Bhagavadgita ÚÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄ¿ ³ THIS TEXT FILE IS FOR REFERENCE PURPOSES ONLY! ³ ³ COPYRIGHT AND TERMS OF USAGE AS FOR SOURCE FILE. ³ ³ ³ ³ Text converted to Classical Sanskrit Extended ³ ³ (CSX) encoding: ³ ³ ³ ³ description character = ASCII ³ ³ ³ ³ long a à 224 ³ ³ long A â 226 ³ ³ long i ã 227 ³ ³ long I ä 228 ³ ³ long u å 229 ³ ³ long U æ 230 ³ ³ vocalic r ç 231 ³ ³ vocalic R è 232 ³ ³ long vocalic r é 233 ³ ³ vocalic l ë 235 ³ ³ long vocalic l í 237 ³ ³ velar n ï 239 ³ ³ velar N ð 240 ³ ³ palatal n ¤ 164 ³ ³ palatal N ¥ 165 ³ ³ retroflex t ñ 241 ³ ³ retroflex T ò 242 ³ ³ retroflex d ó 243 ³ ³ retroflex D ô 244 ³ ³ retroflex n õ 245 ³ ³ retroflex N ö 246 ³ ³ palatal s ÷ 247 ³ ³ palatal S ø 248 ³ ³ retroflex s ù 249 ³ ³ retroflex S ú 250 ³ ³ anusvara ü 252 ³ ³ anusvara (overdot) § 167 ³ ³ capital anusvara ý 253 ³ ³ visarga þ 254 ³ ³ (capital visarga 255) ³ ³ long e ¹ 185 ³ ³ long o º 186 ³ ³ ³ ³ additional: ³ ³ l underbar × 215 ³ ³ r underbar Ÿ 159 ³ ³ n underbar ­ 173 ³ ³ k underbar É 201 ³ ³ t underbar  194 ³ ³ ³ ³ Other characters of the CSX encoding table are ³ ³ not included. Accents have been dropped in order ³ ³ to facilitate word search. ³ ÀÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÙ atha ÷rãmadbhagavadgãtà I. atha prathamo adhyàyaþ (arjunaviùàdayogaþ) dhçtaràùñra uvàca dharmakùetre kurukùetre samavetà yuyutsavaþ màmakàþ pàõóavà÷ caiva kim akurvata sa¤jaya 1.1 sa¤jaya uvàca dçùñvà tu pàõóavànãkaü vyåóhaü duryodhanas tadà àcàryam upasaïgamya ràjà vacanam abravãt 1.2 pa÷yaitàü pàõóuputràõàm àcàrya mahatãü camåm vyåóhàü drupadaputreõa tava ÷iùyeõa dhãmatà 1.3 atra ÷årà maheùvàsà bhãmàrjunasamà yudhi yuyudhàno viràña÷ca drupada÷ ca mahàrathaþ 1.4 dhçùñaketu÷ cekitànaþ kà÷iràja÷ ca vãryavàn purujit kuntibhoja÷ ca ÷aibya÷ ca narapuïgavaþ 1.5 yudhàmanyu÷ ca vikrànta uttamaujà÷ ca vãryavàn saubhadro draupadeyà÷ ca sarva eva mahàrathàþ 1.6 asmàkaü tu vi÷iùñà ye tàn nibodha dvijottama nàyakà mama sainyasya saüj¤àrthaü tàn bravãmi te 1.7 bhavàn bhãùma÷ ca karõa÷ ca kçpa÷ ca samiti¤jayaþ a÷vatthàmà vikarõa÷ ca saumadattis tathaiva ca 1.8 anye ca bahavaþ ÷årà madarthe tyaktajãvitàþ nànà÷astrapraharaõàþ sarve yuddhavi÷àradàþ 1.9 aparyàptaü tad asmàkaü balaü bhãùmàbhirakùitam paryàptaü tvidam eteùàü balaü bhãmàbhirakùitam 1.10 ayaneùu ca sarveùu yathàbhàgam avasthitàþ bhãùmam evàbhirakùantu bhavantaþ sarva eva hi 1.11 tasya sa¤janayan harùaü kuruvçddhaþ pitàmahaþ siühanàdaü vinadyocchaiþ ÷aïkhaü dadhmau pratàpavàn 1.12 tataþ ÷aïkhà÷ ca bherya÷ ca paõavànakagomukhàþ sahasaivàbhyahanyanta sa ÷abdas tumulobhavat 1.13 tataþ ÷vetair hayair yukte mahati syandane sthitau màdhavaþ pàõóava÷ caiva divyau ÷aïkhau pradaghmatuþ 1.14 pà¤cajanyaü hçùãke÷o devadattaü dhana¤jayaþ pauõóraü dadhmau mahà÷aïkhaü bhãmakarmà vçkodaraþ 1.15 ana¤tavijayaü ràjà kuntãputro yudhiùñhiraþ nakulaþ sahadeva÷ ca sughoùamaõipuùpakau 1.16 kà÷ya÷ ca parameùvàsaþ ÷ikhaõóã ca mahàrathaþ dhçùñadyumno viràña÷ ca sàtyaki÷ càparàjitaþ 1.17 drupado draupadeyà÷ ca sarva÷aþ pçthivãpate saubhadra÷ ca mahàbàhuþ ÷aïkhàn dadhmuþ pçthakpçthak 1.18 sa ghoùo dhàrtaràùñràõàü hçdayàni vyadàrayat nabha÷ ca pçthivãü caiva tumulobhyanunàdayan 1.19 atha vyavasthitàn dçùñvà dhàrtaràùñràn.h kapidhvajaþ pravçtte ÷astrasaüpàte dhanur udyamya pàõóavaþ 1.20 hçùãke÷aü tadà vàkyam idam àha mahãpate senayor ubhayor madhye rathaü sthàpaya mecyuta 1.21 yàvad etàn nirikùehaü yoddhukàmàn avasthitàn kair mayà saha yoddhavyam asmin raõasamudyame 1.22 yotsyamànàn avekùehaü ya etetra samàgatàþ dhàrtaràùñrasya durbuddher yuddhe priyacikãrùavaþ 1.23 evam ukto hçùãke÷o guóàke÷ena bhàrata senayor ubhayor madhye sthàpayitvà rathottamam 1.24 bhãùmadroõapramukhataþ sarveùàü ca mahãkùitàm uvàca pàrtha pa÷yaitàn samavetàn kurån iti 1.25 tatràpa÷yat sthitàn pàrthaþ pitçn atha pitàmahàn àcàryàn màtulàn bhràtçn putràn pautràn sakhãüs tathà 1.26 ÷va÷uràn suhçda÷ caiva senayor ubhayor api tàn samãkùya sa kaunteyaþ sarvàn bandhån avasthitàn 1.27 kçpayà parayàviùño viùãdann idamabravãt dçùñvemaü svajanaü kçùõa yuyutsuü samupasthitam 1.28 sãdanti mama gàtràõi mukha¤ ca pari÷uùyati vepathu÷ ca ÷arãre me romaharùa÷ ca jàyate 1.29 gàõóãvaü straüsate hastàt tvak caiva paridahyate na ca ÷aknomy avasthàtuü bhramatãva ca me manaþ 1.30 nimittàni ca pa÷yàmi viparãtàni ke÷ava na ca ÷reyonupa÷yàmi hatvà svajanam àhave 1.31 na kàïkùe vijayaü kçùõa na ca ràjyaü sukhàni ca kiü no ràjyena govinda kiü bhogair jãvitena và 1.32 yeùàm arthe kàïkùitaü no ràjyaü bhogàþ sukhàni ca ta imevasthità yuddhe pràõàüs tyaktvà dhanàni ca 1.33 àcàryàþ pitaraþ putràs tathaiva ca pitàmahàþ màtulàþ ÷va÷uràþ pautràþ ÷yàlàþ sambandhinas tathà 1.34 etàn na hantum icchhàmi ghnatopi madhusådana api trailokyaràjyasya hetoþ kiü nu mahãkçte 1.35 nihatya dhàrtaràùñràn naþ kà prãtiþ syàjanàrdana pàpam evà÷rayed asmàn hatvaitàn àtatàyinaþ 1.36 tasmàn nàrhà vayaü hantuü dhàrtaràùñràn svabàndhavàn svajanaü hi kathaü hatvà sukhinaþ syàma màdhava 1.37 yadyapyete na pa÷yanti lobhopahatacetasaþ kulakùayakçtaü doùaü mitradrohe ca pàtakam 1.38 kathaü na j¤eyam asmàbhiþ pàpàd asmàn nivartitum kulakùayakçtaü doùaü prapa÷yadbhir janàrdana 1.39 kulakùaye praõa÷yanti kuladharmàþ sanàtanàþ dharme naùñe kulaü kçtsnam adharmobhibhavaty uta 1.40 adharmàbhibhavàt kçùõa praduùyanti kulastriyaþ strãùu duùñàsu vàrùõeya jàyate varõasaïkaraþ 1.41 saïkaro narakàyaiva kulaghnànàü kulasya ca patanti pitaro hy eùàü luptapiõóodakakriyàþ 1.42 doùair etaiþ kulaghnànàü varõasaïkarakàrakaiþ utsàdyante jàtidharmàþ kuladharmà÷ ca ÷à÷vatàþ 1.43 utsannakuladharmàõàü manuùyàõàü janàrdana narake niyataü vàso bhavatãty anu÷u÷ruma 1.44 aho bata mahat pàpaü kartuü vyavasità vayam yad ràjyasukhalobhena hantuü svajanam udyatàþ 1.45 yadi màm apratãkàram a÷astraü ÷astrapàõayaþ dhàrtaràùñrà raõe hanyus tan me kùemataraü bhavet 1.46 evam uktvàrjunaþ saïkhye rathopastha upàvi÷at visçjya sa÷araü càpaü ÷okasaüvignamànasaþ 1.47 II. atha dvitãyodhyàyaþ. (sàïkhyayogaþ) sa¤jaya uvàca taü tathà kçpayàviùñam a÷rupårõàkulekùaõam viùãdantam idaü vàkyam uvàca madhusådanaþ 2.1 ÷rãbhagavàn uvàca kutas tvà ka÷malam idaü viùame samupasthitam anàryajuùñam asvargyam akãrtikaram arjuna 2.2 klaibyaü mà sma gamaþ pàrtha naitat tvayy upapadyate kùudraü hçdayadaurbalyaü tyaktvottiùñha paraütapa 2.3 arjuna uvàca kathaü bhãùmam ahaü sàïkhye droõaü ca madhusådana iùubhiþ pratiyotsyàmi påjàrhàv arisådana 2.4 gurån ahatvà hi mahànubhàvàn ÷reyo bhoktuü bhaikùyam apãha loke hatvàrthakàmàüstu gurunihaiva bhu¤jjãya bhogàn rudhirapradigdhàn 2.5 na caitad vidmaþ kataran no garãyo yad và jayema yadi và no jayeyuþ yàn eva hatvà na jijãviùàmas tevasthitàþ pramukhe dhàrtaràùñràþ 2.6 kàrpaõyadoùopahatasvabhàvaþ pçcchàmi tvàü dharmasaümåóhacetàþ yac chreyaþ syàn ni÷citaü bråhi tan me ÷iùyastehaü ÷àdhi màü tvàü prapannam 2.7 na hi prapa÷yàmi mamàpanudyàd yac chokam ucchoùaõam indriyàõàm avàpya bhåmàv asapatnam çddhaü ràjyaü suràõàm api càdhipatyam 2.8 sa¤jaya uvàca evam uktvà hçùãke÷aü guóàke÷aþ paraütapaþ na yotsya iti govindam uktvà tåùõãü babhåva ha 2.9 tam uvàca hçùãke÷aþ prahasann iva bhàrata senayor ubhayor madhye viùãdantam idaü vacaþ 2.10 ÷rãbhagavàn uvàca a÷ocyàn anva÷ocas tvaü praj¤àvàdàü÷ ca bhàùase gatàsån agatàsåü÷ ca nànu÷ocanti paõóitàþ 2.11 natv evàhaü jàtu nàsaü na tvaü neme janàdhipàþ na caiva na bhaviùyàmaþ sarve vayam ataþ param 2.12 dehinosmin yathà dehe kaumàraü yauvanaü jarà tathà dehàntarapràptir dhãras tatra na muhyati 2.13 màtràspar÷às tu kaunteya ÷ãtoùõasukhaduþkhadàþ àgamàpàyinonityàs tàüs titikùasva bhàrata 2.14 yaü hi na vyathayanty ete puruùaü puruùarùabha samaduþkhasukhaü dhãraü somçtatvàya kalpate 2.15 nàsato vidyate bhàvo nàbhàvo vidyate sataþ ubhayor api dçùño.antas tv anayos tattvadar÷ibhiþ 2.16 avinà÷i tu tad viddhi yena sarvam idaü tatam vinà÷am avyayasyàsya na ka÷cit kartum arhati 2.17 antavanta ime dehà nityasyoktàþ ÷arãriõaþ anà÷inoprameyasya tasmàd yudhyasva bhàrata 2.18 ya enaü vetti hantàraü ya÷ cainaü manyate hatam ubhau tau na vijànãto nàyaü hanti na hanyate 2.19 na jàyate mriyate và kadàcin nàyaü bhåtvà bhavità và na bhåyaþ ajo nityaþ ÷à÷vatoyaü puràõo na hanyate hanyamàne ÷arãre 2.20 vedàvinà÷inaü nityaü ya enam ajam avyayam kathaü sa puruùaþ pàrtha kaü ghàtayati hanti kam 2.21 vàsàüsi jãrõàni yathà vihàya navàni gçhõàti naroparàõi tathà ÷arãràõi vihàya jãrõàni anyàni saüyàti navàni dehã 2.20 nainaü chindanti ÷astràõi nainaü dahati pàvakaþ na cainaü kledayanty àpo na ÷oùayati màrutaþ 2.23 acchedyoyam adàhyoyam akledyo÷oùya eva ca nityaþ sarvagataþ sthàõur acaloyaü sanàtanaþ 2.24 avyaktoyam acintyoyam avikaryoyam ucyate tasmàd evaü viditvainaü nànu÷ocitum arhasi 2.25 atha cainaü nityajàtaü nityaü và manyase mçtam tathàpi tvaü mahàbàho naivaü ÷ocitum arhasi 2.26 jàtasya hi dhruvo mçtyur dhruvaü janma mçtasya ca tasmàd aparihàryerthe na tvaü ÷ocitum arhasi 2.27 avyaktàdãni bhåtàni vyaktamadhyàni bhàrata avyaktanidhanàny eva tatra kà paridevanà 2.28 à÷caryavat pa÷yati ka÷cid enam à÷caryavad vadati tathaiva cànyaþ à÷caryavac cainam anyaþ ÷çõoti ÷rutvàpy enaü veda na caiva ka÷cit 2.29 dehã nityam avadhyoyaü dehe sarvasya bhàrata tasmàt sarvàõi bhåtàni na tvaü ÷ocitum arhasi 2.30 svadharmam api càvekùya na vikampitum arhasi dharmyàd dhi yuddhàc chreyonyat kùatriyasya na vidyate 2.31 yadçcchayà copapannaü svargadvàram apàvçtam sukhinaþ kùatriyàþ pàrtha labhante yuddham ãdç÷am 2.32 atha cet tvam imaü dhàrmyaü saïgràmaü na kariùyasi tataþ svadharmaü kãrtiü ca hitvà pàpam avàpsyasi 2.33 akãrtiü càpi bhåtàni kathayiùyanti tevyayàm saübhàvitasya càkãrtir maraõàd atiricyate 2.34 bhayàd raõàd uparataü maüsyante tvàü mahàrathàþ yeùàü ca tvaü bahumato bhåtvà yàsyasi làghavam 2.35 avàcyavàdàü÷ ca bahån vadiùyanti tavàhitàþ nindantas tava sàmarthyaü tato duþkhataraü nu kim 2.36 hato và pràpsyasi svargaü jitvà và bhokùyase mahãm tasmàd uttiùñha kaunteya yuddhàya kçtani÷cayaþ 2.37 sukhaduþkhe same kçtvà làbhàlàbhau jayàjayau tato yuddhàya yujyasva naivaü pàpam avàpsyasi 2.38 eùà tebhihità sàïkhye buddhir yoge tv imàü ÷çõu buddhyà yukto yayà pàrtha karmabandhaü prahàsyasi 2.39 nehàbhikramanà÷osti pratyavàyo na vidyate svalpam apy asya dharmasya tràyate mahato bhayàt 2.40 vyavasàyàtmikà buddhir ekeha kurunandana bahu÷àkhà hy anantà÷ ca buddhayovyavasàyinàm 2.41 yàm imàü puùpitàü vàcaü pravadanty avipa÷citaþ vedavàdaratàþ pàrtha nànyad astãti vàdinaþ 2.42 kàmàtmànaþ svargaparà janmakarmaphalapradàm kriyàvi÷eùabahulàü bhogai÷varyagatiü prati 2.43 bhogai÷varyaprasaktànàü tayàpahçtacetasàm vyavasàyàtmikà buddhiþ samàdhau na vidhãyate 2.44 traiguõyaviùayà vedà nistraiguõyo bhavàrjuna nirdvandvo nityasatvastho niryogakùema àtmavàn 2.45 yàvàn artha udapàne sarvataþ saüplutodake tàvàn sarveùu vedeùu bràhmaõasya vijànataþ 2.46 karmaõy evàdhikàras te mà phaleùu kadàcana mà karmaphalahetur bhår mà te saïgostv akarmaõi 2.47 yogasthaþ kuru karmàõi saïgaü tyaktvà dhana¤jaya siddhyasiddhyoþ samo bhåtvà samatvaü yoga ucyate 2.48 dåreõa hy avaraü karma buddhiyogàd dhana¤jaya buddhau ÷araõam anviccha kçpaõàþ phalahetavaþ 2.49 buddhiyukto jahàtãha ubhe sukçtaduùkçte tasmàd yogàya yujyasva yogaþ karmasu kau÷alam 2.50 karmajaü buddhiyuktà hi phalaü tyaktvà manãùiõaþ janmabandhavinirmuktàþ padaü gacchhanty anàmayam 2.51 yadà te mohakalilaü buddhir vyatitariùyati tadà gantàsi nirvedaü ÷rotavyasya ÷rutasya ca 2.52 ÷rutivipratipannà te yadà sthàsyati ni÷calà samàdhàv acalà buddhis tadà yogam avàpsyasi 2.53 arjuna uvàca sthitapraj¤asya kà bhàùà samàdhisthasya ke÷ava sthitadhãþ kiü prabhàùeta kim àsãta vrajeta kim 2.54 ÷rãbhagavàn uvàca prajahàti yadà kàmàn sarvàn pàrtha manogatàn àtmany evàtmanà tuùñaþ sthitapraj¤as tadocyate 2.55 duþkheùv anudvignamanàþ sukheùu vigataspçhaþ vãtaràgabhayakrodhaþ sthitadhãr munir ucyate 2.56 yaþ sarvatrànabhisnehas tattatpràpya ÷ubhà÷ubham nàbhinandati na dveùñi tasya praj¤à pratiùñhità 2.57 yadà saüharate càyaü kårmoïgànãva sarva÷aþ indriyàõãndriyàrthebhyas tasya praj¤à pratiùñhità 2.58 viùayà vinivartante niràhàrasya dehinaþ rasavarjaü rasopy asya paraü dçùñvà nivartate 2.59 yatato hy api kaunteya puruùasya vipa÷citaþ indriyàõi pramàthãni haranti prasabhaü manaþ 2.60 tàni sarvàõi saüyamya yukta àsãta matparaþ va÷e hi yasyendriyàõi tasya praj¤à pratiùñhità 2.61 dhyàyato viùayàn puüsaþ saïgas teùåpajàyate saïgàt sa¤jàyate kàmaþ kàmàt krodhobhijàyate 2.62 krodhàd bhavati saümohaþ saümohàt smçtivibhramaþ smçtibhraü÷àd buddhinà÷o buddhinà÷àt praõa÷yati 2.63 ràgadveùavimuktais tu viùayàn indriyai÷ caran àtmava÷yair vidheyàtmà prasàdam adhigacchati 2.64 prasàde sarvaduþkhànàü hànir asyopajàyate prasannacetaso hy à÷u buddhiþ paryavatiùñhate 2.65 nàsti buddhir ayuktasya na càyuktasya bhàvanà na càbhàvayataþ ÷àntir a÷àntasya kutaþ sukham 2.66. indriyàõàü hi caratàü yan manonuvidhãyate tad asya harati praj¤àü vàyur nàvam ivàmbhasi 2.67 tasmàd yasya mahàbàho nigçhãtàni sarva÷aþ indriyàõãndriyàrthebhyas tasya praj¤à pratiùñhità 2.68 yà ni÷à sarvabhåtànàü tasyàü jàgarti saüyamã yasyàü jàgrati bhåtàni sà ni÷à pa÷yato muneþ 2.69 àpåryamàõam acalapratiùñhaü samudram àpaþ pravi÷anti yadvat tadvat kàmà yaü pravi÷anti sarve sa ÷àntim àpnoti na kàmakàmã 2.70 vihàya kàmàn yaþ sarvàn pumàü÷ carati niþspçhaþ nirmamo nirahaükàraþ sa ÷àntim adhigacchhati 2.71 eùà bràhmã sthitiþ pàrtha nainàü pràpya vimuhyati sthitvàsyàm antakàlepi brahmanirvàõam çcchati 2.72 III. atha tçtãyodhyàyaþ. (karmayogaþ) arjuna uvàca jyàyasã cet karmaõas te matà buddhir janàrdana tat kiü karmaõi ghore màü niyojayasi ke÷ava 3.1 vyàmi÷reõeva vàkyena buddhiü mohayasãva me tad ekaü vada ni÷citya yena ÷reyoham àpnuyàm 3.2 ÷rãbhagavàn uvàca lokesmin dvividhà niùñhà purà proktà mayànagha j¤ànayogena sàïkhyànàü karmayogena yoginàm 3.3 na karmaõàm anàrambhàn naiùkarmyaü puruùo÷nute na ca saünyasanàd eva siddhiü samadhigacchati 3.4 na hi ka÷cit kùaõam api jàtu tiùñhaty akarmakçt kàryate hy ava÷aþ karma sarvaþ prakçtijair guõaiþ 3.5 karmendriyàõi saüyamya ya àste manasà smaran indriyàrthàn vimåóhàtmà mithyàcàraþ sa ucyate 3.6 yas tv indriyàõi manasà niyamyàrabhaterjuna karmaindriyaiþ karmayogam asaktaþ sa vi÷iùyate 3.7 niyataü kuru karma tvaü karma jyàyo hy akarmaõaþ ÷arãrayàtràpi ca te na prasidhyed akarmaõaþ 3.8 yaj¤àrthàt karmaõonyatra lokoyaü karmabandhanaþ tadarthaü karma kaunteya muktasaïgaþ samàcara 3.9 sahayaj¤àþ prajàþ sçùñvà purovàca prajàpatiþ anena prasaviùyadhvam eùa vostv iùñakàmadhuk 3.10 devàn bhàvayatànena te devà bhàvayantu vaþ parasparaü bhàvayantaþ ÷reyaþ param avàpsyatha 3.11 iùñàn bhogàn hi vo devà dàsyante yaj¤abhàvitàþ tair dattàn apradàyaibhyo yo bhuïkte stena eva saþ 3.12 yaj¤a÷iùñà÷inaþ santo mucyante sarvakilbiùaiþ bhu¤jate te tv aghaü pàpà ye pacanty àtmakàraõàt 3.13 annàd bhavanti bhåtàni parjanyàd annasaübhavaþ yaj¤àd bhavati parjanyo yaj¤aþ karmasamudbhavaþ 3.14 karma brahmodbhavaü viddhi brahmàkùarasamudbhavam tasmàt sarvagataü brahma nityaü yaj¤e pratiùñhitam 3.15 evaü pravartitaü cakraü nànuvartayatãha yaþ aghàyur indriyàràmo moghaü pàrtha sa jãvati 3.16 yas tv àtmaratir eva syàd àtmatçpta÷ ca mànavaþ àtmany eva ca saütuùñas tasya kàryaü na vidyate 3.17 naiva tasya kçtenàrtho nàkçteneha ka÷cana na càsya sarvabhåteùu ka÷cid arthavyapà÷rayaþ 3.18 tasmàd asaktaþ satataü kàryaü karma samàcara asakto hy àcaran karma param àpnoti påruùaþ 3.19 karmaõaiva hi saüsiddhim àsthità janakàdayaþ lokasaügraham evàpi saüpa÷yan kartum arhasi 3.20 yadyad àcarati ÷reùñhas tattad evetaro janaþ sa yat pramàõaü kurute lokas tad anuvartate 3.21 na me pàrthàsti kartavyaü triùu lokeùu kiücana nànavàptam avàptavyaü varta eva ca karmaõi 3.22 yadi hy ahaü na varteyaü jàtu karmaõy atandritaþ mama vartmànuvartante manuùyàþ pàrtha sarva÷aþ 3.23 utsãdeyur ime lokà na kuryàü karma ced aham saükarasya ca kartà syàm upahanyàm imàþ prajàþ 3.24 saktàþ karmaõy avidvàüso yathà kurvanti bhàrata kuryàd vidvàüs tathàsakta÷ cikãrùur lokasaügraham 3.25 na buddhibhedaü janayed aj¤ànàü karmasaüginàm joùayet sarvakarmàõi vidvàn yuktaþ samàcaran 3.26 prakçteþ kriyamàõàni guõaiþ karmàõi sarva÷aþ ahaükàravimåóhàtmà kartàham iti manyate 3.27 tattvavit tu mahàbàho guõakarmavibhàgayoþ guõà guõeùu vartanta iti matvà na sajjate 3.28 prakçter guõasaümåóhàþ sajjante guõakarmasu tàn akçtsnavido mandàn kçtsnavin na vicàlayet 3.29 mayi sarvàõi karmàõi saünyasyàdhyàtmacetasà nirà÷ãr nirmamo bhåtvà yudhyasva vigatajvaraþ 3.30 ye me matam idaü nityam anutiùñhanti mànavàþ ÷raddhàvantonasåyanto mucyante tepi karmabhiþ 3.31 ye tv etad abhyasåyanto nànutiùñhanti me matam sarvaj¤ànavimåóhàüs tàn viddhi naùñàn acetasaþ 3.32 sadç÷aü ceùñate svasyàþ prakçter j¤ànavàn api prakçtiü yànti bhåtàni nigrahaþ kiü kariùyati 3.33 indriyasyendriyasyàrthe ràgadveùau vyavasthitau tayor na va÷am àgacchhet tau hy asya paripanthinau 3.34 ÷reyàn svadharmo viguõaþ paradharmàt svanuùñhitàt svadharme nidhanaü ÷reyaþ paradharmo bhayàvahaþ 3.35 arjuna uvàca atha kena prayuktoyaü pàpaü carati påruùaþ anicchann api vàrùõeya balàd iva niyojitaþ 3.36 ÷rãbhagavàn uvàca kàma eùa krodha eùa rajoguõasamudbhavaþ mahà÷ano mahàpàpmà viddhy enam iha vairiõam 3.37 dhåmenàvriyate vanhir yathàdar÷o malena ca yatholbenàvçto garbhas tathà tenedam àvçtam 3.38 àvçtaü j¤ànam etena j¤ànino nityavairiõà kàmarupeõa kaunteya duùpåreõànalena ca 3.39 indriyàõi mano buddhir asyàdhiùñhànam ucyate etair vimohayaty eùa j¤ànam àvçtya dehinam 3.40 tasmàt tvam indriyàõy àdau niyamya bharatarùabha pàpmànaü prajahi hy enaü j¤ànavij¤ànanà÷anam 3.41 indriyàõi paràõy àhur indriyebhyaþ paraü manaþ manasas tu parà buddhir yo buddheþ paratas tu saþ 3.42 evaü buddheþ paraü buddhvà saüstabhyàtmànam àtmanà jahi ÷atruü mahàbàho kàmaråpaü duràsadam 3.43 IV. atha caturthodhyàyaþ. (j¤ànakarmasaünyàsayogaþ) ÷rãbhagavàn uvàca imaü vivasvate yogaü proktavàn aham avyayam vivasvàn manave pràha manur ikùvàkavebravãt 4.1 evaü paramparàpràptam imaü ràjarùayo viduþ sa kàleneha mahatà yogo naùñaþ paraütapa 4.2 sa evàyaü mayà tedya yogaþ proktaþ puràtanaþ bhaktosi me sakhà ceti rahasyaü hy etad uttamam 4.3 arjuna uvàca aparaü bhavato janma paraü janma vivasvataþ katham etad vijànãyàü tvam àdau proktavàn iti 4.4 ÷rãbhagavànuvàca bahåni me vyatãtàni janmàni tava càrjuna tàny ahaü veda sarvàõi na tvaü vettha paraütapa 4.5 ajopi sann avyayàtmà bhåtànàm ã÷varopi san prakçtiü svàm adhiùñhàya saübhavàmy àtmamàyayà 4.6 yadà yadà hi dharmasya glànir bhavati bhàrata abhyutthànam adharmasya tadàtmànaü sçjàmy aham 4.7 paritràõàya sàdhånàü vinà÷àya ca duùkçtàm dharmasaüsthàpanàrthàya saübhavàmi yuge yuge 4.8 janma karma ca me divyam evaü yo vetti tattvataþ tyaktvà dehaü punarjanma naiti màm eti sorjuna 4.9 vãtaràgabhayakrodhà manmayà màm upà÷ritàþ bahavo j¤ànatapasà påtà madbhàvam àgatàþ 4.10 ye yathà màü prapadyante tàüs tathaiva bhajàmy aham mama vartmànuvartante manuùyàþ pàrtha sarva÷aþ 4.11 kàükùantaþ karmaõàü siddhiü yajanta iha devatàþ kùipraü hi mànuùe loke siddhir bhavati karmajà 4.12 càturvarõyaü mayà sçùñaü guõakarmavibhàga÷aþ tasya kartàram api màü viddhy akartàram avyayam 4.13 na màü karmàõi limpanti na me karmaphale spçhà iti màü yobhijànàti karmabhir na sa badhyate 4.14 evaü j¤àtvà kçtaü karma pårvair api mumukùubhiþ kuru karmaiva tasmàt tvaü pårvaiþ pårvataraü kçtam 4.15 kiü karma kimakarmeti kavayopy atra mohitàþ tat te karma pravakùyàmi yaj j¤àtvà mokùyase÷ubhàt 4.16 karmaõo hy api boddhavyaü boddhavyaü ca vikarmaõaþ akarmaõa÷ ca boddhavyaü gahanà karmaõo gatiþ 4.17 karmaõy akarma yaþ pa÷yed akarmaõi ca karma yaþ sa buddhimàn manuùyeùu sa yuktaþ kçtsnakarmakçt 4.18 yasya sarve samàrambhàþ kàmasaükalpavarjitàþ j¤ànàgnidagdhakarmàõaü tam àhuþ paõóitaü budhàþ 4.19 tyaktvà karmaphalàsaïgaü nityatçpto nirà÷rayaþ karmaõy abhipravçttopi naiva kiücit karoti saþ 4.20 nirà÷ãr yatacittàtmà tyaktasarvaparigrahaþ ÷àrãraü kevalaü karma kurvan nàpnoti kilbiùam 4.21 yadçcchàlàbhasaütuùño dvandvàtãto vimatsaraþ samaþ siddhàv asiddhau ca kçtvàpi na nibadhyate 4.22 gatasaïgasya muktasya j¤ànàvasthitacetasaþ yaj¤àyàcarataþ karma samagraü pravilãyate 4.23 brahmàrpaõaü brahma havir brahmàgnau brahmaõà hutam brahmaiva tena gantavyaü brahmakarmasamàdhinà 4.24 daivam evàpare yaj¤aü yoginaþ paryupàsate brahmàgnàv apare yaj¤aü yaj¤enaivopajuvhati 4.25 ÷rotràdãnãndriyàõy anye saüyamàgniùu juvhati ÷abdàdãn viùayàn anya indriyàgniùu juvhati 4.26 sarvàõãndriyakarmàõi pràõakarmàõi càpare àtmasaüyamayogàgnau juvhati j¤ànadãpite 4.27 dravyayaj¤às tapoyaj¤à yogayaj¤às tathàpare svàdhyàyaj¤ànayaj¤à÷ ca yatayaþ saü÷itavratàþ 4.28 apàne juvhati pràõaü pràõepànaü tathàpare pràõàpànagatã ruddhvà pràõàyàmaparàyaõàþ 4.29 apare niyatàhàràþ pràõàn pràõeùu juvhati sarvepy ete yaj¤avido yaj¤akùapitakalmaùàþ 4.30 yaj¤a÷iùñàmçtabhujo yànti brahma sanàtanam nàyaü lokosty ayaj¤asya kutonyaþ kurusattama 4.31 evaü bahuvidhà yaj¤à vitatà brahmaõo mukhe karmajàn viddhi tàn sarvàn evaü j¤àtvà vimokùyase 4.32 ÷reyàn dravyamayàd yaj¤àj j¤ànayaj¤aþ paraütapa sarvaü karmàkhilaü pàrtha j¤àne parisamàpyate 4.33 tad viddhi praõipàtena paripra÷nena sevayà upadekùyanti te j¤ànaü j¤àninas tattvadar÷inaþ 4.34 yaj j¤àtvà na punar moham evaü yàsyasi pàõóava yena bhåtàny a÷eùeõa drakùyasy àtmany atho mayi 4.35 api ced asi pàpebhyaþ sarvebhyaþ pàpakçttamaþ sarvaü j¤ànaplavenaiva vçjinaü saütariùyasi 4.36 yathaidhàüsi samiddhognir bhasmasàt kuruterjuna j¤ànàgniþ sarvakarmàõi bhasmasàt kurute tathà 4.37 na hi j¤ànena sadç÷aü pavitram iha vidyate tat svayaü yogasaüsiddhaþ kàlenàtmani vindati 4.38 ÷raddhàvàül labhate j¤ànaü tatparaþ saüyatendriyaþ j¤ànaü labdhvà paràü ÷àntim acireõàdhigacchati 4.39 aj¤a÷ cà÷raddadhàna÷ ca saü÷ayàtmà vina÷yati nàyaü lokosti na paro na sukhaü saü÷ayàtmanaþ 4.40 yogasaünyastakarmàõaü j¤ànasaüchinnasaü÷ayam àtmavantaü na karmàõi nibadhnanti dhanaüjaya 4.41 tasmàd aj¤ànasa¤bhåtaü hçtsthaü j¤ànàsinàtmanaþ chittvainaü saü÷ayaü yogam àtiùñhottiùñha bhàrata 4.42 V. atha pa¤camodhyàyaþ. (saünyàsayogaþ) arjuna uvàca saünyàsaü karmaõàü kçùõa punar yogaü ca ÷aüsasi yac chreya etayor ekaü tan me bråhi suni÷citam 5.1 ÷rãbhagavàn uvàca saünyàsaþ karmayoga÷ ca niþ÷reyasakaràv ubhau tayos tu karmasaünyàsàt karmayogo vi÷iùyate 5.2 j¤eyaþ sa nityasaünyàsã yo na dveùñi na kàïkùati nirdvandvo hi mahàbàho sukhaü bandhàt pramucyate 5.3 sàükhyayogau pçthag bàlàþ pravadanti na paõóitàþ ekam apy àsthitaþ samyag ubhayor vindate phalam 5.4 yat sàükhyaiþ pràpyate sthànaü tad yogair api gamyate ekaü sàükhyaü ca yogaü ca yaþ pa÷yati sa pa÷yati 5.5 saünyàsas tu mahàbàho duþkham àptum ayogataþ yogayukto munir brahma nacireõàdhigacchati 5.6 yogayukto vi÷uddhàtmà vijitàtmà jitendriyaþ sarvabhåtàtmabhåtàtmà kurvann api na lipyate 5.7 naiva kiücit karomãti yukto manyeta tattvavit pa÷ya¤ ÷çõvan spç÷a¤ jighrann a÷nan gacchan svapa¤ ÷vasan 5.8 pralapan visçjan gçhõann unmiùan nimiùann api indriyàõãndriyàrtheùu vartanta iti dhàrayan 5.9 brahmaõy àdhàya karmàõi saïgaü tyaktvà karoti yaþ lipyate na sa pàpena padmapatram ivàmbhasà 5.10 kàyena manasà buddhyà kevalair indriyair api yoginaþ karma kurvanti saïgaü tyaktvàtma÷uddhaye 5.11 yuktaþ karmaphalaü tyaktvà ÷àntim àpnoti naiùñhikãm ayuktaþ kàmakàreõa phale sakto nibadhyate 5.12 sarvakarmàõi manasà saünyasyàste sukhaü va÷ã navadvàre pure dehã naiva kurvan na kàrayan 5.13 na kartçtvaü na karmàõi lokasya sçjati prabhuþ na karmaphalasaüyogaü svabhàvas tu pravartate 5.14 nàdatte kasyacit pàpaü na caiva sukçtaü vibhuþ aj¤ànenàvçtaü j¤ànaü tena muhyanti jantavaþ 5.15 j¤ànena tu tad aj¤ànaü yeùàü nà÷itam àtmanaþ teùàm àdityavaj j¤ànaü prakà÷ayati tat param 5.16 tadbuddhayas tadàtmànas tanniùñhàs tatparàyaõàþ gacchanty apunaràvçttiü j¤ànanirdhåtakalmaùàþ 5.17 vidyàvinayasaüpanne bràhmaõe gavi hastini ÷uni caiva ÷vapàke ca paõóitàþ samadar÷inaþ 5.18 ihaiva tair jitaþ sargo yeùàü sàmye sthitaü manaþ nirdoùaü hi samaü brahma tasmàd brahmaõi te sthitàþ 5.19 na prahçùyet priyaü pràpya nodvijet pràpya càpriyam sthirabuddhir asaümåóho brahmavid brahmaõi sthitaþ 5.20 bàhyaspar÷eùv asaktàtmà vindaty àtmani yat sukham sa brahmayogayuktàtmà sukham akùayam a÷nute 5.21 ye hi saüspar÷ajà bhogà duþkhayonaya eva te àdyantavantaþ kaunteya na teùu ramate budhaþ 5.22 ÷aknotãhaiva yaþ soóhuü pràk ÷arãravimokùaõàt kàmakrodhodbhavaü vegaü sa yuktaþ sa sukhã naraþ 5.23 yontaþsukhontaràràmas tathàntarjyotir eva yaþ sa yogã brahmanirvàõaü brahmabhåtodhigacchati 5.24 labhante brahmanirvàõam çùayaþ kùãõakalmaùàþ chinnadvaidhà yatàtmànaþ sarvabhåtahite ratàþ 5.25 kàmakrodhaviyuktànàü yatãnàü yatacetasàm abhito brahmanirvàõaü vartate viditàtmanàm 5.26 spar÷àn kçtvà bahir bàhyàü÷ cakùu÷ caivàntare bhruvoþ pràõàpànau samau kçtvà nàsàbhyantaracàriõau 5.27 yatendriyamanobuddhirmunir mokùaparàyaõaþ vigatecchàbhayakrodho yaþ sadà mukta eva saþ 5.28 bhoktàraü yaj¤atapasàü sarvalokamahe÷varam suhçdaü sarvabhåtànàü j¤àtvà màü ÷àntim çcchati 5.29 VI. atha ùaùñhodhyàyaþ. (àtmasaüyamayogaþ) ÷rãbhagavàn uvàca anà÷ritaþ karmaphalaü kàryaü karma karoti yaþ sa saünyàsã ca yogã ca na niragnir na càkriyaþ 6.1 yaü saünyàsam iti pràhur yogaü taü viddhi pàõóava na hy asaünyastasaükalpo yogã bhavati ka÷cana 6.2 àrurukùor muner yogaü karma kàraõam ucyate yogàråóhasya tasyaiva ÷amaþ kàraõam ucyate 6.3 yadà hi nendriyàrtheùu na karmasv anuùajjate sarvasaükalpasaünyàsã yogàråóhas tadocyate 6.4 uddhared àtmanàtmànaü nàtmànam avasàdayet àtmaiva hy àtmano bandhur àtmaiva ripur àtmanaþ 6.5 bandhur àtmàtmanas tasya yenàtmaivàtmanà jitaþ anàtmanas tu ÷atrutve vartetàtmaiva ÷atruvat 6.6 jitàtmanaþ pra÷àntasya paramàtmà samàhitaþ ÷ãtoùõasukhaduþkheùu tathà mànàpamànayoþ 6.7 j¤ànavij¤ànatçptàtmà kåñastho vijitendriyaþ yukta ity ucyate yogã samaloùñà÷makà¤canaþ 6.8 suhçnmitràryudàsãnamadhyasthadveùyabandhuùu sàdhuùv api ca pàpeùu samabuddhir vi÷iùyate 6.9 yogã yu¤jãta satatam àtmànaü rahasi sthitaþ ekàkã yatacittàtmà nirà÷ãr aparigrahaþ 6.10 ÷ucau de÷e pratiùñhàpya sthiram àsanam àtmanaþ nàtyucchritaü nàtinãcaü cailàjinaku÷ottaram 6.11 tatraikàgraü manaþ kçtvà yatacittendriyakriyaþ upavi÷yàsane yu¤jyàd yogam àtmavi÷uddhaye 6.12 samaü kàya÷irogrãvaü dhàrayann acalaü sthiraþ saüprekùya nàsikàgraü svaü di÷a÷ cànavalokayan 6.13 pra÷àntàtmà vigatabhãr brahmacàrivrate sthitaþ manaþ saüyamya maccitto yukta àsãta matparaþ 6.14 yu¤jann evaü sadàtmànaü yogã niyatamànasaþ ÷àntiü nirvàõaparamàü matsaüsthàm adhigacchati 6.15 nàtya÷natas tu yogosti na caikàntam ana÷nataþ na càtisvapna÷ãlasya jàgrato naiva càrjuna 6.16 yuktàhàravihàrasya yuktaceùñasya karmasu yuktasvapnàvabodhasya yogo bhavati duþkhahà 6.17 yadà viniyataü cittam àtmany evàvatiùñhate niþspçhaþ sarvakàmebhyo yukta ity ucyate tadà 6.18 yathà dãpo nivàtastho neïgate sopamà smçtà yogino yatacittasya yu¤jato yogam àtmanaþ 6.19 yatroparamate cittaü niruddhaü yogasevayà yatra caivàtmanàtmànaü pa÷yann àtmani tuùyati 6.20 sukham àtyantikaü yat tad buddhigràhyam atãndriyam vetti yatra na caivàyaü sthita÷ calati tattvataþ 6.21 yaü labdhvà càparaü làbhaü manyate nàdhikaü tataþ yasmin sthito na duþkhena guruõàpi vicàlyate 6.22 taü vidyàd.h duþkhasaüyogaviyogaü yogasaüj¤itam sa ni÷cayena yoktavyo yogonirviõõacetasà 6.23 saïkalpaprabhavàn kàmàüs tyaktvà sarvàn a÷eùataþ manasaivendriyagràmaü viniyamya samantataþ 6.24 ÷anaiþ ÷anair uparamed buddhyà dhçtigçhãtayà àtmasaüsthaü manaþ kçtvà na kiücid api cintayet 6.25 yato yato ni÷carati mana÷ ca¤calam asthiram tatas tato niyamyaitad àtmany eva va÷aü nayet 6.26 pra÷àntamanasaü hy enaü yoginaü sukham uttamam upaiti ÷àntarajasaü brahmabhåtam akalmaùam 6.27 yu¤jann evaü sadàtmànaü yogã vigatakalmaùaþ sukhena brahmasaüspar÷am atyantaü sukham a÷nute 6.28 sarvabhåtastham àtmànaü sarvabhåtàni càtmani ãkùate yogayuktàtmà sarvatra samadar÷anaþ 6.29 yo màü pa÷yati sarvatra sarvaü ca mayi pa÷yati tasyàhaü na praõa÷yàmi sa ca me na praõa÷yati 6.30 sarvabhåtasthitaü yo màü bhajaty ekatvam àsthitaþ sarvathà vartamànopi sa yogã mayi vartate 6.31 àtmaupamyena sarvatra samaü pa÷yati yorjuna sukhaü và yadi và duþkhaü sa yogã paramo mataþ 6.32 arjuna uvàca yoyaü yogas tvayà proktaþ sàmyena madhusådana etasyàhaü na pa÷yàmi ca¤calatvàt sthitiü sthiràm 6.33 ca¤calaü hi manaþ kçùõa pramàthi balavad dçóham tasyàhaü nigrahaü manye vàyor iva suduùkaram 6.34 ÷rãbhagavàn uvàca asa¤÷ayaü mahàbàho mano durnigrahaü calam abhyàsena tu kaunteya vairàgyeõa ca gçhyate 6.35 asaüyatàtmanà yogo duùpràpa iti me matiþ va÷yàtmanà tu yatatà ÷akyovàptum upàyataþ 6.36 arjuna uvàca ayatiþ ÷raddhayopeto yogàc calitamànasaþ apràpya yogasaüsiddhiü kàü gatiü kçùõa gacchati 6.37 kacchin nobhayavibhraùña÷ chinnàbhram iva na÷yati apratiùñho mahàbàho vimåóho brahmaõaþ pathi 6.38 etan me saü÷ayaü kçùõa chettum arhasy a÷eùataþ tvadanyaþ saü÷ayasyàsya chettà na hy upapadyate 6.39 ÷rãbhagavàn uvàca pàrtha naiveha nàmutra vinà÷as tasya vidyate na hi kalyàõakçt ka÷cid durgatiü tàta gacchati 6.40 pràpya puõyakçtàü lokàn uùitvà ÷à÷vatãþ samàþ ÷ucãnàü ÷rãmatàü gehe yogabhraùñobhijàyate 6.41 athavà yoginàm eva kule bhavati dhãmatàm etad dhi durlabhataraü loke janma yad ãdç÷am 6.42 tatra taü buddhisaüyogaü labhate paurvadehikam yatate ca tato bhåyaþ saüsiddhau kurunandana 6.43 pårvàbhyàsena tenaiva hriyate hy ava÷opi saþ jij¤àsur api yogasya ÷abdabrahmàtivartate 6.44 prayatnàd yatamànas tu yogã saü÷uddhakilbiùaþ anekajanmasaüsiddhas tato yàti paràü gatim 6.45 tapasvibhyodhiko yogã j¤ànibhyopi matodhikaþ karmibhya÷ càdhiko yogã tasmàd yogã bhavàrjuna 6.46 yoginàm api sarveùàü madgatenàntaràtmanà ÷raddhàvàn bhajate yo màü sa me yuktatamo mataþ 6.47 VII. atha saptamodhyàyaþ. (j¤ànavij¤ànayogaþ) ÷rãbhagavàn uvàca mayy àsaktamanàþ pàrtha yogaü yu¤jan madà÷rayaþ asaü÷ayaü samagraü màü yathà j¤àsyasi tac chçõu 7.1 j¤ànaü tehaü savij¤ànam idaü vakùyàmy a÷eùataþ yaj j¤àtvà neha bhåyo.anyaj j¤àtavyam ava÷iùyate 7.2 manuùyàõàü sahasreùu ka÷cid yatati siddhaye yatatàm api siddhànàü ka÷cin màü vetti tattvataþ 7.3 bhåmir àponalo vàyuþ khaü mano buddhir eva ca ahaükàra itãyaü me bhinnà prakçtir aùñadhà 7.4 apareyam itas tvanyàü prakçtiü viddhi me paràm jãvabhåtàü mahàbàho yayedaü dhàryate jagat 7.5 etadyonãni bhåtàni sarvàõãty upadhàraya ahaü kçtsnasya jagataþ prabhavaþ pralayas tathà 7.6 mattaþ parataraü nànyat kiücid asti dhanaüjaya mayi sarvam idaü protaü såtre maõigaõà iva 7.7 raso.aham apsu kaunteya prabhàsmi ÷a÷isåryayoþ praõavaþ sarvavedeùu ÷abdaþ khe pauruùaü nçùu 7.8 puõyo gandhaþ pçthivyàü ca teja÷ càsmi vibhàvasau jãvanaü sarvabhåteùu tapa÷ càsmi tapasviùu 7.9 bãjaü màü sarvabhåtànàü viddhi pàrtha sanàtanam buddhir buddhimatàm asmi tejas tejasvinàm aham 7.10 balaü balavatàü càhaü kàmaràgavivarjitam dharmàviruddho bhåteùu kàmo.asmi bharatarùabha 7.11. ye caiva sàtvikà bhàvà ràjasàs tàmasà÷ ca ye matta eveti tàn viddhi na tv ahaü teùu te mayi 7.12 tribhir guõamayair bhàvair ebhiþ sarvam idaü jagat mohitaü nàbhijànàti màm ebhyaþ param avyayam 7.13 daivã hy eùà guõamayã mama màyà duratyayà màm eva ye prapadyante màyàm etàü taranti te 7.14 na màü duùkçtino måóhàþ prapadyante naràdhamàþ màyayàpahçtaj¤ànà àsuraü bhàvam à÷ritàþ 7.15 caturvidhà bhajante màü janàþ sukçtinorjuna àrto jij¤àsur arthàrthã j¤ànã ca bharatarùabha 7.16 teùàü j¤ànã nityayukta ekabhaktir vi÷iùyate priyo hi j¤àninotyartham ahaü sa ca mama priyaþ 7.17 udàràþ sarva evaite j¤ànã tv àtmaiva me matam àsthitaþ sa hi yuktàtmà màm evànuttamàü gatim 7.18 bahånàü janmanàm ante j¤ànavàn màü prapadyate vàsudevaþ sarvam iti sa mahàtmà sudurlabhaþ 7.19 kàmais tais tair hçtaj¤ànàþ prapadyantenyadevatàþ taü taü niyamam àsthàya prakçtyà niyatàþ svayà 7.20 yo yo yàü yàü tanuü bhaktaþ ÷raddhayàrcitum icchati tasya tasyàcalàü ÷raddhàü tàm eva vidadhàmy aham 7.21 sa tayà ÷raddhayà yuktas tasyàràdhanam ãhate labhate ca tataþ kàmàn mayaivaþ vihitàn hi tàn 7.22 antavat tu phalaü teùàü tad bhavaty alpamedhasàm devàn devayajo yànti madbhaktà yànti màm api 7.23 avyaktaü vyaktim àpannaü manyante màm abuddhayaþ paraü bhàvam ajànanto mamàvyayam anuttamam 7.24 nàhaü prakà÷aþ sarvasya yogamàyàsamàvçtaþ måóhoyaü nàbhijànàti loko màm ajam avyayam 7.25 vedàhaü samatãtàni vartamànàni càrjuna bhaviùyàõi ca bhåtàni màü tu veda na ka÷cana 7.26 icchàdveùasamutthena dvandvamohena bhàrata sarvabhåtàni saümohaü sarge yànti paraütapa 7.27 yeùàü tv antagataü pàpaü janànàü puõyakarmaõàm te dvandvamohanirmuktà bhajante màü dçóhavratàþ 7.28 jaràmaraõamokùàya màm à÷ritya yatanti ye te brahma tad viduþ kçtsnam adhyàtmaü karma càkhilam 7.29 sàdhibhåtàdhidaivaü màü sàdhiyaj¤aü ca ye viduþ prayàõakàlepi ca màü te vidur yuktacetasaþ 7.30 VIII. atha aùñamodhyàyaþ. (akùarabrahmayogaþ) arjuna uvàca kiü tad brahma kim adhyàtmaü kiü karma puruùottama adhibhåtaü ca kiü proktam adhidaivaü kim ucyate 8.1 adhiyaj¤aþ kathaü kotra dehesmin madhusådana prayàõakàle ca kathaü j¤eyosi niyatàtmabhiþ 8.2 ÷rãbhagavàn uvàca akùaraü brahma paramaü svabhàvodhyàtmam ucyate bhåtabhàvodbhavakaro visargaþ karmasaüj¤itaþ 8.3 adhibhåtaü kùaro bhàvaþ puruùa÷ càdhidaivatam adhiyaj¤oham evàtra dehe dehabhçtàü vara 8.4 antakàle ca màm eva smaran muktvà kalevaram yaþ prayàti sa madbhàvaü yàti nàsty atra saü÷ayaþ 8.5 yaü yaü vàpi smaran bhàvaü tyajaty ante kalevaram taü tam evaiti kaunteya sadà tadbhàvabhàvitaþ 8.6 tasmàt sarveùu kàleùu màm anusmara yudhya ca mayy arpitamanobuddhir màm evaiùyasy asaü÷ayaþ 8.7 abhyàsayogayuktena cetasà nànyagàminà paramaü puruùaü divyaü yàti pàrthànucintayan 8.8 kaviü puràõam anu÷àsitàraü aõor aõãyàüsam anusmared yaþ sarvasya dhàtàram acintyaråpaü àdityavarõaü tamasaþ parastàt 8.9 prayàõakàle manasàcalena bhaktyà yukto yogabalena caiva bhruvor madhye pràõam àve÷ya samyak sa taü paraü puruùam upaiti divyam 8.10 yad akùaraü vedavido vadanti vi÷anti yad yatayo vãtaràgàþ yad icchanto brahmacaryaü caranti tat te padaü saügraheõa pravakùye 8.11 sarvadvàràõi saüyamya mano hçdi nirudhya ca mårdhny àdhàyàtmanaþ pràõam àsthito yogadhàraõàm 8.12 om ity ekàkùaraü brahma vyàharan màm anusmaran yaþ prayàti tyajan dehaü sa yàti paramàü gatim 8.13 ananyacetàþ satataü yo màü smarati nitya÷aþ tasyàhaü sulabhaþ pàrtha nityayuktasya yoginaþ 8.14 màm upetya punarjanma duþkhàlayam a÷à÷vatam nàpnuvanti mahàtmànaþ saüsiddhiü paramàü gatàþ 8.15 à brahmabhuvanàl lokàþ punaràvartinorjuna màm upetya tu kaunteya punarjanma na vidyate 8.16 sahasrayugaparyantam ahar yad brahmaõo viduþ ràtriü yugasahasràntàü te.ahoràtravido janàþ 8.17 avyaktàd vyaktayaþ sarvàþ prabhavanty aharàgame ràtryàgame pralãyante tatraivàvyaktasaüj¤ake 8.18 bhåtagràmaþ sa evàyaü bhåtvà bhåtvà pralãyate ràtryàgameva÷aþ pàrtha prabhavaty aharàgame 8.19 paras tasmàt tu bhàvonyovyaktovyaktàt sanàtanaþ yaþ sa sarveùu bhåteùu na÷yatsu na vina÷yati 8.20 avyaktokùara ity uktas tam àhuþ paramàü gatim yaü pràpya na nivartante tad dhàma paramaü mama 8.21 puruùaþ sa paraþ pàrtha bhaktyà labhyas tv ananyayà yasyàntaþsthàni bhåtàni yena sarvam idaü tatam 8.22 yatra kàle tv anàvçttim àvçttiü caiva yoginaþ prayàtà yànti taü kàlaü vakùyàmi bharatarùabha 8.23 agnir jotir ahaþ ÷uklaþ ùaõmàsà uttaràyaõam tatra prayàtà gacchanti brahma brahmavido janàþ 8.24 dhåmo ràtris tathà kçùõaþ ùaõmàsà dakùiõàyanam tatra càndramasaü jyotir yogã pràpya nivartate 8.25 ÷uklakçùõe gatã hy ete jagataþ ÷à÷vate mate ekayà yàty anàvçttim anyayàvartate punaþ 8.26 naite sçtã pàrtha jànan yogã muhyati ka÷cana tasmàt sarveùu kàleùu yogayukto bhavàrjuna 8.27 vedeùu yaj¤eùu tapaþsu caiva dàneùu yat puõyaphalaü pradiùñam atyeti tat sarvam idaü viditvà yogã paraü sthànam upaiti càdyam 8.28 IX. atha navamodhyàyaþ. (ràjavidyàràjaguhyayogaþ) ÷rãbhagavàn uvàca idaü tu te guhyatamaü pravakùyàmy anasåyave j¤ànaü vij¤ànasahitaü yaj j¤àtvà mokùyase÷ubhàt 9.1 ràjavidyà ràjaguhyaü pavitram idam uttamam pratyakùàvagamaü dharmyaü susukhaü kartum avyayam 9.2 a÷raddadhànàþ puruùà dharmasyàsya paraütapa apràpya màü nivartante mçtyusaüsàravartmani 9.3 mayà tatam idaü sarvaü jagad avyaktamårtinà matsthàni sarvabhåtàni na càhaü teùv avasthitaþ 9.4 na ca matsthàni bhåtàni pa÷ya me yogam ai÷varam bhåtabhçn na ca bhåtastho mamàtmà bhåtabhàvanaþ 9.5 yathàkà÷asthito nityaü vàyuþ sarvatrago mahàn tathà sarvàõi bhåtàni matsthànãty upadhàraya 9.6 sarvabhåtàni kaunteya prakçtiü yànti màmikàm kalpakùaye punas tàni kalpàdau visçjàmy aham 9.7 prakçtiü svàm avaùñabhya visçjàmi punaþ punaþ bhåtagràmam imaü kçtsnam ava÷aü prakçter va÷àt 9.8 na ca màü tàni karmàõi nibadhnanti dhanaüjaya udàsãnavad àsãnam asaktaü teùu karmasu 9.9 mayàdhyakùeõa prakçtiþ såyate sacaràcaram hetunànena kaunteya jagad viparivartate 9.10 avajànanti màü måóhà mànuùãü tanum à÷ritam paraü bhàvam ajànanto mama bhåtamahe÷varam 9.11 moghà÷à moghakarmàõo moghaj¤ànà vicetasaþ ràkùasãm àsurãü caiva prakçtiü mohinãü ÷ritàþ 9.12 mahàtmànas tu màü pàrtha daivãü prakçtim à÷ritàþ bhajanty ananyamanaso j¤àtvà bhåtàdim avyayam 9.13 satataü kãrtayanto màü yatanta÷ ca dçóhavratàþ namasyanta÷ ca màü bhaktyà nityayuktà upàsate 9.14 j¤ànayaj¤ena càpy anye yajanto màm upàsate ekatvena pçthaktvena bahudhà vi÷vatomukham 9.15 ahaü kratur ahaü yaj¤aþ svadhàham aham auùadham mantro.aham aham evàjyam aham agnir ahaü hutam 9.16 pitàham asya jagato màtà dhàtà pitàmahaþ vedyaü pavitram oükàra çk sàma yajur eva ca 9.17 gatir bhartà prabhuþ sàkùã nivàsaþ ÷araõaü suhçt prabhavaþ pralayaþ sthànaü nidhànaü bãjam avyam 9.18 tapàmy aham ahaü varùaü nigçõhàmy utsçjàmi ca amçtaü caiva mçtyu÷ ca sad asac càham arjuna 9.19 traividyà màü somapàþ påtapàpà yaj¤air iùñvà svargatiü pràrthayante te puõyam àsàdya surendralokaü a÷nanti divyàn divi devabhogàn 9.20 te taü bhuktvà svargalokaü vi÷àlaü kùãõe puõye martyalokaü vi÷anti evaü trayãdharmam anuprapannà gatàgataü kàmakàmà labhante 9.21 ananyà÷ cintayanto màü ye janàþ paryupàsate teùàü nityàbhiyuktànàü yogakùemaü vahàmy aham 9.22 yepy anyadevatàbhaktà yajante ÷raddhayànvitàþ tepi màm eva kaunteya yajanty avidhipårvakam 9.23 ahaü hi sarvayaj¤ànàü bhoktà ca prabhur eva ca na tu màm abhijànanti tattvenàta÷ cyavanti te 9.24 yànti devavratà devàn pitçn yànti pitçvratàþ bhåtàni yànti bhåtejyà yànti madyàjinopi màm 9.25 patraü puùpaü phalaü toyaü yo me bhaktyà prayacchati tad ahaü bhaktyupahçtam a÷nàmi prayatàtmanaþ 9.26 yat karoùi yad a÷nàsi yaj juhoùi dadàsi yat yat tapasyasi kaunteya tat kuruùva madarpaõam 9.27 ÷ubhà÷ubhaphalair evaü mokùyase karmabandhanaiþ saünyàsayogayuktàtmà vimukto màm upaiùyasi 9.28 samohaü sarvabhåteùu na me dveùyosti na priyaþ ye bhajanti tu màü bhaktyà mayi te teùu càpy aham 9.29 api cet suduràcàro bhajate màm ananyabhàk sàdhur eva sa mantavyaþ samyag vyavasito hi saþ 9.30 kùipraü bhavati dharmàtmà ÷a÷vacchàntiü nigacchhati kaunteya pratijànãhi na me bhaktaþ praõa÷yati 9.31 màü hi pàrtha vyapà÷ritya yepi syuþ pàpayonayaþ striyo vai÷yàs tathà ÷ådràs tepi yànti paràü gatim 9.32 kiü punar bràhmaõàþ puõyà bhaktà ràjarùayas tathà anityam asukhaü lokam imaü pràpya bhajasva màm 9.33 manmanà bhava madbhakto madyàjã màü namaskuru màm evaiùyasi yuktvaivam àtmànaü matparàyaõaþ 9.34 X. atha da÷amodhyàyaþ. (vibhåtiyogaþ) ÷rãbhagavànuvàca bhåya eva mahàbàho ÷çõu me paramaü vacaþ yat tehaü prãyamàõàya vakùyàmi hitakàmyayà 10.1 na me viduþ suragaõàþ prabhavaü na maharùayaþ aham àdir hi devànàü maharùãõàü ca sarva÷aþ 10.2 yo màm ajam anàdiü ca vetti lokamahe÷varam asaümåóhaþ sa martyeùu sarvapàpaiþ pramucyate 10.3 buddhir j¤ànam asaümohaþ kùamà satyaü damaþ ÷amaþ sukhaü duþkhaü bhavobhàvo bhayaü càbhayam eva ca 10.4 ahiüsà samatà tuùñis tapo dànaü ya÷oya÷aþ bhavanti bhàvà bhåtànàü matta eva pçthagvidhàþ 10.5 maharùayaþ sapta pårve catvàro manavas tathà madbhàvà mànasà jàtà yeùàü loka imàþ prajàþ 10.6 etàü vibhåtiü yogaü ca mama yo vetti tattvataþ sovikampena yogena yujyate nàtra saü÷ayaþ 10.7 ahaü sarvasya prabhavo mattaþ sarvaü pravartate iti matvà bhajante màü budhà bhàvasamanvitàþ 10.8 maccittà madgatapràõà bodhayantaþ parasparam kathayanta÷ ca màü nityaü tuùyanti ca ramanti ca 10.9 teùàü satatayuktànàü bhajatàü prãtipårvakam dadàmi buddhiyogaü taü yena màm upayànti te 10.10 teùàm evànukampàrtham aham aj¤ànajaü tamaþ nà÷ayàmy àtmabhàvastho j¤ànadãpena bhàsvatà 10.11 arjuna uvàca paraü brahma paraü dhàma pavitraü paramaü bhavàn puruùaü ÷à÷vataü divyam àdidevam ajaü vibhum 10.12 àhus tvàm çùayaþ sarve devarùir nàradas tathà asito devalo vyàsaþ svayaü caiva bravãùi me 10.13 sarvam etad çtaü manye yan màü vadasi ke÷ava na hi te bhagavan vyaktiü vidur devà na dànavàþ 10.14 svayam evàtmanàtmànaü vettha tvaü puruùottama bhåtabhàvana bhåte÷a devadeva jagatpate 10.15 vaktum arhasy a÷eùeõa divyà hy àtmavibhåtayaþ yàbhir vibhåtibhir lokàn imàüs tvaü vyàpya tiùñhasi 10.16 kathaü vidyàm ahaü yogiüs tvàü sadà paricintayan keùu keùu ca bhàveùu cintyosi bhagavan mayà 10.17 vistareõàtmano yogaü vibhåtiü ca janàrdana bhåyaþ kathaya tçptir hi ÷çõvato nàsti memçtam 10.18 ÷rãbhagavàn uvàca hanta te kathayiùyàmi divyà hy àtmavibhåtayaþ pràdhànyataþ kuru÷reùñha nàsty anto vistarasya me 10.19 aham àtmà guóàke÷a sarvabhåtà÷ayasthitaþ aham àdi÷ ca madhyaü ca bhåtànàm anta eva ca 10.20 àdityànàm ahaü viùõur jyotiùàü ravir aü÷umàn marãcir marutàm asmi nakùatràõàm ahaü ÷a÷ã 10.21 vedànàü sàmavedosmi devànàm asmi vàsavaþ indriyàõàü mana÷ càsmi bhåtànàm asmi cetanà 10.22 rudràõàü ÷aükara÷ càsmi vitte÷o yakùarakùasàm vasånàü pàvaka÷ càsmi meruþ ÷ikhariõàm aham 10.23 purodhasàü ca mukhyaü màü viddhi pàrtha bçhaspatim senànãnàm ahaü skandaþ sarasàm asmi sàgaraþ 10.24 maharùãõàü bhçgur ahaü giràm asmy ekam akùaram yaj¤ànàü japayaj¤osmi sthàvaràõàü himàlayaþ 10.25 a÷vatthaþ sarvavçkùàõàü devarùãõàü ca nàradaþ gandharvàõàü citrarathaþ siddhànàü kapilo muniþ 10.26 uccaiþ÷ravasam a÷vànàü viddhi màm amçtodbhavam airàvataü gajendràõàü naràõàü ca naràdhipam 10.27 àyudhànàm ahaü vajraü dhenånàm asmi kàmadhuk prajana÷ càsmi kandarpaþ sarpàõàm asmi vàsukiþ 10.28 ananta÷ càsmi nàgànàü varuõo yàdasàm aham pitçõàm aryamà càsmi yamaþ saüyamatàm aham 10.29 pralhàda÷ càsmi daityànàü kàlaþ kalayatàm aham mçgàõàü ca mçgendrohaü vainateya÷ ca pakùiõàm 10.30 pavanaþ pavatàm asmi ràmaþ ÷astrabhçtàm aham jhaùàõàü makara÷ càsmi strotasàm asmi jàhnavã 10.31 sargàõàm àdir anta÷ ca madhyaü caivàham arjuna adhyàtmavidyà vidyànàü vàdaþ pravadatàm aham 10.32 akùaràõàm akàrosmi dvandvaþ sàmàsikasya ca aham evàkùayaþ kàlo dhàtàhaü vi÷vatomukhaþ 10.33 mçtyuþ sarvahara÷ càham udbhava÷ ca bhaviùyatàm kãrtiþ ÷rãr vàk ca nàrãõàü smçtir medhà dhçtiþ kùamà 10.34 bçhatsàma tathà sàmnàü gàyatrã chandasàm aham màsànàü màrga÷ãrùoham çtånàü kusumàkaraþ 10.35 dyutaü chalayatàm asmi tejas tejasvinàm aham jayosmi vyavasàyosmi sattvaü sattvavatàm aham 10.36 vçùõãnàü vàsudevosmi pàõóavànàü dhanaüjayaþ munãnàm apy ahaü vyàsaþ kavãnàm u÷anà kaviþ 10.37 daõóo damayatàm asmi nãtir asmi jigãùatàm maunaü caivàsmi guhyànàü j¤ànaü j¤ànavatàm aham 10.38 yac càpi sarvabhåtànàü bãjaü tad aham arjuna na tad asti vinà yat syàn mayà bhåtaü caràcaram 10.39 nàntosti mama divyànàü vibhåtãnàü paraütapa eùa tådde÷ataþ prokto vibhåter vistaro mayà 10.40 yad yad vibhåtimat sattvaü ÷rãmad årjitam eva và tat tad evàvagaccha tvaü mama tejoü÷asaübhavam 10.41 athavà bahunaitena kiü j¤àtena tavàrjuna viùñabhyàham idaü kçtsnam ekàü÷ena sthito jagat 10.42 XI. athaikàda÷odhyàyaþ. (vi÷varåpadar÷anayogaþ) arjuna uvàca madanugrahàya paramaü guhyam adhyàtmasaüj¤itam yat tvayoktaü vacas tena mohoyaü vigato mama 11.1 bhavàpyayau hi bhåtànàü ÷rutau vistara÷o mayà tvattaþ kamalapatràkùa màhàtmyam api càvyayam 11.2 evam etad yathàttha tvam àtmànaü parame÷vara draùñum icchàmi te råpam ai÷varaü puruùottama 11.3 manyase yadi tac chakyaü mayà draùñum iti prabho yoge÷vara tato me tvaü dar÷ayàtmànam avyayam 11.4 ÷rãbhagavàn uvàca pa÷ya me pàrtha råpàõi ÷ata÷otha sahastra÷aþ nànàvidhàni divyàni nànàvarõàkçtãni ca 11.5 pa÷yàdityàn vasån rudràn a÷vinau marutas tathà bahåny adçùñapårvàõi pa÷yà÷caryàõi bhàrata 11.6 ihaikasthaü jagat kçtsnaü pa÷yàdya sacaràcaram mama dehe guóàke÷a yac cànyad draùñum icchasi 11.7 na tu màü ÷akyase draùñum anenaiva svacakùuùà divyaü dadàmi te cakùuþ pa÷ya me yogam ai÷varam 11.8 sa¤jaya uvàca evam uktvà tato ràjan mahàyoge÷varo hariþ dar÷ayàm àsa pàrthàya paramaü råpam ai÷varam 11.9 anekavaktranayanam anekàdbhutadar÷anam anekadivyàbharaõaü divyànekodyatàyudham 11.10 divyamàlyàmbaradharaü divyagandhànulepanam sarvà÷caryamayaü devam anantaü vi÷vatomukham 11.11 divi såryasahastrasya bhaved yugapad utthità yadi bhàþ sadç÷ã sà syàd bhàsas tasya mahàtmanaþ 11.12 tatraikasthaü jagat kçtsnaü pravibhaktam anekadhà apa÷yad devadevasya ÷arãre pàõóavas tadà 11.13 tataþ sa vismayàviùño hçùñaromà dhanaüjayaþ praõamya ÷irasà devaü kçtà¤jalir abhàùata 11.14 arjuna uvàca pa÷yàmi devàüs tava deva dehe sarvàüs tathà bhåtavi÷eùasaüghàn brahmàõam ã÷aü kamalàsanasthaü çùãü÷ ca sarvàn uragàü÷ ca divyàn 11.15 anekabàhådaravaktranetraü pa÷yàmi tvàü sarvatonantaråpam nàntaü na madhyaü na punas tavàdiü pa÷yàmi vi÷ve÷vara vi÷varåpa 11.16 kirãñinaü gadinaü cakriõaü ca tejorà÷iü sarvato dãptimantam pa÷yàmi tvàü durnirãkùyaü samantàd dãptànalàrkadyutim aprameyam 11.17 tvam akùaraü paramaü veditavyaü tvam asya vi÷vasya paraü nidhànam tvam avyayaþ ÷à÷vatadharmagoptà sanàtanas tvaü puruùo mato me 11.18 anàdimadhyàntam anantavãryam anantabàhuü ÷a÷isåryanetram pa÷yàmi tvàü dãptahutà÷avaktraü svatejasà vi÷vam idaü tapantam 11.19 dyàvàpçthivyor idam antaraü hi vyàptaü tvayaikena di÷a÷ ca sarvàþ dçùñvàdbhutaü rupam ugraü tavedaü lokatrayaü pravyathitaü mahàtman 11.20 amã hi tvàü surasaüghà vi÷anti kecid bhãtàþ prà¤jalayo gçõanti svastãty uktvà maharùisiddhasaüghàþ stuvanti tvàü stutibhiþ puùkalàbhiþ 11.21 rudràdityà vasavo ye ca sàdhyà vi÷ve÷vinau maruta÷ coùmapà÷ ca gandharvayakùàsurasiddhasaüghà vãkùante tvàü vismità÷ caiva sarve 11.22 råpaü mahat te bahuvaktranetraü mahàbàho bahubàhårupàdam bahådaraü bahuda¤ùñràkaràlaü dçùñvà lokàþ pravyathitàs tathàham 11.23 nabhaþspç÷aü dãptam anekavarõaü vyàttànanaü dãptavi÷àlanetram dçùñvà hi tvàü pravyathitàntaràtmà dhçtiü na vindàmi ÷amaü ca viùõo 11.24 daüùñràkaràlàni ca te mukhàni dçùñvaiva kàlànalasaünibhàni di÷o na jàne na labhe ca ÷arma prasãda deve÷a jagannivàsa 11.25 amã ca tvàü dhçtaràùñrasya putràþ sarve sahaivàvanipàlasaüghaiþ bhãùmo droõaþ såtaputras tathàsau sahàsmadãyair api yodhamukhyaiþ 11.26 vaktràõi te tvaramàõà vi÷anti daüùñràkaràlàni bhayànakàni kecid vilagnà da÷anàntareùu saüdç÷yante cårõitair uttamàïgaiþ 11.27 yathà nadãnàü bahavombuvegàþ samudram evàbhimukhà dravanti tathà tavàmã naralokavãrà vi÷anti vaktràõy abhivijvalanti 11.28 yathà pradãptaü jvalanaü pataïgà vi÷anti nà÷àya samçddhavegàþ tathaiva nà÷àya vi÷anti lokàs tavàpi vaktràõi samçddhavegàþ 11.29 lelihyase grasamànaþ samantàl lokàn samagràn vadanair jvaladbhiþ tejobhir àpårya jagat samagraü bhàsas tavogràþ pratapanti viùõo 11.30 àkhyàhi me ko bhavàn ugraråpo namostu te devavara prasãda vij¤àtum icchàmi bhavantam àdyaü na hi prajànàmi tava pravçttim 11.31 ÷rãbhagavàn uvàca kàlosmi lokakùayakçt pravçddho lokàn samàhartum iha pravçttaþ çtepi tvàü na bhaviùyanti sarve yevasthitàþ pratyanãkeùu yodhàþ 11.32 tasmàt tvam uttiùñha ya÷o labhasva jitvà ÷atrån bhuïkùva ràjyaü samçddham mayaivaite nihatàþ pårvam eva nimittamàtraü bhava savyasàcin 11.33 droõaü ca bhãùmaü ca jayadrathaü ca karõaü tathànyàn api yodhavãràn mayà hatàüs tvaü jahi mà vyathiùñhà yudhyasva jetàsi raõe sapatnàn 11.34 sa¤jaya uvàca etac chrutvà vacanaü ke÷avasya kçtà¤jalir vepamànaþ kirãñã namaskçtvà bhåya evàha kçùõaü sagadgadaü bhãtabhãtaþ praõamya 11.35 arjuna uvàca sthàne hçùãke÷a tava prakãrtyà jagat prahçùyaty anurajyate ca rakùàüsi bhãtàni di÷o dravanti sarve namasyanti ca siddhasaüghàþ 11.36 kasmàc ca te na nameran mahàtman garãyase brahmaõopy àdikartre ananta deve÷a jagannivàsa tvam akùaraü sad asat tatparaü yat 11.37 tvam àdidevaþ puruùaþ puràõas tvam asya vi÷vasya paraü nidhànam vettàsi vedyaü ca paraü ca dhàma tvayà tataü vi÷vam anantaråpa 11.38 vàyur yamognir varuõaþ ÷a÷àïkaþ prajàpatis tvaü prapitàmaha÷ ca namo namas testu sahastrakçtvaþ puna÷ ca bhåyopi namo namas te 11.39 namaþ purastàd atha pçùñhatas te namostu te sarvata eva sarva anantavãryàmitavikramas tvaü sarvaü samàpnoùi tatosi sarvaþ 11.40 sakheti matvà prasabhaü yad uktaü he kçùõa he yàdava he sakheti ajànatà mahimànaü tavedaü mayà pramàdàt praõayena vàpi 11.41 yac càvahàsàrtham asatkçtosi vihàra÷ayyàsanabhojaneùu ekothavàpy acyuta tatsamakùaü tat kùàmaye tvàm aham aprameyam 11.42 pitàsi lokasya caràcarasya tvam asya påjya÷ ca gurur garãyàn na tvatsamosty abhyadhikaþ kutonyo lokatrayepy apratimaprabhàva 11.43 tasmàt praõamya praõidhàya kàyaü prasàdaye tvàm aham ã÷am ãóyam piteva putrasya sakheva sakhyuþ priyaþ priyàyàrhasi deva soóhum 11.44 adçùñapårvaü hçùitosmi dçùñvà bhayena ca pravyathitaü mano me tad eva me dar÷aya deva råpaü prasãda deve÷a jagannivàsa 11.45 kirãñinaü gadinaü cakrahastaü icchàmi tvàü draùñum ahaü tathaiva tenaiva råpeõa caturbhujena sahastrabàho bhava vi÷vamårte 11.46 ÷rãbhagavàn uvàca mayà prasannena tavàrjunedaü råpaü paraü dar÷itam àtmayogàt tejomayaü vi÷vam anantam àdyaü yan me tvadanyena na dçùñapårvam 11.47 na veda yaj¤àdhyayanair na dànaiþ na ca kriyàbhir na tapobhir ugraiþ evaüråpaþ ÷akya ahaü nçloke draùñuü tvadanyena kurupravãra 11.48 mà te vyathà mà ca vimåóhabhàvo dçùñvà råpaü ghoram ãdçï mamedam vyapetabhãþ prãtamanàþ punas tvaü tad eva me råpam idaü prapa÷ya 11.49 sa¤jaya uvàca ity arjunaü vàsudevas tathoktvà svakaü råpaü dar÷ayàm àsa bhåyaþ à÷vàsayàm àsa ca bhãtam enaü bhåtvà punaþ saumyavapur mahàtmà 11.50 arjuna uvàca dçùñvedaü mànuùaü råpaü tava saumyaü janàrdana idànãm asmi saüvçttaþ sacetàþ prakçtiü gataþ 11.51 ÷rãbhagavàn uvàca sudurdar÷am idaü råpaü dçùñvàn asi yan mama devà apy asya råpasya nityaü dar÷anakàïkùiõaþ 11.52 nàhaü vedair na tapasà na dànena na cejyayà ÷akya evaüvidho draùñuü dçùñavàn asi màü yathà 11.53 bhaktyà tv ananyayà ÷akya aham evaüvidhorjuna j¤àtuü draùñuü ca tattvena praveùñuü ca paraütapa 11.54 matkarmakçn matparamo madbhaktaþ saïgavarjitaþ nirvairaþ sarvabhåteùu yaþ sa màm eti pàõóava 11.55 XII. atha dvàda÷odhyàyaþ. (bhaktiyogaþ) arjuna uvàca evaü satatayuktà ye bhaktàs tvàü paryupàsate ye càpy akùaram avyaktaü teùàü ke yogavittamàþ 12.1 ÷rãbhagavàn uvàca mayy àve÷ya mano ye màü nityayuktà upàsate ÷raddhayà parayopetàþ te me yuktatamà matàþ 12.2 ye tv akùaram anirde÷yaü avyaktaü paryupàsate sarvatragam acintyaü ca kåñasthaü acalaü dhruvam 12.3 saüniyamyendriyagràmaü sarvatra samabuddhayàþ te pràpnuvanti màm eva sarvabhåtahite ratàþ 12.4 kle÷odhikataras teùàü avyaktàsaktacetasàm avyaktà hi gatir duþkhaü dehavadbhir avàpyate 12.5 ye tu sarvàõi karmàõi mayi saünyasya matparaþ ananyenaiva yogena màü dhyàyanta upàsate 12.6 teùàü ahaü samuddhartà mçtyusaüsàrasàgaràt bhavàmi na ciràt pàrtha mayy àve÷itacetasàm 12.7 mayy eva mana àdhatsva mayi buddhiü nive÷aya nivasiùyasi mayy eva ata årdhvaü na saü÷ayaþ 12.8 atha cittaü samàdhàtuü na ÷aknoùi mayi sthiram abhyàsayogena tato màm ichàptuü dhanaüjaya 12.9 abhyàsepy asamarthosi matkarmaparamo bhava madartham api karmàõi kurvan siddhim avàpsyasi 12.10 athaitad apy a÷aktosi kartuü madyogam à÷ritaþ sarvakarmaphalatyàgaü tataþ kuru yatàtmavàn 12.11 ÷reyo hi j¤ànam abhyàsàj j¤ànàd dhyànaü vi÷iùyate dhyànàt karmaphalatyàgas tyàgàc chàntir anantaram 12.12 adveùñà sarvabhåtànàü maitraþ karuõa eva ca nirmamo nirahaükàraþ samaduþkhasukhaþ kùamã 12.13 saütuùñaþ satataü yogã yatàtmà dçóhani÷cayaþ mayy arpitamanobuddhir yo madbhaktaþ sa me priyaþ 12.14 yasmàn nodvijate loko lokàn nodvijate ca yaþ harùàmarùabhayodvegair mukto yaþ sa ca me priyaþ 12.15 anapekùaþ ÷ucir dakùa udàsãno gatavyathaþ sarvàrambhaparityàgã yo madbhaktaþ sa me priyaþ 12.16 yo na hçùyati na dveùñi na ÷ocati na kàïkùati ÷ubhà÷ubhaparityàgã bhaktimàn yaþ sa me priyaþ 12.17 samaþ ÷atrau ca mitre ca tathà mànàpamànayoþ ÷ãtoùõasukhaduþkheùu samaþ saïgavivarjitaþ 12.18 tulyanindàstutir maunã saütuùño yena kenacit aniketaþ sthiramatir bhaktimàn me priyo naraþ 12.19 ye tu dharmyàmçtam idaü yathoktaü paryupàsate ÷raddadhànà matparamà bhaktàs tetãva me priyàþ 12.20 XIII. atha trayoda÷odhyàyaþ. (kùetrakùetraj¤avibhàgayogaþ) arjuna uvàca prakçtiü puruùaü caiva kùetraü kùetraj¤am eva ca etad veditum icchàmi j¤ànaü j¤eyaü ca ke÷ava 13.1 ÷rãbhagavàn uvàca idaü ÷arãraü kaunteya kùetram ity abhidhãyate etad yo vetti taü pràhuþ kùetraj¤a iti tadvidaþ 13.2 kùetraj¤aü càpi màü viddhi sarvakùetreùu bhàrata kùetrakùetraj¤ayor j¤ànaü yat taj j¤ànaü mataü mama 13.3 tat kùetraü yac ca yàdçk ca yadvikàri yata÷ ca yat sa ca yo yatprabhàva÷ ca tat samàsena me ÷çõu 13.4 çùibhir bahudhà gãtaü chandobhir vividhaiþ pçthak brahmasåtrapadai÷ caiva hetumadbhir vini÷citaiþ 13.5 mahàbhåtàny ahaükàro buddhir avyaktam eva ca indriyàõi da÷aikaü ca pa¤ca cendriyagocaràþ 13.6 icchà dveùaþ sukhaü duþkhaü saüghàta÷ cetanà dhçtiþ etat kùetraü samàsena savikàram udàhçtam 13.7 amànitvam adambhitvam ahiüsà kùàntir àrjavam àcàryopàsanaü ÷aucaü sthairyam àtmavinigrahaþ 13.8 indriyàrtheùu vairàgyam anahaükàra eva ca janmamçtyujaràvyàdhiduþkhadoùànudar÷anam 13.9 asaktir anabhiùvaïgaþ putradàragçhàdiùu nityaü ca samacittatvam iùñàniùñopapattiùu 13.10 mayi cànanyayogena bhaktir avyabhicàriõã viviktade÷asevitvam aratir janasaüsadi 13.11 adhyàtmaj¤ànanityatvaü tattvaj¤ànàrthadar÷anam etaj j¤ànam iti proktam aj¤ànaü yad atonyathà 13.12 j¤eyaü yat tat pravakùyàmi yaj j¤àtvàmçtam a÷nute anàdimat paraü brahma na sat tan nàsad ucyate 13.13 sarvataþ pàõipàdaü tat sarvatokùi÷iromukham sarvataþ ÷rutimal loke sarvam àvçtya tiùñhati 13.14 sarvendriyaguõàbhàsaü sarvendriyavivarjitam asaktaü sarvabhçc caiva nirguõaü guõabhoktç ca 13.15 bahir anta÷ ca bhåtànàm acaraü caram eva ca såkùmatvàt tad avij¤eyaü dårasthaü càntike ca tat 13.16 avibhaktaü ca bhåteùu vibhaktam iva ca sthitam bhåtabhartç ca taj j¤eyaü grasiùõu prabhaviùõu ca 13.17 jyotiùàm api taj jyotis tamasaþ param ucyate j¤ànaü j¤eyaü j¤ànagamyaü hçdi sarvasya viùñhitam 13.18 iti kùetraü tathà j¤ànaü j¤eyaü coktaü sanàsataþ madbhakta etad vij¤àya madbhàvàyopapadyate 13.19 prakçtiü puruùaü caiva viddhy anàdi ubhàv api vikàrà¤÷ ca guõàü÷ caiva viddhi prakçtisaübhavàn 13.20 kàrya kàraõa kartçtve hetuþ prakçtir ucyate puruùaþ sukhaduþkhànàü bhoktçtve hetur ucyate 13.21 puruùaþ prakçtistho hi bhuïkte prakçtijàn guõàn kàraõaü guõasaïgosya sadasadyonijanmasu 13.22 upadraùñànumantà ca bhartà bhoktà mahe÷varaþ paramàtmeti càpyukto dehesmin puruùaþ paraþ 13.23 ya evaü vetti puruùaü prakçtiü ca guõaiþ saha sarvathà vartamànopi na sa bhåyobhijàyate 13.24 dhyànenàtmani pa÷yanti kecid àtmànam àtmanà anye sàükhyena yogena karmayogena càpare 13.25 anye tv evam ajànantaþ ÷rutvànyebhya upàsate tepi càtitaranty eva mçtyuü ÷rutiparàyaõàþ 13.26 yàvat saüjàyate kiücit sattvaü sthàvarajaïgamam kùetrakùetraj¤asaüyogàt tad viddhi bharatarùabha 13.27 samaü sarveùu bhåteùu tiùñhantaü parame÷varam vina÷yatsv avina÷yantaü yaþ pa÷yati sa pa÷yati 13.28 samaü pa÷yan hi sarvatra samavasthitam ã÷varam na hinasty àtmanàtmànaü tato yàti paràü gatim 13.29 prakçtyaiva ca karmàõi kriyamàõàni sarva÷aþ yaþ pa÷yati tathàtmànam akartàraü sa pa÷yati 13.30 yadà bhåtapçthagbhàvam ekastham anupa÷yati tata eva ca vistàraü brahma saüpadyate tadà 13.31 anàditvàn nirguõatvàt paramàtmàyam avyayaþ ÷arãrasthopi kaunteya na karoti na lipyate 13.32 yathà sarvagataü saukùmyàd àkà÷aü nopalipyate sarvatràvasthito dehe tathàtmà nopalipyate 13.33 yathà prakà÷ayaty ekaþ kçtsnaü lokam imaü raviþ kùetraü kùetrã tathà kçtsnaü prakà÷ayati bhàrata 13.34 kùetrakùetraj¤ayor evam antaraü j¤ànacakùuùà bhåtaprakçtimokùaü ca ye vidur yànti te param 13.35 XIV. atha caturda÷odhyàyaþ. (guõatrayavibhàgayogaþ) ÷rãbhagavàn uvàca paraü bhåyaþ pravakùyàmi j¤ànànàü j¤ànam uttamam yaj j¤àtvà munayaþ sarve paràü siddhim ito gatàþ 14.1 idaü j¤ànam upà÷ritya mama sàdharmyam àgatàþ sargepi nopajàyante pralaye na vyathanti ca 14.2 mama yonir mahad brahma tasmin garbhaü dadhàmy aham saübhavaþ sarvabhåtànàü tato bhavati bhàrata 14.3 sarvayoniùu kaunteya mårtayaþ saübhavanti yàþ tàsàü brahma mahad yonir ahaü bãjapradaþ pità 14.4 sattvaü rajas tama iti guõàþ prakçtisambhavàþ nibadhnanti mahàbàho dehe dehinam avyayam 14.5 tatra sattvaü nirmalatvàt prakà÷akam anàmayam sukhasaïgena badhnàti j¤ànasaïgena cànagha 14.6 rajo ràgàtmakaü viddhi tçùõàsaïgasamudbhavam tan nibadhnàti kaunteya karmasaïgena dehinam 14.7 tamas tv aj¤ànajaü viddhi mohanaü sarvadehinàm pramàdàlasyanidràbhis tan nibadhnàti bhàrata 14.8 sattvaü sukhe saüjayati rajaþ karmaõi bhàrata j¤ànam àvçtya tu tamaþ pramàde saüjayaty uta 14.9 rajas tama÷ càbhibhåya sattvaü bhavati bhàrata rajaþ sattvaü tama÷ caiva tamaþ sattvaü rajas tathà 14.10 sarvadvàreùu dehesmin prakà÷a upajàyate j¤ànaü yadà tadà vidyàd vivçddhaü sattvam ity uta 14.11 lobhaþ pravçttir àrambhaþ karmaõàm a÷amaþ spçhà rajasy etàni jàyante vivçddhe bharatarùabha 14.12 aprakà÷opravçtti÷ ca pramàdo moha eva ca tamasy etàni jàyante vivçddhe kurunandana 14.13 yadà sattve pravçddhe tu pralayaü yàti dehabhçt tadottamavidàü lokàn amalàn pratipadyate 14.14 rajasi pralayaü gatvà karmasaïgiùu jàyate tathà pralãnas tamasi måóhayoniùu jàyate 14.15 karmaõaþ sukçtasyàhuþ sàttvikaü nirmalaü phalam rajasas tu phalaü duþkham aj¤ànaü tamasaþ phalam 14.16 sattvàt saüjàyate j¤ànaü rajaso lobha eva ca pramàdamohau tamaso bhavatoj¤ànam eva ca 14.17 årdhvaü gacchanti sattvasthà madhye tiùñhanti ràjasàþ jaghanyaguõavçttisthà adho gacchhanti tàmasàþ 14.18 nànyaü guõebhyaþ kartàraü yadà draùñànupa÷yati guõebhya÷ ca paraü vetti madbhàvaü sodhigacchhati 14.19 guõàn etàn atãtya trãn dehã dehasamudbhavàn janmamçtyujaràduþkhair vimuktomçtam a÷nute 14.20 arjuna uvàca kair liïgais trãn guõàn etàn atãto bhavati prabho kimàcàraþ kathaü caitàüs trãn guõàn ativartate 14.21 ÷rãbhagavàn uvàca prakà÷aü ca pravçttiü ca moham eva ca pàõóava ta dveùñi saüpravçttàni na nivçttàni kàïkùati 14.22 udàsãnavad àsãno guõair yo na vicàlyate guõà vartanta ity eva yovatiùñhati neïgate 14.23 samaduþkhasukhaþ svasthaþ samaloùñà÷makà¤canaþ tulyapriyàpriyo dhãras tulyanindàtmasaüstutiþ 14.24 mànàpamànayos tulyas tulyo mitràripakùayoþ sarvàrambhaparityàgã guõàtãtaþ sa ucyate 14.25 màü ca yovyabhicàreõa bhaktiyogena sevate sa guõàn samatãtyaitàn brahmabhåyàya kalpate 14.26 brahmaõo hi pratiùñhàham amçtasyàvyayasya ca ÷à÷vatasya ca dharmasya sukhasyaikàntikasya ca 14.27 XV. atha pa¤cada÷odhyàyaþ. (puruùottamayogaþ) ÷rãbhagavàn uvàca årdhvamålam adhaþ÷àkham a÷vatthaü pràhur avyam chandàüsi yasya parõàni yas taü veda sa vedavit 15.1 adha÷ cordhvaü prasçtàstasya ÷àkhà guõapravçddhà viùayapravàlàþ adha÷ ca målàny anusaütatàni karmànubandhãni manuùyaloke 15.2 na råpam asyeha tathopalabhyate nànto na càdir na ca saüpratiùñhà a÷vattham enaü suviråóhamålaü asaïga÷astreõa dçóhena chittvà 15.3 tataþ padaü tatparimàrgitavyaü yasmin gatà na nivartanti bhåyaþ tameva càdyaü puruùaü prapadye yataþ pravçttiþ prasçtà puràõã 15.4 nirmànamohà jitasaïgadoùà adhyàtmanityà vinivçttakàmàþ dvandvair vimuktàþ sukhaduþkhasaüj¤aiþ gacchhanty amåóhàþ padam avyayaü tat 15.5 na tad bhàsayate såryo na ÷a÷àïko na pàvakaþ yad gatvà na nivartante tad dhàma paramaü mama 15.6 mamaivàü÷o jãvaloke jãvabhåtaþ sanàtanaþ manaþùaùñhànãndriyàõi prakçtisthàni karùati 15.7 ÷arãraü yad avàpnoti yac càpy utkràmatã÷varaþ gçhitvaitàni saüyàti vàyur gandhàn ivà÷ayàt 15.8 ÷rotraü cakùuþ spar÷anaü ca rasanaü ghràõam eva ca adhiùñhàya mana÷ càyaü viùayàn upasevate 15.9 utkràmantaü sthitaü vàpi bhu¤jànaü và guõànvitam vimåóhà nànupa÷yanti pa÷yanti j¤ànacakùuùaþ 15.10 yatanto yogina÷ cainaü pa÷yanty àtmany avasthitam yatantopy akçtàtmàno nainaü pa÷yanty acetasaþ 15.11 yad àdityagataü tejo jagad bhàsayatekhilam yac candramasi yac càgnau tat tejo viddhi màmakam 15.12 gàm àvi÷ya ca bhåtàni dhàrayàmy aham ojasà puùõàmi cauùadhãþ sarvàþ somo bhåtvà rasàtmakaþ 15.13 ahaü vai÷vànaro bhåtvà pràõinàü deham à÷ritaþ pràõàpànasamàyuktaþ pacàmy annaü caturvidham 15.14 sarvasya càhaü hçdi saüniviùño mattaþ smçtir j¤ànam apohanaü ca vedai÷ ca sarvair aham eva vedyo vedàntakçd vedavid eva càham 15.15 dvàv imau puruùau loke kùara÷ càkùara eva ca kùaraþ sarvàõi bhåtàni kåñasthokùara ucyate 15.16 uttamaþ puruùas tv anyaþ paramàtmety udàhçtaþ yo lokatrayam àvi÷ya bibharty avyaya ã÷varaþ 15.17 yasmàt kùaram atãtoham akùaràd api cottamaþ atosmi loke vede ca prathitaþ puruùottamaþ 15.18 yo màm evam asaümåóho jànàti puruùottamam sa sarvavid bhajati màü sarvabhàvena bhàrata 15.19 iti guhyatamaü ÷àstram idam uktaü mayànagha etat buddhvà buddhimàn syàt kçtakçtya÷ ca bhàrata 15.20 XVI. atha ùoóa÷odhyàyaþ. (daivàsurasaüpadvibhàgayogaþ) ÷rãbhagavàn uvàca abhayaü sattvasaü÷uddhir j¤ànayogavyavasthitiþ dànaü dama÷ ca yaj¤a÷ ca svàdhyàyas tapa àrjavam 16.1 ahiüsà satyam akrodhas tyàgaþ ÷àntir apai÷unam dayà bhåteùv aloluptvaü màrdavaü hrãr acàpalam 16.2 tejaþ kùamà dhçtiþ ÷aucam adroho nàtimànità bhavanti saüpadaü daivãm abhijàtasya bhàrata 16.3 dambho darpobhimàna÷ ca krodhaþ pàruùyam eva ca aj¤ànaü càbhijàtasya pàrtha saüpadam àsurãm 16.4 daivã saüpad vimokùàya nibandhàyàsurã matà mà ÷ucaþ saüpadaü daivãm abhijàtosi pàõóava 16.5 dvau bhåtasargau lokesmin daiva àsura eva ca daivo vistara÷aþ prokta àsuraü pàrtha me ÷çõu 16.6 pravçttiü ca nivçttiü ca janà na vidur àsuràþ na ÷aucaü nàpi càcàro na satyaü teùu vidyate 16.7 asatyam apratiùñhaü te jagad àhur anã÷varam aparasparasaübhåtaü kim anyat kàmahaitukam 16.8 etàü dçùñim avaùñabhya naùñàtmànolpabuddhayaþ prabhavanty ugrakarmàõaþ kùayàya jagatohitàþ 16.9 kàmam à÷ritya duùpåraü dambhamànamadànvitàþ mohàd gçhãtvàsadgràhàn pravartante÷ucivratàþ 16.10 cintàm aparimeyàü ca pralayàntàm upà÷ritàþ kàmopabhogaparamà etàvad iti ni÷citàþ 16.11 à÷àpà÷a÷atair baddhàþ kàmakrodhaparàyaõàþ ãhante kàmabhogàrtham anyàyenàrthasaücayàn 16.12 idam adya mayà labdham imaü pràpsye manoratham idam astãdam api me bhaviùyati punar dhanam 16.13 asau mayà hataþ ÷atrur haniùye càparàn api ã÷varo.aham ahaü bhogã siddhohaü balavàn sukhã 16.14 àóhyobhijanavàn asmi konyosti sadç÷o mayà yakùye dàsyàmi modiùya ity aj¤ànavimohitàþ 16.15 anekacittavibhràntà mohajàlasamàvçtàþ prasaktàþ kàmabhogeùu patanti narake÷ucau 16.16 àtmasaübhàvitàþ stabdhà dhanamànamadànvitàþ yajante nàmayaj¤ais te dambhenàvidhipårvakam 16.17 ahaükàraü balaü darpaü kàmaü krodhaü ca saü÷ritàþ màm àtmaparadeheùu pradviùantobhyasåyakàþ 16.18 tàn ahaü dviùataþ kruràn saüsàreùu naràdhamàn kùipàmy ajasram a÷ubhàn àsurãùv eva yoniùu 16.19 àsurãü yonim àpannà måóhà janmanijanmani màm apràpyaiva kaunteya tato yànty adhamàü gatim 16.20 trividhaü narakasyedaü dvàraü nà÷anam àtmanaþ kàmaþ krodhas tathà lobhas tasmàd etat trayaü tyajet 16.21 etair vimuktaþ kaunteya tamodvàrais tribhir naraþ àcaraty àtmanaþ ÷reyas tato yàti paràü gatim 16.22 yaþ ÷àstravidhim utsçjya vartate kàmakàrataþ na sa siddhim avàpnoti na sukhaü na paràü gatim 16.23 tasmàc chàstraü pramàõaü te kàryàkàryavyavasthitau j¤àtvà ÷àstravidhànoktaü karma kartum ihàrhasi 16.24 XVII. atha saptada÷odhyàyaþ. (÷raddhàtrayavibhàgayogaþ) arjuna uvàca ye ÷àstravidhim utsçjya yajante ÷raddhayànvitàþ teùàü niùñhà tu kà kçùõa sattvam àho rajas tamaþ 17.1 ÷rãbhagavàn uvàca trividhà bhavati ÷raddhà dehinàü sà svabhàvajà sàttvikã ràjasã caiva tàmasã ceti tàü ÷çõu 17.2 sattvànuråpà sarvasya ÷raddhà bhavati bhàrata ÷raddhàmayoyaü puruùo yo yacchraddhaþ sa eva saþ 17.3 yajante sàttvikà devàn yakùarakùàüsi ràjasàþ pretàn bhåtagaõà¤÷ cànye yajante tàmasà janàþ 17.4 a÷àstravihitaü ghoraü tapyante ye tapo janàþ dambhàhaükàrasaüyuktàþ kàmaràgabalànvitàþ 17.5 karùayantaþ ÷arãrasthaü bhåtagràmam acetasaþ màü caivàntaþ÷arãrasthaü tàn viddhy àsurani÷cayàn 17.6 àhàras tv api sarvasya trividho bhavati priyaþ yaj¤as tapas tathà dànaü teùàü bhedam imaü ÷çõu 17.7 àyuþsattvabalàrogyasukhaprãtivivardhanàþ rasyàþ snigdhàþ sthirà hçdyà àhàràþ sàttvikapriyàþ 17.8 kañvamlalavaõàtyuùõatãkùõaråkùavidàhinaþ àhàrà ràjasasyeùñà duþkha÷okàmayapradàþ 17.9 yàtayàmaü gatarasaü påti paryuùitaü ca yat ucchiùñam api càmedhyaü bhojanaü tàmasapriyam 17.10 aphalàïkùibhir yaj¤o vidhidçùño ya ijyate yaùñavyam eveti manaþ samàdhàya sa sàttvikaþ 17.11 abhisaüdhàya tu phalaü dambhàrtham api caiva yat ijyate bharata÷reùñha taü yaj¤aü viddhi ràjasam 17.12 vidhihãnam asçùñànnaü mantrahãnam adakùiõam ÷raddhàvirahitaü yaj¤aü tàmasaü paricakùate 17.13 devadvijagurupràj¤apåjanaü ÷aucam àrjavam brahmacaryam ahiüsà ca ÷àrãraü tapa ucyate 17.14 anudvegakaraü vàkyaü satyaü priyahitaü ca yat svàdhyàyàbhyasanaü caiva vàïmayaü tapa ucyate 17.15 manaþprasàdaþ saumyatvaü maunam àtmavinigrahaþ bhàvasaü÷uddhir ity etat tapo mànasam ucyate 17.16 ÷raddhayà parayà taptaü tapas tat trividhaü naraiþ aphalàkàïkùibhir yuktaiþ sàttvikaü paricakùate 17.17 satkàramànapåjàrthaü tapo dambhena caiva yat kriyate tad iha proktaü ràjasaü calam adhruvam 17.18 måóhagràheõàtmano yat pãóayà kriyate tapaþ parasyotsàdanàrthaü và tat tàmasam udàhçtam 17.19 dàtavyam iti yad dànaü dãyatenupakàriõe de÷e kàle ca pàtre ca tad dànaü sàttvikaü smçtam 17.20 yat tu prattyupakàràrthaü phalam uddi÷ya và punaþ dãyate ca parikliùñaü tad dànaü ràjasaü smçtam 17.21 ade÷akàle yad dànam apàtrebhya÷ ca dãyate asatkçtam avaj¤àtaü tat tàmasam udàhçtam 17.22 oü tat sad iti nirde÷o brahmaõas trividhaþ smçtaþ bràhmaõàs tena vedà÷ ca yaj¤à÷ ca vihitàþ purà 17.23 tasmàd om ity udàhçtya yaj¤adànatapaþkriyàþ pravartante vidhànoktàþ satataü brahmavàdinàm 17.24 tad ity anabhisaüdhàya phalaü yaj¤atapaþkriyàþ dànakriyà÷ ca vividhàþ kriyante mokùakàïkùibhiþ 17.25 sadbhàve sàdhubhàve ca sad ity etat prayujyate pra÷aste karmaõi tathà sacchabdaþ pàrtha yujyate 17.26 yaj¤e tapasi dàne ca sthitiþ sad iti cocyate karma caiva tadarthãyaü sad ity evàbhidhãyate 17.27 a÷raddhayà hutaü dattaü tapas taptaü kçtaü ca yat asad ity ucyate pàrtha na ca tat prepya no iha 17.28 XVIII. athàùñàda÷odhyàyaþ. (mokùasaünyàsayogaþ) arjuna uvàca saünyàsasya mahàbàho tattvam icchàmi veditum tyàgasya ca hçùãke÷a pçthak ke÷iniùådana 18.1 ÷rãbhagavàn uvàca kàmyànàü karmaõàü nyàsaü saünyàsaü kavayo viduþ sarvakarmaphalatyàgaü pràhus tyàgaü vicakùaõàþ 18.2 tyàjyaü doùavad ity eke karma pràhur manãùiõaþ yaj¤adànatapaþkarma na tyàjyam iti càpare 18.3 ni÷cayaü ÷çõu me tatra tyàge bharatasattama tyàgo hi puruùavyàghra trividhaþ saüprakãrtitaþ 18.4 yaj¤adànatapaþkarma na tyàjyaü kàryam eva tat yaj¤o dànaü tapa÷ caiva pàvanàni manãùiõàm 18.5 etàny api tu karmàõi saïgaü tyaktvà phalàni ca kartavyànãti me pàrtha ni÷citaü matam uttamam 18.6 niyatasya tu saünyàsaþ karmaõo nopapadyate mohàt tasya parityàgas tàmasaþ parikãrtitaþ 18.7 duþkham ity eva yat karma kàyakle÷abhayàt tyajet sa kçtvà ràjasaü tyàgaü naiva tyàgaphalaü labhet 18.8 kàryam ity eva yat karma niyataü kriyaterjuna saïgaü tyaktvà phalaü caiva sa tyàgaþ sàttviko mataþ 18.9 na dveùñy aku÷alaü karma ku÷ale nànuùajjate tyàgã sattvasamàviùño medhàvã chinnasaü÷ayaþ 18.10 na hi dehabhçtà ÷akyaü tyaktuü karmàõy a÷eùataþ yas tu karmaphalatyàgã sa tyàgãty abhidhãyate 18.11 aniùñam iùñaü mi÷raü ca trividhaü karmaõaþ phalam bhavaty atyàginàü pretya na tu saünyàsinàü kvacit 18.12 pa¤caitàni mahàbàho kàraõàni nibodha me sàükhye kçtànte proktàni siddhaye sarvakarmaõàm 18.13 adhiùñhànaü tathà kartà karaõaü ca pçthagvidham vividhà÷ ca pçthakceùñà daivaü caivàtra pa¤camam 18.14 ÷arãravàïmanobhir yat karma pràrabhate naraþ nyàyyaü và viparãtaü và pa¤caite tasya hetavaþ 18.15 tatraivaü sati kartàram àtmànaü kevalaü tu yaþ pa÷yaty akçtabuddhitvàn na sa pa÷yati durmatiþ 18.16 yasya nàhaükçto bhàvo buddhir yasya na lipyate hatvà.api sa imàül lokàn na hanti na nibadhyate 18.17 j¤ànaü j¤eyaü parij¤àtà trividhà karmacodanà karaõaü karma karteti trividhaþ karmasaügrahaþ 18.18 j¤ànaü karma ca kartà ca tridhaiva guõabhedataþ procyate guõasaükhyàne yathàvac chçõu tàny api 18.19 sarvabhåteùu yenaikaü bhàvam avyayam ãkùate avibhaktaü vibhakteùu taj j¤ànaü viddhi sàttvikam 18.20 pçthaktvena tu yaj j¤ànaü nànàbhàvàn pçthagvidhàn vetti sarveùu bhåteùu taj j¤ànaü viddhi ràjasam 18.21 yat tu kçtsnavad ekasmin kàrye saktam ahetukam atattvàrthavad alpaü ca tat tàmasam udàhçtam 18.22 niyataü saïgarahitam aràgadveùataþ kçtam aphalaprepsunà karma yat tat sàttvikam ucyate 18.23 yat tu kàmepsunà karma sàhaükàreõa và punaþ kriyate bahulàyàsaü tad ràjasam udàhçtam 18.24 anubandhaü kùayaü hiüsàm anapekùya ca pauruùam mohàd àrabhyate karma yat tat tàmasam ucyate 18.25 muktasaïgonahaüvàdã dhçtyutsàhasamanvitaþ siddhyasiddhyor nirvikàraþ kartà sàttvika ucyate 18.26 ràgã karmaphalaprepsur lubdho hiüsàtmako÷uciþ harùa÷okànvitaþ kartà ràjasaþ parikãrtitaþ 18.27 ayuktaþ pràkçtaþ stabdhaþ ÷añho naiùkçtikolasaþ viùàdã dãrghasåtrã ca kartà tàmasa ucyate 18.28 buddher bhedaü dhçte÷ caiva guõatas trividhaü ÷çõu procyamànam a÷eùeõa pçthaktvena dhanaüjaya 18.29 pravçttiü ca nivçttiü ca kàryàkàrye bhayàbhaye bandhaü mokùaü ca yà vetti buddhiþ sà pàrtha sàttvikã 18.30 yayà dharmam adharmaü ca kàryaü càkàryam eva ca ayathàvat prajànàti buddhiþ sà pàrtha ràjasã 18.31 adharmaü dharmam iti yà manyate tamasàvçtà sarvàrthàn viparãtà¤÷ ca buddhiþ sà pàrtha tàmasã 18.32 dhçtyà yayà dhàrayate manaþpràõendriyakriyàþ yogenàvyabhicàriõyà dhçtiþ sà pàrtha sàttvikã 18.33 yayà tu dharmakàmàrthàn dhçtyà dhàrayaterjuna prasaïgena phalàkàïkùã dhçtiþ sà pàrtha ràjasã 18.34 yayà svapnaü bhayaü ÷okaü viùàdaü madam eva ca na vimu¤cati durmedhà dhçtiþ sà pàrtha tàmasã 18.35 sukhaü tv idànãü trividhaü ÷çõu me bharatarùabha abhyàsàd ramate yatra duþkhàntaü ca nigacchhati 18.36 yat tadagre viùam iva pariõàmemçtopamam tat sukhaü sàttvikaü proktam àtmabuddhiprasàdajam 18.37 viùayendriyasa¤yogàd yat tad agremçtopamam pariõàme viùam iva tat sukhaü ràjasaü smçtam 18.38 yad agre cànubandhe ca sukhaü mohanam àtmanaþ nidràlasyapramàdotthaü tat tàmasam udàhçtam 18.39 na tad asti pçthivyàü và divi deveùu và punaþ sattvaü prakçtijair muktaü yad ebhiþ syàt tribhir guõaiþ 18.40 bràhmaõakùatriyavi÷àü ÷ådràõàü ca paraütapa karmàõi pravibhaktàni svabhàvaprabhavair guõaiþ 18.41 ÷amo damas tapaþ ÷aucaü kùàntir àrjavam eva ca j¤ànaü vij¤ànam àstikyaü brahmakarma svabhàvajam 18.42 ÷auryaü tejo dhçtir dàkùyaü yuddhe càpy apalàyanam dànam ã÷varabhàva÷ ca kùàtraü karma svabhàvajam 18.43 kçùigaurakùyavàõijyaü vai÷yakarma svabhàvajam paricaryàtmakaü karma ÷ådrasyàpi svabhàvajam 18.44 sve sve karmaõy abhirataþ saüsiddhiü labhate naraþ svakarmanirataþ siddhiü yathà vindati tac chçõu 18.45 yataþ pravçttir bhåtànàü yena sarvam idaü tatam svakarmaõà tam abhyarcya siddhiü vindati mànavaþ 18.46 ÷reyàn svadharmo viguõaþ paradharmot svanuùñhitàt svabhàvaniyataü karma kurvan nàpnoti kilbiùam 18.47 sahajaü karma kaunteya sadoùam api na tyajet sarvàrambhà hi doùeõa dhåmenàgnir ivàvçtàþ 18.48 asaktabuddhiþ sarvatra jitàtmà vigataspçhaþ naiùkarmyasiddhiü paramàü saünyàsenàdhigacchati 18.49 siddhiü pràpto yathà brahma tathàpnoti nibodha me samàsenaiva kaunteya niùñhà j¤ànasya yà parà 18.50 buddhyà vi÷uddhayà yukto dhçtyàtmànaü niyamya ca ÷abdàdãn viùayàüs tyaktvà ràgadveùau vyudasya ca 18.51 viviktasevã laghvà÷ã yatavàkkàyamànasaþ dhyànayogaparo nityaü vairàgyaü samupà÷ritaþ 18.52 ahaükàraü balaü darpaü kàmaü krodhaü parigraham vimucya nirmamaþ ÷ànto brahmabhåyàya kalpate 18.53 brahmabhåtaþ prasannàtmà na ÷ocati na kàïkùati samaþ sarveùu bhåteùu madbhaktiü labhate paràm 18.54 bhaktyà màm abhijànàti yàvàn ya÷ càsmi tattvataþ tato màü tattvato j¤àtvà vi÷ate tadanantaram 18.55 sarvakarmàõy api sadà kurvàõo madvyapà÷rayaþ matprasàdàd avàpnoti ÷à÷vataü padam avyayam 18.56 cetasà sarvakarmàõi mayi saünyasya matparaþ buddhiyogam upà÷ritya maccittaþ satataü bhava 18.57 maccittaþ sarvadurgàõi matprasàdat tariùyasi atha cet tvam ahaükàràn na ÷roùyasi vinaïkùyasi 18.58 yad ahaükàram à÷ritya na yotsya iti manyase mithyaiùa vyavasàyas te prakçtis tvàü niyokùyati 18.59 svabhàvajena kaunteya nibaddhaþ svena karmaõà kartuü necchasi yan mohàt kariùyasy ava÷opi tat 18.60 ã÷varaþ sarvabhåtànàü hçdde÷erjuna tiùñhati bhràmayan sarvabhåtàni yantràråóhàni màyayà 18.61 tam eva ÷araõaü gaccha sarvabhàvena bhàrata tatprasàdàt paràü ÷àntiü sthànaü pràpsyasi ÷à÷vatam 18.62 iti te j¤ànam àkhyàtaü guhyàd guhyataraü mayà vimç÷yaitad a÷eùeõa yathecchasi tathà kuru 18.63 sarvaguhyatamaü bhåyaþ ÷çõu me paramaü vacaþ iùñosi me dçóham iti tato vakùyàmi te hitam 18.64 manmanà bhava madbhakto madyàjã màü namaskuru màm evaiùyasi satyaü te pratijàne priyosi me 18.65 sarvadharmàn parityajya màm ekaü ÷araõaü vraja ahaü tvà sarvapàpebhyo mokùyayiùyàmi mà ÷ucaþ 18.66 idaü te nàtapaskàya nàbhaktàya kadàcana na cà÷u÷råùave vàcyaü na ca màü yobhyasåyati 18.67 ya idaü paramaü guhyaü madbhakteùv abhidhàsyati bhaktiü mayi paràü kçtvà màm evaiùyaty asaü÷ayaþ 18.68 na ca tasmàn manuùyeùu ka÷cin me priyakçttamaþ bhavità na ca me tasmàd anyaþ priyataro bhuvi 18.69 adhyeùyate ca ya imaü dharmyaü saüvàdam àvayoþ j¤ànayaj¤ena tenàham iùñaþ syàm iti me matiþ 18.70 ÷raddhàvàn anasåya÷ ca ÷çõuyàd api yo naraþ sopi muktaþ ÷ubhàül lokàn pràpnuyàt puõyakarmaõàm 18.71 kaccid etac chrutaü pàrtha tvayaikàgreõa cetasà kaccid aj¤ànasaümohaþ pranaùñas te dhanaüjaya 18.72 arjuna uvàca naùño mohaþ smçtir labdhà tvatprasàdàn mayàcyuta sthitosmi gatasaüdehaþ kariùye vacanaü tava 18.73 sa¤jaya uvàca ity ahaü vàsudevasya pàrthasya ca mahàtmanaþ saüvàdam imam a÷rauùam adbhutaü romaharùaõam 18.74 vyàsaprasàdàc chrutavàn etad guhyam ahaü param yogaü yoge÷varàt kçùõàt sàkùàt kathayataþ svayam 18.75 ràjan saüsmçtya saüsmçtya saüvàdam imam adbhutam ke÷avàrjunayoþ puõyaü hçùyàmi ca muhur muhuþ 18.76 tac ca saüsmçtya saüsmçtya råpam atyadbhutaü hareþ vismayo me mahàn ràjan hçùyàmi ca punaþ punaþ 18.77 yatra yoge÷varaþ kçùõo yatra pàrtho dhanurdharaþ tatra ÷rãr vijayo bhåtir dhruvà nãtir matir mama 18.78 AUM