SATAPATHA-BRAHMANA 3 Data input by H.S. Ananthanarayana and W. P. Lehman. Bracketted numbering added mechanically. ÚÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄ¿ ³ THIS TEXT FILE IS FOR REFERENCE PURPOSES ONLY! ³ ³ COPYRIGHT AND TERMS OF USAGE AS FOR SOURCE FILE. ³ ³ ³ ³ Text converted to Classical Sanskrit Extended ³ ³ (CSX) encoding: ³ ³ ³ ³ description character = ASCII ³ ³ ³ ³ long a à 224 ³ ³ long A â 226 ³ ³ long i ã 227 ³ ³ long I ä 228 ³ ³ long u å 229 ³ ³ long U æ 230 ³ ³ vocalic r ç 231 ³ ³ vocalic R è 232 ³ ³ long vocalic r é 233 ³ ³ vocalic l ë 235 ³ ³ long vocalic l í 237 ³ ³ velar n ï 239 ³ ³ velar N ð 240 ³ ³ palatal n ¤ 164 ³ ³ palatal N ¥ 165 ³ ³ retroflex t ñ 241 ³ ³ retroflex T ò 242 ³ ³ retroflex d ó 243 ³ ³ retroflex D ô 244 ³ ³ retroflex n õ 245 ³ ³ retroflex N ö 246 ³ ³ palatal s ÷ 247 ³ ³ palatal S ø 248 ³ ³ retroflex s ù 249 ³ ³ retroflex S ú 250 ³ ³ anusvara ü 252 ³ ³ anusvara (overdot) § 167 ³ ³ capital anusvara ý 253 ³ ³ visarga þ 254 ³ ³ (capital visarga 255) ³ ³ ³ ³ Other characters of the CSX encoding table are ³ ³ not included. Accents have been dropped in order ³ ³ to facilitate word search. ³ ÀÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÙ 3.1.1.[1] devayajanaü joùayante | sa yadeva varùiùñhaü syàttajjoùayeranyadanyadbhåmeràbhi÷ayãtàto vai devà divamupodakràmandevànvà eùa upotkràmati yo dãkùate sa sadeve devayajane yajate sa yaddhànyadbhåmerabhi÷ayãtàvaratara iva heùñhvà syàttasmàdyadeva varùiùñhaü syàttajjoùayeran 3.1.1.[2] tadvarùma satsamaü syàt | samaü sadavibhraü÷i syàdavibhraü÷i satpràkpravaõaü syàtpràcã hi devànàü digatho udakpravaõamudãcã hi manuùyàõàü digdakùiõataþ pratyucritamiva syàdeùà vai dik pitéõàü sa yaddakùiõàpravaõaü syàtkùipre ha yajamàno 'muü lokamiyàttatho ha yajamàno jyogjãvati tasmàddakùiõataþ pratyucritamiva syàt 3.1.1.[3] na purastàddevayajanamàtramatiricyeta | dviùantaü hàsya tadbhràtçvyamabhyatiricyate kàmaü ha dakùiõataþ syàdevamuttarata etaddha tveva samçddhaü devayajanaü yasya devayajanamàtram pa÷càtpari÷iùyate kùipre haivainamuttarà devayajyopanamatãti nu devayajanasya 3.1.1.[4] tadu hovàca yàj¤avalkyaþ | vàrùõyàya devayajanaü joùayitumaima tatsàtyayaj¤o 'bravãtsarvà và iyam pçthivã devã devayajanaü yatra và asyai kva ca yajuùaiva parigçhya yàjayediti 3.1.1.[5] çtvijo haiva devayajanam | ye bràhmaõàþ ÷u÷ruvàüso 'nåcànà vidvàüso yàjayanti saivàhvalaitannediùñhamàmiva manyàmaha iti 3.1.1.[6] tacàlo và vimitaü và pràcãnavaü÷am minvanti | pràcã hi devànàü dik purastàdvai devàþ pratya¤co manuùyànupàvçttàstasmàttebhyaþ pràïtiùñha¤juhoti 3.1.1.[7] tasmàdu ha na pratãcãna÷iràþ ÷ayãta | neddevànabhiprasàrya ÷ayà iti yà dakùiõà dik sà pitéõàü yà pratãcã sàsarpàõàü yato devà uccakramuþ saiùàhãnà yodãcã dik sà manuùyàõàü tasmànmànuùa udãcãnavaü÷àmeva ÷àlàü và vimitaü và minvantyudãcã hi manuùyàõàü digdãkùitasyaiva pràcãnavaü÷à nàdãkùitasya 3.1.1.[8] tàü và etàm pari÷rayanti | nedabhivarùàditi nveva varùà devànvà eùa upàvartate yo dãkùate sa devatànàmeko bhavati tira iva vai devà manuùyebhyastira ivaitadyatpari÷ritaü tasmàtpari÷rayanti 3.1.1.[9] tanna sarva ivàbhiprapadyeta bràhmaõo vaiva ràjanyo và vai÷yo và te hi yaj¤iyàþ 3.1.1.[10] sa vai na sarveõeva saüvadeta | devànvà eùa upàvartate yo dãkùate sa devatànàmeko bhavati na vai devà sarveõeva saüvadante bràhmaõena vaiva ràjanyena và vai÷yena và te hi yaj¤iyàstasmàdyadyenaü ÷ådreõa saüvàdo vindedeteùàmevaikam bråyàdimamiti vicakùvemamiti vicakùvetyeùa u tatra dãkùitasyopacàraþ 3.1.1.[11] athàraõã pàõau kçtvà | ÷àlàmadhyavasyati sa pårvàrdhyaü sthåõàràjamabhipadyaitadyajuràhaidamaganma devayajanam pçthivyà yatra devàso ajuùanta vi÷va iti tadasya vi÷vai÷ca devairjuùñam bhavati ye ceme bràhmaõàþ ÷u÷ruvàüso 'nåcànà yadahàsya te 'kùibhyàmãkùante bràhmaõàþ ÷u÷ruvàüsastadahàsya tairjuùñam bhavati 3.1.1.[12] yadvàha | yatra devàso ajuùanta vi÷va iti tadasya vi÷vairdevairjuùñam bhavatyçkùàmàbhyàü saütaranto yajurbhirityçkùàmàbhyàü vai yajurbhiryaj¤asyodçcaü gacanti yaj¤asyodçcaü gacànãtyevaitadàha ràyaspoùeõa samiùà mademeti bhåmà vai ràyaspoùaþ ÷rãrvai bhåmà÷iùamevaitadà÷àste samiùà mademetãùam madatãti vai tamàhuryaþ ÷riyama÷nute yaþ paramatàü gacati tasmàdàha samiùà mademeti 3.1.2. 3.1.2.[1] aparàhõe dãkùeta | purà ke÷a÷ma÷rorvapanàdyatkàmayeta tada÷nãyàdyadvà sampadyeta vrataü hyevàsyàto '÷anam bhavati yadyu nà÷i÷iùedapi kàmaü nà÷nãyàt 3.1.2.[2] athottareõa ÷àlàm pari÷rayanti | tadudakumbhamupanidadhàti tannàpita upatiùñhate tatke÷a÷ma÷ru ca vapate nakhàni ca nikçntate 'sti vai puruùasyàmedhyaü yatràsyàpo nopatiùñhante ke÷a÷ma÷rau ca và asya nakheùu càpo nopatiùñhante tadyatke÷a÷ma÷ru ca vapate nakhàni ca nikçntate medhyo bhåtvà dãkùà iti 3.1.2.[3] taddhaike | sarva eva vapante sarva eva medhyà bhåtvà dãkùiùyàmaha iti tadu tathà na kuryàdyadvai ke÷a÷ma÷ru ca vapate nakhàni ca nikçntate tadeva medhyo bhavati tasmàdu ke÷a÷ma÷ru caiva vapeta nakhàni ca nikçnteta 3.1.2.[4] sa vai nakhànyevàgre nikçntate | dakùiõasyaivàgre savyasya và agre mànuùe 'thaivaü devatràïguùñhayorevàgre kaniùñhikayorvà agre mànuùe 'thaivaü devatrà 3.1.2.[5] sa dakùiõamevàgre godànaü vitàrayati | savyaü và agre mànuùe 'thaivaü devatrà 3.1.2.[6] sa dakùiõamevàgre godànamabhyunatti | imà àpaþ ÷amu me santu devãriti sa yadàhemà àpaþ ÷amu me santu devãriti vajro và àpo vajro hi và àpastasmàdyenaità yanti nimnaü kurvanti yatropatiùñhante nirdahanti tattadetamevaitadvajraü ÷amayati tatho hainameùa vajraþ ÷ànto na hinasti tasmàdàhemà àpaþ ÷amu me santu devãriti 3.1.2.[7] atha darbhataruõakamantardadhàti | oùadhe tràyasveti vajro vai kùurastatho hainameùa vajraþ kùuro na hinastyatha kùureõàbhinidadhàti svadhite mainaü hiüsãriti vajro vai kùurastatho hainameùa vajraþ kùuro na hinasti 3.1.2.[8] pracidyodapàtre pràsyati | tåùõãmevottaraü godànamabhyunatti tåùõãü darbhataruõakamantardadhàti tåùõãü kùureõàbhinidhàya pracidyodapàtre pràsyati 3.1.2.[9] atha nàpitàya kùuram prayacati | sa ke÷a÷ma÷ru vapati sa yadà ke÷a÷ma÷ru vapati 3.1.2.[10] atha snàti | amedhyo vai puruùo yadançtaü vadati tena påtirantarato medhyà và àpo medhyo bhåtvà dãkùà iti pavitraü và àpaþ pavitrapåto dãkùà iti tasmàdvai snàti 3.1.2.[11] sa snàti | àpo asmànmàtaraþ ÷undhayantviti ghçtena no ghçtaùvaþ punantviti tadvai sapåtaü yaü ghçtenàpunaüstasmàdàha ghçtena no ghçtapvaþ punantviti vi÷vaü hi ripram pravahanti devãriti yadvai vi÷vaü sarvaü tadyadamedhyaü ripraü tatsarvaü hyasmàdamedhyam pravahanti tasmàdàha vi÷vaü hi ripram pravahanti devãriti 3.1.2.[12] atha pràïivodaïïutkràmati | udidàbhyaþ ÷ucirà påta emãtyuddhyàbhyaþ ÷uciþ påta eti 3.1.2.[13] atha vàsaþ paridhatte | sarvatvàyaiva svàmevàsminnetattvacaü dadhàti yà ha và iyaü gostvakpuruùe haiùàgra àsa 3.1.2.[14] te devà abruvan | gaurvà idaü sarvaü bibharti hanta yeyam puruùe tvaggavyetàü dadhàma tayaiùà varùantaü tayà himaü tayà ghçõiü titikùiùyata iti 3.1.2.[15] te 'vacàya puruùam | gavyetàü tvacamadadhustayaiùà varùantaü tayà himaü tayà ghçõiü titikùate 3.1.2.[16] avacito hi vai puruùaþ | tasmàdasya yatraiva kva ca ku÷o và yadvà vikçntati tata eva lohitamutpatati tasminnetàü tvacamadadhurvàsa eva tasmànnànyaþ puruùàdvàso bibhartyetàü hyasmiüstvacamadadhustasmàdu suvàsà eva bubhåùetsvayà tvacà samçdhyà iti tasmàdapya÷lãlaü suvàsasaü didçkùante svayà hi tvacà samçddho bhavati 3.1.2.[17] no hànte gornagnaþ syàt | veda ha gaurahamasya tvacam bibharmãti sà bibhyatã trasati tvacam ma àdàsyata iti tasmàdu gàvaþ suvàsasamupaiva ni÷rayante 3.1.2.[18] tasya và etasya vàsasaþ | agneþ paryàso bhavati vàyoranucàdo nãviþ pitéõàü sarpàõàm praghàto vi÷veùàü devànàü tantava àrokà nakùatràõàmevaü hi và etatsarve devà anvàyattàstasmàddãkùitavasanam bhavati 3.1.2.[19] tadvà ahataü syàt | ayàtayàmatàyai tadvai niùpeùñavai bråyàdyadevàsyàtràmedhyà kçõatti và vayati và tadasya medhyamasaditi yadyu ahataü syàdadbhirabhyukùenmedhyamasadityatho yadidaü snàtavasyaü nihitamapalpålanakçtam bhavati teno hàpi dãkùeta 3.1.2.[20] tatparidhatte | dãkùàtapasostanårasãtyadãkùitasya vàasyaiùàgre tanårbhavatyathàtra dãkùàtapasostasmàdàha dãkùàtapasostanårasãti tàü tvà ÷ivàü ÷agmàm paridadha iti tàü tvà ÷ivàü sàdhvãm paridadha ityevaitadàha bhadraü varõam puùyanniti pàpavà eùo 'gre varõam puùyati yamamumadãkùito 'thàtra bhadraü tasmàdàha bhadraü varõam puùyanniti 3.1.2.[21] athainaü ÷àlàm prapàdayati | sa dhenvai cànaóuha÷ca nà÷nãyàddhenvanaóuhau và idaü sarvam bibhçtaste devà abruvandhenvanaóuhau và idaü sarvam bibhçto hanta yadanyeùàü vayasàü vãryaü taddhenvanaóuhayordadhàmeti sa yadanyeùàü vayasàü vãryamàsãttaddhenvanaóuhayoradadhustasmàddhenu÷caivànaóvàü÷ca bhåyiùñham bhuïktastaddhaitatsarvà÷yamiva yo dhenvanaóuhayora÷nãyàdantagatiriva taü hàdbhutamabhijanitorjàyàyai garbhaü nirabadhãditi papamakaditi pàpã kãrtistasmàddhenvanaóuhayornà÷nãyàttadu hovàca yàj¤avalkyo '÷nàmyevàhamaüsalaü cedbhavatãti 3.1.3. 3.1.3.[1] apaþ praõãya | àgnàvaiùõavamekàda÷akapàlam puroóà÷aü nirvapatyagnirvai sarvà devatà agnau hi sarvàbhyo devatàbhyo juhvatyagnirvai yaj¤asyàvaràrdhyo viùõuþ paràrdhyastatsarvà÷caivaitaddevatàþ parigçhya sarvaü ca yaj¤am parigçhya dãkùà iti tasmàdàgnàvaiùõava ekàda÷akapàlaþ puroóà÷o bhavati 3.1.3.[2] taddhaike | àdityebhya÷caruü nirvapanti tadasti paryuditamivàùñau putràso aditerye jàtàstanvaspari devàü upa praitsaptabhiþ parà màrtàõóamàsyaditi 3.1.3.[3] aùñau ha vai putrà aditeþ | yàüstvetaddevà àdityà ityàcakùate sapta haiva te 'vikçtaü hàùñamaü janayàü cakàra màrtàõóaü saüdegho haivàsa yàvànevordhvastàvàüstiryaï puruùasammita ityu haika àhuþ 3.1.3.[4] ta u haita åcuþ | devà àdityà yadasmànanvajanimà tadamuyeva bhåddhantemaü vikaravàmeti taü vicakruryathàyam puruùo vikçtastasya yàni màüsàni saükçtya saünyàsustato hastã samabhavattasmàdàhurna hastinam pratigçhõãyàtpuruùàjàno hi hastãti yamu ha tadvicakruþ sa vivasvànàdityastasyemàþ prajàþ 3.1.3.[5] sa hovàca | ràdhnavànme sa prajàyàü ya etamàdityebhya÷caruü nirvapàditi ràdhnoti haiva ya etamàdityebhya÷caruü nirvapatyayaü tvevàgnàvaiùõavaþ praj¤àtaþ 3.1.3.[6] tasya saptada÷a sàmidhenyo bhavanti | upàü÷u devate yajati pa¤ca prayàjà bhavanti trayo 'nuyàjàþ saüyàjayanti patnãþ sarvatvàyaiva samiùñayajureva na juhoti nedidaü dãkùitavasanam paridhàya purà yaj¤asya saüsthàyà antaü gacànãtyànto hi yaj¤asya samiùñayajuþ 3.1.3.[7] athàgreõa ÷àlàü tiùñhannabhyaïkte | arurvai puruùo 'vàcito 'narurevaitadbhavati yadabhyaïkte gavi vai puruùasya tvaggorvà etannavanãtam bhavati svayaivainametattvacà samardhayati tasmàdvà abhyaïkte 3.1.3.[8] tadvai navanãtam bhavati | ghçtaü vai devànàm phàõñam manuùyàõàmathaitannàhaiva ghçtaü no phàõñaü syàdeva ghçtaü syàtphàõñamayàtayàmatàyai tadenamayàtayàmnaivàyàtayàmànaü karoti 3.1.3.[9] tamabhyanakti | ÷ãrùato 'gra à pàdàbhyàmanulomam mahãnàm payo 'sãti mahya iti ha và etàsàmekaü nàma yadgavàü tàsàü và etatpayo bhavati tasmàdàha mahãnàm payo 'sãti varcodà asi varco me dehãti nàtra tirohitamivàsti 3.1.3.[10] athàkùyàvànakti | arurvai puruùasyàkùi pra÷ànmameti ha smàha yàj¤avalkyo durakùa iva hàsa påyo haivàsya dåùãkà te evaitadanaruùkaroti yadakùyàvànakti 3.1.3.[11] yatra vai devàþ | asurarakùasàni jaghnustacuùõo dànavaþ pratyaï patitvà manuùyàõàmakùãõi pravive÷a sa eùa kanãnakaþ kumàraka iva paribhàsate tasmà evaitadyaj¤amupaprayantsarvato '÷mapuràm paridadhàtya÷mà hyà¤janam 3.1.3.[12] traikakudam bhavati | yatra và indro vçtramahaüstasya yadakùyàsãttaü giriü trikakudamakarottadyattraikakudam bhavati cakùuùyevaitaccakùurdadhàti tasmàttraikakudam bhavati yadi traikakudaü na vindedapyatraikakudameva syàtsamànã hyevà¤janasya bandhutà 3.1.3.[13] ÷areùãkayànakti | vajro vai ÷aro virakùastàyai satålà bhavatyamålaü và idamubhayataþ paricinnaü rakùo 'ntarikùamanucarati yathàyam puruùo 'måla ubhayataþ paricinno 'ntarikùamanucarati tadyatsatålà bhavati virakùastàyai 3.1.3.[14] sa dakùiõamevàgra ànakti | savyaü và agre mànuùe 'thaivaü devatrà 3.1.3.[15] sa ànakti | vçtrasyàsi kanãnaka iti vçtrasya hyeùa kanãnaka÷cakùurdà asi cakùurme dehãti nàtra tirohitamivàsti 3.1.3.[16] sa dakùiõaü sakçdyajuùànakti | sakçttåùõãmathottaraü sakçdyajuùànakti dviståùõãü taduttaramevaitaduttaràvatkaroti 3.1.3.[17] tadyatpa¤ca kçtva ànakti | saüvatsarasammito vai yaj¤aþ pa¤ca và çtavaþ saüvatsarasya tam pa¤cabhiràpnoti tasmàtpa¤ca kçtva ànakti 3.1.3.[18] athainaü darbhapavitreõa pàvayati | amedhyo vai puruùo yadançtaü vadati tena påtirantarato medhyà vai darbhà medhyo bhåtvà dãkùà iti pavitraü vai darbhàþ pavitrapåto dãkùà iti tasmàdenaü darbhapavitreõa pàvayati 3.1.3.[19] tadvà ekaü syàt | eko hyevàyam pavate tadetasyaiva råpeõa tasmàdekaü syàt 3.1.3.[20] atho api trãõi syuþ | eko hyevàyam pavate so 'yam puruùe 'ntaþ praviùñastredhàvihitaþ pràõa udàno vyàna iti tadetasyaivànu màtràü tasmàttrãõi syuþ 3.1.3.[21] atho api sapta syuþ | sapta và ime ÷ãrùanpràõàstasmàtsapta syustriþsaptànyeva syurekaviü÷atireùaiva sampat 3.1.3.[22] taü saptabhiþ saptabhiþ pàvayati | citpatirmà punàtviti prajàpatirvai citpatiþ prajàpatirmà punàtvityevaitadàha vàkpatirmà punàtviti prajàpatirvai vàkpatiþ prajàpatirmà punàtvityevaitadàha devo mà savità punàtviti tadvai supåtaü yaü devaþ savitàpunàttasmàdàha devo mà savità punàtvityacidreõa pavitreõeti yo và ayam pavata eùo 'cidram pavitrametenaitadàha såryasya ra÷mibhirityete vai pavitàro yatsåryasya ra÷mayastasmàdàha såryasya ra÷mibhiriti 3.1.3.[23] tasya te pavitrapata iti | pavitrapatirhi bhavati pavitrapåtasyeti pavitrapåto hi bhavati yatkàmaþ pune tacakeyamiti yaj¤asyodçcaü gacànãtyevaitadàha 3.1.3.[24] athà÷iùàmàrambhaü vàcayati | à vo devàsa ãmahe vàmam prayatyadhvare à vo devàsa à÷iùo yaj¤iyàso havàmaha iti tadasmai svàþ satãrçtvija à÷iùa à÷àsate 3.1.3.[25] athàïgulãrnyacati | svàhà yaj¤am manasa iti dve svàhororantarikùàditi dve svàhà dyàvàpçthivãbhyàmiti dve svàhà vàtàdàrabha iti muùñãkaroti na vai yaj¤aþ pratyakùamivàrabhe yathàyaü daõóo và vàso và paro 'kùaü vai devàþ paro 'kùaü yaj¤aþ 3.1.3.[26] sa yadàha | svàhà yaj¤am manasa iti tanmanasa àrabhate svàhororantarikùàditi tadantarikùàdàrabhate svàhà dyàvàpçthivãbhyàmiti tadàbhyàü dyàvàpçthivãbhyàmàrabhate yayoridaü sarvamadhi svàhà vàtàdàrabha iti vàto vai yaj¤astadyaj¤am pratyakùamàrabhate 3.1.3.[27] atha yatsvàhà svàheti karoti | yaj¤o vai svàhàkàro yaj¤amevaitadàtmandhatte 'tro eva vàcaü yacati vàgvai yaj¤o yaj¤amevaitadàtmandhatte 3.1.3.[28] athainaü ÷àlàm prapàdayati | sa jaghanenàhavanãyametyagreõa gàrhapatyaü so 'sya saücaro bhavatyà sutyàyai tadyadasyaiùa saücaro bhavatyà sutyàyà agnirvai yoniryaj¤asya garbho dãkùito 'ntareõa vai yoniü garbhaþ saücarati sa yatsa tatraijati tvatpari tvadàvartate tasmàdime garbhà ejanti tvatpari tvadàvartante tasmàdasyaiùa sacaro bhavatyà sutyàyai 3.1.4. 3.1.4.[1] sarvàõi ha vai dãkùàyà yajåüùyaudgrabhaõàni | udgçbhõãte và eùo 'smàllokàddevalokamabhi yo dãkùata etaireva tadyajurbhirudgçbhõãte tasmàdàhuþ sarvàõi dãkùàyà yajåüùyaudgrabhaõànãti tata etànyavàntaràmàcakùata audgrabhaõànãtyàhutayo hyetà àhutirhi yaj¤aþ paro 'kùaü vai yajurjapatyathaiùa pratyakùaü yaj¤o yadàhutistadetena yaj¤enodgçbhõãte 'smàllokàddevalokamabhi 3.1.4.[2] tato yàni trãõi sruveõa juhoti | tànyàdhãtayajåüùãtyàcakùate sampada eva kàmàya caturthaü håyate 'tha yatpa¤camaü srucà juhoti tadeva pratyakùamaudgrabhaõamanuùñubhà hi tajjuhoti vàgghyanuùñubvàgghi yaj¤aþ 3.1.4.[3] yaj¤ena vai devàþ | imàü jitiü jigyuryaiùàmiyaü jitiste hocuþ kathaü na idam manuùyairanabhyàrohyaü syàditi te yaj¤asya rasaü dhãtvà yathà madhu madhukçto nirdhayeyurviduhya yaj¤aü yåpena yopayitvà tiro 'bhavannatha yadenenàyopayaüstasmàdyåpo nàma 3.1.4.[4] tadvà çùãõàmanu÷rutamàsa | te yaj¤aü samabharanyathàyaü yaj¤aþ sambhçta evaü và eùa yaj¤aü sambharati yadetàni juhoti 3.1.4.[5] tàni vai pa¤ca juhoti | saüvatsarasammito vai yaj¤aþ pa¤ca và çtavaþ saüvatsarasya tam pa¤cabhiràpnoti tasmàtpa¤ca juhoti 3.1.4.[6] athàto homasyaiva | àkutyai prayuje 'gnaye svàhetyà và agre kuvate yajeyeti tadyadevàtra yaj¤asya tadevaitatsambhçtyàtmankurute 3.1.4.[7] medhàyai manase 'gnaye svàheti | medhayà vai manasàbhigacati yajeyeti tadyadevàtra yaj¤asya tadevaitatsambhçtyàtmankurute 3.1.4.[8] dãkùàyai tapase 'gnaye svàheti | anvevaitaducyate nettu håyate 3.1.4.[9] sarasvatyai påùõe 'gnaye svàheti | vàgvai sarasvatã vàgyaj¤aþ pa÷avo vai påùà puùñirvai påùà puùñiþ pa÷avaþ pa÷avo hi yaj¤astadyadevàtra yaj¤asya tadevaitatsambhçtyàtmankurute 3.1.4.[10] tadàhuþ | anaddhevaità àhutayo håyante 'pratiùñhità adevakàstatra nendro na somo nàgniriti 3.1.4.[11] àkåtyai prayuje 'gnaye svàheti | nàta ekaü canàgnirvà addhevàgniþ pratiùñhitaþ sa yadagnau juhoti tenaivaità addheva tena pratiùñhitàstasmàdu sarvàsvevàgnaye svàheti juhoti tata etànyàdhãtayajåüùãtyàcakùate 3.1.4.[12] àkåtyai prayuje 'gnaye svàheti | àtmanà và agra àkuvate yajeyeti tamàtmana eva prayuïkte yattanute te asyaite àtmandevate àdhãte bhavata àkåti÷ca prayukca 3.1.4.[13] medhàyai manase 'gnaye svàheti | medhayà vai manasàbhigacati yajeyeti te asyaite àtmandevate àdhãte bhavato medhà ca mana÷ca 3.1.4.[14] sarasvatyai påùõe 'gnaye svàheti | vàgvai sarasvatã vàgyaj¤aþ sàsyaiùàtmandevatàdhãtà bhavati vàkpa÷avo vai påùà puùñirvai påùà puùñiþ pa÷avaþ pa÷avo hi yaj¤aste 'syaita àtmanpa÷ava àdhãtà bhavanti tadyadasyaità àtmandevatà àdhãtà bhavanti tasmàdàdhãtayajåüùi nàma 3.1.4.[15] atha caturthã juhoti | àpo devãrbçhatãrvi÷va÷ambhuvo dyàvàpçthivã uro antarikùa bçhaspataye haviùà vidhema svàhetyeùà ha nedãyo yaj¤asyàpàü hi kãrtayatyàpo hi yaj¤o dyàvàpçthivã uro antarikùeti lokànàü hi kãrtayati bçhaspataye haviùà vidhema svàheti brahma vai bçhaspatirbrahma yaj¤a eteno haiùà nedãyo yaj¤asya 3.1.4.[16] atha yàm pa¤camãü srucà juhoti | sà haiva pratyakùaü yaj¤o 'nuùñubhà hi tàü juhoti vàgghyanuùñubvàgghi yaj¤aþ 3.1.4.[17] atha yaddhruvàyàmàjyam pari÷iùñam bhavati | tajjuhvàmànayati triþ sruveõàjyavilàpanyà adhi juhvàü gçhõàti yattçtãyaü gçhõàti tatsruvamabhipårayati 3.1.4.[18] sa juhoti | vi÷vo devasya neturmarto vurãta sakhyam vi÷vo ràya iùudhyati dyumnaü vçõãta puùyase svàheti 3.1.4.[19] saiùà devatàbhiþ païktirbhavati | vi÷vo devasyeti vai÷vadevaü neturiti sàvitram marto vurãteti maitraü dyumnaü vçõãteti bàrhaspatyaü dyumnaü hi bçhaspatiþ puùyasa iti pauùõam 3.1.4.[20] saiùà devatàbhiþ païktirbhavati | pàïkto yaj¤aþ pàïktaþ pa÷uþ pa¤cartavaþ saüvatsarasyaitamevaitayàpnoti yaddevatàbhiþ païktirbhavati 3.1.4.[21] tàü và anuùñubhà juhoti | vàgvà anuùñubvàgyaj¤astadyaj¤am pratyakùamàpnoti 3.1.4.[22] tadàhuþ | etàmevaikàü juhuyàdyasmai kàmàyetarà håyanta etayaiva taü kàmamàpnotãti tàü vai yadyekàü juhuyàtpårõàü juhuyàtsarvaü vai pårõaü sarvamevainayaitadàpnotyatha yatsruvamabhipårayati srucaü tadabhipårayati tàm pårõàü juhotyanvaivaitaducyate sarvàstveva håyante 3.1.4.[23] tàü và anuùñubhà juhoti | saiùànuùñupsatyekatriü÷adakùarà bhavati da÷a pàõyà aïgulayo da÷a pàdyà da÷a pràõà àtmaikatriü÷o yasminnete pràõàþ pratiùñhità etàvànvai puruùaþ puruùo yaj¤aþ puruùasammito yaj¤aþ sa yàvàneva yaj¤o yàvatyasya màtrà tàvantamevainayaitadàpnoti yadanuùñubhaikatriü÷adakùarayà juhoti 3.2.1. 3.2.1.[1] dakùiõenàhavanãyam pràcãnagrãve kçùõàjine upastçõàti | tayorenamadhi dãkùayati yadi dve bhavatastadanayorlokayo råpaü tadenamanayorlokayoradhi dãkùayati 3.2.1.[2] sambaddhànte bhavataþ | sambaddhàntàviva hãmau lokau tardmasamute pa÷càdbhavatastadimàveva lokau mithunãkçtya tayorenamadhi dãkùayati 3.2.1.[3] yadyu eka bhavati | tadeùàü lokànàü råpaü tadenameùu lokeùvadhi dãkùayati yàni ÷uklàni tàni divo råpaü yàni kçùõàni tànyasyai yadi vetarathà yànyeva kçùõàni tàni divo råpaüyàni ÷uklàni tànyasyai yànyeva babhråõãva harãõi tànyantarikùasya råpaü tadenameùu lokeùvadhi dãkùayati 3.2.1.[4] antakamu tarhi pa÷càtpratyasyet | tadimàneva lokànmithunãkçtya teùvenamadhi dãkùayati 3.2.1.[5] atha jaghanena kçùõàjine pa÷càt pràï jànvàkna upavi÷ati sa yatra ÷uklànàü ca kçùõànàü ca saüdhirbhavati tadevamanimç÷ya japatyçkùàmayoþ ÷ilpe stha iti yadvai pratiråpaü tacilpamçcàü ca sàmnàü ca pratiråpe stha ityevaitadàha 3.2.1.[6] te vàmàrabha iti | garbho và eùa bhavati yo dãkùate sa candàüsi pravi÷ati tasmànnvaknàïguliriva bhavati nyaknàïgulaya iva hi garbhàþ 3.2.1.[7] sa yadàha | te vàmàrabha iti te vàm pravi÷àmãtyevaitadàha te mà pàtamàsya yaj¤asyodçca iti te mà gopàyatamàsya yaj¤asya saüsthàyà ityevaitadàha 3.2.1.[8] atha dakùiõena jànunàrohati | ÷armàsi ÷arma me yaceti carma và etatkçùõasya tadasya tanmànuùaü ÷arma devatrà tasmàdàha ÷armàsi ÷arma me yaceti namaste astu mà mà hiüsãriti ÷reyàüsaü và eùa upàdhirohati yo yaj¤aü yaj¤o hi kçùõàjinaü tasmà evaitadyaj¤àya nihnute tatho hainameùa yaj¤o na hinasti tasmàdàha namaste astu mà mà hiüsãriti 3.2.1.[9] sa vai jaghanàrdha ivaivàgra àsãta | atha yadagra eva madhya upavi÷edya enaü tatrànuùñhyà hareddrapsyati và pra và patiùyatãti tathà haiva syàttasmàjjaghanàrdha ivaivàgra àsãta 3.2.1.[10] atha mekhalàm pariharate | aïgiraso ha vai dãkùitànabalyamavindatte nànyadvratàda÷anamavàkalpayaüsta etàmårjamapa÷yantsamàptiü tàm madhyata àtmana årjamadadhata samàptiü tayà samàpnuvaüstatho evaiùa etàm madhyata àtmana årjaüdhatte samàptiü tayà samàpnoti 3.2.1.[11] sà vai ÷àõã bhavati | mçdvyasaditi nveva ÷àõã yatra vai prajàpatirajàyata garbho bhåtvaitasmàdyaj¤àttasya yannediùñhamulbamàsãtte ÷aõàstasmàtte påtayo vànti yadvasya jaràyvàsãttaddãkùitavasanamantaraü và ulbaü jaràyuõo bhavati tasmàdeùàntarà vàsaso bhavati sa yathaivàtaþ prajàpatirajàyata garbho bhåtvaitasmàdyaj¤àdevamevaiùo 'to jàyate garbho bhåtvaitasmàdyaj¤àt 3.2.1.[12] sà vai trivçdbhavati | trivçddhyannam pa÷avo hyannam pità màtà yajjàyate tattçtãyaü tasmàttrivçdbhavati 3.2.1.[13] mu¤javal÷enànvastà bhavati | vajro vai ÷aro virakùastàyai stukàsargaü sçùñà bhavati sà yatprasalavi sçùñà syàdyathedamanyà rajjavo mànuùã syàdyadvapasalavi sçùñà syàtpitçdevatyà syàttasmàtstukàsargaü sçùñà bhavati 3.2.1.[14] tàm pariharate | årgasyàïgirasãtyaïgiraso hyetàmårjamapa÷yannårõamradà årjam mayi dhehãti nàtra tirohitamivàsti 3.2.1.[15] atha nãvimudgåhate | somasya nãvirasãtyadãkùitasya và asyaiùàgre nãvirbhavatyathàtra dãkùitasya somasya tasmàdàha somasya nãvirasãti 3.2.1.[16] atha prorõute | garbho và eùa bhavati yo dãkùate pràvçtà vai garbho ulbeneva jaràyuõeva tasmàdvai prorõute 3.2.1.[17] sa prorõute | viùõoþ ÷armàsi ÷arma yajamànasyetyubhayaü và eùo 'tra bhavati yo dãkùate viùõu÷ca yajamàna÷ca yadaha dãkùate tadviùõurbhavati yadyajate tadyajamànastasmàdàha viùõoþ ÷armàsi ÷arma yajamànasyeti 3.2.1.[18] atha kçùõaviùàõàü sici badhnãte | devà÷ca và asurà÷cobhaye pràjàpatyàþ prajàpateþ piturdàyamupeyurmana eva devà upàyanvàcamasurà yaj¤ameva taddevà upàyanvàcamasurà amåmeva devà upàyannimàmasuràþ 3.2.1.[19] te devà yaj¤amabruvan | yoùà và iyaü vàgupamantrayasva hvayiùyate vai tveti svayaü và haivaikùata yoùà và iyaü vàgupamantrayai hvayiùyate vai meti tàmupàmantrayata sà hàsmà àrakàdivaivàgra àsåyattasmàdu strã puüsopamantritàrakàdivaivàgre 'såyati sa hovàcàrakàdiva vai ma àsåyãditi 3.2.1.[20] te hocuþ | upaiva bhagavo mantrayasva hvayiùyate vai tveti tàmupàmantrayata sà hàsmai nipalà÷amivovàda tasmàdu strã puüsopamantrità nipalà÷amivaiva vadati sa hovàca nipalà÷amiva vai me 'vàdãditi 3.2.1.[21] te hocuþ | upaiva bhagavo mantrayasva hvayiùyate vai tveti tàmupàmantrayata sà hainaü juhuva tasmàdu strã pumàüsaü hvayata evottamaü sa hovàcàhvata vai meti 3.2.1.[22] te devà ãkùàü cakrire | yoùà và iyaü vàgyadenaü na yuvitehaiva mà tiùñhantamabhyehãti bråhi tàm tu na àgatàm pratiprabråtàditi sà hainaü tadeva tiùñhantamabhyeyàya tasmàdu strã pumàüsaü saüskçte tiùñhantamabhyaiti tàü haibhya àgatàm pratiprovàceyaü và àgàditi 3.2.1.[23] tàü devàþ | asurebhyo 'ntaràyaüstàü svãkçtyàgnàveva parigçhya sarvahutamajuhavuràhutirhi devànàü sa yàmevàmåmanuùñubhàjuhavustadevainàü taddevàþ svyakurvata te 'surà àttavacaso he 'lavo he 'lava iti vadantaþ paràbabhåvuþ 3.2.1.[24] tatraitàmapi vàcamåduþ | upajij¤àsyàü sa mlecastasmànna bràhmaõo mlecedasuryà haiùà và natevaiùa dviùatàü sapatnànàmàdatte vàcaü te 'syàttavacasaþ paràbhavanti ya evametadveda 3.2.1.[25] so 'yaü yaj¤o vàcamabhidadhyau | mithunyenayà syàmiti tàü saübabhåva 3.2.1.[26] indro ha và ãkùàü cakre | mahadvà ito 'bhvaü janiùyate yaj¤asya ca mithunàdvàca÷ca yanmà tannàbhibhavediti sa indra eva garbho bhåtvaitanmithunam pravive÷a 3.2.1.[27] sa ha saüvatsare jàyamàna ãkùàü cakre | mahàvãryà và iyaü yoniryà màmadãdharata yadvai meto mahadevàbhvaü nànuprajàyeta yanmà tannàbhibhavediti 3.2.1.[28] tàm pratiparàmç÷yaveùñyàcinat | tàü yaj¤asya ÷ãrùanpratyadadhàdyaj¤o hi kçùõaþ sa yaþ sa yaj¤astatkçùõàjinaü yo sà yoniþ sà kçùõaviùàõàtha yadenàmindra àveùñyàcinattasmàdàveùñiteva sa yathaivàta indro 'jàyata garbho bhåtvaitasmànmithunàdevamevaiùo 'to jàyate garbho bhåtvaitasmànmithunàt 3.2.1.[29] tàü và uttànàmiva badhnàti | uttàneva vai yonirgarbham bibhartyatha dakùiõàm bhruvamuparyupari lalàñamupaspç÷atãndrasya yonirasãtãndrasya hyeùà yonirato và hyenàm pravi÷anpravi÷atyato và jàyamàno jàyate tasmàdàhendrasya yonirasãti 3.2.1.[30] athollikhati | susasyàþ kçùãskçdhãti yaj¤amevaitajjanayati yadà vai suùamam bhavatyathàlaü yaj¤àya bhavati yado duþùamam bhavati na tarhyàtmane canàlam bhavati tadyaj¤amevaitajjanayati 3.2.1.[31] atha na dãkùitaþ | kàùñhena và nakhena và kaõóåyeta garbho và eùa bhavati yo dãkùate yo vai garbhasya kàùñhena và nakhena và kaõóåyedapàsyanmrityettato dãkùitaþ pàmano bhavitordãkùitaü và anu retàüsi tato retàüsi pàmanàni janitoþ svà vai yonã reto na hinastyeùà và etasya svà yonirbhavati yatkçùõaviùàõà tatho hainameùà na hinasti tasmàddãkùitaþ kçùõaviùàõayaiva kaõóåyeta nànyena kçùõaviùàõàyàþ 3.2.1.[32] athàsmai daõóam prayacati | vajro vai daõóo virakùastàyai 3.2.1.[33] audumbaro bhavati | annaü và årgudumbara årjo 'nnàdyasyàvaruddhyai tasmàdaudumbaro bhavati 3.2.1.[34] mukhasammito bhavati | etàvadvai vãryaü sa yàvadeva vãryaü tàvàüstadbhavati yanmukhasammitaþ 3.2.1.[35] tamucrayati | ucrayasva vanaspata årdhvo mà pàhyaühasa àsya yaj¤asyodçca ityårdhvo mà gopàyàsya yaj¤asya saüsthàyà ityevaitadàha 3.2.1.[36] atra haike | aïguli÷ca nyacanti vàcaü ca yacantyato hi kiü ca na japiùyanbhavatãti vadantastadu tathà na kuryàdyathà parà¤caü dhàvantamanulipseta taü nànulabhetaivaü ha sa yaj¤aü nànulabhate tasmàdamutraivàïgulãrnyacedamutra vàcaü yacet 3.2.1.[37] atha yaddãkùitaþ | çcaü và yajurvà sàma vàbhivyàharatyabhisthiramabhisthiramevaitadyaj¤amàrabhate tasmàdamutraivàïgulãrnyacedamutra vàcaü yacet 3.2.1.[38] atha yadvàcaü yacati | vàgvai yaj¤o yaj¤amevaitadàtmandhatte 'tha yadvàcaüyamo vyàharati tasmàdu haiùa visçùño yaj¤aþ paràïàvartate tatro vaiùõavãmçcaü và yajurvà japedyaj¤o vai viùõustadyaj¤am punaràrabhate tasyo haiùà pràya÷cittiþ 3.2.1.[39] athaika udvadati | dãkùito 'yam bràhmaõo dãkùito 'yam bràhmaõa iti niveditamevainametatsantaü devebhyo nivedayatyayam mahàvãryo yo yaj¤am pràpadityayaü yuùmàkaiko 'bhåttaü gopàyatetyevaitadàha triùkçtva àha trivçddhi yaj¤aþ 3.2.1.[40] atha yadbràhmaõa ityàha | anaddheva và asyàtà purà jànam bhavatãdaü hyàhå rakùàüsi yoùitamanusacante taduta rakùàüsyeva reta àdadhatãtyathàtràddhà jàyate yo brahmaõo yo yaj¤àjjàyate tasmàdapi ràjanyaü và vai÷yaü và bràhmaõa ityeva bråyàdbrahmaõo hi jàyate yo yaj¤àjjàyate tasmàdàhurna savanakçtaü hanyàdenasvã haiva savanakçteti 3.2.2. 3.2.2.[1] vàcaü yacati | sa vàcaüyama àsta àstamayàttadyadvàcaü yacati 3.2.2.[2] yaj¤ena vai devàþ | imàü jitiü jigyuryaiùàmiyaü jitiste hocuþ kathaü na idam manuùyairanabhyàrohyaü syàditi te yaj¤asya rasaü dhãtvà yathà madhu madhukçto nirdhayeyurviduhya yaj¤aü yåpena yopayitvà tiro 'bhavannatha yadenenàyopayaüstasmàdyåpo nàma 3.2.2.[3] tadvà çùãõàmanu÷rutamàsa | te yaj¤aü samabharanyathàyaü yaj¤aþ sambhçta evaü và eùa yaj¤aü sambharati yo dãkùate vàgvai yaj¤aþ 3.2.2.[4] tàmastamite vàcaü visçjate | saüvatsaro vai prajàpatiþ prajàpatiryaj¤o 'horàtre vai saüvatsara ete hyenam pariplavamàne kurutaþ so 'hannadãkùiùña sa ràtrim pràpatsa yàvàneva yaj¤o yàvatyasya màtrà tàvantamevaitadàptvà vàcaü visçjate 3.2.2.[5] taddhaike | nakùatraü dçùñvà vàcaü visarjayantyatrànuùñyàstamito bhavatãti vadantastadu tathà na kuryàtkva te syuryanmeghaþ syàttasmàdyatraivànuùñyàstamitam manyeta tadeva vàcaü visarjayet 3.2.2.[6] aneno haike vàcaü visarjayani | bhårbhuvaþ svariti yaj¤amàpyàyayàmo yaj¤aü saüdadhma iti vadantastadu tathà na kuryànna ha sa yaj¤amàpyàyayati na saüdadhàti ya etena vàcaü visarjayati 3.2.2.[7] anenaiva vàcaü visarjayet | vrataü kçõuta vrataü kçõutàgnirbrahmàgniryaj¤o vanaspatiryaj¤iya ityeùa hyasyàtra yaj¤o bhavatyetaddhaviryathà puràgnihotraü tadyaj¤enaivaitadyaj¤aü sambhçtya yaj¤e yaj¤am pratiùñhàpayati yaj¤ena yaj¤aü saütanoti saütataü hyevàsyaitadvratam bhavatyà sutyàyai triùkçtva àha trivçddhi yaj¤aþ 3.2.2.[8] athàgnimabhyàvçtya vàcaü visçjate | na ha sa yaj¤amàpyàyayati na saüdadhàti yo 'to 'nyena vàcaü visçjate sa prathamaü vyàharantsatyaü vàco 'bhivyàharati 3.2.2.[9] agnirbrahmeti | agnirhyeva brahmàgniryaj¤a ityagnirhyeva yaj¤o vanaspatiryaj¤iya iti vanaspatayo hi yaj¤iyà na hi manuùyà yajeranyadvanaspatayo na syustasmàdàha vanaspatiryaj¤iya iti 3.2.2.[10] athàsmai vrataü ÷rapayanti | devànvà eùa upàvartate yo dãkùate sa devatànàmeko bhavati ÷çtaü vai devànàü havirnà÷çtaü tasmàcrapayanti tadeùa eva vratayati nàgnau juhoti tadyadeùa eva vratayati nàgnau juhoti 3.2.2.[11] yaj¤ena vai devàþ | imàü jitiü jigyuryaiùàmiyaü jitiste hocuþ kathaü na idam manuùyairanabhyàrohyaü syàditi te yaj¤asya rasaü dhãtvà yathà madhu madhukçto nirdhayeyurviduhya yaj¤aü yåpena yopayitvà tiro 'bhavannatha yadenenàyopayaüstasmàdyåpo nàma 3.2.2.[12] tadvà çùãõàmanu÷rutamàsa | te yaj¤aü samabharanyathàyaü yaj¤aþ sambhçta eùa và atra yaj¤o bhavati yo dãkùata eùa hyenaü tanuta eùa enaü janayati tadyadevàtra yaj¤asya nirdhãtaü yadvidugdhaü tadevaitatpunaràpyàyayati yadeùa eva vratayati nàgnau juhoti na hàpyàyayedyadagnau juhuyàjjuhvadu haiva manyeta nàjuhvat 3.2.2.[13] ime vai pràõàþ | manojàtà manoyujo dakùakratavo vàgevàgniþ pràõodànau mitràvaruõau cakùuràdityaþ ÷rotraü vi÷ve devà etàsu haivàsyaitaddevatàsu hutam bhavati 3.2.2.[14] taddhaike | prathame vrata ubhau vrãhiyavàvàvapantyubhàbhyàü rasàbhyàü yadevàtra yaj¤asya nirdhãtaü yadvidugdhaü tatpunaràpyàyayàma iti vadanto yadyu vratadughà na duhãta yasyaivàtaþ kàmayeta tasya vrataü kuryàdetadu hyevàsyaità ubhau vrãhiyavàvanvàrabdhau bhavata iti tadu tathà na kuryànna ha sa yaj¤amàpyàyayati na saüdadhàti ya ubhau vrãhiyavàvàvapati tasmàdanyataramevàvapeddhavirvà asyaità ubh au vrãhiyavau bhavataþ sa yadevàsyaitau havirbhavatastadevàsyaitàvanvàrabdhau bhavato yadyu vratadughà na duhãta yasyaivàtaþ kàmayeta tasya vrataü kuryàt 3.2.2.[15] taddhaike | prathame vrate sarvauùadhaü sarvasurabhyàvapanti yadi dãkùitamàrtirvindedyenaivàtaþ kàmayeta tena bhiùajyedyathà vratena bhiùajyediti tadu tathà na kuryànmànuùaü ha te yaj¤e kurvanti vyçddhaü vai tadyaj¤asya yanmànuùaü nedvyçddhaü yaj¤e karavàõãti yadi dãkùitamàrtirvindedyenaivàtaþ kàmayeta tena bhiùajyetsamàptirhyeva puõyà 3.2.2.[16] athàsmai vratam prayacati | atinãya mànuùaü kàlaü sàyaüdugdhamapararàtre pràtardugdhamaparàhõe vyàkçtyà eva daivaü caivaitanmànuùaü ca vyàkaroti 3.2.2.[17] athàsmai vratam pradàsyannapa upaspar÷ayati | daivãü dhiyam manàmahe sumçóãkàmabhiùñaye varcodhàü yaj¤avàhasaü sutãrthà no asadva÷a iti mànuùàya và eùa purà÷anàyàvanenikte 'thàtra daivyai dhiye tasmàdàha daivãü dhiyam manàmahe sumçóãkàmabhiùñaye varcodhàü yaj¤avàhasaü sutãrthà no asadva÷a iti sa yàvatkiyacca vrataü vratayiùyannapa upaspç÷edetenaivopaspç÷et 3.2.2.[18] atha vrataü vratayati | ye devà manojàtà manoyujo dakùakratavaste no 'vantu te naþ pàntu tebhyaþ svàheti tadyathà vaùañkçtaü hutamevamasyaitadbhavati 3.2.2.[19] atha vrataü vratayitvà nàbhimupaspç÷ate | ÷vàtràþ pãtà bhavata yåyamàpo asmàkamantarudare su÷evàþ tà asmabhyamayakùmà anamãvà anàgasaþ svadantu devãramçtà çtàvçdhà iti devànvà eùa upàvartate yo dãkùate sa devatànàmeko bhavatyanutsiktaü vai devànàü havirathaitadvrataprado mithya karoti vratamupotsi¤canvratam pramãõàti tasyo haiùà pràya÷cittistatho hàsyaitanna mithyàkçtam bhavati na vratam pramãõàti tasmàdàha ÷vàtràþ pãtà bhavata yåyamàpo asmàkamantarudare su÷evàþ tà asmabhyamayakùmà anamãvà anàgasaþ svadantu devãramçtà çtàvçdha iti sa yàvatkiyacca vrataü vratayitvà nàbhimupaspç÷edetenaivopaspç÷etkastadveda yadvra2taprado vratamupotsi¤cet 3.2.2.[20] atha yatra mekùyanbhavati | tatkçùõaviùàõayà loùñaü và kiücidvopahantãyaü te yaj¤iyà tanåritãyaü vai pçthivã devo devayajanã sà dãkùitena nàbhimihyà tasyà etadudgçhyaiva yaj¤iyàü tanåmathàyaj¤iyaü ÷arãramabhimehatyapo mu¤càmi na prajàmityubhayaü và ata etyàpa÷ca reta÷ca sa etadapa eva mu¤cati na prajàmaühomucaþ svàhàkçtà ityaühasa iva hyetà mu¤canti yadudare guùñitam bhavati tasmà dàhàühomuca iti svàhàkçtàm pçthivãmàvi÷atetyàhutayo bhåtvà ÷àntàþ pçthivãmàvi÷atetyevaitadàha 3.2.2.[21] atha punarloùñaü nyasyati | pçthivyà sambhavetãyaü vai pçthivã devã devayajanã sà dãkùitena nàbhimihyà tasyà etadudgçhyaiva yaj¤iyàü tanåmathàyaj¤iyaü ÷arãramabhyamikùattàmevàsyàmetatpunaryaj¤iyàü tanåü dadhàti tasmàdàha pçthivyà sambhaveti 3.2.2.[22] athàgnaye paridàya svapiti | devànvà eùa upàvartate yo dãkùate sa devatànàmeko bhavati na vai devàþ svapantyanavaruddho và etasyàsvapno bhavatyagnirvai devànàü vratapatistasmà evaitatparidàya svapityagne tvaü su jàgçhi vayaü su mandiùãmahãtyagne tvaü jàgçhi vayaü svapsyàma ityevaitadàha rakùà õo aprayucanniti gopàya no 'pramatta ityevaitadàha prabudhe naþ punaskçdhãti yathetaþ suptvà svasti prabudhyàmahà evaü naþ kurvityevaitadàha 3.2.2.[23] atha yatra suptvà | punarnàvadràsyanbhavati tadvàcayati punarmanaþ punaràyurma àganpunaþ pràõaþ punaràtmà ma àganpuna÷cakùuþ punaþ ÷rotram ma àganniti sarve ha và ete svapato 'pakràmanti pràõa eva na tairevaitatsuptvà punaþ saügacate tasmàdàha punarmanaþ punaràyurma àganpunaþ pràõaþ punaràtmà ma àganpuna÷cakùuþ punaþ ÷rotram ma àgan vai÷vànaro adabdhastanåpà agnirnaþ pàtu duritàdavadyàditi tadyadevàtra svapnena và yena và mithyàkarma tasmànnaþ sarvasmàdagnirgopàyatvityevaitadàha tasmàdàha vai÷vànaro adabdhastanåpà agnirnaþ pàtu duritàdavadyàditi 3.2.2.[24] atha yaddãkùitaþ | avratyaü và vyàharati krudhyati và tanmithyàkaroti vratam pramãõàtyakrodho hyeva dãkùitasyàgnirvai devànàü vratapatistamevaitadupadhàvati tvamagne vratapà asi deva à martyeùvà tvàü yaj¤aùvãóya iti tasyo haiùà pràya÷cittistatho hàsyaitanna mithyàkçtam bhavati na vratam pramãõàti tasmàdàha tvamagne vratapà asi deva à martyeùvà tvaü yaj¤aùvãóya iti 3.2.2.[25] atha yaddãkùitàyàbhiharanti | tasminvàcayati ràsveyatsomà bhåyo bhareti somo ha và asmà etadyute yaddãkùitàyàbhiharanti sa yadàha ràsveyayatsometi ràsva na iyatsometyevaitadàhà bhåyo bharetyà no bhåyo haretyevaitadàha devo naþ savità vasordàtà vasvadàditi tatho hàsmà etatsavitçprasåtameva dànàya bhavati 3.2.2.[26] puràstamayàdàha | dãkùita vàcaü yaceti tàmastamite vàcaü visçjate purodayàdàha dãkùita vàcaü yaceti tàmudite vàcaü visçjate saütatyà evàharevaitadràtryà saütanotyahnà ràtrim 3.2.2.[27] nainamanyatra carantamabhyastamiyàt | na svapantamabhyudiyàtsa yadenamanyatra carantamabhyastamiyàdràtrerenaü tadantariyàdyatsvapantamabhyudiyàdahna enaü tadantariyànnàtra pràya÷cittirasti pratigupyamevaitasmàt na puràvabhçthàdapo 'bhyaveyànnainamabhivarùedanavakLptaü ha tadyatpuràvabhçthàdapo 'bhyaveyàdyadvainamabhivarùedatha parihvàlaü vàcaü vadati na mànuùãm prasçtàü tadyatparihvàlaü vàcaü vadati na mànuùãm prasçtàm 3.2.2.[28] yaj¤ena vai devàþ | imàü jitiü jigyuryaiùàmiyaü jitiste hocuþ kathaü na idam manuùyairanabhyàrohyaü syàditi te yaj¤asya rasaü dhãtvà yathà madhu madhukçto nirdhayeyurviduhya yaj¤aü yåpena yopayitvà tiro 'bhavannatha yadenenàyopayaüstasmàdyåpo 3.2.2.[29] tadvà çùãõàmanu÷rutamàsa | te yaj¤aü samabharanyathàyaü yaj¤aþ sambhçta evaü và eùa yaj¤aü sambharati yo dãkùate vàgvai yaj¤astadyadevàtra yaj¤asya nirdhãtaü yadvidugdhaü tadevaitatpunaràpyàyayati yatparihvàlaü vàcaü vadati na mànuùã prasçtàü na hàpyàyayedyatprasçtàm mànuùãü vàcaü vadettasmàtparihvàlaü vàcaü vadati na mànuùãm prasçtàm 3.2.2.[30] sa vai dhãkùate | vàce hi dhãkùate yaj¤àya hi dhãkùate yaj¤o hi vàgdhãkùito ha vai nàmaitadyaddãkùita iti 3.2.3. 3.2.3.[1] àdityaü carum pràyaõãyaü nirvapati | devà ha và asyàü yaj¤aü tanvànà imàü yaj¤àdantarãyuþ sà haiùàmiyaü yaj¤am mohayàü cakàra kathaü nu mayi yaj¤aü tanvànà màü yaj¤àdantarãyuriti taü ha yaj¤aü na prajaj¤uþ 3.2.3.[2] te hocuþ | yannvasyàmeva yaj¤amataüsmahi kathaü nu no 'mahatkathaü na prajànãma iti 3.2.3.[3] te hocuþ | asyàmeva yaj¤aü tanvànà imàü yaj¤àdantaragàma sà na iyameva yaj¤amamåmuhadimàmevopadhàvàmeti 3.2.3.[4] te hocuþ | yannu tvayyeva yaj¤amataüsmahi kathaü nu no 'muhatkathaü na prajànãma iti 3.2.3.[5] sà hovàca | mayyeva yaj¤aü tanvànà màü yaj¤àdantaragàta sà vo 'hameva yaj¤amamåmuham bhàgaü nu me kalpayatàtha yaj¤aü drakùyathàtha praj¤àsyatheti 3.2.3.[6] tatheti devà abruvan | tavaiva pràyaõãyastavodayanãya iti tasmàdeùa àditya eva pràyaõãyo bhavatyàditya udayanãya iyaü hyevàditistato yaj¤amapa÷yaüstamatanvata 3.2.3.[7] sa yadàdityaü carum pràyaõãyaü nirvapati | yaj¤asyaiva dçùñyai yaj¤aü dçùñvà krãõàni taü tanavà iti tasmàdàdityaü carum pràyaõãyaü nirvapati tadvai niruptaü haviràsãdaniùñà devatà 3.2.3.[8] athaibhyaþ pathyà svastiþ pràrocata | tàmayajanvàgvai pathyà svastirvàgyaj¤astadyaj¤amapa÷yaüstamatanvata 3.2.3.[9] athaibhyo 'gniþ sàrocata | tamayajantsa yadàgneyaü yaj¤asyàsãttadapa÷yanyadvai ÷uùkaü yaj¤asya tadàgneyaü tadapa÷yaüstadatanvata 3.2.3.[10] athaibhyaþ somaþ pràrocata | tamayajantsa yatsaumyaü yaj¤asyàsãttadapa÷yanyadvà àrdraü yaj¤asya tatsaumyaü tadapa÷yaüstadatanvata 3.2.3.[11] athaibhyaþ savità pràrocata | tamayajanpa÷avo vai savità pa÷avo yaj¤astadyaj¤amapa÷yaüstamatanvatàtha yasyai devatàyai havirniruptamàsottàmayajan 3.2.3.[12] tà và etàþ | pa¤ca devatà yajati yo vai sa yaj¤o mugdha àsãtpàïkto vai sa àsãttametàbhiþ pa¤cabhirdevatàbhiþ pràjànan 3.2.3.[13] çtavo mugdhà àsanpa¤ca | tànetàbhireva pa¤cabhirdevatàbhih pràjànan 3.2.3.[14] di÷o mugdhà àsanpa¤ca | tà etàbhireva pa¤cabhirdevatàbhiþ pràjànan 3.2.3.[15] udãcãmeva di÷am | pathyayà svastyà pràjànaüstasmàdatrottaràhi vàgvadati kurupa¤càlatrà vàgghyeùà nidànenodãcãü hyetayà di÷am pràjànannudãcã hyetasyai dik 3.2.3.[16] pràcãmeva di÷am | agninà pràjànaüstasmàdagnim pa÷càtprà¤camuddhçtyopàsate pràcãü hyetena di÷am pràjànanpràcã hyetasya dik 3.2.3.[17] dakùiõàmeva di÷am | somena pràjànaüstasmàtsomaü krãtaü dakùiõà parivahanti tasmàdàhuþ pitçdevatyaþ soma iti dakùiõàü hyetena di÷am pràjànandakùiõà hyetasya dik 3.2.3.[18] pratãcãmeva di÷am | savitrà pràjànanneùa vai savità ya eùa tapati tasmàdeùa pratyaïïeti pratãcãü hyetena di÷am pràjànanpratãcã hyetasya dik 3.2.3.[19] årdhvàmeva di÷am | adityà pràjànanniyaü và aditistasmàdasyàmårdhvà oùadhayo jàyanta årdhvà vanaspataya årdhvàü hyetayà di÷am pràjànannårdhvà hyetasyai dik 3.2.3.[20] ÷iro vai yaj¤asyàtithyam | bàhå pràyaõãyodayanãyàvabhito vai ÷iro bàhå bhavatastasmàdabhita àtithyamete haviùã bhavataþ pràyaõãya÷codayanãya÷ca 3.2.3.[21] tadàhuþ | yadeva pràyaõãye kriyeta tadudayanãye kriyeta yadeva pràyaõãyasya barhirbhavati tadudayanãyasya barhirbhavatãti tadapoddhçtya nidadhàti tàü sthàlãü sakùàmakarùàm pramçjya mekùaõaü nidadhàti ya eva pràyaõãyasyartvijo bhavanti ta udayanãyasyartvijo bhavanti tadyadetatsamànaü yaj¤e kriyate tena bàhå sadç÷au tena saråpau 3.2.3.[22] tadu tathà na kuryàt | kàmamevaitadbarhiranupraharedevam mekùaõaü nirõijya sthàlãü nidadhyàdya eva pràyaõãyasyartvijo bhavanti ta udayanãyasyartvijo bhavanti yadyu te vipretàþ syurapyanya eva syuþ sa yadvai samànãrdevatà yajati samànàni havãüùi bhavanti tenaiva bàhå sadç÷au tena saråpau 3.2.3.[23] sa vai pa¤ca pràyaõãye devatà yajati | pa¤codayanãye tasmàtpa¤cetthàdaïgulayaþ pa¤cetthàttacamyvantam bhavati na patnãþ saüyàjayanti pårvàrdhaü và anvàtmano bàhå pårvàrdhamevaitadyaj¤asyàbhisaüskaroti tasmàcamyvantam bhavati na patnãþ saüyàjayanti 3.2.4. 3.2.4.[1] divi vai soma àsãt | atheha devàste devà akàmayantà naþ somo gacettenàgatena yajemahãti ta ete màye asçjanta suparõãü ca kadråü ca taddhiùõyànàm bràhmaõe vyàkhyàyate sauparõãkàdravaü yathà tadàsa 3.2.4.[2] tebhyo gàyatrã somamacàpatat | tasyà àharantyai gandharvo vi÷vàvasuþ paryamuùõàtte devà aviduþ pracyuto vai parastàtsomo 'tha no nàgacati gandharvà vai paryamoùiùuriti 3.2.4.[3] te hocuþ | yoùitkàmà vai gandharvà vàcamevaibhyaþ prahiõavàma sà naþ saha somenàgamiùyatãti tebhyo vàcam pràhiõvantsainàntsaha somenàgacat 3.2.4.[4] te gandharvà anvàgatyàbruvan | somo yuùmàkaü vàgevàsmàkamiti tatheti devà abruvanniho cedàgànmainàmabhãùaheva naiùña vihvayàmahà iti tàü vyahvayanta 3.2.4.[5] tasyai gandharvàþ | vedàneva procira iti vai vayaü vidmeti vayaü vidmeti 3.2.4.[6] atha devàþ | vãõàmeva sçùñvà vàdayanto nigàyanto niùeduriti vai vayaü gàsyàma iti tvà pramodayiùyàmaha iti sà devànupàvavarta sà vai sà tanmoghamupàvavarta yà stuvadbhyaþ ÷aüsadbhyo nçttaü gãtamupàvavarta tasmàdapyetarhi moghasaühità eva yoùà evaü hi vàgupàvartata tàmu hyanyà anu yoùàstasmàdya eva nçtyati yo gàyati tasminnevaità nimi÷latamà iva 3.2.4.[7] tadvà etadubhayaü deveùvàsãt | soma÷ca vàkca sa yatsomaü krãõàtyàgatyà evàgatena yajà ityanàgatena ha vai sa somena yajate yo 'krãtena yajate 3.2.4.[8] atha yaddhruvàyàmàjyam pari÷iùñam bhavati | tajjuhvàü catuùkçtvo vigçhõàti barhiùà hiraõyam prabadhyàvadhàya juhoti kçtsnena payasà juhavànãti samànajanma vai paya÷cahiraõyaü cobhayaü hyagniretasam 3.2.4.[9] sa hiraõyamavadadhàti | eùà te ùukra tanåretadvarca iti varco và etadyaddhiraõyaü tayà sambhavam bhràjaü gaceti sa yadàha tayà sambhaveti tayà sampçcyasvetyevaitadàha bhràjaü gaceti somo vai bhràñ somaü gacetyevaitadàha 3.2.4.[10] tàü yathaivàdo devàþ | pràhiõvantsomamacaivamevainàmeùa etatprahiõoti somamaca vàgvai somakrayaõã nidànena tàmetayàhutyà prãõàti prãtayà somaü krãõànãti 3.2.4.[11] sa juhoti | jårasãtyetaddha và asyà ekaü nàma yajjårasãti dhçtà manaseti manasà và iyaü vàgdhçtà mano và idam purastàdvàca itthaü vada maitadvàdãrityalaglamiva ha vai vàgvadedyanmano na syàttasmàdàha dhçtà manaseti 3.2.4.[12] juùñà viùõava iti | juùñà somàyetyevaitadàha yamacema iti tasyàste satyasavasaþ prasava iti satyaprasavà na edhi somaü no 'cehãtyevaitadàha tanvo yantrama÷ãya svàheti sa ha vai tanvo yantrama÷nute yo yaj¤asyodçcaü gacati yaj¤asyodçcaü gacànãtyevaitadàha 3.2.4.[13] atha hiraõyamapoddharati | tanmanuùyeùu hiraõyaü karoti sa yatsahiraõyaü juhuyàtparàgu haivaitanmanuùyebhyo hiraõyam pravç¤jyàttanna manuùyeùu hiraõyamabhigamyeta 3.2.4.[14] so 'poddharati | ÷ukramasi candramasyamçtamasi vai÷vadevamasãti kçtsnena payasà hutvà yadevaitattadàha ÷ukramasãti ÷ukraü hyetaccandramasãti candraü hyetadamçtamasãtyamçtaü hyetadvai÷vadevamasãti vai÷vadevaü hyetatpramucya tçõam barhiùyapisçjati såtreõa hiraõyam prabadhnãte 3.2.4.[15] athàparaü caturgçhãtamàjyaü gçhãtvà | anvàrabhasva yajamànetyàhàporõuvanti ÷àlàyai dvàre dakùiõataþ somakrayaõyupatiùñhate tatprahitàmevainàmetatsatãm pràhaiùãdvàgvai somakrayaõã nidànena tàmetayàhutyàpraiùãtprãtayà somaü krãõànãti 3.2.4.[16] athopaniùkramyàbhimantrayate | cidasi manàsãti cittaü và idam mano vàganuvadati dhãrasi dakùiõeti dhiyà-dhiyà hyetayà manuùyà jujyåùantyanåkteneva prakàmodyeneva gàthàbhiriva tasmàdàha dhãrasãti dakùiõeti dakùiõà hyeùà kùatriyàsi yaj¤iyàsãti kùatriyà hyeùà yaj¤iyà hyeùàditirasyubhayataþ÷ãrùõãti sa yadenayà samànaü sadviparyàsaü vadati yadaparaü tatpårvaü karoti yatpårvaü tadapara ü tenobhayataþ÷ãrùõã tasmàdàhàditirasyubhayataþ÷ãrùõãti 3.2.4.[17] sà naþ supràcã supratãcyedhãti | supràcã na edhi somaü no 'cehãtyevaitadàha supratãcã ta edhi somena naþ saha punarehãtyevaitadàha tasmàdàha sà naþ supràcã supratãcyedhãti 3.2.4.[18] mitrastvà padi badhnãtàmiti | varuõyà và eùà yadrajjuþ sà yadrajjvàbhihità syàdvaruõyà syàdyadvanabhihità syàdayateva syàdetadvà avaruõyaü yanmaitraü sà yathà rajjvàbhihità yataivamasyai tadbhavati yadàha mitrastvà padi badhnãtàmiti 3.2.4.[19] påùàdhvanaspàtviti | iyaü vai pçthivã påùà yasya và iyamadhvangoptrã bhavati tasya na kà cana hvalà bhavati tasmàdàha påùàdhvanaspàtviti 3.2.4.[20] indràyàdhyakùàyeti | svadhyakùàsadityevaitadàha yadàhendràyàdhyakùàyetyanu màtà manyatàmanu pitànu bhràtà sagarbhyo 'nu sakhà sayåthya iti sà yatte janma tena no 'numatà somamacehãtyevaitadàha sà devi devamacehãti devã hyeùà devamacaiti yadvàkùomaü tasmàdàha sà devi devamacehãtãndràya somamitãndro vai yaj¤asya devatà tasmàdàhendràya somamiti rudrastvàvartayatvityapraõà÷àyaitadàha rudr aü hi nàti pa÷avaþ svasti somasakhà punarehãti svasti naþ somena saha punarehãtyevaitadàha 3.2.4.[21] tàü yathaivàdo devàþ | pràhiõvantsomamaca sainàntsaha somenàgacadevamevainàmeùa etatprahiõoti somamaca sainaü saha somenàgacati 3.2.4.[22] taü yathaivàdo devàþ | vyahvayanta gandharvaiþ sà devànupàvartataivamevainàmetadyajamàno vihvayate sà yajamànamupàvartate tàmudãcãmatyàkurvantyudãcã hi manuùyàõàü dikùo eva yajamànasya tasmàdudãcãmatyàkurvanti 3.3.1. 3.3.1.[1] sapta padànyanunikràmati | vçïkta evainàmetattasmàtsapta padànyanunikràmati yatra vai vàcaþ prajàtàni candàüsi saptapadà vai teùàm paràrdhyà ÷akvarã tàmevaitatparastàdarvàcãü vçïkte tasmàtsapta padànyanunikràmati 3.3.1.[2] sa vai vàca eva råpeõànunikràmati | vasvyasyaditirasyàdityàsi rudràsi candràsãti vasvã hyeùàditirhyeùàdityà hyeùà rudrà hyeùà candrà hyeùà bçhaspatiùñvà sumne ramõàtviti brahma vai bçhaspatirbçhaspatiùñvà sàdhunàvartayatvityevaitadàha rudro vasubhiràcaka ityapraõà÷àyaitadàha rudraü hi nàti pa÷avaþ 3.3.1.[3] atha saptamam padam paryupavi÷anti | sa hiraõyam pade nidhàya juhoti na và anagnàvàhutirhåyate 'gniretasaü vai hiraõyaü tatho hàsyaiùàgnimatyevàhutirhutà bhavati vajro và àjyaü vajreõaivaitadàjyena spçõute tàü spçtvà svãkurute 3.3.1.[4] sa juhoti | adityàstvà mårdhannàjigharmãtãyaü vai pçthivyaditirasyai hi mårdhanjuhoti devayajane pçthivyà iti devayajane hi pçthivyai juhotãóàyàspadamasi ghçtavatsvàheti gaurvà ióà gorhi pade juhoti ghçtavatsvàheti ghçtavaddhyetadabhihutam bhavati 3.3.1.[5] atha sphyamàdàya parilikhati | vajro vai sphyo vajreõaivaitatparilikhati triùkçtvaþ parilikhati trivçtaivaitadvajreõa samantam parigçhõàtyanatikramàya 3.3.1.[6] sa parilikhati | asme ramasveti yajamàne ramasvetyevaitadàhàtha samullikhya padaü sthàlyàü saüvapatyasme te bandhuriti yajamàne te bandhurityevaitadàha 3.3.1.[7] athàpa upaninayati | yatra và asyai khanantaþ krårãkurvantyapaghnanti ÷àntiràpastadadbhiþ ÷àntyà ÷amayati tadadbhiþ saüdadhàti tasmàdapa upaninayati 3.3.1.[8] atha yajamànàya padaü prayacati | tve ràya iti pa÷avo vai ràyastvayi pa÷ava ityevaitadàha tadyajamànaþ pratigçhõàti me ràya iti pa÷avo vai ràyo mayi pa÷ava ityevaitadàha 3.3.1.[9] athàdhvaryuràtmànamupaspç÷ati | mà vayaü ràyaspoùeõa viyauùmeti tatho hàdhvaryuþ pa÷ubhya àtmànaü nàntareti 3.3.1.[10] atha patnyai padam pratiparàharanti | gçhà vai patnyai pratiùñhà tadgçheùvevainàmetatpratiùñàyàm pratiùñhàpayati tasmàtpatnyai padam pratiparàharanti 3.3.1.[11] tàü neùñà vàcayati | toto ràya ityathainàü somakrayaõyà saükhyàpayati vçùà vai somo yoùà patnyeùa và atra somo bhavati yatsomakrayaõã mithunamevaitatprajananaü kriyate tasmàdenàü somakrayaõyà saükhyàpayati 3.3.1.[12] sa saükhyàpayati | samakhye devyà dhiyà saü dakùiõayorucakùasà mà ma àyuþ pramoùãrmo ahaü tava vãraü videya tava devi saüdç÷ãtyà÷iùamevaitadà÷àste putro vai vãraþ putraü videya tava saüdç÷ãtyevaitadàha 3.3.1.[13] sà yà babhruþ piïgàkùã | sà somakrayaõã yatra và indràviùõå tredhà sahasraü vyairayetàü tadekàtyaricyata tàü tredhà pràjanayatàü tasmàdyo 'pyetarhi tredhà sahasraü vyàkuryàdekaivàtiricyeta 3.3.1.[14] sà yà babhruþ piïgàkùã | sà somakrayaõyatha yà rohiõã sà vàrtraghnã yàmidaü ràjà saügràmaü jitvodàkurute 'tha yà rohiõã ÷yetàkùã sà pitçdevatyà yàmidam pitçbhyo ghnanti 3.3.1.[15] sà yà babhruþ piïgàkùã | sà somakrayaõã syàdyadi babhrum piïgàkùãü na vindedaruõà syàdyadyaruõàü na vindedrohiõã vàrtraghnã syàdrohiõyai hatveva ÷yetàkùyà à÷àü neyàt 3.3.1.[16] sà syàdapravãtà | vàgvà eùà nidàneta yatsomakrayaõyayàtayàmnã và iyaü vàgayàtayàmnyapravãtà tasmàdapravãtà syàtsà syàdavaõóàkåñàkàõàkarõàlakùitàsapta÷aphà sà hyekaråpaikaråpà hãyaü vàk 3.3.2. 3.3.2.[1] padaü samupya pàõã avanenikte | tadyatpàõã avanenikte vajro và àjyaü retaþ somo nedvajreõàjyena retaþ somaü hinasànãti tasmàtpàõã avanenikte 3.3.2.[2] athàsyàü hiraõyam badhnãte | dvayaü và idaü na tçtãyamasti satyaü caivànçtaü ca satyamava devà ançtam manuùyà agniretasaü vai hiraõyaü satyenàü÷ånupaspç÷àni satyena somam paràhaõànãti tasmàdvà asyàü hiraõyam badhnãte 3.3.2.[3] atha sampreùyati | somopanahanamàhara somaparyàõahanamàharoùõãùamàhareti sa yadeva ÷obhanaü tatsomopanahanaü syàdvàso hyasyaitadbhavati ÷obhanaü hyetasya vàsaþ sa yo hainaü ÷obhanenopacarati ÷obhate hàtha ya àha yadeva kiü ceti yaddhaiva kiü ca bhavati tasmàdyadeva ÷obhanaü tatsomopanahanaü syàdyadeva kiü ca somaparyàõahanam 3.3.2.[4] yadyuùõãùaü vindet | uùõãùaþ syàdyadyuùõãùaü na vindetsomaparyàõahanasyaiva dvyaïgulaü và tryaïgulaü vàvakçnteduùõãùabhàjanamadhvaryurvà yajamàno và somopanahamàdatte ya eva ka÷ca somaparyàõahanam 3.3.2.[5] athàgreõa ràjànaü vicinvanti | tadudakumbha upanihito bhavati tadbràhmaõa upàste tadabhyàyanti prà¤caþ 3.3.2.[6] tadàyatsu vàcayati | eùa te gàyatro bhàga iti me somàya bråtàdeùa te traiùñubho bhàga iti me somàya bråtàdeùa te jàgato bhàga iti me somàya bråtàccandonàmànàü sàmràjyaü gaceti me somàya bråtàdityekaü và eùa krãyamàõo 'bhikrãyate candasàmeva ràjyàya candasàü sàmràjyàya ghnanti và enametadyadabhiùuõvanti tametadàha candasàmeva tvà ràjyàya krãõàmi candasàü sàmràjyàya na badhàyatyathetya pràïgupavi÷ati 3.3.2.[7] so 'bhimç÷ati | àsmàko 'sãti sva iva hyasyaitadbhavati yadàgatastasmàdàhàsmàko 'sãti ÷ukraste grahya iti ÷ukraü hyasmàdgrahaü grahãùyanbhavati vicitastvà vicinvantviti sarvatvàyaitadàha 3.3.2.[8] atra haike | tçõaü và kàùñhaü vàvittvàpàsyanti tadu tathà na kuryàtkùatraü vai somo vióanyà oùadhayo 'nnaü vai kùatriyasya viñ sa yathà grasitamanuhàyàcidya paràsyedevaü tattasmàdabhyeva mç÷edvicitastvà vicinvantviti tadya evàsya vicetàrasta enaü vicinvanti 3.3.2.[9] atha vàsaþ | dviguõaü và caturguõaü và pràgda÷aü vodagda÷aü vopastçõàti tadràjànam mimãte sa yadràjànam mimãte tasmànmàtrà manuùyeùu màtro yo càpyanyà màtrà 3.3.2.[10] sàvitryà mimãte | savità vai devànàm prasavità tatho hàsmà eùa savitçprasåta eva krayàya bhavati 3.3.2.[11] aticandasà mimãte | eùà vai sarvàõi candàüsi yadaticandàstathà hàsyaiùa sarvaireva candobhirmito bhavati tasmàdaticandasà mimãte 3.3.2.[12] sa mimãte | abhi tyaü devaü savitàramoõyoþ kavikratumarcàmi satyasavaü ratnadhàmabhi priyam matiü kavim 3.3.2.[13] årdhvà yasyàmatirbhà adidyutatsavãmani hiraõyapàõiramimãta sukratuþ kçpà svariti 3.3.2.[14] etayà sarvàbhiþ | etayà catasçbhiretayà tisçbhiretayà dvàbhyàmetayaikayaitayaivaikayaitayà tisçbhiretayà catasçbhiretayà sarvàbhiþ samasyà¤jalinàdhyàvapati 3.3.2.[15] sa và udàcaü nyàcam mimãte | sa yadudàcaü nyàcam mimãta imà evaitadaïgulãrnànàjànàþ karoti tasmàdimà nànà jàyante 'tha yatsaha sarvàbhirmimãte saü÷liùñà iva haivaimà jàyeraüstasmàdvà udàcaü nyàcam mimãte 3.3.2.[16] yadvevodàcaü nyàcam mimãte | imà evaitannànàvãryàþ karoti tasmàdimà nànàvãryàstasmàdvà udàcaü nyàcam mimãte 3.3.2.[17] yadvevodàcaü nyàcam mimãte | viràjamevaitadarvàcãü ca paràcãü ca yunakti paràcyaha devebhyo yaj¤aü vahatyarvàcã manuùyànavati tasmàdvà udàcaü nyàcam mimãte 3.3.2.[18] atha yadda÷a kçtvo mimãte | da÷àkùarà vai viràóvairàjaþ somastasmàdda÷a kçtvo mimãte 3.3.2.[19] atha somopanahanasya samutpàryàntàn | uùõãùeõa vigrathnàti prajàbhyastveti prajàbhyo hyenaü krãõàti sa yadevedaü ÷ira÷càüsau càntaropenitamiva tadevàsyaitatkaroti 3.3.2.[20] atha madhye 'ïgulyàkà÷aü karoti | prajàstvànupràõantviti tamayatãva và enametatsamàyacannapràõamiva karoti tasyaitadata eva madhyataþ pràõamutsçjati taü tataþ pràõantam prajà anupràõanti tasmàdàha prajàstvànupràõantviti taü somavikrayiõe prayacatyathàtaþ paõanasyaiva 3.3.3. 3.3.3.[1] sa vai ràjànam paõate | sa yadràjànam paõate tasmàdidaü sakçtsarvam paõyaü sa àha somavikrayinkrayyaste somo ràjà3iti krayya ityàha somavikrayã taü vai te krãõànãti krãõãhãtyàha somavikrayã kalayà te krãõànãti bhåyo và ataþ somo ràjàrhatãtyàha somavikrayã bhåya evàtaþ somo ràjàrhati mahàüstveva gormahimetyadhvaryuþ 3.3.3.[2] gorvai pratidhuk | tasyai ÷çtaü tasyai ÷arastasyai dadhi tasyai mastu tasyà àta¤canaü tasyai navanãtaü tasyai ghçtaü tasyà àmikùà tasyai vàjinam 3.3.3.[3] ÷aphena te krãõànãti | bhåyo và ataþ somo ràjàrhatãtyàha somavikrayã bhåya evàtaþ somo ràjàrhati mahàüstveva gormahimetyadhvaryuretànyeva da÷a vãryàõyudàkhyàyàha padà te 'rdhena te gavà te krãõàmãti krãtaþ somo ràjetyàha somavikrayã vayàüsi prabråhãti 3.3.3.[4] sa àha | candra te vastraü te càgà te dhenuste mithunau te gàvau tisraste 'nyà iti sa yadarvàkpaõante paraþ sampàdayanti tasmàdidaü sakçtsarvam paõyamarvàkpaõante paraþ sampàdayantyatha yadadhvaryureva gorvãryàõyudàcaùñe na somasya somavikrayã mahito vai somo devo hi somo 'thatadadhvaryurgàm mahayati tasyai pa÷yanvãryàõi krãõàditi tasmàdadhvaryureva gorvãryàõyudàcaùñe na somasya somavikrayã 3.3.3.[5] atha yatpa¤ca kçtvaþ paõate | saüvatsarasammito vai yaj¤aþ pa¤ca và çtavaþ saüvatsarasya tam pa¤cabhiràpnoti tasmàtpa¤ca kçtvaþ paõate 3.3.3.[6] atha hiraõye vàcayati | ÷ukraü tvà ÷ukreõa krãõàmãti ÷ukraü hyetacukreõa krãõàti yatsomaü hiraõyena candraü candreõeti candraü hyetaccandreõa krãõàti yatsomaü hiraõyenàmçtamamçtenetyamçtaü hyetadamçtena krãõàti yatsomaü hiraõyena 3.3.3.[7] atha somavikrayiõamabhiprakampayati | sagme te goriti yajamàne te gaurityevaitadàha tadyajamànamabhyàhçtya nyasthatyasme te candràõãti sa àtmanyeva vãryaü dhatte ÷arãrameva somavikrayã harate tattataþ somavikrayyàdatte 3.3.3.[8] athàjàyàm pratãcãnamukhyàü vàcayati | tapasastanårasãti tapaso ha và eùà prajàpateþ sambhåtà yadajà tasmàdàha tapasastanårasãti prajàpatervarõa iti sà yattriþ saüvatsarasya vijàyate tena prajàpatervarõaþ parameõa pa÷unà krãyasa iti sà yattriþ saüvatsarasya vijàyate tena paramaþ pa÷uþ sahasrapoùam puùeyamityà÷iùamevaitadà÷àste bhåmà vai sahasram bhåmànaü gacànãtyevaitadàha 3.3.3.[9] sa và anenaivàjàm prayacati | anena ràjànamàdatta àjà ha vai nàmaiùà yadajaitayà hyenamantata àjati tàmetatparo 'kùamajetyàcakùate 3.3.3.[10] atha ràjànamàdatte | mitro na ehi sumitradha iti ÷ivo naþ ÷ànta ehãtyevaitadàha taü yajamànasya dakùiõa årau pratyuhya vàso nidadhàtãndrasyorumàvi÷a dakùiõamityeùa và atrendro bhavati yadyajamànastasmàdàhendrasyorumàvi÷a dakùiõamityu÷annu÷antamiti priyaþ priyamityevaitadàha syonaþ syonamiti ÷ivaþ ÷ivamityevaitadàha 3.3.3.[11] atha somakrayaõànanudi÷ati | svàna bhràjàïghare bambhàre hasta suhasta kç÷ànavete vaþ somakrayaõàstànrakùadhvam mà vo dabhanniti dhiùõyànàü và ete bhàjanenaitàni vai dhiùõyànàü nàmàni tànyevaibhya etadanvadikùata 3.3.3.[12] athàtràporõute | garbho và eùa bhavati yo dãkùate pràvçtà vai garbhà ulveneva jaràyuõeva tamatràjãjanata tasmàdaporõuta eùa và atra garbho bhavati tasmàtparivçto bhavati parivçtà iva hi garbho ulbeneva jaràyuõeva 3.3.3.[13] atha vàcayati | pari màgne du÷caritàdbàdhasvà mà sucarite bhajetyàsãnaü và enameùa àgacati sa àgata uttiùñhati tanmithyàkaroti vratam pramãõàti tasyo haiùà pràya÷cittistatho hàsyaitanna mithyàkçtam bhavati na vratam pramãõàti tasmàdàha pari màgne du÷caritàdbàdhasvà mà sucarite bhajeti 3.3.3.[14] atha ràjànamàdàyottiùñhati | udàyuùà svàyuùodasthàmamçtàü anvityamçtaü và eùo 'nuttiùñhàta yaþ somaü krãtaü tasmàdàhodàyuùà svàyuùodasthàmamçtàü anviti 3.3.3.[15] atha ràjànamàdàyàrohaõamabhipraiti | prati panthàmapadmahi svasti gàmanehasam yena vi÷vàþ pari dviùo vçõakti vindate vasviti 3.3.3.[16] devà ha vai yaj¤aü tanvànàþ | te 'surarakùasebhya àsaõgàdbhibhayàü cakrusta etadyajuþ svastyayanaü dadç÷usta etena yajuùà nàùñrà rakùàüsyapahatyaitasya yajuùo 'bhaye 'nàùñre nivàte svasti samà÷nuvata tatho evaiùa etena yajuùà nàùñrà rakùàüsyapahatyaitasya yajuùo 'bhaye 'nàùñre nivàte svasti sama÷nute tasmàdàha prati panthàmapadmahi svasti gàmanehasam yena vi÷vàþ pari dviùo vçõakti vindate vasviti 3.3.3.[17] taü và iti haranti | anasà parivahanti mahayantyevainametattasmàcãrùõà vãjaü harantyanasodàvahanti 3.3.3.[18] atha yadapàmante krãõàti | raso và àpaþ sarasamevaitatkrãõàtyatha yaddhiraõyam bhavati sa÷ukramevaitatkrãõàtyatha yadvàso bhavati satvacasamevaitatkrãõàtyatha yadajà bhavati satapasamevaitatkrãõàtyatha yaddhenurbhavati sà÷iramevaitatkrãõàtyatha yanmithunau bhavataþ samithunamevaitatkrãõàti taü vai da÷abhireva krãõãyànnàda÷abhirda÷àkùarà vai viràóvairàjaþ somastasmàdda÷abhireva krãõãyànnàda÷abhiþ 3.3.4. 3.3.4.[1] nãóe kçùõàjinamàstçõàti | adityàstvagasãti so 'sàveva bandhurathainamàsàdayatyadityai sada àsãdetãyaü vai pçthivyaditiþ seyam pratiùñhà tadasyàmevainametatpratiùñhàyàm pratiùñhàpayati tasmàdàhàdityai sada àsãdeti 3.3.4.[2] athaivamabhipadya vàcayati | astabhnàddyàü vçùabho antarikùamiti devà ha vai yaj¤aü tanvànàste 'surarakùasebhya àsaïàdbibhayàü cakrusta enametajjyàyàüsameva badhàccakruryadàhàstabhnàddyàü vçùabho antarikùamiti 3.3.4.[3] amimãta varimàõam pçthivyà iti | tadenenemàülokànàspçõoti tasya hi na hantàsti na badho yeneme lokà àspçtàstasmàdàhàmimãta varimàõam pçthivyà iti 3.3.4.[4] àsãdadvi÷và bhuvanàni samràóiti | tadenenedaü sarvamàspçõoti tasya hi na hantàsti na badho yenedaü sarvamàspçtaü tasmàdàhàsãdadvi÷và bhuvanàni samràóiti 3.3.4.[5] vi÷vettàni varuõasya vratànãti tadasmà idaü sarvamanuvartma karoti yadidaü kiü ca na kaü cana pratyudyàminaü tasmàdàha vi÷vettàni varuõasya vratànãti 3.3.4.[6] atha somaparyàõahanena paryàõahyati | nedenaü nàùñrà rakùàüsi pramç÷àniti garbho và eùa bhavati tira iva vai garbhàstira ivaitatparyàõaddhaü tira iva vai devà manuùyebhyastira ivaitadyatparyàõaddhaü tasmàdvai paryàõahyati 3.3.4.[7] sa paryàõahyati | vaneùu vyantarikùaü tatàneti vaneùu hãdamantarikùaü vitataü vçkùàgreùu vàjamarvatsu paya usriyàsviti vãryaü vai vàjàþ pumàüso 'rvantaþ puüsvevaitadvãryaü dadhàti paya usriyàsviti payo hãdamusriyàsu hitaü hçtsu kratuü varuõo vikùvagnimiti hçtsu hyayaü kraturmanojavaþ praviùño vikùvagnimiti vikùu hyayam prajàsvagnirdivi såryamadadhàtsomamadràviti divi hyasau såryo hitaþ somamadràviti giriùu hi somastasmàdàha divi såryamadadhàtsomamadràviti 3.3.4.[8] atha yadi dve kçùõàjine bhavataþ | tayoranyataratpratyànahyati pratãnàhabhàjanaü yadyu ekam bhavati kçùõàjinagrãvà evàvakçtya pratyànahyati pratãnàhabhàjanaü såryasya cakùuràrohàgnerakùõaþ kanãnakaü yatraita÷ebhirãyase bhràjamàno vipa÷citeti såryamevaitatpurastàtkaroti såryaþ purastànnàùñrà rakùàüsyapaghnannetyathàbhayenànàùñreõa parivahanti 3.3.4.[9] uddhate pra ugye phalake bhavataþ | tadantareõa tiùñhantsubrahmaõyaþ pràjati ÷reyànvà eùo 'bhyàrohàdbhavati ko hyetamarhatyabhyàroóhuü tasmàdantareõa tiùñhanpràjati 3.3.4.[10] palà÷a÷àkhayà pràjati | yatra vai gàyatrã somamacàpatattadasyà àharantyà apàdastàbhyàyatya parõam praciceda gàyatryai và somasya và ràj¤astatpatitvà parõo 'bhavattasmàtparõo nàma tadyadevàtra somasya nyaktaü tadihàpyasaditi tasmàtpalà÷a÷àkhayà pràjati 3.3.4.[11] athànaóvàhàvàjanti | tau yadi kçùõau syàtàmanyataro và kçùõastatra vidyàdvarùiùyatyaiùamaþ parjanyo vçùñimànbhaviùyatãtyetadu vij¤ànam 3.3.4.[12] atha yunakti | usràvetaü dhårùàhàvityusrau hi bhavato dhårùàhàviti dhårvàhau hi bhavato yujyethàmana÷rå iti yujete hyana÷rå ityanàrtàviti tadavãrahaõàvityapàpakçtàviti tadbrahmacodanàviti brahmacodanau hi bhavataþ svasti yajamànasya gçhàngacatamiti yathainàvantarà nàùñrà rakùàüsi na hiüsyurevametadàha 3.3.4.[13] atha pa÷càtparikramya | apàlambamabhipadyàha somàya krãtàyànubråhãti somàya paryuhyamàõàyeti vàto yatarathà kàmayeta 3.3.4.[14] atha vàcayati | bhadro me 'si pracyavasva bhuvaspata iti bhadro hyasyaiùa bhavati tasmànnànyamàdriyate 'pyasya ràjànaþ sabhàgà àgacanti pårvo ràj¤o 'bhivadati bhadro hi bhavati tasmàdàha bhadro me 'sãti pracyavasva bhuvaspata iti bhuvanànàü hyeùa patirvi÷vànyabhi dhàmànãtyaïgàni vai vi÷vàni dhàmànyaïgànyevaitadabhyàha mà tvà paripariõo vidanmà tvà paripanyino vidanmà tvà vçkà aghàyavo vidanniti yathainamantarà nàùñrà rakùàüsi na vindeyurevametadàha 3.3.4.[15] ÷yeno bhåtvà paràpateti | vaya evainametadbhåtam prapàtayati yadvà ugraü tannàùñrà rakùàüsi nànvavayantyetadvai vayasàmojiùñham baliùñhaü yacyenastamevaitadbhåtam prapàtayati yadàha ÷yeno bhåtvà paràpateti 3.3.4.[16] atha ÷arãramevànvavahanti | yajamànasya gçhàngaca tannau saüskçtamiti nàtra tirohitamivàsti 3.3.4.[17] atha subrahmaõyàmàhvayati | yathà yebhyaþ pakùyantsyàttànbråyàdityahe vaþ paktàsmãtyevamevaitaddevebhyo yaj¤aü nivedayati subrahmaõyo3ü subrahmõyo3miti brahma hi devànpracyàvayati triùkçtva àha trivçddhi yaj¤aþ 3.3.4.[18] indràgaceti | indro vai yaj¤asya devatà tasmàdàhendràgaceti hariva àgaca medhàtithermeùa vçùaõa÷vasya mene gauràvaskandinnahalyàyai jàreti tadyànyevàsya caraõàni tairevainametatpramumodayiùati 3.3.4.[19] kau÷ika bràhmaõa gautama bruvàõeti | ÷a÷vaddhaitadàruõinàdhunopaj¤àtaü yadgautama bruvàõeti sa yadi kàmayeta bråyàdetadyadyu kàmayetàpi nàdriyetetyahe sutyàmiti yàvadahe sutyà bhavati 3.3.4.[20] devà brahmàõa àgacateti | taddevàü÷ca bràhmaõàü÷càhaitairhyatrobhayairartho bhavati yaddevai÷ca bràhmaõai÷ca 3.3.4.[21] atha pratiprasthàtà | agreõa ÷àlàmagnãùomãyeõa pa÷unà pratyupatiùñhate 'gnãùomau và etamantarjambha àdadhàte yo dãkùata àgnàvaiùõavaü hyado dãkùaõãyaü havirbhavati yo vai viùõuþ somaþ sa havirvà eùa bhavati yo dãkùate tadenamantarjambha àdadhàte tatpa÷unàtmànaü niùkrãõãte 3.3.4.[22] taddhaike | àhavanãyàdulmukamàharantyayamagnirayaü somastàbhyàü saha sadbhyàü niùkreùyàmaha iti vadantastadu tathà na kuryàdyatra và etau kva ca tatsahaiva 3.3.4.[23] sa vai dviråpo bhavati | dvidevatyo hi bhavati devatayorasamade kçùõasàraïga syàdityàhuretaddhyenayo råpatamamiveti yadi kçùõasàraïgaü na vindedatho api lohitasàraïga syàt 3.3.4.[24] tasminvàcayati | namo mitrasya varuõasya cakùase maho devàya tadçtaü saparyata dåre dç÷e devajàtàya ketave divasputràya såryàya ÷aüsateti nama evàsmà etatkaroti mitradheyamevainenaitatkurute 3.3.4.[25] athàdhvaryuràrohaõaü vimu¤cati | varuõasyottambhanamasãtyupastambhanenopastabhnàti varuõasya skambhasarjanã stha iti ÷amye udvçhati sa yadàha varuõasya skambhasarjanã stha iti varuõyo hyeùa etarhi bhavati yatsomaþ krãtaþ 3.3.4.[26] atha catvàro ràjàsandãmàdadate | dvau và asmai mànuùàya ràj¤a àdadàte athaitàü catvàro yo 'sya sakçtsarvasyeùñe 3.3.4.[27] audumbarã bhavati | annaü và årgudumbara årjo 'nnàdyasyàvaruddhyai tasmàdaudumbarã bhavati 3.3.4.[28] nàbhidaghnà bhavati | atra và annam pratitiùñhanyannaü somastasmànnàbhidaghnà bhavatyatro eva retasa à÷ayo retaþ somastasmàdatradaghnà bhavati 3.3.4.[29] tàmabhimç÷ati | varuõasya çtasadanyasãtyatha kçùõàjinamàstçõàti varuõasya çtasadanamasãtyathainamàsàdayati varuõasya çtasadanamàsãdeti sa yadàha varuõasya çtasadanamàsãdeti varuõyo hyeùa etarhi bhavati 3.3.4.[30] athainaü ÷àlàm prapàdayati | sa prapàdayanvàcayati yà te dhàmàni haviùà yajanti tà te vi÷và paribhårastu yaj¤am | gayasphànaþ prataraõaþ suvãro 'vãrahà pracarà soma duryàniti gçhà vai duryà gçhànnaþ ÷ivaþ ÷ànto 'pàpakçtpracaretyevaitadàha 3.3.4.[31] atra haike | udapàtramupaninayanti yathà ràj¤a àgatàyodakamàharedevametaditi vadantastadu tathà na kuryànmànuùaü ha te yaj¤e kurvanti vyçddhaü vai tadyaj¤asya yanmànuùaü nedvyçddhaü yaj¤e karavàõãti tasmànnopaninayet 3.4.1. 3.4.1.[1] ÷iro vai yaj¤asyàtithyaü bàhå pràyaõãyodayanãyau | abhito vai ÷iro bàhå bhavatastasmàdabhita àtithyamete haviùã bhavataþ pràyaõãya÷codayanãya÷ca 3.4.1.[2] atha yasmàdàtithyaü nàma | atithirvà eùa etasyàgacati yatsomaþ krãtastasmà etadyathà ràj¤e và bràhmaõàya và mahokùaü và mahàjaü và pacettadaha mànuùaü havirdevànàmevamasmà etadàtithyaü karoti 3.4.1.[3] tadàhuþ | pårvo 'tãtya gçhõãyàditi yatra và arhantamàgataü nàpacàyanti krudhyati vai sa tatra tathà hàpacito bhavati 3.4.1.[4] tadvà anyatara eva vimuktaþ syàt | anyataro 'vimukto 'tha gçhõãyàtsa yadanyataro vimuktastenàgato yadvanyataro 'vimuktastenàpacitaþ 3.4.1.[5] tadu tathà na kuryàt vimucyaiva prapàdya gçhõãyàdyathà vai devànàü caraõaü tadvà anu manuùyàõàü tasmànmànuùe yàvanna vimu¤cate naivàsmai tàvadudakaü haranti nàpacitiü kurvantyanàgato hi sa tàvadbhavatyatha yadaiva vimu¤cate 'thàsmà udakaü harantyathàpacitiü kurvanti tarhi hi sa àgato bhavati tasmàdvimucyaiva prapàdya gçhõãyàt 3.4.1.[6] sa vai saütvaramàõa iva gçhõãyàt | tathà hàpacito bhavati tatpatnyanvàrabhate paryuhyamàõaü vai yajamàno 'nvàrabhate 'thàtra patnyubhayata evaitanmithunenànvàrabhete yatra và arhannàgacati sarvagçhyà iva vai tatra ceùñanti tathà hàpacito bhavati 3.4.1.[7] sa và anyenaiva tato yajuùà gçhõãyàt | yeno cànyàni havãüùyekaü và eùa bhàgaü krãyamàõo 'bhikrãyate candasàmeva ràjyàya candasàü sàmràjyàya tasya candàüsyabhitaþ sàcayàni yathà ràj¤o 'ràjàno ràjakçtaþ såtagràmaõya evamasya candàüsyabhitaþ sàcayàni 3.4.1.[8] na vai tadavakalpate | yaccandobhya iti kevalaü gçhõãyàdyatra và arhate pacanti tadabhitaþ sàcayo 'nvàbhaktà bhavantyaràjàno ràjakçtaþ såtagràmaõyastasmàdyatraivaitasyai gçhõãyàttadeva candàüsyanvàbhajet 3.4.1.[9] sa gçhõàti | agnestanårasi viùõave tvetyagnirvai gàyatrã tadgàyatrãmanvàbhajati 3.4.1.[10] somasya tanårasi viùõave tveti | kùatraü vai somaþ kùatraü triùñuptattriùñubhamanvàbhajati 3.4.1.[11] atitheràtithyamasi viùõave tveti | so 'syoddhàro yathà ÷reùñhasyoddhàra evamasyaiùa çte candobhyaþ 3.4.1.[12] ÷yenàya tvà somabhçte viùõave tveti | tadgàyatrãmanvàbhajati sà yadgàyatrã ÷yeno bhåtvà divaþ somamàharattena sà ÷yenaþ somabhçttenaivainàmetadvãryeõa dvitãyamanvàbhajati 3.4.1.[13] agnaye tvà ràyaspoùade viùõave tveti | pa÷avo vai ràyaspoùaþ pa÷avo jagatã tajjagatãmanvàbhajati 3.4.1.[14] atha yatpa¤ca kçtvo gçhõàti | saüvatsarasammito vai yaj¤aþ pa¤ca và çtavaþ saüvatsarasya tam pa¤cabhiràpnoti tasmàtpa¤ca kçtvo gçhõàtyatha yadviùõave tvà viùnave tveti gçhõàti viùõave hi gçhõàti yo yaj¤àya gçhõàti 3.4.1.[15] navakapàlaþ puroóà÷o bhavati | ÷iro vai yaj¤asyàtithyaü navàkùarà vai gàyatryaùñau tàni yànyanvàha praõavo navamaþ pårvàrdho vai yaj¤asya gàyatrã pårvàrdhe eùa yaj¤asya tasmànnavakapàlaþ puroóà÷o bhavati 3.4.1.[16] kàrùmaryamayàþ paridhayaþ | devà ha và etaü vanaspatiùu ràkùoghnaü dadç÷uryatkàrùmaryaü ÷iro vai yaj¤asyàtithyaü neciro yaj¤asya nàùñrà rakùàüsi hinasanniti tasmàtkàrùmaryamayàþ paridhayo bhavanti 3.4.1.[17] à÷vavàlaþ prastaraþ | yaj¤o ha devebhyo 'pacakràma so '÷vo bhåtvà paràïàvavarta tasya devà anuhàya vàlànabhipedustànàlulupustànàlupya sàrdhaü saünyàsustata età oùadhayaþ samabhavanyada÷vavàlàþ ÷iro vai yaj¤asyàtithyaü jaghanàrdho vàlà ubhayata evaitadyaj¤am parigçhõàti yadà÷vavàlàþ prastaro bhavati 3.4.1.[18] aikùavyau vidhçtã | nedbarhi÷ca prastara÷ca saülubhyàta ityathotpåyàjyaü sarvàõyeva caturgçhãtànyàjyàni gçhõàti na hyatrànuyàjà bhavanti 3.4.1.[19] àsàdya havãüùyagnim manthati | ÷iro vai yaj¤asyàtithyaü janayanti và enametadyanmanthanti ÷ãrùato và agre jàyamàno jàyate ÷ãrùata evaitadagre yaj¤aü janayatyagnirvai sarvà devatà agnau hi sarvàbhyo devatàbhyo juhvati ÷iro vai yaj¤asyàtithyaü ÷ãrùata evaitadyaj¤aü sarvàbhirdevatàbhiþ samardhayati tasmàdagnim manthati 3.4.1.[20] so 'dhimanthanaü ÷akalamàdatte | agnerjanitramasãtyatra hyagnirjàyate tasmàdàhàgnerjanitramasãti 3.4.1.[21]atha darbhataruõake nidadhàti | vçùaõau stha iti tadyàvevemau striyai sàkaüjàvetàvevaitau 3.4.1.[22] athàdharàraõiü nidadhàti | urva÷yasãtyathottaràraõyàjyavilàpanãmupaspç÷atyàyurasãti tàmabhinidadhàti puråravà asãtyurva÷ã và apsaràþ puråravàþ patiratha yattasmànmithunàdajàyata tadàyurevamevaiùa etasmanmithunàdyaj¤aü janayatyathàhàgnaye mathyamànàyànubråhãti 3.4.1.[23] sa manthati | gàyatreõa tvà candasà manthàmi traiùñubhena tvà candasà manthàmi jàgatena tvà candasà mànthàmãti taü vai candobhireva manthati candàüsi mathyamànàyànvàha candàüsyevaitadyaj¤amanvàyàtayati yathàmumàdityaü ra÷mayo jàtàyànubråhãtyàha yadà jàyate prahriyamàõàyetyanupraharan 3.4.1.[24] so 'nupraharati | bhavataü naþ samanasau sacetasàvarepasau mà yaj¤aü hiüsiùñam mà yaj¤apatiü jàtavedasau ÷ivau bhavatamadya na iti ÷àntimevàbhyàmetadvadati yathà nànyo 'nyaü hiüsyàtàm 3.4.1.[25] atha sruveõopahatyàjyam | agnimabhijuhotyagnàvagni÷carati praviùña çùãõàm putro abhi÷astipàvà sa naþ syonaþ suyajà yajeha devebhyo havyaü sadamaprayucantsvàhetyàhutyai và etamajãjanata tametayàhutyàpraiùãttasmàdevamabhijuhoti 3.4.1.[26] tadióàntam bhavati | nànuyàjànyajanti ÷iro vai yaj¤asyàtithyam pårvàrdho vai ÷iraþ pårvàrdhamevaitadyaj¤asyàbhisaüskaroti sa yaddhànuyàjànyajedyathà ÷ãrùataþ paryàhçtya pàdau pratidadhyàdevaü tattasmàdióàntaü bhavati nànuyàjànyajanti 3.4.2. 3.4.2.[1] àtithyena vai devà iùñvà | tàntsamadavindatte caturdhà vyadravannanyo 'nyasya ÷riyà atiùñhamànà agnirvasubhiþ somo rudrairvaruõa àdityairindro marudbhirbçhaspatirvi÷vairdevairityu haika àhurete ha tveva te vi÷ve devà ye te caturdhà vyadravaüstànvidrutànasurarakùànyanuvyaveyuþ 3.4.2.[2] te 'viduþ | pàpãyàüso vai bhavàmo 'surarakùasàni vai no 'nuvyavàgurdviùadbhyo vai radhyàmo hanta saüjànàmahà ekasya ÷riyai tiùñhàmahà iti ta indrasya ÷riyà atiùñhanta tasmàdàhurindraþ sarvà devatà indra÷reùñhà devà iti 3.4.2.[3] tasmàdu ha na svà çtãyeran | ya eùàm parastaràmiva bhavati sa enànanuvyavaiti te priyaü dviùatàü kurvanti dviùadbhyo radhyanti tasmànna 'rtãyerantsa yo haivaü vidvànna 'rtãyate 'priyaü dviùatàü karoti na dvipadbhyo radhyati tasmànna 'rtãyeta 3.4.2.[4] te hocuþ | hantedaü tathà karavàmahai yathà na idamàpradivamevàjaryamasaditi 3.4.2.[5] te devàþ | juùñàstanåþ priyàõi dhàmàni sàrdhaü samavadadire te hocuretena naþ sa nànàsadetena viùvaïyo na etadatikràmàditi kasyopadraùñuriti tanånaptureva ÷àkvarasyeti yo và ayam eùa tanånapàcàkvaraþ so 'yam prajànàmupadraùñà praviùñastàvimau pràõodànau 3.4.2.[6] tasmàdàhuþ | mano devà manuùyasyàjànantãti manasà saükalpayati tatpràõamapipadyate pràõo vàtaü vàto devebhya àcaùñe yathà puruùasya manaþ 3.4.2.[7] tasmàdetadçùiõàbhyanåktam | manasà saükalpayati tadvàtamapigacati vàto devebhya àcaùñe yathà puruùa te mana iti 3.4.2.[8] te devàþ | juùñàstanåþ priyàõi dhàmàni sàrdhaü samavadadire te hocuretena naþ sa nànàsadetena viùvaïyo na etadatikràmàditi taddevà apyetarhi nàtikràmanti ke hi syuryadatikràmeyurançtaü hi vadeyurekaü ha vai devà vrataü caranti satyameva tasmàdeùàü jitamanapajayyaü tasmàdya÷a evaü ha và asya jitamanapajayyamevaü ya÷o bhavati ya evaü vidvàntsatyaü vadati tadetattànånaptraü nidànena 3.4.2.[9] te devàþ | juùñàstanåþ priyàõi dhàmàni sàrdhaü samavadadire 'thaita àjyànyeva gçhõànà juùñàstanåþ priyàõi dhàmàni sàrdhaü samavadyante tasmàdu ha na sarveõeva samabhyaveyànnenme juùñàstanvaþ priyàõi dhàmàni sàrdhaü samabhyavàyàniti yeno ha samabhyaveyànnàsmai druhyedidaü hyàhurna satànunaptriõe drogdhavyamiti 3.4.2.[10] athàto gçhõàtyeva | àpataye tvà paripataye gçhõàmãti yo và ayam pavata eùa à ca patati pari ca patatyetasmà u hi gçhõàti tasmàdàhàpataye tvà paripataye gçhõàmãti 3.4.2.[11] tanånaptre ÷àkvaràyeti | yo và ayam pavata eùa tanåtaptà ÷àkvara etasmà u hi gçhõàti tasmàdàha tanånaptre ÷àkvaràyeti 3.4.2.[12] ÷akvana ojiùñhàyeti | eùa vai ÷akvaujiùñha etasmà u hi gçhõàti tasmàdàha ÷akvana ojiùñhàyeti 3.4.2.[13] athàtaþ samavamç÷antyeva | etaddha devà bhåyaþ samàmira itthaü naþ so 'muthàsadyo na etadatikràmàditi tatho evaita etatsamamanta itthaü naþ so 'muthàsadyo na etadatikràmàditi 3.4.2.[14] te samavamç÷anti | anàdhçùñamasyanàdhçùyaü devànàmoja ityanàdhçùñà hi devà àsannanàdhçùyàþ saha santaþ samànaü vadantaþ samànaü dadhràõà devànàmoja iti devànàü vai juùñàstanvaþ priyàõi dhàmànyanabhi÷astyabhi÷astipà anabhi÷astenyamiti sarvàü hi devà abhi÷astiü tãrõà a¤jasà satyamupageùamiti satyaü vadàni medamatikramiùamityevaitadàha svite mà dhà iti svite hi taddevà àtmànamadadhat a yatsatyamavadanyatsatyamakurvastasmàdàha svite mà dhà iti 3.4.2.[15] atha yàstaddevàþ | juùñàstanåþ priyàõi dhàmàni sàrdhaü samavadadire tadindre saünyadadhataiùa và indro ya eùa tapati na ha và eùo 'gre tatàpa yathà haivaidamanyatkçùõamevaü haivàsa tenaivaitadvãryeõa tapati tasmàdyadi bahavo dãkùerangçhapataya eva vratamabhyutsicya prayaceyuþ sa hi teùàmindrabhàjanam bhavati yadyu dakùiõàvatà dãkùeta yajamànàyaiva vratamabhyutsicya prayaceyuridaü hyàhurindro yajamàna iti 3.4.2.[16] atha yàstaddevàþ | juùñàstanåþ priyàõi dhàmàni sàrdhaü samavadadire tatsàrdhaü saüjaghne tatsàmàbhavattasmàdàhuþ satyaü sàma devajaü sàmeti 3.4.3. 3.4.3.[1] àtithyena vai devà iùñvà | tàntsamadavindatte tànånaptraiþ sama÷àmyaüsta etasya pràya÷cittimaicanyadanyo 'nyam pàpamavadannàha puràvabhçthàtpunardãkùàmavàkalpayaüsta etàmavàntaràü dãkùàmapa÷yan 3.4.3.[2] te 'gninaiva tvacaü vipalyàïgayanta | tapo và agnistapo dãkùà tadavàntaràü dãkùàmupàyaüstadyadavàntaràü dãkùàmupàyaüstasmàdavàntaradãkùà saütaràmaïgulãrà¤canta saütaràm mekhalàm paryastàmevainàmetatsatãm paryàsyanta tatho evaiùa etadyadataþ pràcãnamavratyaü và karotyavratyam và vadati tasyaivaitatpràya÷cittiü kurute 3.4.3.[3] so 'gninaiva tvacaü vipalyaïgayate | tapo và agnistapo dãkùà tadavàntaràü dãkùàmupaiti saütaràmaïgulãracate saütaràm mekhalàm paryastàmevainàmetatsatãm paryasyate prajàmu haiva taddevà upàyan 3.4.3.[4] te 'gninaiva tvaca vipalyàïgayanta | agnirvai mithunasya kartà prajanayità tatprajàmupàyantsaütaràmaïgulãrà¤canta saütaràm mekhalàü tatprajàmàtmannakurvata tatho evaiùa etatprajàmevopaiti 3.4.3.[5] so 'gninaiva tvacaü vipalyaïgayate | agnirvai mithunasya kartà prajanayità tatprajàmupaiti saütaràmaïgulãracate saütaràm mekhalàü tatprajàmàtmankurute 3.4.3.[6] devànàmu ha sma dãkùitànàm | yaþ samiddhàro và svàdhyàyaü và visçjate taü ha smetarasyaivetaraü råpeõetarasyetaramasurarakùasàni jighàüsanti te ha pàpaü vadanta upasameyuriti vai màü tvamacikãrùãriti màjighàüsãrityagnirhaiva tathà nànyamuvàdàgniü tathà nànyaþ 3.4.3.[7] te hocuþ | apãtthaü tvàmagne 'vàdiùåriti naivàhamanyaü na màmanya iti 3.4.3.[8] te 'viduþ | ayaü vai no virakùastamo 'syaiva råpamasàma tena rakùàüsyatimokùyàmahe tena svargaü lokaü sama÷nuviùyàmaha iti te 'gnireva råpamabhavaüstena rakùàüsyatyamucyanta tena svargaü lokaü samà÷nuvata tatho evaiùa etadagnereva råpam bhavati tena rakùàüsyatimucyate tena svargaü lokaü sama÷nute sa vai samidhamevàbhyàdadhadavàntaradãkùàmupaiti 3.4.3.[9] sa samidhamabhyàdadhàti | agne vratapàstve vratapà ityagnirhi devànàü vratapatistasmàdàhàgne vratapàstve vratapà iti yà tava tanåriyaü sà mayi yo mama tanåreùà sà tvayi saha nau vratapate vratànãti tadagninà tvacaü vipalyaïgayate 'nu me dãkùàü dãkùàpatirmanyatàmanu tapastapaspatiriti tadavàntaràü dãkùàmupaiti saütaràmaïgulãracate saütaràm mekhalàm paryastàmevaitatsatãm paryasyate 3.4.3.[10] athainamato madantãbhirupacaranti | tapo và agnistapo madantyastasmàdenam madantãbhirupacaranti 3.4.3.[11] atha madantãbhirupaspç÷ya | ràjànamàpyàyayanti tadyanmadantãrupaspç÷ya ràjànamàpyàyayanti vajro và àjyaü retaþ somo nedvajreõàjyena retaþ somaü hinasàmeti tasmànmadantãrupaspç÷ya ràjànamàpyàyayanti 3.4.3.[12] tadàhuþ | yasmà etadàpyàyanaü kriyata àtithyaü somàya tamevàgra àpyàyayeyurathàvàntaradãkùàmatha tànånaptràõãti tadu tathà na kuryàdyaj¤asya và evaü karmàtra và enàntsamadavindatte saü÷amameva pårvamupàyannathàvàntaradãkùàmathàpyàyanam 3.4.3.[13] tadyadàpyàyayanti | devo vai somo divi hi somo vçtro vai soma àsãttasyaitacarãraü yadgirayo yada÷mànastadeùo÷ànà nàmauùadhirjàyata iti ha smàha ÷vetaketurauddàlakistàmetadàhçtyàbhiùuõvanti tàü dãkùopasadbhistànånaptrairàpyàyanena somaü kurvantãti tatho evainàmeùa etaddãkùopasadbhistànånaptrairàpyàyanena somaü karoti 3.4.3.[14] madhu sàraghamiti và àhuþ | yaj¤o ha vai madhu sàraghamathaita eva saragho madhukçto yadçtvijastadyathà madhu madhukçta àpyàyayeyurevamevaitadyaj¤amàpyàyayanti 3.4.3.[15] yaj¤ena vai devàþ | imàü jitiü jigyuryaiùàmiyaü jitiste hocuþ kathaü na idam manuùyairanabhyàrohyaü syàditi te yaj¤asya rasaü dhãtvà yathà madhu madhukçto nirdhayeyurviduhya yaj¤aü yåpena yopayitvà tiro 'bhavannatha yadenenàyopayaüstasmàdyåpo nàma 3.4.3.[16] tadvà çùãõàmanu÷rutamàsa | te yaj¤aü samabharanyathàyaü yaj¤aþ sambhçta evaü và eùa yaj¤aü sambharati yo dãkùate vàgvai yaj¤astadyadevàtra yaj¤asya nirdhãtaü yadvidugdhaü tadevaitatpunaràpyàyayati 3.4.3.[17] te vai ùaóbhåtvàpyàyayanti | ùaóvà çtava çtava evaitadbhåtvàpyàyayanti 3.4.3.[18] ta àpyàyayanti | aü÷uraü÷uùñe deva somàpyàyatàmiti tadasyàü÷umaü÷umevàpyàyayantãndràyaikadhanavida itãndro vai yaj¤asya devatà tasmàdàhendràyetyekadhanavida iti ÷ataü÷ataü ha sma và eùa devànpratyekaika evàü÷urekadhanànàpyàyate da÷ada÷a và tubhyamindraþ pyàyatàmà tvamindràya pyàyasvetãndro vai yaj¤asya devatà sà yaiva yaj¤asya devatà tàmevaitadàpyàyayatyà tvamindràya pyàyasveti tadetasminnàpyàyanaü dadhàtyàpyàyayàsmàntsakhãntsanyà medhayeti sa yatsanoti tattadàha yatsanyetyatha yadanubråte tadu tadàha yanmaghayeti svasti te deva soma satyàma÷ãyetyekà và eteùàmà÷ãrbhavatyçtvijàü ca yajamànasya ca yaj¤asyodçcaü gacemeti yaj¤asyodçcaü gacànãtyevaitadàha 3.4.3.[19] atha prastare nihnuvate | uttarataupacàro vai yaj¤o 'thaitaddakùiõevànvityàpyàyayantyagnirvai yaj¤astadyaj¤am pçùñhataþ kurvanti tanmithyàkurvanti devebhya àvç÷cyante yaj¤o vai prastarastadyaj¤am punaràrabhante tasyo haiùà pràya÷cittistatho haiùàmetanna mithyàkçtam bhavati na devebhya àvç÷cyante tasmàtprastare nihnuvate 3.4.3.[20] tadàhuþ | akte nihnuvãrànanaktà ityanakte haiva nihnuvãrannanupraharaõaü hyevàktasya 3.4.3.[21] te nihnuvate | eùñà ràyaþ preùe bhagàya çtamçtavàdibhya iti satyaü satyavàdibhya ityaivaitadàha namo dyàvàpçthivãbhyàmiti tadàbhyàü dyàvàpçthivãbhyàü nihnuvate yayoridaü sarvamadhi 3.4.3.[22] athàha samullupya prastaram | agnãnmadantyàpàiti madantãtyagnãdàha tàbhirehãtyuparyuparyagnimatiharati sa yannànupraharatyetena hyata årdhvànyahàni pracariùyanbhavatyatha yaduparyuparyagnimatiharati tadevàsyànuprahçtabhàjanam bhavati tamagnãdhe prayacati tamagnãnnidadhàti 3.4.4. 3.4.4.[1] grãvà vai yaj¤asyopasadaþ ÷iraþ pravargyaþ | tasmàdyadi pravargyavànbhavati pravargyeõa pracaryàthopasadbhiþ pracaranti tadgrãvàþ pratidadhàti 3.4.4.[2] tadyàþ pårvàhõe 'nuvàkyà bhavanti | tà aparàhõe yàjyà yà yàjyàstà anuvàkyàstadvyatiùajati tasmàdimàni grãvàõàm parvàõi vyatiùaktànãmànyasthãni 3.4.4.[3] devà÷ca và asurà÷ca | ubhaye pràjàpatyàþ paspçdhire tato 'surà eùu lokeùu pura÷cakrire 'yasmayãmevàsmiüloke rajatàmantarikùe hariõãü divi 3.4.4.[4] tadvai devà aspçõvata | ta etàbhirupasadbhirupàsãdaüstadyadupàsãdaüstasmàdupasado nàma te puraþ pràbhindannimàülokànpràjayaüstasmàdàhurupasadà puraü jayantãti yadahopàsate tenemàm mànuùãm puraü jayanti 3.4.4.[5] etàbhirvai devà upasadbhiþ | puraþ pràbhindannimàülokànpràjayaüstatho evaiùa etannàhaivàsmà asmiüloke ka÷cana puraþ kuruta imànevaitallokànprabhinattãmàülokànprajayati tasmàdupasadbhiryajate 3.4.4.[6] tà và àjyahaviùo bhavanti | vajro và àjyametena vai devà vajreõàjyena puraþ pràbhindannimàülokànpràjayaüstatho evaiùa etena vajreõàjyenemàülokànprabhinattãmàülokànprajayati tasmàdàjyahaviùo bhavanti 3.4.4.[7] sa và aùñau kçtvo juhvàü gçhõàti | caturupabhçtyatho itarathàhu÷catureva kçtvo juhvàü gçhõãyàdaùñau kçtva upabhçtãti 3.4.4.[8] sa và aùñàveva kçtvo juhvàü gçhõàti | caturupabhçti tadvajramabhibhàraü karoti tena vajreõàbhibhàreõemàülokànprabhinattãmàülokànprajayati 3.4.4.[9] agnãùomau vai devànàü sayujau | tàbhyàü sàrdhaü gçhõàti viùõava ekàkine 'nyataramevàghàramàghàrayati yaü sruveõa pratikràmati và uttaramàghàramàghàryàbhijityà abhijayànãti tasmàdanyataramevàghàramàghàrayati yaü sruveõa 3.4.4.[10] athà÷ràvya na hotàram pravçõãte | sãda hotarityevàhopavi÷ati hotà hotçùadana upavi÷ya prasauti prasåto 'dhvaryuþ srucàvàdatte 3.4.4.[11] sa àhàtikràmannagnaye 'nubråhãti | à÷ràvyàhàgniü yajeti vaùañkçte juhoti 3.4.4.[12] athàha somàyànubråhãti | à÷ràvyàha somaü yajeti vaùañkçte juhoti 3.4.4.[13] atha yadupabhçtyàjyam bhavati | tatsamànayamàna àha viùõave 'nubråhãtyà÷ràvyàha viùõuü yajeti vaùañkçte juhoti 3.4.4.[14] sa yatsamànatra tiùñhanjuhoti | na yathedam pracarantsaücaratyabhijityà abhijayànãtyatha yadetà devatà yajati vajramevaitatsaüskarotyagnimanãkaü somaü ÷alpaü viùõuü kulmalaü 3.4.4.[15] saüvatsaro hi vajraþ | agnirvà ahaþ somo ràtriratha yadantareõa tadviùõuretadvai pariplavamànaü saüvatsaraü karoti 3.4.4.[16] saüvatsaro vajraþ | etena vai devàþ saüvatsareõa vajreõa puraþ pràbhindannimàülokànpràjayaüstatho evaiùa etena saüvatsareõa vajreõemàülokànprabhinattãmàülokànprajayati tasmàdetà devatà yajati 3.4.4.[17] sa vai tisra upasada upeyàt | trayo và çtavaþ saüvatsarasya saüvatsarasyaivaitadråpaü kriyate saüvatsaramevaitatsaüskaroti dvirekayà pracarati dvirekayà 3.4.4.[18] tàþ ùañsampadyante | ùaóvà çtavaþ saüvatsarasya saüvatsarasyaivaitadråpaü kriyate saüvatsaramevaitatsaüskaroti 3.4.4.[19] yadyu dvàda÷opasada upeyàt | dvàda÷a vai màsàþ saüvatsarasya saüvatsarasyaivaitadråpaü kriyate saüvatsaramevaitatsaüskaroti dvirekayà pracarati dvirekayà 3.4.4.[20] tà÷caturviü÷atiþ sampadyante | caturviü÷atirvai saüvatsarasyàrdhamàsàþ saüvatsarasyaivaitadråpaü kriyate saüvatsaramevaitatsaüskaroti 3.4.4.[21] sa yatsàyampràtaþ pracarati | tathà hyeva sampatsampadyate sa yatpårvàhõe pracarati tajjayatyatha yadaparàhõe pracarati sujitamasadityatha yajjuhotãdaü vai puraü yudyanti tàü jitvà svàü satãü prapadyante 3.4.4.[22] sa yatpracarati tadyudhyatyatha yatsaütiùñhate tajjayatyathayajjuhoti svàmevaitatsatãm prapadyate 3.4.4.[23] sa juhoti | yayà dvirekasyàhnaþ pracariùyanbhavati yà te agne 'yaþ÷ayà tanårvarùiùñhà gahvareùñhà ugraü vaco apàvadhãttveùaü vaco apàvadhãtsvàhetyevaüråpà hi sàsãdayasmayã hi sàsãt 3.4.4.[24] atha juhoti | yayà dvirekasyàhnaþ pracariùyanbhavati yà te agne rajaþ÷ayà tanårvarùiùñhà gahvareùñhà ugraü vaco apàvadhãttveùaü vaco apàvadhãtsvàhetyevaüråpà hi sàsãdrajatà hi sàsãt 3.4.4.[25] atha juhoti | yayàdvirekasyàhnaþ pracariùyanbhavati yà te agne hari÷ayà tanårvarùiùñhà ugraü vaco apàvadhãttveùaü vaco apàvadhãtsvàhetyevaüråpà hi sàsãddhariõã hi sàsãdyadyu dvàda÷opasada upeyàccaturahamekayà pracareccaturahamekayà 3.4.4.[26] athàto vratopasadàmeva | paraurvãrvà anyà upasadaþ paro 'hvãranyàþ sa yàsàmekam prathamàhaü dogdhyatha dvàvatha trãüstàþ paraurvãratha yàsàü trãnprathamàhaü dogdhyatha dvàvathaikaü tàþ paro 'hvãryà vai paro 'hvãstàþ paraurvãryàþ paraurvãstàþ paro 'hvãþ 3.4.4.[27] tapasà vai lokaü jayanti | tadasyaitatparaþ para eva varãyastapo bhavati paraþparaþ ÷reyàüsaü lokaü jayati vasãyànu haivàsmiüloke bhavati ya evaü vidvànparo 'hvãrupasada upaiti tasmàdu paro 'hvãrevopasada upeyàdyadyu dvàda÷opasada upeyàttrãü÷caturahaü dohayeddvau caturahamekaü caturaham 3.5.1. 3.5.1.[1] tadya eùa pårvàrdhyo varùiùñha sthåõàràjo bhavati | tasmàtpràï prakràmati trãnvikramàüstacaïkuü nihanti so 'ntaþpàtaþ 3.5.1.[2] tasmànmadhyamàcaïkoþ | dakùiõà pa¤cada÷a vikramànprakràmati tacaïku nihanti sà dakùiõà ÷roõiþ 3.5.1.[3] tasmànmadhyamàcaïkoþ udaï pa¤cada÷a vikramànprakràmati tacaïku nihanti sottarà ÷roõiþ 3.5.1.[4] tasmànmadhyamàcaïkoþ | pràï ùañtriü÷ataü vikramànprakràmati tacaïku nihanti sa pårvàrdhaþ 3.5.1.[5] tasmànmadhyamàcaïkoþ | dakùiõà dvàda÷a vikramànprakràmati tacaïku nihanti sa dakùiõo 'üsaþ 3.5.1.[6] tasmànmadhyamàcaïkoþ | udaï dvàda÷a vikramànprakràmati tacaïku nihanti sa uttaro 'üsa eùà màtrà vedeþ 3.5.1.[7] atha yattriü÷advikramà pa÷càdbhavati | triü÷adakùarà vai viràóviràjà vai devà asmiüloke pratyatiùñhaüstatho evaiùa etadviràjaivàsmiüloke pratitiùñhati 3.5.1.[8] atho api trayastriü÷atsyuþ | trayastriü÷adakùarà vai viràóviràjaivàsmiüloke pratitiùñhati 3.5.1.[9] atha yatùañtriü÷advikramà pràcã bhavati | ùañtriü÷adakùarà vai bçhatã bçhatyà vai devàþ svargaü lokaü samà÷nuvata tatho evaiùa etadbçhatyaiva svargaü lokaü sama÷nute so 'sya divyàhavanãyo bhavati 3.5.1.[10] atha yaccaturviü÷ativikramà purastàdbhavati | caturviü÷atyakùarà vai gàyatrã pårvàrdho vai yaj¤asya gàyatrã pårvàrdhe eùa yaj¤asya tasmàccaturviü÷ativikramà purastàdbhavatyeùà màtrà vedeþ 3.5.1.[11] atha yatpa÷càdvarãyasã bhavati | pa÷càdvarãyasã pçthu÷roõiriti vai yoùàm pra÷aüsanti yadveva pa÷càdvarãyasã bhavati pa÷càdevaitadvarãyaþ prajananaü karoti tasmàtpa÷càdvarãyasaþ prajananàdimàþ prajàþ prajàyante 3.5.1.[12] nàsikà ha và eùà yaj¤asya yaduttaravediþ | atha yadenàmuttaràü vederupakirati tasmàduttaravedirnàma 3.5.1.[13] dvayyo ha và idamagre prajà àsuþ | àdityà÷caivàïgirasa÷ca tato 'ïgirasaþ pårve yaj¤aü samabharaüste yaj¤aü sambhçtyocuragnimimàü naþ ÷vaþsutyàmàdityebhyaþ prabråhyanena no yaj¤ena yàjayateti 3.5.1.[14] te hàdityà åcuþ | upajànãta yathàsmànevàïgiraso yàjayànna vayamaïgirasa iti 3.5.1.[15] te hocuþ | na và anyena yaj¤àdapakramaõamastyantaràmeva sutyàü dhriyàmahà iti te yaj¤aü saüjahruste yaj¤aü sambhçtyocuþ ÷vaþsutyàü vai tvamasmabhyamagne pràvoco 'tha vayamadyasutyàmeva tubhyam prabråmo 'ïgirobhya÷ca teùàü nastvaü hotàsãti 3.5.1.[16] te 'nyameva pratiprajighyuþ | aïgiraso 'ca te hàpyaïgiraso 'gnaye 'nvàgatya cukrudhuriva kathaü nu no dåta÷caranna pratyàdçthà iti 3.5.1.[17] sa hovàca | anindyà vai màvçùata so nindyairvçto nà÷akamapakramitumiti tasmàdu hànindyasya vçto nàpakràmetta etena sadyaþkriyàïgirasa àdityànayàjayantsa sadyaþkrãþ 3.5.1.[18] tebhyo vàcaü dakùiõàmànayan | tàü na pratyagçhõanhàsyàmahe yadi pratigrahãùyàma iti tadu tadyaj¤asya karma na vyamucyata yaddàkùiõamàsãt 3.5.1.[19] athaibhyaþ såryaü dakùiõàmànayan | tam pratyagçhõaüstasmàdu ha smàhuraïgiraso vayaü và àrtvijãnàþ smo vayaü dakùiõãyà api và asmàbhireùa pratigçhãto ya eùa tapatãti tasmàtsadyaþkriyo '÷vaþ ÷veto dakùiõà 3.5.1.[20] tasya rukmaþ purastàdbhavati | tadetasya råpaü kriyate ya eùa tapati yadya÷vaü ÷vetaü na vindedapi gaureva ÷vetaþ syàttasya rukmaþ purastàdbhavati tadetasya råpaü kriyate ya eùa tapati 3.5.1.[21] tebhyo ha vàkcukrodha | kena madeùa ÷reyànbandhunà kenà yadetam pratyagrahãùña na màmiti sà haibhyo 'pacakràma sobhayànantareõa devàsuràntsayattàntsiühã bhåtvàdadànà cacàra tàmupaiva devà amantrayantopàsurà agnireva devànàü dåta àsa saharakùà ityasurarakùasamasuràõàm 3.5.1.[22] sà devànupàvartsyantyuvàca | yadvà upàvarteya kim me tataþ syàditi pårvàmeva tvàgneràhutiþ pràpsyatãtyatha haiùà devànuvàca yàm mayà kàü cà÷iùamà÷àsiùyadhve sà vaþ sarvà samardhiùyata iti saivaü devànupàvavarta 3.5.1.[23] sa yaddhàryamàõe 'gnau | uttaravediü vyàghàrayati yadevainàmado devà abruvanpårvàü tvàgneràhutiþ pràpsyatãti tadevainàmetatpårvàmagneràhutiþ pràpnoti vàgghyeùà nidànenàtha yaduttaravedimupakirati yaj¤asyaiva sarvatvàya vàgghi yaj¤o vàgu hyeùà 3.5.1.[24] tàü vai yuga÷amyena vimimãte | yugena yatra haranti ÷amyayà yato haranti yuga÷amyena vai yogyaü yu¤janti sà yadevàdaþ siühã bhåtvà÷àntevàcarattadevainàmetadyaj¤e yunakti 3.5.1.[25] tasmànnivçttadakùiõàü na pratigçhõãyàt | siühã hainam bhåtvà kùiõoti no hàmàkurvãta siühã haivainam bhåtvà kùiõoti no hànyasmai dadyàdyaj¤aü tadanyatràtmanaþ kurvãta tasmàdyo 'syàpi pàpa iva samànabandhuþ syàttasmà enàü dadyàtsa yaddadàti tadenaü siühã bhåtvà na kùiõoti yadu samànabandhave dadàti tadu nànyatràtmanaþ kuruta eùo nivçttadakùiõàyai pratiùñhà 3.5.1.[26] atha ÷amyàü ca sphyaü càdatte | tadya eùa pårvàrdhyaþ uttaràrdhyaþ ÷aïkurbhavati tasmàtpratyaï prakràmati trãnvikramàüstaccàtvàlam parilikhati sà càtvàlasya màtrà nàtra màtràsti yatraiva svayam manasà manyetàgreõotkaraü taccàtvàlam parilikhet 3.5.1.[27] sa vedyantàt | udãcãü ÷amyàü nidadhàti sa parilikhati taptàyanã me 'sãtãmàmevaitadàhàsyàü hitapta eti 3.5.1.[28] atha purastàt | udãcãü ÷amyàü nidadhàti sa parilikhati vittàyanã me 'sãtãmàmevaitadàhàsyàü hi vividàna eti 3.5.1.[29] athànuvedyantam | pràcãü ÷amyàü nidadhàti sa parilikhatyavatànmà nàthitàditãmàmevaitadàha yatra nàthaitanmàvatàditi 3.5.1.[30] athottarataþ | pràcãü ÷amyàü nidadhàti sa parilikhatyavatànmà vyathitàditãmàmevaitadàha yatra vyathaitanmàvatàditi 3.5.1.[31] atha harati | yatra harati tadagnãdupasãdati sa và agnãnàmeva nàmàni gçhõanharati yànvà amåndevà agre 'gnãnhotràya pràvçõata te pràdhanvaüsta imà eva pçthivãrupàsarpannimàmahaiva dve asyàþ pare tenaivaitànnidànena harati 3.5.1.[32] sa praharati videdagnirnabho nàmàgne aïgira àyunà nàmnehãti sa yatpràdhanvaüstadàyurdadhàti tatsamãrayati yo syàm pçthivyàmasãti yo 'syàm pçthivyàmasãti hçtvà nidadhàti yatte 'nàdhçùñaü nàma yaj¤iyaü tena tvàdadha iti yatte 'nàdhçùñaü rakùobhirnàma yaj¤iyaü tena tvàdadha ityevaitadàhànu tvà devavãtaya iti caturthaü harati devebhyastvà juùñàü haràmãtyevaitadàha tàü vai catuþsrakte÷càtvàlàddhrati catasro vai di÷aþ sarvàbhya evainàmetaddigbhyo harati 3.5.1.[33] athànuvyåhati | siühyasi sapatnasàhã devebhyaþ kalpasveti sà yadevàdaþ siühã bhåtvà÷àntevàcarattadevainàmetadàha siühyasãti sapatnasàhãti tvayà vayaü sapatnànpàpãyasaþ kriyàsmetyevaitadàha devebhyaþ kalpasveti yoùà và uttaravedistàmevaitaddevebhyaþ kalpayati 3.5.1.[34] tàü vai yugamàtrãü và sarvataþ karoti | yajamànasya và da÷ada÷a padàni da÷àkùarà vai viràóvàgvai viràóvàgyaj¤o madhye nàbhikàmiva karoti samànatràsãno vyàghàrayàõãti 3.5.1.[35] tàmadbhirabhyukùati | sà yadevàdaþ siühã bhåtvà÷àntevàcaracàntiràpastàmadbhiþ ÷amayati yoùà và uttaravedistàmevaitaddevebhyo hinvati tasmàdadbhirabhyukùati 3.5.1.[36] so 'bhyukùati | siühyasi sapatnasàhã devebhyaþ ÷undhasvetyatha sikatàbhiranuvikiratyalaükàro nveva sikatà bhràjanta iva hi sikatà agnervà etadvai÷vànarasya bhasma yatsikatà agniü và asyàmàdhàsyanbhavati tatho hainàmagnirna hinasti tasmàtsikatàbhiranuvikirati so 'nuvikirati siühyasi sapatnasàhã devebhyaþ ÷umbhasvetyathainàü càdayati sà cannaitàü ràtriü vasati 3.5.2. 3.5.2.[1] idhyamabhyàdadhati | upayamanãrupakalpayantyàjyamadhi÷rayati sruvaü ca srucaü sammàrùñyathotpåyàjyam pa¤cagçhãtaü gçhõãte yadà pradãpta idhmo bhavati 3.5.2.[2] athodyacantãdhmam | upayacantyupayamanãrathàhàgnaye prahriyamàõàyànubråhyekasphyayànådehãtyanådaiti pratiprasthàtaikasphyayaitasmànmadhyamàcaïkorya eùa vederjaghanàrdhe bhavati tadyadevàtràntaþpàtena gàrhapatyasya vedervyavacinnam bhavati tadevaitadanusaütanoti 3.5.2.[3] taddhaike | ottaravederanådàyanti tadu tathà na kuryàdaivaitasmànmadhyamàcaïkoranådeyàtta àyantyàgacantyuttaravedim 3.5.2.[4] prokùaõãradhvaryuràdatte | sa purastàdevàgre prokùatyudaï tiùñhannindraghoùastvà vasubhiþ purastàtpàtvitãndraghoùastvà vasubhiþ purastàdgopàyatvityevaitadàha 3.5.2.[5] atha pa÷càtprokùati | pracetàstvà rudraiþ pa÷càtpàtviti pracetàstvà rudraiþ pa÷càdgopàyatvityevaitadàha 3.5.2.[6] atha dakùiõataþ prokùati | manojavàstvà pitçbhirdakùiõataþ pàtviti manojavàstvà pitçbhirdakùiõato gopàyatvityevaitadàha 3.5.2.[7] athottarataþ prokùati | vi÷vakarmà tvàdityairuttarataþ pàtviti vi÷vakarmà tvàdityairuttarato gopàyatvityevaitadàha 3.5.2.[8] atha yàþ prokùaõyaþ pari÷iùyante | tadye ete pårve sraktã tayoryà dakùiõà tà nyantena bahirvedi ninayatãdamahaü taptaü vàrbahirdhà yaj¤ànniþsçjàmãti sà yadevàdaþ siühã bhåtvà÷àntevàcarattàmevàsyà etacucaü bahirdhà yaj¤ànniþsçjati yadi nàbhicaredyadyu abhicaredàdi÷edidamahaü taptaü vàramumabhi niþsçjàmãti tametayà ÷ucà vidhyati sa ÷ocannevàmuü lokameti 3.5.2.[9] sa yaddhàryamàõe 'gnau | uttaravediü vyàghàrayati yadevainàmado devà abruvanpårvàü tvàgneràhutiþ pràpsyatãti tadevainàmetatpårvàmagneràhutiþ pràpnoti yadveùà devànabravãdyàü mayà kàü cà÷iùamà÷àsiùyadhve sà vaþ sarvà samardhiùyata iti tàmenayàtrartvijo yajamànàyà÷iùamà÷àsate sàsmai sarvà samçdhyate 3.5.2.[10] tadvà etadekaü kurvandvayaü karoti | yaduttaravediü vyàghàrayatyatha yaiùàm madhye nàbhikeva bhavati tasyai ye pårve sraktã tayoryà dakùiõà 3.5.2.[11] tasyàmàghàrayati | siühyasi svàhetyathàparayoruttarasyàü siühyasyàdityavaniþ svàhetyathàparayordakùiõasyàü siühyasi brahmavaniþ kùatravaniþ svàheti bahvã vai yajuþùvà÷ãstadbrahma ca kùatraü cà÷àsta ubhe vãrye 3.5.2.[12] atha pårvayoruttarasyàü | siühyasi suprajàvanã ràyaspoùavaniþ svàheti tatprajàmà÷àste yadàha suprajàvaniriti ràyaspoùavaniriti bhåmà vai ràyaspoùastadbhåmànamà÷àste 3.5.2.[13] atha madhya àghàrayati | siühyasyàvaha devànyajamànàya svàheti taddevànyajamànàyàvàhayatyatha srucamudyacati bhåtebhyastveti prajà vai bhåtàni prajàbhyastvetyevaitadàha 3.5.2.[14] atha paridhãnparidadhàti | dhruvo 'si pçthivãü dçüheti madhyamaü dhruvakùidasyantarikùaü dçüheti dakùiõamacyutakùidasi divaü dçühetyuttaramagneþ purãùamasãti sambhàrànupanivapati tadyatsambhàrà bhavantyagnereva sarvatvàya 3.5.2.[15] ÷arãraü haivàsya pãtudàru | tadyatpraitudàravàþ paridhayo bhavanti ÷arãreõaivainametatsamardhayati kçtsnaü karoti 3.5.2.[16] màüsaü haivàsya gulgulu | tadyadgulgulu bhavati màüsenaivainametatsamardhayati kçtsnaü karoti 3.5.2.[17] gandho haivàsya sugandhitejanam | tadyatsugandhitejanam bhavati gandhenaivainametatsamardhayati kçtsnaü karoti 3.5.2.[18] atha yadvçùõe stukà bhavati | vçùõerha vai viùàõe antareõàgnirekàü ràtrimuvàsa tadyadevàtràgnernyaktaü tadihàpyasaditi tasmàdvçùõe stukà bhavati tasmàdyà ÷ãrùõo nediùñhaü syàttàmàcidyàharedyadyu tàü na vindedapi yàmeva kàü càharettadyatparidhayo bhavanti guptyà eva dåra iva hyenamuttare paridhaya àgacanti 3.5.3. 3.5.3.[1] puruùo vai yaj¤aþ | puruùastena yaj¤o yadenam puruùastanuta eùa vai tàyamàno yàvàneva puruùastàvànvidhãyate tasmàtpuruùo yaj¤aþ 3.5.3.[2] ÷ira evàsya havirdhànam | vaiùõavaü devatayàtha yadasmintsomo bhavati havirvai devànàü somastasmàddhavirdhànaü nàma 3.5.3.[3] mukhamevàsyàhavanãyaþ | sa yadàhavanãye juhoti yathà mukha àsi¤cedevaü tat 3.5.3.[4] stupa evàsya yåpaþ | bàhå evàsyàgnãdhrãya÷ca màrjàlãya÷ca 3.5.3.[5] udaramevàsya sadaþ | tasmàtsadasi bhakùayanti yaddhãdaü kiü cà÷nantyudara evedaü sarvaü pratitiùñhatyatha yadasminvi÷ve devà asãdaüstasmàtsado nàma ta u evàsminnete bràhmaõà vi÷vagotràþ sãdanti 3.5.3.[6] atha yàvetau jaghanenàgnã | pàdàvevàsyaitàveùa vai tàyamàno yàvàneva puruùastàvànvidhãyate tasmàtpuruùo yaj¤aþ 3.5.3.[7] ubhayatodvàraü havirdhànam bhavati | ubhayatodvàraü sadastasmàdayam puruùa àntaü saütçõaþ praõikte havirdhàne upatiùñhate 3.5.3.[8] te samavavartayanti | dakùiõenaiva dakùiõamuttareõottaraü yadvarùãyastaddakùiõaü syàt 3.5.3.[9] tayoþ samavavçttayoþ | cadiradhinidadhati yadi cadirna vindeyu÷cadiþsammitàm bhittim pratyànahyanti raràñyàm pari÷rayantyucràyãbhyàü cadiþ pa÷càdadhinidadhati cadiþsammitàü và bhittim 3.5.3.[10] atha punaþ prapadya | caturgçhãtamàjyaü gçhãtvà sàvitram prasavàya juhoti savità vai devànàm prasavità savitçprasåtàya yaj¤aü tanavàmahà iti tasmàtsàvitraü juhoti 3.5.3.[11] sa juhoti | yu¤jate mana uta yu¤jate dhiya iti manasà ca vai vàcà ca yaj¤aü tanvate sa yadàha yu¤jate mana iti tanmano yunaktyuta yu¤jate dhiya iti tadvàcaü yunakti dhiyàdhiyà hyetayà manuùyà jujyåùantyanåkteneva prakàmodyeneva gàthàbhiriva tàbhyàü yuktàbhyàü yaj¤aü tanvate 3.5.3.[12] viprà viprasya bçhato vipa÷cita iti | ye vai bràhmaõàþ ÷u÷ruvàüso 'nåcànàste vipràstànevaitadabhyàha bçhato vipa÷cita iti yaj¤o vai bçhanvipa÷cidyaj¤amevaitadabhyàha vi hotrà dadhe vayunàvideka iditi vi hi hotrà dadhate yaj¤aü tanvànà mahã devasya savituþ pariùñutiþ svàheti tatsàvitram prasavàya juhoti 3.5.3.[13] athàparaü caturgçhãtamàjyaü gçhãtvà | upaniùkràmati dakùiõayà dvàrà patnãü niùkràmayanti sa dakùiõasya havirdhànasya dakùiõàyàü vartanyàü hiraõyaü nidhàya juhotãdaü viùõurvicakrame tredhà nidadhe padam samåóhamasya pàüsure svàheti saüsravam patnyai pàõàvànayati sàkùasya saütàpamupànakti deva÷rutau deveùvàghoùatamiti prayacati pratiprasthàtre srucaü càjyavilàpanãü ca paryàõayanti patnãmubhau jaghanenàgnã 3.5.3.[14] caturgçhãtamàjyaü gçhãtvà | pratiprasthàtottarasya havirdhànasya dakùiõàyàü vartanyàü hiraõyaü nidhàya juhotãràvatã dhenumatã hi bhåtaü såyavasinã manave da÷asyà vyaskabhnà rodasã viùõavete dàdhartha pçthivãmabhito mayåkhaiþ svàheti saüsruvam patnyai pàõàvànayati sàkùasya saütàpamupànakti deva÷rutau deveùvàghoùatamiti tadyadevaü juhoti 3.5.3.[15] devà ha vai yaj¤aü tanvànàþ | te 'surarakùasebhya àsaïgàdbibhayàü cakrurvajro và àjya ta etena vajreõàjyena dakùiõato nàùñrà rakùàüsyavàghnaüstathaiùàü niyànaü nànvavàyaüstatho evaiùa etena vajreõàjyena dakùiõato nàùñrà rakùàüsyavahanti tathàsya niyànaü nànvayanti tadyadvaiùõavãbhyàmçgbhyàü juhoti vaiùõavaü hi havirdhànam 3.5.3.[16] atha yatpatnyakùasya saütàpamupànakti | prajananamevaitatkriyate yadà vai striyai ca puüsa÷ca saütapyate 'tha retaþ sicyate tattataþ prajàyate paràgupànakti paràgghyeva retaþ sicyate 'thàha havirdhànàbhyàm pravartyamànàbhyàmanubråhãti 3.5.3.[17] atha vàcayati | pràcã pretamadhvaraü kalpayantã ityadhvaro vai yaj¤aþ pràcã pretaü yaj¤aü kalpayantã ityevaitadàhordhvaü yaj¤aü nayatam mà jihvaratamityårdhvamimaü yaj¤aü devalokaü nayatamityevaitadàha mà jihvaratamiti tadetasmà ahvalàmà÷àste samudgçhyeva pravartayeyuryathà notsarjetàmasuryà và eùà vàgyàkùe nedihàsuryà vàgvadàditi yadyutsarjetàm 3.5.3.[18] etadvàcayet | svaü goùñhamàvadataü devã durye àyurmà nirvàdiùñam prajàm mà nirvàdiùñamiti tasyo haiùà pràya÷cittiþ 3.5.3.[19] tadàhuþ | uttaravedeþ pratyaï prakràmettrãnvikramàüstaddhavirdhàne sthàpayetsà havirdhànayormàtreti nàtra màtràsti yatraiva svayam manasà manyeta nàhaiva satràtyantike no dåre tatsthàpayet 3.5.3.[20] te abhimantrayate | atra ramethàü varùmanpçthivyà iti varùma hyetatpçthivyai bhavati divi hyasyàhavanãyo bhavati nabhyasthe karoti taddhi kùemasya råpam 3.5.3.[21] athottareõa paryetyàdhvaryuþ | dakùiõaü havirdhànamupastabhnàti viùõornu kaü vãryàõi pravocaü yaþ pàrthivàni vimame rajàüsi yo askabhàyaduttaraü sadhasthaü vicakramàõastredhorugàyo viùõave tveti methãmupanihantãtaratastato yadu ca mànuùe 3.5.3.[22] atha pratiprasthàtà | uttaraü havirdhànamupastabhnàti divo và viùõa uta và pçthivyà maho và viùõa urorantarikùàta ubhà hi hastà vasunà pçõasvà prayaca dakùiõàdota savyàdviùõave tveti methãmupanihantãtaratastato yadu ca mànuùe tadyadvaiùõavairyajurbhirupacaranti vaiùõavaü hi havirdhànam 3.5.3.[23] atha madhyamaü cadirupaspç÷ya vàcayati | pra tadviùõu stavate vãryeõa mçgo na bhãmaþ kucaro giriùñhàþ yasyoruùu triùu vikramaõeùvadhikùiyanti bhuvanàni vi÷vetãdaü haivàsyaitacãrùakapàlaü yadidamupariùñàdadhãva hyetatkùiyantyanyàni ÷ãrùakapàlàni tasmàdàhàdhikùiyantãti 3.5.3.[24] atha raràñyàmupaspç÷ya vàcayati | viùõo raràñamasãti lalàñaü haivàsyaitadathocràyyà upaspç÷ya vàcayati viùõoþ ÷naptre stha iti srakve haivàsyaite atha yadidam pa÷càccadirbhavatãdaü haivàsyaitacãrùakapàlaü yadidam pa÷càt 3.5.3.[25] atha laspåjanyà spandyayà prasãvyati | viùõoþ syårasãtyatha granthiü karoti viùõordhruvo 'sãti nedvyaüvapadyàtà iti tam prakçte karmanviùyati tatho hàdhvaryuü và yajamànaü và gràho na vindati tanniùñhitamabhimç÷ati vaiùõavamasãti vaiùõavaü hi havirdhànam 3.5.4. 3.5.4.[1] dvayaü và abhyuparavàþ khàyante | ÷iro vai yaj¤asya havirdhànaü tadya ime ÷ãrùa÷catvàraþ kåpà imàvaha dvàvimau dvau tànevaitatkaroti tasmàduparavàn khanati 3.5.4.[2] devà÷ca và asurà÷ca | ubhaye pràjàpatyàþ paspçdhire tato 'surà eùu lokeùu kçtyàü valagànnicakhnurutaivaü ciddevànabhibhavemeti 3.5.4.[3] tadvai devà aspçõvata | ta etaiþ kçtyà valagànudakhananyadà vai kçtyàmutkhanantyatha sàlasà moghà bhavati tatho evaiùa etadyadyasmà atra ka÷ciddviùanbhràtçvyaþ kçtyàü valagànnikhanati tànevaitadutkirati tasmàduparavàn khanati sa dakùiõasya havirdhànasyàdho 'dhaþ praugaü khanati 3.5.4.[4] so 'bhrimàdatte | devasya tvà savituþ prasave '÷vinorbàhubhyàm påùõo hastàbhyàmàdade nàryasãti samàna etasya yajuùo bandhuryoùo và eùà yadabhristasmàdàha nàryasãti 3.5.4.[5] tànpràde÷amàtraü vinà parilikhati | idamahaü rakùasàü grãvà apikçntàmãti vajro và abhrirvajreõaivaitannàùñràõàü rakùasàü grãvà apikçntati 3.5.4.[6] tadyàvetau pårvau | tayordakùiõamevàgre parilikhedathàparayoruttaramathàparayordakùiõamatha pårvayoruttaram 3.5.4.[7] atho itarathàhuþ | aparayorevàgra uttaram parilikhedatha pårvayordakùiõamathàparayordakùiõamatha pårvayoruttaramityatho api samãca eva parilikhedetaü tvevottamam parilikhedya eùa pårvayoruttaro bhavati 3.5.4.[8] tànyathàparilikhitameva yathàpårvaü khanati | bçhannasi bçhadravà ityupastautyevainànetanmahayatyeva yadàha bçhannasi bçhadravà iti bçhatãmindràya vàcaü vadetãndro vai yaj¤asya devatà vaiùõavaü havirdhànaü tatsendraü karoti tasmàdàha bçhatãmindràya vàcaü vadeti 3.5.4.[9] rakùohaõaü valagahanamiti | rakùasàü hyete valagànàm badhàya khàyante vaiùõavãmiti vaiùõavã hi havirdhàne vàk 3.5.4.[10] tànyathàkhàtamevotkirati | idamahaü taü valagamutkiràmi yam me niùñyo yamamàtyo nicakhàneti niùñyo và và amàtyo và kçtyàü valagannikhanati tànevaitadutkirati 3.5.4.[11] idamahaü taü valagamutkiràmi | yam me samàno yamasamàno nicakhàneti samàno và và asamàno và kçtyàü valagànnikhanati tànevaitadutkirati 3.5.4.[12] idamahaü taü valagamutkiràmi | yam me sabandhuryamasabandhurnicakhàneti sabandhurvà và asabandhurvà kçtyàü valagànnikhanati tànevaitadutkirati 3.5.4.[13] idamahaü taü valagamutkiràmi | yam me sajàto yamasajàto nicakhàneti sajàto và và asajàto và kçtyàü valagànnikhanati tànevaitadutkiratyutkçtyàü kiràmãtyantata udvapati tatkçtyàmutkirati 3.5.4.[14] tànbàhumàtràn khanet | anto và eùo 'ntenaivaitatkçtyàm mohayati tànakùõayà saütçndanti yadyakùõayà na ÷aknuyàdapi samãcastasmàdime pràõàþ paraþ saütçõàþ 3.5.4.[15] tànyathàkhàtamevàvamar÷ayati | svaràóasi sapatnahà satraràóasyabhimàtihà janaràóasi rakùohà sarvaràóasyamitrahetyà÷ãrevaiùaitasya karmaõa à÷iùamevaitadà÷àste 3.5.4.[16] athàdhvaryu÷ca yajamàna÷ca sammç÷ete | pårvayordakùiõe 'dhvaryurbhavatyaparayoruttare yajamànaþ so 'dhvaryuþ pçcati yajamàna kimatreti bhadramityàha tannau sahetyupàü÷vadhvaryuþ 3.5.4.[17] athàparayordakùiõe 'dhvaryurbhavati | pårvayoruttare yajamànaþ pçcatyadhvaryo kimatreti bhadramityàha tanma iti yajamànastadyadevaü sammç÷ete pràõànevaitatsayujaþ kurutastasmàdime pràõàþ paraþ saüvidre 'tha yatpçùño bhadramiti pratyàha kalyàõamevaitanmànuùyai vàco vadati tasmàtpçùño bhadramiti pratyàhàtha prokùatyeko vai prokùaõasya bandhurmedhyànevaitatkaroti 3.5.4.[18] sa prokùati | rakùohaõo vo valagahana iti rakùohaõo hyete valagahano hyete prokùàmi vaiùõavàniti vaiùõavà hyete 3.5.4.[19] atha yàþ prokùaõyaþ pari÷iùyate | tà avañeùvavanayati tadyà imàþ pràõeùvàpastà evaitaddadhàti tasmàdeùu pràõeùvimà àpaþ 3.5.4.[20] so 'vanayati | rakùohaõo vo valagahano 'vanayàmi vaiùõavànityatha barhãüùi pràcãnàgràõi codãcãnàgràõi càvastçõàti tadyànãmàni pràõeùu lomàni tànyevaitaddadhàti tasmàdeùu pràõeùvimàni lomàni 3.5.4.[21] so 'vastçõàti | rakùohaõo vo valagahano 'vastçõàmi vaiùõavànityatha barhãüùi tanånãvopariùñàtpracàdayati ke÷à haivàsyaite 3.5.4.[22] athàdhiùavaõe phalake upadadhàti | rakùohaõau vàü valagahanà upadadhàmi vaiùõavã iti hanå haivàsyaite atha paryåhati rakùohaõau vàü valagahanau paryåhàmi vaiùõavã iti dçühatyevaine etada÷ithile karoti 3.5.4.[23] athàdhiùavaõam parikçttam bhavati | sarvarohitaü jihvà haivàsyaiùà tadyatsarvarohitam bhavati lohinãva hãyaü jihvà tannidadhàti vaiùõavamasãti vaiùõavaü hyetat 3.5.4.[24] atha gràvõa upàvaharati | dantà haivàsya gràvàõastadyadgràvabhirabhiùuõvanti yathà dadbhiþ psàyàdevaü tattànnidadhàti vaiùõavà stheti vaiùõavà hyeta etadu yaj¤asya ÷iraþ saüskçtam 3.6.1. 3.6.1.[1] udaramevàsya sadaþ | tasmàtsadasi bhakùayanti yaddhãdaü kiü cà÷nantyudara evedaü sarvam pratitiùñhatyatha yadasminvi÷ve devà asãdaüstasmàtsado nàma ta u evàsminnete bràhmaõà vi÷vagotràþ sãdantyaindraü devatayà 3.6.1.[2] tanmadhya audumbarãm minoti | annaü và årgudumbara udaramevàsya sadastanmadhyato 'nnàdyaü dadhàti tasmànmadhya audumbarãm minoti 3.6.1.[3] atha ya eùa madhyamaþ ÷aïkurbhavati | vederjaghanàrdhe tasmàtpràï prakràmati ùaóvikramàndakùiõà saptamamapakràmati sampadaþ kàmàya tadavañam parilikhati 3.6.1.[4] so 'bhrimàdatte | devasya tvà savituþ prasave '÷vinorbàhubhyàm påùõo hastàbhyàmàdade nàryasãti samàna etasya yajuùo bandhuryoùo và eùà yadabhristasmàdàha nàryasãti 3.6.1.[5] athàvañam parilikhati | idamahaü rakùasàü grãvà apikçntàmãti vajro và abhrirvajreõaivaitannàùñràõàü rakùasàü grãvà apikçntati 3.6.1.[6] atha khanati | prà¤camutkaramutkirati yajamànena sammàyaudumbarãm parivàsayati tàmagreõa pràcãü nidadhàtyetàvanmàtràõi barhãüùyupariùñàdadhinidadhàti 3.6.1.[7] atha yavamatyaþ prokùaõyo bhavanti | àpo ha và oùadhãnàü rasastasmàdoùadhayaþ kevalyaþ khàdità na dhinvantyoùadhaya u hàpàü rasastasmàdàpaþ pãtàþ kevalyo na dhinvanti yadaivobhayyaþ saüsçùñà bhavantyathaiva dhinvanti tarhi hi sarasà bhavanti sarasàbhiþ prokùàõãti 3.6.1.[8] devà÷ca và asurà÷ca | ubhaye pràjàpatyàþ paspçdhire tato devebhyaþ sarvà evauùadhaya ãyuryavà haivaibhyo neyuþ 3.6.1.[9] tadvai devà aspçõvata | ta etaiþ sarvàþ sapatnànàmoùadhãrayuvata yadayuvata tasmàdyavà nàma 3.6.1.[10] te hocuþ | hanta yaþ sarvàsàmoùadhãnàü rasastaü yaveùu dadhàmeti sa yaþsarvàsàmoùadhãnàü rasa àsãttaü yaveùvadadhustasmàdyatrànyà oùadhayo mlàyanti tadete modamànà vardhanta evaü hyeùu rasamadadhustatho evaiùa etaiþ sarvàþ sapatnànàmoùadhãryute tasmàdyavamatyaþ prokùaõyo bhavanti 3.6.1.[11] sa yavànàvapati | yavo 'si yavayàsmaddveùo yavayàràtãriti nàtra tirohitamivàstyatha prokùatyeko vai prokùaõasya bandhurmedhyàmevaitatkaroti 3.6.1.[12] sa prokùati | dive tvàntarikùàya tvà pçthivyai tvetãmànevaitallokànårjà rasena bhàjayatyeùu lokeùårjaü rasaü dadhàti 3.6.1.[13] atha yàþ prokùaõyaþ pari÷iùyante | tà avañe 'vanayati ÷undhantàü lokàþ pitçùadanà iti pitçdevatyo vai kåpaþ khàtastamevaitanmedhyaü karoti 3.6.1.[14] atha barhãüùi | pràcãnàgràõi codãcãnàgràõi càvastçõàti pitçùadanamasãti pitçdevatya và asyà etadbhavati yannikhàtaü sà yathànikhàtauùadhiùu mità syàdevametàsvoùadhiùu mità bhavati 3.6.1.[15] tàmucrayati | uddivaü stabhànàntarikùam pçõa dçühasva pçthivyàmitãmànevaitallokànårjà rasena bhàjayatyeùu lokeùårjaü rasaü dadhàti 3.6.1.[16] atha minoti | dyutànastvà màruto minotviti yo và ayam pavata eùa dyutàno màrutastadenàmetena minoti mitràvaruõau dhruveõa dharmaõeti pràõodànau vai mitràvaruõau tadenàm pràõodànàbhyàm minoti 3.6.1.[17] atha paryåhati | brahmavani tvà kùatravani ràyaspoùavani paryåhàmãti bahvã vai yajuþùvà÷ãstadbrahma ca kùatraü cà÷àsta ubhe vãrye ràyaspoùavanãti bhåmà vai ràyaspoùastadbhåmànamà÷àste 3.6.1.[18] atha paryçùati | brahma dçüha kùatraü dçühàyurdçüha prajàü dçühetyà÷ãrevaiùaitasya karmaõa à÷iùamevaitadà÷àste samambhåmi paryarùaõaü karoti gartasya và uparibhåmyathaivaü devatrà tathà hàgartamidbhavati 3.6.1.[19] athàpa upaninayati | yatra và asyai khanantaþ krårãkurvantyapaghnanti ÷àntiràpastadadbhiþ ÷àntyà ÷amayati tadadbhiþ saüdadhàti tasmàdapa upaninayati 3.6.1.[20] athaivamabhipadya vàcayati | dhruvàsi dhruvo 'yaü yajamàno 'sminnàyatane prajayà bhåyàditi pa÷ubhiriti vaivaü yaü kàmaü kàmayate so 'smai kàmaþ samçdhyate 3.6.1.[21] atha sruveõopahatyàjyam | viùñapamabhi juhoti ghçtena dyàvàpçthivã påryethàmiti tadime dyàvàpçthivã årjà rasena bhàjayatyanayorårjaü rasaü dadhàti te rasavatyà upajãvanãye imàþ prajà upajãvanti 3.6.1.[22] atha cadiradhinidadhàti | indrasya cadirasãtyaindraü hi sado vi÷vajanasya càyeti vi÷vagotrà hyasminbràhmaõà àsate tadubhayata÷cadiùã upadadhàtyuttaratastrãõi parastrãõi tàni nava bhavanti trivçdvai yaj¤o nava vai trivçttasmànnava bhavanti 3.6.1.[23] tadudãcãnavaü÷aü sado bhavati | pràcãnavaü÷aü havirdhànametadvai devànàü niùkevalyaü yaddhavirdhànaü tasmàttatra nà÷nanti na bhakùayanti niùkevalyaü hyetaddevànàü sa yo ha tatrà÷nãyàdvà bhakùayedvà mårdhà hàsya vipatedathaite mi÷re yadàgnãdhraü ca sada÷ca tasmàttayora÷nanti tasmàdbhakùayanti mi÷re hyete udãcã vai manuùyàõàü diktasmàdudãcãnavaü÷aü sado bhavati 3.6.1.[24] pari tvà girvaõo gira imà bhavantu vi÷vataþ | vçddhàyumanu vçddhayo juùñà bhavantu juùñaya itãndro vai girvà vi÷o giro vi÷vevaitatkùatram paribçühati tadidaü kùatramubhayato vi÷à paribçóham 3.6.1.[25] atha laspåjanyà spandyayà prasãvyati | indrasya syårasãtyatha granthiü karotãndrasya dhruvo 'sãti nedvyavapadyàtà iti prakçte karmanviùyati tatho hàdhvaryuü và yajamànaü và gràho na vindati tanniùñhitamabhimç÷atyaindramasãtyaindraü hi sadaþ 3.6.1.[26] atha havirdhànayoþ | jaghanàrdhaü samanvãkùyottareõàgnãdhram minoti tasyàrdhamantarvedi syàdardham bahirvedyatho api bhåyo 'rdhàdantarvedi syàtkanãyo bahirvedyatho api sarvamevàntarvedi syàttanniùñhitamabhimç÷ati vai÷vadevamasãti dvayenaitadvai÷vadevaü yadasminpårvedyurvi÷ve devà vasatãvarãùåpavasanti tena vai÷vadevam 3.6.1.[27] devà ha vai yaj¤aü tanvànàþ | te 'surarakùasebhya àsaïgàdbibhayàü cakrustàndakùiõato 'surarakùasànyàsejustàntsadaso jigyusteùàmetàndhiùõyànudvàpayàü cakrurya ete 'ntaþsadasam 3.6.1.[28] sarve ha sma và ete purà jvalanti | yathàyamàhavanãyo yathà gàrhapatyo yathàgnãdhrãyastadyata enànudavàpayaüstata evaitanna jvalanti tànàgnãdhramabhi saürurudhustànapyardhamàgnãdhrasya jigyustato vi÷ve devà amçtatvamapàjayaüstasmàdvai÷vadevam 3.6.1.[29] tàndevàþ pratisamaindhata | yathà pratyavasyettasmàdenàntsavane savana eva pratisamindhate tasmàdyaþ samçddhaþ sa àgnãdhraü kuryàdyo vai j¤àto 'nåcànaþ sa samçddhastasmàdagnãdhe prathamàya dakùiõàü nayantyato hi vi÷ve devà amçtatvamapàjayaüstasmàdyaü dãkùitànàmabalyaü vindedàgnãdhramenaü nayateti bråyàttadanàrtaü tannàriùyatãti tadyadato vi÷ve devà amçtatvamapàjayaüstasmàdvai÷vadevam 3.6.2. 3.6.2.[1] vijàmàno haivàsya dhiùõyàþ | ime samaïkà ye vai samaïkàste vijàmàna eta u haivàsyaita àtmanaþ 3.6.2.[2] divi vai soma àsãta | atheha devàste devà akàmayantà naþ somo gacettenàgatena yajemahãti ta ete màye asçjanta suparõãü ca kadråü ca vàgeva suparõãyaü kadråstàbhyàü samadaü cakruþ 3.6.2.[3] te hartãyamàne åcatuþ | yatarà nau davãyaþ paràpa÷yàdàtmànaü nau sà jayàditi tatheti sà ha kadråruvàca parekùasveti 3.6.2.[4] sà ha suparõyuvàca | asya salilasya pàre '÷vaþ ÷veta sthàõau sevate tamaham pa÷yàmãti tameva tvam pa÷yasãti taü hãtyatha ha kadråruvàca tasya vàlo nyaùa¤ji tamamuü vàto dhånoti tamaham pa÷yàmãti 3.6.2.[5] sà yatsuparõyuvàca | asya salilasya pàra iti vedirvai salilaü vedimeva sà taduvàcà÷vaþ ÷veta sthàõau sevata ityagnirvà a÷vaþ ÷veto yåpa sthàõuratha yatkadråruvàca tasya vàlo nyaùa¤ji tamamuü vàto dhånoti tamaham pa÷yàmãti ra÷anà haiva sà 3.6.2.[6] sà ha suparõyuvàca | ehãdam patàva vedituü yatarà nau jayatãti sà ha kadråruvàca tvameva pata tvaü vai na àkhyàsyasi yatarà nau jayatãti 3.6.2.[7] sà ha suparõã papàta | taddha tathaivàsa yathà kadråruvàca tàmàgatàmabhyuvàda tvamajaiùãrahàmiti tvamiti hovàcaitadvyàkhyànaü sauparõãkàdravamiti 3.6.2.[8] sà ha kadråruvàca | àtmànaü vai tvàjaiùaü divyasau somastaü devebhya àhara tena devebhya àtmànaü niùkrãõãùveti tatheti sà candàüsi sasçje sà gàyatrã divaþ somamàharat 3.6.2.[9] hiraõmayyorha ku÷yorantaravahita àsa | te ha sma kùurapavã nimeùaü nimeùamabhisaüdhatto dãkùàtapasau haiva te àsatustamete gandharvàþ somarakùà jugupurime dhiùõyà imà hotràþ 3.6.2.[10] tayoranyataràü ku÷ãmàciceda | tàü devebhyaþ pradadau sà dãkùà tayà devà adãkùanta 3.6.2.[11] atha dvitãyàü ku÷ãmàciceda | tàü devebhyaþ pradadau tattapastayà devàstapa upàyannupasadastapo hyupasadaþ 3.6.2.[12] khadireõa ha somamàcakhàda | tasmàtkhadiro yadenenàkhidattasmàtkhàdiro yåpo bhavati khàdira sphyo 'càvàkasya hainaü gopanàyàü jahàra so 'càvàko 'hãyata 3.6.2.[13] tamindràgnã anusamatanutàm | prajànàm prajàtyai tasmàdaindràgno 'càvàkaþ 3.6.2.[14] tasmàddãkùità ràjànaü gopàyanti | nenno 'paharàniti tasmàttatra suguptaü cikãrùedyasya ha gopanàyàmapaharanti hãyate ha 3.6.2.[15] tasmàdbrahmacàriõa àcàryaü gopàyanti | gçhànpa÷ånnenno 'paharàniti tasmàttatra suguptaü cikãrùedyasya ha gopanàyàmapaharanti hãyate ha tenaitena suparõã devebhya àtmànaü nirakrãõãta tasmàdàhuþ puõyaloka ãjàna iti 3.6.2.[16] çõaü ha vai puruùo jàyamàna eva | mçtyoràtmanà jàyate sayadyajate yathaiva tatsuparõã devebhya àtmànaü nirakrãõãtaivamevaiùa etanmçtyoràtmànaü niùkrãõãte 3.6.2.[17] tena devà ayajanta | tamete gandharvàþ somarakùà anvàjagmuste 'nvàgatyàbruvannanu no yaj¤a àbhajata mà no yaj¤àdantargàtàstveva no 'pi yaj¤e bhàga iti 3.6.2.[18] te hocuþ | kiü nastataþ syàditi yathaivàsyàmutra goptàro 'bhåmaivamevàsyàpãha goptàro bhaviùyàma iti 3.6.2.[19] tatheti devà abruvan | somakrayaõà va iti tànebhya etatsomakrayaõànanudi÷atyathainànabruvaüstçtãyasavane vo ghçtyàhutiþ pràpsyati na saumyàpahçto hi yuùmatsomapãthastena somàhutiü nàrhatheti sainàneùà tçtãyasavana eva ghçtyàhutiþ pràpnoti na saumyà yacàlàkairdhiùõyànvyàghàrayati 3.6.2.[20] atha yadagnau hoùyanti | tadvo viùyatãti sa yadagnau juhvati tadenànavatyatha yadvaþ somam bibhrata uparyupari cariùyanti tadvo viùyatãti sa yadenàntsomam bibhrata uparyupari caranti tadenànavati tasmàdadhvaryuþ samayà dhiùõyànnàtãyàdadhvaryurhi somam bibharti tamete vyàttena pratyàsate sa eteùàü vyàttamàpadyeta tamagnirvàbhidahedyo vàyaü devaþ pa÷ånàmãùñe sa và hainamabhimanyeta tasmàdyadyadhvaryoþ ÷àlàyàmarthaþ syàduttareõaivàgnãdhrãyaü saücaret 3.6.2.[21] te và ete | somasyaiva guptyai nyupyanta àhavanãyaþ purastànmàrjàlãyo dakùiõata àgnãdhrãya uttarato 'tha ye sadasi te pa÷càt 3.6.2.[22] teùàü và ardhànupakiranti | ardhànanudi÷antyeta u haivaitaddadhrire 'rdhànna upakirantvardhànanudi÷antu tathà yasmàllokàdàgatàþ smo divastathà taü lokam pratipraj¤àsyàmastathà na jihmà eùyàma iti 3.6.2.[23] sa yànupakiranti | tenàsmiüloke pratyakùam bhavantyatha yànanudi÷anti tenàmuùmiüloke pratyakùam bhavanti 3.6.2.[24] te vai dvinàmàno bhavanti | eta u haivaitaddadhrire na và ebhirnàmabhiraràtsma yeùàü naþ somamapàhàrùurhanti dvitãyàni nàmàni karavàmahà iti te dvitãyàni nàmànyakurvata tairaràdhnuvanyànapahçtasomapãthàntsato 'tha yaj¤a àbhajaüstasmàddvinàmànastasmàdbràhmaõo 'nçdhyamàne dvitãyaü nàma kurvãta ràdhnoti haiva ya evaü vidvàndvitãyaü nàma kurute 3.6.2.[25] sa yadagnau juhoti | taddeveùu juhoti tasmàddevàþ santyatha yatsadasi bhakùayanti tanmanuùyeùu juhoti tasmànmanuùyàþ santyatha yaddhavirdhànayornàrà÷aüsàþ sãdanti tatpitçùu juhoti tasmàtpitaraþ santi 3.6.2.[26] yà vai prajà yaj¤e 'nanvàbhaktàþ | paràbhåtà vai tà evamevaitadyà imàþ prajà aparàbhåtàstà yaj¤a àbhajati manuùyànanu pa÷avo devànanu vayàüsyoùadhayo vanaspatayo yadidaü kiü caivamu tatsarvaü yaj¤a àbhaktaü te ha smaita ubhaye devamanuùyàþ pitaraþ sampibante saiùà sampà te ha sma dç÷yamànà eva purà sampibanta utaitarhyadç÷yamànàþ 3.6.3. 3.6.3.[1] sarvaü và eùo 'bhi dãkùate | yo dãkùate yaj¤aü hyabhi dãkùate yaj¤aü hyevedaü sarvamanu taü yaj¤aü sambhçtya yamimamabhi dãkùate sarvamidaü visçjate 3.6.3.[2] yadvaisarjinàni juhoti | sa yadidaü sarvaü visçjate tasmàdvaisarjinàni nàma tasmàdyo 'pivrataþ syàtso 'nvàrabheta yadyu anyatra carennàdriyeta yadvai juhoti tadevedaü sarvaü visçjate 3.6.3.[3] yadveva vaisarjinàni juhoti | yaj¤o vai viùõuþ sa devebhya imàü vikràntiü vicakrame yaiùàmiyaü vikràntiridameva prathamena padena paspàràthedamantarikùaü dvitãyena divamuttamenaitàmvevaiùa etasmai viùõuryaj¤o vikràntiü vikramate yajjuhoti tasmàdvaisarjinàni juhoti 3.6.3.[4] so 'paràhõe vediü stãrtvà | ardhavratam pradàya samprapadyanta idhmamabhyàdadhatyupayamanãrupakalpayantyàjyamadhi÷rayati srucaþ sammàrùñyupasthe ràjànaü yajamànaþ kurute 'tha somakrayaõyai padaü jaghanena gàrhapatyam parikirati padà vai pratitiùñhati pratiùñhityà eva 3.6.3.[5] taddhaike | caturdhà kurvanti yatràhavanãyamuddharanti tàsåpayamanãùu caturbhàgamakùaü caturbhàgeõopà¤jantyetàsåpayamanãùu caturbhàgaü jaghanena gàrhapatyaü caturbhàgam parikirati 3.6.3.[6] tadu tathà na kuryàt | sàrdhameva parikirejjaghanena gàrhapatyamathotpåyàjyaü caturgçhãte juhvàü copabhçti ca gçhõàti pa¤cagçhãtam pçùadàjyaü jyotirasi vi÷varåpaü vi÷veùàü devànàü vai÷vadevaü hi pçùadàjyaü dhàrayanti sruco yadà pradãpta idhmo bhavati 3.6.3.[7] atha juhoti | tvaü soma tanåkçdbhyo dveùobhyo 'nyakçtebhya uru yantàsi varåthaü svàheti tadetenaivàsyàm pçthivyàm pratiùñhàyàm pratitiùñhatyetenemaü lokaü spçõute 3.6.3.[8] athàptave dvitãyàmàhutiü juhoti | juùàõo apturàjyasya vetu svàhetyeùa u haivaitaduvàca rakùobhyo vai bibhemi yathà màntarà nàùñrà rakùàüsi na hinasannevam mà kanãyàüsameva badhàtkçtvàtinayata stokameva stoko hyapturiti tametatkanãyàüsameva badhàtkçtvàtyanayantstokameva stoko hyaptå rakùobhyo bhãùà tasmàdaptave dvitãyàmàhutiü juhoti 3.6.3.[9] udyacantãdhmam | upayacantyupayamanãrathàhàgnaye prahriyamàõàyànubråhi somàyà praõãyamànàyeti vàgnaye prahriyamàõàyànubråhãti tveva bråyàt 3.6.3.[10] àdadate gràvõaþ | droõakala÷aü vàyavyànãdhmaü kàrùmaryamayànparidhãnà÷vavàlam prastaramaikùavyau vidhçtã tadbarhirupasaünaddham bhavati vapà÷rapaõyau ra÷ane araõã adhimanthanaþ ÷akalo vçùaõau tatsamàdàya prà¤ca àyanti sa eùa årdhvo yaj¤a eti 3.6.3.[11] tadàyatsu vàcayati | agne naya supathà ràya asmànvi÷vàni deva vayunàni vidvàn yuyodhyasmajjuhuràõameno bhåyiùñhàü te namauktiü vidhemetyagnimevaitatpurastàtkarotyagniþ purastànnàùñrà rakùàüsyapaghnannetyathàbhayenànàùñreõa haranti ta àyantyàgacantyàgnãdhraü tamàgnãdhre nidadhàti 3.6.3.[12] sa nihite juhoti | ayaü no agnirvarivaskçõotvayam mçdhaþ pura etu prabhindan ayaü vàjà¤jayatu vàjasàtàvayaü ÷atrå¤jayatu jarhçùàõaþ svàheti tadetenaivaitasminnantarikùe pratiùñhàyàm pratitiùñhatyetenaitaü lokaü spçõute 3.6.3.[13] tadeva nidadhati gràvõaþ | droõakala÷aü vàyavyànyathetaramàdàyàyanti taduttareõàhavanãyamupasàdayanti 3.6.3.[14] prokùaõãradhvaryuràdatte | sa idhmamevàgre prokùatyatha vedimathàsmai barhiþ prayacanti tatpurastàdgranthyàsàdayati tatprokùyopaninãya visraüsya granthimà÷vavàlaþ prastara upasaünaddho bhavati taü gçhõàti gçhãtvà prastaramekavçdbarhi stçõàti stãrtvà barhiþ kàrùmaryamayànparidhãnparidadhàti paridhàya paridhãntsamidhàvabhyàdadhàtyabhyàdhàya samidhau 3.6.3.[15] atha juhoti | uru viùõo vikramasvoru kùayàya naskçdhi ghçtaü ghçtayone piba prapra yaj¤apatiü tira svàheti tadetenaivaitasyàü divi pratiùñhàyàm pratitiùñhatyetenaitaü lokaü spçõuta yadetayà juhoti 3.6.3.[16] yadveva vaiùõavyarcà juhoti | kanãyàüsaü và enametadbadhàtkçtvàtyanaiùu stokameva stoko hyaptustametadabhayam pràpya ya evaiùa taü karoti yaj¤ameva yaj¤o hi viùõustasmàdvaiùõavyarcà juhoti 3.6.3.[17] athàsàdya srucaþ | apa upaspç÷ya ràjànam prapàdayati tadyadàsàdya sruco 'pa upaspç÷ya ràjànam prapàdayati vajro và àjyaü retaþ somo nedvajreõàjyena retaþ somaü hinasànãti tasmàdàsàdya sruco 'pa upaspç÷ya ràjànam prapàdayati 3.6.3.[18] sa dakùiõasya havirdhànasya nãóe kçùõàjinamàstçõàti | tadenamàsàdayati deva savitareùa te somastaü rakùasva mà tvà dabhanniti tadenaü devàyaiva savitre paridadàti guptyai 3.6.3.[19] athànusçjyopatiùñhate | etattvaü deva soma devo devàn upàgà idamaham manuùyàntsaha ràyaspoùeõetyagnãùomau và etamantarjambha àdadhàte yo dãkùata àgnàvaiùõavaü hyado dãkùaõãyaü havirbhavati yo vai viùõuþ somaþ sa havirvà eùa devànàm bhavati yo dãkùate tadenamantarjambha àdadhàte tatpratyakùaü somànnirmucyate yadàhaitattvaü deva soma devo devàn upàgà idamaham manuùyàntsaha ràyaspoùeõeti bhåmà vai ràyaspoùaþ saha bhåmnetyevaitadàha 3.6.3.[20] athopaniùkràmati | svàhà nirvaruõasya pà÷ànmucya iti varuõapà÷e và eùo 'ntarbhavati yo 'nyasyàsaüstatpratyakùaü varuõapà÷ànnirmucyate yadàha svàhà nirvaruõasya pà÷ànmucya iti 3.6.3.[21] athetyàhavanãye samidhamabhyàdadhàti | agne vratapàstve vratapà ityagnirhi devànàü vratapatistasmàdàhàgne vratapàstve vratapà iti yà tava tanårmayyabhådeùà sà tvayi yo mama tanåstvayyabhådiyaü sà mayi yathàyathaü nau vratapate vratànyanu me dãkùàü dãkùàpatiramaüstànu tapastapaspatiriti tatpratyakùamagnernirmucyate sa svena satàtmanà yajate tasmàdasyàtrà÷nanti mànuùo hi bhavati tasmàdasyàtra nàma gçhõanti mànuùo hi bhavatyatha yatpurà nà÷nanti yathà haviùo hutasya nà÷nãyàdevaü tattasmàddãkùitasya nà÷nãyàdathàtràïgulãrvisçjate 3.6.4. 3.6.4.[1] yåpaü vrakùyanvaiùõavyarcà juhoti | viùõavo hi yåpastasmàdvaiùõavyarcà juhoti 3.6.4.[2] yadveva vaiùõavyà juhoti | yaj¤o vai viùõuryaj¤enaivaitadyåpamacaiti tasmàdvaiùõavyarcà juhoti 3.6.4.[3] sa yadi srucà juhoti | caturgçhãtamàjyaü gçhãtvà juhoti yadyu sruveõa sruveõaivopahatya juhotyuru viùõo vikramasvoru kùayàya naskçdhi ghçtaü ghçtayone piba prapra yaj¤apatiü tira svàheti 3.6.4.[4] yadàjyam pari÷iùñam bhavati | tadàdatte yattakùõaþ ÷astram bhavati tattakùàdatte ta àyanti sa yaü yåpaü joùayante 3.6.4.[5] tamevamabhimç÷ya japati | pa÷càdvaiva pràï tiùñhannabhimantrayate 'tyanyàn agàü nànyàn upàgàmityati hyanyàneti nànyànupaiti tasmàdàhàtyanyàn agàü nànyàn upàgàmiti 3.6.4.[6] arvàktvà parebhyo 'vidam paro 'varebhya iti | arvàgghyenam parebhyo vç÷cati ya etasmànparà¤co bhavanti paro 'varebhya iti paro hyenamavarebhyo vç÷cati ya etasmàdarvà¤co bhavanti tasmàdàhàrvàktvà parebhyo 'vidam paro 'varebhya iti 3.6.4.[7] taü tvà juùàmahe deva vanaspate devayajyàyà iti | tadyathà bahånàm madhyàtsàdhave karmaõe juùeta sa ràtamanàstasmai karmaõe syàdevamevainametadbahånàm madhyàtsàdhave karmaõe juùate sa ràtamanà vra÷canàya bhavati 3.6.4.[8] devàstvà devayajyàyai juùantàmiti | tadvai samçddhaü yaü devàþ sàdhave karmaõe juùàntai tasmàdàha devàstvà devayajyàyai juùantàmiti 3.6.4.[9] atha sruveõopaspç÷ati | viùõave tveti vaiùõavo hi yåpo yaj¤o vai viùõuryaj¤àya hyenaü vç÷cati tasmàdàha viùõave tveti 3.6.4.[10] atha darbhataruõakamantardadhàti | oùadhe tràyasveti vajro vai para÷ustatho hainameùa vajraþ para÷urna hinastyatha para÷unà praharati svadhite mainaü hiüsãriti vajro vai para÷ustatho hainameùa vajraþ para÷urna hinasti 3.6.4.[11] sa yam prathamaü ÷akalamapacinatti | tamàdatte taü và anakùastambhaü vç÷ceduta hyenamanasà vahanti tathàno na pratibàdhate 3.6.4.[12] tam prà¤cam pàtayet | pràcã hi devànàü digatho uda¤camudãcã hi manuùyàõàü digatho pratya¤caü dakùiõàyai tvevainaü di÷aþ paribibàdhiùetaiùà vai dik pitéõàü tasmàdenaü dakùiõàyai di÷aþ paribibàdhiùeta 3.6.4.[13] tam pracyavamànamanumantrayate | dyàm mà lekhãrantarikùam mà hiüsãþ pçthivyà sambhaveti vajro và eùa bhavati yaü yåpàya vç÷canti tasmàdvajràtpracyavamànàdime lokàþ saürejante tadebhya evainametallokebhyaþ ÷amayati tathemàülokà¤cànto na hinasti 3.6.4.[14] sa yadàha | dyàm mà lekhãriti divam mà hiüsãrityevaitadàhàntarikùam mà hiüsãriti nàtra tirohitamivàsti pçthivyà sambhaveti pçthivyà saüjànãùvetyevaitadàhàyaü hi tvà svadhitistetijànaþ praõinàya mahate saubhagàyetyeùa hyenaü svadhitistejamànaþ praõayati 3.6.4.[15] athàvra÷canamabhijuhoti | nedato nàùñrà rakùàüsyanåttiùñhàniti vajro và àjyaü tadvajreõaivaitannàùñrà rakùàüsyavabàdhate tathàto nàùñrà rakùàüsi nànåttiùñhantyatho reto và àjyaü tadvanaspatiùvevaitadreto dadhàti tasmàdretasa àvra÷canàdvanaspatayo 'nu prajàyante 3.6.4.[16] sa juhoti | atastvaü deva vanaspate ÷ataval÷o viroha sahasraval÷à vi vayaü ruhemeti nàtra tirohitamivàsti 3.6.4.[17] tam parivàsayati | sa yàvantamevàgre parivàsayettàvàntsyàt 3.6.4.[18] pa¤càratnim parivàsayet | pàïkto yaj¤aþ pàïktaþ pa÷uþ pa¤cartavaþ saüvatsarasya tasmàtpa¤càratnim parivàsayet 3.6.4.[19] ùaóaratnim parivàsayet | ùaóvà çtavaþ saüvatsarasya saüvatsaro vajro vajro yåpastasmàtùaóaratnim parivàsayet 3.6.4.[20] aùñàratnim parivàsayet | aùñàkùrà vai gàyatrã pårvàrdho vai yaj¤asya gàyatrã pårvàrdha eùa yaj¤asya tasmàdaùñàratnim parivàsayet 3.6.4.[21] navàratnim parivàsayet | trivçdvai yaj¤o nava vai trivçttasmànnavàratnim parivàsayet 3.6.4.[22] ekàda÷àratnim parivàsayet | ekàda÷àkùarà vai triùñubvajrastriùñubvajro yåpastasmàdekàda÷àratniü parivàsayet 3.6.4.[23] dvàda÷àratnim parivàsayet | dvàda÷a vai màsàþ saüvatsarasya saüvatsaro vajro vajro yåpastasmàddvàda÷àratnim parivàsayet 3.6.4.[24] trayoda÷àratnim parivàsayet | trayoda÷a vai màsàþ saüvatsarasya saüvatsaro vajro vajro yåpastasmàttrayoda÷àratnim parivàsayet 3.6.4.[25] pa¤cada÷àratnim parivàsayet | pa¤cada÷o vai vajro vajro yåpastasmàtpa¤cada÷àratnim parivàsayet 3.6.4.[26] saptàda÷àratnirvàjapeyayåpaþ | aparimita eva syàdaparimitena và etena vajreõa devà aparimitamajayaüstatho evaiùa etena vajreõàparimitenaivàparimitaü jayati tasmàdaparimita eva syàt 3.6.4.[27] sa và aùñà÷rirbhavati | aùñàkùarà vai gàyatrã pårvàrdho vai yaj¤asya gàyatrã pårvàrdhe eùa yaj¤asya tasmàdaùñà÷rirbhavati 3.7.1. 3.7.1.[1] abhrimàdatte | devasya tvà savituþ prasave '÷vinorbàhubhyàm påùõo hastàbhyàmàdade nàryasãti samàna etasya yajuùo bandhuryoùo và eùà yadabhristasmàdàha nàryasãti 3.7.1.[2] athàvañam parilikhati | idamahaü rakùasàü grãvà apikçntàmãti vajro và abhrirvajreõaivaitannàùñràõàü rakùasàü grãvà apikçntati 3.7.1.[3] atha khanati | prà¤camutkaramutkiratyupareõa sammàyàvañaü khanati tadagreõa prà¤caü yåpaü nidadhàtyetàvanmàtràõi barhãüùyupariùñàdadhinidadhàti tadevopariùñàdyåpa÷akalamadhinidadhàti purastàtpàr÷vata÷caùàlamupanidadhàtyatha yavamatyaþ prokùaõyo bhavanti so 'sàveva bandhuþ 3.7.1.[4] sa yavànàvapati | yavo 'si yavayàsmaddveùo yavayàràtãriti nàtra tirohitamivàstyatha prokùatyeko vai prokùaõasya bandhurmedhyamevaitatkaroti 3.7.1.[5] sa prokùati | dive tvàntarikùàya tvà pçthivyai tveti vajro vai yåpa eùàü lokànàmabhiguptyà eùàü tvà lokànàmabhiguptyai prokùàmãtyevaitadàha 3.7.1.[6] atha yàþ prokùaõyaþ pari÷iùyante | tà avañe 'vanayati ÷undhantàü lokàþ pitçùadanà iti pitçdevatyo vai kåpaþ khàtastamevaitanmedhyaü karoti 3.7.1.[7] atha barhãüùi | pràcãnàgràõi codãcãnàgràõi càvastçõàti pitçùadanamasãti pitçdevatyaü và asyaitadbhavati yannikhàtaü sa yathànikhàta oùadhiùu mitaþ syàdevametàsvoùadhiùu mito bhavati 3.7.1.[8] atha yåpa÷akalam pràsyati | tejo ha và etadvanaspatãnàü yadbàhyà÷akalastasmàdyadà bàhyà÷akalamapatakùõuvantyatha ÷uùyanti tejo hyeùàmetattadyadyåpa÷akalam pràsyati satejasam minavànãti tadyadeùa eva bhavati nànya eùa hi yajuùkçto medhyastasmàdyåpa÷akalam pràsyati 3.7.1.[9] sa prasyati | agreõãrasi svàve÷a unnetéõàmiti purastàdvà asmàdeùo 'pacidyate tasmàdàhàgreõãrasi svàve÷a unnetéõàmityetasya vittàdadhi tvà sthàsyatãtyadhi hyenaü tiùñhati tasmàdàhaitasya vittàdadhi tvà sthàsyatãti 3.7.1.[10] atha sruveõopahatyàjyam | avañamabhijuhoti nedadhastànnàùñrà rakùàüsyupottiùñhàniti vajro và àjyaü tadvajreõaivaitannàùñrà rakùàüsyavabàdhate tathàdhastànnàùñrà rakùàüsi nopottiùñhantyatha purastàtparãtyodaïïàsãno yåpamanakti sa àha yåpàyàjyamànàyànubråhãti 3.7.1.[11] so 'nakti | devastvà savità madhvànaktviti savità vai devànàm prasavità yajamàno và eùa nidànena yadyåpaþ sarvaü và idam madhu yadidaü kiü ca tadenamanena sarveõa saüspar÷ayati tadasmai savità prasavità prasauti tasmàdàha devastvà savità madhvànaktviti 3.7.1.[12] atha caùàlamubhayataþ pratyajya pratimu¤cati | supippalàbhyastvauùadhãbhya iti pippalaü haivàsyaitadyanmadhye saügçhãtamiva bhavati tiryagvà idaü vçkùe pippalamàhataü sa yadevedaü sambandhanaü càntaropenitamiva tadevaitatkaroti tasmànmadhye saügçhãtamiva bhavati 3.7.1.[13] àntamagniùñhàmanakti | yajamàno và agniùñhà rasa àjyaü rasenaivaitadyajamànamanakti tasmàdàntamagniùñhàmanaktyatha parivyayaõam pratisamantam parimç÷atyathàhocrãyamàõàyànubråhãti 3.7.1.[14] sa ucriyati | dyàmagreõàspçkùa àntarikùam madhyenàpràþ pçthivãmupareõàdçühãriti vajro vai yåpa eùàü lokànàmabhijityai tena vajreõemàülokàntspçõuta ebhyo lokebhyaþ sapatnànnirbhajati 3.7.1.[15] atha minoti | yà te dhàmànyu÷masi gamadhyai yatra gàvo bhåri÷çïgà ayàsaþ atràha tadurugàyasya viùõoþ paramam padamavabhàri bhårãtyetayà triùñubhà minoti vajrastriùñubvajro yåpastasmàttriùñubhà minoti 3.7.1.[16] sampratyagnimagniùñàm minoti | yajamàno và agniùñhàgniru vai yaj¤aþ sa yadagneragniùñhàü hvalayeddhvaleddha yaj¤àdyajamànastasmàtsampratyagnimagniùñhàm minotyatha paryåhatyatha paryçùatyathàpa upaninayati 3.7.1.[17] athaivamabhipadya vàcayati | viùõoþ karmàõi pa÷yata yato vratàni paspa÷e indrasya yujyuþ sakheti vajraü và eùa pràhàrùãdyo yåpamuda÷i÷riyadviùõorvijitim pa÷yatetyevaitadàha yadàha viùõoþ karmàõi pa÷yata yato vratàni pa÷pa÷e indrasya yujyaþ sakhetãndro vai yaj¤asya devatà vaiùõavo yåpastaü sendraü karoti tasmàdàhendrasya yujyaþ sakheti 3.7.1.[18] atha caùàlamudãkùate | tadviùõoþ paramam padaü sadà pa÷yanti sårayaþ divãva cakùuràtatamiti vajraü và eùa pràhàrùãdyo yåpamuda÷i÷riyattà viùõorvijitim pa÷yatetyevaitadàha yadàha tadviùõoþ paramam padaü sadà pa÷yanti sårayaþ divãva cakùuràtatamiti 3.7.1.[19] atha parivyayati | anagnatàyai nveva parivyayati tasmàdatreva parivyayatyatreva hãdaü vàso bhavatyannàdyamevàsminnetaddadhàtyatreva hãdamannam pratitiùñhati tasmàdatreva parivyayati 3.7.1.[20] trivçtà parivyayati | trivçddhyannam pa÷avo hyannam pità màtà yajjàyate tattçtãyaü tasmàttrivçtà parivyayati 3.7.1.[21] sa parivyayati | parivãrasi pari tvà daivãrvi÷o vyayantàm parãmaü yajamànaü ràyo manuùyàõàmiti tadyajamànàyà÷iùamà÷àste yadàha parãmaü yajamànaü ràyo manuùyàõàmiti 3.7.1.[22] atha yåpa÷akalamavagåhati | divaþ sånurasãti prajà haivàsyaiùà tasmàdyadi yåpaikàda÷inã syàtsvaü svamevàvagåhedaviparyàsaü tasya haiùàmugdhànuvratà prajà jàyate 'tha yo viparyàsamavagåhati na svaüsvaü tasya haiùà mugdhànanuvratà prajà jàyate tasmàdu svaü svamevàvagåhedaviparyàsam 3.7.1.[23] svargasyo haiùa lokasya samàrohaõaþ kriyate | yadyåpa÷akala iyaü ra÷anà ra÷anàyai yåpa÷akalo yåpa÷akalàccaùàlaü caùàlàtsvargaü lokaü sama÷nute 3.7.1.[24] atha yasmàtsvarurnàma | etasmàdvà eùo 'pacidyate tasyaitatsvamevàrurbhavati tasmàtsvarurnàma 3.7.1.[25] tasya yannikhàtam | tena pitçlokaü jayatyatha yadårdhvaü nikhàtàdà ra÷anàyai tena manuùyalokaü jayatyatha yadårdhvaü ra÷anàyà à caùàlàttena devalokaü jayatyatha yadårdhvaü caùàlàddvyaïgulaü và tryaïgulaü và sàdhyà iti devàstena teùàü lokaü jayati saloko vai sàdhyairdevairbhavati ya evametadveda 3.7.1.[26] taü vai pårvàrdhe minoti | vajro vai yåpo vajro daõóaþ pårvàrdhaü vai daõóasyàbhipadya praharati pårvàrdha eùa yaj¤asya tasmàtpårvàrdhe minoti 3.7.1.[27] yaj¤ena vai devàþ | imàü jitiü jigyuryaiùàmiyaü jitiste hocuþ kathaü na idam manuùyairanabhyàrohyaü syàditi te yaj¤asya rasaü dhãtvà yathà madhu madhukçto nirdhayeyurviduhya yaj¤aü yåpena yopayitvà tiro 'bhavannatha yadenenàyopayaüstasmàdyåpo nàma purastàdvai praj¤à purastànmanojavastasmàtpårvàrdhe minoti 3.7.1.[28] sa và aùñà÷rirbhavati | aùñàkùarà vai gàyatrã pårvàrdho vai yaj¤asya gàyatrã pårvàrdhe eùa yaj¤asya tasmàdaùñà÷rirbhavati 3.7.1.[29] taü ha smaitaü devà anupraharanti | yathedamapyetarhyeke 'nupraharantãti devà akurvanniti tato rakùàüsi yaj¤amanådapibanta 3.7.1.[30] te devà adhvaryumabruvan | yåpa÷akalameva juhudhi tadahaiùa svagàkçto bhaviùyati tatho rakùàüsi yaj¤aü nànåtpàsyante 'yaü vai vajra udyata iti 3.7.1.[31] so 'dhvaryuþ | yåpa÷akalamevàjuhottadahaiùa svagàkçta àsãttatho rakùàüsi yaj¤aü nànådapibantàyaü vai vajra udyata iti 3.7.1.[32] tatho evaiùa etat | yåpa÷akalameva juhoti tadahaiùa svagàkçto bhavati tatho rakùàüsi yaj¤aü nànåtpibante 'yaü vai vajra udyata iti sa juhoti divaü te dhåmo gacatu svarjyotih pçthivãm bhasmanàpçõa svàheti 3.7.2. 3.7.2.[1] yàvato vai vedistàvatã pçthivã | vajrà vai yåpàstadimàmevaitatpçthivãmetairvajraiþ spçõute 'syai sapatnànnirbhajati tasmàdyåpaikàda÷inã bhavati dvàda÷a upa÷ayo bhavati vitaùñastaü dakùiõata upanidadhàti tadyaddvàda÷a upa÷ayo bhavati 3.7.2.[2] devà ha vai yaj¤aü tanvànàþ | te 'surarakùasebhya àsaïgàdbibhayàü cakrustadya eta ucrità yatheùurastà tayà vai stçõute và na và stçõute yathà daõóaþ prahçtastena vai stçõute và na và stçõute 'tha ya eùa dvàda÷a upa÷ayo bhavati yatheùuràyatànastà yathodyatamaprahçtamevameùa vajra udyato dakùiõato nàùñràõàü rakùasàmapahatyai tasmàddvàda÷a upa÷ayo bhavati 3.7.2.[3] taü nidadhàti | eùa te pçthivyàü loka àraõyaste pa÷uriti pa÷u÷ca vai yåpa÷ca tadasmà àraõyameva pa÷ånàmanudi÷ati teno eùa pa÷umànbhavati tadvayaü yåpaikàda÷inyai sammayanamàhuþ ÷vaþsutyàyai ha nvevaike samminvanti prakubratàyai caiva ÷vaþsutyàyai yåpam minvantãtyu ca 3.7.2.[4] tadu tathà na kuryàt | agniùñhamevocrayedidaü vai yåpamucrityàdhvaryurà parivyayaõànnànvarjatyaparivãtà và eta etàü ràtriü vasanti sà nveva paricakùà pa÷ave vai yåpamucrayanti pràtarvai pa÷ånàlabhante tasmàdu pràtarevocrayet 3.7.2.[5] sa ya uttaro 'gniùñhàtsyàt | tamevàgra ucrayedatha dakùiõamathottaraü dakùiõàrdhyamuttamaü tathodãcã bhavati 3.7.2.[6] atho itarathàhuþ | dakùiõamevàgre 'gniùñhàducrayedathottaramatha dakùiõamuttaràrdhyamuttamaü tatho hàsyodageva karmànusaütiùñhata iti 3.7.2.[7] sa yo varùiùñhaþ sa dakùiõàrdhyaþ syàt | atha hrasãyànatha hrasãyànuttaràrdhyo hrasiùñhastathodãcã bhavati 3.7.2.[8] atha patnãbhyaþ patnãyåpamucrayanti | sarvatvàya nveva patnãyåpa ucràyate tattvàùñram pa÷umàlabhate tvaùñà vai siktaü reto vikaroti tadeùa evaitatsiktaü reto vikaroti muùkaro bhavatyeùa vai prajanayità yanmuùkarastasmànmuùkaro bhavati taü na saüsthàpayetparyagnikçtamevotsçjetsa yatsaüsthàpayetprajàyai hàntamiyàttatprajàmutsçjati tasmànna saüsthàpayetparyagnikçtamevotsçjet 3.7.3. 3.7.3.[1] pa÷u÷ca vai yåpa÷ca | na và çte yåpàtpa÷umàlabhante kadà cana tadyattathà na ha và etasmà agre pa÷ava÷cakùamire yadannamabhiviùyanyathedamannam bhåtà yathà haivàyaü dvipàtpuruùa ucrita evaü haiva dvipàda ucrità÷ceruþ 3.7.3.[2] tato devà etaü vajraü dadç÷uþ | yadyåpaü tamuci÷riyustasmàdbhãùà pràvlãyanta tata÷catuùpàdà abhavaüstato 'nnamabhavanyathedamannam bhåtà etasmai hi và ete 'tiùñhanta tasmàdyåpa eva pa÷umàlabhante narte yåpàtkadà cana 3.7.3.[3] athopàkçtya pa÷um | agnim mathitvà niyunakti tadyattathà na ha và etasmà agre pa÷ava÷cakùamire yaddhavirabhaviùyanyathainànidaü havirbhåtànagnau juhvati tàndevà upanirurudhusta upaniruddhà nopàveyuþ 3.7.3.[4] te hocuþ | na và ime 'sya yàmaü viduryadagnau havirjuhvati naitàm pratiùñhàmuparudhyaiva pa÷ånagnim mathitvàgnàvagniü juhavàma te vediùyantyeùa vai kila haviùo yàma eùà pratiùñhàgnau vai kila havirjuhvatãti tato 'bhyavaiùyanti tato ràtamanasa àlambhàya bhaviùyantãti 3.7.3.[5] ta uparudhyaiva pa÷ån | agnim mathitvàgnàvagnimajuhuvuste 'vidureùa vai kila haviùo yàma eùà pratiùñhàgnau vai kila havirjuhvatãti tato 'bhyavàyaüstato ràtamanasa àlambhàyàbhavan 3.7.3.[6] tatho evaiùa etat | uparudhyaiva pa÷umagnim mathitvàgnàvagniü juhoti sa vedaiùa vai kila haviùo yàma eùà pratiùñhàgnau vai kila havirjuhvatãti tato 'bhyavaiti tato ràtamanà àlambhàya bhavati tasmàdupàkçtya pa÷umagnim mathitvà niyunakti 3.7.3.[7] tadàhuþ | nopàkuryànnàgnim manthedra÷anàmevàdàyà¤jasopaparetyàbhidhàya niyu¤jyàditi tadu tathà na kuryàdyathàdharmaü tira÷cathà cikãrùedevaü tattasmàdetadevànuparãyàt 3.7.3.[8] atha tçõamàdàyopàkaroti | dvitãyavànniruõadhà iti dvitãyavànhi vãryavàn 3.7.3.[9] sa tçõamàdatte | upàvãrasãtyupa hi dvitãyo 'vati tasmàdàhopàvãrasãtyupa devàndaivãrvi÷aþ pràguriti daivyo và età vi÷o yatpa÷avo 'sthiùata devebhya ityevaitadàha yadàhopa devàndaivãrvi÷aþ pràguriti 3.7.3.[10] u÷ijo vahnitamàniti | vidvàüso hi devàstasmàdàho÷ijo vahnitamàniti 3.7.3.[11] deva tvaùñarvasu rameti | tvaùñà vai pa÷ånàmãùñe pa÷avo vasu tànetaddevà atiùñhamànàüstvaùñàramabruvannupanimadeti yadàha deva tvaùñarvasu rameti 3.7.3.[12] havyà te svadantàmiti | yadà và eta etasmà adhriyanta yaddhavirabhaviùyaüstasmàdàha havyà te svadantàmiti 3.7.3.[13] revatã ramadhvamiti | revanto hi pa÷avastasmàdàha revatã ramadhvamiti bçhaspate dhàrayà vasånãti brahma vai bçhaspatiþ pa÷avo vasu tànetaddevà atiùñhamànànbrahmaõaiva parastàtparyadadhustannàtyàyaüstatho evainàneùa etadbrahmaõaiva parastàtparidadhàti tannàtiyanti tasmàdàha bçhaspate dhàrayà vasånãti pà÷aü kçtvà pratimu¤catyathàto niyojanasyaiva 3.7.4. 3.7.4.[1] pà÷aü kçtvà pratimu¤cati | çtasya tvà devahaviþ pà÷ena pratimu¤càmãti varuõyà và eùà yadrajjustadenametadçtasyaiva pà÷e pratimu¤cati tatho hainameùà varuõyà rajjurna hinasti 3.7.4.[2] dharùà mànuùa iti | na và etamagre manuùyo 'dhçùõotsa yadevartasya pà÷enaitaddevahaviþ pratimu¤catyathainam manuùyo dhçùõoti tasmàdàha dharùà mànuùa iti 3.7.4.[3] atha niyunakti | devasya tvà savituþ prasave '÷vinorbàhubhyàm påùõo hastàbhyàmagnãùomàbhyàü juùñaü niyunajmãti tadyathaivàdo devatàyai havirgçhõannàdi÷atyevamevaitaddevatàbhyàmàdi÷atyatha prokùatyeko vai prokùaõasya bandhurmedhyamevaitatkaroti 3.7.4.[4] sa prokùati | adbhyastvauùadhãbhya iti tadyata eva sambhavati tata evaitanmedhyaü karotãdaü hi yadà varùatyathauùadhayo jàyanta oùadhãrjagdhvàpaþ pãtvà tata eùa rasaþ sambhavati rasàdreto retasaþ pa÷avastadyata eva sambhavati yata÷ca jàyate tata evaitanmedhyaü karoti 3.7.4.[5] anu tvà màtà manyatàmanu piteti | sa hi màtu÷càdhi pitu÷ca jàyate tadyata eva jàyate tata evaitanmedhyaü karotyanu bhràtà sagarbhyo 'nu sakhà sayåthya iti sa yatte janma tena tvànumatamàrabha ityevaitadàhàgnãùomàbhyàü tvà juùñam prokùàmãti tadyàbhyàü devatàbhyàmàrabhate tàbhyàm medhyaü karoti 3.7.4.[6] athopagçhõàti | apàm perurasãti tadenamantarato medhyaü karotyathàdhastàdupokùatyàpo devãþ svadantu svàttaü citsaddevahaviriti tadenaü sarvato medhyaü karoti 3.7.4.[7] athàhàgnaye samidhyamànàyànubråhãti | sa uttaramàghàramàghàryàsaüspar÷ayantsrucau paryetya juhvà pa÷uü samanakti ÷iro vai yaj¤asyottara àghàra eùa và atra yaj¤o bhavati yatpa÷ustadyaj¤a evaitaciraþ pratidadhàti tasmàjjuhvà pa÷uü samanakti 3.7.4.[8] sa lalàñe samanakti | saü te pràõo vàtena gacatàmiti samaïgàni yajatrairityaüsayoþ saü yaj¤apatirà÷iùeti ÷roõyoþ sa yasmai kàmàya pa÷umàlabhante tatpràpnuhãtyevaitadàha 3.7.4.[9] idaü vai pa÷oþ saüj¤apyamànasya | pràõo vàtamapipadyate tatpràpnuhi yatte pràõo vàtamapipadyàtà ityevaitadàha samaïgàni yajatrairityaïgairvà asya yajante tatpràpnuhi yatte 'ïgairyajàntà ityevaitadàha sa yaj¤apatirà÷iùeti yajamànasya và etenà÷iùamà÷àste tatpràpnuhi yattvayà yajamànàyà÷iùamà÷àsàntà ityevaitadàha sàdayati srucàvatha pravaràyà÷ràvayati so 'sàveva bandhuþ 3.7.4.[10] atha dvitãyamà÷ràvayati | dvau hyatra hotàrau bhavataþ sa maitràvaruõàyàhaivà÷ràvayati yajamànaü tveva pravçõãte 'gnirha daivãnàü vi÷àm puraetetyagnirhi devatànàm mukhaü tasmàdàhàgnirha daivãnàü vi÷àm puraetetyayaü yajamàno manuùyàõàmiti taü hi so 'nvardho bhavati yasminnardhe yajate tasmàdàhàyaü yajamàno manuùyàõàmiti tayorasthåri gàrhapatyaü dãdayacataü himà dvà yå iti tayoranàrtàni gàrhapatyàni ÷ataü varùàõi santvityevaitadàha 3.7.4.[11] ràdhàüsãtsampç¤cànàvasampç¤cànau tanva iti | ràdhàüsyeva sampç¤càthàm nàpi tanårityevaitadàha tau ha yattanårapi sampç¤cãyàtàm pràgniryajamànaü dahetsa yadagnau juhoti tadeùo 'gnaye prayacatyatha yàmevàtrartvijo yajamànàyà÷iùamà÷àsate tàmasmai sarvàmagniþ samardhayati tadràdhàüsyeva sampç¤càte nàpi tanåstasmàdàha ràdhàüsãtsampç¤cànàvasampç¤cànau tanva iti 3.8.1. 3.8.1.[1] tadyatraitatpravçto hotà hotçùadana upavi÷ati | tadupavi÷ya prasauti prasåto 'dhvaryuþ srucàvàdatte 3.8.1.[2] athàprãbhi÷caranti | tadyadàprãbhi÷caranti sarveõeva và eùa manasà sarveõevàtmanà yaj¤aü sambharati saü ca jihãrùati yo dãkùate tasya riricàna ivàtmà bhavati tametàbhiràprãbhiràpyàyayanti tadyadàpyàyayanti tasmàdàpriyo nàma tasmàdàprãbhi÷caranti 3.8.1.[3] te và eta ekàda÷a prayàjà bhavanti | da÷a và ime puruùe pràõà àtmaikàda÷o yasminnete pràõàþ pratiùñhità etàvànvai puruùastadasya sarvamàtmànamàpyàyanti tasmàdekàda÷a prayàjà bhavanti 3.8.1.[4] sa à÷ràvyàha | samidhaþ preùyeti preùya preùyeti caturthecaturthe prayàje samànayamàno da÷abhiþ prayàjai÷carati da÷a prayàjàniùñvàha ÷àsamàharetyasiü vai ÷àsa ityàcakùate 3.8.1.[5] atha yåpa÷akalamàdatte | tàvagre juhvà aktvà pa÷orlalàñamupaspç÷ati ghçtenàktau pa÷åüstràyethàmiti vajro vai yåpa÷akalo vajraþ ÷àso vajra àjyaü tamevaitatkçtsnaü vajraü sambhçtya tamasyàbhigoptàraü karoti nedenaü nàùñrà rakùàüsi hinasanniti punaryåpa÷akalamavagåhatyeùà te praj¤àtà÷rirastvityàha ÷àsam prayacantsàdayati srucau 3.8.1.[6] athàha paryagnaye 'nubråhãti | ulmukamàdàyàgnãtparyagniü karoti tadyatparyagniü karotyacidramevainametadagninà parigçhõàti nedenaü nàùñrà rakùàüsi pramç÷ànityagnirhi rakùasàmapahantà tasmàtparyagniü karoti tadyatrainaü ÷rapayanti tadabhipariharati 3.8.1.[7] tadàhuþ | punaretadulmukaü haredathàtrànyamevàgniü nirmathya tasminnenaü ÷rapayeyuràhavanãyo và eùa na và eùa tasmai yadasminna÷çtaü ÷rapayeyustasmai và eùa yadasmi¤cçtaü juhuyuriti 3.8.1.[8] tadu tathà na kuryàt | yathà vai grasitamevamasyaitadbhavati yadenena paryagniü karoti sa yathà grasitamanuhàyàcidya tadanyasmai prayacedevaü tattasmàdetasyaivolmukasyàïgàrànnimçdya tasminnenaü ÷rapayeyuþ 3.8.1.[9] atholmukamàdàyàgnãtpurastàtpratipadyate | agnimevaitatpurastàtkarotyagniþ purastànnàùñrà rakùàüsyapaghnannetyathàbhayenànàùñreõa pa÷uü nayanti taü vapà÷rapaõãbhyàm pratiprasthàtànvàrabhate pratiprasthàtàramadhvaryuradhvaryuü yajamànaþ 3.8.1.[10] tadàhuþ | naiùa yajamànenànvàrabhyo mçtyave hyetaü nayanti tasmànnànvàrabheteti tadanvevàrabheta na và etam mçtyave nayanti yaü yaj¤àya nayanti tasmàdanvevàrabheta yaj¤àdu haivàtmànamantariyàdyannànvàrabheta tasmàdanvevàrabheta tatparo 'kùamanvàrabdham bhavati vapà÷rapaõãbhyàm pratiprasthàtà pratiprasthàtàramadhvaryuradhvaryuü yajamàna etadu paro 'kùamanvàrabdham bhavati 3.8.1.[11] atha stãrõàyai vedeþ | dve tçõe adhvaryuràdatte sa à÷ràvyàhopapreùya hotarhavyà devebhya ityetadu vai÷vadevam pa÷au 3.8.1.[12] atha vàcayati | revati yajamàna iti vàgvai revatã sà yadvàgbahu vadati tena vàgrevatã priyaü dhà àvi÷etyanàrtimàvi÷etyevaitadàhororantarikùàtsajårdevena vàtenetyantarikùaü và anu rakùa÷caratyamålamubhayataþ paricinnaü yathàyam puruùo 'måla ubhayataþ paricinno 'ntarikùamanucarati tadvàtenainaü saüvidànàntarikùàdgopàyetyevaitadàha yadàhororantarikùàtsajårdevena vàteneti 3.8.1.[13] asya haviùastmanà yajeti | vàcamevaitadàhànàrtasyàsya haviùa àtmanà yajeti samasya tanvà bhaveti vàcamevaitadàhànàrtasyàsya haviùastanvà sambhaveti 3.8.1.[14] tadyatrainaü vi÷asanti | tatpurastàttçõamupàsyati varùo varùãyasi yaj¤e yaj¤apatiü dhà iti barhirevàsmà etatstçõàtyaskannaü havirasaditi tadyadevàsyàtra vi÷asyamànasya kiücitskandati tadetasminpratitiùñhati tathà nàmuyà bhavati 3.8.1.[15] atha punaretyàhavanãyamabhyàvçtyàsate | nedasya saüj¤apyamànasyàdhyakùà asàmeti tasya na kåñena praghnanti mànuùaü hi tanno eva pa÷càtkarõam pitçdevatyaü hi tadapigçhya vaiva mukhaü tamayanti veùkaü và kurvanti tannàha jahi màrayeti mànuùaü hi tatsaüj¤apayànvaganniti taddhi devatrà sa yadàhànvagannityetarhi hyeùa devànanugacati tasmàdàhànvaganniti 3.8.1.[16] tadyatrainaü nividhyanti | tatpurà saüj¤apanàjjuhoti svàhà devebhya ityatha yadà pràha saüj¤aptaþ pa÷urityatha juhoti devebhyaþ svàheti purastàtsvàhàkçtayo và anye devà upariùñàtsvàhàkçtayo 'nye tànevaitatprãõàti ta enamubhaye devàþ prãtàþ svargaü lokamabhivahanti te và ete paripa÷avye ityàhutã sa yadi kàmayeta juhuyàdete yadyu kàmayetàpi nàdriyeta 3.8.2. 3.8.2.[1] yadà pràha saüj¤aptaþ pa÷uriti | athàdhvaryuràha neùñaþ patnãmudànayetyudànayati neùñà patnãm pànnejanam bibhratãm 3.8.2.[2] tàü vàcayati | namasta àtàneti yaj¤o và àtàno yaj¤aü hi tanvate tena yaj¤a àtàno jaghanàrdho và eùa yaj¤asya yatpatnã tàmetatpràcãü yaj¤am prasàdayiùyanbhavati tasmà evaitadyaj¤àya nihnute tatho hainàmeùa yaj¤o na hinasti tasmàdàha namasta àtàneti 3.8.2.[3] anarvà prehãti | asapatnena prehãtyevaitadàha ghçtasya kulyà upa çtasya pathyà anviti sàdhåpetyevaitadàha devãràpaþ ÷uddhà voóhvaü supariviùñà deveùu supariviùñà vayam pariveùñàro bhåyàsmetyapa evaitatpàvayati 3.8.2.[4] atha pa÷oþ pràõànadbhiþ patnyupaspç÷ati | tadyadadbhiþ pràõànupaspç÷ati jãvaü vai devànàü haviramçtamamçtànàmathaitatpa÷uü ghnanti yatsaüj¤apayanti yadvi÷àsatyàpo vai pràõàstadasminnetànpràõàndadhàti tathaitajjãvameva devànàü havirbhavatyamçtamamçtànàm 3.8.2.[5] atha yatpatnyupaspç÷ati | yoùà vai patnã yoùàyai và imàþ prajàþ prajàyante tadenametasyai yoùàyai prajanayati tasmàtpatnyupaspç÷ati 3.8.2.[6] sopaspç÷ati | vàcaü te ÷undhàmãti mukham pràõaü te ÷undhàmãti nàsike cakùuste ÷undhàmãtyakùyau ÷rotraü te ÷undhàmãti karõau nàbhiü te ÷undhàmãti yo 'yamaniruktaþ pràõo meóhraü te ÷undhàmãti và pàyuü te ÷undhàmãti yo 'yam pa÷càtpràõastatpràõàndadhàti tatsamãrayatyatha saühçtya pada÷caritràüste ÷undhàmãti padbhirvai pratitiùñhati pratiùñhityà eva tadenam pratiùñhàpayati 3.8.2.[7] atha yà àpaþ pari÷iùyante | ardhà và yàvatyo và tàbhirenaü yajamàna÷ca ÷ãrùato 'gre 'nuùi¤catastatpràõàü÷caivàsmiüstattau dhattastaccainamataþ samãrayataþ 3.8.2.[8] tadyatkrårãkurvanti | yadàsthàpayanti ÷àntiràpastadadbhiþ ÷àntyà ÷amayatastadadbhiþ saüdhattaþ 3.8.2.[9] tàvanuùi¤cataþ | manasta àpyàyatàü vàkta àpyàyatàm pràõasta àpyàyatàü cakùusta àpyàyatàü ÷rotraü ta àpyàyatàmiti tatpràõàndhattastatsamãrayato yatte kråraü yadàsthitaü tatta àpyàyatàü niùñyàyatàmiti 3.8.2.[10] tadyatkrårãkurvanti | yadàsthàpayanti ÷àntiràpastadadbhiþ ÷àntyà ÷amayatastadadbhiþ saüdhattastatte ÷udhyatviti tanmedhyaü kurutaþ ÷asahobhya iti jaghanena pa÷uü ninayataþ 3.8.2.[11] tadyatkrårãkurvanti | yadàsthàpayanti nedatadanva÷àntànyahoràtràõyasanniti tasmàcamahobhya iti jaghanena pa÷uü ninayataþ 3.8.2.[12] athottànam pa÷um paryasyanti | sa tçõamantardadhàtyoùadhe tràyasveti vajro và asistatho hainameùa vajro 'sirna hinastyathàsinàbhinidadhàti svadhite mainaü hiüsãriti vajro và asistatho hainameùa vajro 'sirna hinasti 3.8.2.[13] sà yà praj¤àtà÷riþ | tayàbhinidadhàti sà hi yajuùkçtà medhyà tadyadagraü tçõasya tatsavye pràõau kurute 'tha yadbudhnaü taddakùiõenàdatte 3.8.2.[14] sa yatràcyati | yata etallohitamutpatati tadubhayato 'nakti rakùasàm bhàgo 'sãti rakùasàü hyeùa bhàgo yadasçk 3.8.2.[15] tadupàsyàbhitiùñhati | idamahaü rakùo 'bhitiùñhàmãdamahaü rakùo 'vabàdha idamahaü rakùo 'dhamaü tamo nayàmãti tadyaj¤enaivaitannàùñrà rakùàüsyavabàdhate tadyadamålamubhayataþ paricinnam bhavatyamålaü và idamubhayataþ paricinnaü rakùo 'ntarikùamanucarati yathàyam puruùo 'måla ubhayataþ paricinno 'ntarikùamanucarati tasmàdamålamubhayataþ paricinnam bhavati 3.8.2.[16] atha vapàmutkhidanti | tayà vapà÷rapaõyau prorõauti ghçtena dyàvàpçthivã prorõuvàthàmiti tadime dyàvàpçthivã årjà rasena bhàjayatyanayorårjaü rasaü dadhàti te rasavatyà upajãvanãye imàþ prajà upajãvanti 3.8.2.[17] kàrùmaryamayyau vapà÷rapaõyau bhavataþ | yatra vai devà agre pa÷umàlebhire tadudãcaþ kçùyamàõasyàvàõnedhaþ papàta sa eùa vanaspatirajàyata tadyatkçùyamàõasyàvàïapatattasmàtkàrùmaryastenaivainametanmedhena samardhayati kçtsnaü karoti tasmàtkàrùmaryamayyau vapà÷rapaõyau bhavataþ 3.8.2.[18] tàm parivàsayati | tàm pa÷u÷rapaõe pratapati tatho hàsyàtràpi ÷çtà bhavati punarulmukamagnãdàdatte te jaghanena càtvàlaü yanti ta àyantyàgacantyàhavanãyaü sa etattçõamadhvaryuràhavanãye pràsyati vàyo vai stokànàmiti stokànàü haiùà samit 3.8.2.[19] athottaratastiùñhanvapàm pratapati | atyeùyanvà eùo 'gnim bhavati dakùiõataþ parãtya ÷rapayiùyaüstasmà evaitannihnute tatho hainameùo 'tiyantamagnirna hinasti tasmàduttaratastiùñhan vapàm pratapati 3.8.2.[20] tàmantareõa yåpaü càgniü ca haranti | tadyatsamayà na haranti yenànyàni havãüùi haranti neda÷çtayà samayà yaj¤am prasajàmeti yadu bàhyena na harantyagreõa yåpam bahirdhà yaj¤àtkuryustasmàdantareõa yåpaü càgniü ca haranti dakùiõataþ parãtya pratiprasthàtà ÷rapayati 3.8.2.[21] atha sruveõopahatyàjyam | adhvaryurvapàmabhijuhotyagniràjyasya vetu svàheti tatho hàsyaite stokàþ ÷çtàþ svàhàkçtà àhutayo bhåtvàgnim pràpnuvanti 3.8.2.[22] athàha stokebhyo 'nubråhãti | sa àgneyã stokebhyo 'nvàha tadyadàgneyã stokebhyo 'nvàhetaþpradànà vai vçùñirito hyagnirvçùñiü vanute sa etai stokairetàntstokànvanute ta ete stokà varùanti tasmàdàgneyã stokebhyo 'nvàha yadà ÷çtà bhavati 3.8.2.[23] athàha pratiprasthàtà ÷çtà pracareti | srucàvàdàyàdhvaryuratikramyà÷ràvyàha svàhàkçtibhyaþ preùyeti vaùañkçte juhoti 3.8.2.[24] hutvà vapàmevàgre 'bhighàrayati | atha pçùadàjyaü tadu ha carakàdhvaryavaþ pçùadàjyamevàgre 'bhighàrayanti pràõaþ pçùadàjyamiti vadantastadu ha yàj¤avalkyaü carakàdhvaryuranuvyàjahàraivaü kurvantam pràõaü và ayamantaragàdadhvaryuþ pràõa enaü hàsyatãti 3.8.2.[25] sa ha sma bàhå anvavekùyàha | imau palitau bàhå kva svidbràhmaõasya vaco babhåveti na tadàdriyetottamo và eùa prayàjo bhavatãdaü vai haviryaj¤a uttame prayàje dhruvàmevàgre 'bhighàrayati tasyai hi prathamàvàjyabhàgau hoùyanbhavati vapàü và atra prathamàü hoùyanbhavati tasmàdvapàmevàgre 'bhighàrayedatha pçùadàjyamatha yatpa÷uü nàbhighàrayati neda÷çtamabhighàrayàõãtyetadevàsya sarvaþ pa÷urabhighà rito bhavati yadvapàmabhighàrayati tasmàdvapàmevàgre 'bhighàrayedatha pçùadàjyam 3.8.2.[26] athàjyamupastçõãte | atha hiraõya÷akalamavadadhàtyatha vapàmavadyannàhàgnãùomàbhyàü càgasya vapàyai medaso 'nubråhãtyatha hiraõya÷akalamavadadhàtyathopariùñàddviràjyasyàbhighàrayati 3.8.2.[27] tadyaddhiraõya÷akalàvabhito bhavataþ | ghnanti và etatpa÷uü yadagnau juhvatyamçtamàyurhiraõyaü tadamçta àyuùi pratitiùñhati tathàta udeti tathà saüjãvati tasmàddhiraõya÷akalàvabhito bhavata à÷ràvyàhàgnãùomàbhyàü càgasya vapàm medaþ preùyeti na prasthitamityàha prasute prasthitamiti vaùañkçte juhoti 3.8.2.[28] hutvà vapàü samãcyau | vapà÷rapaõyau kçtvànupràsyati svàhàkçte årdhvanabhasam màrutaü gacatamiti nedime amuyà sato yàbhyàü vapàma÷i÷rapàmeti 3.8.2.[29] tadyadvapayà caranti | yasyai vai devatàyai pa÷umàlabhante tàmevaitaddevatàmetena medhena prãõàti saiùà devataitena medhena prãtà ÷àntottaràõi havãüùi ÷rapyamàõànyuparamati tasmàdvapayà caranti 3.8.2.[30] atha càtvàle màrjayante | krårã và etatkurvanti yatsaüj¤apayanti yadvi÷àsati sàntiràpastadadbhiþ ÷àntyà ÷amayante tadadbhiþ saüdadhate tasmàccàtvàle màrjayante 3.8.3. 3.8.3.[1] yaddevatyaþ pa÷urbhavati | taddevatyam puroóà÷amanunirvapati tadyatpuroóà÷amanunirvapati sarveùàü và eùa pa÷ånàm medho yadvrãhiyavau tenaivainametanmedhena samardhayati kçtsnaü karoti tasmàtpuroóà÷amanunirvapati 3.8.3.[2] atha yadvapayà pracarya | etena puroóà÷ena pracarati madhyato và imàü vapàmutkhidanti madhyata evainametena medhena samardhayati kçtsnaü karoti tasmàdvapayà pracaryaitena puroóà÷ena pracaratyeùa nvevaitasya bandhuryatra kva caiùa pa÷um puroóà÷o 'nunirupyate 3.8.3.[3] atha pa÷uü vi÷àsti | triþ pracyàvayatàttriþpracyutasya hçdayamuttamaü kurutàditi trivçddhi yaj¤aþ 3.8.3.[4] atha ÷amitàraü saü÷àsti | yattvà pçcàcåtaü haviþ ÷amitàriti ÷çtamityeva bråtànna ÷çtam bhagavo na ÷çtaü hãti 3.8.3.[5] atha juhvà pçùadàjyasyopahatya | adhvaryurupaniùkramya pçcati ÷çtaü haviþ ÷amitàriti ÷çtamityàha taddevànàmityupàü÷vadhvaryuþ 3.8.3.[6] tadyatpçcati | ÷çtaü vai devànàü havirnà÷çtaü ÷amità vai tadveda yadi ÷çtaü và bhavatya÷çtaü và 3.8.3.[7] tadyatpçcati | ÷çtena pracaràõãti tadyadya÷çtam bhavati ÷çtameva devànàü havirbhavati ÷çtaü yajamànasyànenà adhvaryurbhavati ÷amitari tadeno bhavati triùkçtvaþ pçcati trivçddhi yaj¤o 'tha yadàha taddevànàmiti taddhi devànàü yacåtaü tasmàdàha taddevànàmiti 3.8.3.[8] sa hçdayamevàgre 'bhighàrayati | àtmà vai mano hçdayam pràõaþ pçùadàjyamàtmanyevaitanmanasi pràõaü dadhàti tathaitajjãvameva devànàü havirbhavatyamçtamamçtànàm 3.8.3.[9] so 'bhighàrayati | saü te mano manasà sam pràõaþ pràõena gacatàmiti na svàhàkaroti na hyeùàhutirudvàsayanti pa÷um 3.8.3.[10] taü jaghanena càtvàlamantareõa yåpaü càgniü ca haranti | tadyatsamayà na haranti yenànyàni havãüùi haranti ÷çtaü santaü nedaïga÷o vikçttena krårãkçtena samayà yaj¤am prasajàmeti yadu bàhyena na harantyagreõa yåpam bahirdhà ha yaj¤àtkuryustasmàdantareõa yåpaü càgniü ca haranti dakùiõato nidhàya pratiprasthàtàvadyati plakùa÷àkhà uttarabarhirbhavanti tà adhyavadyati tadyatplakùa÷àkhà uttarabarhirbhavanti 3.8.3.[11] yatra vai devàþ | agre pa÷umàlebhire taü tvaùñà ÷ãrùato 'gre 'bhyuvàmotaivaü cinnàlabheranniti tvaùñurhi pa÷avaþ sa eùa ÷ãrùanmastiùko 'nåkya÷ca majjà tasmàtsa vànta iva tvaùñà hyetamabhyavamattasmàttaü nà÷nãyàttvaùñurhyetadabhivàntam 3.8.3.[12] tasyàvàï medhaþ papàta | sa eùa vanaspatirajàyata taü devàþ pràpa÷yaüstasmàtprakhyaþ prakhyo ha vai nàmaitadyatplakùa iti tenaivainametanmedhena samardhayati kçtsnaü karoti tasmàtplakùa÷àkhà uttarabarhirbhavanti 3.8.3.[13] athàjyamupastçõãte | juhvàü copabhçti ca vasàhomahavanyàü samavattadhànyàmatha hiraõya÷akalàvavadadhàti juhvàü copabhçti ca 3.8.3.[14] atha manotàyai haviùo 'nuvàca àha | tadyanmanotàyai haviùo 'nuvàca àha sarvà ha vai devatàþ pa÷umàlabhyamànamupasaügacante mama nàma grahãùyati mama nàma grahãùyatãti sarvàsàü hi devatànàü haviþ pa÷ustàsàü sarvàsàü devatànàm pa÷au manàüsyotàni bhavanti tànyevaitatprãõàti tatho hàmoghàya devatànàm manàüsyupasaügatàni bhavanti tasmànmanotàyai haviùo 'nuvàca àha 3.8.3.[15] sa hçdayasyaivàgre 'vadyati | tadyanmadhyataþ sato hçdayasyàgre 'vadyati pràõo vai hçdayamato hyayamårdhvaþ pràõaþ saücarati pràõo vai pa÷uryàvaddhyeva pràõena pràõiti tàvatpa÷uratha yadàsmàtpràõo 'pakràmati dàrveva tarhi bhåto 'narthyaþ ÷ete 3.8.3.[16] hçdayamu vai pa÷uþ | tadasyàtmana evàgre 'vadyati tasmàdyadi kiücidavadànaü hãyeta na tadàdriyeta sarvasya haivàsya tatpa÷oravattam bhavati yaddhçdayasyàgre 'vadyati tasmànmadhyataþ sato hçdayasyaivàgre 'vadyatyatha yathàpårvam 3.8.3.[17] atha jihvàyai | sà hãyam pårvàrdhàtpratiùñhatyatha vakùasastaddhi tato 'thaikacarasya doùõo 'tha pàr÷vayoratha tanimno 'tha vçkkayoþ 3.8.3.[18] gudaü tredhà karoti | sthavimopayaódbhyo madhyaü juhvàü dvedhà kçtvàvadyatyaõima tryaïgeùvathaikacaràyai ÷roõeretàvannu juhvàmavadyati 3.8.3.[19] athopabhçti | tryaïgyasya doùõo gudaü dvedhà kçtvàvadyati tryaïgyàyai ÷roõeratha hiraõya÷akalàvavadadhàtyathopariùñàdàjyasyàbhighàrayati 3.8.3.[20] atha vasàhomaü gçhõàti | reóasãti lelayeva hi yåstasmàdàha reóasãtyagniùñvà ÷rãõàtvityagnirhyetacrapayati tasmàdàhàgniùñvà ÷rãõàtvityàpastvà samariõannityàpo hyetamaïgebhyo rasaü sambharanti tasmàdàhàpastvà mamariõanniti 3.8.3.[21] vàtasya tvà dhràjyà iti | antarikùaü và ayamanupavate yo 'yam pavate 'ntarikùàya vai gçhõàti tasmàdàha vàtasya tvà dhràjyà iti 3.8.3.[22] påùõà raühyà iti | eùa vai påùõo raühiretasmà u hi gçhõàti tasmàdàha påùõo raühyà iti 3.8.3.[23] åùmaõo vyathiùaditi | eùa và åùmaitasmà u hi gçhõàte tasmàdàhoùmaõo vyathiùadityathopariùñàddviràjyasyàbhighàrayati 3.8.3.[24] atha pàr÷vena vàsinà và prayauti | prayuta dveùa iti tannàùñrà evaitadrakùàüsyato 'pahanti 3.8.3.[25] atha yadyåùpari÷iùyate | tatsamavattadhànyàmànayati taddhçdayam pràsyati jihvàü vakùastanima matasne vaniùñhumathopariùñàddviràjyasyàbhighàrayati 3.8.3.[26] tadyaddhiraõya÷akalàvabhito bhavataþ | ghnanti và etatpa÷uü yadagnau juhvatyamçtamàyurhiraõyaü tadamçta àyuùi pratitiùñhati tathàta udeti tathà saüjãvati tasmàddhiraõya÷akalàvabhito bhavataþ 3.8.3.[27] atha yadakùõayàvadyati | savyasya ca doùõo dakùiõàyà÷ca ca doùõaþ savyàvà÷ca ÷roõestasmàdayam pa÷urakùõayà pado haratyatha yatsamyagavadyetsamãco haivàyam pa÷uþ pado harettasmàdakùõayàvadyatyatha yanna ÷ãrùõo 'vadyati nàüsayornànåkasya nàparasakthayoþ 3.8.3.[28] amurà ha và agre pa÷umàlebhire | taddevà bhãùà nopàveyustànheyam pçthivyuvàca maitadàdçóvamahaü va etasyàdhyakùà bhaviùyàmi yathà yathaita etena cariùyantãti 3.8.3.[29] sà hovàca | anyataràmevàhutimahauùuranyataràm parya÷iùanniti sa yàm parya÷iüùaüstànãmànyavadànàne tato devàþ sviùñakçte tryaïgàõyapàbhajaüstasmàttryaïgàõyathàsurà avàdya¤cãrùõoü 'sayoranåkasyàparasakthayostasmàtteùàü nàvadyedyannveva tvaùñànåkamabhyavamattasmàdanåkasya nàvadyedathàhàgnãùomàbhyàü càgasya haviùo 'nubråhãtyà÷ràvyàhàgnãùomàbhyàü càgasya haviþ preùyeti na prasthitamityàha prasute prasthitamiti 3.8.3.[30] antareõàrdharcau yàjyàyai vasàhomaü juhoti | ito và ayamårdhvo medha utthito yamasyà imaü rasam prajà upajãvantyarvàcãnaü divo raso vai vasàhomo raso medho rasenaivaitadrasaü tãvrãkaroti tasmàdayaü raso 'dyamàno na kùãyate 3.8.3.[31] tadyadantareõa | ardharcau yàjyàyai vasàhomaü juhotãyaü và ardharco 'sau dyaurardharco 'ntarà vai dyàvàpçthivã antarikùamantarikùàya vai juhoti tasmàdantareõàrdharcau yàjyàyai vasàhomaü juhoti 3.8.3.[32] sa juhoti | ghçtaü ghçtapàvànaþ pibata vasàü vasàpàvànaþ pibatàntarikùasya havirasi svàhetyetena vai÷vadevena yajuùà juhoti vai÷vadevaü và antarikùaü tadyadenenemàþ prajàþ pràõatya÷codànatya÷càntarikùamanucaranti tena vai÷vadevaü vaùañkçte juhoti yàni juhvàmavadànàni bhavanti 3.8.3.[33] atha juhvà pçùadàjyasyopaghnannàha | vanaspataye 'nubråhãtyà÷ràvyàha vanaspataye preùyeti vaùañkçte juhoti tadyadvanaspataye juhotyetamevaitadvajraü yåpam bhàginaü karoti somo vai vanaspatiþ pa÷umevaitatsomaü karoti tadyadantareõobhe àhutã juhoti tayobhayaü vyàpnoti tasmàdantareõobhe àhutã juhoti 3.8.3.[34] atha yànyupabhçtyavadànàni bhavanti | tàni samànayamàna àhàgnaye sviùñakçte 'nubråhãtyà÷ràvyàhàgnaye sviùñakçte preùyeti vaùañkçte juhoti 3.8.3.[35] atha yadvasàhomasya pari÷iùyate | tena di÷o vyàghàrayati di÷aþ pradi÷a àdi÷o vidi÷a uddi÷o digbhyaþ svàheti raso vai vasàhomaþ sarvàsvevaitaddikùu rasaü dadhàti tasmàdayaü di÷i-di÷i raso 'bhigamyate 3.8.3.[36] atha pa÷uü sammç÷ati | etarhi sammar÷anasya kàlo 'tha yatpurà samç÷ati ya ima upatiùñhante te vimathiùyanta iti ÷aïkamàno yadyu vimàthànna ÷aïketàtraiva sammç÷et 3.8.3.[37] aindraþ pràõaþ | aïge-aïge nidãdhyadaindra udàno aïge-aïge nidhãta iti yadaïga÷o vikçtto bhavati tatpràõodànàbhyàü saüdadhàti deva tvaùñarbhåri te saüsametu salakùmà yadviùuråpam bhavàtãti kçtsnavçtamevaitatkaroti devatrà yantamavase sakhàyo 'nu tvà màtàpitaro madantviti tadyatrainamahauùãttadenaü kçtsnaü kçtvànusamasyati so 'sya kçtsno 'muùmiüloka àtmà bhavati 3.8.4. 3.8.4.[1] trãõi ha vai pa÷orekàda÷àni | ekàda÷a prayàjà ekàda÷ànuyàjà ekàda÷opayajo da÷a pàõyà aïgulayo da÷a pàdyà da÷a pràõàþ pràõa udàno vyàna ityetàvànvai puruùo yaþ paràrdhyaþ pa÷ånàü yaü sarve 'nu pa÷avaþ 3.8.4.[2] tadàhuþ | kiü tadyaj¤e kriyate yena pràõaþ sarvebhyo 'ïgebhyaþ ÷iva iti 3.8.4.[3] yadeva gudaü tredhà karoti | pràõo vai gudaþ so 'yam pràïàtatastamayam pràõo 'nusaücarati 3.8.4.[4] sa yadeva gudaü tredhà karoti | tçtãyamupayaóbhyastçtãyaü juhvàü tçtãyamupabhçti tena pràõaþ sarvebhyo 'ïgebhyaþ ÷ivaþ 3.8.4.[5] sa ha tveva pa÷umàlabheta | ya enam medhamupanayedyadi kç÷aþ syàdyadudaryasya medasaþ pari÷iùyata tadgude nyçùetpràõo vai gudaþ so 'yam pràïàtatastamayam pràõo 'nusaücarati pràõo vai pa÷uryàvaddhyeva pràõena pràõiti tàvatpa÷uratha yadàsmàtpràõo 'pakràmati dàrveva tarhi bhåto 'narthyaþ ÷ete 3.8.4.[6] gudo vai pa÷uh | medo vai medhastadenam medhamupanayati yadyu aüsalo bhavati svayamupeta eva tarhi medham bhavati 3.8.4.[7] atha pçùadàjyaü gçhõàti | dvayaü và idaü sarpi÷caiva dadhi ca dvandvaü vai mithunam prajananam mithunamevaitatprajananaü kriyate 3.8.4.[8] tenànuyàjeùu carati | pa÷avo và anuyàjàþ payaþ pçùadàjyaü tatpa÷uùvevaitatpayo dadhàti tadidam pa÷uùu payo hitam pràõo hi pçùadàjyamannaü hi pçùadàjyamannaü hi pràõaþ 3.8.4.[9] tena purastàdanuyàjeùu carati | sa yo 'yam purastàtpràõastamevaitaddadhàti tena pa÷càdupayajati sa yo 'yam pa÷càtpràõastamevaitaddadhàti tàvimà ubhayataþ pràõau hitau ya÷càyamupariùñàdya÷càdhastàt 3.8.4.[10] tadvà etadeko dvàbhyàü vaùañkaroti | adhvaryave ca ya÷caiùa upayajatyatha yadyajantamupayajati tasmàdupayajo nàmàtha yadupayajati praivaitajjanayati pa÷càddhyupayajati pa÷càddhi yoùàyai prajàþ prajàyante 3.8.4.[11] sa upayajati | samudraü gaca svàhetyàpo vai samudra àpo reto reta evaitatsi¤cati 3.8.4.[12] antarikùaü gaca svàheti | antarikùaü và anu prajàþ prajàyante 'ntarikùamevaitadanu prajanayati 3.8.4.[13] devaü savitàraü gaca svàheti savità vai devànàm prasavità savitçprasåta evaitatprajanayati 3.8.4.[14] mitràvaruõau gaca svàheti | pràõodànau vai mitràvaruõau pràõodànàvevaitatprajàsu dadhàti 3.8.4.[15] ahoràtre gaca svàheti | ahoràtre và anu prajàþ prajàyante 'horàtre evaitadanu prajanayati 3.8.4.[16] candàüsi gaca svàheti | sapta vai candàüsi sapta gràmyàþ pa÷avaþ saptàraõyàstànevaitadubhayànprajanayati 3.8.4.[17] dyàvàpçthivã gaca svàheti | prajàpatirvai prajàþ sçùñvà tà dyàvàpçthivãbhyàm paryagçhõàttà imà dyàvàpçthivãbhyàm parigçhãtàstatho evaiùa etatprajàþ sçùñvà tà dyàvàpçthivãbhyàm parigçhõàti 3.8.4.[18] athàtyupayajati | sa yannàtyupayajedyàvatyo haivàgre prajàþ sçùñàstàvatyo haiva syurna prajàyerannatha yadatyupayajati praivaitajjanayati tasmàdimàþ prajàþ punarabhyàvartam prajàyante 3.8.5. 3.8.5.[1] so 'tyupayajati | yaj¤aü gaca svàhetyàpo vai yaj¤a àpo reto reta evaitatsi¤cati 3.8.5.[2] somaü gaca svàheti | reto vai somo reta evaitatsi¤cati 3.8.5.[3] divyaü nabho gaca svàheti | àpo vai divyaü nabha àpo reto reta evaitatsi¤cati 3.8.5.[4] agniü vai÷vànaraü gaca svàheti | iyaü vai pçthivyagnirvai÷vànaraþ seyam pratiùñhemàmevaitatpratiùñhàmabhiprajanayati 3.8.5.[5] atha mukhaü vimçùñe | mano me hàrdi yaceti tatho hopayaùñàtmànaü nànupravçõakti 3.8.5.[6] atha jàghanyà patnãþ saüyàjayanti | jaghanàrdho vai jàghanã jaghanàrdhàdvai yoùàyai prajàþ prajàyante tatpraivaitajjanayati yajjàghanyà patnãþ saüyàjayanti 3.8.5.[7] antarato devànàm patnãbhyo 'vadyati | antarato vai yoùàyai prajàþ prajàyanta upariùñàdagnaye gçhapataya upariùñàdvai vçùà yoùàm adhidravati 3.8.5.[8] atha hçdaya÷ålenàvabhçthaü yanti | pa÷orha và àlabhyamànasya hçdayaü ÷ukùamabhyavaiti hçdayàddhçdaya÷ålamatha yacçtasya paritçndanti tadalaüjuùaü tasmàdu paritçdyaiva ÷ålàkuryàttattriþpracyute pa÷au hçdayam pravçhyottamam pratyavadadhàti 3.8.5.[9] atha hçdaya÷ålam prayacati | tanna pçthivyàm paràsyennàpsu sa yatpçthivyàm paràsyedoùadhã÷ca vanaspatãü÷caiùà ÷ukpravi÷edyadapsu paràsyedapa eùà ÷ukpravi÷ettasmànna pçthivyàü nàpsu 3.8.5.[10] apa evàbhyavetya | yatra ÷uùkasya càrdrasya ca saüdhiþ syàttadupagåhedyadyu abhyavàyanàya glàyedagreõa yåpamudapàtraü ninãya yatra ÷uùkasya càrdrasya ca saüdhirbhavati tadupagåhati nàpo nauùadhãrhiüsãriti tathà nàpo nauùadhãrhinasti dhàmnodhàmno ràjaüstato varuõa no mu¤ca yadàhuraghnyà iti varuõeti ÷apàmahe tato varuõa no mu¤ceti tadenaü sarvasmàdvaruõapà÷àtsarvasmàdvaruõyàtpramu¤cati 3.8.5.[11] athàbhimantrayate | sumitriyà na àpa oùadhayaþ santu durmitriyàstasmai santu yo 'smàndveùñi yaü ca vayaü dviùma iti yatra và etena pracarantyàpa÷ca ha và asmàttàvadoùadhaya÷càpakramyeva tiùñhanti tadu tàbhirmitradheyaü kurute tatho hainaü tàþ punaþ pravi÷antyeùo tatra pràya÷cittiþ kriyate sa vai nàgnãùomãyasya pa÷oþ karoti nàgneyasya va÷àyà evànåbandhyàyai tàü hi sarvo 'nu yaj¤aþ saütiùñhata etadu hàsyàgnãùomãyasya ca pa÷oràgneyasya ca hçdaya÷ålena caritam bhavati yadva÷àyà÷caranti 3.9.1. 3.9.1.[1] prajàpatirvai prajàþ sasçjàno riricàna ivàmanyata | tasmàtparàcyaþ prajà àsurnàsya prajàþ ÷riye 'nnàdyàya tasthire 3.9.1.[2] sa aikùatàrikùyaham | asmà u kàmàyàsçkùi na me sa kàmaþ samàrdhi paràcyo matprajà abhåvanna me prajàþ ÷riye 'nnàdyàyàsthiùateti 3.9.1.[3] sa aikùata prajàpatiþ | kathaü nu punaràtmànamàpyàyayeyopa mà prajàþ samàvarteraüstiùñheranme prajàþ ÷riye 'nnàdyàyeti 3.9.1.[4] so 'rca¤cràmyaü÷cacàra prajàkàmaþ | sa etàmekàda÷inãmapa÷yatsa ekàda÷inyeùñvà prajàpatiþ punaràtmànamàpyàyayatopainam prajàþ samàvartantàtiùñhantàsya prajàþ ÷riye 'nnàdyàya sa vasãyàneveùñvàbhavat 3.9.1.[5] tasmai kamekàda÷inyà yajeta | evaü haiva prajayà pa÷ubhiràpyàyata upainam prajàþ samàvartante tiùñhante 'sya prajàþ ÷riye 'nnàdyàya sa vasãyàneveùñvà bhavatyetasmai kamekàda÷inyà yajate 3.9.1.[6] sa àgneyam prathamam pa÷umàlabhate | agnirvai devatànàm mukham prajanayità sa prajàpatiþ sa u eva yajamànastasmàdàgneyo bhavati 3.9.1.[7] atha sàrasvatam | vàgvai sarasvatã vàcaiva tatprajàpatiþ punaràtmànamàpyàyayata vàgenamupasamàvartata vàcamanukàmàtmano 'kuruta vàco evaiùa etadàpyàyate vàgenamupasamàvartate vàcamanukàmàtmanaþ kurute 3.9.1.[8] atha saumyam | annaü vai somo 'nnenaiva tatprajàpatiþ punaràtmànamàpyàyayatànnamenamupasamàvartatànnamanukamàtmano 'kurutànneno evaiùa etadàpyàyate 'nnamenamupasamàvartate 'nnamanukamàtmanaþ kurute 3.9.1.[9] tadyatsàrasvatamanu bhavati | vàgvai sarasvatyannaü somastasmàdyo vàcà prasàmyannàdo haiva bhavati 3.9.1.[10] atha pauùõam | pa÷avo vai påùà pa÷ubhireva tatprajàpatiþ punaràtmànamàpyàyayata pa÷ava enamupasamàvartanta pa÷ånanukànàtmano 'kuruta pa÷ubhirvevaiùa etadàpyàyate pa÷ava enamupasamàvartante pa÷ånanukànàtmanaþ kurute 3.9.1.[11] atha bàrhaspatyam | brahma vai bçhaspatirbrahmaõaivaitatprajàpatiþ punaràtmànamàpyàyayata brahmainamupasamàvartata brahmànukamàtmano 'kuruta brahmaõo evaiùa etadàpyàyate brahmainamupasamàvartate brahmànukamàtmanaþ kurute 3.9.1.[12] tadyatpauùõamanu bhavati | pa÷avo vai påùà brahma bçhaspatistasmàdbràhmaõaþ pa÷ånabhidhçùõutamaþ puràhità hyasya bhavanti mukha àhitàstasmàdu tatsarvaü dattvàjinavàsã carati 3.9.1.[13] atha vai÷vadevaü | sarvaü vai vi÷ve devàþ sarveõaiva tatprajàpatiþ punaràtmànamàpyàyayata sarvamenamupasamàvartata sarvamanukamàtmano 'kuruta sarveõo evaiùa etadàpyàyate sarvamenamupasamàvartate sarvamanukamàtmanaþ kurute 3.9.1.[14] tadyadbàrhaspatyamanu bhavati | brahma vai bçhaspatiþ sarvamidaü vi÷ve devà asyaivaitatsarvasya brahma mukhaü karoti tasmàdasya sarvasya bràhmaõo mukham 3.9.1.[15] athaindram | indriyaü vai vãryamindram indriyeõaiva tadvãryeõa prajàpatiþ punaràtmànamàpyàyayatendriyamenaü vãryamupasamàvartatendriyaü vãryamanukamàtmano 'kurutendriyeõo evaiùa etadvãryeõàpyàyata indriyamenaü vãryamupasamàvartata indriyaü vãryamanukamàtmanaþ kurute 3.9.1.[16] tadyadvai÷vadevamanu bhavati | kùatraü và indro vi÷o vi÷ve devà annàdyamevàsmà etatpurastàtkaroti 3.9.1.[17] atha màrutam | vi÷o vai maruto bhåmo vai vióbhåmnaiva tatprajàpatiþ punaràtmànamàpyàyayata bhåmainamupasamàvartata bhåmànamanukamàtmano 'kuruta bhåmno evaiùa etadàpyàyate bhåmainamupasamàvartate bhåmànamanukamàtmanaþ kurute 3.9.1.[18] tadyadaindramanu bhavati | kùatraü và indro vi÷o vi÷ve devà vi÷o vai maruto vi÷aivaitatkùatram paribçühati tadidaü kùatramubhayato vi÷à paribçóham 3.9.1.[19] athaindràgnam | tejo và agnirindriyaü vãryamindra ubhàbhyàmeva tadvãryàbhyàm prajàpatiþ punaràtmànamàpyàyayatobhe enaü vãrye upasamàvartetàmubhe vãrye anuke àtmano kurutobhàbhyàmvevaiùa etadvãryàbhyàmàpyàyata ubhe enaü vãrye upasamàvartete ubhe vãrye anuke àtmanaþ kurute 3.9.1.[20] atha sàvitram | savità vai devànàm prasavità tatho hàsmà ete savitçprasåtà eva sarve kàmàþ samçdhyante 3.9.1.[21] atha vàruõamantata àlabhate | tadenaü sarvasmàdvaruõapà÷àtsarvasmàdvaruõyàtpramu¤cati 3.9.1.[22] tasmàdyadi yåpaikàda÷inã syàt | àgneyamevàgniùñhe niyu¤jyàdathetarànvyupanayeyuryathàpårvam 3.9.1.[23] yadyu pa÷vekàda÷inã syàt | àgneyameva yåpa àlabherannathetarànyathàpårvam 3.9.1.[24] tànyatrodãco nayanti | àgneyameva prathamaü nayantyathetarànyathàpårvam 3.9.1.[25] tànyatra nividhyanti | àgneyameva prathamaü dakùiõàrdhyaü nividhyantyathetarànudãco 'tinãya yathàpårvam 3.9.1.[26] teùàü yatra vapàbhiþ pracaranti | àgneyasyaiva prathamasya vapayà pracarantyathetareùàü yathàpårvam 3.9.1.[27] tairyatra pracaranti | àgneyenaiva prathamena pracarantyathetarairyathàpårvam 3.9.2. 3.9.2.[1] yatra vai yaj¤asya ÷iro 'cidyata | tasya raso drutvàpaþ praviveùa tenaivaitadrasenàpaþ syandante tamevaitadrasaü syandamànam manyante 3.9.2.[2] sa yadvasatãvarãracaiti | tamevaitadrasamàhçtya yaj¤e dadhàti rasavantaü yaj¤aü karoti tasmàdvasatãvarãracaiti 3.9.2.[3] tà vai sarveùu savaneùu vibhajati | sarveùvevaitatsavaneùu rasaü dadhàti sarvàõi savanàni rasavanti karoti tasmàtsarveùu vibhajati 3.9.2.[4] tà vai syandamànànàü gçhõãyàt | aiddhi sa yaj¤asya rasastasmàtsyandamànànàü gçhõãyàt 3.9.2.[5] gopãthàya và età gçhyante | sarvaü và idamanyadilayati yadidaü kiü càpi yo 'yam pavate 'thaità eva nelayanti tasmàtsyandamànànàü gçhõãyàt 3.9.2.[6] divà gçhõãyàt | pa÷yanyaj¤asya rasaü gçhõànãti tasmàddivà gçhõãyàdetasmai vai gçhõàti ya eùa tapati vi÷vebhyo hyenà devebhyo gçhõàti ra÷mayo hyasya vi÷ve devàstasmàddivà gçhõãyàddiveva và eùa tasmàdveva divà gçhõãyàt 3.9.2.[7] etaddha vai vi÷ve devàþ | yajamànasya gçhànàgacanti sa yaþ puràdityasyàstamayàdvasatãvarãrgçhõàti yathà ÷reyasyàgamiùyatyàvasathenopakLptenopàsãtaivaü tatta etaddhaviþ pravi÷anti ta etàsu vasatãvarãùåpavasanti sa upavasathaþ 3.9.2.[8] sa yasyàgçhãtà abhyastamiyàt | tatra pràya÷cittiþ kriyate yadi purejànaþ syànninàhyàdgçhõãyàddivà hi tasya tàþ purà gçhãtà bhavanti yadyu anãjànaþ syàdya enamãjàna upàvasito và paryavasito và syàttasya ninàhyàdgçhõãyàddivà hi tasya tàþ purà gçhãtà bhavanti 3.9.2.[9] yadyu etadubhayaü na vindet | ulkuùãmevàdàyopapareyàttàmuparyupari dhàrayangçhõãyàddhiraõyaü voparyupari dhàrayangçhõãyàttadetasya råpaü kriyate ya eùa tapati 3.9.2.[10] athàto gçhõàtyeva | haviùmatãrimà àpa iti yaj¤asya hyàsu rasaþ pràvi÷attasmàdàha haviùmatãrimà àpa iti haviùmàn àvivàsatãti haviùmànhyenà yajamàna àvivàsati tasmàdàha haviùmàn àvivàsatãti 3.9.2.[11] haviùmàndevo adhvara iti | adhvaro vai yaj¤astadyasmai yaj¤àya gçhõàti taü haviùmantaü karoti tasmàdàha haviùmàndevo adhvara iti 3.9.2.[12] haviùmàn astu sårya iti | etasmai vai gçhõàti ya eùa tapati vi÷vebhyo hyenà devebhyo gçhõàti ra÷mayo hyasya vi÷ve devàstasmàdàha haviùmàn astu sårya iti 3.9.2.[13] tà àhçtya jaghanena gàrhapatyaü sàdayati | agnervo 'pannagçhasya sadasi sàdayàmãtyagnervo 'nàrtagçhasya sadasi sàdayàmãtyevaitadàhàtha yadàgnãùomãyaþ pa÷uþ saütiùñhate 'tha pariharati vyutkràmatetyàhàgreõa havirdhàne yajamàna àste tà àdatte 3.9.2.[14] sa dakùiõena niùkràmati | tà dakùiõàyàü ÷roõau sàdayatãndràgnyorbhàgadheyã stheti vi÷vebhyo hyenà devebhyo gçhõàtãndràgnã hi vi÷ve devàstàþ punaràhçtyàgreõa patnãü sàdayati sa jaghanena patnãm paryetya tà àdatte 3.9.2.[15] sa uttareõa niùkràmati | tà uttaràyàü ÷roõau sàdayati mitràvaruõayorbhàgadheyã stheti naivaü sàdayedatiriktametannaivaü sampatsampadyata indràgnyorbhàgadheyã sthetyeva bråyàttadevànatiriktaü tathà sampatsampadyate 3.9.2.[16] guptyai và etàþ parihriyante | agniþ purastàdathaitàþ samantam palyaïgyante nàùñrà rakùàüsyapaghnatyastà àgnãdhre sàdayati vi÷veùàü devànàm bhàgadheyã stheti tadàsu vi÷vàndevàntsaüve÷ayatyete vai vasatàü varaü tasmàdvasatãvaryo nàma vasatàü ha vai varam bhavati ya evametadveda 3.9.2.[17] tàni và etàni sapta yajåüùi bhavanti | caturbhirgçhõàtyekena jaghanena gàrhapatyaü sàdayatyekena pariharatyekenàgnãdhre tàni sapta yatra vai vàcaþ prajàtàni candàüsi saptapadà vai teùàm paràrdhyà ÷akvaryetàmabhisampadaü tasmàtsapta yajåüùi bhavanti 3.9.3. 3.9.3.[1] tàntsamprabodhayanti | te 'pa upaspç÷yàgnãdhramupasamàyanti ta àjyàni gçhõate gçhãtvàjyànyàyantyàsàdyàjyàni 3.9.3.[2] atha ràjànamupàvaharati | iyaü vai pratiùñhà janåràsàm prajànàmimàmevaitatpratiùñhàmabhyupàvaharati tamasyai tanute tamasyai janayati 3.9.3.[3] antareõeùa upàvaharati | yaj¤o và anastannveva yaj¤ànna bahirdhà karoti gràvasu sammukheùvadhinidadhàti kùatraü vai somo vi÷o gràvàõaþ kùatramevaitadvi÷yadhyåhati tadyatsammukhà bhavanti vi÷amevaitatsammukhàü kùatriyamabhyavivàdinãü karoti tasmàtsammukhà bhavanti 3.9.3.[4] sa upàvaharati | hçde tvà manase tveti yajamànasyaitatkàmàyàha hçdayena hi manasà yajamànastaü kàmaü kàmayate yatkàmyà yajate tasmàdàha hçde tvà manase tveti 3.9.3.[5] dive tvà såryàya tveti | devalokàya tvetyevaitadàha yadàha dive tveti såryàya tveti devebhyastvetyevaitadàhordhvamimamadhvaraü divi deveùu hotrà yacetyadhvaro vai yaj¤a årdvamimaü yaj¤aü dive deveùu dhehãtyevaitadàha 3.9.3.[6] soma ràjanvi÷vàstvam prajà upàvaroheti | tadenamàsàm prajànàmàdhipatyàya ràjyàyopàvaharati 3.9.3.[7] athànusçjyopatiùñhate | vi÷vàstvàm prajà upàvarohantvityayathàyathamiva và etatkaroti yadàha vi÷vàstvam prajà upàvaroheti kùatraü vai somastatpàpavasyasaü karoti taddhedamanu pàpavasyasaü kriyate 'thàtra yathàyathaü karoti yathàpårvaü yadàha vi÷vàstvàm prajà upàvarohantviti tadenamàbhiþ prajàbhiþ pratyavarohayati tasmàdu kùatriyamàyantamimàþ prajà vi÷aþ pratyavarohanti tamadhastàdupàsata upasanno hotà pràtaranuvàkamanuvakùyanbhavati 3.9.3.[8] atha samidhamabhyàdadhadàha | devebhyaþ pràtaryàvabhyo 'nubråhãti candàüsi vai devàþ pràtaryàvàõa÷candàüsyanuyàjà devebhyaþ preùya devànyajeti và anuyàjai÷caranti 3.9.3.[9] tadu haika àhuþ | devebhyo 'nubråhãti tadu tathà na bråyàccandàüsi vai devàþ pràtaryàvàõa÷candàüsyanuyàjà devebhyaþ preùya devànyajeti và anuyàjai÷caranti tasmàdu bråyàddevebhyaþ pràtaryàvabhyo 'nubråhãtyeva 3.9.3.[10] atha yatsamidhamabhyàdadhàti | candàüsyevaitatsaminddhe 'tha yaddhotà pràtaranuvàkamanvàha candàüsyevaitatpunaràpyàyayatyayàtayàmàni karoti yàtayàmàni vai devai÷candàüsi candobhirhi devàþ svargaü lokaü samà÷nuvata na và atra stuvate na ÷aüsanti taccandàüsyevaitatpunaràpyàyayatyayàtayàmàni karoti tairayàtayàmairyaj¤aü tanvate tasmàddhotà pràtaranuvàkamanvàha 3.9.3.[11] tadàhuþ | kaþ pràtaranuvàkasya pratigara iti jàgraddhaivàdhvaryurupàsãta sa yannimiùati sa haivàsya pratigarastadu tathà na kuryàdyadi nidràyàdapi kàmaü svapyàtsa yatra hotà pràtaranuvàkam paridadhàti tatpracaraõãti srugbhavati tasyàü caturgçhãtamàjyaü gçhãtvà juhoti 3.9.3.[12] yatra vai yaj¤asya ÷iro 'cidyata | tasya raso drutvàpaþ pravive÷a tamadaþ pårvedyurvasatãvarãbhiràharatyatha yo 'tra yaj¤asya rasaþ pari÷iùñastamevaitadacaiti 3.9.3.[13] yaddhaivaitàmàhutiü juhoti | etamevaitadyaj¤asya rasamabhiprastçõãte tamàrunddhe yàbhya u caivaitàü devatàbhya àhutiü juhoti tà evaitatprãõàti tà asmai tçptàþ prãtà etaü yaj¤asya rasaü saünamanti 3.9.3.[14] sa juhoti | ÷çõotvagniþ samidhà havam ma iti ÷çõotu ma idamagniranu me jànàtvityevaitadàha ÷çõvantvàpo dhiùaõà÷ca devãriti ÷çõvantu ma idamàpo 'nu me jànantvityevaitadàha ÷rotà gràvàõo viduùo na yaj¤amiti ÷çõvantu ma idaü gràvàõo 'nu me jànantvityevaitadàha viduùo na yaj¤amiti vidvàüso hi gràvàõaþ ÷çõotu devaþ savità havam me svàheti ÷çõotu ma idaü devaþ savitànu me jànàtvityevaitadàha savità vai devànàm prasavità tatsavitçprasåta evaitadyaj¤asya rasamacaiti 3.9.3.[15] athàparaü caturgçhãtamàjyaü gçhãtvà | udaï prayannàhàpa iùya hotarityapa ica hotarityevaitadàha tadyadato hotànvàhaitamevaitadyaj¤asya rasamabhiprastçõãte tamàrunddha etànu caivaitadanutiùñhate nedenànantarà nàùñrà rakùàüsi hinasanniti 3.9.3.[16] atha sampreùyati | maitràvaruõasya camasàdhvaryavehi neùñaþ patnãrudànayaikadhanina etàgnãccàtvàle vasatãvarãbhiþ pratyupatiùñhàsai hotçcamasena ceti sampraiùa evaiùaþ 3.9.3.[17] ta uda¤co niùkràmanti | jaghanena càtvàlamagreõàgnãdhraü sa yasyàü tato di÷yàpo bhavanti tadyanti te vai saha patnãbhiryanti tadyatsaha patnãbhiryanti 3.9.3.[18] yatra vai yaj¤asya ÷iro 'cidyata | tasya raso drutvàpaþ pravive÷a tamete gandharvàþ somarakùà jugupuþ 3.9.3.[19] te ha devà åcuþ | iyamu nveveha nàùñrà yadime gandharvàþ kathaü nvimamabhaye 'nàùñre yaj¤asya rasamàharemeti 3.9.3.[20] te hocuþ | yoùitkàmà vai gandharvàþ saha patnãbhirayàma te patnãùveva gandharvà gardhiùyantyathaitamabhaye 'nàùñre yaj¤asya rasamàhariùyàma iti 3.9.3.[21] te saha patnãbhirãyuþ | te patnãùveva gandharvà jagçdhurathaitamabhaye nàùñre yaj¤asya rasamàjahruþ 3.9.3.[22] tatho evaiùa etat | mahaiva patnãbhireti te patnãùveva gandharvà gçdhyantyathaitamabhaye 'nàùñre yaj¤asya rasamàharati 3.9.3.[23] so 'po 'bhijuhoti | etàü ha và àhutiü hçtàmeùa yaj¤asya rasa upasameti tàm pratyuttiùñhati tamevaitadàviùkçtya gçhõàti 3.9.3.[24] yadvevaitàmàhutiü juhoti | etamevaitadyaj¤asya rasamabhiprastçõãte tamàrunddhe tamapo yàcati yàbhya u caivaitàü devatàbhya àhutiü juhoti tà evaitatprãõàti tà asmai tçptàþ prãtà etaü yaj¤asya rasaü saünamanti 3.9.3.[25] sa juhoti | devãràpo apàünapàditi devyo hyàpastasmàdàha devãràpo apàünapàditi yo va årmirhaviùya iti yo va årmiryaj¤iya ityevaitadàhendriyàvànmadintama iti vãryavànityevaitadàha yadàhendriyàvàniti madintama iti svàdiùñha ityevaitadàha taü devebhyo devatrà dattetyetadenà ayàciùña yadàha taü devebhyo devatrà datteti ÷ukrapebhya iti satyaü vai ÷ukraü satyapebhya ityevaitadàha yeùàm bhàga stha svàheti teùàmu hyeùa bhàgaþ 3.9.3.[26] atha maitràvaruõacamasenaitàmàhutimapaplàvayati | kàrùirasãti yathà và aïgàro 'gninà psàtaþ syàdevameùàhutiretayà devatayà psàtà bhavati ràjànaü và etàbhiradbhirupasrakùyanbhavati yà età maitràvaruõacamase vajro và àjyaü retaþ somo nedvajreõàjyena retaþ somaü hinasànãti tasmàdvà apaplàvayati 3.9.3.[27] atha gçhõàti | samudrasya tvàkùityà unnayàmãtyàpo vai samudro 'psvevaitadakùitiü dadhàti tasmàdàpa etàvati bhoge bhujyamàne na kùãyante tadanvekadhanànunnayanti tadanu pànnejanàn 3.9.3.[28] tadyanmaitràvaruõacamasena gçhõàti | yatra vai devebhyo yaj¤o 'pàkràmattametaddevàþ praiùaireva praiùamaicanpurorugbhiþ pràrocayannividbhirnyavedayaüstasmànmaitràvaruõacamasena gçhõàti 3.9.3.[29] ta àyanti | pratyupatiùñhate 'gnãccàtvàle vasatãvarãbhi÷ca hotçcamasena ca sa uparyupari càtvàlaü saüspar÷ayati vasatãvarã÷ca maitràvaruõacamasaü ca samàpo adbhiragmata samoùadhãbhiroùadhãriti ya÷càsau pårvedyuràhçto yaj¤asya raso ya÷càdyàhçtastamevaitadubhayaü saüsçjati 3.9.3.[30] taddhaike | eva maitràvaruõacamase vasatãvarãrnayantyà maitràvaruõacamasàdvasatãvarãùu ya÷càsau pårvedyuràhçto yaj¤asya raso ya÷càdyàhçtastamevaitadubhayaü saüsçjàma iti vadantastadu tathà na kuryàdyadvà àdhavanãye samavanayati tadevaiùa ubhayo yaj¤asya rasaþ saüsçjyate 'tha hotçcamase vasatãvarãrgçhõàti nigràbhyàbhyastadyaduparyupari càtvàlaü saüspar÷ayatyato vai devà divamupodakràmaüstadyajamànamevaitatsvargyam panthànamanusaükhyàpayati 3.9.3.[31] ta àyanti | taü hotà pçcatyadhvaryo 'verapà ityavido 'pà ityevaitadàha tam pratyàhoteva naünamurityavidamatho me 'naüsatetyevaitadàha 3.9.3.[32] sa yadyagniùñomaþ syàt | yadi pracaraõyàü saüsravaþ pari÷iùño 'laü homàya syàttaü juhuyàdyadyu nàlaü homàya syàdaparaü caturgçhãtamàjyaü gçhãtvà juhoti yamagne pçtsu martyamavà vàjeùu yaü junàþ sa yantà ÷a÷vatãriùaþ svàhetyàgneyyà juhotyagnirvà agniùñomastadagnàvagniùñomam pratiùñhàpayati martavatyà puruùasammito và agniùñoma evaü juhuyàdyadyagniùñomaþ syàt 3.9.3.[33] yadyukthyaþ syàt | madhyamam paridhimupaspç÷ettrayaþ paridhayastrãõyukthànyetairu hi tarhi yaj¤aþ pratitiùñhati yadyu atiràtro và ùoóa÷ã và syànnaiva juhuyànna madhyamam paridhim upaspç÷etsamudyaiva tåùõãmetya prapadyeta tadyathàyathaü yaj¤akratånvyàvartayati 3.9.3.[34] ayuïgà-ayuïgà ekadhanà bhavanti | trayo và pa¤ca và pa¤ca và sapta và nava và nava vaikàda÷a vaikàda÷a và trayoda÷a và trayoda÷a và pa¤cada÷a và dvandvamaha mithunam prajananamathà tha eùa eko 'tiricyate sa yajamànasya ÷riyamabhyatiricyate sa và eùàü sadhanaü yo yajamànasya ÷riyamabhyatiricyate tadyadeùàü sadhanaü tasmàdekadhanà nàma 3.9.4. 3.9.4.[1] athàdhiùavaõe paryupavi÷anti | athàsyàü hiraõyam badhnãte dvayaü và idaü na tçtãyamasti satyaü caivànçtaü ca satyameva devà ançtam manuùyà agniretasaü vai hiraõyaü satyenàü÷ånupaspç÷àni satyena somam paràhaõànãti tasmàdvà asyàü hiraõyam badhnãte 3.9.4.[2] atha gràvàõamàdatte | te và ete '÷mamayà gràvàõo bhavanti devo vai somo divi hi somo vçtro vai soma àsãttasyaitacarãraü yadgirayo yada÷mànastacarãreõaivainametatsamardhayati kçtsnaü karoti tasmàda÷mamayà bhavanti ghnanti và enametadyadabhiùuõvanti tametena ghnanti tathàta udeti tathà saüjãvati tasmàda÷mamayà gràvàõo bhavanti 3.9.4.[3] tamàdatte | devasya tvà savituþ prasave '÷vinorbàhubhyàm påùõo hastàbhyàmàdade ràvàsãti savità vai devànàm prasavità tatsavitçprasåta evainametadàdatte '÷vinorbàhubhyàmitya÷vinàvadhvaryå tattayoreva bàhubhyàmàdatte na svàbhyàm påùõo hastàbhyàmiti påùà bhàgadughastattasyaiva hastàbhyàmàdatte na svàbhyàü vajro và eùa tasya na manuùyo bhartà tametàbhirdevatàbhiràdatte 3.9.4.[4] àdade ràvàsãti | yadà và enametenàbhiùuõvantyathàhutirbhavati yadàhutiü juhotyatha dakùiõà dadàtyetaddhyeùa dvayaü ràsata àhutã÷ca dakùiõà÷ca tasmàdàha ràvàsãti 3.9.4.[5] gabhãramimamadhvaraü kçdhãti | adhvaro vai yaj¤o mahàntamimaü yaj¤aü kçdhãtyevaitadàhendràya suùåtamamitãndro vai yaj¤asya devatà tasmàdàhendràyeti suùåtamamiti susutamamityevaitadàhottamena pavinetyeùa và uttamaþ paviryatsomastasmàdàhottamena pavinetyårjasvantam madhumantam payasvantamiti rasavantamityevaitadàha yadàhorjasvantam madhumantam payasvantamiti 3.9.4.[6] atha vàcaü yacati | devà ha vai yaj¤aü tanvànàste 'surarakùasebhya àsaïgàdbibhayàü cakruste hocurupàü÷u yajàma vàcaü yacàmeti ta upàü÷vayajanvàcamayacan 3.9.4.[7] atha nigràbhyà àharati | tàsvenaü vàcayati nigràbhyà stha deva÷rutastarpayata mà mano me tarpayata vàcam me tarpayata pràõam me tarpayata cakùurme tarpayata ÷rotram me tarpayatàtmànam me tarpayata prajàm me tarpayata pa÷ånme tarpayata gaõànme tarpayata gaõà me mà vitçùanniti raso và àpastàsvevaitàmà÷iùamà÷àste sarvaü ca ma àtmànaü tarpayata prajàm me tarpayata pa÷ånme tarpayata gaõànme tarpayata gaõà me mà vitçùanniti sa ya eùa upàü÷usavanaþ sa vivasvànàdityo nidànena so 'syaiùa vyànaþ 3.9.4.[8] tamabhimimãte | ghnanti và enametadyadabhiùuõvanti tametena ghnanti tathàta udeti tathà saüjãvati yadveva mimãte tasmànmàtrà manuùyeùu màtro yo càpyanyà màtrà 3.9.4.[9] sa mimãte | indràya tvà vasumate rudravata itãndro vai yaj¤asya devatà tasmàdàhendràya tveti vasumate rudravata iti tadindramevànu vasåü÷ca rudràü÷càbhajatãndràya tvàdityavata iti tadindramevànvàdityànàbhajatãndràya tvàbhimàtighna iti sapatno và abhimàtirindràya tvà sapatnaghna ityevaitadàha so 'syoddhàro yathà ÷reùñhanyoddhàra evamasyaiùa çte devebhyaþ 3.9.4.[10] ÷yenàya tvà somabhçta iti | tadgàyatryai mimãte 'gnaye tvà ràyaspoùada ityagnirvai gàyatrã tadgàyatryai mimãte sa yadgàyatrã ÷yeno bhåtvà divaþ somamàharattena mà ÷yenaþ somabhçttenaivàsyà etadvãryeõa dvitãyam mimãte 3.9.4.[11] atha yatpa¤ca kçtvo mimãte | saüvatsarasammito vai yaj¤aþ pa¤ca và çtavaþ saüvatsarasya tam pa¤cabhiràpnoti tasmàtpa¤ca kçtvàm mimãte 3.9.4.[12] tamabhimç÷ati | yatte soma divi jyotiryatpçthivyàü yaduràvantarikùe tenàsmai yajamànàyoru ràye kçdhyadhi dàtre voca iti yatra và eùo 'gre devànàü havirbabhåva taddhekùàü cakre maiva sarveõevàtmanà devànàü havirbhåvamiti sa etàstisrastanåreùu lokeùu vinyadhatta 3.9.4.[13] tadvai devà aspçõvata | te 'syaitenaivaitàstanåràpnuvantsa kçtsna eva devànàü havirabhavattatho evàsyaiùa etenaivaitàstanåràpnoti sa kçtsna eva devànàü havirbhavati tasmàdevamabhimç÷ati 3.9.4.[14] atha nigràbhyàbhirupasçjati | àpo ha vai vçtraü jaghnustenaivaitadvãryeõàpaþ syandante tasmàdenàþ syandamànà na kiü cana pratighàrayati tà ha svameva va÷aü ceruþ kasmai nu vayaü tiùñhemahi yàbhirasmàbhirvçtro hata iti sarvaü và idamindràya tasthànamàsa yadidaü kiü càpi yo 'yam pavate 3.9.4.[15] sa indro 'bravãt | sarvaü vai ma idaü tasthànaü yadidaü kiü ca tiùñhadhvameva ma iti tà hocuþ kiü nastataþ syàditi prathamabhakùa eva vaþ somasya ràj¤a iti tatheti tà asmà atiùñhanta tàstasthànà urasi nyagçhõãta tadyadenà urasi nyagçhõãta tasmànnigràbhyà nàma tathaivaità etadyajamàna urasi nigçhõãte sa àsàmeùa prathamabhakùaþ somasya ràj¤o yannigràbhyàbhirupasçjati 3.9.4.[16] sa upasçjati | ÷vàtrà stha vçtratura iti ÷ivà hyàpastasmàdàha ÷vàtrà stheti vçtratura iti vçtraü hyetà aghnanràdhogårtà amçtasya patnãrityamçtà hyàpastà devãrdevatremaü yaj¤aü nayateti nàtra tirohitamivàstyupahåtàþ somasya pibateti tadupahåtà eva prathamabhakùaü somasya ràj¤o bhakùayanti 3.9.4.[17] atha prahariùyan | yaü dviùyàttam manasà dhyàyedamuùmà aham praharàmi na tubhyamiti yo nvevemam mànuùam bràhmaõaü hanti taü nveva paricakùate 'tha kiü ya etaü devã hi somo ghnanti và enametadyadabhiùuõvanti tametena ghnanti tathàta udeti tathà saüjãvati tathànenasyam bhavati yadyu na dviùyàdapi tçõameva manasà dhyàyettatho anenasyam bhavati 3.9.4.[18] sa praharati | mà bhermà saüvikthà iti mà tvam bhaiùãrmà saüvikthà amuùmà aham praharàmi na tubhyamityevaitadàhorjaü dhatsveti rasaü dhatsvetyevaitadàha dhiùaõe vãóvã satã vãóayethàmårjaü dadhàthàmitome evaitatphalake àhurityu haika àhuþ kiü nu tatra yo 'pyete phalake bhindyàdime havai dyàvàpçthivã etasmàdvajràdudyatàtsaürejete tadàbhyàmevainametaddyàvàpçthivãbhyàü ÷amayati tatheme ÷ànto na hinastyårjaü dadhàthàmiti rasaü dadhàthàmityevaitadàha pàpmà hato na soma iti tadasya sarvam pàpmànaü hanti 3.9.4.[19] sa vai trirabhiùuõoti | triþ sambharati caturnigràbhamupaiti tadda÷a da÷àkùarà vai viràóvairàjaþ somastasmàdda÷a kçtvaþ sampàdayati 3.9.4.[20] atha yannigràbhamupaiti | yatra và eùo 'gre devànàü havirbabhåva taddhemà di÷o 'bhidadhyàvàbhirdigbhirmithunena priyeõa dhàmnà saüspç÷eyeti tametaddevà àbhirdigbhirmithunena priyeõa dhàmnà samaspar÷ayanyannigràbhamupàyaüstatho evainameùa etadàbhirdigbhirmithunena priyeõa dhàmnà saüspar÷ayati yannigràbhamupaiti 3.9.4.[21] sa upaiti | pràgapàgudagadharàkùarvatastvà di÷a àdhàvantviti tadenamàbhirdigbhirmithunena priyeõa dhàmnà saüspar÷ayatyamba niùpara samarãrvidàmiti yoùà và ambà yoùà di÷astasmàdàhàmba niùpareti samarãrvidàmiti prajà và arãþ sam prajà jànatàmityevaitadàha tasmàdyà api viñåramiva prajà bhavanti sameva tà jànate tasmàdàha samarãrvidàmiti 3.9.4.[22] atha yasmàtsomo nàma | yatra và eùo 'gre devànàü havirbabhåva taddhekùàü cakre maiva sarveõevàtmanà devànàü havirbhåvamiti tasya yà juùñatamà tanåràsa tàmapanidadhe tadvai devà aspçõvata te hocurupaivaitàm pravçhasva sahaiva na etayà haviredhãti tàü dåra ivopapràvçhata svà vai ma eùeti tasmàtsomo nàma 3.9.4.[23] atha yasmàdyaj¤o nàma | ghnanti và enametadyadabhiùuõvanti tadyadenaü janayanti sa tàyamàno jàyate sa yanjàyate tasmàdya¤jo ya¤jo havai nàmaitadyadyaj¤a iti 3.9.4.[24] tatraitàmapi vàcamuvàda | tvamaïga pra÷aüsiùo devaþ ÷aviùñha martyaü na tvadanyo maghavannasti maróitendra bravãmi te vaca iti martyo haivaitadbhavannuvàca tvameveto janayitàsi nànyastvaditi 3.9.4.[25] atha nigràbhyàbhyo grahànvigçhõate | àpo ha vai vçtraü jaghnustenaivaitadvãryeõàpaþ syandante syandamànànàü vai vasatãvarãrgçhõàti vasatãvarãbhyo nigràbhyà nigràbyàbhyo grahànvigçhõate tenaivaitadvãryeõa grahànvigçhõate hotçcamasàdyoùà và çgghotà yoùàyai và imàþ prajàþ prajàyante tadenametasyai yoùàyà çco hotuþ prajanayati tasmàddhotçcamasàt