Dharmakirti: Hetubindu Based on the edition by P.P. Gokhale: Hetubindu of Dharmakirti. Delhi : Sri Satguru Publications, 1997, 1-94. Input by members of the Sanskrit Buddhist Input Project. With kind permission of the Digital Sanskrit Buddhist Canon Project of Nagarjuna Institute, Nepal and University of the West, Rosemead, California, USA (www.uwest.edu/sanskritcanon) Sastra section, text no. 71 The transliteration emulates the conventions of Nagari script. Therefore, many word boundaries are not marked by blanks. ___________________________________________________________________ THIS TEXT FILE IS FOR REFERENCE PURPOSES ONLY! COPYRIGHT AND TERMS OF USAGE AS FOR SOURCE FILE. Text converted to Classical Sanskrit Extended (CSX) encoding: description character =ASCII long a à 224 long A â 226 long i ã 227 long I ä 228 long u å 229 long U æ 230 vocalic r ç 231 vocalic R è 232 long vocalic r é 233 vocalic l ë 235 long vocalic l í 237 velar n ï 239 velar N ð 240 palatal n ¤ 164 palatal N ¥ 165 retroflex t ñ 241 retroflex T ò 242 retroflex d ó 243 retroflex D ô 244 retroflex n õ 245 retroflex N ö 246 palatal s ÷ 247 palatal S ø 248 retroflex s ù 249 retroflex S ú 250 anusvara ü 252 capital anusvara ý 253 visarga þ 254 long e ¹ 185 long o º 186 l underbar × 215 r underbar Ÿ 159 n underbar ­ 173 k underbar É 201 t underbar  194 Other characters of the CSX encoding table are not included. Unless indicated otherwise, accents have been dropped in order to facilitate word search. For a comprehensive list of CSX and other GRETIL encodings and formats see: www.sub.uni-goettingen.de/ebene_1/fiindolo/gretil/gretdiac.pdf and www.sub.uni-goettingen.de/ebene_1/fiindolo/gretil/gretdias.pdf ___________________________________________________________________ Dharmakãrti: Hetubindu namo buddhàya / (1.1) parokùàrthapratipatteranumànà÷rayatvàdeva tad vyutpàdanàrtha saükùepata idamàrabhyate- pakùadharmastadaü÷ena vyàpto hetustridhaiva saþ / avinàbhàvaniyamàd hetvàbhàsàstato 'pare // (1.2) pakùo dharmã, avayave samudàyopacàràt / prayojanàbhàvàdanupacàra iti cet / na / sarvadharmidharmapratiùedhàrthatvàdupacàrasya / evaü hi càkùuùatvàdi parihçtaü bhavati / dharmavacanenàpi parà÷rayatvàd dharmasya dharmyà÷rayasiddhau pratyàsatteþ sàdhyadharmiõa eva siddhiriti cet / na / pratyàsatteþ dçùñàntadharmiõo 'pi / siddhe tadaü÷avyàptyà dçùñàntadharmiõi sattve punardharmiõo vacanaü dçùñàntadharmiõa eva yo dharmaþ sa heturiti niyamàrthamà÷aükyeta / dçùñaü sajàtãya eva sattvam ityavadhàraõena sàdhyàbhàve siddhe 'pi vyatireke sàdhyàbhàve asattvavacanam, tathehàpi tadaü÷avyàptivacanàt siddhe 'pi dçùñàntadharmiõi sattve tatraiva bhàvaniyamàrtha dharmivacanamà÷aükyeta / tasmàt sàmarthyàd arthapratãtàvapi upacàramàtràt samànanirde÷àt pratipattigauravaü ca parihçtaü bhavati / (1.3) pakùasya dharmatve tadvi÷eùaõàpekùasyànyatrànanuvçtterasàdhàraõateti cet / na / ayogavyavacchedena vi÷eùaõàt / yathà caitro dhanurdhara iti / nànyayogavyavacchedena / yathà pàrtho dhanurdhara iti / tadaü÷astadharmaþ / (1.4) tasya vyàptirhi vyàpakasya tatra bhàva eva / vyàpyasya và tatraiva bhàvaþ / etena anvayo vyatireko và pakùadharma÷ca yathàsvaü pramàõena ni÷cita uktaþ / sarvatra hetau sàdhyavaidharmye vyàptyasiddhervyàpakànivçttau nivçttyabhàvàdvà / anvayavyatirekàni÷cayàbhyàü hi taddharmavyàptini÷cayaþ / (1.5) tatra pakùadharmasya sàdhyadharmiõi pratyakùato 'numànato và prasiddhiþ / tathà prade÷e dhåmasya, ÷abde và kçtakatvasya / sadhåmaü hi prade÷amarthàntaraviviktaråpamasàdhàraõàtmanà dçùñavataþ smàrtaü yathàdçùñabheda viùayaü liïgaj¤ànamutpadyate / tatra yadàdyamasàdhàraõaviùayaü dar÷anaü tadeva pramàõam / (1.6) tasmiüstathàbhåte dar÷anena dçùñesati sa yena yenàsàdhàraõastadasàdhàraõatàü tato bhedamabhilapantã atadvayàvçtiviùayà smçtirutpatrà pratyakùabalena na pramàõam / yathàdçùñàkàragrahaõàt, pràgasàdhàraõaü dçùñvà asàdhàraõa ityabhilapataþ apårvàrthàdhigamàbhàvàt, arthakriyàsàdhanasya àlocanàj¤ànena dar÷anàcca / adçùñasya punastatsàdhanasya vikalpenàpratipatteranumànavat / arthakriyàrthã hi sarvaþ prekùàvàn pramàõamapramàõaü vànveùate / na ca sàmànyaü svalakùaõapratipatterårdhvaü tatsàmarthyotpatravikalpavij¤ànagràhyaü kà¤cidarthakriyàmupakalpayati / yathà nãlaü dçùñvà nãlamiti j¤àne / tadeva hi nãlasvalakùaõaü tathàvidhasàdhyàrthakriyàkàri / tacca tenàtmanà dçùñameva àlocanàpratyayena / na ca tatsvalakùaõagrahaõottarakàlabhàvino nãlavikalpasya viùayeõa nãlasàdhyàrthakriyà kriyate / (1.7) tasmàt anadhigatàrthaviùayaü pramàõam ityapi anadhigate svalakùaõe iti vi÷eùaõãyam / adhigate tu svalakùaõe tatsàmarthyajanmà vikalpastadanukàrã kàryatastadviùayatvàt smçtireva, na pramàõam, anadhigatavasturåpasyànadhigateþ / vastvadhiùñhànatvàt pramàõavyavasthàyàþ / arthakriyàyogyaviùayatvàt tadarthinàü pravçtteþ / arthakriyàyogyalakùaõaü hi vastu / tato 'pi vikalpàt vastunyeva tadadhyavasàyena puruùasya pravçtteþ / pravçttau pratyakùeõàbhinnayogakùematvàt / pårvapratyakùakùaõena abhinnayogakùematvàduttareùàü kvacidapràmàõyaprasaïga iti cet / na / kùaõavi÷eùasàdhyàrthavà¤càyàü nànàyogakùematvàt / sàdhàraõe hi kàrye na teùàü sàmarthyabhedaþ / aparàparadhåmapramitasatrikçùñàgniùu iva anumànaj¤ànànàmagnimàtrasàdhye 'rthe / etena dharmidharmaliïgàdivikalpasya pramàõapçùñhabhàvinaþ pràmàõyaü pratyuktam / (1.8) anvayani÷cayo 'pi svabhàvahetau sàdhyadharmasya vastutastadbhàvatayà sàdhanadharmabhàvamàtrànubandhasiddhiþ / sà hi sàdhyaviparyaye hetorbàdhakapramàõavçttiþ / yathà sat tat kùaõikameva, akùaõikatve 'rthakriyà virodhàt tallakùaõaü vastutvaü hãyate / kàryahetau kàryakàraõabhàvasiddhiþ / yathedamasyopalambhe upalabdhilakùaõapràptamanupalabdhamupalabhyate, satsu apyanyeùu hetuùu asyàbhàve na bhavatãti yastadbhàve bhàvastadabhàve 'bhàva÷ca pratyakùànupalambhasàdhanaþ kàryakàraõabhàvaþ tasya siddhiþ / kàryakàraõabhàva eva hyarthàntarasya evaü syàt- yatra dhåmastatràva÷yamagniriti, agnibhàva eva hi bhàvo dhåmasya tatkàryatvamiti / anupalabdhàvapi anvayani÷cayaþ asadvayavahàrasyopalabdhilakùaõapràptasyànupalabdhimàtravçtti sàdhanaü, nimittàntaràbhàvopadar÷anàt / (1.9) vyatirekani÷cayo 'pi kàryasvabhàvahetvoþ kàraõavyàpakànupalabdhibhyàü dç÷yaviùayàbhyàü kàryakàraõavyàpyavyàpakabhàvasiddhau satyàü sàdhyàbhàve 'bhàvasiddhiruddiùña viùayasyàbhàvopadar÷ane / anupalabdhilakùaõapràptasyànyathà kvacidabhàvàsiddheþ / anuddiùñaviùayaü sàdhyàbhàve hetvabhàvakhyàpanaü pratibandhamàtrasiddhau sidhyatãti na tatra vyatirekasàdhane anupalabdhyoþ dç÷yaviùayatàvi÷eùaõamapekùyate / vyatirekàni÷cayo 'nupalabdhàvupalabdhilakùaõapràptàt sato 'nupalambhàbhàvadar÷anam / (1.10) etallakùaõaþ tridhaiva saþ hetustriprakàra eva / svabhàvaþ kàryamanupalabdhi÷ceti / yathà anitye kasmiü÷citsàdhye sattvamiti / agnimati prade÷e dhåma iti / abhàve ca upalabdhilakùaõapràptasyànupalabdhiriti / atraiva trividhahetàvavinàbhàvasya niyamàt / pakùadharmasya yathoktà vyàptiravinàbhàvaþ / na sa trividhàddhetoranyatràstãtyatraiva niyata ucyate / (2.1) tatra sàdhanadharmabhàvamàtrànvayini sàdhyadharme svabhàvo hetuþ / aparàparavyàvçttibhedena dharmabhede satyapi vastutaþ liïgasvabhàva eva / hetusvabhàve sàdhyadharme 'nvayavyabhicàràbhàvàt lakùaõe tanmàtrànvayeneti vi÷eùaõaü paramatàpekùam / pare hi arthàntaranimittamatadbhàvamàtrànvayinamapi svabhàvamiccanti / tena ca vi÷eùaõena tathavidhasya atatsvabhàvatàü tasmin sàdhye hetorvyabhicàraü càha / yathà hetumati vinà÷e kçtakatvasya / (2.2) tasya dvidhà prayogaþ / sàdharmyeõaikaþ vaidharmyeõàparaþ / yathà yat sat tat sarvaü kùaõikam / yathà ghañàdayaþ / saü÷ca ÷abdaþ iti / tathà, kùaõikatvàbhàve sattvàbhàvaþ saü÷ca ÷abda iti / sarvopasaühàreõa vyàptipradar÷analakùaõau sàdharmyavaidharmyaprayogàvuktau / (2.3) atra pakùadharmasambandhavacanamàtrasàmarthyàdeva pratij¤àrthasya pratãteþ na pratij¤àyàþ prayoga upadar÷itaþ / apradar÷ite prameye kathaü tatpratãtiriti cet / svayaü pratipattau prameyasya ka upadar÷ayità? prade÷asthaü dhåmamupalabdhavataþ tasyàgninà vyàpteþ smaraõe tatsàmarthyàdeva agniratra iti pratij¤àrthapratãtirbhavati / na ca tatra ka÷cit agniratreti asmai nivedayati / nàpi svayamapi pràgeva pratipadyate ki¤cit, pramàõamantareõaivaü pratãteþ nimittàbhàvàt pratãtau liïgasya vaiyarthyam / svayamevàkasmàt agniratreti vyavasthàpya tatpratipattaye pa÷càlliïgamanusaratãti ko 'yaü pratipatteþ kramaþ? pareõàpi taducyamànaü plavata eva upayogàbhàvàt / viùayopadar÷anamupayoga iti cet, tenaiva tàvaddar÷yamànena ko 'rthaþ? yadi pratãtiranyathà na syàttadà sarvaü ÷obheta / tasmàdeùa svayaüpratãtau kenacid viùayopasthàpakena vinàpi pratiyan asmàn kàryiõo dçùñvà parvabràhmaõa iva vyaktaü målyaü mçgayate / asmadvacanàdapi svayaü siddhameva liïgamanusçtya sàdhyaü pratyetãti ko 'nayoravasthayorvi÷eùaþ? dçùñà ca pakùadharmasambandhavacanamàtràt sàdharmyavatprayogàdeþ pratij¤àvacanamantareõàpi pratãtiriti kastasyopayogaþ? svani÷cayavadanyeùàmapi ni÷cayotpàdanàya sàdhanamucyate / tatra svayaü prameyopadar÷anena vinàpi pratipadya paraü pratipàdayatrapårva kramamà÷rayate iti kimatra kàraõam? tasmàtra prameyasya vacanena ki¤citprayojanamanyathàpi pratipatterutpatteþ / (2.4) etenopanayanigamanàdikamapi pratyuktam / etàvataiva sàdhyapratãterbhàvàt / óiõóikaràgaü parityajyàkùiõã nimãlya cintaya tàvat kimiyatà pratãtiþ syàtra veti / bhàve kiü prapa¤camàlayà? iti iyàneva sàdhanavàkye prayogo jyàyàn / (2.5) atra pårvaü hetuþ prayoktavyaþ pa÷càd dçùñànta iti kramaniyamo 'pi na ka÷cit / sarvathà gamakatvàt / (2.6) sambandhavacane 'pi nàrthabhedo 'pi ka÷cit / ubhayathàpi tadbhàvasyaiva khyàpanàt / nahi atatsvabhàvasya bhàve ekàntenànyasya bhàvaþ kçtakatvasya bhàve prayatnànantarãyakatvavat / kàryasyàpi atatsvabhàvasyàbhàve na tannivçttiþ, yathànayoreva naikanivçttàvanyanivçttiþ / tasmàdanvayavyatirekayoryathàlakùaõameko 'pi prayokto dvitãyamàkùipatãti naikatraü sàdhanavàkye dvayoþ prayogaþ iùyate vaiyarthyàt / tatsvabhàvatayànvayasiddhau tadabhàve 'bhàvo 'pi sidhyatyeva / tathà siddhau cànvayasyàpi siddheriti / tadabhàva eva hetorabhàvakhyàtiryathà syàt nànyatra vipakùe viruddhe và iti niyamakhyàpanàrtho 'pi vyatirekaprayogo na yuktaþ, anyaviruddhayorapi vipakùatvàt / (2.7) kathamidam avagamyate sadava÷yaü na÷varasvabhàvamiti yena anvayavyatirekasambhava iti cet / vinà÷ahetvayogàt / svabhàvata eva bhàvà na÷varàþ naiùàü svahetubhyo niùpatrànàmanyato vinà÷otpattiþ / tasyàsàmarthyàt / na hi vinà÷aheturbhàvasya svabhàvameva karoti tasya svahetubhyo nirvçtteþ / nàpi bhàvàntarameva, bhàvàntarakaraõe bhàvasya tadavasthatvàt tathopalabdhyàdiprasaïgaþ / nàpi svabhàvàntaramasyàvaraõam tadavasthe tasminnàvaraõàyogàt / nàpi vinà÷ahetunà bhàvàbhàvaþ kriyate / abhàvasya vidhinànyatayopagame vyatirekàvyatireka vikalpànatikramàt / bhàvapratiùedhakaraõe na tasya ki¤cidbhavati na bhavatyeva kevalamiti / evaü ca kartà na bhavatãtyakarturahetutvamiti na vinà÷ahetuþ ka÷cit / (2.8) vaiyarthyàcca / yadi svabhàvato na÷varaþ svàtmanyanavasthàyã bhàvaþ tasya na ki¤cinnà÷akàraõaiþ / tatsvabhàvatayaiva svayaü nà÷àt / yo hi yatsvabhàvaþ sa svahetoreva utpadyamànaþ tàdç÷o bhavati, na punastadbhàve hetvantaramapekùate / prakà÷adravoùõakañhinadravyàdivat / na hi prakà÷àdayastadàtmàna utpannàþ punaþ prakà÷àdibhàve hetvantaramapekùante / tadàtmanastàdàtmyàbhàve nairàtmyaprasaïgàt / tadvadasthitidharmà cet svabhàvato bhàvo niùpanno na punastadàtmatàyàü hetvantaramapekùate / (2.9) bãjàdivadanekànta iti cet / syàdetad bãjàdayo 'ïkuràdijananasvabhàvà / api salilàdihetvantaràpekùaõàt na kevalà janayanti / tadvad bhàvo 'pi vinà÷e syàdãt / na / tasvabhàvasya jananàdajanakasya càtatsvabhàvatvàt / ata eva tayoravasthayorvastubhedo ni÷ceyaþ / bhàvànàü svabhàvànyathàtvàbhàvàt tatsvabhàvasya pa÷càdiva pràgàpi jananaprasaïgàt / tasmàdyo 'ntyo 'vasthàvi÷eùaþ sa evàïkurajananasvabhàvaþ / pårvabhàvinastu avasthàvi÷eùà aïkurakàraõasya kàraõàni iti nànekàntaþ / kùaõikeùu bhàveùu aparàparotpatteraikyàbhàvàt / (2.10) yadi te 'ntyàþ samarthàþ kiü na janayanti pratyekamiti / janayantyeva nàtrànyathàbhàvaþ svabhàsyàvaiparãtyàt / nanu teùu sahakàriùu samarthasvabhàveùu ko 'parasyopayogaþ? na vai bhàvànàü kàcit prekùàpårvakàrità yataþ ayamasmàsvanyatamo 'pi samarthaþ kimasmàbhiþ kartavyam ityàlocyàpare nivarteran / te nirabhipràyavyàpàrà eva svahetupariõàmopanidhidharmàõonopàlambhamarhanti, tatprakçteþ / te samarthàþ kiü nàparàparaü janayantãti cet / na, tatraiva sàmarthyàt tasyaivaikasya janane samarthà nànyasyeti nàparàparajananam / (2.11) bhinnasvabhàvebhya÷cakùuràdibhyaþ sahakàribhya ekakàryotpattau na kàraõabhedàt kàryabhedaþ syàditi cet / na / yathàsvaü svabhàvabhedena tadvi÷eùopayogastadupayogaiþ kàryasvabhàvavi÷eùàsaïkaràt / yathà mçtpiõóakulàlasåtrà dibhyo bhavato ghañasya mçtpiõóàdamçtsvabhàvebhyo vçkùàdibhyo bhinnaþ svabhàvaþ kulàlàttasyaiva mçdàtmanaþ sataþ saüsthàvi÷eùàtmatayà tadanyebhyo bhinnaþ såtràttasyaiva mçtsaüsthàna vi÷eùàtmanaþ cakràdervibhaktaþ svabhàvo bhavati / tadevaü na kulàlànmçtsvabhàvatàþ, na mçdaþ saüsthànavi÷eùaþ / na ca tayoþ ÷àktivi÷eùaviùayabhede 'pi tajjanitavi÷eùabhedasya kàryasya svabhàvena bhedaþ mçtsaüsthànayoraparasparàtmatayà saüsthànamçdråpàbhyàü tayorapratibhàsanaprasaïgàt / (2.12) anyadeva saüsthànaü guõo mçddravyàt tena bhinnasvabhàvaþ kulàlamçtpiõóayorupayogavi÷eùa iti cet / uktamatra / api ca yadi saüsthànaü bhinnaü mçdaþ kulàlaþ kiü na pçthakkaroti? guõasya dravyaparatantratvàt sa kathaü pçthak kriyeta? tatsaüsthànàdhàràtmakaü yadi svabhàvenaiva tad dravyam, tatsaüsthànaü và tadàdheyàtmakaü, tadà kimiti kulàlavyàpàramapekùate iti cet / na / tataþ parasparasambandhayogyatàpratilambhàt / anyathà mçtpiõóasya svabhàvata eva tathàvidhasaüsthànasambandhayogyatve vastuna eva pràgapi yogyatàlakùaõà dharmatàstãti saüsthànavi÷eùeõa sambandhaþ syàditi / evaü tarthi sà yogyatà mçddravyasya kulàlàd bhavatãti nànayoþ svabhàvabhedaþ / bhedehi pràgvat prasajyeta / asti tàvadekasvabhàvatve 'pi ekasyànekapratyayopàdheyavi÷eùateti kiü mçtsaüsthànayoþ ekasvabhàvatvasàdhanàya atinirbandhena / (2.13) tena sahakàriõaþ pratyayà naikopayogaviùayàþ kàryasyaikasvabhàvatve 'pi vastuta iti yatheha kàraõabhedo bhinnavi÷eùopayogàt naikakàryaþ, tathà cakùuràdibhyo vij¤ànotpattau utreyaþ / tathà hi - samanantarapratyayàdvij¤ànàccakùurvij¤ànasya upalambhàtmatà tasyaivopalambhàtmanaþ sata÷cakùurindriyàdråpagrahaõayogyatàpratiniyamaþ viùayàttattulyaråpateti abhinnatve 'pi vastutaþ kàryasya kàraõànàü bhinnebhyaþ svabhàvebhyo bhinnà eva vi÷eùà bhvantãti na kàraõabhede 'pi abhedastatkàryavi÷eùasya / ta evaite kàraõa÷aktibhedà yathàsvaü prativi÷iùñakàryajanane 'vyavadheya÷aktitayà pratyupasthitàþ kùaõikatvàtsàmagrãkàryasya svabhàvasthityà÷rayaityucyante / tathàhi tattebhyaþ samastebhyaþ upalambhàtmakaü råpagrahaõaü pratiniyataü viùayaråpaü ceti prativi÷iùñasvabhàvamekameva jàtam / (2.14) apratirodha÷aktikeùu anantarakàryeùu anàdheyavi÷eùeõu kùaõikeùu pratyayeùu parasparaü kaþ sahakàràrthaþ? na vai sarvatràti÷ayotpàdanaü sahakriyà kà tarhi? ekàrthakaraõaü yad bahånàmapi / yathàntyasya kàraõakalàpasya / tadeva mukhyaü sahakàritvaü sahakàriõàü, tasyaivàntyasya kàraõatvàt / tatra ca kùaõe ekasya svabhàvasyàvivekàd vi÷eùasya kartuma÷akyatvàt, svabhàvàntarotpattilakùaõatvàd vi÷eùotpatteþ / bhàvàntarajanane 'ntyatvameva hãyeta / tata÷ca na sàkùàtkàraõaü syàt / tasmànna kàraõasya sahakàribhyo vi÷eùasyotpattiþ / te samarthà eva svabhàvato 'ntyàþ pratyayàþ saha jàyante kùaõikà yeùàü pràkpa÷càtpçthagbhàvo nàsti, yebhya÷cànantarameva kàryamutpadyate / tatra ekàrthakriyaiva sahakàritvam / (2.15) samarthaþ kuto jàyata iti cet / svakàraõebhyaþ / tàni enamaparasannidhàna evaü kiü janayanti? kadàcidanyathàpi syuþ tata÷caiko 'pi kvacit janayed iti cet / aparàpara pratyayayogena pratikùaõaü bhinna÷aktayaþ saüskàràþ santanvanto yadyapi kuta÷citsàmyàtsaråpàþ pratãyante tathàpi bhitra evaiùàü svabhàvaþ / tena ki¤cideva kasyacit kàraõam / tatra yo 'vyavadhanàdide÷o råpendriyàdikalàpaþ sa vij¤ànajanane samartho hetuþ / yasteùàü parasparopasarpaõàdyà÷rayaþ pratyayavi÷eùaþ sa taddhetujanane samarthaþ teùàü ca na pårvaü na pa÷càtra pçthagbhàva iti samarthànapi pårvàparapçthagbhàvbhàvino doùà nopalãyante / tena yasteùàü parasparopasarpaõàdihetuþ sa samarthasya heturiti tatra na kadàcidanyathàbhàvaþ / (2.16) anena nyàyena sarvatra hetuphalabhàvapratiniyamo draùñavyaþ pratikùaõamanyànyasvabhàvabhedànvayinãùu ÷aktiùu, na tu sthiraikasvabhàveùu bhàveùu svabhàvasyànyathàtvàsaübhavàt / samarthàsamarthasvabhàvayoþ kriyàkriyànupapatteþ / anyasahitaþ karoti na kevala iti cet / kiü kevalasya kàryajanane 'samarthaþ svabhàvaþ? samartha iti cet / kiü na karoti? akurvan kathaü samarthaþ? kuvindàdayaþ pañàdikriyàyàü samarthà api na sarvatra kurvantãti cet / krãóana÷ãlo devànàü priyaþ sukhaidhitaþ kçtamapi punaþ punaþ kàrayati, tathàhi bãjàdivad ityanena nirloñhitameva / tasmàtsvabhàvasyànyathàtvàsambhavàt taddharmaõaþ tathàbhàvaþ antyàvasthàvadanivàryaþ / antyàvasthàyàü pràgasamarthasya sàmarthyotpattau tasya sàmarthyasya tatsvabhàvatve 'pårvotpattirevasà / atatsvabhàvatve saþ akàraka eva sàmarthyàkhyàtpadàrthàntaràt kàryotpattyabhyupagamàt / (2.17) api ca yo 'sau sakaleùu sahakàriùu karoti sa tadaiva kasmàt karoti / ? kurvan dçùñastena karotãti bråmaþ / aho mahàsàmarthyaü mahàprabhàvasya dar÷anaü yasmàdatatsvabhàvàn api bhàvàn svabhàvamàtreõa nànàprakàreùu vyàpàreùu niyuïkte / yadi nàma ki¤cit katha¤cidatrabhavato dar÷anaviùayatàm atikràmet, hanta aprasavadharmakamapetasantànaü syaditãyaü cintà cittaü dunoti / na vai vayam atatsvabhàvànàü bhàvànàm asmaddar÷anava÷àt kàryakriyàü bråmaþ kintu svabhàvenaiva te kàryakàraõadharmàþ, tàn pa÷yantaþ kevalaü jànãmahe te ete kàrakasvabhàvà iti / (2.18) satyam idamapyasti, svabhàvasteùàü kàryakriyàdharmà tena samastapratyayànàmakçtvà kàryaü nopekùàpattiriti / so 'kùepakriyàdharmà svabhàvaþ kiü teùàü tadaivàntyàvasthàyàmutpanna àhosvit pràgapyàsãt? àsãt, apracyutà nutpatrasthiraikasvabhàvànà kadàcit kasyacitsvabhàvasyàbhàvavirodhàt / tatkimidànãü màtà ca vandhyà ca asti? ko vàsya bhàùitasyàrthaþ- akùepakriyàsvabhàvaþ kàryaü ca na karotãti / (2.19) sahitaþ svakàryajananasvabhàvaþ na kevala iti cet / anyastarhi kevalo 'nya÷ca sahitaþ svabhàvabhedàt / svabhàvabheda eva hi bhàvabhedasya lakùaõam / na hi sa sàhitye 'pi pararåpeõa kartà syàt / svaråpaü ca tasya pràgapi tadeveti kathaü kadacit kriyàviràmaþ / yasyàpi bhàvah kùaõikaþ tasyàpi kasmàt kevalo na karoti? yadi bhavet kuryàdeva / kathaü na bhavati? kùaõikatvàt / uktaü yàdç÷asya kriyà / sa kathamekakùaõabhàvã anyathà bhavet? ya÷ca bhavati sa eva na bhavatãti nàyaü prasaïgaþ kàrakàkàrakayoþ svabhàvataddhetvorvirodhàt / (2.20) yo 'pi manyate- akùepakriyàdharmaiva sa tasya svabhàvaþ, na sa sàhityamapekùate, kàryaü tu pratyayàntaràpekùamiti sahitebhya eva jàyate na kevalebhya iti, tasyàpi kathaü- sa bhàvaþ kevalo 'pi karotyeva? kàryaü ca tasmàtrotpadyate iti tadavastho virodhaþ / na kevalaþ karotyeveti cet / kathamidànãmakùepakriyàsvabhàvaþ / nanu etadeva paridãpitaü bhavati, karotyeveti / kàryaü càyaü kevalo 'pi samarthaþ san paramapekùamàõaü kathamupekùeta? paramanàdçtyaitat prasahya kuryàt / evaü hi anenàtmanaþ sàmarthyaü dar÷itaü bhavati / kàryaü paramapekùata iti tataþ kevalàd anutpattimasya kathayasi sa kevalo 'pi samarthasvabhàva iti tataþ utpattiü bråùe, ete ca kathamevatraü syàtàm? tadayamãrùyà÷alyavitudyamànamarmà viklavaü vikro÷atãtyupekùàmevàrhati / tasmàdidamekàrthakriyàlakùaõaü sahakàritvaü kùaõikànàmeva bhàvànàm / na tu akùaõikànàü yeùàü pçthagapi bhàvaþ sambhavati pçthak kàryakaraõasambhavena sahakàritvaniyamàyogàt / (2.21) yatra tu santànopakàreõa bhàvàþ hetutàü pratipadyante, yathà taõóulabãjàdibhya odanàïkuràdijanmani dahanodakapçthivyàdayaþ, tatra santànà÷rayeõa vi÷eùotpàdanaü pratyayànàü sahakriyocyate na dravyà÷rayeõa, kùaõike dravye vi÷eùasyànutpatteþ / nahi taõóulàdãnàü vi÷eùànutpattau dahanàdibhàve 'pi odanajanma syàt / tathà prabhàsvaràdapavarakaü praviùñasya yadãndriyaü svopakàribhyo 'ti÷ayaü krameõa na pratipadyeta tadà pràgivàrthapratilpattiü naiva janayet / akùepakàriùu indriyàdiùu na vi÷eùotpattiþ parasparataþ sambhavati / tatra yathàsvaü pratyayaiþ parasparopasarpaõàdyà÷rayairye yogyade÷àdyavasthà jàtàste saha svabhàvaniùpattyà j¤ànahetutàü pratipadyante ityekàrthakriyaiva sahakàritvam / (2.22) yatra tu vi÷eùamutpàdayantaþ sahakàriõaþ pratyayàþ tatra hetusantànaþ pratyayàntaràõyapekùata iti tataþ svabhàvàntarasya pratilambhaþ / tatra svarasataþ hetupratyayànàü pårvopanipàtakùaõànàü nivçttau tebhya eva vi÷iùñakùaõotpattirevaü krameõa yàvadatyantàti÷ayavato 'ntyakàraõakalàpàt kàryotpattiþ / (2.23) sahakàriõaþ samutpatravi÷eùàtkàraõàtkàryotpattau tasyaiva vi÷eùasyotpattirna syàt / avi÷iùñàdvi÷eùotpattau kàryasyàpi syàt / tata÷ca parasparavi÷eùotpàdànapekùiõa eva sahakàriõaþ kàryaü kurvãran / tenàkùaõikànàmapi sahakàrisàpekùàõàü kàraõatà syàt / apekùaõãyebhyaþ svabhàvàti÷ayotpatti÷ca na syàt / atha sahakàriõà kàryotpàdànuguõavi÷eùajananàya kçtavi÷eùa evopattiùñheta / evaü satyanavasthà syàt / na ca sahakàriõaþ parasparakàryotpàdànuguõavi÷eùotpàdane nityaü yogyàvasthàþ, yena nityànuùakta eùàü vi÷eùaþ syàt / tadupàyàpàyayoþ kàryasyotpattyanutpattidar÷anàt / tenàdyo vi÷eùaþ sahakàribhyo nirupakàrasya notpadyata iti cet / nàsmàkaü punaþ punarabhidhàne 'pi ka÷cidudvego bhavati yadyevamapi lokasya nyàyapratãtirbhavati / hanta tarhi ucyatàm / na vi÷eùotpàdanàt sahakàriõàü sahakàritvaü paramàrthataþ sambhavati / yataþ tadabhàvàdvi÷eùe kartavye sahakàritàvirahaþ syàt / (2.24) atha kathamekàrthakriyàpi bhavet sàpi na bhavet parasparato vi÷eùarahitànàm / atha bhavet, pçthagapi sà bhavet / tathàca, tasmàd vi÷eùàd bhavana÷ãlaü kàryamapi kevalàt syàditi cet / atroktamuttaraü pratikùaõamaparàparaiþ pratyayaiþ yathà bhàvasantàne vi÷eùasyotpattiþ, yogyade÷atàdyavasthàvi÷eùàþ kàryakaraõa÷ãlàþ, teùàü ca yata utpattiþ, pratyekaü ca sàmarthye 'pi kevalànàmakriyà, kartçvi÷eùasya pçthagekaikasya bhàvasyàbhàvàt / kàryadvaividhyaü ca sahakàribhiþ akùepakàrindriyavij¤ànavacca kàryakàraõayoþ svabhàvabhedàditi sarvamuktam / (2.25) tatra sahakàribhyaþ santànopakàràpekùakàraõakàryajanmani sahakàriõàmàdyo vi÷eùaþ sahakàrikçtavi÷eùajanmà na bhavati, anantarakàryavat, tataþ ye vi÷eùà jàyante te tajjanmànaþ tatprakçtitvàditi nànavasthà / tathà yadyakùaõiko 'pi bhàvaþ kàrya karoti, karotu nàma, sa yadi akùepakartçdharmà, tadà pçthagbhàvasya sambhavàtkevalo 'pi tathà syàd ityuktam / atatsvabhàvastu tadàpyakàraka eva / tasmàdakùaõikànàü kàraõànàm ekàrthakriyayà na ka÷cit sahakàritvaniyamaþ / nàpi santatyopakàreõeti na tasya ka÷citsahakàrãti kevalo 'pi kuryàt / pràyastu saüghàtasthàyã bhàvasantànaþ sahakàripratyayairupajanitavi÷eùaþ svakàryaü kurvan dçùño bãjàdivat / tatsthirahetuvàdino hetoþ pratyayàntaràpekùakàrakasya vyaktaü svabhàvàntarasyotpattiþ / kàrakasvabhàvasya pràgapi sattve 'kriyà na yujyate / (2.26) tasmàdyo yadàtmà sa svasattàmàtreõa tàdç÷o bhavati na bhåtvà tadbhàve paràbhisaüskàramapekùata iti svabhàvato 'sthitidharmaõo bhàvasya na ki¤citrà÷akàraõaiþ / sthitidharmaõo 'pi bhàvasya na nà÷akàraõaiþ ki¤cit svabhàvànyathàtvasya kenacit kartuma÷akyatvàt / tadanyathàtvapratipattau sa tatsvabhàva eva na syàditi pårva eva vikalpaþ syàt / tatra ca pràgevoktaü dåùaõam / ya÷ca parasmàdanyathàbhàvaþ so 'paraþ svabhàvaþ ya÷càparaþ sa kathaü tasya syàt? svabhàvabhedo hi vastubhedalakùaõam / tathà ca yaþ sthitidharmà jàtaþ na tasyànyathàbhàvaþ syàt / etena kañhinàdãnàü tàmràdãnàm agnyàdeþ dravatvàdisvabhàvàntarotpattiþ pratyuktà / tatràpi pårvakasya svarasanirodhitvàdvinà÷e 'gnyàderupàdànàccàpara eva dravàdisvabhàvaþ utpannaþ / (2.27) sa svayaü sthitidharmaiva svahetubhirjanitaþ, vinà÷ahetorasambhave 'vasthànàt / tasya parasmàdvinà÷o bhavati iti / na ca vinà÷o nàmàparaþ svabhàvaþ, bhàvacyutireva vinà÷aþ iti cet / nedaü vikalpadvayamatikràmati - kiü nityo bhàva utànityaþ / pràïnityo bhåtvà pa÷càdanityo bhavatãti ca bruvàõo bhàvadvayaü càha nityànityasvabhàvabhedam / pràktanasya nityàbhimatasya svabhàvasya svayaü nà÷aü bruvàõaþ sarvadaiva nà÷amanà÷aü ca pràheti pårvasmin vinà÷aheturasamartha eva / na pràïnityo bhåtvà pa÷càdanityaþ bhavati, kiü tarhi, pa÷càdapi nitya eva, ekasvabhàvatvàt / sa tarhi bhàvaþ svabhàvena nà÷amanàvi÷an kathaü naùño nàma? tatsvabhàvavinà÷ayoþ aparaspararåpatvàt / tasmàt satyasya vinà÷e vinà÷asvabhàvena tena bhavitavyaü, tathàpi vinà÷aheturvyartha ityuktam / tena svabhàvato na÷care 'na÷vare và bhàve na vinà÷ahetorupayogaþ / (2.28) tasmàdvinà÷aü pratyanapekùo bhàvastadbhàvaniyataþ iti yaþ san sa vinà÷ã na÷varatàyà nivçttau sattvanivçtirityanvayavyatirekasiddhiþ / svabhàvato na÷varatve 'pi ka÷cidatatsvabhàvo 'pi syàt / na hi sarvaþ sarvasya svabhàva iti na tatribandhanànvayavyatirekàsiddhiriti cet / na, akùaõikatve 'vastutvaprasaïgàt / ÷aktirhi bhàvalakùaõam / sarva÷aktivirahaþ punarabhàvalakùaõam / na caivàkùaõikasya kvacit kàcit ÷aktirasti, kramayaugapadyàbhyàü kàryakriyà÷akti virahàt / itthaü ca yat sattat kùaõikameveti vyàptisiddhiþ / (3.1) arthàntare gamye kàryaü heturavyabhicàràt / kàryakàraõabhàvena gamakatve sarvathà gamyagamakabhàvaþ syàt, sarvathà janyajanakabhàvàd iti cet / na / tadabhàve bhavatastadutpattiniyamàbhàvàt / tasmàt kàryaü svabhàvairyàvadbhiravinàbhàvi kàraõe teùàü hetuþ / tatkàryatvaniyamàt / taireva ca dharmairye tairvinà na bhavanti / aü÷ena janyajanakabhàvaprasaïga iti cet / na, tajjanyavi÷eùagrahaõe 'bhimatatvàt liïga vi÷eùopàdhãnàü ca sàmànyànàm / avi÷iùñasàmànyavivakùàyàü vyabhicàra iti gamakatvaü neùyate / (3.2) kasyacitkadàcitkuta÷cidbhàve 'pi sarvastàdç÷astathàvidhajanmeti kuto 'vasitam, tathà ca nànvayavyatirekàviti cet / na, atadbhàvinastasya sakçdapi tato 'bhàvàt / parasparàpekùayà janyajanakasvabhàvalakùaõe kàryakàraõe / tatra yadi dhåmo 'gnyàdisàmagjyà anyato 'pi bhavettadà tasya tajjanyaþ svabhàvo na bhavatãti sakçdapi tato na bhavet / arthàntaravat / nàpi sàmagrã taü janayed atajjananasvabhàvatvàt / sàmagjyantaravat / na ca dhåmasya tadatajjanyaþ svabhàvo yuktaþ / ekasvabhàvatvàt / dhåmàdhåmajananasvabhàvàd bhavato dhåmàdhåmasvabhàvaþ syàt / kàryasvabhàvànàü kàraõasvabhàvakçtatvàt / akàraõàpekùaõe càhetukatvaprasaïgàt / tasmàdyo dhåmajananaþ so 'gnyàdisàmagrãvi÷eùo yaþ agnyàdisàmagrãvi÷eùeõa janitaþ sa eva dhåmo bhavatãti kàryakàraõayorevaü svabhàvasya niyamàt tadvijàtãyàdutpattirna bhavati / tadyàdç÷aü kàryaü yàdç÷àt kàraõàd dçùñamekadà tattanna vyabhicarati / tena siddhe kàryakàraõabhàve kàryasya kàraõena vyàptiþ siddhà bhavati / (3.3) nanu vijàtãyàdapi ki¤cid bhavad dçùñaü tadyathà go mayàdeþ ÷àlåkàdiþ / na vijàtãyàdutpattiþ / tathàvidhameva hi tàdç÷àmàdinimittamiti na kàraõabhedaþ / prabandhena vçttau tu ÷aràd bhavati / asti ca gomayetarajanmanoþ svabhàvabhedaþ råpasyàbhede 'pi / na hi àkàratulyataiva bhàvànàü tattve nimittam, abhinnàkàràõàmapi keùà¤cidanyato vi÷eùàjjàtibhedadar÷anàt / anyathà hi vilakùaõàyà api sàmagrayà avilakùaõakàryotpattau na kàraõabhedàbhedàbhyàü kàryabhedàbhedàvityahetukau vi÷vasya bhedàbhedau syàtàm / tathà hi na bhedàdbheda iti abhedàdapi nàbhedaþ / tadvyatirikta÷ca na ka÷cidbhàvasvabhàva ityahetukatvàdbhàvànàü nityaü sattvamasattvaü và syàt / apekùayà hi bhàvàþ kàdàcitkà bhavanti / vyavasthàvàü÷ca sàdhyeùu sàdhananiyogo na syàt / kàraõa÷aktipratiniyame hi ki¤cideva kasyacit sàdhanàyopàdãyeta, nàparaü, tasyaiva tatra ÷akteþ, anyasya cà÷akteþ tayostajjananetarasvabhàvatvena bhedàt / tajjananasvabhàvavilakùaõàdapi tasyotpattau na tajjanana÷aktipratiniyama iti yat ki¤cit yataþ kuta÷citsyàt / tajjanana÷aktisàmye tu tadeveti na kàryaü duùñaü kàraõaü vyabhicarati / (4.1) upalabdhilakùaõapràptasyànupalabdhirabhàvasyàbhàvavyavahàrasya và hetuþ / atropalabdherupalabhamànadharmatve tajj¤ànamupalabdhiþ / tasmàdanyopalabdhiranupalabdhirvivakùitopalabdheranyatvàt, abhakùyàspar÷anãyavatparyudàsavçttyà / upalabhyamànadharmatve svaviùayavij¤ànajananayogyatàlakùaõo viùayasvabhàvaþ upalabdhiþ / yogyatàyà bhàvasvaråpatvàt / tasmàdanya upalambhajananayogya evànupalabdhiþ pårvavat / yatra yasmitrupalabhyamàne niyamena yasyopalabdhiþ bhavati yogyatàyà avi÷eùàt satatsaüsçùñaþ ekaj¤ànasaüsargàt / tayoþ satornaikaråpaniyatà pratipattirasambhavàt / tasmàdavi÷iùñayogyatàråpayoþ ekaj¤ànasaüsargiõostayoþ parasparàpekùamevànyatvamihàbhipretaü, pratyàsatterà÷rayaõàt / sa kevalastadapekùayà tadanya÷ceducyate tadà tajj¤ànaü tatsvabhàvo và j¤àtçj¤eya dharmalakùaõànupalabdhiþ / sàbhàvaü pratiyogino 'bhàvavyavahàraü và sàdhayati / (4.2) kathamanyabhàvastadabhàvo yena bhàvaråpànupalabdhirabhàvamabhàvavyavahàraü và sàdhayediti cet / uktamatra yathà paryudàsavçttyàpekùàtaþ tadvivikto 'rthastajj¤ànaü vàbhàvo 'nupalabdhi÷cocyata iti / na pratiùedhamàtraü, tasya sàdhanàsiddherabhàvavyavahàràsiddhiprasaïgàt / tasyàsaüsçùñaråpasya bhàvasiddhirevàparasyàbhàvasiddhirityanyabhàvo 'pi tadabhàva iti vyapadi÷yate / anyabhàvalakùaõo 'bhàvaþ svayaü pramàõasiddhastadabhàvavyavahàraü sàdhayet, tatsiddhisiddho veti na ka÷cidvi÷eùo yenànupalabdhyàbhàvavyavahàrasiddhervirodhaþ syàt / (4.3) sa evànyabhàvastadviùayà copalabdhistadabhàvasya kiü na sàdhanam? kiü punarabhàvasya siddhireva tadabhàvasiddhiþ? iti cet / apçthaksiddheþ sambandhàbhàvàcca / anyabhàvastàvatra sàdhanam / yatsiddhau yasya na siddhistattasya liïgaü bhavati dhåmàgnivat / anyabhàvasiddhayaiva tadabhàvaþ prasidhyati, tasya tadanyàsaüsçùñaråpasya tattvavyavasthàpakena pramàõenaivànyavyavaccedasiddheþ / (4.4) sambandhàbhàvàcca tacca tasya liïgaü yadi syàt, tasya tena ka÷citsambandho bhavet / yathà kçtakatvasyànityatvena ekàrthasamavàyo dhåmasya và liïginaikàrthasamavàyaþ / àdhàràdheyabhàvo và janyajanakabhàvo và / naivaü ka÷cid bhàvàbhàvayoþ sambandhaþ yenàsyànyabhàvaþ sàdhanaü syàt / asti viùayaviùayibhàvaþ ÷abdàrthasambandhavaditi cet / ÷abdàrthayoþ tatpratipàdanàbhipràye sati tatprayogàt kàryakàraõalakùaõo 'vinàbhàvalakùaõo và sambandhaþ syàt / ayaü càtra na sambhavati yataþ viùayaviùayibhàvaþ syàt / siddhe hi tayoþ sàdhyasàdhanabhàve tanmukhena viùayaviùabhibhàvaþ syàt / sa eva càsati sambandhe na sidhyati / anyathetaretarà÷rayamidaü syàt / (4.5) anyabhàvàccàbhàvasiddhàvasamudàya÷ca sàdhyaþ syàt / tathà ca ghañàbhàvastadanyabhàvàt iti ghañasya sarvatra sarvadà càbhàvaþ prasajyeta / na, prade÷àdirdharmã ghañàbhàvena vi÷eùyata iti tadvi÷eùaõabhåto 'bhàvaþ sàdhyate na tu kevalaþ / tato nàsamudàyasya sàdhyatà / na ca liïgaliïganorasambandhaþ, anyabhàvasya prade÷àdinà sambandhàd iti cet / na, prade÷àderevànyabhàvatvàt / yatraiva hi prade÷àdau yatràstãti ucyate sa eva tenàsaüsçùño 'nyabhàvaþ / taddar÷anàdevàsya ghaño nàsti iti vikalpo bhavati iti kathaü tasyaiva liïgaliïgibhàvaþ? (4.6) na càtra sàmànyavi÷eùabhàvakalpanà sambhavati yena sàmànyaü heturbhaved vi÷eùo dharmàti, tadvi÷eùapratipattereva tadabhàvasya pratãteþ, tasyànyatrànvayasyàbhàvàt pratij¤àrthaikade÷atvàcca na hetutà / na ca yatra prade÷amàtraü tatra ghañàbhàvaþ / tàdç÷e kevale prade÷e sarvatràbhàva iti cet / nanu tasyaiva kaivalyaü ghañavirahaþ / sa ca tatpratipattàveva siddha iti kasya idànãü talliïgam? anvayasyànugamanamapi nirarthakam / tasmàdanyabhàvo na sàdhanamabhàvasya / (4.7) asti virodhaþ sambandhaþ tato 'nyabhàvàdabhàvasya siddhiþ iti cet / kena kasya virodho 'nyabhàvena pratiyoginaþ kiü nu vai pratiyogã pramàtumiùño yena liïgaliïganorvirodhaþ sambandhaþ syàt? abhàvastupratiyogino ghañasya anyabhàvena aviruddhaþ sahàvasthànàt / tasmin prameye liïgaliïginoþ kathaü virodhaþ? tasmàtsambandhàbhàvaþ / atràpi asamudàyasàdhyatvaü tadavastham / (4.8) nanu anyabhàvatadabhàvayorasati sambandhe 'nyabhàvagatyàpi tadabhàvagatirna syàditi cet / na vai kuta÷cit sambandhàdanyabhàvastadabhàvagamaka iùñaþ kintu anyabhàva eva tadabhàvo yathoktaü pràk / tasyànyàsaüsçùñaråpasya kevalasyaikàtmavyasthitasya tadàtmanà pariccedasyaivànyavyavaccedatvàt tasya kaivalyamevàparasya vaikalyamiti tadanyabhàva eva tadabhàvaþ / tata÷ca tatpratipattireva tadapratipattiþ / anyathà tasya pariccedena tato 'nyasya avyavaccede tatparicceda eva na syàt / tadatadråpayoravivekàt / ya eva vyavahàraþ kasyacitkvacedde÷e dar÷anàt pràptiparihàràrthaþ sa na syàt / na hyayamanalaü pa÷yatrapi kevalam analameva pa÷yatãti kathaü salilàrthã tatra na praverteta? anupalambhena salilàbhàvaþ pratãyata iti cet / ko 'yamanupalambho nàma? yadi salilopalambhàbhàvaþ tadà kathamabhàvaþ kasyacitpratipattiþ pratipattiheturvà? tasyàpi kathaü pratipattiþ? tasya tato vànyasya kasyacidapyapratipattàvapi yadyabhàvaþ pratãyate tadà svàpamadamårccàvyavadhànapçùñhãbhàvàdyavasthàsvapi kiü na pratãyate? ityetacca vicàritaü pramàõavini÷caye / tasmàdayamanalaü pa÷yatrapi analo 'yaü salilam iti nàdhyavasyatãti na tiùñhetràpi pratiùñheta / tata÷ca dustaraü vyasanaü pratipattuþ syàt / (4.9) tata evaikasya dar÷anàd anyàbhàvagati÷cet kathamekaü dçùñamanyatràstãti pratyàyayati? tasyaiva kevalasya dar÷anàd iti cet / idamevàsmàbhiþ pràgabhihitaü kasmàttavàtra paruùamivàbhàti? tasmàttãràdar÷ineva ÷akuninà dåraparyañayàpi pratyàgantavyamityalam avidyamànapratiùñhànayà di÷aþ pratipattyà / (4.10) yadyekapariccedàdevànyavyavaccedaþ sidhyati tadà sarvasyànyasya avi÷eùeõa tatràbhàvasiddhirbhavet / na tu tulyayogyàvasthasyaiva / upalabdhilakùaõapràptasyànupalabdhirabhàvasàdhanãti ca vi÷eùaõaü na vaktavyam, anupalabdhilakùaõapràptànàmapi tatra vyavaccedàt / (4.11) ekàtmapariccedàt tasya tadanyàtmavyavaccedo bhavati tadàtmaniyatapratibhàsaj¤ànàt na hi tadàtmà tadanyasyàtmà bhavati / anyàtmàvyavaccede pravçttinivçttyoþ abhàva iti pårvaþ prasaïgaþ / taü ca de÷akàlasvabhàvàvasthàniyataü tadàtmanopalabhamànà buddhiþ tathàtvapracyutimasya vyavaccinati / evaü hi tadde÷àdiniyataþ pariccitro bhavati, yadi anyathàbhàvo vyavaccinno bhavatiþ tathàtvaü ca tasyaiva bhavati nànyasyeti anyathàbhåtàttathàbhåtaü vyavaccindatyeva tat pariccinati / evamekapramàõavçttiþ sarvabhàvàn dvairà÷ye vyavasthàpayati / tasyànvayavyatirekabuddhijanakatvenaiva sàphalyàt / tadvayatiriktà÷eùavyavaccedena vyàptisàdhanàdeva prakàràntarasyàbhàvaþ sidhyati / tasya tadanyatayà vyàptyabhàve tena tadarthàvyavaccedàtpunarapi bhàvasyàpariccedaprasaïgàt / (4.12) tasmàtkvacitpramàõaü pravçttaü tat pariccinatti, tadanyad vyavaccinàti, tçtãyaprakàràbhàvaü ca såcayati iti ekapramàõavyàpàra eùaþ / tathàhi kvacitpramàõaü pravçtaü tadeva tadanyasmàd vyavaccinattã, tasyaiva pariccedàt / tadanyadeva ca tasmàd vyavaccinatti anyasya tatra apariccedàt / atastadeva pramàõaü prakàràntabhàvaü sàdhayati, tasmin dçùñatadanyatvena sarvasyaiva vyasthàpanàt, atadanyasyaiva ca tattvena vyavasthàpanàt / etena kramàkramàdayo 'pyanyonyavyavaccedaråpà vyàkhytàþ / tadevamekasyopalambhàttasya tadanyàtmano vyavaccedaþ / na tadde÷akàlayoþ sarvasyànyasya bhàvasya vyavaccedaþ / tasmàdatadatmà ca syàttadde÷akàla÷ca, rasaråpàdivat / tasmàdyathoktàdevànupalambhàtkvacit kadàcitkasyacidabhàvasiddhiþ / (4.13) anyabhàvaviùayasyopalabdhirapi tadabhàvasya sàdhikeùñaiva na tu liïgatvena / tatràpyabhàvasya pçthak sàdhyatve sambandhàbhàvasya tulyatvàt / liïgàvirbhàvakàla eva tadabhàvasiddhe÷ca / na hi anyasya bhàvaü pratipadya tatpratipatteþ anvayavyatirekau prasàdhya tadabhàvaü pratipadyate / kiü tarhi? tadanyaü pratipadyamàna eva tadabhàvaü pratipadyate / dar÷anànantaram idamasti idaü tu nàsti iti vyavasthàpanàt / tacca tasya liïgaü bhavati yasyànvayi vyatireko ca / dçùñàntàsiddheþ / na hi evaü ÷akyaü dar÷ayituü yatra anyabhàvopalabdhistatra tadabhàvaþ iti / tadekopalabdheþ kvacidapyabhàvàt / sàmànyena pradar÷ane dçùñànte 'pi pramàõàntaraü nàsti, kiütu saiva tadanyabhàvopalabdhiþ sàdhyadharmasya sàdhiketi anavasthà dçùñàntànàmityapratipattiþ / tasmàt naiva kuta÷cilliïgàt tadabhàvasiddhiþ / so 'nyabhàvaþ pratyakùalakùaõenànupalambhena siddhaþ san måóhapratipattàvabhàvavyavahàraü sàdhayed iti alaü prasaïgena / (4.14) seyamanupalabdhistridhà / siddhe kàryakàraõabhàve siddhàbhàvasya kàraõasyànupalabdhiþ, vyàpyavyàpakabhàvasiddhau siddhàbhàvasya vyàpakasyànupalabdhiþ svabhàvànupalabdhi÷ca / tatra kàraõavyàpakayorapi abhàvavyavahàraþ tadanyabhàvasiddhayaiva sidhyati / sa tathà siddhaþ san kàryavyàpyayorabhàvam abhàvavyavahàraü và sàdhayati / svabhàvànupalabdhau tu anupalabdhyà liïgabhåtayà abhàvavyavahàra eva sàdhyate / (4.15) yadi kàraõavyàpakau tadanyabhàvasiddhayànupalabdhyà siddhàsad vyavahàràvanyasyàbhàvamabhàvavyavahàüra ca sàdhayataþ / sà ca tayorupalabdhilakùaõapràptàvevàsadvyavahàrasya sàdhiketi kathaü tayoþ parokùe 'rtheprayogaþ? naiva prayogaþ pramàõatayà, liõgasyàni÷cayàt / kevalaü kàraõavyàpakayorhi siddhasambandhayoryadyabhàvaþ parasyàpi ava÷yamabhàvaþ iti etasya dar÷anàrthamete prayujyete iti / eùa eva pakùadharmo 'nvayavyatirekavàn iti tadaü÷ena vyàptaþ trilakùaõa eva trividha eva heturgamakaþ sva÷àdhyadharmàvyabhicàràt / (5.1) ùaóliïgo heturityapare / trãõi caitàni abàdhitaviùayatvaü vivakùitaikasaükhyatvaü j¤àtatvaü ceti / tatràbàdhitaviùayatvaü tàvat pçthag lakùaõaü na bhavati, bàdhàvinàbhàvayorvirodhàt / avinàbhàvo hi satyeva sàdhyadharme bhàvo hetoþ / sa hetustallakùaõaþ dharmiõi syàd atra ca sàdhyadharmaþ kathaü na bhavet? pratyakùànumàne hi sàdhyadharmaü bàdhamàne taü dharmiõo niùkàsayataþ tasmiü÷ca satyeva heturbhavan taü tatraivàvasthàpayatãti paraü bata bhàvànàmasvàsthyam / anyatra sàdhyadharmeõàvinàbhàvã heturna punaþ sàdhyadharmiõeveti cet / tat kimayaü tapasvã ÷aõóhamudvàhya putraü mçgayate? yasya dharmiõyasatyapi sàdhyadharme bhàvaþ, tamupadar÷ya kathaü sa dharmã sàdhyadharmavànityucyate? (5.2) ata eva bàdhàbhàva uktaþ / syàdetad, yata eva heturanyathàpi bhavedata eva pramàõàbhyàmabàdhitadharmà dharmãtyucyata iti / tatkimidànãü hetoþ sàmarthyam? abàdhayaiva sàdhyasiddhervyartho hetuþ / bàdhàyàmapi sàdhyàbhàvasya tena sàdhanàt kutaþ sàdhanasya sàmarthyam / aniyame bàdhakapramàõavçttau sàdhyàbhàvasya, bàdhakapramàõasyàbhàvaþ sàdhyàbhàvasya ca saübhavaþ syàditi na sàmarthyamabàdhàyàþ / (5.3) na bàdhàyà abhàvo 'bàdhà / kiü tarhi? bàdhàyà anupalabdhiþ sà ca puruùasya kvacid bàdhàyàþ saübhave 'pi syàditi sa hetuprayogasya viùayaþ / kiü nu vai heturbàdhopalabdherbibheti na punarbàdhàyà yena bàdhàmanàdçtya tadanupalabdhau prayoktavya iùñaþ? sa tarhi paramàrthena- 'bàdhà kimasti nàsti' ityanapekùya bàdhàyà anupalabdhau prayoktavyaþ? kimarthaü prayujyate? sàdhyasiddhayartham / sa kiü kvacit satyàmapi bàdhàyàü sàdhyaü sàdhayed yenàsyà abhàvani÷cayaü prati yatno na kriyate hetu÷ca pratyujyate / evaü ca sati abàdhitaviùayatvaü hetulakùaõaü na bhavati / bàdhàyàmapi satyàmasya sàmarthyàt / tathà ca saü÷ayitasya pravçttirna yujyate / yathà ca bàdhànupalabdhau tàmabhyupagamya prayujyate tathà tadupalabdhàvapi prayujyatàm, abhyupagame vi÷eùàbhàvàt / (5.4) na bàdhàyàü satyàü hetoþ sàmarthyamiti cet / yadyevam, anirõãtabàdhàsambhavo hetuþ prayogaü hàrhati, mà bhåt bàdhàyàþ saübhavapakùe prayuktasyàpyasàmarthyamiti / bàdhànupalambhe sati sàmarthyamiti cet / kimupalambho bàdhàü vyàpnoti, yato hetorbàdhàsambhavakçtam asàmarthyaü na sambhavet? atha tannivçttau bàdhà nivartate / tathàpi bàdhànupalambhàdeva sàdhyàsiddhervyartho hetuþ / anupalambhe bàdhàyà asambhavàt / upalambhasya nivçttàvapi bàdhàyà anivçttau tadavasthaü hetorasàmarthyamityaprayogaþ / tasmàt svasàdhyabhàvàbhàvàdhyàmanyathàpi bhavanhetuþ dharmiõi na ki¤cidbhàvayati na vibhàvayati iti tadupakùepo na samarthaþ / iti bàdhàvinàbhàvayorvirodhaþ / tatràbàdhà råpàntaram / (5.5) tatràma tasmàd vi÷eùaõàntaraü bhavet lakùaõàntaratvena copàdànamarhati yasya bhàve 'pi yasya aparasyàbhàvaþ syàt / tadyathà pakùadharmatvaü sapakùe ca bhàva iti / n acaitad abàdhàyà avinàbhàve sati sambhavati iti na sàdhyaviparyayàvinàbhàvinorhetuviruddhayorviùaye bàdhà saübhavati iti na tadabhàvaþ pçthaganayorlakùaõàntaratvena vàcyaþ / tasmàd hetoþ prayoge pratij¤àdoùàõàü saübhavo nàsti / nàpi kevalà pratij¤aiva prayujyate / tata÷ca na pratij¤àdoùà vàcyàþ / (5.6) etena ekasaükhyàvivakùàpi pratyuktà / katham? eko hi hetuþ svasàdhyabhàva eva bhavediti tatràvyabhicàrã tatraiva tasmàdanyo 'pi kathaü heturbhavati? ekasya yat sàdhyaü tadabàdhakasya dharmasya bhàva eva bhàvàditi bàdhayà samànam / (5.7) api ca / kiü yo vastuto 'sambhavatpratihetuþ sa samyagj¤ànasya viparyayasya và heturiùña àhosvidapradar÷itapratihetuþ? kiü càtaþ? yadyasambhavatpratihetuþ a÷akyani÷cayatvàdalakùaõametad hetvabhàvo và / na hi ani÷citàtmanaþ pratipàdakadharmasya tallakùaõatvaü yathà sandigdhasya pakùadharmatvasya / nàpi sandigdhalakùaõo heturbhavediti na ka÷cid heturbhavet / tulye lakùaõe di dçùñaþ pratiyoginaþ saübhavo 'dçùñapratiyogiùu api ÷aükàmutpàdayati vi÷eùàbhàvàt / sati và vi÷eùe sa vi÷eùo hetorlakùaõam / yatastadvi÷eùàd heturekàntena nirastapratipakùaþ svasàdhyaü ni÷càyayatãti atallakùaõo na hetuþ syàt tathà ca vyarthà ekasaükhyàvivakùà / ato viruddhàvyabhicàriõo lakùaõaü hãyeta svalakùaõayuktayorhetvorekatra dharmiõi virodhenopanipàte sati viruddhàvyabhicàrã iti / (5.8) na ca tasya vi÷eùasya svaråpaü nirdiùñaü, yadråpaü pratãtya pratiyoginaþ sambhavàsambhavàvutpa÷yàmaþ / tasmàtràstyevaü vi÷eùa iti sarvatra ÷aïkayà bhavitavyam / dçùñapratihetorapi hetoþ pràgitareõa na ka÷cidvi÷eùo lakùyate / na ca saübhavatpratihetånàmapi sarvadà tasyopalabdhiþ / ati÷ayavatã tu praj¤à pratihetåtprekùiõã dçùñà / tenàni÷cayaþ pratiyoginaþ saübhavàsaübhavayoriti vastuto / sambhavatpratihetutvalakùaõasya ani÷citatvàtra ka÷cid hetuþ syàt / (5.9) athàpradar÷itapratihetuþ yathàha, "yadà tarhi ÷abdatvaü nityamabhyupagaccati tadàyaü hetureva syàd yadyatra anityatvahetuü kçtakatvàdi ka÷citra dar÷ayed " iti / idamidànãü sumahad vyasanamàyàtaü gurubhirabhihitatvàdaprakà÷yaü, nyàyamanupàlayadbhirasaüvaraõãyamiti kaùñataraü vyasanaü kathaü nirvoóhuü ÷akyeta? sa tàvadayaü hetuþ vaståni svasàdhyaprakçtãni kçtvà tatpramàõakàn puruùàn abhyudayaniþ ÷reyasàbhyàü yojayitvà puna÷ca pratibhàvatà puruùeõa hetvantaranidar÷anena utkãlitasàdhanasàmarthyaþ tàni vaståni tadbhàvasampadastàü÷ca puruùàn abhyudayaniþ ÷reyasasampadaþ pracyàvya bhraùñaràjya iva ràjà tapovanaü gaccatãti kimatra bråmaþ / (5.10) puruùapratibhàkçtaü hi yadi sàdhanatvaü syàt tadà na ki¤cit sàdhanamasàdhanaü và / sa ca heturyadi svabhàvatastaddharmabhàvã tadà kathamanyathà kriyeta? vastusvabhàvànyathàbhàvasyàbhàvàt / ekasya ca viruddhobhayasvabhàvasyàbhàvàt / ataddharmabhàvã ca kathamanyadàpi sàdhanaü kasyacit / tasmàt svabhàvataþ svasvasàdhyàvinàbhàvinoryathoktalakùaõayoþ kàryasvabhàvahetvoþ tallakùaõasya pratihetorasaübhavàdalakùaõamekasaükhyàvivakùà, vyavaccedyàbhàvàt / (5.11) j¤ànaü punarna liïgasyàtmaråpamiti kathaü liïgalakùaõaü bhaviùyati / kiüråpàd hetoranumeyo 'rtho j¤àtavya iti cintàyàü pratipatturavisaüvàdakalingasvaråpamabhidhãyate yasya dar÷anàd ayaü pravibhàgena sàdhanaü vyavasthàpya tasyeùñàrthasaünidhànasaüpratyayàt pravçttimavalambate / tathà yadasyàtmaråpaü tallakùaõaü na tu pararåpam / pratipattijanmani upayogamàtràt tallakùaõatve prameyapuruùàdãnàmapi tallakùaõatvaü bhavet / na hi teùvapi asatsu liïgini j¤ànaü bhavati / (5.12) ni÷citagrahaõaü tarhi na kartavyam / na, tasyànyàrthatvàt / sapakùavipakùayordar÷anàdar÷anamàtrato gamakaü hetumiccatàü naiva samartho heturbhavati satorapi dar÷anàdar÷anayoragamakatvadar÷anàt / tena bhàvàbhàvàbhyàmeva gamako heturiti j¤àpanàrtha ni÷citagrahaõam / tena pararåpaü liïgasya lakùaõaü na bhavati, tena liïgasya råpavi÷eùànamidhànàt / tau hi bhàvàbhàvau tadbhàvasàdhakapramàõavçttyà boddhavyau, upàyàntaràbhàvàt / (5.13) yadyapi bhàvàbhàvavacanamàtreõa tatsàdhanapramàõavçttiþ àkùipyate, anyathà tayoreva sattà prasiddheþ, j¤ànasattànibandhanatvàjj¤eyasattàvyavasthàyàþ iti sarvatra j¤eyasattàvyavasthaiva tatsàdhanaü pramàõamàkarùatiþ paràrthatvàcca ÷àstrapraõayanasyaþ triråpaü liïgaü saüvàdakamiti tadråpamapratipattçõàü tataþ pravçttirna bhavatãti paropalakùaõàtvàdeva pravartake j¤ànaü siddhamþ tathàpi tàveva vi÷iùñau bhàvàbhàvau kecid dar÷anàdar÷anamàtreõa vyavasthàpayantãti teùàü niùedhàrtho 'yaü ni÷cita÷abdaþ prayuktaþ / satorapi bhàvàbhàvadar÷anayoþ anvayavyatirekayoþ saü÷ayàt / tasmàt pratibandhasàdhakapramàõavçttyaiva bhàvàbhàvau sidhyata iti vipratipattiniràsàrthamasmàbhirni÷citagrahaõaü kçtam / yato 'pi trairåpyavacanamàtreõa tatsàdhanapramàõàkùepasiddhiþ, na j¤ànaü pçthagato råpàntaraü bhavati, tenaivàvagatatvàd, upalayàrthavat pakùadharmatvàt / (5.14) anvayavyatirekayorapi tarhi na pçthakatvam, ekasya prayogàdubhayagateriti cet / na / hetoþ sapakùàsapakùayorbhàvàbhàvau na parasparamàkùipataþ / ekaü vàkyamubhayaü gamayatãtyucyate naiko 'rthaþ svabhàvo dvitãyasyeti / nanu tatraiva bhàva ityatra tadarthatayà tadabhàve 'bhàvo gamyate, atadbhàve 'va÷yamabhàva ityatra ca tadbhàve bhàva iti parasparàkùepa iti cet / vacanametat sàmarthyàdubhayamàkùipati ekasyàpi niyamakhyàpakasya dvitãyàkùepanàntarãyakatvàt / na ca tàvatobhayorekasvabhàvatà / pçthagabhidhànaü tu prayoganiyamàrtham / na punaþ kevalau bhàvàbhàvau parasparamàkùipataþ / niyamavantau ca na kevalau niyamasyobhayaråpatvàt / (5.15) tasmàt tatraiva bhàva iti na bhàva evocyate itareõàpi nà bhàva eva yena bhàvo 'bhàvo và dvitãyamàkùipet / naivaü j¤ànaü, paropalakùaõa÷àstràgçhãtaj¤ànàt trailakùaõyàdavyatirekàditi na lakùaõàntaram / tasmàtra hetuþ ùaólakùaõaþ / hetubinduràcàryadharmakãrtikçtaþ samàptaþ /