kùetra-kùetraj¤ayor j¤ànaü yat taj j¤ànaü mataü mama ||BhG_13.2|| kùetraj¤aü yathokta-lakùaõaü càpi màü parame÷varam asaüsàriõaü viddhi jànãhi | sarva-kùetreùu yaþ kùetraj¤o brahmàdi-stamba-paryantàneka-kùetropàdhi-pravibhaktaþ | taü nirasta-sarvopàdhi-bhedaü sad-asad-àdi-÷abda-pratyayàgocaraü viddhãty abhipràyaþ | he bhàrata ! yasmàt kùetra-kùetraj¤e÷vara-yàthàtmya-vyatirekeõa na j¤àna-gocaram anyad ava÷iùñam asti, tasmàt kùetra-kùetraj¤ayor j¤eya-bhåtayor yaj j¤ànaü kùetra-kùetraj¤au yena j¤ànena viùayãkriyete, taj j¤ànaü samyag-j¤ànam iti matam abhipràyaþ mame÷varasya viùõoþ || nanu sarva-kùetreùv eka eve÷varaþ | nànyas tad-vyatirikto bhoktà vidyate cet, tata ã÷varasya saüsàritvaü pràptam | ã÷vara-vyatirekeõa và saüsàriõo 'nyasyàbhàvàt saüsàràbhàva-prasaïgaþ | tac cobhayam aniùñam, bandha-mokùa-tad-dhetu-÷àstrànarthakya-prasaïgàt, pratyakùàdi-pramàõa-virodhàc ca | pratyakùeõa tàvat sukha-duþkha-tad-dhetu-lakùaõaþ saüsàra upalabhyate | jagad-vaicitryopalabdhe ca dharmàdharma-nimittaþ saüsàro 'numãyate | sarvam etad anupapannam àtme÷varaikatve | na | j¤ànàj¤ànayor anyatvenopapatteþ | dåram ete viparãte viùåcã avidyà yà ca vidyeti j¤àtà [KañhU 1.2.4] tathà tayor vidyàvidyà-viùayayoþ phala-bhedo 'pi viruddho nirdiùñaþ - ÷reya÷ ca preya÷ ca [KañhU 1.2.2] iti | vidyà-viùayaþ ÷reyaþ, preyas tv avidyà-kàryam iti | tathà ca vyàsaþ - dvàv imàv atha panthànau [Mbh 12.241.6] ity àdi, imau dvàv eva panthànàv ity àdi ca | iha ca dve niùñhe ukte | avidyà ca saha kàryeõa vidyayà hàtavyeti ÷ruti-smçti-nyàyebhyo 'vagamyate | ÷rutayas tàvat - iha ced avedãd atha satyam asti na ced ihàvedãn mahatã vinaùñiþ [KenaU 2.5], tam evaü vidvàn amçta iha bhavati [Taittâ 3.12], nànyaþ panthà vidyate 'yanàya [øvetU 3.8] vidvàn na bibheti kuta÷cana [TaittU 2.9] | aviduùas tu - atha tasya bhayaü bhavati [TaittU 2.7], avidyàyàm antare vartamànàþ [KañhU 1.2.5], brahma veda brahmaiva bhavati [MuõóU 3.2.9], anyo 'sàv anyo 'ham asmãti na sa veda yathà pa÷ur evaü sa devànàm [BAU 1.4.10] | àtmavid yaþ sa idaü sarvaü bhavati [BAU 1.4.10], yadà carmavat [øvetU 6.20] ity àdyàþ sahasra÷aþ | smçtaya÷ ca - aj¤ànenàvçtaü j¤ànaü tena muhyanti jantavaþ [Gãtà 5.25], ihaiva tair jitaþ sargo yeùàü sàmye sthitaü manaþ [Gãtà 5.19], samaü pa÷yan hi sarvatra [Gãtà 13.29] ity àdyàþ | nyàyata÷ ca - sarpàn ku÷àgràõi tathodapànaü j¤àtvà manuùyàþ parivarjayanti | aj¤ànatas tatra patanti kecij j¤àne phalaü pa÷ya yathà-vi÷iùñam || [Mbh 12.201.17] iti | tathà ca - dehàdiùu àtma-buddhir avidvàn ràga-dveùàdi-prayukto dharmàdharmànuùñhàna-kçj jàyate mriyate cety avagamyate | dehàdi-vyatiriktàtma-dar÷ino ràga-dveùàdi-prahàõàpekùa-dharmàdharma-pravçtty-upa÷amàn mucyanta iti na kenacit pratyàkhyàtuü ÷akyaü nyàyataþ | tatraivaü sati, kùetraj¤asye÷varasyaiva sato 'vidyà-kçtopàdhi-bhedataþ saüsàritvam iva bhavati, yathà dehàdy-àtmatvam àtmanaþ | sarva-jantånàü hi prasiddho dehàdiùv anàtmasu àtma-bhàvo ni÷cito 'vidyà-kçtaþ, yathà sthàõau puruùa-ni÷cayaþ | na caitàvatà puruùa-dharmaþ sthàõor bhavati, sthàõu-dharmo và puruùasya | tathà na caitanya-dharmo dehasya, deha-dharmo và cetanasya sukha-duþkha-mohàtmakatvàdir àtmano na yuktaþ | avidyà-kçtatvàvi÷eùàt, jarà-mçtyuvat | na, atulyatvàt | iti cet - sthàõu-puruùau j¤eyàv eva santau j¤àtrànyonyasminn adhyastàv avidyayà | dehàtmanos tu j¤eya-j¤àtror eva itaretaràdhyàsaþ, iti na samo dçùñàntaþ | ato deha-dharmo j¤eyo 'pi j¤àtur àtmano bhavatãti cet, na | acaitanyàdi-prasaïgàt | yadi hi j¤eyasya dehàdeþ kùetrasya dharmàþ sukha-duþkha-mohecchàdayo j¤àtur bhavanti, tarhi, j¤eyasya kùetrasya dharmàþ kecit àtmano bhavanty avidyàdhyàropitàþ, jarà-maraõàdayas tu na bhavantãti vi÷eùa-hetur vaktavyaþ | na bhavantãty asty anumànam - avidyàdhyàropitatvàj jarà-maraõàdivad iti, heyatvàt, upàdeyatvàc cety àdi | tatraivaü sati, kartçtva-bhoktçtva-lakùaõaþ saüsàro j¤eya-stho j¤àtary avidyayàdhyàropita iti, na tena j¤àtuþ kiücid duùyati | yathà bàlair adhyàropitenàkà÷asya tala-malinatvàdinà | evaü ca sati, sarva-kùetreùv api sato bhagavataþ kùetraj¤asye÷varasya saüsàritva-gandha-màtram api nà÷aïkayam | na hi kvacid api loke 'vidyàdhyastena dharmeõa kasyacid upakàro 'pakàro và dçùñaþ | yat tåktam - na samo dçùñànta iti, tad asat | katham ? avidyàdhyàsa-màtraü hi dçùñànta-dàrùñàntikayoþ sàdharmyaü vivakùitam | tan na vyabhicarati | yat tu j¤àtari vyabhicaratãti manyase, tasyàpy anaikàntikatvaü dar÷itaü jaràdibhiþ || avidyàvattvàt kùetraj¤asya saüsàritvam iti cet, na | avidyàyàs tàmasatvàt | tàmaso hi pratyayaþ, àvaraõàtmakatvàd avidyà viparãta-gràhakaþ, saü÷ayopasthàpako và, agrahaõàtmako và | viveka-prakà÷a-bhàve tad-abhàvàt tàmase càvaraõàtmake timiràdi-doùe saty agrahaõàder avidyà-trayasya upalabdheþ || atràha - evaü tarhi j¤àtç-dharmo 'vidyà | na | karaõe cakùuùi taimirikatvàdi-doùopalabdheþ | yat tu manyase - j¤àtç-dharmo 'vidyà, tad eva càvidyà-dharmavattvaü kùetraj¤asya saüsàritvam | tatra yad uktam ã÷vara eva kùetraj¤aþ, na saüsàrãty etad ayuktam iti, tan na | yathà karaõe cakùuùi viparãta-gràhakàdi-doùasya dar÷anàt | na viparãtàdi-grahaõaü tan-nimittaü và taimirikatvàdi-doùo grahãtuþ, cakùuùaþ saüskàreõa timire 'panãte grahãtur adar÷anàn na grahãtur dharmo yathà | tathà sarvatraivàgrahaõa-viparãta-saü÷aya-pratyayàs tan-nimittàþ karaõasyaiva kasyacit bhavitum arhanti, na j¤àtuþ kùetraj¤asya | saüvedyatvàc ca teùàü pradãpa-prakà÷avan na j¤àtç-dharmatvam | saüvedyatvàd eva svàtma-vyatirikta-saüvedyatvam | sarva-karaõa-viyoge ca kaivalye sarva-vàdibhir avidyàdi-doùavat-tvànabhyupagamàt | àtmano yadi kùetraj¤asyàgny-uùõavat svo dharmaþ, tato na kadàcid api tena viyogaþ syàt | avikriyasya ca vyomavat sarva-gatasyàmårtasya àtmanaþ kenacit saüyoga-viyogànupapatteþ, siddhaü kùetraj¤asya nityam eve÷varatvam | anàditvàn nirguõatvàd [Gãtà 13.32] ity àdã÷vara-vacanàc ca || nanv evaü sati saüsàra-saüsàritvàbhàve ÷àstrànarthakyàdi-doùaþ syàd iti cet, na | sarvair abhyupagatatvàt | sarvair hy àtma-vàdibhir abhyupagato doùo naikena parihartavyo bhavati | katham abhyupagata iti ? muktàtmanàü hi saüsàra-saüsàritva-vyavahàràbhàvaþ sarvair eva àtma-vàdibhir iùyate | na ca teùàü ÷àstrànarthakyàdi-doùa-pràptir abhyupagatà | tathà naþ kùetraj¤ànàm ã÷varaikatve sati, ÷àstrànarthakyaü bhavatu | avidyà-viùaye càrthavattvam - yathà dvaitinàü sarveùàü bandhàvasthàyàm eva ÷àstràdy-arthavattvam, na muktàvasthàyàm, evam || nanv àtmano bandha-muktàvasthe paramàrthata eva vastu-bhåte dvaitinàü sarveùàm | ato heyopàdeya-tat-sàdhana-sad-bhàve ÷àstràdy-arthavattvaü syàt | advaitinàü punaþ, dvaitasyàparamàrthatvàt, avidyà-kçtatvàd bandhàvasthàyà÷ càtmano 'paramàrthatve nirviùayatvàt, ÷àstràdyànarthakyam iti cet, na | àtmano 'vasthà-bhedànupapatteþ | yadi tàvat àtmano bandha-muktàvasthe, yugapat syàtàm, krameõa và | yugapat tàvat virodhàn na saübhavataþ sthiti-gatã ivaikasmin | krama-bhàvitve ca, nirnimittatvaü sa-nimittatvaü và ? nirnimittatve 'nirmokùa-prasaïgaþ | sa-nimittatve ca svato 'bhàvàt aparamàrthatva-prasaïgaþ | tathà ca saty abhyupagama-hàniþ | kiü ca, bandha-muktàvasthayoþ paurvàparya-niråpaõàyàü bandhàvasthà pårvaü prakalpyà, anàdimaty antavatã ca | tac ca pramàõa-viruddham | tathà mokùàvasthàdimaty anantà ca pramàõa-viruddhaivàbhyupagamyate | na càvasthàvato 'vasthàntaraü gacchato nityatvam upapàdayituü ÷akyam | athànityatva-doùa-parihàràya bandha-muktàvasthà-bhedo na kalpyate | ato dvaitinàm api ÷àstrànarthakyàdi-doùo 'parihàrya eva | iti samànatvàn nàdvaita-vàdinà parihartavyo doùaþ || na ca ÷àstrànarthakyam, yathà-prasiddhàvidvat-puruùa-viùayatvàc chàstrasya | aviduùàü hi phala-hetvor anàtmanor àtma-dar÷anam, na viduùàm | viduùàü hi phala-hetubhyàm àtmano 'nyatva-dar÷ane sati, tayor aham ity àtma-dar÷anànupapatteþ | na hy atyanta-måóha unmattàdir api jalàgnyo÷ chàyà-prakà÷ayor vaikàtmyaü pa÷yati | kim uta vivekã | tasmàn na vidhi-pratiùedha-÷àstraü tàvat phala-hetubhyàm àtmano 'nyatva-dar÷ino bhavati | na hi "devadatta, tvam idaü kuru" iti kasmiü÷cit karmaõi niyukte, "viùõumitro 'haü niyuktaþ" iti tatra-stho niyogaü sçõvann api pratipadyate | viyoga-viùaya-vivekàgrahaõàt tåpapadyate pratipattiþ | tathà phala-hetvor api || nanu pràkçta-saübandhàpekùayà yuktaiva pratipattiþ ÷àstràrtha-viùayà - phala-hetubhyàm anyàtma-viùaya-dar÷ane 'pi sati - iùña-phala-hetau pravartito 'smi, aniùña-phala-heto÷ ca nivartito 'smãti | yathà pitç-putràdãnàm itaretaràtmànyatva-dar÷ane saty apy anyonya-niyoga-pratiùedhàrtha-pratipattiþ | na | vyatiriktàtma-dar÷ana-pratipatteþ pràg eva phala-hetvor àtmàbhimànasya siddhatvàt | pratipanna-niyoga-pratiùedhàrtho hi phala-hetubhyàm àtmano 'nyatvaü pratipadyate, na pårvam | tasmàd vidhi-pratiùedha-÷àstram avidvad-viùayam iti siddham || nanu svarga-kàmo yajeta [Ap.ør.S. 10.2.1] na kala¤jaü bhakùayed ity àdàv àtma-vyatireka-dar÷inàm apravçttau, kevala-dehàdy-àtma-dçùñãnàü ca | ataþ kartur abhàvàc chàstrànarthakyam iti cet, na | yathà-prasiddhita eva pravçtti-nivçtty-upapatteþ | ã÷vara-kùetraj¤aikatva-dar÷ã brahma-vit tàvan na pravartate | tathà nairàtmyavàdy api nàsti para-loka iti na pravartate | yathà-prasiddhitas tu vidhi-pratiùedha-÷àstra-÷ravaõànyathànupapattyànumitàtmàstitva àtma-vi÷eùànabhij¤aþ karma-phala-saüjàta-tçùõaþ ÷raddadhànatayà ca pravartate | iti sarveùàü na pratyakùam | ato na ÷àstrànarthakyam || vivekinàm apravçtti-dar÷anàt tad-anugàminàm apravçttau ÷àstrànarthakyam iti cet, na | kasyacid eva vivekopapatteþ | anekeùu hi pràõiùu ka÷cid eva vivekã syàt, yathedànãm | na ca vivekinam anuvartante måóhàþ, ràgàdi-doùa-tantratvàt pravçtteþ, abhicaraõàdau ca pravçtti-dar÷anàt, svàbhàvyàc ca pravçtteþ | svabhàvas tu pravartate [Gãtà 5.14] iti hi uktam || tasmàt avidyà-màtraü saüsàro yathà-dçùña-viùaya eva | na kùetraj¤asya kevalasyàvidyà tat-kàryaü ca | na ca mithyà-j¤ànaü paramàrtha-vastu dåùayituü samartham | na hy åùara-de÷aü snehena païkã-kartuü ÷aknoti marãcy-udakam | tathàvidyà kùetraj¤asya na kiücit kartuü ÷aknoti | ata÷ cedam uktam - kùetraj¤aü càpi màü viddhi | aj¤ànenàvçtaü j¤ànam [Gãtà 5.15] iti ca || atha kim idaü saüsàriõàm ivàham evam mamaivedam iti paõóitànàm api ? sçõu | idaü tat pàõóityam, yat kùetra evàtma-dar÷anam | yadi punaþ kùetraj¤am avikriyaü pa÷yeyus tato na bhogaü karma vàkàïkùeyur mama syàd iti | vikriyaiva bhoga-karmaõã | athaivaü sati, phalàrthitvàd avidvàn pravartate | viduùaþ punar avikriyàtma-dar÷inaþ phalàrthitvàbhàvàt pravçtty-anupapattau kàrya-karaõa-saüghàta-vyàpàroparame nivçttir upacaryate || idaü cànyat pàõóityaü kasyacid astu - kùetraj¤a ã÷vara eva | kùetraü cànyat kùetraj¤asyaiva viùayaþ | ahaü tu saüsàrã sukhã duþkhã ca | saüsàroparama÷ ca mama kartavyaþ kùetra-kùetraj¤a-vij¤ànena, dhyànena ce÷varaü kùetraj¤aü sàkùàt kçtvà tat-svaråpàvasthàneneti | ya÷ caivaü budhyate, ya÷ ca bodhayati, nàsau kùetraj¤a iti | evaü manvàno yaþ sa paõóitàpa÷abdaþ | saüsàra-mokùayoþ ÷àstrasya càrthavattvaü karomãti | àtmahà svayaü måóho 'nyàü ca vyàmohayati ÷àstràrtha-saüpradàya-rahitatvàt, ÷ruta-hànim a÷ruta-kalpanàü ca kurvan | tasmàt asaüpradàya-vit sarva-÷àstra-vid api mårkhavad eva upekùaõãyaþ || yat tåktam ã÷varasya kùetraj¤aikatve saüsàritvaü pràpnoti | kùetraj¤ànàü ce÷varaikatve saüsàriõo 'bhàvàt saüsàràbhàva-prasaïga iti | etau doùau pratyuktau vidyàvidyayor vailakùaõyàbhyupagamàd iti | katham ? avidyà-parikalpita-doùeõa tad-viùayaü vastu pàramàrthikaü na duùyatãti | tathà ca dçùñanto dar÷itaþ - marãcy-ambhasà åùara-de÷o na païkãkriyata iti | saüsàriõo 'bhàvàt saüsàràbhàva-prasaïga-doùo 'pi saüsàra-saüsàriõor avidyà-kalpitatvopapattyà pratyuktaþ || nanu avidyàvattvam eva kùetraj¤asya saüsàritva-doùaþ | tat-kçtaü ca sukhitva-duþkhitvàdi pratyakùam upalabhyate iti cet, na | j¤eyasya kùetra-dharmatvàt, j¤àtuþ kùetraj¤asya tat-kçta-doùànupapatteþ | yàvat kiücit kùetraj¤asya doùa-jàtam avidyamànam àsa¤jayasi, tasya j¤eyatvopapatteþ kùetra-dharmatvam eva, na kùetraj¤a-dharmatvam | na ca tena kùetraj¤o duùyati, j¤eyena j¤àtuþ saüsargànupapatteþ | yadi hi saüsargaþ syàt, j¤eyatvam eva nopapadyeta | yady àtmano dharmo 'vidyàvattvaü duþkhitvàdi ca kathaü bhoþ pratyakùam upalabhyate | kathaü và kùetraj¤a-dharmaþ | j¤eyaü ca sarvaü kùetraü j¤àtaiva kùetraj¤a ity avadhàrite, avidyà-duþkhitvàdeþ kùetraj¤a-vi÷eùaõatvaü kùetraj¤a-dharmatvaü tasya ca pratyakùopalabhyatvam iti viruddham ucyate 'vidyà-màtràvaùñambhàt kevalam || atràha - sàvidyà kasya ? iti | yasya dç÷yate tasyaiva | kasya dç÷yate ? iti | atrocyate - avidyà kasya dç÷yate iti pra÷no nirarthakaþ | katham ? dç÷yate ced avidyà, tadvantam api pa÷yasi | na ca tadvaty upalabhyamàne sà kasya ? iti pra÷no yuktaþ | na hi gomati upalabhyamàne gàvaþ kasya ? iti pra÷no 'rthavàn bhavati | nanu viùamo dçùñàntaþ | gavàü tadvata÷ ca pratyakùatvàt tat-saübandho 'pi pratyakùa iti pra÷no nirarthakaþ | na tathàvidyà tadvàü÷ ca pratyakùau, yataþ pra÷no nirarthakaþ syàt | apratyakùeõàvidyàvatàvidyà-saübandhe j¤àte, kiü tava syàt ? avidyàyà anartha-hetutvàt parihartavyà syàt | yasyàvidyà, sa tàü parihariùyati | nanu mamaivàvidyà | jànàsi tarhy avidyàü tadvantaü ca àtmànam | jànàmi, na tu pratyakùeõa | anumànena÷ cej jànàsi, kathaü saübandhagrahaõam ? na hi tava j¤àtuþ j¤eya-bhåtayàvidyayà tat-kàle saübandho grahãtuü ÷akyate, avidyàyà viùayatvenaiva j¤àtur upayuktatvàt | na ca j¤àtur avidyàyà ca saübandhasya yo grahãtà, j¤ànaü cànyat tad-viùayaü saübhavati | anavasthà-pràpteþ | yadi j¤àtràpi j¤eya-saübandho j¤àyate, anyo j¤àtà kalpyaþ syàt, tasyàpy anyaþ, tasyàpy anyaþ ity anavasthàparihàryà | yadi punar avidyà j¤eyà, anyad và j¤eyaü j¤eyam eva | tathà j¤àtàpi j¤àtaiva, na j¤eyaü bhavati | yadà caivam, avidyà-duþkhitvàdyair na j¤àtuþ kùetraj¤asya kiücit duùyati || nanu ayam eva doùaþ, yat doùavat-kùetra-vij¤àtçtvam | na ca vij¤àna-svaråpasyaivàvikriyasya vij¤àtçtvopacàràt | yathoùõatà-màtreõàgnes tapti-kriyopacàraþ, tadvat | yathàtra bhagavatà kriyàkàraka-phalàtmatvàbhàva àtmani svata eva dar÷itaþ - avidyàdhyàropita eva kriyà-kàrakàdir àtmany upacaryate | tathà tatra tatra ya enaü vetti hantàram [Gãtà 2.19], prakçteþ kriyamàõàni guõaiþ karmàõi sarva÷aþ [Gãtà 3.27], nàdatte kasyacit pàpam [Gãtà 5.15] ity àdi-prakaraõeùu dar÷itaþ | tathaiva ca vyàkhyàtam asmàbhiþ | uttareùu ca prakaraõeùu dar÷ayiùyàmaþ || hanta ! tarhy àtmani kriyà-kàraka-phalàtmatàyàþ svato 'bhàve, avidyayà càdhyàropitatve, karmàõy avidvat-kartavyàny eva, na viduùàm iti pràptam | satyam evaü pràptam, etad eva ca na hi deha-bhçtà ÷akyam ity atra dar÷ayiùyàmaþ | sarva-÷àstràrthopasaühàra-prakaraõe ca samàsenaiva kaunteya niùñhà j¤ànasya yà parà ity atra vi÷eùato dar÷ayiùyàmaþ | alam iha bahu-prapa¤canena, iti upasaühriyate ||BhGS_13.2|| ============================== idaü ÷arãram [Gãtà 13.2] ity-àdi-÷lokopadiùñasya kùetràdhyàyàrthasya saügraha-÷loko 'yam upanyasyate tat kùetraü yac cety àdi, vyàcikhyàsitasya hy arthasya saügrahopanyàso nyàyya iti - tat kùetraü yac ca yàdçk ca yad-vikàri yata÷ ca yat | sa ca yo yat-prabhàva÷ ca tat samàsena me ÷çõu ||BhG_13.3|| yan nirdiùñam idaü ÷arãram iti tat tac-chabdena paràmç÷ati | yac ca idaü nirdiùñaü kùetraü tat yàdçk yàdç÷aü svakãyair dharmaiþ | ca-÷abdaþ samuccayàrthaþ | yad-vikàri yo vikàro yasya tat yad-vikàri, yato yasmàc ca yat, kàryam utpadyate iti vàkya-÷eùaþ | sa ca yaþ kùetraj¤o nirdiùñaþ sa yat-prabhàvo ye prabhàvà upàdhi-kçtàþ ÷aktayo yasya sa yat-prabhàva÷ ca | tat kùetra-kùetraj¤ayor yàthàtmyaü yathà-vi÷eùitaü samàsena saükùepeõa me mama vàkyataþ ÷çõu | ÷rutvàvadhàraya ity arthaþ ||BhGS_13.3|| ============================== tat kùetra-kùetraj¤a-yàthàtmyaü vivakùitaü stauti ÷rotç-buddhi-prarocanàrtham - çùibhir bahudhà gãtaü chandobhir vividhaiþ pçthak | brahma-såtra-padai÷ caiva hetumadbhir vini÷citaiþ ||BhG_13.4|| çùibhir vasiùñhàdibhir bahudhà bahu-prakàraü gãtaü kathitam | chandobhi÷ chandàüsi çg-àdãni tai÷ chandobhir vividhair nànà-bhàvair nànà-prakàraiþ pçthag vivekato gãtam | kiü ca, brahma-såtra-padai÷ caiva brahmaõaþ såcakàni vàkyàni brahma-såtràõi taiþ padyate gamyate j¤àyata iti tàni padàny ucyante tair eva ca kùetra-kùetraj¤a-yàthàtmyam gãtam ity anuvartate | àtmety evopàsãta ity evam àdibhir brahma-såtra-padair àtmà j¤àyate | hetumadbhir yukti-yuktair vini÷citair niþsaü÷aya-råpair ni÷cita-pratyayotpàdakair ity arthaþ ||BhGS_13.4|| ============================== stutyàbhimukhãbhåtàyàrjunàyàha bhagavàn - mahà-bhåtàny ahaükàro buddhir avyaktam eva ca | indriyàõi da÷aikaü ca pa¤ca cendriya-gocaràþ ||BhG_13.5|| mahà-bhåtàni mahànti ca tàni sarva-vikàra-vyàpakatvàd bhåtàni ca såkùmàõi | sthålàni tv indriya-gocara-÷abdenàbhidhàyiùyante | ahaükàro mahà-bhåta-kàraõam ahaü-pratyaya-lakùaõaþ | ahaükàra-kàraõaü buddhir adhyavasàya-lakùaõà | tat-kàraõam avyaktam eva ca, na vyaktam avyaktam avyàkçtam ã÷vara-÷aktir mama màyà duratyayà ity uktam | eva-÷abdaþ prakçty-avadhàraõàrtha etàvaty evàùñadhà bhinnà prakçtiþ | ca-÷abdo bheda-samuccayàrthaþ | indriyàõi da÷a, ÷rotràdãni pa¤ca buddhy-utpàdakatvàd buddhãndriyàõi | vàk-pàõy-àdãni pa¤ca karma-nirvartakatvàt karmendriyàõi | tàni da÷a | ekaü ca | kiü tat ? mana ekàda÷aü saükalpàdyàtmakam | pa¤ca cendriya-gocaràþ ÷abdàdayo viùayàþ | tàny etàni sàükhyà÷ catur-viü÷ati-tattvàny àcakùate ||BhGS_13.5|| ============================== athedànãü àtma-guõàþ iti yàn àcakùate vai÷eùikàs te 'pi kùetra-dharmà eva, na tu kùetraj¤asyety àha bhagavàn - icchà dveùaþ sukhaü duþkhaü saüghàta÷ cetanà dhçtiþ | etat kùetraü samàsena sa-vikàram udàhçtam ||BhG_13.6|| icchà yaj-jàtãyaü sukha-hetum artham upalabdhavàn pårvam, punas taj-jàtãyam upalabhamànas tam àdàtum icchati sukha-hetur iti | seyaü icchàntaþ-karaõa-dharmo j¤eyatvàt kùetram | tathà dveùaþ, yaj-jàtãyam arthaü duþkha-hetutvenànubhåtavàn, punas taj-jàtãyam artham upalabhamànas taü dveùñi | so 'yaü dveùo j¤eyatvàt kùetram eva | tathà sukham anukålaü prasanna-sattvàtmakaü j¤eyatvàt kùetram eva | duþkhaü pratikålàtmakam | j¤eyatvàt tad api kùetram | saüghàto dehendriyàõàü saühatiþ | tasyàm abhivyaktàntaþkaraõa-vçttiþ, tapta iva loha-piõóe 'gniþ | àtma-caitanyàbhàsa-rasa-viddhà cetanà | sà ca kùetraü j¤eyatvàt | dhçtir yayàvasàda-pràptàni dehendriyàõi dhriyante | sà ca j¤eyatvàt kùetram | sarvàntaþ-karaõa-dharmopalakùaõàrtham icchàdi-grahaõam | yata uktam upasaüharati - etad iti | etat kùetraü samàsena sa-vikàraü saha vikàreõa mahad-àdinà udàhçtam uktam ||BhGS_13.6|| ============================== yasya kùetra-bheda-jàtasya saühatiþ idaü ÷arãraü kùetram [Gãtà 13.2] ity uktam | tat kùetraü vyàkhyàtaü mahà-bhåtàdi-bheda-bhinnaü dhçty-antam | kùetraj¤o vakùyamàõa-vi÷eùaõaþ - yasya sa-prabhàvasya kùetraj¤asya parij¤ànàd amçtatvaü bhavati, tam j¤eyaü yat tat pravakùyàmãty àdinà sa-vi÷eùaõaü svayam eva vakùyati bhagavàn | adhunà tu taj-j¤àna-sàdhana-gaõam amànitvàdi-lakùaõam, yasmin sati taj-j¤eya-vij¤àne yogyo 'dhikçto bhavati, yat-paraþ saünyàsã j¤àna-niùñha ucyate, tam amànitvàdi-gaõaü j¤àna-sàdhanatvàj j¤àna-÷abda-vàcyaü vidadhàti bhagavàn - amànitvam adambhitvam ahiüsà kùàntir àrjavam | àcàryopàsanaü ÷aucaü sthairyam àtma-vinigrahaþ ||BhG_13.7|| amànitvaü mànino bhàvaþ mànitvam àtmano ÷làghanam, tad-abhàvo 'mànitvam | adambhitvaü sva-dharma-prakañãkaraõaü dambhitvam, tad-abhàvo 'dambhitvam | ahiüsà hiüsanaü pràõinàm apãóànam | kùàntiþ paràparàdha-pràptàv avikriyà | àrjavam çju-bhàvo 'vakratvam | àcàryopàsanaü mokùa-sàdhanopadeùñur àcàryasya ÷u÷råùàdi-prayogeõa sevanam | ÷aucaü kàya-malànàü mçj-jalàbhyàü prakùàlanam | anta÷ ca manasaþ pratipakùa-bhàvanayà ràgàdi-malànàm apanayanaü ÷aucam | sthairyaü sthira-bhàvaþ, mokùa-màrga eva kçtàdhyavasàyatvam | àtma-vinigraha àtmano 'pakàrakasya àtma-÷abda-vàcyasya kàrya-karaõa-saüghàtasya vinigrahaþ svabhàvena sarvataþ pravçttasya san-màrga eva nirodha àtma-vinigrahaþ ||BhGS_13.7|| ============================== kiü ca - indriyàrtheùu vairàgyam anahaükàra eva ca | janma-mçtyu-jarà-vyàdhi-duþkha-doùànudar÷anam ||BhG_13.8|| indriyàrtheùu ÷abdàdiùu dçùñàdçùñeùu bhogeùu viràga-bhàvo vairàgyam | anahaükàro 'haükàràbhàva eva ca | janma-mçtyu-jarà-vyàdhi-duþkha-doùànudar÷anaü janma ca mçtyu÷ ca jarà ca vyàdhaya÷ ca duþkhàni ca teùu janmàdi-duþkhànteùu pratyekaü doùànudar÷anam | janmani garbha-vàsa-yoni-dvàra-niþsaraõaü doùaþ, tasyànudar÷anam àlocanam | tathà mçtyau doùànudar÷anam | tathà jaràyàü praj¤à-÷akti-tejo-nirodha-doùànudar÷anaü paribhåtatà ceti | tathà vyàdhiùu ÷iro-rogàdiùu doùànudar÷anam | tathà duþkheùu adhyàtmàdhibhåtàdhidaiva-nimitteùu | athavà duþkhàny eva doùo duþkha-doùas tasya janmàdiùu pårvavad anudar÷anam | duþkhaü janma, duþkhaü mçtyuþ, duþkhaü jarà, duþkhaü vyàdhayaþ | duþkha-nimittatvàj janmàdayo duþkham, na punaþ svaråpeõaiva duþkham iti | evaü janmàdiùu duþkha-doùànudar÷anàd dehendriyàdi-viùaya-bhogeùu vairàgyam upajàyate | tataþ pratyag-àtmani pravçttiþ karaõànàm àtma-dar÷anàya | evaü j¤àna-hetutvàj j¤ànam ucyate janmàdi-duþkha-doùànudar÷anam ||BhGS_13.8|| ============================== kiü ca - asaktir anabhiùvaïgaþ putra-dàra-gçhàdiùu | nityaü ca sama-cittatvam iùñàniùñopapattiùu ||BhG_13.9|| asaktiþ saktiþ saïga-nimitteùu viùayeùu prãti-màtram, tad-abhàvo 'saktiþ | anabhiùvaïgo 'bhiùvaïgàbhàvaþ | abhiùvaïgo nàma àsakti-vi÷eùa evànanyàtma-bhàvanà-lakùaõaþ | yathànyasmin sukhini duþkhini vàham eva sukhã, duþkhã ca, jãvati mçte vàham eva jãvàmi mariùyàmi ceti | kva ? ity àha - putra-dàra-gçhàdiùu | putreùu dàreùu gçheùv àdi-grahaõàd anyeùv apy atyanteùñeùu dàsa-vargàdiùu | tac cobhayaü j¤ànàrthatvàj j¤ànam ucyate | nityaü ca sama-cittatvaü tulya-cittatà | kva ? iùñàniùñopapattiùv iùñànàm aniùñànàü copapattayaþ saüpràptayas tàsv iùñàniùñopapattiùu nityam eva tulya-cittatà | iùñopapattiùu na hçùyati, na kupyati càniùñopapattiùu | tac caitan nityaü sama-cittatvaü j¤ànam ||BhGS_13.9|| ============================== kiü ca - mayi cànanya-yogena bhaktir avyabhicàriõã | vivikta-de÷a-sevitvam aratir jana-saüsadi ||BhG_13.10|| mayi ce÷vare 'nanya-yogena apçthak-samàdhinà nànyo bhagavato vàsudevàt paro 'sti, ataþ sa eva no gatir ity evaü ni÷citàvyabhicàriõã buddhir ananya-yogaþ, tena bhajanaü bhaktir na vyabhicaraõa-÷ãlà avyabhicàriõã | sà ca j¤ànam | vivikta-de÷a-sevitvam | viviktaþ svabhàvataþ saüskàreõa và÷ucy-àdibhiþ sarpa-vyàghràdibhi÷ ca rahito 'raõya-nadã-pulina-deva-gçhàdibhir vivikto de÷aþ, taü sevituü ÷ãlam asyeti vivikta-de÷a-sevã, tad-bhàvo vivikta-de÷a-sevitvam | vivikteùu hi de÷eùu cittaü prasãdati yatas tataþ àtmàdi-bhàvanà vivikta upajàyate | ato vivakta-de÷a-sevitvaü j¤ànam ucyate | aratir aramaõaü jana-saüsadi | janànàü pràkçtànàü saüskàra-÷ånyànàm avinãtànàü saüsat samavàyo jana-saüsat | na saüskàravatàü vinãtànàü saüsat | tasyà j¤ànopakàrakatvàt | ataþ pràkçta-jana-saüsady aratir j¤ànàrthatvàj j¤ànam ||BhGS_13.10|| ============================== kiü ca - adhyàtma-j¤àna-nityatvaü tattva-j¤ànàrtha-dar÷anam | etaj j¤ànam iti proktam aj¤ànaü yad ato 'nyathà ||BhG_13.11|| adhyàtma-j¤àna-nityatvam àtmàdi-viùayaü j¤ànam adhyàtma-j¤ànam, tasmin nitya-bhàvo nityatvam | amànitvàdãnàü j¤àna-sàdhanànàü bhàvanà-paripàka-nimittaü tattva-j¤ànam, tasyàrtho mokùaþ saüsàroparamaþ | tasyàlocanaü tattva-j¤ànàrtha-dar÷anam | tattva-j¤àna-phalàlocane hi tat-sàdhanànuùñhàne pravçttiþ syàd iti | etad amànitvàdi-tattva-j¤ànàrtha-dar÷anàntam uktaü j¤ànam iti proktaü j¤ànàrthatvàt | aj¤ànaü yad ato 'smàd yathoktàd anyathà viparyayeõa | mànitvaü dambhitvaü hiüsà kùàntir anàrjavam ity àdy aj¤ànaü vij¤eyaü pariharaõàya, saüsàra-pravçtti-kàraõatvàd iti ||BhGS_13.11|| ============================== yathoktena j¤ànena j¤àtavyaü kim ? ity àkàïkùàyàm àha - j¤eyaü yat tat pravakùyàmi yaj j¤àtvàmçtam a÷nute | anàdimat paraü brahma na sat tan nàsad ucyate ||BhG_13.12|| nanu yamàþ niyamà÷ càmànitvàdayaþ | na tair j¤eyaü j¤àyate | na hy amànitvàdi kasyacit vastunaþ paricchedakaü dçùñam | sarvatraiva ca yad-viùayaü j¤ànaü tad eva tasya j¤eyasya paricchedakaü dç÷yate | na hy anya-viùayeõa j¤ànenànyad upalabhyate, yathà ghaña-viùayeõa j¤ànenàgniþ | naiùa doùaþ | j¤àna-nimittatvàj j¤ànam ucyata iti hy avocàma | j¤àna-sahakàri-kàraõatvàc ca | j¤eyaü j¤àtavyaü yat tat pravakùyàmi prakarùeõa yathàvat vakùyàmi | kiü-phalaü tat ? iti prarocanena ÷rotur abhimukhãkaraõàyàha - yaj j¤eyaü j¤àtvàmçtam amçtatvam a÷nute, na punar mriyata ity arthaþ | anàdimat àdir asyàstãti àdimat, nàdimad anàdimat | kiü tat ? paraü nirati÷ayaü brahma, j¤eyam iti prakçtam | atra kecit anàdi mat-param iti padaü chindanti, bahu-vrãhiõokte 'rthe matupa ànarthakyam aniùñaü syàd iti | artha-vi÷eùaü ca dar÷ayanti - ahaü vàsudevàkhyà parà ÷aktir yasya tan mat-param iti | satyam evam apunar-uktaü syàt | artha÷ cet saübhavati | na tv arthaþ saübhavati, brahmaõaþ sarva-vi÷eùa-pratiùedhenaiva vijij¤àpayiùitvàn na sat tan nàsad ucyate iti | vi÷iùña-÷aktimattva-pradar÷anaü vi÷eùa-pratiùedha÷ ceti vipratiùiddham | tasmàt matupo bahu-vrãhiõà samànàrthatve 'pi prayogo ÷loka-påraõàrthaþ | amçtatva-phalaü j¤eyaü mayocyata iti prarocanenàbhimukhãkçtyàha - na sat taj j¤eyam ucyate iti nàpy asat tad ucyate || nanu mahatà parikara-bandhena kaõñha-raveõodghuùya j¤eyaü pravakùyàmãti, ananuråpam uktaü na sat tan nàsad ucyata iti | na, anuråpam evoktam | katham ? sarvàsu hy upaniùatsu j¤eyaü brahma neti neti [BAU 2.3.6] asthålam anaõu [BAU 3.8.8] ity àdi-vi÷eùa-pratiùedhenaiva nirdi÷yate, nedaü tad iti vàco 'gocatvàt || nanu na tad asti, yad vastv asti-÷abdena nocyate | athàsti-÷abdena nocyate, nàsti taj j¤eyam | vipratiùiddhaü ca - j¤eyaü tad asti-÷abdena nocyate iti ca | na tàvan nàsti, nàsti-buddhy-aviùayatvàt || nanu sarvà buddhayo 'sti-nàsti-buddhy-anugatà eva | tatraivaü sati j¤eyam apy asti-buddhy-anugata-pratyaya-viùayaü và syàt, nàsti-buddhy-anugata-pratyaya-viùayaü và syàt | na, atãndriyatvenobhaya-buddhy-anugata-pratyayàviùayatvàt | yad dhãndriya-gamyaü vastu ghañàdikam, tad asti-buddhy-anugata-pratyaya-viùayaü và syàt, nàsti-buddhy-anugata-pratyaya-viùayaü và syàt | idaü tu j¤eyam atãndriyatvena ÷abdaika-pramàõa-gamyatvàn na ghañàdivad ubhaya-buddhy-anugata-pratyaya-viùayam ity ato na sat tan nàsad ity ucyate || yat tåktam - viruddham ucyate, j¤eyaü tan na sat tan nàsad ucyata iti | na viruddham, anyad eva tad-viditàd atho aviditàd adhi [KenaU 1.3] iti ÷ruteþ | ÷rutir api viruddhàrthà iti cet - yathà yaj¤àya ÷àlàm àrabhya yaj¤am ko hi tad veda yady amuùmin loke 'sti và na veti [TaittS 6.1.1] ity evam iti cet, na | viditàviditàbhyàm anyatva-÷ruter ava÷ya-vij¤eyàrtha-pratipàdana-paratvàt yady amuùmin ity àdi tu vidhi-÷eùo 'rtha-vàdaþ | upapatte÷ ca sad-asad-àdi-÷abdair brahma nocyata iti | sarvo hi ÷abdo 'rtha-prakà÷anàya prayuktaþ ÷råyamàõa÷ ca ÷rotçbhir jàti-kriyà-guõa-saübandha-dvàreõa saüketa-grahaõa-sa-vyapekùàrthaü pratyàyayati | nànyathà, adçùñatvàt | tad yathà - gaur a÷va iti và jàtitaþ, pacati pañhatãti và kriyàtaþ, ÷uklaþ kçùõa iti và guõataþ, dhanã gomàn iti và saübandhataþ | na tu brahma jàtimat, ato na sad-àdi-÷abda-vàcyam | nàpi guõavat, yena guõa-÷abdenocyeta, nirguõatvàt | nàpi kriyà-÷abda-vàcyaü niùkriyatvàn niùkalaü niùkriyaü ÷àntam [øvetU 6.19] iti ÷ruteþ | na ca saübandhã, ekatvàt | advayatvàd aviùayatvàd àtmatvàc ca na kenacit, ÷abdenocyata iti yuktam | yato vàco nivartante [TaittU 2.9] ity àdi-÷rutibhi÷ ca ||BhGS_13.12|| ============================== sac-chabda-pratyayàviùayatvàd asattvà÷aïkàyàü j¤eyasya sarva-pràõi-karaõopàdhi-dvàreõa tad-astitvaü pratipàdayan tad-à÷aïkà-nivçtty-artham àha - sarvataþ pàõi-pàdaü tat sarvato 'kùi-÷iro-mukham | sarvataþ ÷rutimal loke sarvam àvçtya tiùñhati ||BhG_13.13|| sarvataþ pàõi-pàdaü sarvataþ pàõayaþ pàdà÷ càsyeti sarvataþ pàõi-pàdaü taj j¤eyam | sarva-pràõi-karaõopàdhibhiþ kùetraj¤asyàstitvaü vibhàvyate | kùetraj¤a÷ ca kùetropàdhita ucyate | kùetraü ca pàõi-pàdàdibhir anekadhà bhinnam | kùetropàdhi-bheda-kçtaü vi÷eùa-jàtaü mithyaiva kùetraj¤asya, iti tad-apanayanena j¤eyatvam uktam na sat tan nàsad ucyate iti | upàdhi-kçtaü mithyà-råpam apy astitvàdhigamàya j¤eya-dharmavat parikalpya ucyate sarvataþ pàõi-pàdam ity àdi | tathà hi saüpradàya-vidàü vacanam - adhyàropàpavàdàbhyàü niùprapa¤caü prapa¤cyate iti | sarvatra sarva-dehàvayavatvena gamyamànàþ pàõi-pàdàdayo j¤eya-÷akti-sad-bhàva-nimitta-svakàryà iti j¤eya-sad-bhàve liïgàni j¤eyasyeti upacàrata ucyante | tathà vyàkhyeyam anyat | sarvataþ pàõi-pàdaü taj j¤eyam | sarvato 'kùi-÷iro-mukhaü sarvato 'kùãõi ÷iràüsi mukhàni ca yasya tat sarvato 'kùi-÷iro-mukham | sarvataþ ÷rutimat | ÷rutiþ ÷ravaõendriyam, tat yasya tat ÷rutimat | loke pràõi-nikàye | sarvam àvçtya saüvyàpya tiùñhati sthitiü labhate ||BhGS_13.13|| ============================== upàdhibhåta-pàõi-pàdàdãndriyàdhyàropaõàj j¤eyasya tadvattà÷aïkà mà bhåd ity evam arthaþ ÷lokàrambhaþ - sarvendriya-guõàbhàsaü sarvendriya-vivarjitam | asaktaü sarva-bhçc caiva nirguõaü guõa-bhoktç ca ||BhG_13.14|| sarvendriya-guõàbhàsaü sarvàõi ca tànãndriyàõi ÷rotràdãni buddhãndriya-karmendriyàkhyàni, antaþ-karaõe ca buddhi-manasã, j¤eyopàdhitvasya tulyatvàt, sarvendriya-grahaõena gçhyante | api ca, antaþ-karaõopàdhi-dvàreõaiva ÷rotràdãnàm api upàdhitvam ity ato 'ntaþ-karaõa-bahiùkaraõopàdhi-bhåtaiþ sarvendriya-guõair adhyavasàya-saükalpa-÷ravaõa-vacanàdibhir avabhàsate iti sarvendriya-guõàbhàsaü sarvendriya-vyàpàrair vyàpçtam iva taj j¤eyam ity arthaþ | dhyàyatãva lelàyatãva [BAU 4.3.7] iti ÷ruteþ | kasmàt punaþ kàraõàn na vyàpçtam eveti gçhyata ity ataþ àha - sarvendriya-vivarjitam, sarva-karaõa-rahitam ity arthaþ | ato na karaõa-vyàpàraiþ vyàpçtaü taj j¤eyam | yas tv ayaü mantraþ - apàõi-pàdo javano grahãtà pa÷yaty acakùuþ sa sçõoty akarõaþ [øvetU 3.19] ity àdiþ | sa sarvendriyopàdhi-guõànuguõya-bhajana-÷aktimat taj j¤eyam ity evaü pradar÷anàrthaþ, na tu sàkùàd eva javanàdi-kriyàvattva-pradar÷anàrthaþ | andho maõim avindad [Taittâ 1.11] ity àdi-mantràrthavat tasya mantrasyàrthaþ | yasmàt sarva-karaõa-varjitaü j¤eyam, tasmàd asaktaü sarva-saü÷leùavarjitam | yadyapy evam, tathàpi sarva-bhçc caiva | sad-àspadaü hi sarvaü sarvatra sad-buddhy-anugamàt | na hi mçgatçùõikàdayo 'pi niràspadà bhavanti | ataþ sarva-bhçt sarvaü bibhartãti | syàd idaü cànyaj j¤eyasya sattvàdhigama-dvàram - nirguõaü sattva-rajas-tamàüsi guõàs tair varjitaü taj j¤eyam, tathàpi guõa-bhoktç ca guõànàü sattva-rajas-tamasàü ÷abdàdi-dvàreõa sukha-duþkha-mohàkàra-pariõatànàü bhoktç copalabdhç ca taj j¤eyam ity arthaþ ||BhGS_13.14|| ============================== kiü ca - bahir anta÷ ca bhåtànàm acaraü caram eva ca | såkùmatvàt tad avij¤eyaü dåra-sthaü càntike ca tat ||BhG_13.15|| bahis tvak-paryantaü deham àtmatvenàvidyà-kalpitam apekùya tam evàvavadhiü kçtvà bahir ucyate | tathà pratyag-àtmànam apekùya deham evàvadhiü kçtvà antar ucyate | bahir anta÷ cety ukte madhye 'bhàve pràpte, idam ucyate - acaraü caram eva ca, yac caràcaraü dehàbhàsam api tad eva j¤eyaü, yathà rajju-sarpàbhàsaþ | yady acaraü caram eva ca syàt vyavahàra-viùayaü sarvaü j¤eyam, kim-artham idam iti sarvair na vij¤eyam ? ity ucyate - satyaü sarvàbhàsaü tat | tathàpi vyomavat såkùmam | ataþ såkùmatvàt svena råpeõa taj j¤eyam apy avij¤eyam aviduùàm | viduùàü tu, àtmaivedaü sarvam [BAU 7.25.2] brahmaivedaü sarvam [BAU 2.5.1] ity àdi-pramàõato nityaü vij¤àtam | avij¤àtatayà dåra-sthaü varùa-sahasra-koñyàpy aviduùàm apràpyatvàt | antike ca tat, àtmatvàd viduùàm ||BhGS_13.15|| ============================== kiü ca - avibhaktaü ca bhåteùu vibhaktam iva ca sthitam | bhåta-bhartç ca taj j¤eyaü grasiùõu prabhaviùõu ca ||BhG_13.16|| avibhaktaü ca pratidehaü vyomavat tad ekam | bhåteùu sarva-pràõiùu vibhaktam iva ca sthitaü deheùv eva vibhàvyamànatvàt | bhåta-bhartç ca bhåtàni bibharti taj j¤eyaü bhåta-bhartç ca sthiti-kàle | pralaya-kàle grasiùõu grasana-÷ãlam | utpatti-kàle prabhaviùõu ca prabhavana-÷ãlaü yathà rajjvàdiþ sarpàder mithyà-kalpitasya ||BhGS_13.16|| ============================== kiü ca, sarvatra vidyamànam api san nopalabhyate cet, j¤eyaü tamas tarhi ? na | kiü tarhi ? - jyotiùàm api taj jyotis tamasaþ param ucyate | j¤ànaü j¤eyaü j¤àna-gamyaü hçdi sarvasya viùñhitam ||BhG_13.17|| jyotiùàm àdity-àdãnàm api taj j¤eyaü jyotiþ | àtma-caitanya-jyotiùeddhàni hy àdity-àdãni jyotãüùi dãpyante, yena såryas tapati tejaseddhaþ [TaittBr 3.12.9], tasya bhàsà sarvam idaü vibhàti [øvetU 6.14] ãty àdi-÷rutibhyaþ | smçte ca ihaiva - yad àditya-gataü tejaþ [Gãtà 15.12] ity àdeþ | tamaso 'j¤ànàt param aspçùñam ucyate | j¤ànàder duþsaüpàdana-buddhyà pràptàvasàdasyottambhanàrtham àha - j¤ànam amànitvàdi | j¤eyam j¤eyaü yat tat pravakùyàmãty [Gãtà 13.13] àdinoktam | j¤àna-gamyam j¤eyam eva j¤àtaü saj j¤àna-phalam iti j¤àna-gamyam ucyate | j¤àyamànaü tu j¤eyam | tad etat trayam api hçdi buddhau sarvasya pràõi-jàtasya viùñhitaü vi÷eùeõa sthitam | tatraiva hi trayaü vibhàvyate ||BhGS_13.17|| ============================== yathoktàrthopasaühàràrtho 'yaü ÷loka àrabhyate - iti kùetraü tathà j¤ànaü j¤eyaü coktaü samàsataþ | mad-bhakta etad vij¤àya mad-bhàvàyopapadyate ||BhG_13.18|| ity evaü kùetraü mahà-bhåtàdi-dhçty-antaü, tathà j¤ànam amànitvàdi tattva-j¤ànàrtha-dar÷ana-paryantaü, j¤eyaü ca j¤eyaü yat tat ity àdi tamasaþ param ucyate ity evam antam uktaü samàsataþ saükùepataþ | etàvàn sarvo hi vedàrtho gãtàrtha÷ copasaühçtyoktaþ | asmin samyag-dar÷ane ko 'dhikriyate ? ity ucyate - mad-bhakto mayã÷vare sarvaj¤e parama-gurau vàsudeve samarpita-sarvàtma-bhàvo yat pa÷yati ÷çõoti spç÷ati và sarvam eva bhagavàn vàsudevaþ ity evaü-grahàviùña-buddhir mad-bhaktaþ sa etad yathoktaü samyag dar÷anaü vij¤àya, mad-bhàvàya mama bhàvo mad-bhàvaþ paramàtma-bhàvas tasmai mad-bhàvàya upapadyate, mokùaü gacchati ||BhGS_13.18|| ============================== tatra saptame ã÷varasya dve prakçtã upanyaste paràpare kùetra-kùetraj¤a-lakùaõe | etad-yonãni bhåtàni [Gãtà 7.7] iti coktam | kùetra-kùetraj¤a-prakçti-dvaya-yonitvaü kathaü bhåtànàm ity ayam artho 'dhunocyate - prakçtiü puruùaü caiva viddhy anàdã ubhàv api | vikàràü÷ ca guõàü÷ caiva viddhi prakçti-saübhavàn ||BhG_13.19|| prakçtiü puruùaü caiva ã÷varasya prakçtã | tau prakçti-puruùau ubhàv apy anàdi viddhi, na vidyate àdir yayos tau anàdã | nitye÷varatvàd ã÷varasya tat-prakçtyor api yuktaü nityatvena bhavitum | prakçti-dvayavattvam eva hã÷varasye÷varatvam | yàbhyàü prakçtibhyàm ã÷varo jagad-utpatti-sthiti-pralaya-hetus te dve 'nàdã satyau saüsàrasya kàraõam || nàdã anàdã iti tat-puruùa-samàsaü kecit varõayanti | tena hi kile÷varasya kàraõatvaü sidhyati | yadi punaþ prakçti-puruùàv eva nityau syàtàü tat-kçtam eva jagat, ne÷varasya jagataþ kartçtvam | tad asat | pràk prakçti-puruùayor utpatter ã÷itavyàbhàvàd ã÷varasyànã÷varatva-prasaïgàt, saüsàrasya nirnimittatve 'nirmokùa-prasaïgàt ÷àstrànarthakya-prasaïgàd bandha-mokùàbhàva-prasaïgàc ca | nityatve punar ã÷varasya prakçtyoþ sarvam etad upapannaü bhavet | katham ? vikàràü÷ ca guõàü÷ caiva | vakùyamàõàn vikàràn buddhy-àdi-dehendriyàntàn guõàü÷ ca sukha-duþkha-moha-pratyayàkàra-pariõatàn viddhi jànãhi prakçti-saübhavàn | prakçtir ã÷varasya vikàra-kàraõa-÷aktis triguõàtmikà màyà | sà saübhavo yeùàü vikàràõàü guõànàü ca tàn vikàràn guõàü÷ ca viddhi prakçti-saübhavàn prakçti-pariõàmàn ||BhGS_13.19|| ============================== ke punas te vikàràþ guõà÷ ca prakçti-saübhavàþ ? ity àha -- kàrya-karaõa-kartçtve hetuþ prakçtir ucyate | puruùaþ sukha-duþkhànàü bhoktçtve hetur ucyate ||BhG_13.20|| kàrya-karaõa-kartçtve - kàryaü ÷arãraü karaõàni tat-sthàni trayoda÷a | dehasyàrambhakàõi bhåtàni pa¤ca viùayà÷ ca prakçti-saübhavàþ vikàràþ pårvoktà iha kàrya-grahaõena gçhyante | guõà÷ ca prakçti-saübhavàþ sukha-duþkha-mohàtmakàþ karaõà÷rayatvàt karaõa-grahaõena gçhyante | teùàü kàrya-karaõànàü kartçtvam utpàdakatvaü yat tat kàrya-karaõa-kartçtvaü tasmin kàrya-karaõa-kartçtve hetuþ kàraõam àrambhakatvena prakçtir ucyate | evaü kàrya-karaõa-kartçtvena saüsàrasya kàraõaü prakçtiþ | kàrya-kàraõa-kartçtve ity asminn api pàñhe, kàryaü yat yasya pariõàmas tat tasya kàryaü vikàro vikàri kàraõaü tayor vikàra-vikàriõoþ kàrya-kàraõayoþ kartçtve iti | athavà, ùoóà÷a vikàràþ kàryaü sapta prakçti-vikçtayaþ kàraõam tàny eva kàrya-kàraõàny ucyante teùàü kartçtve hetuþ prakçtir ucyate, àrambhakatvenaiva | puruùa÷ ca saüsàrasya kàraõaü yathà syàt tad ucyate - puruùo jãvaþ kùetraj¤o bhoktà iti paryàyaþ, sukha-duþkhànàü bhogyànàü bhoktçtve upalabdhçtve hetur ucyate | kathaü punar anena kàrya-karaõa-kartçtvena sukha-duþkha-bhoktçtvena ca prakçti-puruùayoþ saüsàra-kàraõatvam ucyate ? ity atrocyate - kàrya-karaõa-sukha-duþkha-råpeõa hetu-phalàtmanà prakçteþ pariõàmàbhàve, puruùasya ca cetanasyàsati tad-upalabdhçtve, kutaþ saüsàraþ syàt ? yadà punaþ kàrya-karaõa-sukha-duþkha-svaråpeõa hetu-phalàtmanà pariõatayà prakçtyà bhogyayà puruùasya tad-viparãtasya bhoktçtvenàvidyà-råpaþ saüyogaþ syàt, tadà saüsàraþ syàd iti | ato yat prakçti-puruùayoþ kàrya-karaõa-kartçtvena sukha-duþkha-bhoktçtvena ca saüsàra-kàraõatvam uktam, tad yuktam | kaþ punar ayaü saüsàro nàma ? sukha-duþkha-saübhogaþ saüsàraþ | puruùasya ca sukha-duþkhànàü saübhoktçtvaü saüsàritvam iti ||BhGS_13.20|| ============================== yat puruùasya sukha-duþkhànàü bhoktçtvaü saüsàritvam ity uktaü tasya tat kiü-nimittam ity ucyate - puruùaþ prakçti-stho hi bhuïkte prakçtijàn guõàn | kàraõaü guõa-saïgo 'sya sad-asad-yoni-janmasu ||BhG_13.21|| puruùo bhoktà prakçti-sthaþ | prakçtàv avidyà-lakùaõàyàü kàrya-karaõa-råpeõa pariõatàyàü sthitaþ prakçti-sthaþ | prakçtim àtmatvena gataþ ity etat | hi yasmàt | tasmàd bhuïkte upalabhata ity arthaþ | prakçtijàn prakçtito jàtàn sukha-duþkha-mohàkàràbhivyaktàn guõàn sukhã, duþkhã, måóhaþ, paõóito 'ham ity evam | satyàm apy avidyàyàü sukha-duþkha-moheùu guõeùu bhujyamàneùu yaþ saïga àtma-bhàvaþ saüsàrasya sa pradhànaü kàraõaü yasya puruùasya janmanaþ | sa yathà-kàmo bhavati tat kratur bhavati [BAU 4.4.5] ity àdi ÷ruteþ | tad etad àha - kàraõaü hetur guõa-saïgo guõeùu saïgo 'sya puruùasya bhoktuþ sad-asad-yoni-janmasu | satya÷ càsatya÷ ca yonayaþ sad-asad-yonayas tàsu sad-asad-yonuùu janmàni sad-asad-yoni-janmàni, teùu sad-asad-yoni-janmaùu viùaya-bhåteùu kàraõaü guõa-saïgaþ | athavà, sad-asad-yoni-janmasu asya saüsàrasya kàraõaü guõa-saïga iti saüsàra-pada-madhyàhàryam | sad-yonayo devàdi-yonayaþ | asad-yonayaþ pa÷vàdi-yonayaþ | sàmarthyàt sad-asad-yonayaþ manuùya-yonayo 'py aviruddhàþ draùñàvyàþ || etad uktaü bhavati - prakçti-sthatvàkhyàvidyà guõeùu ca saïgaþ kàmaþ saüsàrasya kàraõam iti | tac ca parivarjanàya ucyate | asya ca nivçtti-kàraõaü j¤àna-vairàgye sa-saünyàse gãtà-÷àstre prasiddham | tac ca j¤ànaü purastàd upanyastaü kùetra-kùetraj¤a-viùayam yaj j¤àtvàmçtam a÷nute [Gãtà 12.13] iti | uktaü cànyàpohenàtad-dharmàdhyàropeõa ca ||BhGS_13.21|| ============================== tasyaiva punaþ sàkùàn nirde÷aþ kriyate - upadraùñànumantà ca bhartà bhoktà mahe÷varaþ | paramàtmeti càpy ukto dehe 'smin puruùaþ paraþ ||BhG_13.22|| upadraùñà samãpa-sthaþ san draùñà svayam avyàpçtaþ | yathà çtvig-yajamàneùu yaj¤a-karma-vyàpçteùu tañastho 'nyo 'vyàpçto yaj¤a-vidyà-ku÷alaþ çtvig-yajamàna-vyàpàra-guõa-doùàõàm ãkùità, tadvac ca kàrya-karaõa-vyàpàreùu sa-vyàpàràõàü sàmãpyena draùñà upadraùñà | athavà, deha-cakùur-mano-buddhy-àtmàno draùñàraþ | teùàü bàhyo draùñà dehaþ | tata àrabhyàntaratama÷ ca pratyak samãpe àtmà draùñà, yataþ paro 'ntaratamo nàsti draùñà | so 'ti÷aya-sàmãpyena draùñçtvàd upadraùñà syàt | yaj¤opadraùñçavad và sarva-viùayã-karaõàd upadraùñà | anumantà ca | anumodanam anumananaü kurvatsu tat-kriyàsu paritoùas tat-kartànumantà ca | athavà, anumantà kàrya-karaõa-pravçttiùu svayam apravçtto 'pi pravçtta iva tad-anukålo vibhàvyate, tenànumantà | athavà, pravçttàn sva-vyàpàreùu tat-sàkùi-bhåtaþ kadàcid api na nivàrayatãty anumantà | bhartà | bharaõaü nàma dehendriya-mano-buddhãnàü saühatànàü caitanyàtma-pàràrthyena nimitta-bhåtena caitanyàbhàsànàü yat svaråpa-dhàraõam, tac caitanyàtma-kçtam eveti bhartà àtmety ucyate | bhoktà | agny-uùõavan nitya-caitanya-svaråpeõa buddheþ sukha-duþkha-mohàtmakàþ pratyayàþ sarva-viùaya-viùayà÷ caitanyàtma-grastà iva jàyamànà vibhaktà vibhàvyante iti bhoktà àtmocyate | mahe÷varaþ | sarvàtmatvàt svatantratvàc ca mahàn ã÷vara÷ ceti mahe÷varaþ | paramàtmà | dehàdãnàü buddhy-antànàü pratyag-àtmatvena kalpitànàm avidyayà parama upadraùñçtvàdi-lakùaõa àtmeti paramàtmà | so 'ntaþ paramàtmà ity anena ÷abdena càpy uktaþ kathitaþ ÷rutau | kvàsau ? asmin dehe puruùaþ paro 'vyaktàt | uttamaþ puruùas tv anyaþ paramàtmety udàhçtaþ [Gãtà 13.3] iti yo vakùyamàõaþ kùetraj¤aü càpi màü viddhi [Gãtà 13.2] iti upanyasto vyàkhyàyopasaühçta÷ ca ||BhGS_13.22|| ============================== tam etaü yathokta-lakùaõam àtmànam - ya evaü vetti puruùaü prakçtiü ca guõaiþ saha | sarvathà vartamàno 'pi na sa bhåyo 'bhijàyate ||BhG_13.23|| ya evaü yathokta-prakàreõa vetti puruùaü sàkùàd àtma-bhàvena "ayam aham asmi" iti prakçtiü ca yathoktàm avidyà-lakùaõàü guõaiþ sva-vikàraiþ saha nivartitàm abhàvam àpàditàü vidyayà, sarvathà sarva-prakàreõa vartamàno 'pi sa bhåyaþ punaþ patite 'smin vidvac-charãre dehàntaràya nàbhijàyate notpadyate, dehàntaraü na gçhõàtãty arthaþ | api-÷abdàt kim u vaktavyaü ? sva-vçtta-stho na jàyate ity abhipràyaþ || nanu, yady api j¤ànotpatty-anantaraü punar-janmàbhàva uktaþ, tathàpi pràg j¤ànotpatteþ kçtànàü karmaõàm uttara-kàla-bhàvinàü ca yàni càtikràntàneka-janma-kçtàni teùàü ca phalam adattvà nà÷o na yukta iti | syus trãõi janmàni kçta-vipraõà÷o hi na yukta iti, yathà phale pravçttànàm àrabdha-janmanàü karmaõàm | na ca karmaõàü vi÷eùo 'vagamyate | tasmàt tri-prakàràõy api karmàõi trãõi janmàny àrabheran | saühatàni và sarvàõy ekaü janmàrabheran | anyathà kçta-vinà÷e sati sarvatrànà÷vàsa-prasaïgaþ, ÷àstrànarthakyaü ca syàt | ity ataþ idam ayuktam uktam na sa bhåyo 'bhijàyate iti | na | kùãyante càsya karmàõi [MuõóU 2.2.8], brahma veda brahmaiva bhavati [MuõóU 3.2.9], tasya tàvad eva ciram [ChàU 6.14.2], iùãkà-tålavat sarvàõi karmàõi pradåyante [ChàU 5.24.3] ity àdi-÷ruti-÷atebhya ukto viduùaþ sarva-karma-dàhaþ | ihàpi cokto yathaidhàüsi [Gãtà 4.37] ity àdinà sarva-karma-dàhaþ | vakùyati copapatte÷ ca | avidyà-kàma-kle÷a-bãja-nimittàni hi karmàõi janmàntaràïkuram àrabhante | ihàpi ca sàhaükàràbhisaüdhãni karmàõi phalàrambhakàõi, netaràõãti tatra tatra bhagavatoktam | bãjàny agny-upadagdhàni na rohanti yathà punaþ | j¤àna-dagdhais tathà kle÷air nàtmà saüpadyate punaþ [Mbh 3.200.10] iti ca | astu tàvaj j¤ànotpatty-uttara-kàla-kçtànàü karmaõàü j¤ànena dàhaþ, j¤àna-saha-bhàvitvàt | na tv iha janmani j¤ànotpatteþ pràk kçtànàü karmaõàm atãta-janma-kçtànàü ca dàho yuktaþ | na | sarva-karmàõãti vi÷eùaõàt | j¤ànottara-kàla-bhàvinàm eva sarva-karmaõàm iti cet, na | saükoce kàraõànupapatteþ | yat tåktam yathà vartamàna-janmàrambhakàõi karmàõi na kùãyante phala-dànàya pravçttàny eva saty api j¤àne, tathànàrabdha-phalànàm api karmaõàü kùayo na yukta iti, tad asat | katham ? teùàü mukteùuvat pravçtta-phalatvàt | yathà pårvaü lakùya-vedhàya mukta iùuþ dhanuùo lakùya-vedhottara-kàlam api àrabdha-vega-kùayàt patanenaiva nivartate, evaü ÷arãràrambhakaü karma ÷arãra-sthiti-prayojane nivçtte 'pi, à saüskàra-vega-kùayàt pårvavat vartata eva | yathà sa eva iùuþ pravçtti-nimittànàrabdha-vegas tv amukto dhanuùi prayukto 'pi upasaühriyate, tathànàrabdha-phalàni karmàõi svà÷raya-sthàny eva j¤ànena nirbãjã-kriyanta iti | patite 'smin vidvac-charãre na sa bhåyo 'bhijàyate iti yuktam evoktam iti siddham ||BhGS_13.23|| ============================== atràtma-dar÷ane upàya-vikalpà ime dhyànàdaya ucyante - dhyànenàtmani pa÷yanti kecid àtmànam àtmanà | anye sàükhyena yogena karma-yogena càpare ||BhG_13.24|| dhyànena | dhyànaü nàma ÷abdàdibhyo viùayebhyaþ ÷rotràdãni karaõàni manasy upasaühçtya, mana÷ ca pratyak-cetanayitari, ekàgratayà yac cintanaü tad dhyànam | tathà, dhyàyatãva bakaþ, dhyàyatãva pçthivã, dhyàyantãva parvatàþ [ChàU 7.6.1] iti upamopàdànàt | taila-dhàràvat saütato 'vicchinna-pratyayo dhyànam | tena dhyànena àtmani buddhau pa÷yanty àtmànaü pratyak-cetanam àtmanà svenaiva pratyak-cetanena dhyàna-saüskçtenàntaþ-karaõena kecid yoginaþ | anye sàükhyena yogena | sàükhyaü nàma ime sattva-rajas-tamàüsi guõà mayà dç÷yà ahaü tebhyo 'nyas tad-vyàpàra-sàkùi-bhåto nityo guõa-vilakùaõa àtmeti cintanam eùa sàükhyo yogaþ | tena pa÷yanti àtmànam àtmanety anuvartate | karma-yogena | karmaiva yogaþ | ã÷varàrpaõa-buddhyànuùñhãyamànaü ghañana-råpaü yogàrthatvàd yoga ucyate guõataþ | tena sattva-÷uddhi-j¤ànotpatti-dvàreõa càpare ||BhGS_13.24|| ============================== anye tv evam ajànantaþ ÷rutvànyebhya upàsate | te 'pi càtitaranty eva mçtyuü ÷ruti-paràyaõàþ ||BhG_13.25|| anye tv eùu vikalpeùu anyatamenàpy evaü yathoktam àtmànam ajànanto 'nyebhyaþ àcàryebhyaþ ÷rutvà "idam eva cintayata" ity uktà upàsate ÷raddadhànàþ santa÷ cintayanti | te 'pi càtitaranty eva atikràmanty eva mçtyum mçtyu-yuktaü saüsàram ity etat | ÷ruti-paràyaõàþ ÷rutiþ ÷ravaõaü param ayanaü gamanaü mokùa-màrga-pravçttau paraü sàdhanaü yeùàü te ÷ruti-paràyaõàþ | kevala-paropade÷a-pramàõàþ svayaü viveka-rahità ity abhipràyaþ | kim u vaktavyam pramàõaü prati svatantrà vivekino mçtyum atitarantãty abhipràyaþ ||BhGS_13.25|| ============================== kùetraj¤aü càpi màü viddhi [Gãtà 13.3] iti kùetraj¤e÷varakatva-viùayaü j¤ànaü mokùa-sàdhanaü, yaj j¤àtvàmçtam a÷nute [Gãtà 13.13] ity uktam | tat kasmàt hetoþ ? iti tad-dhetu-pradar÷anàrthaü ÷loka àrabhyate - yàvat saüjàyate kiücit sattvaü sthàvara-jaïgamam | kùetra-kùetraj¤a-saüyogàt tad viddhi bharatarùabha ||BhG_13.26|| yàvat yat kiücit saüjàyate samutpadyate sattvaü vastu | kim avi÷eùeõa ? nety àha - sthàvara-jaïgamaü sthàvaraü jaïgamaü ca kùetra-kùetraj¤a-saüyogàt taj jàyate ity evaü viddhi jànãhi bharatarùabha | kaþ punar ayaü kùetra-kùetraj¤ayoþ saüyogo 'bhipretaþ ? na tàvat rajjveva ghañasyàvayava-saü÷leùa-dvàrakaþ saübandha-vi÷eùaþ saüyogaþ kùetreõa kùetraj¤asya saübhavati, àkà÷avat niravayavatvàt | nàpi samavàya-lakùaõas tantu-pañayor iva kùetra-kùetraj¤ayor itaretara-kàrya-kàraõa-bhàvànabhyupagamàt | ity ucyate - kùetra-kùetraj¤ayor viùaya-viùayiõor bhinna-svabhàvayor itaretara-tad-dharmàdhyàsa-lakùaõaþ saüyogaþ kùetra-kùetraj¤a-svaråpa-vivekà-bhàva-nibandhanaþ, rajju-÷uktikàdãnàü tad-viveka-j¤ànàbhàvàd adhyàropita-sarpa-rajatàdi-saüyogavat | so 'yam adhyàsa-svaråpaþ kùetra-kùetraj¤a-saüyogo mithyà-j¤àna-lakùaõaþ | yathà-÷àstraü kùetra-kùetraj¤a-lakùaõa-bheda-parij¤àna-pårvakaü pràk dar÷ita-råpàt kùetràn mu¤jàd iveùãkàü yathokta-lakùaõaü kùetraj¤aü pravibhajya na sat tan nàsad ucyate [Gãtà 13.13] ity anena nirasta-sarvopàdhi-vi÷eùaü j¤eyaü brahma-svaråpeõa yaþ pa÷yati, kùetraü ca màyà-nirmita-hasti-svapna-dçùña-vastuvad gandharva-nagaràdivad asad eva sad ivàvabhàsate | ity evaü ni÷cita-vij¤àno yaþ, tasya yathokta-samyag-dar÷ana-virodhàd apagacchati mithyà-j¤ànam | tasya janma-hetor apagamàd ya evaü vetti puruùaü prakçtiü ca guõaiþ saha [Gãtà 13.25] ity anena vidvàn bhåyo nàbhijàyate iti yad uktam, tad upapannam uktam ||BhGS_13.26|| ============================== na sa bhåyo 'bhijàyate [Gãtà 13.24] iti samyag dar÷ana-phalam avidyàdi-saüsàra-bãja-nivçtti-dvàreõa janmàbhàva uktaþ | janma-kàraõaü càvidyà-nimittakaþ kùetra-kùetraj¤a-saüyoga uktaþ | atas tasyàþ avidyàyà nivartakaü samyag-dar÷anam uktam api punaþ ÷abdàntareõocyate - samaü sarveùu bhåteùu tiùñhantaü parame÷varam | vina÷yatsv avina÷yantaü yaþ pa÷yati sa pa÷yati ||BhG_13.27|| samaü nirvi÷eùaü tiùñhantaü sthitiü kurvantam | kva ? sarveùu samasteùu bhåteùu brahmàdi-sthàvarànteùu pràõiùu | kam ? parame÷varaü dehendriya-mano-buddhy-avyaktàtmano 'pekùya parame÷varaþ, taü sarveùu bhåteùu samaü tiùñhantam | tàni vi÷inaùñi vina÷yatsv iti | taü ca parame÷varam avina÷yantam iti, bhåtànàü parame÷varasya càtyanta-vailakùaõya-pradar÷anàrtham | katham ? sarveùàü hi bhàva-vikàràõàü jani-lakùaõo bhàva-vikàro målam | janmottara-kàla-bhàvino 'nye sarve bhàva-vikàrà vinà÷àntàþ | vinà÷àt paro na ka÷cid asti bhàva-vikàraþ, bhàvàbhàvàt | sati hi dharmiõi dharmà bhavanti | ato 'ntya-bhàva-vikàràbhàvànuvàdena pårva-bhàvinaþ sarve bhàva-vikàràþ pratiùiddhà bhavanti saha kàryaiþ | tasmàt sarva-bhåtaiþ vailakùaõyam atyantam eva parame÷varasya siddham, nirvi÷eùatvam ekatvaü ca | ya evaü yathoktaü parame÷varaü pa÷yati, sa pa÷yati | nanu sarvo 'pi lokaþ pa÷yati, kiü vi÷eùaõeneti | satyaü pa÷yati | kiü tu viparãtaü pa÷yati | ato vi÷inaùñi - sa eva pa÷yatãti | yathà timira-dçùñir anekaü candraü pa÷yati, tam apekùya eka-candra-dar÷ã vi÷iùyate - sa eva pa÷yatãti | tathaivehàpy ekam avibhaktaü yathoktaü àtmànaü yaþ pa÷yati, sa vibhaktàn ekàtma-viparãta-dar÷ibhyo vi÷iùyate - sa eva pa÷yatãti | itare pa÷yanto 'pi na pa÷yanti | viparãta-dar÷itvàt aneka-candra-dar÷ivad ity arthaþ ||BhGS_13.27|| ============================== yathoktasya samyag-dar÷anasya phala-vacanena stutiþ kartavyà iti ÷loka àrabhyate - samaü pa÷yan hi sarvatra samavasthitam ã÷varam | na hinasty àtmanàtmànaü tato yàti paràü gatim ||BhG_13.28|| samaü pa÷yann upalabhamàno hi yasmàt sarvatra sarva-bhåteùu samavasthitaü tulyatayàvasthitam ã÷varam atãtànantara-÷lokokta-lakùaõam ity arthaþ | samaü pa÷yan kim ? na hinasti hiüsàü na karoti àtmanà svenaiva svam àtmànam | tat-tad-ahiüsanàd yàti paràü prakçùñàü gatiü mokùàkhyàm || nanu naiva ka÷cit pràõã svayaü svam àtmànaü hinasti | katham ucyate 'pràptam na hinastãti ? yathà na pçthivyàm nàntarikùe na divy agni÷ cetavyaþ [TaittS 5.2.7.1] ity àdi | naiùa doùaþ, aj¤ànàm àtma-tiraskaraõopapatteþ | sarvo hy aj¤o 'tyanta-prasiddhaü sàkùàd aparokùàd àtmànaü tiraskçtyànàtmànam àtmatvena parigçhya, tam api dharmàdharmau kçtvopàttam àtmànaü hatvànyam àtmànam upàdatte navaü, taü caivaü hatvànyam | evaü tam api hatvànyam ity evam upàttam upàttam àtmànaü hantãty àtmahà sarvo 'j¤aþ | yas tu paramàrthàtmàsàv api sarvadàvidyayà hata iva vidyamàna-phalàbhàvàd iti sarve àtma-hana evàvidvàüsaþ | yas tv itaro yathoktàtma-dar÷ã, sa ubhayathàpi àtmanàtmànaü na hinasti na hanti | tato yàti paràü gatim yathoktaü phalaü tasya bhavatãty arthaþ ||BhGS_13.28|| ============================== sarva-bhåta-stham ã÷varaü samaü pa÷yan na hinasty àtmanàtmànam [Gãtà 13.28] ity uktam | tad anupapannaü sva-guõa-karma-vailakùaõya-bheda-bhinneùv àtmasu, ity etad à÷aïkyàha - prakçtyaiva ca karmàõi kriyamàõàni sarva÷aþ | yaþ pa÷yati tathàtmànam akartàraü sa pa÷yati ||BhG_13.29|| prakçtyà prakçtir bhagavato màyà triguõàtmikà | màyàü tu prakçtiü vidyàd [øvetU 4.10] iti mantra-varõàt | tayà prakçtyaiva ca nànyena mahad-àdi-kàrya-kàraõàkàra-pariõatayà karmàõi vàï-manaþ-kàyàrabhyàõi kriyamàõàni nirvartyamànàni sarva÷aþ sarva-prakàrair yaþ pa÷yaty upalabhate, tathàtmànaü kùetraj¤am akartàraü sarvopàdhi-vivarjitaü sa pa÷yati, sa paramàrtha-dar÷ãty abhipràyaþ | nirguõasyàkartur nirvi÷eùasyàkà÷asyeva bhede pramàõànupapattir ity arthaþ ||BhGS_13.29|| ============================== punar api tad eva samyag dar÷anaü ÷abdàntareõa prapa¤cayati - yadà bhåta-pçthag-bhàvam ekastham anupa÷yati | tata eva ca vistàraü brahma saüpadyate tadà ||BhG_13.30|| yadà yasmin kàle bhåta-pçthag-bhàvaü bhåtànàü pçthag-bhàvaü pçthaktvam ekasminn àtmani sthitaü eka-stham anupa÷yati ÷àstràcàryopade÷am anu àtmànaü pratyakùatvena pa÷yaty àtmaivedaü sarvam [ChàU 7.25.2] iti | tata eva ca tasmàd eva ca vistàraü utpattiü vikàsam àtmataþ pràõa àtmata à÷à àtmataþ smara àtmata àkà÷a àtmatas teja àtmata àpa àtmata àvirbhàva-tirobhàvàv àtmato 'nnam [ChàU 7.26.1] ity evam àdi-prakàrair vistàraü yadà pa÷yati brahma saüpadyate bhavati tadà tasmin kàla ity arthaþ ||BhGS_13.30|| ============================== ekasyàtmànaþ sarva-dehàtmatve tad-doùa-saübandhe pràpte, idam ucyate - anàditvàn nirguõatvàt paramàtmàyam avyayaþ | ÷arãra-stho 'pi kaunteya na karoti na lipyate ||BhG_13.31|| anàditvàt | anàder bhàvo 'nàditvam, àdiþ kàraõam, tad yasya nàsti tad anàdi | yad dhy àdimat tat svenàtmanà vyeti | ayaü tv anàditvàn niravayava iti kçtvà na vyeti | tathà nirguõatvàt | saguõo hi guõa-vyayàt vyeti | ayaü tu nirguõatvàc ca na vyeti | iti paramàtmàyam avyayaþ | nàsya vyayo vidyata ity avyayaþ | yata evam ataþ ÷arãra-stho 'pi, ÷arãreùu àtmana upalabdhir bhavatãti ÷arãra-stha ucyate | tathàpi na karoti | tad-akaraõàd eva tat-phalena na lipyate | yo hi kartà, sa karma-phalena lipyate | ayaü tv akartà, ato na phalena lipyate ity arthaþ | kaþ punar deheùu karoti lipyate ca ? yadi tàvat anyaþ paramàtmano dehã karoti lipyate ca, tataþ idam anupapannam uktaü kùetraj¤e÷varaikatvam kùetraj¤aü càpi màü viddhi [Gãtà 13.2] ity àdi | atha nàsti ã÷varàd anyo dehã | kaþ karoti lipyate ca ? iti vàcyam | paro và nàstãti sarvathà durvij¤eyaü durvàcyaü ceti bhagavat-proktam aupaniùadaü dar÷anaü parityaktaü vai÷eùikaiþ sàükhyàrhata-bauddhai÷ ca | tatràyaü parihàro bhagavatà svenaiva uktaþ svabhàvas tu pravartate [Gãtà 5.14] iti | avidyà-màtra-svabhàvo hi karoti lipyate iti vyavahàro bhavati, na tu paramàrthata ekasmin paramàtmani tad asti | ata evaitasmin paramàrtha-sàükhya-dar÷ane sthitànàü j¤àna-niùñhànàü paramahaüsa-parivràjakànàü tiraskçtàvidyà-vyavahàràõàü karmàdhikàro nàstãti tatra tatra dar÷itaü bhagavatà ||BhGS_13.31|| ============================== kim iva na karoti na lipyate ity atra dçùñàntam àha - yathà sarva-gataü saukùmyàd àkà÷aü nopalipyate | sarvatràvasthito dehe tathàtmà nopalipyate ||BhG_13.32|| yathà sarva-gataü vyàpy api sat saukùmyàt såkùma-bhàvàd àkà÷aü khaü nopalipyate na saübadhyate, sarvatràvasthito dehe tathàtmà nopalipyate ||BhGS_13.32|| ============================== kiü ca - yathà prakà÷ayaty ekaþ kçtsnaü lokam imaü raviþ | kùetraü kùetrã tathà kçtsnaü prakà÷ayati bhàrata ||BhG_13.34|| yathà prakà÷ayaty avabhàsayati ekaþ kçtsnaü lokam imaü raviþ savità àdityaþ, tathà tadvat mahà-bhåtàdi-dhçty-antaü kùetram ekaþ san prakà÷ayati | kaþ ? kùetrã paramàtmà ity arthaþ | ravi-dçùñanto 'tra àtmana ubhayàrtho 'pi bhavati | ravivat sarva-kùetreùv eka evàtmà, alepaka÷ ceti ||BhGS_13.34|| ============================== samastàdhyàyàrthopasaühàràrtho 'yaü ÷lokaþ - kùetra-kùetraj¤ayor evam antaraü j¤àna-cakùuùà | bhåta-prakçti-mokùaü ca ye vidur yànti te param ||BhG_13.35|| kùetra-kùetraj¤ayor yathà-vyàkhyàtayor evaü yathà-pradar÷ita-prakàreõàntaram itaretara-vailakùaõya-vi÷eùaü j¤àna-cakùuùà ÷àstràcàrya-prasàdopade÷a-janitam àtma-pratyayikaü j¤ànaü cakùuþ, tena j¤àna-cakùuùà, bhåta-prakçti-mokùaü ca, bhåtànàü prakçtir avidyà-lakùaõàvyaktàkhyà, tasyà bhåta-prakçter mokùaõam abhàva-gamanaü ca ye vidur vijànanti, yànti gacchanti te paraü paramàtma-tattvaü brahma, na punar dehaü àdadate ity arthaþ ||BhGS_13.35|| ============================== iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye kùetra-kùetraj¤a-yogo nàma trayoda÷o 'dhyàyaþ || __________________________________________________________ BhG 14 atha guõa-traya-vibhàga-yogo nàma caturda÷o 'dhyàyaþ (÷rãmac-chaükara-bhagavat-pàda-viracitam ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùyam) sarvam utpadyamànaü kùetra-kùetraj¤a-saüyogàd utpadyata ity uktam | tat kathamiti, tat-pradar÷anàrtham paraü bhåya ity àdir adhyàya àrabhyate | athavà, ã÷vara-paratantrayoþ kùetra-kùetraj¤ayoþ jagat-kàraõatvaü na tu sàükhyànàm iva svatantrayor ity evam artham | prakçti-sthatvaü guõeùu ca saïgaþ saüsàra-kàraõam ity uktam | kasmin guõe kathaü saïgaþ ? ke và guõàþ ? kathaü và te badhnantãti ? guõebhya÷ ca mokùaõaü kathaü syàt ? muktasya ca lakùaõaü vaktavyam, ity evam arthaü ca bhagavàn uvàca - paraü bhåyaþ pravakùyàmi j¤ànànàü j¤ànam uttamam | yaj j¤àtvà munayaþ sarve paràü siddhim ito gatàþ ||BhG_14.1|| paraü j¤ànam iti vyavahitena saübandhaþ | bhåyaþ punaþ pårveùu sarveùv adhyàyeùu asakçd uktam api pravakùyàmi | tac ca paraü para-vastu-viùayatvàt | kiü tat ? j¤ànaü sarveùàü j¤ànànàm uttamam, uttama-phalatvàt | j¤ànànàm iti nàmànitvàdãnàm | kiü tarhi ? yaj¤àdi-j¤eya-vastu-viùayàõàm iti | tàni na mokùàya, idaü tu mokùàyeti parottama-÷abdàbhyàü stauti ÷rotç-buddhi-rucy-utpàdanàrtham | yaj j¤àtvà yaj j¤ànaü j¤àtvà pràpya munayaþ saünyàsino manana-÷ãlàþ sarve paràü siddhiü mokùàkhyàm ito 'smàt deha-bandhanàt årdhvaü gatàþ pràptàþ ||BhGS_14.1|| ============================== asyà÷ ca siddhair aikàntikatvaü dar÷ayati - idaü j¤ànam upà÷ritya mama sàdharmyam àgatàþ | sarge 'pi nopajàyante pralaye na vyathanti ca ||BhG_14.2|| idaü j¤ànaü yathoktam upà÷ritya, j¤àna-sàdhanam anuùñhàya ity etat, mama parame÷varasya sàdharmyaü mat-svaråpatàm àgatàþ pràptà ity arthaþ | na tu samàna-dharmatà sàdharmyam, kùetraj¤e÷varayor bhedànabhyupagamàd gãtà-÷àstre | phala-vàda÷ càyaü stuty-artham ucyate | sarge 'pi sçùñi-kàle 'pi nopajàyante | notpadyante | pralaye brahmaõo 'pi vinà÷a-kàle na vyathanti ca vyathàü nàpadyante, na cyavantãty arthaþ ||BhGS_14.2|| ============================== kùetra-kùetraj¤a-saüyoga ãdç÷o bhåta-kàraõam ity àha - mama yonir mahad brahma tasmin garbhaü dadhàmy aham | saübhavaþ sarva-bhåtànàü tato bhavati bhàrata ||BhG_14.3|| mama sva-bhåtà madãyà màyà triguõàtmikà prakçtir yoniþ sarva-bhåtànàü kàraõam | sarva-kàryebhyo mahattvàt kàraõatvàd bçühaõàc ca [bharaõàc ca] sva-vikàràõàü mahad brahma iti yonir eva vi÷iùyate | tasmin mahati brahmaõi yonau garbhaü hiraõyagarbhasya janmano bãjaü sarva-bhåta-janma-kàraõaü bãjaü dadhàmi nikùipàmi kùetra-kùetraj¤a-prakçti-dvaya-÷aktimàn ã÷varo 'ham, avidyà-kàma-karmopàdhi-svaråpànuvidhàyinaü kùetraj¤aü kùetreõa saüyojayàmãty arthaþ | saübhava utpattiþ sarva-bhåtànàü hiraõyagarbhotpatti-dvàreõa tatas tasmàd gabrhàdhànàd bhavati | he bhàrata ||BhGS_14.3|| ============================== sarva-yoniùu kaunteya mårtayaþ saübhavanti yàþ | tàsàü brahma mahad yonir ahaü bãja-pradaþ pità ||BhG_14.4|| deva-pitç-manuùya-pa÷u-mçgàdi-sarva-yoniùu kaunteya, mårtayo deha-saüsthàna-lakùaõà mårcchitàïgàvayavà mårtayaþ saübhavanti yàþ, tàsàü mårtãnàü brahma mahat sarvàvasthaü yoniþ kàraõam aham ã÷varo bãja-prado garbhàdhànasya kartà pità ||BhGS_14.4|| ============================== ke guõàþ ? kathaü badhnanti ? ity ucyate - sattvaü rajas tama iti guõàþ prakçti-saübhavàþ | nibadhnanti mahà-bàho dehe dehinam avyayam ||BhG_14.5|| sattvaü rajas tama ity evaü-nàmàno guõà iti pàribhàùikaþ ÷abdaþ | na råpàdivad dravyà÷rità guõàþ | na ca guõa-guõinor anyatvam atra vivakùitam | tasmàd guõà iva nitya-para-tantràþ kùetraj¤aü praty avidyàtmakatvàt kùetraj¤aü nibadhnantãva tam àspadãkçtyàtmànaü pratilabhanta iti nibadhnantãty ucyate | te ca prakçti-saübhavà bhagavan-màyà-saübhavà nibadhnantãva | he mahàbàho | mahàntau samarthataràv àjànu-pralambau bàhå yasya saþ mahàbàhuþ he mahàbàho | dehe ÷arãre dehinaü dehavantam avyayam, avyayatvaü coktam anàditvàd [Gãtà 13.32] ity àdi ÷lokena | nanu dehã na lipyate [Gãtà 13.32] ity uktam | tat katham iha nibadhnantãty anyathocyate ? parihçtam asmàbhir iva-÷abdena nibadhnantãveti ||BhGS_14.5|| ============================== tatra sattvàdãnàü sattvasyaiva tàval lakùaõam ucyate - tatra sattvaü nirmalatvàt prakà÷akam anàmayam | sukha-saïgena badhnàti j¤àna-saïgena cànagha ||BhG_14.6|| nirmalatvàt sphañika-maõir iva prakà÷akam anàmayaü nirupadravaü sattvaü tan nibadhnàti | katham ? sukha-saïgena sukhy aham iti viùaya-bhåtasya sukhasya viùayiõy àtmani saü÷leùàpàdanaü mçùaiva sukhe sa¤janam iti | saiùàvidyà | na hi viùaya-dharmo viùayiõo bhavati | icchàdi ca dhçty-antaü kùetrasyaiva viùayasya dharmaþ ity uktaü bhagavatà | ato 'vidyayaiva svakãya-dharma-bhåtayà viùaya-viùayy-aviveka-lakùaõayàsvàtma-bhåte sukhe saüjayatãva, àsaktam iva karoti, asaïgaü saktam iva karoti, asukhinaü sukhinam iva | tathà j¤àna-saïgena ca, j¤ànam iti sukha-sàhacaryàt kùetrasyaiva viùayasyàntaþ-karaõasya dharmaþ, nàtmanaþ | àtma-dharmatve saïgànupapatteþ, bandhànupapatte÷ ca | sukha iva j¤ànàdau saïgo mantavyaþ | he anagha avyasana ||BhGS_14.6|| ============================== rajo ràgàtmakaü viddhi tçùõàsaïga-samudbhavam | tan nibadhnàti kaunteya karma-saïgena dehinam ||BhG_14.7|| rajaþ ràgàtmakaü rajanàd ràgo gairikàd iva dràg àtmakaü viddhi jànãhi | tçùõàsaïga-samudbhavaü tçùõà apràptàbhilàùaþ | àsaïgaþ pràpte viùaye manasaþ prãti-lakùaõaþ saü÷leùaþ | tçùõàsaïgayoþ samudbhavaü tçùõàsaïga-samudbhavam | tan nibadhnàti tad rajo nibadhnàti kaunteya karma-saïgena, dçùñàdçùñàrtheùu karmasu sa¤janaü tat-paratà karma-saïgas tena nibadhnàti rajo dehinam ||BhGS_14.7|| ============================== tamas tv aj¤àna-jaü viddhi mohanaü sarva-dehinàm | pramàdàlasya-nidràbhis tan nibadhnàti bhàrata ||BhG_14.8|| tamas tçtãyo guõo 'j¤àna-jam aj¤ànàj jàtam aj¤àna-jaü viddhi | mohanaü moha-karam aviveka-karaü sarva-dehinàü sarveùàü dehavatàm | pramàdàlasya-nidràbhiþ pramàda÷ càlasyaü ca nidrà ca pramàdàlasya-nidràs tàbhiþ pramàdàlasya-nidràbhis tat tamo nibadhnàti bhàrata ||BhGS_14.8|| ============================== punar guõànàü vyàpàraþ saükùepata ucyate - sattvaü sukhe saüjayati rajaþ karmaõi bhàrata | j¤ànam àvçtya tu tamaþ pramàde saüjayaty uta ||BhG_14.9|| sattvaü sukhe saüjayati saü÷leùayati, rajaþ karmaõi he bhàrata saüjayatãty anuvartate | j¤ànaü sattva-kçtaü vivekam àvçtya àcchàdya tu tamaþ svena àvaraõàtmanà pramàde saüjayaty uta | pramàdo nàma pràpta-kartavyàkaraõam ||BhGS_14.9|| ============================== uktaü kàryaü kadà kurvanti guõàþ ? ity ucyate - rajas tama÷ càbhibhåya sattvaü bhavati bhàrata | rajaþ sattvaü tama÷ caiva tamaþ sattvaü rajas tathà ||BhG_14.10|| rajas tama÷ ca ubhàv apy abhibhåya sattvaü bhavati udbhavati vardhate yadà, tadà labdhàtmakaü sattvaü sva-kàryaü j¤àna-sukhàdy àrabhate | he bhàrata ! tathà rajo-guõaþ sattvaü tama÷ caiva ubhàv apy abhibhåya vardhate yadà, tadà karma tçùõàdi sva-kàryam àrabhate | tama-àkhyo guõaþ sattvaü raja÷ ca ubhàv apy abhibhåya tathaiva vardhate yadà, tadà j¤ànàvaraõàdi sva-kàryam àrabhate ||BhGS_14.10|| ============================== yadà yo guõa udbhåto bhavati, tadà tasya kiü liïgam ? ity ucyate - sarva-dvàreùu dehe 'smin prakà÷a upajàyate | j¤ànaü yadà tadà vidyàd vivçddhaü sattvam ity uta ||BhG_14.11|| sarva-dvàreùu, àtmana upalabdhi-dvàràõi ÷rotràdãni sarvàõi karaõàni, teùu sarva-dvàreùu antaþ-karaõasya buddher vçttiþ prakà÷o dehe 'smin upajàyate | tad eva j¤ànam | yadaivaü prakà÷o j¤ànàkhya upajàyate, tadà j¤àna-prakà÷ena liïgena vidyàd vivçddham udbhåtaü sattvam ity utàpi ||BhGS_14.11|| ============================== rajasa udbhåtasyedaü cihnam - lobhaþ pravçttir àrambhaþ karmaõàm a÷amaþ spçhà | rajasy etàni jàyante vivçddhe bharatarùabha ||BhG_14.12|| lobhaþ para-dravyàditsà | pravçttiþ pravartanam | sàmànya-ceùñà àrambhaþ | kasya ? karmaõàm | a÷amo 'nupa÷amaþ harùa-ràgàdi-pravçttiþ | spçhà sarva-sàmànya-vastu-viùayà tçùõà | rajasi guõe vivçddha etàni liïgàni jàyante | he bharatarùabha ||BhGS_14.12|| ============================== aprakà÷o 'pravçtti÷ ca pramàdo moha eva ca | tamasy etàni jàyante vivçddhe kuru-nandana ||BhG_14.13|| aprakà÷o 'vivekaþ | atyantam apravçtti÷ ca pravçtty-abhàvas tat-kàryaü pramàdo moha eva ca | aviveko måóhatà ity arthaþ | tamasi guõe vivçddha etàni liïgàni jàyante he kuru-nandana ! ||BhGS_14.13|| ============================== maraõa-dvàreõàpi yat phalaü pràpyate, tad api saïga-ràga-hetukaü sarvaü gauõam eveti dar÷ayan àha - yadà sattve pravçddhe tu pralayaü yàti deha-bhçt | tadottama-vidàü lokàn amalàn pratipadyate ||BhG_14.14|| yadà sattve pravçddha udbhåte tu pralayaü maraõaü yàti pratipadyate deha-bhçd àtmà, tadottama-vidàü mahad-àdi-tattva-vidàm ity etat | lokàn amalàn mala-rahitàn pratipadyate pràpnotãty etat ||BhGS_14.14|| ============================== rajasi pralayaü gatvà karma-saïgiùu jàyate | tathà pralãnas tamasi måóha-yoniùu jàyate ||BhG_14.15|| rajasi guõe vivçddhe pralayaü maraõaü gatvà pràpya karma-saïgiùu karmàsakti-yukteùu manuùyeùu jàyate | tathà tadvad eva pralãno mçtas tamasi vivçddhe måóha-yoniùu pa÷v-àdi-yoniùu jàyate ||BhGS_14.15|| ============================== atãta-÷lokàrthasyaiva saükùepa ucyate - karmaõaþ sukçtasyàhuþ sàttvikaü nirmalaü phalam | rajasas tu phalaü duþkham aj¤ànaü tamasaþ phalam ||BhG_14.16|| karmaõaþ sukçtasya sàttvikasya ity arthaþ, àhuþ ÷iùñaþ sàttvikam eva nirmalaü phalam iti | rajasas tu phalaü duþkhaü ràjasasya karmaõa ity arthaþ, karmàdhikàràt phalam api duþkham eva, kàraõànuråpyàt, ràjasam eva | tathà aj¤ànaü tamasas tàmasasya karmaõo 'dharmasya pårvavat ||BhGS_14.16|| ============================== kiü ca, guõebhyo bhavati - sattvàt saüjàyate j¤ànaü rajaso lobha eva ca | pramàda-mohau tamaso bhavato 'j¤ànam eva ca ||BhG_14.17|| sattvàl labdhàtmakàt saüjàyate samutpadyate j¤ànam, rajaso lobha eva ca, pramàda-mohau ca ubhau tamaso bhavataþ, aj¤ànam eva ca bhavati ||BhGS_14.17|| ============================== kiü ca - årdhvaü gacchanti sattva-sthà madhye tiùñhanti ràjasàþ | jaghanya-guõa-vçtta-sthà adho gacchanti tàmasàþ ||BhG_14.18|| årdhvaü gacchanti devalokàdiùåtpadyante sattva-sthàþ sattva-guõa-vçtta-sthàþ | madhye tiùñhanti manuùyeùåtpadyante ràjasàþ | jaghanya-guõa-vçtta-sthà jaghanya÷ càsau guõa÷ ca jaghanya-guõas tamaþ, tasya vçttaü nidràlasyàdi, tasmin sthitàþ jaghanya-guõa-vçtta-sthàþ måóhàþ adho gacchanti pa÷v-àdiùåtpadyante tàmasàþ ||BhGS_14.18|| ============================== puruùasya prakçti-sthatva-råpeõa mithyà-j¤ànena yuktasya bhogyeùu guõeùu sukha-duþkha-mohàtmakeùu sukhã duþkhã måóho 'ham asmãty evaü-råpo yaþ saïgas tat-kàraõaü puruùasya sad-asad-yoni-janma-pràpti-lakùaõasya saüsàrasyeti samàsena pårvàdhyàye yad uktam, tad iha sattvaü rajas tama iti guõàþ prakçti-saübhavà ity àrabhya guõa-svaråpam, guõa-vçttam, sva-vçttena ca guõànàü bandhakatvam, guõa-vçtta-nibaddhasya ca puråùasya yà gatiþ, ity etat sarvaü mithyà-j¤àna-målaü bandha-kàraõaü vistareõoktvà, adhunà samyag-dar÷anàn mokùo vaktavya ity ata àha bhagavàn - nànyaü guõebhyaþ kartàraü yadà draùñànupa÷yati | guõebhya÷ ca paraü vetti mad-bhàvaü so 'dhigacchati ||BhG_14.19|| nànyaü kàrya-karaõa-viùayàkàra-pariõatebhyo guõebhyaþ kartàram anyaü yadà draùñà vidvàn san nànupa÷yati, guõà eva sarvàvasthàþ sarva-karmaõàü kartàra ity evaü pa÷yati, guõebhya÷ ca paraü guõa-vyàpàra-sàkùi-bhåtaü vetti, mad-bhàvaü mama bhàvaü sa draùñàdhigacchati ||BhGS_14.19|| ============================== katham adhigacchati ? ity ucyate - guõàn etàn atãtya trãn dehã deha-samudbhavàn | janma-mçtyu-jarà-duþkhair vimukto 'mçtam a÷nute ||BhG_14.20|| guõàn etàn yathoktàn atãtya jãvann evàtikramya màyopàdhi-bhåtàn trãn dehã deha-samudbhavàn dehotpatti-bãja-bhåtàn janma-mçtyu-jarà-duþkhair janma ca mçtyu÷ ca jarà ca duþkhàni ca janma-mçtyu-jarà-duþkhàni tair jãvann eva vimuktaþ san vidvàn amçtam a÷nute | evaü mad-bhàvam adhigacchatãty arthaþ ||BhGS_14.20|| ============================== jãvann eva guõàn atãtyàmçtam a÷nute iti pra÷na-bãjaü pratilabhyàrjuna uvàca - kair liïgais trãn guõàn etàn atãto bhavati prabho | kim-àcàraþ kathaü caitàüs trãn guõàn ativartate ||BhG_14.21|| kair liïgai÷ cihnais trãn etàn vyàkhyàtàn guõàn atãto 'tikrànto bhavati prabho, kim-àcàraþ ? ko 'sya àcàra iti kim-àcàraþ | kathaü kena ca prakàreõa etàn trãn guõàn ativartate 'tãtya vartate ||BhGS_14.21|| ============================== guõàtãtasya lakùaõaü guõàtãtatvopàyaü càrjunena pçùño 'smin ÷loke pra÷na-dvayàrthaü prativacanaü bhagavàn uvàca | yat tàvat kair liïgair yukto guõàtãto bhavatãti tat ÷çõu - prakà÷aü ca pravçttiü ca moham eva ca pàõóava | na dveùñi saüpravçttàni na nivçttàni kàïkùati ||BhG_14.22|| prakà÷aü ca sattvakàryaü pravçttiü ca rajaþkàryaü moham eva ca tamaþkàryam ity etàni na dveùñi saüpravçttàni samyagviùayabhàvena udbhåtàni - mama tàmasaþ pratyayo jàtaþ, tenàhaü måóhaþ | tathà ràjasã pravçttir mama utpannà duþkhàtmikà, tenàhaü rajasà pravartitaþ pracalitaþ svaråpàt | kaùñaü mama vartate yo 'yaü matsvaråpàvasthànàt bhraü÷aþ | tathà sàttviko guõaþ prakà÷àtmà màü vivekitvam àpàdayan sukhe ca sajayan badhnàtãti tàni dveùñy asamyag-dar÷itvena | tat evaü guõàtãto na dveùñi saüpravçttàni | yathà ca sàttvikàdipuruùaþ sattvàdikàryàõi àtmànaü prati prakà÷ya nivçttàni kàïkùati, na tathà guõàtãto nivçttàni kàïkùatãty arthaþ | etat na parapratyakùaü liïgam | kiü tarhi ? svàtmapratyakùatvàt àtmàrtham eva etat lakùaõam | na hi svàtmaviùayaü dveùamàkàïkùàü và paraþ pa÷yati ||BhGS_14.22|| ============================== atha idànãm guõàtãtaþ kim-àcàraþ ? iti pra÷nasya prativacanam àha - udàsãnavad àsãno guõair yo na vicàlyate | guõà vartanta ity eva yo 'vatiùñhati neïgate ||BhG_14.23|| udàsãnavad yathà udàsãno na kasyacit pakùaü bhajate, tathàyaü guõàtãtatvopàya-màrge 'vasthita àsãna àtmavid guõair yaþ saünyàsã na vicàlyate viveka-dar÷anàvasthàtaþ | tad etat sphuñãkaroti - guõàþ kàrya-karaõa-viùayàkàra-pariõatà anyonyasmin vartante iti yo 'vatiùñhati | chando-bhaïga-bhayàt parasmaipada-prayogaþ | yo 'nutiùñhatãti và pàñhàntaram | neïgate na calati, svaråpàvastha eva bhavatãty arthaþ ||BhGS_14.23|| ============================== kiü ca - sama-duþkha-sukhaþ svasthaþ sama-loùñà÷ma-kà¤canaþ | tulya-priyàpriyo dhãras tulya-nindàtma-saüstutiþ ||BhG_14.24|| sama-duþkha-sukhaþ same duþkha-sukhe yasya saþ sama-duþkha-sukhaþ, svasthaþ sve àtmani sthitaþ prasannaþ sama-loùñà÷ma-kà¤canaþ loùñaü cà÷mà ca kà¤canaü ca loùñà÷makà¤canàni samàni yasya saþ samaloùñà÷makà¤canaþ, tulyapriyàpriyaþ priyaü càpriyaü ca priyàpriye tulye same yasya so 'yaü tulyapriyàpriyaþ, dhãro dhãmàn, tulyanindàtmasaüstutiþ nindà ca àtmasaüstuti ca nindàtmasaüstutã, tulye nindàtmasaüstutã yasya yateþ sa tulyanindàtmasaüstutiþ ||BhGS_14.24|| ============================== kiü ca - mànàpamànayos tulyas tulyo mitràri-pakùayoþ | sarvàrambha-parityàgã guõàtãtaþ sa ucyate ||BhG_14.25|| mànàpamànayos tulyaþ samo nirvikàraþ | tulyo mitràri-pakùayoþ | yadyapy udàsãnà bhavanti kecit svàbhipràyeõa, tathàpi paràbhipràyeõa mitràri-pakùayor iva bhavantãti tulyo mitràri-pakùayor ity àha | sarvàrambha-parityàgã | dçùñàdçùñàrthàni karmàõy àrabhyanta ity àrambhàþ | sarvàn àrambhàn parityaktuü ÷ãlam asyeti sarvàrambha-parityàgã | deha-dhàraõa-màtra-nimitta-vyatirekeõa sarva-karma-parityàgãty arthaþ | guõàtãtaþ sa ucyate ||BhGS_14.25|| ============================== udàsãnavad ity àdi guõàtãtaþ sa ucyate ity etad-antam uktaü yàvat yatna-sàdhyaü tàvat saünyàsino 'nuùñheyaü guõàtãtatva-sàdhanaü mumukùoþ | sthirã-bhåtaü tu sva-saüvedyaü sad guõàtãtasya yater lakùaõaü bhavatãti | adhunà kathaü ca trãnguõàn ativartate ? ity asya pra÷nasya prativacanam àha - màü ca yo 'vyabhicàreõa bhakti-yogena sevate | sa guõàn samatãtyaitàn brahma-bhåyàya kalpate ||BhG_14.26|| màü ca ã÷varaü nàràyaõaü sarva-bhåta-hçdayà÷ritaü yo yatiþ karmã và avyabhicàreõa na kadàcid yo vyabhicarati bhakti-yogena bhajanaü bhaktiþ saiva yogas tena bhakti-yogena sevate, sa guõàn samatãtya etàn yathoktàn | brahma-bhåyàya | bhavanaü bhåyaþ, brahma-bhåyàya brahma-bhavanàya mokùàya kalpate samartho bhavatãty arthaþ ||BhGS_14.26|| ============================== kuta etad ? ity ucyate - brahmaõo hi pratiùñhàham amçtasyàvyayasya ca | ÷à÷vatasya ca dharmasya sukhasyaikàntikasya ca ||BhG_14.27|| brahmaõaþ paramàtmano hi yasmàt pratiùñhàhaü pratitiùñhaty asmin iti pratiùñhàhaü pratyag-àtmà | kãdç÷asya brahmaõaþ ? amçtasya avinà÷inaþ | avyayasya avikàriõaþ | ÷à÷vatasya ca nityasya dharmasya dharma-j¤ànasya j¤àna-yoga-dharma-pràpyasya sukhasya ànanda-råpasya aikàntikasya avyabhicàriõo 'mçtàdi-svabhàvasya paramànanda-råpasya paramàtmanaþ pratyag-àtmà pratiùñhà | samyag-j¤ànena paramàtmatayà ni÷cãyate | tad etad brahma-bhåyàya kalpata ity uktam | yayà ce÷vara-÷aktyà bhaktànugrahàdi-prayojanàya brahma pratiùñhate pravartate, sà ÷aktir brahmaivàham | ÷akti-÷aktimator ananyatvàd ity abhipràyaþ | athavà, brahma-÷abda-vàcyatvàt sa-vikalpakaü brahma | tasya brahmaõo nirvikalpako 'ham eva nànyaþ pratiùñhà÷rayaþ | kiü-vi÷iùñasya ? amçtasyàmaraõa-dharmakasyàvyayasya vyaya-rahitasya | kiü ca, ÷à÷vatasya ca nityasya dharmasya j¤àna-niùñhà-lakùaõasya sukhasya taj-janitasya aikàntikasya ekànta-niyatasya ca, pratiùñhàham iti vartate ||BhGS_14.27|| ============================== iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye caturda÷o 'dhyàyaþ ||14|| __________________________________________________________ BhG 15 atha puruùottama-yogo nàma pa¤cada÷o 'dhyàyaþ (÷rãmac-chaükara-bhagavat-pàda-viracitam ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùyam) yasmàn mad-adhãnaü karmiõàü karma-phalaü j¤àninàü ca j¤àna-phalam, ato bhakti-yogena màü ye sevante te mama prasàdàj j¤àna-pràpti-krameõa guõàtãtà mokùaü gacchanti | kim u vaktavyam àtmanas tattvam eva samyak vijànanta ity ato bhagavàn arjunenàpçùño 'py àtmanas tattvaü vivakùur uvàca årdhva-målam ity àdinà | tatra tàvad vçkùa-råpaka-kalpanayà vairàgya-hetoþ saüsàra-svaråpaü varõayati - viraktasya hi saüsàràt bhagavat-tattva-j¤àne 'dhikàraþ, nànyasyeti | ÷rã-bhagavàn uvàca - ÷rã-bhagavàn uvàca årdhva-målam adhaþ-÷àkham a÷vatthaü pràhur avyayam | chandàüsi yasya parõàni yas taü veda sa veda-vit ||BhG_15.1|| årdhva-målaü kàlataþ såkùmatvàt kàraõatvàn nityatvàt mahattvàc cordhvam | ucyate brahmàvyaktaü màyà ÷aktimat, tan målam asyeti so 'yaü saüsàra-vçkùaþ årdhva-målaþ | ÷rute÷ ca - årdhva-målo 'vàk-÷àkha eùo '÷vatthaþ sanàtanaþ [KañhU 2.3.1] iti | puràõe ca - avyakta-måla-prabhavas tasyaivànugrahotthitaþ | buddhi-skandha-maya÷ caiva indriyàntara-koñaraþ || mahà-bhåta-vi÷àkha÷ ca viùayaiþ patravàüs tathà | dharmàdharma-supuùpa÷ ca sukha-duþkha-phalodayaþ || àjãvyaþ sarva-bhåtànàü brahma-vçkùaþ sanàtanaþ | etad brahma-vanaü càsya brahmàcarati sàkùivat || etac chittvà ca bhittvà ca j¤ànena paramàsinà | tata÷ càtma-gatiü pràpya tasmàn nàvartate punaþ || [Mbh 14.35.20-22] ity àdi | tam årdhva-målaü saüsàraü màyà-mayaü vçkùam àhuþ | adhaþ-÷àkhaü mahad-ahaükàra-tanmàtràdayaþ ÷àkhà ivàsyàdho bhavantãti so 'yam adhaþ-÷àkhaþ, tam adhaþ-÷àkham | na ÷vo 'pi sthàtety a÷vatthas taü kùaõa-pradhvaüsinam a÷vatthaü pràhuþ kathayanty avyayaü saüsàra-màyàyà anàdi-kàla-pravçttatvàt so 'yaü saüsàra-vçkùo 'vyayaþ, anàdy-anta-dehàdi-saütànà÷rayo hi suprasiddhaþ, tam avyayam | tasyaiva saüsàra-vçkùasya idam anyat vi÷eùaõam - chandàüsi yasya parõàni, chandàüsi cchàdanàd çg-yajuþ-sàma-lakùaõàni yasya saüsàra-vçkùasya parõànãva parõàni | yathà vçkùasya parirakùaõàrthàni parõàni, tathà vedàþ saüsàra-vçkùa-parirakùaõàrthà dharmàdharma-tad-dhetu-phala-prakà÷anàrthatvàt | yathà-vyàkhyàtaü saüsàra-vçkùaü sa-målaü yas taü veda sa veda-vit, vedàrtha-vid ity arthaþ | na hi sa-målàt saüsàra-vçkùàd asmàj j¤eyo 'nyo 'õu-màtro 'py ava÷iùño 'stãty ataþ sarvaj¤aþ sarva-vedàrtha-vid iti sa-måla-saüsàra-vçkùa-j¤ànaü stauti ||BhGS_15.1|| ============================== tasyaitasya saüsàra-vçkùasyàparàvayava-kalpanocyate - adha÷ cordhvaü prasçtàs tasya ÷àkhà guõa-pravçddhà viùaya-pravàlàþ | adha÷ ca målàny anusaütatàni karmànubandhãni manuùya-loke ||BhG_15.2|| adho manuùyàdibhyo yàvat sthàvaram, ata årdhvaü ca yàvad brahmaõo vi÷va-sçjo dhàma ity etad-antaü yathà-karma yathà-÷rutaü j¤àna-karma-phalàni, tasya vçkùasya ÷àkhà iva ÷àkhàþ prasçtàþ pragatàþ | guõa-pravçddhàþ guõaiþ sattva-rajas-tamobhiþ pravçddhàþ sthålãkçtà upàdàna-bhåtaiþ | viùaya-pravàlà viùayàþ ÷abdàdayaþ pravàlà iva dehàdi-karma-phalebhyaþ ÷àkhàbhyo 'ïkurã-bhavantãva, tena viùaya-pravàlàþ ÷àkhàþ | saüsàra-vçkùasya parama-målaü upàdàna-kàraõaü pårvam uktam | athedànãü karma-phala-janita-ràga-dveùàdi-vàsanà målànãva dharmàdharma-pravçtti-kàraõàny avàntara-bhàvãni tàny adha÷ ca devàdy-apekùayà målàny anusantatàny anupraviùñani karmànubandhãni karma dharmàdharma-lakùaõam anubandhaþ pa÷càd-bhàvi, yeùàm udbhåtim anu udbhavati, tàni karmànubandhãni manuùya-loke vi÷eùataþ | atra hi manuùyàõàü karmàdhikàraþ prasiddhaþ ||BhGS_15.2|| ============================== yas tv ayaü varõitaþ saüsàra-vçkùaþ - na råpam asyeha tathopalabhyate nànto na càdir na ca saüpratiùñhà | a÷vattham enaü su-viråóha-målam asaïga-÷astreõa dçóhena chittvà ||BhG_15.3|| na råpam asyeha yathopavarõitaü tathà naiva upalabhyate, svapna-marãcy-udaka-màyà-gandharva-nagara-samatvàt | dçùña-naùña-svaråpo hi sa ity ata eva nànto na paryanto niùñhà parisamàptir và vidyate | tathà na càdiþ | "ita àrabhyàyaü pravçttaþ" iti na kenacid gamyate | na ca saüpratiùñhà sthitir madhyam asya na kenacid upalabhyate | a÷vattham enaü yathoktaü suviråóha-målaü suùñhu viråóhàni virohaü gatàni sudçóhàni målàni yasya tam enaü suviråóha-målam | asaïga-÷astreõa asaïgaþ putra-vitta-lokaiùaõàbhyo vyutthànaü tenàsaïga-÷astreõa dçóhena paramàtmàbhimukhya-ni÷caya-dçóhãkçtena punaþ punar vivekàbhyàsà÷ma-ni÷itena cchitvà saüsàra-vçkùaü sa-bãjam uddhçtya ||BhGS_15.3|| ============================== tataþ padaü tat parimàrgitavyaü yasmin gatà na nivartanti bhåyaþ | tam eva càdyaü puruùaü prapadye yataþ pravçttiþ prasçtà puràõã ||BhG_15.4|| tataþ pa÷càt yat padaü vaiùõavaü tat parimàrgitavyam, parimàrgaõam anveùaõaü j¤àtavyam ity arthaþ | yasmin pade gatàþ praviùñà na nivartanti nàvartante bhåyaþ punaþ saüsàràya | kathaü parimàrgitavyam ity àha - tam eva ca yaþ pada-÷abdenokta àdyam àdau bhavam àdyaü puruùaü prapadye ity evaü parimàrgitavyaü tac-charaõatayà ity arthaþ | ko 'sau puruùaþ ? ity ucyate - yato yasmàt puruùàt saüsàra-màyà-vçkùa-pravçttiþ prasçtà niþsçtà aindrajàlikàd iva màyà | puràõã ciraütanã ||BhGS_15.4|| ============================== kathaü-bhåtàs tat padaü gacchantãty ucyate - nirmàna-mohà jita-saïga-doùà adhyàtma-nityà vinivçtta-kàmàþ | dvandvair vimuktàþ sukha-duþkha-saüj¤air gacchanty amåóhàþ padam avyayaü tat ||BhG_15.5|| nirmàna-mohà màna÷ ca moha÷ ca màna-mohau, tau nirgatau yebhyas te nirmàna-mohà màna-moha-varjitàþ | jita-saïga-doùàþ saïga eva doùaþ saïga-doùaþ, jitaþ saïga-doùo yais te jita-saïga-doùàþ | adhyàtma-nityàþ paramàtma-svaråpàlocana-nityàs tat-paràþ | vinivçtta-kàmà vi÷eùato nirlepena nivçttàþ kàmà yeùàü te vinivçtta-kàmàþ | yatayaþ saünyàsino dvandvaiþ priyàpriyàdibhir vimuktàþ sukha-duþkha-saüj¤aiþ parityaktà gacchanty amåóhà moha-varjitàþ padam avyayaü tad yathoktam ||BhGS_15.5|| ============================== tad eva padaü punar vi÷eùyate - na tad bhàsayate såryo na ÷a÷àïko na pàvakaþ | yad gatvà na nivartante tad dhàma paramaü mama ||BhG_15.6|| tat dhàmeti vyavahitena dhàmnà saübadhyate | tad dhàma tejo-råpaü padaü na bhàsayate sårya àdityaþ sarvàvabhàsana-÷aktimattve 'pi sati | tathà na ÷a÷àïka÷ candraþ, na pàvako nàgnir api | yad dhàma vaiùõavaü padaü gatvà pràpya na nivartante, yac ca såryàdir na bhàsayate, tad dhàma padaü paramaü viùõor mama padam ||BhGS_15.6|| ============================== nanu sarvà hi gatir àgaty-antàþ | saüyogàþ viprayogàntàþ [Mbh 11.2.3] iti hi prasiddham | katham ucyate tat dhàma gatànàü nàsti nivçttiþ ? iti | sçõu tatra kàraõam - mamaivàü÷o jãva-loke jãva-bhåtaþ sanàtanaþ | manaþ-ùaùñhànãndriyàõi prakçti-sthàni karùati ||BhG_15.7|| mamaiva param àtmano nàràyaõasya, aü÷o bhàgo 'vayava eka-de÷a ity anarthàntaraü jãva-loke jãvànàü loke saüsàre jãva-bhåtaþ kartà bhokteti prasiddhaþ sanàtana÷ cirantanaþ | yathà jala-såryakaþ såryàü÷o jala-nimittàpàye såryam eva gatvà na nivartate ca tenaivàtmanà gacchati, evam eva | yathà ghañàdy-upàdhi-paricchinno ghañàdy-àkà÷a àkà÷àü÷aþ san ghañàdi-nimittàpàye àkà÷aü pràpya na nivartate | ata upapannam uktam yad gatvà na nivartante iti | nanu niravayavasya paramàtmanaþ kuto 'vayava eka-de÷o 'ü÷aþ iti ? sàvayavatve ca vinà÷a-prasaïgo 'vayava-vibhàgàt | naiùa doùaþ, avidyà-kçtopàdhi-paricchinna eka-de÷o 'ü÷a iva kalpito yataþ | dar÷ita÷ càyam arthaþ kùetràdhyàye vistara÷aþ | sa ca jãvo mad-aü÷atvena kalpitaþ kathaü saüsaraty utkràmati ca ? ity ucyate - manaþ-ùaùñhànãndriyàõi ÷rotràdãni prakçti-sthàni sva-sthàne karõa-÷aùkuly-àdau prakçtau sthitàni karùati àkarùati ||BhGS_15.7|| ============================== kasmin kàle ? - ÷arãraü yad avàpnoti yac càpy utkràmatã÷varaþ | gçhãtvaitàni saüyàti vàyur gandhàn ivà÷ayàt ||BhG_15.8|| yac càpi yadà càpi utkràmatã÷varo dehàdi-saüghàta-svàmã jãvaþ, tadà karùati [15.8] iti ÷lokasya dvitãya-pàdo 'rtha-va÷àt pràthamyena saübadhyate | yadà ca pårvasmàt ÷arãràt ÷arãràntaram avàpnoti tadà gçhãtvaitàni manaþ-ùaùñhànãndriyàõi saüyàti samyak yàti gacchati | kim iva ? ity àha - vàyuþ pavano gandhàn iva à÷ayàt puùpàdeþ ||BhGS_15.8|| ============================== kàni punas tàni - ÷rotraü cakùuþ spar÷anaü ca rasanaü ghràõam eva ca | adhiùñhàya mana÷ càyaü viùayàn upasevate ||BhG_15.9|| ÷rotraü cakùuþ spar÷anaü ca tvag-indriyaü rasanaü ghràõam eva ca mana÷ ca ùaùñhaü pratyekam indriyeõa saha, adhiùñhàya deha-stho viùayàn ÷abdàdãn upasevate ||BhGS_15.9|| ============================== evaü deha-gataü dehàt - utkràmantaü sthitaü vàpi bhu¤jànaü và guõànvitam | vimåóhà nànupa÷yanti pa÷yanti j¤àna-cakùuùaþ ||BhG_15.10|| utkràmantaü dehaü pårvopàttaü parityajantaü sthitaü vàpi dehe tiùñhantaü bhu¤jànàü và ÷abdàdãü÷ copalabhamànaü guõànvitaü sukha-duþkha-mohàdyair guõair anvitam anugataü saüyuktam ity arthaþ | evaü-bhåtam apy enam atyanta-dar÷ana-gocara-pràptaü vimåóhà dçùñàdçùña-viùaya-bhoga-balàkçùña-cetas tayànekadhà måóhà nànupa÷yanti | aho kaùñaü vartate ity anukro÷ati ca bhagavàn | ye tu punaþ pramàõa-janita-j¤àna-cakùuùas ta enaü pa÷yanti j¤àna-cakùuùo vivikta-dçùñaya ity arthaþ ||BhGS_15.10|| ============================== yatanto yogina÷ cainaü pa÷yanty àtmany avasthitam | yatanto 'py akçtàtmàno nainaü pa÷yanty acetasaþ ||BhG_15.11|| yatantaþ prayatnaü kurvanto yogina÷ ca samàhita-città enaü prakçtam àtmànaü pa÷yanty ayam aham asmãty upalabhanta àtmani svasyàü buddhàv avasthitam | yatanto 'pi ÷àstràdi-pramàõair akçtàtmàno 'saüskçtàtmànas tapasà indriya-jayena ca, du÷caritàd anuparatàþ, a÷ànta-darpàþ prayatnaü kurvanto 'pi nainaü pa÷yanty acetaso 'vivekinaþ ||BhGS_15.11|| ============================== yat padaü sarvasyàvabhàsakamapy agnyàdity àdikaü jyotiþ nàvabhàsayate, yat pràptà ca mumukùavaþ punaþ saüsàràbhimukhàþ na nivartante, yasya ca padasya upàdhi-bhedam anuvidhãyamànàþ jãvàþ - ghañàkà÷àdayaþ iva àkà÷asya - aü÷àþ, tasya padasya sarvàtmatvaü sarvavyavahàràspadatvaü ca vivakùu÷ caturbhiþ ÷lokaiþ vibhåtisaükùepamàha bhagavàn - yad àditya-gataü tejo jagad bhàsayate 'khilam | yac candramasi yac càgnau tat tejo viddhi màmakam ||BhG_15.12|| yat àditya-gatam àdityà÷rayam | kiü tat ? tejo dãptiþ prakà÷o jagad bhàsayate prakà÷ayaty akhilaü samastam | yac candramasi ÷a÷abhçti tejo 'vabhàsakaü vartate, yac càgnau hutavahe, tat tejo viddhi vijànãhi màmakaü madãyaü mama viùõos taj jyotiþ | athavà, àditya-gataü teja÷ caitanyàtmakaü jyotir yac candramasi, yac càgnau vartate tat tejo viddhi màmakaü madãyaü mama viùõos taj jyotiþ | nanu sthàvareùu jaïgameùu ca tat samànaü caitanyàtmakaü jyotiþ | tatra katham idaü vi÷eùaõam - yad àditya-gatam ity àdi | naiùa doùaþ, sattvàdhikyàd vistaratvopapatteþ | àdity-àdiùu hi sattvam atyanta-prakà÷am atyanta-bhàsvaram | atas tatraivàvistaraü jyotir iti tad vi÷iùyate, na tu tatraiva tad adhikam iti | yathà hi loke tulye 'pi mukha-saüsthàne na kàùñha-kuóyàdau mukham àvirbhavati, àdar÷àdau tu svacche svacchatare ca tàratamyenàvirbhavati, tadvat ||BhGS_15.12|| ============================== kiü ca - gàm àvi÷ya ca bhåtàni dhàrayàmy aham ojasà | puùõàmi cauùadhãþ sarvàþ somo bhåtvà rasàtmakaþ ||BhG_15.13|| gàü pçthivãm àvi÷ya pravi÷ya dhàrayàmi bhåtàni jagad aham ojasà balena | yad balaü kàma-ràga-vivarjitam ai÷varaü råpaü jagad-vidhàraõàya pçthivyàm praviùñaü yena pçthivã gurvã nàdhaþ patati na vidãryate ca | tathà ca mantra-varõaþ - yena dyaur ugrà pçthivã ca dçóhà [TaittS 4.1.8] iti, sa dàdhàra pçthivãm [èk 8.7.3.1] ity àdi÷ ca | ato gàm àvi÷ya ca bhåtàni caràcaràõi dhàrayàmãti yuktam uktam | kiü ca, pçthivyàü jàtà oùadhãþ sarvàþ vrãhi-yavàdyàþ puùõàmi puùñi-matãþ rasa-svàdumatã ca karomi somo bhåtvà rasàtmakaþ somaþ san rasàtmakaþ rasa-svabhàvaþ | sarva-rasànàm àkaraþ somaþ | sa hi sarva-rasàtmakaþ sarvàþ oùadhãþ svàtma-rasàn anuprave÷ayan puùõàti ||BhGS_15.13|| ============================== kiü ca - ahaü vai÷vànaro bhåtvà pràõinàü deham à÷ritaþ | pràõàpàna-samàyuktaþ pacàmy annaü catur-vidham ||BhG_15.14|| aham eva vai vai÷vànara udara-stho 'gnir bhåtvà - ayam agnir vai÷vànaro yo 'yam antaþ puruùe yenedam annaü pacyate yad idam adyate [BAU 5.9.1] ity àdi-÷ruteþ | vai÷vànaraþ san pràõinàü pràõavatàü deham à÷ritaþ praviùñaþ pràõàpàna-samàyuktaþ pràõàpànàbhyàü samàyuktaþ saüyuktaþ pacàmi païkti karomy annam a÷anaü caturvidhaü catuùprakàraü bhojyaü bhakùyaü coùyaü lehyaü ca | bhoktà vai vànaro 'gniþ | agner bhojyam annaü somaþ | tad etad ubhayam agnãùomau sarvam iti pa÷yato 'nna-doùa-lepo na bhavati ||BhGS_15.14|| ============================== kiü ca - sarvasya càhaü hçdi saüniviùño mattaþ smçtir j¤ànam apohanaü ca | vedai÷ ca sarvair aham eva vedyo vedànta-kçd veda-vid eva càham ||BhG_15.15|| sarvasya ca pràõi-jàtasyàham àtmà san hçdi buddhau saüniviùñaþ | ato matta àtmanaþ sarva-pràõinàü smçtir j¤ànaü tad-apohanaü càpagamanaü ca | yeùàü yathà puõya-karmaõàü puõya-karmànurodhena j¤àna-smçtã bhavataþ, tathà pàpa-karmaõàü pàpa-karmànuråpeõa smçti-j¤ànayor apohanaü càpàyanam apagamanaü ca | vedai÷ ca sarvair aham eva paramàtmà vedyo veditavyaþ | vedànta-kçd vedàntàrtha-saüpradàya-kçd ity arthaþ, veda-vid vedàrtha-vid eva càham ||BhGS_15.15|| ============================== bhagavata ã÷varasya nàràyaõàkhyasya vibhåti-saükùepa ukto vi÷iùñopàdhi-kçto yad àditya-gataü tejaþ [Gãtà 15.12] ity àdinà | athàdhunà tasyaiva kùaràkùaropàdhi-pravibhaktatayà nirupàdhikasya kevalasya tattva-svaråpa-nirdidhàrayiùayottara-÷lokà àrabhyante | tatra sarvam evàtãtàn àgatàn antaràdhyàyàrtha-jàtaü tridhà rà÷ãkçtya àha - dvàv imau puruùau loke kùara÷ càkùara eva ca | kùaraþ sarvàõi bhåtàni kåñastho 'kùara ucyate ||BhG_15.16|| dvàv imau pçthag-rà÷ã-kçtau puruùàv ity ucyete loke saüsàre - kùara÷ ca kùaratãti kùaro vinà÷ã ity eko rà÷iþ | aparaþ puruùo 'kùaras tad-viparãtaþ, bhagavato màyà-÷aktiþ, kùaràkhyasya puruùasya utpatti-bãjam aneka-saüsàri-jantu-kàma-karmàdi-saüskàrà÷raya akùaraþ puruùa ucyate | kau tau puruùau ? ity àha svayam eva bhagavàn - kùaraþ sarvàõi bhåtàni, samastaü vikàra-jàtam ity arthaþ | kåñàsthaþ kåñàþ rà÷ã rà÷ir iva sthitaþ | athavà, kåñà màyà vacanà jihmatà kuñilatà iti paryàyàþ | aneka-màyà-vacanàdi-prakàreõa sthitaþ kåñàsthaþ | saüsàra-bãjànantyàt, na kùaratãty akùara ucyate ||BhGS_15.16|| ============================== àbhyàü kùaràkùaràbhyàm anyo vilakùaõaþ kùaràkùaropàdhi-dvaya-doùeõàspçùñaþ nitya-÷uddha-buddham ukta-svabhàvaþ - uttamaþ puruùas tv anyaþ paramàtmety udàhçtaþ | yo loka-trayam àvi÷ya bibharty avyaya ã÷varaþ ||BhG_15.17|| uttama utkçùñatamaþ puruùas tv anyo 'tyanta-vilakùaõa àbhyàü paramàtmeti parama÷ càsau dehàdy-avidyà-kçtàtmabhyaþ, àtma÷ ca sarva-bhåtànàü pratyak-cetanaþ, ity ataþ paramàtmety udàhçta ukto vedànteùu | sa eva vi÷iùyate yo loka-trayaü bhår-bhuvaþ-svar-àkhyaü svakãyayà caitanya-bala-÷aktyà àvi÷ya pravi÷ya bibharti svaråpa-sad-bhàva-màtreõa bibharti dhàrayati | avyayo nàsya vyayo vidyata ity avyayaþ | kaþ ? ã÷varaþ sarvaj¤o nàràyaõàkhya ã÷ana-÷ãlaþ ||BhGS_15.17|| ============================== yathà-vyàkhyàtasye÷varasya puruùottama ity etat nàma prasiddham | tasya nàma-nirvacana-prasiddhayàrthavattvaü nàmno dar÷ayan nirati÷ayo 'ham ã÷vara ity àtmànaü dar÷ayati bhagavàn - yasmàt kùaram atãto 'ham akùaràd api cottamaþ | ato 'smi loke vede ca prathitaþ puruùottamaþ ||BhG_15.18|| yasmàt kùaram atãto 'haü saüsàra-màyà-vçkùam a÷vatthàkhyam atikrànto 'ham akùaràd api saüsàra-màyà-råpa-vçkùa-bãja-bhåtàd api cottama utkçùñatamaþ årdhvatamo và | atas tàbhyàü kùaràkùaràbhyàm uttamatvàd asmi loke vede ca prathitaþ prakhyàtaþ | puruùottama ity evaü màü bhakta-janà viduþ | kavayaþ kàvyàdiùu cedaü nàma nibadhnanti | puruùottama ity anenàbhidhànenàbhigçõanti ||BhGS_15.18|| ============================== athedànãü yathà-niruktam àtmànaü yo veda, tasyedaü phalam ucyate - yo màm evam asaümåóho jànàti puruùottamam | sa sarva-vid bhajati màü sarva-bhàvena bhàrata ||BhG_15.19|| yo màm ã÷varaü yathokta-vi÷eùaõam evaü yathoktena prakàreõa asaümåóhaþ saümoha-varjitaþ san jànàty ayam aham asmãti puruùottamaü, sa sarva-vit sarvàtmanà sarvaü vettãti sarvaj¤aþ sarva-bhåta-sthaü bhajati màü sarva-bhàvena sarvàtmatayà he bhàrata ||BhGS_15.19|| ============================== asmin adhyàye bhagavat-tattva-j¤ànaü mokùa-phalam uktvà, atha idànãü tat stauti - iti guhyatamaü ÷àstram idam uktaü mayànagha | etad buddhvà buddhimàn syàt kçta-kçtya÷ ca bhàrata ||BhG_15.20|| iti etad guhyatamaü gopyatamam, atyanta-rahasyaü ity etat | kiü tat ? ÷àstram | yady api gãtàkhyaü samastam ÷àstram ucyate, tathàpy ayam evàdhyàya iha ÷àstram ity ucyate stuty-arthaü prakaraõàt | sarvo hi gãtà-÷àstràrtho 'smin adhyàye samàsena uktaþ | na kevalaü gãtà-÷àstràrtha eva, kiütu sarva÷ ca vedàrtha iha parisamàptaþ | yas taü veda sa veda-vit [Gãtà 15.1] vedai÷ ca sarvair aham eva vedyaþ [Gãtà 15.15] iti coktam | idam uktaü kathitaü mayà he 'nagha apàpa ! etac chàstraü yathà-dar÷itàrthaü buddhvà buddhimàn syàt bhavet nànyathà | kçta-kçtya÷ ca bhàrata kçtaü kçtyaü kartavyaü yena sa kçta-kçtyaþ | vi÷iùña-janma-prasåtena bràhmaõena yat kartavyaü tat sarvaü bhagavat-tattve vidite kçtaü bhaved ity arthaþ | na cànyathà kartavyaü parisamàpyate kasyacid ity abhipràyaþ | sarvaü karmàkhilaü pàrtha j¤àne parisamàpyate [Gãtà 4.33] iti coktam | etad dhi janma-sàmagryaü bràhmaõasya vi÷eùataþ | pràpyaitat kçta-kçtyo hi dvijo bhavati nànyathà || [Manu 12.93] iti ca mànavaü vacanam | yataþ etat paramàrthatattvaü mattaþ ÷rutavàn asi, ataþ kçtàrthas tvaü bhàrateti ||BhGS_15.20|| iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye pa¤cada÷o 'dhyàyaþ || __________________________________________________________ BhG 16 atha daivàsura-sampad-vibhàga-yogo nàma ùoóa÷o 'dhyàyaþ (÷rã-÷aïkaràcàrya-bhagavat-pàda-kçta-bhàùyam) daivã àsurã ràkùasã ceti pràõiõàü prakçtayo navame 'dhyàye såcitàþ | tàsàü vistareõa pradar÷anàya abhayaü sattva-saü÷uddhir ity àdir adhyàyaþ àrabhyate | tatra saüsàra-mokùàya daivã prakçtiþ, nibandhàyàsurã ràkùasã ceti daivyà àdànàya pradar÷anaü kriyate | itarayoþ parivarjanàya ca ÷rã-bhagavàn uvàca - abhayaü sattva-saü÷uddhir j¤àna-yoga-vyavasthitiþ | dànaü dama÷ ca yaj¤a÷ ca svàdhyàyas tapa àrjavam ||BhG_16.1|| abhayam abhãrutà | sattva-saü÷uddhiþ sattvasyàntaþ-karaõasya saü÷uddhiþ | saüvyavahàreùu para-va¤canà-màyànçtàdi-parivarjanaü ÷uddha-sattva-bhàvena vyavahàra ity arthaþ | j¤àna-yoga-vyavasthitir j¤ànaü ÷àstrata àcàryata÷ ca àtmàdi-padàrthànàm avagamaþ | avagatànàm indriyàdy-upasaühàreõaikàgratayà svàtma-saüvedyatàpàdanaü yogaþ | tayor j¤àna-yogayor vyàvasthitiþ vyavasthànaü tan-niùñhatà | eùà pradhànà daivã sàttvikã socyate | dànaü yathà-÷akti saüvibhàgo 'nnàdãnàm | dama÷ ca bàhya-karaõànàm upa÷amaþ | antaþ-karaõasyopa÷amaü ÷àntiü vakùyati | yaj¤a÷ ca ÷rauto 'gnihotràdiþ | smàrta÷ ca deva-yaj¤àdiþ | svàdhyàya çg-vedàdyadhyayanam adçùñàrtham | tapo vakùyamàõaü ÷àrãràdi | àrjavam çjutvaü sarvadà ||BhGS_16.1|| ============================== kiü ca - ahiüsà satyam akrodhas tyàgaþ ÷àntir apai÷unam | dayà bhåteùv aloluptvaü màrdavaü hrãr acàpalam ||BhG_16.2|| ahiüsàhiüsanaü pràõinàü pãóà-varjanam | satyam apriyànçta-varjitaü yathà-bhåtàrtha-vacanam | akrodhaþ parair àkruùñasyàbhihatasya và pràptasya krodhasya upa÷amanam | tyàgaþ saünyàsaþ, pårvaü dànasyoktatvàt | ÷àntir antaþkaraõasyopa÷amaþ | apai÷unam api÷unatà | parasmai para-randhra-prakañã-karaõaü pai÷unam, tad-abhàvo 'pai÷unam | dayà kçpà bhåteùu duþkhiteùu | aloluptvam indriyàõàü viùaya-saünidhàv avikriyà | màrdavaü mçdutàkrauryam | hrãr lajjà | acàpalam asati prayojane vàk-pàõi-pàdàdãnàm avyàpàrayitçtvam ||BhGS_16.2|| ============================== kiü ca - tejaþ kùamà dhçtiþ ÷aucam adroho nàtimànità | bhavanti saüpadaü daivãm abhijàtasya bhàrata ||BhG_16.3|| tejaþ pràgalbhyaü na tvag-gatà dãptiþ | kùamà àkruùñasya tàóitasya vàntar-vikriyànutpattiþ | utpannàyàü vikriyàyàm praa÷amanam akrodha ity avocàma | itthaü kùamàyà akrodhasya ca vi÷eùaþ | dhçtir dehendriyeùv avasàdaü pràpteùu tasya pratiùedhako 'ntaþ-karaõa-vçtti-vi÷eùaþ | yenottambhitàni karaõàni deha÷ ca nàvasãdanti | ÷aucaü dvi-vidhaü mçj-jala-kçtaü bàhyam àbhyantaraü ca mano-buddhayor nairmalyaü màyà-ràgàdi-kàluùyàbhàvaþ | evaü dvi-vidhaü ÷aucam | adrohaþ para-jighàüsàbhàvo 'hiüsanam | nàtimànità atyarthaü màno 'timànaþ, sa yasya vidyate so 'timànã | tad-bhàvo 'timànità | tad-abhàvo nàtimànità àtmanaþ påjyatàti÷aya-bhàvanàbhàva ity arthaþ | bhavanty abhayàdãni etad-antàni saüpadam abhijàtasya | kiü-vi÷iùñaü saüpadam ? daivãü devànàü yà saüpat tàm abhilakùya jàtasya deva-vibhåty-arhasya bhàvi-kalyàõasyety arthaþ | he bhàrata ! ||BhGS_16.3|| ============================== athedànãü àsurã saüpad ucyate - dambho darpo 'timàna÷ ca krodhaþ pàruùyam eva ca | aj¤ànaü càbhijàtasya pàrtha saüpadam àsurãm ||BhG_16.4|| dambho dharma-dhvajitvam | darpo vidyà-dhana-svajanàdi-nimitta utsekaþ | atimànaþ pårvoktaþ | krodha÷ ca | pàruùyam eva ca paruùa-vacanam | yathà kàõam cakùuùmàn, viråpaü råpavàn, hãnàbhijanam uttamàbhijana ity àdi | aj¤ànaü càviveka-j¤ànaü kartavyàkartavyàdi-viùaya-mithyà-pratyayaþ | abhijàtasya pàrtha | kim-abhijàtasyety àha - saüpadam àsurãm asuràõàü saüpat àsurã tàm abhijàtasya ity arthaþ ||BhGS_16.4|| ============================== anayoþ saüpadoþ kàryam ucyate - daivã saüpad vimokùàya nibandhàyàsurã matà | mà ÷ucaþ saüpadaü daivãm abhijàto 'si pàõóava ||BhG_16.5|| daivã saüpat yà sà vimokùàya saüsàra-bandhanàt | nibandhàya niyato bandho nibandhas tad-artham àsurã saüpat matà abhipretà | tathà ràkùasã ca | tatraivam ukte saty ar junasyàntar-gataü bhàvam kim aham àsura-saüpad-yuktaþ ? kiü và daiva-saüpad-yuktaþ ? ity evam àlocanà-råpam àlakùya àha bhagavàn - mà ÷ucaþ ÷okaü mà kàrùãþ | saüpadaü daivãm abhijàto 'sy abhilakùya jàto 'si | bhàvi-kalyàõas tvam asãty arthaþ | he pàõóàva ||BhGS_16.5|| ============================== dvau bhåta-sargau loke 'smin daiva àsura eva ca | daivo vistara÷aþ prokta àsuraü pàrtha me ÷çõu ||BhG_16.6|| dvau dvi-saükhyàkau bhåta-sargau bhåtànàü manuùyàõàü sargau sçùñã bhåta-sargau sçjyeteti sargau bhåtàny eva sçjyamànàni daivàsura-saüpad-dvaya-yuktànãti dvau bhåta-sargàv ity ucyate | dvayà ha vai pràjàpatyà devà÷ càsurà ca [BAU 1.3.1] iti ÷ruteþ | loke 'smin, saüsàra ity arthaþ | sarveùàü dvaividhyopapatteþ | kau tau bhåta-sargau ? ity ucyate - prakçtàv eva daiva àsura eva ca | uktayor eva punar anuvàde prayojanam àha - daivo bhåta-sargo 'bhayaü sattva-saü÷uddhir ity àdinà vistara÷o vistara-prakàraiþ proktaþ kathitaþ, na tu àsuro vistara÷aþ | atas tat-parivarjanàrtham àsuraü pàrtha me mama vacanàd ucyamànaü vistara÷aþ sçõu avadhàraya ||BhGS_16.6|| ============================== à adhyàya-parisamàpter àsurã saüpat pràõi-vi÷eùaõatvena pradar÷yate, pratyakùã-karaõena ca ÷akyate tasyàþ parivarjanaü kartum iti - pravçttiü ca nivçttiü ca janà na vidur àsuràþ | na ÷aucaü nàpi càcàro na satyaü teùu vidyate ||BhG_16.7|| pravçttiü ca pravartanaü yasmin puruùàrtha-sàdhane kartavye pravçttis tàm, nivçttiü ca etad-viparãtàü yasmàt anartha-hetoþ nivartitavyaü sà nivçttis tàü ca, janà àsurà na vidur na jànanti | na kevalaü pravçtti-nivçttã eva te na viduþ, na ÷aucaü nàpi càcàro na satyaü teùu vidyate | a÷aucà anàcàrà màyàvino 'nçta-vàdino hy àsuràþ ||BhGS_16.7|| ============================== kiü ca - asatyam apratiùñhaü te jagad àhur anã÷varam | aparaspara-saübhåtaü kim anyat kàma-haitukam ||BhG_16.8|| asatyaü yathà vayam ançta-pràyàs tathedaü jagat sarvam asatyam | apratiùñhaü ca nàsya dharmàdharmau pratiùñhàto 'pratiùñhaü ceti | te àsuràþ janàþ jagad àhur anã÷varam na ca dharmàdharma-sa-vyapekùako 'sya ÷àsite÷varo vidyata ity ato 'nã÷varaü jagad àhuþ | kiü ca, aparaspara-saübhåtaü kàma-prayuktayoþ strã-puruùayor anyonya-saüyogàj jagat sarvaü saübhåtam | kim anyat kàma-haitukam | kàma-hetukam eva kàma-haitukam | kim anyaj jagataþ kàraõam ? na kiücit adçùñaü dharmàdharmàdi kàraõàntaraü vidyate | jagataþ kàma eva pràõinàü kàraõam iti lokàyatika-dçùñir iyam ||BhGS_16.8|| ============================== etàü dçùñim avaùñabhya naùñàtmàno 'lpa-buddhayaþ | prabhavanty ugra-karmàõaþ kùayàya jagato 'hitàþ ||BhG_16.9|| etàü dçùñim avaùñabhya à÷ritya naùñatmàno naùña-svabhàvà vibhraùña-para-loka-sàdhanà alpa-buddhayo viùaya-viùayàlpaiva buddhir yeùàü te 'lpa-buddhayaþ prabhavanti udbhavanti ugra-karmàõaþ kråra-karmàõo hiüsàtmakàþ | kùayàya jagataþ prabhavantãti saübandhaþ || jagato 'hitàþ ÷atravaþ ity arthaþ ||BhGS_16.9|| ============================== te ca - kàmam à÷ritya duùpåraü dambha-màna-madànvitàþ | mohàd gçhãtvàsad-gràhàn pravartante '÷ucivratàþ ||BhG_16.10|| kàmam icchà-vi÷eùam à÷ritya avaùñabhya duùpåram a÷akya-påraõaü dambha-màna-madànvità dambha÷ ca màna÷ ca mada÷ ca dambha-màna-madàs tair anvitàþ dambha-màna-madànvità mohàd avivekato gçhãtvà upàdàya asad-gràhàn a÷ubha-ni÷cayàn pravartante loke a÷uci-vratàþ a÷ucãni vratàni yeùàü te '÷uci-vratàþ ||BhGS_16.10|| ============================== kiü ca - cintàm aparimeyàü ca pralayàntàm upà÷ritàþ | kàmopabhoga-paramà etàvad iti ni÷citàþ ||BhG_16.11|| cintàm aparimeyàü ca, na parimàtuü ÷akyate yasyà÷ cintàyà iyattà sàparimeyà, tàm aparimeyàm, pralayàntàü maraõàntàm upà÷ritàþ, sadà cintà-parà ity arthaþ | kàmopabhoga-paramàþ, kàmyante iti kàmà viùayàþ ÷abdàdayas tad-upabhoga-paramà ayam eva paramaþ puruùàrtho yaþ kàmopabhoga ity evaü ni÷citàtmànaþ | etàvat iti ni÷citàþ ||BhGS_16.11|| ============================== à÷à-pà÷a-÷atair baddhàþ kàma-krodha-paràyaõàþ | ãhante kàma-bhogàrtham anyàyenàrtha-saücayàn ||BhG_16.12|| à÷à-pà÷a-÷atair à÷aiva pà÷às tac-chatair baddhàþ niyantritàþ santaþ sarvata àkçùyamàõàþ, kàma-krodha-paràyaõàþ kàma-krodhau param ayanam à÷rayo yeùàü te kàma-krodha-paràyaõàþ | ãhante ceùñante kàma-bhogàrthaü kàma-bhoga-prayojanàya na dharmàrtham | anyàyena para-svàpaharaõàdinety arthaþ | kim ? artha-saücayàn artha-pracayàn ||BhGS_16.12|| ============================== ãdç÷a÷ ca teùàm abhipràyaþ - idam adya mayà labdham idaü pràpsye manoratham | idam astãdam api me bhaviùyati punar dhanam ||BhG_16.13|| idaü dravyam adya idànãü mayà labdham | idaü cànyat pràpsye manorathaü manas-tuùñi-karam | idaü càstãdam api me bhaviùyati àgàmini saüvatsare punar dhanaü tenàhaü dhanã vikhyàto bhaviùyàmãti ||BhGS_16.13|| ============================== asau mayà hataþ ÷atrur haniùye càparàn api | ã÷varo 'ham ahaü bhogã siddho 'haü balavàn sukhã ||BhG_16.14|| asau devadattanàmà mayà hato durjayaþ ÷atruþ | haniùye càparàn anyàn varàkàn api | kim ete kariùyanti tapasvinaþ | sarvathàpi nàsti mattulyaþ | katham ? ã÷varo 'ham, ahaü bhogã | sarva-prakàreõa÷ ca siddho 'haü saüpannaþ putraiþ naptçbhiþ, na kevalaü mànuùaþ, balavàn sukhã càham eva | anye tu bhåmibhàràyàvitãrõàþ ||BhGS_16.14|| ============================== àóhyo 'bhijanavàn asmi ko 'nyo 'sti sadç÷o mayà | yakùye dàsyàmi modiùya ity aj¤àna-vimohitàþ ||BhG_16.15|| àóhaóþ dhanena, abhijanavàn saptapuruùaü ÷rotriyatvàdisaüpannaþ - tenàpi na mama tulyo 'sti ka÷cit | ko 'nyo 'sti sadç÷as tulyaþ mayà ? kiü ca, yakùye yàgenàpy anyàn abhibhaviùyàmi, dàsyàmi nañàdibhyaþ, modiùye harùaü càti÷ayaü pràpsyàmi, iti evam aj¤ànavimohitàþ aj¤ànena vimohitàþ vividham avivekabhàvam àpannàþ ||BhGS_16.15|| ============================== aneka-citta-vibhràntà moha-jàla-samàvçtàþ | prasaktàþ kàma-bhogeùu patanti narake '÷ucau ||BhG_16.16|| aneka-citta-vibhràntà ukta-prakàrair anekai÷ cittaiþ vividhaü bhràntàþ aneka-citta-vibhràntàþ, mohajàlasamàvçtàþ moho 'viveko 'j¤ànaü tad eva jàlamiva àvaraõàtmakatvàt, tena samàvçtàþ | prasaktàþ kàmabhogeùu tatraiva niùaõõàþ santas tena upacita-kalmaùàþ patanti narake '÷ucau vaitaraõyàdau ||BhGS_16.16|| ============================== àtma-saübhàvitàþ stabdhà dhana-màna-madànvitàþ | yajante nàma-yaj¤ais te dambhenàvidhi-pårvakam ||BhG_16.17|| àtmasaübhàvittàþ sarvaguõavi÷iùñatayà àtmanaiva saübhàvitàþ àtmasaübhàvitàþ, na sàdhubhiþ | stabdhàþ apraõatàtmànaþ | dhanamànamadànvitàþ dhananimittaþ mànaþ mada÷ ca, tàbhyàü dhanamànamadàbhyàm anvitàþ | yajante nàmayaj¤aiþ nàmamàtrair yaj¤ais te dambhena dharmadhvajitayàvidhipårvakaü vidhivihitàïgetikartavyatàrahitam ||BhGS_16.17|| ============================== ahaükàraü balaü darpaü kàmaü krodhaü ca saü÷ritàþ | màm àtma-para-deheùu pradviùanto 'bhyasåyakàþ ||BhG_16.18|| ahaükàram ahaükaraõam ahaükàraþ | vidyamànair avidyamànai÷ ca guõair àtmany adhyàropitair vi÷iùñam àtmànam aham iti manyate, so 'haükàro 'vidyàkhyaþ kaùñatamaþ sarva-doùàõàü målaü sarvànartha-pravçttãnàü ca, tam | tathà balaü paràbhibhava-nimittaü kàma-ràgànvitam | darpaü darpo nàma yasya udbhave dharmam atikràmati so 'yam antaþkaraõà÷rayo doùa-vi÷eùaþ | kàmaü stry-àdi-viùayam | krodham aniùña-viùayam | etàn anyàü÷ ca mahato doùàn saü÷ritàþ | kiü ca te màm ã÷varam àtma-para-deheùu sva-dehe para-deheùu ca tad-buddhi-karma-sàkùi-bhåtaü màü pradviùantaþ, mac-chàsanàtivartitvaü pradveùaþ, taü kurvanto 'bhyasåyakàþ san-màrga-sthànàü guõeùu asahamànàþ ||BhGS_16.18|| ============================== tàn ahaü dviùataþ kråràn saüsàreùu naràdhamàn | kùipàmy ajasram a÷ubhàn àsurãùv eva yoniùu ||BhG_16.19|| tàn ahaü sanmàrgapratipakùabhåtàn sàdhudveùiõo dviùata÷ ca màü kråràn saüsàreùu evànekanarakasaüsaraõamàrgeùu naràdhamàn adharmadoùavattvàt kùipàmi prakùipàmy ajasraü saütatam a÷ubhàn a÷ubhakarmakàriõaþ àsurãùveva kråra-karma-pràyàsu vyàghraösahàdiyoniùu kùipàmãtyanena saübandhaþ ||BhGS_16.19|| ============================== àsurãü yonim àpannà måóhà janmani janmani | màm apràpyaiva kaunteya tato yànty adhamàü gatim ||BhG_16.20|| àsurãü yonim àpannàþ pratipannàþ måóhàþ avivekino janmani janmani pratijanma tamobahulàsveva yoniùu jàyamànàþ adho gacchanto måóhàþ màm ã÷varam apràpyànàsàdya eva he kaunteya, tatas tasmàdapi yànty adhamàü gatiü nikçùñatamàü gatim | màm apràpyaiveti na mat-pràptau kàcid api à÷aïkàsti, ataþ macchiùñasàdhumàrgam apràpya ity arthaþ ||BhGS_16.20|| ============================== sarvasyà àsuryàþ saüpadaþ saükùepo 'yam ucyate, yasmin trividhe sarvaþ àsurãsaüpadbhedo 'nanto 'py antarbhavati | yatparihàreõa parihçta÷ ca bhavati, yat målaü sarvasyànarthasya, tat etad ucyate - tri-vidhaü narakasyedaü dvàraü nà÷anam àtmanaþ | kàmaþ krodhas tathà lobhas tasmàd etat trayaü tyajet ||BhG_16.21|| trividhaü triprakàraü narakasya pràptàv idaü dvàraü nà÷anam àtmanaþ, yat dvàraü pravi÷anneva na÷yati àtmà | kasmaicit puruùàrthàya yogyo na bhavatãtyetat, atar ucyate dvàraü nà÷anam àtmanaþ iti | kiü tat ? kàmaþ krodhas tathà lobhaþ | tasmàt etat trayaü tyajet | yataþ etat dvàraü nà÷anam àtmanas tasmàt kàmàditrayametat tyajet ||BhGS_16.21|| ============================== tyàga-stutir iyam - etair vimuktaþ kaunteya tamo-dvàrais tribhir naraþ | àcaraty àtmanaþ ÷reyas tato yàti paràü gatim ||BhG_16.22|| etaiþ vimuktaþ kaunteya tamo-dvàrais tamaso narakasya duþkha-mohàtmakasya dvàràõi kàmàdayas taiþ, etais tribhiþ vimukto nara àcaraty anutiùñhati | kim ? àtmanaþ ÷reyaþ | yat-pratibaddhaþ pårvaü nàcacàra, tad-apagamàd àcarati | tatas tad-àcaraõàt yàti paràü gatiü mokùam apãti ||BhGS_16.22|| ============================== sarvasya etasya àsurã-saüpat-parivarjanasya ÷reya-àcaraõasya ca ÷àstraü kàraõam | ÷àstra-pramàõàd ubhayaü ÷akyaü kartum, nànyathà | ataþ - yaþ ÷àstra-vidhim utsçjya vartate kàma-kàrataþ | na sa siddhim avàpnoti na sukhaü na paràü gatim ||BhG_16.23|| yaþ ÷àstra-vidhiü ÷àstraü vedas tasya vidhiü kartavyàkartavya-j¤àna-kàraõaü vidhi-pratiùedhàkhyam utsçjya tyaktvà vartate kàma-kàrataþ kàma-prayuktaþ san, na sa siddhiü puruùàrtha-yogyatàm avàpnoti, nàpy asmin loke sukhaü nàpi paràü prakçùñàü gatiü svargaü mokùaü và ||BhGS_16.23|| ============================== tasmàc chàstraü pramàõaü te kàryàkàrya-vyavasthitau | j¤àtvà ÷àstra-vidhànoktaü karma kartum ihàrhasi ||BhG_16.24|| tasmàt ÷àstraü pramàõaü j¤àna-sàdhanaü te tava kàryàkàrya-vyavasthitau kartavyàkartavya-vyavasthàyàm | ato j¤àtvà buddhvà ÷àstra-vidhànoktaü -- vidhir vidhànaü ÷àstram eva vidhànaü ÷àstra-vidhànaü kuryàn na kuryàd ity evaü-lakùaõam, tena uktaü sva-karma yat tat kartum ihàrhasi | iheti karmàdhikàra-bhåmi-pradar÷anàrtham iti ||BhGS_16.24|| iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye ùoóà÷o 'dhyàyaþ || __________________________________________________________ BhG 17 atha ÷raddhà-traya-vibhàga-yogaþ saptada÷o 'dhyàyaþ tasmàc chàstraü pramàõaü ta [Gãtà 16.24] iti bhagavad-vàkyàl labdha-pra÷na-bãjo 'rjuna uvàca - ye ÷àstra-vidhim utsçjya yajante ÷raddhayànvitàþ | teùàü niùñhà tu kà kçùõa sattvam àho rajas tamaþ ||BhG_17.1|| ye kecid avi÷eùitàþ ÷àstra-vidhiü ÷àstra-vidhànaü ÷ruti-smçti-÷àstra-codanàm utsçjya parityajya yajante devàdãn påjayanti ÷raddhayànvitàþ ÷raddhayàstikya-buddhyànvitàþ saüyuktàþ santaþ | ÷ruti-lakùaõaü smçti-lakùaõaü và kaücit ÷àstra-vidhim apa÷yanto vçddha-vyavahàra-dar÷anàd eva ÷raddadhànatayà ye devàdãn påjayanti | te iha ye ÷àstra-vidhim utsçjya yajante ÷raddhayànvità ity evaü gçhyante | ye punaþ kaücit ÷àstra-vidhiü upalabhamànaiva tam utsçjyàyathà-vidhi devàdãn påjayanti | ta iha ye ÷àstra-vidhim utsçjya yajanta iti na parigçhyante | kasmàt ? ÷raddhayànvitatva-vi÷eùaõàt | devàdi-påjà-vidhi-paraü kiücit ÷àstraü pa÷yanta eva tad utsçjyà÷raddadhànatayà tad-vihitàyàü devàdi-påjàyàü ÷raddhayànvitàþ pravartanta iti na ÷akyaü kalpayituü yasmàt, tasmàt pårvoktaiva ye ÷àstra-vidhim utsçjya yajante ÷raddhayànvità ity atra gçhyante | teùàm evaü-bhåtànàü niùñhà tu kà kçùõa sattvam àho rajas tamaþ, kiü sattvaü niùñhàvasthànam, àho svit rajaþ, athavà tama iti | etad uktaü bhavati - yà teùàü devàdi-viùayà påjà, sà kiü sàttvikã, àho svit ràjasã, uta tàmasãti ||BhGS_17.1|| ============================== sàmànya-viùayo 'yaü pra÷no nàpravibhajrya prativacanam arhatãti ÷rãbhagavànuvàca - tri-vidhà bhavati ÷raddhà dehinàü sà svabhàva-jà | sàttvikã ràjasã caiva tàmasã ceti tàü ÷çõu ||BhG_17.2|| tri-vidhà tri-prakàrà bhavati ÷raddhà | yasyàü niùñhàyàü tvaü pçcchasi | dehinàü ÷arãriõàü sà svabhàva-jà | janmàntara-kçto dharmàdi-saüskàro maraõa-kàle 'bhivyaktaþ svabhàva ucyate, tato jàtà svabhàva-jà | sàttvikã sattva-nirvçttà deva-påjàdi-viùayà | ràjasã rajo-nirvçttà yakùa-rakùaþ-påjàdi-viùayà | tàmasã tamo-nirvçttà preta-pi÷àcàdi-påjà-viùayà | evaü tri-vidhàü tàm ucyamànàü ÷raddhàü ÷çõv avadhàraya ||BhGS_17.2|| ============================== sà iyaü trividhà bhavati - sattvànuråpà sarvasya ÷raddhà bhavati bhàrata | ÷raddhà-mayo 'yaü puruùo yo yac-chraddhaþ sa eva saþ ||BhG_17.3|| sattvànuråpà vi÷iùña-saüskàropetàntaþ-karaõànuråpà sarvasya pràõi-jàtasya ÷raddhà bhavati bhàrata | yady evaü tataþ kiü syàt ? ity ucyate - ÷raddhà-mayo 'yaü ÷raddhà-pràyaþ puruùaþ saüsàrã jãvaþ | katham ? yo yac-chraddho yà ÷raddhà yasya jãvasya sa yac-chraddhaþ sa eva tac-chraddhànuråpa eva sa jãvaþ ||BhGS_17.3|| ============================== tata÷ ca kàryeõa liïgena devàdipåjayà sattvàdiniùñhànumeyà ity àha - yajante sàttvikà devàn yakùa-rakùàüsi ràjasàþ | pretàn bhåta-gaõàü÷ cànye yajante tàmasà janàþ ||BhG_17.4|| yajante påjayanti sàttvikàþ sattva-niùñhà devàn, yakùa-rakùàüsi ràjasàþ, pretàn bhåta-gaõàü÷ ca sapta-màtçkàdãü÷ cànye yajante tàmasàþ janàþ ||BhGS_17.4|| ============================== evaü kàryato nirõãtàþ sattvàdi-niùñhàþ ÷àstra-vidhy-utsarge | tatra ka÷cid eva sahasreùu deva-påjàdi-paraþ sattva-niùñho bhavati, bàhulyena tu rajo-niùñhàs tamo-niùñhà÷ caiva pràõino bhavanti | katham ? - a÷àstra-vihitaü ghoraü tapyante ye tapo janàþ | dambhàhaükàra-saüyuktàþ kàma-ràga-balànvitàþ ||BhG_17.5|| a÷àstra-vihitaü na ÷àstra-vihitam a÷àstra-vihitaü ghoraü pãóà-karaü pràõinàm àtmana÷ ca tapas tapyante nirvartayanti ye janàs te ca dambhàhaükàra-saüyuktàþ | dambha÷ càhaükàra÷ ca dambhàhaükàrau, tàbhyàü saüyuktàþ dambhàhaükàra-saüyuktàþ, kàma-ràga-balànvitàþ kàma÷ ca ràga÷ ca kàma-ràgau tat-kçtaü balaü kàma-ràga-balaü tenànvitàþ kàma-ràga-balànvitàþ ||BhGS_17.5|| ============================== kar÷ayantaþ ÷arãra-sthaü bhåta-gràmam acetasaþ | màü caivàntaþ-÷arãra-sthaü tàn viddhy àsura-ni÷cayàn ||BhG_17.6|| kar÷ayantaþ kç÷ã-kurvantaþ ÷arãra-sthaü bhåta-gràmaü karaõa-samudàyam acetaso 'vivekinaþ màü caiva tat-karma-buddhi-sàkùi-bhåtam antaþ-÷arãra-sthaü nàràyaõaü kar÷ayantaþ, mad-anu÷àsanàkaraõam eva mat-kar÷anam | tàn viddhy àsura-ni÷cayàn àsuro ni÷cayo yeùàü te àsura-ni÷cayàs tàn pariharaõàrthaü viddhãti upade÷aþ ||BhGS_17.6|| ============================== àhàràõàü ca rasya-snigdhàdi-varga-traya-råpeõa bhinnànàü yathà-kramaü sàttvika-ràjasa-tàmasa-puruùa-priyatva-dar÷anam iha kriyate rasya-snigdhàdiùu àhàra-vi÷eùeùv àtmanaþ prãty-atirekeõa liïgena sàttvikatvaü ràjasatvaü tàmasatvaü ca buddhvà rajas-tamo-liïgànàm àhàràõàü parivarjanàrthaü sattva-liïgànàü copàdànàrtham | tathà yaj¤àdãnàm api sattvàdi-guõa-bhedena tri-vidhatva-pratipàdanam iha ràjasa-tàmasàn buddhvà kathaü nu nàma parityajet, sàttvikàn evànutiùñhed ity evam artham àha - àhàras tv api sarvasya trividho bhavati priyaþ | yaj¤as tapas tathà dànaü teùàü bhedam imaü ÷çõu ||BhG_17.7|| àhàras tv api sarvasya bhoktuþ pràõinas tri-vidho bhavati priyaþ iùñaþ | tathà yaj¤as tathà tapas tathà dànam | teùàm àhàràdãnàü bhedam imaü vakùyamàõaü sçõu ||BhGS_17.7|| ============================== àyuþ-sattva-balàrogya-sukha-prãti-vivardhanàþ | rasyàþ snigdhàþ sthirà hçdyà àhàràþ sàttvika-priyàþ ||BhG_17.8|| àyu÷ ca sattvaü ca balaü ca àrogyaü ca sukhaü ca prãti÷ ca àyuþ-sattva-balàrogya-sukha-prãtayas tàsàü vivardhanàþ àyuþ-sattva-balàrogya-sukha-prãti-vivardhanàþ | te ca rasyà rasopetàþ, snigdhàþ snehavantaþ, sthirà÷ cira-kàla-sthàyino dehe, hçdyàþ hçdaya-priyàþ, àhàràþ sàttvika-priyàþ sàttvikasyeùñàþ ||BhGS_17.8|| ============================== kañv-amla-lavaõàtyuùõa-tãkùõa-råkùa-vidàhinaþ | àhàrà ràjasasyeùñà duþkha-÷okàmaya-pradàþ ||BhG_17.9|| kañv-amla-lavaõàtyuùõa-tãkùõa-råkùa-vidàhina ity atràti-÷abdaþ kañvàdiùu sarvatra yojyaþ | atikañuþ atitãkùõaþ ity evam | kañu÷ càmla÷ ca lavaõa÷ càtyuùõa÷ ca tãkùõa÷ ca råkùa÷ ca vidàhã ca te àhàrà ràjasasyeùñà duþkha-÷okàmaya-pradàþ duþkhaü ca ÷okaü càmayaü ca prayacchantãti duþkha-÷okàmaya-pradàþ ||BhGS_17.9|| ============================== yàta-yàmaü gata-rasaü påti paryuùitaü ca yat | ucchiùñam api càmedhyaü bhojanaü tàmasa-priyam ||BhG_17.10|| yàta-yàmaü manda-pakvam, nirvãryasya gata-rasa-÷abdenoktatvàt | gata-rasaü rasa-viyuktam, påti durgandhi, paryuùitaü ca pakvaü sad ràtry-antaritaü ca yat, ucchiùñam api bhukta-÷iùñam ucchiùñam, amedhyam ayaj¤àrhaü bhojanam ãdç÷aü tàmasa-priyam ||BhGS_17.10|| ============================== athedànãü yaj¤as trividha ucyate - aphalàkàïkùibhir yaj¤o vidhi-dçùño ya ijyate | yaùñavyam eveti manaþ samàdhàya sa sàttvikaþ ||BhG_17.11|| aphalàkàïkùibhir aphalàrthibhir yaj¤o vidhi-dçùñaþ ÷àstra-codanàdçùñau yo yaj¤a ijyate nirvartyate, yaùñavyam eveti yaj¤a-svaråpa-nirvartanam eva kàryam iti manaþ samàdhàya, nànena puruùàrtho mama kartavya ity evaü ni÷citya, sa sàttviko yaj¤a ucyate ||BhGS_17.11|| ============================== abhisaüdhàya tu phalaü dambhàrtham api caiva yat | ijyate bharata-÷reùñha taü yaj¤aü viddhi ràjasam ||BhG_17.12|| abhisandhàya tu uddi÷ya phalaü dambhàrtham api caiva yad ijyate bharata-÷reùñha taü yaj¤aü viddhi ràjasam ||BhGS_17.12|| ============================== vidhi-hãnam asçùñànnaü mantra-hãnam adakùiõam | ÷raddhà-virahitaü yaj¤aü tàmasaü paricakùate ||BhG_17.13|| vidhi-hãnaü yathà-codita-viparãtam, asçùñànnaü bràhmaõebhyo na sçùñaü na dattam, annaü yasmin yaj¤e so 'sçùñànnas tam asçùñànnam | mantra-hãnaü mantrataþ svarato varõato và viyuktaü mantra-hãnam, adakùiõam ukta-dakùiõà-rahitam, ÷raddhà-virahitaü yaj¤aü tàmasaü paricakùate tamo-nirvçttaü kathayanti ||BhGS_17.13|| ============================== atha idànãü tapas tri-vidham ucyate - deva-dvija-guru-pràj¤a-påjanaü ÷aucam àrjavam | brahmacaryam ahiüsà ca ÷àrãraü tapa ucyate ||BhG_17.14|| devà ca dvijà ca gurava÷ ca pràj¤à÷ ca deva-dvija-guru-pràj¤às teùàü påjanaü deva-dvija-guru-pràj¤a-påjanam | ÷aucam | àrjavam çjutvam | brahmacaryam ahiüsà ca ÷arãra-nirvartyaü ÷àrãraü ÷arãra-pradhànaiþ sarvair eva kàrya-karaõaiþ kartràdibhiþ sàdhyaü ÷àrãraü tapa ucyate | pa¤caite tasya hetavaþ [Gãtà 18.15] iti hi vakùyati ||BhGS_17.14|| ============================== anudvega-karaü vàkyaü satyaü priya-hitaü ca yat | svàdhyàyàbhyasanaü caiva vàï-mayaü tapa ucyate ||BhG_17.15|| anudvega-karaü pràõinàm aduþkha-karaü vàkyaü satyaü priya-hitaü ca yat priya-hite dçùñàdçùñàrthe | anudvega-karatvàdibhir dharmair vàkyaü vi÷eùyate | vi÷eùaõa-dharma-samucayàrtha÷ ca-÷abdaþ | para-pratyayàrthaü prayuktasya vàkyasya satya-priya-hitànudvega-karatvànàm anyatamena dvàbhyàü tribhir và hãnatà syàd yadi, na tad vàï-mayaü tapaþ | tathà satya-vàkyasya itareùàm anyatamena dvàbhyàü tribhir và vihãnatàyàü na vàï-maya-tapastvam | tathà priya-vàkyasyàpãtareùàm anyatamena dvàbhyàü tribhir và vihãnasya na vàï-maya-tapastvam | tathà hita-vàkyasyàpãtareùàm anyatamena dvàbhyàü tribhir và vihãnasya na vàï-maya-tapastvam | kiü punas tat tapaþ ? yat satyaü vàkyam anudvega-karaü priyaü hitaü ca, tat tapo vàï-mayam | yathà ÷ànto bhava vatsa, svàdhyàyaü yogaü cànutiùñha, tathà te ÷reyo bhaviùyatãti | svàdhyàyàbhyasanaü caiva yathà-vidhi vàï-mayaü tapa ucyate ||BhGS_17.15|| ============================== manaþ-prasàdaþ saumyatvaü maunam àtma-vinigrahaþ | bhàva-saü÷uddhir ity etat tapo mànasam ucyate ||BhG_17.16|| manaþ-prasàdaþ manasaþ pra÷àntiþ svacchatàpàdanaü prasàdaþ | saumyatvaü yat saumanasyam àhuþ | mukhàdi-prasàdàdi-kàryonneyàntaþ-karaõasya vçttiþ | maunaü vàï-niyamo 'pi manaþ-saüyama-pårvako bhavatãti kàryeõa kàraõam ucyate manaþ-saüyamo maunam iti | àtma-vinigraho mano-nirodhaþ sarvataþ sàmànya-råpa àtma-vinigrahaþ | vàg-viùayasyaiva manasaþ saüyamaþ maunam iti vi÷eùaþ | bhàva-saü÷uddhiþ paraiþ vyavahàra-kàle 'màyàvitvaü bhàva-saü÷uddhiþ | ity etat tapo mànasam ucyate ||BhGS_17.16|| ============================== yathoktaü kàyikaü vàcikaü mànasaü ca tapas taptaü naraiþ sattvàdi-guõa-bhedena kathaü tri-vidhaü bhavatãti, ucyate - ÷raddhayà parayà taptaü tapas tat trividhaü naraiþ | aphalàkàïkùibhir yuktaiþ sàttvikaü paricakùate ||BhG_17.17|| ÷raddhayà àstikya-buddhyà parayà prakçùñayà taptam anuùñhitaü tapas tat prakçtaü tri-vidhaü tri-prakàraü try-adhiùñhànaü narair anuùñhàtçbhir aphalàkàïkùibhiþ phalàkàïkùà-rahitair yuktaiþ samàhitair yad ãdç÷aü tapaþ, tat sàttvikaü sattva-nirvçttaü paricakùate kathayanti ÷iùñàþ ||BhGS_17.17|| ============================== satkàra-màna-påjàrthaü tapo dambhena caiva yat | kriyate tad iha proktaü ràjasaü calam adhruvam ||BhG_17.18|| satkàraþ sàdhu-kàraþ sàdhu ayaü tapasvã bràhmaõa ity evam artham | màno mànanaü pratyutthànàbhivàdanàdis tad-artham | påjà pàda-prakùàlanàrcanà÷ayitçtvàdis tad-arthaü ca tapaþ satkàra-màna-påjàrtham | dambhena caiva yat kriyate tapas tad iha proktaü kathitaü ràjasaü calaü kàdàcitka-phalatvena adhruvam ||BhGS_17.18|| ============================== måóha-gràheõàtmano yat pãóayà kriyate tapaþ | parasyotsàdanàrthaü và tat tàmasam udàhçtam ||BhG_17.19|| måóha-gràheõa aviveka-ni÷cayena àtmanaþ pãóayà yat kriyate tapaþ parasya utsàdanàrthaü vinà÷àrthaü và, tat tàmasaü tapa udàhçtam ||BhGS_17.19|| ============================== idànãü dàna-traividhyam ucyate - dàtavyam iti yad dànaü dãyate 'nupakàriõe | de÷e kàle ca pàtre ca tad dànaü sàttvikaü smçtam ||BhG_17.20|| dàtavyam iti evaü manaþ kçtvà yad dànaü dãyate 'nupakàriõe pratyupakàràsamarthàya, samarthàyàpi nirapekùaü dãyate | de÷e puõye kurukùetràdau | kàle saükrànty-àdau | pàtre ca ùaó-aïga-vid veda-pàraga ity àdau | tad dànaü sàttvikaü smçtam ||BhGS_17.20|| ============================== yat tu pratyupakàràrthaü phalam uddi÷ya và punaþ | dãyate ca parikliùñaü tad dànaü ràjasaü smçtam ||BhG_17.21|| yat tu dànaü pratyupakàràrthaü kàle tv ayaü màü pratyupakariùyatãty evam artham, phalaü vàsya dànasya me bhaviùyaty adçùñam iti | tad uddi÷ya punar dãyate ca parikliùñaü kheda-saüyuktam, tad dànaü ràjasaü smçtam ||BhGS_17.21|| ============================== ade÷a-kàle yad dànam apàtrebhya÷ ca dãyate | asatkçtam avaj¤àtaü tat tàmasam udàhçtam ||BhG_17.22|| ade÷a-kàle 'de÷e 'puõye de÷e mlecchà÷ucy-àdi-saükãrõe | akàle puõya-hetutvenàprakhyàte saükrànty-àdi-vi÷eùa-rahite 'pàtrebhya÷ ca mårkha-taskaràdibhyaþ | de÷àdi-saüpattau và asatkçtaü priya-vacana-pàda-prakùàlana-påjàdi-rahitam avaj¤àtaü pàtra-paribhava-yuktaü ca yad dànam, tat tàmasam udàhçtam ||BhGS_17.22|| ============================== yaj¤a-dàna-tapaþ-prabhçtãnàü sàdguõya-karaõàyàyam upade÷a ucyate - oü tat sad iti nirde÷o brahmaõas trividhaþ smçtaþ | bràhmaõàs tena vedà÷ ca yaj¤à÷ ca vihitàþ purà ||BhG_17.23|| oü tat sad iti evaü nirde÷aþ, nirdi÷yate 'neneti nirde÷aþ | trividho nàma nirde÷o brahmaõaþ smçta÷ cintito vedànteùu brahma-vidbhiþ | bràhmaõàs tena nirde÷ena trividhena vedà÷ ca yaj¤à÷ ca vihitàþ nirmitàþ purà pårvam iti nirde÷a-stuty-artham ucyate ||BhGS_17.23|| ============================== tasmàd om ity udàhçtya yaj¤a-dàna-tapaþ-kriyàþ | pravartante vidhànoktàþ satataü brahma-vàdinàm ||BhG_17.24|| tasmàt om ity udàhçtya uccàrya yaj¤a-dàna-tapaþ-kriyà yaj¤àdi-svaråpàþ kriyàþ pravartante vidhànoktàþ ÷àstra-coditàþ satataü sarvadà brahma-vàdinàü brahma-vadana-÷ãlànàm ||BhGS_17.24|| ============================== tad ity anabhisaüdhàya phalaü yaj¤a-tapaþ-kriyàþ | dàna-kriyà÷ ca vividhàþ kriyante mokùa-kàïkùibhiþ ||BhG_17.25|| tad ity anabhisaüdhàya | tad iti brahmàbhidhànam uccàryànabhisaüdhàya÷ ca yaj¤àdi-karmaõaþ phalaü yaj¤a-tapaþ-kriyà yaj¤a-kriyà÷ ca tapaþ-kriyà÷ ca yaj¤a-tapaþ-kriyà dàna-kriyà÷ ca vividhàþ kùetra-hiraõya-pradànàdi-lakùaõàþ kriyante nirvartyante mokùa-kàïkùibhir mokùàrthibhir mumukùubhiþ ||BhGS_17.25|| ============================== oü-tac-chabdayor viniyoga uktaþ | athedànãü sac-chabdasya viniyogaþ kathyate - sad-bhàve sàdhu-bhàve ca sad ity etat prayujyate | pra÷aste karmaõi tathà sac-chabdaþ pàrtha yujyate ||BhG_17.26|| sad-bhàve | asataþ sad-bhàve yathà-vidyamànasya putrasya janmani | tathà sàdhu-bhàve càsad-vçttasyàsàdhoþ sad-vçttatà sàdhu-bhàvas tasmin sàdhu-bhàve ca | sad ity etad abhidhànaü brahmaõaþ prayujyate 'bhidhãyate | pra÷aste karmaõi vivàhàdau ca tathà sac-chabdaþ pàrtha yujyate prayujyata ity etat ||BhGS_17.26|| ============================== yaj¤e tapasi dàne ca sthitiþ sad iti cocyate | karma caiva tad-arthãyaü sad ity evàbhidhãyate ||BhG_17.27|| yaj¤e yaj¤a-karmaõi yà sthitiþ, tapasi ca yà sthitiþ, dàne ca yà sthitiþ, sà sad iti cocyate vidvadbhiþ | karma caiva tad-arthãyaü yaj¤a-dàna-tapo 'rthãyam | athavà, yasyàbhidhàna-trayaü prakçtaü tad-arthãyaü yaj¤a-dàna-tapo 'rthãyam ã÷varàrthãyam ity etat | sad ity evàbhidhãyate | tad etad yaj¤a-dàna-tapa-àdi-karmàsàttvikaü viguõam api ÷raddhà-pårvakaü brahmaõo 'bhidhàna-traya-prayogeõa sa-guõaü sàttvikaü saüpàditaü bhavati ||BhGS_17.27|| ============================== tatra ca sarvatra ÷raddhà-pradhànatayà sarvaü saüpàdyate yasmàt, tasmàt - a÷raddhayà hutaü dattaü tapas taptaü kçtaü ca yat | asad ity ucyate pàrtha na ca tat pretya no iha ||BhG_17.28|| a÷raddhayà hutaü havanaü kçtam | a÷raddhayà dattaü bràhmaõebhyaþ | a÷raddhayà tapas taptam anuùñhitam | tathà÷raddhayaiva kçtaü yat stuti-namaskàràdi, tat sarvam asad ity ucyate mat-pràpti-sàdhana-màrga-bàhyatvàt pàrtha | na ca tad bahulàyàsam api pretya phalàya no apãhàrtham, sàdhubhir ninditatvàd iti ||BhGS_17.28|| iti ÷rãmat-paramahaüsa-parivràjakàcàryasya ÷rã-govinda-bhagavat-påjya-pàda- ÷iùyasya ÷rãmac-chaükara-bhagavataþ kçtau ÷rãmad-bhagavad-gãtà-bhàùye saptada÷o 'dhyàyaþ | __________________________________________________________ [*NOTE: BhG 18 not included!]